Ďakujem, pán predseda. Navrhujem termínovať bod 227, číslo parlamentnej tlače 1437, je to novela Zákonníka práce poslancov Vašečku, Čepčeka, Hatrákovej, Lukáča na dnes po štrnástej po čísle parlamentnej tlače 1724. Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Budem sa snažiť byť učený a krátky, keďže je to o učenej spoločnosti a vecný, tento návrh zákona o učenej spoločnosti Slovenskej republiky predkladajú poslanci alebo skupina poslancov Milan Vetrák, Richard Vašečka, Milan Kuriak, Marek Šefčík, Radovan Marcinčin, Mária Šofranko, Marek Krajčí, Anna Záborská, Lukáš Kyselica a Sebastian Kozarec. Čo sa týka dôvodu, ktorý, ktorý viedol k predloženiu tohto návrhu zákona. Cieľom návrhu zákona je zriadenie inštitucionálnej nezávislej učenej spoločnosti Slovenskej republiky združujúce vedecké osobnosti, ktoré významným spôsobom prispeli k rozvoju poznania alebo kultúry a sú morálne bezúhonné. Učená spoločnosť Slovenskej republiky si nebude zriaďovať vlastné výskumné inštitúcie a bude zriadená ako verejnoprávna ustanovizeň. Na dosiahnutie tohto cieľ návrh zákona upravuje najmä, zadefinovanie úloh a členov učenej spoločnosti Slovenskej republiky, zriadenie orgánov učenej spoločnosti Slovenskej republiky, ktorými sú Valné zhromaždenie, predseda a podpredseda a rada a zadefinovanie ich kompetencií a spôsob voľby. Základné obsahové náležitosti štatútu učenej spoločnosti Slovenskej republiky, hospodárenie a financovanie učenej spoločnosti Slovenskej republiky ako i podmienky hospodárenia s príspevkom štátu. Učené spoločnosti sú prirodzenou súčasťou novovekých dejín európskych národných spoločenstiev. V súčasnosti majú učené spoločnosti v najvyspelejších štátoch významné a nezastupiteľné miesto. Všetky majú spoločný základný cieľ združovať významné tvorivé vedecké osobnosti tak, aby svojim výskumom a tvorbou rozvíjali poznanie a kultúru v prospech národa a spoločnosti.
Vzhľadom na zámer návrhu zákona, aby na Slovensku fungovala len jedna inštitucionálne nezávislá učená spoločnosť je potrebné vykonať zodpovedajúce úpravy zákona o Slovenskej akadémii vied. Toľko v úvodnom slove.
Ďakujem pán predsedajúci.
|
Ďakujem veľmi pekne. Chcem poďakovať za spoluprácu pani poslankyni Anne Andrejuvovej aj spolupredkladateľovi Jozefovi Lukáčovi za to, že sa do tejto témy pustili. A nie je to ak v prípade predchádzajúceho návrhu, keď hovorila pani poslankyňa Záborská o tom, že Sviečková manifestácia nebola vec len veriacich, tak takisto toto nie je len vec veriacich. Ak cirkvi pomáhajú, tak, samozrejme, poskytujú duchovnú službu, ale poskytujú aj veľa charitatívnej služby, kde, kde pomáhajú ľuďom bez ohľadu na to, aby sa vôbec pýtali o tom, že či sú veriaci-neveriaci alebo či sú zo Slovenska alebo z iných krajín. Videli sme to teraz najmä pri pandémii covidu, videli sme to, samozrejme, pri tej utečeneckej kríze, ktorá stále trvá, z Ukrajiny.
Ja si pamätám, ako som volával pánovi bývalému hovorcovi Konferencie biskupov Slovenska a on mi volal späť o nejakých šesť hodín a hovoril, že no mal som službu v nemocnici, lebo išiel dobrovoľne slúžiť proste k tým, k tým covidovým lôžkam. A teraz to nie je o tom, že niekomu máme pomôcť na úkor niekoho. Dorovnajme, urobme akt spravodlivosti a podporme tých, ktorí naozaj nezištne pomáhajú. Takže som rád za to, že môžme byť v tejto fáze, že sme tento zákon mohli predložiť a ja sa tiež prihováram a prosím kolegov veriacich či neveriacich, aby tento návrh zákona pre dobro Slovenska podporili.
Ďakujem.
|
Kolegovia, kolegyne, ďakujem vám veľmi pekne za rozpravu aj za podporu a ja verím tomu, že nie preto, že to je môj návrh zákona, náš návrh zákon, že kresťanská únia ide s takouto témou, ale pretože vy samy uznávate, že informovaný súhlas dať rodičom do ruky je veľmi dobrý. Zdôrazním, že sú tam dve veci. informovaný súhlas. To znamená nie je to tak ako niektorí sa snažia posunúť, že nejaký zaostalí rodičia chcú zabrániť dieťaťu, aby sa dozvedelo pravdu o sexualite. Nie. Tu hovoríme o tom, že rodič dostane informáciu vážený pán, vážená pani o dva týždne pozývame na našu školu, takú a takú organizáciu alebo v rámci vyučovania, v rámci hodín náuky o spoločnosti sa budeme venovať téme sexuálneho správania. Budeme vychádzať z týchto materiálov, budú tam takéto nejaké materiály. Môžte si prísť pozrieť, môžte si ich prečítať, môžte si urobiť kópiu, prípadne vám ju elektronicky zasielame a na základe tohto si rodič povie. Výborne toto je veľmi dobrá organizácia. Áno som rád, že im bude niekto prednášať ja neviem o zodpovednom prístupe k manželstvu a rodičovstvu. Ja s tým súhlasím, výborne. Hej. Alebo toto je nejaké čudné, idem sa na to pozrieť do školy alebo pošlite mi to. No v žiadnom prípade nesúhlasím. Ešte poviem praktickú vec. Ja som to spomínal niektorí ste prichádzali, že čo sa týka toho náhradného programu, keby teda rodičia nesúhlasili. Sú tam tri jednoduché riešenia ako učiteľ to viem. No jedna vec je, že môžte to dieťa dať do vedľajšieho ročníka, keď majú paralelky, zakiaľ majú hodinu. Ďalšia najrozumnejšia vec je dať to ako poslednú hodinu a teda tí, ktorí nesúhlasia môžu ísť domov a tretia to by bola tá najkomplikovanejšia, keby sa to nejak nedalo zariadiť, tak je možnosť dohodnúť sa teda s rodičmi, že si to dieťa zoberú, keď im na tom tak záleží, aby skutočne ochránili to svoje dieťa. Takže možnosti škôl aj rodičov sú rôzne a určite sa jedna z nich dá uplatniť a ja by som vás chcel všetkých poprosiť, aby sme naozaj túto vec, keď hovoríme o tom, že rodičia majú dostať informovaný súhlas, tak ako to úplne bežne robíme napríklad v zdravotníctve, aby sme to podporili. Ďakujem.
|
Budem reagovať na pána poslanca Mazureka, ktorý bol v rozprave, niektoré veci upresním. Tieto školy, tieto takzvané učebnice, ktoré sami sa nazývajú učebnice, áno, boli za čias ministrovania ministra z SaS pripravené, ale nedostali doložku a nie sú oficiálnymi učebnicami a existujú. Čo sa týka napríklad situácie v školách, ktoré opisoval pán poslanec, my ako rodičia našich detí sme naše deti ochránili tým, že sme ich nielen z tohto dôvodu, ale najmä z dôvodu kvality vzdelávania, dali na cirkevné školy. A tam nikdy sme o takom ničom nepočuli a to ja som teda bol aj predseda rodičovského združenia, aj člen rady školy ešte ako neposlanec, lebo som sa aktívne zaujímal o takéto veci. Takže sme vďakabohu neboli, neboli s týmto, s týmto konfrontovaní, ani naše deti neboli tým ohrozené. Ale 90 % škôl je štátnych a na týchto školách sa môžu diať také veci so súhlasom riaditeľa alebo nejakého vyučujúceho a preto dávame týmto rodičom možnosť takto svoje deti ochrániť. Troška taká poznámka k tomu, že na školy chodia aj dobré mimovládky, ktoré hovoria o výchove k manželstvu a rodičovstvu. Viacerí, ktorí majú prednášky, ja sám som mal napríklad prednášky o manželstve alebo o vzťahoch a to teda veľmi výnimočne, ale chodia niektorí, ktorí sa tomu venujú. To znamená áno, sme slobodná spoločnosť a ak nejaká škola chce pozvať, tak musí s tým súhlasiť, musia s tým súhlasiť rodičia, musia o tom v prvom rade vedieť rodičia, a ak, myslím si, že škola, ak pochopí, že väčšina rodičov takéto niečo odmietne, keď sa o tom dozvie dopredu, tak pochopí, že takých ľudí vôbec nemá na školu pozývať. Ale inak sa to robí bežne v iných oblastiach. Tento náš návrh zákona dáva veľmi silný a jednoduchý jasný nástroj do rúk rodičov.
|
Ďakujem, kolegovia, za faktické poznámky. Vystihli ste mnohé z tých vecí, ja len chcem pripomenúť kontext, aj niektorí kolegovia teraz prichádzajú, hovoríme o zákone o informovanom súhlase, ktorý rodičia majú dávať v oblasti vzdelávania výchovy v sexuálnej, sexuálneho správania. Ale v krátkom vstupe som uviedol výroky pána Šuchu, zástupcu Európskej komisie na Slovensku, ktorý teda hovorí o nejakom tlaku, hovorí o zmene DNA a to je práve príklad toho, kedy my sme slobodní a môžme si priať alebo nepriať, či takéto niečo chceme, aby tu na Slovensku bolo a o to viac v našich školách a pri našich deťoch.
Ja by som trocha zareagoval teraz tak, tak politicky, že ja naozaj fandím myšlienke, myšlienke Európskej únie, to znamená, že je dobré, že ako Európania spolu rokujeme, že Francúzi a Nemci nevedú vojnu, že môžme cestovať, že máme schengenský systém, že mnohé krajiny majú napríklad euro, čo v niektorých prípadoch pomáha. Ale v žiadnom prípade nesúhlasím s tými myšlienkami, ktoré dnes niektorí a mnohí nevolení euroúradníci šíria. Ak bolo povedané, ako povedal pán poslanec Šefčík, že je menovaný Európskou komisiou pán Šucha, nie Slovenskom, tak ja by som chcel vyzvať zastúpenie Európskej komisie, Európsku komisiu, aby, aby nám tu nedávala takýchto ľudí, pretože zbytočne odpor a oprávnený odpor voči Európskej komisii, aj voči Európskej únii, keď dáva takýchto ľudí zastupovať seba na Slovensku, ktorí vyslovene urážajú hlúpym spôsobom, zaznelo to tu, keby to pove... keby sme to povedali na opačnú stranu. Že niekto má choré chromozómy alebo ho treba prerobiť v inom, s inou, s iným hodnotovým nastavením, tak by sa médiá, tie liberálne médiá zbláznili, Európska komisia by sa zbláznila. Ja žiadam, aby zaznelo ospravedlnenie za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Bude to trocha dlhšie ako faktická, tak som sa prihlásil do rozpravy, ale nebude to dlhé. Ja som si uvedomil pri rozprave pána poslanca Kuffu jednu vec, že tieto tlaky sú tu naozaj, že to nie je nejaké, že nejaká, na neviem, ustráchaná mamička, ktorá to myslí dobre, ale všade vidí bubáka ako to niektorí liberáli alebo skôr progresívci vykresľujú, nie. Toto je úplne vážne celospoločenské, aj ako tu zaznelo v niektorých faktických poznámkach, aj v rozprave, to sú vážne reálne veci. Včera jeden pán poslanec navrhoval, aby sme sa ako Národná rada vyjadrili k výroku šéfa eurokomisie na Slovensku pána Šuchu, ale teda nebolo to procedurálne nejak dané správne, takže sme o tom nehlasovali. Ale ja to využijem práve ako príklad toho, možno niektorí nevedia že o čo ide, ale poukazuje to práve na túto oblasť formácie sexuálnej výchovy. Ja si dovoľujem len pár vied z jedného článku, nadpis je, Šéf eurokomisie na Slovensku, citujem: Slováci majú pri rodovej rovnosti pokazenú DNA. Pomôže tlak aj kultúrna zmena. A potom tento pán, teda oficiálne vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha tvrdí, „Máme v našej DNA chromozómy, ktoré sú pokazené, a mali by sme ich napraviť. “. A predstavte si, že toto nehovorí nejaký, nejaký človek v nejakej mimovládky exotickej, ktorý úplne extrémne niekde vytlačený na okraj, ale vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. A on tvrdí, že chce naprávať našu DNA a že my sme pokazení ako Slováci. A viete v čom sme pokazení? Lebo máme kritický postoj k téme rodovej rovnosti. A toto je presne s čím my bojujeme, že tu je niekto, nejaké človek, nejde o to, že je to vedúci zastúpenia Európskej komisie, to je človek, ktorý kandidoval na vysokom mieste na kandidátke strany Progresívne Slovensko, teda slovenský politik, tak to poviem, ktorý chce vyvinúť tlač, ktorí nás chce donútiť, ktorí chce zmeniť našu DNA, ktorý chce zmeniť náš kritický postoj k rodovej rovnosti.
Ďakujem veľmi pán Šucha, neprosím si to. A neprosím si to ani pre seba, ani pre naše deti. Ak niekto sa nejakým spôsobom z takej vašej partičky a z ľudí podobného zmýšľania dostane do školy chcem o tom vedieť a chcem mať právo sa k tomu vyjadriť. Súhlasiť alebo nesúhlasiť. V tomto prípade, ak by to bolo v takomto, a to si dovolím povedať úplne otvorene, hlúpom duchu, no tak jednoznačne budem nesúhlasiť, pretože tam nejde o nejaké objektívne informácie, ale o šialené veci, o sociálne inžinierstvo.
Máme pokazené chromozómy a mali by sme ich napraviť, toto tvrdí vedúci zastúpenia Európskej komisie pán Šucha. A hovorí, že "tá zmena myslenia tu musí nastať. A ona musí prísť tak, že do toho budú tí v riadiacich a politických funkciách dotlačení.“. Normálne poučenie z krízového vývoja po 68-mom ako keby som citoval. A skutočne medzi takýmito ľuďmi, medzi progresívcami, Progresívnym Slovenskom a marxistami nie je veľký rozdiel. A to je to čo my nechceme, neprosíme si, to ďakujeme pekne. Ak sú nejakí ľudia, ktorí si to ako voliči ako rodičia prajú, nech sa páči, má to nejaký výtlak možno 10 % spoločnosti, okay. Ale nie že niekto kto má výtlak 10 % tu bude prikazovať nielenže spoločnosti, dospelým ľuďom, ktorí sa k tomu vedia postaviť už zodpovedne, zhodnotiť či chcem, nechcem, volím, nevolím, ale už deťom na školách budú meniť ich DNA ich myslenie. A nás, to je priamo útok na nás volených, volených zástupcov, že musia byť dotlačení do toho v tých riadiacich a politických funkciách. Ďakujem veľmi pekne, ja sa nedám, nenechám do toho dotlačiť. Naopak, vidím dôvod, aby sme politicky pôsobili my, ako Kresťanská únia sme jednoznačne v opozícii a v opozičnom postavení voči stranám ako Progresívne Slovensko. Odmietame to a budeme robiť všetko na čo nám zverili moc naši voliči. A to je napríklad aj návrhmi týchto zákonov, aby sa to nestalo a aby zvlášť deti boli uchránené od takýchto vecí.
Ešte na záver docitujem. Mňa tu na Slovensku šokuje, že úplne bežne sa tieto veci dejú, ten kritický postoj napríklad k transgenderu. Ale tým tlakom, hovorí pán Šucha, ale tým tlakom a kultúrnou zmenou sa to postupne dostane do DNA každého človeka a postupne sa to mení. No, ja pevne dúfam, že títo progresívci alebo možno sa nazývajú liberálmi, budú rešpektovať slobodu a v prvom rade slobodu a právo rodičov, aby nikto nerobil tlak na ich deti, indoktrinoval ich ideologicky, ale aby tu bolo naozaj tak ako hovorí aj Charta Európskej únie, bolo práve rešpektované právo rodičov vychovávať svoje deti v zhode s ich náboženským a filozofickým presvedčením. Ak si pán Šucha praje, neviem či má rodinu, deti, ak áno, prajem mu aby sa im celej rodine darilo. Ak on chce svoje deti takto vychovávať je to jeho možnosť to tak robiť. Ale nech ruky dá preč od našich detí, od mojich detí a od rodičov, ktorí si to neprajú. A to čo on nazýva, že to máme pokazené v DNA, to je prirodzená starostlivosť rodičov o deti ochrana pred zvrátenosťami a to našťastie úplne prirodzene zastávať nielen na Slovensku, ale aj na celom svete. Drvivá väčšina rodičov my chceme chrániť naše deti, my ich nechceme brániť im prístup k informáciám, my ich nechceme držať v nejakej nevedomosti. Ale uvedomujeme si, že to je veľmi citlivá vec a bohužiaľ mnoho zvrátenosti na extrémnych póloch sa dejú a pred týmto ich chceme chrániť. A preto aj ten informovaný súhlas, informácia a súhlas. A to si myslím, že je niečo čo by sme mali podporiť. A to že to pán Šucha povedal, tak to je len dôkaz toho, že je to potrebné. Pán Šuchu, ako nápravu tohto stavu navrhujem zaviesť kvóty bez ktorých to vraj nepôjde. Podľa Šuchu je totiž potrebné, aby pomer mužov a žien bol na všetkých úrovniach rovnaký. Ja si nesmierne vážim všetky ženy. Vážim si v prvom rade našu maminu, moju manželku, naše dcéry, kolegyne, kohokoľvek, sestry, ale robiť niečo na základe kvót je vlastne neúcta voči ženám lebo ich nebereme ako rovnocenných partnerov. A to je to čo my nechceme.
My chceme hovoriť, áno, chcem hovoriť o úcte a láske. O rovnosti medzi mužom a ženou. Ale nie o tom, že niekto bude blúzniť o nejakých kvótach, ktoré budú úplne choro použité, alebo o nejakých veciach, že musíme, my musíme to prijať. Nie, nemusíme, lebo my to nepokladáme za správne, za zdravé a za dobré pre naše deti. A preto tento nástroj týmto zákonom chcem dať v konkrétne v oblasti školstva, školskom zákone našim rodičom. Len toľko.
|
Ďakujem za reakciu, pán poslanec, aj za to, že vlastne poznáte to veľmi dobre z praxe, práve na prax reagoval tento zákon. Nechceli sme na to reagovať nejak nazvem to, že splašene, alebo niekto by to nazval, že hystericky, veľmi dôkladne sme si to preskúmali túto oblasť a povedali sme si, že bude dobré, ak rodičom, ktorí sú prví zodpovední za výchovu, dáme takýto, takúto možnosť do rúk presne právne stanovenú aj s nejakým návrhom pre školy. To znamená, že snažili sme sa maximálne to zjednodušiť aj spomenutý náhradný programu, ktorý má škola zabezpečiť, bol prerokovaný, preskúmaný aj v spolupráci s ministerstvom školstva, aj s pánom ministrom, ktorý dlhé roky bol riaditeľom školy a veľmi dôkladne pozná teda tie okolnosti ako, ako je potrebné zabezpečiť organizáciu vyučovacieho procesu, atď. A ja som odpovedal aj novinárom potom ako bol zverejnený návrh tohto, tohto zákona, že tu naozaj nejde o to, aby sme kládli nejaké prekážky, aby sme sa snažili niečo zatajiť pred deťmi, ale aby sa to naozaj dialo v poriadku, v pokoji, vo všetkej počestnosti, aby rodičia sa nedozvedali spätne, možno aj o mesiac, že ich deti vlastne mali takéto niečo, oni o tom ani netušili. Takže je to reakcia na prax, ale vychádza to z veci, ktorú už máme dávno v slovenskom, ale napr. aj v európskom a medzinárodnom merítku stanovené, je to preto, aby deti boli vychovávané, vzdelávané v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením svojich rodičov. Toto sa vo všetkých tých slovenských aj európskych, aj medzinárodných dokumentoch opakuje, a preto z toho vychádzame aj my, pokladáme to za prirodzené, správne a veľmi dôležité popísať aj v oblasti školstva, teda priamo v školskom zákone.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som na úvod zacitoval niekoľko takých poviem že filozofických alebo principiálnych predpokladov tohto zákona, ktoré sa týkajú aj medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovensko viazané. Navrhovaná úprava zaraďuje medzi princípy výchovy a vzdelávania aj rešpektovanie práv rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a stanovuje minimálny rámec ako môžu rodičia toto právo vo vzťahu k škole uplatniť. Napĺňa sa tým napríklad ustanovenie čl. 14 ods. 3 charty základných práv Európskej únie. A to je, citujem, právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením, sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva. Čiže tento zákon napríklad napĺňa chartu základných práv Európskej únie. Taktiež sa tým napĺňa ustanovenie čl. 2 dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Citujem. Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcii v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Rovnako sa tento návrh opiera o čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Úprava vychádza tiež zo zákona o rodine, ktorý v čl. 4 základných zásad okrem iného uvádza: Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Ako ste si možno všimli, tak v týchto dokumentoch medzinárodných, aj v Ústave Slovenskej republiky , aj v zákone o rodine sa opakuje výraz v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením a že je to právo rodičov. To znamená štát musí toto právo rešpektovať. Ja by som možno namiesto slova, takého právneho slova, právo použil aj slovo dôvera, že rodičia ako vlastní rodičia svojich ako ich prví vychovávatelia majú jednoznačne požívať najväčšiu dôveru vo vzťahu k deťom. Mne sa niekedy zdá, že rôzni aj politici, rôzni komentátori, akoby vyjadrujú nedôveru smerom k ľuďom, smerom k rodine a majú pocit, že najlepšie by bolo deti akosi zveriť do nejakej ústavnej výchovy a tam im vštepiť čo je "správne", samozrejme pre tých komentátorov, pre tých rôznych progresívnych politikov, toto pokladám za také arogantné a veľmi nebezpečné, aby sme dávali nejakú nedôveru alebo dokonca upodozrievanie smerom k rodine. Ak niekto namietne, že áno, aj v rodinách sa objavujú patologické javy, samozrejme a na to máme rôzne systémy, rôzne mechanizmy ako tieto patologické javy, ako im predchádzať, ako sa k nim postaviť. Ale vo všeobecnosti je rodina, otec, mama, deti, to najsilnejšie, to najzákladnejšie, to najpozitívnejšie, na čom celá spoločnosť stojí. A všetky ostatné veci vlastne pochádzajú z toho. Nakoniec slovo rodina má spoločný koreň so slovom rod, národ a ono to z toho vychádza, celá spoločnosť je základe, postavená na základe rodiny, otec, mama, deti. je to tak samozrejme aj biologicky, to je nespochybniteľné, ale je to tak aj psychologicky, spoločensky, duchovne, nábožensky, filozoficky. Tento návrh zákona sa o toto opiera a opakujem znova, vychádza to z medzinárodných dokumentov, aj dokumentov európskych, aj dokumentov slovenských, že rodičia majú právo vychovávať svoje deti v zhode s ich náboženským a filozofickým presvedčením.
Tak ako som povedal v úvodnej reči, samozrejme veľká časť rodičov veľkú časť tohto vzdelávania, tejto výchovy deleguje na školu. Škola tiež požíva veľkú dôveru. A tak je to správne, ja som učiteľ podobne ako moja manželka, vieme čosi o tej zodpovednosti, lebo jedna vec je dôvera a právo, druhá vec je vlastne zodpovednosť z toho vyplývajúca a naozaj mnohé tie veci zvlášť ak sú nejaké citlivé, chúlostivé, problematické, sa musia uskutočňovať v úzkom kontakte, v úzkej komunikácii s rodičmi.
Tento návrh zákona reaguje na prax, kedy sa rôzne organizácie, ale aj učitelia snažia na školách prezentovať kontroverzné myšlienky o sexualite, s ktorými môžu mať mnohí rodičia problém. V dôvodovej správe sú uvádzané aj konkrétne príklady takých publikácii, pričom niektoré z nich boli autormi svojvoľne nazvané a prezentované ako "učebnice", hoci v skutočnosti učebnicami podľa ministerstva školstva nie sú a nebola im udelená doložka, teda autorizácia. Tieto publikácie idú mimo rámec výchovy k manželstvu a rodičovstvu a svojou povahou môžu zásadne zasiahnuť do práv rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením. Tu by som si dovolil poznámku, že tento návrh zákona sme vpracovávali v spolupráci so zástupcami rodičov, ktorí dlhodobo pracujú na tomto rešpektovaní a posilňovaní práv rodičov a rovnako bol tento návrh zákona pripomienkovaný a boli zapracované pripomienky ministerstva školstva. Jednak aj čo sa týka základného úmyslu, ale aj čo sa týka praktického spôsobu ako to urobiť, pretože jedna vec je nejaký filozofický zámer zákona, druhá vec je uvedenie do praxe. Takže snažili sme sa aj v spolupráci s ministerstvom školstva pripraviť tento návrh zákona tak, aby zodpovedal praxi, aby bol uskutočniteľný, aby bol realizovateľný.
Hoci právny poriadok platný na území Slovenskej republiky garantuje právo rodičov na výchovu detí v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením, predsa nie je dosiaľ v školskom zákone konkretizované ako majú rodičia toto právo uplatniť vo vzťahu k škole, ktorú ich dieťa navštevuje. Zakomponovanie tohto mechanizmu výrazne posilní právne postavenie rodičov a vnesie aj viac právnej istoty v otázke ako môžu rodičia toto svoje právo prakticky naplniť. Základom novej úpravy je povinnosť školy rešpektovať práva rodičov na výchovu a vzdelávanie v súlade s ich presvedčením a to v tej najvšeobecnejšej rovine. Osobitne sa zavádza povinnosť školy vopred informovať rodičov o výchove v oblasti sexuálneho správania, ktoré sa vzhľadom na aktuálnu skúsenosť a pobúrenie časti rodičov s novými publikáciami javí ako najpáčivejšia oblasť. V tejto oblasti teda škola bude mať povinnosť vopred informovať rodičov o zamýšľanej výchove a pred jej realizáciou si vyžiadať informovaný súhlas rodiča. To je ten režim 1 o ktorom som hovoril. Teraz prichádza vysvetlenie toho režimu 2. Rodič však bude mať právo na informácie aj v iných témach a tiež bude mať právo podmieniť účasť svojho dieťaťa na výchove predchádzajúcim informovaným súhlasom aj v iných oblastiach, ktoré považuje za dôležité s ohľadom na zachovanie jeho práva na výchovu dieťaťa v súlade s jeho presvedčením. Čiže ten prvý režim je povinnosť a notifikačná povinnosť na strane školy, v tej druhej je povinnosť rodičov sa o to zaujímať a prípadne si vyžiadať aj nejakú inú oblasť kde by bol vyžadovaný jeho informovaný súhlas.
Popri navrhovanej právnej úprave môžu rodičia uplatniť aj iné formy ako svoje rodičovské práva uplatňovať a tak navrhovanú právnu úpravu treba vnímať ako základ, o ktorý sa môžu rodičia oprieť. Zavádzaný mechanizmus bude mať pozitívny dopad na vzájomnú spoluprácu medzi školou a rodičmi. Primárnu úlohu vo výchove a vzdelávaní nesú vždy rodičia dieťaťa, pre ktorých je tu škola na to, aby im pomáhala túto svoju povinnosť napĺňať. Je preto vhodné, aby rodičia a škola vzájomne komunikovali a hľadali súlad vo výchove. Ide pritom o dvojsmernú komunikáciu, kedy rodičia stanovujú základné mantinely a očakávania s ohľadom na svoje neodňateľné právo vychovávať dieťa v súlade so svojím presvedčením. A škola na druhej strane môže aj v dôsledku informovaného súhlasu prizvať rodičov k potrebnej spolupráci a naplneniu úlohy pre ich vychovávateľov, ktorými rodičia nepochybne sú. Rodičia sú prví zodpovední a majú mať v týchto otázkach aj podľa Ústavy patričné postavenie. Zvlášť v kontexte aktuálnych etických otázok dnešnej doby je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní aj o intimite a sexualite človeka a nie internet alebo ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti. Oživenie komunikácie medzi školou a rodičmi môže prispieť aj k oživeniu komunikácie medzi rodičmi, ktoré majú deti v tej istej triede či škole. Vďaka čomu sa môžu rodičia vzájomne informovať a spoločne čeliť rôznym rizikám, napríklad na účasti na výchove nevhodným externistom alebo výuke z nevhodnej publikácie. A naopak môžu si tiež vymeniť skúsenosti a o dopučania ako deti viesť k hodnotám, ktoré im chcú odovzdať. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, ale bude mať pozitívny dopad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Samotný mechanizmus ako je tento zákon, školský zákon novelizovaný je taký, že na úvod sa v § 3 dopĺňa teda ten princíp výchovy a vzdelávania v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením rodičov, aby to tam bolo jasne napísané a potom v druhej časti sa doplňuje nový § 15a, kde sa uvádza mechanizmus ako môžu rodičia uplatniť právo na výchovu dieťaťa v súlade so svojím presvedčením, teda je vlastne popísané, že ako má škola komunikovať, ako bude vyzerať ten vzor toho informovaného súhlasu a tie dva režimy, teda jeden kde je povinnosť školy vopred informovať rodičov, dať im prístup k tým materiálom a vyžiadať si informovaný súhlas a potom ten druhý režim, kde rodičia získavajú právo zaujímať sa iniciatívne a zistiť, že ak je napríklad v ich škole nejaká prednáška, ktorá sa týka aj inej pre nich zaujímavej a citlivej oblasti a nielen sexuálneho správania, vyžiadať si aké tam budú materiály použité, kto bude prednášať a prípadne vyjadriť aj svoj súhlas alebo nesúhlas.
Možno chcem povedať jednu vec. Niekedy keď sa hovorí o takýchto veciach, tak sa to postaví do takého veľmi zvláštneho, zvláštneho rozmeru akoby sme boli proti sexuálnej výchove. Ja to poviem takto. Oblasť výchovy jednoznačne zasahuje aj sexuálne správanie, sexualitu človeka a nie je žiaden dôvod, aby sme v tejto oblasti vytvárali nejakú hmlu alebo nejakú nejasnosť alebo čosi zatajovali. Nakoniec ako sme si povedali v dnešnej dobe to ani nie je možné. Pri dnešnom prístupe mladých ľudí k internetu a ku všelijakým informáciám, ktoré sa veľmi často a to sa teda dialo aj v minulosti, prenášajú cez spolužiakov alebo cez nejakých iných starších alebo aj mladších kamarátov, tak samozrejme tie deti s tými informáciami konfrontovaní sú. Bolo by naivné myslieť si, že chceme teda akoby zabrániť deťom, aby mali takéto informácie. A je to tiež oblasť, v ktorej je potrebná výchova. Zároveň a to si všetci uvedomujeme aj sami na sebe, je to oblasť, ktorá je osobne veľmi taká citlivá, intímna. A preto je zároveň aj veľmi náchylná k tomu, že môže prísť k nejakému zneužitiu, ublíženiu, zraneniu a tí, ktorí majú najsilnejší záujem, tí, ktorí najviac poznajú svoje dieťa, sú jeho rodičia. To znamená, že treba zachovať ich prím v tejto oblasti a zachovať túto citlivosť. A ak preberá bremeno alebo časť zodpovednosti v tejto oblasti škola, tak to má byť v úzkej spolupráci s rodičmi a v zhode s rodičmi. Ak som hovoril o sexuálnej výchove, tak chcem tým povedať, že samotný fakt sexuálnej výchovy je dobrý, správny, podporujem ho, samozrejme, ako rodič, aj ako učiteľ v tejto oblasti vzdelávam, vychovávam aj naše vlastné deti, ale aj svojich študentov keď som teda učil a do dnes na prednáškach pre mladých alebo aj pre dospelých takéto niečo ponúkame.
Druhá vec je nejaký predmet, ktorý by sa nazýval sexuálna výchova, chcem povedať, že s takým niečím nesúhlasím z viacerých dôvodov. Jedna z vecí je taká úplne pragmatická, že keby sme reagovali na všetky nejaké spoločenské potreby zavedením nového predmetu, tak asi sme za chvíľu už nemali čas ani učiť matematiku, slovenčinu, angličtinu, informatiku, pretože by sme mali rôzne ekologické ,mediálne a nevime aké výchovy. Ja si myslím, že je veľmi dôležité integrovať tieto časti do predmetov a oni aj naozaj majú veľmi dobrú príležitosť. V prípade výchovy v oblasti sexuálneho správania si myslím, že také vhodné predmety, v ktorých sú integrované tieto témy, je biológia, náuka o spoločnosti, etická výchova, náboženská výchova. Okrem iného máme aj predmet alebo tému, ktorá sa môže použiť ako prierezová téma a to je výchova k manželstvu a rodičovstvu, už od deväťdesiatych rokov a to si myslím, že aj vhodný názov, aj vhodný kontext. V7chova k manželstvu a rodičovstvu, pretože ľudská sexualita je zameraná práve týmto smerom. Neznamená to, že ľudia...
===== tá sa môže použiť ako prierezová téma, a to je výchova k manželstvu a rodičovstvu už od 90. rokov, a to si myslím, že aj vhodný názov, aj vhodný kontext, výchova k manželstvu a rodičovstvu, pretože ľudská sexualita je zameraná práve týmto smerom. Neznamená to, že ľudia neprežívajú sexualitu aj mimo manželstva a rodičovstva, ale aj biologicky, prirodzene je sexualita zameraná na manželstvo a rodičovstvo aj aj podľa ústavy, aj podľa skúseností, toto je prístup, to je kontext, v ktorom to spoločnosti pomáha, neškodí a spoločnosť na tom môže stáť. Teda ešte raz to na záver zhrniem, nejde o to, aby sme zakazovali výchovu v tejto oblasti, nejde o to, aby rodičia mohli nechať svoje deti doma, aby sa nemuseli zúčastňovať na prednáškach, alebo hodinách v tejto oblasti, alebo v nejakej inej. Ide hlavne o informovaných rodičov a o komunikáciu medzi rodičmi a školou, ale vlastne aj medzi rodičmi a rodičmi. Napr. ja som osobne vždy veľmi komunikoval aj komunikujem s rodičmi detí, teda spolužiakov našich detí, a tak samozrejme komunikácie medzi rodičmi a deťmi. Lebo viete, také klasické najmä v určitom veku, odpoveď na otázku, čo bolo v škole? Aká je odpoveď, nič. A tie deti častokrát proste už len z tej ich detskosti, alebo mladíckosti nepovedia sami od seba, niekedy sa ja hanbia, ale takto rodič bude informovaný, aha dneska, náš mal, náš syn, naša dcéra mali prednášku na takúto tému, dopredu sa na to môžu pripraviť a hodiť napr. pri večeri reč na takúto tému.
Čiže je to veľmi dobré pre posilnenie komunikácie medzi rodičmi a ich vlastnými deťmi. Ja by som nazval tento zákon absolútne neideologickým, keby, keby som chcel byť taký ideologický, tak by som nazval liberálny v tom najlepšom slova zmysle, pretože je to od slova sloboda, a tá sloboda, tú slobodu majú rodiča, lebo majú aj najväčšiu zodpovednosť byť informovaný a rozhodnúť, či to pokladajú za vhodné pre svoje dieťa, alebo nie. Samozrejme tento zákon je aj konzervatívny v tom slova zmysle, že rodina ako taká bola, bola vždy prirodzene konzervatívnou inštitúciou v tom najlepšom slova zmysle konzervatívnou, to znamená, že zachováva a prenáša z generácie na generáciu tie overené hodnoty, ktoré nie sú len vyčítané z nejakej knižky, ale prežívame generáciami starých rodičov, rodičov, a potom tými mladšími generáciami. Takže nejde tu o nejaký súboj, ide tu o to dobro a ochranu detí a mládeže v tejto oblasti a posilnenie rodiny a úlohy rodičov.
Ďakujem vám veľmi pekne.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som na úvod zacitoval niekoľko takých poviem že filozofických alebo principiálnych predpokladov tohto zákona, ktoré sa týkajú aj medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovensko viazané. Navrhovaná úprava zaraďuje medzi princípy výchovy a vzdelávania aj rešpektovanie práv rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a stanovuje minimálny rámec ako môžu rodičia toto právo vo vzťahu k škole uplatniť. Napĺňa sa tým napríklad ustanovenie čl. 14 ods. 3 charty základných práv Európskej únie. A to je, citujem, právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením, sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva. Čiže tento zákon napríklad napĺňa chartu základných práv Európskej únie. Taktiež sa tým napĺňa ustanovenie čl. 2 dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Citujem. Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcii v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Rovnako sa tento návrh opiera o čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Úprava vychádza tiež zo zákona o rodine, ktorý v čl. 4 základných zásad okrem iného uvádza: Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Ako ste si možno všimli, tak v týchto dokumentoch medzinárodných, aj v Ústave Slovenskej republiky , aj v zákone o rodine sa opakuje výraz v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením a že je to právo rodičov. To znamená štát musí toto právo rešpektovať. Ja by som možno namiesto slova, takého právneho slova, právo použil aj slovo dôvera, že rodičia ako vlastní rodičia svojich ako ich prví vychovávatelia majú jednoznačne požívať najväčšiu dôveru vo vzťahu k deťom. Mne sa niekedy zdá, že rôzni aj politici, rôzni komentátori, akoby vyjadrujú nedôveru smerom k ľuďom, smerom k rodine a majú pocit, že najlepšie by bolo deti akosi zveriť do nejakej ústavnej výchovy a tam im vštepiť čo je "správne", samozrejme pre tých komentátorov, pre tých rôznych progresívnych politikov, toto pokladám za také arogantné a veľmi nebezpečné, aby sme dávali nejakú nedôveru alebo dokonca upodozrievanie smerom k rodine. Ak niekto namietne, že áno, aj v rodinách sa objavujú patologické javy, samozrejme a na to máme rôzne systémy, rôzne mechanizmy ako tieto patologické javy, ako im predchádzať, ako sa k nim postaviť. Ale vo všeobecnosti je rodina, otec, mama, deti, to najsilnejšie, to najzákladnejšie, to najpozitívnejšie, na čom celá spoločnosť stojí. A všetky ostatné veci vlastne pochádzajú z toho. Nakoniec slovo rodina má spoločný koreň so slovom rod, národ a ono to z toho vychádza, celá spoločnosť je základe, postavená na základe rodiny, otec, mama, deti. je to tak samozrejme aj biologicky, to je nespochybniteľné, ale je to tak aj psychologicky, spoločensky, duchovne, nábožensky, filozoficky. Tento návrh zákona sa o toto opiera a opakujem znova, vychádza to z medzinárodných dokumentov, aj dokumentov európskych, aj dokumentov slovenských, že rodičia majú právo vychovávať svoje deti v zhode s ich náboženským a filozofickým presvedčením.
Tak ako som povedal v úvodnej reči, samozrejme veľká časť rodičov veľkú časť tohto vzdelávania, tejto výchovy deleguje na školu. Škola tiež požíva veľkú dôveru. A tak je to správne, ja som učiteľ podobne ako moja manželka, vieme čosi o tej zodpovednosti, lebo jedna vec je dôvera a právo, druhá vec je vlastne zodpovednosť z toho vyplývajúca a naozaj mnohé tie veci zvlášť ak sú nejaké citlivé, chúlostivé, problematické, sa musia uskutočňovať v úzkom kontakte, v úzkej komunikácii s rodičmi.
Tento návrh zákona reaguje na prax, kedy sa rôzne organizácie, ale aj učitelia snažia na školách prezentovať kontroverzné myšlienky o sexualite, s ktorými môžu mať mnohí rodičia problém. V dôvodovej správe sú uvádzané aj konkrétne príklady takých publikácii, pričom niektoré z nich boli autormi svojvoľne nazvané a prezentované ako "učebnice", hoci v skutočnosti učebnicami podľa ministerstva školstva nie sú a nebola im udelená doložka, teda autorizácia. Tieto publikácie idú mimo rámec výchovy k manželstvu a rodičovstvu a svojou povahou môžu zásadne zasiahnuť do práv rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením. Tu by som si dovolil poznámku, že tento návrh zákona sme vpracovávali v spolupráci so zástupcami rodičov, ktorí dlhodobo pracujú na tomto rešpektovaní a posilňovaní práv rodičov a rovnako bol tento návrh zákona pripomienkovaný a boli zapracované pripomienky ministerstva školstva. Jednak aj čo sa týka základného úmyslu, ale aj čo sa týka praktického spôsobu ako to urobiť, pretože jedna vec je nejaký filozofický zámer zákona, druhá vec je uvedenie do praxe. Takže snažili sme sa aj v spolupráci s ministerstvom školstva pripraviť tento návrh zákona tak, aby zodpovedal praxi, aby bol uskutočniteľný, aby bol realizovateľný.
Hoci právny poriadok platný na území Slovenskej republiky garantuje právo rodičov na výchovu detí v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením, predsa nie je dosiaľ v školskom zákone konkretizované ako majú rodičia toto právo uplatniť vo vzťahu k škole, ktorú ich dieťa navštevuje. Zakomponovanie tohto mechanizmu výrazne posilní právne postavenie rodičov a vnesie aj viac právnej istoty v otázke ako môžu rodičia toto svoje právo prakticky naplniť. Základom novej úpravy je povinnosť školy rešpektovať práva rodičov na výchovu a vzdelávanie v súlade s ich presvedčením a to v tej najvšeobecnejšej rovine. Osobitne sa zavádza povinnosť školy vopred informovať rodičov o výchove v oblasti sexuálneho správania, ktoré sa vzhľadom na aktuálnu skúsenosť a pobúrenie časti rodičov s novými publikáciami javí ako najpáčivejšia oblasť. V tejto oblasti teda škola bude mať povinnosť vopred informovať rodičov o zamýšľanej výchove a pred jej realizáciou si vyžiadať informovaný súhlas rodiča. To je ten režim 1 o ktorom som hovoril. Teraz prichádza vysvetlenie toho režimu 2. Rodič však bude mať právo na informácie aj v iných témach a tiež bude mať právo podmieniť účasť svojho dieťaťa na výchove predchádzajúcim informovaným súhlasom aj v iných oblastiach, ktoré považuje za dôležité s ohľadom na zachovanie jeho práva na výchovu dieťaťa v súlade s jeho presvedčením. Čiže ten prvý režim je povinnosť a notifikačná povinnosť na strane školy, v tej druhej je povinnosť rodičov sa o to zaujímať a prípadne si vyžiadať aj nejakú inú oblasť kde by bol vyžadovaný jeho informovaný súhlas.
Popri navrhovanej právnej úprave môžu rodičia uplatniť aj iné formy ako svoje rodičovské práva uplatňovať a tak navrhovanú právnu úpravu treba vnímať ako základ, o ktorý sa môžu rodičia oprieť. Zavádzaný mechanizmus bude mať pozitívny dopad na vzájomnú spoluprácu medzi školou a rodičmi. Primárnu úlohu vo výchove a vzdelávaní nesú vždy rodičia dieťaťa, pre ktorých je tu škola na to, aby im pomáhala túto svoju povinnosť napĺňať. Je preto vhodné, aby rodičia a škola vzájomne komunikovali a hľadali súlad vo výchove. Ide pritom o dvojsmernú komunikáciu, kedy rodičia stanovujú základné mantinely a očakávania s ohľadom na svoje neodňateľné právo vychovávať dieťa v súlade so svojím presvedčením. A škola na druhej strane môže aj v dôsledku informovaného súhlasu prizvať rodičov k potrebnej spolupráci a naplneniu úlohy pre ich vychovávateľov, ktorými rodičia nepochybne sú. Rodičia sú prví zodpovední a majú mať v týchto otázkach aj podľa Ústavy patričné postavenie. Zvlášť v kontexte aktuálnych etických otázok dnešnej doby je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní aj o intimite a sexualite človeka a nie internet alebo ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti. Oživenie komunikácie medzi školou a rodičmi môže prispieť aj k oživeniu komunikácie medzi rodičmi, ktoré majú deti v tej istej triede či škole. Vďaka čomu sa môžu rodičia vzájomne informovať a spoločne čeliť rôznym rizikám, napríklad na účasti na výchove nevhodným externistom alebo výuke z nevhodnej publikácie. A naopak môžu si tiež vymeniť skúsenosti a o dopučania ako deti viesť k hodnotám, ktoré im chcú odovzdať. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, ale bude mať pozitívny dopad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Samotný mechanizmus ako je tento zákon, školský zákon novelizovaný je taký, že na úvod sa v § 3 dopĺňa teda ten princíp výchovy a vzdelávania v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením rodičov, aby to tam bolo jasne napísané a potom v druhej časti sa doplňuje nový § 15a, kde sa uvádza mechanizmus ako môžu rodičia uplatniť právo na výchovu dieťaťa v súlade so svojím presvedčením, teda je vlastne popísané, že ako má škola komunikovať, ako bude vyzerať ten vzor toho informovaného súhlasu a tie dva režimy, teda jeden kde je povinnosť školy vopred informovať rodičov, dať im prístup k tým materiálom a vyžiadať si informovaný súhlas a potom ten druhý režim, kde rodičia získavajú právo zaujímať sa iniciatívne a zistiť, že ak je napríklad v ich škole nejaká prednáška, ktorá sa týka aj inej pre nich zaujímavej a citlivej oblasti a nielen sexuálneho správania, vyžiadať si aké tam budú materiály použité, kto bude prednášať a prípadne vyjadriť aj svoj súhlas alebo nesúhlas.
Možno chcem povedať jednu vec. Niekedy keď sa hovorí o takýchto veciach, tak sa to postaví do takého veľmi zvláštneho, zvláštneho rozmeru akoby sme boli proti sexuálnej výchove. Ja to poviem takto. Oblasť výchovy jednoznačne zasahuje aj sexuálne správanie, sexualitu človeka a nie je žiaden dôvod, aby sme v tejto oblasti vytvárali nejakú hmlu alebo nejakú nejasnosť alebo čosi zatajovali. Nakoniec ako sme si povedali v dnešnej dobe to ani nie je možné. Pri dnešnom prístupe mladých ľudí k internetu a ku všelijakým informáciám, ktoré sa veľmi často a to sa teda dialo aj v minulosti, prenášajú cez spolužiakov alebo cez nejakých iných starších alebo aj mladších kamarátov, tak samozrejme tie deti s tými informáciami konfrontovaní sú. Bolo by naivné myslieť si, že chceme teda akoby zabrániť deťom, aby mali takéto informácie. A je to tiež oblasť, v ktorej je potrebná výchova. Zároveň a to si všetci uvedomujeme aj sami na sebe, je to oblasť, ktorá je osobne veľmi taká citlivá, intímna. A preto je zároveň aj veľmi náchylná k tomu, že môže prísť k nejakému zneužitiu, ublíženiu, zraneniu a tí, ktorí majú najsilnejší záujem, tí, ktorí najviac poznajú svoje dieťa, sú jeho rodičia. To znamená, že treba zachovať ich prím v tejto oblasti a zachovať túto citlivosť. A ak preberá bremeno alebo časť zodpovednosti v tejto oblasti škola, tak to má byť v úzkej spolupráci s rodičmi a v zhode s rodičmi. Ak som hovoril o sexuálnej výchove, tak chcem tým povedať, že samotný fakt sexuálnej výchovy je dobrý, správny, podporujem ho, samozrejme, ako rodič, aj ako učiteľ v tejto oblasti vzdelávam, vychovávam aj naše vlastné deti, ale aj svojich študentov keď som teda učil a do dnes na prednáškach pre mladých alebo aj pre dospelých takéto niečo ponúkame.
Druhá vec je nejaký predmet, ktorý by sa nazýval sexuálna výchova, chcem povedať, že s takým niečím nesúhlasím z viacerých dôvodov. Jedna z vecí je taká úplne pragmatická, že keby sme reagovali na všetky nejaké spoločenské potreby zavedením nového predmetu, tak asi sme za chvíľu už nemali čas ani učiť matematiku, slovenčinu, angličtinu, informatiku, pretože by sme mali rôzne ekologické ,mediálne a nevime aké výchovy. Ja si myslím, že je veľmi dôležité integrovať tieto časti do predmetov a oni aj naozaj majú veľmi dobrú príležitosť. V prípade výchovy v oblasti sexuálneho správania si myslím, že také vhodné predmety, v ktorých sú integrované tieto témy, je biológia, náuka o spoločnosti, etická výchova, náboženská výchova. Okrem iného máme aj predmet alebo tému, ktorá sa môže použiť ako prierezová téma a to je výchova k manželstvu a rodičovstvu, už od deväťdesiatych rokov a to si myslím, že aj vhodný názov, aj vhodný kontext. V7chova k manželstvu a rodičovstvu, pretože ľudská sexualita je zameraná práve týmto smerom. Neznamená to, že ľudia...
===== tá sa môže použiť ako prierezová téma, a to je výchova k manželstvu a rodičovstvu už od 90. rokov, a to si myslím, že aj vhodný názov, aj vhodný kontext, výchova k manželstvu a rodičovstvu, pretože ľudská sexualita je zameraná práve týmto smerom. Neznamená to, že ľudia neprežívajú sexualitu aj mimo manželstva a rodičovstva, ale aj biologicky, prirodzene je sexualita zameraná na manželstvo a rodičovstvo aj aj podľa ústavy, aj podľa skúseností, toto je prístup, to je kontext, v ktorom to spoločnosti pomáha, neškodí a spoločnosť na tom môže stáť. Teda ešte raz to na záver zhrniem, nejde o to, aby sme zakazovali výchovu v tejto oblasti, nejde o to, aby rodičia mohli nechať svoje deti doma, aby sa nemuseli zúčastňovať na prednáškach, alebo hodinách v tejto oblasti, alebo v nejakej inej. Ide hlavne o informovaných rodičov a o komunikáciu medzi rodičmi a školou, ale vlastne aj medzi rodičmi a rodičmi. Napr. ja som osobne vždy veľmi komunikoval aj komunikujem s rodičmi detí, teda spolužiakov našich detí, a tak samozrejme komunikácie medzi rodičmi a deťmi. Lebo viete, také klasické najmä v určitom veku, odpoveď na otázku, čo bolo v škole? Aká je odpoveď, nič. A tie deti častokrát proste už len z tej ich detskosti, alebo mladíckosti nepovedia sami od seba, niekedy sa ja hanbia, ale takto rodič bude informovaný, aha dneska, náš mal, náš syn, naša dcéra mali prednášku na takúto tému, dopredu sa na to môžu pripraviť a hodiť napr. pri večeri reč na takúto tému.
Čiže je to veľmi dobré pre posilnenie komunikácie medzi rodičmi a ich vlastnými deťmi. Ja by som nazval tento zákon absolútne neideologickým, keby, keby som chcel byť taký ideologický, tak by som nazval liberálny v tom najlepšom slova zmysle, pretože je to od slova sloboda, a tá sloboda, tú slobodu majú rodiča, lebo majú aj najväčšiu zodpovednosť byť informovaný a rozhodnúť, či to pokladajú za vhodné pre svoje dieťa, alebo nie. Samozrejme tento zákon je aj konzervatívny v tom slova zmysle, že rodina ako taká bola, bola vždy prirodzene konzervatívnou inštitúciou v tom najlepšom slova zmysle konzervatívnou, to znamená, že zachováva a prenáša z generácie na generáciu tie overené hodnoty, ktoré nie sú len vyčítané z nejakej knižky, ale prežívame generáciami starých rodičov, rodičov, a potom tými mladšími generáciami. Takže nejde tu o nejaký súboj, ide tu o to dobro a ochranu detí a mládeže v tejto oblasti a posilnenie rodiny a úlohy rodičov.
Ďakujem vám veľmi pekne.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som na úvod zacitoval niekoľko takých poviem že filozofických alebo principiálnych predpokladov tohto zákona, ktoré sa týkajú aj medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovensko viazané. Navrhovaná úprava zaraďuje medzi princípy výchovy a vzdelávania aj rešpektovanie práv rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a stanovuje minimálny rámec ako môžu rodičia toto právo vo vzťahu k škole uplatniť. Napĺňa sa tým napríklad ustanovenie čl. 14 ods. 3 charty základných práv Európskej únie. A to je, citujem, právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením, sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva. Čiže tento zákon napríklad napĺňa chartu základných práv Európskej únie. Taktiež sa tým napĺňa ustanovenie čl. 2 dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Citujem. Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcii v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Rovnako sa tento návrh opiera o čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Úprava vychádza tiež zo zákona o rodine, ktorý v čl. 4 základných zásad okrem iného uvádza: Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Ako ste si možno všimli, tak v týchto dokumentoch medzinárodných, aj v Ústave Slovenskej republiky , aj v zákone o rodine sa opakuje výraz v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením a že je to právo rodičov. To znamená štát musí toto právo rešpektovať. Ja by som možno namiesto slova, takého právneho slova, právo použil aj slovo dôvera, že rodičia ako vlastní rodičia svojich ako ich prví vychovávatelia majú jednoznačne požívať najväčšiu dôveru vo vzťahu k deťom. Mne sa niekedy zdá, že rôzni aj politici, rôzni komentátori, akoby vyjadrujú nedôveru smerom k ľuďom, smerom k rodine a majú pocit, že najlepšie by bolo deti akosi zveriť do nejakej ústavnej výchovy a tam im vštepiť čo je "správne", samozrejme pre tých komentátorov, pre tých rôznych progresívnych politikov, toto pokladám za také arogantné a veľmi nebezpečné, aby sme dávali nejakú nedôveru alebo dokonca upodozrievanie smerom k rodine. Ak niekto namietne, že áno, aj v rodinách sa objavujú patologické javy, samozrejme a na to máme rôzne systémy, rôzne mechanizmy ako tieto patologické javy, ako im predchádzať, ako sa k nim postaviť. Ale vo všeobecnosti je rodina, otec, mama, deti, to najsilnejšie, to najzákladnejšie, to najpozitívnejšie, na čom celá spoločnosť stojí. A všetky ostatné veci vlastne pochádzajú z toho. Nakoniec slovo rodina má spoločný koreň so slovom rod, národ a ono to z toho vychádza, celá spoločnosť je základe, postavená na základe rodiny, otec, mama, deti. je to tak samozrejme aj biologicky, to je nespochybniteľné, ale je to tak aj psychologicky, spoločensky, duchovne, nábožensky, filozoficky. Tento návrh zákona sa o toto opiera a opakujem znova, vychádza to z medzinárodných dokumentov, aj dokumentov európskych, aj dokumentov slovenských, že rodičia majú právo vychovávať svoje deti v zhode s ich náboženským a filozofickým presvedčením.
Tak ako som povedal v úvodnej reči, samozrejme veľká časť rodičov veľkú časť tohto vzdelávania, tejto výchovy deleguje na školu. Škola tiež požíva veľkú dôveru. A tak je to správne, ja som učiteľ podobne ako moja manželka, vieme čosi o tej zodpovednosti, lebo jedna vec je dôvera a právo, druhá vec je vlastne zodpovednosť z toho vyplývajúca a naozaj mnohé tie veci zvlášť ak sú nejaké citlivé, chúlostivé, problematické, sa musia uskutočňovať v úzkom kontakte, v úzkej komunikácii s rodičmi.
Tento návrh zákona reaguje na prax, kedy sa rôzne organizácie, ale aj učitelia snažia na školách prezentovať kontroverzné myšlienky o sexualite, s ktorými môžu mať mnohí rodičia problém. V dôvodovej správe sú uvádzané aj konkrétne príklady takých publikácii, pričom niektoré z nich boli autormi svojvoľne nazvané a prezentované ako "učebnice", hoci v skutočnosti učebnicami podľa ministerstva školstva nie sú a nebola im udelená doložka, teda autorizácia. Tieto publikácie idú mimo rámec výchovy k manželstvu a rodičovstvu a svojou povahou môžu zásadne zasiahnuť do práv rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením. Tu by som si dovolil poznámku, že tento návrh zákona sme vpracovávali v spolupráci so zástupcami rodičov, ktorí dlhodobo pracujú na tomto rešpektovaní a posilňovaní práv rodičov a rovnako bol tento návrh zákona pripomienkovaný a boli zapracované pripomienky ministerstva školstva. Jednak aj čo sa týka základného úmyslu, ale aj čo sa týka praktického spôsobu ako to urobiť, pretože jedna vec je nejaký filozofický zámer zákona, druhá vec je uvedenie do praxe. Takže snažili sme sa aj v spolupráci s ministerstvom školstva pripraviť tento návrh zákona tak, aby zodpovedal praxi, aby bol uskutočniteľný, aby bol realizovateľný.
Hoci právny poriadok platný na území Slovenskej republiky garantuje právo rodičov na výchovu detí v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením, predsa nie je dosiaľ v školskom zákone konkretizované ako majú rodičia toto právo uplatniť vo vzťahu k škole, ktorú ich dieťa navštevuje. Zakomponovanie tohto mechanizmu výrazne posilní právne postavenie rodičov a vnesie aj viac právnej istoty v otázke ako môžu rodičia toto svoje právo prakticky naplniť. Základom novej úpravy je povinnosť školy rešpektovať práva rodičov na výchovu a vzdelávanie v súlade s ich presvedčením a to v tej najvšeobecnejšej rovine. Osobitne sa zavádza povinnosť školy vopred informovať rodičov o výchove v oblasti sexuálneho správania, ktoré sa vzhľadom na aktuálnu skúsenosť a pobúrenie časti rodičov s novými publikáciami javí ako najpáčivejšia oblasť. V tejto oblasti teda škola bude mať povinnosť vopred informovať rodičov o zamýšľanej výchove a pred jej realizáciou si vyžiadať informovaný súhlas rodiča. To je ten režim 1 o ktorom som hovoril. Teraz prichádza vysvetlenie toho režimu 2. Rodič však bude mať právo na informácie aj v iných témach a tiež bude mať právo podmieniť účasť svojho dieťaťa na výchove predchádzajúcim informovaným súhlasom aj v iných oblastiach, ktoré považuje za dôležité s ohľadom na zachovanie jeho práva na výchovu dieťaťa v súlade s jeho presvedčením. Čiže ten prvý režim je povinnosť a notifikačná povinnosť na strane školy, v tej druhej je povinnosť rodičov sa o to zaujímať a prípadne si vyžiadať aj nejakú inú oblasť kde by bol vyžadovaný jeho informovaný súhlas.
Popri navrhovanej právnej úprave môžu rodičia uplatniť aj iné formy ako svoje rodičovské práva uplatňovať a tak navrhovanú právnu úpravu treba vnímať ako základ, o ktorý sa môžu rodičia oprieť. Zavádzaný mechanizmus bude mať pozitívny dopad na vzájomnú spoluprácu medzi školou a rodičmi. Primárnu úlohu vo výchove a vzdelávaní nesú vždy rodičia dieťaťa, pre ktorých je tu škola na to, aby im pomáhala túto svoju povinnosť napĺňať. Je preto vhodné, aby rodičia a škola vzájomne komunikovali a hľadali súlad vo výchove. Ide pritom o dvojsmernú komunikáciu, kedy rodičia stanovujú základné mantinely a očakávania s ohľadom na svoje neodňateľné právo vychovávať dieťa v súlade so svojím presvedčením. A škola na druhej strane môže aj v dôsledku informovaného súhlasu prizvať rodičov k potrebnej spolupráci a naplneniu úlohy pre ich vychovávateľov, ktorými rodičia nepochybne sú. Rodičia sú prví zodpovední a majú mať v týchto otázkach aj podľa Ústavy patričné postavenie. Zvlášť v kontexte aktuálnych etických otázok dnešnej doby je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní aj o intimite a sexualite človeka a nie internet alebo ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti. Oživenie komunikácie medzi školou a rodičmi môže prispieť aj k oživeniu komunikácie medzi rodičmi, ktoré majú deti v tej istej triede či škole. Vďaka čomu sa môžu rodičia vzájomne informovať a spoločne čeliť rôznym rizikám, napríklad na účasti na výchove nevhodným externistom alebo výuke z nevhodnej publikácie. A naopak môžu si tiež vymeniť skúsenosti a o dopučania ako deti viesť k hodnotám, ktoré im chcú odovzdať. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, ale bude mať pozitívny dopad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Samotný mechanizmus ako je tento zákon, školský zákon novelizovaný je taký, že na úvod sa v § 3 dopĺňa teda ten princíp výchovy a vzdelávania v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením rodičov, aby to tam bolo jasne napísané a potom v druhej časti sa doplňuje nový § 15a, kde sa uvádza mechanizmus ako môžu rodičia uplatniť právo na výchovu dieťaťa v súlade so svojím presvedčením, teda je vlastne popísané, že ako má škola komunikovať, ako bude vyzerať ten vzor toho informovaného súhlasu a tie dva režimy, teda jeden kde je povinnosť školy vopred informovať rodičov, dať im prístup k tým materiálom a vyžiadať si informovaný súhlas a potom ten druhý režim, kde rodičia získavajú právo zaujímať sa iniciatívne a zistiť, že ak je napríklad v ich škole nejaká prednáška, ktorá sa týka aj inej pre nich zaujímavej a citlivej oblasti a nielen sexuálneho správania, vyžiadať si aké tam budú materiály použité, kto bude prednášať a prípadne vyjadriť aj svoj súhlas alebo nesúhlas.
Možno chcem povedať jednu vec. Niekedy keď sa hovorí o takýchto veciach, tak sa to postaví do takého veľmi zvláštneho, zvláštneho rozmeru akoby sme boli proti sexuálnej výchove. Ja to poviem takto. Oblasť výchovy jednoznačne zasahuje aj sexuálne správanie, sexualitu človeka a nie je žiaden dôvod, aby sme v tejto oblasti vytvárali nejakú hmlu alebo nejakú nejasnosť alebo čosi zatajovali. Nakoniec ako sme si povedali v dnešnej dobe to ani nie je možné. Pri dnešnom prístupe mladých ľudí k internetu a ku všelijakým informáciám, ktoré sa veľmi často a to sa teda dialo aj v minulosti, prenášajú cez spolužiakov alebo cez nejakých iných starších alebo aj mladších kamarátov, tak samozrejme tie deti s tými informáciami konfrontovaní sú. Bolo by naivné myslieť si, že chceme teda akoby zabrániť deťom, aby mali takéto informácie. A je to tiež oblasť, v ktorej je potrebná výchova. Zároveň a to si všetci uvedomujeme aj sami na sebe, je to oblasť, ktorá je osobne veľmi taká citlivá, intímna. A preto je zároveň aj veľmi náchylná k tomu, že môže prísť k nejakému zneužitiu, ublíženiu, zraneniu a tí, ktorí majú najsilnejší záujem, tí, ktorí najviac poznajú svoje dieťa, sú jeho rodičia. To znamená, že treba zachovať ich prím v tejto oblasti a zachovať túto citlivosť. A ak preberá bremeno alebo časť zodpovednosti v tejto oblasti škola, tak to má byť v úzkej spolupráci s rodičmi a v zhode s rodičmi. Ak som hovoril o sexuálnej výchove, tak chcem tým povedať, že samotný fakt sexuálnej výchovy je dobrý, správny, podporujem ho, samozrejme, ako rodič, aj ako učiteľ v tejto oblasti vzdelávam, vychovávam aj naše vlastné deti, ale aj svojich študentov keď som teda učil a do dnes na prednáškach pre mladých alebo aj pre dospelých takéto niečo ponúkame.
Druhá vec je nejaký predmet, ktorý by sa nazýval sexuálna výchova, chcem povedať, že s takým niečím nesúhlasím z viacerých dôvodov. Jedna z vecí je taká úplne pragmatická, že keby sme reagovali na všetky nejaké spoločenské potreby zavedením nového predmetu, tak asi sme za chvíľu už nemali čas ani učiť matematiku, slovenčinu, angličtinu, informatiku, pretože by sme mali rôzne ekologické ,mediálne a nevime aké výchovy. Ja si myslím, že je veľmi dôležité integrovať tieto časti do predmetov a oni aj naozaj majú veľmi dobrú príležitosť. V prípade výchovy v oblasti sexuálneho správania si myslím, že také vhodné predmety, v ktorých sú integrované tieto témy, je biológia, náuka o spoločnosti, etická výchova, náboženská výchova. Okrem iného máme aj predmet alebo tému, ktorá sa môže použiť ako prierezová téma a to je výchova k manželstvu a rodičovstvu, už od deväťdesiatych rokov a to si myslím, že aj vhodný názov, aj vhodný kontext. V7chova k manželstvu a rodičovstvu, pretože ľudská sexualita je zameraná práve týmto smerom. Neznamená to, že ľudia...
===== tá sa môže použiť ako prierezová téma, a to je výchova k manželstvu a rodičovstvu už od 90. rokov, a to si myslím, že aj vhodný názov, aj vhodný kontext, výchova k manželstvu a rodičovstvu, pretože ľudská sexualita je zameraná práve týmto smerom. Neznamená to, že ľudia neprežívajú sexualitu aj mimo manželstva a rodičovstva, ale aj biologicky, prirodzene je sexualita zameraná na manželstvo a rodičovstvo aj aj podľa ústavy, aj podľa skúseností, toto je prístup, to je kontext, v ktorom to spoločnosti pomáha, neškodí a spoločnosť na tom môže stáť. Teda ešte raz to na záver zhrniem, nejde o to, aby sme zakazovali výchovu v tejto oblasti, nejde o to, aby rodičia mohli nechať svoje deti doma, aby sa nemuseli zúčastňovať na prednáškach, alebo hodinách v tejto oblasti, alebo v nejakej inej. Ide hlavne o informovaných rodičov a o komunikáciu medzi rodičmi a školou, ale vlastne aj medzi rodičmi a rodičmi. Napr. ja som osobne vždy veľmi komunikoval aj komunikujem s rodičmi detí, teda spolužiakov našich detí, a tak samozrejme komunikácie medzi rodičmi a deťmi. Lebo viete, také klasické najmä v určitom veku, odpoveď na otázku, čo bolo v škole? Aká je odpoveď, nič. A tie deti častokrát proste už len z tej ich detskosti, alebo mladíckosti nepovedia sami od seba, niekedy sa ja hanbia, ale takto rodič bude informovaný, aha dneska, náš mal, náš syn, naša dcéra mali prednášku na takúto tému, dopredu sa na to môžu pripraviť a hodiť napr. pri večeri reč na takúto tému.
Čiže je to veľmi dobré pre posilnenie komunikácie medzi rodičmi a ich vlastnými deťmi. Ja by som nazval tento zákon absolútne neideologickým, keby, keby som chcel byť taký ideologický, tak by som nazval liberálny v tom najlepšom slova zmysle, pretože je to od slova sloboda, a tá sloboda, tú slobodu majú rodiča, lebo majú aj najväčšiu zodpovednosť byť informovaný a rozhodnúť, či to pokladajú za vhodné pre svoje dieťa, alebo nie. Samozrejme tento zákon je aj konzervatívny v tom slova zmysle, že rodina ako taká bola, bola vždy prirodzene konzervatívnou inštitúciou v tom najlepšom slova zmysle konzervatívnou, to znamená, že zachováva a prenáša z generácie na generáciu tie overené hodnoty, ktoré nie sú len vyčítané z nejakej knižky, ale prežívame generáciami starých rodičov, rodičov, a potom tými mladšími generáciami. Takže nejde tu o nejaký súboj, ide tu o to dobro a ochranu detí a mládeže v tejto oblasti a posilnenie rodiny a úlohy rodičov.
Ďakujem vám veľmi pekne.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som na úvod zacitoval niekoľko takých poviem že filozofických alebo principiálnych predpokladov tohto zákona, ktoré sa týkajú aj medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovensko viazané. Navrhovaná úprava zaraďuje medzi princípy výchovy a vzdelávania aj rešpektovanie práv rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a stanovuje minimálny rámec ako môžu rodičia toto právo vo vzťahu k škole uplatniť. Napĺňa sa tým napríklad ustanovenie čl. 14 ods. 3 charty základných práv Európskej únie. A to je, citujem, právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením, sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva. Čiže tento zákon napríklad napĺňa chartu základných práv Európskej únie. Taktiež sa tým napĺňa ustanovenie čl. 2 dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Citujem. Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcii v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Rovnako sa tento návrh opiera o čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Úprava vychádza tiež zo zákona o rodine, ktorý v čl. 4 základných zásad okrem iného uvádza: Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Ako ste si možno všimli, tak v týchto dokumentoch medzinárodných, aj v Ústave Slovenskej republiky , aj v zákone o rodine sa opakuje výraz v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením a že je to právo rodičov. To znamená štát musí toto právo rešpektovať. Ja by som možno namiesto slova, takého právneho slova, právo použil aj slovo dôvera, že rodičia ako vlastní rodičia svojich ako ich prví vychovávatelia majú jednoznačne požívať najväčšiu dôveru vo vzťahu k deťom. Mne sa niekedy zdá, že rôzni aj politici, rôzni komentátori, akoby vyjadrujú nedôveru smerom k ľuďom, smerom k rodine a majú pocit, že najlepšie by bolo deti akosi zveriť do nejakej ústavnej výchovy a tam im vštepiť čo je "správne", samozrejme pre tých komentátorov, pre tých rôznych progresívnych politikov, toto pokladám za také arogantné a veľmi nebezpečné, aby sme dávali nejakú nedôveru alebo dokonca upodozrievanie smerom k rodine. Ak niekto namietne, že áno, aj v rodinách sa objavujú patologické javy, samozrejme a na to máme rôzne systémy, rôzne mechanizmy ako tieto patologické javy, ako im predchádzať, ako sa k nim postaviť. Ale vo všeobecnosti je rodina, otec, mama, deti, to najsilnejšie, to najzákladnejšie, to najpozitívnejšie, na čom celá spoločnosť stojí. A všetky ostatné veci vlastne pochádzajú z toho. Nakoniec slovo rodina má spoločný koreň so slovom rod, národ a ono to z toho vychádza, celá spoločnosť je základe, postavená na základe rodiny, otec, mama, deti. je to tak samozrejme aj biologicky, to je nespochybniteľné, ale je to tak aj psychologicky, spoločensky, duchovne, nábožensky, filozoficky. Tento návrh zákona sa o toto opiera a opakujem znova, vychádza to z medzinárodných dokumentov, aj dokumentov európskych, aj dokumentov slovenských, že rodičia majú právo vychovávať svoje deti v zhode s ich náboženským a filozofickým presvedčením.
Tak ako som povedal v úvodnej reči, samozrejme veľká časť rodičov veľkú časť tohto vzdelávania, tejto výchovy deleguje na školu. Škola tiež požíva veľkú dôveru. A tak je to správne, ja som učiteľ podobne ako moja manželka, vieme čosi o tej zodpovednosti, lebo jedna vec je dôvera a právo, druhá vec je vlastne zodpovednosť z toho vyplývajúca a naozaj mnohé tie veci zvlášť ak sú nejaké citlivé, chúlostivé, problematické, sa musia uskutočňovať v úzkom kontakte, v úzkej komunikácii s rodičmi.
Tento návrh zákona reaguje na prax, kedy sa rôzne organizácie, ale aj učitelia snažia na školách prezentovať kontroverzné myšlienky o sexualite, s ktorými môžu mať mnohí rodičia problém. V dôvodovej správe sú uvádzané aj konkrétne príklady takých publikácii, pričom niektoré z nich boli autormi svojvoľne nazvané a prezentované ako "učebnice", hoci v skutočnosti učebnicami podľa ministerstva školstva nie sú a nebola im udelená doložka, teda autorizácia. Tieto publikácie idú mimo rámec výchovy k manželstvu a rodičovstvu a svojou povahou môžu zásadne zasiahnuť do práv rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením. Tu by som si dovolil poznámku, že tento návrh zákona sme vpracovávali v spolupráci so zástupcami rodičov, ktorí dlhodobo pracujú na tomto rešpektovaní a posilňovaní práv rodičov a rovnako bol tento návrh zákona pripomienkovaný a boli zapracované pripomienky ministerstva školstva. Jednak aj čo sa týka základného úmyslu, ale aj čo sa týka praktického spôsobu ako to urobiť, pretože jedna vec je nejaký filozofický zámer zákona, druhá vec je uvedenie do praxe. Takže snažili sme sa aj v spolupráci s ministerstvom školstva pripraviť tento návrh zákona tak, aby zodpovedal praxi, aby bol uskutočniteľný, aby bol realizovateľný.
Hoci právny poriadok platný na území Slovenskej republiky garantuje právo rodičov na výchovu detí v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením, predsa nie je dosiaľ v školskom zákone konkretizované ako majú rodičia toto právo uplatniť vo vzťahu k škole, ktorú ich dieťa navštevuje. Zakomponovanie tohto mechanizmu výrazne posilní právne postavenie rodičov a vnesie aj viac právnej istoty v otázke ako môžu rodičia toto svoje právo prakticky naplniť. Základom novej úpravy je povinnosť školy rešpektovať práva rodičov na výchovu a vzdelávanie v súlade s ich presvedčením a to v tej najvšeobecnejšej rovine. Osobitne sa zavádza povinnosť školy vopred informovať rodičov o výchove v oblasti sexuálneho správania, ktoré sa vzhľadom na aktuálnu skúsenosť a pobúrenie časti rodičov s novými publikáciami javí ako najpáčivejšia oblasť. V tejto oblasti teda škola bude mať povinnosť vopred informovať rodičov o zamýšľanej výchove a pred jej realizáciou si vyžiadať informovaný súhlas rodiča. To je ten režim 1 o ktorom som hovoril. Teraz prichádza vysvetlenie toho režimu 2. Rodič však bude mať právo na informácie aj v iných témach a tiež bude mať právo podmieniť účasť svojho dieťaťa na výchove predchádzajúcim informovaným súhlasom aj v iných oblastiach, ktoré považuje za dôležité s ohľadom na zachovanie jeho práva na výchovu dieťaťa v súlade s jeho presvedčením. Čiže ten prvý režim je povinnosť a notifikačná povinnosť na strane školy, v tej druhej je povinnosť rodičov sa o to zaujímať a prípadne si vyžiadať aj nejakú inú oblasť kde by bol vyžadovaný jeho informovaný súhlas.
Popri navrhovanej právnej úprave môžu rodičia uplatniť aj iné formy ako svoje rodičovské práva uplatňovať a tak navrhovanú právnu úpravu treba vnímať ako základ, o ktorý sa môžu rodičia oprieť. Zavádzaný mechanizmus bude mať pozitívny dopad na vzájomnú spoluprácu medzi školou a rodičmi. Primárnu úlohu vo výchove a vzdelávaní nesú vždy rodičia dieťaťa, pre ktorých je tu škola na to, aby im pomáhala túto svoju povinnosť napĺňať. Je preto vhodné, aby rodičia a škola vzájomne komunikovali a hľadali súlad vo výchove. Ide pritom o dvojsmernú komunikáciu, kedy rodičia stanovujú základné mantinely a očakávania s ohľadom na svoje neodňateľné právo vychovávať dieťa v súlade so svojím presvedčením. A škola na druhej strane môže aj v dôsledku informovaného súhlasu prizvať rodičov k potrebnej spolupráci a naplneniu úlohy pre ich vychovávateľov, ktorými rodičia nepochybne sú. Rodičia sú prví zodpovední a majú mať v týchto otázkach aj podľa Ústavy patričné postavenie. Zvlášť v kontexte aktuálnych etických otázok dnešnej doby je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní aj o intimite a sexualite človeka a nie internet alebo ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti. Oživenie komunikácie medzi školou a rodičmi môže prispieť aj k oživeniu komunikácie medzi rodičmi, ktoré majú deti v tej istej triede či škole. Vďaka čomu sa môžu rodičia vzájomne informovať a spoločne čeliť rôznym rizikám, napríklad na účasti na výchove nevhodným externistom alebo výuke z nevhodnej publikácie. A naopak môžu si tiež vymeniť skúsenosti a o dopučania ako deti viesť k hodnotám, ktoré im chcú odovzdať. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, ale bude mať pozitívny dopad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Samotný mechanizmus ako je tento zákon, školský zákon novelizovaný je taký, že na úvod sa v § 3 dopĺňa teda ten princíp výchovy a vzdelávania v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením rodičov, aby to tam bolo jasne napísané a potom v druhej časti sa doplňuje nový § 15a, kde sa uvádza mechanizmus ako môžu rodičia uplatniť právo na výchovu dieťaťa v súlade so svojím presvedčením, teda je vlastne popísané, že ako má škola komunikovať, ako bude vyzerať ten vzor toho informovaného súhlasu a tie dva režimy, teda jeden kde je povinnosť školy vopred informovať rodičov, dať im prístup k tým materiálom a vyžiadať si informovaný súhlas a potom ten druhý režim, kde rodičia získavajú právo zaujímať sa iniciatívne a zistiť, že ak je napríklad v ich škole nejaká prednáška, ktorá sa týka aj inej pre nich zaujímavej a citlivej oblasti a nielen sexuálneho správania, vyžiadať si aké tam budú materiály použité, kto bude prednášať a prípadne vyjadriť aj svoj súhlas alebo nesúhlas.
Možno chcem povedať jednu vec. Niekedy keď sa hovorí o takýchto veciach, tak sa to postaví do takého veľmi zvláštneho, zvláštneho rozmeru akoby sme boli proti sexuálnej výchove. Ja to poviem takto. Oblasť výchovy jednoznačne zasahuje aj sexuálne správanie, sexualitu človeka a nie je žiaden dôvod, aby sme v tejto oblasti vytvárali nejakú hmlu alebo nejakú nejasnosť alebo čosi zatajovali. Nakoniec ako sme si povedali v dnešnej dobe to ani nie je možné. Pri dnešnom prístupe mladých ľudí k internetu a ku všelijakým informáciám, ktoré sa veľmi často a to sa teda dialo aj v minulosti, prenášajú cez spolužiakov alebo cez nejakých iných starších alebo aj mladších kamarátov, tak samozrejme tie deti s tými informáciami konfrontovaní sú. Bolo by naivné myslieť si, že chceme teda akoby zabrániť deťom, aby mali takéto informácie. A je to tiež oblasť, v ktorej je potrebná výchova. Zároveň a to si všetci uvedomujeme aj sami na sebe, je to oblasť, ktorá je osobne veľmi taká citlivá, intímna. A preto je zároveň aj veľmi náchylná k tomu, že môže prísť k nejakému zneužitiu, ublíženiu, zraneniu a tí, ktorí majú najsilnejší záujem, tí, ktorí najviac poznajú svoje dieťa, sú jeho rodičia. To znamená, že treba zachovať ich prím v tejto oblasti a zachovať túto citlivosť. A ak preberá bremeno alebo časť zodpovednosti v tejto oblasti škola, tak to má byť v úzkej spolupráci s rodičmi a v zhode s rodičmi. Ak som hovoril o sexuálnej výchove, tak chcem tým povedať, že samotný fakt sexuálnej výchovy je dobrý, správny, podporujem ho, samozrejme, ako rodič, aj ako učiteľ v tejto oblasti vzdelávam, vychovávam aj naše vlastné deti, ale aj svojich študentov keď som teda učil a do dnes na prednáškach pre mladých alebo aj pre dospelých takéto niečo ponúkame.
Druhá vec je nejaký predmet, ktorý by sa nazýval sexuálna výchova, chcem povedať, že s takým niečím nesúhlasím z viacerých dôvodov. Jedna z vecí je taká úplne pragmatická, že keby sme reagovali na všetky nejaké spoločenské potreby zavedením nového predmetu, tak asi sme za chvíľu už nemali čas ani učiť matematiku, slovenčinu, angličtinu, informatiku, pretože by sme mali rôzne ekologické ,mediálne a nevime aké výchovy. Ja si myslím, že je veľmi dôležité integrovať tieto časti do predmetov a oni aj naozaj majú veľmi dobrú príležitosť. V prípade výchovy v oblasti sexuálneho správania si myslím, že také vhodné predmety, v ktorých sú integrované tieto témy, je biológia, náuka o spoločnosti, etická výchova, náboženská výchova. Okrem iného máme aj predmet alebo tému, ktorá sa môže použiť ako prierezová téma a to je výchova k manželstvu a rodičovstvu, už od deväťdesiatych rokov a to si myslím, že aj vhodný názov, aj vhodný kontext. V7chova k manželstvu a rodičovstvu, pretože ľudská sexualita je zameraná práve týmto smerom. Neznamená to, že ľudia...
===== tá sa môže použiť ako prierezová téma, a to je výchova k manželstvu a rodičovstvu už od 90. rokov, a to si myslím, že aj vhodný názov, aj vhodný kontext, výchova k manželstvu a rodičovstvu, pretože ľudská sexualita je zameraná práve týmto smerom. Neznamená to, že ľudia neprežívajú sexualitu aj mimo manželstva a rodičovstva, ale aj biologicky, prirodzene je sexualita zameraná na manželstvo a rodičovstvo aj aj podľa ústavy, aj podľa skúseností, toto je prístup, to je kontext, v ktorom to spoločnosti pomáha, neškodí a spoločnosť na tom môže stáť. Teda ešte raz to na záver zhrniem, nejde o to, aby sme zakazovali výchovu v tejto oblasti, nejde o to, aby rodičia mohli nechať svoje deti doma, aby sa nemuseli zúčastňovať na prednáškach, alebo hodinách v tejto oblasti, alebo v nejakej inej. Ide hlavne o informovaných rodičov a o komunikáciu medzi rodičmi a školou, ale vlastne aj medzi rodičmi a rodičmi. Napr. ja som osobne vždy veľmi komunikoval aj komunikujem s rodičmi detí, teda spolužiakov našich detí, a tak samozrejme komunikácie medzi rodičmi a deťmi. Lebo viete, také klasické najmä v určitom veku, odpoveď na otázku, čo bolo v škole? Aká je odpoveď, nič. A tie deti častokrát proste už len z tej ich detskosti, alebo mladíckosti nepovedia sami od seba, niekedy sa ja hanbia, ale takto rodič bude informovaný, aha dneska, náš mal, náš syn, naša dcéra mali prednášku na takúto tému, dopredu sa na to môžu pripraviť a hodiť napr. pri večeri reč na takúto tému.
Čiže je to veľmi dobré pre posilnenie komunikácie medzi rodičmi a ich vlastnými deťmi. Ja by som nazval tento zákon absolútne neideologickým, keby, keby som chcel byť taký ideologický, tak by som nazval liberálny v tom najlepšom slova zmysle, pretože je to od slova sloboda, a tá sloboda, tú slobodu majú rodiča, lebo majú aj najväčšiu zodpovednosť byť informovaný a rozhodnúť, či to pokladajú za vhodné pre svoje dieťa, alebo nie. Samozrejme tento zákon je aj konzervatívny v tom slova zmysle, že rodina ako taká bola, bola vždy prirodzene konzervatívnou inštitúciou v tom najlepšom slova zmysle konzervatívnou, to znamená, že zachováva a prenáša z generácie na generáciu tie overené hodnoty, ktoré nie sú len vyčítané z nejakej knižky, ale prežívame generáciami starých rodičov, rodičov, a potom tými mladšími generáciami. Takže nejde tu o nejaký súboj, ide tu o to dobro a ochranu detí a mládeže v tejto oblasti a posilnenie rodiny a úlohy rodičov.
Ďakujem vám veľmi pekne.
|
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, sme tu teraz len mužská zostava, včera sme odsúhlasili presun, presun programu, presun tohto bodu programu veľkou väčšinou hlasov, to znamená, že predpokladám, že kolegovia poslanci a poslankyne považujú tento, tento návrh za dôležitý. Ja ho, samozrejme, považujem za dôležitý tiež, aj preto predkladám v úvodnom slove azda len krátko, že objavujú sa situácie, keď sú rodičia znepokojení tým, že v školách sa ich deťom dostáva indoktrinácie, ktorá teda nielenže nie je v zhode s presvedčením rodičov, ale je vlastne aj neočakávaná, rodičia nie sú informovaní, je to často praktizované nejakými externistami, ktorý vlastne na rozdiel od učiteľov nemusia mať ani kvalifikáciu, ale na nejaké pozvanie nejakého učiteľa alebo školy títo ľudia prichádzajú a s rôznymi materiálmi indoktrinujú deti v oblasti sexuálneho správania. Samozrejme, dnešná doba je veľmi silno informovaná, otvorená, to znamená, že deti sa stretávajú, či chceme, či nechceme, s rôznymi informáciami.
Na druhej strane treba povedať, že ten hlavný, hlavnú zodpovednosť za svoje deti, aj právo vychovávať a vzdelávať svoje deti majú rodičia. Oni ju vo veľkej miere delegujú na školy a niektorí rodičia praktizujú tzv. homeschooling, ale to je veľmi malé percento rodičov, možno ani nie pol percenta, čiže 99,5 % rodičov zveruje svoje deti školskému systému do štátnych alebo neštátnych škôl. Aj preto, samozrejme, že je to veľký akt dôvery a rodičia majú právo byť informovaní a právo súhlasiť alebo nesúhlasiť v prípade, v prípade tak citlivej oblasti, ako je sexuálne správanie.
Tento návrh zákona výrazne zlepšuje komunikáciu medzi školou a rodičmi, čo je tiež jedna z vecí, ktorá, na ktorú si častokrát ťažkajú aj samotné školy, a, samozrejme, dáva do rúk vyslovene právo rodičom o týchto veciach rozhodnúť. Má tam v podstate také dva režimy. Jeden z nich je, že ak škola plánuje nejakú výchovu alebo vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania, či už internú alebo externú, má rodičov informovať na základe priloženej prílohy, kde má informovať nielen, že kedy sa bude diať takéto podujatie, takáto prednáška alebo takáto hodina, ale aj kto bude ten prednášajúci, kto budú tí lektori, aké materiály sú tam a dostatočne včas o tom rodičov informovať, dať im k nahliadnutiu tieto materiály a zároveň vyjadriť súhlas alebo nesúhlas. Ja ako rodič toto veľmi vítam, pretože nejde o to, že by deti o sexuálnom správaní nemali vedieť, oni majú o ňom vedieť, aj o ňom vedia, ale je veľmi dobré, aby o tom vedeli rodičia a mohli napríklad vopred sa so svojimi deťmi o tom porozprávať alebo spätne, aj keby to bolo niečo, s čím z celého srdca súhlasia, tak je dobré, že rodičia vedia, že ich dieťa takúto tému preberalo v škole, môžu sa s ním o tom porozprávať, prípadne dopredu ho na to pripraviť. Toto je režim jedna, to znamená škola má povinnosť, zo zákona bude mať povinnosť o tejto veci informovať rodičov a vyžiadať si ich informovaný súhlas.
Druhý režim je opačne zo strany rodičov. V prípade, že rodičia aktívne budú chcieť, aby aj iné citlivé témy, ktoré sa dotýkajú, ja neviem, nejakého osobného alebo spoločenského života, chcú, aby o nich boli informovaní, keď sa v škole budú preberať, tak, samozrejme, môžu, môžu si toto vyžiadať. To je režim dva, kde teda už vtedy proaktivita je na strane rodičov. V prípade oblasti sexuálneho správania proaktivita a notifikačná povinnosť je na strane školy.
Ja by som zatiaľ v úvodnom slove toľko a potom sa hlásim do rozpravy ako prvý.
|
Ďakujem, pán predseda. Po dohode s viacerými poslaneckými klubmi navrhujem termínovať bod 130, číslo parlamentnej tlače 1598, je to moja novela školského zákona, informovaný súhlas na stredu 17. 5. od 9.00 a novelu poslancov Svrčeka a Lukáča o sociálnom poistení, č. tlač 1397, bod 66 na štvrtok 18. 5. od 9.00.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, o mnohých z vás viem, že matky, tak oslovím vás ako matky, mamičky, mamy, kolegovia muži, otcovia, začal by som, dedovia niektorí, áno, začal by som, začal by som s tým, že je to, samozrejme, v prvom rade o vzťahoch, o tých najbližších rodinných vzťahoch. Mnohí, mnohé rozumejú tomu, že neexistuje nejaká moja výplata, tvoja výplata, moje peniaze, tvoje peniaze, ale že naozaj ako u nás v rodine s manželkou, že máme, máme všetko spolu a rátam to ako samozrejmú vec aj do budúcnosti, aj keď deti odídu z domu, aj keď budeme na dôchodku, že nieže ja mám lepší plat, ja mám lepší dôchodok, proste sme v tom spolu, sme manželia, sme jedno telo, sme rodina.
Ale, samozrejme, nie vždy je to tak a my tu neriešime len ideálne situácie, ale riešime tu realitu, ktorá je v spoločnosti tak veľmi pestrá, myslím, že to spomenul v jednej faktickej aj pán poslanec Dobeš, lenže sú napríklad matky, ktoré sú samé doma s deťmi ako živiteľky. A ja si myslím, že toto je niečo, kde robíme veľmi praktickú a veľmi takú osobnú, hlbokú pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú, ale aj tým, od ktorých krajina, Slovensko, štát dostane najviac späť. A vidíme to v tom, že keď posudzujeme napríklad tieto návrhy, tak povieme, že tam vzniká nejaká, nejaká sekera, nejaký dlh. Jedna pani kolegyňa tu spomínala stanovisko ministerstva financií a hovorila o sume zhruba 400 miliónov eur. Ale treba povedať, že to nie sú peniaze, ktoré berieme iným a dávame komusi. To sú peniaze, ktoré si tie matky, ženy, prípadne tí mladí zarobili, vyprodukovali, len im ich štát nezoberie. A to je veľmi aj pravicové riešenie, nie je to len nejaké sociálne alebo, nedajbože, socialistické riešenie, ale je to riešenie, ktoré je spravodlivé, ktoré dáva možnosť takýmto spôsobom vyrovnať ten čistý príjem, tú čistú mzdu pre mamy s deťmi do 15 rokov a pre tých mladých do 25 rokov.
Ja ako podpredseda Kresťanskej únie, samozrejme, toto podporujem, a som veľmi rád, že ako Kresťanská únia sme boli súčasťou tejto vládnej koalície, počas ktorej sa mnohé tieto veci, ktoré tu boli spomínané, prijali. A viete, ja som tu ž tretie volebné obdobie a vidím, že niektorí politici, ktorí tak radi používajú slovo ´rozumný´, ´zodpovedný´, tak hovoria o nejakej, o nejakom evolučnom spôsobe, ale videli sme, že ten "rozumný" a "evolučný" spôsob priniesol to, že sa tu zvyšovali detské prídavky alebo daňový bonus o 50 centov v priemere napriek tomu, že ekonomika šlapala. A ako sa hovorí, že bavili sa dvadsiati a zistili, že to nejde, a potom prišiel dvadsiaty prvý a nevedel, že to nejde, a urobil to. Tak ja to vidím, že aj Igor Matovič ako minister financií, ako predseda hnutia OĽANO, a vôbec ako človek, ako politik proste nechcel, nechcel prijať to, že to nejde, a urobil to, alebo urobili sme to aj vďaka mnohým z vás, ktorí ste za to hlasovali, prelomili sme aj veto prezidentky a prišlo niečo revolučné, nie evolučné a nie len také odrobinky, ale naozaj revolučná vec, ktorá zásadne mení životy rodín, zásadne mení prístup štátu k rodine, k rodičovstvu, špeciálne k materstvu.
Vy ste to tu mnohí hovorili, a by som tiež mohol uvádzať konkrétnych ľudí, blízkych z okolia, ktorí naozaj veľmi významnú sumu dostali a sú to veľmi zodpovedné rodiny, ktoré sú tam zamestnaní rodičia, majú deti, ktoré, do ktorých vzdelania investujú a skutočne sú to veľmi významné veci. Preto si myslím, že toto si naozaj zaslúži podporu. Je to skutočne zodpovedné, pretože my neberieme niekomu inému, ale nechávame ľuďom peniaze, ktoré si zarobili, tým matkám alebo tým mladým a zároveň je to aj revolučné, pretože tá vec, o ktorej mnohí radi robia konferencie, rozprávajú, píše sa o tom v médiách, tak táto vec to zásadným spôsobom mení.
Bolo tu spomenuté, to síce, to ma tak zaujalo (povedané so smiechom), že, neviem, stojí to možno tri eurá taká krabička, nejaký kvietok stojí niekoľko eur, je to krásne. Treba aj takou drobnosťou, ak je z lásky, prejaviť na ten Deň matiek pozornosť, alebo čímkoľvek, čím vieme, že tej mamičke urobíme radosť. Ja mám sviatok matiek alebo Deň matiek asi jeden zo sviatkov, ktoré mám najradšej v roku a napriek tomu, že som otec a mohol by som si povedať, že Deň otcov by som mal mať najradšej, tak ja veľmi tak povzbudzujem naše deti, aby sme tej našej, teda ich maminke a mojej manželke naozaj prejavili nežnosť, lásku, pozornosť v ten deň, v túto nedeľu, už sme sa dohadovali, čo budeme robiť v nedeľu, aby sme teda našej maminke prejavili lásku, ale tri eurá zatovšivé alebo pár eur za kvietok je fajn zo strany rodiny, ale asi zo strany politických strán, zo strany politických lídrov odbiť alebo len sa tak priživiť na tom, na tej emócii Dňa matiek, je veľmi málo. Ale dvesto eur každý mesiac na dieťa, ktoré tá matka porodila, vychovala, vychováva a vedie ho k tomu, že bude daňový poplatník, ktorý potom bude na tento štát dávať peniaze, aby sa z toho mohli financovať ďalšie veci, je úplne iná kategória.
A keď niekto povedal, že no to je taký marketingový ťah, idú voľby, no ja by som tak povedal, že ako poznám Igora, viem, že to nie je len marketingový ťah, ale keby aj bol, no a? A prečo tu tí páni, ktorí boli pred nami, ten marketingový ťah za tie roky rokúce, keď bola ekonomika vo veľmi dobrom stave a šlapala, prečo to nezneužili a marketingovo nevrazili do tých rodín peniaze? Lebo ja si myslím, že to je proste otázka životnej, ale aj politickej filozofie, že sme naozaj pro life, za život, že sme pro family, za rodiny, a nielen rečami, nielen na Deň matiek, nielen pred voľbami, ale kontinuálne. Celé politické pôsobenie, celé volebné obdobie, aj pred voľbami, ale aj po voľbách.
A ja naozaj chcem tak, nie tak možno politicky, ale skutočne tých, ktorí to aj budú sledovať, budú pozerať, lebo je tu teraz už veľmi málo ľudí, aby si to zobrali k srdcu a skutočne aby sme tie zarábajúce, pracujúce matky s deťmi do pätnásť rokov a tých usilovných, pracovitých, mladých ľudí do 25 rokov podporili a zahlasovali. Ono je to dokonca aj politicky výhodné, lebo ak sa to neschváli, tak, samozrejme, že s tým ideme do volieb, že to bude plán na ďalšie volebné obdobie. Ale bolo by krásne, keby, keby ste to takto tomu Matovičovi vyrazili z rúk a schválili mu to už teraz, aby s tým nemohol, nemohol už operovať v predvolebnej kampani, že to sľubuje, lebo už to bude, už to bude splnené a už si bude musieť vymyslieť niečo iné do volieb. Ale nejde teraz o predkladateľa toho návrhu, nejde o OĽANO, nejde o nás, ide naozaj o Slovensko a na Slovensku skutočne jedno z toho najcennejšieho, čo máme, sú naše mamy a naše rodiny s deťmi, ktoré sú úplne logicky, a inak to nemôže byť, budúcnosťou, súčasnosťou a budúcnosťou Slovenska.
Takže povzbudzujem vás, podporme to, podporme rodiny, podporme mladých.
Ďakujem.
|
186.
Ďakujem vám, kolegyne, kolegovia, hlasovanie bude v utorok o jedenástej hodine. Prajem pekný večer.
|
170.
Ja chcem len poďakovať pánovi predsedovi sociálneho výboru Ledeckému. Dneska vlastne sme dostali avízo aj s pánom poslancom Pollákom, aj s pánom poslancom Gröhlingom, pohovorili sme, spojili sme sa s pánom ministrom a dostalo sa to do pozmeňujúceho návrhu, ktorý som ja čítal, takže je to vyriešené práve v takom duchu, ako hovoril pán poslanec Ledecký. Ďakujem.
|
156.
Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Richarda Vašečku a Jany Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1467).
Najprv krátke odôvodnenie. Sú tam vlastne tri také odseky. K prvému odôvodnenie: Jeho cieľom je debyrokratizácia pri ospravedlňovaní žiakov z neúčasti na vyučovaní a znížení, zníženie záťaže detských lekárov. To je prvý ten pozmeňujúci, časť, prvá časť pozmeňujúceho návrhu.
V druhej časti, ktorú potom teda prečítam, sa upravujú a modifikujú podmienky a postup pri poskytovaní podporných opatrení, to sa dosahuje, dosahuje sa tým zjednodušenie poskytovania podporných opatrení každému dieťaťu alebo žiakovi, ktorý ho potrebuje, a vytvárajú sa predpoklady na to, aby každá škola, na ktorej sa vzdelávajú deti alebo žiaci s potrebou poskytnutia podporných opatrení, mala kapacitu tieto podporné opatrenia poskytnúť, a to v krajných prípadoch aj v súčinnosti s príslušnou organizáciou zriadenou ministerstvom školstva. Zdôrazňuje sa prednostné poskytnutie podporného opatrenia v škole alebo v školskom zariadení, ktoré dieťa alebo žiak navštevuje.
A tretia časť má takéto odôvodnenie: Cieľom navrhovanej úpravy je, aby sa od roku 2026 poskytoval príspevok na podporné opatrenia obligatórne bez ohľadu na to, či ide o príspevok bez žiadosti alebo o príspevok na základe žiadosti.
Takže teraz prečítam znenie pozmeňujúceho návrhu.
1. V Čl. I sa za bod 87 vkladá nový bod 88, ktorý znie:
„88. V § 144 odsek 10 znie:
„(10) Neprítomnosť dieťaťa alebo neplnoletého žiaka ospravedlňuje škola na základe žiadosti jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia; vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť neprítomnosti. Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá najviac päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní, neprítomnosť ospravedlňuje zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia; ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá viac ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní, vyžaduje sa aj predloženie potvrdenia od lekára. Ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia trvá najviac sedem po sebe nasledujúcich vyučovacích dní, neprítomnosť ospravedlňuje zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia; ak neprítomnosť takého dieťaťa z dôvodu ochorenia trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich vyučovacích dní, vyžaduje sa aj predloženie potvrdenia od lekára. V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia ospravedlniť neprítomnosť z dôvodu ochorenia bez lekárskeho potvrdenia aj v trvaní viac dní ako podľa druhej vety alebo tretej vety; počet dní určí ministerstvo školstva."."
Doterajšie body sa primerane preznačia.
Novovložený bod nadobúda účinnosť 1. septembra 2023, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Zdroj prvý, prvá časť, druhá časť.
V čl. I bode 88 § 145b znie, po prvé, pardon,
㤠145b
(1) Podporné opatrenie sa poskytuje na základe vyjadrenia
a) pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ alebo školský špeciálny pedagóg, vyjadrenia odborného zamestnanca školy alebo vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie v rámci odbornej činnosti podľa § 131 ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. d) alebo ods. 6 písm. d), ak ide o podporné opatrenie podľa § 145a ods. 2 písm. a), c), e), f), j), k), n), q), r), alebo písm. s), alebo
b) zariadenia poradenstva a prevencie v rámci odbornej činnosti podľa § 131 ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. d) alebo ods. 6 písm. d), ak ide o podporné opatrenie podľa § 145a ods. 2 písm. b), d), g), h), i), l), m), o) alebo písm. p).
(2) O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia môže riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia požiadať zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, plnoletý žiak, zástupca zariadenia alebo pedagogický zamestnanec, alebo odborný zamestnanec. Ak ide o dieťa alebo o neplnoletého žiaka, o vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel poskytnutia podporného opatrenia možno požiadať len s informovaným súhlasom jeho zákonného zástupcu. O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia a o poskytnutie podporného opatrenia možno požiadať písomne. Škola alebo školské zariadenie môže umožniť požiadať o vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia alebo o poskytnutie podporného opatrenia aj elektronicky bez kvalifikovaného elektronického podpisu použitím informačného systému.
(3) Ak nie je možné vyjadriť sa na účel poskytnutia podporného opatrenia v škole alebo v školskom zariadení, ktoré nie je zariadením poradenstva a prevencie, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia požiada o vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie.
(4) Vyjadrenie obsahuje návrh podporného opatrenia spolu s navrhovaným rozsahom jeho poskytnutia. Vyjadrenie sa poskytuje žiadateľovi; ak o vyjadrenie požiadal pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, poskytuje sa aj zákonnému zástupcovi dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, zástupcovi zariadenia alebo plnoletému žiakovi.
(5) Ak ide o podporné opatrenie, ktorým je poskytnutie zdravotnej starostlivosti, na jeho navrhnutie sa vyžaduje aj písomné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.
(6) Dieťa alebo žiak má právo na poskytnutie podporného opatrenia uvedeného vo vyjadrení.
(7) Na základe vyjadrenia môže riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia o poskytnutie podporného opatrenia požiadať ten, komu bolo vyjadrenie poskytnuté.
(8) K návrhu podporného opatrenia uvedeného vo vyjadrení a k navrhovanému rozsahu jeho poskytovania sa riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia písomne vyjadrí s ohľadom na personálne, priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky školy alebo školského zariadenia na poskytnutie podporného opatrenia. Písomné vyjadrenie riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia poskytuje osobám podľa odseku 7 do 10 dní odo dňa, kedy bol požiadaný o poskytnutie podporného opatrenia, v odôvodnenom prípade do 20 dní.
(9) Škola alebo školské zariadenie zabezpečí poskytnutie podporného opatrenia, ak má podľa písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia na jeho poskytnutie v navrhovanom rozsahu personálne, priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky. Ak škola alebo školské zariadenie podľa písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia nemá personálne, priestorové, materiálno-technické alebo finančné podmienky na poskytnutie podporného opatrenia v navrhovanom rozsahu a nemá možnosť ich zabezpečiť, ten, kto požiadal o poskytnutie podporného opatrenia, môže požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve o preskúmanie písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia. Orgán miestnej štátnej správy v školstve preskúma písomné vyjadrenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia do 30 dní odo dňa, kedy bol požiadaný o preskúmanie, a na tento účel si môže vyžiadať vyjadrenie Štátnej školskej inšpekcie.
(10) Ak príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že písomné vyjadrenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia
a) je opodstatnené, vykoná všetky potrebné úkony na zabezpečenie poskytnutia podporného opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa alebo žiaka prednostne v škole alebo v školskom zariadení, ktoré navštevuje,
b) nie je opodstatnené, určí, že škola alebo školské zariadenie je povinné poskytnúť podporné opatrenie v navrhovanom rozsahu.
(11) Ak príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že nie je možnosť zabezpečiť poskytnutie podporného opatrenia podľa odseku 10 písm. a), bezodkladne požiada organizáciu zriadenú ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti poradenstva a prevencie, ktorá určí spôsob poskytnutia podporného opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa alebo žiaka a poskytne škole alebo školskému zariadeniu, ktoré dieťa alebo žiak navštevuje, súčinnosť pri zabezpečení jeho poskytnutia.
(12) Poskytnuté podporné opatrenie možno prehodnotiť z hľadiska napĺňania jeho účelu. Pri prehodnotení poskytnutého podporného opatrenia sa postupuje podľa odsekov 2 až 11."
To je koniec druhej časti a teraz posledná, najkratšia, tretia časť pozmeňujúceho návrhu, ešte len desať minút čítam.
V čl. III sa za bod 9 vkladá nový bod 10, ktorý znie:
„10. V § 4e ods. 2 úvodnej vete sa slová „môže na účel poskytovania podporných opatrení prideliť" nahrádzajú slovami „pridelí na účel poskytovania podporných opatrení"."
Doterajšie body sa primerane preznačia.
Novovložený bod nadobúda účinnosť 1. septembra 2026, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
To je koniec pozmeňujúceho návrhu a ešte v súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom, návrhom vyňať na samostatné hlasovanie body 17 a 21 zo spoločnej správy výborov z dôvodu, že teda tie by sme, ak plénum rozhodne, neprijali, nahradili ich týmto pozmeňujúcim návrhom.
Ja chcem len poďakovať za spoluprácu aj pani poslankyni Žitňanskej, samému pánovi ministrovi, ale celkovo chcem vyjadriť aj ako spravodajca, ako predseda školského výboru uspokojenie, potešenie nad tým, že sa podarilo naozaj veľmi korektne komunikovať, rokovať aj medzi bývalým pánom ministrom, poslancom Gröhlingom, aj medzi súčasným pánom povereným ministrom Horeckým, aj s ďalšími kolegami a že teda naozaj z toho bude dobrý výsledok, tak ako o tom hovoril pán minister.
A teraz, aby som už nezdržoval, takže končím, ďakujem, odovzdávam slovo do štúdia.
|
154.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada uznesením z 30. marca 2023 č. 2175 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom:
ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila aj lehoty na jeho prerokovanie.
Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet dňa 25. 4. 2023 neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 741 z 27. apríla a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 213 z 27. apríla 2023 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rady republi... Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 59 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor vo svojom záverečnom stanovisku k návrhu zákona neprijal návrh odporúčať Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý bol gestorským výborom z 2. mája 2023 č. 222. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
|
15.
Ďakujem, pán predseda. Chcem avizovať a poprosiť o nápravu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim pre ruch v sále.)
Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, utíšte sa, neni počuť pána poslanca.
Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Áno, ďakujem. Že nefunguje stránka, webová stránka Národnej rady, čo teda je, samozrejme, dôležité pre verejnosť, ale aj pre nás v rámci prípravy na hlasovanie, dokumenty, tak ak je to možné, tak poprosím o urýchlenú nápravu.
Ďakujem veľmi pekne.
|