Ďakujem všetkým za vaše faktické, chcel by som sa len tak, akože poznámka pod čiarou, spýtať pána poslanca Šimka, že tá verejná celospoločenská diskusia, že kedy prebehla a kde, na akej platforme? Alebo sme si ju nevšimli, pretože taká bola verejná, že nás nezasiahla, alebo, že kedy, kde, viete mi to, prosím vás, pripomenúť? Naozaj a možno, keby ste tu viacej sedeli cez deň, tak nájdete aj odpovede na svoje otázky, ktoré ste čítali v tom texte. Takže ešte raz, všetkým kolegom a kolegyniam vďaka za podporu, ale myslím, že najväčšiu vďaku si za Progresívne Slovensko zasluhuje naša vlajkonosička, Lucia Plaváková. Bez nej by sme neboli až takí viditeľní v tejto téme. Ďakujeme.
|
Čl. 14 ústavy, už budem končiť. Čl. 14 ústavy píše, štát zabezpečuje ochranu právnejším, a preto ak novelizáciou ústavy idete obmedziť práva transrodzích ľudí, zameriavate sa na najmenšiu zo všetkých menšín. Zameriavate sa na ani nie 1 % populácie, a pritom transľudia nie sú dôvodom, prečo sú na Slovensku drahé potraviny. Transľudia nie sú dôvodom prečo na Slovensku padajú mosty a v nemocniciach padajú plafóny. Transľudia nie sú ani dôvodom prečo ľudia na Slovensku tak kriticky majú nedostupné bývanie. Transľudia nie sú ani dôvodom prečo slovenskí žiaci a slovenské žiačky zlyhávajú v čitateľskej, či matematickej gramotnosti. Transľudia nie sú dôvodom prečo Slovensko nedokáže efektívne čerpať eurofondy. Transľudia nie sú ani dôvodom, prečo je naša krajina tak fatálne zraniteľná a nepripravená na dopady klimatickej zmeny. Transľudia nie sú ani dôvodom prečo pol mil. ľudí žije v obciach bez dobudovaných vodovodov a pol druha mil. ľudí v obciach bez dobudovanej kanalizácie. Transľudia nie sú ani dôvodom prečo je vybúchaná PP-ačka, atď., a tak podobne. Transľudia naozaj nie sú dôvodov prečo štyri Ficove vlády po takmer dvoch desaťročiach nedokážu krajinu opravovať, rozvíjať, budovať tak, aby Slovensko prosperovalo.
Kolegovia, kolegyne, ak hľadáte dôvody, prečo Slovensko v r. 2025 naozaj nie je úspešným príbehom, tak ja neviem. Vážení navrhovatelia, vážené navrhovateľky, mrzí ma to, ale naozaj sa zameriavate na zlé 1 % populácie. Skúste napr. u seba.
(Potlesk.)
|
Dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Musím povedať teda, že od rána odkedy tu sedím, tak táto celá diskusia je pre mňa osobne mimoriadne boľavá, ale zároveň tu boli také malé pozitívne deviácie ostrovčeky nádeje ako napríklad vystúpenie mojej kolegyne Beáty Jurík, ktorá začala s tým, že predostrela rôzne svoje identity a ja si myslím, že keby sme viacej rozprávali o svojich rôznych identitách, že by sme sa aj lepšie spoznali a že by sme si boli tak trošku bližšie a možno nehovorím, že so všetkými, ale možno by sme si boli bližšie, a že by sme tak nejak akože vedeli nájsť tú debatu. Tak to skúsim teda hej. Som progresívec, som Petržalčan, som farmár, som psíčkar, som vegán, som environmentalista, som publicista, som dobrovoľník, som syn, brat, strýko, som váš kolega, som člen LGBTI komunity, muž môjho muža, ale pre mnohých z vás som nejaká kultúrno-etická otázka. Ja teda úplne úprimne, že mám dosť jasno v tom, že kto som a možno, keby niektorí a niektoré z vás v sebe našli kúsok empatie, tak možno keby ste prišil a spýtali ste sa nielen mňa, ale aj iných LGBTI ľudí, tak by sme možno k sebe mali bližšie a možno by sme nemali ani túto diskusiu. Možno by ste presne vedeli ako a čím žijeme, ako nám prípadne viete pomôcť k dôstojnejšiemu, k rovnejšiemu životu takému aspoň z časti ako má majoritná spoločnosť. Neboli by sme pre vás žiadna otázka ani kultúrna, ani etická, ani žiadna iná, vedeli by ste, že sme živé cítiace osoby so svojimi túžbami, s emóciami, s cieľmi a videli by ste, že sme presne takí istí ako ste vy. Ale nie. Ja som dnes počul v tomto pléne rečniť pána podpredsedu parlamentu, pána Danka, ktorý nás tak konštantne nazýva títo ľudia. Nie je jediný samozrejme. Títo ľudia sme pre viacerých z vás, ktorí aj o nás tak trochu chcete rozprávať, ale neviete vlastne ako a je vám to celé také akože nepríjemné, okúňate sa, tak akože ošívate sa, že ako o nás vlastne hovoriť, lebo je vám to vlastne trošku nepríjemné, tak pre vás sme títo ľudia. Ľudia, s ktorými sa nejako treba vysporiadať, niekam nás prípadne odpratať, hodiť na nás nejakú čiernu deku, nech nás nevidno, nech neotravujeme, nech stále na seba neupozorňujeme. Títo ľudia. Koľkí z vás ani neviete vysloviť gay, lesby, bisexuáli, transrodové osoby. Pre vás sme jednoducho títo ľudia. Niečo medzi kultúrno-etickou otázkou a ukazovacím zámenom. Paráda. Jednoducho radosť žiť. Pán podpredseda Danko teda dnes rečnil a okrem toho teda, že sme títo ľudia, fasa, tak povedal a to ma celkom tak prekvapilo, to bolo aj zaujímavé, poďme sa rozprávať o tom, ako pomôcť párom rovnakého pohlavia. On samozrejme povedal mnoho ďalších vecí, ale teda zaznela aj táto veta. Vďaka za to. Ja som tak celkom akože vďačný, ak tento zámer alebo ten záujem je úprimný. Škoda, že túto diskusiu tak neriadenie pustením balónika chce otvoriť najmenší koaličný partner po štyroch vládach SMER-u, pričom pre SNS to teda nie je tenkrát poprvé vo vláde a najmä, ak tento balónik vypúšťa, keď celý civilizovaný svet, celý civilizovaný svet má absolútne jasno v právach párov rovnakého pohlavia a má v tom jasno už pomerne dosť dávno. Ale okej. Radšej neskoro ako nikdy. Vďaka za to, ak je ten záujem úprimný, ale zároveň musím dodať, že ťažko tomu veriť, že tento záujem môže byť úprimný, keď podporíte pri hlasovaní pozmeňujúci návrh, ktorým chcete zakázať právne uznanie dúhových rodín. Pán Danko dnes tiež povedal a to ma teda úplne prekvapilo, citujem: "Poďme sa rozprávať ako pomôcť transrodovým ľuďom." Mňa naozaj prekvapilo, že to vôbec vyslovil a bol som v šoku teda, že to vyslovil aj pomerne citlivo, ale naozaj ma to prekvapilo. No opäť ja mám naozaj ťažký pocit, že môžem uveriť, že tento záujem je úprimný, ak zvažujete, že podporíte pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zaviedol zákaz právnej zmeny pohlavia. Teda, ak schválite ten pozmeňovák, tak transrodoví ľudia si už nebudú môcť zmeniť svoje meno, priezvisko, svoje rodné číslo v dokladoch a pohlavie už vôbec nie. Ak ste sa dnes pýtali, viacerí ste sa pýtali, špeciálne som si zapamätal pána Hazuchu, že komu konkrétne táto zmena ústavy ublíži. No tak verte, že nielenže tá zmena ústavy, ak teda prejde, ublíži, už táto diskusia, ktorá sa tu dnes vedie, ubližuje. Ubližuje konkrétnym ľuďom. Ubližuje dúhovým rodinám, ubližuje intersexosobám, ktoré ako keby ste ani nevideli, ubližuje transrodovým osobám, ubližujete nám LGBTI komunite, ubližujete a ublížite, ak novelizujete Ústavu Slovenskej republiky a verte mi, že je naozaj veľmi ťažké uveriť predkladateľom, keď na jednej strane hovoria, že ústavnou zmenou sledujú nejaký dobrý zámer hej, ale zároveň tiež hovoria, že rešpektujú dôstojnosť všetkých. Ja stále hľadám ten dobrý zámer. Dobrý zámer koho? Čo je dôstojné na tom, že chcete vedome komplikovať život konkrétnym ľuďom už v bez tak komplikovaných životných situáciách. Slovami premiéra Fica v diskusii o zmene ústavy odznelo toho mnoho, ale okrem iného povedal, že do ústavy sa dostane to čo je normálne. A pritom opravte ma, ak sa mýlim, to čo je normálne, v ústave už dávno máme. To čo je normálne, máme konkrétne teda v ústave v čl. 13, kde sa píše, citujem. Všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona. Ale zároveň to čo je normálne, máme tiež v čl. 18, kde sa veľmi jasne píše o práve na dôstojnosť, ktoré sa považuje za základný princíp ochrany ľudských práv. No a potom je tam čl. ústavy, kde sa píše, že Slovenská republika je demokratický právny štát, ktorý rešpektuje ľudské práva a základné slobody. Toto je normálne. Normálne vo všetkých slušných vyspelých demokraciách, v krajinách, ktoré rešpektujú každého a každú všetkých ľudí bez rozdielu. V krajinách, kde politici a političky netriedia ľudí ako na separačnej linke na ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) prvej, druhej, tretej, štvrtej a neviem koľkej kategórie. Netriedia ľudí, lebo sa rozhodli, lebo teraz sa im to hodí, lebo môžu, lebo sa im chce, lebo si myslia, že tak to nejako má byť, lebo krehkou väčšinou a bez širokej spoločenskej diskusie chcú rozhodnúť o tom, čo je normálne a podľa dnešnej diskusie v tomto pléne sa ešte aj prikrývajú nejakým pofidérnym prieskumom verejnej mienky pofidérnej prieskumnej agentúry. Nehnevajte sa, ale naozaj? Na toto sme si mali akože zvyknúť v tejto diskusii, že takto to budete robiť, že vy si objednáte prieskum nejakej pofidérnej verejnej prieskumnej agentúry a to budete dávať pomaly ešte do dôvodovej správy, že to je ono, to je ten dôvod, prečo to ideme meniť. Perfektné. Výborné. Gratulujem vám. Ale ešte raz. To čo je normálne, už v ústave máme. Všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona. Toto je normálne, kolegovia, kolegyne, v civilizovanej spoločnosti. Čiže tí z vás, ktorí zvažujete, že pri hlasovaní podporíte novelizáciu ústavy, tým pádom slovenskej verejnosti hovoríte niečo také, ako pred zákonom sú si rovní a právo na rovnakú ochranu zákonom majú iba tí, ktorí povieme my. Nikto iný. My sa rozhodneme, kto má právo na ochranu. My a nikto iný. Viete, ono je nekonečne únavné a otravné a boľavé a nechutné, že vôbec stále sme objektom riešenia. Že počúvame, akí sme, čo chceme, a že vôbec niečo si dovoľujeme chcieť, čo môžeme, čo nemôžeme, že sme zneužívaní na vytĺkaní lacných politických bodov, a že toto celé musíme konštantne počúvať vždy, keď sa niekto rozhodne, že práve teraz potrebuje si trošku nahnať v prieskumoch nejaké body, že to padá, tak to ideme vylepšiť. Je to ubližujúce a hlavne je to perfídne, keď od navrhovateľov počúvame, ako na jednej strane tieto škodlivé zmeny navrhujú a zároveň tvrdia, že rešpektujú ľudskú dôstojnosť, a že určite ale garantovane nikomu nechcú nijako ublížiť. Nikdy v živote nechcú nikomu ublížiť a pritom celé to čo robíte a ako o tom rozprávate, ako to prezentujete, je ubližujúce a predsa to robíte. Robíte to vedome, vedome ubližujete a možno aj ublížite, ak táto novela prejde. Nikomu touto novelou nepomôže. Iba ublížite a najviac zo všetkého ublížite tej najmenšej možnej menšite zo všetkých menšín na Slovensku a nielen na Slovensku, ale na celom svete. Najmenšou možnou menšinou zo všetkých menšín sú transrodové osoby. Mňa by naozaj úprimne zaujalo, keďže mám viacero ľudí, s ktorými som v kontakte pravidelnom z tejto komunity, že či ste sa vôbec aspoň s jednou transrodovou osobou ako navrhovatelia, navrhovateľky rozprávali. Či ste sa vôbec stretli, pýtali ste sa, počúvali ste aktívne. Ja o tom naozaj úprimne, úprimne pochybujem. Čl. 14 ústavy, už budem končiť, čl. 14 ústavy píše, štát zabezpečuje ochranu práv menšín. A preto ak novelizáciou ústavy idete obmedziť práva transrodových ľudí, zameriavate sa na najmenšiu zo ...
=====
|
|
|
Ďakujem za slovo, pán predseda vy ste pripomenuli, ako keby sme mohli zabudnúť, že Slovenská republika má od roku 2014 v Ústave článok, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. No, tak predtým ako do Ústavy implementujeme ďalšie deklaratórne ustanovenie, tak možno by sme sa mohli zamyslieť a porozprávať sa o tom, že alebo tak po vyše desaťročí myslím si, že je čas trošku rekapitulovať a vyhodnocovať, nie? Že ako konkrétne toto slovenským rodinám pomohlo? Aký prospech to reálne prinieslo? Aké reálne benefity z toho slovenské manželstvá čerpajú? Čo konkrétne táto ústavná zmena pozitívne ovplyvnila? Aké konkrétne zlepšenia priniesla pre slovenské manželské zväzky? Lebo úprimne naposledy, keď som sa pýtal, bolo to na výjazdovom rokovaní nášho poslaneckého klubu na Orave, tak tam som sa pýtal a manželstvá, ako jedinečné zväzky mužov a žien, sú ťažko skúšané. Napríklad odlúčením manželov a manželiek. Tým, že manželia chodia na dlhodobé pracovné cesty do zahraničia, napríklad montovať výťahy, a ženy zostávajú samé s deťmi doma. A mnohé sprievodné javy to má. Napríklad je tam aj zvýšená osamelosť matiek, ktorá je sprevádzaná zvyšujúcim sa počtom alkoholizmu žien, domáceho násilia rodinných konfliktov, následne aj zvyšujúce sa množstvo rozvodov a tieto manželstvá podotýkam vo veľmi konzervatívnom regióne neuchránila ani ústavná deklarácia o tom, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. Tým manželstvám, a nielen týmto nepomohla ústavná zmena, ale pomohli by im kvalitné verejné politiky. A tak isto to platí aj v prípade tej rovnosti v odmeňovaní. Čo keby ste na to išli z iného konca, že by ste začali kvalitnými verejnými politikami a až potom uvažovali nad nejakou ústavnou zmenou?
|
Ďakuje za slovo. Pán kolega. Vy ste vo svojom vystúpení urobili taký pomerne exaktný výpočet všetkých prínosov KDH, ktoré sú nespochybniteľné. Spomenuli ste aj to ako KDH bolo v roku 2014 pri zmene ústavy kam teda pribudla ochrana manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy. Túto novelu ste presadili v spolupráci so SMER-om. No a potom ste sa tuším dve volebné obdobia nedostali do parlamentu. Tak ja pevne verím, že tento kolap ste si tak veľmi dôsledne a hĺbkovo vyhodnotili. Ak nie tak stále na to máte čas.
|
Ďakujem za slovo. Lucia povedala si, rodiny sú rôzne, súzniem s tým, pretože napríklad v mojej rodine máme tínedžerku, ktorá vo veľmi nízkom veku prišla o svoju maminu, otca ani nespoznala, vyrastala s babkou. Keď prišla pred dvomi rokmi o babku, tak teraz vyrastá so svojou tetou, s jej mužom a so synom. Aj napriek tomu, že vyrastá mimo toho klasického bájneho rámca tradičnej rodiny, nech to znamená čokoľvek, tak samozrejme štát sa postaral o to, aby ona nielen sama ale aj jej opatrovníci čelili jednej byrokratickej prekážke a dokonca dovolím si povedať byrokratickej šikane, za druhou. A je to síce dieťa s veľmi ťažkým osudom, s nepredstaviteľnou sériou boľavých skúseností, ale je to dieťa s veľkým potenciálom a s veľkým talentom a je o ňu postarané najlepšie ako o ňu postarané byť môže. Takže áno, rodiny sú rôzne a aj napriek tomu tento parlament krehkou väčšinou namiesto toho, aby tým rodinám pomáhal, aby uznal, že rodiny sú rôzne a nemusia to byť len rodiny dúhové, napríklad to môžu byť aj rodiny jednorodičovské, tak tento parlament krehkou väčšinou terorizuje všetkých, kto nezapadajú do nejakého fiktívneho, bájneho, vymysleného vzorca tradičnej rodiny. No a súzniem aj s tým, čo si povedala, že žiješ oveľa konzervatívnejšie než predkladateľ tejto ústavnej novely, tak súzniem s tým preto, lebo ja s mojím mužom napríklad a našimi dvomi psami tiež sme suverénne najnudnejšia rodina na našej ulici.
|
Vďaka za slovo. Pán poslanec, svoju argumentáciu ste opreli o to, čo hovorí teda ten spomínaný prieskum verejnej mienky a akú podporu v tomto prieskume majú vami navrhované zmeny. Tak skúste sa napr. v prieskume spýtať, dám vám tip. Ste za to, aby poslanci mohli vo svojich vystúpeniach v Národnej rade neklamali a nepoužívali vymyslené tvrdenia, ktorými šíria dezinformácie o práci svojich politických konkurentov, alebo sa spýtajte, ja neviem, ste za to, aby poslanci Národnej rady riešili skutočné problémy krajiny, nie populistické fantasmagórie, alebo ešte lepšie. Ste za to, aby politici niesli zodpovednosť za zmarené investície a zneužívanie verejných zdrojov, alebo aby vládni politici nekryli korupčné správanie svojich kamarátov, alebo úplne najlepšie. Skúste sa spýtať v prieskume. Ste za to, aby vláda stavala nové mosty, nemocnice, vodovody, kanalizácie, školy, aby modernizovala a rozvíjala krajinu namiesto toho, aby stavala haciendy pre svojich kumpánov? Skúste sa toto spýtať v prieskume verejnej zmienky a uvidíme, že aká široká spoločenská zmena z toho vznikne a tiež uvidíme, že čo potom z toho dostanete do ústavy. Vďaka.
|
Budem reagovať na pána ministra, pretože pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, budem ho citovať, nie sme všetci rovnakí, sme rozdielni, povedali ste, že teda toto platí ako doma, tak v Únii. Nie sme všetci rovnakí, sme rozdielni, tak z akého dôvodu to nerešpektujete? Prečo ako politici a političky, ktorí ste dostali mandát od občanov tejto republiky, nepracujete v prospech všetkých občanov a všetkých občianok? Prečo tu triedite občanov na občanov prvej, druhej, tretej, šestnástej, frštnástej, neviem koľkej kategórie? Prečo triedite ľudí, lebo ste sa rozhodli? Lebo môžete. Lebo sa vám chce. Lebo si myslíte, že to tak má byť, lebo nemáte nič iné na roboty, lebo neviete nič iné urobiť, lebo to robíte, lebo je to podľa vás normálne, nech to znamená čokoľvek to slovo normálne. No podľa mňa to teda normálne nie je deliť ľudí na tých správnych a na tých ostatných. A predsa to robíte. A robíte to pretože nič iné robiť neviete. A ja len pripomínam, že tie návrhy, ktoré práve teraz prerokovávame a ktoré chcete dostať do ústavy, chcel už pred štyrmi rokmi v roku 2021 do ústavy dostať aj pán Kotleba so svojou ĽSNS, tá ĽSNS, proti ktorej premiér Fico v roku 2016 staval hrádzu proti extrémizmu, no a teraz, štyri roky neskôr, staviate alebo teda chcete presadiť zmeny, ktoré prezentujete ako hrádzu inú, tak ja si myslím, že nepotrebujeme na Slovensku ďalšie hrádze, ako povedal aj kolega Prostredník, potrebujeme mosty, mosty medzi rozdelenými časťami spoločnosti, ideálne aj mosty, ktoré ľuďom nebudú padať na hlavu, no možno aj tie by ste mohli dostať do ústavy, lebo keď budú bezpečné mosty v ústave, tak možno sa všetko zmení a zrazu všetky mosty na Slovensku budú bezpečné. Tak skúste aj to dať do ústavy. (Potlesk.)
|
Vďaka za slovo, tebe, Tina, za tvoje vystúpenie. Správne si podotkla, že systém hádže zodpovednosť na rodičov, pretože, pri všetkej irónii, rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením toho majú málo na pleciach, pravda, tak treba ešte viacej hodiť. A ďakujem ti aj, že si vo svojom vystúpení...
===== Vďaka za slovo a tebe, Tina, za tvoje vystúpenie. Správne si podotkla, že systém hádže zodpovednosť na rodičov, pretože pri všetkej irónii rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením toho majú málo na pleciach, pravda, tak treba ešte viacej hodiť. A ďakujem ti aj, že si vo svojom vystúpení nasvietila problematiku duševného zdravia detí a mladých, lebo to naozaj teda nie je téma do pekného počasia a je to téma, ktorej by sme sa mali venovať každý deň, celý deň a ja som vďačný, že vo svojom vystúpení si to jasne pomenovala a robíš to pravidelne a systematicky, že zrozumiteľne hovoríš o tom, kde konkrétne štát zlyháva. V našej krajine dlhoročne fungovala sieť školskej psychológie, ktorá bola financovaná cez eurofondy. No bola to pomoc, ktorá bola jasne časovo obmedzená a vymeraná konkrétnym časom do budúceho roka. Európska únia zreteľne povedala, vyriešte si to dovtedy, potom je to celé na vás, na vašich pleciach.
Ja sa obávam tej reality, keď vládu v roku 2026 prefacká situácia a zamýšľam sa nad tým, že na koho to potom opäť hodia, že kto bude vinný, že štát je nepripravený. Na Ódora? Na Progresívne Slovensko? Kto bude vinný? Na koho to opäť hodia?
A len pripomeniem, že pri príležitosti Európskeho týždňa duševného zdravia sme spoločne vyzvali aj vládu, aby garantovala financovanie školskej psychológie zo štátneho rozpočtu. Ja sa obávam, že jednak túto výzvu ani nepovšimli si a druhá vec je, že nemali čas to riešiť, pretože tento parlament rieši hmyz v potravinách, lebo Andrej Danko číta hoaxy na hlavných správach, premiér lieta po diktatúrach, riešia to, aby z ústavy bola učebnica biológie siedmeho ročníka na základnej škole a tak podobne.
Takže, Tina, ďakujem, pracujeme ďalej.
|
Vďaka za slovo, tebe, Tina, za tvoje vystúpenie. Správne si podotkla, že systém hádže zodpovednosť na rodičov, pretože, pri všetkej irónii, rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením toho majú málo na pleciach, pravda, tak treba ešte viacej hodiť. A ďakujem ti aj, že si vo svojom vystúpení...
===== Vďaka za slovo a tebe, Tina, za tvoje vystúpenie. Správne si podotkla, že systém hádže zodpovednosť na rodičov, pretože pri všetkej irónii rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením toho majú málo na pleciach, pravda, tak treba ešte viacej hodiť. A ďakujem ti aj, že si vo svojom vystúpení nasvietila problematiku duševného zdravia detí a mladých, lebo to naozaj teda nie je téma do pekného počasia a je to téma, ktorej by sme sa mali venovať každý deň, celý deň a ja som vďačný, že vo svojom vystúpení si to jasne pomenovala a robíš to pravidelne a systematicky, že zrozumiteľne hovoríš o tom, kde konkrétne štát zlyháva. V našej krajine dlhoročne fungovala sieť školskej psychológie, ktorá bola financovaná cez eurofondy. No bola to pomoc, ktorá bola jasne časovo obmedzená a vymeraná konkrétnym časom do budúceho roka. Európska únia zreteľne povedala, vyriešte si to dovtedy, potom je to celé na vás, na vašich pleciach.
Ja sa obávam tej reality, keď vládu v roku 2026 prefacká situácia a zamýšľam sa nad tým, že na koho to potom opäť hodia, že kto bude vinný, že štát je nepripravený. Na Ódora? Na Progresívne Slovensko? Kto bude vinný? Na koho to opäť hodia?
A len pripomeniem, že pri príležitosti Európskeho týždňa duševného zdravia sme spoločne vyzvali aj vládu, aby garantovala financovanie školskej psychológie zo štátneho rozpočtu. Ja sa obávam, že jednak túto výzvu ani nepovšimli si a druhá vec je, že nemali čas to riešiť, pretože tento parlament rieši hmyz v potravinách, lebo Andrej Danko číta hoaxy na hlavných správach, premiér lieta po diktatúrach, riešia to, aby z ústavy bola učebnica biológie siedmeho ročníka na základnej škole a tak podobne.
Takže, Tina, ďakujem, pracujeme ďalej.
|
Vďaka za slovo, tebe, Tina, za tvoje vystúpenie. Správne si podotkla, že systém hádže zodpovednosť na rodičov, pretože, pri všetkej irónii, rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením toho majú málo na pleciach, pravda, tak treba ešte viacej hodiť. A ďakujem ti aj, že si vo svojom vystúpení...
===== Vďaka za slovo a tebe, Tina, za tvoje vystúpenie. Správne si podotkla, že systém hádže zodpovednosť na rodičov, pretože pri všetkej irónii rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením toho majú málo na pleciach, pravda, tak treba ešte viacej hodiť. A ďakujem ti aj, že si vo svojom vystúpení nasvietila problematiku duševného zdravia detí a mladých, lebo to naozaj teda nie je téma do pekného počasia a je to téma, ktorej by sme sa mali venovať každý deň, celý deň a ja som vďačný, že vo svojom vystúpení si to jasne pomenovala a robíš to pravidelne a systematicky, že zrozumiteľne hovoríš o tom, kde konkrétne štát zlyháva. V našej krajine dlhoročne fungovala sieť školskej psychológie, ktorá bola financovaná cez eurofondy. No bola to pomoc, ktorá bola jasne časovo obmedzená a vymeraná konkrétnym časom do budúceho roka. Európska únia zreteľne povedala, vyriešte si to dovtedy, potom je to celé na vás, na vašich pleciach.
Ja sa obávam tej reality, keď vládu v roku 2026 prefacká situácia a zamýšľam sa nad tým, že na koho to potom opäť hodia, že kto bude vinný, že štát je nepripravený. Na Ódora? Na Progresívne Slovensko? Kto bude vinný? Na koho to opäť hodia?
A len pripomeniem, že pri príležitosti Európskeho týždňa duševného zdravia sme spoločne vyzvali aj vládu, aby garantovala financovanie školskej psychológie zo štátneho rozpočtu. Ja sa obávam, že jednak túto výzvu ani nepovšimli si a druhá vec je, že nemali čas to riešiť, pretože tento parlament rieši hmyz v potravinách, lebo Andrej Danko číta hoaxy na hlavných správach, premiér lieta po diktatúrach, riešia to, aby z ústavy bola učebnica biológie siedmeho ročníka na základnej škole a tak podobne.
Takže, Tina, ďakujem, pracujeme ďalej.
|
Vďaka za slovo, tebe, Tina, za tvoje vystúpenie. Správne si podotkla, že systém hádže zodpovednosť na rodičov, pretože, pri všetkej irónii, rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením toho majú málo na pleciach, pravda, tak treba ešte viacej hodiť. A ďakujem ti aj, že si vo svojom vystúpení...
===== Vďaka za slovo a tebe, Tina, za tvoje vystúpenie. Správne si podotkla, že systém hádže zodpovednosť na rodičov, pretože pri všetkej irónii rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením toho majú málo na pleciach, pravda, tak treba ešte viacej hodiť. A ďakujem ti aj, že si vo svojom vystúpení nasvietila problematiku duševného zdravia detí a mladých, lebo to naozaj teda nie je téma do pekného počasia a je to téma, ktorej by sme sa mali venovať každý deň, celý deň a ja som vďačný, že vo svojom vystúpení si to jasne pomenovala a robíš to pravidelne a systematicky, že zrozumiteľne hovoríš o tom, kde konkrétne štát zlyháva. V našej krajine dlhoročne fungovala sieť školskej psychológie, ktorá bola financovaná cez eurofondy. No bola to pomoc, ktorá bola jasne časovo obmedzená a vymeraná konkrétnym časom do budúceho roka. Európska únia zreteľne povedala, vyriešte si to dovtedy, potom je to celé na vás, na vašich pleciach.
Ja sa obávam tej reality, keď vládu v roku 2026 prefacká situácia a zamýšľam sa nad tým, že na koho to potom opäť hodia, že kto bude vinný, že štát je nepripravený. Na Ódora? Na Progresívne Slovensko? Kto bude vinný? Na koho to opäť hodia?
A len pripomeniem, že pri príležitosti Európskeho týždňa duševného zdravia sme spoločne vyzvali aj vládu, aby garantovala financovanie školskej psychológie zo štátneho rozpočtu. Ja sa obávam, že jednak túto výzvu ani nepovšimli si a druhá vec je, že nemali čas to riešiť, pretože tento parlament rieši hmyz v potravinách, lebo Andrej Danko číta hoaxy na hlavných správach, premiér lieta po diktatúrach, riešia to, aby z ústavy bola učebnica biológie siedmeho ročníka na základnej škole a tak podobne.
Takže, Tina, ďakujem, pracujeme ďalej.
|
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ja by som sa v nadväznosti na to, čo povedala pani poslankyňa Veslárová o tej časti správy, kde sú zbilancované odporúčania pani komisárky a aj to, ktoré z nich boli akceptované alebo teda v akom počte, mňa by možno aj zaujímali tie dôvody, pre ktoré tie neodporú... teda odporúčania, ktoré neboli akceptované, že prečo neboli, prečo neboli akceptované, lebo ja úplne zase rozumiem tomu, že niečo iné je pomenovať problém a povedať, že takto by sa to malo riešiť a prípadne z opozície prísť s nejakou legislatívnou iniciatívou a niečo iné je proste vytvoriť, vytvoriť reálne predpoklady pre to riešenie, a teda úlohou komisárky je pomenovávať problémy a upozorňovať na ne, úlohou opozície je kritizovať, kritizovať vládu a prichádzať, prichádzať s vlastnými návrhmi, ale tak to už tak býva, že len výnimočne koalícia akceptuje niečo, čo príde z opozície. A mňa by naozaj úprimne zaujímalo, že ako to pani komisárka vníma, že z tých jej podnetov, ktoré, teda neviem, či to máte zbilancované, že ktoré sú povedzme že bolo by dobré, ale sú nejaké objektívne dôvody, pre ktoré, pre ktoré to nejde naplniť alebo je to príliš komplikované, a ktoré sú také že by sa, že by sa dali riešiť, keby existovala politická vôľa, že povedzme upraviť, upraviť zákon a nejaký posun, nie definitívne riešenie, ale nejaký posun, posun by nastal. Teda ak by ste vedeli v záverečnom slove alebo v rozprave ešte k tomuto niečo povedať, tak to určite by ma, určite by ma zaujímalo, lebo by nám to dalo nejaký obraz o prístupe k tejto téme.
|
Vďaka za slovo, aj vám, pán kolega, za vaše vystúpenie. Spomenuli ste spôsob, ako regulujeme, resp. možno aj lepšie povedať, ako neregulujeme technológie a sociálne médiá. No regulácia sociálnych sietí, špeciálne toho užívateľského rozhrania tak ako ho vidia dnes deti a mládež, to je výzva, ktorá je pred nami nielen národne, ale aj v rámci Európskej únii, pretože tam sa už tie kolesá rozhýbali. Ja sa ale obávam, že pri tomto vedení štátu sa tak dôležitej a odvážnej diskusie, poťažmo odbornej a na dátach založenej nedočkáme, to nás iba sotva čaká pri koalícii, ktorá sa opiera o virtuálnu pomoc internetových agresorov, ktorí sú napr. aktuálne umiestnení v justičáku, k dispozícii, samozrejme, majú aj iných mizogýnov, incelov, prípadne trolie farmy, ktoré sú financované z Kremľu, a nielen, no a tento obsah vidia deti a mládež a v tomto obsahu sa strácajú a ocitajú sa úplne bežne v spároch predátorov a dáta o duševnom zdraví, tak ako ich napr. zverejňuje IP-čko, hovoria absolútne jasne, hovoria o tom, že deti sa radikalizujú čoraz viac, žiaľ, v tichosti, za zatvorenými dverami svojich detských izieb a čo je úplne šokujúce, že sa radikalizujú napr. častejšie angažovaní žiaci s dobrými známkami. No a keď si spravíme test výkonom tejto vlády, tak iba za posledné obdobie, psychotesty na Slovensku sú zastaralé, ale z plánu obnovy vypadli. Zákon o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti je aktuálne paralyzovaný, bol stiahnutý z rokovania parlamentu pred druhým čítaním, sektor školstva z neho vypadol. Národný program duševného zdravia hádam nemôže byť viacej všeobecný, chýba mu financovanie a tak ďalej a tak podobne. Takže téma duševného zdravia celkovo celej populácie, ale špeciálne deti a mládeže, to je výzva, ktorá verím, že pred nami stojí a že keď vymeníme túto vládu, tak sa jej chopíme naozaj zodpovedne, odborne a budeme vychádzať z dát a z konkrétnej praxe.
Vďaka.
|
Vďaka a súzniem s tým tvrdením, že stačí si tú správu prečítať a nájsť si tam, pretože každý si tam nájde niečo, čo zaujme, prípadne môže byť inšpiráciou pre ďalšiu poslaneckú prácu. Okrem toho akustického smogu, ktorý som už spomínal v predchádzajúcom svojom príspevku, vo svojej správe sa verejný ochranca práv venuje aj environmentálnym záťažiam, čím pán Dobrovodský nadväzuje na monitoring, ktorý započala už jeho predchodkyňa pani Patakyová. Tých environmentálnych záťaží sú stovky. Podľa správy VOPS s vysokou prioritou je ich cez 140. A zhodou okolností včera dvaja ministri, nazvime ich pracovne Jajo a Pajo, si urobili tlačovku v Strážskom kvôli PCB-čkám, boli to, samozrejme, Matúš Šutaj Eštok a Tomáš Taraba. Tomáš Taraba, ten, ktorý napríklad spomalil riešenie, resp. zastavil riešenie vrakúnskej skládky, ale práve tú tlačovku v Strážskom využil na to, aby opäť šíril svoje nezmysly a neinformované bludy, ktoré neustále opakuje a podľa rôznych možností ich, samozrejme, aj formuje bez dát a bez analýz stále rozpráva o tom, že Slovensko potrebuje tri až štyri spaľovne, čo už samo osebe je, akože to je extrém. Tri alebo štyri. Lebo to nie je jedno a to isté, hej? Lebo nehovoríme o nejakej piecke za pár stovák eur, hej, tu hovoríme o projekte za desiatky až stovky miliónov eur, ktoré nevznikajú na jeden, dva, tri, ale na desiatky rokov, ktoré sú, samozrejme, keď si urobíte test hierarchiou zákonov, hierarchiou odpadového hospodárstva, tak tam tiež nenájdete súlad. Ale Taraba stále rozpráva o tom, že potrebujeme tri alebo štyri nové spaľovne. Najskôr sme ich mali mať na komunálny odpad, potom na nebezpečný, potom na spaľovanie kadáverov, čiže on v tom sám nemá isto, hej?
Čiže otázne je, že či toto tiež nie je na podanie pre pána ombudsmana, lebo mám taký pocit, že aj pánovi ministrovi životného prostredia je zjavne upierané právo na prístup k informáciám o životnom prostredí.
|
Ďakujem za slovo a, Lucia, za tvoje vystúpenie, a pánovi verejnému ochrancovi práv za jeho prácu aj celému jeho tímu.
Lucia, ty si povedala skvelú myšlienku, že keby sme tu v tomto pléne spojili a venovali energiu tomu podstatnému, tak koľko životných situácií by sme dokázali spoločne vyriešiť. A ja z mnohých tém, ktoré Kancelária verejného ochrancu práv rieši, som minulý rok pri jednej konkrétnej legislatíve opakovane upozorňoval a na to upozorňoval aj pán ombudsman Dobrovodský na problematiku hluku v banskobystrických Rakytovciach a, samozrejme, nielen tam, pretože to je téma, s ktorou máme na Slovensku enormný problém. Ja som vtedy ministerku Dolinkovú viackrát upozorňoval na to, že chýbajúce hlukové mapy, ktoré stále na Slovensku chýbajú a realizácia rôznych opatrení, sú len základným krokom, ktorý máme ako dlh. A aj som pani ministerku vtedy interpeloval a ona mi povedala teda, že Úrad verejného zdravotníctva zhromažďuje údaje pred hlukom a v súlade s požiadavkami smernice, no a krátko na to, čo mi odpovedala na interpeláciu, prišla nóta z Európskej komisie, ktorá, myslím, že to bolo 3. októbra, ktorá vyzvala Slovenskú republiku, aby si konečne Slovenská republika splnila ohlasovacie povinnosti podľa smernice o hluku z roku 2002, z roku 2002. Je rok 2025 a my tie veci ešte stále nemáme doriešené.
Čiže vrátim sa k tvojej myšlienke, že keby sme naozaj venovali všetku možnú energiu v tomto pléne do reálnych problémov reálnych ľudí, ktorí nám dali reálnu dôveru, a neriešili by sme fiktívne problémy ako hmyz v potravinách, keď si pán Danko prečíta hoax na hlavných správach, a keby sme robili svoju robotu, od ktorej tu sme, tak sme dokázali aj s tými problémami reálne pohnúť. Ale to by tá strana pléna musela vyvíjať aktivitu.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
41.
Ďakujem za slovo.
Tak si to spočítajme. Premiér, generálny prokurátor majú navýšené renty, prezident dostal na fungovanie svojej kancelárie vyšší rozpočet, ministerka nekultúry si necháva posielať limuzínu na zahraničnú cestu, lebo odpadlo by z nej, keby si prenajala tamojšiu. Minister obrany si plní svoje chlapčenské mokré sny nákupmi vojenskej techniky a dáva kamošom zarobiť. Potom je tu zbytočné ministerstvo poľovníctva, ktoré kedysi bolo ministerstvo športu. A toto rozhadzovanie peňazí sledujú v priamom prenose ľudia, ktorí sami majú málo, plus podnikatelia, ktorým pípajú celý deň, každý deň notifikácie a vidia, ako im odchádzajú peniaze za vzduch kvôli hlúpej Ficovej transakčnej dani. Podniky krachujú, odchádzajú, zatvárajú, ľudia ostávajú na dlažbe a pomoc ľuďom, biznisu v tomto parlamente ništa. A pomoc samosprávam už vôbec nie.
Ja iba pripomeniem, že včera sme hlasovali v tomto pléne o mojom návrhu zákona, ktorým som chcel kompenzovať mestá a obce za to, čo v odpadovom hospodárstve pokazil kazisvet životného prostredia. A tak platia za to, za čo by mali platiť znečisťovatelia. Ale keďže znečisťovatelia sú Tarabovi kamoši, tak to hodil na samosprávy, poťažmo teda ďalšia vec, ktorú vo svojich rodinných rozpočtoch platia domácnosti Slovenskej republiky. Ja sa pýtam, naozaj koalícia chce za túto službu proti verejnosti vyššie poslanecké výplaty? A za čo konkrétne? Za čo konkrétne chcete tie výplaty? Čo ste urobili pre to, aby sa domácnosti, firmy, biznisy, samosprávy na Slovensku mali lepšie? Povedzte mi jednu vec, ktorú ste spravili v prospech verejnosti.
|
18.
Ďakujem za slovo.
Bea, určite si spomenieš, že pán Taraba okrem iného, teda aj kolegyňa Stohlová to spomínala, pán Taraba povedal, že vybudovanie prečerpávacej vodnej elektrárne pozdvihne turizmus v regióne. Lebo veď hrady a pamiatky sa nám tu rozpadávajú, musia ich svojvoľne opravovať občianski aktivisti, občianske združenia, ktoré sú ocejchované a táto vláda im kladie pod nohy jednu prekážku za druhou, pričom v kategórii obnovy pamiatok je najväčšou brzdou aktuálne ministerka Šimkovičová, kamarátka Tomáša Tarabu. Opäť pohľad do hlavy Tomáša Tarabu, povie si, že vlastne my to najviac, čo v rámci turizmu a kultúry vieme na Slovensku turistom ponúknuť, je prečerpávačka.
Poďte sa všetci pozrieť na prečerpávačku, wau, hej, úžasné. A spomínajúc Palcmanskú Mašu, ja som tam bol pred pár týždňami, pretože mám tam detstvo, veľa spomienok, v rámci nášho regionálneho výjazdu som sa bol pozrieť v obci Dedinky, no a teda je to pravda, že je tam úžasná priehrada, ale ten turizmus teda nejako nenapreduje za roky a práve miestni podnikatelia v turizme, aj pán starosta hovorí, že vie si predstaviť, že vláda by trošku viacej pomohla tomuto regiónu. A opäť ďalšia prekážka, chcú tam nanovo sprevádzkovať zanedbaný, aktuálne nefunkčný svah, urobiť tam napr., ja neviem, lyžiarsku školu a narážajú na Slovenský pozemkový fond, pretože ten povedal, že môžete si žiadať o to, aby sme vám to povolili, obnoviť tento svah, ale nám sa to nehodí teraz, ozvite sa niekedy nabudúce, alebo vôbec neodpovedajú.
Takže my tu máme priestor, kde môžeme podporovať turizmus, ten, ktorý kedysi prosperoval a bol úspešný a vplyvom rôznych historických udalostí je aktuálne zanedbaný. My na čom máme stavať, len tomu treba venovať energiu a neprichádzať s týmito úžasnými nápadmi ako "poďme zaliať päť chatiek".
|
6.
Ďakujem. By mi bolo ľúto, keby som prišiel o túto faktickú, lebo mám dneska takú piatkovú laškovnú náladu.
Ale vážne, keď som ťa počúval tak sumárne aj včera aj dnes, Tamara, tak ja som si vlastne v tej absurdnosti toho sumáru, ako si to zhrnula, predstavoval, že ako to asi vyzerá v hlave ministra životného prostredia, a predstavil som si, že tam býva taký malý päťročný Tomáško, ktorý chce každú chvíľu inú hračku, samozrejme, drahú, a ide ako také ADHD, hej, že chcem novú priehradu, chcem tri spaľovne, nie, chcem štyri spaľovne ale nie hocijaké, také plazmové, čo tam po tom, že je to sci-fi. Chcem úložisko oxidu uhličitého, také aké ešte nikto iný nemá. A takto si ide, hádže sa, samozrejme, o zem, a keďže Ježiško nám všetkým vidí do hláv, tak Ježiško sa už na to nemôže pozerať, tak mu napíše list, aby sa upokojil, aby bol trošku skromný. A keď si to Tomáško prečíta, tak si povie, že zlý Ježiško, Ježiško je určite závistlivý liberál, že mi nedopraje drahé nové hračky.
No ale teraz vážne, ja ďakujem tebe a ďakujem aj kolegom, ktorí ste pripravili tento návrh, ktorý je veľmi dôležitý a verím, že sa dostane tam, kam sa dostať má, aby trošku sa uzemnil aj minister životného prostredia, aby pochopil, že vo svojej funkcii musí postupovať nielen na základe budov, ale aj metodicky správne. Presne tak ako metodicky by mala exekutíva postupovať pri každej jednej investícii nielen pri tých, ktoré si svojvoľne niekto povie, že je strategická. Aby boli tie rozhodnutia založené na dátach, čo je teda aktuálnej exekutíve naozaj na míle vzdialené, aby každá jedna možná investícia prechádzala dôkladným posudzovaním vplyvov nielen na životné prostredie, ale aj, samozrejme, aby to bolo citlivé voči ľuďom, ktorých sa týka, aby to bolo citlivé aj voči tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|