71.
Mária, ja by som chcela zdôrazniť práve ten tvoj argument času. Mne príde naozaj že absurdné, že sme tu v situácii, kedy máme ani nie dva celé dni na to, aby vlastne parlament prerokoval zaradenie novej mimoriadnej udalosti, ale špeciálne vznik nového trestného činu, ktorý teda zasiahne zdravotníckych pracovníkov. To podľa mňa je hrozne nefér. Ja netvrdím, že nie ste v ťažkej situácii, že tie rokovania nie sú náročné, že nehrozí tu od januára nejaký vážny následok, ale myslím si, že za normálnych okolností, keď tu bolo dosť času prejednávať veci, ktoré sú oveľa menej závažné, nehovoriac teda o tom uznesení, ktoré tu dnes malo byť namiesto celej tejto rozpravy, bol by býval dostatok času, keby sa bola vláda tomuto venovala serióznejšie na čele s premiérom, aby sme tú novú právnu úpravu, keď už by sme ju teda chceli, mohli riadne prerokovať v parlamente. Toto je na takú vážnu vec škandalózne málo času. A mňa to mrzí aj kvôli vám, pán minister, pretože podľa mňa tu nasadzujete svoj krk a svoje meno za niekoho, kto si prosto odletí do Brazílie na pochybný výlet a kto mal v prvom rade, ak chce ten škodlivý následok od 1. januára, ktorý tu hrozí, túto situáciu riešiť sám a nie vás používať, ako prosto nejaký zákryt svojej neschopnosti to vyriešiť. Je mi vás ľúto v tomto smere.
|
14.
Ďakujem za slovo. Ja chcem tiež poukázať na to, že tu už Ústavný súd aj povedal, že takýto spôsob novelizovania zákonov cez prílepok, ktorý nesúvisí s pôvodnou právnou úpravou, je znakom upadajúcej legislatívnej kultúry a naozaj môže to aj byť v rozpore s ústavou. A hlavne my sa tu nebavíme o tom, že či majú mať slúžiaci vojaci vlastne bledozelenú alebo tmavozelenú uniformu, ale bavíme sa o nejakom oprávnení, ktoré v pôvodnej novele zákona majú, a teraz sa to oprávnenie na stráženie tých budov osobitnej dôležitosti mení prílepkom, k čomu prislúchajú ďalšie oprávnenia vojakov, ktoré im budú z tejto zmeny vyplývať.
Čiže preto si myslíme, že o takomto dôležitom, o takejto dôležitej zmene, ktorá má potenciál v prípade ochrany tejto kritickej infraštruktúry, aj dopad na základné práva a slobody občanov, voči ktorým sa môže alebo obyvateľom vykonávať takýto zákrok, by bolo vhodné a nanajvýš teda aj z hľadiska legislatívnej kultúry vhodné schvaľovať minimálne skráteným legislatívnym, ak nie riadnym legislatívnym konaním, kde by sme si mohli vyhodnotiť všetky tie dopady, ktoré to má a ktoré si takto vyhodnotiť nevieme.
Čiže vo všeobecnosti prílepok k zákonu nie je dobrý legislatívny postup bez ohľadu na to, že sme v časovej tiesni.
|
54.
Ja sa len chcem poďakovať obom mojim kolegom za faktické poznámky, a takisto všetkým vystupujúcim v tejto rozprave z radov opozície, ktorí teda tu vecne argumentujú a vyzvať, nadviazať na to, čo povedal pán Dostál a vyzvať teda, že hľadáme toho jedného poslanca alebo poslankyňu vládnej koalície, ktorý nepustí tento paškvil ďalej. Ďakujem.
|
48.
Ďakujem za slovo, ja by som chcela poukázať na to, že v prvom rade dnes vlastne prejednávame tento vrátený zákon prezidenta a dnes je Medzinárodný deň boja proti korupcii, čo mi príde príznačné, pretože keď si predstavíme, že čo je jedným z najúčinnejších nástrojov boja proti korupcii, tak je to práve právo na prístup, na slobodný prístup k informáciám, čo najširší pre verejnosť, pre médiá, pre kohokoľvek. A v zásade som si pozerala pred chvíľou, že práve ministerstvo vnútra napr. dnes zverejnilo práve teda to, že je dnes Medzinárodný deň boja proti korupcii, hovorí tam, čo korupciou môže byť a ako napr. odhaliť korupčné správanie, kde medzi známky korupcie zahŕňajú napr. neopodstatnené oneskorenia pri vybavovaní povinností alebo nadmerná tajnosť dokumentácií, dnešný Instagram ministerstva vnútra. Tak keby pán minister vnútra nebol zrovna v Abu Dabí, ale prišiel dnes do parlamentu, tak asi by sme ho boli mohli spýtať, že či ministerstvo vnútra považuje túto novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám za nástroj, ktorý podporí boj proti korupcii a, naopak, ho sťaží.
Pretože my v Progresívnom Slovensku si jednoznačne myslíme, že tento nástroj okrem teda toho, že má umlčať kritikov akejkoľvek vládnej, štátnej, verejnej moci, tak vlastne jeho cieľom je aj sťažiť práve ten boj proti korupcii, inak sa to vlastne nedá vysvetliť. A príde mi naozaj veľmi, veľmi smutné, že zrovna dnes, keď bol tento zákon termínovaný, že bol termínovaný asi náhodne, však predpokladám, že nikto by nebol až taký cynický, že by naozaj toto plénum si termínovalo práve tento zákon na Medzinárodný deň boja proti korupcii a zrovna by sa aj teda predkladateľ zákona rozhodol ho neprísť vôbec obhajovať. Práve teraz sme tu vlastne jedine iba my z opozície, už tu nikto okrem predsedajúceho a, pardon, hore jeden z koalície, nie je, ale prosto, keď si to zoberiete, že táto republika deklaruje ten boj proti korupcii a v ten jediný medzinárodný deň, ktorý sa tomu ideme venovať, my tu prosto máme túto novelu vrátenú prezidentom a predkladateľ zákona, od ktorého by som teda očakávala, že tu bude, že sa bude obhajovať, špeciálne zoči, voči teda pripomienkam prezidenta, ktorý ho v podstate obvinil z legislatívneho fušerizmu, tu nie je.
Čiže ja by som v skutočnosti očakávala, že keď už niekto predloží novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tak ten niekto je naozaj človek, ktorému ide o zlepšenie toho prístupu k informáciám, o zlepšenie boja proti korupcii a bude nám tu argumentovať, ako táto jeho novela vlastne k tomuto všetkému pomôže. (Reakcia z pléna.) A počujete tu nejakú argumentáciu? Nie, nič. Argumentujeme tu len my, žiaľ.
Ešte ďalšia vec, ktorá je podľa mňa veľmi smutná, je práve to, že tento návrh zákona ako všetky najhoršie návrhy zákona, ktoré tu v rámci tohto funkčného obdobia tohto parlamentu máme, prichádza práve z dielne SNS, a práve od legislatívnej úderky, ktorú vedie pán Adam Lučanský. On tu teda, ako už bolo spomenuté, má aj ďalší návrh zákona, ktorý sa týka teda neziskových a mimovládnych organizácií a bol premenený na zákon o lobingu.
A keďže ja teda naozaj pochybujem, že tento návrh zákona novela teda zákona o slobodnom prístupe k informáciám je z jeho hlavy, keďže to tu ani neobhajuje, tak by ma fakt zaujímalo, keby tu bol prítomný, keby našiel tú odvahu postaviť sa za to, čo do legislatívneho procesu nielenže vypustil, ale aj v podstate dopustil, aby to bolo prijaté, že teda či ten zákon druhý o tom lobingu, alias zákon o mimovládnych organizáciách, teda bude používať aj na seba a na ľudí, ktorí, škoda, Ondrej, ja som trpela, že je to práve Adam Lučanský, ale, samozrejme, rada ťa vidím.
Takže by som teda dúfala, že by nám odpovedal aj na otázku, že teda, keď bude platný, platná jeho novela zákona o mimovládkach, a teda budú sa všetci musieť označovať za lobistov, či teda prizná, kto vlastne loboval jeho pri týchto zákonoch. To by bolo veľmi vhodné, pripomínam, že pán Adam Lučanský je teda aj miestny poslanec v obci, z ktorej obaja sme, Bystrička pri Martine, tak by som sa možno spýtala, že či teda tu rieši nejaký problém obce Bystrička pri Martine, ktorá si nevie poradiť s infozákonom, asi sa pôjdem spýtať starostu, keď tam cez Vianoce budem, že či teda toto je nejaká vec, alebo nie. Lebo naozaj by ma to zaujímalo, že teda, keď sa tu už bavíme o tom, ako tie neziskovky sú hrozní lobisti a neviem, mali by sa prosto registrovať a označovať a neviem čo, tak ja chcem prosto vedieť, kto lobuje poslancov SNS za tie zákony, ktoré predkladajú. V záujme toho, aby boli transparentní, veľmi radi rozprávajú o tej transparentnosti. Podľa mňa by to mali povedať už teraz, keď navrhujú tieto zákony. To by bolo čestné. Takže toľko, ale žiaľ, nikto z nich tu nie je, tak neviem teda, že či do konca teda ústnej rozpravy z nich niekto ešte príde a nájde tú odvahu, ale, ale mám pocit, že nie. Tu asi skončím, pretože ostatné veci, ktoré moji kolegovia teda tu predo mnou už veľmi, veľmi detailne vysvetlili, naozaj nedá sa k tomuto zákonu povedať nič iné, lenže je to legislatívna fušerina, kto si prečíta tie výhrady vo vete prezidenta, vidí to tam napísané medzi riadkami, v podstate tento zákon prinesie do celého procesu práva na získavanie informácií chaos, legislatívnu nestabilitu a neistotu. Povedie k svojvôli a treba naozaj zopakovať to, čo povedal aj prezident, že problematický nie je len obsah tohto návrhu zákona, ale aj celý proces jeho prijímania.
A ja chcem ešte povedať poslednú vec, že ja si myslím, že to je naša spoločná hanba celej tejto snemovne, ak teda nebudú tie výhrady prezidenta prijaté, pretože tento návrh zákona nerieši žiaden skutočný problém. To, čo tvrdí, že rieši, je klamstvo. Tu prosto nie je a neexistuje žiaden problém a bola som aj na strane štátneho orgánu, ktorý sa musel so všelijakými pofidérnymi žiadosťami o informácie vysporiadavať, dá sa to. Predĺži sa žiadosť, keď je tých informácií veľa, aj keď ide o šikanózny výkon práva, takisto sa s tým dá vysporiadať. Tu neexistuje žiaden problém na strane verejnej moci, ktorý by spočíval v tom, že by sa štátne alebo verejné orgány nevedeli pri v súčasnosti platnej legislatíve a výklade súdov vysporiadať s prípadným šikanóznym výkonom práva na slobodu informácií.
Čiže namiesto toho, aby sme tu riešili nejaké skutočné problémy ľudí alebo skutočné problémy, ktoré by sa mohli týkať práva na prístup k informácii, riešime neexistujúci, fiktívny problém, ktorého dôsledkom bude podľa mňa oslabenie prístupu k informáciám pre bežných ľudí, ale aj pre tých, čo sa snažia vlastne bojovať proti korupcii a zisťovať si informácie z verejne dostupných zdrojov. A to je podľa mňa spreneverenie sa všetkých záväzkov Slovenskej republiky, ktoré máme, a teda to ministerstvo vnútra by si podľa mňa malo ten status stiahnuť, lebo je to naozaj smiešne. Ďakujem.
|
36.
No ja tiež nerozumiem, Richard, tomu argumentu o šiestich ľuďoch, lebo my tu aspoň sme (reakcia z pléna), že tiež nerozumiem tomu argumentu o šiestich ľuďoch, lebo my tu aspoň sme a pokúšame sa vecne diskutovať na rozdiel od navrhovateľa tohto zákona, ktorý bol výrazne skritizovaný prezidentom, v podstate obvinený z legislatívnej fušeriny, a nielen predkladateľ zákona ako taký, ale vlastne táto hanba padá na nás všetkých, pretože nakoniec je to zákon, ktorý schválil parlament, to už je jedno, že koalícia má 76 poslancov, ale tak vychádza to potom, tá hanba, na všetkých, ktorí v tom danom volebnom období ako keby nechali prejsť takýto paškvil opakovane legislatívnym procesom aj po tom, čo vlastne prezident vyjadril veľmi jasne tie svoje výhrady. A ja by som teda čakala, ja keby som predkladala takýto zákon, už bez ohľadu na to, že či je to zákon, ktorý som si teda napísala sama alebo mi ho teda prosto niekto len vložil do ruky, tak v prvom rade by som si ho asi prečítala a by som chcela, aby bol dobrý, ale teda už pri najlepšej snahe, samozrejme, nemôžem ani ja vedieť všetko, ani nikto z nás, keby som teda spravila chybu a prezident by mi to takýmto spôsobom vytkol, tak by som sa aspoň snažila nájsť tú opravu a keď teda som tak presvedčená o tej svojej správnosti, tak by som sa snažila ten zákon tu aj pred šiestimi ľuďmi z opozície obhajovať. A toto jeho navrhovateľ vôbec nerobí, ani ty, pán kolega, vlastne neobhajuješ vecne alebo nepolemizuješ s prezidentovými pripomienkami.
Takže ja sa naozaj pýtam, že či vy v koalícii máte pocit, že toto je dobrá právna úprava, správna a prejditeľná Ústavným súdom.
|
53.
Dobre, takže ja by som sa chcela vyjadriť k č. 8, tlač 576, je to vlastne odpoveď pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorá sa týka vlastne mojej interpelácie z 23. októbra 2024 vo veci rezervačného systému cudzineckej polície Policajného zboru.
Ja som sa tam teda pýtala na tému, ktorú som tu už viackrát otvorila, a teda že aké boli vykonané opravy týkajúce sa on-line rezervačného systému, cez ktorý si vlastne cudzinci môžu, môžu rezervovať termín na to, aby mohli vykonať nejaký úkon smerujúci či už k získaniu, alebo obnoveniu na pobyt, alebo vydaniu dokladu a takisto som sa pýtala na to, že či teda sa vyšetruje vlastne teda to, že sa zjavne teda s termínmi obchoduje, pretože to vyzerá tak, že niektorým ľuďom sa podarilo technicky obísť nastavenia termínu, alebo teda toho on-line rezervačného systému tak, aby mohli, aj keď sa teda tieto termíny zverejnia, že ich vedia prosto cez nejaké elektronické operácie hneď získať, a potom vlastne s nimi obchodujú na čiernom trhu. Mne cudzinci písali, že takéto termíny stoja niekoľko stoviek až tisíc eur od nejakých sprostredkovateľov a že mnohí sú vlastne zúfalí z toho, že sa teda k tým termínom nevedia dostať.
Písal mi aj jeden študent z Peru, ktorý tu študoval na Univerzite Komenského, ktorý vlastne sa to snažil riešiť aj tak, že teda bol aj na iných policajných staniciach, snažil sa kvázi postaviť do radu, aby si mohol vybaviť vlastne povolenie na štúdium, keďže tu bol len na vízum, ale medzitým sa rozhodol zo Slovenska vycestovať a neštudovať tu, lebo povedal, že mu to za tie stresy vlastne nestojí.
No a ja som v podstate dostala odpovede na túto interpeláciu, ktoré ale podľa môjho názoru nie sú dostatočné, pretože z ministerstva mi odpísali teda, že vykonali opakované skúšky systému a že tieto termíny alebo že ten systém by už nemal mrznúť, že by mali byť dostupné termíny, ale v skutočnosti prax je taká, že tie termíny stále nie sú dostupné. Boli dostupné nejaké termíny na zamestnanie, ale vlastne školy si museli vylobovať po stretnutí s cudzineckou políciou osobitné termíny pre tých študentov, ktorým hrozí, že, že by inak nemohli na Slovensku študovať ďalej. Cudzinci sa stále sťažujú, že ten termín padá, že sa nevedia vlastne dostať k vyplneniu tej žiadosti tak, aby ju, lebo ona je veľmi komplikovaná na tom on-line registračnom systéme, a nevedia sa vlastne dostať k tomu, že kým ju vyplnia, aby ten termín nezmizol.
Čiže ja si myslím, že tento systém naďalej opravený nie je, že je tam problém, a takisto, že som teda dostala odpoveď, že sa nemožno vyjadriť k tomu vyšetrovaniu, že ktokoľvek chce, môže nahlásiť podozrenie zo spáchania priestupku alebo trestného činu a že teda, že vraj by si tieto termíny mali čiastočne blokovať aj samotní cudzinci, lebo častokrát prepadne nejaké percento termínov. Ale s tým nemôžem súhlasiť, lebo podľa mňa oni prepadávajú práve preto, lebo sa vlastne hromadne berú z toho trhu tými priekupníkmi, a tie, ktoré nepredajú oni, tak nepotrebujú vlastne využiť.
Myslím si, že táto vec by mala byť primárne rezortom vnútra riešená, a síce pán minister tvrdí, že od 15. decembra začne fungovať aj elektronická komunikácia s rezortom a že budú môcť cudzinci, ktorí majú vydanú, vydanú pobytovú kartu a aktivovanú na elektronické komunikovanie používať cez Slovensko.sk elektronickú formu, ale z toho, čo som teda počula, to zatiaľ nevyzerá, že by sa v tomto nejakým masívnym spôsobom robila kampaň vo vzťahu k cudzincom, keďže z 270-tisíc žijúcich cudzincov je aktivovaných 12-tisíc kariet, takže by o tom cudzinci vedeli, že takáto možnosť od 15. 12. bude, pričom to tu bolo prezentované v pléne ako niečo, čo pomôže práve tomuto nefunkčnému systému tým, že to odľahčí políciu, keďže sa budú môcť tie termíny, teda tie žiadosti niektoré podávať on-line, a teda nebudú sa musieť rezervovať tie termíny.
Čiže ja nie som spokojná teda s touto odpoveďou a budem celú vec ďalej monitorovať, nielen teda to, že či online systém funguje, kde, si myslím, že štyri mesiace už bolo dosť na to, aby teda akákoľvek externá firma zabezpečila jeho zásadné zlepšenie, aby stále nevypadával a aby tam tie termíny boli, ale zároveň aj to, že či naozaj od 15. 12. bude umožnená elektronická komunikácia na podávanie žiadostí.
A nežiadam hlasovanie o mojich námietkach.
Ďakujem.
|
137.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako spravodajkyni Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu výboru k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zaisteniu politických funkcionárov Náhorného Karabachu (Arcachu), tlač 598.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 622 z 11. novembra 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky dňa 25. novembra 2024 na svojom zasadnutí nerokoval, keďže sa stal pred prerokovaním daného bodu na schôdzi výboru podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky neuznášaniaschopným. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
|
92.
Ďakujem za slovo.
Ja som veľmi rada, pán Mikulec, že ste upozornili aj na ten problém, ktorý súvisí s platmi policajtov a hasičov. Naozaj človek, keď sa v súčasnosti pozrie na ten podstav v polícii, je to skutočne tak, ako asi nechtiac prezradil aj viceprezident Policajného zboru, teda pán prezident Policajného zboru Solák na jednej z tlačových konferencií, keď povedal, že teda si možno občania budú musieť počkať na hliadku, lebo teda tých policajtov je naozaj málo, je tam podstav tritisíc ľudí a to isté je vlastne aj na cudzineckej polícii, a preto je tam aj kríza s tými termínmi. Takže ďakujem, že ste na to vo svojom vystúpení upozornili.
|
34.
Ďakujem. Pán minister, ja len teda ozrejmím, že v pondelok sme v rámci ľudskoprávneho výboru vám adresovali aj uznesenie, ktoré sa týka aj tejto smernice, aj celkovo opatrení smerujúcich k boju proti rodovo podmieneným formám násilia na ženách, a v tejto súvislosti mám doplňujúcu otázku, či a kedy vyhlásite dotačnú schému týkajúcu sa vlastne pomoci subjektom, ktoré sú akreditované na pomoc obetiam tohto násilia.
|
70.
Pán predsedajúci, ja by som vás chcela poprosiť, aby ste upozornili poslankyňu Vaľovú, že počas rokovania pléna a počas hlasovania sa nemá telefonovať. (Reakcie z pléna.)
|
54.
Ďakujem. Ja chcem poďakovať všetkým kolegom a kolegyniam, ktorí sa podporne vyjadrili.
A k vám, pán spravodajca Bartek, chcem povedať toľko, že aj keby sme boli najštedrejšia krajina, ktorá pomáha vojnovým utečencom, tak je to vec, na ktorú môže byť Slovensko hrdé, nie naopak, pretože... (potlesk), veľkosť krajiny sa meria podľa toho, ako sa správame k tým najnúdznejším, čo jednoznačne vojnoví utečenci sú. Ale sú to aj ľudia bez domova, však dnes bude akcia na prespatie, ja len teda podotknem, že pod vedením tejto vládnej koalície tu policajt ubil človeka bez domova na smrť. Takže ja by som bola oveľa radšej, kebyže sme krajina, ktorá sa k núdznym ľuďom chová aj najštedrejšie na svete. Myslím si, že to by bola naša skutočná vizitka.
A tiež by som chcela povedať, že ľudia z Ukrajiny pozorne sledujú, čo sa deje v tomto parlamente. Minulý týždeň som sa na Spiši rozprávala s organizáciou, ktorá je zložená a založená... (zaznievanie gongu), ľuďmi z Ukrajiny a tí veľmi pozorne náš parlament sledujú. Všimli si aj to, že ešte nemáme zriadenú skupinu priateľstva s Ukrajinou, pýtali sa ma, že prečo nie. A len pripomeniem, že títo ľudia z Ukrajiny, ktorí sú dnes najväčšou menšinou na území Slovenskej republiky, majú aj trvalý pobyt. A ľudia s trvalým pobytom môžu hlasovať v komunálnych voľbách, tak verím tomu, že si potom dobre rozmyslia, za akých regionálnych a lokálnych reprezentantov svoje hlasovacie právo o dva roky uplatnia.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
34.
Ja budem len krátko, chcem sa vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý vlastne prešiel v rámci spoločnej správy výborov, pretože tento zákon o pobyte cudzincov ide v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som ho vítala, ale včera vlastne na branno-bezpečnostnom výbore prešla zmena zákona o azyle, ktorým sa od 1. marca o polovicu skráti pomoc odídencom v prípade ubytovania a príspevku na ubytovanie zo 120 dní na 60 dní. Sme v skrátenom legislatívnom konaní, toto sa spravilo pozmeňujúcim návrhom cez výbor bez toho, aby sme konzultovali čokoľvek s mimovládkami, ktoré pomáhajú týmto ľuďom, bez akejkoľvek verejnej diskusie. A pripomínam, že naposledy sme pomoc odídencom ani nie pred pol rokom už skracovali.
Ja považujem takýto postup za nemorálny, osobitne v situácii, keď sme tu pred chvíľou schválili posunutie do druhého čítania zákona o covidových amnestiách pre ľudí, čo vlastne nedodržiavali covidové opatrenia. Ten nás bude stáť cez tri milióny, pričom tuto vlastne ministerstvo vnútra deklaruje úsporu len dva milióny. Ja si myslím, že ak takáto zmena je nevyhnutná a naozaj treba obmedziť pomoc odídencom, malo to prejsť riadnym legislatívnym konaním alebo to malo byť od začiatku v tomto zákone, ktorý schvaľujeme, v skrátenom legislatívnom konaní. Mne prosto táto zmena príde nemorálna a nesprávna, a preto síce pôvodný zákon som chcela podporiť, ale takýmto spôsobom to v PS podporiť nemôžme.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
122.
Ďakujem za slovo. Ja by som sa v krátkosti chcela vyjadriť za klub PS, že túto právnu úpravu považujeme za mimoriadne kontroverznú, neštandardnú, najmä vo vzťahu teda k tej doživotnej rente, vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi, ktorý ani nedokončí svoje funkčné obdobie, a vlastne máme viacero otázok na navrhovateľa tohto zákona, pretože keď sa prvýkrát o ňom hovorilo na ústavnoprávnom výbore pred pár mesiacmi, tak pán generálny prokurátor ani nevedel, že takáto navrhovaná právna úprava teda vôbec je navrhovaná. Čiže by nás zaujímalo, že či ste vlastne vôbec diskutovali pred podaním tohto návrhu s generálnym prokurátorom a Generálnou prokuratúrou o tom teda, čo navrhujete, a aké je teda stanovisko Maroša Žilinku k tomu, že v prípade, ak sa, ak nedokončí svoje funkčné obdobie, už vlastne od budúceho januára, ak toto prejde, by mohol mať nárok na doživotnú rentu. To si myslím, že sú otázky, ktoré legitímne zaujímajú všetkých voličov a voličky aj tejto vládnej koalície, špeciálne keď vlastne táto právna úprava po odkladaní vlastne prichádza na program tejto novembrovo-decembrovej schôdze v čase konsolidácie, keď počúvame, ako musíme konsolidovať.
Ja len chcem upozorniť na to, že dnes vlastne sme preberali aj zákon o pobyte cudzincov, ku ktorému prešiel teda na výbore brannobezpečnostnom pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý skráti pomoc odídencom aj v rámci ubytovania, aj v rámci príspevku na ubytovanie o polovicu zo 120 dní na 60 dní len preto, aby ministerstvo vnútra ušetrilo asi dva milióny kvôli konsolidácii. Ale zároveň v tento istý deň rokujeme o rente doživotnej pre generálneho prokurátora, o tom, že sa viac ako tri a pol milióna eur dá na covidovú amnestiu pre ľudí, čo vedome porušovali protipandemické opatrenia.
No ja v tejto situácii si naozaj nemyslím, že je vôbec morálne navrhovať doživotnú rentu generálnemu prokurátorovi, ktorý ani nedokončí svoje funkčné obdobie, a naozaj by nás všetkých zaujímalo, že ako vôbec k tomuto návrhu prišlo, kedy a ako ste to odkonzultovali so samotným generálnym prokurátorom a teda či on je s tým uzrozumený a či sa chystá opustiť svoju stoličku po tom, čo bude mať nárok, ak toto prejde, na tú doživotnú rentu.
Ďakujem.
|
6.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja už znova nebudem, samozrejme, hovoriť 30 minút, chcem sa vám poďakovať, pán minister, aj za to, že mi pán štátny tajomník doniesol na výbor tie informácie, len by som teda chcela povedať, že podľa tých informácií vlastne by sa tá elektronická komunikácia mala spúšťať od 15. decembra tohto roku, čo je podľa mňa veľmi dôležitá informácia pre všetkých cudzincov a cudzinky žijúcich na našom území, lebo teda je tu 12-tisíc aktivovaných kariet, čo sú prevažne podnikatelia, ktorí to potrebujú na komunikáciu s daňovými úradmi, a teda máme tu asi 200-tisíc žijúcich cudzincov s nami na Slovensku, takže bude treba asi aj myslieť na to pri otváracích hodinách cudzineckej polície, že keď si tam prídu aktivovať ten BOK kód, tak zjavne asi o to bude dosť veľký záujem. Takže asi možno bude treba posilniť alebo vyhradiť na to nejaké hodiny. Potom dúfam, že budete otvorený aj nejakému spoločnému stretnutiu, či už na cudzineckej alebo na Policajnom prezídiu k tomu, aby naozaj sa tá informácia aj k cudzincom dostala, lebo čím viac ich o tom bude vedieť a aktivizuje si tie karty, tak tým menší nápor bude na ten objednávací systém na cudzineckej polícii.
Čiže toto ja považujem za dobrú zmenu, dúfam, že aj teda v rámci tej nejakej komunikačnej kampane a tej realizácie v praxi sa na to pripravíte, ale musím aj smerovať jednu výhradu, my sme teraz na ľudskoprávnom výbore zistili, že vlastne ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol dnes schválený na brannobezpečnostnom výbore, obsahuje aj skrátenie vlastne od budúceho marca ubytovania pre odídencov zo 120 na 60 dní, a to sa mi úprimne zdá, že by nemuselo byť obsahom toho pozmeňujúceho návrhu, pretože aj som teraz komunikovala s pomáhajúcimi organizáciami, nebolo to s nimi naozaj prebraté, nevedia o tom a keď sme v lete upravovali vlastne tie podmienky pre ubytovanie odídencov a pre poskytovanie toho príspevku, však ja som tu aj vystúpila v rozprave, bola som za, ako som aj dnes povedala na výbore, je jasné, že je v súlade s integračnou snahou, aby sa postupne tá pomoc limitovala, lebo tým sa vlastne ľudia ako keby nútia do toho, aby sa sami viac začleňovali. Len napríklad vtedy to išlo jasným medzirezortným pripomienkovým konaním. Vedeli o tom tie organizácie, mohli sa na to pripraviť. Mala som to aj s nimi odkomunikované, že vlastne v zásade tiež sú takto nastavení. A teraz v podstate to v skrátenom legislatívnom konaní takúto vážnu pomerne zmenu dávame pozmeňujúcim návrhom na výbore, bez toho, aby to dopredu bolo odkomunikované práve s tými pomáhajúcimi organizáciami, na ktoré potom bude vlastne v tom marci najväčšia záťaž, že keď to začne platiť, aby sa potom postarali skôr, oni si tiež musia pripraviť svoje programy na to, aby sa postarali skôr o tých ľudí, ktorí vlastne z tých zariadení vyjdú po tých skrátených 60 dňoch a budú potrebovať pomoc nejakým prvotným ubytovaním, zamestnaním a podobne. Asi všetci chápeme, že 60 dní im zrejme nebude stačiť ani pri najintenzívnejšom kurze slovenčiny, aby to tak obsiahli, aby si mohli nejakú aj menej platenú, ale nejakú prácu na začiatok nájsť.
Čiže toto si naozaj myslím, že ste možno mohli spraviť inak, minimálne aspoň to odkomunikovať s tými organizáciami a nie tým pozmeňujúcim návrhom, ešte akože do tej piatej je čas, že by ste si to možno mohli premyslieť, lebo však má to začať platiť od marca. Je tam podľa mňa dosť času, aby to ešte prešlo aspoň tým kolečkom, že je tu veľa rokovacích platforiem momentálne, kde sú zapojené aj UNHCR aj IOM, ktoré sa o týchto ľudí starajú a poskytujú aj peniaze tým organizáciám, ktoré potom robia priamo v teréne, že možno to s nimi fakt prebrať a predložiť nám to do parlamentu kľudne aj potom v skrátenom konaní na februárovej schôdzi. Keby to takto bolo prebraté, ja by som s tým nemala problém, len teraz mám naozaj v sebe morálnu dilemu, lebo váš zákon ja považujem za dobrý, kvalitný, potrebný, konečne. Ale táto zmena podľa mňa fakt nemusela byť takto robená a chcela by som vás poprosiť, aby ste to ešte zvážili, že či ju teraz naozaj ideme odhlasovať, alebo či nie je možné to predsa len spraviť inak, prejsť to s tými organizáciami, nastaviť to a podať nám to do parlamentu na najbližšej schôdzi. To by som ja osobne uvítala radšej.
Ďakujem za pochopenie.
|
63.
Ďakujem za slovo. Ja by som chcela povedať, že z pozície človeka, ktorý sa dlhé roky ako právnička venuje ľudským právam, vnímam na tom, čo sa tu dialo počas covidovej pandémie, ako keby dve také veľké krivdy, ktoré si myslím, že by mali byť napravené.
Prvá krivda je nesporne štátna karanténa uplatňovaná na ľudí. Vieme, že tam bol aj nález Ústavného súdu, ktorý jednoznačne povedal, že tento postup bol v rozpore so základnými ľudskými právami, pretože štát si vlastne dovolil obmedziť ľudí na ich základnom práve na osobnú slobodu, na čo naozaj má právo len za veľmi-veľmi prísnych podmienok. Vieme, že počas tej štátnej karantény o tom nebolo vydávané riadne rozhodnutie. Tí ľudia sa vlastne nemohli odvolať a brániť. Nebol tam teda zaručený ani žiaden opravný mechanizmus, na ktorý majú nárok aj napríklad cudzinci, ktorí na našom území pobývajú nelegálne, a vlastne oni majú podľa zákona, tiež môžu byť takto obmedzení na osobnej slobode, ale je tam mechanizmus, kde vlastne do siedmich dní sa podáva správna žaloba na súd a súd vlastne v lehote siedmich dní aj rozhoduje o tom, či je vlastne zákonné, alebo nezákonné to pozbavenie osobnej slobody. Práve pri tej štátnej karanténe to vôbec takto nebolo. Aj z týchto všetkých dôvodov vlastne následne Ústavný súd rozhodol, že to nebolo v súlade s ústavou. Ja s tým úplne súhlasím a tiež som veľmi kriticky vnímala, že teda ministerstvo vnútra naďalej pokračovalo v podstate vo vymáhaní tých nákladov za tú štátnu karanténu a stotožňujem sa aj s tým, čo aj verejná ochrankyňa práv, aj súčasný verejný ochranca práv požadovali, aby sa s tým prestalo. Nakoniec teda vieme, že po tých rokovaniach s ministerstvom vnútra dospeli k názoru, že je potrebné upraviť toto legislatívne, pretože nejakým iným spôsobom sa od upustenia od vymáhania týchto protiprávnych nákladov nedalo.
V tomto smere si myslím, že ten návrh zákona ako keby rieši tú podstatnú krivdu, ktorá sa z môjho pohľadu na občanoch a obyvateľoch tejto krajiny diala.
Druhá krivda, ktorú ja som veľmi citlivo vnímala, je krivda spočívajúca v plošnom zatváraní rómskych osád a ulíc obývaných rómskym obyvateľstvom. To si myslím, že k tomuto sme mali pristúpiť a ospravedlniť sa Rómom a Rómkam žijúcim na Slovensku. Tí nemajú toľko právnych zástupcov ako všetci ostatní, a obhajcov, ale veľmi citlivo a veľmi kriticky som to v tom čase vnímala a myslím si, že tam ako spoločnosť máme ešte stále dlh, ktorý by sme si mali uznať a mali by sme sa za toto ospravedlniť. Toto však tento zákon nerieši. A zatiaľ som nevidela ani žiadnu vlastne iniciatívu k takémuto ospravedlneniu smerujúcu, čo je podľa mňa veľmi smutné.
Čo vnímam ale kriticky, je naozaj tá priestupková amnestia, pretože tak ako aj predo mnou pán Stachura povedal, ja si nemyslím, že by mali byť odškodnení ľudia, ktorí nedodržiavali predpisy alebo sa z nich vysmievali. Samozrejme každý z nás môže mať akýkoľvek názor, to ja nie som tu teraz na to, aby som kádrovala ľudí za ich názor na pandémiu, za priestupky a podobne. Nakoniec tam bol vždy dostupný aj mechanizmus na to, že keď niekto nesúhlasí teda s udelením priestupkovej pokuty, nemusel ju zaplatiť v blokovom konaní, tak ako je to napríklad pri prekročení rýchlosti alebo iných podobných priestupkoch, mohol sa so štátom súdiť, odvolávať a podobne. Tam ja by som nevidela problém v tom, že by ľudia nemali prístup k nejakej obrane proti nezákonne alebo nesprávne danému priestupku aj počas, teda udelenej pokute za spáchanie priestupku aj počas vlastne teda toho covidového opatrenia.
Ale plošne odškodňovať každého za akékoľvek nedodržiavanie týchto opatrení, ktoré, môžeme si o predchádzajúcich vládach myslieť čokoľvek, ja som s mnohými opatreniami, ktoré boli prijímané v tých prvých mesiacoch, nesúhlasila, ale nemyslím si, že boli prijímané v zlej viere a v snahe ako keby poškodiť ľuďom len preto, že je pandémia. Myslím si, že sme ako spoločnosť boli postavení pod otázku, ktorú sme vlastne väčšina z nás nikdy nemuseli riešiť, nikdy sme nezažili nič takéto ako prosto celosvetová pandémia, a niektoré opatrenia boli lepšie, niektoré, niektoré horšie, niektoré boli lepšie vysvetlené, niektoré horšie vysvetlené.
Čo som ale vnímala veľmi kriticky boli naozaj ľudia naprieč spoločnosťou, ktorí en bloc spochybňovali prevenciu a dodržiavanie tých covidových opatrení, ktoré mali chrániť tých najslabších ľudí. Ja som v tom období pomáhala v domove pre seniorov, vlastne v zariadeniach pre seniorov v meste Bratislava, bola som v Petržalke v jednom z najväčších takýchto zariadení niekoľko týždňov a pamätám si, že to najhoršie obdobie na konci novembra a počas decembra a januára vlastne 2020 bolo, keď sme každé ráno rátali mŕtvych seniorov a seniorky, ktorí za noc podľahli vlastne covidu len preto, že pamätám si, že nám nechceli chodiť sanitky, nechceli chodiť ich ošetrujúci lekári. Že ľudia, ich príbuzní nám vypisovali, prečo sú také prísne opatrenia, prečo tamto, hento. Nechceli nosiť tie rúška vlastne pri kontakte s nimi a my sme prosto len videli ako sa ten covid nekontrolovateľne šíri, zároveň nebolo ešte dostupné očkovanie, mnohí to spochybňovali. Tí ľudia mali obavy pred tým očkovaním, pritom sami boli najzraniteľnejší.
Pre mňa vedomé spochybňovanie pandémie a vedomé nedodržiavanie protipandemických opatrení či už v podobe nosenia rúška alebo teda zdržiavania sa vychádzania, ja si myslím, že títo ľudia, či už vedome, alebo teda pokiaľ to robili vedome, prosto nebrali vôbec do úvahy, že boli sebeckí a nebrali do úvahy to, že okrem nás, silných jedincov a jednotlivcov, boli touto pandémiou ohrození ľudia, ktorí bez toho, aby sme sa my správali zodpovedne, to proste nemohli prežiť. A ten výsledok 20-tisíc mŕtvych ľudí ide aj na vrub ľudí, ktorí vedome a so zlým úmyslom porušovali protipandemické opatrenia. A ja si nemyslím, že je morálne a správne týchto ľudí odškodniť a tam by ste, pán minister, podľa mňa mali ustúpiť a mali by sme si uvedomiť, že to je aj v rozpore s pamiatkou týchto 20-tisíc ľudí, ktorí umreli, a špeciálne tých seniorov v tých domovoch. Fakt keď na to pomyslím, to je jedna z najhorších období v mojom živote, aké som kedy zažila. Takže myslite na to a budem vám vďačná, keď sa nad tým ešte zamyslíte.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
41.
Ďakujem, pán kolega, že si to takto komplexne zhrnul, ja by som len pridala, že včera sme tento návrh zákona mali aj na ľudskoprávnom výbore, kde zastupovala ministerstvo vnútra pani štátna tajomníčka Kurilovská, a teda ona, my sme sa jej výslovne pýtali na to, ako trebárs bude nastavený mechanizmus toho, ak nebude niekto, ten žiadateľ súhlasiť s tým vymedzením limitovanej informácie, ako bude fungovať ten odvolací mechanizmus, a ani ona nám to nevedela vysvetliť. Nakoniec teda po porade sa zhodla, teda povedala, že vraj teda takže môžeme sa obrátiť na súd, takže to bolo vysvetlenie. Čiže v podstate tu občanom bude hroziť to, že sa budú pri rýchlosti nášho súdnictva roky súdiť o to, že či niečo je, alebo nie je limitovaná informácia a že či to tam má byť zaradené alebo sprístupnené.
Taktiež sa obávam, že potom naozaj že tam môže byť svojvôľa, že informácie, ktoré niekto nebude chcieť, aby širšia verejnosť vedela, jednoducho nebudú sprístupnené. A správne si upozornil na všetky tie ostatné riziká, a preto by v tejto časti podľa mňa mal byť tento návrh zákona určite prepracovaný.
|
50.
Ďakujem ti, kolega Hlina, si to veľmi vystihol. Ja by som len teda chcela dodať, že my už sa nebavíme o tom, či tí cudzinci tu majú prísť a či ich chceme, my dnes tu máme viac ako 100-tisíc pracujúcich cudzincov a viac ako 200-tisíc žijúcich cudzincov, najviac z Ukrajiny. A kým vlastne nebola ruská vojna na Ukrajine, tak ešte ani tí Ukrajinci k nám nechodili tak masovo ako do Česka a do Poľska, sme sa ich sem snažili lákať, ale vlastne naše jediné šťastie v nešťastí, ak to tak môžem nazvať, je práve to, že v dôsledku tej vojny k nám prišli títo ľudia, ktorí dnes nahrádzajú naozaj od predavačov, predavačiek až po IT technikov všetky pracovné pozície. My už sme v situácii, kedy ich tu reálne máme, kedy ich je tu 200-tisíc, na nich sú naviazaní, pri množstve z nich, rodinní príslušníci, ktorí sú slovenskí občania, voliči, alebo teda ich zamestnávatelia.
A ja by som len chcela to ilustrovať, písala mi 15. 11., čiže desať dní dozadu, Slovenka, ktorá mi píše: "Môj partner je cudzinec tretej krajiny, ktorý tu už pracuje vyše dva roky, a poznám aj veľa ďalších cudzincov, vidím to z prvej ruky. Pripadá mi nedôstojné, aby človek o pol jednej ráno striehol pri počítači na termín a keď sa mu naveľa nejaký zjaví, musí zakaždým vyplniť päťstranový formulár s rôznymi údajmi a keď ho dokončí, systém mu vypíše, že daný termín už bol rezervovaný a ďalší je o mesiac. Rozumela by som, keby tu bola kríza, ako keď náhle prišlo veľa ukrajinských utečencov, lenže potom prídete na cudzineckú políciu v strede pracovného dňa a tam okrem dvoch znudených pracovníkov nikde nikto." Čiže toto je realita, ktorú mi pred desiatimi dňami opísala Slovenka a takýchto ľudí, Slovákov – voličov aj vás, aj nás – je na Slovensku už v desiatkach tisíc, keďže sú naviazaní na tých 200-tisíc cudzincov, ktorí tu žijú a mnohí z nich tu už majú svojich partnerov a partnerky. Takže treba to urgentne riešiť.
|
46.
Nuž ďakujem za všetky reakcie.
V prvom rade by som povedala, že keď niekto chce reagovať na odborný príspevok, asi by si mal aj naštudovať, o čom tá téma je. Možno by som len pripomenula, že sa bavíme o ľuďoch, ktorí tu pracujú, podnikajú, študujú a že problém s objednávacím systémom kritizoval pán prezident Peter Pellegrini už v septembri počas návštevy Nitry, kedy sa stretol so zamestnávateľmi, veľkými zamestnávateľmi v danom kraji, ktorí prosto boli vážne znepokojení touto situáciou. Pani Vaľová, tak možno si pozrite, čo o tom pán prezident Pellegrini povedal, bolo to naozaj veľmi pekné vyjadrenie, ja by som to nebola lepšie povedala.
A pokiaľ ide o to predávanie, už to bolo aj v médiách, ja som to aj písala do mojej interpelácie a zaujímala som sa, či ministerstvo vnútra vyšetruje toto obchodovanie, čiže reálne som to ministerstvu vnútra niesla a zaujímala som sa o to.
Ale chcela by som sa teda obrátiť na pani kolegyňu Puškárovú, veľmi pekne ďakujem za túto informáciu o študentoch a som rada, že aspoň teda toto sa uskutočnilo, tiež som to tu v pléne hovorila pánovi Druckerovi, keď tu bol, aby sa tým zaoberal, takže to je skvelé. Ale zároveň aj pán Szalay má pravdu, že nie je možné takto individuálne ad hoc robiť schému pomoci pre každú tú skupinu. Ja len dúfam a chcem, aby sa to konečne vyriešilo plošne, lebo máme tu manželov, manželky, občanov Slovenskej republiky, ich deti, ktoré potrebujú vlastne tieto pobytové karty, máme tu sezónnych zamestnancov, máme tu normálnych zamestnancov, podnikateľov, máme tu ďalších iks ypsilon účelov pobytov prechodného alebo trvalého a tam všade dnes tie pobyty, okrem zamestnania teda tie termíny nie sú, čiže je to potenciálne veľký problém. A naozaj, ak sa má aj tento zákon naozaj spustiť do praxe, tak potrebujeme, aby to bolo konečne vyriešené, aby tí ľudia mohli dostať tie doklady, na základe ktorých budú elektronicky komunikovať. A ja teda dúfam, že.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
38.
Ďakujem za slovo. Ja by som tento môj čas, nevyužijem ho celý, takže nemusíte sa obávať, určite nechcem hovoriť 30 minút, ale využila na to, aby som teda povedala jednu vec, že, samozrejme, vecne s týmto návrhom zákona súhlasím, myslím si, ale že už mal prísť oveľa-oveľa skôr, pretože v skutočnosti my naozaj už roky čelíme situácii, kedy cudzinci, ktorí sú na našom území, nemajú možnosť vlastne tej elektronickej komunikácie s cudzineckou políciou, najmä teda pokiaľ už majú vydané povolenie na pobyt a potrebujú si ho obnoviť, alebo potrebujú požiadať o nejakú inú administratívnu vec. A to dlhoročne spôsobuje vlastne problém preťaženia cudzineckej polície a jednotlivých tých oddelení v jednotlivých regiónoch a, samozrejme, to vyústilo až do vážnej krízy na cudzineckej polícii, kedy máme niekoľko mesiacov nedostupné termíny vlastne na online objednanie sa a ten systém padá.
Ja sa chcem vlastne spýtať, pán minister, že ja som pochopila z toho, z tej dôvodovej správy, že aj teda z odpovede na interpeláciu, ktorú ste mi poslali, aj z odpovedí na moje dve otázky, ktoré som vám v tejto veci v októbri opakovane položila, že ministerstvo vnútra má ako keby pocit, že od januára týmto pádom aj čiastočne vyrieši ten problém s tým, že sú nedostupné tie termíny, ale ja sa pýtam, že ako konkrétne si to predstavujete, lebo vy ste mi už vlastne dvakrát odpovedali, že ste vlastne ten systém updatovali, že už by nemal mrznúť a že termíny sú. Ja som si to osobne skúšala hneď po obidvoch vlastne vašich odpovediach a musím povedať, že to vôbec nebola pravda, ma to vyhodilo hneď, ako som si skúsila navoliť nejaký termín.
A píšu mi, dala som aj výzvu na sociálne siete, každý deň mi napíše nejaký cudzinec alebo cudzinka, že prosto tie termíny nie sú, ak sú, tak sú, tak je pár termínov vlastne prístupných na zamestnávanie, ale napríklad mi napísal študent, ktorý študuje na Univerzite Komenského, že prosto nevie dosiahnuť to nielen online, ale aj fyzicky bol aj na iných oddeleniach cudzineckej polície, aby sa doslova postavil do radu, aby si mohol vybaviť študentský pobyt, keďže je tu teda na vízum, ale prosto nedokázal to a aj zo školy mu odpísali, že, žiaľ, akože nevedia mu v tomto pomôcť, on bude musieť vycestovať, myslím, do Peru, nebude si vedieť vlastne tuto ten pobyt vybaviť, čím mu vlastne prepadnú všetky tieto náklady.
Písal mi sýrsky, teda občan Slovenskej republiky pôvodom zo Sýrie minulý týždeň, že tu má sestru, ktorej teda vybavili vízum a dúfali, že bude môcť požiadať o povolenie na pobyt, keďže život pre ženy v Sýrii, osobitne ak chcú študovať na vysokej škole, všetci vieme si predstaviť, že to teda nie je žiadna radosť. Toto je už občan Slovenskej republiky, lekár dlhoročný, ktorý teda by chcel, aby tá jeho sestra mala šancu na budúcnosť, majú to vízum do januára, nevie, čo má robiť. Povedal, že prosto jediné, čo mu ostáva, je na čiernom trhu si kúpiť ten online termín pre ňu.
A to mne príde prosto hrozne zlé, je to zlé pre zamestnávateľov, je to zlé pre samotných, samozrejme, cudzincov, pre školy, pre podniky, pre kohokoľvek. A ja sa chcem spýtať, že ako teda tento návrh zákona v tomto pomôže alebo že čo konkrétne presne robíte teraz, aby tie systémy, aby ten online systém bol funkčný a aby naozaj boli dostupné termíny pre všetkých tých cudzincov, čo to potrebujú, lebo aj keď sa tento zákon vlastne schváli, a ja vravím, že treba ho schváliť, lebo toto sme mali mať už včera, keby sme to mali pol roka dozadu, možno nemáme takýto problém teraz, lenže tí cudzinci na to budú potrebovať tie nové doklady, aby mohli s nimi elektronicky komunikovať, lebo na to im tieto staré nebudú, nebudú im akože fungovať. Čiže aký je ten plán, že teda od nového roka začne platiť tento zákon, ktorý tu teraz prijmeme v SLK, lebo inak by nám prepadli peniaze z plánu obnovy, a že teda v akej časovej lehote si majú tí cudzinci začať vybavovať tie elektronické doklady alebo teda tie doklady, ktoré im umožnia to elektronické komunikovanie a či to nebude teda dodatočná záťaž, lebo akože aby si to zjednodušili, budú potrebovať vlastne nejaký nový doklad a tie termíny ani teraz nie sú a nevedia sa vlastne dostať.
Čiže by ma zaujímalo, že ako to máte technicky a organizačne vlastne pripravené na tých cudzineckých políciách, že ako presne to teda bude prebiehať, lebo ja som sa vás aj v interpelácii pýtala na to, že koľko presne policajtov pracuje na jednotlivých oddeleniach cudzineckej polície a že či máte podstavy, a vy ste mi teda neodpísali presné čísla, iba ste teda napísali, že tak ako v celom Policajnom zbore, tak aj na cudzineckej polícii je podstav.
Čiže ja vecne podporujem tento návrh zákona, podľa mňa prichádza veľmi neskoro. Naozaj vy ste tiež mali priestor, nebudem hovoriť, že mohol prísť už, samozrejme, aj za predchádzajúcich ministrov vnútra bez ohľadu na to, či by sme mali plán obnovy, alebo nie. Dobre, je to teraz míľnik, mohli ste to dať skôr, podľa mňa ak by to bolo už v auguste, tak sme sa mohli vyhnúť tým súčasným problémom, ktoré vyplývajú aj z toho podstavu, aj z toho, že nejakým spôsobom prosto tá firma, ktorú máte na ten elektronický objednávací systém, ja neviem, čo robí, ale podľa mňa prosto nevie ten technický systém tak opraviť, aby to fungovalo, lebo ak by to tak bolo, tak dnes už sú tie termíny dostupné nielen na zamestnávanie, ale aj na všetky ostatné životné situácie a nepredávajú sa na čiernom trhu. Ale teda ja by som chcela vedieť, že akým spôsobom idete vlastne odškálovať to zavádzanie vlastne tých dokladov a teda či tie termíny na to, aby tí cudzinci si tieto elektronické doklady mohli vybaviť a teda potom s nimi komunikovať s tou políciou, teda budú dostupné od januára, alebo nebudú dostupné. Tak by som bola rada, keby ste mi na toto vlastne vecne odpovedali.
Ďakujem.
|
109.
Ja som pôvodne chcela vo svojej reakcii pána Gašpara kritizovať za to, že nám hovorí, že v reakcii naňho prinášame pseudo témy, ako napríklad ceny potravín, a že v skutočnosti toto je celé pseudo téma. Ale medzitým vyšlo najavo, že koalícia sa už pri lex atentát poistila a vlastne prezident Kiska príde o rentu a ochranku, keďže bol odsúdený za trestný čin. Tak som pochopila, že to fakt nie je pre vás pseudo téma. Že vy jediné, čo za 12 mesiacov, odkedy ste pri moci, robíte, je téma pomsty. A toto to úplne ukazuje. To je tak nechutné a odporné. A ešte, že hlavným agitátorom tejto témy, ktorý to tu nonstop prezentuje a vyťahuje, je obžalovaný bývalý policajný prezident, tohto času podpredseda Národnej rady. No to je úplný vrchol nechutnosti, že sa nehanbíte!
|