|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pani poslankyňa Gregorová, v súvislosti s tým, čo ste hovorili o absencii odbornej diskusie, tak ja som si spomenul presne na to isté, čo teraz pomenovala pani poslankyňa Marcinková vo faktickej poznámke, a síce, že množstvo inštitúcií, množstvo odborníkov sa ozvalo s kritickým názorom na tú novelu a že sme nepočuli žiadne, žiadne odborné vyjadrenie v prospech tej novely. No a teraz konečne prišlo, prišlo od dekana právnickej fakulty Eduarda Burdu a v článku v Novom Čase. A tá argumentácia je úplne akoby skopírovaná z toho, čo hovorí vládna koalícia, teda to oficiálne, nie to, čo hovoria, keď sa tak ako spustia a hovoria o čurillovcoch, lebo, lebo to je ten skutočný dôvod a o tom, že treba odstrániť predsedníčku úradu, ale, ale to, čo tak ako oficiálne hovoria. No a na tom je za... sú zaujímavé viaceré veci. Jednak to, že pán dekan Burda je zástupcom strany HLAS – sociálna demokracia v štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán a dokonca je jej predsedom.
Ďalej je na tom zaujímavé to, že je to piár článok, je to označený ako piár článok. Ja teda na rozdiel od pani poslankyne pani Marcinkovej si nie som celkom istý, či si to platil sám dekan Burda, alebo to platila právnická fakulta, alebo to platila strana HLAS alebo dokonca ministerstvo vnútra, ale je to piár článok. Piár článok je platený článok a bolo by zaujímavé vedieť, kto tento piár článok zaplatil.
No a tretia vec, ktorá je zaujímavá v tejto súvislosti, pani poslankyňa Kolíková včera upozornila, že ministerstvo spravodlivosti v utorok vyhlásilo výzvu, ktorá umožňuje právnickým fakultám uchádzať sa o milión eur, aj do piatku, do dnes, za tri dni musia tam predložiť, predložiť žiadosť. Takže keď je niekto pripravený, a predpokladáme, že Právnická fakulta UK je pripravená, tak môže ma... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pán poslanec Spišiak, zdalo sa mi cenné na vašom vystúpení, že ste do toho vniesli aj ten pohľad firiem, slušných firiem a firiem, ktoré majú čo skrývať. Lebo tie slušné firmy nemajú s týmto návrhom, teda s týmto zákonom problém. Problém s týmto zákonom majú firmy, ktoré konajú podvodne, korumpujú, porušujú právne predpisy. Tie firmy, ktoré konajú slušne, naopak tento zákon môžu využívať na svoju ochranu, pokiaľ nemajú v úmysle konať protiprávne. Takže netýka sa to len politikov, netýka sa to len štátnych orgánov a verejných inštitúcií, týka sa to aj súkromných firiem a presne v tomto garde. Tí, ktorí sú slušní, tí, ktorí dodržiavajú zákony, nemajú dôvod mať akýkoľvek problém s týmto zákonom, či už sú to ľudia, politickí predstavitelia alebo zamestnávatelia. Tí, ktorí zákony porušujú, tí, ktorí chcú kradnúť, tí, ktorí chcú korumpovať, tí, ktorí chcú chrániť takých, čo podvádzajú a korumpujú, tak tí majú so zákonom problém, lebo pre nich predstavuje prekážku, preto potrebujú tú prekážku odstrániť, preto potrebujú zlikvidovať nezávislú inštitúciu, lebo to, čo ten zákon naďalej obsahuje aj po Eliáš-Bartekovom pozmeňováku, ak bude schválený, je likvidácia nezávislej inštitúcie, ako pán poslanec Kalivoda priznal, nejdete ten zákon, nejdete ten úrad zrušiť, ale zrušiť. Čiže vy ho zrušíte a potom si urobíte nový, ale ten už nebude mať tie znaky nezávislosti, ktoré by mal mať.
|
...aj retroaktívne a tvrdila, že by to bol rozpor s právom Európskej únie. Vy ste to popierali, neumožnili ste jej vystúpiť, mimochodom ani včera, ale ani vtedy, v rôznom, nemohla dostať 3 minúty, aby sa k tomu, k tomu vyjadrila k veci, ktorá sa týka jej úradu a ktorá bola poslancami navrhovaná bez akéhokoľvek, akejkoľvek konzultácie s úradom. Popierali ste, že je to v rozpore s právom Európskej únie. Potom prišla vláda s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Tie ustanovenia, ktoré boli problematické a ktoré boli evidentné, evidentne v rozpore s príslušnou európskou smernicou, vláda zahrnula do svojho návrhu. My sme na to opätovne upozorňovali a vy ste to opäť odmietali, že nie, nie, je to problém, je to v poriadku, aby po už neviem koľkých dňoch rokovania, rozpráv, diskusií vo výboroch, v pléne prišla dvojica poslancov Eliáš a Bartek s tým, že presne tieto ustanovenia sa majú z návrhu zákona vypustiť a je to výsledok konzultácií s Európskou komisiou, čiže vlastne potvrdzujete, že sme mali pravdu. Potvrdzujete, že pani predsedníčka Dlugošová mala pravdu, keď vás upozorňovala na to, že takýmto spôsobom, ak sa zúži ochrana oznamovateľov, bude to v rozpore s právom Európskej únie a teda, úplný paradox je, že pán poslanec Bartek je predkladateľom pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa z vládneho návrhu vypúšťa to, čo je obsahom jeho poslaneckého návrhu. Ja neviem, ja by som sa asi hanbil, keby som predložil nejaký poslanecký návrh, potom sa ten poslanecký návrh premietol do vládneho návrhu a potom by som ja mal pozmeňujúcim návrhom vypustiť z vládneho návrhu to, čo som vlastne ja chcel dostať do zákona, ale dobre, no tak asi to máme nastavené, asi to máme nastavené inak a chcem upozorniť, že vládny návrh vo svojej dôvodovej správe tvrdí, že návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, čo v dôsledku tohto pozmeňujúceho návrhu pánov poslancov Eliáša a Barteka je zjavné, že je to lož, že to nie je pravda, že ten návrh zákona nie je v súlade s právom Európskej únie, lebo pozmeňujúci návrh je výsledkom konzultácií s Európskou komisiou a človek by si tak povedal, že ak niekto chce navrhnúť nejaký zákon alebo návrh predložiť návrh zákona do parlamentu, tak by si mal predtým, ako ho predloží overiť, či je alebo nie je ten návrh zákona v súlade s právom Európskej únie. Nota bene, keď to robí vláda, keď potrebuje konzultovať s Európskou komisiou, tak to má urobiť predtým, ako navrhne nejaký zákon do parlamentu, nie až potom. No, ak týmto pozmeňujúci návrh bude schválený, tak celý návrh zákona sa scvrkne. Páči sa mi to slovo, ktoré použil pán poslanec Krúpa. Celý ten návrh zákona sa scvrkne iba na likvidáciu úradu a odstránenie jeho súčasnej predsedníčky a jej nahradenie nejakou figúrkou, ktorú vymenuje pán predseda Národnej rady Raši, ale tam je možný naďalej rozpor s právom Európskej únie, lebo ochrana oznamovateľov má byť garantovaná nezávislým úradom a čo je to za nezávislý úrad, kde síce je v zákone napísané, že iba zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sú striktné a prísne nastavené, možno odvolať predsedu úradu a keďže tie dôvody nenastali, tak si parlamentná väčšina pomôže tým, že úrad zruší, založí nový úrad, ktorý bude takmer jedna k jednej rovnaký ako ten predchádzajúci úrad a dá si tam svojho človeka. To nie je nezávislosť, to je spochybnenie nezávislosti takéhoto úradu, takejto inštitúcie. To je niečo podobné, ako keby ste novelizovali súčasný zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a dopísali by ste tam, že Národná rada môže na návrh vlády odvolať predsedu úradu aj bez uvedenia dôvodu a potom na základe takto zmeneného zákona by ste odvolali pani Dlugošovú z funkcie predsedníčky úradu a zvolili si tam niekoho ďalšieho, lebo je to obchádzanie účelu zákona, obchádzanie zmyslu toho ustanovenia, ktoré tam je dnes a ktoré má chrániť nezávislosť úradu a nezávislosť osoby, ktorá sedí na čele úradu alebo stojí na čele úradu. Tie formálne dôvody, ktorými vláda odôvodňuje, teraz už nechajme bokom skrátené legislatívne konanie, to všetci vedia, že je nezmysel, že na to dôvody nie sú, je spojenie dvoch nesúvisiacich agend, ochranu oznamovateľov a ochrany obetí. Doteraz mi nikto nevysvetlil, akým spôsobom pomôže, či už oznamovateľom alebo obetiam trestnej činnosti, ak sa o nich bude starať jedna inštitúcia, lebo ide o dve odlišné agendy. Ja som veľmi rozmýšľal, že kde môže byť ten prienik, že aká je tá osoba, ja by som rád spoznal nejakú jednu osobu, ktorá je zároveň aj oznamovateľom protispoločenskej činnosti a potrebuje ochranu pred svojim zamestnávateľom a zároveň aj obeťou trestnej činnosti, ktorá, ktorá násilnej trestnej činnosti, ktorá by mala dostať odškodnenie a že by jej mohlo prospieť, keby to robil jeden úrad. Aj v rámci toho úradu to ale potom robiť dvaja rôzni zamestnávatelia a teda, môže byť napríklad situácia, že zamestnávateľ sa dozvie, že jeho zamestnávateľ je skorumpovaný, podá trestné oznámenie. Potom ho niekto zbije, ublíži mu na zdraví a potom sa zistí, že to bolo na objednávku toho zamestnávateľa, tak tá osoba bude v pozícii oznamovateľa, ktorého bude treba chrániť pred odvetnými opatreniami zo strany zamestnávateľa a zároveň aj obete násilného, úmyselného násilného trestného činu, ktorá sa bude môcť domáhať odškodnenia. Teoreticky taká situácia môže nastať, ale koľko je takých prípadov? Koľko z tých obetí, ktoré sú odškodňované v súčasnosti ministerstvom spravodlivosti sú zároveň aj oznamovatelia trestného činu v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a koľkí z oznamovateľov protispoločenskej činnosti sú zároveň aj v postavení obetí násilného trestného činu? Teoreticky to možné je, ale obávam sa, že prakticky taká situácia ani nenastala, teoreticky mohla. Ďalším z dôvodov, lebo tie dôvody sa menia, tie dôvody niečo je napísané, niečo nám povie pán minister Šutaj Eštok, niečo nám povie pán podpredseda Národnej rady Gašpar, keď vystúpi a raz to nesúvisí vôbec s Čurillovcami a potom ako významnú časť príhovoru ako pána podpredsedu Národnej rady Gašpara, tak pána ministra dnešného vystúpenia, pána ministra Šutaja Eštoka, tvoria informácie o Čurillovcoch, tak súvisí nesúvisí. Tak pani štátna tajomníčka ministerstva vnútra Kurilovská, ktorá prišla s návrhom zákona do ústavnoprávneho výboru, tak tá nám hovorila o tom, že sa ztransparentní výber predsedu úradu. Keď sme ju upozornili, že ako sa ztransparentní, keď sa skoro jedna k jednej, celý ten proces výberu prenáša zo súčasného zákona, výberová komisia, verejné vypočutie, osvojí si vláda, posunie dvoch kandidátov do parlamentu, parlament volí, takto bola mimochodom zvolená za predsedníčku úradu pani Zuzana Dlugošová. V čom ten výber bude transparentnejší? Na to nedokázala odpovedať, na to nikto nedokáže odpovedať a transparentnejší nebude. Ten výber bude rovnaký, prebehne rovnakým spôsobom. Rozdiel bude akurát v tej komisii, lebo v tej komisii má, bol a aj má byť zástupca prezidenta, vlády, verejného ochrancu práv a poradného orgánu vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti, to sa nemení, ale podľa predchádzajúceho alebo doterajšieho znenia zákona tam má byť zástupca Rady pre štátnu službu a keďže Radu pre štátnu službu ste už zrušili, tak tam bude zástupca Úradu vlády, čiže päťčlenná komisia, traja budú nominovaní subjektmi priamo spojenými so súčasnou vládnou koalíciou. Vláda a Úrad vlády je jedno, aký je tam rozdiel preboha a prezident je zakladajúci predseda HLAS-u a nie teda s malým z, ale s veľkým Z, ospravedlňujem sa, že som ho nazval čestným predsedom HLAS-u a niekto z poslancov HLAS-u ma upozornil, že si to mám naštudovať, tak som si to naštudoval, je zakladajúci predseda HLAS-u, ktorý má v zmysle stanov HLAS-u, postavenie, oficiálne postavenie v HLAS-e, v iných stranách sa to nazýva čestný predseda. V HLAS-e si neviem prečo povedali, že nebudú mať čestného predsedu, ale zakladajúceho, možno teda, že nejak to nezodpovedá, nezodpovedá ich nastaveniu. Vrátim sa ešte k tej téme, ktorá tu bola, bola rozobraná. Jedným spochybnením nezávislosti úradu je, že ten úrad bude zlikvidovaný, aby bola odstránená súčasná predsedníčka. Druhým spochybnením a teda je to účelové popretie zmyslu toho zákona ako je dnes nastavený a tej nezávislosti, ako je dnes garantovaná. Druhým spochybnením, o ktorom sa teraz hovoril je, že v komisii, komisia už nebude mať charakter, že bude pluralitne zložená, ale väčšinu v nej budú mať zástupcovia vládnej koalície, osoby priamo spojené jednou koaličnou zmluvou, čiže to bude výrazná politizácia oproti tomu predchádzajúcemu stavu. Pozrite si, kto bol, vtedy bola pani prezidentka Čaputová, bola Rada po štátnu službu, čiže bolo to pluralitne zložené a tretím spochybnením je ten dočasný šéf, o ktorom sme tu už hovorili krátko, ktorého bude vyberať pán predseda Národnej rady Raši, ktorý síce môže overiť tie formálne predpoklady, občianstvo, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má možnosť si overiť aj to, či je alebo spoľahnúť sa na nejaké cez prehlásenie, či je alebo nie je členom politickej strany a či vykonával alebo nevykonával funkciu prezidenta, poslanca, člena vlády, to sa pomerne jednoducho dá asi, dá asi overiť, ale má svojím doterajším pôsobením v osobnom, verejnom a profesijnom živote dávať záruku, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne a zodpovedne. Toto sa má overovať výberovým konaním, verejným vypočutím. Miesto toho, ja neviem akým spôsobom to chcú predseda Národnej rady zistiť. To bude proste čisto subjektívne a dosadí na čelo úradu nejakého človeka, ktorý tam bude a nemusí to trvať krátko. Súčasný zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti nadobudol účinnosť 1. marca 2019 schválením zákona alebo teda schválením nadobudnutím účinnosti zákona, sa začal proces výberu, bolo výberové konanie, posúdila návrh vláda, išlo to do parlamentu, parlament nikoho nezvolil z tej dvojice kandidátok. Zopakovalo sa výberové konanie. Znova to šlo, teda znova to šlo na vládu, vláda to posunula parlamentu a opäť nikto nebol zvolený. Prišlo nové volebné obdobie, nová vláda si povedala, že nebude nanovo robiť výberové konanie, ale vyberie tých kandidátov, ktorých, ktorí vzišli z procesu v predchádzajúcom volebnom období a teda boli tam v tej komisii zástupcovia predchádzajúcej vlády. Posunula ich do parlamentu a parlament zvolil pani Zuzanu Dlugošovú, ale stalo sa to až začiatkom roku 2021, takmer dva roky trval ten proces výberu, čiže ja neviem, či budete efektívnejší, ale teoreticky dva roky alebo možno rok, bude na čele úradu človek, ktorý nebude mať legitimitu toho výberového procesu, ani toho výberového procesu, ktorý formálne bude nastavený a traja z piatich členov komisie budú vaši ľudia, čiže ak je tu spravodajca, tak na základe toho, čo som povedal, dávam návrh v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona a zároveň dávam návrh, ak nebude tento návrh schválený, vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem. (Potlesk.)
|
Pani poslankyňa Mesterová, no tak ako právne rady zadarmo tu poskytuje opozícia koalícii. Tak áno, ešte keby si mohli upraviť, lebo tak to sa naozaj, naozaj nedá stihnúť, že keď si komisia vznikne, alebo teda, nie že komisia vznikne, tie subjekty, ktoré môžu nominovať členov komisie majú na to 15 dní a zároveň po 15 dňoch má byť zverejnená aj tá výzva. No to sa dosť ťažko bude stíhať, tak nejaký posun by tam mohol nastať a toto si myslím, že toto je taká nevinná rada, že to by mohli si osvojiť, ja neviem, pán poslanec Bartek, napríklad, ako on sa zaujíma o túto tému tak mohol by, mohol by priniesť do parlamentu ďalší pozmeňujúci návrh, podobne ako priniesol ten poslanecký návrh, ktorý mal vlastne obmedziť ochranu oznamovateľov iba na hlásenia, ktoré sa týkajú zamestnávateľov a umožniť každého pol roka preskúmať tú poskytnutú ochranu. Alebo napríklad teraz doniesol pozmeňujúci návrh, ktorý urobí presný opak, teda z vládneho návrhu vypúšťa tie veci, ktoré aj on chcel dať to zákona prostredníctvom svojho poslaneckého návrhu zákona. Tak možno že by mohol aj túto chybu opraviť a zrejme, teda neviem či tú tak dohodnutí v HLAS-e, že on má na starosti tento zákon a stará sa, aby bol prijatý v čo najkvalitnejšej forme, tak myslím že je v sále a počúval to vystúpenie. Tak dúfam, že si to poznačil a prostredníctvom svojej legislatívnej iniciatívy zabezpečí, že príde ďalší pozmeňujúci návrh a aj táto drobná chyba, ktorá inakšie je pomerne nepodstatná a najmenej škodlivá v celom tom návrhu, tak aspoň toto opraví.
|
No tak toto je zaujímavé. My sme tu možnože týždeň čistého času viedli rozpravu a upozorňovali sme na to v pléne, vo výbore, pýtali sme sa na to, vy ste to vytrvalo popierali, že je to nejaký problém, a teraz sa tu pán spravodajca mimo poradia prihlási, prečíta pozmeňujúci návrh, ktorý ani neodôvodní, vôbec ho neodôvodnil na rozdiel od teda toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítal pán poslanec Matovič v predchádzajúcom vystúpení a ktorý tiež teda konkrétne neodôvodnil, ale to bolo pomerne jasný a zrozumiteľný pozmeňujúci návrh, že o čo v ňom ide, ale tuto, že vypúšťa sa to, vypúšťa sa hento, keby človek nemal poruke, poruke internet, tak sa ani vlastne nedozvie, že čo sa tým návrhom mení. A tým návrhom sa mení teda zásadne to, akým spôsobom sa má zasiahnuť do ochrany oznamovateľov. Je to v podstate, ja teraz iba počas vystúpenia som si to pozeral, ale ak sa na to dobre pozerám, tak je to vypustenie celého toho poslaneckého návrhu, s ktorým sem prišli poslanci Bartek a spol. a na ktorý nás upozorňovala pani predsedníčka Dlugošová, že to nie je v súlade s právom Európskej únie a vy ste sa tvárili, že je to v poriadku, nedovolili ste jej k tomu vystúpiť, lebo ona chcela vystúpiť na riadnom ústavnoprávnom výbore ešte pred začiatkom schôdze, aby nás na to upozornila. To ste jej neumožnili. Potom ste to zahrnuli do návrhu zákona, ktorý do skráteného legislatívneho konania pretlačila vláda, a teraz to idete vypúšťať. A opäť, keby sme neboli tak rozsiahlo diskutovali, tak ten zákon už je schválený v rozpore s právom Európskej únie. Čiže my sme vás vlastne zachránili tým, že sme tak veľa diskutovali. Aspoň by ste sa nám mohli poďakovať. (Potlesk.)
|
Pán poslanec Matovič, chcel by som konšt... chcel by som reagovať na to konštatovanie týkajúce sa motivácií predkladateľov návrhu zákona a je myslím, že zrejmé, že tým základným motívom je, ako bolo povedané, pomsta. Nič iné ako pomsta a teda prípadne snaha zabezpečiť si beztrestnosť, podobne ako pri tej hanebnej mafiánskej novele Trestného zákona zo začiatku volebného obdobia, za tým zákonom nie je. Všetkým vrátane predkladateľov, vrátane koaličných poslancov, vrátane ministrov, všetkým, ktorí o tom hovoria, všetkým, ktorí to videli, je jasné, že tu nejde o ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a jej zlepšenie, že tu nejde o obete trestných činov a ich účinnejšiu ochranu, ale že tu ide iba o pomstu. O pomstu predsedníčke Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá sa previnila, a to je záhadou, že čím vlastne, lebo nebola to ona, kto rozhodol o poskytnutí ochrany čurillovcom, to bola prokuratúra, nebola to ona, ktorá schválila ten zákon, nebola to ona, ktorá ju sama seba zvolila alebo navrhla parlamentu, bola to, bol to výberový proces, komisia ustanovená ešte za Pellegriniho vlády a teda dvakrát Pellegriniho vláda ju navrhla parlamentu. A nebola to nakoniec ona, kto by odmietol dať súhlas s pracovnoprávnym úkonom vo vzťahu k čurillovcom, lebo minister Šutaj Eštok porušil zákon, ani sa na ňu neo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Vážená členka, členovia vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte aby som interpeloval troch z tu prítomných členov vlády. Začnem interpeláciou na pána ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý v rámci výkonu svojej pôsobnosti zastupovať zruba 3/4 členov vlády na Hodine otázok, ktorá sa práve skončila. Dovolím si vám dať do pozornosti znenie rokovacieho poriadku, ktorý je v § 131 myslím ods. 7 uvádza, že na Hodine otázok musia byť prítomní všetci členov, musia byť prítomní všetci členovia vlády. Na hodine otázok bol prítomný pán premiér Fico, pán minister spravodlivosti Susko, pani ministerka kultúry Šimkovičová a potom už iba pán minister obrany Kaliňák, ktorý zastupoval všetkých ostatných členov vlády ktorým boli položené otázky. Vy ste tu ale neboli na Hodine otázok pán (Hlas z pléna.), no nesedeli ste na svojom mieste, nesedeli ste na svojom mieste, dobre, dobre. Ospravedlňujem sa pán minister Migaľ, ale teda zhruba za 3/4 vlády bol poverený odpovedať pán minister Kaliňák. Ale v rokovacom poriadku sa píše, že v odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. Určil, teda neviem či to boli za odôvodnené, odôvodnené prípady, ale v rámci výkonu toho, svojej funkcie pán minister obrany odpovedal na otázky, ktoré tu boli položené. A odpovedal aj na otázky poslancov, poslankýň Progresívneho Slovenska, ktoré sa týkali tragédii v Mašličkove a v Kozárovciach. Teda on na to odpovedal premiér, ale teda vrátil sa k tomu aj pán Kaliňák. A teda reagoval, že je asi prejavom nesamostatnosti poslancov Progresívneho Slovenka, že 20-krát použili tú istú otázku na premiéra, 28-krát. A označil to za prejav nedostatku kreativity a prejav paniky v Progresívnom Slovensku. Tak ja by som sa chcel spýtať pána ministra Kaliňáka, že prejavom čoho je skutočnosť, že poslanci SMER-u položili 39-krát premiérovi otázku týkajúcu sa Benešových dekrétov, 34-krát poslanci SMER-u tú istú otázku, týkajúcu sa Protestu proti progresivizmu v Košiciach a 28-krát otázku týkajúcich sa údajnej snahy prekryť šimečkovej dotačnej podvody. To je teda tiež, pán minister Kaliňák, prejav nesamostatnosti poslancov SMER-u, prejav nedostatku kreativity a prejav paniky, ktorá dnes panuje v SMER-e z pohľadu na vývoj preferencií, alebo prejav čoho. To by ma, to by ma zaujímalo, lebo keď ste taký znalec a ohodnotili ste to ako poslanci Progresívneho Slovenska opakovane kladú tie otázky, tak naozaj ma veľmi zaujíma ako vy, ako skúsený politik vnímate to, že v násobnej väčšej miere robia poslanci vašej vlastnej strany.
Rovnako by ma zaujímalo ako vnímate skutočnosť, že pán minister vnútra Šutaj Eštok neprišiel na Hodinu otázok, hoci celý deň tu rokujeme o návrhu zákona ktorý predkladá. Budeme rokovať o ňom do polnoci. Budeme o ňom možno rokovať aj zajtra a moja otázka, ktorú som mu položil, na ktorú by ste odpovedali vy, ak by na ňu prišiel, sa týkala práve ochrany oznamovateľov a protestu Generálnej prokuratúry v súvislosti s tým, že pán minister vnútra preradil jedného z policajtov bez vyžiadania si súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Generálna prokuratúra voči tomu dala protest. Čiže téma ktorá bezprostredne súvisí s návrhom zákona o ktorom tu rokujeme väčšinu schôdze a pán minister vnútra sa nechal zastúpiť vami, ministrom obrany, predchádzajúcim ministrom vnútra. To je teda tiež prejav nesamostatnosti pána ministra vnútra Šutaja Eštoka, alebo prejav nedostatku jeho kreativity, alebo prejav paniky v HLAS-e. To by ma zaujímalo.
Druhá otázka, alebo druhý okruh otázok chcem adresovať na pána ministra spravodlivosti Suska a súvisí tiež s návrhom zákona, ktorým sa má zlikvidovať Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A tie otázky sme kládli v rozprave, pokúšali sme sa ich klásť na Ústavnoprávnom výbore, pokúšali sme sa ich klásť v pléne a nedostávame na ne primeranú odpoveď. V odôvodnení skráteného legislatívneho konania sa tvrdí, že zároveň sa ukazuje, že existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ja viem, že ste pred týždňom na Hodine otázok odpovedali na otázky kolegýň z poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska, ale teda podľa môjho názoru ste nejako nevysvetlili v čom teda je problém, že viaceré inštitúcie zabezpečujú, alebo rôzne inštitúcie zabezpečujú ochranu obetí trestných činov a ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Lebo ide o dve agendy, ktoré navzájom sa neprekrývajú, alebo sa prekrývajú iba minimálne. Teda v čom je problém, že tam existuje inštitucionálna roztrieštenosť, aké to má praktické dopady na ochranu oznamovateľov a ochranu obetí. A čo sa môže zlepšiť tým ak sa to dá do jednej inštitúcie, keď zároveň ochrana obetí naďalej bude roztrieštená. Lebo časť z tej problematiky naďalej bude riešiť ministerstvo spravodlivosti, časť bude prenesená na novozriadený Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, časť bude naďalej riešiť policajný zbor, časť bude mať na starosti prokuratúra, časť mimovládne organizácie, intervenčné centrá, akreditované subjekty. Takže tá inštitucionálna roztrieštenosť, ak to tak nazývate, vo vzťahu k obetiam trestných činov ostane zachovaná. To už nebude problém?
Ďalej sa v tom odôvodnení uvádza, že táto rozdrobenosť spôsobuje, že osoby, ktoré čelia sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam, nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi, čo môže viesť k ďalším zásahom do ich základných práv. Naozaj by ma zaujímalo, keby ste mi vedeli odpovedať, že ...
=====
|
ja už som nemal možnosť sa dopytovať ďalej na, a teda zaujímavé bolo, čo ma teda obzvlášť zaujalo, že aj poslanci, členovia výboru, ktorí na normálnych rokovaniach výboru, ktoré trvajú celý deň, nepovedia ani slovo okrem toho, že prečítajú spravodajskú informáciu, tak teraz sa aktívne zapájali s otázkami na svoju štátnu tajomníčku, ja som sa cítil skoro ako na hodine otázok pri otázkach na premiéra.
A pokiaľ ide o ten proces výberu, kde, kde sa tvrdí, že sa stransparentní. Nič sa nestransparentní, presne ako si povedala, iba sa preberá ten doterajší mechanizmus, ale je tam jedna zmena v zložení komisie. V tom minulom zložení komisie bol aj zástupca Rady pre štátnu službu. Tú súčasná vláda na koalíciach zrušila. Takže miesto neho tam bude zástupca Úradu vlády. Čiže bude tam zástupca prezidenta, zástupca vlády a zástupca Úradu vlády, traja z piatich členov komisie budú bezprostredne spätí so súčasnou vládnou koalíciou. Budem tam, bude tam zástupca vlády, Úradu vlády, to je v podstate to isté, a prezidenta, ktorý je čestným predsedom jednej z koaličných strán. Aký to bude nezávislý výber?
|
Pani poslankyňa Plaváková, no že či bolo od pána ministra Šutaja Eštoka zbabelé, že neprišiel včera na ústavnoprávny výbor a poslal tam štátnu tajomníčku pani Kurilovskú. Ja si myslím, že je to úplne jedno, aj keby tam prišiel, tak by zasa len tu tie lži, ktorými nás kŕmi, povedal, neodpovedal by nám na žiadne otázky. Veď to nebol normálny ústavnoprávny výbor, mali sme naňho dokopy hodinu a to nie je dosť na takýto dôležitý zákon. Ja som ani nemohol položiť všetky otázky, ktoré som chcel položiť, nieže by som sa mohol vyjadriť vecne k tomu návrhu zákona. Na tie otázky, ktoré som položil, som nedostal odpovede a už som nemal možnosť sa dopytovať ďalej. A teda zaujímavé bolo, čo ma teda obzvlášť zaujalo, že aj poslanci, členovia výboru, ktorí na normálnych rokovaniach výboru, ktoré trvajú celý deň, nepovedia ani slovo, okrem toho, že prečítajú spravodajskú informáciu, tak teraz sa aktívne zapájali s otázkami...
|
Pán minister, som rád, že vám pán minister financií dovolil vystúpiť nakoniec a že ste vystúpili a reagovali na výhrady poslancov. Možno by bolo fajn, keby ste vystupovali aj k vlastným návrhom zákonov nie až v záverečnom slove, ale tak aby bolo možné na vás reagovať. A vy ste zdatný rétor, takže nemáte problém s tým potom opätovne reagovať. No ale ste tej Saske naložili, teda to bolo pre mňa také ale aj milé prekvapenie, že stačí aby Saska niečo povedala, skritizovala vás a vy to hneď zmeníte, tak akože ak to takto funguje, tak dobre vedieť. No ale k tomu legislatívnemu procesu. Je to prílepok čo predložil pán poslanec Svoboda? Je to prílepok. V rozpore s rokovacím poriadkom? V rozpore s rokovacím poriadkom. Ten návrh ste dali do skráteného legislatívneho konania a je to teda presne tak, ako som hovoril. Keby Matúš Šutaj Eštok nepredložil ako prioritu vládnej koalície do parlamentu návrh na likvidáciu Úradu pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, určite by tu nebola taká rozsiahla rozprava a určite by sa v skrátenom legislatívnom konaní prerokoval celý váš návrh zákona. Nemali ste istotu, že sa to podarí, tak teraz to musíte miesto skráteného legislatívneho konania riešiť príspevkom, lebo pomsta je dôležitejšia, likvidácia Úradu na ochranu oznamovateľov je dôležitejšia. Oceňujem to, čo ste povedali, že ak toto bude schválené, je to jedno z tých desiatich opatrení, tak nebude dôvod rokovať v skrátenom legislatívnom konaní o tom zvyšku, návrhu, ktorý ste sem dali, ale tým sa vlastne sám usvedčujete z toho, že ste navrhli skrátené legislatívne konanie v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, lebo jedno z tých desiatich opatrení, ktoré tam je, pri ňom možno je dôvod na skrátené legislatívne konanie a pri tých zvyšných deviatich nie, ale ste ich tam pribalili.
|