104.
Ďakujem za slovo.
Ja si pamätám, že pred už viacerými rokmi pán vtedy premiér a aj teraz premiér Fico si išiel zabehať na hrádzu a našiel peňaženku a zverejnil to, že našiel niekoho peňaženku. Na druhý deň bola veľmi podarená karikatúra na, niekde v médiách, aj tvoju peňaženku som našiel. A teraz aj na ten výstup pána poslanca Matoviča, že Fico našiel peňaženku rodín. Sľubovali naozaj, že nebudú znižovať sociálne, sociálne benefity alebo sociálne výhody a práve tým najzraniteľnejším, ako si, Igor, povedal, rodinám s deťmi, a oni to urobili. Proste zobrali desiatky eur mesačne, možno až stovky a až tisíce eur ročne, čo je podľa mňa veľmi-veľmi negatívne. Najviac ma mrzí ten daňový bonus, lebo to je veľmi dobrá myšlienka. Ľudia, ktorí pracujú, ktorí majú deti, platia dane a že štát im menej zoberie. To nie je niečo, čo im dáva ako sociálnu dávku z milosti, z láskavosti, to je vec, pri ktorej im necháva z toho, čo vyprodukovali a čo logicky, do koho budú najviac investovať(?), no do svojich detí, do občanov, ktorí budú tiež, majú veľký predpoklad, že budú zodpovední, pracovití a ak zostanú na Slovensku, alebo ak by boli zostali na Slovensku a platili dane, tak by mohli prispieť tým svojim rodičom. Lenže toto tiež v podstate úplne priškrtili. Úprimne poviem, že to bola jedna z vecí, na ktorú som bol najviac hrdý, ten rodičovský bonus. Lebo tu nejde len o tie peniaze, ale aj o ten princíp tej úcty, tej solidarity. A toto všetko zrušili. A ja chápem, že konsolidácia je makroekonomika, ale rodiny, deti, rodičia, to nie sú čísla. To sú osoby, to sú ľudia a naozaj to niekedy skončí, že je toto prelomové, prečo nejaká matka nakoniec to dieťa neprijme.
|
Ďakujem veľmi pekne, myslím si, že tento deň je nielen pamätný, ale je to aj zásadný bod v našich dejinách. Myslím, že aj mnohí predstavitelia hlavy štátu, prezidenti sa zúčastňovali na spomienkových udalostiach pre tento deň. Bol by to podľa mňa obohacujúci prvok ak by sme tento zákon podporili a tento štátny sviatok ustanovili, ďakujem.
|
Ja sa na úvod priznávam, že som tak trochu porušil rokovací poriadok lebo som si urobil fotku, keď som sedel tam, pretože toto je ten prípad, keď rokuje Národná rada v minimálnom zložení. je tu predsedajúci, je tu navrhovateľ, je tu spravodajca a ja ako rečník.
Nieže by som, áno predsedajúci tým som začal. takže na jednej strane je mi to ľúto, na druhej strane to je pochopiteľné za normálnych okolností už by sme boli 36 minút skončili rozpravu, ale teraz rokujeme tak dlhšie, ale poďme k veci. Máme v Slovenskom právnom poriadku prípady a dokonca sa niektoré aj relatívne čerstvo zaviedli, že nejaký deň je štátny sviatkom Slovenskej republiky a zároveň nie je dňom pracovného pokoja. Určite nechceme s pani predkladateľkou Ankou Záborskou vytvárať nejaké nové náklady pre štát alebo zamestnávateľov, ale ja si naozaj myslím, že 25. marec, ktorý odkazuje predovšetkým na 25. marca 1988 je hoden toho, aby bol štátnym sviatkom Slovenskej republiky.
Keď to len tak v skratke porovnám so 17. novembrom, ktorý bol teda štátnym sviatkom ešte z čias československej republiky a dokonca ešte odkazoval aj na to čo sa stalo počas podstate začínajúcej druhej svetovej vojny alebo prebiehajúcej tak vlastne tento deň je v prvom rade o udalostiach, ktoré boli v Prahe. Samozrejme som za to, aby 17. november bol a zostal štátnym sviatkom je to významný deň boja za slobodu, demokraciu, ale 17. november 1989 by nebol alebo nie v určitej takejto forme a v takomto čase bez 25. marca 1988 zhruba o nejaký rok a pól sme v Bratislave predišli tie udalosti, ktoré potom vyvrcholili v Prahe v novembri 1989. Samozrejme po tom Pražskom 17. novembri 1989 sa už tieto zhromaždenia začali diať po celej republiky potom už aj v Bratislave a iných mestách v Česku aj na Slovensku. Ale chcem tým teda povedať to, že ak si pripomíname 17. novembre čo je veľmi správne o nič menej by sme nemali si pripomínať a sláviť ako štátny sviatok 25. marec 1988, myslím si, že by to bolo niečo v našich dejinách na čo môžeme byť hrdý a čo je teda hodné toho aby to nebol len pamätný deň, ale štátny sviatok lebo naozaj máme čo oslavovať. Tých momentov v našej histórii nie je až tak veľa, resp. nevieme ich až tak veľa nájsť a myslím si, že pre našu národnú identitu, národnú hrdosť by to bolo vhodné.
Takže zopakujem to, tak ako máme 17. november ako štátny sviatok navrhujeme a prosíme aj kolegov, aby to podporili, aby 25. marec bol štátnym sviatkom a podotýkam bez nároku na deň pracovného pokoja. Tak ako to v prípade už niektorých štátnych sviatkov máme, ďakujem.
|
92-2
Spomalenie ekonomického rastu, zníženie miezd a zhoršenie životných podmienok rodín majú dlhodobé dôsledky, ktoré nemožno ignorovať. Je na nás, aby sme sa týmto výzvam postavili čelom a zabezpečili, že rodiny s deťmi budú mať podporu, ktorú si zaslúžia. Navrhujeme preto konkrétne opatrenia, ktoré by mohli situáciu zlepšiť. Jedným z nich je zrušenie krátenia daňového bonusu pre rodiny s troma a viacerými deťmi. Tento krok by zmiernil finančné zaťaženie týchto rodín a vytvoril podmienky pre ich lepšiu ekonomickú stabilitu. Týmto opatrením by sme zároveň vyslali jasný signál, že rodiny sú pre nás prioritou a že ich vnímame ako kľúčovú súčasť našej spoločnosti.
Podpora viacdetných rodín však nesmie ostať iba pri finančných opatreniach. Je potrebné pracovať aj na zmene kultúrneho a spoločenského vnímania rodiny. Dnes žijeme v ére individualizmu a krátkodobého ekonomického myslenia, ktoré odrádza mnohých od rozhodnutia mať viacej detí. Úlohou nás všetkých je vytvoriť prostredie, ktoré oceňuje hodnotu rodiny a podporuje rozhodnutia, ktoré smerujú k jej rozšíreniu. To znamená nielen finančnú, ale aj morálnu a spoločenskú podporu.
Tu by som chcel povedať, v tomto návrhu ide o to, že ak plošne bez ohľadu počtu detí dáme nejakú hornú hranicu toho daňového bonusu, tak to je, to je, samozrejme, rozdiel, keď si povieme, od nejakého, nejakej sumy príjmu už nebude daňový bonus vyšší alebo vôbec žiaden teda, tak je teda rozdiel, či niekto má jedno, povedzme dve deti a niekto má tri, štyri, päť, lebo, samozrejme, to sa medzi tie deti rozdelí a tá suma by mala byť iná zvlášť pri tých troch a viacdetných rodinách, ktoré máme podporovať zo spomenutých dôvodov.
Na záver mi dovoľte zdôrazniť, že podpora rodín nie je len otázkou solidarity, ale predovšetkým investíciou do budúcnosti. Silné rodiny sú pilierom prosperujúcej spoločnosti, sú základom našej ekonomiky, sociálnej súdržnosti a stability. Ak dnes investujeme do rodín, zajtra budeme svedkami silnejšieho, dynamickejšieho a udržateľnejšieho Slovenska.
Dámy a páni pozývam vás, aby sme spoločne vytvorili také podmienky, ktoré budú pre rodiny spravodlivé, férové, motivačné. Len tak môžeme zabezpečiť, aby Slovensko bolo miestom, kde sa oplatí pracovať a vychovávať deti. Ďakujem.
|
92.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy a páni, dnes rokujeme o téme, ktorá presahuje rámec individuálnych osudov a dotýka sa samotnej podstaty budúcnosti našej krajiny, podpory viacdetných rodín. Súvislosť je ešte silnejšia tým, že sme dnes hlasovali o štátnom rozpočte, ktorý bol schválený a mnohé tieto veci, ktoré boli v ňom schválené, tak vychádzajú z takzvaného konsolidačného balíčka, ktorý v dosť veľkej miere zasiahol rodiny. My sa špeciálne s pani poslankyňou Záborskou z Kresťanskej únie sústredíme na podporu viacdetných rodín. Vysvetlím, o čo ide.
Rodina je základom spoločnosti, zdrojom stability, hodnôt a miesta, kde sa rodí naša budúcnosť. No práve rodiny a osobitne tie viacdetné čelia dnes problémom, ktoré sú hlboko znepokojujúce. Prijatý konsolidačný balíček priniesol viaceré opatrenia, ktoré rodiny s deťmi, najmä tie s tromi a viacerými deťmi, výrazne zasiahli. Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tieto rodiny prídu v roku 2025 priemerne o 531 eur ročne, čo predstavuje zníženie ich disponibilných príjmov o 1,8 %. Tento pokles je spôsobený zmenami v daňovom bonuse, zrušením rodičovského dôchodku a ďalšími opatreniami, ktoré zasahujú najmä strednú vrstvu obyvateľstva. Pýtame sa, aký dopad to bude mať na tieto rodiny? Viacdetné rodiny už teraz nesú vyššiu finančnú záťaž. Každé ďalšie dieťa znamená nielen viacej radosti, ale logicky aj viacej výdavkov na vzdelanie, bývanie, oblečenie a základné potreby. Práve tieto rodiny čelia najväčšiemu riziku ekonomickej nestability a obmedzeniu základných potrieb. Ak k tomu pridáme ďalšie znižovanie podpory, môžeme očakávať ešte väčší tlak na rodiny a odkladanie rozhodnutia o narodení ďalších detí.
Prečo je podpora viacdetných rodín taká dôležitá? Musíme si uvedomiť, že Slovensko čelí demografickej kríze. Nízka pôrodnosť a starnutie populácie sú fakty, ktoré nemožno ignorovať. Naša spoločnosť už teraz čelí riziku nerovnováhy medzi generáciami. Každé dieťa, ktoré sa narodí dnes, je zárukou, že zajtrajšok bude stabilný.
Sú to práve tieto deti, ktoré budú o niekoľko rokov podporovať náš dôchodkový a sociálny systém, budovať ekonomiku a prispievať k udržateľnému rastu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojich analýzach upozornila, že vplyv prijatých opatrení zasiahne nielen rodiny s deťmi, ale aj celé hospodárstvo.
|
88.
Ďakujem veľmi pekne.
Pardon, pán predsedajúci, toto je DPH, hej? Že ste prečítali, nedával som pozor, toto je DPH teraz, daň z pridanej hodnoty?
Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Mal prepadnúť zákon, ktorý ste predkladali, 241, o štátnych sviatkoch, áno? A ďalší v poradí je daň z pridanej hodnoty. Nech sa páči.
Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Dobre, ďakujem pekne. Len aby som ich nepomiešal. Daň z pridanej hodnoty a potom pôjde daň z príjmu. Myslím, že tak.
(Reakcie z pléna.)
Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Daň z príjmu je 84-ka, predtým je 83-ka daň z pridanej hodnoty, či?
Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Dobre, ďakujem pekne. Áno, v poriadku, takto by to malo byť.
Vážené dámy a páni, návrh, ktorý dnes v mene Kresťanskej únie prinášam, môže významne ovplyvniť kvalitu života mnohých slovenských rodín. Navrhované zníženie dane z pridanej hodnoty na 5 % pre detské plienky, detskú výživu a výživové doplnky nie je len technickým opatrením. Je to vyjadrenie podpory rodinám, ktoré čelia každodenným výzvam. Slovenské rodiny sa nachádzajú v čoraz náročnejšej situácii. Inflácia a rast cien potravín zvyšuje tlak na ich rozpočty a súčasne dochádza k zníženiu daňového bonusu na deti. Povedal by som, nie dochádza, ale vláda zrušila alebo výrazne znížila daňový bonus na deti, čo je rádovo v stovkách až tisícoch eur ročne v niektorých rodinách. Tieto faktory majú obzvlášť silný dopad na domácnosti s malými deťmi, pre ktoré sú plienky, detská výživa či výživové doplnky nevyhnutné výdavky. Zníženie DPH na tieto produkty na 5 % by znamenalo okamžité zníženie ich cien, čo by priamo pomohlo rodičom zvládnuť finančné náklady spojené s výchovou detí. Podľa analýz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je dôležité, aby rodiny s deťmi mali k dispozícii účinné nástroje na zmiernenie vplyvov rastúcich cien. Vplyvom konsolidačných opatrení prídu domácnosti o stovky eur ročne. Táto situácia ohrozuje najmä strednú vrstvu a rodiny s nižšími príjmami, ktoré si len ťažko dokážu poradiť s náhlymi finančnými zmenami. Prečo je tento krok taký významný.
1. Ide o priamu pomoc rodičom. Zníženie DPH znamená nižšie ceny základných produktov, ktoré sú kľúčové pre zdravý rast a vývoj detí. Kvalitná výživa a dostupnosť plienok či výživových doplnkov by mohli výrazne zlepšiť podmienky, v ktorých deti vyrastajú, čo by malo pozitívny dopad na ich zdravie a budúci rozvoj.
2. Tento krok má širšie demografické a ekonomické dopady. Slovensko čelí výraznému poklesu pôrodnosti a starnutiu populácie. Podpora mladých rodín prostredníctvom dostupnejších cien produktov pre deti vysiela jasný signál, že si vážime rodičovstvo a rodinu ako základ spoločnosti. Týmto spôsobom môžeme motivovať viac mladých párov, aby sa rozhodli pre deti, čím by sme prispeli k dlhodobej stabilite našej populácie a sociálneho systému.
Zároveň je dôležité zdôrazniť, že zníženie DPH na tieto produkty nie je len otázkou pomoci jednotlivcom, ale aj investíciou do budúcnosti celej krajiny. Každé euro, ktoré ušetríme na výdavkoch rodín, sa môže vrátiť vo forme lepších životných podmienok, vyššieho počtu detí a celkového rozvoja spoločnosti.
Vážené kolegyne, kolegovia, zníženie DPH na základné produkty pre deti je nielen správnym, ale aj potrebným krokom. V čase, keď rodiny čelia nespočetným výzvam, je našou povinnosťou ukázať, že ich v týchto výzvach nenecháme samé. Poďme spoločne podporiť tento návrh, ktorý má potenciál zmierniť finančné bremeno rodín, a zároveň posilniť budúcnosť Slovenska.
Ďakujem.
|
68-2
A ďalšia vec je, že medzitým prebehlo niekoľko vecí, nejaké vyjadrenia Ústavného súdu a ďalšia vec, že prišiel covid, o ktorom sa nám ani nesnívalo, že niečo také nastane a ďalšie krízy, nebudem ich tu menovať, ktoré tak zmenili aj politickú mapu, že naozaj hrozilo napr. pri tej zmene volebného systému, že by tu boli nejaké chúťky, akože aj sú, nastaviť volebný systém tak, že by to mohlo definitívne na Slovensku utvoriť nejaký iný systém, ktorý by zabetónoval túto súčasnú koalíciu pri moci z veľkej miery.
Takže nemyslím si, to nie sú pádne dôvody na to, aby sa tieto návrhy zmenili. Naopak, mne sa to zdajú logické úvahy a občania naozaj majú mať možnosť priamo sa vyjadrovať, keď sú v relevantnom počte. Ďakujem.
|
68.
Ďakujem za slovo.
Pán kolega Dostál, mne sa páči, že pracujete naozaj tak solídne, ústavnoprávne riešite tieto veci, naozaj si to myslím. Ale možno aj také upozornenie, hoci teda nie som, ani som nikdy nebol člen hnutia Slovensko, som z Kresťanskej únie, tak k tomu návrhu programu sa chcem teraz opýtať úplne vecne a konkrétne, že ja tomu rozumiem tak, že v roku 2020 sa hovorilo o 25-percentnom kvóre a v tom prípade naozaj aby 26 % ľudí odvolalo vládu, môže byť problém, ak je to takto, spojené s tým. Teraz ak sa nemýlim, sa nehovorí o zmene kvóra, a teda nie je tam možnosť takáto, jako iná, hej?
|
76.
Ďakujem, kolegovia, za reakciu.
Gábor, pomenoval si to úplne presne. Ja som skúsil už tieto veci, ktoré tu boli povedané a budeme ich znova hovoriť, neopakovať a skúsiť poukázať práve na tie princípy, z ktorých si ja myslím a my myslíme, že by mal štátny rozpočet vychádzať, že by nemal byť socialistický, lebo ten je naozaj v skutočnosti antisociálny, ako hovoríte, preto lebo tú známku toho, tej krajiny zhoršuje.
Československo bolo v medzivojnovom období silná krajina a Rakúsko bolo tak zničené vojnou, že po druhej svetovej vojne bolo na tom určite horšie, ale oni sa vydali inou cestou. Československo pod diktátom komunistov sa vydalo takou socialistickou cestou. Možno si už zabúdame alebo nepamätáme, že sme sa volali Československá socialistická republika a tá známka tej krajiny aj po ekonomickej stránke, ale aj po morálnej stránke sa zhoršovala, lebo tam vedú také tie socialistické experimenty, socialistické inžinierstvo.
Naozaj zásluhovosť, oceňovanie, podpora rodín s deťmi, podpora tých, ktorí pracujú, ktorí platia dane, stredná trieda, to je naozaj cesta k úspechu, cesta k tomu, aby tá krajina smerovala k lepšiemu, na jednotku, a nie aby prepadla. A ja som aj toto chcel vo svojom vystúpení adresovať pánovi ministrovi, či už je tu poslednýkrát, alebo sa s ním stretneme aj pri budúcoročnom rozpočte, aby sme pamätali na to, nie pre dobro koalície alebo opozície, alebo pretože vás chceme poučovať, ale pretože to sú overené veci, ktoré fungujú a mnohé z nich, ktoré sme zaviedli a ktoré boli naozaj dobré. Dalo sa debatovať o tom, že na akú perinu máme, ale úplne ich likvidovať a úplne ich zrovnať do takého socialistického modelu to považujem za mimoriadne škodlivé pre Slovensko.
Ďakujem.
|
70.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, len chvíľku, viem, že nemôžte udržať pozornosť celý čas. Chcel by som vám povedať, že teraz nejdem hovoriť na vás, že ste zostavili zlý rozpočet. Uvedomujem si, keďže boli sme aj v koalícii, zažil som aj časy koaličné, že sú nejaké možnosti, že to nie je o nejakom osobnom nechcení alebo chcení dávať, nedávať. Proste tak ste si to nejak nastavili, tak ste prišli s nejakým takýmto rozpočtom.
Takisto nevystupujem kvôli tomu, že by som očakával, že presvedčím tu kolegov z koalície, s ktorými napríklad niektorými sme aj v školskom výbore a máme dobré, korektné vzťahy, dokážeme debatovať aj vecne, pretože vlastne momentálne máte na hrane na jedného poslanca 76 hlasov a asi veľmi ani tie naťahovačky a presuny to nejak nevychádza. Takže nemám nejakú predstavu, že teraz vás presvedčím.
Ale čo by som chcel povedať, je, že v úvodnom slove pána spravodajcu, myslím, že to bol pán Blcháč vtedy ešte, tak zaznelo, že toto je najdôležitejší zákon roka. V niečom súhlasím, v niečom nie. Nakoniec, keď to poviem tak trošku ľudsky alebo nadnesene, sú to len peniaze. Ja si myslím, že sú tu aj iné, možno ešte dôležitejšie zákony. Ale na druhej strane, áno, je to zákon roka, pretože sa to týka naozaj všetkých oblastí. Rozpočet je dôležitý, treba veci zafinancovať. Dneska za peniaze si viete kúpiť tie veci, ktoré potrebujete pre krajinu, pre ľudí, pre rodiny, pre školy, pre celú infraštruktúru. Takže áno, je to zákon roka.
A ja by som sa ale chcel vyjadriť k tomu, k takému filozofickému nastaveniu toho rozpočtu. Ja som rozmýšľal, že aký tento návrh rozpočtu je v porovnaní napríklad s rozpočtami, ktoré sme prinášali my za našich vlád, a riešení, ktoré sme prinášali my za našej vlády. A ja by som ho asi tak skúsil nazvať, môžte so mnou nesúhlasiť, že je taký socialistický. Nie sociálny, ale socialistický. A ja by som začal takým, takou situáciou, neviem, či je to len anekdota, alebo je to naozaj skutočná udalosť. Nejaký profesor na vysokej škole chcel ukázať študentom, čo je to socializmus. A nerobil to nejakou formou prednášky, ale formou, ktorá sa ich osobne dotkla. Keď napísali nejaký zápočet, nejakú písomku, tak prišiel a dal celej triede priemernú známku. To znamená, nedal každému jednotlivo vyhodnotený test, ale zrátal všetky tie testy dohromady, vydelil to priemerom a výsledok, priemerná známka bola dvojka. Všetci dostali dvojku. Boli z toho zarazení. Najviac to prekážalo tým, čo sa učili dlho na tú skúšku a mali, keby sa každému individuálne počítalo, tak by mali jednotku. No ale to nebola len jednorazová vec. On to urobil ešte raz, ešte raz, ešte raz a viete si predstaviť, aký bol vývoj. Najprv bola priemerná známka dva mínus, potom tri, nakoniec štvorka a nakoniec všetci prepadli. Pretože motivácia tých jednotkárov stále to ťahať, ten priemer, sa znižovala a tí, čo zase boli lenivší, pasívnejší, tak tí si povedali, však tí jednotkári nám to pomôžu, super, nemusím sa učiť.
A teraz ako by sa to dalo aplikovať na túto situáciu. Ja som si v rámci prípravy na rozpravu vyhľadal niektoré grafy a vlastne zaujal ma ten najposlednejší, ktorý som našiel a ktorý má takýto nadpis: "Balíček", rozumej konsolidačný balíček, "najviac pocítia rodiny so stredným príjmom". A toto vidím ako najväčší problém tohto rozpočtu. Zas, znova opakujem, nejdem vás tu obviňovať, nejdem hovoriť, že ste zlí a chcete zle, nie. Ale vidím toto ako najväčší problém tohto rozpočtu, že zasahujeme rodiny so stredným príjmom, strednú vrstvu. Lebo nemusíte byť nejaký ekonomický alebo politologický génius, aby ste si uvedomili, že na stabilitu krajiny, na stabilitu štátu, na takú pohodu v krajine aj na dlhodobú udržateľnosť je dôležitá práve tá stredná trieda. Boháči, tí zvládnu rôzne krízy, majú dostatok rezerv, presunú sa, kde treba. Tí, ktorí majú hlboko do vrecka, tak tí sa častokrát spoliehajú, alebo aj musia spoliehať na nejaké sociálne dávky, na štátnu pomoc. Ale tí, ktorí vlastne tvoria to bohatstvo, zostávajú v tej krajine, lebo majú tu rodiny, tak to je práve tá stredná trieda. A myslím si, že práve niektorými tými opatreniami, s ktorými počíta tento rozpočet a vychádza z nich, tak sa práve toto deje. Samozrejme, týka sa to najmä daňového bonusu pre rodičov, pre rodičov s deťmi.
Mnohí už aj v predchádzajúcom volebnom období protestovali, že načo, načo dávame daňový bonus tým, ktorí majú dobrý príjem. Ale uvedomme si jednu vec. Daňový bonus na rozdiel od detských prídavkov nie je nejakou sociálnou dávkou. To znamená len, že tým ľuďom menej zoberiete. Lebo je to daňový bonus. To znamená, tí ľudia pracujú. Sú to tí, ktorí pracujú, ktorí zarábajú, ktorí vytvárajú dane, platia dane, a vy im ako bonus časť tej sumy necháte. Čím viac zarobia, čím viac dajú štátu, tým viac sú odmenení. A toto je podľa mňa správne a toto je podľa mňa motivujúce. Aby ľudia pracovali, platili dane, aby sa nebáli a nevideli problém v tom mať deti, pretože ak tu ostaneme len na úrovni detských prídavkov, čo ste vy urobili, tak je úplne jedno, či chodíte do práce, nechodíte do práce, či platíte dane, neplatíte dane, aké vysoké dane platíte, ako solidárne financujete tento štát, všetci dostanú rovnako. Všetci dostanú tú dvojku. V tomto prípade skôr trojku alebo štvorku. Je to demotivujuce pre tých ľudí. A ja vám poviem, že myslím si, že v tomto parlamente zabúdame na to, že je rozdiel medzi sociálnou politikou a rodinnou politikou. Nemali by sme robiť len sociálnu, samozrejme, aj sociálnu politiku, ale nie len sociálnu politiku, ale rodinnú a prorodinnú politiku. To znamená, podporovať rodiny, podporovať rodiny s deťmi, podporovať zodpovedné rodiny s deťmi, podporovať rodiny s deťmi, kde pracujú, platia dane.
A k tomu môžme hneď prekročiť k ďalšej veci, ktorú ste v zásade zrušili alebo výrazne zdeformovali, a to je dôchodkový bonus alebo rodičovský dôchodkový bonus, kde sa určitá zásluhovosť a motivačnosť uplatnila v tom, že rodičia, ktorí vychovali deti, tie deti zostali na Slovensku, tie deti pracujú a platia dane Slovenskej republike, tak poviem to tak, nie vysokú, ale slušnú časť tých daní mohli dať rodičom. Mohli to dostať ich rodičia. A ja vám poviem, že napriek tomu, že ja som teraz nie dôchodca, nemám deti, ktoré by ma mali, nie som na dôchodku, nemám deti, ktoré by ma teraz živili, ale, naopak, som v pozícii, že ešte ja mám deti, ktoré živím, tak mne sa najviac zo všetkého páči, zo všetkých tých opatrení práve ten rodičovský dôchodkový bonus. Ten princíp sa mi veľmi páči.
Viete, my máme problém, že nám zo Slovenska odchádzajú ľudia. A mohli by sme mať debatu o tom, prečo odchádzajú, samozrejme, ale to je iná téma. Ale práve preto si myslím, že principiálne v každej situácii, a to aj v tejto, je veľmi dobré, keď oceníme, dokonca aj keby to bolo len symbolické, ale lepšie, keď je to aj reálne. Keď reálne oceníme to, že niekto mal deti, vychoval ich dobre, sú to deti, ktoré pracujú, ktoré platia dane, platia ich tu na Slovensku. To je veľká vec. A keď Slovenská republika povie áno, my si toto ceníme a ceníme si to tak, že časť tých daní dáme ako bonus tým ľuďom. Nie preto, že zrazu z nich budú milionári, ale preto, aby sme jasne povedali, toto je dobrý princíp, toto my oceňujeme. Zostaňte tu, je to dobré, robíte dobre svojim rodičom. Nielen kvôli tým niekoľkým desiatkam, možno stovkám eur ročne aj kvôli tomu, že je to celkovo dobre. Viete, sme v Európskej únii, je tu voľný pohyb osôb. Každý môže sa odsťahovať, kam chce. Nie sme ako za komunistov, keď boli zavreté hranice. Ale ak sa z toho stáva trend, že nie jednotlivci, ale pol generácie odchádza preč, tak to je veľmi zlý trend. A práve uvažovanie, táto stratégia štátu, táto filozofia štátu, kde hovoríme, oceňujeme si, vážime si ľudí, ktorí majú deti, vychovali ich, oni tu pracujú, platia dane, tak to je podľa mňa dobrý princíp. A preto ma ale veľmi mrzí, že toto ste zrušili a prešli ste na taký ten socialistický model. Dáme všetkým trinásty dôchodok. Ja som za trinásty dôchodok. Určite naši rodičia, starí rodičia si zaslúžia peniaze, zaslúžia si odmenu. A aj ten dôchodok má nejakú formu zásluhovosti podľa toho, koľko odvádzali do Sociálnej poisťovne. To je jasné, hej, tá výška dôchodku, myslím teraz priemerného mesačného dôchodku má nejakú formu zásluhovosti.
Ale je veľká škoda, že k tej forme zásluhovosti sme neprirátali aj tú zásluhovosť pri narodení a výchove detí. Pretože to sme už vysvetľovali veľakrát, tu nechcem zachádzať do podrobností, tak ak niekto mal deti a tá matka, zvyčajne to bola matka, zostala s tými deťmi na materskej, na rodičovskom, no tak, samozrejme, jej príjem bol nižší. Jej pracovná kariéra bola menej rozbehnutá a jej príjem bol logicky priemerne nižší. A toto je niečo, čím sme mohli povedať aspoň malé symbolické "ďakujem" a zároveň to čiastočne dorovnať.
No a posledná vec, ktorá súvisí tiež s rodinami, tak je školstvo. Sú učitelia. Naše deti vo svojom detstve, vo svojej mladosti strávia významnú časť svojho života v škôlkach, školách, v stredných školách, vysokých školách a vlastne dalo by sa povedať, že viac času trávia s učiteľmi, s vychovávateľmi ako s vlastnými rodičmi. A ja som, ja som učiteľ a nepoviem, že bývalý učiteľ lebo to neexistuje. Proste ste učiteľ, máte to v krvi, ale nehovorím to preto, že by mi ležali na srdci učitelia ako samostatná pracovná skupina, ako odborárovi. Samozrejme, odborári majú svoju prácu, to je v poriadku, že teraz ideme bojovať za učiteľov, aby učitelia sa mali dobre. Ideme bojovať za učiteľov, za školstvo, aby naše deti, aby naša mládež, aby naša krajina do budúcnosti sa mala dobre. A už kolegyne predo mnou to povedali veľmi dobre, už to nebudem ani rozoberať. A myslím, že to aj chápeme. A preto by som povedal, že ani nieže ma mrzí, ale čudujem sa, že ste si to dali do programového vyhlásenia vlády a že sa vám nepodarilo nájsť tie, tú sumu.
A viete, moji kolegovia predo mnou, ktorí vystupovali, myslím, že špeciálne pán poslanec Jakab dal aj nejaké pozmeňujúce návrhy, v ktorých naznačuje, dobre, treba aj tam peniaze, aj tam peniaze, ale napríklad na tých učiteľov zoberme stadeto a dajme tam. A ak to neviete vyriešiť okamžite teraz pri tomto hlasovaní, treba to riešiť urýchlene. Lebo naozaj sa môže stať, nieže naše deti nebudú mať byť ako s kvalitnými učiteľmi, ale nebudú mať už žiadnych učiteľov, že naozaj nejakí bakalári z vysokých škôl v Bratislave budú učiť, pretože pretože kvalifikovaného učiteľa bude problém zohnať vôbec, na niektoré predmety obzvlášť. Takže my sme za to a hovoríme: vnesme, prinesme do školstva viac prostriedkov aj na platy učiteľov, aj na iné veci, aby naše deti, naše rodiny mali kvalitné vzdelanie, kvalitnú výchovu, aby to nebolo niečo, že z núdze cnosť.
A ja chcem povedať jednu vec, že na to, aký objem finančných prostriedkov máme v našom školstve, tak všetka česť našim učiteľom a nášmu školstvu podá... na tie financie podávajú výborný výkon, ale ten výkon nemôžu podávať takto donekonečna a nebude sa zlepšovať, ale prirodzene sa vyčerpá to vnútorné prostredie. Takže potrebuje vzpruhu potrebuje pomoc, nenechajme to, prepáčte teraz za výraz, padnúť na hubu, ale skutočne si to dajme ako prioritu. Boli, boli rôzne ťažkosti aj v predchádzajúcich obdobiach a našli sa tie financie a tým učiteľom sa zvýšili platy. Nie sú to nejaké ťažké tisíce, ale pocítili to. A nemôžme v tom zastať, aby reálne mzdy dokonca klesli. A znova opakujem, nie preto, aby učitelia ako zamestnanci sa mali lepšie ako iní zamestnanci, ale aby naše deti a rodiny na tom boli lepšie.
Takže ja k tomu toľko, že ja takýto rozpočet podporiť nemôžem. My s pani poslankyňou Záborskou z Kresťanskej únie za takýto rozpočet nebudeme hlasovať, to azda nie je prekvapenie. Ale všeobecne je otázka, ako chceme aj do budúcnosti v našej krásnej krajine, v Slovenskej republike, uvažovať pri zostavovaní rozpočtov. Či budú také, že budú myslieť aj do budúcna, budú myslieť na rodiny s deťmi, budú myslieť na rodičov, ktorí vychovali deti, keď boli mladí, budeme myslieť na školstvo, na vzdelanie, na výchovu. Ja by som to hlboko odporúčal a aby sme sa naozaj, naozaj k tomu dostali, že rozpočet nie je najdôležitejší zákon roka preto, lebo je tam, sú tam strašné miliardy, ale preto, že je to múdre rozhodnutie, že robíme múdre rozhodnutie, kam tie miliardy a milióny pošleme, aby to bolo čím lepšie pre našu krajinu, aby sme vedeli, čo sú naše skutočné priority.
Ďakujem.
|
58.
Ďakujem za slovo.
Ja som učiteľ a pani poslankyňa Záborská je lekárka a bolo to počuť z toho vystúpenia, že naozaj to sú veci, o ktorých ona neteoretizuje, ale ich videla, na vlastné oči zažila a môžu to potvrdiť mnohí lekári, možnože aj všetci, že naozaj možno si navykneme na nejaké spôsoby ešte, ktoré boli z čias komunistického režimu, kde aj veda, aj úroveň vnímania ľudskej dôstojnosti boli nejaké, he? Ale že ideme, ideme dopredu, čo sa týka aj toho prežívania ľudskej dôstojnosti, aj čo sa týka vedy, že chápeme, že nemôžme tvrdiť, že je to nejaký zhluk buniek, ale že je to naozaj ľudská bytosť. A keď zomrie, keď sa narodí predčasne alebo proste stane sa niečo takéhoto, tak je rozdiel, ako pristupujeme k ľudskému telu, lebo nenarodené dieťa je človek a jeho telo, jeho telíčko je ľudské telo a kompletné. A ako pristupujeme k inému zdravotníckemu, biologickému materiálu a je to naozaj niečo, čo nás robí viac ľuďmi, ak takýto prístup máme.
Ako spomenula pani poslankyňa, tak deje sa to, ak rodičia požiadajú, ale my hovoríme, aby sa to dialo vždy.
Lebo bez ohľadu na to, či si to niekto uvedomuje, neuvedomuje, chce, nechce, tak je to človek. Tak isto ako keď niekto zomrie, niekto bez rodiny, nejaký človek, ktorý nemá žiadnych príbuzných, tak ho nespálime v spaľovni, ale štát alebo samospráva sa postará o dôstojný pohreb.
Takže my hovoríme, že áno, poďme dopredu v dôstojnosti, sme, postupujeme vo vnímaní človeka vo vedeckých poznatkoch. Preukážme to tak, ako spomínala tiež pani poslankyňa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
44.
Ďakujem za slovo.
Ďakujem pani poslankyni za vystúpenie. Naozaj nejde len, ako povedala, o byrokratickú vec. Je to niečo, čo buduje kultúru života, a teraz to myslím v dobrom slova zmysle a nie v nejakom kontroverznom alebo nejakom konfrontačnom, kultúru života v tom, že si uvedomujeme, aké je dôležité, aký je dôležitý človek, celý jeho zrod, vývoj, obzvlášť v živote matky, aké je dôležité je tehotenstvo, aké dôležité sú ženy v požehnanom stave. A ak príde k nejakej situácii, ktorá teda je, nazvime to, tragickou, veľmi nepríjemnou, ťažkou, tak aby sme zachovali tú kultúru života, úctu k životu, úctu k materstvu, úctu k nenarodenému životu. A naozaj ako s tým začala pani poslankyňa, tak ja sa pod to podpisujem, že toto nás môže spojiť, tuto nemusíme viesť nejaké vojny, nejaké dohadovačky. Naozaj je to vec, ktorá je úplne bežná v úplne sekulárnych štátoch naprieč Európou, a preto si myslím, že táto úprava môže pomôcť tomu, aby sme, aby sme si niektoré veci uvedomili, aby sme sa v niektorých veciach vedeli zjednotiť, spojiť, nielen bojovať alebo polemizovať.
Takže ďakujem za vystúpenie.
|
38.
Ďakujem za rozpravu. Krátke zhrnutie, chcel by som apelovať na minimálne dve strany alebo poslancov dvoch strán, ktoré nesú v názve prívlastok sociálna demokracia, to je teda SMER - sociálna demokracia, HLAS - sociálna demokracia, pretože odborári, ktorí zastupujú týchto zamestnancov, ktorých sa tento zákon týka, to plne podporujú, súhlasia s tým a sociálne demokracie majú dobré vzťahy a počúvajú nahlas odborárov, takže toľko apel na dve veľké koaličné strany. Možno smerom k SNS apel na tie konzervatívne hodnoty, ale zase nechcem nikomu vstupovať naozaj do svedomia, opäť vieme, že v politike to má viacero súvislostí a čo sa týka teda liberálov, za ktorých vystúpil jeden poslanec, tak padlo tam niekoľko argumentov, ktoré krátko spomeniem, prvý, že zakazujeme ľuďom pracovať. Samozrejme, nezakazujeme, krátko som to povedal aj vo faktickej. Už dnes majú ľudia štandardne nastavený pracovný čas na päť dní. To znamená, ak niekto robí v nedeľu, tak nerobí napr. vo štvrtok, alebo v utorok, hej, a keď nebude robiť v nedeľu, tak bude robiť ten utorok alebo štvrtok, takže nikomu nezabraňujeme pracovať.
Ďalšia vec, Slovensko je trhová ekonomika, kde ľudia, ktorí túžia veľa pracovať, aj si zarobiť, čo je úplne legitímne, môžu začať súkromne podnikať. Ja poznám viacerých ľudí, ktorí podnikajú práve v oblasti obchodu a taký človek, ktorý nezamestnáva niekoho iného, ale seba a vždy sa dajú tieto veci upraviť napr. v druhom čítaní, tak ako to spomínal pán poslanec Pročko, tak, samozrejme, vieme vyjsť v ústrety rozširovaniu takýchto možností. Samozrejme, keď je to pre niekoho vec jeho samého, jeho rodiny a takto im to vyhovuje a vie si celá tá rodina urobiť voľno iný deň, je to ich vec. My to nezakazujeme alebo neobmedzujeme z náboženských dôvodov, že chceme niekomu z náboženských dôvodov vnútiť tú nedeľu, ale preto, že pre drvivú väčšinu spoločnosti je to práve tá nedeľa, ten deň pracovného pokoja, tak to máme aj stanovené v zákonoch. Čiže nikomu nezakazujeme pracovať, prácu podporujeme, chceme ľuďom dať spoločné voľno vtedy, keď ho má drvivá väčšina spoločnosti.
Nie je to zákon, ktorý by sa nikoho netýkal, alebo ktorý by spoločnosť neriešila, štatistiky hovoria, v obchode pracuje 300-tisíc zamestnancov, podľa štatistík 80 % z nich sú ženy, to znamená 240, ak dobre rátam, takže štvrť milióna žien, z ktorých mnohé sú matkami, tak myslím si, že to je dostatočne veľká skupina ľudí, o ktorých sa zaujímame. Ak hovoríme o tom, že niektorí chcú robiť v nedeľu, áno, určite je to tak, súhlasím s tým, ale my musíme pozerať na tých, ktorí nechcú a sú prinútení, preto je tam aj formulácia, že nemožno nariadiť prácu, pretože dnes možno v nedeľu nariadiť prácu a tí ľudia mnohí majú len iluzórnu slobodu, ale reálne si nemôže vybrať a musia pracovať v nedeľu. Týchto chceme chrániť.
A posledná vec, taká, taká čerešnička na torte, ktorá ma naozaj, ale naozaj zaskočila, a to som si dal od asistentov vystrihnúť tú faktickú, pán poslanec Szalay z SaS, ktorý teda je, orientuje sa v oblasti zdravotníctva, kde všetka teda jemu česť, jeho znalostiam, ale tuto povedal vec, ktorá naozaj mi, poviem úprimne, tak obrazne, ovisla sánka, že povedal, že jeho vzorom je čínska kultúra nepretržitej práce a že tak musíme pracovať, aby sme dobehli Spojené štáty americké. Prepáčte, ja som veľmi rád, že sme v Európe a že podobne ako Švajčiari alebo Nemci, alebo Belgičania, máme a môžeme si dovoliť mať voľnú nedeľu, mať čas s rodinou, a zároveň byť na tom aj ekonomicky dobre. On spomínal prekvapenie Číňanov vo Švajčiarsku. Úprimne, ja budem radšej, ak bude Slovensko smerovať tou švajčiarskou cestou alebo nemeckou cestou, kde si dovolia a môžu dovoliť a dávno to tak majú, možno ani nikdy to inak nemali, že proste nedeľa je deň pracovného pokoja, tak ako formálne to máme aj my stanovené a nie chcieť ísť čínskou cestou, kde naozaj vieme o tom mnohí, že ľudia majú dva voľné dni v celom mesiaci, to znamená robia 28 dní, aj 12 hodín, aj 14 hodín. Naozaj toto nechceme, a preto my vychádzame z európskej kultúry, tento zákon je európsky, vyspelý a hovorí o tom, že to čo máme v Zákonníku práce, sa má uplatniť tam, kde naozaj nie je potrebné, aby sme tých ľudí, zvlášť tie matky s deťmi, hnali do práce. Prosím vás o podporu, ak budú nejaké pozmeňujúce návrhy v prípadnom druhom čítaní, spomeniem návrh Igora Matoviča o tom, aby sa teda príplatky presunuli na sobotu, tie 100-percentné. Samozrejme, súhlasíme, ak príde taký pozmeňujúci návrh a sme ho aj ochotní sami dať. V prípade živnostníkov, rodinných firiem, ktoré, návrh, ktorý hovoril pán poslanec Pročko, samozrejme, áno, ak je to potrebné upraviť, upravíme ho, radi ho podporíme, prijmeme, alebo aj sami podáme.
A na koniec ešte som zabudol na jednu vec smerom k SaS, k liberálom, zástancom voľného trhu. Naozaj, ak veria tak v trh, tak potom sa nemusia obávať, lebo keď tie príplatky stratia, tak tí zamestnávatelia, tie reťazce ušetria peniaze, majú predsa nedostatok zamestnancov, tak trh to vyrovná tie mzdy, lebo bude tlak, že musia dať bežne v tých, v pondelok až sobotu takú mzdu, aby si udržali v dnešnej konkurencii zamestnancov, a tým pádom im zvýšia riadne mzdy, a to je normálny proces, tak ako o tom hovoria odborári. Mať dôstojnú základnú mzdu a nemať žobrácku mzdu a musieť otročiť v nedeľu, aby som vôbec dosiahol nejakú slušnú mzdu.
Myslím si, že aj odborári, aj trh budú a smerujú týmto smerom a týmto smerom smeruje aj náš zákon s pani poslankyňou Záborskou.
Ďakujem veľmi pekne.
|
26.
Ja ďakujem pánu kolegovi Viskupičovi, ktorý tu teraz už nie je, pretože to bolo na tri razy prerušené práve tým uznesením, ktoré sme pred chvíľou skončili. Ja mu ďakujem za vystúpenie. Chcel by som zareagovať vo faktickej na jednu časť jeho vystúpenia, kde hovoril, že tým, že dávame ľuďom voľnú nedeľu, že im zakazujeme pracovať. No ja si myslím, že pán poslanec je veľmi dobrý odborník na ekonomické veci, na podnikanie, ale asi úplne nie na Zákonník práce. Zákonník práce už teraz obmedzuje, že ľudia nemôžu pracovať alebo byť zamestnávaní neobmedzene, majú na to zhruba päť dní, v niektorých štátoch sa dokonca hovorí o znižovaní tohto času. My týmto návrhom zákona spolu s pani poslankyňou Záborskou z Kresťanskej únie hovoríme, že majú pracovať alebo mala by im byť nariadená práca počas šiestich dní v maloobchode, pretože stačí to na uspokojenie potrieb obyvateľstva a rovnako aj na to, aby si zarobili, aj tak aj z tých šiestich dní ešte jeden deň majú mať voľný. A my hovoríme, že takisto majú mať voľnú aj nedeľu, keďže to nie sú ani záchranári, ani vodiči, ja neviem, diaľkových liniek, ale pracujú v maloobchode, kde väčšinou sú to ženy, často matky s deťmi, aby mali tú nedeľu voľnú.
To znamená, nezakazujeme ľuďom pracovať, navyše ľudia, ktorí chcú pracovať aj ponad rámec Zákonníka práce, respektíve špecifickým spôsobom môžu podnikať, môžu byť živnostníci a môžu robiť do úmoru, ale predpokladám, že nikto nechce sám seba zničiť a zničiť svoju rodinu. Preto my podporujeme prácu, je to fajn, že ľudia sú pracovití, chcú pracovať, ale už dnes sú obmedzenia v Zákonníku práce, čiže my nikomu nezakazujeme pracovať, len hovoríme, aby sa to voľno, ktoré majú mať podľa zákona, koncentrovalo na nedeľu, keď majú voľno aj ich rodiny, aby mohli byť spolu. Ďakujem.
|
18.
Ďakujem za slovo.
Ďakujem pani poslankyni za vystúpenie. Myslím, že to veľmi dobre, aj tak odborne fakticky zhrnula, povedala, že v skutočnosti nešlo o žiadne zvýhodnenie v rámci kampane, bola to otázka účtovníctva a to teda ten súd nejako riešil, hej? Veď to je vec súdov a všetky tie veci boli doplatené. Takže vlastne my sa tu zaoberáme niečím, čo vlastne je mimo faktov a robíme to ešte takým spôsobom, že dehonestujeme bývalého prezidenta. Ja vám poviem tak, že môžem mať politicky na Andreja Kisku akýkoľvek názor, ale som občan Slovenskej republiky a bol to prezident mojej republiky, môjho štátu a vôbec nepokladám za potrebné, aby sme to tu takýmto spôsobom zavádzajúcim, klamlivým, dehonestujúcim rozoberali. A ten čas, to, že tu míňame čas, to je jedna vec, druhá vec, že sme si zvykli, ja som tu už nejaký ten čas, tak sme, zaradzujeme takéto bezvýznamné uznesenia z ničoho nič do programu, ktorý rozsekne rozpravu v niektorých prípadoch na tri časti. Pokojne ste mohli počkať, ako aj hovorili niektorí kolegovia, kým zaschne atrament, kým sa to doručí a mohli ste dať pokojne na ďalšiu schôdzu, zaradiť normálne do programu, veď máte moc si to dať aj vysoko, nech sa to preberie rýchlo.
Ako ja vás naozaj prosím aj pre dobro Slovenska, pre dobro Národnej rady, nerobte takéto veci. Ideálne vôbec neprichádzajte s takýmito uzneseniami, ale keď si myslíte že to je potrebné, tak to robte poriadne a nenarúšajte riadny priebeh rokovania, kde majú poslanci právo, aby sa prerokovali ich body. Zajtra je piatok, ste nastavení, že všetky ostatné body presuniete na ďalšiu schôdzu, ok, dobre, ale toto uznesenie sme naozaj nemuseli preradzovať pred tie ostatné návrhy zákonov.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Jeden minister hovoril k druhému ministrovi. Minister Marek Krajčí, ktorý bol ministrom asi tu všetci uznajú objektívne v najťažšej chvíli pre ministra zdravotníctva aká mohla byť. To bolo pri tom nástupe a tých prvých vlnách pandémie covidu a vlastne mnohé tie veci museli sme riešiť v minulom volebnom období, aj ktoré sa týkali platov. Zároveň vidieť, že Marek že si skúsený politik. Respektíve chápeš súvislosti, že možno to až tak nie o pánu ministrovi, ktorý tu sedí ale o inom ministrovi. O ministrovi financií, kde sú nejaké noty a kde sa proste rozhodlo ísť nejakým spôsobom. Ja sa priznám, že sa, že sa stotožňujem s tým, s tou tvojou kritikou alebo upozornením toho, že kam teda majú tiecť tie peniaze. V tomto prípade v rámci zdravotníctva, aby sa to naozaj dostalo k ľuďom, aby sme mali kvalitných lekárov. Ja to hovorím tak ako to hovorím aj pri učiteľoch, že nejde o to, aby sa mali dobre lekári alebo, aby sa mali dobre učitelia, preto im zvyšujme platy. Ale, aby tu naozaj bolo dostatok tých ľudí, lebo je nedostatok aj lekárov alebo zdravotníckeho personálu aj, aj učiteľov a aby to boli kvalitní ľudia, ktorí budú v prípade učiteľov tráviť veľa časov s našimi deťmi a ktorí v prípade lekárov budú naozaj liečiť pacientov. Venovať sa im, posúvať dopredu zdravotníctvo na Slovensku a ja ti preto ďakujem za ten nadhľad, ktorý si tam priniesol aj ten ľudský, aj ten odborný, aj ten politický. Treba to takto stále pomenovávať aj tak v dobrom, že nejde teraz o nejakú, nejaké hrajkanie sa, ale naozaj o slovenské zdravotníctvo čo je dôležité pre nás všetkých.
|
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som veľmi chcel oceniť práve tú debatu a zapojenie poslancov SaS, ktorí povedali dva krásne príklady, ktoré ale podľa mňa práve vyvolávajú otázku, že či to chceme takto. Prvý bol príklad Tesca, že to vyriešil trh. Tesco bol jediný veľký reťazec, ktorý mal otvorený aj v noci, to znamená, týkalo sa to iba jeho, tak sa mohol slobodne rozhodnúť, ale títo, keď majú otvorené všetci, tak keď sa iba jeden z rozhodne, tak to nie je slobodné, to som vysvetlil. Čiže to nie je dobrý príklad. Trh vyrieši veľa, ale nie všetko a najmä treba sa zamyslieť, či my ako poslanci, či my ako ľudia na Slovensku chceme dobiehať Spojené štáty tak, že budeme mať taký v úvodzovkách Zákonník práce ako v Číne alebo v Južnej Kórei. Ja tak nechcem dobiehať Spojené štáty americké ani nikoho na svete nechcem tak dobiehať. Ja budem veľmi rád, keď budeme na takej úrovni Slovensko ako je Nemecko, Belgicko, Švajčiarsko, kde si môžu dovoliť mať siedmy deň pokoja, lebo prosperita nie je iba v tom, aké máte HDP a koľko máte na účte, ale v tom či viete žiť pokojný, šťastný, zdravý život a ja vás neobviňujem, že vy to netvrdíte, len je to práve tá debata o tých filozofiách. Či veríme absolútne len v trh tak ako to povedal a ďakujem Igorovi Matovičovi, či staviame na sebectve, ktoré sa dá veľmi často dobre speňažiť alebo máme také normálne ľudské sociálne cítenie a ten trh rozumne v rozumnej miere regulujeme a pomáhame tým, ktorí tú úplne skutočnú slobodu nemajú. Pretože áno niektorí ju majú, ale nemajú všetci. Niektorí naozaj v podstate pracujú z donútenia a preto je tu tento návrh a preto je tu táto debata. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne. Ďakujem aj pánovi poslancovi Viskupičovi za záujem vystúpiť, že sa prihlásil písomne. My sme si túto debatu už zo tri razy, zo štyri razy absolvovali a ja to poviem takto, že už som tu dosť dlho na to, aby som mu dal šancu ešte pred tým, ako bude hlasovanie, takže využijem ten čas a prednesiem argumenty až do sedemnástej, aby ste ostatní mohli byť spokojní, ale teraz môžte na mňa už reagovať aj s faktickými poznámkami, preto som sa prihlásil aj do rozpravy.
Viete, ja som pomerne dlhoročný učiteľ a keď preberáte nejaké témy opakovane, tak postupne do toho zapracujete už tie otázky a námietky študentov, pretože oni sa opakujú. To neznamená, že nemôžu byť nejaké nové. Vždy sú nejaké nové a to je super a aj teraz dúfam, že v tejto debate padne aj niečo nové. Ale tie, o ktorých viete, tak tam zapracujete a ušetríte čas. Tým pádom ale môže niektorá časť trvať dlhšie. Takže preto, že sme si tú debatu nielen s pánom poslancom Viskupičom, ale aj s mnohými ďalšími absolvovali mnohokrát, mnoho rozhovorov aj so zamestnávateľmi, s predstaviteľmi maloobchodu, s odborármi, poviem, poviem vám príklad, že kde napríklad uznávam, že ten argument o tom impulzívnom predaji je relevantný, boli napríklad ľudia, ktorí hovorili dobre. Pri potravinovom tovare to v zásade sedí. Ale predstavte si, že niekto ide v nedeľu do kina, a to je teda otvorené, ale my tam máme zlatníctvo a viete, koľko ľudí relatívne, keď ide z romantického filmu, tak normálne sa zastavia a pozrú sa a celkom slušne v relevantnej miere si kúpia nejaký prstienok, retiazku, ja neviem čo.
Ja tomu rozumiem, áno. A ja som sa stretol s takýmito zástupcami tohto segmentu a uznávam, že ekonomicky tento ich návrh dáva zmysel a pokojne sa môžme baviť o tom, že teda povedzme si, že nejaké tie výnimky môžme, môžme rozšíriť. Už teraz sú tam výnimky, ktoré sme nezaviedli my, ale predtým poslanci, ktorí navrhovali zákon o štátnych sviatkoch, aby boli voľné, výnimky.
Prečítam tie výnimky, aké sú dnes: čerpacie stanice, lekárne, letiská, prístavy, ostatná verejná hromadná doprava, nemocnice, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov a predaj kvetov, niektoré, niektoré z tých štátnych sviatkov aj predaj kvetov a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta. Teraz sme to mali, keď bol Sviatok Všetkých svätých 1. novembra.
Takže ak sa bavíme o tom, že dobre, chceme, aby bolo, aby zlatníctva mohli byť otvorené v tých obchodných domoch, dobre, bavme sa, hej? A teraz ja nehovorím, že v tomto ja som najväčší odborník, ale chcem tým povedať to, že sedíme poctivo s tými ľuďmi, rozprávame sa, počúvame ich a uznávam, že v niektorých prípadoch naozaj im to môže priniesť zaujímavý finančný benefit, ak majú v tú nedeľu otvorené. Ale myslím, že drvivá väčšina z nás sa stretáva a drvivá väčšina tých zamestnancov maloobchodu, o ktorých hovoríme a pre ktorých prinášame tento zákon, pracuje práve v tých veľkých supermarketoch, kde naozaj nie je nevyhnutné pre naplnenie potrieb obyvateľstva, aby boli otvorené.
Niekoľko čísiel. Slovensko má vysoký podiel práce zamestnancov počas nedele oproti zamestnancov v iných krajinách EÚ. Myslím, že až piaty, každý piaty človek na Slovensku pracuje v tom neštandardnom čase, to znamená v nedeľu alebo v noci a priemer EÚ je o dosť nižší, ako je to na Slovensku. Práca počas nedele spôsobuje najmä u žien, ktoré tvoria 80 % zamestnancov v maloobchode, nemožnosť stráviť voľný deň s rodinou.
Zastavím sa ešte trochu u tej, u tej nedele, že asi, asi to nie je nejaká...
===== ...sú v maloobchode, nemožno stráviť voľný deň s rodinou.
Zastavím sa ešte trochu o tej, u, u toho, u tej, u tej nedele, že asi, asi to nie je nejaká, nejaká, nejaké prekvapenie, že hovoríme práve o tom, že by to mala byť nedeľa. Tak ako nie je prekvapujúce, že to boli štátne sviatky. Ja si tiež pamätám, že bola debata o tom, že či je dobré zavádzať voľno v štátne sviatky, či to potom práve nevyblokuje tie nedele, keď bude príliš veľa dní zatvorené. Okej, bavme sa o tom, ale ja si myslím, že štátny sviatok, keď je voľný deň, tak to pripisuje význam tomu sviatku, že jednoducho je to tak významná vec, že sa to oplatí podporiť aj dňom pracovného pokoja. Na návrh zákazu nedeľného, nedeľného maloobchodného predaja máme veľmi vážne dôvody. Slovenská republika je v tom čase, keď sa robil tento prieskum, prvá s pomedzi všetkých krajín EÚ v počte ľudí pravidelne pracujúcich v nedeľu. Prieme EÚ je zhruba 14 % ľudí, ktorí pravidelne pracujú v nedeľu, v Maďarsku je to 6 %, v Poľsku 7, v Českej republike 13 a na Slovensku až 21. Každý piaty Slovák či Slovenska sa musia pravidelne zriecť nedeľného obeda so svojou rodinou, pritom toto číslo za posledné roky výrazne rastie. Takýto pracovný režim má samozrejme aj svoje negatívne následky. V maloobchode pracuje až 30-tisíc ľudí, prevažne žien, a práve vek, ktorého sa slovenské ženy dožijú v dobrom zdraví je štatisticky najnižší v celej Európskej únii. Pre porovnanie, v Rumunsku je to 59 a v Čechách až 65 rokov. A keď sa argumentuje ekonomickými dôvodmi, tak počul som veľmi dobrú poznámku a štatisticky platí na Slovensku, že nedeľnou prácou nebohatneme. Nedeľnou prácou štát nebohatne. Že napriek tomu, že máme najväčší podiel nedeľnej práce a nielen v maloobchode teda, tak naše mzdy v pomere tým, ktorí majú menší podiel a sú porovnateľne ekonomicky silní, tak sú nižšie. To znamená, že cesta k prosperite nevedie tým, že budeme pracovať viac dní v týždni, budeme viac v práci, budeme menej, menej s rodinou.
Znova chcem aj pripomenúť, že pri tomto návrhu nezavádzame žiadne voľno. My pracovne ten názov voláme, že voľná nedeľa, ale nedeľa už je voľná, to je deň pracovného pokoja, to nezavádzame, to máme v zákone o štátnych sviatkoch. Len ten deň pre pracovníkov koncentrujeme, to voľno koncentrujeme v jednom dni. Ak vyhradíme na maloobchodný predaj šesť dní, pondelok až sobota, nezavádzame tým nijaké nové voľno. Zákonník práce už dnes obsahuje limity určujúce štandardný rozsah pracovného času na päť pracovných dní. Dosiahneme však to, že ľudia pracujúci v maloobchode nebudú mať voľno rozhádzané krížom krážom po celom týždni, ale budú ho mať skoncentrované s istotou minimálne v jednom dni, v nedeľu. Je úplne prirodzené, že spoločnosť rozlišuje dni na pracovné a voľné. Vidno to v dňoch školského vyučovania i prázdnin, a tiež napríklad v doprave. Jednoducho nedeľa nie je streda. Takisto nechceme nikomu prikazovať, že nemôže nakupovať. Tam, kde je obchod otvorený, niekto môže navštíviť nejakého, nejakého živnostníka, ktorý má otvorenú nejakú večierku. Niekto možno býva blízko hraníc a ide tam nakupovať. Nám nejde o to, aby sme obmedzili spotrebiteľov, aby sme obmedzili nakupovanie, ale ide nám o to, aby sme tým ľuďom, ktorí pracujú v tom maloobchode umožnili voľno.
Vrátim sa ešte k tej dôležitej veci týkajúcej sa slobody, že naozaj, ja súhlasím s tým, že ľudia majú si slobodne vybrať aj spotrebitelia, aj zamestnanci, ale v prípade týchto zamestnancov, preto tu máme aj Zákonník práce, lebo ich, ich chráni, pretože oni majú len iluzórnu slobodu. Neznamená, že nemajú vôbec žiadnu, ale nie je absolútna tá sloboda. Proste tí ľudia, keď majú obmedzenú možnosť zamestnania a nemôžu si vyberať, že či budú zamestnaní na troch pracovných miestach, možno niektorí to nevedia pochopiť, ale mnohí ľudia takto sú. Sú determinovaní, tak potom nemôžu povedať, že viete, ale ja v nedeľu pracovať nebudem. Ja nastúpim k vám do obchodu, ale ja v nedele pracovať nebudem. Ja verím tomu, že niekde sa tak dá dohodnúť. Niekde určite áno, ale tak ako hovorila pani prezidentka odborových zväzov, keby to fungovalo všade, nepotrebujeme Zákonník práce. To by bolo krásne, ale my vieme, že Zákonník práce potrebujeme a potrebujeme vyvažovať tie vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Ja nie som zástancu, zástanca nejakého príliš, príliš prebujnelého a silného Zákonníka práce, ale nedeľa je niečo úplne normálne, čo nezavádzame, čo už existuje. Častokrát je zamestnávanie sa v nedeľu alebo práca v nedeľu aj problémom z hľadiska dopravy. Keď idete do práce pondelok až piatok, tak tie spoje sú na to nastavené. Proste ráno ide niekoľko spojov takých tých pracovných, školských, prípadne fabriky majú nejaké autobusy. No, ale skúste sa niekam dostať v nedeľu ráno, napríklad z nejakej obce takej okrajovej do práce ráno, to vôbec nie je jednoduché. To znamená, že ten človek, ktorý pracuje, v tomto prípade nejaká pravdepodobne žena, možno aj matka, tak musí vstávať oveľa skôr a vlastne zabije úplne celý deň. To nie je len o nejakých ôsmych hodinách, pretože dostať sa tam, prípadne, musí si zvýšiť náklady na dopravu zobrať si auto a tak ďalej, nemôže ísť verejnou dopravou, ale musí si zobrať auto, pretože sa tam nevie, nevie dostať. Takže nie je to, nie je to až také výhodné, zvlášť ak nemá veľmi na výber. Jedna z veľmi dôležitých vecí, ktorá, ktorá nie je primárne ekonomická už vôbec nie náboženská alebo filozofická ale veľmi reálna, je zdravie. Nie, teraz na Slovensku, nie v 21. storočí, ale celé dejiny ľudstva je skúsenosť, že pracovný rytmus, ktorý je pravidelný. Rytmus práce a oddychu je extrémne dôležitý, a že ľudia si na to zvyknú a sú v oveľa lepšej psychickej ale aj fyzickej pohode, keď majú pravidelne voľno. Vidíme to špeciálne u ľudí, ktorí robia napríklad na smeny, to je úplne najväčší extrém, ako majú rozbitý biorytmus, keď jeden týždeň robia doobeda a ďalší týždeň v noci. Znova, niekedy je to ak nie nevyhnuté, tak veľmi žiadúce. Napríklad v niektorých prevádzkach, ktoré potrebujú bežať, ako napríklad vysoké pece, okej, nevedia to inak vyriešiť alebo bolo by to strašne drahé. Zaviesť voľno pre zamestnancov pracujúcich v maloobchode v nedeľu vôbec nie je extrémne ani náročné ani drahé, je to veľmi jednoduché. Tak ako som nepočul o tom, že nejaký podnik, pardon, nejaký obchodník nezvláda to, že je zatvorené cez štátne sviatky, že bolo zatvorené 1. novembra, tak takisto to nie je problém, zvlášť ak je to pravidelne, ak je to každú nedeľu.
Ja vás chcem poprosiť o zamyslenie sa nad tým. V prípade, že koaliční poslanci si povedia, dobre, je to opozičný návrh, za taký hlasovať nebudeme, nemáme súhlas na koaličnej rade, rozumiem, aj my sme boli vo vláde, tak si to adoptujte. Nedávno sme sa dohodli na tom, že keď bol tu pán minister školstva Drucker a bol pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril o tom, že ideme vypustiť z jeho návrhu zákona to spätné menenie vysvedčení, zjednodušujem to, tak prišli za mnou, podal som ten návrh, pozmeňujúci návrh zákona, prišli za mnou koaliční poslanci a povedali, pán poslanec, stiahnite podpisy, stiahnite ten pozmeňovák taký istý podá kolega alebo kolegyňa a ten prejde. Samozrejme, ide nám o vec, urobíme to. Takisto ak je problém, že je to opozičný návrh, podajte vlastný a nech sa to stane v prospech tých ľudí. Takže ak je záujem, ja som otvorené na rokovanie, my s pani poslankyňou Záborskou, ktorí podávame tento návrh zákona z Kresťanskej únie sme otvorení na rokovanie. A tak ako sme hovorili s tými partnermi, so sociálnymi partnermi, to znamená so zamestnávateľmi, s odborármi, zástupcami rôznych segmentov obchodu, tak takisto sme ochotní rozprávať s opozičnými aj koaličnými poslancami pre dobro najmä tých žien, matiek, ktoré pracujú a veľmi často je to tak nie úplne slobodne a boli by radi, keby, keby, keby im to zakázali, keby sme im to zakázali.
Dobre, ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne. Ďakujem aj pánovi poslancovi Viskupičovi za záujem vystúpiť, že sa prihlásil písomne. My sme si túto debatu už zo tri razy, zo štyri razy absolvovali a ja to poviem takto, že už som tu dosť dlho na to, aby som mu dal šancu ešte pred tým, ako bude hlasovanie, takže využijem ten čas a prednesiem argumenty až do sedemnástej, aby ste ostatní mohli byť spokojní, ale teraz môžte na mňa už reagovať aj s faktickými poznámkami, preto som sa prihlásil aj do rozpravy.
Viete, ja som pomerne dlhoročný učiteľ a keď preberáte nejaké témy opakovane, tak postupne do toho zapracujete už tie otázky a námietky študentov, pretože oni sa opakujú. To neznamená, že nemôžu byť nejaké nové. Vždy sú nejaké nové a to je super a aj teraz dúfam, že v tejto debate padne aj niečo nové. Ale tie, o ktorých viete, tak tam zapracujete a ušetríte čas. Tým pádom ale môže niektorá časť trvať dlhšie. Takže preto, že sme si tú debatu nielen s pánom poslancom Viskupičom, ale aj s mnohými ďalšími absolvovali mnohokrát, mnoho rozhovorov aj so zamestnávateľmi, s predstaviteľmi maloobchodu, s odborármi, poviem, poviem vám príklad, že kde napríklad uznávam, že ten argument o tom impulzívnom predaji je relevantný, boli napríklad ľudia, ktorí hovorili dobre. Pri potravinovom tovare to v zásade sedí. Ale predstavte si, že niekto ide v nedeľu do kina, a to je teda otvorené, ale my tam máme zlatníctvo a viete, koľko ľudí relatívne, keď ide z romantického filmu, tak normálne sa zastavia a pozrú sa a celkom slušne v relevantnej miere si kúpia nejaký prstienok, retiazku, ja neviem čo.
Ja tomu rozumiem, áno. A ja som sa stretol s takýmito zástupcami tohto segmentu a uznávam, že ekonomicky tento ich návrh dáva zmysel a pokojne sa môžme baviť o tom, že teda povedzme si, že nejaké tie výnimky môžme, môžme rozšíriť. Už teraz sú tam výnimky, ktoré sme nezaviedli my, ale predtým poslanci, ktorí navrhovali zákon o štátnych sviatkoch, aby boli voľné, výnimky.
Prečítam tie výnimky, aké sú dnes: čerpacie stanice, lekárne, letiská, prístavy, ostatná verejná hromadná doprava, nemocnice, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov a predaj kvetov, niektoré, niektoré z tých štátnych sviatkov aj predaj kvetov a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta. Teraz sme to mali, keď bol Sviatok Všetkých svätých 1. novembra.
Takže ak sa bavíme o tom, že dobre, chceme, aby bolo, aby zlatníctva mohli byť otvorené v tých obchodných domoch, dobre, bavme sa, hej? A teraz ja nehovorím, že v tomto ja som najväčší odborník, ale chcem tým povedať to, že sedíme poctivo s tými ľuďmi, rozprávame sa, počúvame ich a uznávam, že v niektorých prípadoch naozaj im to môže priniesť zaujímavý finančný benefit, ak majú v tú nedeľu otvorené. Ale myslím, že drvivá väčšina z nás sa stretáva a drvivá väčšina tých zamestnancov maloobchodu, o ktorých hovoríme a pre ktorých prinášame tento zákon, pracuje práve v tých veľkých supermarketoch, kde naozaj nie je nevyhnutné pre naplnenie potrieb obyvateľstva, aby boli otvorené.
Niekoľko čísiel. Slovensko má vysoký podiel práce zamestnancov počas nedele oproti zamestnancov v iných krajinách EÚ. Myslím, že až piaty, každý piaty človek na Slovensku pracuje v tom neštandardnom čase, to znamená v nedeľu alebo v noci a priemer EÚ je o dosť nižší, ako je to na Slovensku. Práca počas nedele spôsobuje najmä u žien, ktoré tvoria 80 % zamestnancov v maloobchode, nemožnosť stráviť voľný deň s rodinou.
Zastavím sa ešte trochu u tej, u tej nedele, že asi, asi to nie je nejaká...
===== ...sú v maloobchode, nemožno stráviť voľný deň s rodinou.
Zastavím sa ešte trochu o tej, u, u toho, u tej, u tej nedele, že asi, asi to nie je nejaká, nejaká, nejaké prekvapenie, že hovoríme práve o tom, že by to mala byť nedeľa. Tak ako nie je prekvapujúce, že to boli štátne sviatky. Ja si tiež pamätám, že bola debata o tom, že či je dobré zavádzať voľno v štátne sviatky, či to potom práve nevyblokuje tie nedele, keď bude príliš veľa dní zatvorené. Okej, bavme sa o tom, ale ja si myslím, že štátny sviatok, keď je voľný deň, tak to pripisuje význam tomu sviatku, že jednoducho je to tak významná vec, že sa to oplatí podporiť aj dňom pracovného pokoja. Na návrh zákazu nedeľného, nedeľného maloobchodného predaja máme veľmi vážne dôvody. Slovenská republika je v tom čase, keď sa robil tento prieskum, prvá s pomedzi všetkých krajín EÚ v počte ľudí pravidelne pracujúcich v nedeľu. Prieme EÚ je zhruba 14 % ľudí, ktorí pravidelne pracujú v nedeľu, v Maďarsku je to 6 %, v Poľsku 7, v Českej republike 13 a na Slovensku až 21. Každý piaty Slovák či Slovenska sa musia pravidelne zriecť nedeľného obeda so svojou rodinou, pritom toto číslo za posledné roky výrazne rastie. Takýto pracovný režim má samozrejme aj svoje negatívne následky. V maloobchode pracuje až 30-tisíc ľudí, prevažne žien, a práve vek, ktorého sa slovenské ženy dožijú v dobrom zdraví je štatisticky najnižší v celej Európskej únii. Pre porovnanie, v Rumunsku je to 59 a v Čechách až 65 rokov. A keď sa argumentuje ekonomickými dôvodmi, tak počul som veľmi dobrú poznámku a štatisticky platí na Slovensku, že nedeľnou prácou nebohatneme. Nedeľnou prácou štát nebohatne. Že napriek tomu, že máme najväčší podiel nedeľnej práce a nielen v maloobchode teda, tak naše mzdy v pomere tým, ktorí majú menší podiel a sú porovnateľne ekonomicky silní, tak sú nižšie. To znamená, že cesta k prosperite nevedie tým, že budeme pracovať viac dní v týždni, budeme viac v práci, budeme menej, menej s rodinou.
Znova chcem aj pripomenúť, že pri tomto návrhu nezavádzame žiadne voľno. My pracovne ten názov voláme, že voľná nedeľa, ale nedeľa už je voľná, to je deň pracovného pokoja, to nezavádzame, to máme v zákone o štátnych sviatkoch. Len ten deň pre pracovníkov koncentrujeme, to voľno koncentrujeme v jednom dni. Ak vyhradíme na maloobchodný predaj šesť dní, pondelok až sobota, nezavádzame tým nijaké nové voľno. Zákonník práce už dnes obsahuje limity určujúce štandardný rozsah pracovného času na päť pracovných dní. Dosiahneme však to, že ľudia pracujúci v maloobchode nebudú mať voľno rozhádzané krížom krážom po celom týždni, ale budú ho mať skoncentrované s istotou minimálne v jednom dni, v nedeľu. Je úplne prirodzené, že spoločnosť rozlišuje dni na pracovné a voľné. Vidno to v dňoch školského vyučovania i prázdnin, a tiež napríklad v doprave. Jednoducho nedeľa nie je streda. Takisto nechceme nikomu prikazovať, že nemôže nakupovať. Tam, kde je obchod otvorený, niekto môže navštíviť nejakého, nejakého živnostníka, ktorý má otvorenú nejakú večierku. Niekto možno býva blízko hraníc a ide tam nakupovať. Nám nejde o to, aby sme obmedzili spotrebiteľov, aby sme obmedzili nakupovanie, ale ide nám o to, aby sme tým ľuďom, ktorí pracujú v tom maloobchode umožnili voľno.
Vrátim sa ešte k tej dôležitej veci týkajúcej sa slobody, že naozaj, ja súhlasím s tým, že ľudia majú si slobodne vybrať aj spotrebitelia, aj zamestnanci, ale v prípade týchto zamestnancov, preto tu máme aj Zákonník práce, lebo ich, ich chráni, pretože oni majú len iluzórnu slobodu. Neznamená, že nemajú vôbec žiadnu, ale nie je absolútna tá sloboda. Proste tí ľudia, keď majú obmedzenú možnosť zamestnania a nemôžu si vyberať, že či budú zamestnaní na troch pracovných miestach, možno niektorí to nevedia pochopiť, ale mnohí ľudia takto sú. Sú determinovaní, tak potom nemôžu povedať, že viete, ale ja v nedeľu pracovať nebudem. Ja nastúpim k vám do obchodu, ale ja v nedele pracovať nebudem. Ja verím tomu, že niekde sa tak dá dohodnúť. Niekde určite áno, ale tak ako hovorila pani prezidentka odborových zväzov, keby to fungovalo všade, nepotrebujeme Zákonník práce. To by bolo krásne, ale my vieme, že Zákonník práce potrebujeme a potrebujeme vyvažovať tie vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Ja nie som zástancu, zástanca nejakého príliš, príliš prebujnelého a silného Zákonníka práce, ale nedeľa je niečo úplne normálne, čo nezavádzame, čo už existuje. Častokrát je zamestnávanie sa v nedeľu alebo práca v nedeľu aj problémom z hľadiska dopravy. Keď idete do práce pondelok až piatok, tak tie spoje sú na to nastavené. Proste ráno ide niekoľko spojov takých tých pracovných, školských, prípadne fabriky majú nejaké autobusy. No, ale skúste sa niekam dostať v nedeľu ráno, napríklad z nejakej obce takej okrajovej do práce ráno, to vôbec nie je jednoduché. To znamená, že ten človek, ktorý pracuje, v tomto prípade nejaká pravdepodobne žena, možno aj matka, tak musí vstávať oveľa skôr a vlastne zabije úplne celý deň. To nie je len o nejakých ôsmych hodinách, pretože dostať sa tam, prípadne, musí si zvýšiť náklady na dopravu zobrať si auto a tak ďalej, nemôže ísť verejnou dopravou, ale musí si zobrať auto, pretože sa tam nevie, nevie dostať. Takže nie je to, nie je to až také výhodné, zvlášť ak nemá veľmi na výber. Jedna z veľmi dôležitých vecí, ktorá, ktorá nie je primárne ekonomická už vôbec nie náboženská alebo filozofická ale veľmi reálna, je zdravie. Nie, teraz na Slovensku, nie v 21. storočí, ale celé dejiny ľudstva je skúsenosť, že pracovný rytmus, ktorý je pravidelný. Rytmus práce a oddychu je extrémne dôležitý, a že ľudia si na to zvyknú a sú v oveľa lepšej psychickej ale aj fyzickej pohode, keď majú pravidelne voľno. Vidíme to špeciálne u ľudí, ktorí robia napríklad na smeny, to je úplne najväčší extrém, ako majú rozbitý biorytmus, keď jeden týždeň robia doobeda a ďalší týždeň v noci. Znova, niekedy je to ak nie nevyhnuté, tak veľmi žiadúce. Napríklad v niektorých prevádzkach, ktoré potrebujú bežať, ako napríklad vysoké pece, okej, nevedia to inak vyriešiť alebo bolo by to strašne drahé. Zaviesť voľno pre zamestnancov pracujúcich v maloobchode v nedeľu vôbec nie je extrémne ani náročné ani drahé, je to veľmi jednoduché. Tak ako som nepočul o tom, že nejaký podnik, pardon, nejaký obchodník nezvláda to, že je zatvorené cez štátne sviatky, že bolo zatvorené 1. novembra, tak takisto to nie je problém, zvlášť ak je to pravidelne, ak je to každú nedeľu.
Ja vás chcem poprosiť o zamyslenie sa nad tým. V prípade, že koaliční poslanci si povedia, dobre, je to opozičný návrh, za taký hlasovať nebudeme, nemáme súhlas na koaličnej rade, rozumiem, aj my sme boli vo vláde, tak si to adoptujte. Nedávno sme sa dohodli na tom, že keď bol tu pán minister školstva Drucker a bol pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril o tom, že ideme vypustiť z jeho návrhu zákona to spätné menenie vysvedčení, zjednodušujem to, tak prišli za mnou, podal som ten návrh, pozmeňujúci návrh zákona, prišli za mnou koaliční poslanci a povedali, pán poslanec, stiahnite podpisy, stiahnite ten pozmeňovák taký istý podá kolega alebo kolegyňa a ten prejde. Samozrejme, ide nám o vec, urobíme to. Takisto ak je problém, že je to opozičný návrh, podajte vlastný a nech sa to stane v prospech tých ľudí. Takže ak je záujem, ja som otvorené na rokovanie, my s pani poslankyňou Záborskou, ktorí podávame tento návrh zákona z Kresťanskej únie sme otvorení na rokovanie. A tak ako sme hovorili s tými partnermi, so sociálnymi partnermi, to znamená so zamestnávateľmi, s odborármi, zástupcami rôznych segmentov obchodu, tak takisto sme ochotní rozprávať s opozičnými aj koaličnými poslancami pre dobro najmä tých žien, matiek, ktoré pracujú a veľmi často je to tak nie úplne slobodne a boli by radi, keby, keby, keby im to zakázali, keby sme im to zakázali.
Dobre, ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne. Ďakujem aj pánovi poslancovi Viskupičovi za záujem vystúpiť, že sa prihlásil písomne. My sme si túto debatu už zo tri razy, zo štyri razy absolvovali a ja to poviem takto, že už som tu dosť dlho na to, aby som mu dal šancu ešte pred tým, ako bude hlasovanie, takže využijem ten čas a prednesiem argumenty až do sedemnástej, aby ste ostatní mohli byť spokojní, ale teraz môžte na mňa už reagovať aj s faktickými poznámkami, preto som sa prihlásil aj do rozpravy.
Viete, ja som pomerne dlhoročný učiteľ a keď preberáte nejaké témy opakovane, tak postupne do toho zapracujete už tie otázky a námietky študentov, pretože oni sa opakujú. To neznamená, že nemôžu byť nejaké nové. Vždy sú nejaké nové a to je super a aj teraz dúfam, že v tejto debate padne aj niečo nové. Ale tie, o ktorých viete, tak tam zapracujete a ušetríte čas. Tým pádom ale môže niektorá časť trvať dlhšie. Takže preto, že sme si tú debatu nielen s pánom poslancom Viskupičom, ale aj s mnohými ďalšími absolvovali mnohokrát, mnoho rozhovorov aj so zamestnávateľmi, s predstaviteľmi maloobchodu, s odborármi, poviem, poviem vám príklad, že kde napríklad uznávam, že ten argument o tom impulzívnom predaji je relevantný, boli napríklad ľudia, ktorí hovorili dobre. Pri potravinovom tovare to v zásade sedí. Ale predstavte si, že niekto ide v nedeľu do kina, a to je teda otvorené, ale my tam máme zlatníctvo a viete, koľko ľudí relatívne, keď ide z romantického filmu, tak normálne sa zastavia a pozrú sa a celkom slušne v relevantnej miere si kúpia nejaký prstienok, retiazku, ja neviem čo.
Ja tomu rozumiem, áno. A ja som sa stretol s takýmito zástupcami tohto segmentu a uznávam, že ekonomicky tento ich návrh dáva zmysel a pokojne sa môžme baviť o tom, že teda povedzme si, že nejaké tie výnimky môžme, môžme rozšíriť. Už teraz sú tam výnimky, ktoré sme nezaviedli my, ale predtým poslanci, ktorí navrhovali zákon o štátnych sviatkoch, aby boli voľné, výnimky.
Prečítam tie výnimky, aké sú dnes: čerpacie stanice, lekárne, letiská, prístavy, ostatná verejná hromadná doprava, nemocnice, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov a predaj kvetov, niektoré, niektoré z tých štátnych sviatkov aj predaj kvetov a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta. Teraz sme to mali, keď bol Sviatok Všetkých svätých 1. novembra.
Takže ak sa bavíme o tom, že dobre, chceme, aby bolo, aby zlatníctva mohli byť otvorené v tých obchodných domoch, dobre, bavme sa, hej? A teraz ja nehovorím, že v tomto ja som najväčší odborník, ale chcem tým povedať to, že sedíme poctivo s tými ľuďmi, rozprávame sa, počúvame ich a uznávam, že v niektorých prípadoch naozaj im to môže priniesť zaujímavý finančný benefit, ak majú v tú nedeľu otvorené. Ale myslím, že drvivá väčšina z nás sa stretáva a drvivá väčšina tých zamestnancov maloobchodu, o ktorých hovoríme a pre ktorých prinášame tento zákon, pracuje práve v tých veľkých supermarketoch, kde naozaj nie je nevyhnutné pre naplnenie potrieb obyvateľstva, aby boli otvorené.
Niekoľko čísiel. Slovensko má vysoký podiel práce zamestnancov počas nedele oproti zamestnancov v iných krajinách EÚ. Myslím, že až piaty, každý piaty človek na Slovensku pracuje v tom neštandardnom čase, to znamená v nedeľu alebo v noci a priemer EÚ je o dosť nižší, ako je to na Slovensku. Práca počas nedele spôsobuje najmä u žien, ktoré tvoria 80 % zamestnancov v maloobchode, nemožnosť stráviť voľný deň s rodinou.
Zastavím sa ešte trochu u tej, u tej nedele, že asi, asi to nie je nejaká...
===== ...sú v maloobchode, nemožno stráviť voľný deň s rodinou.
Zastavím sa ešte trochu o tej, u, u toho, u tej, u tej nedele, že asi, asi to nie je nejaká, nejaká, nejaké prekvapenie, že hovoríme práve o tom, že by to mala byť nedeľa. Tak ako nie je prekvapujúce, že to boli štátne sviatky. Ja si tiež pamätám, že bola debata o tom, že či je dobré zavádzať voľno v štátne sviatky, či to potom práve nevyblokuje tie nedele, keď bude príliš veľa dní zatvorené. Okej, bavme sa o tom, ale ja si myslím, že štátny sviatok, keď je voľný deň, tak to pripisuje význam tomu sviatku, že jednoducho je to tak významná vec, že sa to oplatí podporiť aj dňom pracovného pokoja. Na návrh zákazu nedeľného, nedeľného maloobchodného predaja máme veľmi vážne dôvody. Slovenská republika je v tom čase, keď sa robil tento prieskum, prvá s pomedzi všetkých krajín EÚ v počte ľudí pravidelne pracujúcich v nedeľu. Prieme EÚ je zhruba 14 % ľudí, ktorí pravidelne pracujú v nedeľu, v Maďarsku je to 6 %, v Poľsku 7, v Českej republike 13 a na Slovensku až 21. Každý piaty Slovák či Slovenska sa musia pravidelne zriecť nedeľného obeda so svojou rodinou, pritom toto číslo za posledné roky výrazne rastie. Takýto pracovný režim má samozrejme aj svoje negatívne následky. V maloobchode pracuje až 30-tisíc ľudí, prevažne žien, a práve vek, ktorého sa slovenské ženy dožijú v dobrom zdraví je štatisticky najnižší v celej Európskej únii. Pre porovnanie, v Rumunsku je to 59 a v Čechách až 65 rokov. A keď sa argumentuje ekonomickými dôvodmi, tak počul som veľmi dobrú poznámku a štatisticky platí na Slovensku, že nedeľnou prácou nebohatneme. Nedeľnou prácou štát nebohatne. Že napriek tomu, že máme najväčší podiel nedeľnej práce a nielen v maloobchode teda, tak naše mzdy v pomere tým, ktorí majú menší podiel a sú porovnateľne ekonomicky silní, tak sú nižšie. To znamená, že cesta k prosperite nevedie tým, že budeme pracovať viac dní v týždni, budeme viac v práci, budeme menej, menej s rodinou.
Znova chcem aj pripomenúť, že pri tomto návrhu nezavádzame žiadne voľno. My pracovne ten názov voláme, že voľná nedeľa, ale nedeľa už je voľná, to je deň pracovného pokoja, to nezavádzame, to máme v zákone o štátnych sviatkoch. Len ten deň pre pracovníkov koncentrujeme, to voľno koncentrujeme v jednom dni. Ak vyhradíme na maloobchodný predaj šesť dní, pondelok až sobota, nezavádzame tým nijaké nové voľno. Zákonník práce už dnes obsahuje limity určujúce štandardný rozsah pracovného času na päť pracovných dní. Dosiahneme však to, že ľudia pracujúci v maloobchode nebudú mať voľno rozhádzané krížom krážom po celom týždni, ale budú ho mať skoncentrované s istotou minimálne v jednom dni, v nedeľu. Je úplne prirodzené, že spoločnosť rozlišuje dni na pracovné a voľné. Vidno to v dňoch školského vyučovania i prázdnin, a tiež napríklad v doprave. Jednoducho nedeľa nie je streda. Takisto nechceme nikomu prikazovať, že nemôže nakupovať. Tam, kde je obchod otvorený, niekto môže navštíviť nejakého, nejakého živnostníka, ktorý má otvorenú nejakú večierku. Niekto možno býva blízko hraníc a ide tam nakupovať. Nám nejde o to, aby sme obmedzili spotrebiteľov, aby sme obmedzili nakupovanie, ale ide nám o to, aby sme tým ľuďom, ktorí pracujú v tom maloobchode umožnili voľno.
Vrátim sa ešte k tej dôležitej veci týkajúcej sa slobody, že naozaj, ja súhlasím s tým, že ľudia majú si slobodne vybrať aj spotrebitelia, aj zamestnanci, ale v prípade týchto zamestnancov, preto tu máme aj Zákonník práce, lebo ich, ich chráni, pretože oni majú len iluzórnu slobodu. Neznamená, že nemajú vôbec žiadnu, ale nie je absolútna tá sloboda. Proste tí ľudia, keď majú obmedzenú možnosť zamestnania a nemôžu si vyberať, že či budú zamestnaní na troch pracovných miestach, možno niektorí to nevedia pochopiť, ale mnohí ľudia takto sú. Sú determinovaní, tak potom nemôžu povedať, že viete, ale ja v nedeľu pracovať nebudem. Ja nastúpim k vám do obchodu, ale ja v nedele pracovať nebudem. Ja verím tomu, že niekde sa tak dá dohodnúť. Niekde určite áno, ale tak ako hovorila pani prezidentka odborových zväzov, keby to fungovalo všade, nepotrebujeme Zákonník práce. To by bolo krásne, ale my vieme, že Zákonník práce potrebujeme a potrebujeme vyvažovať tie vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Ja nie som zástancu, zástanca nejakého príliš, príliš prebujnelého a silného Zákonníka práce, ale nedeľa je niečo úplne normálne, čo nezavádzame, čo už existuje. Častokrát je zamestnávanie sa v nedeľu alebo práca v nedeľu aj problémom z hľadiska dopravy. Keď idete do práce pondelok až piatok, tak tie spoje sú na to nastavené. Proste ráno ide niekoľko spojov takých tých pracovných, školských, prípadne fabriky majú nejaké autobusy. No, ale skúste sa niekam dostať v nedeľu ráno, napríklad z nejakej obce takej okrajovej do práce ráno, to vôbec nie je jednoduché. To znamená, že ten človek, ktorý pracuje, v tomto prípade nejaká pravdepodobne žena, možno aj matka, tak musí vstávať oveľa skôr a vlastne zabije úplne celý deň. To nie je len o nejakých ôsmych hodinách, pretože dostať sa tam, prípadne, musí si zvýšiť náklady na dopravu zobrať si auto a tak ďalej, nemôže ísť verejnou dopravou, ale musí si zobrať auto, pretože sa tam nevie, nevie dostať. Takže nie je to, nie je to až také výhodné, zvlášť ak nemá veľmi na výber. Jedna z veľmi dôležitých vecí, ktorá, ktorá nie je primárne ekonomická už vôbec nie náboženská alebo filozofická ale veľmi reálna, je zdravie. Nie, teraz na Slovensku, nie v 21. storočí, ale celé dejiny ľudstva je skúsenosť, že pracovný rytmus, ktorý je pravidelný. Rytmus práce a oddychu je extrémne dôležitý, a že ľudia si na to zvyknú a sú v oveľa lepšej psychickej ale aj fyzickej pohode, keď majú pravidelne voľno. Vidíme to špeciálne u ľudí, ktorí robia napríklad na smeny, to je úplne najväčší extrém, ako majú rozbitý biorytmus, keď jeden týždeň robia doobeda a ďalší týždeň v noci. Znova, niekedy je to ak nie nevyhnuté, tak veľmi žiadúce. Napríklad v niektorých prevádzkach, ktoré potrebujú bežať, ako napríklad vysoké pece, okej, nevedia to inak vyriešiť alebo bolo by to strašne drahé. Zaviesť voľno pre zamestnancov pracujúcich v maloobchode v nedeľu vôbec nie je extrémne ani náročné ani drahé, je to veľmi jednoduché. Tak ako som nepočul o tom, že nejaký podnik, pardon, nejaký obchodník nezvláda to, že je zatvorené cez štátne sviatky, že bolo zatvorené 1. novembra, tak takisto to nie je problém, zvlášť ak je to pravidelne, ak je to každú nedeľu.
Ja vás chcem poprosiť o zamyslenie sa nad tým. V prípade, že koaliční poslanci si povedia, dobre, je to opozičný návrh, za taký hlasovať nebudeme, nemáme súhlas na koaličnej rade, rozumiem, aj my sme boli vo vláde, tak si to adoptujte. Nedávno sme sa dohodli na tom, že keď bol tu pán minister školstva Drucker a bol pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril o tom, že ideme vypustiť z jeho návrhu zákona to spätné menenie vysvedčení, zjednodušujem to, tak prišli za mnou, podal som ten návrh, pozmeňujúci návrh zákona, prišli za mnou koaliční poslanci a povedali, pán poslanec, stiahnite podpisy, stiahnite ten pozmeňovák taký istý podá kolega alebo kolegyňa a ten prejde. Samozrejme, ide nám o vec, urobíme to. Takisto ak je problém, že je to opozičný návrh, podajte vlastný a nech sa to stane v prospech tých ľudí. Takže ak je záujem, ja som otvorené na rokovanie, my s pani poslankyňou Záborskou, ktorí podávame tento návrh zákona z Kresťanskej únie sme otvorení na rokovanie. A tak ako sme hovorili s tými partnermi, so sociálnymi partnermi, to znamená so zamestnávateľmi, s odborármi, zástupcami rôznych segmentov obchodu, tak takisto sme ochotní rozprávať s opozičnými aj koaličnými poslancami pre dobro najmä tých žien, matiek, ktoré pracujú a veľmi často je to tak nie úplne slobodne a boli by radi, keby, keby, keby im to zakázali, keby sme im to zakázali.
Dobre, ďakujem pekne.
|