Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem len pár slov k tomu, čo povedal kolega Peter Stachura. Hovorili sme o tom, že táto iniciatíva žiada vytvorenie finančného fondu z rozpočtu Európskej únie. To znamená, na to bude musieť byť prijatá istá legislatíva, aby sa to dalo urobiť.
Ale iné chcem povedať. Viaceré diagnózy, napríklad keď poviem, že onkologické ochorenia majú lieky, ktoré u nás síce zaregistrované sú, ale nie sú zaregistrované na niektoré diagnózy. A ja myslím, že by bolo rozumnejšie, keď na tieto lieky čakajú mnohé mladé ženy, ženy s rakovinou maternice alebo prsníka, a nemajú prístup k týmto liekom. Sú to mladé ženy, ktoré majú deti. Čiže sa čudujem, že vynakladáme finančné prostriedky na to, aby sme umožnili každej žene, ktorá si na to spomenie, interrupciu, ale nie to, aby z takéhoto fondu mohli byť platené lieky pre tieto mladé ženy. To nikomu proste nenapadne a sú, toto sú, na to by boli finančné prostriedky využité účelne, ktoré by skutočne zachraňovali životy a nešli proti životu.
|
Ďakujem pekne pán predseda. Dovoľte mi, aby som predložila a zároveň vás požiadala o podporu návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na prijatie uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k odmietnutiu financovanie takzvanej "potratovej turistiky" a k podpore suverenity členských štátov v otázkach ochrany života, tlač 843.
Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi aby som ako predkladateľka spoločne s pánom Richardom Vašečkom vás oboznámila s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky k odmietnutiu financovania takzvanej potratovej turistiky a k podpore suverenity členských štátov v otázkach ochrany života.
Zároveň prednesiem stanovisko k tomuto návrhu a vysvetlím dôvodu pre ktoré považujeme prijatie tohto uznesenia za potrebné a opodstatnené. Tento návrh vznikom ako reakcia na zaregistrovanie európskej občianskej s názvom „My voice, my choice" Európskou komisiou.
Je dôležité zdôrazniť, že návrh uznesenia nie je namierený proti samotnému mechanizmu Európskej občianskej iniciatívy, ktorú považujeme za súčasť demokratického rámca Európskej únie. Bola som ako poslankyňa Európskeho parlamentu jednou z prvých iniciatív takejto jednej z prvých iniciatív v Európskej únii a považujeme to za veľmi dôležitý nástroj.
Našou kritikou nie je samotná existencia iniciatívy, ale zneužitie inštitútu európskej iniciatívy na ciele, ktoré sú v rozpore so zmluvami Európskej únie, s princípmi subsidiarity a s národnou suverenitou. A hoci má táto iniciatíva formálne nelegislatívny charakter jej význam a potenciálny dopad nemožno podceňovať. Iniciatíva požaduje vytvorenie finančného mechanizmu Európskej únie určeného na financovanie interrupcií pre ženy z členských štátov kde je potrat, umelý potrat právne obmedzený. De facto ide o návrh, ktorý by umožnil čerpanie prostriedkov z rozpočtu Európskej únie na takzvanú potratovú turistiku, teda prekročenie hraníc členského štátu za účelom vykonania interrupcie v inom štáte.
Tento návrh predstavuje závažný zásah do výlučných právomocí členských štátov, ktoré sú zverené výlučne členským štátom podľa čl. 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Zásadný problém spočíva v tom, že napriek tomu, že v otázkach ochrany aj v otázkach poskytovania zdravotnej starostlivosti je to kompetencia
členského štátu, tak táto iniciatíva obchádza tento jeden zo základných pilierov fungovania Európskej únie.
Podľa čl. 5 Zmluvy o Európskej únii je Európska únia oprávnená konať iba vtedy, ak ciele navrhovaného opatrenia nemôžu byť dostatočne dosiahnuté členských štátmi.
Reguláciu vykonávania umelých potratov si môžu členské štáty celkom normálne a pohodlne prijať. V tomto prípade však chýba akýkoľvek opodstatnenie prečo by mala byť financovaná interrupcia na úrovni Európskej únie. Hovorí sa o tom, že táto iniciatíva nemá legislatívny charakter, nemá priamo legislatívny charakter. Keby sa prijala tak to neznamená, že začne platiť v celej Európskej únii. Až následne sa musí pripraviť ktorá toto umožní. Čiže v tom druhom kroku ona má legislatívny dopad.
Zároveň mi dovoľte upozorniť ešte na jeden veľmi dôležitý aspekt a to je takzvaná mäkká politika Európskej únie, teda politika formovaná prostredníctvo nelegislatívnych aktov, odporúčaní, stanovísk, komunikácií, občianskych iniciatív, ktoré síce nie sú záväzné, ale majú skutočne a významný vplyv na smerovanie európskej politiky. Tieto akty vytvárajú politický a ideologický tlak na členské štáty často s cieľom zmeniť národnú legislatívu alebo rozhodovanie ústavných orgánov v otázkach, ktoré patria do ich výlučnej kompetencie. Boli sme toho svedkami niekoľkokrát.
Takýto tlak nie je v súlade s rovnosťou medzi členskými štátmi a inštitúciami Európskej únie. Európska komisia, ktorá pravidelne apeluje na členské štáty aby dodržiavali právo Európskej únie, by sama mali ísť príkladom a dôsledne rešpektovať dohodnuté zmluvné kompetencie. V tom to prípade však Európska komisia prekročila svoje právomoci keď zaregistrovala iniciatívu, ktorá je v rozpore so zmluvným rámcom a ktorá smeruje k vytvoreniu nástroja, ktorý by umožnil Európskej únii financovať niečo čo nie je súčasťou jej kompetencií.
Zo slovenského pohľadu je potrebné uviesť, že právny poriadok Slovenskej republiky nepovažuje interrupciu za ľudské právo. Tento pohľad je zakotvený nielen v našej legislatíve, ale aj v spoločenskom a kultúrnu povedomí. Vieme veľmi dobre, že jediný štát, ktorý považuje interrupciu za ľudské právo je Francúzsko. Všetky ostatné to za právo nepovažujú a neviem akým spôsobom si Európska komisia vysvetľuje akú hlavičku tomu dala tej európskej iniciatíve, že ju vôbec zaregistrovala.
Pokusy o jej zakotvenie na úrovni EÚ prestavujú aj priame ohrozenie ústavnej identity Slovenskej republiky v demokratickej legitimity jej rozhodovania a práv členských štátov.
Vážené kolegyne a kolegovia, prijatím tohto uznesenia nedeklarujeme odmietnutie občianskej iniciatívy ako takej, opakujem, nedeklarujeme odmietnutie občianskej iniciatívy ako takej, ale odmietame ich zneužitie na účely ktoré presahujú rámec kompetencie Európskej únie a ktorých cieľom je narušiť suverenitu členských štátov v tých najcitlivejších otázkach. Z tohto dôvodu vás chcem požiadať, aby ste návrh uznesenie podporili a tým aby Národná rada Slovenskej republiky vyslala jasný signál, že bude aktívne brániť suverenitu Slovenskej republiky, ústavné princípy a právny štát a nebude tolerovať pokusy o ideologické pretláčanie tém, ktoré sú v rozpore s našim hodnotovým rámcom a národnými kompetenciami. Ďakujem pekne.
|
138.
Ďakujem pekne, ďakujem pekne, pán predseda.
Ja len dve krátke poznámky. Jednu k tej demografii. Myslím, že to, čo tu viacerí povedali, že by to nebolo pomohlo, keby sa boli narodili všetky deti. Bolo by to čiastočne zlepšilo. A také, takými príkladmi sú štáty, ktoré majú výrazne reštriktívne zákony potratové, a je to napríklad Poľsko, ktoré, síce sa znížila potratovosť, výrazne sa znížila. Pred prijatím prvého zákona to bolo okolo 150-tisíc, teraz je to, sú to stovky, a pritom demografiu majú jednu z najhorších v Európe. A takisto klesá, klesá pôrodnosť a takisto aj Malta a viaceré štáty, napríklad viaceré štáty, ktoré sú štáty kresťanské. Najhoršiu pôrodnosť majú štáty, ako je Portugalsko, Španielsko, Grécko, Taliansko, čiže štáty, kde by sme povedali, že skutočne tú, tie deti berú ako, ako dar. A čítala som štatistiku zo štátu, ktorý je nie medzi tie, ktorých som menovala, kde hovorili, že tie ženy volajú po politike prevencie, že najväčší dôvod je ten, že na nich silno tlačia otcovia dieťaťa a že spoločnosť ich skôr v tom podporuje, ako im v tom bráni. A dokonca u... ale u nás existuje zákon, ktorý nútenie k potratu, neviem, či to nie je súčasťou Trestného zákona, a je, je v platnosti, a druhé, že sú to dezinformácie, ktoré tie ženy majú, že ten potrat je len obyčajná malá operácia a nič, nič ďalej – a to je tiež lož.
|
130.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Tomáš, aj ja si veľmi vážim a myslím si, že si, teda to, čo si povedal, a myslím si, že si to pomenoval správne, že tie názory, ktoré má jedna skupina, sú veľmi ťažko akceptovateľné alebo hľadanie nejakého kompromisu s tou druhou skupinou.
Ja som pri diskusii o ústave povedala, že rešpektujem názor pani kolegyne, ale že naše názory sú ako dve rovnobežky, ako dve koľajnice, ktoré idú vedľa seba, čiže veľmi ťažko a takmer nikdy sa nepretnú. Jej odpoveď bola, že to, že ju rešpektujem, nemyslím úprimne, pretože keby som to myslela úprimne, tak budem presadzovať to, čo ona chce. Čiže evidentne proste nepochopila moje... môj názor. A tamto, určite ja tiež vítam, vítam pokles počtu interrupcií, myslím si, že veľkú rolu v tom zohráva to, že sa vôbec o tom začalo hovoriť, že mnohí ľudia nemali za komunizmu ani páru len o zhluku buniek. Veľa urobilo aj pro-life hnutie, ktoré vysvetľovalo a nachádzalo alternatívne spôsoby, ale sú tu, je tu istá, istá nepresnosť čísiel, pretože boli tu miniinterrupcie, boli tu a aj sú, boli tu mnohé ako zamĺknuté potraty, ktoré nemuseli byť vždycky zamĺknuté potraty, a keď si pozrieme štatistiky, tak nás zarazí, že ako tento počet narástol, takže ide o to, každá, každý tento tábor je nepriateľský, má aj svojich stúpencov a má aj ľudí nerozhodných. Čiže tá diskusia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
116.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Prihlásila som sa celkom krátko do rozpravy, pretože všetko, položil si viacero otázok, ktoré, ktoré išli na mňa, a považujem za slušné, aby som odpovedala dlhšie ako, ako dve minúty, ale nebude to veľmi dlho.
Prečo sme takýto zákon nepredložili v rokoch ’20 až ’23? Ja nehovorím, že sme o takomto zákone nediskutovali medzi sebou, ale len v rámci Kresťanskej únie a snažili sme sa aj do programového vyhlásenia vlády dať niečo, čo bude chrániť život aj pred narodením. A takto sme to aj dali, že vláda prijme opatrenia, ktoré budú chrániť ľudský život.
Nie všetko, čo je v programovom vyhlásení vlády, sa dostane do, do realizovanej formy a tým, že politika je o matematike, tak sme veľmi dobre vedeli, že keď podáme takýto zákon, tak ten zákon neprejde. A rozmýšľali sme, ako to urobiť, že podáme zákon, ktorý pomôže tehotným ženám a zároveň aj pomôže možno, možno desiatkam, stovkám detí, aby sa mohli narodiť. Ja si myslím, že jediný, kto odhalil náš zámer, že tento zákon je aj kvôli tomu, aby sa niektoré deti narodili, bola pani poslankyňa Cigániková, ktorá ma hneď na samom začiatku nazvala, že som falošná, že som pokrytecká, lebo mi vôbec nejde o pomoc tehotným ženám, ale ide mi o to, aby poklesol počet potratov.
Keď si spomínal vo faktickej, ja zareagujem na to, predsedu SLOVENSKA Igora Matoviča, Igor Matovič bol jediný z tej vlády, ktorý sa zastal nášho zákona aj verejne na Postoji, a ktorý určite urobil do poslednej chvíle v rámci vtedajšej koalície, aby tento zákon prešiel. Ja si budem do smrti pamätať slová, ktoré povedal, že kvôli 24 hodinám, o ktoré chcete predĺžiť tú čakaciu dobu, nedovolíte narodiť sa stovkám malých mrňúsov, ktoré tie ženy nosia pod srdcom. Ja viem, že o ochrane života hovoril aj v predvolebnej kampani a hovoril aj v... v... vtedy, keď ten zákon bol poslaný... podaný.
Ja sa nechcem vyjadrovať k Milanovi Krajniakovi, ale položil si otázku, tak poviem, že Milan bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, čiže z jeho kompetencie bolo asi ťažko podať zákon, ale to volebné obdobie predtým, ja neviem, či KDH bolo, ale ty si asi nebol v parlamente, podal práve zákon, on podal osobne zákon o tlkote srdca. A potom keď sa hlasovalo o tom našom zákone, o pomoci tehotným ženám, tak Milan všetky tri razy, keď sa hlasovalo, prišiel do parlamentu a vysvetľoval poslancom zo SME RODINA, aby za to zahlasovali. A môžem povedať, že dve tretiny, a dokonca niekedy aj viacej ako dve tretiny ten zákon podporili aj kvôli, kvôli Milanovi Krajniakovi.
A ja si, ja chcem teda vážne, vážne protestovať proti tomu, že, že tento zákon by bol ideologický, náboženský, kresťanský alebo podobne. Ja netvrdím, že to hovoríš ty, ale určite ten zákon nevychádza z Biblie, tam neni napísané, že tlkot srdca počuť od siedmeho týždňa a treba znížiť tú dobu na osem týždňov, ale v istom slova zmysle je to politická záležitosť. Ochrana života je politická záležitosť. To nehovorím len ja, to hovorili viacerí ľudia, ktorí sú už na pravde Božej, a venovali sa, venovali sa ochrane života, ako Carlo Cassini napríklad, ktorý hovoril, že to je čisto politická záležitosť. To je vo všeobecnej deklarácii ľudských práv, je to vo všetkých zmluvách, že treba život chrániť. A preto sa o tom diskutuje, pretože nie všetci súhlasia s tým, kedy je to osoba, nie všetci súhlasia s tým, kedy je to každý, nie všetci sú zajedno, kedy je to aj pred narodením, čiže o tomto je tá diskusia. Ale je to v politických dohodách.
A to, že náboženské otázky sú aj na... otázky politické, svedčia aj o tom, určite si ty, Ferko, pamätáš aj viacerí ďalší na, na pojednávanie pred Veľkou komorou Súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, keď Taliani, keď istá matka protestovala, že v talianskych školách sú kríže. A vtedy súd v Štrasburgu rozhodol, že kríž patrí ku kultúrnemu dedičstvu Európy, že odvtedy sa, vlastne je existencia Európy, a preto je právo zavesiť kríž.
Čiže keď sa budeme odhadzovať od toho, že to nie je politická záležitosť – je to politická záležitosť. A to by sme si mali uvedomiť, je to ďaleko viacej politická záležitosť ako náboženská alebo ideologická.
Ďakujem pekne.
|
102.
Ďakujem, ďakujem veľmi pekne.
Ja by som rada zareagovala na pani poslankyňu Jurík, ktorá hovorila o tom, že by sme mali predchádzať umelému ukončeniu tehotenstva. Ale pokiaľ nevieme príčiny na Slovensku, tak ako môžeme predchádzať?
Preto som ja vo svojom návrhu navrhovala, aby tie ženy uviedli anonymne, že prečo. Vieme, že sú krajiny, liberálne Francúzsko, kde je 230-tisíc potratov za rok, uvádza dôvod. A na prvom mieste je tlak partnera ako otca toho počatého dieťaťa. Na druhom mieste je to kariéra, na treťom mieste alebo na druhom sú sociálne veci. Čiže keď my vieme, že čo tú ženu vedie k umelému ukončeniu, tak tým jej môžeme pomôcť. A ja som za to. Celý, celý môj čas v politike spolupracujem s organizáciami, ktoré nezabraňujú žene, aby išla na umelé ukončenie tehotenstva, ale ktoré jej chcú pomôcť, ak ona sama o to požiada, aby nemusela ísť, ak nechce. A ja... podľa mňa je to veľmi dôležité. A keď ste hovorili o tom, že koľko je tých potratených počatých detí, tak sú dve tretiny, ktorých život je ukončený v tom prvom, v prvých ôsmich týždňoch a 1 700 potom. Ja netvrdím, že sa všetkých 1 700 narodí od toho do dvanásteho týždňa, ale treba tomu pomôcť, aby sa narodili. A ja si myslím, že tento zákon je aj cesta k tomu, aby sa tie ženy, ale aj muži... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
82.
Ďakuje pekne, pán predseda.
Najskôr také technické odpovede. Pani poslankyňa Marcinková hovorila o tom, koľkokrát, mňa zahrnula do toho, som chcela obmedziť prístup k interrupciám ženám. Ani raz, pani poslankyňa. Všetky moje, moje návrhy boli len o pomoci, takýto zákon podávam prvýkrát, prvýkrát za 25 rokov mojej politickej kariéry.
Ďalšia technická poznámka. Ten, ten môj zákon predtým neprešiel trikrát o jeden hlas. Čiže to nebolo len také náhodné, že raz to neprešlo o jeden hlas.
Tá žena, ktorá sa rozhodne a môže... aj pôjde na interrupciu len 100 km od domu, tak pôjde len raz 100 km, lebo ten druhýkrát má oveľa bližšie svojho gynekológa, ktorý jej vypíše tlačivo a objedná ju na tento zákrok.
A ešte jednu vetu k tej výchove, čo máme ako mladí a mladé ženy a podobne. Hovorila tu pani poslankyňa o viacerých dôvodoch, o ktorých máme hovoriť, nechcené tehotenstvá, predčasné tehotenstvá, násilie a podobne. A jedna vec sa nikdy nehovorí v tejto sexuálnej výchove a to je výchova k hodnote toho počatého života. To nikde nepočujete, že to je istá zodpovednosť toho, tej ženy, že či otehotnie, alebo neotehotnie. Tých, ktoré otehotnejú znásilnením, je veľmi málo.
A kvôli čomu tie ženy idú na interrupcie, to bolo tiež súčasťou môjho zákona. Sme jeden z mála štátov, ktoré neskúma to, prečo tá žena chce ísť na interrupciu. Prečo to bol impulz, čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
|
|
72.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o umelom prerušení tehotenstva a ktorý predkladám spoločne s kolegom Richardom Vašečkom.
Tento zákon, tento návrh zákona nie je len technickou úpravou. Dotýka sa totiž samotného základu nášho spolunažívania, úcty k ľudskému životu. Odráža tú najzákladnejšiu pravdu, že aj ten najmenší a najzraniteľnejší človek má svoju dôstojnosť a hodnotu. Hodnotu, ktorú nemožno brať alebo merať len schopnosťou hovoriť alebo brániť sa, ale už samotnou existenciou.
Navrhujeme skrátiť obdobie, počas ktorého je možné vykonať interrupciu na požiadanie na osem týždňov tehotenstva. Nie preto, že by sme chceli zasahovať do práva žien, ale preto, že v ôsmom týždni už hovoríme o bytosti, ktorej bije srdce, bytosti, ktorá má vlastnú DNA, vlastný vývoj a ktorá, ak jej to dovolíme, sa môže stať plnohodnotným členom v našej spoločnosti.
Vedecký pohľad je v tomto ohľade nekompromisný. Už v 22. dni po počatí sa začína v embryu formovať srdce a vytvára sa v ňom elektrická aktivita. V šiestom týždni začína srdcová cieva pulzovať. A pred ôsmym týždňom je tento tlkot jednoznačne detekovateľný pomocou bežne dostupného ultrazvuku. Tlkot srdca nie je len symbolický. Je to prvý preukázateľný dôkaz toho, že ide o živú bytosť v dynamickom vývoji. Každý z nás bol kedysi týmto tlčúcim srdcom. Ale tvrdiť, že ide len o zhluk buniek, v čase súčasného poznania nie je vedecké, ale ideologické. Prvé týždne v čase prijatia súčasne platného zákona, ako som už hovorila, zákona z roku 1984, ktoré pri... ktorý prijala Slovenská národná rada, sme mohli v istom slova zmysle šáliť ženy, že sa jedná len o zhluk buniek. Dnes toho vieme oveľa viac. A s vedomosťou prichádza aj zodpovednosť konať podľa pravdy. Naše konanie by však nemalo byť motivované len poznaním, ale aj zodpovednosťou, ktorá z tohto poznania vyplýva. Každá civilizácia, ktorá si vážila dôstojnosť človeka, chránila najzraniteľnejších. V starovekom Grécku aj Ríme boli novorodenci ponechávaní napospas osudu, keď boli nepohodlní, a dnes to považujeme za barbarstvo. Aké bude hodnotenie našej doby o niekoľko storočí alebo desaťročí už? Ako sa budú na nás pozerať budúce generácie, ak dnes nechránime tých, ktorí ešte nemôžu hovoriť, kričať, nedokážu prísť manifestovať pred Národnú radu Slovenskej republiky, aby sa sami bránili. Spoločnosť, ktorá prestáva chrániť tých, čo sa sami chrániť nedokážu, ohrozuje samu seba. Ak pripustíme, že život možno ukončiť z praktických, ekonomických či osobných dôvodov bez objektívneho posúdenia jeho hodnoty, vytvárame precedens. Precedens, ktorý môže legitimizovať odmietnutie ochrany aj iným skupinám – chorým, starším, postihnutým.
Snáď si viacerí z vás pamätáte, keď sa v Európskom parlamente prejednávala správa Estrela o reprodukčných a sexuálnych právach. Vyvolalo to veľkú diskusiu v celej Európskej únii, a pri prvom rokovaní na pléne Národnej, Európskeho parlamentu, táto správa neprešla desiatimi hlasmi, pretože bola prijatá alternatívna rezolúcia. Neviete si predstaviť to pozdvižení, ako hovoria bratia Česi, keď odrazu skupina, ktorá vehementne podporovala správu Estrela, zistila, že ich správa neprešla a nemôže ísť do ďalšieho schvaľovania. Začali hovoriť o nedemokracii, začali hovoriť o manipulácii. Začali obviňovať tú stranu, ktorá mala o 10 per... 10 hlasov viacej, z nekalosti len preto, že neprešlo to, o čom si boli istí, že prejde. Hodnota ľudského života sa nemôže stať relativizovateľnou. Je nemenná, nedotknuteľná, univerzálna a nedegociovateľná, čo znamená, že nemôžeme o jej... o nej vyjednávať.
A v tomto kontexte musím povedať aj niečo osobné a dôležité. Ako predkladateľka tohto návrhu, som sa dlhodobo snažila prinášať do parlamentu komplexné riešenia, ktoré by pomohli matkám v ťažkej situácii. Predkladala som legislatívu na zlepšenie podmienok pre slobodné matky, na dostupnosť psychologickej pomoci, na možnosť bývania, na možnosť informovanosti v čase riešenia neželaných a neplánovaných tehotenstiev, na finančnú podporu pri ťažkej životnej situácii, keď sa narodí hendikepované dieťa. Keď som hovorila, že obvodný lekár alebo lekár gynekológ by mal žene pomôcť nájsť lekára, ktorý urobí second opinion, čiže druhé, druhé vyjadrenie vtedy, keď nie sú si istí, či to dieťa je poškodené, alebo nie, a matka rozmýšľa, či si to dieťa má nechať a donosiť, alebo nie.
Nielenže som sa stretla s nezáujmom alebo ideologickým odporom, ale počas minimálne troch rokov bývalej vlády som čítala o tom, ako chcem obmedziť umelé ukončenie tehotenstva, ako som proti ženám. Ani jedno slovo nebolo o tom, čo dokonca v tom zákone bolo. A boli aj ľudia, ktorí hovorili, že tento zákon nič nerieši, že tento zákon je čajový, že tento zákon je úplne zbytočný. Tieto návrhy neprešli nie preto, že boli zlé, ale preto, že súčasná politická debata často nevie, alebo nechce hľadať konsenzus. Snažila som sa v dvoch bodoch, kde boli najväčšie kontroverzie, aby som ich zmenila, ale ani to nepomohlo. Titulky boli stále – Záborská chce zrušiť prístup k interrupciám alebo chce obmedziť interrupcie. Napriek tomu moje odhodlanie v tejto veci nekončí. Budem naďalej pracovať na tom, aby ženy, ktoré čelia neplánovanému tehotenstvu, mali oporu nielen morálnu, ale aj sociálnu, psychologickú, materiálnu, pretože ochrana života sa nekončí ani nezačína zákonom. Začína sa konkrétnym činom solidarity. A dnes v čase vojenských konfliktov, násilia a neistoty, keď je hodnota z ľudského života na mnohých miestach sveta pošľapávaná a spochybňovaná, máme ako spoločnosť povinnosť vyslať jasný signál, že každá ľudská bytosť má rovnakú hodnotu, a každá ľudská život... každá ľudská bytosť – aj tá počatá – sa má právo narodiť. Musíme dať najavo, že v našej krajine život znamená hodnotu. Nie iba život, ktorý je silný, zdravý, produktívny, ale aj ten slabý, nenarodený a závislý od iných. Práve teraz, keď svet balansuje medzi mierom a vojnou, keď sa opäť stretávame, stávame svedkami bombardovania civilistov, ničenia miest a vyháňania detí z domovov, musíme ešte silnejšie stáť na strane života. Aj náš zákonodarný orgán tým môže prispieť k civilizovanejšiemu ukotveniu. Život má zmysel. Každý a vždy.
Zabúdame pritom aj na čisto praktickú rovinu – demografickú realitu. Slovensko vymiera, miera pôrodnosti klesá pod úroveň jednoduchej reprodukcie populácie. Podľa analýz Národnej banky Slovenska budeme čeliť jednej z najprudších mier starnutia populácií v rámci Európskej únie. Bez zásadnej zmeny prístupu, aby sme na udržanie rovnováhy, by sme na udržanie rovnováhy potrebovali prijať najmä, najmenej 1,2 mil. migrantov v priebehu 25 rokov. To nie je riešenie, ktoré by spoločnosť uniesla bez otrasov. Za posledných 50 rokov bolo na Slovensku vykonaných viac ako 1 360-tisíc umelých ukončení tehotenstva. Ja viem, že viacerí hovoríte, a ja stojím na vašej strane, že určite by nemalo Slovensko o 1,36 mil. obyvateľov viacej. Ale keby sa z nich bola narodila polovica, aj tak by to bolo niečo, čo by pomohlo Slovensku prekonať aj tie krízy, ktoré nás čakajú.
Nie sú to len čísla v štatistikách, ale sú to kolegovia, učitelia, rodičia, opatrovatelia. Podpora života je teda nielen hodnotovou, ale aj strategickou a aj politickou odpoveďou na civilizačné výzvy.
Záverom, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona nemá nikoho potrestať. Nie je to návrh založený na ideológii, je je nástrojom represie, ale nástrojom úcty. Úcty k vede, úcty k životu, úcte k budúcnosti. Je prejavom našej kolektívnej identity, že stojíme na strane tých, ktorí to najviac potrebujú. Preto vás chcem podporiť... poprosiť, podporte tento zákon. Ukážme, že Slovenská republika vie prijať zákon, ktorý chráni nie ideológiu, ale život, ktorý sa nám dáva poznať práve v tlkote srdca.
Ďakujem pekne.
|
68.
Ďakujem pekne, vážený pán predseda.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, je to tlač 593, a sme v prvom čítaní.
Pán predseda, skončila som a hlásim sa ako prvá do rozpravy.
Ďakujem pekne.
|
60.
Dobre. Ďakujem pekne, pán predseda.
Za vlády Igora Matoviča či už ako premiéra, alebo ako ministra financií to bola skutočná rodinná politika. Ja ti ďakujem, Julo, že si to zopakoval, a treba to hovoriť a opakovať donekonečna, pretože to je istota. Ak sa hovorí, že ľudia potrebujú istoty, ale potrebujú istoty, ktoré sú stabilné, a nieže sa na najbližšom, v najbližšom volebnom období zrušia.
Spomínal si tuná, že sú to určité hodnoty, ktoré ponúkla bývalá vláda rodinám. Podľa mňa neni celkom šťastné hovoriť, či sú to hodnoty kresťanské, alebo sú to hodnoty konzervatívne, podľa mňa sú to hodnoty univerzálne, pretože sú to hodnoty spravodlivé. A konečne, to, tá rodinná politika nebola politikou sociálnou, ale bola politikou fiškálnou, to, čo robia všetky rozvinuté krajiny. Mne sa čudovali Američania, že my nemáme fiškálnu politiku, konečne sme ju mali pre rodiny a aj to sa zrušilo. My dávame sociálne smeti rodinám alebo dávali sa a ešte možno teraz tiež rodinám, ktoré sú na hranici chudoby, peniaze, ktoré sa prejedia do najbližšieho mesiaca, a takýmto rodinám aj 20 euro rodinné prídavky boli dobré.
To, že teraz, Igor, chceš zvýšiť rodinné prídavky, je to spravodlivé, pretože tieto peniaze patria deťom za to, že raz keď budú dospelí, tak sa postarajú o svojich rodičov a postarajú sa o svojich starých ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
194.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pomenoval si, Michal, niekoľko absurdností tohto zákona a celej tej situácie. Viackrát sme tu počuli, že nám vyčítajú, vtedajšej vláde vyčítajú: nepočúvali ste odborníkov. Profesor Krčméry bol prvý, ktorý sa dal zaočkovať, až na pokraj svojich fyzických síl chodil do relácií a vysvetľoval, čo to znamená pandémia covidu. Premiér Fico, súčasný premiér Fico organizoval protesty a hovoril o tom, nedám sa zaočkovať a nedajte sa zaočkovať, nepočúvajte odborníkov.
Ja sa čudujem, že nám to teraz vyčítate. Je zaujímavé, že odškodnení budú tí, ktorí počúvali politikov vtedajšej opozície, česť výnimkám, a spochybňujete celosvetových odborníkov, ako bol profesor Krčméry.
Rozmýšľala som nad tým, čo bolo pohnútkou k tomuto zákonu, nič iné mi nevychádza z toho, len že to bola pomsta a nenávisť. Aspekty a výmysly, ktoré prisudzujete jednému manšaftu, vtedajšej vláde, len za to, že vám nevyhovoval kapitán, je pre mňa absurdné. Keby premiér Matovič bol vtedy prešiel suchou nohou cez Dunaj, tak poviete, že to urobil preto, že nevie plávať. A nehnevajte sa, ja si myslím, že takýto vážny zákon, aby ešte viacej rozdeľoval spoločnosť, je treba stiahnuť.
Ďakujem pekne.
|
170.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega, spomínali ste aj vy, tak ako mnohí, mnohí kolegovia obetavosť zdravotníkov na všetkých postoch. Mňa ale aj vtedy, možno si viacerí na to pamätáte, zamrzela, nebola to správa v jednom médiu, kde ten autor napísal, že zdravotnícki pracovníci, že to je, proste to sa dá naučiť, že to je ako cvičené opice. A aj toto boli veci, ktoré, alebo vyjadrenia, a to bolo jedno, či to bola správa, či to bol fejtón, či to bol blog, alebo komentár, vnášalo neistotu medzi ľudí. Ja som si vtedy povedala, žijem v Bojniciach, a som si hovorila, keby tento pán, ktorý to napísal, nedajbože dostal covid, tak sa môže obrátiť, že mu v tej bojnickej zoologickej záhrade zabezpečíme ošetrovanie.
Musíme si hlavne v takýchto situáciách dávať pozor, a to je aj teraz počas tejto epidémie, ktorá je na Slovensku, lebo to, čo sa, budovanie a dôvera v zdravotníctvo sa u ľudí buduje dlhé roky, možno aj desaťročia, stáročia a dá sa pokaziť jedným vyjadrením, jednou vetou z minúty na minútu. Dávajme na to veľký pozor!
Ďakujem pekne.
|
150.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Občas, keď počúvam túto debatu od predkladateľov zákona, tak rozmýšľam, tak rozmýšľam, že či som žila v tom čase v tejto krajine, pretože ix vecí sa mi zdá úplne vymyslených. Bola to situácia, keď sme nič nevedeli. Keď sme nevedeli, že odkiaľ to prichádza, nepoznali sme to, neovládali sme to, a navyše to prinášalo smrť. Takto to bolo u nás a takto to bolo aj v iných krajinách. Jeden rozdiel bol medzi nami a tými inými krajinami, že zatiaľ čo iní čelili novej hrozbe spoločenskou solidaritou, tak my sme hľadali škriepky, vinníka, my sme sa dohadovali, my sme robili protiakcie proti tomu, čo navrhovali odborníci. Medicína je veľmi-veľmi ťažký odbor. Dalo by sa povedať, že je to križovatka vedných disciplín, a preto si treba vážiť odborníkov. Keď som porovnávala ostatné krajiny, viacero mojich príslušníkov, rodinných príslušníkov žije v rozvinutých západných krajinách, tak som chcela vedieť, ako to tam vyzerá, tak Francúzsko bolo mnohokrát oveľa horšie na tom, ako sme boli my, a pritom Francúzsko malo pred 150 rokmi Louisa Pasteura, za posledných 25 rokov malo 13 nositeľov Nobelových cien, malo skúsenosti s teroristickými islamistickými útokmi aj veľkými katastrofami, ale my sme v tomto boli úplne, proste nechcem povedať, že nevzdelaní, ale boli sme v tom outsideri a napriek tomu čas sme využili na to, aby sme sa hádali.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
73.
Ďakujem pekne. pán predseda.
Ja rešpektujem pripomienky k návrhu či už vlády, alebo, alebo KDH, ktoré predniesla pani poslankyňa Plaváková. Ja viem, že naše názory idú často ako, ako dve koľajnice, ktoré sú rovnobežné a nestretnú sa, ale to nevadí. Dôležité je to, aby sme sa vzájomne rešpektovali. Ale pani poslankyňa urobila jednu takú zaujímavú prešmyčku. Povedala, že rozoznávame, že v ústave by malo byť, že rozoznávame dve pohlavia. A potom hovorila o tom, že čoho sú, čoho sú... čo... čo sa spôsobuje ženám a aká je politika voči ženám. Spomínala chudobu, spomínala násilie a spomínala viaceré veci, a že aj vláda, aj politika vôbec, a nielen u nás, ale na celom svete je ľahostajná k týmto poľutovaniahodným a odsúdeniahodným veciam. Ja som sa veľa angažovala aj v boji proti násiliu, aj za to, aby ženy nežili v chudobe, pretože sú najviac poznačené chudobou.
Ale neviem si vysvetliť, aký súvis na to, čo sa pácha na ženách s tým, že sú dve pohlavia. To predsa nemá nič spoločné. Jedno je konštatovanie, že sú dve pohlavia, a druhé je to, že ženy sú často diskriminované, že sa u nich nedodržujú základné ľudské práva, tak toto, toto rešpektujem, ale ten súvis medzi týmito dvoma oblasťami – nie.
Ďakujem.
|
64.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja mám jednu otázku na pána kolegu a myslím, že aj na pána ministra. Privítala som, keď sa pán minister vyjadril pred nejakým časom, že bude trvať na audite v rezorte zdravotníctva, a predpokladám, že nezávislom audite, pretože po takomto audite sa volá už roky, pomaly desaťročia v zdravotníctve, len nevidím celkom logiku v tom, že pred tým, ako sa tento audit urobí a ako z neho vzídu isté výsledky, sa skracuje pracovný čas v zdravotníctve. To by mal byť výsledok, to by mal byť výsledok auditu, že bude lepšie fungovať zdravotníctvo, keď bude skrátený pracovný čas, a nie predtým to dať do zákona.
Ďakujem pekne.
|
207.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja len krátko dodám, že možno niekto chce bagatelizovať 25. marec, a tvrdí, ’88, a tvrdí o tom, že, tvrdí to, že si nezaslúži, aby bol štátnym sviatkom, stačí, že si ho budeme pamätať, ale keby to nebol deň, ktorý vážne ohrozil existenciu vtedajšieho režimu, keby vtedajší predstavitelia to neboli považovali za kývanie svojich základov, tak by neboli sa uchýlili k takému brutálnemu zásahu, ako to urobili. Neboli by vyslali ani tie delá, ani psov, ani policajtov, vojakov, ani by neboli zatýkali ľudí, ktorých držali niekoľko dní vo väzení, pretože by si povedali, však nech si ticho pomodlia ruženec a držia v rukách sviečky, však my sme na toľko silní, pevní, že nás nič neohrozí, čiže bolo to skutočne zatrasenie základmi komunizmu a uvedomovali si to aj sami predstavitelia vtedajšieho režimu a myslím, že si to uvedomoval aj vtedajší svet, ktorý to pripomínal. Dokonca si to pripomenul aj Európsky parlament.
Čiže dajme tomuto dňu to, čo mu patrí, aby to bol štátny sviatok bez nároku na pracovné voľno.
Ďakujem pekne.
|
201.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, je mi cťou, že z tohto miesta môžem hovoriť o udalostiach, ktoré zásadným spôsobom prispeli k pádu totalitného režimu a otvorili cestu k demokracii.
Nedávno sme si pripomenuli 35. výročie Novembra ’89. Rozprávame však aj o tom, čo tejto udalosti predchádzalo.
Rada by som vás požiadala o podporenie novely zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch, ktoré predkladáme spolu s pánom poslancom Vašečkom z Kresťanskej únie.
Hovoríme o udalostiach, ktoré vyústili do tichého protestu vo svetle sviečok, v modlitbe veriacich i neveriacich, v pokore, no s odhodlaním proti hrubej sile zriadenia, ktoré desaťročia dusilo ľudskú dôstojnosť a šliapalo po slobode vo všetkých jej významoch.
Je našou povinnosťou, a nielen generácie, ktorá má 25. marec 1988 v živej pamäti, pripomínať tichý protest za slobodu dôrazne a nahlas pripomínať, vysvetľovať a zdôrazňovať význam Sviečkovej manifestácie, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989. Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu. Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo jasný, silný signál aj do zahraničia. Sme presvedčení, že takáto prelomová udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu.
Spolu s kolegom z Kresťanskej únie Richardom Vašečkom, navrhujeme, aby Deň zápasu za ľudské práva sa stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky bez nároku na pracovné voľno.
Zásadné medzníky našich novodobých dejín nemôžu zapadnúť prachom.
Ak dovolíte, vrátim sa o rok dozadu, kedy sme si pripomenuli 35 rokov od Sviečkovej manifestácie. Médiami sa prehnali autentické zábery z Hviezdoslavovho námestia, kedy proti tichu a pokore tisícok ľudí brutálne zasiahli vodné delá, kropiace autá, slzný plyn, obušky, psy a tajní. Iniciatíva zorganizovať pokojné verejné občianske zhromaždenie vzišla z prostredia tzv. podzemnej cirkvi s cieľom podporiť náboženské i občianske práva. Išlo o menovanie biskupov na uprázdnené stolce, úplnú náboženskú slobodu a úplné dodržiavanie občianskych práv.
Návratom v čase v daždivých uliciach Bratislavy sme začali aj konferenciu Náboženská sloboda vo svetle Sviečkovej manifestácie, ktorú som so svojím tímom a podporou Ústavu pamäti národa zorganizovala ako vtedajšia splnomocnenkyňa vlády pre slobodu vierovyznania a presvedčenia.
Význam tzv. Bratislavského Veľkého piatku zdôraznil vo svojom príhovore aj kardinál Kurt Koch, vatikánsky prefekt Dikastéria na podporu jednoty kresťanov, počas návštevy Slovenska slovami:
„Túto sviečkovú manifestáciu iniciovali veriaci, ale zároveň nechala zaznieť požiadavke plného rešpektovania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich i neveriacich. Zrodila sa z koreňov náboženského a občianskeho disentu, z tajnej cirkvi, z laického apoštolátu, zo samizdatu, zo zavraždených kňazov a rehoľníkov, z desiatok rokov nespravodlivého väznenia, z utrpenia intelektuálov.“ Toľko citát.
Z kontektu historických udalostí a ich presahu do súčasnosti je zrejmé, že 25. marec ako štátny sviatok nebude sviatkom ideológie, ale ľudskosti, sviatkom, ktorý bude generáciám pripomínať, že ľudské práva náboženské i občianske sú aj dnes krehkou komoditou, ktorú treba chrániť, a vždy sa za ňu oplatí bojovať už len z úcty k tým, ktorí za ňu zaplatili najvyššiu cenu.
Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou Československej socialistickej republiky z roku 1960.
Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery helsinského Záverečného aktu KBSE z roku 1975 a Záverečného dokumentu následnej Madridskej konferencie z roku ’83. Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov Sviečkovej manifestácie.
Tým, ktorí sa pýtajú, prečo si tento deň nestačí iba pamätať, 25. marec je deň, keď sa všetko zmenilo. Definitívne sa ukázalo, že ľudia sa prestali báť a zločinný komunistický režim sa už nevie udržať pri moci inak ako násilím na svojich vlastných bezbranných občanoch. Brutalita tohto zásahu šokovala Slovensko i svet. Už o pár mesiacov sa režim zrútil. Bez odvahy tých, ktorí so sviečkami v rukách vyšli na Hviezdoslavovo námestie brániť svoje občianske a náboženské práva, by to také jednoduché nebolo. Ďakujem za seba, ďakujem za Slovensko. Každý rok pociťujem obnovenú nádej, že spoločné dobro zvíťazí.
Verím, že náš návrh, aby sa 25. marec, deň výročia Sviečkovej manifestácie stal štátnym sviatkom, bez nároku na pracovné voľno, podporíte.
Ďakujem pekne.
|
197.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Ďakujem, Anežka, že si vystúpila aj s tým svedectvom, čo si povedala, skutočne že často to bola manipulácia a nátlak, a mnohé tieto ženy sa ani dokonca života nedozvedeli, že v podstate boli sterilizované, pretože ak medzitým nechceli mať deti alebo si to vysvetlili inak, alebo neboli operované, takže možno tie počty boli ďaleko vyššie, ako máme teraz dôkazy.
Ale ešte jedno by som chcela povedať, že aj v súčasnej dobe ženy, ktoré mali dvakrát cisársky rez, sú mnohokrát posúvané gynekológmi k tomu, aby boli sterilizované bez toho, aby sa lekári poskúsili o to, to dieťa zachrániť alebo to, aby tá žena mala aj ďalšie, ďalšie dieťa. Poznám ženy, ktoré šesťkrát porodili cisárskym rezom, čiže aj tu to, že tri cisárske rezy a dosť, a sterilizácia, je niekedy za vlasy pritiahnuté a mali by sme si to uvedomiť.
Ďakujem pekne.
|
191.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Som tak trochu pamätníkom v tomto parlamente a pamätám si to, že prvýkrát táto téma bola otvorená buď za prvej, alebo druhej vlády Mikuláša Dzurindu, ale myslím si, že prvej, čiže v rokoch ’98 až 2002, čiže je to skoro 25 rokov, čo sa nevieme vysporiadať s touto témou. A ja skutočne, Peter, oceňujem tvoju aj trpezlivosť, aj takú cieľavedomosť a vytrvalosť, aby si opakovane podával tento, tento návrh. Musíme si uvedomiť, že to nie sú len, ako si to pomenoval zverstvá nášho komunistického režimu, lebo aj ten, ktorý bol u nás, ale sú to, spomeňme si na Čínu, kde boli nútené sterilizácie robené z rovnakého dôvodu, z toho, aby sa proste, aby sa potlačila demografická krivka tejto, tejto skupiny ľudí. A aj počas môjho pôsobenia v Európskom parlamente som celých 15 rokov dávala v každej jednej správe, ktorá sa týkala rozvojovej politiky, pretože toto sa deje denne aj v krajinách tretieho sveta, v Afrike, v Južnej Amerike.
Čiže dotiahnime to dokonca. Ja skutočne chcem požiadať súčasnú koalíciu, aby za tento návrh zahlasovala, aby sme zo seba zmyli aspoň čiastočne tú vinu, na ktorej sa podieľame.
Ďakujem pekne.
|