53.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým a menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 500, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 591 z 30. októbra 2024 pridelila predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 203 z 20 novembra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 78 z 21. novembra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo desať pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 10 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 87 dňa 26. novembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby som pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ďalej určil poslancov Jozefa Cecha, Branislava Becíka, Viliama Zahorčáka, Jaroslava Bašku a Vladimíra Faiča za náhradníkov spravodajcu.
Ďakujem. Skončil som.
|
4.
Ďakujem veľmi pekne.
Kolegovia, dovoľte, aby som sa vám ospravedlnil kvôli dopravnej situácii, že meškám. Spravodajská správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 500 v druhom čítaní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 500.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. vymazať
|
4.
Ďakujem veľmi pekne.
Kolegovia, dovoľte, aby som sa vám ospravedlnil kvôli dopravnej situácii, že meškám. Spravodajská správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 500 v druhom čítaní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 500.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. vymazať
|
4.
Ďakujem veľmi pekne.
Kolegovia, dovoľte, aby som sa vám ospravedlnil kvôli dopravnej situácii, že meškám. Spravodajská správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 500 v druhom čítaní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 500.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. vymazať
|
4.
Ďakujem veľmi pekne.
Kolegovia, dovoľte, aby som sa vám ospravedlnil kvôli dopravnej situácii, že meškám. Spravodajská správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 500 v druhom čítaní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 500.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. vymazať
|
32.
Ďakujem veľmi pekne, ja ospravedlnenie žiadať nebudem. Rovnaký meter, na aký účel a či je to spravodlivé, alebo či je to absurdita, mi dovoľte reagovať. No áno, do verejného života som prišiel ako kultúrny pracovník a organizoval som viaceré kultúrno-spoločenské podujatia a organizujem dve celoslovenské stretnutia umelcov v našom kraji a som na to patrične hrdý. S tým, že jedno má podujatie 26 rokov a jedno 30. Keď si v priemere zoberiete podľa zmlúv, tak buďte spravodlivý, dostal som na celoslovenské podujatie v priemere ročne 5-6-tisíc euro na celoslovenské podujatie. Keď poviem ľuďom pod Poľanou, že na festival Fusion v priemere troch rokov dostali v priemere 253-tisíc euro, tak som zvedavý, čo mi povedia, keby som ja mal tie peniaze, tak spravím iný festival.
Už som vám povedal, že som už pri Fonde na podporu umenia hovoril o tom, že som nespokojný, že v bratislavskom kraji máte najviac peňazí na Fond na podporu umenia. Dajte ich do regiónov a spravíme iné podujatia. (Potlesk.)
Kľudne, kľudne môžeme hovoriť a pýtajte sa na účel. Ja to nemám na živobytie, ja vyplácam umelcov. Dávam folklórnym kolektívom alebo umelcom honoráre a tam to dávam. A keby som mal peniaze, čo máte vy, tak na strednom Slovensku spravím iné festivaly.
Takže, prosím vás pekne, buďme vecní a povedať meno a sumu, tak to je super.
Takže toto je absurdita. Ďakujem veľmi pekne.
|
34.
Ďakujem. O tomto bode budeme hlasovať pri najbližšom hlasovaní. Ďakujem.
|
26.
Ďakujem vám veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 301/2023 Z. z., tlač 309, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 373 z 19. júna 2024 pridelila predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 138 z 5. septembra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 44 z 5. septembra 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynul jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru Národnej rady, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať o bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 49 dňa 10. septembra 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
|
60.
Ďakujem pekne.
No, kolegovia, ja chápem váš politický jazyk, aj mu rozumiem a prečo tak narážate na to, čo som teda predniesol, no tak pôjdem postupne. Kolega, ktorý hovoril o zahraničných Slovákoch, tak veľmi rád sa s vami o tom porozprávam, ale doteraz si tých Slovákov ako keby nikto nevšimol v rámci Národnej rady. Nepamätám si, že by takto dlho niekto o nich hovoril a poukázal a ako pán kolega Dostál mal tú možnosť vsunúť to do zákona, otvoriť túto tému, nebolo tomu tak. Teraz vzniká nový zákon, súčasná RTVS ako keby stráca dôveru, tak zakladá sa nová spoločnosť Slovenská televízia a rozhlas. Hovoríte o politizácii. Ja ešte zatiaľ neviem mená, kto tam bude nominovaný a vy už teraz viete, že to bude politizované. Že akí odborníci, kto tam príde, ja o tom neviem, nemám tú vedomosť a počkám si na tie mená a potom sa môžme spolu o tom baviť. A pripúšťam aj odbornú diskusiu, kto teda bude zastupovať, hej, trebárs poverený ďalší riaditeľ, ktorý by mal od... schválime tento zákon od 1. júla, tak budem sám zvedavý na meno, ktorý bude dočasne riadiť Slovenskú televíziu a rozhlas.
Takže ja som chcel poukázať na život a kultúru Slovákov, že doteraz to nebolo v zákone zaradené a dovolil som si to tam doplniť, doplniť aj jednou vetou, pretože to považujem za súčasť slovenskej kultúry tohto národa.
A si myslím, že obyvatelia tejto krajiny majú právo spoznať túto kultúru aj prostredníctvom verejnoprávnej televízie. A to, že to nebolo v tej programovej časti zahrnuté, resp. v tých bodoch doteraz v zákone, tak som si to tam dovolil dať. Pretože som presvedčený, že to tak má byť.
Ďakujem veľmi pekne.
|
48.
Ďakujem veľmi pekne.
Vážené pani ministerka, vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave ohľadne zákona o Slovenskej televízii a povedal vám pár vecí aj ohľadne môjho pozmeňujúceho návrhu alebo doplňujúceho návrhu. Niektorí novinári ma dnes zastavili a povedali, že, medzi riadkami, že, pán Malatinec, máte tam taký maličký pozmeňovací návrh. Ale ja ich chcem opraviť, pretože to nie je maličký pozmeňovací návrh.
Táto téma, o ktorej budem hovoriť vo svojom príspevku, si zaslúži väčšiu pozornosť, ako si tu všetci dokážeme uvedomiť. Pretože hovoríme o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorí udržujú slovenskú kultúru, a sú reprezentanti Slovenskej kultúry. A máloktorí z nás ľudí, žijúcich na Slovensku, vieme o ich živote, ako túto našu krajinu reprezentujú a zaslúžia si našu pozornosť.
Prepáčte, kolegovia, budem osobný. Dnes, v tento deň v Báčskom Petrovci práve v týchto hodinách prebieha pohreb skvelého človeka Janka Kováča z Petrovca, ktorý viedol folklórnu skupinu Petrovskú družinu a chcem mu touto cestou za všetko poďakovať, že tú slovenskú kultúru v Báčskom Petrovci udržovali a udržovali slovenské tradície, o ktorých môžme hovoriť o 250, 280 rokov v tých komunitách v rámci dolnozemských Slovákov.
Extra Slovaciam non est vita, alebo po slovensky povedané mimo Slovenska nie je život. Všimnime si, že drvivá väčšina napríklad historických diel sa vymedzuje názvom dejiny Slovenska a nie slovenské dejiny. Predpokladám, že keby sme v metodologickej rovine začali skúmať slovenské dejiny v ich komplexnej národnej šírke, určite by sme dospeli k názoru, že je nutné analyzovať aj fenomény, ktoré sú mimo územia Slovenska. Keď ale pristupujeme k téme, že predmetom historického záujmu sú dejiny Slovenska, vytvoríme si bezpečnú zónu, v ktorej budeme reflektovať iba na to, čo sa udialo v samotnom území dnešného Slovenska a nie v širšom celonárodnom kontexte. Ak sa pohybujeme iba na bežnom území súčasného politického vymedzenia Slovenska, je vysoko pravdepodobné, že na nič nezabudneme. V opačnom prípade sa ale vystavujeme nebezpečiu, že vstupujeme na relatívne málo prebádané územie.
Vystavujeme sa takému tenkému ľadu, že nám niekto niečo aj povie o historických prácach Jozefa Maliaka, Samuela Čelovského, Samuela Jovankoviča, Miroslava Kmeťa, Ondreja Drugdu či akademika Kmeťa. Ale viem sa dať aj v situácie uvažovania v týchto potencionálnych historikov, kto bude pátrať po týchto prácach, kto to bude všetko čítať a interpretovať, a čo keď v tejto interpretácii šliapnem vedľa, lebo neviem, či napríklad niečo z toho je už prekonané, poznačené ako nepresné a tak ďalej. Takýto potencionálny historik si iste uvedomuje, že by sa dostal do nezávideniahodnej situácie, v akej sa ocitol aj Tido Jozef Gašpar, dramaturg Slovenského národného divadla v Bratislave, ktorý v liste 12. 11. 1926 píše dramatikovi Vladimírovi Hurbanovi Vladimírovi do Starej Pazovy v súvislosti s premiérou jeho teda diela Reštaurácie: "Je mi úprimne ľúto a vyslovujem to v menej celej divadelnej správy, že sme opomenuli uvedomiť Vás na čas o chystanej premiére. Stalo sa to práve preto, že nám ani Vaša ctená adresa nebola poruke."
Zabudnúť pozvať autora na premiéru jeho hry v Slovenskom národnom divadle v Bratislave? Vajanský by iste lakonicky skonštatoval, že my sme azda najzábudlivejší národ na svete. Uviedol som to ako príklad, aby sme na Slovákov žijúcich v zahraničí nezabudli. Sú to naši reprezentanti, hovoríme o cca milión ľudí, ktorí udržujú slovenskú kultúru a sú našimi reprezentantmi.
Zmena nazerania na kontext slovenskej kultúry nielen vo vzťahu k apelu dolnozemských Slovákov, koncentrovaného do Abaffyho citovaného zvolania: "Nezapomnite na potratených nás!", ale, a nad týmto argumentom by sme zrejme, by sa zrejme dalo vážne pouvažovať reflektovanie, zakomponovanie viacerých javov z kontextu slovenskej dolnozemskej kultúry by malo prispieť aj k obohateniu a zmene nazerania na jednotlivé fenomény z kontextu slovenskej kultúry na Slovensku.
Uvediem dva príklady. Ten prvý je historicky z obdobia II. svetovej vojny, keďže nás tu očakáva tento rok 80. výročie Slovenského národného povstania, dovoľte mi ho uviesť. Ten prvý je historicky z obdobia II. svetovej vojny. Juhoslávia bola okupované fašistickým Nemeckom a ďalšími krajinami v apríli 1941. Už v lete toho istého roku sa začal protifašistický odboj v podobe rozličných diverzantských akcií, do ktorých boli zapojení aj vojvodinskí Slováci. Už na jeseň toho istého roku prišlo k prvým tragickým zlomom 28. októbra 1941, ôsmi takíto diverzanti boli v Petrovci popravení obesením a už poobede, ako dokladá Samuel Jovankovič, o týchto represáliách nad vojvodinskými Slovákmi vďaka dobre zorganizovanej spravodajskej sieti v radoch vojvodinských Slovákov informuje aj Rádio Londýn. V ďalšom priebehu vojny sa formovala samostatná slovenská Jánošíkova rota. Ďalej v roku 1944 bola v Petrovci formovaná samostatná XIV. vojvodinská úderná slovenská brigáda. Ďalej jeden z popredných organizátorov protifašistického odboja z radov vojvodinských Slovákov, MUDr. Ján Bulík, inak prvý predseda Matice slovenskej, bol prezradený a v roku 1942 popravený v koncentračnom tábore v Mauthausene a konečne aj dvaja Slováci, Janko Čmelík a ďalší. Boli za svoje protifašistické martýrium vyznamenaní najvyšším juhoslovanským vyznamenaním Radom národného hrdinu a jednu malú slovenskú enklávu na Balkáne možno viac než dosť.
O týchto udalostiach, osobnostiach vojvodinskí historici, a to nielen historizujúci ochotníci, napísali rad štúdií a špecializovaných monografií, no na strane druhej, ak si všimneme doteraz najobjemnejšiu prácu o dejinách Slovenska a Dejiny Slovenska I až IV, ktoré vydala Slovenská akadémia v rokoch osemdesiatych.
Aby sme predsa len nekrivdili tomuto dielu, odcitujem úryvok z tej 600-stranovej syntézy, v ktorej sa spomína uvedený slovenský dolnozemský odboj v časti, v ktorej sa hovorí o cezhraničných presahoch partizánskych akcií na územie štátov, hraničiacich so Slovenskom, sa uvádza: "tak v prvom polroku 1944 sa odohrali ojedinelé partizánske akcie v oblasti Nového Mesta pod Šiatrom, neďaleko od vtedajších hraníc Slovenska i na Zakarpatskej Ukrajine, ale aj v Báčke a dosť. Ako keby toho antifašizmu na Slovensku bolo tak veľa, že o tieto udalosti a o tieto osobnosti nestojíme."
Kolegovia, uvádzam vám príklady z histórie, aby som upriamil pozornosť na týchto Slovákov žijúcich v zahraničí. Taká väzba, moja spomienka z detstva, pred vojnou v Juhoslávii si pamätám veľmi dobre na vysielanie Novosadského rozhlasu, ktorý vysielal aj na územie dnešného Slovenska krásne dolnozemské piesne z oblasti Báčskeho Petrovca, Starej Pazovy a ďalších. A mali tí ich Slováci kontakt a naši Slováci, tu žijúci na Slovensku, s našimi zahraničnými Slovákmi.
Vraciam sa teda k základnej otázke. Neprišiel už okamih, kedy by sme sa na koncept slovenskej kultúry nemali pozrieť... kontext slovenskej kultúry nemali pozrieť iba cez prizmu politických hraníc, ale cez prizmu národného kolektívu? Ako som už raz napísal o tom, že Kant je nemecký filozof a asi nikto nepochybuje, aj keď celý život prežil na území dnešného Ruska, ani že Šafárik je slovenský vedec, aj keď väčšinu života prežil mimo územia Slovenska, uzavrieť svoj analytický pohľad iba do geta politických hraníc aktuálneho štátu, je cesta k ochudobneniu vlastnej podstaty. Slovenská kultúra by sa mala uvedomiť, by si mala uvedomiť, že vedieť, že slovenský antifašistický odboj máme v prostredí dolnozemských Slovákov už od roku 1941 rovnako ako fakt, že prejavy tzv. radikálnej moderny máme aj v slovenskej literatúre akurát v prostredí Dolnej zeme. Nevedieť to a ignorovať výzvu poznať to, je rovnako, ako nevedieť, či máme stále dve nohy, alebo nám jednu už amputovali. Mali by sme sami seba poznať v komplexnosti, takí, akí sme, z hlavy po päty, lebo len vtedy, keď vieme, či máme jednu alebo dve nohy, sa môžeme správne pripraviť na cestu. To fakt si vážne pripúšťame otázku, že extra slovaciam non est vita?
Ešte mi dovoľte pár slov, aby som sa vyjadril a potom prednesiem, určite to poviem, ako sa patrí, odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu, ale by som chcel ešte pár slov aj k tomu, čo povedali moji kolegovia.
Plne podporujem môjho kolegu Dušana Jarjabka, pretože povedal veľmi vážnu vec, ktorú vnímam ako rodák z Banskobystrického kraja, že v zákone o Slovenskej televízii a rozhlase sa chce posilňovať postavenie regionálnych štúdií, a je to správne. Dušan Jarjabek hovoril o postavení, kde pôsobí viac ako 90 umelcov symfonického orchestra, o pôvodnej tvorbe. My v Slovenskom rozhlase sme mali aj excelentný orchester. Orchester ľudových hudobných nástrojov, ktorý nám nefunguje, ktorý sa robí na výkony, na zmluvy o umeleckom výkone, ale systematická práca vydávať zaujímavé diela v oblasti tradičnej ľudovej hudby alebo diela vážnej hudby v symfonickom orchestri, to je úlohou! Vráťme sa a sledujme tieto javy, ktoré by sa mali rozbehnúť v kontexte pôsobnosti Slovenského rozhlasu. Áno, spolu s pani ministerkou aj v našom výbore sme o tom rozprávali, že pomoc regionálnym štúdiám nie je naraz dať veľký obnos finančných prostriedkov, ale treba na to postupnosť, pretože by to naše regionálne rozhlasové štúdiá nezvládli ani minúť tie prostriedky. Ale som rád, že hovoríme spoločne o tom, že percentuálne bude narastať príspevok pre tieto regionálne štúdiá.
Takže dovoľte mi, aby som ešte pár slov povedal o aktuálnej spolupráci. Dňa 31. 5. 2016 bola podpísaná zmluva o vzájomnej spolupráci medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Rozhlasom a televíziou Slovenska.
Zbadali sme to, kolegovia? Bolo to niekde vidieť? Už v 2016 zmluvné strany sa zaviazali spolupracovať pri zabezpečovaní a šírení informácií o Slovákoch žijúcich v zahraničí doma i vo svete, s cieľom podporovať povedomie obyvateľov Slovenska a krajanov o kultúrnych hodnotách, tradíciách a o spôsobe života krajanov ako súčasti spoločného národného kultúrneho dedičstva a prispievať tak k upevňovaniu a rozvoju vzájomných vzťahov medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskou republikou ako ich materskou krajinou. Táto zmluva sa napĺňa účasťou redaktorky Ingrid Slaninkovej na podujatiach organizovaných Úradom Slovákov žijúcich v zahraničí, resp. jej účasťou na zahraničných služobných cestách. Vstupom z uvedených ciest sú rozhlasové reportáže o slovenských komunitách žijúcich v zahraničí, vysielanie v programe nášho rádia.
Ja si osobne myslím, že kapacita slovenskej televízie by mohla byť oveľa väčšia, aby zasiahla a reflektovala na život Slovákov žijúcich v zahraničí. Niekedy by stačilo, keby v spravodajstve sa objavili informácie o zahraničných Slovákoch, aby sme vychovávali naše deti. Keď som, poviem vám takú moju príhodu obyčajnú a ľudskú, som mojej dcére povedal, že či vie, že na severe Srbska v minulosti žilo 70-tisíc Slovákov. Dneska sa to naše deti neučia ani v učebniciach. A hovoríme o komunite Slovákov, ktorí žijú vo Vancouveri, v New Yorku, v Austrálii, v Londýne, v Paríži a iných svetových metropolách, kde prezentujú našu kultúru. Sú to vyslanci našej slovenskej kultúry, ktorí i keď život ich zavial, odvial od svojej rodnej krajiny, sú to reprezentanti, o ktorých by mala Slovenská televízia poskytovať informácie širokej verejnosti.
Pán predsedajúci, odôvodním pozmeňujúci návrh a následne ho predložím.
Odôvodnenie: Doplnenie činnosti Slovenskej televízii a rozhlasu vysielať programy zamerané na Slovákov žijúcich v zahraničí, jednak tých, ktorí tvoria slovenské autochtónne menšiny v okolitých krajinách strednej a východnej Európy a slovenské tradičné komunity v krajinách západnej Európy a zámoria ako aj vysťahovaných Slovákov z novších migračných vĺn, tzv. novej diaspóry. Slovenská televízia a rozhlas prostredníctvom odborných televíznych a rozhlasových vysielaní rôznych mediálnych žánrov o Slovákoch žijúcich v zahraničí podstatne prispeje k budovaniu silnejších vzťahov medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskou republikou a rozšíri povedomie slovenskej verejnosti o problematike tzv. krajanstva, a taktiež prispeje k udržiavaniu a rozvoju slovenského povedomia vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Malatinca k vládnemu návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tlač 278.
V čl. I § 5 ods. 1 sa písmeno e) dopĺňa deviatym bodom, ktorý znie:
„9. Program zameraný na Slovákov žijúcich v zahraničí".
Ďakujem. Skončil som.
(Potlesk.)
|
47.
Ďakujem veľmi pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 325/2002 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 301/2023 Z. z., tlač 309.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajstvu vyplývajú, spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavný (správne ústavnoprávny, pozn. red.) výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 6. septembra 2024, v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
|
72.
Ďakujem veľmi pekne.
Chvalabohu, táto schôdza sa končí a vidno to na únave. Ja žasnem, aké argumenty tu podáva opozícia pre nás všetkých. Už som to tu raz povedal aj v rozprave. Pasienky, zdravý sedliacky rozum, naši ľudia, rodičia, starí rodičia o krajinu sa vedeli postarať. Keď niečo narástlo na medzi, tak to vyťali. A dneska je viete aký systém? Dneska sa ľudia medzi sebou udávajú. Dneska poviete, že je jednoduché vybaviť povolenie na okresnom úrade. Áno, sprejmi označovať stromy, tento môžeš, tento nemôžeš. Vôbec sa neprihliada na stanovisko majiteľov. Pán kolega Ledecký hovoril o tom, že pri... keď je pri lese trvalý trávnatý porast, náletové dreviny to teraz urobili, že veľa voličov nás oslovuje, našich ľudí, a povedali, že, Roman nemôžme si to ani vyčistiť, pretože je to trvalý trávnatý porast a nemôžme ani s tým nič robiť, je to komplikované. Tak som rád že sa to aj takto zjednodušilo.
A usmial som sa, keď pán kolega hovorí, že pán minister je politológ. Tak my sme mali ministra životného prostredia kotolníkom, tak ja teraz neviem, čo je lepšie. (Smiech a ruch v sále.) Takže z tohto titulu som sa pousmial nad tým. (Potlesk.) A ja osobne fandím pánovi Tarabovi, pretože toto je dobrá pomoc pre ľudí, a nemiešajte to s tým, že biznis, a ja neviem, štiepky. Tu ide a o poľnohospodárov, ktoré im robia problémy, tie porasty v tých pozemkoch, a medvede nám chodia z území po tých krovinách, po celých tých územiach, ani nevedia, kde má svoju prirodzenú hranicu.
Tak, prosím vás pekne, sa spamätajme troška.
Ďakujem pekne.
|
79.
Ďakujem krásne. Jozef, fantastické divadelné predstavenie. Za to chcem poďakovať. Chcem ti len pripomenúť, že za ten strom, keď si sa tak postavil, tak sa môže jedine skryť medveď, ktorý je mrkvu a je bylinožravec. Takže u nás na Podpoľaní také nemáme, vieš? Nevytočíš ma s tým, že na nás tu kričíš a vyziapuješ, ale jediné ma uráža, keď si robíš výsmech z nárečia. Už som ti to povedal minule a ja sa vôbec nehanbím, a myslím si, že ani Rudo Huliak, ako rozprávame mäkko, a pokiaľ si budeš robiť takúto srandu, tak zvážim iné kroky.
Prosím ťa, ešte sme sa bavili o tom. Byrokracia, ty hovoríš, že neni potrebné pri výrube, keď ich chceme, nejaké náletové dreviny. Tak sa spýtaj zamestnancov okresných úradov, keď ich niekto udá. Respektíve ľudí z dediny, že si chcú vyčistiť pozemky. Automaticky to rieši odbor životného prostredia. Tak neklam verejnosť, že si nemajú nahlasovať výruby drevín. Všetky výruby drevín aj náletových hlásime a chceme to zjednodušiť, ten systém musí fungovať. Takže vás poprosím. Papalášizmus ste robili, Jozef, vy. Vy ste ohľadne problematiky medveďa s ľuďmi nerozprávali. Minister Budaj sa tváril, že tu nie je. Vôbec nás nepočúval a keď tak, tak ste chodili cez Poľanu potajme s enviropolíciou a hľadali ste, neviem čo. Riešme tento problém. Aj tieto dreviny náletové sú problém, lebo sa v nich drží zver, ktorá ohrozuje životy ľudí. A v tomto môžte splietať štiepkarske spoločnosti, a čo ja viem, čo ste si zase vymysleli. Chvalabohu tento je zákon tu a zopakujem ti, s radosťou zatlačím ten gombík, pretože viem, že to ľuďom na vidieku pomôže.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
67.
Ďakujem veľmi pekne.
Ja chápem ako opozíciu, že ste si zobrali, keďže sme vám vyvrátili aj veci ohľadne dát na medvede, tak ste si teraz pripravili lekciu pre nás, že idete na štiepku. Tak dobre, môžme sa o tom baviť, ale ja budem reagovať na kolegu Dostála. Pán kolega Dostál, vy hovoríte, že nie je naplnená podstata, že človek nie je v ohrození. No je. Poviem vám, že v tých náletových drevinách, húštinách sa tá zver pohybuje aj cez medveďov a diviakov. To je fakt. 70% tejto krajiny je vidiecka, vidieckeho charakteru a žije v podhorských a horských oblastiach, dokonca aj mestá vo veľkej miere. Takže to prechodové územie, keď chceme vyrúbať tie dreviny alebo náletové, tak ten medveď tú hranicu nepozná. On nevie, či prejde z Poľany až do Veľkého Krtíša, súvisle prejde, pretože nemá tú medzu. V minulosti, alebo v niektorých krajinách Európy ten medveď má svoje územie, prechodové územie a v niektorých krajinách, aj keď prekročí červenú čiaru, je zastrelený. Bodka. Už som vám to tu raz, sto razy povedal, prečo to v našej legislatíve nemôže byť. Medveď nemá čo na dedine hľadať. Obciam a mestám tento zákon pomôže, pretože oni si chcú to okolie tej dediny, to prechodové územie vyčistiť, pretože je to zarastené. A ešte vám poviem jednu takú príhodu a som rád, že tu sedí aj pán minister pôdohospodárstva. Viete, na lúkach a pasienkoch sa stáva to, že poľnohospodárovi nedajú ani dotáciu, keď tam je solitér alebo má korunu väčšiu. A ovce sa pasú, alebo poľnohospodár to vykosí, minie na to finančné zdroje. Nedajú mu na to peniaze, pretože tá koruna, to, čo je pod korunou, sa neráta do poľnohospodárskej pôdy. Chápete, čo sa deje v našom vidieku? Asi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
50.
Ďakujem veľmi pekne.
No, kolegovia, ťažká debata. Vy hovoríte stále, že my zneužívame problematiku medveďa na politické účely, ale my sme si už čo to zažili s medveďmi v regiónoch. A ja som strašne rád, že tento zákon prišiel a plne ho podporujem a budem ho podporovať až do konca, kým ho neschválime. Pretože my na Slovensku sme stratili úplne zdravý sedliacky rozum, o obhospodarovaní krajiny ani nehovorím. Nechali sme ju zarásť. Aj pán kolega Hlina, aj pani kolegyňu Kolíkovú by som chcel poprosiť a pozvať ich na návštevu a ukážem vám, ako krajina vyzerala pred 50 rokmi, kedy terasovité políčka na Podpoľaní boli obhospodarované. Viete, nevravím, že len vaša vláda, aj vlády predtým, aj predtým. My sme zbyrokratizovali systém a dneska si už gazda na dvore nemôže vyťať strom alebo na oráčine, alebo na poli, pretože dobrý sused ho udá na okresný úrad a platí pokutu. Začnime sa správať ku krajine zodpovedne, prosím vás pekne. Hovorili ste, pani kolegyňa Kolíková, že dáta nie sú. Dáta sú. Však ste zaplatili za Budaja štúdiu Karlovej univerzity, ktorá nám je úplne nanič. Pretože ste zozbierali niekoľko vzoriek. Nedávno som čítal článok člena zásahového tímu, ktorý povedal, áno, zbierali sme to v zimných mesiacoch, nie je to objektívny, nie sú to objektívne dáta. Načo sme platili také peniaze Karlovej univerzite a potom to spochybnia aj naše, naše organizácie. Takže čo sa týka počtu medveďov, stačí počúvať odborníkov, ktorí sa fakt tomu venovali roky a sú uznávaní v celej Európe. Takže, prosím vás, ešte vás chcem upozorniť, dávajte pozor, čo hovoríte. To nie je pocit dojmové, pocity dojmové, ľudí, že na krajinu pocity človeka. Vy vravíte, že na základe týchto dojmov ideme do krajiny robiť zásah. Ale čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
48.
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda vlády, za tvoje vystúpenie a že si povedal pravdu o pláne obnovy ohľadne zdravotníctva. Úprimne mi je ľúto, že strácate tu čas aj s pánom ministrom Rašim, pretože, ako vidíte, v laviciach opozície sedí sedem poslancov opozície, ktorí odvolávajú, toto je asi najtrápnejšie odvolávanie člena vlády zo strany opozície. A musím povedať, že keď aj pán Stachura spomínal vo svojom príhovore predtým, že komunikácia, ako poslanec vyššieho územného celku vám poviem, že sme boli nemilo sklamaní a ten chaos presunúť doktorov z nemocníc do nemocníc bola vaša kategorizácia nemocníc, ktorá spustila šialenstvo u nás v kraji. A tiež sme mali nemocnice ako nemocnicu v Brezne v modrých číslach, zaradili ste ju šmahom ruky od stola ako jednotku nemocnicu a je to obrovská spádová oblasť. Tak choďte a vysvetlite Horehroncom, že by dochádzali do nemocnice do Banskej Bystrici, do Zvolena, ak nezomrú po ceste v sanitke. Takže tie jednotkové zomierajúce nemocnice, to bola katastrofa. Ďakujem pekne.
A ešte chcem doplniť, nevidel som, že mám ešte čas, čiže ja ďakujem veľmi pekne a našu dôveru pani ministerka má a trváme na tom, aby zotrvala vo svojej funkcii, pretože robí kroky, ktoré sme deklarovali aj v našom programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
|
110.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a Slovenská národná strana – podávame procedurálny návrh, aby sme o tlači 151 hlasovali vo štvrtok 9. 5. o 11. hodine. Ďakujem.
|
16.
Ďakujem pekne.
Pán kolega Pročko, budem reagovať na teba. Hovoríš, že je to politická téma, ja som sa tomuto chcel vyhnúť, pretože politická téma to nie je, je to ľudská a zodpovedná. Ak ste zachytili, včera 1. 5. bol znova zaznamenaný útok medveďa v obce Selce. Neďaleko cez kopec máme sídlisko Sásová v Banskej Bystrici a pomaly už v krajskom meste v Banskej Bystrici behajú medvede po sídlisku na Uhlisku a nedajbože sa dostane cez kopec úplne prirodzeným spôsobom na sídlisko Sásová a skôr či neskôr, už sa teda stala tragédia v Selciach a môže sa stať aj v Sásovej. A to nestraším.
Zásahové tímy, ja som mal skúsenosti, ľudia, keď nás informovali a keď ich volali, prišli častokrát aj po dvoch dňoch. Dali nám fotopasce, ešte posledujte, či príde, prišiel, koľko svedectiev, aj ten pán kolega Hajko, čo hovoril, mal pravdu, to ti povie aj pán Slašťan, aj ďalší, oplotené, medveď prejde ako tank cez to pletivo, nemá zábrany. Už som to povedal, aj nedávno sa stalo v miestnej časti Iviny, oplotený včelín, tak sa, tak neprešiel cez, cez to oplotenie, ale sa podhrabal a urobil škody a tie škody z roka na rok rastú. Štátna ochrana prírody na majetku a na ďalších činnostiach, ktoré medveď vykonáva, tak sa to stáva. A, a, a ja by som ťa chcel poprosiť, zopakuj to na Podpoľaní, že to nie je katastrofa, zopakuj to ľuďom, to, čo si povedal v rozprave, ja som zvedavý, čo ti povedia tí ľudia. Už sú zúfalí a teraz máme dvoch v Selciach a budem čakať ďalšie dni, že čo sa ide diať. Dokedy budeme čakať? Už nečakajme, riešme to!
|
114.
Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Pročko, ja si myslím, že si asi ani neveril, čo si povedal teraz, lebo si začal pekne v úvode a povedal si, že medveďov je veľa. A s tým sa stotožníme. To si povedal tu aj kolegom z PS-ka s tým, že sa vytláčajú z toho prostredia, pretože má určité teritórium, a to nikto teraz, doteraz z tejto rozpravy nepovedal, a objavujú sa medvede tam, kde ich nemáme. A nie je to len problematika vnadísk. Vieš, keď sa ťa spýtam, že pred pár rokmi či včelári alebo ovčiari mali všetko dávať do oplotkov z Európskej únii, kde to bolo pred pár rokmi, pán kolega? Kde to bolo? Prečo to tu nebolo pred pár rokmi? Niečo nie je v poriadku. To nevrav, že ako budeme riešiť mor diviači, keď nebudú vnadiská. Ako ho chceš riešiť? Veď normálne to mali prikázané, to bolo z veterinárnej správy prikázané. Musíme to nejakým spôsobom riešiť, tak sa to riešilo.
Viete, tie poľnohospodárske remízky, si vravel, že treba zachovať. Ja chápem poľnohospodárov, keď má veľké pole a má tam nejaký strom, tá kontrola, ktorá robí mapy, tak mu ešte zmeria aj tieň koruny a vyjmú mu z tej plochy tú plochu, na ktorú svieti tieň koruny. A nedostane tie peniaze na tú poľnohospodársku pôdu. Sa smeješ, je to tak. Množstvo poľnohospodárov s týmto bojuje a ja som rád a som presvedčený, ty si hovoril o Lučenci, choď sa pozrieť smerom na Hriňovú, Mních zarastený, veď všetko tí poľnohospodári museli mať povolenie, keď väčší strom, okresný úrad životného prostredie ti musel podporiť. Ti vravím, my sme stratili sedliacky rozum. A ja sa vôbec toho nebojím, že ideme do toho. A ja za to zahlasujem.
|
96.
Ďakujem pekne. No ja som užasnutý z vás, kolegovia, a som rád, že som ostal tu, lebo stojí to za to počúvať, akurát neviem, že aký názor budú mať na to ľudia, keď to budú počúvať, tieto vaše argumenty.
Ja sa vrátim pár rokov dozadu, keď som uverejnil, keď sme bojovali s pánom Budajom, keď videli vlka pred nemocnicou v Brezne. A vtedy ma označilo ministerstvo životného prostredia za hoaxera. Ráno o piatej pred nemocnicou v Brezne bol vlk, hej? To sa stáva na Horehroní pomerne často, takže tie problémové vlky máme u nás na Podpoľaní, dobre to povedal pán Hlina, áno, na Ponikách je s tým problém a takisto počas, keď sa pasú, nie keď sú teda v košiaroch, ale sú napádané vlkmi ovce. Takisto čo sa týka vlkov, tak spôsobujú škodu na, u nás na Poľane obrovské škody na jeleňoch, hej, to sú kapitálové kusy, ktoré, a môžem povedať, že Poľana má cenu Edmonda Blanca za najlepšie hospodáriaci revír, starostlivosť o zver a toto sa vám tam deje. Takže ono aj štát prichádza o financie a súhlasím a som rád, že som tu pri ministrovi teraz, remízky treba riešiť. To je vážny problém vidieka, pretože ten medveď cez koridory, cez jarky, cez kadejaké vrbiny, ja si pamätám, naši starí rodičia, ja som to povedal v mojej rozprave, že my sme stratili zdravý sedliacky rozum obhospodarovať krajinu. Keď ti narastie vŕba na medzi, tak ju ideš vyťať hneď a my sme nechali zarásť celú krajinu, máme kopce, ktoré sú úplne húštinou, a to je priestor pre medveďa. A to musíme proste vyčistiť, to je v poriadku. Ja si myslím, že to je správna vec, pretože eliminujeme mu ten priestor okolo dedín.
|