Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
28. 11. 2024 17:10:51 - 17:10:51 23. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 497 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera (PS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
66.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ku kvalite štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2025 a k výhľadu na ďalšie dva roky sa určite kompetentnejšie vyjadrili moji kolegovia, ktorí v tejto oblasti disponujú dlhoročne získanou expertízou. Určite bude lepšie, ak sa vo svojom príspevku zamieram na tie časti rozpočtu, ktoré majú saturovať vzdelávanie, vedu a výskum.
V súvislosti s nedávnym úmrtím profesora Traubnera reprízovali jeho medailón v Slovenskom rozhlase a medzi iným pán profesor povedal, že vyspelá spoločnosť je taká, ktorá je tvorená zdravými, vzdelanými a kultúrou formovanými ľuďmi. V kontexte čias, ktoré žijeme v tomto priestore, a v čase, kde je zdravotníctvo, vzdelávanie a kultúra v stave klinickej smrti, sa zdá, že sa k týmto spoločnostiam nepripojíme. A aj v tomto prípade som prenechala komentár z prirodzených dôvodov k téme zdravotníctvo pánovi Dvořákovi a k téme kultúry sa vyjadrí zrejme pani Jaurová.
A teraz teda k tomu vzdelávaniu. Začnem svojím hlbokým zážitkom z rokovania, z minulotýždňového rokovania výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Zámerne uvádzam celý názov, lebo pôvodne som bola veľmi pohoršená tým, čo všetko možno prilepiť k téme vzdelávania a vedy a čo v podstate vyjadruje aj postoj tejto koalície k významu vzdelávania. Ja pre seba nazývam náš výbor Ein Kessel Buntes a možno si niektorý pamätajú, že to bol kabaretný program nemeckej televízie z čias socializmu. Ale v tomto prípade, v prípade toho minulotýždňového zasadnutia tohto pestrého kotlíka, to bolo pre mňa veľmi užitočné. Okrem iného teda po prvýkrát sa do programu rokovania dostal návrh rozpočet, okrem teda návrhu rozpočtu ministerstva školstva, veľkého rozpočtu, dostal sa aj rozpočet ministerstva cestovného ruchu a športu a, samozrejme, teda aj Slovenskej akadémie vied.
Čo teda užitočné priniesol tento pestrý kotlík? Ukázalo sa, že minister Drucker si je vedomý, že sa v otázke valorizácie platov pedagogických a odborných zamestnancov neplní programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa teda vláda zaviazala ku každoročnej valorizácii, a mieni hľadať rezervy vo vlastnom rezorte. A k tomu neskôr, lebo mne absolútne nie je zrejmé, kde nájde v rezorte cirka, necelých teda 400 miliónov eur. To naozaj neviem.
V ďalšom kole s ťažkosťami predstavil rozpočet štátny tajomník ministerstva cestovného ruchu a športu pán Krišanda. Veľmi nedôveryhodne vysvetľoval vyčíslené náklady na mzdy, kde priemer na zamestnanca sa pohyboval na úrovni 2 500 eur. Jeho tímu sa nepodarilo vysvetliť ani náklady na obstaranie informačných technológií v časti systémy vnútornej správy vo výške 825-tisíc, čo sú rádovo vyššie náklady v porovnaní s inými ministerstvami.
Jeho vysvetlenie, že ide o vstupné náklady novovznikajúceho ministerstva, sa ukázali ako úplne, úplne nepravdivé, pretože je zjavné, že v rozpočte na roky ´26 a ´27 sa ráta s tou istou sumou. A pre porovnanie ministerstvo školstva v tejto položke má 400-tisíc eur. Ministerstvo školstva s rozsiahlym rezortom 400-tisíc eur, ministerstvo športu a cestovného ruchu, respektíve naopak, 825-tisíc eur.
A potom nasledoval reprezentant akadémie vied, ktorý okrem iného uviedol, že sa zvyšuje administratívna záťaž jeho ľudí, počet ktorých sa v dôsledku konsolidácie znížil a ktorí zabezpečujú činnosti s administrovaním výkonnostných zmlúv. Výkonnostné zmluvy je veľmi dôležitý prvok moderného financovania tejto inštitúcie. Ich mzda je na úrovni 1 600 eur.
A nezaangažovaný divák by tieto tri jednoaktovky, ktoré sa odohrali na výbore, mohol vnímať ako nejaký gogoľovský smiech cez slzy a to preto, lebo jeden vie, že má málo, a ide hľadať. Iný má veľa a nevie prečo. A tretí má málo, ale ten už rezignovane ani nič nepýta. Čiže takto to tam vyzeralo. V tomto pestrom kotli kedysi tematicky čistého výboru pre vzdelávanie mládež a šport sa teda rokovalo o rozpočtoch a víťazom bolo ministerstvo cestovného ruchu a športu, bez ktorého by sme sa v ťažkých časoch určite zaobišli. A porazenými ostali vzdelávanie a veda, na ktorých stojí budúcnosť tejto krajiny.
A darmo štátny tajomník ministerstva financií tvrdil, že tým víťazom je ministerstvo školstva. Pokúsim sa dokázať analýzou výdavkov regionálneho školstva, regionálneho školstva, že sa pán štátny tajomník mýlil. Výber toho segmentu z celkového rozpočtu ministerstva školstva súvisí s tým, že výdavky na regionálne školstvo tvoria až 65 % celkového rozpočtu ministerstva.
A teraz čo je pravda? Pravdou je to, že budúcoročné výdavky sú rozpočtované v regionálnom školstve na úrovni 3 mld. 866 mil., čo je 832 mil. eur viac ako v roku 2024. To je 21,5 %, to vyzerá ako ohromné veľké číslo. Ale v skutočnosti však takmer 560 mil. je presun financií zo samospráv v dôsledku zmeny financovania materských škôl. Aby som bola korektná, ministerstvo k tejto sume nad rámec delimitácie z vlastného rozpočtu pridáva cirka 53 mil.
Ďalších 40 mil. je určených na krytie výdavkov spojených s novelou zákona o odborných a pedagogických zamestnancoch. Ide o zvýšenie, ktoré súvisí s kompenzačným príspevkom pre niektoré kategórie zamestnancov. Ale k tejto téme sa tiež ešte neskôr vrátim.
Ďalších 20 mil. súvisí s krytím výdavkov na zvýšené zdravotné odvody pre zamestnávateľov regionálneho, v školstve. Viete, že z 10 % stúpli na 11 % a teda ministerstvo to dofinancováva.
Viac ako 6 mil. bolo pridaných v súvislosti s vyšším počtom žiakov než v uplynulom období, ide teda o normatívne prostriedky. Kto teda tejto téme úplne nerozumie alebo, alebo nikdy sa ňou nezaoberal, tak školy sú financované dnes na základe normatívu, ktorý celkový objem tých prostriedkov sa odvodzuje od počtu žiakov. A ten normatív sa delí na dve časti. Je mzdový normatív a prevádzkový normatív. A teraz chcem povedať, že tá jednotková hodnota prevádzkového normatívu sa nezmenila. Takže nie je vôbec zrejmé, ako si školy poradia so zvýšenou DPH na 23 % a s očakávaným rastom nákladov na teplo a plyn. Už len tieto obligatórne výdavky sú v celkovom súčte okolo 686 mil. eur. Zvyšok tvoria výdavky, ktoré majú síce pozitívny charakter, ale ministerstvo nemalo inú možnosť, ako ich zaviesť, keďže viaceré z nich súvisia so záväzkami plánu obnovy a odolnosti. Najväčšiu položku tvoria tie prostriedky, ktoré sú smerované do podporných opatrení, to hovoril aj pán minister Kamenický dnes v úvodnom slove, ktoré sú zvýšené takmer o 122 mil. eur, a ďalších 6 mil. eur súvisí so zavedením právneho nároku na materskú školu v prípade detí od 4 rokov veku. A teda v súčte s predchádzajúcimi nevyhnutnými výdavkami sme už na sume viac ako 800 mil.
Chcem povedať, že stalo sa iba to, čo bolo nevyhnutné. Nič viac. Do vzdelávania v roku ´25 pôjde menej ako rok predtým. Ak to zoberieme cez podiel hrubého domáceho produktu, v minulom roku to bolo 4,5 %, v roku ´25 to bude, to budú 4 % HDP, v Českej republike je to 5 %.
Pre mňa nezodpovedanou otázkou však ostáva efektivita prostriedkov, ktoré smerujú práve do podporných opatrení, keďže finančné prostriedky majú slúžiť okrem iného na zvýšenie počtu pedagogických asistentov a iných podporných profesií. Ich počet má síce vzrásť, ale neriešia sa však problematické otázky týkajúce sa ich zneužívania vo vyučovacom procese. V praxi sa, bohužiaľ, na rôznych školách potvrdzuje, že asistenti suplujú činnosť učiteľov, ktorí sú v danom čase neprítomní, alebo dokonca nahrádzajú tých, ktorí v systéme chýbajú. A to je naozaj veľký problém.
Ďalšia vec, nie je vôbec jasné, aký je optimálny počet tých pedagogických zamestnancov a podporných zamestnancov, ktorí majú zabezpečovať poskytovanie nárokovej podpory deťom a žiakom a podľa ktorého by sa dalo posúdiť, do akej miery napĺňame záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali v pláne obnovy a odolnosti. Čiže vynakladáme na tento účel viac ako 130 mil. eur, ale negarantujeme žiadnu efektivitu.
Do kategórie výdavkov, kde existujú pochybnosti o efektivite vynaložených prostriedkov, patrí aj kompenzačný príspevok pre pedagogických a odborných zamestnancov, ktorý má v budúcom roku dosiahnuť výšku takmer 100 mil. eur, 99, a má stabilizovať niektoré skupiny zamestnancov. A v čom spočíva problém hneď na prvý pohľad? V tom, že nie úplne férovo minister školstva zarátava celú sumu na kompenzačný príspevok do zvyšovania platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v budúcom roku. Lebo väčšine ľudí pracujúcich v školstve totiž tento príspevok finančnú odmenu vôbec nezvýši. A druhý problém, pozitívny účinok kompenzačného príspevku je otázny aj preto, lebo neexistuje analýza, ktorá by potvrdzovala, že stabilizuje chýbajúcich pedagógov v systéme. Výskumy zo zahraničia skôr naznačujú, že je to neefektívny nástroj, pokiaľ učitelia nebudú zaviazaní ostať nejaký čas v tej škole, v ktorej ten príspevok poberajú. A toto na Slovensku neplatí. Učiteľ sa kedykoľvek môže presunúť zo zamestnania v istej škole aj do iného sektoru, ako je sektor vzdelávania, bez akejkoľvek náhrady.
No a keďže sme pri platoch, tak zásadnou prekážkou podpory zákona o rozpočte okrem tých systémových nedostatkov, ktoré spomínali aj moji kolegovia predrečníci, je nesplnenie záväzku v programovom vyhlásení, a to jest teda tá každoročná valorizácia platov pedagogických a odborných zamestnancov. Viete, ja by som na mieste odborárov za žiadnych okolností nepristúpila na dohodu, že učitelia v budúcom roku dostanú jednorazový príspevok 800 eur a v ďalšom roku 5-percentné zvýšenie. Požiadavky školských odborárov na 10-percentné zvýšenie platov sú opodstatnené a je to absolútne minimum toho, čo by sa malo udiať. No a teda prečo by sa tak malo udiať, aj to treba povedať. Máme čerstvú, hoci už recyklovanú skúsenosť, že si nevieme predstaviť nemocnice bez lekárov a sestier. A rovnako platí, že môžeme mať špičkovo vybavené školy, bez učiteľov, psychológov a ďalších nemôžu plniť svoj účel. A dnes sme v situácii, že v najbližšej budúcnosti bude chýbať najmenej 2-tisíc učiteľov a nebude ich mať kto nahradiť. Pýtali sa, disponujeme všelijakými výskumami, prieskumami a tak ďalej a z posledného výskumu, nebol to len prieskum, medzi študentami, absolventami stredných škôl, ktorí kedysi koketovali s myšlienkou, že by vstúpili do pedagogických služieb a neurobili tak, tak polovica z nich uviedla, že si túto profesiu nevybrali z dôvodu nízkych platov. Tretina sa rozhodla nezvoliť si ho pre nízku úroveň spoločenského uznania a štvrtina pre vysokú mieru pracovného stresu. A to je v súlade so skutočnosťou, teraz sa presúvame na vysoké školy, ktoré pripravujú ľudí do pedagogických služieb, do sektoru vzdelávania, a v roku 2021 sa na učiteľských pozíciách zamestnalo menej ako 39 % absolventov pedagogických študijných programov. To znamená, že naozaj školstvo je pred personálnym kolapsom.
Platy učiteľov na Slovensku sú v súčasnosti nižšie než platy ostatných vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Je to zhruba teda o necelú tretinu. Po celoštátnom štrajku učiteľov v roku 2022 došlo v roku 2023 k dvom zvýšeniam platov, v januári o 10 % a v septembri o 12. A zdá sa, že to bolo veľa. Ale napriek tomu, napriek týmto zvýšeniam sa reálne mzdy učiteľov nezlepšili. Naopak, vďaka rekordnej inflácii klesli o 5 %.
A tiež sa vrátim k jednej veci, ktorú sme tu prerokúvali nedávno. Išlo o rast minimálnej mzdy. Ja nemám nič proti tomu, aby tie najnižšie platové skupiny, príjmové skupiny teda zarábali viac, ale v kontexte s platom začínajúceho učiteľa prichádza k istému paradoxu. Začínajúci učiteľ, je to vysoko kvalifikovaná profesia, ktorá sa viaže s ukončením druhého stupňa vysokej školy, tak nástupný plat je 1 161 eur. A v roku 2027 by minimálna mzda pre nízkokvalifikované skupiny zamestnancov sa mala priblížiť k tisícke eur. Toto naozaj nie je fér.
A kto chce komprimát toho, ako vyzerá stav slovenského školstva, tak mu odporúčam, aby si prečítal aspoň nadpisy kapitol materiálu, ktorý sa volá Revízia výdavkov na základné a stredné školy, ktorý bol zverejnený minulý týždeň. Pár z nich zacitujem. Jedna kapitola, názov: "Výsledky základných a stredných škôl sú slabé a za málo peňazí". Ďalšia kapitola: "Výsledky zaostávajú aj za podobnými krajinami, nielen tými najvyspelejšími". Ďalšia kapitola: "Výdavky na základných a stredných školách sú nižšie ako v okolitých krajinách". A ten istý dokument, ktorý teraz citujem, obsahuje aj posolstvo UNESCO z roku 2015, ktoré deklarovalo toto: "Vzdelávanie ako základ dlhodobej prosperity spoločnosti by malo patriť medzi najdôležitejšie oblasti verejných politík". A ja sa pýtam, prečo to neberieme úplne s plnou vážnosťou a prečo tomu nechceme uveriť.
Minule som sa stretla s jedným riaditeľom, ktorý bojuje s nedostatkom personálu a povedal jednu vec, ktorá je na prvý pohľad ako smiešna, vtipná, ale je hrozná. Povedal mi, že vieš, v akej som situácii? Keď nájdem človeka, ktorý dokáže vo varnej kanvici priviesť vodu k bodu varu, tak u mňa bude učiť fyziku. Tak k tomuto sme sa dostali.
Ja teda hovorím, zaplaťme učiteľov, aby ich bolo toľko, že sa v systéme uplatnia tí dobrí. Efektívne a s rozvahou financujme chod škôl a potom čakajme na zázraky. Bez toho sa nestane nič. Pokiaľ školský rozpočet, a nehľadiac na tie ostatné súčasti, nebude obsahovať podporné finančné mechanizmy pre učiteľov, tak nemyslím si, že niekto z mojich kolegýň a kolegov by za takýto rozpočet niekedy zahlasoval.
Ďakujem pekne. (Potlesk v sále)
28. 11. 2024 14:37:17 - 14:37:30 23. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera - poslankyňa NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
19.
Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za prečítanie stanoviska ministerstva pôdohospodárstva a dovoľujem si vás požiadať, či by sme nemohli dostať k dispozícii toto stanovisko.
5. 11. 2024 16:04:59 - 16:06:49 22. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludni Tlač 492 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
78.
Ďakujem.
Viete, toto nie je iba príbeh pána Huliaka a Lucie Plavákovej, toto je príbeh o slovenskej politike, vôbec nie sú zriedkavé prípady, kedy sú poslanci hnutia Progresívneho Slovensko označované za fanatikov, za pliagu, za rakovinu spoločnosti, za extrémistov. A výrok, ktorý smeroval na adresu pani Plavákovej, ja opakovať naozaj nebudem.
Tieto výroky sú vlastné najmä poslancom koalície, resp. najhlasnejšie ju formulujú poslanci, ktorí boli súčasťou klubu SNS, tam patrí aj pán Huliak, a aj tým, ktorí ostali ešte v tom decimovanom klube a ktorí ešte resuscituje pán Muňko.
A nie je to len o vlastnostiach pána Huliaka, ale v širšom kontexte aj o tom akú politiku reprezentuje a akú politiku tento parlament toleruje, o tom to je. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o konflikt alebo názorový stred medzi konzervativizmom a liberalizmom, ale vôbec to tak nie. Ide o konflikt rôznorodého prístupu k politike, ide o to, či je v politike prípustné klamať, manipulovať, mačisticky a vulgárne sa správať, alebo preferujeme takú politiku, ktorá je zodpovedná, ktorá nerozdeľuje spoločnosť a rešpektuje všetky skupiny občanov vrátane menšín, jednoducho politiku, ktorá je predvídateľná a ktorá nepodlieha konaniu a vrtochom obskúrnych postáv, o tomto je tento príbeh, tento príbeh o slovenskej politike.
5. 11. 2024 10:24:37 - 10:26:10 22. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 496 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
37.
Ďakujem za slovo.
Viete, o tom, že Rudolf Huliak nie je muž jemných spôsobov, teda že nie je džentlmen, nepochybuje nikto a vedeli sme to skôr, než sa stal poslancom. A dalo by sa povedať, že je mužom z toho opačného spektra vlastností.
Ale čo považujem za podstatné, je úplne zrejmé, že tento človek nemá intelektuálnu výbavu na to, aby rozoznal rozdiel medzi autentickým a originálnym výrokom a citáciou či parafrázovaním rozhodnutia Ústavného súdu. A už len tento intelektuálny hendikep ho diskvalifikuje pre plnenie úloh, ktoré predseda výboru má plniť.
Na rozdiel od neho pani Plaváková sa k vecným témam vyjadruje vecne, bez emócií, odborne ako právnička. Nikoho neuráža, nedotýka sa ľudskej podstaty ani pána Huliaka, aj keď k tomu pán Huliak ponúka príležitostí viac ako dosť. A napriek tomu čelí hulvástvu Huliaka. Tomuto musíme zabrániť minimálne v tomto priestore. Ja to považujem za našu svätú povinnosť, aj keď nemáme žiadnu nádej, že zmeníme vnútorný svet pána Huliaka. Ale minimálne ho môžeme a dokonca si myslím, že musíme zbaviť tej reprezentatívnej funkcie, ktorú teraz plní.
Ďakujem. (Potlesk.)
24. 10. 2024 10:53:59 - 10:55:50 22. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 400 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
26.
Ja by som nechcela polemizovať s pani poslankyňou Remišovou, len by som pridala vysvetlenie k tej prvej časti jej príspevku. Keďže niečo tuším o tom, ako je táto oblasť, ktorá je dôsledkom konania alebo uplatnenia kompetencie hlavného školského inšpektora, upravená v zákone. Tento návrh, tá blokácia na tri roky v prípade odvolaného riaditeľa zúčastniť sa výberového konania je zmäkčením súčasného stavu. V § 3 ods. 1 zákona 596 sa jasne uvádza, že doposiaľ odvolaný riaditeľ nikdy nemal šancu vyhrať výberové konanie a stať sa riaditeľom. Takto tam upravené je. A toto je zmäkčenie. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, nie je úplne pravda, že nie sú definované dôvody pre odvolanie riaditeľa. Sú, sú uvedené v §13 ods. 15,16,17, kde je napísané, čo sa považuje za závažné dôvody, na základe ktorých možno buď školu vyradiť zo siete, alebo odvolať riaditeľa. A pokiaľ ide o zabezpečenie materiálno-technických podmienok, je tam poznámka, že povinných materiálnych podmienok. To je to minimum, na základe ktorého možno dosiahnuť profil absolventa školy. A pokiaľ škola nie je schopná dosahovať alebo vyprofilovať svojho absolventa v zmysle požiadaviek, tak je vôbec otázka, či by mala existovať, nie že či by ju mal riadiť nejaký človek.
Ďakujem pekne.
24. 10. 2024 10:14:53 - 10:27:55 22. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 400 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera (PS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
18-2
Hovorím to preto, lebo to platí samo osebe na základe medzinárodných dokumentov, že v prípade národnostných škôl je to takto. Problém vidím v tom, že ako keby existovala akási nádej alebo úvaha o tom, že ak sa rómska škola stane národnostnou, tak už ju nebudeme považovať za segregovanú. Neberiem úplne argumentáciu, že keď Rómovia získali status samostatného etnika a keďže existujú národnostné školy aj pre iné etniká, napríklad pre občanov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, tak analogicky sa bude postupovať aj v prípade Rómov. Ja som presvedčená, že nemožno hľadať ekvivalent medzi národnostnou školou s vyučovacím jazykom maďarským, do ktorej chodia deti z prevažne štandardného sociálneho prostredia a školou, do ktorej chodia deti väčšinou alebo výlučne z marginalizovaných rómskych komunít. Táto druhá skupina žiakov sa vzdeláva v segregovaných podmienkach najmä preto, že ich kultúrne, ekonomické a sociálne charakteristiky sú diametrálne odlišné od majoritného obyvateľstva a potom až táto odlišnosť vytvára rasové predsudky. A prečo som presvedčená, že rómska škola, ktorá získa štatút národnostnej školy bude naďalej školou segregovanou? No je to preto, lebo naďalej ostane školou, kde sa budú vzdelávať výlučne deti zo sociálne vylúčených komunít. A je pritom jasné, že iba etnicky a sociálne zmiešaná škola je priestorom, ktoré je oveľa vhodnejšie pre nadobúdanie ľudského kapitálu. Ide o to, že ľudský kapitál závisí od množstva vzťahov s ľuďmi iného pôvodu, inej kultúry, iného sociálneho postavenia a čím je pestrosť kontaktov väčšia, tým je viac človek ako nositeľ týchto kontaktov schopnejší integrovať sa do spoločnosti. Ľudský kapitál priamo ovplyvňuje schopnosť jednotlivcov prijímať zmeny v socioekonomickom prostredí. Ale deti, ktoré sú vzdelávané segregovane a sú výlučne v kontakte s ľuďmi zo sociálne vylúčeného spoločenstva, túto prispôsobivosť nemajú. A takto sa konzervuje rozdelená spoločnosť. Preto si myslím, že to k desegregácii neprispeje. Ja rozumiem, že ide o veľmi komplexný problém, keď hovoríme o priestore, v ktorom žijú výlučne ľudia s takýmto socioekonomickým statusom. Ja rozumiem, že môže existovať problém umiestniť ich do iného prostredia, to rozumiem a rozumiem aj to, že prvou a počiatočnou šancou, čo môže teda ministerstvo školstva urobiť, lebo je to nadrezortný problém, je zvýšiť kvalitu vzdelávania. S tým ja súhlasím. Len potom trochu ma mätie ten prívlastok národnostná škola v znení zákona, že nie je segregovaná, lebo ona bude aj naďalej.
Samostatnú skupinu zmien vo vládnej novele reprezentuje tá, s ktorou bol na samom začiatku malý problém, ale po následnom pozmeňujúcom návrhu vládnych poslancov vznikol problém značného rozsahu, ktorý bol teda popravde povedané neskôr zmiernený ingerenciou pána ministra. A to naozaj kvitujem a zaslúži si to ocenenie. Vládny návrh zákona v pôvodnom návrhu stanovil pravidlá, za ktorých bude možné sprístupniť žiakom obsah vzdelávania, ktorý je nad rámec školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií. Tie pôvodné pravidlá niesli v sebe dve posolstvá. Prvým bolo, že ak je nejaký obsah súčasťou štátneho vzdelávacieho alebo školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií, tak tento obsah nepodlieha vôli rodičov, či má, alebo nemá byť deťom sprístupnený. Jednoducho bude. A to považujem za správne.
Pôvodný vládny návrh ďalej deklaroval, že ak obsah nad rámec prerokuje, to podčiarkujem to slovo prerokuje, pedagogická rada a súčasne rada školy, informovaný súhlas sa od rodičov nebude vyžadovať. A v prípade, že by neplatila táto prvá podmienka, prichádzala do úvahy požiadavka na udelenie súhlasu rodičov. Túto úpravu som síce považovala za nadbytočnú, lebo podstatné je, či každý prvok výchovy a vzdelávania je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania, tak ako ich uvádza školský zákon, a zároveň, či je naplnené právo rodiča, tak ako ho definuje § 144 ods. 6 školského zákona, podľa ktorého tento rodič má právo, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne správne, mnohostranne a v súlade so súčasným poznaním sveta. Mimochodom, ani vládny návrh, ani koaličné poslanecké návrhy, lebo už hovorím o dvoch, podmienku súladu obsahu takéhoto nového obsahu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania neuvádzajú. Čiže aj to bude súčasťou pozmeňujúceho návrhu.
Podľa poslaneckého koaličného návrhu sa nadrámcové vzdelávanie malo uskutočniť, to bol ten prvý návrh, uskutočniť iba vtedy, ak s ním bude súhlasiť pedagogická rada, čiže už nie prerokúvať, ale súhlasiť, a rada školy, a zároveň, ak zákonní zástupcovia s takýmto obsahom nevyjadria nesúhlas. Čo je nesmierne zaujímavé, dostala sa tam vtedy ešte jedna podmienka a tou je vyžadovanie súhlasu všetkých zástupcov rodičov v rade školy.
A teraz keď si predstavíme tú situáciu, že rada školy na základnej škole má zvyčajne jedenásť žiakov, z toho štyria sú rodičia, stačilo by, aby nevyjadril súhlas ktorýkoľvek z rodičov a nie preto, že by nesúhlasil, ale z nejakých objektívnych dôvodov, môže byť chorý, môže byť, ja neviem, na služobnej ceste a tak ďalej. Tak táto podmienka sa ani nedá naplniť.
No a tá druhá podmienka teda bola viazaná na informovaný súhlas. Našťastie podmienka súhlasu všetkých členov rady za rodičov bola z pozmeňovacieho návrhu vyňatá, v čom ja osobne nevidím žiadny problém. Nie je problém v informovaní rodičov. Tak ako sa im poskytuje informácia o školskom vzdelávacom programe, rozhodne by mali dostať informáciu aj o tom, čo bude obsahom vzdelávania a kto ho bude uskutočňovať pri nadrámcovom vzdelávaní. Ale v čom zase vidím problém celej tejto motanice, ktorá nastala okolo tejto témy. Podľa môjho názoru tento návrh spôsobí interpretačné problémy, lebo rôzne skupiny budú mať rôzne názory na to, čo je súčasťou školského vzdelávacieho programu a inovácií a čo už nie je. A do celého toho procesu sa zapoja nejaké inštitúcie, ktoré majú právo takéto veci hodnotiť. Školy sa budú musieť vysporadúvať so zbytočnými administratívnymi a organizačnými krokmi. To napokon vo výbore priznal aj pán minister. Deťom tých rodičov, ktorí so vzdelávaním nebudú súhlasiť, bude škola zabezpečovať náhradný program. Tento návrh je aj vyjadrením nedôvery v odborníkov, ktorými sú pedagogickí zamestnanci a vedenie škôl. Zo zákona, zo zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve vyplýva, že riaditeľ nesie vrcholovú zodpovednosť za celú kvalitu výchovy a vzdelávania. To znamená, že je prvý so svojím tímom, ktorý by mal overiť, overiť to, či obsah vzdelávacej aktivity je vecne správny, mnohostranný a v súlade s princípmi a cieľmi.
Zo širšieho pohľadu tento návrh podľa môjho názoru prispieva nejakým spôsobom ku kríze demokracie. Každá kríza demokracie sa začína vyjadrovaním nedôvery v inštitúcie a škola inštitúciou je. Ako keby z tohto návrhu implicitne vyplývalo, že školu považujeme za miesto, kde sa môže predpokladať ohrozovanie mravnej výchovy detí, deformovanie ich osobností a prezentovanie nejakých šarlatánskych výmyslov. Ale takto to nie je. To ja by som sa tých škôl v tomto prípade zastala.
Na záver teda chcem povedať, že samotné jadro predloženého materiálu, ktorým je novela 597, podporujem v plnom rozsahu. Aj keď ako som spomínala, bolo možné niektoré veci vylepšiť. Mnohé zmeny v tých ďalších novelách sú pozitívne. Ale aj v rámci tých pozitívnych zmien sa ďalšími normami trochu devalvuje celkový charakter predloženého materiálu. Sú tam aj také zmeny, ktoré vzbudzujú alebo taká zmena, ktorá vzbudzuje oprávnené obavy z jej zneužitia, a to sú tie národnostné školy, rómske. Alebo sú nadbytočné a budú komplikovať život škôl, a to je tento informovaný súhlas.
Toto hodnotenie z mojej strany nemá úplne politický charakter, skôr by som si osobovala povedať, že išlo skôr o odborný pohľad na vec. 99 % zmien sú zmenami pozitívnymi a zlomok z nich môže vzbudzovať obavy. Nie je to však zásadný dôvod, aby sme ignorovali všetko, čo je v návrhu správne, dobré a užitočné. Progresívne Slovensko sa pri hlasovaní na konci dňa zariadi podľa toho, aké ďalšie pozmeňovacie návrhy budú, alebo nebudú prijaté. Ďakujem pekne.
24. 10. 2024 10:05:51 - 10:05:51 22. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 400 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera (PS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
18.
Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, už v prvom čítaní k sérii ďalších šiestich novelizovaných zákonov, ktoré sa menia v súvislosti so zmenou zákona 597/2003 o financovaní regionálneho školstva, som urobila krátky exkurz do zmien z hierarchie ich významu a to len preto, aby bolo jasné, ktoré zmeny boli podstatné a ktoré boli možno kozmetické. Vtedy som jasne povedala, že kľúčovou bola zmena financovania predprimárneho vzdelávania. Myslím si, že materským školám a celej spoločnosti veľmi dobre padlo, že štát deklaroval, aký význam pre neho má predprimárne vzdelávanie, a že týmto krokom garantuje jeho udržateľnosť a rozvoj. S týmto súvisia aj ďalšie zmeny, ktoré sú v absolútnom poriadku. Tie zmeny boli prijímané aj väčšinovou časťou odbornej verejnosti a napokon to bol aj dôvod, prečo sa tento cieľ stal súčasťou plánu obnovy a odolnosti.
Medzi prvým a druhým čítaním však v iných častiach predložených zmien ministerstvo školstva prostredníctvom vládnych poslancov predložilo pozmeňujúci návrh, pričom niektoré jeho časti naozaj vylepšujú pôvodný návrh, teda vládny návrh. Ide napr. o to, že príspevok na podporné opatrenia sa má poskytovať nielen žiakom, ale aj deťom. Upravil sa, optimalizoval sa mzdový a prevádzkový normatív v závislosti od veľkosti materskej školy. Ďalšie dobré veci, pozitívne veci sa týkali vytvárania podmienok pre zabezpečenie a vymožiteľnosť povinného vzdelávania pre deti odídencov z Ukrajiny, precizovali sa niektoré procesy spojené s prijímaním žiakov na stredné školy a tak ďalej. Ale keď sme pri samotnom zákone 597 o financovaní regionálneho školstva, je na škodu veci, že ministerstvo školstva ani vo vládnom návrhu a ani vládni poslanci vo svojom návrhu nevyužili príležitosť preukázať, že štát má rovnaký prístup ku všetkým deťom a žiakom bez ohľadu na to, do akého variantu neštátnej školy chodia. V súčasnosti platí, že pokiaľ v obci nie je zriadená materská škola alebo základná škola, alebo škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a v obci nie je vlaková doprava, alebo je aj vlaková, aj autobusová doprava a v obciach, v ktorých je len autobusová doprava, tak zákonní zástupcovia majú nárok na preplatenie dopravného iba do školy v obci, s ktorou má daná obec zriadený spoločný školský obvod alebo do najbližšej cirkevnej školy. Ale deti, ktoré sa rozhodnú, resp. ich rodičia sa rozhodnú, že deti sa budú vzdelávať, ak v obci nie je základná škola, v súkromnej škole, tak takúto podporu nedostanú.
Vzniká úplne paradoxná situácia, že ak je v obci vlakové spojenie, ale aj základná škola a materská škola, rodičia, ktorí sa rozhodnú vzdelávať svoje dieťa v inej škole, v inej obci, majú dopravu zadarmo, nech chodia kamkoľvek. Majú školu, majú dopravu zadarmo, lebo je tam vlak. Ale pokiaľ v obci nie je žiadna škola, tak to dopravné dostanú preplácané len tí, ktorí idú do verejných škôl a cirkevných škôl. Nie je to úplne v poriadku podľa môjho názoru.
Nemôžem nespomenúť svojou povahou pozitívne opatrenie, mimochodom, je takisto záväzkom v pláne obnovy a odolnosti a tým je nastavenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky. Ide o systém, nech si o jeho nastavení a jeho logike myslíme čokoľvek, ale tento systém má na základe jasných kritérií identifikovať takých žiakov, ktorí smerujú k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky. Ide o veľmi vážny problém, lebo Slovenská republika patrí k mála krajinám, možnože je aj jediná krajina, kde počet takýchto žiakov stúpa a nie klesá. Táto skupina žiakov, ktorá je identifikovaná v rámci tohto systému, má následne nárok na podporné opatrenia, pričom najčastejšie ide o doučovanie. Ale paradoxne je však vznik varovného systému, ktorý má pôsobiť preventívne, kým nie je neskoro, tak paradoxne došlo k zmene katalógu podporných opatrení, kde žiak čeliaci tomuto riziku, sa k podpore nedostane.
V predchádzajúcej verzii mal žiak z rizikovej skupiny nárok na doučovanie v rozsahu 40 hodín a po nedávnej zmene iba na 16 hodín. Neviem si predstaviť, že by išlo o postačujúci počet, ak má žiak hlbšie vzdelávacie problémy vo viacerých predmetoch. Zároveň z katalógu vypadli niektoré skupiny žiakov, ktoré mali nárok na doučovanie. Napríklad sa už netýka tých, ktorým sa výrazne a náhle zhoršil prospech o dva stupne napriek tomu, že do školy chodil. Takže keď sa z dvojkára teraz stane štvorkár, podporné opatrenie mu nepatrí a budeme čakať, kým na vysvedčení nebude mať nedostatočnú. Čiže táto novela síce zavádza systém včasného varovania, ktorý má zabezpečiť včasnú intervenciu, ale nemáme dostatočný rozsah podporných opatrení a nie je určený pre všetky cieľové skupiny. Tým podľa môjho názoru ten systém stráca na sile a význame.
Špeciálne sa chcem krátko dotknúť zákazu používania elektronických komunikačných prostriedkov. Na začiatok chcem povedať, že sa hlboko stotožňujem s potrebou regulácie, a dokonca som mala pripravený vlastný návrh, ak by s ním ministerstvo neprišlo. Napriek tomu v návrhu vidím jeden problém a tým je nevytvorenie právneho rámca pre reguláciu v stredných školách. Mnohé stredné školy vo svojich školských poriadkoch používanie týchto zariadení regulujú, čo neznamená, že ich striktne zakazujú, ale určujú pravidlá. A v prípade porušenia týchto pravidiel dočasne žiakom tento prostriedok odoberú. Zatiaľ čo predložená novela rieši túto možnosť u žiakov do veku 15 rokov, starších žiakov sa netýka. Ale v tom prípade pedagogický zamestnanec nemôže staršiemu žiakovi odobrať toto zariadenie, lebo obmedzil by jeho vlastnícke právo a to je možné v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky urobiť iba na základe zmocnenia zákona.
Čiže toto je spolu s návrhom na úpravu dopravného ďalšia súčasť pozmeňujúceho návrhu, ktoré Progresívne Slovensko predloží.
V pôvodnom vládnom návrhu bol z pohľadu ľudsko-právnych organizácií, ale aj časti poslancov Progresívneho Slovenska problém, ktorý tam čiastočne aj ostal napriek tomu, že sa ho vládni poslanci snažili zjemniť, aj ho zjemnili, resp. utlmiť, snažili sa utlmiť obavy tej časti verejnosti, ktorá vidí nebezpečenstvo v časovom súbehu medzi realizáciou pilotného projektu rómskej školy, rómskej národnostnej školy v Rakúsoch a novelou školského zákona, v ktorej sa uvádza, že národnostné školy sa nepovažujú za segregované školy.
Ja osobne mám z tejto veci veľmi zmiešané pocity. Z jednej strany na definícii národnostnej školy v zákone nevidím nič zlé a dokonca považujem za nadbytočné v zákone uvádzať, že tieto školy nie sú segregované.
3. 10. 2024 14:16:44 - 14:32:04 19. schôdza NR SR - 14.deň - B. popoludni Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera (PS) - poslankyňa NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
12.
Ďakujem pekne, pán minister za vašu odpoveď. Predsa len položím doplňujúcu otázku.
Prípravné práce prebehli a boli dotiahnuté do pomerne vysokého štádia už za bývalej ministerky Kolíkovej. Existovala pracovná skupina, ktorá urobila nejaký jasný záver, čiže nie je úplne vhodné argumentovať tým, že ešte len sa tento proces rozbehne.
Moja doplňujúca otázka je taká, či sa ráta s redefiníciou trestného činu znásilnenia, a ak áno, aké miesto má tento typ novely Trestného zákona v legislatívnom pláne vášho ministerstva, teda v ktorom roku, v ktorom kvartáli sa s tým ráta.
12. 9. 2024 22:32:53 - 22:32:54 20. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 464 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera (PS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
322.
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážené občianky a občania, prvýkrát v živote za týmto rečníckym pultom sa obraciam na občanov a občianky tejto krajiny. A je tomu tak preto, lebo v tejto sále, ja som o tom presvedčená, každý poslanec, či už je v opozícii, alebo v koalícii, presne vie, čo sa skrýva za návrhom na odvolanie Michala Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady. Možno to nevedia občania, a preto sa obraciam na nich.
Spiritus agens tohto návrhu, a ja myslím, že každý vie, kto to je, sa inšpiroval v tomto a nielen v tomto prípade overenou metódou, ktorú formulovala osoba, ktorá v 20. storočí priviedla Európu a nielen Európu do skazy.
Tento tyran povedal: "Ak poviete dosť veľkú lož a budete ju dosť často opakovať, napokon jej uveria." A o tomto je aj tento príbeh.
Obvinenie Michala Šimečku, že ovplyvňoval rozhodovanie komisií pri prideľovaní dotácií pre občianske združenia a neziskové organizácie, v ktorých pôsobia jeho príbuzní, je práve takouto veľkou a takouto dosť často opakovanou lžou. Robert Fico sa spolieha na to, že časť občanov tejto veľkej a často opakovanej lži napokon uverí.
A teraz položím tri rečnícke otázky a budem na ne odpovedať.
Prečo je toto tvrdenie, obvinenie možno považovať za lož. Po prvé preto, že neexistuje absolútne žiadny dôkaz o tom, že by Michal Šimečka ovplyvňoval komisie, ktoré prideľovali dotácie tým mimovládnym organizáciám, s ktorými ich spája táto vládna koalícia. Jediný dôkaz, alebo ak považujete za dôkaz výrok Roberta Fica, a to citujem z jeho tlačovky, že: "asi niekto niekomu zavolal", tak je niekde problém s kritickým úsudkom. A mimochodom, teraz žartom poviem, že Michal Šimečka je nanič vybavovač, lebo nadácia Michala Šimečku podala 34 žiadostí a trinástim z nich vyhovené nebolo. To iba 21 vyhovené bolo. Takže vybavovač úplne na nič.
Po druhé preto, lebo z neobjektívneho prideľovania prostriedkov boli obvinené aj bývalé ministerky, pani Kolíková a pani Milanová. Zámerne sa nebudem venovať tomu obdobiu, kedy občianskym združeniam prideľovali dotačné prostriedky vlády Roberta Fica, lebo na to sme už dnes dostali vysvetlenie od pani Vaľovej, že za to môže minister Maďarič. Tak teda z toho je Michal Šimečka von.
A tak teda späť k obdobiu pôsobenia pani ministerky Milanovej a pani ministerky Kolíkovej. Obe, obe boli nominantkami iných politických strán, než je Progresívne Slovensko. Progresívne Slovensko, OĽANO, Za ľudí, alebo SaS boli v politickom boji konkurentami a často sa uchádzali o priazeň rovnakej skupiny voličov. A teda ak niekto tvrdí, že občianske združenie a nadácia, ktorá je spájaná teda s príbuznými Michala Šimečku, pracovala v prospech Progresívneho Slovenska, a zároveň s podporou konkurenčných politických strán, tak stratil posledné zvyšky súdnosti. To nesedí.
Po tretie preto, lebo iniciátori odvolania tvrdia, že ich návrh vychádza z výsledkov auditu. O tom audite hovoriť nebudem, lebo dnes teda sa relatívne, dobre, vybrali z neho nejaké časti, ale ponúknem nejakú časovú os.
19. februára podvečer minister zrušil dotačnú výzvu na ochranu ľudských práv a vtedy vydalo aj ministerstvo spravodlivosti stanovisko, že alokovanú sumu prerozdelí inak, lebo niektoré mimovládne organizácie si podporu zaslúžia a iné nezaslúžia. Tak sme teda čakali, že ktoré to budú tie, ktoré si ju zaslúžia a ktoré nezaslúžia.
6. marca štátna tajomníčka Roskovanyi na zasadnutí Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť vyhlásila, že dôvodom pre zrušenie dotačnej výzvy je aj závažné podozrenie z protekcie jednej skupiny uchádzačov, ktorá je navyše rodinne a osobne spätá s opozíciou. Informovala tam, že prebieha interný audit, ktorý má podozrenia preveriť. Ministerstvo spravodlivosti podľa verejne dostupných informácií sľubovalo, že výsledky auditu budú v apríli. V apríli nebolo nič.
A teraz, návrh na odvolanie Michala Šimečku bol predložený minulý týždeň. Termín bol stanovený na dnes, teda na 12. 9. a bol určený, pokiaľ si dobre spomínam, tiež minulý týždeň. Minister spravodlivosti Boris Susko dňa 6. 9. 2024 v Slovenskom rozhlase povedal, že správa z auditu o prideľovaní dotácie na ministerstve spravodlivosti bude hotová o dva týždne. To znamená niekedy okolo 20. septembra. 12-teho odvolávame, správa podľa ministra Suska bude hotová okolo 20. septembra. Samozrejme, že z tohto časového reťazca je úplne zrejmé, že najprv bol definovaný nepriateľský subjekt a potom sa tomu prispôsobili ďalšie kroky. Čiže najprv odvolať a potom dofabrikovať dôvody prostredníctvom auditu. A takto to robili a robia všetky nedemokratické režimy.
Teraz tá druhá otázka. Prečo to Robert Fico robí, hoci viem, že ide o bláznivú konštrukciu? Tých dôvodov je veľa, ja vyberiem tri. Prvý, je to reakcia a toto je tiež úsudok, a inak chcem povedať, že existuje rozdiel medzi úsudkom a difamáciou. To, čo sa tu vydávalo za úsudky, to boli difamácie. Ale teda podľa môjho názoru je to reakcia na prieskumy, z ktorých vyplýva, že Progresívne Slovensko sa drží v tesnom závese za SMER-om, alebo niekedy ho aj predbehne, alebo majú rovnaké preferencie. To je problém.
Po druhé, je to reakcia na motivačnú silu Progresívneho Slovenska, to priznali aj predkladatelia, ktoré je schopné priviesť ľudí do ulíc, čo inšpiruje aj ďalších občanov angažovať sa v prospech demokratických strán. Robert Fico si totiž myslí, že ak presvedčí účastníkov protestov, ktoré organizuje Progresívne Slovensko, že Michal Šimečka zabezpečuje pre svojich blízkych zdroje neférovým spôsobom, tak jeho mobilizačná sila bude slabšia. Myslím si, že sa mýli.
A po tretie, je to preventívne opatrenie, ktoré má odviesť pozornosť od dôsledkov konsolidácie verejných výdavkov, ktoré doľahne predovšetkým na jeho voličov. V tomto je Robert Fico majster sveta. V prípadoch, keby sa mohla nevôľa voličov obrátiť proti nemu, tak vie vyhĺbiť takzvaný tristný kanál a odviesť týmto kanálom hnev smerom k niekomu inému a najlepšie silnému konkurentovi. Už to bolo dnes spomínané. Že raz to bola prezidentka Čaputová, potom pani ministerka Kolíková a teraz prišiel rad na Michala Šimečku.
A tá tretia posledná otázka je takáto. Ublíži Michalovi Šimečkovi proces odvolávania, prípadne jeho odvolanie?
Ja si myslím, že nie. Už len tie verejné hodnotenia osoby Michala Šimečku Robertom Ficom vzbudzuje u ľudí veľmi nepríjemný pocit. A teraz zase z vystúpení Roberta Fica zacitujem. Robert Fico v týchto svojich vystúpeniach horlivo vysvetľoval, že v politike sa stretol s ľuďmi, ktorí mali buď rozmer gaunera, alebo mali rozmer gentlemana.
Robert Fico usúdil, že Michal Šimečka nemá ani rozmer gaunera, a nemá ani rozmer gentlemana. Dokonca to dostal do nejakej komickej polohy, keď sa rozohnil a pri jednom z viacnásobných opakovaní tejto sentencie v tom istom vystúpení povedal, že nielenže nemá rozmer gaunera, ani gentlemana, ale nemá rozmer.
A teraz vážne, tak s polovicou tohto výroku sa naozaj dá súhlasiť. Michal naozaj nemá rozmer gaunera, lebo keby mal, tak by sa nesprával inak ako autor toho výroku. To, či je, alebo nie je Šimečka gentleman, to si netrúfam povedať. Čo si trúfam povedať, je to, že ide o mimoriadne slušného človeka. Nehovorím to preto, že je šéf strany, v ktorej som. Je to naopak, som v tej strane, lebo je tam taký šéf, okrem iného. (Potlesk.)
A okrem toho chcem povedať, že prechovávam hlboký rešpekt k jeho rodine. Viete, netreba brániť pri ochrane demokracie iba inštitúcie, treba chrániť aj slušných ľudí. A to sú aj Šimečkovci. Jeho starí rodičia a rodičia sa vždy usilovali o kultivovanie československej a potom slovenskej spoločnosti. A nebolo to vždy jednoduché a nie je to jednoduché ani dnes, keď nastupuje éra ohrozenia demokracie a to nielen v hraniciach tejto krajiny.
Predpokladám, že Michal zdedil gény, respektíve mémy svojich predkov. Pre vysvetlenie uvádzam, že mémy sú popisované ako obdoba génu a prenáša kultúrne javy, spoločenské postoje od predkov na potomkov.
Slušnosť považuje Robert Fico za slabé miesto Michala. Ja si však myslím, že slušnosť za každých okolností je jednou z jeho silných stránok, lebo dáva nádej, že politika sa dá robiť aj férovo. Mimochodom takáto intenzita pohonu na človeka je najvyššou formou uznania jeho významu a v prípade politika aj formou uznania jeho vplyvu na voličov.
Sám Fico 7. 9. v Sobotných dialógoch povedal: "Keď vás ľutujú, je s vami veľmi zle, keď vás ohovárajú a robia vám zle, tak je s vami veľmi dobre." Takže s Michalom Šimečkom je veľmi dobre.
Napriek tomu chcem povedať, že každý, kto podporí odvolanie Michala Šimečku, môže zaspávať s pocitom dobre vykonanej podlosti. Ďakujem.
12. 9. 2024 17:19:23 - 17:21:21 20. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 464 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera (PS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
144.
Ďakujem za slovo.
Máte pravdu, pán Mikloško, tie útoky na rodinu pána Šimečku sú naozaj niečo odporné. Ja som také ešte niečo v živote nezažila. Dobré úmysly pani Marty Šimečkovej sa snažia predkladatelia návrhu spochybniť výmyslami o tom, že dotáciu na svoj projekt využila pre svoju osobu a to nesmela. Pán Gašpar povedal, že tento rok bude organizácia Projektu Fórum stáť iba 7 000 eur, čím chcel povedať, že to isté sa dá urobiť za oveľa menšiu sumu než v uplynulých rokoch, kedy projekt dotovalo ministerstvo. Nie je to pravda. A zase je to o tých faktoch. Sumu 7 000 eur sa Fórum rozhodlo vyzbierať iba od donorov prostredníctvom verejnej zbierky. Ja som napríklad jeden z nich.
Lebo som presvedčená, že v týchto časoch je tento projekt jeden z nástrojov záchrany demokracie. A za 7 000 eur sa dá zorganizovať jeden panel.
A ešte chcem povedať, že kto príde a myslím, že by tam na tej akcii mala byť zúčastnená aj koalícia.
Príde Dan Ariely, čo je americký kognitívny vedec, ktorý vie vysvetliť, prečo sa ľudia zbláznia a nevedia myslieť.
12. 9. 2024 16:18:08 - 16:19:30 20. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 464 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
94.
Ďakujem za slovo.
Podľa môjho názoru, podľa môjho názoru robíme veľkú chybu, keď sa necháme zaťahovať do debaty o detailoch nejakých faktúr. Problém, ktorý tu riešime, je iný, a ten je v skratke, či Michal Šimečka mal, alebo nemal vplyv na prideľovanie projektov. A odporúčam, aby si všetci, čo ešte majú výdrž počúvať vystúpenia pána Gašpara, pri tejto príležitosti uvedomili, aký je rozdiel medzi faktom, názorom a fabuláciou. Jednoznačne fakty sa zisťujú, názory sa vyslovujú a fabulácie sa vymýšľajú preto, aby bol dosiahnutý nejaký cieľ. A to tretie zažívame práve teraz.
Na základe nielenže názorov, ale i na základe fabulácií nemožno niekoho odvolávať a ani odvolať. Fabuláciám sa jednoducho neverí a takto by to malo byť.
Bývalý policajný prezident a podpredseda parlamentu si myslím, že by mal rozmýšľať absolútne exaktne a nefabulovať.
(Potlesk.)
10. 9. 2024 15:14:54 - 15:38:18 19. schôdza NR SR - 1.deň - A. popoludní Tlač 400 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
77.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, teraz to chvíľu bude vyzerať, že nezastupujem opozíciu, ale vládnu koalíciu, ale treba to teda povedať. Nebýva zvykom, že vládne návrhy vznikajú a ďalej sa administrujú v nejakom prirodzenom rytme. Predložený návrh obsahuje sedem noviel zákonov z dielne ministerstva školstva a... respektíve, a teda je príkladom toho, prečo je dôležité, aby sa komplexné normy, sedem zákonov, to už je dosť, dostali do parlamentu práve v súlade s legislatívnymi pravidlami.
Len tak pre zaujímavosť, bolo vznesených 269 pripomienok, z toho 85 zásadných. A z toho počtu bolo akceptovaných 134 pripomienok, čiže takmer polovica. Prešla som ich všetky a musím povedať, že zásadným spôsobom tie, ktoré boli akceptované, vylepšili pôvodný návrh. Buď ho teda vylepšili vecne, významne vecne, alebo zabránili nejakým zbytočným administratívnym nákladom v podobe administratívnej záťaže.
Veľmi detailne som sledovala aj proces komunikácie ministerstva s prostredím, ktorého sa novely týkali. Možno najťažším orieškom boli rokovania so samosprávami, ktorých sa týkala zmena financovania materských škôl a na ktorom stojí aj samotný predložený návrh. Od počiatočného zásadného odporu sa rokovania dostali až k podpisu memoranda medzi ministerstvom a ZMOS-om. Asi to nebolo úplne jednoduché, lebo plán na rovnaký prístup k financovaniu školských klubov detí sa nenaplnil, ale podstatné je, že sa dosiahla aspoň dohoda v tom, k čomu nás zaväzuje plán obnovy a odolnosti.
K tomu procesu ešte chcem povedať, že klub Progresívneho Slovenska sa veľmi zaujímal o postoj samosprávy a vnímali znepokojenie samosprávy a v tom kontexte požiadali o poskytnutie dát, na základe ktorých sa ministerstvo dopracovalo k nápočtu finančných prostriedkov z výnosu dane z príjmu fyzických osôb, o ktoré sa samosprávam zníži ich príjem. A pokiaľ mi je známe, pán minister Drucker zabezpečil, aby generálna riaditeľka sekcie financovania regionálneho školstva prišla sem a poskytla nám všetky potrebné informácie. To naozaj kvitujem.
A skôr než poviem pár slov vecne k návrhu, musím sa dotknúť aj toho, čo mi nie je úplne sympatické, na rozdiel od toho, o čom som hovorila pred chvíľou. A nie je mi sympatická tá marketingová stratégia, akou sa prezentoval tento návrh zákona. Robert Fico povedal, že minister ide s hlavou na gilotínu tým, že návrh reguluje používanie osobných elektronických komunikačných prostriedkov. Samozrejme, v škole počas vyučovania. Samozrejme, že nemá pravdu. K tomu neskôr.
Pán minister označil tieto zmeny za nežnú revolúciu v školstve a ja si myslím, že tiež nemá pravdu a toto vzletné označenie nie je úplne namieste. Jednotlivé zmeny totiž nie sú rovnakého významu a často ide o, iba o reakcie na nejaké dlhotrvajúce problémy, ktoré sa v iných krajinách už vyriešili. Napríklad téma mobilných telefónov. Rieši takmer celá Európa, väčšina krajín to má za sebou. Modelovanie siete škôl, tiež. Systém podporných opatrení, tiež. A o mnohých z nich sme vedeli, ktoré to budú a dokedy ich budeme musieť vyriešiť. Čiže nepovedala by som, že ide o nejakú revolúciu, skôr by som povedala, že o takú nežnú evolúciu. A dokonca v jednej oblasti by som povedala, že sa nedá hovoriť ani o nežnej evolúcii, ale skôr o dosť veľký regres, spätný chod. A teraz k tým zmenám.
Pravda je taká, že zmeny majú svoju hierarchickú štruktúru z hľadiska pozitívneho vplyvu na školské prostredie. Od tých niekoľkých systémových cez jednoduchšie zmeny, ktoré majú pozitívny vplyv, k tým, ktoré žiadny zásadný význam nemajú a sú vyložene technického, resp. terminologického charakteru. K tým posledným, aby bolo jasné, o čom hovorím, patria niektoré zmeny v zákone 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Tam sa napríklad slovné spojenie "výchovné opatrenia" nahrádza slovným spojením "opatrenia vo výchove". No tak toto zásadne situáciu nemení. Alebo termín "špecializovaná trieda" sa nahrádza termínom "adaptačná trieda". Takže ani v tomto prípade nejde o revolúciu a dokonca ani o evolúciu.
K jednoduchším zmenám, ktoré nemenia, ale iba precizujú niektoré procesy, patrí napríklad novela zákona 453/2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a týka sa úpravy poskytovania dát z informačného systému ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Čiže je to technická záležitosť, kto komu akým spôsobom bude poskytovať dáta. Alebo novela zákona 61/2015, inak ma prekvapilo, že pán minister povedal, že konkrétne táto novela nejakým spôsobom nadväzuje na zmenu financovania materských škôl, lebo však je to zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a v podstate sa týka úpravy tvorby plánu výkonov pre prvé ročníky stredných škôl. S touto témou, s tou základnou, to naozaj sa mi nezdá, že má niečo spoločné.
Do kategórie nekomplikovaných zmien patrí aj novela zákona 571/2009 o rodičovskom príspevku a je reakciou na prípady zneužívania predlžovania doby poberania rodičovského príplatku, príspevku v tých prípadoch, ak dieťa z kapacitných dôvodov nebolo prijaté do materskej školy. A v tomto prípade, to zase musím povedať, že išlo o silnú inšpiráciu návrhom, ktorý v predchádzajúcom volebnom roku, už teda v tejto sezóne, v tomto volebnom období predkladalo Progresívne Slovensko.
K tým systémovým zmenám a dôležitým naozaj nepochybne patrí nový model financovania materských škôl a možno aj trochu proces úpravy siete škôl ako takých. Je každému známe, kto sa zaoberá témou vzdelávania, že materské školy prechádzajú zo systému originálnych kompetencií samospráv do systému preneseného výkonu štátnej správy, čím štát veľmi správne deklaruje, za ako dôležité považuje vzdelávanie detí v materských školách.
S tým súvisia aj ďalšie zmeny, ako je spádovosť alebo zmena zákona 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu z dane príjmov územnej samospráve, kde sa teda mení jeden parameter a to ten, že výnos dane v príslušnom rozpočtovom roku sa mení zo 70 % na 56,1 a tých necelých 14 % je to, čo štát použije na financovanie chodu materských škôl. Je to technikália, ale podľa môjho názoru asi ťažko vyrokovaná. (Reakcia ministra.) Bola? Asi.
K nekomplikovaným zmenám pozitívneho charakteru patria aj zmeny v zriaďovateľských kompetenciách samosprávnych krajov, ktoré môžu viesť k variabilite vzdelávacích subjektov. Takáto možnosť už tu bola niekoľko rokov trochu v inej forme, ale tá sieť škôl sa príliš radikálne nezmenila. Takže sama som zvedavá, aký toto bude mať efekt.
Do kategórie pozitívnych opatrení a nevyhnutných opatrení, lebo nás k tomu zaväzuje plán obnovy a odolnosti, je krok k zrušeniu dvojzmenného vyučovania v základných školách. Z môjho pohľadu ide o systémové opatrenie, ale je ľahko zneužiteľné v prípadoch, ak ide o školy v blízkosti rómskych osád. Ale o tom možno bude viac hovoriť moja kolegyňa.
Za veľmi dobrú vec a dobrý nápad považujem nastavenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky. Je ale otázka, akým spôsobom budú školy pracovať s tými dátami, ktoré jej budú poskytnuté, lebo pokojne sa môže stať, že to bude iba na úrovni administratívnej záťaže pre školy, ktoré budú kŕmiť systém dátami, a možno na tej úrovni to aj zastane. To som zvedavá, aké to bude mať ďalšie kroky.
K návrhom, ktoré je potrebné oceniť, patrí aj nastavenie pravidiel pre zabezpečenie povinného vzdelávania detí z Ukrajiny, respektíve ten prvý krok. A špeciálne sa chcem vyjadriť k trom veciam.
Prvá vec sa týka novely školského zákona a týka sa regulácie používania osobného zariadenia elektronickej komunikácie v školách, známy pod skráteným názvom zákaz mobilných telefónov. Ide o teda paragraf, nový § 151a. Na začiatok chcem povedať, že sa hlboko stotožňujem s myšlienkou regulovať používanie týchto zariadení a keby s tým neprišlo ministerstvo, tak som mala pripravený vlastný variant. Okrem toho, že v súvislosti s mojou profesiou som videla priame negatívne dôsledky neregulovaného používania takýchto zariadení, ktoré mali vplyv na kognitívny rozvoj detí, duševné zdravie, vzťahy medzi žiakmi, tak mám k dispozícii aj súbor výskumných štúdií, ktoré sa zaoberajú negatívnymi vplyvmi na všetky oblasti ľudského života. Ale napriek tomu v tom návrhu vidím jeden problém. A tým je nevytvorenie právneho prostredia pre reguláciu týchto, za používanie týchto zariadení v prostredí stredných škôl. Mnohé stredné školy, tak ako predtým aj základné školy, regulovali používanie mobilných telefónov v svojich školských poriadkoch, ale nebola to dostatočná báza na to, aby to bolo úplne legitímne. Aj v stredných školách v prípade porušovania tých dohodnutých pravidiel boli tie mobilné telefóny žiakom odobraté, na nejaký krátky čas zabavené a potom im boli teda vrátené. Zatiaľ čo predložená novela rieši možnosť odobratia tohto majetku u žiakov do veku 15 rokov, starších žiakov sa netýka. Ale v tom prípade pedagogický zamestnanec by nemal odobrať žiakovi staršiemu ako 15 rokov takéto zariadenie, keďže by išlo o zásah do vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Vlastnícke právo možno obmedziť iba v súlade so zákonom a v prípade žiakov stredných škôl na to zákon nemyslí. Takéto zmocňovacie ustanovenie tam nie je.
Druhá poznámka sa týka zavedenia informovaného súhlasu v prípade, ak škola poskytuje výchovu a vzdelávanie nad rámec štátneho vzdelávacieho programu alebo školského vzdelávacieho programu, alebo nad rámec inovácií, ktoré sú obsiahnuté v § 14a. Každý v problematike priemerne zorientovaný človek vie, prečo sa toto ustanovenie v zákone ocitlo. Viem, že pán poslanec z našej priateľskej opozičnej strany sa dosť razantne vymedzil proti tomuto ustanoveniu a považuje ho za akt nedôvery voči školám. A ja si zase myslím, že ide o strategický ťah ministerstva. Ide o akúsi bezpečnostnú poistku, ktorá vníma tie bláznivé nápady Slovenskej národnej strany, ktoré sú reprezentované aj návrhom na zamedzenie propagácie netradičnej sexuálnej orientácie.
Mimochodom, tradícia je súbor zvykov a pravidiel, ktoré sa generačne dedia, a ja neviem o tom, že sexuálna orientácia je generačným dedičstvom. To ani nie je asi možné.
V čom teda vidím strategický ťah ministerstva? V tom, že v podstate touto úpravou sa snaží znefunkčniť návrh Slovenskej národnej strany, pričom v realite sa toho veľa nezmení oproti teda súčasnej úprave. Ministerstvo v úprave zákona vlastne hovorí, že to, čo je obsiahnuté v štátnom vzdelávacom programe, v školskom vzdelávacom programe a vo verejných inováciách, nepodlieha vôli rodičov, či tento obsah má, alebo nemá byť žiakom sprístupnený. Jednoducho bude.
V jednom vyhlásení pán minister Drucker povedal nasledovné, citujem: "A platí, čo som hovoril vždy. O obsahu vzdelávania počas môjho pôsobenia budú rozhodovať výlučne odborníci a pedagógovia." Tá prvá časť úpravy je presne v tomto duchu. A prečo hovorím iba prvá časť. No tá druhá nie úplne, lebo dáva právomoci aj rade školy, čo nie sú odborníci, aj rodičom, čo nie sú odborníci, aby o tom obsahu rozhodovali, ak teda je niečo nad rámec vzdelávacích programov alebo inovácií.
Ministerstvo v zákone teda hovorí, že ak obsah nad rámec štátneho vzdelávacieho programu a školského vzdelávacieho programu a inovácií schváli pedagogická rada a súčasne rada školy, informovaný súhlas sa od rodičov nebude vyžadovať. Je to ďalšia páka na to, ako o vzdelávaní budú rozhodovať pedagogickí zamestnanci a volení reprezentanti v rade školy. A ak sa rada školy a pedagogická rada nedohodnú, potom prichádza do úvahy infosúhlas rodičov. Ale v tejto časti má navrhovaná úprava tiež jeden háčik a ustanovenie bude nevyhnutné podľa môjho názoru stopercentne upraviť.
Zatiaľ čo školský zákon v § 7 ods. 3 uvádza, že školský vzdelávací program musí byť okrem iného v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania, tie sú uvedené v § 3 a 4 zákona, tak podobná podmienka chýba pri uplatňovaní obsahu nad rámec programov. Teda v prípadoch, ak o nadrámcovom obsahu rozhodne pedagogická rada, rada rodičov, ale najmä rodičia v infosúhlase, tak v tom prípade bude nevyhnutné podmieniť to tiež, že aj tento obsah musí byť v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.
Politicky bude pre mňa osobne nesmierne zaujímavé hlasovanie o návrhu z dielne SNS, ktorý sme dnes odsunuli na nejaké októbrové, októbrové zasadnutie, aj niektorými členmi opozície, ale aj časťou koalície. A úplne otvorene poviem, že som zvedavá, či návrh SNS podporia tí poslanci z opozície, ktorí prišli s infosúhlasom v nejakých veciach pred prázdninami. A samozrejme, že ešte viac som zvedavá na to, a to dúfam, že sa teda stane, že poslanci HLAS-u podporia svojho ministra v tejto veci. Čiže v druhom čítaní v kontexte týchto dvoch problémov prednesiem pozmeňujúce návrhy.
Teraz jedna kľúčová vec. Nedá sa ani vyhnúť tým legislatívnym zmenám, ktoré v kontexte s nelegislatívnymi zmenami vytvorili mix, pre ktorý nebude možné celý predložený komplex noviel zákonov podporiť. Ide o kombináciu pilotného projektu rómskych národnostných škôl s nastavením národnostných škôl v zákone. Zároveň spolu s definíciou národnostných škôl sa v zákone explicitne uvádza, že v týchto školách a špeciálnych školách sa výchova a vzdelávanie nepovažuje za segregované. Je úplne jedno, čo si ja o tom osobne myslím, ale treba si uvedomiť, na akú cestu sa Slovenská republika vybrala touto novelou a teda tou nelegislatívnou pilotnou skúškou.
Každý vie, že Európska komisia podala žalobu na Súdny dvor za to, že Slovenská republika neprijala účinné opatrenia proti segregovanému vzdelávaniu. Zo stanoviska k tejto téme vyberám tri citáty. Prvé sú ľudskoprávne organizácie, ktoré hovoria: "Je veľmi otázne, či by sa rómske národnostné školy mohli zriadiť vo väčšom počte len na základe vôle rodičov v zmysle zákona. Jednoduchá prekvalifikácia segregovaných škôl na národnostné s menom v sieti škôl by zas narážala na právne limity a určite by bola terčom ďalšej kritiky zo strany Európskej komisie a medzinárodných organizácií."
A teraz zo samotného odôvodneného stanoviska Európskej komisie. Tá bola zaslaná v roku 2015 Slovenskej republike v súvislosti s porušovaním smernice o rasovej rovnosti. A tam sa uvádza nasledovné: "Komisia zastáva názor, že nie je rozhodujúce, akým zástupným názvom sa označí metóda, ktorá v skutočnosti vedie k diskriminácii a segregácii, či už je to špeciálna škola, špeciálna trieda alebo špecializovaná trieda." Z tejto časti odôvodneného stanoviska jednoznačne vyplýva, že premaľovanie štítu nerobí školu s rómskymi žiakmi školou nesegregovanou. Ide o to, že k segregácii rómskych detí do rómskych škôl a tried nedochádza na základe ich etnicity, ale predovšetkým na základe ich socioekonomického zázemia. A teraz jeden dobrý príklad. Nikto nepochybuje o tom, že rómske getá alebo rómske osady sú segregované typy sídel. O tom tu nemôže nikto pochybovať, ale, paradoxne, školy, ktoré vzdelávajú deti výlučne obyvateľov týchto segregovaných sídel, už segregované nebudú, lebo sa budú volať národnostné. V tomto vidím nejaký, nejaký problém. Ja chápem ministerstvo školstva, že chce zvýšiť kvalitu vzdelávania týchto detí. Aj nemám nič proti tomu, keby celá pomoc, ktorú plánuje overovať v pilote, overila bez toho, aby išla cez národnostné školy, a potom v zákone sa uviedlo, že nie sú segregované. Ten efekt by bol rovnaký a nevznikali by takéto podozrenia a veľmi odôvodnené podozrenia, že je to cesta, nejaká cesta, akým spôsobom obísť konanie Európskej komisie. Takže zatiaľ toľkoto a v druhom čítaní teda možno viac.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
28. 6. 2024 12:33:49 - 12:35:49 15. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 152 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
72.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Dostál povedal, že príbehy Fondu na podporu umenia a Audiovizuálneho fondu sú dva identické prípady, dva príbehy. Ale zároveň hovorí, že nerozumie dôvodom zmeny zákona o Audiovizuálnom fonde. Včera náš predseda pán Šimečka tiež položil otázku, že prečo to robíte. Povedal, že lebo bol jasný dôvod, prečo sa menilo FPU a prečo sa menila RTVS, a v tých zákonoch identifikoval jasný ťah na mocenské ovládnutie oboch inštitúcií, hoci tie čiastkové motívy v oboch prípadoch boli trochu, trochu iné. A tiež teda nerozumel, prečo bolo potrebné pristúpiť k zmene zákona o Audiovizuálnom fonde. A nieže by som mala chuť niekoho poučovať, a nášho predsedu vôbec nie a pána Dostála tiež nie, ale je pravda, že príbehy sú identické, ale aj motívy sú identické. Aj v tomto prípade ide o proces naplnenia mocenských chúťok malej strany. Trpí komplexom, lebo sa do parlamentu dostala, ako hovorila moja stará mama, „mit Ach und Krach“, to znamená, že s jajkaním a takmer neúspešne, teda horko-ťažko. A teda potrebuje zvyšovať svoj význam v koalícii, to na jednej strane. Potrebujú uspokojiť svojich členov funkciami, to na ďalšej strane. A zároveň koná v zmysle svojho chápania podielu na moci. A ten podiel sa nevolá služba, ale ten podiel sa volá korisť.
Politiku chápu presne rovnako ako kedysi HZDS a neskôr SMER, teda ako jedinečnú príležitosť niečo ukoristiť. A to je jediný motív. Tým motívom je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
27. 6. 2024 19:44:06 - 19:53:15 15. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 152 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera (PS) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
125.
Ďakujem za slovo.
Chcem sa veľmi pekne poďakovať pani Jaurovej za to, že celkom pekne na malom priestore zhrnula tie absurdné prvky celého procesu. Ale ešte viac sa chcem poďakovať predkladateľom týchto zákonov, teda tých zákonov, ktoré sa dotýkajú podpory resp. nepodpory umenia, za príležitosť oprášiť si poznatky o znakoch absurdnej drámy.
Možno si ešte pamätáte niektoré z diel Becketta, Ionesca, kde hlavné postavy prichádzajú odnikiaľ a nikam nesmerujú. A to budem ilustrovať výrokom predkladateľa, ktorý zdôraznil, že producenti tým nie sú nadšení, ale vedia s tým žiť, lebo síce ich práci to nepomôže, ale ani ju nezhorší. V absurdných drámach je jazyk postáv chaotický, jedna replika nenadväzuje na druhú, na otázky neodpovedajú, ich jazyk je plný nezmyslov a fráz.
A opäť jeden príklad z výrokov, ktoré odzneli v tejto debate.
Citujem: "Hľadali sme subtílnejšie riešenie, ktoré by mohlo tento legitímny cieľ zabezpečiť. A to subtílne riešenie sa našlo prostredníctvom bagra, ktorým boli pozmeňujúce návrhy."
A čo je príznačné pre nás divákov tejto absurdnej drámy? Opäť jeden z typických znakov, výpovede a konanie hlavných postáv sa niekoľkokrát opakujú, čím sa u divákov zvyšuje pocit beznádeje a chodenia v kruhu.
Tak takto to vyzerá. (Potlesk.)
25. 6. 2024 12:10:33 - 12:10:33 15. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 162 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera (PS) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
98.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa stručne vyjadrila k predloženému návrhu na zriadenie úradu alebo pozície školského ombudsmana. Hneď na začiatku poviem a bude to jasné zo všetkého, čo poviem, že úplne súzniem s tým stanoviskom, ktoré predniesol pán Šmilňák.
Iste nie je nič škodlivé na tom, že sa navrhuje zriedenie úradu, ktorý by mal chrániť práva a právom chránené záujmy ľudí, ktoré sú aktérmi vzdelávania, či už ide o pedagogických zamestnancov, alebo rodičov žiakov, študentov, žiakov, žiakov samotných. Ale otázka stojí tak, či dnes existujúce inštitúcie, ktoré majú vo svojom kompetenčnom portfóliu ochranu práv a právom chránených záujmov tejto skupiny, či teda takáto skupina inštitúcií existuje, a teda či naozaj nebude dochádzať k nejakej nadbytočnej duplicite.
K týmto otázkam chcem poznamenať, že dnes v Slovenskej republike existuje systém inštitúcií, ktoré plnia túto úlohu, a teda aj tú, ktorú by mal po novom podľa návrhu plniť školský ombudsman. Ide predovšetkým o ochrancu verejných práv. Ja ho volám pracovne veľký ombudsman. Ďalej ide o komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením, o tom sme tu dnes nepočuli, ale ten sa tiež venuje ochrane práv detí v školskom prostredí, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, a nedostáva sa im vzdelania, ktoré je prispôsobené ich hendikepu. Môžem spomenúť Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Môžem spomenúť môjho bývalého zamestnávateľa, teda Štátnu školskú inšpekciu, a ako sa ukázalo aj nedávno, aj Generálnu prokuratúru v súvislosti s reedukačnými centrami.
A teraz prejdem k tomu veľkému ombudsmanovi. Aby bolo jasné, čoho sa zhruba dotýka jeho činnosť v oblasti vzdelávania. On najčastejšie rieši podnety, ktoré sa týkajú, rozhodovania o právach a povinnostiach v oblasti vzdelávania, napríklad o neprijatí dieťaťa na vzdelávanie, o vylúčenie zo štúdia. Rieši podnety, ktoré sa týkajú postupu riaditeľa školy pri riešení šikany, ktoré tu boli spomenuté, či iných konfliktných, alebo nežiaducich situácií v škole. Dokonca rieši aj postup Štátnej školskej inšpekcie pri výkone inšpekcie alebo vybavovaní sťažností v tom kontexte, či neboli porušované práva klientov. Rieši problémy segregácie žiakov a žiačok z národnostných menšín zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tak by som mohla pokračovať. Nebudem čítať ďalej, čo robí v tejto oblasti komisár pre deti alebo komisár pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Navrhovatelia môžu namietať, že ak bol Úrad školského ombudsmana zriadený v Českej republike, tak prečo nie u nás, lebo to tu zaznelo v tom návrhu. Tak sa teda pozrime na porovnanie oboch krajín v oblasti ochrany práv a právom chránených záujmov občanov.
Obe krajiny majú verejného ochrancu práv. Česká republika nemala dopos... nemá komisára pre osoby zo zdravotným znevýhodnením. Slovenská republika ho má od roku 2015. Pozíciou komisára pre deti Česká republika zriadila 1. 3. 2024. My ho máme od roku 2015. Česká republika má ustanoveného školského ombudsmana, nie však zákonom. Ide o podobný model, aký mala Slovenská republika v roku 2017, to spomínala pani poslankyňa Škopová, ale keďže ten sa neosvedčil, myslím, ten model u nás, tak v Slovenskej republike bol zrušený.
Aká je funkcia školského ombudsmana v Českej republike? No ja by som povedala, že skôr je ornamentálna ako nejaká funkčná. Čo má spoločné so školstvom? No to, že sídli v budove Ministerstva školstva Českej republiky, ale nepatrí do jeho štruktúry. A teraz má tri základné kompetencie. Školský ombudsman rieši sťažnosti v prípade, ak nie je niekto spokojný s predchádzajúcim vyriešením svojej sťažnosti. V Slovenskej republike na rozdiel od Českej republiky existuje zákon o sťažnostiach, kde existuje trojstupňový model jeho riešenia, teda ak sťažovateľ nie je spokojný, môže sa obrátiť na nadriadeného toho, kto sťažnosť prešetroval, a napokon, nakoniec aj na verejného ochrancu práv. V Čechách školský ombudsman robí pravidelné návštevy škôl, ktoré sú príkladom pre vytváranie bezpečnej klímy, alebo, naopak, takých škôl, kde problém v tejto oblasti existuje. A to je podľa môjho názoru ornamentálna funkcia.
A po tretie jeho úloha je preventívna a môže byť mediátorom prípadných sporov vo vnútri škôl a školských zariadení.
Teraz pár poznámok k forme predloženého návrhu. Tento predložený návrh štrukturálne dokonale kopíruje zákon č. 176/2015 Z. z., teda zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným znevýhodnením, ale dopady na rozpočet v doložke vplyvov tohto zákona sú niekoľkokrát nižšie ako u spomínaných dvoch inštitúcií. A konkrétne to vyzerá takto, navrhovatelia uvádzajú dnes, teda v súčasnosti, v roku 2024 potrebu rovnakého objemu finančných nákladov na prevádzku úradu, teda 250-tisíc eur, ako to bolo v roku 2019, keď zákon predkladali alebo návrh zákona predkladali po prvýkrát. Rozpočet Úradu komisára pre deti, ktorý má zhruba rovnaké kompetencie, aké by sme chceli pre školského ombudsmana, je na tento rok 641-tisíc, rozpočet komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením je 638-tisíc a pre úplnosť dodávam, že rozpočet veľkého ombudsmana je 1 760-tisíc eur.
Ja si myslím, že úrad školského ombudsmana nemôže fungovať s takým rozpočtom, aký sa navrhuje, tak aby plnil tie funkcie, ktoré by plniť mal. Jednoducho od roku 2019 sa mnohé zmenilo, ale ten rozpočet, návrh rozpočtu sa nezmenil. Napokon súčasťou tohto návrhu zákona je dosť kritické stanovisko ministerstva financií. Ale to sa, samozrejme, dá zmeniť.
Dôvodová správa predložená k tomuto zákonu nebola aktualizovaná, obsahuje odvolávky na články z roku 2017 a 2019, teda vtedy, keď bol ten návrh zákona predkladaný. Návrh zákona je recyklátom, úplne presným z roku 2019, teda z času, keď OĽANO bolo v opozícii, vo vládnych časoch predložený nebol. A teraz, keď opäť bývalé OĽANO – a teraz SLOVENSKO – je v opozícii, návrh sa predkladá opäť.
Ale čo je pre mňa najkľúčovejšie? Ja by som naozaj zvažovala to, či budeme predkladať a prijímať zákony o zriadení nejakej inštitúcie v časoch, keď je zrejmé, akým spôsobom a kto personálne tie inštitúcie obsadzuje. Toto je pre mňa teda dosť varujúce. Takže nehovorím, že ten návrh je neprijateľný, že je zlý, ale mám isté pochybnosti o tom, ako by mohol fungovať v danej dobe, v ktorej žijeme, a za okolností, ktoré som práve uviedla, mám na mysli najmä tie ekonomické.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
25. 6. 2024 11:54:36 - 11:56:22 15. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 162 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera - poslankyňa NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
92.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 162. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia zákona, uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady predsedajúceho Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rady, v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
20. 6. 2024 19:38:31 - 19:56:23 15. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 278 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
135.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, ten príbeh RTVS alebo STVR, to vyzerá ako nejaká detská hra, kde si písmená pomenili svoje poradie, ale tá hra je veľmi zaujímavým príbehom, lebo má veľmi predvídateľný koniec a už od začiatku mal predvídateľný koniec, ešte keď fungoval v éteri ten hviezdny nápad, že to bude STAR. Tá dejová línia tohto príbehu sa v čase menila. K tomu mali úvod. Určite si pamätáte, že v posledných rokoch boli verejnoprávne médiá pod neustálym tlakom niektorých politikov a niektorej časti verejnosti, ktorá inklinuje k istému typu politiky. Kritika smerovala k tomu, že vysielanie nie je objektívne a nie je vyvážené, hoci výskumné dáta svedčili o opaku. Inak aj včera bol zverejnený prieskum verejnej mienky, kde najdôveryhodnejšími médiami bola TA3 a RTVS, mali zhruba, nie zhruba, ale úplne rovnakú dôveryhodnosť.
Ozvali sa aj hlasy, a to teraz využívam, že predsedá schôdzi pán Danko, ozvali sa hlasy a najmä ten jeho pekný barytón, ktorý volal po štátnej televízii a nie verejnoprávnej.
Čo to znamená? To znamená, že niekto má záujem zasahovať do obsahu vysielania, určovať programovú štruktúru, určovať témy, vyberať témy a dokonca vyberať aj moderátorov. Osobitne v tomto kontexte mi je veľmi ľúto pani Jančkárovej, lebo ja ju považujem za nekonfliktnú profesionálku. Tým nechcem povedať, že RTVS nemá žiadne muchy. Samozrejme, že ich má. Aj RTVS sa stalo, že zverejnila neoverenú informáciu, ktorá, samozrejme, teda nebola aj pravdivá. Ale bol to absolútne bezvýznamný počet, bezvýznamný. Nejde o pravidlo, ktoré by viedlo k záveru, že RTVS nie je dôveryhodné médium. Napokon v tomto prípade sa zodpovedá rade.
Ja si myslím, že dôveryhodnosť RTVS narúša práve postoj niektorej časti alebo istej časti politického spektra, ale aj alternatívnych médií, ktoré niekto tak milo nazýva občianskymi. To narúša renomé verejnoprávnej inštitúcie. Príbeh tejto hry s písmenkami sa teda začal dávno pred voľbami a tým spôsobom, ktorý som práve opísala. A pokračovanie sa dá nájsť v programovom vyhlásení vlády. Uvádza sa tam toto: Vláda sa chystá presadiť právny a ekonomický rámec rozdelenia Rozhlasu a televízie Slovenska na dve nezávislé verejnoprávne mediálne inštitúcie, Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas. Prípadne možno chcela zvážiť aj nejaké iné riešenia. No a čo sa stalo v ďalšej fáze? V ďalšej fáze príbehu pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2024 sa to kritizované podfinancovanie riešilo krátením rozpočtu RTVS. To je taký zvláštny spôsob liečby, ako keby sa klin klinom vybíjal, ale nezafungovalo to.
Ako aj iné mnohé časti programového vyhlásenia vlády, aj táto jedna časť odhalila podstatu zámeru, akú RTVS si vláda želá. A čo sa teda z toho PVV nestalo a čo sa z toho PVV uskutočnilo? Tak najprv teda, čo sa nestalo. Predkladateľ pristúpil k ponechaniu spojenej inštitúcie, nerozdelil ju, hoci teda chcel. Bližšie odôvodnenie a vysvetlenie, prečo tak urobil, nepoznáme. Tvrdenia sú rozporné, zmätočné a postrádajú základnú logiku.
Skúsim vysvetliť, že prečo. Navrhovateľ teda ponechá jeden subjekt, o ktorom pôvodne tvrdil, že je neekonomický. Zároveň z návrhu chýbajúceho rozpracovania dôvodovej časti nie je jednoznačné, ako ponechanie spojeného subjektu prispeje k finančnej stabilite subjektu a zároveň ešte aj k posilneniu verejnoprávnosti. To sa teda z toho návrhu zistiť nedá. No ale čo sa stalo? Stalo sa to, ako už tu spomínali moji predrečníci, že 95 % toho pôvodného zákona ostalo a nejakých 5 % sa menilo. Ale podstatných je práve tých 5 %, ktoré sa menia, a to si dovolím tvrdiť takmer s istotou, že bude znamenať obmedzenie, a to hovorím ako optimista alebo zánik, a to hovorím ako realista, verejnoprávneho charakteru nášho supermédia. Aký cieľ v skutočnosti teda sledujú navrhovatelia zákona o STVR? Aby sme to zistili, musíme si ozrejmiť význam a úlohy verejnoprávnych médií a postoj tejto vládnej koalície k týmto funkciám. Verejnoprávne médiá sú považované za štvrtý pilier demokracie a ich úlohou je aj vysielať slobodné a nezávislé programy. Ale je sloboda a nezávislosť presne to, čo si teraz táto koalícia želá? Úlohou týchto médií je vytvárať priestor pre slobodnú verejnú diskusiu. Je to to, čo si táto koalícia želá? Ich úlohou je prinášať nestranné a nezávislé informácie a spravodajstvo, ale predsa i liberálne režimy nenávidia nezávislosť a nestrannosť. A to preto, že sú pre ne priamym ohrozením. Ich úlohou je vytvárať pluralitnú a rozmanitú programovú ponuku, ale rozmanitosť je niečím cudzím, nielen v kultúre. To sme počuli, veď kultúra má byť jedna, má byť slovenská, má byť neviem aká. Tak rozmanitosť nie je tá vlastnosť, tá kvalita, ktorá by bola nejakou prioritou. Úlohou je prispievať k porozumeniu v spoločnosti a rozmanitosti filozofických pozícií náboženského vyznania. Ale veď táto spoločnosť funguje na princípe rozdeľovania spoločnosti, na hľadaní ideového nepriateľa.
Takže zo súboru týchto prirodzených úloh verejnoprávnych inštitúcií je absolútne zrejmé, že vôbec nezapadajú do predstáv súčasnej koalície o tom, ako by mala či už RTVS, alebo STVR fungovať. O tých 5 % komplexu zmien, ktoré prináša nový zákon, by sa dalo hovoriť veľa, ale ja si vyberiem len jeden segment, a to je rada. Človek nemusí mať veľmi veľa analytických schopností, aby prišiel k záveru, a už to tu odznelo mnohokrát, že rada bude politickým orgánom. Prečo ale, jednej veci nerozumiem, prečo je potrebné klamať verejnosť, že ste do modelu rady premietli skúsenosti z fungovania verejnoprávnych inštitúcií v zahraničí, predovšetkým v Európe. Viete, ja po tých skúsenostiach, ktoré mám, vždy spozorniem, keď tu niekto hovorí pri predkladaní zákona, že sa inšpiroval niečím v zahraničí. Tak tomu bolo v prípade noviel trestných kódexov a dokázali sme, že tam tá inšpirácia Nemeckom, Rakúskom a neviem kým všetkým, nebola. Tak to bolo aj v prípade novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kde sa odkazovalo na príklady z Českej republiky a bolo to len na polovicu. A tak je tomu aj v tomto prípade. V doložke vplyvov sa referuje k prípadom Českej televízie a BBC ako k modelom, ktoré tou inšpiráciou boli. Je však zjavné, že pripomienkovaný návrh tieto modely vôbec nesleduje. A teraz ja to vysvetlím na konkrétnych dôkazoch. V prípadoch BBC má na verejnoprávnosť dohliadať rada, board of the BBC, ktorý je samosprávnym orgánom, v ktorom len 5 zo 14 členov je nominovaných exekutívou, pričom aj samotný proces nominácie týchto piatich členov je apolitický, nakoľko vyžaduje otvorenú a férovú súťaž, ktorú zabezpečuje nadstranícky komisár pre verejné funkcie, ďalej nezávislý selekčný panel a kladie rozsiahle požiadavky na nezávislosť a odbornosť členov. Zvyšných členov si volí samotná rada na základe návrhov nominačnej komisie. Je zjavné, že tento návrh neobsahuje nič z týchto bŕzd a protiváh, ktoré majú zabezpečovať nezávislosť BBC. V českom modeli verejnoprávnosť kontroluje Rada České televize, ktorá je síce kreovaná politicky, avšak možnosť politickej kontroly je výrazne limitovaná možnosťou predkladania kandidátov. Podľa § 4 ods. 2 zákona 483/1991 o České televizi môžu kandidátov do rady navrhovať len právnické osoby, od vzniku ktorých uplynulo v dobe podávania návrhu aspoň 10 rokov a ktoré predstavujú kultúrne, regionálne, sociálne, odborové, náboženské, vzdelávacie, vedecké, ekologické a národnostné záujmy. V slovenskom návrhu nie je prítomný tento prísny časový faktor. V § 5 zákona o Českej televízii sú následne prísne vymedzené nielen formálne, ale aj materiálne požiadavky na nezávislosť kandidátov do rady. Takže ja neviem, kde predkladatelia vidia podobnosť Rady STVR s orgánmi, ktoré garantujú verejnoprávnosť BBC a v Českej televízii. Je to nielen bohapusté klamstvo, ale aj podcenenie ľudskej danosti pochybovať o všetkom, o čom sa pochybovať dá a s tým sa spája aj potreba overovať pravdivosť predkladaných informácií, čo je v prípade informácií, ktoré vychádzajú z dielne ministerstva kultúry, absolútne nevyhnutné. Bez toho sa nezaobídeme.
Predložený zákon v prípade členov Rady STVR smeruje nielen k jej politizácii, a to nielen preto, ako rada vzniká, ale aj preto, kto môže byť po novom jej členom a ako môže pôsobiť. Najprv k tomu, kto môže byť členom Rady STVR podľa § 12 ods. 3 návrhu zákona. V tomto ustanovení sa nevylučuje funkcia člena rady s funkciou štátneho tajomníka alebo generálneho tajomníka služobného úradu, tak ako to bolo v pôvodnom znení zákona o RTVS. Neexistuje vysvetlenie, prečo by štátny tajomník alebo generálny tajomník služobného úradu a podobné osoby, mali vykonávať funkciu člena rady, keďže často ide o politické nominácie. Totižto pre porovnanie, súčasná právna úprava, tá, ktorá platí v tomto momente, člen rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu s politickou stranou alebo politickým hnutím, vystupovať v ich mene, tu sa zastavím. Toto isté sa prenieslo do predloženej novely, ale už sa nepreniesol koniec tohto ustanovenia, kde je napísané, že nesmie pôsobiť v ich prospech. Čiže nestraníci, nestraníci, ktorí teda nie sú členmi politickej strany alebo hnutia, nie sú s ňou v pracovnoprávnom pomere, nevystupujú v ich mene, avšak môžu pôsobiť v ich prospech. A to sa práve týka nestraníkov, ktorí sú generálnymi tajomníkmi alebo tajomníkmi služobného úradu, alebo štátnymi tajomníkmi. To je naozaj problém. Táto navrhovaná zmena je v rozpore s článkom 4 ods. 2 písmeno a) Európskeho aktu o slobode médií, keďže základnou požiadavkou predmetného nariadenia je oddelenie verejnoprávneho vysielateľa, a to nielen z pohľadu obsahu, teda v tej editorskej oblasti, ale aj z pohľadu fungovania vysielateľa, teda z pohľadu zloženia jej orgánom. A práve teraz som citáciou tej zmeny dokázala, že je možné, že človek, ktorý bude pôsobiť v prospech politickej strany, pokojne tým členom rady môže byť.
Aby bolo úplne jasné, k čomu smerujeme. Pripomeniem osobnú skúsenosť z pobytu v kúpeľnom meste v Maďarsku. V penzióne, kde som bola ubytovaná, boli iba ruské a maďarské televízne kanály. Ide o krajiny, kde sa médiá zmenili na nástroj vlády. V maďarských televíznych kanáloch sa dali vygenerovať témy Šoroš, LGBTI, migrácia, kritika opozície, kritika Európskej únie a naopak a... (Reakcia z pléna.) Potom môžete povedať faktickú otázku. Ale čo tam chýbalo? Boli ignorované témy zdravotníctva, kvality vzdelávania, sociálnych služieb, korupcie, právneho štátu, lebo tieto témy sú pre Fidesz a premiéra Orbána veľmi nepríjemné. Ja sa obávam, že nejaká taká budúcnosť nás môže čakať. Vtedy som si myslela, že sme krajinou, v ktorej to takto ďaleko nemôže zájsť. Naivne som Slovensko považovala za oveľa viac ukotvené v Európskej únii ako Maďarsko po toľkých rokoch vlády Fideszu. Pravda je, že tento zákon nás naozaj ťahá zo strednej Európy viac na Balkán.
Dnes je nesporné, že väčšina možno tento večer tento zákon aj schváli. Ale je rovnako isté, že tento zákon je v rozpore s hodnotami Európskej únie.
Dnes, viac ako kedykoľvek predtým sú aktuálne slová Timothy Snydera, ktorý povedal, že inštitúcie nám pomáhajú zachovávať si mravnosť, ale aj ony potrebujú našu pomoc. Inštitúcie sa samy neubránia a ak ich nebránite od začiatku, padnú jedna po druhej. A ja hovorím, že to zažívame v podstate každý deň. Inštitúcie, nezávislé inštitúcie padajú jedna po druhej. O tom hovoril aj, aj predseda nášho klubu.
A toto ja považujem za skutočný nástroj napätia, ktorý v spoločnosti panuje. To nespôsobili novinári, ani neziskovky, ani opozícia. To je práve tento typ politiky, ktorý ruinuje to, v čo by občania mali veriť, teda ruinuje nezávislé inštitúcie. A RTVS je jednou z nich.
Ďakujem.
14. 6. 2024 11:09:12 - 11:10:45 15. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 43 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)

14. 6. 2024 11:07:13 - 11:09:12 15. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 43 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera (PS) - poslankyňa NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
71.
Ďakujem za slovo.
Ja som tiež v predminulom príspevku takisto konštatovala ako ty, pani poslankyňa, že skutočným problémom sexuálnej a vzťahovej výchovy je príprava pedagogického personálu, to je, to je kľúčový, kardinálny problém. Pokiaľ niekto sa snaží povedať, že o nič nejde, veď ide len o vyžadovanie informovaného súhlasu od rodičov, ktorý je bežnou súčasťou našich škôl, tak nie je to úplná pravda. Informovaný súhlas sa v súčasnosti využíva iba pre prípady fakultatívnych činností, ako sú školské výlety, lyžiarske zájazdy, divadlá a tak ďalej. Neexistuje prípad, kedy by sa informovaný súhlas vyžadoval na obligatórnu súčasť vzdelávania, obligatórnu, teda povinnú. Taký prípad neexistuje. Existujú iba jasne zákonom vymedzené pravidlá pre získavanie informovaného súhlasu pre fakultatívne záležitosti. A to preto, lebo ak rodič ten súhlas nedá, tak sa dieťa tej aktivity nezúčastní. A to isté by platilo aj pre prípad sexuálnej a vzťahovej výchovy.
14. 6. 2024 10:54:43 - 10:56:32 15. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 43 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kalmárová, Viera - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
65.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tak opäť si myslím, že išlo o nejaké hlbšie nepochopenie, lebo, lebo výrok o civilizačnom zaostávaní neriešil situáciu a rozdiel pohľadov na túto vec medzi mnou a povedzme predkladateľmi, ale hovoril o tom, k čomu smeruje spoločenská debata. Spoločenská debata tohto typu bola v Dánsku a v západnej Európe vyriešená v 70. rokoch a u nás sa otvára v roku 2024 a niekoľko rokov skôr, lebo tieto návrhy sú na stole skôr. Čiže nebolo to nič osobné, bolo to naozaj o rozdielnom pohľade na vývoj civilizácie nejakých skupín krajín.
Ja nes... ja som nepovedala, že vy idete rušiť sexuálnu výchovu, to nie je pravda. Ja som povedala, že snažíte sa zaviesť systém, kedy rodičia budú mať právo v podstate vyňať deti z tohto systému vzdelávania, ktoré, ktorý teda obsah sa uskutočňuje v školách. O tom hovorím a o tom bol aj rozsudok európskeho súdneho, Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Kjeldsenovci a Dánsko, úplne analogické. Táto skupina rodičov žiadala presne to isté, čo žiadate vy, a európsky súd povedal, že to nie je možné, že rodičia o tomto rozhodovať nemôžu. To je všetko.

Deň v parlamente

<- ->