preto žiadam každého v tejto sále, aby sa postavil za princíp, že rómske dieťa má rovnakú hodnotu ako nerómske, že má právo vyrastať v spoločnosti, ktorá ho neodpisuje vopred, že keď mu dáme férový začiatok, nepotrebuje výnimočné zaobchádzanie, stačí že nebudeme musieť každý deň bojovať o to, čo iným patrí automaticky. Ďakujem vám ešte raz.
|
Ďakujem vám za faktické kolegyňa a kolega Lukáš. Nuž musím s vami súhlasiť, pani Hanuliaková, máte naozaj pravdu, že situácia v rómskych osadách je vlastne, áno, výsledkom niekoľkoročného vládnutia Roberta Fica a jeho vlád, pretože počas jeho vládnutia nevenovali dostatok energie, času a financií na to, aby sa tie komunity vymanili z tej generačnej chudoby. My tu len podotknem, že v tomto zákone teda ak hovoríme o férovosti vo vzdelávaní, tak tvrdím, že áno treba u týchto detí, ktoré vyrastajú v tejto generačnej chudobe, začať v rannom detstve, že my sa musíme hlavne sústrediť na to vzdelávanie tých detí. Práve tam sa rozhoduje, či to dieťa bude mať šancu napredovať, či bude mať šancu zmeniť ten život, či bude ten jeho život odlišný od života jeho rodičov alebo či sa mu budú zatvárať dvere už hneď na začiatku. Preto žiadam každého v tejto sále, aby sa postavil za princíp, že rómske dieťa má rovnakú hodnotu ako nerómske. Že má právo vyrastať v spoločnosti, ktorá ho neodpisuje vopred. Že, keď mu dáme férový začiatok ...
=====
|
... dieťaťa a celej spoločnosti. Je to nástroj, ktorý poskytuje príležitosť na rozvoj, sebarealizáciu a úspech bez ohľadu na to, do akých životných podmienok sa dieťa narodilo. Pre deti, ktoré vyrastajú v generačnej chudobe a v podmienkach marginalizovaných komunít, znamená škola oveľa viac než len získavanie vedomostí. Predstavuje šancu na zmenu, východisko z ťažkostí, ktoré im inak môžu predurčiť celý život. Škola pre tieto deti často je jedinou možnosťou ako sa dostať z prostredia, ktoré ich obmedzuje a bráni im v rozvoji ich plného potenciálu. Práve preto je investícia do kvalitného a dostupného vzdelávania kľúčová, aby sme mohli vytvoriť spravodlivejšiu spoločnosť, v ktorej budú mať všetky deti rovnaké šance uspieť. No aby sme mohli hovoriť o rovnakých šanciach, musíme si uvedomiť, že dnešná realita je často úplne iná. Lebo dnes v 21. storočí máme na Slovensku celé komunity, ktoré žijú v podmienkach ako zo stredoveku. Komunity, kde nie je prístup k základným veciam ako je pitná voda, čistá voda, kanalizácia alebo elektrina. Kde rodiny bývajú v drevených či plechových chatrčiach často bez dostatočného kúrenia, bez tepla, bez tečúcej vody. Miesta, kde v jednej malej miestnosti spí niekoľko ľudí a kde vládne chlad, vlhkosť či nedostatok súkromia. Nie preto, že by ľudia v týchto komunitách nechceli lepšie podmienky alebo iný život. Práve naopak. Často robia všetko čo môžu, aby svojim deťom poskytli lepší štart. Problém je v tom, že štát im tieto podmienky dlhodobo neumožňuje, že tieto komunity sú dlhodobo systémovo opomínané a odsunuté na okraj spoločnosti. Deti, ktoré vyrastajú v takýchto podmienkach, prichádzajú do školy často bez základných návykov, ktoré sú pre úspech v škole kľúčové, často nerozumejú jazyku vyučovania, nemajú dostatočné podmienky na učenie, chýba im podpora z domu či už z dôvodu ťažkej životnej situácie alebo nedostatku vzdelania u rodičov. Pre mnohé z nich je bežné, že nemajú prísun, pravidelný prísun jedla, školské pomôcky alebo pokojné miesto na učenie. Ako sociálna pedagogička, ktorá dlhé roky pracovala v týchto komunitách, som videla, že realita je úplne iná ako ju vidia mnohí z vás alebo je realita taká, akú vy nevidíte. Videla som deti, ktoré prichádzajú do školy bez základnej socializácie. Nevedia sa sústrediť, nepoznajú pravidlá kolektívu, nemajú osvojené základné návyky ako je napríklad správne držanie pera či komunikácia s učiteľom, komunikácia v kolektíve. Učitelia často nezačínajú vyučovanie učivom, ale práve tým, čo už malo byť dávno vyriešené, zvládnuté, tak práve začínajú, učia deti základom fungovania v kolektíve v škole. Tie deti však nemajú menšiu hodnotu. Majú rovnaký potenciál ako ich rovesníci z lepších podmienok, ich schopnosti, túžby a sny sú rovnako veľké, len ich štartovacia čiara je nespravodlivo vzdialená. Mnohým z nich sa už v útlom veku vysiela jasný odkaz, že systém s nimi neráta. Že ich prítomnosť v škole je problém nie príležitosť a pritom to nie je ich zlyhanie. Je to dôsledok dlhodobého zlyhávania spoločnosti, ktorá roky zatvárala oči pred tým, v akých podmienkach tieto deti žijú. Ak ich necháme napospas osudu a budeme od nich očakávať rovnaké výsledky bez toho, aby mali rovnaké šance, budeme len ďalej prehlbovať začarovaný kruh generačnej chudoby a pritom riešenia existujú, vieme, čo funguje, vieme, že ak chceme niečo zmeniť, musíme začať v rannom detstve. Tam, kde sa ešte dá veľa dobehnúť, nasmerovať, opraviť. Tam, kde každé rozhodnutie má dlhodobý dopad a práve preto je predprimárne vzdelávanie také zásadné. Nie je to len miesto, kde sa deti hrajú, ale priestor, kde sa učia fungovať v kolektív, kde získavajú základné návyky, rozvíjajú jazyk a učia sa dôverovať sami sebe. Keď deti z vylúčených komunít absolvujú predškolskú výchovu, prichádzajú do školy s väčšou šancou uspieť. Už nie sú tie iné, ktoré treba dobiehať, sú pripravené, schopné, motivované. Učiteľ sa nemusí sústrediť len na základné správanie či komunikáciu, ale môže sa venovať tomu podstatnému vzdelávaniu. Ak dieťa zažije úspech, prebudí sa v ňom, objaví v sebe vlastnú hodnotu. Získa vzťah k učeniu, k sebe samému a vtedy začína skutočná zmena nielen v jeho živote, ale v celom spoločenstve, ktoré to dieťa raz môže meniť zvnútra. Zákon, ktorý predkladáme, chceme pre túto príležitosť sprístupniť tým, ktorí to najviac potrebujú. Chceme, aby sa správa na predprimárne vzdelanie stala povinnosť tam, kde je to odôvodnené sociálnym znevýhodnením. Deti z bežných podmienok už dnes často nastupujú do materských škôl v troch rokoch, deti z osád nie a pritom existuje množstvo výskumov, ktoré ukazujú, že včasná intervencia či už v podobe rannej starostlivosti alebo predškolského vzdelávania má zásadný vplyv na rozvoj kognitívnych, jazykových aj sociálnych schopností. Samotná OECD vo svojej správe zo začiatku tohto roka konštatuje, že programy predprimárneho vzdelania sú nákladovo efektívny spôsob, ako znížiť rozdiely vo výsledkoch medzi deťmi ešte predtým, než sa tieto rozdiely prehĺbia a zakorenia. Zároveň upozorňuje, že pozitívne účinky predprimárneho vzdelávania sú obzvlášť silné pre zraniteľné deti, teda práv pre tie, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Včasná intervencia môže dokonca kompenzovať dôsledky traumy a deprivácie na vývoj mozgu, čo sa neskôr už nedá plnohodnotne dobehnúť. OECD tiež zdôrazňuje, že návratnosť investícií do kvalitného predprimárneho vzdelania je značná. Spoločnosť získa omnoho viac, ak do systému vloží a to nielen vo forme ekonomických prínosov, ale aj v podobe spokojnejšieho detstva. Rovnako dôležité je aj zistenie, že deti, ktoré absolvovali viac ako dva roky predškolskej dochádzky, dosahovali v testoch PISA pätnástich rokoch výrazne lepšie výsledky v matematike než deti bez predškolskej dochádzky. Na záver si ešte dovolím podotknúť, že podľa aktuálnych demografických trendov sa podiel Rómov v celkovej populácii Slovenska počas nasledujúcich 40 rokov zvýši zo súčasných 8 % na 14 %. Tento demografický vývoj predstavuje významnú zmenu, ktorá so sebou prináša veľké príležitosti a výzvy. Zvýšený počet detí v školách a rastúci podiel ľudí v produktívnom veku môžu byť obrovskou výhodou pre našu spoločnosť, ak im poskytneme adekvátnu podporu a kvalitné vzdelanie. Predložený návrh nie je o politike, je o spravodlivosti, o tom, či sme ako spoločnosti pripravení vytvárať podmienky, v ktorých každý človek bez ohľadu na to, kde sa narodil, dostane šancu naplniť svoj potenciál. Je to o tom, či budeme ja naďalej tolerovať systém, ktorý niektoré deti necháva pozadu alebo sa rozhodneme konať a niečo zmeniť. Je to rozhodnutie, ktoré si možno dnes nevšimnú titulky, ale ktoré bude mať vplyv na to, ako bude vyzerať Slovensko o desať, dvadsať, tridsať rokov. Lebo budúcnosť tejto krajiny sa dnes nenachádza len v rukách nás dospelých, ale v hlavách a srdciach tých najmenších, ktorí čakajú na našu dôveru, našu podporu a našu odvahu konať. Ďakujem vám za pozornosť a verím, že spoločne ukážeme, ako nám na týchto deťoch skuto ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)
|
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, spoločne s kolegami z hnutia SLOVENSKO predkladáme návrh zákona, ktorého cieľom je zlepšiť životné šance detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, konkrétne prostredníctvom povinného predprimárneho vzdelávania už od veku troch rokov. Ide o opatrenie, ktoré je opreté o dlhoročné skúsenosti z praxe, odborné poznatky aj medzinárodné odporúčania. Vzdelávanie nie je luxus ani privilégium. Je to základný pilier, na ktorom stojí budúcnosť každého dieťaťa a celej spoločnosti. Je to nástroj, ktorý poskytuje príležitosť na rozvoj, sebarealizáciu a úspech bez ohľadu na to, do akých životných podmienok sa dieťa narodilo. Pre deti, ktoré vyrastajú v generačnej chudobe a v podmienkach marginalizovaných komunít...
=====
|
Ďakujem za slovo. Igor, ďakujem ti, že si hovoril o rómskych deťoch lebo treba to povedať nahlas, že rómske deti žijúce v generačnej chudobe bez šance na dôstojnú budúcnosť sú vizitkou tohto štátu. A tento štát je vizitkou Roberta Fica. Vládne tu suverénne najdlhšie zo všetkých premiérov. Mal čas, mal moc, mal miliardy z eurofondov a výsledok? Desaťtisíc detí rómskych aj nerómskych žijú v krajine, kde vláda hovorí o sociálnom štáte, ale správa sa ako firma na výhody pre vyvolených. A vrcholom cynizmu bolo, akým spôsobom si premiér Fico a jeho ministri potichu zdvihli platy. Svojvoľne, bez akéhokoľvek rešpektu k situácii v tejto krajine. V čase, keď drvivá väčšina ľudí čelí existenčným problémom, oni si priklepli viac. Robert Fico sa vlastným rozhodnutím stal najlepšie plateným lídrom Európskej únii. Predbehol francúzskeho prezidenta, nemeckého kancelára a platovo ho trumfol už len Viktor Orbán. Rozdiel je len v tom, že krajiny, ktorých lídri zarábajú menej majú oveľa vyššiu životnú úroveň ako Slovensko, ktoré sa pohybuje na opačnom konci rebríčka. Keby si takto mohli zdvihnúť platy aj učitelia. Keby si takto mohli zabezpečiť dôstojný život aj zdravotníci, ktorí pracujú, slúžia v noci, aj cez sviatky. Keby si takto mohli zabezpečiť budúcnosť poctivo pracujúci ľudia, ale nie. Na nich sa len odkazuje, že sa musí šetriť.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod (tlačou 753). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 783 z 10. marca 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 848 z 9. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 832. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 875 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
17.
Ďakujem za slovo.
Julo, ja ti v prvom rade chcem poďakovať, že si priniesol tento návrh do Národnej rady. Úprimne si myslím, že politici by mali byť práve tí, ktorí v ťažkých časoch ako prví preukážu solidaritu s obyčajnými ľuďmi. Nie v statuse na sociálnej sieti, nie v tlačovej správe, ale konkrétnym činom. A zmrazenie platov ústavných činiteľov je jednoduché, symbolické, ale mimoriadne silné gesto. Gesto, ktoré môže ukázať, že aj tí, ktorí rozhodujú o tých druhých, sú ochotní niesť dôsledky vlastných rozhodnutí, že si nebudujú výnimky pre seba, ale stoja pevne nohami na zemi ako ostatní v tejto krajine.
Ľudia dnes žijú pod neustálym tlakom. Ceny rastú, pomoc štátu slabne, nové dane sa kopia, zrušené opatrenia bolia. A popritom všetkom sledujú, ako vláda si žije v pohodlí, ako si zvyšuje platy, nakupuje nové lietadlá, nakupuje drahé autá, ako robí všetko pre to, aby sa jej tieto ťažké časy akosi netýkali. A to nie je správne, to nie je fér. Preto si veľmi vážim, že si priniesol návrh, ktorý má morálnu váhu, lebo presne to dnes Slovensko potrebuje. Politiku, ktorá má morálnu silu a nielen moc. A predstaviteľov, ktorí nezabudli, komu majú slúžiť.
Ďakujem ti ešte raz a verím, že sa nájde dostatok poslancov, ktorí v tomto návrhu uvidia to, čo vidieť majú, teda príležitosť obnoviť aspoň kúsok dôvery medzi politikou a ľuďmi. Ďakujem ti.
|
184.
A ja nechcem, aby Slovensko zlyhalo. Chcem, aby sme boli hrdí a aby sme si raz mohli povedať, že sme sa nebáli postaviť na stranu pravdy a že sme nezostali ticho, že sme sa rozhodli byť ľuďmi a podľa toho aj hlasovali.
Ďakujem.
|
178.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne, je nás tu síce pomenej o takejto hodine, tak ale chcem sa vyjadriť k tomuto uzneseniu, ktoré predložil môj kolega Peter Pollák.
Chcem povedať, že v tejto krajine sa stalo niečo mimoriadne nebezpečné. Spoločnosť si zvykla na diskrimináciu. Zvykla si na to, že určitá skupina ľudí je dlhodobo vylučovaná. Zvykla si na to, že niektorí politici si z Rómov urobili terč. Zvykla si na to, že rómske deti chodia do segregovaných tried a škôl, že sa ich vzdelávací systém od malička snaží nie povzbudiť, rozvíjať a podporovať, ale skôr vytlačiť na okraj, odsunúť ich bokom, uzavrieť ich do zvláštnych kategórií, do ktorých nepatria.
Dámy a páni, Rómovia, každý tretí Róm žije v príbytku bez vody. Niektoré domácnosti nemajú kúrenie, elektrinu, kanalizáciu, tisíce rómskych detí vyrastá v provizórnych obydliach. A čo je najhoršie, veľká časť spoločnosti to nielenže nepovažuje za problém, veľká časť spoločnosti považuje za problém samotných Rómov. Nie nerovnosť, nie chudobu, nie systémové zlyhania, ale prítomnosť ľudí, ktorí sa narodili ako Rómovia. Toto je dôsledkom toho, že niektorí politici na Rómov dlhodobo, vedome a opakovane útočia. Aj Robert Fico si viackrát kopol do Rómov a to verejne ako premiér tejto krajiny. Človek, ktorý sa rád nazýva sociálnym demokratom, ale nikdy neprejavil solidaritu s najchudobnejšou skupinou obyvateľstva.
Namiesto toho počujeme rétoriku odsudzovania a povýšeneckého poučovania o tom, že Rómovia si za to môžu sami. Akoby niekto túžil po živote v biede, akoby niekto chcel, aby jeho dieťa vyrastalo v spoločnosti, ktorá ho automaticky považuje za menejcenné. Rómovia nie sú problém, problém je chudoba. Problém je, že nám tu zomierajú deti, pretože žijú v stredovekých podmienkach. Problém je, že rodiny nemajú prístup k pitnej vode, elektrine, k zdravotnej starostlivosti či kvalitnému vzdelaniu. Problém je, že štát zatvára oči pred neznesiteľnými podmienkami, v ktorých žijú tisíce ľudí. A napriek tomu od rôznych politikov počúvame ešte aj ďalšie vyjadrenia, že Rómom sa nechce pracovať. Kolegovia, diskriminácia voči Rómom nie je len otázkou minulosti, je to problém, ktorý nás stále sprevádza, preto je našou povinnosťou konať. Toto uznesenie je jasnou výzvou k zodpovednosti vlády k tomu, aby prijala konkrétne kroky, ktoré odstránia systémové prekážky, ktoré Rómov držia v chudobe, v segregácii a vylúčení.
Na záver mi dovoľte obrátiť sa najmä na kolegov a kolegyne z radov majority. Viem, že pre niektorých z vás môže byť ťažké stotožniť sa s touto skúsenosťou, možno ju nepoznáte z vlastného života, možno sa vás osobne nikdy nedotkla, avšak diskriminácia Rómov oslabuje celú spoločnosť, pretože krajina, ktorá nevie dať šancu svojim vlastným deťom bez ohľadu na ich pôvod, sa pripravuje o budúcnosť. My Rómovia sme aj príbehy vytrvalosti, odvahy, talentu a lásky k životu. Aj medzi nami sú učitelia, zdravotníci, umelci, vedci, rodičia, ktorí dávajú zo seba všetko pre svoje deti, no to, čo od štátu potrebujeme, nie je súcit. Potrebujeme rovnaké šance, rovnaké pravidlá hry. Potrebujeme, aby nás konečne prestali vnímať ako problém, ale aby nás vnímali ako rovnocenných občanov Slovenskej republiky.
A preto tu dnes stojím nielen ako poslankyňa, ale aj ako matka, učiteľka a žena, ktorá verí, že Slovensko môže byť krajinou, kde farba pleti nerozhoduje o osude človeka, môže byť krajinou, kde sa deti rodia s rovnakými príležitosťami a kde sa politika nebuduje na strachu, ale na nádeji.
Dnes máme šancu niečo zmeniť, dnes môžeme povedať nezabudli sme, stojíme si za svojím slovom a budeme konať. Len ak túto tému opäť necháme premlčať a pripustíme si, že nenávisť je len názor a rovnosť iba prázdne slovo, tak táto krajina, tak v tejto krajine všetci zlyháme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Raši, Richard, predseda NR SR
179.
Pani poslankyňa, chcem sa spýtať, či končíte, lebo ináč preruším rozpravu, a budete...
Škopová, Anežka, poslankyňa NR SR
180.
Za chvíľku. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)
Raši, Richard, predseda NR SR
181.
... pokračovať zajtra, lebo je osem hodín. (Povedané súbežne s rečníčkou.)
Škopová, Anežka, poslankyňa NR SR
182.
Za chvíľku. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)
Raši, Richard, predseda NR SR
183.
Za chvíľu, hej? Ďakujem.
|
154.
Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Igor, aj za tento tvoj návrh zákona, ktorý ja vítam. Tento návrh zákona má potenciál významne ovplyvniť životy mnohých občanov. Zavedenie štvordňového pracovného týždňa môže znamenať aj posun v tom, ako pristupujeme k práci, rodinnému životu a nášmu zdraviu. Súčasný rýchly životný štýl kladie na pracujúcich značné nároky. Ľudia majú stále väčší problém vyvážiť svoje pracovné a súkromné povinnosti.
Táto nerovnováha často vedie k stresu, vyhoreniu a k problémom v rodinnom živote. Najmä ženy, ktoré sa snažia skĺbiť svoju rolu matky s kariérou, pociťujú tento tlak mimoriadne silno. Zamestnané matky, najmä tie s viacerými deťmi čelia obzvlášť náročným výzvam, a zavedenie štvordňového pracovného týždňa by im mohlo poskytnúť potrebný priestor, uľahčiť im zvládať každodenné povinnosti.
Práve pre tieto dôvody verím, že zavedením štvordňového pracovného týždňa by mohlo byť významnou pomocou pre rodiny, zamestnané matky a otcov. Viac voľného času by im umožnilo lepšie zvládať každodenné povinnosti, viac sa venovať svojim deťom a zároveň vytvoriť si čas na oddych, osobný rozvoj či záľuby. Rodina by mala byť v centre záujmu našej spoločnosti, a to bez ohľadu na to, aké nároky na nás kladie pracovný život.
|
146.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 174. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 171 zo 16. januára 2024 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhov zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
6.
Ďakujem za slovo.
Rasťo, ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, že predkladáš toto uznesenie, myslím si, že dnes tu rokujeme o uznesení, ktoré by v normálne fungujúcom štáte ani nemalo byť potrebné, a predsa je. Hovoríme o fabrike, ktorej činnosť bude spojená s chemickým odpadom s rizikami pre zdravie ľudí a ktorá má vyrásť na úrodnej pôde, v poľnohospodárskej oblasti bez existujúcej priemyselnej infraštruktúry a vláda nám k tomu neposkytla žiadne dáta, žiadnu analýzu, žiadne porovnanie alternatívnych lokalít, iba rozhodla napriek tomu, že si hovoril vo svojom vystúpení, že ide o rizikový projekt v súvislosti so životným prostredím a verejným zdravím, a potom sa čudujeme, že ľudia neveria štátu, že ľudia sa búria, že majú pocit, že o nich rozhoduje bez nich.
Kým sa v regióne začne stavať továreň, ktorá môže ovplyvniť zdravie ľudí, kvalitu pôdy, kvalitu vody, ovzdušia, máme práve a povinnosť tieto dôsledky poznať, a preto vás prosím, podporte toto uznesenie, nie kvôli opozícii, nie kvôli politickým bodom, ale kvôli tomu, že sa dotýka, že sa to dotýka bezprostredne ľudí.
Ďakujem.
|
|
|
32.
Ďakujem za slovo.
Roman, aj tebe ďakujem za tvoj prejav plný faktov. Chcem povedať, že v čase pandémie som nebola poslankyňou, ale pamätám si, ako zdravotníci robili nadľudské výkony. A zároveň si pamätám, čo v tom čase robila táto vláda. Nie, nevyzývala na dodržiavanie pravidiel, nehľadala zodpovednosť, nenabádala ľudí k opatrnosti. Naopak, bola to táto vláda, ktorá organizovala protesty počas toho, ako nám tu zomierali ľudia. Ktorá burcovala proti rúškam, proti očkovaniu, proti všetkému, čo malo ľudí chrániť. Ktorá spochybňovala vedcov, lekárov, hygienikov.
Dámy a páni, to, čo robí táto vláda, nie je amnestia. Je to politická odmena pre voličov, ktorých roky živili klamstvami. Je o Ficovej politickej minulosti, ktorú sa snaží prepísať. A dnes keď tá, keď ten istý Robert Fico vystupuje a vyzýva na dodržiavanie hygienických pravidiel kvôli slintačke, keď zrazu káže médiám, aby nezneužívali situáciu, tak je to vrchol cynizmu. A keď nám denne zomierali stovky ľudí, vtedy v ňom nebolo ani gram štátnika. Vtedy sa táto vláda správala cynicky a vedome podnecovala chaos, aby z neho mohla ťažiť. Sám Robert Fico nechránil ľudí, Robert Fico chránil sám seba. V čase, keď Slovensko potrebovalo jednotu, zodpovednosť a dôveru, on šíril pochybnosti, konšpirácie a hnev. Ale história si pamätá. Pamätá si, kto burcoval námestia, kto spochybňoval vedu, kto robil politiku z tragédie.
|
123.
Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Peter, aj za tvoj príspevok, aj za ten tvoj pohľad, ktorý si do toho vniesol. A úplne s tebou súhlasím, keď si hovoril o tom, že tento návrh zákona vôbec nerieši zamestnanosť ako takú. Tento návrh zákona sa javí a je výhodný len pre populistických politikov. Tento návrh je tvrdý a represívny. Týmto zákonom si urobili terč doslova z ľudí, ktorí sú, ktorí sa nevedia ani brániť. Títo ľudia pochádzajú z chudobnej komunity, do ktorej, a do tejto situácie sa vlastne ani nedostali svojím zapríčinením. Viem, že v tejto sále možno nie je populárne povedať, ale ja to poviem, že Rómovia nie sú nepriateľ, ľudia v hmotnej núdzi nie sú problém, problémom je štát, ktorý zlyháva tam, kde má pomáhať, a ktorý sa bojí pozrieť do zrkadla, a tak radšej ukazuje prstom na tých najchudobnejších.
Tento zákon odmietam a odmietam aj logiku, na ktorej stojí. Nie sila, ale podpora mení životy, nie trest, ale dôvera dáva nádej a ak niekto chce hovoriť o motivácii, tak začnite tým ľuďom konečne dávať férové šance, nemajte na nich bič, ale most. Most, ktorým vytvoríte príležitosti, ktoré oni tak potrebujú.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
18.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Igor, ďakujem aj tebe za tvoj prejav, v ktorom opätovne poukazuješ na pravdu. Som rada, že si poukázal aj na to, že lekárom nejde len o mzdy, pretože, ako si povedal, tu ide o ten celkový stav zdravotníctva. Podľa mňa mal Robert Fico viesť tie rokovania s lekármi. Ako premiér Slovenskej republiky je priamo zodpovedný za stav nášho zdravotníctva a to obzvlášť ak berieme do úvahy, že tento človek tu vládne už vyše 13 rokov. A čo urobil Robert Fico namiesto toho, aby prejavil elementárnu zodpovednosť? Povedal, že preňho zdravotníctvo nie je téma a po týždňoch ničnerobenia prišiel s návrhom, ktorý v podstate zavádza nútené práce pod hrozbou väzenia. To nesvedčí o ničom inom než o jeho neschopnosti, pretože ten, kto nemá riešenia, vládne silou a presne tento istý princíp vládnutia vidíme teraz v každej oblasti, v zdravotníctve, kultúre či na ministerstve vnútra. Kdekoľvek sa pozrieme, všade vidíme neschopnosť tejto vlády, ktorá nedokáže prísť s reálnymi riešeniami.
Ďakujem.
|
66.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Michal, chcem sa ti poďakovať za tvoj prejav. V ňom si hovoril a poukazoval na veci, ktoré sa nepáčia našim voličom a mám taký pocit a som presvedčená, že už sa to začína nepáčiť aj voličom koalície. Slovensko dnes čelí situácii, ktorá je pre modernú európsku krajinu neakceptovateľná. Veď na jednej strane vidíme, ako si premiér Robert Fico schvaľuje druhý najvyšší premiérsky plat v Európskej únii, zatiaľ čo napríklad učitelia, zdravotníci, lekári, zamestnanci štátnej správy sú odsunutí na okraj záujmu, a zároveň sa neštítia, neštíti táto vláda drasticky ľuďom zvyšovať dane a poplatky, a popritom ešte aj zavádzať nové dane či poplatky. Tento nepomer poukazuje na hlbokú krízu hodnôt Roberta Fica a jeho vlády.
|
71.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 252. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 255 z 4. apríla 2024 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
90.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Igor, za tvoje vystúpenie.
No, silný štát znamená mimoriadnu pomoc rodinám a seniorom. Viete, kto toto rozprával? Ak ste si tipli, že strana HLAS, tak ste si tipli správne. Dnes ale je už úplne každému jasné, že táto koalícia sa vykašľala na svoje sľuby, ktoré dala voličom a otočila sa chrbtom všetkým rodinám.
Dookola sa tu vyhovárajú na konsolidáciu, oni si to tak pekne nazvali, ale povedzme si pravdu, v skutočnosti to nie je nič iné ako ožobračovanie, ktoré zasiahne tých najslabších.
Poviem jeden príklad. Rodina s dvomi deťmi do 18 rokov dostávala daňový bonus vo výške 280 eur mesačne. A potom prišiel Fico, ktorý rozhodol, že tej rodine bude stačiť len 100 eur. Mňa osobne toto rozhodnutie vôbec neprekvapuje, pretože ten istý človek v minulosti o Slovákoch povedal, že ich najväčšou prednosťou je, že dokážu vyžiť aj z 200 eur na mesiac. Tak pán Fico teraz si skúša, či im nebude stačiť len tá stovka. Pán Fico by sa mal hanbiť, pretože si tu chodí hore-dole po dovolenkách, zdvihol si vlastný plat, schválil doživotnú rentu, zatiaľ čo bežní ľudia musia rozmýšľať, či si môžu dovoliť kúpiť jedlo pre vlastné deti. Je to absolútny výsmech všetkým rodinám, beriete im aj to málo, ktoré majú, a to v časoch, kedy čelia čoraz väčším životným nákladom.
My nechceme nič iné, len aby mali rodiny dôstojný život a nemuseli obracať každé euro. Pomoc rodinám nie je luxus, je to morálna po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|