Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
5. 2. 2025 15:29:13 - 15:31:44 30. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludni Tlač 701 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
30.
Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem stručný, teda vo svojom vystúpení v písomnej časti som teda upozornil, že v spoločnej správe k návrhu toho zberného zákona v... tlač 701, sú pozmeňujúce návrhy, ktoré nespĺňajú požiadavky zákona o rokovacom poriadku a konkrétne § 94 ods. 2, ktorý hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Teda pán minister vyjadril súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe, čím pokryl aj časť z tých bodov spoločnej správy, na ktoré som upozorňoval, ale je tu ešte ods. 3, ktorý hovorí o tom, ktorý sa týka prílepkov, ktorý hovorí o tom, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Tam rokovací poriadok nehovorí nič o tom, že je to v poriadku, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas. A konkrétne body 26, čo je novela zákona o významných investíciách, ktorá prešla cez ústavnoprávny výbor v dôsledku pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Gašparoviča, ktorý predložil na ústavnoprávnom výbore, a bod 32 o dani z finančných transakcií, ktorý schválil výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj na návrh pána poslanca Zahorčáka, tak tieto body sú prílepkami. Sú prílepkami podľa § 94 ods. 3, a teda nemožno ich konvalidovať tým, že s nimi predkladateľ vyjadril súhlas.
A teda upozorňujem pána predsedajúceho, ktorý bude uvádzať hlasovanie, že podľa § 94 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo ods. 3, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Čiže pán predsedajúci by bez ohľadu na to, že som navrhol samostatné hlasovanie o troch okruhoch bodov, by o bodoch 26 a 32 nemal dať vôbec hlasovať. Len si dovolím na to upozorniť.
Ďakujem.
5. 2. 2025 14:44:11 - 14:46:11 30. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludni Tlač 701 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
.
5. 2. 2025 14:29:28 - 14:42:10 30. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludni Tlač 701 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
10.
Pani poslankyňa Kosová, ďakujem za reakciu. Áno, viacerí opoziční poslanci aj odborná verejnosť upozorňovali vládu, že tá transakčná daň nie je dobre nastavená, že ten zákon je šitý horúcou ihlou, sú v ňom chyby, bude ho potrebné opravovať, sa opravoval, ešte sa bude opravovať a určite toto nie je, nie je posledná oprava.


A teda keďže ste sa obrátili na pána ministra, on tak pokrčil plecami, že čo on s tým, čo on s tým má, tak treba povedať, že nie je to obsiahnuté v jeho návrhu zákona, ale zároveň je to evidentný prílepok, a teda on vyslovil súhlas s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú súčasťou pozmeňujúcej... spoločnej správy výborov a toto je jeden z tých pozmeňujúcich návrhov, teda prílepok alebo novela zákona o dani z finančných transakcií prostredníctvom prílepku k jeho a ním alebo k ním predkladaného návrhu zberného zákona, k stavebnému zákonu. A teda opäť zopakujem, že zákon o rokovacom poriadku v § 94 ods. 2 hovorí o tom, že pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Čiže týmto pán minister ošetril ten daňový bonus, lebo to je rozširujúca časť toho návrhu pána poslanca Gašparoviča. Ale ods. 3 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, a nie je tam nič o tom, že stačí, ak navrhovateľ vyjadrí súhlas. A v tomto prípade tá novela zákona o transakčnej dani je prílepok, nie je to rozširujúci pozmeňujúci návrh, čiže vôbec by sa o tom nemalo dať hlasovať, na čo tiež upozorňujem predsedajúceho.
5. 2. 2025 14:18:46 - 14:42:05 30. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludni Tlač 701 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
6.
Dobrý deň, pán sused, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o teda zlúčenej rozprave o návrhu nového Stavebného zákona a zároveň o návrhu tzv. zberného zákona, čiže novele sedemdesiatich piatich iných zákonov, ktoré súvisia, a o tej rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré vďaka tomu skráteniu dohnalo riadny, riadny legislatívny proces, v ktorom išiel návrh nového Stavebného zákona.
Na úvod by som povedal, že nejdem chrliť síru a ani nemám krvavé oči. Myslím si, že je všeobecná zhoda na tom, že ten doteraz existujúci stavebný zákon je potrebné zmeniť, je potrebné ho zefektívniť, odbyrokratizovať, zrýchliť, zrýchliť a zjednodušiť konania. V tom, v tom myslím, že nie je problém. Napokon to bola aj ambícia toho predchádzajúceho návrhu nového stavebného zákona alebo zákona o výstavbe, s ktorým prišiel vtedajší podpredseda vlády pán Holý a ktorý bol Národnou radou schválený, ale teda je vo forme, ktorá v tejto chvíli je nevykonateľná, a asi aj na tom je pomerne široká zhoda, aj keby bola pripravená, tak asi by to nebolo, nebolo vhodné. Čiže z hľadiska potreby nového zákona je, je všeobecná zhoda a napriek tomu aj v tom návrhu, o ktorom rokujeme, teraz hovorím a budem hovoriť o novom stavebnom zákone, pretrvávajú viaceré alebo niektoré problematické oblasti, ku ktorým by som sa rád vyjadril a ktoré tam ostali napriek tomu, že návrh zákona prešiel riadnym pripomienkovým konaním, boli v ňom zapracované zmeny, bol konzultovaný s viacerými inštitúciami. A rozdelil by som to asi do troch okruhov. Ten prvý okruh sa týka postavenia verejnosti, dotknutej verejnosti, druhý sa týka transparentnosti a zverejňovania informácií a tretí sa týka postavenia dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb.
A dopredu teda hovorím, že moje vystúpenie a aj pozmeňujúci návrh, ktorý prednesiem na jeho záver, vychádzajú z podnetov občianskeho združenia VIA IURIS, ktorým sa VIA IURIS obrátila na poslancov v rámci pripomienkovania tohto návrhu zákona.
Čiže k tým okruhom. Prvý okruh a teda prvý problém sa týka oslabenia postavenia verejnosti. Zacitujem z toho stanoviska VIA IURIS. Účasť dotknutej verejnosti je upravená nedostatočne, pri stavbách verejného záujmu nemá verejnosť automaticky zabezpečenú účasť, rovnako nie je jasné prepojenie stavebného zákona s aktuálne novelizovaným zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže nie je zrejmé, či verejnosť, ktorá sa zapojí do zisťovacieho konania, bude mať postavenie účastníka konania o stavebnom zámere. Tuto treba teda vo vzťahu k zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie rozlíšiť medzi teda tým zisťovacím konaním, ktoré rozhodne o tom, či ide, ide ten zámer do samotného posudzovania, ak ide do posudzovania, tak potom to postavenie účastníka má, ak sa verejnosť zapojí v rámci zisťovacieho konania, ale rozhodne sa, že to posudzovanie podľa EIA nejde, tak to postavenie podľa aktuálneho návrhu nemá. Čiže ten návrh, ktorý je premietnutý do pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložím, je, aby verejnosť mala plnohodnotné postavenie účastníka vo všetkých konaniach týkajúcich sa životného prostredia, aby stavebný zákon jednoznačne zakotvil, že verejnosť, ktorá sa zapojí do už do zisťovacieho konania podľa zákona o EIA , bola účastníkom konania o stavebnom zámere. Tuto považujem za potrebné povedať, že podľa zákona o EIA, teda že napriek... existuje, existuje taký rozšírený názor, že verejnosť zdržuje administratívne konania, ale dostupné dáta hovoria o niečom inom. Dôvod predlžovania konania je najčastejšie na strane žiadateľa, nekompletná žiadosť, absencia dokumentácie ku konaniu, chýbajúce súhlasy vlastníkov dotknutých nehnuteľností, nesúlad s územným plánom, nesplnenie technických požiadaviek. Environmentálne organizácie reprezentujúce verejnosť účasťou na rozhodovaní realizujú ústavné právo na priaznivé životné prostredie, ktorého sú nositeľmi, a s právom na priaznivé životné prostredie je priamo spojené právo sa ho zákonom stanoveným spôsobom domáhať. Bez možnosti namietať porušovanie tohto práva pred orgánmi verejnej moci nemôže byť toto právo plnohodnotne naplňované. A napokon požiadavka na aktívne zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov orgánov verejnej moci, ktoré majú vplyv na životné prostredie, je súčasťou našich medzinárodných záväzkov zakotvených v Aarhuskom dohovore. Zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov prispieva k vyššej transparentnosti konania, vyššej kvalite rozhodnutí, ľahšej akceptácii rozhodnutí v komunite, v ktorej sa to rozhodovanie týka, a je aj nesporným protikorupčným nástrojom.
Druhý okruh, ktorý je vnímaný ako problematický, sa týka zverejňovania informácií. Opäť by som zacitoval zo stanoviska VIA IURIS. Návrh je vágny a nejasný aj vo vzťahu k zverejňovaniu informácií a fungovaniu informačného systému, prostredníctvom ktorého sa má digitalizovať celé povoľovanie stavby. Nie je zrejmé, ako bude fungovať prístup k informačnému systému pre jednotlivých účastníkov konania, akým spôsobom budú účastníci informovaní a ako budú zverejňované dokumenty v jednotlivých fázach konania. Z návrhu zákona totiž nevyplýva, ktoré dokumenty budú vo verejnom, verejnej časti systému a ktoré v neverejnej časti. Podľa navrhovanej úpravy dotknutá verejnosť nebude vôbec informovaná o začatí konania o stavebnom zámere alebo o rozhodnutí o stavebnom zámere, ak konaniu predchádzalo zisťovacie konanie, teda neposudzovanie, alebo počet účastníkov konania nebude väčší ako dvadsať. Rovnako ani v prípadoch, ktoré sú síce predmetom verejného záujmu, ale tieto stavby nie sú vôbec posudzované podľa zákona o EIA. Tu sa v tom pozmeňujúcom návrhu upravuje povinnosť zverejňovať informácie o začatí konania o stavebnom zámere, ako aj samotné rozhodnutia o stavebnom zámere aj v prípade líniových stavieb, obzvlášť rozsiahlych stavieb, ako aj v prípade, ak konaniu o stavebnom zámere predchádzalo zisťovacie konanie, teda už samotné zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Opäť bez informácie o začatí konania a bez prístupu k podkladom konania bude mať verejnosť limitované možnosti plnohodnotne uplatňovať v konaní svoje práva podľa Aarhuského dohovoru.
Tretí okruh, tretí okruh sa týka postavenia dotknutých orgánov a právnických osôb a opäť by som zacitoval zo stanoviska VIA IURIS. Dotknuté orgány a dotknuté právnické osoby sa v ďalšom stupni povoľovania, napríklad pri overení projektu, budú môcť vyjadriť, len ak na to budú vopred myslieť a vyhradia si túto kompetenciu v záväznom stanovisku k stavebnému zámeru. To však môže byť obmedzujúce vo vzťahu k dotknutým orgánom alebo k právnickým osobám, napríklad vtedy, ak na to v záväznom stanovisku zabudnú, prípadne sa nestihnú vyjadriť, alebo ak sa v priebehu realizácie stavby ukáže, že je to dôležité, to sa týka najmä väčších stavieb s významnejším dopadom na životné prostredie. Tuto sa navrhuje vypustiť požiadavky, aby dotknuté orgány a dotknuté právnické osoby mohli predložiť svoje záväzné stanoviská, respektíve vyjadrenia v následných fázach konania, ako je overenie projektu alebo vykonanie služobnej prevádzky iba v prípade, ak si to vo svojom záväznom stanovisku, resp. vyjadrení k stavebnému zámeru vyhradia. Prostredníctvom týchto záväzných stanovísk dotknutých orgánov sa totiž realizuje ochrana rôznych verejných záujmov a v opačnom prípade hrozí, že len preto, že dotknutý orgán nestihol sa vyjadriť k stavebnému zámeru, už sa nevyjadrí pri overení stavby. Tu VIA IURIS upozorňuje, že obdobná právna úprava bola namietaná Európskou komisiou v rámci konania o porušení povinnosti vyplývajúcich pre Slovenskú republiku zo smernice o ochrane biotopov a následne ministerstvo životného prostredia muselo takúto právnu úpravu zo zákona vypustiť.
Tuto by som upozornil ešte na skutočnosť, že ak sa bude uplatňovať fikcia súhlasu v prípade, že dotknutý orgán nedá stanovisko v stanovenej lehote, tak sa tým otvára aj priestor pre korupčné konanie. Keďže dnes stačilo, teda dnes by sa predstaviteľ dotknutého orgánu musel aktívne vyjadriť, že povedzme nejaký zámer nie je v súlade alebo nie je v súlade s tými právnymi predpismi, ktoré má dotknutý orgán na starosti, dnes stačí, aby sa nevyjadril, aby zmeškal lehotu a v zásade sa to považuje za súhlas. O to dôležitejšie je, aby zostala dotknutým orgánom možnosť vyjadriť sa aj v tých ďalších fázach, fázach konania.
Uviedol by som teraz pozmeňujúci návrh, nejdem ho ešte čítať, len by som stručne charakterizoval jeho, jeho teda jednotlivé body.
Prvý a druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu sa týkajú toho tretieho okruhu, o ktorom som hovoril, a teda postavenia dotknutej právnickej osoby a postavenia dotknutých orgánov. Vo vzťahu k tým dotknutým orgánom ešte je dôležité povedať, že na rozdiel od súčasného znenia stavebného zákona nový Stavebný zákon už nepredpokladá, že stavebný úrad posudzuje návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, potrieb, požadovaného opatrenia území a jeho dôsledkov, preto je dôležité, aby dotknuté orgány mali možnosť za každých okolností vyžadovať a kontrolovať plnenie podmienok stanovených v záväznom stanovisku. Hovorili sme o tom s pánom ministrom aj na rokovaní, rokovaní ústavnoprávneho výboru, keďže pán minister sa nestotožnil s týmto návrhom, ktorý som predkladal aj na výbore, a teda ak to prejde v tejto forme, ako je to navrhnuté, tak to bude, samozrejme, vyžadovať oveľa aktívnejší prístup dotknutých orgánov ako doteraz, pretože ak si to, tú možnosť vyjadriť sa aj v neskorších fázach konania nevyhradia, tak o ňu úplne, úplne prídu a môže to byť, opakujem, na úkor verejného záujmu, na úkor verejného záujmu, ktoré tie ktoré dotknuté orgány majú plniť.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu sa týka toho prvého okruhu, o ktorom som hovoril, a teda účastníctva a konania. Toto bol zároveň jediný bod, s ktorým pán minister vyslovil súhlas, dokonca v tej podobe, ako som ho predniesol na výbore, napriek tomu ho teda koaličná väčšina neschválila, ale teda upozorním pána spravodajcu, že teda navrhujem osobitne hlasovať o tomto bode 3 z môjho pozmeňujúceho návrhu.
Následne body 4 a 5 môjho pozmeňujúceho návrhu sa týkajú, týkajú toho druhého okruhu, teda oznamovania a zverejňovania informácií. V jednom prípade je to v začatí konania, v druhom prípade je to rozhodnutie o stavebnom zámere.
Šiesty bod sa týka, týka v zásade toho prvého okruhu čiastočne a ten siedmy bod sa týka opäť toho tretieho, tretieho okruhu, teda dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb a je to podrobnejšie vysvetlené v písomnom odôvodnení.
Často sa vo vzťahu k účastníctvu, a teda ten pozmeňujúci návrh obsiahnutý v bode 3, ktorý žiadam, aby sa o ňom samostatne hlasovalo, argumentuje združením pána Slávika, ktorý zdržuje konania. Na margo toho považujem za potrebné povedať, že navrhovaný Stavebný zákon rieši v § 52 ods. 5 a 6 zjavne obštrukčné konanie v rámci, v rámci posudzovania pripomienok verejnosti, kde § 52 ods. 5 hovorí, že správny orgán neprihliadne na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania, ktoré sledujú iný cieľ ako ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka konania, najmä poškodiť iného, získať neoprávnený prospech, dosiahnuť prieťahy v konaní a obštrukcie. Alebo ods. 6 hovorí, že správny orgán neprihliadne ani na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania, ktoré nemajú vplyv na ich práva a právom chránené záujmy alebo na plnenie zákonných alebo uložených povinností, alebo návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania, ktoré sa priamo netýkajú predmetu rozhodovania. Čiže je možné brániť sa pripomienkam a námietkam takéhoto obštrukčného charakteru.
Kým sa dostanem k prečítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu, tak by som sa chcel vyjadriť aj k tomu zbernému zákonu, teda k tomu súvisiacemu, o ktorom sa rokuje v skrátenom legislatívnom, legislatívnom konaní, a chcel by som vyňať na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy tri okruhy, ktoré boli predložené na výboroch jednak ako pozmeňujúce návrhy pána poslanca Gašparoviča na ústavnoprávnom výbore a pozmeňujúci návrh pána poslanca Zahorčáka na výbore pre verejnú správu, ktoré podľa môjho názoru nesúvisia s návrhom, s návrhom zákona, sčasti ide aj o prílepky. Teda navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie body 12 a 13 spoločnej správy, ktoré upravujú daňový bonus. Neupravujú, neupravujú nič, čo by súviselo s novým Stavebným zákonom, upravujú daňový bonus. Zdôvodňuje sa to tým, že z dôvodu právnej istoty sa spresňuje zámer vyklesávania nároku na daňový bonus pri vysoko príjmových domácnostiach, prípadne navýšenia základu dane, čiastkového základu dane daňovníka o základ dane druhej oprávnenej osoby. Nesúvisí so Stavebným zákonom nijako, nie je to prílepok z formálneho hľadiska, z obsahového hľadiska je to prílepok, z formálneho hľadiska je to rozširujúci pozmeňujúci návrh.
Potom na samostatné konanie, samostatné hlasovanie navrhujem vyňať body 26, 30 a 31. To je teda prílepok pána poslanca Gašparoviča, ktorý sa týka novely zákona o významných investíciách a zániku práva tretích osôb, teda opäť bod 26 je prílepok, body 30, 31 sú rozširujúce pozmeňujúce návrhy z formálneho hľadiska, ale z obsahového hľadiska ide o, ide o tiež prílepky.
Keďže som členom ústavnoprávneho výboru, tak som sa pýtal pána poslanca Gašparoviča, či to nie je prílepok, lebo podľa môjho názoru to je prílepok a on tvrdil, že to nie je, ale teda nebolo to veľmi presvedčivé zdôvodnenie, keď iba konštatoval, že to nie je prílepok. A teda pán minister argumentoval, že všetko so všetkým súvisí, významné investície súvisia s výstavbou, ale teda podľa môjho názoru nijako nesúvisia s novým Stavebným zákonom, nevyplýva tá zmena ako potreba zmeniť zákon o významných investíciách z dôvodu, že sa mení stavebný zákon. Čiže s problémom výstavby súvisí, ako všetko súvisí so všetkým, ale určite nie s návrhom zákona, ktorý reaguje na zmeny v stavebnom zákone.
Čiže a posledný okruh, ktorý, alebo posledný bod, ktorý navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie, je bod 32, ktorý pán poslanec Zahorčák presadil v ústav... či vo výbore pre verejnú správu a ten sa týka novely dane z finančných transakcií, a to je teda úplne čistý prílepok.
Takže opakujem, vyňať na samostatné hlasovanie body 12 a 13, potom na ďalšie samostatné body 26, 30 a 31 a na ďalšie samostatné bod 32.
Tu na margo toho, čo pán minister vo svojej úvodnej reči povedal, že súhlasí so svojimi, s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli predložené, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, tak tu by som upozornil, že to môže urobiť iba k tým rozširujúcim, nie vo vzťahu k prílepkom, lebo tam ani súhlas predkladateľa nič nemení, a teda nemožno také návrhy predkladať.
Pristúpil by som k čítaniu pozmeňujúceho návrhu, poprosím zastaviť čas. Čas by som poprosil zastaviť. Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu Stavebného zákona, tlač 587. Vládny návrh Stavebného zákona, tlač 587, sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 22 ods. 4 sa za slovami „k projektu stavby” vypúšťa čiarka a slová „ak si v záväznom vyjadrení k stavebnému zámeru vyhradila posúdenie projektu stavby a uplatnila požiadavky na zapracovanie do projektu stavby”.
2. V § 24 ods. 2 sa v prvej vete za slovom „orgánov” vypúšťa čiarka a slová „ktoré si v záväznom stanovisku k stavebnému zámeru vyhradili posúdenie projektu stavby a uplatnili požiadavky na dopracovanie projektu stavby”.
3. V 49 ods. 1 písmeno d) znie:
„d) ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu a dotknutá verejnosť", teda odkaz na poznámku pod čiarou č. 17, "a dotknutá verejnosť, ktorá podala odvolanie proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania podľa osobitného predpisu", opäť odkaz na § 17.
4. V 51 odsek 3 znie:
(3) Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, ak je počet účastníkov väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, odkaz na poznámku pod čiarou č. 17), alebo ak pobyt účastníkov konania nie je správnemu orgánu známy, sa oznámenie o začatí konania oznamuje verejnou vyhláškou; týmto nie je dotknuté doručenie úradného dokumentu do elektronickej schránky dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb.”
5. bod pozmeňujúceho návrhu. V § 61 odsek 3 znie:
"(3) Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, ak je počet účastníkov konania väčší ako 20, alebo ak konaniu predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, odkaz na poznámku pod čiarou 17), sa rozhodnutie o stavebnom zámere oznamuje verejnou vyhláškou.”
6. bod pozmeňujúceho návrhu. V § 62 ods. 9 sa na konci pripája veta: „Účastníkom konania o zmene rozhodnutia o stavebnom zámere stavby, v prípade ktorej sa uskutočnilo konanie podľa osobitného predpisu, odkaz na poznámku pod čiarou č. 17), je aj dotknutá verejnosť."
Konečne bod 7 pozmeňujúceho návrhu. V § 69 ods. 2 prvej vete sa za slovom „týkajú” vypúšťa čiarka a slová „ak si vyhradili prerokovanie skúšobnej prevádzky v záväznom stanovisku alebo vyjadrení k stavebnému zámeru”.
Len teda pripomínam, že navrhujem samostatne hlasovať o bode 3 tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
5. 2. 2025 11:40:46 - 11:47:17 30. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 703 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
44.
Pán minister, ďakujem za odpoveď, aj keď teda nebola to úplne explicitná odpoveď, ale rešpektujem právo ministra odpovedať spôsobom, aký on uzná za vhodný. Ale teda dovolím si zareagovať jednak k tej téze, že sa zhodneme, že mimoriadna situácia je miernejší zásah do základných práv ako núdzový stav, čo je vo všeobecnosti pravda, len týmto zákonom, ktorý bol schválený v decembri, sa ten zásah, ktorý je možný počas mimoriadnej situácie, pritvrdil, výrazne pritvrdil voči tomu, čo bolo možné v rámci, v rámci mimoriadnej situácie dovtedy. Bol, napríklad čo sa týka trestných sadzieb, mäkší alebo miernejší ako porušenie povinnosti počas núdzového stavu, ale v zásade to bolo analogické, rovnako to bolo zavedenie kriminalizácie za porušenie povinnosti počas mimoriadnej situácie. Bolo tam viacero problémov, spomeniem len dva. Jeden, že sa zásah do základných práv zavádzal prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. A druhý, že pri núdzovom stave existuje súdna preskúmateľnosť, pri mimoriadnej situácii súdna preskúmateľnosť neexistuje. Hej, čiže, čiže zasa, áno, miernejší zásah, ale slabšia forma obrany.
A celkom som teraz nerozumel tomu, že ste hovorili, že ak sa situácia vyrieši, tak bude stiahnutý. Ja som tomu rozumel tak, že ak sa situácia vyrieši a dôjde k dohode, tak nebudú tie nástroje, ktoré vám do rúk dáva decembrová novela, uplatnené, to by som tomu rozumel, ale teraz sa idú vypustiť tie nástroje úplne, úplne zo zákona. Čiže novelizujeme Trestný zákon spôsobom, že na dva mesiace tam zavedieme nejaké nové, nové trestné činy a po dvoch mesiacoch ich zrušíme, tak potom asi uznávam, že ten decembrový zásah alebo tie decembrové opatrenia asi nie sú dobre nastavené.
5. 2. 2025 11:01:22 - 11:02:48 30. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 703 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
36.
Ďakujem za reakciu. Pán poslanec Krátka to dal do nejakého širšieho, širšieho kontextu, ale ten širší kontext vo vzťahu k mojej otázke je taký, že keby tá decembrová novela nebola schválená, tak sme si mohli ušetriť ten čas, čo sme o nej rokovali. Možno by nedošlo k takému vyhroteniu tej situácie a ak by tá dohoda s Lekárskym odborovým združením bola uzavretá, no tak nemusela obsahovať požiadavky zrušenia, zrušenia tých bodov, ktoré boli presadené v decembri, a teraz by celá tá novela, lebo asi by tiež prišla, asi by bola tiež požiadavka, aby bola prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní, by nemala tie články, ktoré vlastne rušia tú decembrovú novelu, a teda v podstate by tá debata mohla byť pokojnejšia, vecnejšia a asi aj stručnejšia.
5. 2. 2025 11:00:33 - 11:01:20 30. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 703 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
.
5. 2. 2025 10:57:04 - 10:57:05 30. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 703 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
32.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný a budem brať ohľad na zdravotný stav pána ministra. Včera som sa v rozprave k návrhu na skrátené legislatívne konanie snažil poukázať na to, že v decembri sme, alebo teda Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní zaviedla opatrenia, ktoré mali riešiť hroziaci kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti. A teraz začiatkom februára tie isté opatrenia, rovnako v skrátenom legislatívnom konaní sa idú rušiť, okrem iných. Sú tam, samozrejme, aj iné opatrenia, ktoré boli predmetom rozpravy, ale v zásade tá decembrová novela alebo novely, lebo je ich viacej, sa idú, idú rušiť. Včera pán minister sa k tomu nevyjadril, že ako to ide dohromady. Tak nejdem sa vracať k skrátenému legislatívnemu konaniu.
Chcel by som sa vrátiť teda k tomu obsahu, a teda pýtal som sa na to aj pána štátneho tajomníka, ktorý bol na ústavnoprávnom výbore, ale tiež sa mi nepodarilo dostať z neho odpoveď, tak pán minister, dúfam, že sa k tomu vyjadrí v rámci toho avizovaného vstupu, ktorý chce mať ešte v rámci rozpravy, čo teda oceňujem, že sa vyjadrí v rámci rozpravy a bude možné ešte naňho, naňho reagovať.
Ide mi teda o to, že v decembri ministerstvo zdravotníctva navrhlo vláde, vláda potom parlamentu a parlament schválil nejaké opatrenia, z ktorých najznámejšie bola tá možnosť trestného stíhania lekárov, ktorí počas mimoriadnej situácie nesplnia si svoje povinnosti, a teda niektoré ďalšie opatrenia. Teraz všetky tie opatrenia navrhuje ministerstvo zrušiť. Ako som povedal, nejdem sa vracať k tomu skrátenému konaniu, a teda či boli dôvody vtedy, alebo sú dôvody teraz, ale zaujímalo by ma, že ako ministerstvo vníma tie opatrenia, ktoré boli v decembri, v decembri schválené.
Teda že či v decembri boli tie opatrenia, ktoré presadilo a teda ktoré odsúhlasil parlament, správne, potrebné, dobré a teraz, pretože Lekárske odborové združenie žiadalo ich zrušenie, tak teraz pristupuje k ich zrušeniu, hoci si myslí, že vecne sú tie opatrenia, vecne sú tie opatrenia správne, ale realita je taká, že keď chce mať vláda dohodu, no tak ustupuje aj od opatrení, ktoré považuje za správne, alebo uznalo tie argumenty. A veľa z tých argumentov nehovorili iba lekárski odborári, tá decembrová novela bola kritizovaná aj zo strany opozície, a teda bola kritizovaná oveľa ostrejšie ako tento návrh, s ktorým prichádzate teraz, čiže, alebo ste teda uznali, že tie argumenty, ktoré boli vznesené proti tej decembrovej novele, keď to veľmi zjednoduším, boli opodstatnené a teraz uznali ste to a idete, idete to naprávať, teda ten vzťah. Čiže či z vecného hľadiska stojíte za tou decembrovou novelou, alebo za tou časťou februárovej novely, ktorá tú decembrovú novelu ide zrušiť.
To je za mňa všetko, ďakujem.
5. 2. 2025 10:57:02 - 11:00:29 30. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 703 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
.
4. 2. 2025 15:41:53 - 15:46:53 30. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludni Tlač 700 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
66.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu tzv. zberného zákona, ktorý novelizuje 75 zákonov v súvislosti s návrhom stavebného zákona, o ktorom tiež bude Národná rada rokovať na tejto schôdzi a ktorý prešiel riadnym legislatívnym procesom, štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním, zapracovaním mnohých pripomienok, ktoré boli vznesené, a teda v parlamente teda nedošlo k skráteniu legislatívneho konania. Je naozaj fakt, že sme v neštandardnej situácii, keďže máme tu starý Stavebný zákon, máme tu nový Stavebný zákon, ktorý je už nejakú dobu platný, ale nie je účinný a mal by nadobudnúť účinnosť 1. apríla a dovtedy je potrebné teda buď schváliť ten nový, alebo nejako ešte odložiť účinnosť a teda tým by sa vytvoril priestor pre schválenie aj tejto legislatívy, o ktorej máme rokovať v skrátenom legislatívnom konaní normálnym legislatívnym procesom.
Hovorili sme o tom aj na ústavnoprávnom výbore, kde bol prítomný aj pán minister a ja teda uznávam, že tá situácia je komplikovaná, že teda tých zmien zákonov, ktoré je potrebné schváliť v súvislosti so zmenou stavebnej legislatívy, je veľké množstvo. V takom trošku lepšie fungujúcom štáte by pravdepodobne tieto dva návrhy zákonov išli paralelne. Aj návrh nového stavebného zákona, aj tie vyvolané zmeny iných zákonov. Nie sme v ideálnom svete, takže tá legislatíva súvisiaca sa pripravila až dodatočne aj s ohľadom na vývoj legislatívneho procesu. To sme si v zásade vyjasnili aj na výbore. Ale sme v situácii, keď všetky tie zmeny majú byť platné a účinné od 1. apríla a my sme dnes na začiatku februára. Dnes je 4. februára, čiže keby sa dnes schválil ten návrh zákona do skráteného konania a zajtra povedzme v prvom čítaní, nič by nebránilo tomu, aby sa o ňom v druhom a treťom čítaní rokovalo o tých 30 dní, ktoré pre štandardný legislatívny proces predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady. Čiže ja rozumiem tomu, že treba sa ponáhľať, nie sme, nie sme v situácii, keď nie je potrebné, potrebné sa pomáhať, ponáhľať, ale v zásade aj bez skráteného legislatívneho konania, úplne bez skráteného legislatívneho konania bolo možné tento návrh prerokovať a schváliť tak, aby nadobudol účinnosť 1. apríla zároveň s novým Stavebným zákonom. Ale to by, samozrejme, predpokladalo, že povedzme by sa mala zísť nejaká mimoriadna schôdza v marci, keď už teda nebude, nebude normálna schôdza vo februári, lebo koalícia nemá dostatok poslancov, aby si trúfla na riadnu schôdzu, tak tu máme mimoriadnu schôdzu. A nie je schopná urobiť to, aby poslanci sa museli trepať do práce ešte raz povedzme o mesiac a rokovali by v štandardnom procese, aj keby, aj keby ten začiatok bol, bol skrátený o návrhu zákona, ktorým sa novelizuje 75 iných zákonov.
Čiže dobre, pripusťme, že je dôvod na to, aby skrátené legislatívne konanie bolo, čo sa týka zaradenia toho návrhu zákona, aby sa nečakalo 15 dní, ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku, ale keď bude zákon zaradený a bude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní v prvom čítaní, aké sú tie dôvody, prečo druhé a tretie čítanie nemôže byť až po tých štandardných tridsiatich dňoch. Podľa mňa žiadne.
4. 2. 2025 15:41:52 - 15:46:52 30. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludni Tlač 700 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
64.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, znova sme pri starej dobrej téme tejto vládnej koalície – pri skrátenom legislatívnom konaní. Urýchlenie schvaľovania stavieb je určite bezpochyby vážna téma a vôbec sa jej nebránime, práve naopak, túto tému podporujeme. Podporuje to, že sa musí schváliť nová stavebná legislatíva a musí sa urobiť korektne a transparentne. Nikto samozrejme nechce, aby firmy aj jednotlivci čakali na stavebné povolenia dlhé roky. Avšak musíme si uvedomiť aký zásadný vplyv má kvalitná stavebná legislatíva na majetok občanov, aký má vplyv na životné prostredie a v podstate na celkovú kvalitu života občanov v obciach a v mestách. Veľmi netrpezlivo sme čakali na zberný zákon, pretože nám všetkým bolo jasné, že bez zberného zákona sa nedá vykonať nový Stavebný zákon, ktorý budeme takisto tuná v druhom čítaní prijímať, avšak vyjadriť sa k toľkým zmenám, k vyše 70 právnym predpisom, ktoré sa menia týmto zberným zákonom, nie je možné v tak krátkej dobe. Je veľký predpoklad, že bez aktívneho zapojenia sa odbornej verejnosti, organizácií, ktorých sa to týka, nebude ten zákon tak kvalitný, aby sa vykonával bez chýb. Očakávame, že naozaj narazí na mnohé nepríjemné prekvapenia, na ktoré už teraz nás odborníci upozorňujú.
Znova sa potvrdzuje, že táto vláda narýchlo bez diskusie prijíma zákony a my sa budeme naozaj aktívne snažiť, aby tento Stavebný zákon bol vylepšený, aby sa odstránili chyby a nedostatky, avšak nevieme to urobiť v tak krátkom čase, do ktorého sme tlačení. Naozaj ale nechceme rezignovať na tvorbu kvalitnej legislatívy a držíme tomuto stavebnému zákonu palce, aby bol čo najjednoduchšie vykonateľný a určite sa zapojíme do odstraňovania chýb a nedostatkov.
Ďakujem.
4. 2. 2025 15:11:08 - 15:11:09 30. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludni Tlač 702 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
38.
Pán poslanec Svoboda, apelovali ste na poslancov opozície, aby podporili návrh zákona, aby podporili skrátené legislatívne konanie. No, sme v bode návrh na skrátené legislatívne konanie a ja som nejako nezachytil vo vašom vystúpení, či podľa vášho názoru sú alebo nie sú splnené zákonom dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie, lebo ak nie sú, tak by ste nemali hlasovať za skrátené legislatívne konanie, ale z toho, že ste nás vyzývali, aby sme podporili skrátené legislatívne konanie, usudzujem, že si myslíte, že sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Tak v tom prípade by som sa vás chcel spýtať, či podľa vášho názoru boli splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie v decembri v tej novele zdravotníckeho, zdravotníckych zákonov, ktorým sa napríklad zaviedli nové trestné činy pre lekárov, ktorí by si neplnili svoje povinnosti za mimoriadnej situácie, a ak si myslíte, že aj vtedy boli naplnené dôvody, tak ako mohli byť naplnené dôvody aj pre ten decembrový zákon, ktorými sa tie opatrenia zavádzali v skrátenom legislatívnom konaní a ja pre tento návrh zákona, ktorým sa opäť v skrátenom legislatívnom konaní majú tie isté opatrenia, ktoré boli v decembri v skrátenom legislatívnom konaní, tak teraz sa v skrátenom legislatívnom konaní majú zrušiť, pričom sa argumentuje tým istým hroziacim kolapsom poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ako to ide dohromady?
4. 2. 2025 14:14:50 - 14:30:09 30. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludni Tlač 702 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
18.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve. Chcel by som sa venovať nie vecnej stránke návrhu zákona, na to bude priestor v prvom a druhom čítaní, ale chcel by som sa venovať tým dôvodom pre skrátené legislatívne konanie. A teda poviem, že budem menej zhovievavý k tým dôvodom v porovnaní s tým, ako ich hodnotili moji predrečníci, ktorí teda uznali, že nejaké dôvody tam existujú, aj keď si to vlastne vláda spôsobila sama, a potom apelovali na to, že však sme mohli mať bez skráteného legislatívneho konania alebo aspoň nejaké skrátené legislatívne konanie aj vo fáze medzirezortného pripomienkového konania. To všetko je pravda. Nemuselo sa to robiť v takom zhone, mohli sme pokojne rokovať o tom na dvoch schôdzach Národnej rady, alebo mohlo byť k tomu skrátené medzirezortné pripomienkové konanie a určite by to prispelo k skvalitneniu legislatívneho procesu.
Ale to, čo ja chcem povedať, je, že my tu nie sme len v situácii, že vláda si sama spôsobila, že teraz sa ide rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo tak to je pomerne často, že vláda niečo zanedbá a potom povie, že tú zmenu zákona je potrebné zrealizovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo budú ohrozené ľudské práva alebo hrozia značné hospodárske škody. Ale toto je ešte o stupeň absurdnejšia situácia. Tu nielenže vláda spôsobila tú situáciu tým, že nekonala, ale spôsobila ju aj tým, že konala, tým, že presadila v parlamente v decembri v skrátenom legislatívnom konaní legislatívu, ktorú teraz v skrátenom legislatívnom konaní navrhuje parlamentu, aby zrušil. A ten návrh zákona, o ktorom rokujeme, je z veľkej časti, nie úplne, ale z veľkej časti je vlastne nápravou toho stavu, ktorý je spôsobený zmenou tých zdravotníckych zákonov, ktoré v skrátenom legislatívnom konaní na návrh vlády schválila Národná rada v decembri. Bola to tlač 636 a v zbierke to vyšlo ako zákon č. 363/2024. Tristošesťdesiattrojka, to sa dobre pamätá. A bol to vtedy návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Čiže v decembri bolo potrebné novelizovať niekoľko zákonov, lebo inak bola ohrozená dostupná zdravotná starostlivosť, by bola ohrozená, a teraz je potrebné v skrátenom legislatívnom konaní, opäť v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť tie veci, ktoré sa do zákonov dostali v decembri.
Je to naozaj niečo unikátne, až povedal by som že absurdné, že s rovnakým zdôvodnením sa nejaké opatrenia v decembri v skrátenom legislatívnom konaní zavedú, aby sa začiatkom februára v skrátenom legislatívnom konaní, argumentujúc presne tým istým tie isté opatrenia parlamentom rušili. Rozdiel medzi tými dvoma návrhmi, ktoré keby nebola potreba dávať tomu vznešené názvy, tak jeden aj druhý mohli byť nazvané štandardne novela Trestného zákona s tým, že v ďalších článkoch sú upravené aj ďalšie zákony, ale aj v jednom, aj v druhom prípade je čl. 1 novela Trestného zákona. Ten jeden zákon minuloročný sa volá vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Bolo to treba odlíšiť, tak teraz sa ten návrh zákona volá návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve. Ale inak je tá argumentácia veľmi podobná.
Minulý rok vláda v návrhu na skrátené legislatívne konanie argumentovala, že cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť obyvateľom Slovenskej republiky poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v takom rozsahu, čase a kvalite, aby v čo najnižšej miere bolo ohrozené ich ústavné právo na ochranu zdravia v dôsledku avizovaného hromadného odchodu lekárov z ústavných zdravotných zariadení. Vzhľadom na riziko nadobudnutia účinnosti hromadných výpovedí zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach môže od 1. januára 2025 dôjsť ku kolapsu nemocníc a teda zo strany štátu nebude možné garantovať výkon ústavného práva na ochranu zdravia čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd.
Dnes v návrhu na skrátené legislatívne konanie, o ktorom práve rokujeme, vláda argumentuje, že schválenie návrhu zákona v čo najkratšom čase je nevyhnutným predpokladom pre zachovanie kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti a obnovenie stability systému poskytovania zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné pristúpiť k schváleniu vládneho návrhu zákona, ktorého cieľom je zvrátiť hroziace nebezpečenstvo nedostupnosti poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti a zabezpečiť stabilizáciu systému poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, nakoľko podľa článku 13.3 zmluvy má Lekárske odborové združenie právo na ukončenie sociálneho zmieru v prípade, že vláda nedodržiava túto zmluvu a ani v dodatočnom upozornení zo strany Lekárskeho odborového združenia na nápravu si vláda neplní svoje záväzky. Vzhľadom na vyššie uvedené v súčasnosti stále pretrváva riziko, že od 1. marca 2025 môže dôjsť ku kolapsu nemocníc, a teda zo strany štátu nebude možné garantovať výkon ústavného práva na ochranu zdravia zakotveného v čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 31 Listiny základných práv a slobôd.
Aj v jednom, aj v druhom prípade, aj v jednom, aj v druhom návrhu na skrátené legislatívne konanie sa argumentuje tým, že môže dôjsť nielen k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, ale aj k potenciálnym značným hospodárskym škodám štátu vyplývajúcim z ohrozenia dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, to je v tom prvom návrhu. A v tom druhom návrhu sa píše: Môže dôjsť nielen k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, ale aj k potenciálnym značným hospodárskym škodám štátu vyplývajúcim z ohrozenia dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Akoby tie návrhy na skrátené legislatívne konanie jedna mater mala. Čo je na tom paradoxné až absurdné, je, že obsah ich návrhov je opačný. Napríklad v čl. 1 návrhu zákona, o ktorom budeme rokovať, keď Národná rada schváli návrh na skrátené legislatívne konanie, sa navrhuje vypustiť § 290c a § 290d Trestného zákona, t. j. trestný čin porušovania povinnosti za mimoriadnej situácie a trestný čin vyhýbania sa výkonu povinnosti za mimoriadnej situácie. Čiže v decembri bolo nevyhnutné zaviesť tieto nové trestné činy, inak hrozil kolaps poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, vo februári je nevyhnutné zrušiť tieto novozavedené trestné činy v skrátenom legislatívnom konaní, inak nastane kolaps poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Ďalším článkom sa novelizuje zákon o civilnej ochrane obyvateľstva a vypúšťajú sa všetky štyri body, ktoré boli predmetom čl. 2 už spomínaného zákona č. 363/2024, ktorý Národná rada schválila v decembri, t. j. možnosť vyhlásiť mimoriadnu situáciu pre kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti a povinnosť určiť lekára, ktorý bude rozhodovať o péenkách lekárov, na ktorých sa daná mimoriadna situácia vzťahuje. Čiže opäť, v decembri bolo nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť v zákone o civilnej ochrane obyvateľstva zaviesť možnosť vyhlásiť mimoriadnu situáciu pre kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti a povinnosť určiť lekára, ktorý bude rozhodovať o péenkách lekárov, na ktorých sa daná mimoriadna situácia vzťahuje, a o dva mesiace vo februári je nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť tieto zmeny v zákone o civilnej ochrane, inak v jednom prípade hrozil kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti, teraz opäť bude hroziť kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Ďalším článkom sa novelizuje zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, kde sa opäť vypúšťajú oba body, ktoré boli predmetom čl. 3 toho v decembri schváleného zákona.
Ďalším bodom, ktorý sa týka novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej, alebo ďalším článkom, ktorý sa týka novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, sa opäť vypúšťajú skoro všetky body, ktoré boli predmetom čl. 4 už zmieneného zákona, ktoré sa týkajú povinnosti určiť lekára, ktorý bude rozhodovať o péenkách a na ktorý sa bude vzťahovať mimoriadna situácia alebo núdzový stav pre kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti a tak ďalej a tak podobne.
Čiže máme tu po dvoch mesiacoch, a potom, samozrejme, aj novela zákona o hospodárskej mobilizácii, ktorá je predmetom čl. 6 a opäť napráva to, čo bolo schválené v decembri. Ja nevylučujem, že v jednom alebo v druhom prípade to naozaj môže byť potrebné v skrátenom konaní schváliť tú zmenu. Ale to, čo viem, že nemôže to byť pravdivé v oboch prípadoch. Nie je možné, aby koncom novembra alebo začiatkom decembra bolo nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť potenciálnu kriminalizáciu lekárov, ktorí dali výpovede a vláda si s nimi chcela poradiť cez mimoriadnu situáciu, tak im zakázala odísť o potenciálne ich vystavila kriminalizácii a tvrdila, že ak v skrátenom legislatívnom konaní nebudú schválené tie zmeny a súvisiace opatrenia, tak nastane kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti a bude ohrozené základné právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, hrozia, hrozili značné hospodárske škody a o dva mesiace neskôr, začiatkom februára z tých istých dôvodov, z dôvodov hroziaceho kolapsu ústavnej zdravotnej starostlivosti, z dôvodu ohrozenia základného práva na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a hroziacich značných hospodárskych škôd je nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť všetky alebo skoro všetky tie opatrenia, ktoré boli v decembri v skrátenom legislatívnom konaní skrátené. To jednoducho nie je možné. Je možné, že ani v tom decembrovom prípade, ani v tomto prípade neexistovali dôvody na skrátené legislatívne konanie. To je možné, to je dokonca pravdepodobné, lebo tá situácia sa dala, samozrejme, riešiť inak, ale teda ak pripustíme, že v jednom prípade, či už v tom decembrovom alebo v tom februárovom, tie dôvody sedia a teda naozaj sú v zmysle zákona dôvody na skrátené legislatívne konanie, tak je vylúčené, aby platili aj v decembri, keď sa v skrátenom legislatívnom konaní tie opatrenia zavádzali, aj vo februári, keď opäť v skrátenom legislatívnom konaní sa tie opatrenia rušia.
Takže ja sa chcem pána ministra spýtať teda, že či platí jedno, alebo druhé. Či tie dôvody boli v decembri, alebo existujú dnes? Lebo je vylúčené, aby zároveň boli tie dôvody korektné, pravdivé a zodpovedajúce realite v decembri, keď sa schvaľoval ten zákon, ktorý teraz ideme rušiť, a zároveň aby boli korektné, pravdivé a zodpovedajúce skutočnosti dnes, keď Národná rada opäť v skrátenom legislatívnom konaní ich ide zrušiť.
Ďakujem.
4. 2. 2025 14:14:42 - 14:14:42 30. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludni Tlač 702 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
.
21. 1. 2025 11:23:55 - 11:24:53 28. schôdza NR SR - 1.deň - A. dopoludnia Tlač 652 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
23.
Pán predsedajúci, navrhujem, aby ste rešpektovali zákon o rokovacom poriadku, lebo § 18 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, na ktorý ste sa odvolali, uvádza, že neverejné schôdze Národnej rady alebo ich časti sa konajú, ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva alebo ak to stanoví osobitný zákon. Časť, na ktorej sa bude rokovať o utajovaných skutočnostiach, o ktorých chce hovoriť pán premiér, v súlade so zákonom môže byť neverejná, samozrejme, ale nie je žiadny dôvod, aby neverejný bol aj zvyšok schôdze, na ktorom poslanci Národnej rady chcú v súlade s ústavou a zákonom o rokovacom poriadku vystupovať k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. Nie reagovať na utajované skutočnosti, o ktorých bude hovoriť premiér. To je úplne absurdný výklad, s ktorým ste tu teraz prišli. (Potlesk.)
21. 1. 2025 9:36:48 - 9:39:34 28. schôdza NR SR - 1.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
7.
Pán predsedajúci, navrhujem, aby ste dali, požiadali ústavnoprávny výbor o stanovisko, či ste mohli dať hlasovať o svojom treťom procedurálnom návrhu, pretože podľa zákona o rokovacom poriadku, § 38 ods. 5, ak prijatý procedurálny návrh vylučuje ďalšie procedurálne návrhy, už sa o nich nehlasuje. My sme schválili, alebo teda Národná rada schválila váš prvý procedurálny návrh, že sa dnes rokuje do 20. hodiny, a to vylučuje, aby sa rokovalo aj po 20. hodine. Čiže podľa môjho názoru ste nemali dať hlasovať o svojom treťom procedurálnom návrhu, lebo sa vylučuje s tým už schváleným prvým procedurálnym návrhom. (Ruch v sále.)
11. 12. 2024 17:14:06 - 17:29:25 23. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 637 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
35.
Pán poslanec Szalay, ďakujem za faktickú poznámku. Možno by poslanci, ktorých nezaujíma priebeh rokovania, mohli opustiť sálu a nerušiť tu.
K tomu superrýchlemu konaniu, no ja teda verím, že v kancelárii prezidenta sú dostatočne príčetní a skúsení právnici, ktorí si uvedomia tú situáciu a ak by napríklad nastala situácia, že by sa pán prezident rozhodol vetovať niektorý z tých už schválených zákonov, tak by logicky musel vetovať aj tento zákon. Predpokladám, že tá situácia nenastane, lebo, lebo tie zákony, ktoré šli normálnym legislatívnym postupom, prešli s pomerne širokou podporou aj zo strany opozície, ale áno. Môže, môže tam ten problém nastať, môže, môže, môže nastať teoreticky zmätok a vlastne takýmto postupom Národná rada akoby kládla prezidentovi nôž na prsia a zväzovala mu ruky, že sa nemôže úplne slobodne rozhodovať, ale musí nahrádzať a riešiť tie problémy, ktoré Národná rada, rada vytvorila tým, že postupovala skráteným legislatívnym konaním. Ten súdny prieskum je dôležitý. V situácii, keď mimoriadna situácia nemá povedzme trestnoprávne následky a neumožňuje ukladať povinnosti takéhoto charakteru, aké sa navrhujú v tomto zákone voči lekárom, tak áno, je to, je to skôr teoretická chyba, ale teraz to môže mať aj praktické dôsledky, o to dôležitejšie je, aby možnosť súdneho prieskumu existovala a ja teda verím, že zavedená bude.
11. 12. 2024 16:29:06 - 16:44:25 23. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 637 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
30.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokračujeme v rozprave v druhom čítaní k návrhu zákona, ktorý by sa mohol volať aj novela Trestného zákona, ale teda nesie honosnejší názov – vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Dúfam, že pán spravodajca si poznačil návrhy na hlasovanie, ktoré predložil kolega, kolega Szalay, ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.) keď to robí spravodajca, ale dobre. Sme, sme, lebo tak to je úlohou spravodajcu, ktorý uvádza, jasné, jasné, ja len som nezaregistroval.
A teda rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní a aj toto rokovanie je potvrdením toho, že rokovať o takýchto dôležitých a významných zmenách v skrátenom legislatívnom konaní nie je dobrý nápad, nie je to správny spôsob rokovania a ešte dokonca aj v prípadoch, keď sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní, tak nie je nevyhnutné rokovať spôsobom zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Už keby sme, keby sme postupovali spôsobom teda, že sa skrátia lehoty, ale nehnali by sme to, že to musí byť na druhý deň schválené, tak to rokovanie mohlo vyzerať trochu inak, diskusia mohla mať väčší priestor a nemuseli sa aj tie pozmeňujúce návrhy pripravovať a schvaľovať v takom zhone, ako sa to deje v tomto prípade.
V prvom čítaní som položil niekoľko otázok, ktoré sa týkali najmä argumentácie zo strany predkladateľa, zo strany pána ministra, aj zo strany vládnej koalície, pardon (rečník ťažšie preglgol), a teda očakával som, že k nim bude nejaká diskusia, čiže v rámci rozpravy v pléne alebo, alebo rozpravy na pôde parlamentných výborov. Hovoril som konkrétne o tom teda, že ten návrh je kriminalizáciou lekárov napriek tomu, že predkladateľ tvrdí, že nie je kriminalizáciou, ale zavádzajú sa tam dva nové trestné činy. Poukázal som na to, že sankcionované nemá byť len porušenie povinností počas mimoriadnej situácie zo strany lekárov, ktoré bude mať nejaký následok v podobe smrti alebo závažnej ujmy na zdraví, ale akékoľvek porušenie alebo vyhýbanie sa povinnosti tým, ktorým je povinnosť uložená a teda o tom som hovoril preto, lebo, lebo tiež takáto argumentácia zaznela napríklad zo strany pána vicepremiéra Rašiho. Poukázal som na to, že teda bude to mať ešte svojím spôsobom rovnako vážne, ak nie vážnejšie dôsledky v podobe straty bezúhonnosti, ktorá je, ktorá môže viesť k zrušeniu registrácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo je tiež prísna sankcia. Poukázal som na to, že tá argumentácia, ktorá sa týka, že, týka núdzového stavu, že núdzový stav má dopady na všetkých, nielen na lekárov, napríklad v podobe prísnejších trestov. Za spáchanie trestných činov počas núdzového stavu nesedí, lebo tam ide iba o trestné činy, ktoré by boli spáchané v súvislosti s vyhláseným núdzovým, núdzovým stavom. A teda nedostal som odpoveď na to, že čo iné ďalšie by malo dopad na iných ľudí. Rovnako som poukázal na to, že decentralizované alebo iba územne lokalizované nemusia byť opatrenia iba v rámci mimoriadnej situácie, ale aj v rámci núdzového stavu, tak ako to napokon bolo aj v roku 2011, keď sa prostredníctvom núdzového stavu vláda pokúšala riešiť situáciu v zdravotníctve. Rovnako som poukázal na to, že ani pracovná povinnosť v zmysle zákona o hospodárskej mobilizácii vyhlásená na základe núdzového stavu nie je mimo Zákonníka práce, naopak, Zákonník práce sa uplatňuje s výnimkou nejakých ustanovení, ale teda vôbec nie je nevyhnutné, aby to malo iné dopady, akože sa povedzme lekárom, ktorí dali výpovede, nariadi, že budú ďalej pracovať. Čiže obsahom by to mohlo byť veľmi podobné tomu, čo sa teraz navrhuje v rámci mimoriadnej situácie. A rovnako som očakával, že bude nejaká diskusia k tej absencii súdneho prieskumu, na ktorú som, na ktorým som alebo na ktorú som poukázal tiež, že na rozdiel od núdzového stavu, ktorý je možné preskúmať Ústavným súdom, pretože priamo v ústave je ustanovenie, ktoré umožňuje obrátiť sa na Ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie toho, že či vyhlásenie núdzového stavu bolo v súlade s ústavou a príslušným ústavným zákonom, tak vo vzťahu k výnimočnej situácii takéto, takéto ustanovenie nie je. Kým vo vzťahu k núdzovému stavu je to ustanovenie podrobne rozvedené a upravený proces uvedené oprávnené subjekty, ktoré sú oprávnené obrátiť sa na Ústavný súd, teda prezident, vláda, generálny prokurátor a najmenej pätina poslancov Národnej rady, v prípade mimoriadnej situácie takéto ustanovenie chýba, a teraz nehovorím o podaní na Ústavný súd, ale nejakom inom podaní na súd, lebo toto zjavne nespadá do pôsobnosti Ústavného súdu, keďže nie je to upravené ústavným zákonom, ale bežným zákonom, tak by to asi malo byť súčasťou správneho súdnictva, ale takéto ustanovenie nielenže nemáme, ale navyše priamo v kompetenčnom zákone sú uznesenia vlády vylúčené spod súdneho prieskumu, ak osobitný zákon nestanovuje inak a v tomto prípade žiadny osobitný zákon inak nestanovuje.
Očakával som teda, že bude k tomu rozprava, či už na pôde, na pôde pléna alebo na pôde, na pôde výborov, keďže k tomu zasadala, zasadali tri výbory. A v normálnej situácii, keby sme neboli v skrátenom legislatívnom konaní a navyše by sme sa ešte neponáhľali nad rámec toho, čo je bežné skrátené legislatívne konanie v tomto super rýchlom tempe, tak pravdepodobne by k tomu nejaká rozprava aj prebehla. Včera pri uvádzaní návrhu zákona v prvom čítaní pán minister najprv návrh zákona uviedol a potom vystúpil v rozprave. Bola možnosť reagovať naňho s faktickými poznámkami, ten jeho vstup bol, bol pomerne rozsiahly a nadštandardný vzhľadom k tomu, ako členovia vlády zvyknú uvádzať návrhy zákonov, čo teda myslím, že tento aspekt sme všetci ocenili, aj keď voči, voči obsahu som mal viaceré výhrady, ktoré som potom ja formuloval aj vo faktickej poznámke, ale potom aj vo svojom vystúpení, ale teda to dávam nabok, je teda dôležité diskutovať a vymieňať si názory. V tomto prípade už potom žiadna diskusia nenastala, nenastala ani tým, že by, že by pán minister dnes vystúpil v rozprave a teda reagoval na to, čo som hovoril nielen ja, ale aj, aj ďalší poslanci a nevystúpil dokonca ani so záverečným slovom, lebo akurát to tak vyšlo, že rozprava skončila zrovna v čase, v čase hlasovania. To nehovorím ako výčitku, len teda konštatujem, akým spôsobom to vyzerá, keď sa rokuje, rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
No a potom prišlo rokovanie výborov. A rokovanie výborov obvykle, keď nie sme v procese skráteného legislatívneho konania, ale sme v procese normálneho konania, tak je tým priestorom, kde je čas na podrobnejšiu a vecnú diskusiu. Čiže nie na politické prejavy a vyčítanie si, kto za to môže a kto sa s kým spája a kto akú chybu urobil a čo, čo na to občania, ale na normálnu vecnú diskusiu o texte zákona, jeho problémoch, možných chybách, možných riešeniach. To ale v skrátenom legislatívnom konaní obvykle, obvykle nie je. Teda pán minister mal asi iný program, čiže na ústavnoprávny výbor, ktorého som členom neprišiel. Prišiel tam jeho, jeho štátny tajomník, čo opäť, opäť teda konštatujem, však chodia na výbory aj štátni tajomníci a teda začali sme diskusiu o tých veciach, o ktorých som hovoril aj v pléne, aj za účasti pána Rusiňáka, právnika z ministerstva zdravotníctva, a tá diskusia bola, bola teda konštruktívna, aj sme si teda uznali viaceré veci, takže to chcem oceniť. Problémom je, že v rámci skráteného legislatívneho konania, ktoré neprebieha ani tak, že by na druhý deň bolo druhé čítanie v pléne, ale druhé čítanie v pléne je po obednej prestávke, tak vlastne ani tam nemohol vydržať do konca, ani sme nestihli dodiskutovať všetky tie body a dokonca ani neprišlo na možnosť nejako rozdiskutovať otázky, ktoré mali či už ďalší členovia výboru alebo ďalší poslanci, ktorí boli na zasadnutí ústavnoprávneho výboru. A ja viem, že museli ísť na ďalší výbor, čiže opäť to nie je výčitka voči nemu, je to výčitka voči, voči spôsobu, akým sa postupuje v skrátenom, v skrátenom legislatívnom konaní, že vlastne ani na tom výbore, kde obvykle by sme tie veci mohli vyhovoriť, mohol ma upozorniť, že toto z mojej argumentácie nesedí alebo naopak, dať mi za pravdu, čiže sme to ani všetko nestihli, nestihli prejsť.
Potom, potom teda, čiže tá diskusia neskončila, takže som potom ešte išiel aj na zasadnutie výboru pre zdravotníctvo, ktorý tiež o tom rokoval. Medzitým rokoval o tom výbore pre verejnú správu. A na zasadnutí výboru pre zdravotníctvo mali členovia výboru rozdaných päť pozmeňujúcich návrhov, z toho štyri koaličné, no tak aj ako nečlenovia, ktorí sme tam boli, tak sme si vypýtali a kým začalo rokovanie výboru, tak, tak tie, tie rozdané pozmeňujúce návrhy sa zmenili, lebo teda prišli nejaké ich nové, ešte upravené, upravené verzie. Bolo to rozdané, rozdané nanovo a počas rokovania výboru zamestnanec Kancelárie Národnej rady z odboru legislatívy a aproximácie práva upozornil, že ešte je tam problém, že ešte je potrebné nejaké zmeny urobiť ako, ako v samotnom návrhu zákona, tak v tých pozmeňujúcich návrhoch objavil sa problém, že niektoré z tých ustanovení z toho návrhu zákona, ako bol navrhnutý alebo ako prišli pozmeňujúce návrhy, novelizujú predmetné zákony, ktoré ešte nie sú v platnom znení, lebo novelizujú zákony tak, ako boli schválené na tejto schôdzi, tie zdravotnícke zákony, ktoré, o ktorých rokovala Národná rada a ktoré schválila v normálnom legislatívnom konaní, doplnili tam nové ustanovenia a tie nové ustanovenia, ktoré ešte nie sú platné, ešte ich ani premiér nepodpísal, k prezidentovi sa ešte ani nedostali na posúdenie nevyšli v Zbierke zákonov, nevieme, či ich pán prezident podpíše, alebo ich vráti napríklad s pripomienkami, tak táto novela, ktorá, o ktorej teraz rokuje Národná rada a bude schválená v zmysle tých pozmeňovákov, ktoré boli schválené, schválené vo výbore pre zdravotníctvo, už novelizuje tie ustanovenia, ktoré ešte v tejto chvíli nie sú v tých zákonoch. Asi budú, predpokladám, že sa to vyrieši nejakou komunikáciou s Kanceláriou prezidenta a potom so Zbierkou zákonov, že teda nenastane, nenastane zmätok, že by, že by povedzme táto novela bola platná skôr, ako tie novely, ktoré boli už schválené, ale ešte nie sú ani podpísané, ani platné, lebo, lebo teda to by bol úplný legislatívny zmätok. Nejako sa to vyrieši, ale aj toto je vec, ktorú ako problém vyrába takéto super rýchle skrátené legislatívne konanie.
Ja som, ja som sa opäť teda nedostal nejako bližšie k rozboru, lebo už, už to bolo ku koncu, tak som iba krátko vystúpil k tým veciam, o ktorých som hovoril aj na ústavnoprávnom výbore. Chcem povedať, že jedna vec ma potešila. Konkrétne ma potešila, potešilo, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Šalitroš, dekriminalizoval návrh zákona, čiže vypúšťal z neho ustanovenia, ktoré zavádzajú dva nové trestné činy za porušenie povinností počas mimoriadnej situácie. Ak by bol ten pozmeňujúci návrh schválený, tak potom by platilo to, že ten zákon nikoho nekriminalizuje, lebo nikto by za porušenie tých povinností nebol sankcionovaný prostriedkami trestného práva. Bol by to priestupok, za ktorý by hrozila pokuta, ale nebol by to trestný čin.
A tešil som sa, tešil som sa predčasne, lebo teda zamestnanec odboru legislatívy zároveň upozornil, že tam je kolízia medzi jedným bodom z tohto pozmeňujúceho návrhu a iným pozmeňujúcim návrhom, tak som tak bezelstne navrhol, že ako by sa to dalo vyriešiť, tá kolízia. A potom sa dozvedel, že vlastne ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Šalitroša, ktorý by vyriešil asi ten najväčší problém, ktorý je v tom návrhu, nie je dohodnutý a pán poslanec Šalitroš ho stiahol. A vôbec sa o ňom nehlasovalo, čo je škoda, lebo podľa reakcií prítomných členov zdravotníckeho výboru, nielen opozičných, ale aj koaličných, som ma dojem, že by to mohlo mať šancu, že ak už má byť niečo takéto schválené, tak postupovať formou sankcií cez priestupkový zákon je primeranejšie, ako postupovať formou trestnoprávnych sankcií a teda vystavovať lekárov možnosti trestného stíhania aj za porušenie povinnosti počas mimoriadnej situácie... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím najmä poslancov SMER-u, aby sa utíšili a nechali dokončiť vystupujúceho príspevok. Nech sa páči.


Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
No a tá posledná vec. Čiže z tohoto som sklamaný a teda dúfal som, že ten najproblematickejší bod sa podarí z toho zákona, alebo návrhu zákona vypustiť. No a potom je tu otázka súdneho prieskumu, na ktorú som upozorňoval aj vo svojom vystúpení v rozprave v prvom čítaní, hovoril som o nej aj na ústavnoprávnom výbore. Zástupca ministerstva zdravotníctva uznal, že bolo by to možné, možno dobré, keby to bolo riešené. Hovoril, že podľa jeho názoru je to v poriadku aj takto, ako je to navrhnuté, aby som zase nedezinterpretoval to, čo hovoril, ale uznal, že súdna kontrola v takejto situácii by bola vhodná, že aj nad tým uvažovali, ale nepodarilo sa im nájsť formu a teda vhodnú formu, akým spôsobom podrobiť uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie súdnej kontrole. Keby sme o tom rozhodovali o dva dni alebo rozhodovali by sme budúci týždeň, tak nepochybujem o tom, že nejaký pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zaviedla súdna kontrola, by sa nájsť podarilo, ale v situácii, keď rozhodujeme z hodiny na hodinu, keď zákon je odhlasovaný v prvom čítaní o jedenástej, alebo po jedenástej a o pätnástej začína, začína rokovania v druhom čítaní v pléne, tak nie je priestor na nejaké, na nejaké pozmeňujúce návrhu, teda vymyslieť úplne nový inštitút súdnej kontroly a súdneho preskúmania takéhoto uznesenia, ale teda som rád, že na teda zdravotníckom výbore aj pán minister vyjadril sa, že by ministerstvo zdravotníctva nemalo problém s tým, ak by sa do toho doplnila aj súdna kontrola a preskúmanie takýchto rozhodnutí súdom. A teda ak si dobre pamätám, že aj ministerstvo je ochotné že sa na tom podieľať. Samozrejme, že nie v horizonte schválenia tohto zákona, ale smerom do budúcnosti, lebo tak všetci si želáme, aby tento zákon nemusel byť použitý, aby došlo, že dôjde k dohode s odborármi a ak ten zákon bude existovať aj smerom do budúcnosti, tak je dôležité, aby tam tá možnosť súdnej kontroly bola. Tak budem rád, keď sa k tomu aspoň v záverečnom slove, ak nie v rozprave potom pán minister tiež nejakým spôsobom vyjadrí.
Ďakujem.
11. 12. 2024 9:29:08 - 9:44:27 23. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 637 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
12.
Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky. Ja som sa vo svojom vystúpení snažil vyhnúť tomu, aby som išiel do nejakého politického rozmeru a hľadania vinníka toho, kto je zodpovedný za súčasný stav. To sú tiež legitímne témy. Ani som neriešil, ako je to s plnením dohodnutých vecí, ani som neriešil, že koľko to bude stáť a že či naozaj stojí za kvôli tým, z hľadiska štátneho rozpočtu som presvedčený, že zanedbateľným prostriedkom ísť do takého konfliktu a riskovať, že nejakú dobu nebude poskytovaná zdravotná starostlivosť, alebo dôjde k jej výraznému obmedzeniu, alebo naopak budú použité donucovacie prostriedky voči lekárom a ten konflikt bude ešte eskalovať.
Ja som sa snažil hovoriť o právnom aspekte celej veci, upozornil som na problémy, ktoré tam vidím, upozornil som na argumenty, ktoré nesedia a ktoré sa zo strany či už pána ministra, alebo zástancov tohto riešenia používajú, ktoré nezodpovedajú skutočnosti, a teda očakávam, že teda buď bude nejaká reakcia a pán minister vysvetlí, že v čom nesedí tá moja argumentácia, alebo potom že prestane používať tie argumenty, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.
A tá zásadná otázka je, ako je to s tým súdnym prieskumom. Lebo ak neexistuje možnosť súdneho prieskumu a zároveň sa tu vytvára nová možnosť obmedzenia práv a de facto povinnej práce, aj keď nebude mať tú podobu a nebude mať všetky tie parametre povinnej práce, tak je potrebné, aby existovala možnosť kontroly toho rozhodnutia a súdneho prieskumu. Je tam, alebo nie je tam? Je ju tam možné doplniť?
11. 12. 2024 8:59:08 - 9:14:27 23. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 637 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
2.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupujem v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Chcem povedať na úvod, že teda neobľubujem veľmi tie povzdychy, že ako málo poslancov sedí v sále, aj keď tu teraz je extrémne málo poslancov, tak ale sú tu tí poslanci, ktorých to, ktorých to zaujíma. Je tu pán minister, ktorému sa teda chcem prihovoriť, lebo mám viacero otázok na ten zákon a aj viacero upresnení jeho, jeho včerajších vyjadrení, ktoré sa týkali obsahu zákona, o ktorých sme hovorili v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním. Je tu pán predseda výboru Baláž, takže myslím, že sú tu ľudia, ktorí by mi mohli dať odpovede na tie otázky, ktoré položím. Časť nich som už či už vo faktických, alebo vo vystúpení k skrátenému legislatívnemu konaniu prezentoval, pretože to súviselo aj s tým, či sú alebo nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale týkajú sa, samozrejme, obsahu.
Takže či to navrhované riešenie nie núdzovým stavom, ale mimoriadnou situáciou je nijako lepšie ako to, ktoré by vláda mohla použiť v prípade, že by postupovala cez to riešenie, ktoré už dnes má k dispozícii, a teda núdzový stav, ktoré toto riešenie bolo v minulosti využité. Akceptujem, že teda nie je to plán A je to plán B pre prípad, že rokovania neskončia dohodou a otázne je, či ten plán B už dnes neexistuje podľa súčasného právneho, právneho stavu. A budem svoje vystúpenie štruktúrovať podľa tých dôvodov, ktoré som zachytil aj vo vystúpení pána ministra.
A teda prvá otázka je, že či to je, alebo nie je kriminalizácia. Pán minister povedal a povedal to opakovane, že to v žiadnom prípade nie je žiadna kriminalizácia. No ale kriminalizácia to evidentne je. Zavádza sa sankcia, zavádza sa trestnoprávna sankcia. Tá trestnoprávna sankcia dnes existuje vo vzťahu k porušeniu povinnosti počas núdzového stavu alebo, alebo výnimočného stavu, ale nie vo vzťahu k porušeniu povinností počas mimoriadnej situácie.
Čiže zavádzajú sa dva nové trestné činy – porušovanie povinností za mimoriadnej situácie a vyhýbanie sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie. Čiže kriminalizácia to evidentne je. Miernejšia ako pri porušení povinností za krízovej situácie alebo vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie, ktorú už dnes pozná Trestný zákon. Ale vo vzťahu k porušeniu povinností počas mimoriadnej situácie má byť takéto porušenie posudzované ako trestný čin. Čiže je to kriminalizácia. Napokon ten zákon sa síce volá vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ale článok 1 je novela Trestného zákona. Čiže ten zákon sa kľudne mohol volať zákon, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keby nebola ambícia nazvať ho takto, takto honosne vzhľadom na to, čo všetko rieši. Ale toto, myslím, že je úplne mimo, mimo diskusie, že či je, alebo nie je to kriminalizácia. Je to kriminalizácia chovania tých, alebo konania lekárov, ktorí v mimoriadnej situácii odmietnu splniť tie povinnosti, ktoré im z mimoriadnej situácie budú vyplývať.
Zaznel tu argument, zachytil som ho aj od pána ministra a veľmi otvorene ho povedal teda pán Raši v diskusii Na telo, že veď predsa musí byť sankcionované, ak niekto spôsobí takým konaním smrť alebo vážne poškodenie zdravia. No a tento argument tiež nesedí, pretože je sankcionované už samotné konanie. Ten trestný čin, jeho základná skutková podstata, kde je trestná sadzba do jedného roka, tam stačí už samotné porušenie bez akýchkoľvek následkov. Tie trestné činy sú podobné, ale teda navrhovaný trestný čin porušovania povinnosti za mimoriadnej situácie, ods. 1 hovorí: „Kto za mimoriadnej situácie vyhlásenej vládou Slovenskej republiky odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť uloženú orgánmi verejnej moci alebo povinnosť vyplývajúcu zo zákona na ochranu života a zdravia osôb a na ochranu majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok." Čiže základná skutková podstata tohto trestného činu je, že je trestné odmietnutie vykonať povinnosť alebo nevykonanie povinnosti. Čiže nie je pravda, že to musí byť spojené s nejakým následkom. O tom hovorí potom až ods. 2, že odňatím slobody na jeden rok až 5 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin, uvedený v ods. 1, a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdravý alebo smrť alebo závažnejším spôsobom konania.
Čiže ešte raz. Nesedí argument, že tá sankcia je len v prípade, že sa spôsobí nejaký ťažší následok v prípade ťažkej ujmy na zdraví alebo, alebo smrti. Tu je kvalifikovaná podstata toho trestného činu. Tam sa to posudzuje prísnejšie, ale trestné bude už samotné odopretie povinnosti. A navyše sa doplnia, že v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, že ak spáchajú takýto trestný čin počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, tak sa prestanú považovať za bezúhonných a je to dôvod na zrušenie registrácie, teda prídu o licenciu. Toto nie je síce kriminalizácia, ale je to svojím spôsobom ešte prísnejší postih vo vzťahu k tým lekárom, lebo to má pre nich dlhodobejšie a vážne následky, ak by odmietli splniť tú povinnosť.
No, teraz sa vrátim k tomu, o čom som hovoril včera. Opäť aj zo strany pána ministra aj zo strany iných obhajcov tohto riešenia zaznieva, že nemôže byť núdzový stav, alebo núdzový stav je horšie riešenie, lebo núdzový stav znamená prísnejšie tresty pre všetkých, že napríklad niekoho zrazíte a spôsobíte mu nejakú ťažkú ujmu na zdraví, tak budete mať dvojnásobný trest. Zopakujem, niektoré trestné činy, nie všetky, sa posudzujú prísnejšie, ak sú spáchané za krízovej situácie a medzi krízové situácie patrí aj núdzový stav. Takže tam je prísnejší trest v takejto situácii, ale od minulého volebného obdobia, keďže dlhšie bol, trval núdzový stav, sa to zmenilo a teda § 134 ods. 2 Trestného zákona vymedzuje krízovú situáciu ako núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav alebo vojnu, ale ods. 3 toho istého paragrafu hovorí, že ustanovenie ods. 2 pís. a) a b), teda núdzový stav a výnimočný stav, sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom. Čiže ani tento argument nesedí. Bežný trestný čin, ktorý nemá nijakú súvislosť s vyhláseným núdzovým stavom, sa neposudzuje prísnejšie ani počas núdzového stavu. Musí tam byť súvislosť s núdzovým stavom. Opakujem, že ublíženie na zdraví, že niekto zbije lekára, aby bolo ešte menej lekárov, keď je núdzový stav v dôsledku nedostatku zdravotného personálu, ale inak veľmi si neviem predstaviť, aká súvislosť by sa tam našla.
A pán minister včera argumentoval tým, že mimoriadna situácia je decentralizované riešenie, zavádza sa na konkrétny región, na konkrétnu situáciu. To sedí, ale rovnako je pravda, že aj núdzový stav, ktorý sa tu má nahradiť mimoriadnou situáciou, možno vyhlásiť na obmedzené územie. Vyplýva to z čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, poslednej vety, ktorá hovorí o tom, že: „Núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky." Môže, nemusí. V roku 2011 sa týkal len 16 konkrétnych nemocníc a následne sa pracovná povinnosť stanovila len na konkrétnych lekárov, bez ktorých by systém skolaboval. Čiže nie je pravda, že musí to byť na celom území, aj núdzový stav môže byť iba na niektorých územiach v niektorých regiónoch. A núdzový stav sám osebe neznamená, že sa príjmu všetky opatrenia, ktoré je možné v núdzovom stave prijať a že budú uložené všetky povinnosti, ktoré možno v núdzovom stave prijať. Tie opatrenia a tie povinnosti musia byť primerané situácii. Nesmú byť nadmerné. Mali by byť iba nevyhnutné. V nevyhnutnej miere zasahujúce do práv fyzických osôb a právnických osôb. To, že môžu byť vydané nejaké opatrenia, neznamená, že musia byť vydané, že musia byť vydané všetky a že musia byť v tej najprísnejšej forme, ktorú teoreticky ústavný zákon pripúšťa.
Ďalší argument, ktorý tu povedal pán minister, a opakovane, že v núdzovom stave je povinná práca a neplatí Zákonník práce, že výška mzdy, nadčasy, nemali by garantované pracovné miesto, mohli by byť vyslaní do iného miesta výkonu práce, lekári, právo na oddych, na dovolenku, vzdelávanie, školenia a tak ďalej. Skutočnosť je však taká, že aj v núdzovom stave platí Zákonník práce vo vzťahu napríklad k odmeňovaniu, čo vyplýva z § 27 ods. 1 zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii, ktorý uvádza, že, ktorý sa týka odmeňovania za pracovnú povinnosť a hovorí, že: „Na výkon práce počas pracovnej povinnosti a na poskytovanie mzdy alebo platu za pracovnú povinnosť sa vzťahujú osobitné predpisy, s výnimkou ustanovení o maximálnej dĺžke pracovného času a ustanovení o dovolenke." Čiže Zákonník práce je tam jeden z tých osobitných predpisov, ktoré sú uvedené priamo v poznámke pod čiarou. A teda Zákonník práce sa vzťahuje s týmito dvoma výnimkami. Maximálna dĺžka pracovného času, ale to, myslím, že vo vzťahu k lekárom nie je nejaké závažné ustanovenie, lebo lekári aj mimo núdzového stavu a mimoriadnej situácie tú dĺžku pracovného času majú úplne inú ako bežní zamestnanci. A teda áno, ustanovenia o dovolenke sa nemusia v rámci povinnej práce uplatňovať, čo neznamená, že sa nemôžu uplatňovať. Nie je na to nárok, ale nie je pravda, že neplatí Zákonník práce. Platí Zákonník práce s týmito výnimkami. A mimochodom zákon o hospodárskej mobilizácii hovorí, alebo definuje pracovnú povinnosť ako povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní a vykonávať prácu aj na inom ako dohodnutom mieste výkonu práce a dohodnutom druhu práce, ak zamestnávateľom je subjekt hospodárskej mobilizácie a ak dotknuté pracovné miesto je pracovným miestom v organizačnej štruktúre subjektu hospodárskej mobilizácie v období krízovej situácie.
Čiže v núdzovom stave povinná práca je predovšetkým povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní. To, čo sa navrhuje, aby bolo možné v mimoriadnej situácii, je takisto povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní. Je to urobené inou formou, tuto sa to nazýva povinná práca. To, čo navrhuje vláda, je, že iba sa zastaví plynutie výpovednej doby a teda nemôžu podať výpoveď, ale obsah toho je v podstate zhodný. Aj v jednom prípade zamestnanec je povinný zotrvať v zamestnaní, lebo mu to je uložené ako pracovná povinnosť a aj v druhom prípade bude povinný zotrvať v zamestnaní, lebo bude mimoriadna situácia, počas mimoriadnej situácie tá výpoveď nenadobudne platnosť. Čiže iná je len forma. Samozrejme, že tá pracovná povinnosť potom umožňuje potom aj viac, umiestniť ho na iné miesto, ale prečo by sa to robilo? Veď sa má riešiť nedostatok lekárov, ktorý môže byť spôsobený tými výpoveďami, tak v podstate tou mimoriadnou situáciou sa im nariadi, že zostanete na tých miestach, kde ste, nemôžete dať výpoveď. A rovnako ak by sa použilo riešenie cez núdzový stav, tak to neznamená, že ich je potrebné posielať na druhý koniec republiky. To možno bude ten plán C, o ktorom pán minister hovorí, že ho pripravujú, Že keď to nebude stačiť, mimoriadna situácia, tak príde niečo iné, možno príde núdzový stav. Ale samé osebe to neznamená, aj riešenie v rámci núdzového stavu môže byť mierne, lebo ak je to dostačujúce na dosiahnutie toho sledovaného cieľa, tak môže byť mierne. Môže spočívať pracovná povinnosť iba v tom, že sa lekárom povie, že nemôžu dať výpoveď. Čiže opäť núdzový stav a povinná práca, je možnosť v núdzovom stave dať toho zamestnanca inde, ale nemusí to tak byť. Aj núdzový stav môže byť taký tvrdý, ako je navrhované pre mimoriadnu situáciu.
No, a zásadný problém s mimoriadnou situáciou je, že podľa mojich vedomostí, a teda budem rád, keď mi to pán minister nejako vysvetlí, v súčasnosti mi nie je známe, že by existovala možnosť súdneho prieskumu mimoriadnej situácie. Ako upozornila včera Slávka Henčeková, právnička poslaneckého klubu SaS, existuje pochybnosť, či je uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie preskúmateľné súdom. Lebo vyhlásenie núdzového stavu je preskúmateľné súdom. Ústavný súd podľa čl. 129 ods. 6 ústavy rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu, a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia, boli vydané v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom. Explicitné ustanovenie v ústave, že možno preskúmať rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, a teraz nehovorím o jednotlivých opatreniach, ktoré teoreticky môžu napadnúť tie dotknuté fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa to týka nejakou individuálnou správnou žalobou v rámci správneho súdnictva alebo ústavnou sťažnosťou, hovorím o preskúmaní celého vyhlásenia núdzového stavu, kde môže dať v zmysle zákona o ústavnom súde najmenej pätina poslancov Národnej rady, prezident, vláda alebo generálny prokurátor podnet, aby Ústavný súd rozhodol, či núdzový stav bol vyhlásený v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom.
Ako je to v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie? Kompetenčný zákon v § 1aa uvádza, že: „Vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády. Uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak." Tak sa pýtam, aký osobitný predpis stanovuje v tomto prípade inak? Aký osobitný predpis stanovuje, že je možné preskúmať uznesenie vlády? Lebo tak sa vyhlasuje mimoriadna situácia, uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie. Čiže toto podľa môjho názoru je problém a teda tú situáciu, ktorá hrozí, ak by nadobudli výpovede lekárov platnosť, ste mohli riešiť núdzovým stavom. Rozumiem, že sa vám do núdzového stavu nechce, lebo však strany vládnej koalície a počas svojho pobytu v opozícii dosť brojili proti núdzovému stavu, huckali ľudí proti núdzovému, hoci to zodpovedalo, teda existencia núdzového stavu situácii, v ktorej sa Slovensko nachádzalo. Teraz sa bojíte, že sa to môže obrátiť proti vám. Že by ste tiež museli siahnuť po núdzovom stave a tvárite sa, že riešenie cez mimoriadnu situáciu bude mäkšie, bude menej zasahujúce do práv, ale tá forma, ktorú navrhujete, je veľmi podobná tomu riešeniu, ktoré by bolo cez núdzový stav, a navyše obchádza možnosť súdneho prieskumu. Čiže z tohto hľadiska je v tejto podobe ešte horšie ako ísť cez núdzový... (Potlesk.)

Deň v parlamente

<- ->