Bratislava 1. augusta (Kancelária Národnej rady SR) - Počas parlamentných prázdnin predseda parlamentu Andrej Danko zriadil pracovnú skupinu, ktorá pripravuje zmeny rokovacieho poriadku. Potrebu nového rokovacieho poriadku si vyžiadali situácie, ktoré za posledné mesiace vznikali počas rokovacích dní v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.
Príprave rokovacieho poriadku predchádzal komparatívny rozbor rokovacích poriadkov vo viac ako 20 krajinách Európskej únie. „Slušné správanie, čisté a protokolárne oblečenie by mal byť absolútny etalón správania sa v pléne parlamentu,“ pripomína predseda parlamentu Andrej Danko a dodáva,: „...samozrejmosťou musí byť aj dodržiavanie pravidiel, a to bez rozdielu, napríklad zákaz používania mobilného telefónu, konzumácie jedla alebo pitia v pléne parlamentu, či natáčania akýchkoľvek videí.“
Novinkou, ktorá sa momentálne pripravuje, bude aj systém presného prideľovania času na diskusiu. Z histórie vieme, že snaha extrémne dlhých rečníckych vystúpení bola už v rímskom senáte, ale asi najviac zapamätateľný je Senát v USA, kde rokovací poriadok umožňuje senátorom až tzv. „filibuster“, čiže úplné potopenie zákona neprerušovanými prejavmi. Praktiky filibusteru sú známe ako povestné čítania telefónnych zoznamov Washingtonu, či viac ako 24 hodinové prejavy a čítania ústavy.
Zaujímavosti z iných parlamentov
Porovnanie rokovacích poriadkov ukázalo, že spomedzi 27 komôr parlamentov v 9 komorách existuje stále obmedzenie dĺžky rečníckeho času, ktorý je určený pre poslancov alebo senátorov v rozprave k návrhu zákona na schôdzi parlamentu. Inak povedané, poslanci alebo poslanecké kluby majú vyhradený fixný časový priestor, ktorý môžu v rozprave k návrhu zákona využiť. Tento model je aplikovaný v Snemovni reprezentantov Belgického kráľovstva, vo Folketingete Dánskeho kráľovstva, v parlamente Helénskej republiky (Grécko), v parlamente Chorvátskej republiky, v parlamente Lotyšskej republiky, v Senáte Poľskej republiky, v Národnej rade Rakúskej republiky, v Poslaneckej snemovni Rumunska a v Spolkovom sneme Spolkovej republiky Nemecko. Vo všetkých uvedených prípadoch s výnimkou Spolkového snemu v Nemecku sú limity pre vystúpenia rečníkov stanovené priamo v rokovacom poriadku parlamentu.
V Bundestagu je rozdelenie rečníckeho času medzi poslanecké kluby stanovené na základe politickej dohody.
V 7 komorách parlamentov je dĺžka trvania rozpravy a dĺžka rečníckeho času v rozprave k návrhu zákona na schôdzi parlamentu stanovená na základe rozhodnutia poslaneckého grémia.
V 2 komorách parlamentov určenie dĺžky rečníckeho času v rozprave k návrhu zákona na schôdzi parlamentu môže stanoviť alebo stanovuje predseda parlamentu. Tento model je používaný v Národnom zhromaždení Bulharskej republiky (avšak nie pred druhým hlasovaním) a v Snemovni ľudu parlamentu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.
V 6 národných zastupiteľstiev môže byť dĺžka trvania rozpravy v rozprave k návrhu zákona na schôdzi parlamentu stanovená na základe rozhodnutia parlamentu. Tento model uplatňuje Poslanecká snemovňa a Senát Parlamentu Českej republiky, Národná rada Slovenskej republiky, Snemovňa reprezentantov Holandského kráľovstva, parlament Švédskeho kráľovstva a Národné zhromaždenie Maďarska.
V 3 komorách zákonodarných zborov je dĺžka trvania rozpravy a rečnícky čas v rozprave k návrhu zákona na schôdzi parlamentu absolútne neobmedzená. Tento model je možné nájsť v Snemovni reprezentantov Cyperskej republiky (limity sa týkajú rozpráv pri iných otázkach, nie pri návrhoch zákonov), v parlamente Estónskej republiky a v parlamente Litovskej republiky (časové obmedzenia sa týkajú len niektorých subjektov a nie všetkých rečníkov v rozprave). Národná rada Slovenskej republiky patrí medzi tieto tie 3 parlamenty, kde rozprava nie je obmedzená.
Myšlienka obmedzenia diskusia na vhodný časový limit vychádza najmä z praktických skúseností, a to nielen rokovania slovenského parlamentu, ale aj bohatej histórie a praxe súčasných rokovacích systémov vo svete.
„Plánované obmedzenie nemožno v žiadnom prípade vnímať ako zásah do slobody prejavu volených zástupcov. Práve naopak, odstránia sa tým opakované snahy o umelé naťahovanie diskusie, či rôzne prieky poslancov. Stanovený limit musí byť dostatočný na vyjadrenie názoru, poslanec predsa musí byť schopný vyjadriť sa presne a zrozumiteľne k danej téme v určitom časovom rozpätí,“ vysvetľuje obmedzenie času predseda parlamentu.
Návrh nového rokovacieho poriadku chce predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko predstaviť slovenským poslancom hneď po parlamentných prázdninách a otvoriť k nemu diskusiu.