...tu u nás na Slovensku 16. Čiže kým by sme došli tam, že tí muži budú robiť polovicu toho, čo robia ženy, no tak asi by sme sa k tomu nedostali. Keď EUROSTAT Štatistický úrad Európskej únie robil štatistiku o hodinovej mzdy pracovníkov v domácnosti, v Európskej únii, v roku 2019 bola približne 10 až 15 eur za hodinu. Pri 40 hodinovom pracovnom týždni by pri mzde 10 eur na hodinu predstavovala ročná mzda matky v domácnosti viac ako 20 000 eur.
Íri už v minulosti robili štatistiku, ale teraz znovu im vyšlo, že práca rodiča v domácnosti má hodnotu takmer 55 000 eur ročne. Z výpočtov vyplynulo, že ročné náklady na zamestnanie osoby, ktorá vykonávala domáce práce, ktoré zvyčajne vykonáva rodič v domácnosti, boli 53 479 eur. Jednému z predchádzajúcich ministrov práce sociálnych vecí a rodiny, som povedala, že keď už nechcú oceniť tú neviditeľnú prácu žien, tak aspoň nech im dajú štatisticky vyhodnotené, koľko práca v domácnosti prispieva k navýšeniu HDP. Samozrejme, že to neurobili. Často sa hovorí, že diskriminácia. Diskriminácia, podľa mňa je to, je to aj v tomto parlamente jednou z najčastejšie v opakovaných slov. Ale ja si myslím, že kto je najviac diskriminovaný v tejto spoločnosti, sú ženy ale aj muži, ktorí sa angažujú v solidarite medzi generáciami. Toto je práca. Či je to už práca na začiatku života s deťmi alebo na konci života so starými ľuďmi. Naj, najdiskriminovanejšia vôbec vo všetkých štatistikách. Vo svete, kde sa úspech často meria profesionálnymi úspechmi a materiálnym bohatstvom, je dôležité pamätať na túto nevyčísliteľnú hodnotu práce, ktoré vykonávajú matky v domácnosti. A to sa do toho neráta obetavosť, láska a nočné vstávanie a, a ja neviem aké city a emócie, ktoré tieto matky svojim členom domácnosti dávajú.
Podporením tohto návrhu máme ako spoločnosť príležitosť poďakovať sa matkám za ich neoceniteľnú prácu a aspoň v malej miere dorovnať rozdiel v mzdách v porovnaní s mužmi a ženami bez detí, ženami bez detí. Nie je to iba otázkou elementárnej spravodlivosti, posilnila by sa tým aj ekonomika. Štúdie ukazujú, že zníženie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov o jeden percentuálny bod by viedlo k zvýšeniu Hrubého domáceho produktu o 0,1 %. Zvýšením kúpnej sily žien by sa následne zvýšili aj daňové príjmy štátov a odľahčilo by sa zaťaženie systémov sociálneho zabezpečenia. Prioritou politiky Kresťanskej únie je podpora rodín a matiek. Preto spolu s kolegom Vašečkom, určite tento zákon podporíme, ale nielen preto, podporíme to hlavne preto, že je to spravodlivé. Každý robotník je hodný svojej mzdy, prečo nie matky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán predkladateľ, vo svojom príspevku nie veľmi dlhom, by som chcela dnes vyjadriť uznanie matkám, ktoré neúnavne pracujú v domácnosti, za ich neoceniteľný prínos. Ale rovnako by som chcela poďakovať aj predkladateľovi, pretože tak, ako v minulom volebnom období, tak aj v tomto volebnom období ukazuje, že mu záleží na mamách, záleží mu na rodinách, záleží mu na deťoch.
Dovoľte mi na začiatok taký krátky príbeh z môjho života. Veľmi dobre sa poznám s rodinou jedného nemeckého novinára, ktorý je vysokoškolák, jeho manželka je vysokoškoláčka a majú dvanásť detí, všetky deti sú dospelé a veľmi dobre umiestnené na pracovnom trhu. Ako s novinárom jeho manželka chodievala na recepcie a keď povedala, že je doma a že je matkou dvanástich detí, tak odrazu zistila, že je sama, že na tej recepcii sa nemal kto s ňou rozprávať. No a raz teda tak porozmýšľala a povedala: tak toto si nenechám. Prišla na jednu recepciu a keď sa jej opýtali, čo robí, tak povedala, že je manažérkou štrnásťčlennej firmy, že zabezpečuje celý chod firmy, zabezpečuje stravovanie, manažment, financovanie, dopravu a vymenovala všetky veci. Povedala, že toľko obdivu, koľko ona zažila v tej spoločnosti, tak že to, že to ani nečakala.
Nielen to, že neoceníme ženy-matky finančne. Tu sa čím ďalej, tým viacej rozvíja hrozná mentalita, že ich nedokážeme oceniť ani, ani verbálne, že sa nedokážeme s nimi ani porozprávať, lebo ony sú len mamy a ony sú len v domácnosti. A pritom sú to matky, ktoré sú srdcom a dušou domova. Matky s láskou a oddanosťou vykonávajú, ako som povedala ako táto Nemka, množstvo, množstvo úloh. Sú to ony, ktoré vytvárajú láskyplné prostredie a ktoré majú veľký podiel na tom, čo raz budú robiť ich deti. A sú to práve ony, ktoré aj týmto deťom vštepujú morálne a etické hodnoty a ukazujú im príklad, ako sa treba obetovať pre dobro druhých.
Podľa štatistík Eurostatu, podľa štatistík Európskeho parlamentu ženy vykonávajú v priemere viac hodín neplatenej práce, ako je napríklad starostlivosť o deti alebo práca v domácnosti a muži viac hodín platenej práce. Podľa údajov z roku 2022 iba 8 % mužov v EÚ pracuje na čiastočný úväzok, zatiaľ čo v prípade žien je to tretina, až 28 %. Ak zrátame neplatenú a platenú prácu, ženy odpracujú týždenne viac hodín ako muži. Zase ako obyčajne, niektoré politické smery vymyslia veľmi jednoduchý, jednoduchý nápad a povedia: však nech polovicu práce doma robia muži a nech polovicu práce robia ženy a všetko bude vyriešené. Ale je to niečo podobné, ako s nespravodlivou a diskriminačnou odmeňova... osta... odmeňovaním žien. V rímskych zmluvách v 50. rokoch je napísané, že za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty musia ženy a muži dostávať rovnakú odmenu. Koľko je to od tých 50. rokov? A ešte stále je to rozdiel. V niektorých krajinách až do 20 %, u nás na Slovensku 16.
Čiže kým by sme došli tam, že tí muži budú robiť polovicu toho, čo robia ženy, no tak asi by sme sa k tomu nedostali. Keď Eurostat, Štatistický úrad Európskej únie, robil...
=====
|
Ďakujem pekne, pán predseda, len celkom krátko. Veľká vďaka všetkým, ktorí vystúpili, či už v rozprave, alebo vo faktických poznámkach a podporili tento zákon. Teraz som si uvedomila, že pred chvíľočkou, že vlastne sviečková manifestácia bola krátko, pár mesiacov pred tým ako bolo 40. výročie prijatia všeobecnej deklarácie ľudských práv. Možno, že keď v roku 1948 OSN prijímali túto deklaráciu, tak mnohí dúfali, že po tých 40 rokoch už nebudú takéto manifestácie a nebude takmer plošné porušovanie ľudských práv. Keď si zoberieme tieto posledné týždne v slovenskom parlamente, možno to, čo sa najčastejšie opakovalo, boli ľudské práva, nedodržiavanie ľudských práv, nerešpektovanie ľudskej dôstojnosti. To znamená, že stále sme stavaní pred istú výzvu, aby sme sa na obranu ľudských práv postavili. Veronika Remišová určite nevedome si dnes obliekla modré šaty. Modré šaty sa stali symbolom sviečkovej manifestácie, pretože policajt, ktorý hovoril do toho ampliónu, tak hovoril, povedal, že sústreďte sa na tú pani v tých modrých šatách a skutočne tie modré šaty sa stali takým symbolom sviečkovej manifestácie. Ja ti ďakujem, Veronika, aj keď možno si v tom nevine a títo ľudia aj za cenu toho, že nevedeli ako to skončí, nevedeli, či budú vo väzení, alebo vyhodení z roboty, tak vydali svedectvo o tom, že ľudské práva treba dodržiavať, že ľudské práva sú niečo na čom musí stáť svet, pretože ak to nebude, a to je jedno, v ktorej téme, ak to nebude, tak budeme tak ako v tieto dni, aj v tomto parlamente donekonečna hovoriť len o rešpektovaní ľudských práv, ale skutok obyčajne utiekol. Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
|
Je mi cťou z tohto miesta hovoriť o udalostiach, ktoré zásadným spôsobom prispeli k páde totalitného režimu a otvorili cestu k demokracii. O udalostiach, ktoré vyústili do tichého protestu v svetle sviečok, modlitbe veriacich i neveriacich, v pokore s odhodlaním proti hrubej sile zriadenia, ktoré desaťročia dusilo ľudskú dôstojnosť a šliapalo po slobode vo všetkých jej významoch. Je našou povinnosťou a nielen generácie, ktorá má 25. marec 1988 v živej pamäti, pripomínať tichý protest za slobodu a tento protest pripomínať dôrazne a nahlas. Je našou povinnosťou pripomínať, vysvetľovať, zdôrazňovať význam sviečkovej manifestácie, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989. Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu. Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo silný si... jasný signál aj do zahraničia. Táto udalosť sa objavila aj v uznesení Európskeho parlamentu. Sme presvedčení, že takáto prelomová udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu.
Dámy a páni, spolu s kolegom z Kresťanskej únie Richardom Vašečkom navrhujeme, aby sa 25. marec, kedy si pripomíname výročie Sviečkovej manifestácie a deň zápasu za ľudské práva stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky bez nároku na pracovné voľno. Zásadné medzníky našich novodobých dejín nemôžu zapadnúť prachom. Je smutné, ak si mladí ľudia napríklad 17. november ´89 spájajú s uvedením iPhonu na trh alebo si vybavia nejaké štrngajúce kľúče v Prahe. V Banskej Bystrici si slečna v ankete o novembri vypýtala radu priateľa na telefón. Neodvážim sa ani tipovať, akú udalosť by nielen študenti pripísali 25. marcu. Ak dovolíte, vrátim sa o rok dozadu, kedy sme si pripomínali 35. výročie od Sviečkovej manifestácie. Médiami sa prehnali autentické zábery z Hviezdoslavovho námestia, kedy proti tichu a pokore tisícok ľudí brutálne zasiahli vodné delá, kropiace autá, slzný plyn, obušky, psy a tajní. Iniciatíva zorganizovať pokojné verejné občianske zhromaždenie vyšla z prostredia tzv. podzemnej cirkvi s cieľom podporiť náboženské i občianske práva. Išlo o menovanie biskupov na uprázdnené stolce, úplnú náboženskú slobodu a úplné dodržiavanie občianskych práv. Návratom v čase v daždivých uliciach Bratislavy sme začali aj konferenciu Náboženská sloboda vo svetle Sviečkovej manifestácie, ktorú som spolu so svojím tímom a podporou Ústavu pamäti národa zorganizovala ako vtedajšia splnomocnenkyňa vlády Slovenskej republiky pre slobodu, vierovyznania a presvedčenia. Hlas vysielačky: Tu je Gama 1, Gama 2, do toho spievajúceho davu ihneď použiť vodné delo symbolicky začínali výpovede a spomienky vzácnych hostí a začala sa aj diskusia nielen o Sviečkovej manifestácii ako ďalej, ale predovšetkým o tom, čo v ňu vyústilo, čo jej predchádzalo. Prenasledovanie, perzekúcie, fyzický i psychický teror, nevysvetlené úmrtia ľudí, ktorí nechceli nič iné, len uplatňovať si svoje náboženské a občianske práva. Význam tzv. bratislavského veľkého piatku zdôraznil vo svojom príhovore aj kardinál Kurt Koch, vatikánsky .... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.), na podporu jednoty tých kresťanov počas návštevy Slovenska slovami: „Túto Sviečkovú manifestáciu iniciovali veriaci, aj zároveň nechala zaznieť požiadavke plného rešpektovania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich i neveriacich. Zrodila sa z koreňov náboženského a občianskeho disentu, z tajnej cirkvi, z laického apoštolátu, zo samizdatu, zo zavraždených kňazov a rehoľníkov, z desiatok rokov nespravodlivého väzenia, z utrpenia intelektuálov aj obyčajných ľudí.
Vážené kolegyne a kolegovia, z kontextu historických udalostí a ich presahu do súčasnosti je zrejmé, že 25. marec ako štátny sviatok nebude sviatkom ideológie, ale ľudskosti. Sviatkom, ktorý bude generáciám pripomínať, že ľudské práva, náboženské i občianske sú aj dnes krehkou komoditou, ktorú treba chrániť a vždy sa za ňu oplatí bojovať. Už len z úcty k tým, ktorí zaplatili za ňu vysokú cenu. Faktom ostáva, že Sviečkovú manifestáciu kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek verejnej a štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania zaručená ústavou Československej socialistickej republiky z roku 1960. Keď sa vtedy občania odvolávali na ústavu a na slobody, ktoré táto ústava v roku 1960 zaručovala, odpoveď bola: Na to sa neodvolávajte, to je urobené len kvôli zahraničiu. O porušenie medzinárodných paktov občianskych a politických právach, ktorý Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery Helsinského záverečného oktu, aktu OBSE z roku 1975 a záverečného dokumentu...
===== a politických právach, ktoré Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery Helsinského záverečného aktu BSE z roku 1975 a záverečného dokumentu následnej madridskej konferencie z roku ´83. Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov sviečkovej manifestácie.
Tým, ktorí sa pýtajú, prečo si tento deň nestačí len pamätať, 25. marec je deň, keď sa všetko zmenilo. Definitívne sa ukázalo, že ľudia sa prestali báť a zločinný komunistický režim sa už nevie udržať pri moci tak, ako násilím, inak ako násilím na svojich vlastných bezbranných občanoch. Brutalita tohto zásahu šokovala svet i Slovensko. Už o pár mesiacov sa režim zrútil. Bez odvahy tých, ktorí so sviečkami v rukách išli na Hviezdoslavovo námestie brániť svoje občianske a náboženské práva, by to také jednoduché nebolo.
Ja ďakujem za seba a ďakujem aj za Slovensko. Každý rok pociťujem obnovenú nádej, že spoločné dobro zvíťazí.
Na záver si pomôžem výňatkom z článku z jedného portálu. Sviečková manifestácia patrí medzi hviezdne historické udalosti slovenského národa. Vošla do histórie ako odvážne postavenie sa katolíkov a ďalších kresťanov za svoje práva, ale ako prejav všeľudskej občianskej solidarity s každým, komu sa občianske práva upierajú. Prispela k zhodnoteniu najsilnejších oko... k zhodeniu najsilnejších okov, ktoré držali ľudí v nedobrovoľnej poslušnosti voči totalitnému režimu tým, že povzbudila ľudí k prekonaniu strachu. Takto dláždila cestu k Novembru 1989. Verím, že nás návrh, aby sa 25. marec, deň výročia sviečkovej manifestácie, stal štátnym sviatkom, podporíte.
Vopred vám za to ďakujem.
|
Je mi cťou z tohto miesta hovoriť o udalostiach, ktoré zásadným spôsobom prispeli k páde totalitného režimu a otvorili cestu k demokracii. O udalostiach, ktoré vyústili do tichého protestu v svetle sviečok, modlitbe veriacich i neveriacich, v pokore s odhodlaním proti hrubej sile zriadenia, ktoré desaťročia dusilo ľudskú dôstojnosť a šliapalo po slobode vo všetkých jej významoch. Je našou povinnosťou a nielen generácie, ktorá má 25. marec 1988 v živej pamäti, pripomínať tichý protest za slobodu a tento protest pripomínať dôrazne a nahlas. Je našou povinnosťou pripomínať, vysvetľovať, zdôrazňovať význam sviečkovej manifestácie, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989. Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu. Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo silný si... jasný signál aj do zahraničia. Táto udalosť sa objavila aj v uznesení Európskeho parlamentu. Sme presvedčení, že takáto prelomová udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu.
Dámy a páni, spolu s kolegom z Kresťanskej únie Richardom Vašečkom navrhujeme, aby sa 25. marec, kedy si pripomíname výročie Sviečkovej manifestácie a deň zápasu za ľudské práva stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky bez nároku na pracovné voľno. Zásadné medzníky našich novodobých dejín nemôžu zapadnúť prachom. Je smutné, ak si mladí ľudia napríklad 17. november ´89 spájajú s uvedením iPhonu na trh alebo si vybavia nejaké štrngajúce kľúče v Prahe. V Banskej Bystrici si slečna v ankete o novembri vypýtala radu priateľa na telefón. Neodvážim sa ani tipovať, akú udalosť by nielen študenti pripísali 25. marcu. Ak dovolíte, vrátim sa o rok dozadu, kedy sme si pripomínali 35. výročie od Sviečkovej manifestácie. Médiami sa prehnali autentické zábery z Hviezdoslavovho námestia, kedy proti tichu a pokore tisícok ľudí brutálne zasiahli vodné delá, kropiace autá, slzný plyn, obušky, psy a tajní. Iniciatíva zorganizovať pokojné verejné občianske zhromaždenie vyšla z prostredia tzv. podzemnej cirkvi s cieľom podporiť náboženské i občianske práva. Išlo o menovanie biskupov na uprázdnené stolce, úplnú náboženskú slobodu a úplné dodržiavanie občianskych práv. Návratom v čase v daždivých uliciach Bratislavy sme začali aj konferenciu Náboženská sloboda vo svetle Sviečkovej manifestácie, ktorú som spolu so svojím tímom a podporou Ústavu pamäti národa zorganizovala ako vtedajšia splnomocnenkyňa vlády Slovenskej republiky pre slobodu, vierovyznania a presvedčenia. Hlas vysielačky: Tu je Gama 1, Gama 2, do toho spievajúceho davu ihneď použiť vodné delo symbolicky začínali výpovede a spomienky vzácnych hostí a začala sa aj diskusia nielen o Sviečkovej manifestácii ako ďalej, ale predovšetkým o tom, čo v ňu vyústilo, čo jej predchádzalo. Prenasledovanie, perzekúcie, fyzický i psychický teror, nevysvetlené úmrtia ľudí, ktorí nechceli nič iné, len uplatňovať si svoje náboženské a občianske práva. Význam tzv. bratislavského veľkého piatku zdôraznil vo svojom príhovore aj kardinál Kurt Koch, vatikánsky .... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.), na podporu jednoty tých kresťanov počas návštevy Slovenska slovami: „Túto Sviečkovú manifestáciu iniciovali veriaci, aj zároveň nechala zaznieť požiadavke plného rešpektovania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich i neveriacich. Zrodila sa z koreňov náboženského a občianskeho disentu, z tajnej cirkvi, z laického apoštolátu, zo samizdatu, zo zavraždených kňazov a rehoľníkov, z desiatok rokov nespravodlivého väzenia, z utrpenia intelektuálov aj obyčajných ľudí.
Vážené kolegyne a kolegovia, z kontextu historických udalostí a ich presahu do súčasnosti je zrejmé, že 25. marec ako štátny sviatok nebude sviatkom ideológie, ale ľudskosti. Sviatkom, ktorý bude generáciám pripomínať, že ľudské práva, náboženské i občianske sú aj dnes krehkou komoditou, ktorú treba chrániť a vždy sa za ňu oplatí bojovať. Už len z úcty k tým, ktorí zaplatili za ňu vysokú cenu. Faktom ostáva, že Sviečkovú manifestáciu kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek verejnej a štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania zaručená ústavou Československej socialistickej republiky z roku 1960. Keď sa vtedy občania odvolávali na ústavu a na slobody, ktoré táto ústava v roku 1960 zaručovala, odpoveď bola: Na to sa neodvolávajte, to je urobené len kvôli zahraničiu. O porušenie medzinárodných paktov občianskych a politických právach, ktorý Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery Helsinského záverečného oktu, aktu OBSE z roku 1975 a záverečného dokumentu...
===== a politických právach, ktoré Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery Helsinského záverečného aktu BSE z roku 1975 a záverečného dokumentu následnej madridskej konferencie z roku ´83. Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov sviečkovej manifestácie.
Tým, ktorí sa pýtajú, prečo si tento deň nestačí len pamätať, 25. marec je deň, keď sa všetko zmenilo. Definitívne sa ukázalo, že ľudia sa prestali báť a zločinný komunistický režim sa už nevie udržať pri moci tak, ako násilím, inak ako násilím na svojich vlastných bezbranných občanoch. Brutalita tohto zásahu šokovala svet i Slovensko. Už o pár mesiacov sa režim zrútil. Bez odvahy tých, ktorí so sviečkami v rukách išli na Hviezdoslavovo námestie brániť svoje občianske a náboženské práva, by to také jednoduché nebolo.
Ja ďakujem za seba a ďakujem aj za Slovensko. Každý rok pociťujem obnovenú nádej, že spoločné dobro zvíťazí.
Na záver si pomôžem výňatkom z článku z jedného portálu. Sviečková manifestácia patrí medzi hviezdne historické udalosti slovenského národa. Vošla do histórie ako odvážne postavenie sa katolíkov a ďalších kresťanov za svoje práva, ale ako prejav všeľudskej občianskej solidarity s každým, komu sa občianske práva upierajú. Prispela k zhodnoteniu najsilnejších oko... k zhodeniu najsilnejších okov, ktoré držali ľudí v nedobrovoľnej poslušnosti voči totalitnému režimu tým, že povzbudila ľudí k prekonaniu strachu. Takto dláždila cestu k Novembru 1989. Verím, že nás návrh, aby sa 25. marec, deň výročia sviečkovej manifestácie, stal štátnym sviatkom, podporíte.
Vopred vám za to ďakujem.
|
Je mi cťou z tohto miesta hovoriť o udalostiach, ktoré zásadným spôsobom prispeli k páde totalitného režimu a otvorili cestu k demokracii. O udalostiach, ktoré vyústili do tichého protestu v svetle sviečok, modlitbe veriacich i neveriacich, v pokore s odhodlaním proti hrubej sile zriadenia, ktoré desaťročia dusilo ľudskú dôstojnosť a šliapalo po slobode vo všetkých jej významoch. Je našou povinnosťou a nielen generácie, ktorá má 25. marec 1988 v živej pamäti, pripomínať tichý protest za slobodu a tento protest pripomínať dôrazne a nahlas. Je našou povinnosťou pripomínať, vysvetľovať, zdôrazňovať význam sviečkovej manifestácie, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989. Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu. Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo silný si... jasný signál aj do zahraničia. Táto udalosť sa objavila aj v uznesení Európskeho parlamentu. Sme presvedčení, že takáto prelomová udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu.
Dámy a páni, spolu s kolegom z Kresťanskej únie Richardom Vašečkom navrhujeme, aby sa 25. marec, kedy si pripomíname výročie Sviečkovej manifestácie a deň zápasu za ľudské práva stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky bez nároku na pracovné voľno. Zásadné medzníky našich novodobých dejín nemôžu zapadnúť prachom. Je smutné, ak si mladí ľudia napríklad 17. november ´89 spájajú s uvedením iPhonu na trh alebo si vybavia nejaké štrngajúce kľúče v Prahe. V Banskej Bystrici si slečna v ankete o novembri vypýtala radu priateľa na telefón. Neodvážim sa ani tipovať, akú udalosť by nielen študenti pripísali 25. marcu. Ak dovolíte, vrátim sa o rok dozadu, kedy sme si pripomínali 35. výročie od Sviečkovej manifestácie. Médiami sa prehnali autentické zábery z Hviezdoslavovho námestia, kedy proti tichu a pokore tisícok ľudí brutálne zasiahli vodné delá, kropiace autá, slzný plyn, obušky, psy a tajní. Iniciatíva zorganizovať pokojné verejné občianske zhromaždenie vyšla z prostredia tzv. podzemnej cirkvi s cieľom podporiť náboženské i občianske práva. Išlo o menovanie biskupov na uprázdnené stolce, úplnú náboženskú slobodu a úplné dodržiavanie občianskych práv. Návratom v čase v daždivých uliciach Bratislavy sme začali aj konferenciu Náboženská sloboda vo svetle Sviečkovej manifestácie, ktorú som spolu so svojím tímom a podporou Ústavu pamäti národa zorganizovala ako vtedajšia splnomocnenkyňa vlády Slovenskej republiky pre slobodu, vierovyznania a presvedčenia. Hlas vysielačky: Tu je Gama 1, Gama 2, do toho spievajúceho davu ihneď použiť vodné delo symbolicky začínali výpovede a spomienky vzácnych hostí a začala sa aj diskusia nielen o Sviečkovej manifestácii ako ďalej, ale predovšetkým o tom, čo v ňu vyústilo, čo jej predchádzalo. Prenasledovanie, perzekúcie, fyzický i psychický teror, nevysvetlené úmrtia ľudí, ktorí nechceli nič iné, len uplatňovať si svoje náboženské a občianske práva. Význam tzv. bratislavského veľkého piatku zdôraznil vo svojom príhovore aj kardinál Kurt Koch, vatikánsky .... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.), na podporu jednoty tých kresťanov počas návštevy Slovenska slovami: „Túto Sviečkovú manifestáciu iniciovali veriaci, aj zároveň nechala zaznieť požiadavke plného rešpektovania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich i neveriacich. Zrodila sa z koreňov náboženského a občianskeho disentu, z tajnej cirkvi, z laického apoštolátu, zo samizdatu, zo zavraždených kňazov a rehoľníkov, z desiatok rokov nespravodlivého väzenia, z utrpenia intelektuálov aj obyčajných ľudí.
Vážené kolegyne a kolegovia, z kontextu historických udalostí a ich presahu do súčasnosti je zrejmé, že 25. marec ako štátny sviatok nebude sviatkom ideológie, ale ľudskosti. Sviatkom, ktorý bude generáciám pripomínať, že ľudské práva, náboženské i občianske sú aj dnes krehkou komoditou, ktorú treba chrániť a vždy sa za ňu oplatí bojovať. Už len z úcty k tým, ktorí zaplatili za ňu vysokú cenu. Faktom ostáva, že Sviečkovú manifestáciu kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek verejnej a štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania zaručená ústavou Československej socialistickej republiky z roku 1960. Keď sa vtedy občania odvolávali na ústavu a na slobody, ktoré táto ústava v roku 1960 zaručovala, odpoveď bola: Na to sa neodvolávajte, to je urobené len kvôli zahraničiu. O porušenie medzinárodných paktov občianskych a politických právach, ktorý Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery Helsinského záverečného oktu, aktu OBSE z roku 1975 a záverečného dokumentu...
===== a politických právach, ktoré Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery Helsinského záverečného aktu BSE z roku 1975 a záverečného dokumentu následnej madridskej konferencie z roku ´83. Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov sviečkovej manifestácie.
Tým, ktorí sa pýtajú, prečo si tento deň nestačí len pamätať, 25. marec je deň, keď sa všetko zmenilo. Definitívne sa ukázalo, že ľudia sa prestali báť a zločinný komunistický režim sa už nevie udržať pri moci tak, ako násilím, inak ako násilím na svojich vlastných bezbranných občanoch. Brutalita tohto zásahu šokovala svet i Slovensko. Už o pár mesiacov sa režim zrútil. Bez odvahy tých, ktorí so sviečkami v rukách išli na Hviezdoslavovo námestie brániť svoje občianske a náboženské práva, by to také jednoduché nebolo.
Ja ďakujem za seba a ďakujem aj za Slovensko. Každý rok pociťujem obnovenú nádej, že spoločné dobro zvíťazí.
Na záver si pomôžem výňatkom z článku z jedného portálu. Sviečková manifestácia patrí medzi hviezdne historické udalosti slovenského národa. Vošla do histórie ako odvážne postavenie sa katolíkov a ďalších kresťanov za svoje práva, ale ako prejav všeľudskej občianskej solidarity s každým, komu sa občianske práva upierajú. Prispela k zhodnoteniu najsilnejších oko... k zhodeniu najsilnejších okov, ktoré držali ľudí v nedobrovoľnej poslušnosti voči totalitnému režimu tým, že povzbudila ľudí k prekonaniu strachu. Takto dláždila cestu k Novembru 1989. Verím, že nás návrh, aby sa 25. marec, deň výročia sviečkovej manifestácie, stal štátnym sviatkom, podporíte.
Vopred vám za to ďakujem.
|
Je mi cťou z tohto miesta hovoriť o udalostiach, ktoré zásadným spôsobom prispeli k páde totalitného režimu a otvorili cestu k demokracii. O udalostiach, ktoré vyústili do tichého protestu v svetle sviečok, modlitbe veriacich i neveriacich, v pokore s odhodlaním proti hrubej sile zriadenia, ktoré desaťročia dusilo ľudskú dôstojnosť a šliapalo po slobode vo všetkých jej významoch. Je našou povinnosťou a nielen generácie, ktorá má 25. marec 1988 v živej pamäti, pripomínať tichý protest za slobodu a tento protest pripomínať dôrazne a nahlas. Je našou povinnosťou pripomínať, vysvetľovať, zdôrazňovať význam sviečkovej manifestácie, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989. Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu. Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo silný si... jasný signál aj do zahraničia. Táto udalosť sa objavila aj v uznesení Európskeho parlamentu. Sme presvedčení, že takáto prelomová udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu.
Dámy a páni, spolu s kolegom z Kresťanskej únie Richardom Vašečkom navrhujeme, aby sa 25. marec, kedy si pripomíname výročie Sviečkovej manifestácie a deň zápasu za ľudské práva stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky bez nároku na pracovné voľno. Zásadné medzníky našich novodobých dejín nemôžu zapadnúť prachom. Je smutné, ak si mladí ľudia napríklad 17. november ´89 spájajú s uvedením iPhonu na trh alebo si vybavia nejaké štrngajúce kľúče v Prahe. V Banskej Bystrici si slečna v ankete o novembri vypýtala radu priateľa na telefón. Neodvážim sa ani tipovať, akú udalosť by nielen študenti pripísali 25. marcu. Ak dovolíte, vrátim sa o rok dozadu, kedy sme si pripomínali 35. výročie od Sviečkovej manifestácie. Médiami sa prehnali autentické zábery z Hviezdoslavovho námestia, kedy proti tichu a pokore tisícok ľudí brutálne zasiahli vodné delá, kropiace autá, slzný plyn, obušky, psy a tajní. Iniciatíva zorganizovať pokojné verejné občianske zhromaždenie vyšla z prostredia tzv. podzemnej cirkvi s cieľom podporiť náboženské i občianske práva. Išlo o menovanie biskupov na uprázdnené stolce, úplnú náboženskú slobodu a úplné dodržiavanie občianskych práv. Návratom v čase v daždivých uliciach Bratislavy sme začali aj konferenciu Náboženská sloboda vo svetle Sviečkovej manifestácie, ktorú som spolu so svojím tímom a podporou Ústavu pamäti národa zorganizovala ako vtedajšia splnomocnenkyňa vlády Slovenskej republiky pre slobodu, vierovyznania a presvedčenia. Hlas vysielačky: Tu je Gama 1, Gama 2, do toho spievajúceho davu ihneď použiť vodné delo symbolicky začínali výpovede a spomienky vzácnych hostí a začala sa aj diskusia nielen o Sviečkovej manifestácii ako ďalej, ale predovšetkým o tom, čo v ňu vyústilo, čo jej predchádzalo. Prenasledovanie, perzekúcie, fyzický i psychický teror, nevysvetlené úmrtia ľudí, ktorí nechceli nič iné, len uplatňovať si svoje náboženské a občianske práva. Význam tzv. bratislavského veľkého piatku zdôraznil vo svojom príhovore aj kardinál Kurt Koch, vatikánsky .... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.), na podporu jednoty tých kresťanov počas návštevy Slovenska slovami: „Túto Sviečkovú manifestáciu iniciovali veriaci, aj zároveň nechala zaznieť požiadavke plného rešpektovania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich i neveriacich. Zrodila sa z koreňov náboženského a občianskeho disentu, z tajnej cirkvi, z laického apoštolátu, zo samizdatu, zo zavraždených kňazov a rehoľníkov, z desiatok rokov nespravodlivého väzenia, z utrpenia intelektuálov aj obyčajných ľudí.
Vážené kolegyne a kolegovia, z kontextu historických udalostí a ich presahu do súčasnosti je zrejmé, že 25. marec ako štátny sviatok nebude sviatkom ideológie, ale ľudskosti. Sviatkom, ktorý bude generáciám pripomínať, že ľudské práva, náboženské i občianske sú aj dnes krehkou komoditou, ktorú treba chrániť a vždy sa za ňu oplatí bojovať. Už len z úcty k tým, ktorí zaplatili za ňu vysokú cenu. Faktom ostáva, že Sviečkovú manifestáciu kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek verejnej a štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania zaručená ústavou Československej socialistickej republiky z roku 1960. Keď sa vtedy občania odvolávali na ústavu a na slobody, ktoré táto ústava v roku 1960 zaručovala, odpoveď bola: Na to sa neodvolávajte, to je urobené len kvôli zahraničiu. O porušenie medzinárodných paktov občianskych a politických právach, ktorý Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery Helsinského záverečného oktu, aktu OBSE z roku 1975 a záverečného dokumentu...
===== a politických právach, ktoré Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery Helsinského záverečného aktu BSE z roku 1975 a záverečného dokumentu následnej madridskej konferencie z roku ´83. Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov sviečkovej manifestácie.
Tým, ktorí sa pýtajú, prečo si tento deň nestačí len pamätať, 25. marec je deň, keď sa všetko zmenilo. Definitívne sa ukázalo, že ľudia sa prestali báť a zločinný komunistický režim sa už nevie udržať pri moci tak, ako násilím, inak ako násilím na svojich vlastných bezbranných občanoch. Brutalita tohto zásahu šokovala svet i Slovensko. Už o pár mesiacov sa režim zrútil. Bez odvahy tých, ktorí so sviečkami v rukách išli na Hviezdoslavovo námestie brániť svoje občianske a náboženské práva, by to také jednoduché nebolo.
Ja ďakujem za seba a ďakujem aj za Slovensko. Každý rok pociťujem obnovenú nádej, že spoločné dobro zvíťazí.
Na záver si pomôžem výňatkom z článku z jedného portálu. Sviečková manifestácia patrí medzi hviezdne historické udalosti slovenského národa. Vošla do histórie ako odvážne postavenie sa katolíkov a ďalších kresťanov za svoje práva, ale ako prejav všeľudskej občianskej solidarity s každým, komu sa občianske práva upierajú. Prispela k zhodnoteniu najsilnejších oko... k zhodeniu najsilnejších okov, ktoré držali ľudí v nedobrovoľnej poslušnosti voči totalitnému režimu tým, že povzbudila ľudí k prekonaniu strachu. Takto dláždila cestu k Novembru 1989. Verím, že nás návrh, aby sa 25. marec, deň výročia sviečkovej manifestácie, stal štátnym sviatkom, podporíte.
Vopred vám za to ďakujem.
|
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som predložila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 48, v prvom čítaní. Pán predseda, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá. Ďakujem pekne.
|
29.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ak štát platí za služby z verejných zdrojov, musia byť výstupy tejto služby verejne dostupné.
Pani ministerka, ako je možné, že sa ministerstvo v zmluve so zhotoviteľom analýzy firmou BSG zaviazalo, že výstupy, ktoré firma BSH poskytne ministerstvu, nebude následne ministerstvo poskytovať tretím osobám? Avšak na druhej strane ministerstvo v zmluve súhlasilo s tým, že firma BSG uzatvorí podobnú zmluvu s iným subjektom, čiže s treťou osobou, o ktorej dnes vieme, že to bola Penta, čo umožnilo firme BCG sprístupniť Pente citlivé a strategické informácie o zdravotnom systéme nášho štátu. Konkrétne finančné riporty nemocníc, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva.
Ďakujem pekne.
|