Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dovoľte mi prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu poslancov Romana Michelka, Rudolfa Huliaka, Andreja Danka, Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií, zákon o publikáciách (tlač 344) v druhom čítaní vo výboroch. Výbor pre kultúru ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 33 z 12. júna 2024 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre kultúru. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorského výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8 s odporúčaním schváliť. Spoločná správy výborov bola schválená uznesením výboru pre kultúru č. 48 z 25. marca 2025.
Pán predseda, podpredseda skončil som. Môžeme, môžete otvoriť rozpravu pán spravo, pán predkladateľ už prečítal, povedal odôvodnenie, takže už stačí prečítať len normatívny text návrhu.
Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ja nepoznám agentúru Sanep. Bola to, pokiaľ viem, prieskum pre TA3. Treba sa spýtať TA3 u koho si objednáva prieskumy. Ale bez ohľadu na to, aký prieskum, z akého prieskumu som citoval som presvedčený, že keby sa robili aj prieskumy v iných agentúrach, tie výsledky by boli veľmi podobné, pretože naozaj veľká časť slovenskej verejnosti sa bojí toho čo chcete zaviesť vy do právneho poriadku Slovenskej republiky, keby ste vládli. Nemuseli by sme dávať do ústavy, že samozrejmosť, ako povedal pán poslanec Prostredník, že máme len dve pohlavia muž a žena, keby ste práve vy netvrdili, že tých pohlaví je päťdesiat, šesťdesiat, sedemdesiat, osemdesiat. Ja neviem pri akom čísle skončíte vy, progresívci to tvrdíte. Nemuseli by sme dávať do ústavy, že máme právo na zvrchovanosť, keby práve ľudia vašej krvnej skupiny netvrdili alebo nepresadzovali, že v podstate stačia rozhodnutia inštitúcií, súdov, súdnych inštitúcií, byrokratov a tie budú nahrádzať zákonodarstvo parlamentov. Nemuseli by sme to dávať do ústavy, keby ste rešpektovali princíp, že zákony prijíma parlament. Nemuseli by sme dávať do ústavy právo rodičov na výchovu svojich detí, keby ste práve vy neskúšali experimenty na deťoch a aj to prezliekanie, nie karnevaly, ale to nútené prezliekanie aby sa chlapci učili ako sa cítia dievčatká a dievčatká ako sa cítia chlapci. Vy, vaši ľudia, vaši aktivisti toto presadzujú. A pani Hanuliaková, my nenávisť nešírime. Ak tu niekto šíri nenávisť, tak sa treba spýtať z koho radov bol atentátnik, ktorý chcel zavraždiť premiéra. (Potlesk.)
|
...čo si máme myslieť o pohlaviach, čo si máme myslieť o mužoch, o ženách, a to už je ďaleko za hranicou toho, kvôli čomu Európska únia vznikala. Ak my do ústavy dáme právo Slovenskej republiky v otázkach národnej identity si o týchto veciach aj naďalej rozhodovať, tak je to absolútne správne, ja v tom nevidím naozaj nijaký problém.
Na záver môjho vystúpenia, vážené pani poslankyne, páni poslanci, by som chcem urobiť taký apel na poslancov, ktorí sa hlásia k nejakým konzervatívnym hodnotám. Ešte spolu ani nevládnete, a vidíte, akým neuveriteľným spôsobom váš dokážu dourážať len preto, že máte na niečo iný názor. Viete si predstaviť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, čo zo svojho programu presadíte pri, v prípadnej budúce vláde s Progresívnym Slovenskom, keď teraz, len chcete podporiť niečo, čo máte 20, 30 rokov v programe. A, a hádam môžem hovoriť čo ja chcem. Či nie? (Reakcie z pléna.) Avšak áno. Celý čas hovorím, celý čas hovorím k veci. Celý čas hovorím k predloženému návrhu zákona a, a. Pani poslankyňa, to je zaujímavé, ako veľmi sa bojíte tejto témy, lebo je to pravda. Lebo ja si myslím, že voliči, poslanci Kresťanskodemokratického hnutia a Kresťanskej únie, OĽANA si dobre uvedomujú, že v prípadnej vláde s vami nieže nepresadia nič, ale nedokážu ani zabrániť tomu, aby ste vy presadili svoju ideológiu. A preto je úplne, otázka je veľmi jednoduchá. Ak existuje šanca, že v prípadnej budúcej vláde, ale netešte sa predčasne, ja si myslím, že nebudete ani v tej ďalšej vláde. Ale povedzme, modelujme príklad. Ak je teda šanca, že v tej prípadnej budúcej vláde poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie, OĽANO, Kresťanská únia presadia takéto ústavné zmeny, ktoré dnes predkladáme my, potom v poriadku, nehlasujte za predložený návrh ústavy. Ale sami dobre viete, že takáto šanca neexistuje. Že tie dvere prijať, túto významnú ústavnú zmenu, sú pootvorené teraz. Tak ako boli otvorené pred desiatimi rokmi, keď sa prijímal ústavný článok o jedinečnosti zväzku muža a ženy, manželstva ako zväzku je dnešného zväzku muža a ženy. Tie dvere sa teraz otvárajú, teraz je čas, aby sme zrejme zajtra v hlasovaní rozhodli, či túto ponúknutú príležitosť využijeme. Vlády budú prichádzať, vlády budú odchádzať, ale ak dostaneme do ústavy túto významnú zmenu, tieto významné ústavné články, urobíme. Pani poslankyňa, veď vy ste z tej slušnej strany, nemôžete neslušne vykrikovať, pani poslankyňa Mesterová. Veľmi vám vadí čo hovorím, preto vykrikujete, ale napriek tomu to poviem. Ak sú tie dvere tej príležitosti otvorené, myslím si, že každý z nás, vážení páni poslanci, pani poslankyne, by sme mali dať bokom politický rozmer tejto úvahy a mali by sme podporiť to, čo je predložené a čo ešte možno bude doplnené nejakým pozmeňovacími návrhmi.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som na záver svojho vystúpenia predniesol pozmeňovací návrh, ktorý súvisí so zmenou účinnosť. Navrhujem účinnosť ústavného, ústavy, tejto ústavnej zmeny na 5.júla 2025. Pán predseda, idem prečítať pozmeňovací návrh.
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím zastaviť čas. Nech sa páči.
Podmanický, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 733). Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 733) sa mení takto.
K čl. 2, znenie čl. 2 sa mení takto.
Čl. 2
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 5. júla 2025.
Ešte raz, ďakujem veľmi pekne za pozornosť a chcem všetkých poprosiť o podporu tejto novely ústavy. (Potlesk.)
|
k dohode medzi vládnymi stranami a časťou opozície. Tak je ústava konštruovaná. Má to hlbokú logiku v tom, že ak sa niečo do ústavy prijme, tak je to nejaký predpoklad nejakého širšieho konsenzu, ktorý sa nemení po každý parlamentných voľbách. Sú, samozrejme, výnimky, keď vznikne vládna koalícia, ktorá má viac ako 90 poslancov, ale zmeny, ktoré sa prijímajú pri takýchto konšteláciách, sú zväčša nestabilné a môžu sa potom meniť.
Čiže ak hovoríme o predloženom vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky, tak hovoríme, prirodzene, o potrebe hľadania konsenzu medzi vládnymi stranami a niektorou, niektorými opozičnými stranami. Iným spôsobom ústavu meniť nevieme. Iným spôsobom nevieme dosiahnuť konsenzus na veci, ktorú, na ktoré je povedzme nejaká spoločenská zhoda. Vytýkať teda niektorej z opozičných strán, že rokuje o novele ústavy, je z princípu hlúposť, pretože vždy sa o novele ústavy alebo spravidla sa o novele ústavy má rokovať naprieč politickým spektrom.
Ja to vnímam tak, že máme v parlamente dve politické strany, ktoré sú a priori proti zmene ústavy, opozičné, a dve opozičné strany, ktoré v podstate, možno až tri teda, ak by sme povedali, že v Oľane ešte máme Kresťanskú úniu. Môžeme hovoriť až o troch stranách, ktoré v podstate akceptujú ten predložený návrh, ktorý predložila vláda, prípadne ktorý predkladá Kresťansko-demokratické hnutie, pretože sú si vedomí toho, že je to potrebná vec. Ak dovolíte, ja to dokumentujem aj štatistikou, prieskumom, aký je názor verejnosti. V predchádzajúcich dňoch agentúra SANEP urobila prieskum, čo chcú Slováci v ústave. Ak teda hovoríme, že sme demokrati, že rešpektujeme názor ľudí, že ich zastupujeme, že sme zastupiteľská demokracia, tak tie výsledky ale úplne-úplne jednoznačné. Na otázku súhlasíte s tým, aby Ústava Slovenskej republiky uznávala len dve pohlavia muž a žena, 52 % dopytovaných má absolútne jasnú odpoveď určite áno. Ďalších 21 % hovorí skôr áno. To znamená 73 % dopytovaných si myslí, že áno, Ústava Slovenskej republiky by mala mať článok o tom, že máme len dve pohlavia: muž a žena. Päť percent sa nevedelo vyjadriť a na tej opačnej strane 12 % skôr nie a 7 určite nie. Takže 19 %. Čiže 73 % áno, 19 % nie.
To je, to je tak jasný, to je tak jasný názor väčšinový verejnosti, že neviem si ani predstaviť, ktorý iný zákon má takúto obrovskú podporu verejnosti. Ale čo je zaujímavé, z toho vyplýva, že tento názor, že treba takýto ústavný článok zaviesť do ústavy, majú aj voliči nielen teda Kresťansko-demokratického hnutia, Kresťanskej únie, Oľana, ale vyzerá to tak podľa tej štatistiky, že aj voliči SaS-ky a voliči Progresívneho Slovenska.
Ak by sme sa pozreli na druhú otázku, podporujete, aby adopcie detí boli umožnené len manželom mužovi a žene, tak názor áno, buď určite áno alebo skôr áno má 74 % a na opačnej strane je nejakých 18 percent. Na otázku súhlasíte s tým, aby v kultúrno-etických otázkach mala prednosť Ústava Slovenskej republiky pred právom Európskej únie 70 % áno, 21 % nie. Podporujete, aby rodičia mali právo rozhodovať o obsahu vzdelávania svojich detí v citlivých témach 64 % áno, 26 % nie.
Z toho vyplýva, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že existuje široká spoločenská zhoda na tom, že je potrebné prijať Ústavu Slovenskej republiky v tomto znení. Zároveň že aj voliči súčasných opozičných strán sa v prieskume vyjadrujú pozitívne k týmto ústavným zmenám a zároveň si treba položiť otázku, prečo je to tak? Niektorí kolegovia, ktorí vystupovali či dnes alebo v tých, pri tých iných vystúpeniach, hovoria, že je to umelá téma, prináša problémy, ktoré Slovensko netrápia, riešime veci, ktorými chceme niečo prekrývať. Ten prieskum hovorí úplne niečo iné, že je to téma, ľudia cítia potrebu, že treba takúto veci naozaj do ústavy dať a ja sa pýtam prečo? Pýtali sa to aj viacerí poslanci Progresívneho Slovenska v tých predchádzajúcich faktických otázkach, že prečo vlastne s tým prichádzame.
To kvôli vám, vážené pani poslankyne, páni poslanci z Progresívneho Slovenska, lebo vy ste prišli vo volebnej kampani, v predchádzajúcich volebných kampaniach s toľkými strašnými vecami, ktorými ste chceli meniť tisícročiami zaužívané veci, ktorými ste chceli zavádzať experimenty, teraz ma napáda možno také to nútené prezliekanie sa chlapcov do dievčenských šiat, dievčat do chlapčenských šiat a podobné, podobné šialenosti (ruch v sále), že je celkom prirodzené, že je celkom prirodzené (reakcie z pléna), ja chcem poprosiť, ja chcem poprosiť slušnú časť tohto parlamentu, aby sa slušne správala, že je celkom prirodzené, že drvivá väčšina obyvateľstva Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či ktorú politickú stranu volí a mnohí z nich aj tí, ktorí volia vás, sa tohoto boja. Sa boja tých experimentov, ktoré tu chcete zavádzať. Boja sa toho, ako chcete deťom robiť operácie, ktoré ich dokaličia, ktoré im zničia život. Tohoto všetkého sa občania Slovenskej republiky boja. A ja som presvedčený, že boja sa toho aj mnohí poslanci tohto parlamentu, ktorí deklarovali, že nechcú hlasovať za zmenu ústavy a dôvodia to tým, že predkladá ju niekto, kto im nevyhovuje.
Ako som už povedal, neobraciam sa, samozrejme, na vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci z Progresívneho Slovenska, lebo viem, že máme na mnohé veci celkom odlišné názory a je to, je to možno tak správne, ale verím, že sa rešpektujeme, že tak ako ja váš názor akceptujem a priznám sa, že aj rozmýšľam nad argumentami, ktoré hovoríte, zatiaľ ma teda nepresvedčili, prosím, rešpektujte, že aj my máme právo prichádzať s naším videním sveta, že aj my zastupujeme verejnosť a občanov Slovenskej republiky a prichádzame s riešeniami. To znamená, ak chcú Slováci v ústave túto zmenu, je to preto, lebo sa boja experimentov, ktoré zavádza v západnej Európe progresívna ideológia, ktoré sú nebezpečné a ktoré v konečnom dôsledku vedú k rozpadu, k anarchii, k mnohým ťažkým individuálnym osudom ľudí.
Obraciam sa na poslancov, ktorí vedia, že hovorím pravdu alebo sú stotožnení s tým, čo hovorím a nevedia sa preniesť ponad to, že zastupujem politickú stranu alebo ústavu predkladá politická strana, s ktorou sú oni v politickom zápase. Ja chcem povedať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že ak argumentujete tým, že ale aký úmysel má ten, kto predkladá tú ústavu, isto má zlý úmysel, isto je za tým nejaká účelovosť.
Tak po prvé, kladieme si to pri každom zákone, ktorý predkladáme? Kladieme si vždy túto otázku, ale aký má ten druhý úmysel? Ak nemá dobrý úmysel, nemôžem za to hlasovať. Zaujímavé je, že pri 99 percentách prípadov zákonov si túto otázku nekladieme. Kladieme si ju dnes pri ústave práve preto, lebo bola by to skutočne veľká zmena, ktorá by sa podarila dostať do ústavného poriadku Slovenskej republiky. A potom sa pýtam, a ako vieme, aký má ten druhý úmysel? Sme jasnovidci, vidíme do hlavy druhého človeka? Sme presvedčení, že my keď predkladáme návrh zákona, že máme vždy ten najčistejší úmysel, že za tým nie je nič iné? Sme takí dokonalí ako anjeli na nebi, že vždy máme krištáľovo čisté úmysly? Alebo je to tak, že považujeme niečo za správne, predložíme to a hľadáme pre to podporu? Nie je to, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pýcha hovoriť, že isto ten druhý, keď to predkladá, ten nemá dobrý úmysel, ale ja o tom rozhodnem, kedy má on dobrý úmysel a kedy nemá dobrý úmysel.
Pani poslankyňa Holečková povedala, že vyzýva kolegov z Kresťansko-demokratického hnutia, jej bývalých kolegov, aby nehlasovali za túto ústavnú zmenu, pretože, pretože ju predkladá človek, ktorý porušuje toľko alebo väčšinu prikázaní z desatora. To je úžasné, že pani poslankyňa Holečková neporušuje väčšinu príkazov z desatora. Ja to obdivujem, lebo aj ja porušujem väčšinu príkazov z desatora. Všetci porušujeme. Zmysel by mal byť v tom, že si to uznám, že porušujem a snažím sa niečo zmeniť. Ale povedať argument, že ústavný zákon predkladá niekto, kto porušuje desatoro, no tak ako nehnevajte sa na mňa, ale ja neviem (povedané so smiechom), kde sa na túto argumentáciu chodí.
Pán poslanec Prostredník v tom svojom vystúpení čaro nechceného povedal niečo, čo si asi v hĺbke srdca myslí. Povedal takúto vetu, že nemusíte vpisovať do Ústavy Slovenskej republiky veci, ktoré by mali byť úplne samozrejmé. Ja som rád, že ste to povedali, pán poslanec, lebo áno, my predkladáme do ústavy úplne samozrejmé veci. Úplne samozrejmé veci. Len je tu politická sila, ktorá tieto úplne samozrejmé veci chce zrušiť a zavádzať experimenty na deťoch, na rodinách, na ľuďoch. Takže, pán poslanec Prostredník, vaše podvedomie povedalo pravdu a ja som to preto chcel vyzdvihnúť. Ak tu niekto kritizoval ministra Suska za to, že tu on teda ako jeden z dôvodov, prečo predkladáme novelu ústavy, povedal, že aj kvôli tomu, že tu máme justičný aktivizmus inštitúcií a orgánov Európy a Európskej únie. Tak áno, to je pravda. Ale ja nekritizujem individuálne rozhodnutia či už napríklad Európskeho súdu pre ľudské práva. Problém je v tom, že sudcovia chcú zavádzať právo, že chcú zavádzať zákony, že preberajú legi... že preberajú prostredníctvom súdnych rozhodnutí právo parlamentov prijímať zákony, že vlastne týmto, tým anglosaským právnym systémom, systémom precedensov chcú zavádzať právo. Nevolení sudcovia chcú nahrádzať volené parlamenty. A to je naozaj problém. To je naozaj veľký problém. Potom načo budú parlamenty? Načo budeme voliť poslancov, keď aj tak budú rozhodovať nikým nevolení sudcovia a nikým nevolení byrokrati napríklad európskych inštitúcií.
Práve preto je dôležité dostať do ústavy princíp zvrchovanosti v otázkach národnej identity. Práve preto je to inštitút, ktorý pomôže Slovenskej republike brániť sa pred týmto zasahovaním do zvrchovanosti, a to sa nebavme teraz o tom, že či sú interrupcie dobré, alebo zlé, alebo podobne. Ale nech zostane to právo na našom parlamente, aby rozhodol, čo budeme akceptovať, čo nebudeme akceptovať, ako si to na Slovensku upravíme v kultúrno-etických otázkach. Čo je na tomto zlé, prosím vás pekne? Čo je na tomto zlé?
Ak Európska únia vznikala ako ekonomický projekt a sekundárne vlastne ako mierový projekt, že prostredníctvom slobodného obchodu najskôr medzi Nemeckom a Francúzskom, európska dohoda o uhlí a oceli, o atómovej energii a vlastne prostredníctvom ekonomiky má vznikať mier alebo má sa udržiavať mier, tak to bolo správne. Taká Európska únia bola naozaj vizionársky a veľký projekt. Len dnes vidíme, že Európsku úniu chcú ovládnuť sily, ktoré chcú z nej urobiť ideologický projekt. Chcú nám hovoriť, čo si máme myslieť o pohlaviach, čo si máme myslieť o mužoch, o ženách, a to už je ďaleko za hranicou toho, kvôli čomu Európska únie a vznikala. Ak my do ústavy dáme právo Slovenskej republiky v otázkach národnej identity si o týchto veciach aj naďalej rozhodovať, tak je to absolútne správne a ja v tom nevidím...
=====
|
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ak sa bavíme o zmene ústavy, vždy sa musíme baviť o zákone, ktorý má mať nejakú formu stability aj nejakú formu podpory. V našej ústave máme zmenu ústavy konštruovanú tak, že spravidla by na zmene ústavy mala, malo dôjsť k dohode medzi vládnymi stranami a časťou opozície. Tak je ústava konštruovaná, má to hlbokú logiku v tom, že ak sa niečo do ústavy prijme, tak je to nejaký predpoklad nejakého širšieho konsenzu, ktorý sa nemení po každých parlamentných voľbách. Sú, samozrejme, výnimky...
=====
|
28.
Vážený pán podpredseda, dovoľte mi predniesť informáciu o prerokovaní návrhu poslancov pána Michelka, Kotlára, Garaja na vydanie zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry, tlač 526a, v druhom čítaní vo výboroch.
Národná rada uznesením č. 630 z 5. novembra 2024 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry, tlač 526, prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 205 z 21. novembra 2024 odporučil návrh poslancov schváliť a výbor pre kultúru a médiá neprijal uznesenie. Návrh spoločnej správy výborov prerokoval gestorský výbor na svojej 22. schôdzi 26. novembra 2024. Gestorský výbor neprijal uznesenie. Predseda výboru ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.
|
|
|
279.
Pán poslanec Vančo, vy tu sa strašne, ste sa strašne rozčuľovali nad tým, že vy tu môžete vôbec vystúpiť, vôbec rozprávať a v tej istej chvíli ste sa rozčuľovali nad tým, že tu už deväť hodín rozprávate. (Reakcia pléna.) Neviem, akú máte logiku v tom vašom Progresívnom Slovensku, asi podobnú ako pani poslankyňa Števulová, ktorá celý čas rozprávala o tom, že nikto nezničí mimovládne organizácie, ale zároveň rozprávate, že my chceme zničiť mimovládne organizácie, že ten zákon ničí mimovládne organizácie. A to isté ako pán poslanec Dubéci, ktorý ma skritizoval, že zákon je tu už rok, teda že rok už čaká na to, kým bude predložený, a zároveň kritizoval, že ho predkladáme. Takže ja už nerozumiem tej vašej logike (povedané so smiechom), čo teda vlastne chcete.
Ďakujem pekne.
|
178.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, chcem oceniť tvoje konštruktívne vystúpenie, ale nie celkom súhlasím s tým názorom, ktorý tu zrejme majú viacerí kolegovia, že problémy samosprávy vyrieši daňový mix. Veď predsa naviazanie financií samosprávy na daň z príjmu fyzických osôb je systémovo to isté, ako naviazanie na nejaké iné dane. Problém nie je v tom naviazaní na tú konkrétnu daň, ale v tom, že sa do tej dane zasahuje zo strany štátu. Čiže dohoda by mala byť, že keď sa nastaví financovanie štátu, už by sa do, teda financovanie samosprávy, už by sa do toho, do tej dane, či už to bude jedna daň, alebo to bude daňový mix, nemalo vstupovať. To je problém. Veď to financovanie z dane z príjmu fyzických osôb naozaj roky fungovalo veľmi dobre. Veľmi dobre. Tie samosprávy si vedeli naplánovať rozvoj a tak ďalej.
Práve ten hrubý zásah v tom roku, neviem, 2020 alebo 2021, kedy sa to prijímalo, to spôsobilo tie problémy, to otvorilo Pandorinu skrinku a dneska sa stal z dane z príjmu fyzických osôb trhací kalendár. To je problém. Daňový mix, keď sa vláda rozhodne do toho zasiahnuť, tak môžeme mať aj naviazané na desať daní, zmeniť desať daní a nedostanú samosprávy nič, hej? Čiže ja si myslím, že nebolo to zle vymyslené, len sa nemá do toho vstupovať hocikedy.
|
172.
Pán poslanec, nerozumiem tomu, lebo keď za Igora Matoviča sa ročne zoberie 600 mil. a vy hovoríte teraz o 300 mil., tak ako môže byť 300 mil. viac ako 600 mil. To je prvá vec. Ten zásah je neporovnateľný, to neporovnávajte ani to, čo urobil Igor Matovič zásahom do financovania obcí a miest, to neporovnávajte. A tá druhá vec, ktorú ste povedali, tak neviem, ako máte do toho započítané financovanie materských škôl, lebo zas treba povedať, že časť finančných prostriedkov, ktoré sa uberá z podielových daní, bude dofinancovaná alebo bude priame financovanie materských škôl zo strany štátu. Toto treba povedať. Ďalší údaj, ktorý treba zobrať do úvahy, to je prirodzené navýšenie podielových daní, ktoré vyplývajú z ekonomiky. To neviem, ako ste, akým spôsobom máte zohľadnené. Takže tie vaše čísla celkom nesedia.
No a potom vy ste ešte hovorili, že teda váš nejaký dobrý pozmeňujúci návrh nebol schválený. Pán poslanec, každá jedna vec, ktorá sa prekladá, musí prebiehať nejaká komunikácie, nejaké konzultácie. To sa nedá len tak, lebo navrhne si hocikto hocičo, len musíte rokovať aj s partnermi, musíte rokovať aj s dotknutými subjektami a tak ďalej. To nie je také jednoduché, že vy ako poslanec sa zoberiete, niečo vás napadne, predložíte si a čudujete sa, že to ostatní pre vaše pekné oči nepodporili. Lebo za všetkým, za každým, aj za týmto pozmeňovacím návrhom, ktorý predkladáme, je dlhé, dlhé, dlhé vyjednávanie či s obcami a mestami, či s ministerstvo financií. Preto možno aj ten výsledný návrh je nejaký výsledok kompromisu tak, aby keď ho predložíme, bol relevantný a dalo sa o ňom hlasovať aj so šancou, že prejde.
|
166.
Dobrý deň. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Ferenčák, nie je politický, je vecný a aj diskusia o ňom by sa mala viesť a ja si myslím, že sa aj vedie vo vecnom tóne, pretože územná samospráva zastupuje všetkých občanov na Slovensku bez ohľadu na politickú príslušnosť. Ja pôsobím v územnej samospráve dosť dlho, od roku 2003, a zažil som aj rôzne reformy, aj vzostupy, aj pády samosprávy a môžem vám povedať, že v tom roku 2020, alebo do toho roku 2020 sa v podstate permanentne tá situácia obcí a miest na Slovensku zlepšovala. Takže, a či sa vám to páči alebo nie, najviac som ja pozoroval, nezaujate teraz, podporu samosprávy zo strán vlád, kde bol Robert Fico alebo Peter Pellegrini. Naozaj, tam tie obce, v podstate naozaj sa všetky tie ich problémy a pripomienky, s ktorými prichádzali, riešili. Naopak, najväčší zásah do financovania samospráv bol zákon, ktorý, ten známy daňový bonus, ktorý zobral samosprávam zo dňa na deň za vlády Igora Matoviča 600 mil. eur. A to je v podstate to, o čom sa teraz bavíme. Že tu prišiel zákon, ktorý, myšlienka bola dobrá, však daňový bonus všetci podporujeme, ale nemalo sa to zobrať samosprávam. Lebo keď sa to zobralo samosprávam, v podstate sa to tým ľuďom zobralo. Zobralo sa to tým materským školám, zobralo sa to tej záujmovej činnosti a tak ďalej. A to bol zásah do samosprávy v kombinácii s covidom, v kombinácii s neriešenými energiami, ktoré spôsobil tie obrovské finančné prostriedky, ktoré jednoducho chýbajú, alebo ten obrovský finančný výpadok, ktorý chýba.
Takže to si treba uvedomiť, že vláda Igora Matoviča zasiahla takým hrubým spôsobom do financovania samospráv, že mnohé tie samosprávy sa dostali pred kolaps. Lebo mali nejakým spôsobom nastavené rozvojové projekty a tak ďalej a tu zo dňa na deň, bez diskusie s obcami a mestami prišiel tento zásah. Ak tu teda prichádzame s nejakými drobnými opatreniami, ktoré majú túto situáciu aspoň čiastočne vylepšiť s tým, že očakávame, že áno, bude musieť štát do toho zásadnejšie vstúpiť a ja si myslím, že jedno z tých ďalších opatrení, ktoré pôjdu po konsolidácii, bude aj riešenie tých problémov, ktoré tu zanechala vláda Igora Matoviča a neriešila ich ani vláda Hegera a ešte ich prehĺbila a neriešila ich ani vláda progresívca pána Ódora. To treba povedať, neriešila ich, len ich posúvali ďalej tie problémy. Takže netreba si tu teraz robiť nejaké body na tom. Jednoducho sa to neriešilo.
No a to, čo predkladá pán poslanec Ferenčák, alebo ten pozmeňovací návrh, ktorý predkladám ja, to sú naozaj na malé opatrenia, ktoré zvyšujú flexibilitu obcí pri riešení tých výpadkov, ktoré sú. Ten pozmeňovací návrh, ktorý predkladám ja, rieši nakladanie s návratnými zdrojmi financovania, ktoré slúžili na úhradu bežných výdavkov. Viete, že mnohé samosprávy si vzhľadom na to, že aj financie z podielových daní neprichádzali pravidelne, niekedy boli väčšie, niekedy menšie, tak mnohé samosprávy mali tie kontokorenty, ktorými preklenovali tie obdobia výpadku podielových daní a tak ako to bolo v období covidu, tá výnimka, že sa vlastne nemuseli tieto veci ku koncu kalendárneho roka vyrovnávať, toto navrhujeme, aby sa o jeden rok predĺžilo, kým sa nezlepší to financovanie samospráv.
Ja chcem poďakovať ministerstvu financií, že dvakrát nám už pomohlo finančnou injekciou na to, aby sa, aj tento rok aj minulý rok, aby sa aspoň čiastočne vykryli tie najnutnejšie výdavky. Ale opakujem, tých 600 mil. stále nie je riešených a všetci si to uvedomujeme, všetci si to uvedomujeme a ja verím tomu, že tak ako bolo zvykom, dobrým zvykom za bývalých vlád Roberta Fica, že sa to riešilo, že sa to bude aj teraz riešiť. Ja som presvedčený o tom, že sa to bude riešiť. Takže nechcem viac o tom rozprávať, ak dovolíte, prednesiem pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Jána Ferenčáka, Františka Petra, Jozefa Cecha, Zdenky Mačicovej k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 528.
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 528, sa mení takto:
1. Čl. I znie:
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 611/2005 Z. z., zákona č. 324/2007 Z. z., zákona č. 54/2009 Z. z., zákona č. 426/2013 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 171/2015 Z. z., zákona č. 357/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 359/2020 Z. z., zákona č. 201/2021 Z. z., zákona č. 121/2022 Z. z., zákona č. 365/2022 Z. z. a zákona č. 294/2023 Z. z., 85/2024 Z. z., 118/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. Za § 21j sa dopĺňa § 21k, ktorý znie:
㤠21k
(1) Ustanovenia § 10 ods. 7 a 9 vo vzťahu k použitiu prostriedkov rezervného fondu na úhradu bežných výdavkov a ustanovenie § 17 ods. 2 obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať do 31. decembra 2025; v tomto období obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať vo vzťahu k použitiu prostriedkov rezervného fondu a zabezpečeniu vyrovnanosti bežného rozpočtu ani ustanovenia § 12 ods. 3 a § 14 ods. 3. To neplatí vo vzťahu k zostaveniu rozpočtu na roky 2026 až 2028.”
2. V Čl. II sa slovné spojenie „1. januára 2025" nahrádza slovným spojením „15. decembra 2024”.
Koniec pozmeňujúceho návrhu. Ja chcem ešte doplniť, v parlamentnom systéme máme teda dva pozmeňujúce návrhy, ako ste spomínali, pán poslanec. Relevantný je ten návrh, ktorý je prednesený v Národnej rade v rozprave. Čiže je jasné, o čom hovoríme. Je zbytočné, viete, niekedy vystupovať dopredu k niečomu, čo ešte nie je, čo sa nestalo pozmeňovacím návrhom. Teoreticky keby nebol prednesený ani jeden, no tak nie je predložený pozmeňovací návrh a nemáme k čomu diskutovať. Preto je záväzný tento návrh, ktorý som predniesol podľa zákona o rokovacom poriadku. A ešte jednu malú poznámku na záver, vy ste hovorili, pán poslanec... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
|
109.
Dobre, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a média za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, otvorte rozpravu.
|
284.
Ja by som nadviazal na to sústavné zneužívanie prípadu pána Kováčika, ktoré tu spomenul pán poslanec Gašpar vo svojom vystúpení.
Ja sa, pán poslanec, naozaj čudujem kolegom z Progresívneho Slovenska, že tvrdia, že im ide o právo, o právny štát, o demokraciu, že v tomto prípade nechcú, aby bol na Slovensku právny štát. Veď nepoznáme ten spis, možno, možno väčšina z nás pozná len tie informácie, ktoré sú verejné. Ale ak Ústava Slovenskej republiky hovorí, že každý má právo na nezávislého a nestranného sudcu, nezávislého a nestranného sudcu, tak nemôžeme akceptovať, že pána Kováčika súdila pani Záleská, kamarátka alebo priateľka, alebo neviem, partnerka novinárky pani Tódovej, ktorá v podstate 10 rokov nič iné nerobila, len pána Kováčika v podstate kritizovala, naháňala a tak ďalej.
Čiže vy si predstav... alebo keby si predstavili kolegovia z Progresívneho Slovenska, že ja neviem budú mať spor so svojím susedom a súdiť ich bude kamarát ich suseda. Veď to sú jednoducho tak neprijateľné veci, že to by mali okamžite odmietnuť, toto by, o tomto by sme sa ani nemali baviť. Alebo potom sa dozviete, že tento nestranný v úvodzovkách sudca neprijme viac ako 100 dôkazov, ktoré mali svedčiť v prospech obvineného. Veď treba si uvedomiť, že sudca alebo súd nie je orgán činný v trestnom konaní, ten nesmie byť zaujatý. Ten naozaj si musí vypočuť argumenty obžaloby, argumenty obhajoby a rozhodnúť. Veď toto je taký výsmech spravodlivosti a potom sa čudujete, že nikto neverí spravodlivosti na Slovensku alebo ani tým rečiam o právnom štáte. Veď tu by ste mali byť prví a povedať, áno, nech Kovačika prešetrí nestranný súd. Prečo to neurobíte?
|
274.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, ja len na začiatok chcem povedať, že troška ste mi krivdil, lebo ja som sa voči pani poslankyni Gažovičovej nevyjadroval negatívne, len som doplnil informácie. Naopak, naozaj vystúpenie bolo kultivované, úplne v poriadku, to len na okraj.
Ale teda možno, aby som mohol s vami diskutovať, tak chcem povedať, že mám tiež tri deti s jednou ženou a najstaršia dcéra má 16 rokov. A viete čo, nechce odísť zo Slovenska. Viete prečo? (Potlesk.)
Lebo ju vediem k tomu, vediem ju k tomu, aby milovala svoj národ, aby milovala svoju vlasť, aby milovala zem, v ktorej žije a aby všetko, čo dostala v školstve a v iných benefitoch, ktoré dostáva od spoločnosti, aby ich vracala naspäť medzi ľudí, u ktorých žije. (Potlesk.) Aby tu, aby sa ona potom podieľala na tom, aby tá krajina rástla.
A to nehovorím ako výčitku, len vám hovorím, že ja ju k tomuto vediem.
No a hovorili ste veľa negatívnych vecí. Ja vám poviem jeden pozitívny príklad. V roku 2005 v žilinskej VÚC-ke sa stal županom Juraj Blanár, dnešný podpredseda SMER-u. Stáli sme vtedy pred otázkou, čo s nemocnicami.
Všetky štyri nemocnice VÚC-ky boli v totálnom rozklade a jediná alternatíva, ktorú ponúkala vtedajšia vláda, bola ich privatizácia. Tie nemocnice sa nesprivatizovali, VÚC-ka začala do nich investovať. Už všetky štyri nemocnice už roky, roky majú kladný hospodársky výsledok. Naposledy, myslím, v minulom roku 5,7 milióna majú pozitívny hospodársky výsledok. To znamená, to je ukážka toho, že nemocnice, ktorí boli pred krachom, dneska fungujú, investuje sa do nich, modernizujú sa a jednoducho sú funkčné.
Takže neviem reagovať na všetky vaše údaje, ktoré ste hovorili, lebo chvíľku by trvalo, kým by sme ich všetky mohli hovoriť. Ale na záver, no to už nestíham, niekedy nabudúce by som vám tiež niečo zarecitoval.
|
256.
Ďakujem za slovo.
Vážená pani poslankyňa, ani k vášmu entuziazmu, s akým ste vystupovali, nemám pripomienky, ale rád by som zasa dal niektoré veci na správnu mieru, tak ako pri pánovi poslancovi Pročkovi, ktorý sa, neviem prečo, urazil, ja som mu len doplnil informáciu, ja som mu nehodnotil ani či je pozitívna alebo negatívna o tom, že čerpal dotácie z ministerstva kultúry. Tak aj, prosím, vy zoberte tieto, toto moje vystúpenie len ako doplnenie informácií pre budúce skvalitnenie vašich vystúpení.
Takže predovšetkým, pani poslankyňa, nemáme predsedu Slovenskej informačnej služby, ale riaditeľa Slovenskej informačnej služby. To je len taká malá, malá možno slovná pripomienka.
Ale už zásadnejšia pripomienka sa týka vášho vyjadrenia o tom, že minister Susko prepustil právoplatne odsúdeného z väzenia. Viacerí z vás to opakujete, toto slovné spojenie, len prosím, vyjadrujte sa presne. Minister Susko prerušil výkon trestu odňatia slobody a to je zásadný rozdiel. To znamená, nikomu nezrušil trest, nikomu nezrušil väzenie. Bol mu prerušený výkon trestu odňatia slobody, to znamená, ak Najvyšší súd rozhodne v jeho neprospech, no tak ten trest bude pokračovať, bude sa musieť vrátiť do väzenia a odsedí si ho tak, ako mu bol uložený. Takže prosím, nevnášajte tu takýmito, by som povedal, nepresnými formuláciami, zdanie, že tu niekto niekoho prepúšťa z väzenia.
Postupoval v súlade so zákonom, potvrdili to aj právni odborníci z niektorých iných opozičných strán. Ja si myslím, že ten dôvod bol daný, veď predsa keď nie je daný zákonný sudca, teda sudca, ktorý je nestranný, tak to je úplne jasný dôvod na to, aby sa takéto oprávnenie ministra použilo.
|
248.
Vážený pán poslanec, ja vôbec nechcem kritizovať, čo ste hovorili, nechcem rozoberať ani váš tón, ani váš entuziazmus, s ktorým ste vystúpili. Ale vyslovene v dobrom vám chcem doplniť informáciu, ktorá vám zrejme unikla, keď ste tak verbálne, veľmi emotívne a sugestívne hovorili, ako ste celý život pracovali s deťmi vo vašej nejakej neziskovej organizácii a nikdy ste nedostali žiadnu dotáciu zo štátu. Ja som si to len tak hodil do centrálneho registra zmlúv, tak máte tam nejaké dotácie, pán poslanec Pročko. Teda ak je, ak je teda nezisková organizácia Jožo Pročko deťom vaša organizácia, ak nie, tak sa vám ospravedlňujem, ale ak je Jožo Pročko deťom nezisková organizácia z Holíča, vaša organizácia, tak napríklad 19. septembra 2019 ste dostali, alebo ste podpísali zmluvu o poskytnutí dotácie z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky vo výške 10 300 euro. Tak to na také doplnenie, aby ste si troška skorigovali vaše vystúpenie. Potom druhýkrát, aby ste to dali už bez chyby.
Ďakujem pekne.
|
62.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, mohli by sme sa dlho baviť o tých státisícových dotáciách, ktoré dostávali blízki ľudia pána Šimečku, ale to predpokladám, že o tom ešte bude sa viesť dlhá diskusia a môžeme sa baviť o efektívnosti, hospodárnosti, účelnosti vynakladania týchto finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ja však za oveľa závažnejšie považujem to, že sú tu veľmi vážne podozrenia, že pán podpredseda Národnej rady Michal Šimečka, predseda Progresívneho Slovenska zneužíval svoju funkciu len preto takým spôsobom, že predlžoval, odďaľoval rokovanie Národnej rady, zvolával protesty len za tým účelom, aby ešte dobehlo to financovanie jemu blízkych subjektov a prípadne chcel zabrániť tomu, aby sa prijal nový zákon, ktorý by zabránil tomuto financovaniu blízkych ľudí a blízkych subjektov pána Šimečku. To považujem za oveľa, oveľa väčší problém, za ktorý si minimálne zaslúži byť odvolaný z funkcie podpredsedu Národnej rady.
Ale ja za najvážnejší problém považujem to, že pán predseda Progresívneho Slovenska Šimečka ako reprezentant tej mediálno-politickej-progresívnej mašinérie naďalej burcuje ľudí, naďalej tu radikalizuje spoločnosť, organizuje protesty. Skrátka títo ľudia sa vôbec nepoučili z atentátu, vôbec sa nepoučili z toho, čo sa udialo na Slovensku, naopak, sú ešte radikálnejší, sú ešte agresívnejší, ešte viac útočia a práve preto práve predseda Progresívneho Slovenska nesie za toto všetko politickú zodpovednosť. (Potlesk.)
|
74.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, nedá sa reagovať na všetko, čo ste povedali. Mohol by som sa baviť o tom vašom, takom klišovitom výroku, že médiá sú strážcovia demokracie. Na to by som sa vás spýtal a kto stráži strážcov? Mohol by som rozoberať to vaše porovnávanie sa, aký, aký útok bol na vás vedený, keď ste boli vo funkcii ministra. Viete, to porovnávať, pri všetkej úcte, pán poslanec, voči vám, porovnávať tu nejaké útoky voči vám, s tým, čo sa celé roky dialo voči strane SMER a voči Robertovi Ficovi, keď z neho bolo doslova štvané zviera a viete, ako to skoro skončilo. Nehnevajte sa, to bolo úplne nenáležité porovnanie, to sa nedá porovnať. Vy si to neviete predstaviť, aký sa tu viedol hon na jedného z predstaviteľov politických, politickej strany SMER.
Ale skôr čo by som chcel sa vás spýtať, na tú vašu predstavu objektivity RTVS, tak neviem, či je objektívne napríklad teda, aby sme príklady hovorili, po atentáte na premiéra Roberta Fica vysielala RTVS24 v podstate taký špeciál, kde sa vyjadrovali rôzni komentátori, analytici a tak ďalej. Z 20-tich analytikov, komentátorov akože odborníkov bolo 19, ktorí celý svoj život profesionálny kritizovali Roberta Fica.
Bola tam Iveta Radičová, Štefan Hamran, Soňa Somolány, Pavol Demeš, Peter Weiss a tak ďalej, a tak ďalej. Mohol by som ich tu všetkých vymenovať. Tak z 20-tich analytikov, ktorých si RTVS pozvala, sú v čase, keď bol skoro zavraždený predseda vlády, sú 19-ti jeho kritici.
Tak, prosím vás pekne, to je, to je aká objektivita toto? Toto je tá nejaká úcta voči nejakým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
64.
Vážený pán poslanec, vo svojom vystúpení ste povedali napríklad vetu alebo obvinenie, že vládna koalícia bude po zmene zákona zasahovať do slovenskej televízie, do výberu hostí, že to bude ovplyvňovať a podobne. Jedno staré biblické príslovie hovorí: Z plnosti srdca hovoria ústa. Inými slovami, že niekedy človek odkryje, čo má v srdci a čo by on robil, keby mal tú možnosť. Čiže asi vy by ste takto robili, keby ste boli vo vládnej koalícii. Navyše SMER napríklad štyri roky vládol sám a neexistuje jediný, jediný argument, jediný dôvod, jediný príklad toho, že by počas týchto štyroch rokov zasahoval do dramaturgie slovenskej televízie, do výberu hostí a podobne.
Čiže my si ctíme demokraciu, ctíme si verejnoprávnosť a práve verejnoprávnosť je pojem, ktorý ste spomenuli. Povedali ste, že zákon mení spôsob našej verejnoprávnej inštitúcie. No v tom je ten problém, ktorý sa snažíme pomenovať, že Rozhlas a televízia Slovenska v posledných rokoch stratila svoju verejnoprávnosť. To je ten najväčší problém a tento zákon má opäť vrátiť Rozhlasu a televízii Slovenska alebo Slovenskej televízii a rozhlasu verejnoprávnosť. O tom je celý tento zákon.
Mohol by som tu veľmi dlho uvádzať konkrétne príklady, kde práve výber hostí v mnohých reláciách bol absolútne jednostranný, kde neboli volaní zástupcovia nejakého iného názoru, nejakej inej politickej, politického pohľadu na svet. Práve tá jednostrannosť, to cenzurovanie iných názorov, to spôsobilo, že RTVS stratila verejnoprávnosť a tento zákon má vrátiť verejnoprávnosť tejto inštitúcii.
|
81.
Pán poslanec, už vám viacerí kolegovia vysvetlili, že tým, že ste priviedli štát pomaly pred bankrot, tým, že ste odkladali parlamentné voľby na poslednú možnú chvíľu, pozrite sa, vo Francúzsku dajú sa zorganizovať parlamentné voľby za mesiac. Vy ste ich odkladali na poslednú možnú chvíľu. Štát ste odovzdali v takom ekonomickom kolapse, v akom sa nikdy nenachádzal. Plán obnovy ste dohodli tak nevýhodne pre Slovenskú republiku, že sa všetci chytáme za hlavu, čo ste to všetko podohadovali a na čo ste naviazali peniaze z plánu obnovy. A teraz keď sa vláda snaží, pán Pročko, týka sa to aj vás, ste tu či nie? Počujem vás. A teraz keď sa vláda snaží naozaj rýchlo, urgentne riešiť všetky tie problémy, ktoré ste spôsobili, no tak tu rozhadzujete rukami, že prijímame veľa skrátených legislatívnych konaní. Po prvé, sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, štátu naozaj hrozia značné hospodárske škody, po druhé, skrátené legislatívne konanie slúži presne na takéto príležitosti, presne za takýmto účelom ho zákonodarca vložil do rokovacieho poriadku, aby sme hasili to, čo ste spôsobili. Takže, prosím pekne, prestaňte s tými štatistikami, alebo doplňte štatistiku o skrátené legislatívne konania, ktoré ste prijímali vy, a tie ste používali naozaj úplne bezúčelne, len preto, aby ste priviedli štát do bankrotu.
Ďakujem pekne.
|