|
|
197.
My teda v Progresívnom Slovensku tento zákon podporujeme, ale ja by som trošku chcel aj poukázať na tú genézu, ako to tu celé vzniklo. O tej chybe nevedel nikto do schválenia zákona v decembri, ale hneď na úvod decembra sa na to upozornilo, lebo upozornilo sa na to mediálne, verejne, všetci si to všimli, začala si to uvedomovať odborná obec a ministerstvo hralo mŕtveho chrobáka, naozaj do konca decembra nič nerobilo až do začiatku januára a nechala tých lekárov vlastne a ten sektor v panike. A bolo to práve ministerstvo, ktoré malo prísť s nejakou opravou a malo povedať minim... ani nevydalo informáciu, že tak viete čo, tak je to problém výkladu alebo je to problém teda legislatívy, ale nebojte, čakajte, dovtedy a dovtedy to urobíme. Nič také nenastalo. Ministerstvo to nechalo reálne zájsť do takého bodu, že tie e-recepty sa vypli napriek tomu, že mesiac sa tu riešilo vlastne, čo s tými e-receptami bude, potom deväť dní po funuse prišlo vlastne s tým, že však treba len iný legislatívny výklad, tuto vám, tuto vám ho predkladáme. Ja som v tej chvíli nerozumel, že prečo napríklad toto nemohli urobiť hneď týždeň po tom, čo sa prišlo na tú chybu alebo skôr. Keďže to očividne nebolo ani také komplikované, nepotrebovali ste urobiť legislatívnu zmenu.
No a následne sme sa dostali do momentu, že neopravili to kompletne, pretože 2 % tých elektronických receptov stále je vypnutých u tých nezmluvných poskytovateľoch. Ono dve percentá sa môžu zdať relatívne málo pre celú krajinu, ale keď sa napríklad pozriete napríklad na samotnú Bratislavu, tak v Bratislave máte 40 % nezmluvných ambulancií. To znamená, že 40 % lekárov, ktorých vy navštívite v ambulanciách, tak oni vám nemôžu dať elektronický recept. A my pri ministrovi stále momentálne nevieme, že aký je plán, čo urobí. Na výbore sme počuli nejaké, nejaké príhody o tom, že dajú, prídu s nejakým pozmeňovákom, prílepkom alebo niečo, ani to sa nestalo, a sedíme tu štyri mesiace, päť mesiacov po zistení chyby a nevieme, kedy bude napravená a ako bude napravená.
|
193.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý má tlač č. 693.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
70.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja využijem, že tu máme ministra zdravotníctva, tak poviem teda o tom, ako transakčná daň škodí nášmu zdravotníctvu. No asi viacerí ľudia si to možno priamo neuvedomujú, ale ambulancie to sú väčšinou obchodné spoločnosti konkrétnych lekárov. A čuduj sa svet, vládna koalícia sa rozhodla, že do transakčnej dane zatiahne aj takto naše zdravotníctvo, naše ambulancie. No a čo to bude na konci dňa znamenať? Tie ambulancie už dneska majú veľmi veľa, veľmi málo peňazí, hlavne oproti nemocniciam, nedarí sa im posledné roky niečo vylobovať viac, aby mohli rozvíjať tú starostlivosť. Tak oni nielenže nedostanú peniaze navyše, čo teda ostatné západné krajiny robia, no ale táto vláda ešte na nich uvalila aj transakčnú daň. To znamená, že oni ešte budú viac živoriť. A čo to znamená teda? No tak znamená to v jednom prípade, v jedných prípadoch to môže znamenať to, že niektorí tí lekári si proste povedia, že v tej ambulancii už sa neoplatí robiť, no tak idem dajme tomu do nemocnice, kde mám bežný zamestnanecký pomer, mám tam nejakú zamestnaneckú istotu, zavriem ambulancie, no a zníži sa dostupnosť ambulancií v nejakom regióne.
No alebo môže to znamenať aj taký prípad, že tí lekári si napr. povedia, že tak prenesieme ten náklad na pacienta, to znamená, že navýšia sa poplatky v tých ambulanciách. A to tiež znamená zníženú dostupnosť v nejakom regióne. To znamená, že vy takto efektívne znižujete dostupnosť zdravotnej starostlivosti v regiónoch na Slovensku ľuďom, ľudí, ktorých sa to najviac dotkne, ktorých sú na nižších mzdách, na minimálnych mzdách, jednorodičov, ktorí ešte budú musieť zaplatiť nejaké poplatky u lekárov. No a ešte by som mohol rozprávať, nebudem mať na to dostatok času, ale ešte je to tak babrácky urobené, že tie nemocnice tiež musia platiť, viaceré nemocnice musia platiť transakčnú daň. Máme tu nemocnice, ktoré sú neziskové organizácie, ktoré sú príspevkové organizácie. Takéto organizácie sú napr. vyňaté z transakčnej dane, ale potom máme aj nemocnice, ktoré sú obchodné spoločnosti a tie musia platiť transakčnú daň, a to sú aj štátne nemocnice. A opäť, beriete peniaze tým nemocniciam, ktoré by oni mohli dávať priamo na pacientov. Je to škodlivé.
|
117.
Ďakujem, ďakujem za komentár. Ja súhlasím, zdravie spolu so školstvom sú veci, ktoré sú investície. Ony sú investície preto, pretože zdravie nám zvyšuje produktivitu ľudí a tým pádom nám zvyšuje aj výber daní, ktorý budeme mať do budúcnosti. Preto ja si myslím, že je absolútne nesprávne a podobne, však podobne funguje aj školstvo, preto myslím, že je absolútne nesprávne zas z nejakého krátkozrakého hľadiska sa pozerať, že však idem podojiť zdravotníctvo, idem podojiť ambulancie, pretože sa mi to vráti. Dobre, tak chápem, že politici majú motiváciu niekedy nefungovať, teda fungovať v jednom cykle, ale akože toto sa vám vráti niekoľkonásobne, ak by ste tu niekedy chceli vládnuť za osem-dvanásť rokov, tak zdravotníctvo a školstvo je niečo, do čoho máte investovať, nemáte to ožobračovať.
Ja som tu napríklad rozprával o duševnom zdraví. Duševné zdravie to je vec, kde zainvestujete podľa samotných aj štúdií Útvaru hodnoty za peniaze, vášho útvaru, pán minister, ktorý hovorí, že ak zainvestujete jedno euro alebo jednu libru, ja som videl teda anglické výskumy, tak sa to vráti deväť- až desaťnásobne. A je to z toho dôvodu, že potom vám nevytvárajú tí ľudia, ktorí musia ísť na PN-ky, nečerpajú vám sociálny systém, nemusia byť ošetrovaní v nemocniciach, v ambulanciách, zvyšuje sa im zároveň aj produktivita. Tieto všetky veci, napríklad aj duševné zdravie, máme veľmi podvyživené v ambulanciách. Nám chýbajú ambulancie detských psychiatrov, psychológov, psychoterapeutické ambulancie takmer vôbec nemáte. Teraz napríklad na túto oblasť, ale aj na všetky ostatné oblasti, čo sa týka ambulantnej starostlivosti, uvaľujete transakčnú dať, ešte sťažujete prístup. To znamená, že my keď máme veľký problém, že sa tí ľudia nevedia dostať do ambulancií, teda odborníci, aby poskytovali starostlivosť našim pacientom, vy im vytvárate ešte teda ďalšiu bariéru. Ja som zrovna im o tom hovoril, aj ja som zrovna premýšľal, príbuzný bol zrovna liečený tuto v národnom ústave srdcovo-cievnych chorôb a ja som teda sa zamýšľal nad tým, že ako dobre funguje ten ústav a bolo mi teda ľúto, že teda naňho uvalíte niekoľko stotisícovú Ficovu transakčnú daň.
|
|
|
113.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán minister, pán predsedajúci, pardon, nebudem vás dlho trápiť kvôli svojej alergii, týmto pozdravujem všetkých alergikov a tiež sa vopred ospravedlňujem za svoj uhuhňaný hlas. Ale ja by som chcel teda pokračovať v debate, ktorú tu načal aj teda kolega Truban, zrušením transakčnej dane a ako sa transakčná daň, teda Ficova transakčná daň priamo dotýka aj zdravotníctva. Pretože mnohí by si mysleli, že to naše zdravotníctvo, ktoré je už také podvyživené, tak pán Fico teda ho zanedbával dlhé roky, keď bol premiérom, však ho mal na starosti teraz už štrnásty rok, tak nebude z neho odoberať ešte ďalšie peniaze, že ho aspoň nechá aspoň tak nejak prežívať, ako ho tu máme. Ale pán Fico sa teda rozhodol, že transakčnú daň zavedie aj na naše zdravotníctvo a začne ho teda vyciciavať a začne vyciciavať zdroje, ktoré by mali prúdiť na starostlivosť o našich pacientov, budú musieť naplniť vašu pokladničku. Ja som tu vtedy, ja si pamätám debaty, ja som tu stál počas vášho konsolidačného balíčka počas rozpočtu a poukazoval som na tie dáta, ako to vyzerá s naším zdravotníckym rozpočtom. S naším zdravotníckym rozpočtom to vyzerá tak, že teraz už sa dostávame na nejaký priemer V3-ky okolitých krajín, ale stále okolo 2 % HDP od toho priemeru Európskej únie zaostávame. My sme teda, čo sa týka z pohľadu priemeru Európskej únie, podvyživené zdravotníctvo. Vy zároveň ste zostavili rozpočet, ktorý je absolútne nereálny. My vieme, že je tam množstvo položiek, s ktorými nerátate, čo sú napríklad rôzne nárasty na lieky alebo teraz ambulancie si budú viac pýtať, vy tam máte nadhodnotené, vy tam nadhodnotené v zdravotníckom rozpočte 150 mil. úspor, ktoré vieme, že sú nezrealizovateľné už teraz, pretože v tých najlepších rokoch, keď tu bola tá najlepšia vata v zdravotníctve, keď sme sa bavili o nákupoch cétečiek, emeriek, laboratórnych vyšetrení a podobne, sa darilo ušetriť 100 mil. Do toho ste tu urobili dohodu s lekármi, s Lekárskym odborovým združením a nepridali ste im žiadne peniaze. To znamená, že ten minister chudák musí ešte ušetriť ešte viac, ešte ďalšie desiatky miliónov navyše. My sme sa tu vtedy hádali o 20 mil., o 20 mil., či pridáme tým lekárom, alebo nepridáme. No ale nakoniec teda ja som vás na to upozorňoval. Tá transakčná daň, že napriek tomu, aký máte rozpočet, že aký ho máte napjatý, aký nereálny a ja sa stavím, že tu budeme, budete tu zažívať, budeme tu zažívať rozpočtové opatrenia, že budete musieť tomu zdravotníctvu pridávať, ambulanciám za chvíľku už končia zmluvy, im budete musieť pridávať, však ony budú veľmi tvrdo vyjednávať, pridali ste viac nemocniciam ako ambulanciám. No a do toho je to do veľkej miery aj oprávnené, pretože tie ambulancie zasiahne transakčná daň. A ja som vám to tu hovoril, že keď už nepridávate tomu zdravotníctvu, ako by si zaslúžilo oproti západným krajinám, tak, prosím, aspoň neberte mu. No vy ste urobili ten opak, ste ma tu nepočúvali. Ja som tu stál a upozorňoval vás na tento fakt, no a vy ste zaviedli aj tú transakčnú daň, čo sa týka teda aj našich zdravotníckych poskytovateľov.
To znamená, a bude to mať priamy efekt na to, že tie ambulancie, tie niektoré nemocnice budú mať menej peňazí. A kto myslíte, že si to zaplatí? No tak zaplatia si to pacienti, pretože môžete očakávať, že keď tá transakčná daň sa dotkne aj všetkých našich ambulancií, lebo všetky naše ambulancie sú súkromné obchodné spoločnosti. Keď teraz bežne lekár v ambulancii alebo lekárka má zaplatiť energie, má zaplatiť zdravotnícky materiál, má zaplatiť lieky, má zaplatiť zamestnancov, má zaplatiť účtovníctvo, možno má nejaké platby za informačný systém, toto sú nájom, energie, hocičo, toto sú všetko peniaze, ktoré oni budú musieť zaplatiť transakčnú daň, a zároveň teda budeme vidieť, že oni tieto peniaze nebudú môcť dať na starostlivosť o pacientov. To znamená, čo oni urobia? Oni už teraz kričia, že majú málo peňazí, že vy ste pridávali viac peňazí nemocniciam. A vy ste tým ambulanciám nedali tie peniaze, vy im ešte beriete cez tú transakčnú daň. No tak čo sa stane? Tak budú si tie peniaze vyberať od pacientov. Ja sa stavím teraz, že budeme vidieť v najbližších mesiacoch nárasty samotných poplatkov, ktoré tie ambulancie budú vyberať od pacientov. No a keby ste aspoň tomuto vedeli nejak zabrániť a dať tomu nejaké pravidlá.
Vy ste nám tu už programového vyhlásenia vlády sľubovali, že zatočíte s tými nelegálnymi poplatkami a že dáte tomu nejaké pravidlá. Ministerka Dolinková tu rok, rok, keď tu sme sa vždy pýtali na nejaké poplatky v zdravotníctve hovorila, že však už sa robia audity, aké poplatky sa teda v ambulanciách vyberajú a my teda prinesieme nejaké pravidlá. No tak stav je taký, že čakáme rok a pol, odkedy prišla vaša vláda, čo urobíte s tými poplatkami v zdravotníctve, neurobili ste nič, tie poplatky rastú, sú nekontrolované, je tu naozaj poplatkové eldorádo a my nemáme ani vidinu, že by ste s tým niečo urobili. No a čo sa teraz bude diať? Teraz sa bude diať to, že tie ambulancie pravdepodobne budú, keď chceme, aby prežili, inak sa pozatvárajú a to bude ešte horšie, lebo tí pacienti sa k tým lekárom nedostanú vôbec, tak kvôli tej transakčnej dani pravdepodobne uvidíme, že všetky tieto náklady sa budú preklápať na plecia pacientov v zvýšených poplatkoch. To je jedna vec.
Čiže z môjho pohľadu škodíte tou transakčnou daňou, tou Ficovou transakčnou daňou veľmi škodíte nášmu zdravotníctvu, znižujete dostupnosť zdravotnej starostlivosti v ambulanciách. Tie ambulancie už sú tak nedostatkový tovar, že v niektorých, v niektorých okresoch už nevedia ani zohnať odborníka. Ja som tu napríklad rozprával o detských psychiatroch. Alebo napríklad pľúcni lekári, to je absolútne nedostatkový tovar. Tým lekárom dneska ako ste aj navyšovali platy v nemocniciach sa oveľa viac oplatí s väčšou istotou ísť do robiť do zamestnaneckého pomeru ako robiť v ambulancii. A vy namiesto toho, aby ste tie ambulancie nejakým spôsobom dorovnávali alebo sanovali, tak vy na ne uvalíte ešte transakčnú daň. No tak čo sa stane? Stane sa jedna z dvoch alternatív. Buď si ten lekár povie, že tak ja už na to fakt kašlem a idem, ja neviem, do zahraničia alebo do nemocnice robiť, mne sa neoplatí mať vlastnú ambulanciu, kde ešte odo mňa budete pýtať nejakú transakčnú daň, ja si musím robiť sám účtovníctvo, ja musím sám nahlasovať všetky nahlasovacie povinnosti do poisťovne, ja sa tu musím trápiť s hygienou, ja tu musím o svojich zamestnancov sa starať, ja si tu musím sám robiť nákupy s dodávateľmi, ja sa tu sám musím starať o svoje informačné systémy, ja sa tu sám musím starať o byrokraciu so štátnymi orgánmi, s vyššími územnými celkami. A do toho vy ešte prídete teda, že no tak ako by to nestačilo, ja teda čo sa musím o toto všetko starať a ešte sa popritom musím starať o svojich pacientov, tak ešte teda musím platiť transakčnú daň. No tak toto je podľa mňa úplná drzosť.
Čiže ak tí lekári niektorí, ktorí už teraz hovoria, že to je napjaté a hovorili to predtým a hovorili to aj z toho dôvodu, pretože tak nemocnice boli vždy silnými lobistami, vy ste nemocniciam pridali, koľko sa dalo, a tie ambulancie vždy teda ste hrali na to, však oni asi nezatvoria svoje podnikanie, svoje živobytie, lebo však lekár keď odíde z nemocnice a dá výpoveď, tak jeho sa to nedotne tak, ako keď lekár v ambulancii si musí zatvoriť celú ambulanciu a budoval si ju dajme tomu niekoľko rokov. No ale ja vás, ja vás varujem, naozaj vás veľmi varujem, tá situácia v tých ambulanciách je tak napjatá, že ak sa tí lekári nerozhodnú, a ja si myslím, že viacerí sa aj kvôli tejto transakčnej dani rozhodnú zatvoriť svoje ambulancie, tak neodnesie si to priamo tí možno lekári, ale odnesú si to ešte viac tí pacienti. V niektorých regiónoch, kde už máte tú čakaciu lehotu, ja neviem, šesť mesiacov na niektoré špecialistické výkony sa neviete dostať, potom keď sa tam za tých šesť mesiacov tam dostanete a máte ešte, dajme tomu žijete na minimálnej mzde, ledva prežívate, ste možno nejaký samoživiteľ, samoživiteľka a vy ešte prídete a vlastne nemáte žiadnu, absolútnu žiadnu legislatívu, žiadne nejaké obmedzenia a teraz si hocikto od vás môže vypýtať hocijaký vysoký poplatok a ten poplatok ešte teraz narastie po zavedení tej transakčnej dane, tak ja sa pýtam, ako keby že ako sa vy ako sociálni demokrati na to pozeráte. Lebo moje sociálno-demokratické cítenie, ktoré vo vnútri v sebe mám, mi hovorí, že, preboha, mám podvyživené zdravotníctvo, potrebujem sa, dopadne to, dopadne to teda, dopadne to najviac, dopadne to najviac, ale najviac na tých najchudobnejších, na tých najzraniteľnejších, na tých čo sú samoživitelia, čo žijú v regiónoch, kde je nižšia priemerná mzda, ktorí možno prežívajú naozaj z ruky do úst, ktorí to majú veľmi ťažké, a vy namiesto toho, aby ste im pomohli, tak ešte ich idete teda zaťažovať transakčnou daňou. To všetko sa prenesie na tých ľudí a vy sa potom budete pozerať teda na to, že budete si od toho ruky dávať ďalej.
Tak neviete ani, neviete ich ani odbremeniť tie ambulancie, ešte im pridáte cez transakčnú daň, neviete ani zaregulovať poplatky v ambulanciách, no však vy nám tu ako kebyže priamo veľmi ohrozujete veľmi chaoticky náš zdravotný systém. No a ja som vás tu na tento fakt upozorňoval, keď ste prijímali konsolidačné opatrenia, upozorňoval som vás ešte na niekoľko faktov. Napríklad, že vtedy bol problém, samozrejme, že ste do tej transakčnej dane ešte aj zaniesli zdravotné poisťovne, tie ste neskôr vyňali. Ja nechápem, prečo ste vyňali zdravotné poisťovne, ale nevyňali ste napríklad tie samotné ambulancie. Ešte zdravotné poisťovne napríklad, keď pozeráte na tú legislatívnu techniku, ktorá tam je urobená, tak vy máte dve kategórie. Máte proste teda subjekty transakčnej dane, kde máte vymenované, kto to neplatí, tam máte napríklad aj nemocnice, ktoré sú rozpočtové, príspevkové organizácie. No ale potom máte podľa funkcií a tam už máte teda zdravotné poisťovne, ktoré ste pridávali neskôr nejakým pozmeňovákom. Však je to úplný chaos. Niekde máte jedny výnimky, druhé druhé, ja nechápem, prečo ste napríklad, keď už legislatívno-technicky sa bavíme, nemohli tie zdravotné poisťovne rovno šupnúť tam. Chápem, že zámer bol asi taký, no však dobre, nech čo najviac teda to obmedzíte na tú zdravotnú starostlivosť, ale realita je taká, že proste keď im poviete, že dobre, tak keď platíte zdravotnú starostlivosť, z toho nemusíte platiť transakčnú daň, milé poisťovne, ale keď budete nakupovať nejaké softvéry alebo, ja neviem, budete robiť si svoje kampane alebo budete niekoho platiť, tak z tohoto musíte zaplatiť, no tak tie poisťovne si to aj tak prenesú do tých cien a aj tak to budete v konečnom dôsledku odoberať od tej z tej zdravotnej starostlivosti. To je ďalšia vec teda.
Keď už ste mali odbremeniť zdravotnú starostlivosť od Ficovej transakčnej dane, tak ste to mali urobiť poriadne a mali ste to urobiť v celom tom reťazci. Mali ste sa napríklad pozrieť aj na to, že aké platby prebiehajú v tých ambulanciách tak, aby sa nepremietali, aby sa čo najmenej premietali ľudom. Mali ste zaregulovať poplatky a mali ste to urobiť poriadne.
Zároveň ďalšie babráctvo, ktoré tu bude dopadať priamo na ľudí v tejto transakčnej dani v zdravotníctve, sú nemocnice. Ja som vás na to upozorňoval, že vy vytvárate množstvo kategórií rôznych tých nemocníc, niektoré musia platiť, niektoré nemusia platiť a neni to ani rozdelené tak akože striktne, že súkromné, štátne. Je to urobené podľa tohto, že vy tu máte zadefinované subjekty, že ktoré to nemusia platiť, čo sú rozpočtové, príspevkové organizácie. Viacero štátnych nemocníc je rozpočtových, príspevkových organizácií. Áno, bavíme sa o veľkých univerzitných fakultných nemocniciach, tie podľa transakčnej dane nemusia platiť teda tieto, Ficovu transakčnú daň nemusia platiť. No ale potom máme aj štátne nemocnice, ktoré sú napríklad Nemocnica Poprad, čo je akciová spoločnosť, máme tu špecializované ústavy srdcovo-cievne, čo sú tiež akciové spoločnosti, a to sú napríklad už subjekty, ktoré nevynímate odtiaľ a ktoré budú musieť Ficovu transakčnú daň platiť. A teraz napríklad sa pozrieme na to, že koľko to bude stáť.
Však národný ústav srdcovo-cievnych chorôb, ktorý sa stavia napríklad tuto v Bratislave, však srdcovo-cievne choroby veľmi rozšírené, mali by sme sa o to zaujímať, hocikto keď dostane infarkt je v záujme, si myslím, každého, aby mal čo najlepšiu starostlivosť, najurgentnejšiu, aby sa čo najskôr dostal, dostal nejaký bajpas alebo, ja neviem, katéter, stent mal, proste to je naozaj, tam ide naozaj o minúty. Vy namiesto toho, aby ste takéto špičkové zariadenia teda odbremenili od Ficovej transakčnej dane, tak ste ich tam nechali. A to znamená, že napríklad národný ústav srdcovo-cievnych chorôb sa mi zdá, že to vypočítal, že vy mu zoberiete z rozpočtu okolo 150-tisíc eur, sa mi zdá, že hovorili, niekoľko stotisíc eur je to. To sú peniaze, ktoré vy ste nijakým spôsobom im nepridali, nekompenzovali, iba odoberáte tej nemocnici peniaze. To znamená, že ona namiesto toho, aby tie peniaze použila na starostlivosť o pacienta, aby napríklad zaplatila viac sestier alebo sa postarala, ja neviem, viac lekárov, niečo zrekonštruovala, kúpila lepší alebo zaplatila lekárom nadčasy, aby vedeli možno viac operovať, častejšie, aby znižovali čakacie lehoty alebo aby kúpili modernejšie prístroje. No tak nie, tak oni namiesto toho budú musieť platiť Ficovu transakčnú daň. Však vy priamo odoberáte peniaze, ktoré majú ísť na starostlivosť o našich pacientov, vy ich beriete priamo naspäť do rozpočtu.
No a je to v tom obrovské babráctvo, že vy ten rozpočet máte napjatý, že vy vlastne, ja neviem, či si to vôbec uvedomujete, že beriete tie peniaze priamo pacientom, vy ich teraz zoberiete a za chvíľku podľa mňa prídete, za dva-tri mesiace, a budete musieť rozpočtové opatrenia, pán minister, a pridávať do zdravotníctva peniaze, lebo ich nebudete mať. A spôsobili ste si to sami, pretože jednou rukou zoberiete, potom zistíte, že vytrhnete to vrecko a urobíte dieru na druhej strane a potom to tam zase musíte nasypávať cez rozpočtové opatrenia. A do toho teda robíte ten systém úplne neprehľadný. Jedny nemocnice platia transakčnú daň, ďalšie nemocnice neplatia transakčnú daň.
No a potom tu, samozrejme, ešte máme tretiu kategóriu nemocníc, čo sú teda všetky ostatné nemocnice, čo sú buď súkromné alebo aj verejné nemocnice, ktoré majú napríklad kraje alebo neziskové.
Neziskové organizácie to je tiež ďalšia vec. Máte neziskovú organizáciu, niektoré nemocnice tie asi pravdepodobne zase tiež nebudú musieť platiť transakčnú daň, ak sú nezisková organizácia. Za tú neziskovú organizáciu niekedy neviete, kto sa skrýva, či je to viac súkromník, či je to štát, ale potom zase máte súkromné nemocnice, ale tie súkromné môžu byť napríklad aj že, nemusia byť len súkromné, že ich má Penta alebo Agel, tie súkromné nemocnice môžu byť aj v tom zmysle, alebo respektíve verejné, dobre, ale majú súkromnú obchodnú spoločnosť, majú formu obchodnej spoločnosti, sú napríklad mestské nemocnice – Nemocnica Snina, nemocnica Revúca napríklad. To sú všetko nemocnice, ktoré sú vlastnené mestami, ale budú musieť Ficovu transakčnú dať platiť. Tie nemocnie už teraz ako kebyže bojujú s prežitím a bojujú nielen že o financie, ale bojujú aj o pacientov, no tak vy teda akože uvalíte na nich ešte Ficovu transakčnú daň a idete im sťažovať tú existenciu.
Máme tu napríklad ďalšie verejné nemocnice, ktoré spadajú pod kraje. Aktuálne tu máme debatu o tom, o trenčianskych nemocniciach, či sa budú privatizovať, nebudú, ale stále sú teda VÚC-kárske, stále sú verejné tie nemocnice, tri nemocnice. Máme ďalšie štyri nemocnice, ktoré spadajú pod Žilinský samosprávny kraj, máte tu aj pána primátora Blcháča, ktorý teda jednu nemocnicu v Liptovskom Mikuláši má pod sebou. Toto sú všetko nemocnice, ktoré budú zasiahnuté Ficovou transakčnou daňou. Čiže na jednej strane je hanebné, že odoberáte peniaze priamo, ktoré by mali ísť na zdravotnú starostlivosť pacientom. Vyberiete naozaj peniaze a ožobračujete ľudí a ožobračujete aj náš zdravotný systém, ktorý už je tak podvyživený po vašich štrnástich rokoch vládnutie, ktorý naozaj tie investície by potreboval ako víno, on by potreboval, alebo ako soľ, ako soľ, pardon, tak sa hovorí, nie ako víno, ako soľ, alebo ako víno možno. Potreboval by tie investície naozaj veľmi urgentne, rýchlo. Naše ambulancie by si vyžadovali tiež, pretože sú podvyživené oproti tým nemocniciam, ale vy namiesto toho teda prídete s Ficovou transakčnou daňou a začnete im odoberať tie peniaze, to je prvé babráctvo.
A druhé babráctvo je to, že neviete tú transakčnú dať urobiť ani poriadne. Máte tu štátne nemocnice, ktoré ju budú platiť, ktoré ju nebudú platiť. To znamená, že vytvárate dve kategórie, jedni zvýhodnení, druhí znevýhodnení. Potom tu máte ďalšiu kategóriu vlastne nejakých neziskových organizácií, čo sú nemocnice tiež na nižšej úrovni, nemocnice väčšinou druhého typu, tie zase asi tiež nebudú musieť platiť. A potom tu máte ďalšie nemocnice, čo sú napríklad súkromní poskytovatelia, alebo napríklad VÚC-kárske nemocnice alebo mestské nemocnice, ktoré to zase budú musieť platiť. Tak, preboha, už je v tom úplný guláš, to už je akože naozaj že je to absolútne neférové. Ja si myslím, že táto legislatíva je naozaj ja si myslím, že aj proti rôznym pravidlám, či už akože nejakej diskriminácie alebo rovnosti, rovnakého prístupu voči nim. Ja si myslím, že toto bude aj v budúcnosti akoby že ešte veľký problém a bude sa nám to tu ešte vracať do tváre.
Čiže môj apel je, po prvé, ja si myslím a myslím, že sa zhodneme aj viacerí na tom, myslím, že sa tu mnohí na tom zhodneme, lebo ja často počúvam aj koaličných politikov, ktorí rozprávajú o tom, že v tom zdravotníctve naozaj nemáme veľa peňazí a mali by sme tam teda popridávať peniaze hlavne do ambulancií, ktoré máme podvyživené. Čiže ja si myslím, že viacerí sa tu, myslím si, že väčšina tejto sály by sa zhodla na tom, že naše zdravotníctvo by si zaslúžilo viac peňazí, tak, prosím vás, prehodnoťte naozaj to, že či idete teda Ficovu transakčnú daň uvaliť aj na našich pacientov, na naše zdravotníctvo, pretože to bude mať priamy efekt v tom, že znížite dostupnosť zdravotnej starostlivosti, po prvé. A druhé, zvýšite teda aj finančné bremeno našich pacientov, oni si to budú musieť zaplatiť cez tie rôzne poplatky.
No a ten druhý apel je, že keď teda chcete naozaj ožobračovať našich ľudí, našich pacientov cez Ficovu transakčnú dať, tak, prosím vás, aspoň zvážte tie babráctva, ktoré ste tam vytvorili, že by ste ich vyrovnali, aby ste tu nevytvárali rôzne kategórie nemocníc. Jedna nemocnica má platiť, druhá nemá platiť, to je absolútne neférové, je to babrácke, vytvára to v tom systéme, podľa mňa, úplné nerovnosti a ešte vám to spôsobí do budúcnosti problém.
Takže môj apel je taký, prosím, nenechajte túto transakčnú daň zaplatiť v ambulanciách našich pacientov. Prosím vás, stiahnite to, prehodnoťte to, bol by to správny krok, pretože aj tak ja sa stavím, ja by som sa naozaj stavil, že tu budeme mať, za niekoľko mesiacov tu vidíme rozpočtové opatrenia, kedy budete musieť aj tak to zdravotníctvo dofinancovávať aj spôsobené aj tou samotnou Ficovou transakčnou daňou.
Ďakujem veľmi pekne. Budem sa tešiť na ďalšiu diskusiu. (Potlesk.)
|
162.
Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky kolegom. A chcel by som sa ale vyjadriť k jednej veci. Tuto pán Pročko ma vyviedol úplne z... vyviedol ma úplne z miery tou konšpiráciou, čo začal a minul na to minútu svojej faktickej poznámky, na to, že za koľko mŕtvych som zodpovedný, tak to ešte rozdýchavam.
Ale chcel by som teda, tiež mi je ľúto reagovať na to, že tiež mi je ľúto, že tu nie je pán Šutaj Eštok, pretože viacero, mal som tu pripravené viacero citátov aj priamo naňho, ako sa správal počas pandémie. On predsa bol človek, ktorý, ktorý stál tiež, čo sa týka ako keby že vtedy, vtedy opozície a kritizoval všetky tie opatrenia, však na to netreba zabúdať. On síce teraz rozpráva, však ja tu mám vyjadrenia z 24. 3., z 27. 3. a hovorí o tom, ako treba rešpektovať všetky výsledky konzultácií s odborníkmi, nech sú tvrdé, ako sú, nech ochránime našich ľudí a treba týchto odborníkov rešpektovať. No ale potom tu, samozrejme, mal, on tu bol súčasťou opozície, ktorá to spochybňovala, tie opatrenia, ktoré práve prinášali odborníci. Viete, ja som napríklad bol prekvapený z toho, ja som to ani o pánovi Šutajovi Eštokovi nevedel, on rozprával napríklad také veci, že Slovensko bolo nejakou pokusnou dielňou, kde sme my teda akože skúšali očkovať nejaké 12-ročné deti. Však akože toto boli, toto sú presne akože konšpiračné veci, ktoré tu na úrovni pána Kotlára, pretože to nebola úplná náhoda. Však mali sme vtedy už vakcíny, ktoré sme vedeli používať na deti. Bolo to rozhodnutie medzinárodných orgánov, medzinárodných vedcov, ktoré hovorili, že sú absolútne bezpečné. Ale pán Šutaj Eštok, proste mu to nebránilo, aby napríklad povedal, že keďže je predkladateľ, tak ja mu to pripomínam, že my sme nejakou pokusnou dielňou. Tak ja som rád, že už si teraz viac odborníkov váži na rozdiel od minula.
|
148-2
Vy zároveň máte, viete, na jednej strane chcete od ľudí, aby rešpektovali odborníkov, rešpektovali tie opatrenia, ktoré zavádzate, na druhej strane tu máte napríklad pána Kotlára vo vláde, to je vládny splnomocnenec. Ten vládny splnomocnenec tu splieta úplné fantazmagórie, bludy už niekoľko mesiacov. Rozpráva tu o satanistických základniach, hovorí o tom, že kto sa zaočkoval, tak sa mení na geneticky modifikovanú kukuricu. Všetci odborníci, hlavní epidemiológovia, vakcinológovia, všetci infektológovia, lekárske spoločnosti, vedecké autority, Slovenská akadémia vied, lekárske spolky, všetci sa vyjadrili za to, že to, čo pán Kotlár rozpráva sú bludy, a treba to jasne, to sú naši najväčší odborníci, povedali, že treba sa jasne voči tomu postaviť, treba to odsúdiť, takýto človek tu nemá ohrozovať naše zdravie. Toto sú naši odborníci, ktorí hovoria, že pán Kotlár by tu nemal čo robiť na svojom mieste.
A vy zároveň takéhoto človeka držíte vo vládnej funkcii ako vládneho splnomocnenca a druhým dychom dodávate tuto pri slintačke a krívačke, že máme rešpektovať tých odborníkov. No tak nebuďte pokrytci, rešpektujte tých odborníkov. Odborníci vám napríklad hovoria, že takáto pofidérna postavička, ktorá tu hovorí ľuďom, že sú kukurice modifikované, by tu vôbec nemal byť. To je naozaj veľká neúcta voči ľuďom, keď vy dokážete hovoriť, že rešpektujme odborníkov, a zároveň im takýmito krokmi pľujete do tváre. Však tu sú, tu viacerí, aj Fero Majerský tu rozprával. To sú reálne osudy, však to sme si tu zažili, to si všetci snáď pamätajú, tu reálne zomierali ľudia. Môžeme sa tu hašteriť o tom, že ako mali byť úspešné tie opatrenia, či mali byť tvrdšie, či mali byť mäkšie, či mali byť včas zavedené, však my v Progresívnom Slovensku sme sami kritizovali riadenie pandémie. Však kritizujeme teda, kritizujeme to teda ako kebyže na vecnej stránke, to tu nemá byť nejaký revanš. Čo mne vadilo aj na tom vystúpení pána ministra Šutaja Eštoka, bol ten revanš, že vy sa tu viac zaujímate napríklad o to v pandémii, aby ste si nejaké boľačky z minulosti tuto vyriadili s druhou stranou, ale vôbec sa nevenujete tomu, ako sa z tej situácie poučiť a ako zvládnuť ďalšiu krízu ďalej. Však sa pozrite na to. My tu máme rok a pol po voľbách, prebrali ste moc, máte naozaj všetko, máte parlament, máte prezidenta, máte vládu. Generálna prokuratúra nám vyšetruje pandémiu. Polícia má špeciálny tím, ktorý nám vyšetruje pandémiu. Máme tu Najvyšší kontrolný úrad, ktorý nám vyšetril pandémiu a pomenoval konkrétne zlyhania v tej pandémii, povedal, čo sa malo robiť lepšie.
Za ten rok a pol vy ste neboli schopní prísť s nejakou aktualizáciou krízových plánov, pandemických plánov, kde by ste ukázali, ako pri ďalšej krízovej situácii alebo pandémii budeme lepšie pripravení. Ako budeme mať zabezpečené tie ochranné prostriedky, ako sa bude očkovať, kto bude prvý, kto bude prioritizovaný, ako sa budú zatvárať rôzne fázy, ako budeme postupovať vôbec, ako sa budú lepšie, oveľa lepšie koordinovať napríklad záchranné zložky, krízové zložky, koho budeme zapájať, koho nebudeme zapájať, ako budú fungovať nemocnice, ako bude fungovať spolupráca medzi ministerstvami. Vy ste sa nijak nepoučili, vy ste neprišli s ničím, čo by zlepšilo našu pripravenosť na budúcnosť. Mňa to nezaujíma, mňa naozaj z pohľadu občana, pacienta, z pohľadu občana tejto krajiny mňa nezaujíma, či sa tu pán minister postaví a bude tu bliakať na niekoho z OĽANO, a bude tu rozprávať, kto za to môže, či môže za to tamten, tamten, tamten. Mňa zaujíma, že tu pán minister napríklad, ktorý má na starosti krízové riadenie a krízové riadenie bola jedna zo sekcií, ktorá najviac teda zlyhávala na ministerstve vnútra, tak mňa zaujíma, ako pán minister napríklad si zoberie ponaučenia z krízového riadenia a ako vylepší naše pandemické plány, krízové riadenie tohto štátu, ak príde niečo ďalšie. Pretože keby ste to urobili, keby ste to napríklad urobili pred rokom, keby ste sa tomu zodpovedne venovali, tak možno by ste napríklad pri tejto slintačke a krívačke nemali také problémy. Nemali by ste také problémy, pretože by ste sa poučili, ako treba krízovo riadiť, ak prichádza nejaká epidémia, ale to ste vy absolútne vôbec nejak neurobili.
No a čím to teda, čo teda na záver, prečo chcem na vás apelovať, ten apel vám poviem na záver, je, že ak vy jedným dychom hovoríte, že treba rešpektovať odborníkov a vy teraz vládnete, a je naozaj nutné, vy to tu máte na starosť, je naozaj potrebné, aby ľudia cítili, že tu majú nejaké bezpečie, že to držíte v rukách, že tu nebude ohrozené zdravie, majetky občanov. Ja si myslím, že je správny postup, že sa budete spoliehať na tých najväčších odborníkov, ktorých tu máme v tej oblasti, na veterinárov, hlavného veterinára, na odborníkov z Európskej únie, ktorých pán Fico sem pozval dokonca, ktorí mu radia. Keď sa budete konzultovať s ostatnými krajinami, podľa mňa je to správne, pokračujte v tom. Ale zároveň potom, keď chcete s tými odborníkmi, však to nie sú hlupáci, ak chcete s nimi spolupracovať, tak im nepľujte do tváre tak, že tu budete schvaľovať zákony ako amnestie pre ľudí, ktorí napríklad ich rady systematicky porušovali a nerešpektovali a ohrozovali zdravie nás všetkých, našich rodín, našich zdravotníkov, ktorí bojovali o ich životy.
Máte teraz jedinečnú možnosť, ja, samozrejme, ten zákon, ja som technicky nepovedal, on sa skladá z dvoch častí, samozrejme, je tam tá karanténa, ktorú sme tiež dokonca kritizovali, tú štátnu karanténu a to vyberanie toho stravného. Však s tým súhlasíme, to tam nechajte, to aj Ústavný súd povedal, že to bolo protiústavné, protizákonné, to tam nemalo byť. Ale tie amnestie by tam nemali byť. A ak chcete teda urobiť nejakú červenú čiaru, začať to tu lepšie riadiť, nezaoberať sa tu len nejakým revanšom, naozaj začať počúvať odborníkov, tak dobre, chápem, s pánom Kotlárom je ťažké sa vysporiadať, pretože je to nejaká politická dohoda, aby ste udržali stabilitu koalície, ale to najmenej čo môžete urobiť, je nebyť povrchný. Nechajte si tam kľudne a mali by ste to tam nechať, tie štátne karantény a vysporiadanie sa s nimi, ale máte teraz dve možnosti. Buď si vy sami stiahnete ten zákon, prosím vás, a prepracujte ho tak, aby tam tie amnestie neboli a aby ste nepľuli našim pozostalým, našim zdravotníkom, obetiam, pacientom proste po pandémii, aby ste im naozaj nepľuli do tváre týmto, aby ste ukázali našim odborníkom, že to myslíte vážne a budete ich počúvať. Aj teraz pri slintačke a krívačke budete ich počúvať a nebudete sa k nim správať tak ako počas covidu.
Alebo keď ho nechcete stiahnuť, tak máte tu elegantnejšie riešenie, ktoré sme my s kolegyňami teda predložili ako náš pozmeňovací návrh, ktorý tie samotné amnestie vypúšťa z toho zákona. Takže ja vás teda naozaj prosím, ak to myslíte teda vážne s tým, že teda ideme to tu lepšie riadiť, nechcete, aby vás tu opozícia, a teda aj pán premiér žiadal teda opozíciu o to, aby sme teda my z toho nevytĺkali politický kapitál. Ja si myslím, že vieme sa na tomto zhodnúť, vieme vás podporiť v tých opatreniach, ktoré budete robiť, tuto sme vám za to zahlasovali, prešli vám tieto opatrenia ministra dopravy, čo sa týka uzatvárania vzdušného priestoru, vám prešli jednohlasne. My sme ochotní v tomto spolupracovať, sme ochotní byť konštruktívnou opozíciou. Ukážte aj vy, že viete byť konštruktívnou koalíciou voči opozícii.
A, prosím vás, buď to stiahnite na prepracovanie, alebo aspoň prijmite ten náš pozmeňovací návrh a myslím si, že sa môžme konečne všetci venovať tomu, že nejaké revanše tu budeme proti sebe robiť navzájom, ale ako zvládneme túto krízu tak, aby naši obyvatelia na tom neboli stratoví. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
|
148.
Ďakujem za slovo. Prenechávam teda svoje poradie kolegovi, pretože zažil som si tu teda, čo tu pán predseda Šutaj Eštok vypľul a vyprázdnil sa tu teda na kolegov a podľa mňa aj dosť neférovo, takže rád si aj pozriem teda, že ako mu kolega odpovie.
A ja zároveň teda začnem tým, máme tu zastupujúceho pána ministra, ktorý teda veľmi dobre chápe tú situáciu s tou slintačkou a krívačkou, aké akútne teda je to ohrozenie, tá epidémia, však prijímali sme tu konečne nejaké opatrenia v skrátenom legislatívnom konaní. My to tiež nespochybňujeme, myslíme si, že naozaj treba počúvať odborníkov, treba prijímať opatrenia, treba prijímať opatrenia také, aké si prijímajú aj okolité krajiny, ich odborné konzíliá, čo povedia naši veterinári, naši odborníci, máme k tomu pristupovať naozaj zodpovedne. A práve preto chcem dať do kontrastu k tomuto zákonu, nemohlo to, myslím si, že tá náhoda toho, ako to tu prebieha, ako rokujeme, nemohlo vyjsť lepšie. Pretože dávam do kontrastu tieto amnestie pre porušovateľov opatrení, covidových opatrení, protipandemických opatrení, ktoré navrhovali odborníci, navrhovali ich naši hygienici, navrhovalo ich konzílium odborníkov, kde sme mali teda medicínske autority, rôzne špičky, hygienikov, epidemiológov, vakcinológov, všetky naše špičky tam boli. Títo ľudia navrhovali opatrenia, ktoré mali ochrániť zdravie našich obyvateľov, ktoré mali zabrániť šíreniu tej nákazlivej choroby hlavne v tom čase, keď sme ešte nemali ani vakcíny a spoliehali sme sa teda na izoláciu v tých vlnách. No a boli tu ľudia, ktorí sa rozhodli teda, či už nejak vedome, zo zlomyseľnosti, alebo či už len kvôli tomu, že podliehali nejakým dezinformáciám, sa rozhodli nerešpektovať tieto opatrenia.
Počkám, kým teda... pardon, rušíte ma, páni. Ja teda... no a mali sme tu zároveň, jak sme tu zavádzali teda tie protipandemické opatrenia, aby sme zabránili škodám na zdraví našich obyvateľov, tak boli tu ľudia, ktorí sa rozhodli, že tieto opatrenia nebudú rešpektovať. A ohrozovali tým seba, ale ohrozovali tým svojich blízkych, ale aj svojich spoluobčanov, pretože vedome a niekedy aj nevedome, ale akože vedome tým, že nedodržiavali opatrenia, šírili túto nákazu. Zároveň to bolo veľmi nerešpektujúce voči ľuďom, ktorí pracovali v nemocniciach, naozaj dreli deň, noc, nedostatok lekárov, anesteziológov, však kolega Stachura je anesteziológ, on by vedel povedať tuto pánovi Eštokovi, potom následne aj povie. To sú ľudia, ktorí makali naozaj, v tých oblekoch tam boli zavretí, spotili sa, nemali dostatok spánku, zachraňovali ľudí, rozhodovali sa, koho niekedy budú intubovať, koho nebudú, kto má väčšiu šancu na prežitie, mali sme nedostatok prístrojov, to bola naozaj krízová, vojnová situácia takmer.
A napriek tomu boli tu ľudia, ktorí sa rozhodli teda chodiť bez rúšok, stretávať sa a akcelerovať to šírenie tej smrteľnej nákazy. No a týchto ľudí my dneska ideme amnestovať. Ideme im povedať, že je to v poriadku, že ste nedodržiavali opatrenia, ešte vám teda aj tie pokuty, ktoré ste dostali, tak vám ich preplatíme naspäť.
A zároveň vy vo vláde ste takí pokrytci, že keď tu máme nákazu slintačky a krívačky, tak sa postavíte a hovoríte, že máme rešpektovať nariadenia odborníkov. No a čo to znamená? Však vy škodíte sami sebe. Tuto ľudia, ktorí si povedia, že však mať dobytok, mať nejaké stádo, to je moje živobytie, ja sa tým živím, prečo by som sa mal obmedzovať, však vy keď raz tu budete zavádzať rôzne obmedzujúce opatrenia, však to mi obmedzujete moje živobytie, to beriete peniaze mojej rodine, prečo ja by som mal dodržiavať tieto opatrenia. A prečo by som ich mal dodržiavať, keď ľudia počas covidu, keď tu tie opatrenia nedodržiavali, čo tí odborníci navrhovali, tak vy ich tu idete amnestovať.
A ja napríklad, ja tu mám nejaké vyjadrenia vytiahnuté a ja s nimi súhlasím, však samotný pán premiér hovorí, že on dokonca teda takto glosuje smerom na opozíciu a hovorí o tom, že koľko tu máme zrazu expertov na kravy a že či teda vedia vôbec povedať, že krava nie je fialová, ale že je hnedá. On teda zároveň prosí opozíciu a hovorí, že, apeluje na celú spoločnosť, aby sme tu nevyvolávali nejakú hystériu, nevybíjali z toho politický kapitál, aby sme rešpektovali nášho hlavného veterinára a všetkých odborníkov. Ja s ním môžem absolútne súhlasiť.
A myslím si, že má to byť nejaká... však aj náš Ivo Štefunko vystúpil teraz a pochválil vás za to, že prichádzate v skrátenom legislatívnom konaní s nejakými opatreniami. Ja si myslím, že na tom môže byť celospoločenská zhoda, že naozaj rešpektujme odborníkov, zavádzajme tu opatrenia tak tvrdé, ako ich odporúčajú tí odborníci, aby sme ochránili zdravie, životy, ale aj majetky našich obyvateľov. Ale potom aj vy urobte ten ústretový krok, aby sme ťahali za ten jeden povraz a vyšlite ten signál, že nebudeme teda rešpektovať to, že niekto tých odborníkov nerešpektoval počas pandémie. Však vy ste to boli, ja si pamätám ešte tie vaše mítingy, čo ste robili a vyzývali ste na to, aby si dávali ľudia dole rúška. Samotný pán premiér podkopával účinnosť tých opatrení, či už očkovania, alebo ostatných opatrení. Rozprával napríklad o tom, aké očkovanie je veľký biznis. A vy ste si podľa mňa vtedy ani neuvedomovali, že aké to môže mať ďalekosiahle následky, ako sa vám to môže vrátiť. Teraz sa vám to po prvé vracia ako bumerang. Vracia sa vám to ako bumerang v tom, že budete mať problém v tom, aby ľudia rešpektovali tie opatrenia, pretože si povedali, však vy ste boli tí, ktorí navádzali k porušovaniu tých opatrení, ale zároveň teda už to teraz aj vidíme, že vracajú sa nám napríklad ochorenia ako osýpky, záškrt, čierny kašeľ a pod., čo teda má presne zárodky v tých posledných rokoch, kedy sa znižovali práve, kedy sa znižovala dôvera v očkovanie a teraz nám klesá tá kritická hranica, kedy sa ľudia odmietajú očkovať.
No a teraz vás to bude stáť omnoho viac peňazí, omnoho viac životov, je to práve, vracia sa vám to ako bumerang. Najlepšie, čo teraz môžete urobiť, je to, že podáte tú nastrčenú ruku od opozície, ktorá vám tu schválila skrátené legislatívne konanie, ktorá vám často aj hovorí, že tie opatrenia, ktoré prijímate, sú dobré, možno by mali byť oveľa rýchlejšie prijímané, no tak vyšlite ten signál, že máme počúvať odborníkov, ideme to spoločne ťahať v tejto krízovej situácii, keď tu máme teraz slintačku a krívačku a že nebudete akceptovať porušovanie tých pravidiel v covide. Nebudete tu chrániť porušovateľov, ktorí ohrozovali zdravie, ktorí vyslovene pľuli do tváre obetiam pandémie, pacientom, ale aj zdravotníkom, ktorí tu makali.
Ja si myslím, že môžeme za týmto urobiť čiaru, ak toto teda dokážete nejakým spôsobom stiahnuť a my sa dokážeme za viacero tých opatrení aj postaviť. Viete, ono je to aj o symboloch, napríklad včera sme tu mali 1. apríla odsúdeného extrémistu pána Bombica tuto hore na balkóniku a nebola ani náhoda, že tu bol zrovna, keď preberáme tento zákon, však sme ho teraz začali preberať. To bol človek, ktorý, to bol ten etalón toho, ako môže vyzerať, keď niekto nerešpektuje odborníkov. On rozpráva také vyjadrenia, že niekam chce strčiť hygieničke žeravý kutáč za to, že teda si robila svoju robotu a snažila sa chrániť zdravie našich občanov. On zverejňoval čísla hygieničky, zdá sa mi, že jednej pani hygieničky dokonca zverejnil číslo a doslova akože pozýval verejný lynč za tie opatrenia, ktoré sme tu mali, aby chránili našich občanov, tak tu takýto človek zverejňoval čísla našich odborníkov a vyslovene ich vystavoval nejakému verejnému lynču.
=====
|
68.
Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister, ja som tak trošku sklamaný z toho, ako pristupujete celkovo k tejto debate o pandémii, pretože vy túto krajinu máte na starosti už rok a pol. Vy máte na starosti, naozaj, máte prezidenta, máte vládu, máte parlament a jediné, čo sa tu rieši, je nejaký revanš a vy to hovoríte z pozície naozaj ľudí zodpovedných za tú pandémiu. Vy tu máte taký bordel v tom vyšetrovaní tej pandémie, že ani tam sa neviete zhodnúť. Vyšetruje to generálna prokuratúra, vyšetruje to polícia, vyšetruje to Najvyšší kontrolný úrad, ktorý tu má nejaké už závery, potom si tu zriadite nejakého splnomocnenca vlády. Ja za ten rok a pol, od pandémie ubehol už nejaký čas, som nevidel, že vy by ste pristúpili k nejakej pracovnej skupine alebo k niečomu, že by ste tu diskutovali, ako napríklad aktualizujeme naše krízové plány, naše pandemické plány. Keby prišla ďalšia pandémia, tak my tu žiadne poučenia z toho nemáme. A tento príhovor to vlastne dokázal, že vás oveľa viac zaujíma nejaký revanš, ako to, ako my budeme zvládať nejaké ďalšie pandémie.
A aj tento samotný zákon dokazuje to, že ten revanš je oveľa dôležitejší, že vy si tu vlastne potrebujete vyriešiť nejaké boľačky z minulosti, ale vám sa to vráti ako bumerang do tváre pri tej slintačke a krívačke. Pretože vy vlastne týmto zákonom teraz hovoríte, že tí všetci, čo porušovali opatrenia navrhnuté odborníkmi, však ste to aj hovorili vlastne, však akože dobre, môžeme sa baviť o tom, či tie opatrenia boli dostatočne prísne, alebo ich neprijali, ale na konci dňa ste tiež hovorili, že tá vláda pri tej pandémii mala počúvať odborníkov.
No a čo vy teraz hovoríte. Teraz hovoríte vlastne, že opatrenia, ktoré aj prijímali odborníci, tak idete vlastne odškodniť ľudí, ktorí ich nerešpektovali, ktorí ohrozovali ostatných, ktorí ohrozovali tú prácu tých zdravotníkov, ktorí bojovali v tej prvej línii. Zároveň akože naozaj hádžete ten bumerang, pretože vy teraz tiež apelujete na to, že nech tu ľudia pri slintačke a krívačke počúvajú odborníkov, nech rešpektujeme odborníkov. Ja som za to, ale zároveň, ako to majú rešpektovať, keď vy hovoríte, že keď ich nebudú rešpektovať, tak príde možno nejaká amnestia.
Ďakujem.
|
36.
Ďakujem pekne za slovo.
Ja ďakujem kolegyni Števulovej, že spomenula aj tú problematiku toho očkovania a toho, ako ste počas pandémie spochybňovali vlastne nielen opatrenia, ale aj ako keby že to samotné opatrenie, to najúčinnejšie opatrenie očkovania a aké to má dopady na dnešok. Dnes vidíme, že epidémiu osýpok, záškrtu, čierny kašeľ a mnohé ďalšie, oni sa opäť objavujú a ono sa vám to vracia, vlastne do tváre vám to takto vypaľuje, pretože viete, vy ste si na tom nahnali lacné politické body, ale ono to má aj reálne dopady. Nielenže ako keby že stojí to zdravie ľudí, ale stojí to aj peniaze, ktoré vy napríklad nemáte pre ten zdravotnícky systém. Pretože platí, že v tom zdravotníckom systéme naozaj prevencia je vždy, vždy najúčinnejšia nielen pri záchrane životov, ale aj pri šetrení zdrojov. Potom tie peniaze môžete míňať na niečo akútne, čo naozaj je potrebné riešiť. A keď vy neriešite teda prevenciu a musíte tie choroby potom riešiť v tých akútnych štádiách, tak nielenže to stojí životy, ale stojí to aj oveľa viac peňazí.
A teraz sa vám to vracia do tváre, pretože vy bojujete veľmi aktívne s tým, že máte málo peňazí v zdravotníctve. Teraz napríklad ste pridali zdravotníkom, nepridali ste peniaze do zdravotníctva. Ja sa stavím, že tu bude množstvo dofinancovaní počas tohto roka a jedným z tých dôvodov je presne to, že neriešite tú prevenciu.
Ja zároveň chcem teda aj poukázať, ja vo svojom príspevku o tom budem hovoriť viac, viacerí kolegovia sa už toho dotkli, viete, vy teraz máte tú epidémiu slintačky a krívačky a hovoríte o tom, ako treba rešpektovať odborníkov, ale zároveň druhým dychom tu predkladáte zákon, ktorý hovorí, že všetci, čo nerešpektovali odborníkov, tak budú amnestovaní a vy ste ich ešte aj v tom hecovali. Však ja tu mám nejaké aj vyjadrenia, som si nechal vytiahnuť aj citáty o tom, ako rozprávate o epidémii teraz a ako ste rozprávali o pandémii vtedy. Je to to isté, akurát rozdiel je vaše pokrytectvo a časový odstup. Ďakujem.
|
40.
Ďakujem, kolegovia, za reakcie. Tak ku kolegovi teda Slyškovi sa vyjadrím, že to je práve smutné na fungovaní tohto parlamentu a tej vašej koalície, že ja už mám tu latku toho, že kedy hodnotím, že výbor je kvalitný tak nízko, že aj už som rád za to, že mi vôbec umožníte nejakú vôbec diskusiu na tom výbore. To už je normálne že výnimočné, to už je na tom to absurdné, že keď vôbec nejaká diskusia prebehne, tak ja som rád a hodnotím to kvalitne.
No a zároveň ale je nutné povedať, že na tom výbore teda sme nemali dostatok času, ponáhľali sme sa, aby sme sem išli do pléna. Nemohli sme to naozaj rozsiahlo rozdiskutovať, my sme tam mali viacero otázok. A je úplne v poriadku, viete, koalíciu si vy vyberáte, my si opozíciu nevyberáme, a preto sa možno aj nezhodneme vo veľa veciach, ale je to úplne v poriadku a táto diskusia musí prebehnúť. Či si myslíme že, ja neviem, tá kritická infraštruktúra by tam mala byť alebo nemala byť. Však tá diskusia nech prebehne, diskutujme o tom. Toto je práve ako keby že, toto je to fórum, kde to má prebiehať a takto by to malo prebiehať. A ja vás chcem ako keby že, však ja som na tom výbore aj dokonca viac niekedy súhlasil s koaličnými poslancami, čo ste vy hovorili argumenty, ako možno s kolegom Szalayom. Ale v inej debate som zase viac súhlasil s kolegom Szalayom a naopak. Však o tomto to je, tá diskusia má prebiehať. Ja sa, veľmi vás prosím do budúcnosti, nehodnoťte to nejak negatívne, ten dnešný výbor, ja ho hodnotím veľmi pozitívne. Takúto diskusiu by sme mali mať a dúfam, že aj do budúcnosti bude a ja sa na ňu teda teším.
|
34-2
Diskutovať tak, aby naši občania, naši pacienti chápali, prečo je to benefit, a prečo prichádzate vy s tou reformou, a prečo to je potrebné prijať. Preto ja by som možno aj ocenil, a je to podľa mňa aj politická rada pre vás, ja budem rád, keď nejaký kolega z koalície sa sem postaví a naozaj takto na kameru vysvetlí, že, milí občania, naozaj ideme robiť toto, toto, toto, takého benefity vám to privedie, aby to za vás nemusela robiť opozícia. Však Fero Majerský tu robil tú prácu, ktorú by ste tu mali vy robiť z koalície a vysvetľovať našim pacientom, našim ľuďom, prečo toto je potrebné. To je z mojej strany všetko, ďakujem veľmi pekne za pozornosť a teším sa teda na ďalšiu diskusiu.
|
34.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vďaka mojej alergii mám ambíciu teda vás netrápiť tak veľmi ako včera dlhými prejavmi, ale chcel by som sa teda vyjadriť k pár veciam, čo tu prebehli. A ono to ukazuje aj tento celý priebeh tento legislatívny, ktorý tu máme, že tá diskusia je nedostatočná vďaka tomu skrátenému legislatívnemu konaniu a ja ďakujem aj za prejav môjmu kolegovi Ferovi Majerskému, ktorý si viacmenej plní aj úlohu, ktorú by si mali plniť naši vládni predstavitelia. Ja si myslím, že by sme mali viac vysvetľovať, o čom tá reforma je, mali by sme viesť tú diskusiu, keby tá, keby ten priestor na tú diskusiu bol dostatočný a išli by sme štandardným konaním a nezdržovalo by sa tu to kvôli ministrovi Tarabovi, tak by sme sa mohli o tom rozprávať. A ja naozaj, ja som to aj včera povedal, ja si naozaj veľa vecí v tej reforme po tej odbornej stránke vážim. Tie rendez-vous systémy, tie stretávacie systémy tých nových sanitiek, tie už tu mali byť naozaj veľmi dávno.
No a často tu ako keby že sa sťažujete na nás, že rozprávame sa iba o výberových konaniach a o tom, čo tu s tým nesúvisí a súvisí a pod., ale no tak, ale nie je to naša chyba. Vaša chyba je, že prichádzate v takom čase, akom prichádzate s touto reformou v samotnom skrátenom legislatívnym konaním, ani sa tým netajíte, aj to teda hovoríte, že vlastne ideme kvôli tým výberovým konaniam v skrátenom legislatívnom konaní. No tak keď sami aj hovoríte, že to skrátené legislatívne konanie tlačíme kvôli tým výberovým konaniam, no tak je to proste vaša chyba, že sa tu o tom hlavne rozprávame. Je tam zároveň veľmi veľa peňazí, zároveň veľa tých vecí si treba vysvetliť tuto verejne, naša parlamentná demokracia naozaj nefunguje tak, že ja keď niečomu nerozumiem, nejakému paragrafu, tak okej, môžem ísť za ministerským úradníkom a vysvetliť si to, ako to myslíte, ale na konci dňa občania tejto krajiny, pacienti musia rozumieť tomu, čo táto reforma zavádza, čo je za ňou možno schované a čo je ten celý ten kontext.
Ja som to teda, vy to aj sami tým odôvodňujete to skrátené legislatívne konanie, že musíme to tu teda tak rýchlo naháňať a prehnať tým parlamentom kvôli tým výberovým konaniam, ale s tými výberovými konaniami teda súvisí automaticky teda aj samotná sieť, a to ja kritizujem, ja sa viem možno dozvedieť tuto neoficiálne, kde plánujete aké body a aké posádky tam možno plánujete. No ale zase opäť, keď sa tu verejne bavíme o niečom, o podstate toho zákona, ako tie záchranky majú vyzerať, aký majú mať obsah, kde ich rozložíme, v akých počtoch, tak bolo by akože korektné rozprávať sa, aby sme tu mali naozaj prílohu o tej, aj o tých samotných bodoch, aby teda sa mohli vyjadriť všetci. Zároveň mne sa aj ten proces nepáči kvôli tomu, keď sa naháňame, tak vidíme a je to, žiaľ, akože symptomatické pre túto vládu, rôzne tie prílepky, ktoré by k tomu nemali patriť. Zároveň ja som rád, že neprišli v takom množstve, v akom zvykli prísť v minulosti. Dúfam, že už ani neprídu, že sa niekto neprihlási do ústnej rozpravy a nebude prichádzať s ďalšími. Ale viete, aj tie konzultácie, to potom práve keď obchádzate rôznymi prílepkami a rozsiahlymi prípadne zmenami v skrátenom legislatívnom konaní, tak to potom aj neguje celý ten proces, ktorý ste mali predtým, ktorý ste si vyrokovávali, pretože ten sektor potom, samozrejme, pozerá sa na niečo iné.
No a ja idem k tým aj teda už samotným obsahovejším pripomienkam, čo som dneska rozobral aj na tom výbore.
Napr. veľmi dobrú debatu sme dneska mali na výbore a bola krátka, lebo sme nemali čas kvôli skrátenému legislatívnemu konaniu, lebo už sme sa museli sem naháňať do pléna. Aj po tom covide je dôležitá otázka to, že ako si predstavujeme do budúcna kritickú sieť záchrannej služby. Či má mať nejakú kritickú sieť záchrannej služby, či ju mal zabezpečovať štát, či pôjdeme nejakým systémom neziskových organizácií. Toto sú dôležité veci, ktoré by sme mali riešiť do budúcnosti, zároveň vieme, že naháňame sa tu kvôli tým výberovým konaniam a keďže sa naháňame s tým skráteným legislatívnym konaním kvôli tomu výberovým konaniam, tak tá debata o tých výberových konaniach je naozaj dôležitá. Napr. v tom zákone, máme tu zákon o záchrannej službe, je dôležité sa rozprávať aj, čo ten zákon neobsahuje a mal by obsahovať. Podľa mňa by mala byť oveľa väčšia transparentnosť tých výberových konaní zahrnutá tuto v tomto zákone, ja, preto aj podporíme ten pozmeňovací návrh, s ktorým prichádzajú kolegovia z KDH. Je naozaj ako kebyže minister aj štátny tajomník deklarovali na samotnom výbore, že budú sa to snažiť v nejakých akože intenciách transparentnosti držať, ale oveľa lepšie aj pre budúce výberové konanie by bolo, keby sme tie pravidlá mali priamo zadefinované v zákone. Kto sa toho zúčastňuje, aké sú konflikty záujmov a podobné veci, ako sa budú rozhodovať nejaké kritériá, toto všetko by malo byť v tom zákone, aby potom neboli nejaké pochybnosti nad tou 1,3 mld., ktorá sa bude rozdeľovať vlastne v tom samotnom tendri.
Ja aj to, čo teraz ako kebyže robia aj tým pozmeňovákom, tuto vládna koalícia posúva výber na operačné stredisko. Z môjho pohľadu je to tiež zbavovanie sa politickej zodpovednosti, lebo áno, dobre, však bolo nám to povedané aj na výbore, že na konci dňa ide o nominanta ministra, ten je za to zodpovedný. No ale pamätáme si, ako to dopadlo s pani ministerkou Kalavskou. Vyberal to úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pani ministerka prišla, vybrali sa sanitky, ako sa vybrali. Povedala, no dobre, sú tu pochybenia v komisii, všade, vo výberoch tých samotných bodov, tak odvoláme teda toho človeka zodpovedného v tom úrade, ktorý teda to tak vybral. No ale so samotným výberom sanitiek už sa nič nezmenilo, čiže, žiaľ, ideme touto cestou. Môže to tak dopadnúť, že keď sa tu stretneme a zase tu objavíme nejaké konflikty záujmov, pretože nemáme ich zadefinované nejak v zákone, zistíme, že nejak proces sa nedodržiaval, nevieme, bude to netransparentné, nevieme, ako sa to povyberá, zistíme nejaké pochybenia, no tak dobre, tak pán minister môže veľmi jednoducho odvolať človeka, čo to mal na starosti a ide sa ďalej. Zároveň tu teda riešite, tá otázka tej kritickej infraštruktúry je pre mňa dôležitá, lebo ten covid ukázal, že tí štátni poskytovatelia, tie štátne univerzitné fakultné nemocnice, tie nás držali teda nad vodou a ťahali tie najťažšie prípady a zabezpečovali nejaké tie základné služby štátu, ktoré majú zabezpečovať. Vy v tomto zákone tým pozmeňovákom riešite teda, že jeden poskytovateľ nemôže mať viac ako 25 %, ale nemáte tam ten minimálny strop, že by ste nejak zvýhodňovali ako kebyže tú kritickú infraštruktúru, jasne ju pomenovali a povedali, že toto to bude zabezpečovať, keď príde nejaká kríza, nejaká katastrofa, nejaká naozaj pandémia, čo sme tu mali v minulosti, tak aby sme sa poučili z tej pandémie, však toto by malo byť jedno z tých poučení, nie je to teda naháňať a robiť amnestie a rozprávať tu o kukuriciach. Ale napr. jedno z poučení by malo byť také, že no tak, mali by sme mať nejakú základnú kritickú infraštruktúru možno aj v nemocniciach a možno aj v tých záchrankách. Toto vy neriešite tými minimálnymi, nie sú tam žiadne minimálne počty zadefinované, nič, riešite iba nejaké maximálne počty.
No a aj to si myslím, že riešite neefektívne, pretože kolega Majerský už to povedal, preto u veľkého poskytovateľa je naozaj jednoduché rozdeliť to na viacero IČO, viacero, viacero si urobí entít a už hneď vie obísť a už má hneď viacerých ako keby že poskytovateľov a hneď vie prekročiť tých 25 %. A nebudete to vedieť.
No napr. akože na to sú aj rôzne nástroje, ktoré ste mohli aspoň využiť, tiež nie sú dokonalé, ale mohli ste ich využiť, máme tu register koncových užívateľov výhod. To je napr. jeden z nástrojov, ktorý ste do toho zákona mohli dať a mohli ste teda aspoň ako keby sťažiť obchádzanie, takto je to naozaj podľa mňa že veľmi veľká formalita. Ja by som teda očakával zároveň ako keby že túto širšiu diskusiu, ale toto je, žiaľ, symptomatické pre túto vládu, že my sa nerozprávame teda o samotnom obsahu toho zákona, lebo robíte všetko na poslednú chvíľu, robíte všetko rýchlosťou skrátenými legislatívnymi konaniami, prílepkami. Ja by som sa veľmi rád rozprával a pochválil, ja som rád za to, že viacero vecí tam pre záchranárov idete vylepšiť, ale ako keby že sú, je na to naviazaný väčší kontext a je naozaj škoda, keď však tu ide o desiatky miliónov eur. Tak keď to nejaká, nejaká súkromná spoločnosť získa, keď nejaká súkromná spoločnosť získa tie body záchrannej zdravotnej služby, tam ide naozaj o desiatky miliónov eur.
To sú presne práve napr. tie peniaze, ktoré by, nevieme, ako budú rozdelené, ktoré by práve mohli ísť tým záchranárom, tým bežným záchranárom. A ja by som sa oveľa radšej rozprával o tomto, že dobre, ako ideme vylepšiť prácu bežných záchranárov a zlepšiť proste dojazd pre pacientov, aj kvalitu tej služby pre pacientov. Ako ideme, ja neviem, vyšperkovať nejaké drobnosti, ktoré tam môžme, však nájdime konsenzus, my sme ochotní sa o tom rozprávať. Ale vy nám ani ten priestor nedávate, pretože vy sami poviete, no tak my nestíhame výberové konania, no tak musíme všetko toto pretlačiť skráteným legislatívnym konaním. A potom ešte máte tú drzosť sa tuto postaviť a naozaj povedať, že však prečo sa tu rozprávame o výberových konaniach. No rozprávame sa o tých výverových konaniach preto, lebo vy to tlačíte a váš je to argument, že to preto ideme skrátené legislatívne konanie. No je mi to ľúto, aj keď viacero tých vecí je tam dobrých a ja naozaj by som, keby sme hlasovali samostatne o tých veciach a nebol by tu ten kontext tých výberových konaní, ja by som za ne zdvihol ruku, pochválil by som vás, bol by som rád, mohli by sme hlbšie diskutovať, nie diskutovať za zatvorenými dverami.
|
28.
Ďakujem za slovo. Ja keď som apel..., ja ďakujem aj za tento príspevok Peťovi Stachurovi, pretože je naozaj potrebné proste niekedy aj rozobrať. Ja keby som mal ďalších dvadsať minút, tak viem rozobrať aj paragraf po paragrafe, že, ale to niekedy nie je potrebné, že či si tu ja budem riešiť, že si myslím, že príspevky dajme tomu majú byť 10 alebo 15 eur. Ja preto som aj svoj príspevok, a to je tá debata aj pri tých záchrankách, čo sme mali, je dôležité povedať pri tých zákonoch, nie niekedy v tých technikáliách ukazovať, že v čom je zlý, lebo to by sme sa naozaj bavili iba o tom, čo sa vy chcete baviť, ale ukázať aj, čo vám v tých zákonoch chýba. To sme, presne teraz opozícia robí aj pri tomto duševnom zdraví, čo vám tu chýba, čo vám chýba aj pri tých záchrankách.
Ja zároveň aj teda dám, ale zároveň je to potrebná práca, ja keby som mal ešte viac času, ďalších dvadsať minút, tak naozaj viem ísť teda aj konkrétnejšie, ako išiel Peťo a ja mu za to ďakujem, lebo aj toto je nutné teda povedať, že aj to málo, čo predkladáte do toho parlamentu, tak v čom aj to je nedostatočné alebo je to babrácky urobené alebo nedomyslené. Čiže nie je problém len to, že vy vôbec ako kebyže neriešite tie problémy toho duševného zdravia, ale ešte aj akože to málo, čo predkladáte, tak to v niečom zbabrete. A to bola inak tá debata o tých záchrankách podobná, preto som to ja tak poňal, že čo mi tam chýba v tom a čo neadresujete a čo by som chcel na verejnú diskusiu.
Zároveň ja keď som apeloval teda aj na to, že správajme sa k sebe lepšie a začnime od seba a nestigmatizujme duševné zdravie, tak nebolo cieľom toho aj, pán predsedajúci, že aby sme si tu robili navzájom teda policajtov voči sebe. Ja ani nechcem, ja ani mojím cieľom, ani nikdy nebolo a myslím si, že ani kolegov to nie je, úplne poukazovať na seba, akože začnime skôr ako kebyže od seba spoločne, premýšľajme nad tým, že možno tu vieme tú kultúru stanoviť krajšiu, lepšiu a pôjdeme príkladom teda aj našim deťom alebo ľuďom, ktorí naozaj majú problémy s duševným zdravím. Tuto môžme začať. Ten druhý krok vítaný by bol od pána ministra, keby sme teda tú tému uchopili koncepčnejšie, dali do toho viac peňazí a starali sa o to, aby sme tam mali aj viac odborníkov.
Ďakujem.
|
20.
Ďakujem kolegom za reakcie. Ja chcem teda apelovať, že aby to neznelo, aby som neukončil to tak negativisticky, tá situácia je naozaj zlá a alarmujúca, ale nie je tak zlá ako v iných oblastiach. Viete, že keď sa pozrieme napríklad na sestry, zdravotné sestry, tam nám naozaj fyzicky chýbajú a vieme, je to ťažké ich vyprodukovať. My tuto sme naozaj v situácii, že tuto chce viac-menej že politickú vôľu. My môžme začať od seba, začneme meniť politickú kultúru, začneme, nebudeme si nadávať do psychopatov a podobne, ale ako kebyže aj ten systém si vyžaduje možno viac peňazí a liberalizáciu, trošku pustiť tých ľudí do toho systému. Pretože tí ľudia tam sú, tie výkony sa dejú, ľudia si to platia z vlastného vrecka, stačíte, stačí urobiť to, že my ich pustíme do zdravotného poistenia, my naozaj začneme cielene vynakladať viac peňazí na tieto výkony, tých ľudí, zjednodušíme to, aby sa dostali do toho zdravotného systému, tí ľudia tam sú. Čiže nie je to ani tak, tá situácia nie je ani tak ťažká v tom, že tých odborníkov nemáme, dobre, naozaj že v niektorých oblastiach akože detskí psychiatri a podobne, tam je to problematickejšie, ale ako kebyže o ten krok skôr, kde potrebujeme riešiť tie intervencie cez tú psychoterapiu, tak tam tí ľudia sú dostupní, treba ich pustiť do systému, treba dať na to peniaze. Podobná situácia je aj v školstve. Že tých psychológov vyštudovaných je naozaj množstvo, ale im sa napríklad kvôli platom neoplatí ísť do toho systému, oni, im sa radšej oplatí ísť napríklad robiť psychológa do veľkej korporátnej firmy na ejdžar, idem robiť naozaj že pohovory a podobné veci. Tí ľudia tam sú, chce to, chce to akurát vôľu a zároveň si dokonca aj myslím, že je to naozaj akurát že do veľkej miery o odvahe, pretože tie peniaze, čo tam my zainvestujeme, dobre, tam možno táto vláda by z toho, keby tam hneď tie peniaze dala, za dva-tri roky nebude benefitovať, ale tie benefity sa ukážu štyri, päť, šesť, sedem, osem rokov, pretože tá návratnosť naozaj môže byť v niektorých prípadoch až desaťnásobná, tie štúdie ukazujú, že špeciálne naozaj u detí a u dievčat tá návratnosť bude že obrovská, ak to tam zainvestujeme.
|
2.
Ďakujem veľmi pekne. Trošku ste mi zobrali náboj, lebo som to chcel sám skonštatovať. Ako som si teda pred ukončením rozpravy teda chválil, že mám plnú sálu pred hlasovaním a môžem o tak dôležitej téme, ako je duševné zdravie, rozprávať pred plnou sálou, tak teraz aspoň ďakujem kolegom z Progresívneho Slovenska, teda ktorí tu ako jediní sedia v sále, tak môžeme teda aspoň my spoločne upozorniť na dôležitosť tejto témy. Ja som končil moje, dobre, aby som bol korektný, už prišli aj nejakí ďalší kolegovia, ale už vás nebudem osobitne zdraviť teda.
Ja teda, späť na tú vážnu tému, ja som ukončoval moje vystúpenie v rozprave tými hrôzostrašnými štatistikami a ja som chcel upriamiť tú pozornosť hlavne na duševné zdravie detí, adolescentov, kde naozaj nám kriticky stúpajú, zdvojnásobujú sa počty samovražedných pokusov za posledné roky. Je to spôsobené do veľkej miery aj tým covidom. Ten covid vlastne nám poukázal na to, ako je to nebezpečná celá tá téma, tá izolácia, samota, oveľa väčšie fungovanie v online priestore. Pre mňa je to, táto téma, o to viac dôležitejšia, pretože ja som rodič, ja som rodič dcéry, špecificky dcéry, a preto to tu spomínam, pretože tie štatistiky ohľadom tých samovražedných pokusov alebo dokonaných samovrážd alebo rôznych ťažkostí sa týkajú troj- až štvornásobne častejšie teda dievčat ako chlapcov. Vidíme to aj v tých štatistikách v tých pokusoch. Čiže treba proste citlivejšie aj rodovo k tomu takto pristupovať. Treba pozerať na to, že to je rodovo tiež citlivá tiež záležitosť, že sa dotýka jedného pohlavia viac ako druhého. Ja teda to beriem na extrémne dôležitú váhu práve preto, pretože moja dcéra má štyri roky. A keď sa pozerám na tie trendy, čo sa tu dejú, tak ja sa obávam, že keď príde do školy, tak či tá téma nebude stigmatizovaná, ja, v prvom rade je dôležité, aby sme o tom hovorili, aby sme to nestigmatizovali, ja som to poukazoval aj tuto, že tie vyjadrenia o tom, že sa mi tu pán Danko vysmieval o tom, že nech si tu nerobím z toho psychologickú poradňu alebo počúvali sme tu o jeden o druhom, že choďte sa liečiť na psychiatriu a podobné veci. Pani Šimkovičová kádrovala svojich zamestnancov na základe toho, kto bol psychiatrickým pacientom alebo nebol. Ja tu chcem z tohto miesta povedať a všetkým aj odkázať, čo to možno pozerajú cez online prenos, je v poriadku riešiť svoje duševné problémy, je v poriadku ísť k psychiatrovi, k psychológovi, je v poriadku vyhľadať psychoterapiu. Ale zároveň druhým dychom dodávam, že zároveň s tým, ako tu my robíme osvetu a snažíme sa teda možno tu destigmatizovať túto tému, tak zároveň to vytvára aj väčší, ešte väčší nápor na ten systém a možno keby všetci teraz začali, lebo my naozaj máme štatistiky o tom, že množstvo ľudí tie svoje problémy nerieši a keď ich začne riešiť, tak ten nápor na ten systém to môže urobiť ešte väčším a môže tá starostlivosť byť v niečom ešte, žiaľ, nedostupnejšia.
Ja teraz ideme k štatistikám, ktoré sú trošku ešte už konkrétnejšie, na našich policy makerov, na našu vládu. My keď sa pozrieme dlhodobo napríklad, ako ostatné krajiny vynakladajú koľko zdrojov na starostlivosť o duševné zdravie, tak my vidíme, že oni z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť dávajú možno 6-7 % zo všetkých. My sme krajina, ktorá dáva tak 3 %. My sme podobne na tom aj v prevencii. My zaostávame aj v postupoch. Niekde robia tie skríningy duševného zdravia napríklad už pediatri, všeobecní lekári a starajú sa o to a snažia sa to odchytiť čo najskôr. Ostatné krajiny sú oveľa ďalej v psychoterapii, napríklad preplácaného zo zdravotného poistenia, sprístupnenie, púšťanie ostatných povolaní do toho zdravotníckeho sektora, do tej psychoterapie, do tej psychológie, čo najviac otváranie toho systému. No a tu sa dostávam k tomu samotnému zákonu, aké mám ja s tým problémy.
My teda vieme, že tie problémy v tej psychoterapii sú naozaj obrovské. Tie problémy sú, tie čakačky, všetko, čo som tu ja spomínal, ako sú, dlhé mesiace čakajú tí ľudia, keď už sa odvážia ísť riešiť nemajú priestor, čas peniaze na to, psychoterapia to je drahá záležitosť. Ak teda už naberú nejakú odvahu, že sa už dostanú k tomu riešeniu tých problémov, naozaj tých odborníkov je nedostatok. Nie sú na to peniaze. Musia si to sami platiť, dlho čakajú, nevedia sa dostať. A tie štatistiky, čo som hovoril o tých psychiatroch, špecificky o detských psychiatroch, to si predstavte, že to už sú ako kebyže deti, ktoré sú v akútnej fáze a oni už ako kebyže naozaj potrebujú naozaj pomoc, to sa tu bavíme o jednotkách hodín, o dňoch, to sa nebavíme o tom, oni musia čakať niekedy až pol roka.
No čiže ak by som k tomu pristupoval, že ako sa to má riešiť, tak má sa riešiť hlavne teda nedostatkový personál a má sa riešiť nedostatkové financovanie. Ja keď si pozriem tento zákon, ktorý tu predkladáte ďalej na rokovanie Národnej rady, tak mne to príde ako akýsi, sformalizovanie psychologickej komory do zdravotníctva a ako akýsi nejaký rokovací poriadok a súbor postupov, ako bude tá komora postupovať, koho bude registrovať, kto sa v nej bude združovať, ako bude postupovať, ako bude riešiť spory, ako bude vydávať licencie, aké má právomoci, ako bude financovaná, aké budú vysoké členské príspevky. Toto iba ten zákon rieši. To je moja najväčšia výhrada voči tomu zákonu, že ja to považujem za akýsi iba rokovací poriadok, to je čistá formalita, to je súbor byrokratických pravidiel administratívnych, ale vôbec nerieši na to, ani nehovorí nám, ako získame viac tých odborníkov do toho systému alebo ako viac financií. A ja zároveň, viete, ja keď sa pozriem aj na, a vy tam riešite napríklad aj vzdelávania odborníkov, ja keď sa pozriem, keď sme sa tu rozprávali o tom záchranárskom zákone, ešte aj tam tie niektoré nariadenia o tom boli konkrétnejšie, aspoň ich priložili niektoré mimo tej siete, čo som ja vytýkal, oproti tomuto, čo tu máme v tomto zákone. Tento zákon sa pri vzdelávaní buď odkazuje na staré neaktuálne normy, staré neaktuálne zákony, ktoré už dlhé roky, dlhé desiatky rokov neboli aktualizované, alebo sa odkazuje na niečo, čo ešte má vyjsť a nevieme vôbec, ako to bude vyzerať a to až možno zmení ten systém. Ono ešte naopak aj betónuje niektoré tie neblahé trendy, ktoré sa nám tu vyvíjajú, kolega Sabo o tom hovoril. My namiesto toho, aby sme ten systém otvárali a povedali, že tak máme množstvo expertov, psychológov mimo sektoru zdravotníctva, v školstve, na ministerstve vnútra, ministerstvo sociálnych vecí, to sú tie najväčšie rezorty, odkiaľ vieme čerpať tie zásoby tých odborníkov, a namiesto toho, aby sme tú psychologickú komoru viac otvárali, to zdravotné poistenie, tie výkony, čo sa týkajú duševného zdravia, otvárali, tak my namiesto toho to vyzerá tak, že ešte viac betónujeme a robíme, dávame oveľa viac prekážiek, aby sa tí odborníci do toho systému dostali. A toto je že obrovský problém, pretože my by sme mali robiť úplný opak. My by sme to mali otvárať, liberalizovať. My sme tu dlhé roky mali problémy s tým, že ak niekto chce byť, naozaj vykonávať psychoterapiu a má byť zaplatená tá psychoterapia aj z verejného zdravotného poistenia, tak ten človek si musí prejsť normálne nejakým medicínskym vzdelaním, keď si prejde tým medicínskym vzdelaním a tou atestáciou, tak potom si ešte robí psychoterapeutický výcvik. To je vyše desať rokov sa tu bavíme naozaj, to sú akože mnohé roky. A potom keď sa dostane do toho systému, tak oni sú väčšinou tí ľudia potom zahltení akútnymi problémami, nemajú čas často na prevenciu a keď chcú byť platení teda zo verejného zdravotného poistenia, tak tá poisťovňa im často preplatí tak nízke marže, že keď chcú robiť aj tú psychoterapiu, tak nemajú preplatené z toho základné náklady.
A čo sa teda v tom systéme deje, je, a to si myslím, že mnohí majú skúsenosti, že najčastejšie sa stretávate so psychoterapiou takou, že niekto si vyštuduje, že to predávajú ako koučing a každý si to musí platiť vlastne samostatne, nedostanete sa k tomu zo zdravotného poistenia. A toto je trend, ktorý nám ukazuje, že tí odborníci, tí vzdelaní ľudia v tom systéme sú, akurát ich tam nevieme dostať. Ja vám poviem, a toto ja najviac vytýkam. Ja keď sa pozriem na celý ten zákon, ja tam nevidím ten nárast, nejaké tie opatrenia, ktoré by nám náhle teda priniesli týchto odborníkov do toho systému, ktorý by to sformalizovali. Nevidím tam nič, že by sa zvyšovali financie na starostlivosť o duševné zdravie. Jediné financie, jediné dopady, ktoré tam vidím, a vy to vlastne, ten zákon tak aj pôsobí, že vy ten zákon vlastne prijímate preto, aby ste mohli vyčerpať pol milióna z plánu obnovy. Jediné finančné dopady, ktoré sú v tomto zákone uvedené, sú 500-tisíc na zriadenie nejakého registra a ten register nie, ja sa pýtam, ako ten register, teda tie peniaze pomôžu teda zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Ja tam nevidím nikde peniaze, že by sme povedali dajme tomu, ja neviem, napríklad keď sa pozerám na západnejšie krajiny, ako ony napríklad fungujú, fungujú s takými akože, by som povedal, odvážnejšími modernejšími metódami, napríklad takými, že psychoterapeutov oveľa jednoduchšie dostávajú do toho systému a majú napríklad prvých desať probačných sedení, ak niekto má problémy a potrebuje vyhľadať psychoterapiu, tak má desať probačných sedení, kde ten psychoterapeut, ten odborník má to automaticky preplatené a potom sa vyhodnocuje, či sa pokračuje ďalej v tých terapiách, toto na Slovensku sa absolútne vôbec nedeje. Vy tu máte takú bariéru, že vy sa k tomu človeku ani nedostanete. Ak sa k nemu náhodou dostanete, tak potrebujete si to zaplatiť sami. A potom ani štát vám to veľmi neprepláca. Ale zároveň ja sa aj pýtam samotného ministerstva, že ja teraz neviem, že kde je presne ten problém, pretože keď si pozrie človek tú dôvodovú správu a pozrie si tie doložky zlučiteľnosti a pozerá sa na tie alternatívy riešenia, opis problému, ktorý rieši tento zákon, tak to ministerstvo si očividne uvedomuje ten problém. Tí úradníci tam napísali, že je problém s nízkym personálom, je problém s čakacími lehotami, je problém s financiami, že tu máme nízke financie. Ale následne, akože to sú veľké problémy naozaj, a keď sa pozriete na ponúkané riešenia, tak oni tam naozaj ponúkajú, no tak zriadime register, zriadime certifikáciu, zriadime komoru. Ja sa pýtam, to nie sú, ako to sa tam opisujú nástroje, to neopisujú vôbec ciele.
A ja teraz sa pýtam, že tak je ministerstvo, že uvedomuje je ten problém a nemá naňho zdroje, peniaze alebo ja neviem čo iné, prečo to nerieši, alebo naozaj nie sú schopní adresovať ten problém. Lebo naozaj tento zákon, čo nám jediné spôsobí, a ja to hovorím vopred, neočakávajme od tohto, že toto nám nejako zlepší starostlivosť o duševné zdravie, že nám to navýši odborníkov. Nie, toto je jediný zákon na to, jediný účel tohto zákona je to, aby sme vyčerpali peniaze na nejaký register, ktorý nám vychádza teda z plánu obnovy. A je to teda veľká škoda, pretože ja som si tu zažil teda tie výsmechy, že sa tu nazývajú navzájom psychiatrickými pacientami. Pani Vaľová na mňa, neviem, čo tu kričali rôzne, pán Danko si tu z toho robil srandu. Ale, samozrejme, aj z opozície však akože občas zbytočné narážky a zbytočná stigmatizácia. Ja keď už nejdeme apelovať na takúto ľudskosť, že správajme sa k sebe lepšie, nestigmatizujme to, tak ja chcem apelovať aspoň na ekonomickú výhodnosť riešenia duševného zdravia. My tu máme od 2020 štúdiu ÚHP, ktorá hovorí, že to, že sa nestaráme o duševné zdravie, tak Slovensko prichádza približne o nejakého 2,4 % HDP. To sú všetko tie, keď sa pozriete na zníženú práceschopnosti, ten prezentizmus, že ľudia sú menej výkonní, znižuje sa produktivita. Keď sa pozrieme na sociálny systém, že péenky sa čerpajú a podobne, alebo priamo starostlivosť zdravotníctve, to sú všetko tie peniaze, keď ich narátame, tak to nej niekoľko miliárd eur, to je vyše dvoch miliárd eur, ktoré my takto ako kebyže strácame. Tie výskumy, ktoré už sú zverejnené, aj v tej ÚHP štúdie, ale ktoré sa tu zverejňujú už posledných desať rokov, tých výskumov bolo množstvo, ukazujú, že rôzne intervencie, napríklad v Anglicku, že keď sa vláda rozhodla že zainvestuje jedno euro do duševného zdravia, tak tie investície, špeciálne u detí, špeciálne u detí a u dievčat, kde je tá populácia najzraniteľnejšia, dokážu vrátiť deväť eur tomu systému alebo desať eur. Čiže desaťnásobne sa tá investícia vráti. A ona sa vráti preto, pretože ten človek, to dieťa, ten človek s tými problémami nemusí čerpať zdravotnú starostlivosť, nemusí využívať sociálny systém, má oveľa väčšiu produktivitu a následne teda ako kebyže ten systém celý z toho profituje. A my to vidíme tých peňazí, a keď sa napríklad pozrieme na ten, už nemám veľa času, ale keď to spojím s tým rozpočtom. My to vidíme aj v tom rozpočte, pre tú vládu asi pravdepodobne tá starostlivosť o duševné zdravie nie je priorita. A ja apelujem, že poďme za tými trendmi, ktoré napríklad nadstavuje aj Európska komisia vo svojich rozpočtoch, ktorá si nastavuje rozpočty, masívne zvyšuje peniaze na starostlivosť o duševné zdravie, my sme krajina, ktorá to podceňuje. Už len keď si nevieme uvedomiť tie argumenty tej ľudskosti a starostlivosti o druhého, aby sa nám tu v tomto štáte žilo lepšie, tak aspoň uvedomme si, prosím, tie ekonomické benefity, ktoré môžeme mať z toho, ak začneme masívnejšie investovať a starať sa o duševné zdravie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
|
89.
Ďakujem ti za tvoje vystúpenie, Fero, a ja s tebou súhlasím a na to som sa snažil aj v tom mojom vystúpení poukázať, že táto debata sa zvrhla na debatu o biznise, ale nie kvôli nám, kvôli opozícii. Ja som viacero tých vecí, ktoré si ty aj pochválil, tak som vlastne ako tiež pochválil, že vedel by som si to tu vyštrngať, však na to by mal slúžiť ten parlament, vyštrngať. Ale zároveň si tiež vlastne riešil veci, ktoré by sa asi pánovi ministrovi nepáčili, vlastne ktoré on nerieši v tom zákone. Ale to mi vlastne ukazuje aj, že my máme trošku inšie vnímanie politiky, tuto opozícia od koalície a to boli aj naše spory s ministerkou Dolinkovou a teraz to je aj presne vidno. My často poukazujeme na veci, keď tu máme tému záchrannej zdravotnej služby, my sa nemáme baviť o tom, čo vy v tom zákone riešite a čo tam proste upravujete, čo si vy zvolíte, my máme riešiť to, čo si aj my myslíme, že je dôležité pre záchrannú zdravotnú službu tu na Slovensku a nerieši sa to. A keď vidíme, že vy sa tu chcete možno rozprávať o linke 116, chcete sa rozprávať o vybavení záchraniek alebo, ja neviem, o hocičom inom, ale už my tu máme v opozícii avízo, že vlastne sa tu bude riešiť biznis, tak my to chceme riešiť, my sa tu o tom chceme rozprávať, my nechceme byť ticho a len tak, že to preženiete nejakým skráteným legislatívnym konaním. To keď nabudúce prídete s nejakou ďalšou reformou nemocníc alebo ambulancií, alebo čím, tak ako tiež nás tu budete napomínať, že však venujte sa len tým paragrafom? No tak nie, tak my vám budeme hovoriť, my chceme, aby boli regulované poplatky, my chceme, aby bolo, ja neviem, aby ste riešili proste nedostatok všeobecných lekárov. To isté tu riešime aj so zdravotnou službou. Ja keď sa spýtam na to, ako plánujete zmeniť výberové konanie a nemáte ho tu priamo zadefinované a možno budete mať cez pozmeňováky, tak by ste to mali vysvetliť nielen mne, ale aj občanom, ktorých tu my zastupujeme, však sme tu v priamom prenose. Keď ma zaujíma, čo bude s dopravnou zdravotnou službou, tak by som to chcel vedieť. Keď tuto kolegu Fera Majerského, aj mňa to zaujíma, čo bude s kritickou infraštruktúrou, bude kritická infraštruktúra ako záchrannej zdravotnej služby? Tak nám na to máte odpovedať a nie nám tu hovoriť, že venujte sa len nejakým paragrafom, čo my sme si tu napísali.
|
79.
Ja, pán minister, absolútne rešpektujem, čo povedal teraz aj pán predsedajúci. Priestor je na výbore diskutovať. Vy tlačíte niečo v skrátenom legislatívnom konaní, vaši poslanci. Keď je to také dôležité, vaši koaliční poslanci na ten výbor ani neprídu, ani neprišli, aby ho otvorili. Je to tak dôležité, že ani neviete si zabezpečiť poslancov, aby prišli na skrátené legislatívne konanie na výbor a nevedeli ste ho otvoriť. Na ten výbor ste vy osobne tiež neprišli. Posielate tam väčšinou štátneho tajomníka. Ja chápem, že ste zaneprázdnený, ale potom mne vyčítať, že či tu mám priestor. Ja tu nemám, ja tu zastupujem nejakých občanov. Ja tu zastupujem zdravotníkov, ktorí mi píšu, rozprávajú sa a oni chcú, aby tu bola verejná diskusia, aby tieto otázky, ktoré tú kladiem, aby tu boli verejne. A ja zároveň aj v tej rozprave, vnímam to trošku od vás neférovo, pretože ja v tej rozprave som vás zároveň pochválil, že za tieto veci, ktoré som tu ja dal tie otázky, chcel som, aby to zaznelo verejne, ale ja som vás za to pochválil, že to sú veci, za ktoré ja viem zahlasovať. Ale tú verejnú otázku, ktorú vám dávam najčastejšie, a tú sme nemali zodpovedanú finálne, ani nám nebolo poskytnutá, je, že chceme vidieť tú sieť. A chcem vedieť, čo sú tie výhrady pána Tarabu, čo sú výhrady pána Tarabu. Prečo to zdržalo sa. Však normálne nám povedzte, prečo sem nepríde pán Taraba, prečo nám nepovie, čo boli výhrady pána Tarabu, prečo nám nepoviete, a čo tá najväčšia výhrada, čo som vám aj spomínal predtým. Čo sú tie pozmeňovacie návrhy, čo znamenajú, ktoré prídu. Ak nám viete, ak mi viete teraz zaručiť, že dobre, skrátené legislatívne konanie je pre, idete v skrátenom legislatívnom konaní, máte to všetko prediskutované so sektorom, s mestami a už neprídu žiadne pozmeňovacie návrhy, tak to aj z môjho pohľadu potom mení trošku tú optiku, ako s vami diskutovať. Ale ak vy niečo prediskutujete so zdravotníkmi, s mestami, so samosprávami, s odbornými združeniami a potom sem našvácate množstvo pozmeňovacích návrhov, ktoré výrazne menia tú reformu, tak načo ste mali tú diskusiu, keď vlastne vy ste s nimi diskutovali o niečom inom, čo tu v tom parlamente vlastne úplne sa zmení, zdegeneruje a vlastne nebudeme vedieť a bude to ovplyvňovať výrazne tú reformu. Tak tú diskusiu potom potrebujete urobiť ešte raz verejne tu.
|