Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, vy ste sa pri tom zdôvodňovaní návrhu viackrát dotkli strany Progresívne Slovensko. Ja by som vám teda rada podotkla, že ústava sa nemá reformovať ako súčasť politického boja, to za prvé. Má byť útočiskom alebo domovinou pre všetkých a nie zbraňou proti niekomu.
A po druhé, pre mňa je neuveriteľné, že tu riešime reformu ústavy údajne kvôli dekadenciám, hroziacim dekadenciám strany, ktorá je prvé dva roky v parlamente, nevídané. Ja som netušila, že budem mať raz takýto silný vplyv na spoločnosť. Ale bez irónie dovoľte mi povedať, že my sme tu práveže v roli tých konzervatívcov. My sme tu tí, ktorí chcú hájiť status quo, ktorí nechcú dopustiť takéto dekadencie na kvadrát, aké prináša práve tento návrh. Pretože vy ste tu tí, ktorí vnášajú do ústavy a odovzdávajú štátu do, na posúdenie slová ako verejná morálka. A my konzervatívne hájime to, že vec morálky je vecou občianskeho, ľudského, osobného posúdenia. Nie toho, že tu budeme mať nejaké komisie na posudzovanie verejnej, verejnej morálky. Teda my sme tu boli tí, ktorí chcú status quo, zatiaľ čo vy s tou reformou prinášate naozaj že, že legislatívnu dekadenciu.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa len v krátkosti chcela dotknúť toho toľko tu zmieňovaného a opakovaného slova aj u kolegu v rozprave, a to je tá suverenita. Ja si myslím, že keď sa schváli tento návrh, tak sa môžeme premenovať na Slovenskú suverenistickú republiku. A zvlášť teda, čo mňa, čo mňa pri tom zaujíma, stále neviem teda, že nad čím ideme budovať tú suverenitu, lebo ja stále neviem napríklad, čo je to tá národná identita. Pre mňa ako asimilovanú Rómku to hrá mimoriadne dôležitý význam, mám o tom hlasovať a neviem teda, či sa ma to týka, či ma to vylučuje, či ma to inkluduje alebo čo si mám presne alebo čo si ke... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) pod tým presne, presne predstavuje, lebo viete, pre mňa národná identita znamená napríklad aj to, že sa politici, ktorí tu pätnásť rokov vládnu, nezbavujú role riadiť štát a netransformujú sa do role internetových influencerov, lebo mám pocit, že tam sa tá politika posledných rokov uberá. Pre mňa je napríklad súčasťou národnej identity aj to, že sme krajina, v ktorej stále platí rul... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) a že sa nezačína o desiatej hodine debata o zmene volebného systému a v pléne pred tridsiatimi ľuďmi sa nevydáva za spoločenskú diskusiu.
A čo úplne ironické, keď sa za suverénnu vydáva krajina zvlášť voči medzinárod... voči európskemu spoločenstvu, ktorá nevie suverenisticky spojiť dve veľké mestá pätnásť rokov alebo tridsať rokov a vymedzuje sa voči tomu spoločenstvu, voči ktorého rozpočtu natŕča celý čas ruku.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
Ďakujem pekne za slovo. A ja by som chcela len pripomenúť, že Ústava nie je nástenka na ministerstve kultúry, na ktorú si pripneme, čo sa nám ideologicky hodí. Nie je to ani text, ktorý má byť horúcim a virálnym statusom na facebooku, napriek tomu sa asi nedá odškriepiť, že tu má teda časť predkladateľov ambíciu zneužiť túto vec ako na politickú exhibíciu. Jedným z hlavných argumentov sa tu teda opakovanie konštatuje, že má sa teda zabezpečiť suverenita v rozhodovaní o kultúrno-etických otázkach. Jednak kultúrno-etické otázky samozrejme nemajú žiadnu tobôž legálnu definíciu. To je ako napísať do Ústavy, že budeme rozhodovať podľa zdravého rozumu a nepovedať podľa koho zdravého rozumu, podľa koho etickej morálky a podľa koho morálnych zásad to tu budeme celé teda projektovať a kresliť. A pokiaľ ide o tú suverenitu. Viete, suverenita neznamená, že sa môžeme mirnix dirnix rozhodnúť, že budeme ja neviem z európskeho dohovoru vyškrtávať veci, ktoré sa nám nehodia, ako z nejakej poznámky, nehodiacej sa poznámky v eseji. A má to v podstate takú logiku, ako keby sme si jedného dňa povedali, že suverénne sa zriekame toho, že naše deti sa prestanú učiť násobilku, lebo sme suverénni a máme na to právo rozhodovať o tom ako rodičia, čo sa majú deti učiť na školách. V neposlednom rade oháňame sa tu prieskumami verejnej mienky, ja už som to spomenula, čiastočne to teda aj Lucia spomenula, no nie nadarmo je zákaz referenda o ľudských právach, však áno? Pretože keby sme takéto veci brali na potaz, tak tu dodnes máme systém, v ktorom je zakázané, ženám voliť a otroctvo sa považuje za podnikanie chránené zákonom. Takže ak by som si možno na záver smela dovoliť parafrázovať slová nebohého Františka, kto sme tu my všetci, aby sme si dovolili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem pekne za slovo. Neviem, či ste pán poslanec videli taký film, že vrtieť ti psem, "Vrtieť psom," okrem iného je to o výrobe súhlasu. O tom, že sa zo dňa na deň verejnosť začne zapodievať vojnou, ktorá neexistuje a ktorú americký prezident v tom filme vymyslel len preto, aby prekryl svoj sexuálny škandál. To je to, čo si tu mnohí neuvedomujeme, že my, politické elity máme obrovskú nukleárnu proste, nukleárny nástroj, že vieme ovplyvňovať presne výsledky vole, výsledky teda nielen volebných prieskumov, ale aj verejnej mienky. Vieme vyrábať verejný súhlas. Keď vy budete presne v takomto duchu, jak ste to tu predviedli masírovať verejnú mienku tým, že je tu nejaká hrozba progresivcov, prezliekania za ženy, mužov a vnucovania pohlaví, tak verte, že tí ľudia tomu budú, akokoľvek je to iracionálne, nezmyselné a technicky nemožné, po, po čase veriť. Ak sa teda mám dotknúť na chvíľku aj ja nejakých štatistík, tak mi povedzte napríklad ako by ste sa vysporiadali alebo teda možno nedajbože tiež s tým plánujete niečo robiť. Mám tu pred sebou dáta, kedy sa 58 % spoločnosti vyjadrilo, že demokracia v skutočnosti neexistuje, pretože skryté elity kontrolujú svet. 58 % ľudí si myslia, že celý svet ovládajú Židia, 72 % si myslí, že Rómovia by mali mať menší rozsah ľudských práv. Toto sú takisto všetko proste štatistické dáta overené výskumami, mnohé sú dokonca v niektorých vládnych politikách citované, a ja sa teda pýtam, že keď sa budeme riadiť takýmito, hej vyrobeným, vyrobeniu, vyrobenou mienkou, že, že kam nás to dovedie. Vy ste povedali jednu veľmi dôležitú vec a tá jediná sa mi páčila. Tu s ňou súhlasím, ja som si ju tu niekde aj poznačila, že vlády odchádzajú a prichádzajú a tá, a tá ústava, ústava ostane. Presne tak. Preto sa neopravuje sekerou, je to zmluva medzi občanom a štátom, nie nástroj jednej vlády. (Potlesk.)
|
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci dovoľte, aby som predniesla informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Viery Kalmárovej a Ingrid Kosovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zvýšeniu bezpečnosti v školách a školských zariadeniach tlač 801. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 841 z 15. apríla 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh tlač 801 v určenej lehote na svojej 57. schôdzi výboru ale neprijal k nemu platné uznesenie. Nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu poslankýň. Ďakujem skončila som. Otvorte prosím rozpravu.
|
6.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážení poslaneckí kolegovia, kolegyne, ja už som predtým v krátkosti tento návrh, transpozičnú novelu – volajme ju pracovne, komentovala, takže v tejto chvíli sa obmedzím možno iba na tie časti, ktoré potom aj v o chvíľu prednesenom pozmeňujúcom návrhu sa pokúsim vysvetliť, prečo teda ich navrhujeme zmeniť, a aj zdôvodniť, prečo takýmto spôsobom.
Si myslím, že tým spoločným, takto možno ešte úplne na úvod, aby sme nezačali hneď nejakou kritikou, tak sa patrí pochváliť, že v tomto prípade naozaj prichádza k transpozícii s výraznou časovou rezervou, čo, čo nie je obvyklé, takže z tohto pohľadu to je úplne v poriadku. Samozrejme aj, aj to, že prichádza k tej, k tomu transponovaniu v tom rámci tak ako to Európska únia vyžaduje, akurát že sme na úplne tých spodných, minimálnych požiadavkách. Tým, že sme to teda aj v tom minimálnom spodnom, hej, rozsahu takto transponovali, tak sme prišli k takej koncepcii, ktorá vlastne nabúrava tú súčasnú. Nazveme to tou veľkou amnestujúcou novelou, zavedenú koncepciu škôd. My v tejto chvíli máme vlastne, ak by teda to v tomto znení sme schválili už akoby takú tretiu kategóriu, hej? Máme, máme škody, ktoré sú zavedené tou veľkou novelou a ich spôsob trestania, a potom máme iný spôsob trestania, ak ide škody a ujmy na finančných záujmoch Európskej únie. A potom teda prichádza tretia verzia alebo tretí druh, tretie kategórie a to sú tie, o ktorých teda už aj pán, aj pán minister v úvode hovoril, a síce že sa zavádza nová škoda, alebo teda ak ide o porušenie v sume 10-tisíc eur a nejaký sankčný následok a potom 100-tisíc eur nejaký sankčný následok. Čiže je to úplne mimo toho konceptu škôd, ktoré dneska, hej, máme v Trestnom... v Trestnom zákone. A je teda na povážení, hej, že mohlo sa s tým ministerstvo vysporiadať vlastne dvomi spôsobmi. Ak by sme sa mali prispôsobiť tej škode 10-tisíc, tak by sme teoreticky, keby sme chceli, hej, postupovať spôsobom, že to nastavíme na škodu väčšiu, čo je u nás teda nad 20-tisíc euro, tak by sme nesplnili tú podmienku transpozície, lebo Európska únia žiada minimálne 10-tisíc, takže nemôžeme to nastaviť na 20-tisíc, lebo tá škoda je nastavená excesívne, takže neostáva nám nič iné iba nastaviť to na škodu malú, čiže prevyšujúcu sumu 700 eur. A takto to my aj teda navrhujeme. Čiže všade tie skutkové podstaty, ktoré, ktoré sú. Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej 10-tisíc eur by teda malo byť. Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej, alebo teda presahujúcej škody, škody malej, škodu malú.
A obdobne to teda platí pri tom druhom vyčíslení, kde je 100-tisíc, kde je teda potrebné ako na kvalifikované skutkové podstaty podľa smernice uplatniť vyššiu trestnú sadzbu pri prekročení prahovej hodnoty 100-tisíc eur, tak je možné ako okolnosť podmieňujúcu použitia vyššej trestnej sadzby stanoviť hranicu väčšej škody, čiže 20-tisíc. Znovu, lebo ten, keby neboli hranice škôd nastavené tak excesívne, ale značná škoda by bola povedzme na úrovni 50- alebo 100-tisíc, tak by to bolo možné uplatniť ako kvalifikačný znak na značnú škodu, čo sa týka tých navrhovaných skutkových podstát podľa § 417a ods. 2, § 417b ods. 2, § 417c ods. 3.
Čiže v tom návrhu sa teda pokúšam jednak zohľadniť tie požiadavky z tej smernice, ale zároveň tak, aby koncepčne zodpovedali tomu nadstaveniu škôd, ako ich zaviedla veľká trestná novela a nezavádzali sme nové verzie a varianty, ktoré potom naozaj absolútne zneprehladnia tak, tak komplexný, komplexný zákon ako je Trestný zákon. Čiže to je na margo, na margo vyčíslenia tých súm a škôd.
A druhá taká zásadná vec je, že, a už teda aj, aj pán minister spomenul, že sa zavádza pojem hrubá nedbanlivosť. A teraz rozmýšľam, ako to podať, lebo pre neprávnikov to musí byť absolútne nezáživne abstraktné a nepodstatné, ale, ale pre aplikačnú prax a nakoniec aj pre, pre obvinených to hrá sakra veľkú rolu, pretože náš Trestný zákon to teraz pozná, hej, že môžete spáchať úmyselne, a to teda, hej, priamy úmysel, nepriamy úmysel, ale aj z nedbanlivosti. A tu prichádza hrubá nedbanlivosť, čo sa nerozumie ako tretí kvalifikačný znak subjektívnej stránky, ale ako nejaká špecifikácia práve tej, práve tej nedbanlivosti. A keďže je definovaná, aby som to správne odcitovala, nejak tak, že, že páchateľ teda koná z hrubej nedbanlivosti a koná obzvlášť ľahostajne alebo závažne a tým teda poruší obvyklú opatrnosť. Lenže tá ľahostajnosť znamená v praxi čo? Prakticky čo znamená ľahostajnosť? Že ste uzrozumení, že ten následok, hej, nežiaduci, právne nežiaduci nastane a je vám to jedno. Ste s tým uzrozumení. Čiže ono to vlastne v tom vymedzení a spojení s ľahostajnosťou vlastne aj v tej aplikačnej praxi bude úplne splývať s nepriamym úmyslom.
Ja teda nie som úplne fanúšička pána sudca Šamku, v mnohých veciach spolu nesúhlasíme, ale mám tu práve aj jeho článok k tejto veci, kde je úplne presne to, čo som povedala, týmto istým spôsobom argumentuje aj on. Ak smiem odcitovať: Problematickým sa javí použitie slova ľahostajne v definícii hrubej nedbanlivosti, nakoľko súdna prax už dlhodobo priraďuje ľahostajnosť k následku trestného činu k nepriamemu úmyslu. Ide tu o tzv. nepriamu ľahostajnosť. V tomto smere možno poukázať na správu trestného kolégia publikovanú v Zbierke rozhodnutí a stanovísk č. 41/76, ktoré Najvyšší súd uvádza, že súdy ľahostajnosť páchateľa k následku spravidla považujú za uzrozumenie s následkom, a teda ide o nepriamy úmysel.
V zásade ja som sa osobne nebránim tomu, aby, aby takýto, hej, pojem a tento inštitút vstúpil aj do nášho Trestného zákona. Myslím, že Česi ho majú, len ono sa to nerobí takto. Nerobí sa to pre konkrétny trestný čin, nerobí sa to bez serióznej a obsiahlej odbornej diskusie. Nerobí sa to na účel transpozície, hej, že to je, to je naozaj to, snáď mi aj pán minister dá za pravdu, že zasahovať do subjektívnej stránky trestného činu len takto hala-bala je, je naozaj že príliš veľký vabank, a my už v tom, čo sme narobili v tom Trestnom zákone, si myslím, že ďalší moc veľmi nemôžeme dovoliť.
A možno ešte jeden alebo dva také body, ktoré súvisia aj s tým pozmeňovákom, ktorý prečítam a ktoré sa mi žiadajú zdôvodniť, je, sú výška trestov za tie novozavedené skutkové podstaty. Všimnite si už to, že som teda povedala, že sa ponechali tie škody 10-tisíc a 100-tisíc, ktoré sú väčšie ako tá naša, hej, malá škoda a značná škoda, ale zároveň je tam diskrepancie medzi tým, ako veľmi nízke tresty ukladajú. Hej, že máme tam, ja neviem, pri tých základných skutkových podstatách je tam, aby som nezavádzala, tuná to mám. (Rečníčka listuje v podkladoch.)
Porušenie reštriktívneho opatrenia. Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej 10-tisíc eur, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Tu pripomínam, že my sme zásadne zmenili zásady ukladania trestov, a teda v súvislosti so všetkou tou liberáciou trestov sa dostávame k tomu, že vlastne páchatelia týchto trestných činov sú spôsobilí vykúpiť sa banálnymi pokutami, a ako trvanlivo sú potom v tom pozmeňujúcom, alebo teda v transpozičnej novele vyčíslené obrovitánske pokuty pre, pre právnické osoby, čo už mi teda absolútne nedáva zmysel, hej, lebo v tomto, v tomto transpozičnej novele sa novelizuje aj zákon o zodpovednosti právnických osôb, kde dovtedy bolo, myslím, že možné uložiť pokutu do 4 mil., ak sa nemýlim. A teraz to tu máme, že do 40 mil.
Čiže ako som povedala, tým spoločným menovateľom je absolútna, absolútna nekoncepčnosť. Vymyká sa to tomu, ako sme už veľkou trestnou novelou nastavili niektoré inštitúty. Ja si myslím, že je to reparovateľné bez toho, aby sme akýmkoľvek spôsobom znížili to, čo tie nároky, ktoré na transpozíciu kladie teda tá smernica, ktorú preberáme, a zároveň aby sme boli v súlade s tým, ako to už teda veľká trestná novela nastavila, akokoľvek s ňou hlboko, hlboko nesúhlasím v niektorých veciach.
Takže teraz vás poprosím o zastavenie času.
Budem čítať teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ireny Bihariovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 659:
1. V článku I sa vypúšťa bod 2, ostatné novelizačné body v článku I sa primerane prečíslujú.
2. V článku I bode 5 sa v § 417a až § 417c slová: „v rozsahu najmenej 10 000 eur“ nahrádzajú slovami: „aspoň v malom rozsahu“.
3. V článku I bode 5 sa v § 417a až § 417c slová: „v rozsahu najmenej 100 000 eur“ nahrádzajú slovami: „vo väčšom rozsahu“.
4. V článku I bode 5 sa v § 417a až 417d slová: „až na tri roky“ nahrádzajú slovami: „až na štyri roky“.
5. V článku I bode 5 sa v § 417a a v § 417d slová: „šesť mesiacov až päť rokov“ nahrádzajú slovami: „jeden rok až šesť rokov“.
6. V článku I bode 5 sa v § 417b ods. 1 vypúšťa slovo: „hrubej“.
7. V článku I bode 5 sa v § 417c slová: „až na šesť mesiacov“ nahrádzajú slovami: „až na jeden rok“ a slová: „až na jeden rok“ sa nahrádzajú slovami: „až na tri roky“.
8. V článku II sa vypúšťa bod 2, ostatné novelizačné body v článku II sa primerane prečíslujú.
9. V článku II bod 3 znie:
„3. V § 15 sa slová: „štyri milión“ nahrádzajú slovami: „40 milión eur“.“
Ďakujem, skončila som.
|
87.
Ja pre členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ pripomínam, že dnes o 12.30 h v miestnosti 34. Ďakujem.
|
37.
Ďakujem pekne za slovo. Ja som pred chvíľkou povedala, že ten zákon v tom predkladanom znení sa svojimi účinkami dotkne chudobnej majority. Napriek tomu tu práve aj od teda koaličných zástupcov neustále počúvame o tom, ako to má spasiť Rómov. Tak potom vy sa rozhodnite, že kam to má mieriť a ako to teda ide, ktorú skupinu zachraňovať. Na margo Rómov vám už som teda povedala, že, že to nemá ako zachrániť, pretože mnohí z tých chudobných sú mimo týchto evidencií, za prvé. A za druhé, prosím vás pekne, povedzte mi a teraz dajme bokom tú farbu toho, ku komu to bude odobratie smerovať, že k čomu by asi tak mohlo namotivovať človeka, ak mu zoberiete tú jedinú existenčnú dávku. K čomu, že pôjde študovať Harvard? Alebo k čomu to má namotivovať?
A teda naviažem tu aj na to toľko zmienené rozhodnutie Ústavného súdu. Ústavný súd posudzoval súlad čl. 39, čo sú kategórie hospodárskych a sociálnych práv, ktoré sú naozaj závislé na možnostiach, ekonomických možnostiach štátu a tam naozaj sa môžeme baviť o tom, či a ako môže za akých okolností štát byť solidárny k občanovi. Ja hovorím o úplne inom ustanovení ústavy. To je ten oddiel, ktorý sa týka základných ľudských práv, ktoré sú neodňateľne, nesúditeľne, nepremlčiteľne a neprevoditeľné a nezávisia na zásluhách. A keďže dávka v hmotnej núdzi zabezpečuje prežitie, je existenčná dávka, práve preto nemôže byť podmienená ničím. Lebo právo na život nemôžete podmieniť zásluhami a prácou. To ani Severná Kórea toto nerobí, hej? Ale toto neposudzoval Ústavný súd, už to opakujem asi do nemlátom, ale keď to bude podané, možno sa o tom otvorí korektná debata a bude to zrozumiteľnejšie. Dokonca aj to, čo posudzoval Ústavný súd, tam povedal omylom, že ak by neexistovali iné príplatky k tejto dávke, tak možnože by sa to dalo naozaj považovať za protiústavné. Lenže tie príplatky k dávke sú viazané na tú základnú. Tam sa vtedy Ústavný súd... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
22.
Ďakujem pekne za slovo. No ja si naozaj v dobrom prezumpujem, že pán minister to naozaj nechce cieliť nejakou skrivodlivosťou voči Rómom. Pravda je taká, že ono to tých Rómov v skutočnosti až tak veľmi ani nezasiahne, pretože práve tí, ktorí naozaj sú bez práce a možno tí, o ktorých tu celý čas hovoríme, sú mimo veškerých evidencií. Respektíve sa im ani neoplatí čakať na nejakú takúto dávku a robia načierno, takže sa k nej ani nebudú, nebudú hlásiť a nebudú v evidenciách. Hovoria to aj štatistiky ústredia, najväčším poberateľom je jednotlivec 64 %, spoločne posudzované osoby tam, kde sú teda aj deti, to sú marginálne počty. Čiže týka sa to hlavne nerómov. Toto je od doby Kaníka, ktorý celú túto diskusiu o sociálnych reštrikciách zarámcoval útokom na Rómov, aby to lepšie predával. A hoci si teda myslím, že, že pán minister nemá takú, takú zákerácku náturu, predsa len práve kvôli tým asociáciám, hej, kde sa táto debata unáša, možno aj to, čo spomenuli kolegovia, že sa pri týchto, pri komunikácii tohto zákona stretáva so splnomocnencom. Naozaj to znovu vydáva ten signál, že sa to týka Rómov a mňa vždycky vytáča, že tí nerómovia, ktorí tým budú prví dotknutí, sa tým pádom stavajú na zadné netušiac, že to je proti nim, že to ani nie je pre Rómov, lebo Rómovia sú absolútne mimo evidencií.
A ešte mám jednu poznámku k tomu, k tomu ústavnému nálezu. Ja som si ho doniesla, aby som presne vykryštalizovala, že v čom je teda ten náš pohľad iný a v čom my chceme napádať na Ústavnom súde, ale teda vzhľadom na čas nechám si to na druhú faktickú poznámku. Tu som len chcela zaduplikovať, že aby sme správne rozumeli, kam ten zákon má mieriť. On sa dotkne nerómov, akurát že politicky sa to rámcuje práve pre získanie podpory ako teda bič na Rómov. Ďakujem.
|
73.
Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem len v krátkosti dotknúť toho, čo si povedal a povedal pán poslanec Krúpa na margo toho, čo bolo v pozmeňováku pri tých osobách, ktoré sú vylúčené z účasti zo záloh. Sú tam teda v tom súčasnom znení vylúčené teda osoby, ktoré mali na základe čestného prehlásenia problémy s alkoholom, nejakí patologickí hráči a tak ďalej a tak ďalej, plus teda osoby, ktoré sú alebo boli v minulosti členmi skupín, ktoré boli právoplatne súdom rozpustené. To znamená, že akýmkoľvek iným závadovým skupinám sú zálohy otvorené.
Dajme teraz bokom, že na Slovensku existuje iba jeden jediný subjekt, ktorý bol v roku 2005 rozpustený, to je Slovenská pospolitosť, a teda dnes už nenájdeme ani človeka, ktorý by mohol byť vylúčený ale nepripustený do záloh z tohto dôvodu. To, čo vám chcem nasvietiť sú, sú dve iné veci, že ak si ministri zodpovední za vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť myslia, že teroristicko-extrémistické skupiny, či už v minulosti, tobôž dnes, keď operujú v online prostredí ako neinštitucionalizované, vlastne leaderless skupiny, že oni si vedú ako skautský krúžok svojich členov. A my ich takto načapáme, že teda odhalili sme ich členstvo, tak potom máme zas s bezpečnosťou oveľa väčší problém, než sme si mysleli.
A po druhé to celkom potom asi aj vysvetľuje, že prečo my naháňame všelijakých fúzatých, bradatých Gruzíncov a ja neviem, nejakých chlapov s handrami na hlave a vystavujeme ich ako teda naozaj to najväčšie riziko štátu, voči ktorému sa musíme brániť.
To, čo mňa mimoriadne mrzí, a teraz budem nachvíľku osobná, že minister obrany veľmi dobre vie, v čom spočíva nebezpečenstvo takýchto závadových osôb a napriek tomu tieto zálohy otvára aj takému spektru ľudí. Vraj teda, kým sa neprejavia. Neprejavia sa, ale keď sa prejavia, tak to bude za štátne peniaze a v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
124.
Ďakujem za slovo.
Ja mám potrebu ešte raz zdôrazniť to, čo tu už viackrát zaznelo aj vo vystúpení pána poslanca Hargaša, a síce že činnosťou mimovládky prichádza k výkonu politických práv. Pointou politických práv je zaistiť občanovi alebo združeniu občanov dosah na správu veci verejných. Chápete? Čiže mimovládka nevie urobiť nijakú činnosť, ktorou by nemala vplyv na chod štátu, ale štát chce, aby sa mu z toho vyviňovala. Mňa by strašne zaujímalo, že teda aký typ aktivít má pán Gedra na mysli. Pokojne nech mi to hoci aj nakreslí, graficky znázorní, že či existuje taká aktivita, ktorú by nemusela mimovládka tým pádom, hej, dokladovať. Lebo ono je to na konci dňa tak, že dokonca tá mimovládka, aj keď nekoná, aj tak vyvolá rozhodnutie štátu a ovplyvní rozhodovacie procesy, lebo napríklad nevydá, ne... nepodá výkaz poistenca, ktorého zamestnáva, do Sociálnej poisťovne. Chápete? Že nedokáže existovať bez toho, aby jej činnosť mala v akomkoľvek smere, rozsahu a či priamo, alebo nepriamo dopad a interakciu k nám na verejné politiky. Však nato, nato vznikajú. To je jeden rozmer absurdít.
Potom v tom praktickom, hej, sa asi tiež nikto nepotreboval zaoberať tým, že ak sú pracovníci v mimovládke platení z, zo zdrojov či už teda, hej, verejných, alebo hoci aj súkromných, ak sú účelovo viazané, ony sú vždy účelovo viazané. To znamená, že pracovník, ktorý tam je, berie odmenu len presne na vymedzené výstupy, aktivity, úkony, ktoré mu donor povolil, ale štát ho núti k tomu, aby oklamal toho donora a aby miesto toho podával, hej, výkazy v danom čase alebo, alebo vykonával úlohu orgánu verejnej moci na úseku zákona o informáciách. Chápete, že to privodzuje tak absurdné, nes... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
102.
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja by som na poslanca chcela nadviazať v tej časti, kde ste spomenuli verejný záujem. Som rada, že tu zaznievajú presne tie veci, ktoré som chcela vniesť do pléna počas mojej rozpravy, ale keďže sa k nej už asi nedostaneme, tak aspoň takto.
To, kde sa opäť proste navrhovateľ nevyrovnal s principiálnymi, hej, nejakými zásadami, je, že ak štát zasahuje tak, že ho k nejakému zásahu zmocňuje priamo zákon, ako to je v tomto prípade, kedy generálne zmocňuje štát navrhovaná úprava k tomu, aby smel ukladať povinnosti subjektu občianskej spoločnosti, čiže oni automaticky majú legalizované právo zasiahnuť. Ak takéto niečo pripustíme, tak tu musíme mať že plejádu sakra vážnych, hej, že verejných záujmov, v prospech ktorej to dopustíme. Zatiaľ tu neodznel žiaden a osobne si neviem ani predstaviť, že čo by sa tam muselo nájsť. To, kde sa to zvyčajne, hej, dá realizovať, ak potrebuje štát zasiahnuť dozorujúcou, kontrolujúcou činnosťou do sféry, sféry na ihrisku, kde pôsobí občianska spoločnosť, tak to robí in concreto. A áno, vtedy sa musí veľmi citlivo vybalansovať, či tento zásah spĺňa, hej, test proporcionality, ktorá hodnota je chránená na ujmu ktorej a tak ďalej. A toto sú presne tie veci, okolo ktorých ten zákon podľa mňa ani nešiel, ani im nedal priestor, aby sa s nimi vyrovnal.
A taká jedna dobrá rada, že ak naozaj toto celé absolvujeme kvôli politickým mimovládkam, prečo vás, prekristapána, nenapadlo využiť § 12 ods. 3 zákona o združovaní, kde môže ministerstvo dať rozpustiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
84.
Ďakujem veľmi pekne.
Ja som si tu robila nejaké poznámky, kde som chcela nadviazať. Napríklad ste spomenuli, že to, ako si štát v tej verzii, ktorá teda je v súčasnosti pred schvaľovaním, uzurpoval právomoc dozorovať tú činnosť, ktorú mu subjekty občianskej spoločnosti vlastne v tom výkaze oznamujú. Toto je tiež jedna z tých úplných abnormalít, ktorá rozbíja to tradičné a historické nejaké nastavenie systémové vzťahov a mechanizmov fungovania medzi štátom a všetkými subjektami občianskej spoločnosti. Zvlášť ak teda vypichnem, že tie subjekty občianskej spoločnosti vznikajú na základe výkonu politického práva, práva združovacieho. A čokoľvek budú robiť, z logiky veci, pretože vykonávajú politické práva, aj keby nechceli, bude mať dopad – priamy či nepriamy – na rozhodovacie procesy v štáte. Lebo o tom sú politické práva, že dávajú, zaisťujú možnosť občanovi, ergo združeniu občanov, aby mu zostal vplyv na štát. A tu prichádza štát s nápadom, že, moji zlatí, vy mi to budete akože dávať na preverenie a ja od vás budem pýtať ďalšie doklady. A to, to kde sa robí, v Číne? Že aby štát dokladoval, aby občan dokladoval štátu, že vykonáva základné ľudské práva a štát mu čo bude(?), potvrdenie, osvedčenie, že, že... to je brutál. A že najhoršie na tom je, že tí, čo to predkladajú, ani nevedia, čo predkladajú a ani sa neunúvali, hej, viesť o tom normálnu diskusiu. Zase to vedieme v skrátených, hej, slotových intervaloch.
|
66.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem aj za tú zmienku, Ondrej, kde si spomínal presne tú protiústavnosť toho zaťaženia subjektu súkromného práva povinnosťami orgánu verejnej moci, že ja sa teraz naozaj že cítim až trápne, že zrovna na tejto pôde je potrebné vysvetliť, že v žiadnom normálnom vesmíre sa nesmie stať, aby štát prikázal nejakú činnosť vlastne občianskemu subjektu, ktorý má právo konať všetko, čo nie je zakázané, preniesol na neho svoje povinnosti, čím zároveň má potenciál výrazne zasahovať do toho, čo potom on vlastne môže realizovať z toho účelu, pre ktorý vznikol. Lebo on, keď ho zavalí štát nejakým typom nechcených povinností, tak má fantastický priestor na to, aby paralyzoval jeho kapacity, priestor, zdroje, ktoré by mohol využiť pre svoju vlastnú činnosť. To za prvé. Čiže ten praktický rozmer je že šialený. Ale presne aj to hľadisko, že kde sa, kde sme vzali ten mandát na to, aby štát preniesol na aktéra občianskej spoločnosti povinnosti, ktoré prináležia orgánu verejnej moci. Samozrejme, bez peňazí, bez všetkých ostatných teda vecí, ktoré by tomu dali aspoň tú logiku, že ide o prenesený výkon štátnej správy.
Mňa by veľmi zaujímalo, že či v tom, hej, postavení, keď mimovládka vykonáva povinnosti na úseku práva v zmysle zákona o poskytovaní informácií, má čo? To čo je za subjekt vtedy? To je štátna správa alebo čo to je? Čo plní? Že to sa, že toto je neuveriteľné, hej? Že ja som až pohoršená s tým, že ako má niekto tú opovážlivosť prísť s niečím a nebyť si vedomý toľkých následkov, ktoré takto zničí a ani nevie, že kam to všade zájde a ktoré sa už potom nedajú zvrátiť. A nemá ten chochmes ani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
6.
Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som možno najprv iba z takej praktickej perspektívy zareagovala na tú časť, kde pani poslankyňa Remišová uvádzala, prečo je tento návrh zbytočný. Tak ja k tomu pridám ešte jeden politický rozmer, že ono sa to dovyvíjalo do podoby, ktorá nepom... je príliš mäkká pre vašich voličov a neakceptovateľná pre našich voličov. Toto je najhoršia cesta, že už keď chcete robiť poriadky, urobte to, majte odvahu, a teda stojte si za tým a my to budeme oponovať a brániť tomu, ale toto je že ani ryba, ani rak. Toto je lose, lose, úplne že politicky z toho nikto nič nemá a máme výsledok, že bude niekde na úrade sa kopiť päťstotisíc papierikov vo výkazoch, kde aká činnosť mohla ovplyvniť chod štátu, že neuveriteľný nezmysel! Ale toto je asi to najmenej bolestné na tom celom zákone, že to, kde ja, hej, mne tam trochu aj chýba taká väčšia a lepšia diskusia a snáď sa k tomu dostanem v rozprave, je to, že tu sa preklápajú pozície štátu a občana, že tu sa rekonfigurujú proste tie základné princípy, na ktorých je rozdelená, hej, sféra vplyvu štátu, sféra vplyvu občianskej spoločnosti. Tu sa vytvára napríklad z mimovládneho sektora nejaká entita abstraktná, pritom to je na tej istej úrovni ako občan. To je súčasť občianskeho sektora. Keď štát triafa po mimovládke, strelí vždy občana, hej, že tomu sa nedá vyhnúť. A tu sa proste, hej, historicky sa to tu šteluje, aby sa zabezpečila rovnováha medzi týmito zložkami a hľa, z neba jasna sa objaví na úrade nejaký tuto, hej, pán Ďuro, ktorý to tu celé akože rozkope, hej, a príde absolútne jak nový Montesquieu alebo John Locke a príde s novým konceptom spoločenskej zmluvy. Je to veľmi chvályhodné, nech dojde, ale nie takýmto procesom a nie takýmto spôsobom. Lebo ten následok si ani on sám podľa mňa nie je schopný v tejto chvíli uvedomiť, do akých akože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
66.
Ďakujem pekne.
Ďakujem aj, ďakujem aj spravodajcovi za reakciu a úplne sa stotožňujem s tými konštatáciami. K tomu všetkému, čo som uviedla, možno ešte aj tak apelačne, aj keď tá sála je plná, vlastne nemám ani na koho apelovať (povedané so smiechom), ale, ale chcem, aby to tu zaznelo.
Je tam ešte teda jedna vec, ktorá je mimoriadne silná. A hovorím znovu, je teda, hej, bola pre nás, pre mňa motiváciou, prečo sa teda pokúsiť tie vedľajšie účinky a negatívne účinky zmierňovať, a dokonca teda pri tom § 86, ktorý som spomínala, aj doslova sme museli potom už niektoré vypustiť. Tak podobne, v podobnej situácii som teda v myšlienkach bola aj pri § 56 ods. 2 a 3 Trestného zákona, pretože tu sa vlastne aj viacerí právni odborníci prikláňajú k tomu, že peňažný trest ako samostatný trest – a teraz toto bude veľmi zaujímavé –, dávajte pozor aj neprávnici, lebo toto bolo pre mňa úplne šokujúce (povedané so smiechom), keď som si vypočula aj takýto možný výkladový prístup. Tak tento peňažný trest ako samostatný trest je v zmysle § 56 ods. 2 a 3 možné uložiť pri všetkých zločinoch, okrem obzvlášť závažných zločinoch. Ustanovenie § 34 ods. 6 Trestného zákona totiž obsahuje formuláciu ak zákon neustanovuje inak a podmienky ukladania peňažného trestu podľa toho citovaného § 56, práve možno považovať za prípad, keď zákon ustanovuje osobitné pravidlá a dáva možnosť uložiť výlučne peňažný trest pri všetkých zločinoch okrem obzvlášť závažných.
To znamená, že samostatný peňažný trest je možné uložiť aj pri znásilnení, to je § 199, ods. 1, keďže tam je sadzba 5 až 10 rokov, ďalej pri znásilnení maloletej osoby § 199 ods. 2, kde je sadza 7 až 15 rokov, pri sexuálnom zneužívaní § 201 ods. 1 – sadzba 3 až 10 rokov, zabití – § 147 ods. 1 – sadzba 7 až 10 rokov, pri lúpeži na maloletej osobe alebo staršej osobe – § 188 ods. 2 – sadzba 7 až 12 rokov, a pri množstve iných nebezpečných zločinov. Ja som, neviem, či toto je, ja chcem si naozaj zachovať takú tu prezumciu, že toto snáď nemohol byť zámer, zámer, hej, predkladateľa a tvorcu tejto novely, ale naozaj z takejto dikcie, aj teda ako som povedala aj po konzulácii s právnikmi z odbornej obce, akademickej a justičnej obce, tam sa vlastne naozaj zhodnujú na tom, že aj pri takýchto trestných činoch, aké som teda ilustračne uviedla, by sa páchateľ mohol potenciálne vykúpiť pokutou, hej, pri znásilnení dieťaťa.
Čiže toto boli tiež také tie, ako jeden z tých škodlivých a amorálnych a zvrhlých následkov, ktoré tá novela prihodila a na ktoré som sa snažila predkladaným návrhom reagovať.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
|
|
|
|
62.
Ďakujem pekne.
Takže ja sa pokúsim jednak predstaviť taký ten iniciačný kontext, následne teda čo najzrozumiteľnejšie vyšpecifikovať dôvody, a potom teda aj to, k akej zmene, zmene ten návrh smeruje a čo konkrétne v Trestnom zákone novelizuje alebo má za cieľ novelizovať.
Takže ten iniciačný kontext. Ja sa obávam tak trochu (povedané so smiechom), že odkedy bola prijatá tá veľká trestná novela, tak asi nezažijeme schôdzu Národnej rady, kde by sa či už teda poslaneckým návrhom z radov koalície, alebo opozície sme sa nevracali k tomu zneniu, v akom, v akom teda bola schválená. Priniesla teda naozaj, naozaj veľmi zásadné, zásadné zmeny a tým, že bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní, tak mám za to, že neboli zohľadnené mnohé disruptívne následky, ktoré či už zamýšľane, alebo ako vedľajší efekt privodila. Dokazuje to aj to, že ešte teda skôr, ako bola schválená tá veľká novela, tak bola niekoľkokrát pozmeňovaná a následne, aj keď bola teda už schválená, tak prišlo niekoľko novelizácií vo veľmi krátkom čase.
A ja ich tu musím spomenúť, tie, tie novelizačné zákony, pretože práve tie zaviedli niektoré ustanovenia, voči ktorým smeruje môj návrh. Čiže pamätáme si teda zákon č. 47/2024 Z. z. vo veci premlčania trestného stíhania trestných činov v prvej, druhej, tretej a deviatej hlave, kde teda zákonodarca až dodatočne zvážil, že pri týchto skupinách trestných činov by skrátenie premlčacích lehôt nebolo vhodné a primerané. Následne teda prišla novela č. 214/2024 Z. z. vo veci opätovného posilňovania ochrany finančných záujmov Európskej únie, keďže veľká novela priniesla štvorkombináciu zmien, teda kumulatívne zníženie trestných sadzieb, zvýšenie hraníc škôd ako, ako kvalifikačných znakov, zmenu zásad a podmienok ukladania trestov, skrátenie premlčacích lehôt. No a to teda v kumulatívnom výsledku spôsobilo oslabenie trestnoprávnej ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Budem túto novelu aj tú nasledujúcu pre zjednodušenie nazývať ako euronovely, aby sme sa teda potom rozumeli v tom ďalšom mojom výklade. Takou tou ďalšou teda euronovelou bola novela č. 353/2024 Z. z. taktiež vo veci opätovného posilňovania ochrany finančných záujmov Európskej únie, pretože tá predošlá úprava, tie predošlé zásahy sa ukázali ako nedostatočné.
No a teraz čo tie euronovely priniesli a na čo náš návrh reaguje. Tie euronovely vymedzili skupinu konkrétnych trestných činov, ktoré majú, ak teda ich páchateľ spácha za následok jednak prísnejšie a tresty a prísnejšie podmienky ukladania trestov, a to aj vo vzťahu k obligátornosti ukladania trestu odňatia slobody, a do istej miery v niesli nové škálovanie škôd. K tomu sa tiež ešte dostanem, lebo teda zvlášť pri tom treste odňatia slobody sa zavádza nová hranica 50- a ešte... 100-tisíc, myslím. Ale dostanem sa k tomu. 50-tisíc, áno. A teraz čo to vlastne, hej, kde, v čom je ten problém, že prišlo k takémuto následku alebo k takejto špecifikácii konkrétnych trestných činov, pre ktoré sa vytvára osobitná právna ochrana, alebo teda prísnejší systém ochrany, ochrany finančných záujmov. No dostáva sa to do rozporu jednak s ústavným imperatívom v čl. 20 ústavy, ktorý hovorí, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. A čo je ešte teda zvlášť na pováženie – a to, a to naozaj veľmi prízvukujem – dostáva sa to aj do rozporu s čl. 323 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá, ten článok teraz odcitujem: „Členské štáty prijmú rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúce ich vlastné finančné záujmy.“
Čiže zmluva o fungovaní Európskej únie vyžaduje, aby finančné záujmy Európskej únie, ale aj teda národnej, mysliac tým verejné financie Slovenskej republiky, alebo teda členského štátu, a vlastnícke práva, majetkové hodnoty, finančné záujmy fyzických a právnických osôb v danom štáte požívali rovnakú, rovnakú ochranu. A my sme teda, hej, viazaní týmto čl. 325.
Vrátim sa teda na začiatok ešte k tomu čl. 20, čo z neho vyplýva, pretože ja teda namietam v prvom rade, aj to bola taká ta hlavná motivácia, že tu prichádza k porušeniu ústavy, a teda k porušeniu... porušenie európskeho práva. Ten čl. 20 vyžaduje, alebo teda nám, hej, hovorí, že právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva, a súčasne, že právo všetkých vlastníkov požíva rovnakú právnu ochranu. A to teda potvrdzujú aj viaceré nálezy Ústavného súdu. Za všetky teda môžem spomenúť ÚS 36/2005, ktorý teda výkladom, ktorý sa opak... ktorý sa zaoberá výkladom čl. 20 ods.1 ústavy, a skonštatoval, že bolo by s ním v rozpore alebo je s ním v rozpore taká právna úprava, ktorá preferuje jedného vlastníka alebo jednu skupinu vlastníkov pred inou skupinou vlastníkov a vytvára medzi nimi nerovný, právne nerovný vzťah.
Čiže tuná sa Ústavný súd zaoberal rovnosťou medzi, medzi vlastníkmi ako subjektmi vlastníckeho práva. Spomeniem ešte jeden nález Ústavného súdu, ktorý v tomto kontexte teda judikoval nielen teda tú rovnosť vlastníkov, ale aj čo do druhu vlastníckeho práva, mysliac tým teda či to budú, akcie alebo to bude hnuteľný majetok, alebo to budú, hej, iné typy, iné typy majetkových hodnôt a finančných záujmov. Samozrejme, že nemyslí sa tým rovnaká ochrana, keď si zoberiem, ja neviem, nehnuteľnosť, tak bude požívať, samozrejme, iný spôsob ochrany, ako keď je niečo vyjadrené abstraktne, hej, na, na účte, alebo teda v podobe, v podobe akcií. Ale pokiaľ ide o tú právnu ochranu, tak bez ohľadu na to, v akej forme tým má, aká je tá forma majetku, ktorým, ktorý má byť chránený, tak musí byť mu zabezpečená rovnaká právna ochrana. Je to v podstate pozitívny záväzok štátu. Je to jeho teda povinnosť, aby vytváral takú právnu ochranu aj normami trestného práva, ktorá zabezpečí takto garantovanú rovnosť čo do subjektov vlastníctva aj čo do druhu, aj čo do druhu teda obsahu, obsahu vlastníckeho práva. Tento pozitívny záväzok štátu bol vlastne konštatovaný Európskym súdom pre ľudské práva v prípade Blumberga verzus Lotyšsko.
No, ja len pripomeniem to, čo si teda staršie ročníky pamätajú a majú v neblahej pamäti, že to odlišné alebo také to škálovanie ochrany vlastníckeho práva si pamätáme jedine zo socialistického režimu, hej, že od teda doby, kedy, kedy režim padol, kde ústavným imperatívom, tak ako som ho citovala, vyžadovaná, vyžadovaná rovnosť v ochrane. Tu by som, tu by som teda ešte predtým než prejdem k jednotlivým, jednotlivým tým článkom, si neodpustím takú poznámku. Viete, že nechcem, aby to zvádzalo k tomu, že tak tá Európska únia nás nútila pod hrozbou nevyplatenia, alebo teda zadržiavania zdrojov z plánu obnovy k tomu, aby si vydobyla prísnejšiu ochranu svojich finančných záujmov, a teda Slovenská republika vlastne nemala ako inak postupovať, len teda spôsobom, že zaviedla takýto duálny systém ochrany trestnoprávnej ochrany vlastníckych práv a majetkových hodnôt. No nie je to tak, hej? Európska únia žiadala zaviesť sankcie, ktoré sú primerané, odstrašujúce, hej? A teda nehovorila, že má (povedané so smiechom), má vniknúť systém, ktorý spôsobí nerovnosť v ochrane. Úlohou Slovenskej republiky bolo, že tak ako teda zvýšila tú ochranu vlastníckym, a teda finančným záujmom Európskej únie, tak rovnako prísne alebo tými, hej, účinnými a odstrašujúcimi sankciami mala chrániť vlastnícke práva, majetkové hodnoty a finančné záujmy Slovenskej republiky, resp. verejných financií a majetkových vlastníckych práva slovenských občanov a právnických osôb. Toto sa malo stať, hej?
Ale stalo sa teda to a to je pre mňa absolútne v tomto bode až také, také kuriózne, keď si teda pripočítam rétoriku pána premiéra, ktorý veľmi rád hovorí, hej, o tom zlom bruselskom diktáte, a nakoniec keď mu ani diktát ne... bruselský diktát nediktuje a nekáže (povedané so smiechom), práve naopak, nechce po ňom, aby zaviedla, aby Slovenská republika zaviedla dvojkoľajnosť v ochrane vlastníckych práv, tak Slovenská republika urobí presne toto, hej? Jednak ide proti teda zmluve o fungovaní Európskej únie, ktorá nás zaväzuje k tomu, aby sme zabezpečili rovnakú, doslova tam je slovo že rovnakú ochranu, a dostaneme sa do bodu, kedy teda na konci dňa ten zlý Brusel, hej, má, má prísnejšiu ochranu finančných záujmov, teda keď sú, keď sú narušené trestnou činnosťou, než má zabezpečený majetok a majetkové práva, finančné záujmy slovenského občana, hej, že tomuto ja vôbec nerozumiem. By som bola veľmi rada, keby niekedy tento, túto bizarnú, hej, bizarný spôsob a bizarné, bizarný postup, akým sa Slovenská republika vysporiadala s požiadavkou Európskej komisie, keby sme sa niekedy, hej, dopátrali, čo bolo tým dôvodom, prečo sme zaviedli tú dvojakú ochranu, pretože ako som povedala, je to, ja si myslím, že, že veľmi ľahko priechodné aj na, aj na Ústavnom súde, kde, kde sa dá proste docieliť, hej, konštatovanie protiústavnosti.
A teraz skúsim prejsť k tej osobitnej časti. Nebudem, samozrejme, prechádzať úplne každý, každý článok, ale tie najdôležitejšie, s tým, že chcem ešte vopred, vopred deklarovať, že snažila som sa to nejako harmonizovať s ohľadom na to, aby sa vo výsledku príliš nezarezalo do toho, ako to už je, hej? Lebo ja si osobne myslím, že veľké, hej, zásahy do zákonov zvlášť tohto typu sa nerobia z opozície, nerobia sa poslaneckými návrhmi, nerobia sa bez verejnej diskusie. My sme to kritizovali, keď sa to tu teda dialo minulý rok. Čiže snažila som sa, aby teda bola zachovaná tá idea, ktorú, hej, vláda schválila tou veľkou amnestujúcou novelou, ale zároveň, aby sme teda odstránili tento podľa mňa túto ústavnú protiústavnú, protiústavné status quo právne. Čiže konkrétne teda sa môj návrh dotýka zmien v § 34 ods. 4, ktorý hovorí o zásadách ukladania trestov. Je tam taká veta sú tam zase vymenované tie trestné činy, ktorými sa poškodzujú finančné záujmy Európskej únie, a nasleduje teda veta, že má pri určovaní druhu a trestu za tieto trestné činy, ktorými prichádza k poškodzovaniu finančného záujmu vlastne prihliadať súd na to, aby zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie.
1. Súd vždy musí prihliadať na práva poškodeného, lebo v tomto prípade tu je teda Európska únia poškodená. Je to aj také doslova trochu zbytočné ustanovenie, ale dobre, hovorím, aby sme veľmi nerýpali do toho tak, ako to už je, lebo to potom si, hej, budeme robiť v inej konštalácii iným spôsobom a inou, hej, iným mechanizmom, procedúrou. Urobili sme tam vlastne len veľmi krehkú zmenu, že sme do tej vety, že teda má súd prihliadať, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujme Európskej únie, tak sme dali, že aj Slovenskej republiky, hej, že nezmazali sme tú vetu, len sme dorovnali Slovenskú republiku a Európsku úniu. Dobre, to je tento článok.
Veľmi, veľmi, hej, taký citlivý je, je článok, ktorý sa, sa znovu v § 34 ods. 6, ktorý sa týka obligátornosti ukladania trestu odňatia slobody, pre neprávnikov – podmienky, za akých súd musí pristúpiť k trestu odňatia slobody, hej? V súčasnom znení, tak ako to je po týchto euronovelách sme sa dostali do absolútne takého až, až komplikovaného mechanizmu, kedy teda predmetné ustanovenie v súčasnom znení hovorí, že tie trestné činy znovu vymenované konkrétne, ku ktorým prichádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, a zároveň ak pri nich je spôsobená škoda, alebo teda získaný majetkový prospech nad 50-tisíc, to je presne tá situácia, kedy potom už súd musí uložiť trest odňatia slobody. Pre ostatné trestné činy, alebo teda trestné činy, ktoré porušujú, poškodzujú finančné záujmy Slovenskej republiky alebo občanov a právnických osôb v Slovenskej republike, tak pre nich platí, že sa trest odňatia slobody ukladá obligátorne len vtedy, ak prevyšuje osobitné časti zákona, zákona, horná sadzba 8 rokov.
Znovu hovorím, že nechceli sme to celé rozbíjať. Hľadali sme nejaký, nejaký priechodný kompromis, aby sme teda docielili to, čo som povedala – nejakým spôsobom vytvoriť to zrovnoprávnenie, takže, takže sme sa dokonca ani nedotýkali tej novozavedenej hranice 50-tisíc eur. Ja som sľúbila, že sa pri nej trochu pristavím, a toto je možno ten, ten moment. Tá, tá škoda sa tam, tých 50-tisíc eur, tá hranica vyplýva z čl. 2 ods.1 dohovoru vypracovaného na základe čl. K3 zmluvy o Európskej únii a o ochrane finančných záujmov európskych spoločenstiev, ktorý bol podpísaný v ’95. v Bruseli. Od tejto hranice sa vyžaduje možnosť, možnosť ukladania trestnoprávnych sankcií vrátane trestov odňatia slobody s možnosťou extradície. A hoci priamo z čl. 2 ods. 1 dohovoru takzvaného, teda PIF, priamo nevyplýva, že od hranice 50-tisíc eur má byť ukladanie trestu odňatia slobody obligátorne a povinné. Z neho vyplýva, keď si to teda som pozerala aj, aj v pôvodnom anglickom znení, aj v slovenskom preklade, z neho vyplýva, že súd má možnosť uložiť trest odňatia slobody, tak v tomto prípade teda pri tej euronovele zákonodarca tou druhou euronovelou túto škodu nekoncepčne teda zaradil do nášho, nášho Trestného zákona, a to v súvislosti s pravidlami ukladania trestu odňatia slobody, kde teda zopakujem, pri tých európ... teda v úvodzovkách ich nazvem (povedané so smiechom), eurotrestných činoch, ak spôsobujú škodu alebo majetkový prospech nad 50-tisíc, je to dosť, aby sa teda, hej, trestali povinným odňatím slobody. Pri tých ostatných je to teda menej, menej prísne.
Takže my sme to, my sme sa to snažili korigovať spôsobom, ako som povedala, že aj, aj tam teda už nechať tých 50-tisíc, a navrhujeme to v znení: „Ak tento zákon neustanovuje inak, súd musí uložiť trest odňatia slobody za trestný čin pri ktorom rozsah trestného činu, spôsobená škoda alebo získaný majetkový prospech prevyšuje 50-tisíc eur, a za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje 8 rokov.“
To znamená, že vypustili sme tie všetky vymenované trestné činy, a povedali sme si pri akýchkoľvek trestných činoch, kde teda prichádza k škode alebo k majetkovému prospechu nad 50-tisíc eur. Jedna kategória, kde sa teda bude ukladať obligatórne trest odňatia slobody, alebo teda pri tých trestných činoch, kde je tá horná sadzba 8 rokov. Čiže, čiže naozaj, naozaj sme to robili veľmi takým tým kompromisným, kompromisným prístupom.
Ešte by som sa chcela, chcela dotknúť tých článkov, ktoré sa týkajú podmienečného odkladu. V tom pôvodnom znení, tak ako to je tak ako to je teraz, máme v § 49 ods. 1: „Ak tento zákon neustanovuje inak, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky.“
Následne ide § 2, ktorý znovu vymenuje tie euro-trestné činy (povedané so smiechom), teda tie trestné činy, ktoré spôsobujú ujmu finančným záujmom Európskej únie, ale tu teda hovorí, že v prípade týchto trestných činov môže súd podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, hej. Čiže znovu tu vidíte tú dvojakosť, tú dvojkoľajnosť v prísnosti a v ochrane. Mohli by sme, samozrejme, úplne otvoriť tú tému, že ako to vôbec má byť urobené, či dva roky, či tri roky, lebo ja si myslím, že takéto veci sa majú odvíjať od nejakej, z kriminologických výskumov, ktoré majú dať odpovede na to, že ako budeme s takýmito číslami šibrinkovať, ale teda už keď tu bola v tej priaznivejšej úprave pre trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie ustanovená, teda to obdobie dvoch rokov, tak ten náš harmonizujúci návrh je, že teda pre všetky trestné činy súd môže odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúcich dva roky. Čiže sme sa vlastne prispôsobili tej, tej úprave, ktorá sa týka v súčasnosti len trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie. (Krátka pauza.) Hej, no snažím sa vyberať veci, aby som nešla naozaj že úplne bod po bode. Hľadám iba také tie najdôležitejšie.
Chcem sa zámerne dotknúť jedného ustanovenia, ktoré teda tiež sme museli, museli v záujme dosiahnuť nejaký ten kompromis a odstrániť tú zavedenú nerovnosť, ktorého sme sa museli dotknúť aj nad rámec toho, ako, ako som to teda vôbec zamýšľala pretože, a teraz hovorím konkrétne o § 87, tam je taká zvláštna vec, že skúsim to povedať tak neprávnicky, ktorá sa teda týka aj zmeny premlčacích lehôt, hej, že a je tam vlastne vec, že dobre, tak my sme tou veľkou amnestujúcou novelou nastavili nejako tie premlčacie lehoty. Potom sme teda zistili, že pre Európsku komisiu to je nie veľmi prijateľné, takže sa skrátili, a v tomto § 87 ods. 6, 7 a tie nasledujúce, hovoríme, že tak dobre, tak moment, už tým ktorým sme dali tie priaznivejšie podmienky našou veľkou amnestujúcou novelou berieme späť, hej, a ideme naspäť k tým prísnejším, ktoré sa teda budú týkať vymedzených trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie – lenže toto sa nesmie robiť. V trestnom práve nemôžete zaviesť retroaktivitu a ešte teda, že, že to bude prísnejšie trestané, hej, že to je, normálne že som si ešte gramatickým výkladom cez všetky bodky, čiarky, že či to ja zle čítam, alebo že to ja nechápem. Ale teda bavila som sa aj s viacerými prokurátormi, aj s akademikmi, naozaj že toto je, toto je nevídaná vec, hej, že toto je úplne podľa mňa, keď sa toto v tomto znení dostane na, na Ústavný súd, toto je čisto na, na zrušenie.
Čiže znovu, keď sme chceli hľadať nejaký ten, ten kompromis, ako odstrániť to, že sú pre trestné činy poškodzujúce finančné záujmy nadstavené inak premlčacie lehoty, ako je to pri ostatných trestných činoch, ktoré teda poškodzujú záujmy Slovenskej republiky alebo, alebo občanov teda vo vzťahu k majetkovým a hospodárskym trestným činom, tak sme vlastne tú osemdesiatsedmičku, 6, 7, 8, vypustili, ona je vlastne, tým, ako sme to naformulovali, to ostalo aj tým pádom bezpredmetné a už to tam nebolo nutné. A navrhli sme tam znenie, aby sa, tak ako je vlastne tá prísnejšia premlčacia lehota, 20 rokov, stala vlastne rovnakou aj pri trestných činoch v tej hospodárskej a majetkovej hlavy, týkala rovnako, ak poškodzujú finančné záujmy Slovenskej republiky, alebo teda právnických, fyzických osôb na Slovensku. Hovorím teraz o 20 rokoch, ak ide o zločin, za ktorý Trestný zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov.
A možno ešte niektoré spomeniem. Potom mi došli také, že, že, naozaj, najviac oči kolúce. V podstate aj v § 40 ods. 3 tam bolo, tam tá súčasná dikcia znie, že v prípade prečinov podľa... znovu teda vymedzenie konkrétnych trestných činov, pri ktorých dochádza spáchaním k poškodzovaniu finančný záujem Európskej únie, možno upustiť od potrestania páchateľa, len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa predchádzajúcej vety a zároveň rozsah prečinu, spôsobená škoda alebo majetkový prospech získaný prečinom neprevyšuje 50-tisíc eur. A my teda navrhujeme, v prípade prečinov, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie a Slovenskej republiky, čiže už aby sme tam nerozbíjali ten koncept, tak ako to tam je aj s tou škodou v súčasnosti zavedené, tak sme tam, hej, pichli aj tú Slovenskú republiku, a fyzických a právnických osôb možno upustiť od potrestania páchateľa len vtedy, ak sú splnené podmienky a tak ďalej, spôsobená škoda alebo majetkový prospech získaný prečinom neprevyšuje 50-tisíc eur. Takže tam, kde sa dalo a stačilo vložiť „a Slovenskej republiky“, tak sme išli touto cestou. Niekde sme naozaj teda museli zmeniť povedzme tie roky, ktoré sa týkajú podmienečného odkladu, alebo sme museli zmeniť to premlčanie a riadiť sa tou úpravou, teda ktorá je prísnejšia, resp. ktorá prísnejšie chránila hodnoty, finančné záujmy Európskej únie.
Ja by som možno v závere iba tak chcela apelovať, že naozaj ja som rada, že tu je teraz predsedajúci pán, pán podpredseda Gašpar, aj keď neviem, či to celkom úplne počúval (povedané so smiechom), lebo, lebo naozaj viem, že sa v tomto vyznáte, a ak ste to naozaj počúvali, tak sa dá z toho odčítať, že zámerom tohto návrhu nie je úplne vám rozbiť to, čo by si naozaj, teda aj z môjho pohľadu zaslúžilo rozbiť, a jedného dňa sa to bude musieť rozbiť, ale nie dnes, nie poslaneckým návrhom a nie bez odbornej diskusie. Je to naozaj niečo, čo sa snaží odstrániť, predpokladám, že možno aj nezamýšľaný vedľajší účinok a negatívny vedľajší účinok takého rozsahu a takej intenzity, že sa dostáva do kontrapozície s ústavným imperatívom a so samotnou Zmluvou o fungovaní Európskej únie, že toto je ten zámer tej, toho predkladaného návrhu zákona. Si myslím, hej, ak by bola vôľa, tak aj v radoch koalície je dosť ľudí, ktorí si teda vedia k tomu sadnúť a prejsť si tie články, tak ako sme ich navrhli, a pozrieť sa na to, že či by to teda naozaj bolo pre vás natoľko neznesiteľné, aby sa to skorigovalo a dostalo do súladu, lebo to je toho pointou. Ja osobne si nemyslím, že tá celá novela, tak ako sa spravila, však sme o tom my veľakrát diskutovali, mala urobiť takýmto spôsobom, a to už teda nehovorím ani o tom procesnom hľadisku, ale už sa to stalo. A toto, čo vlastne, hej tá moja iniciatíva je viac menej len snahou korigovať, jak to, jak to hovoria v Trnave, že, že to je len taký že „damage control“, hej (reakcia z pléna), že už keď ste to teda... (Povedané so smiechom.) Tak hovoria v Trnave. (Povedané so smiechom.) Že už keď sauž keď sa, to teda hej, stalo tak, ako sa to stalo. A ako som na začiatku povedala, vidno to aj z toho, z tej repetetívnosti tých poslaneckých návrhov alebo aj, aj vládnych noviel, že vzniká neustála potreba korigovať tie následky veľkej amnestujúcej novely. Tak toto je tiež ten priestor, ktorý podľa mňa by nemal uniknúť pozornosti vládnych teda či už poslancov, alebo, alebo vlády ako takej, o to zvlášť, že som hlboko, naozaj hlboko presvedčená, a hovorím to bez akejkoľvek ideologickej motivácie, politickej motivácie, hovorím to teraz naozaj ako, ako právnička, dokonca to nehovorím ako, hej, z pozície tej, ktorá si myslí, že je najmúdrejšia, všetku múdrosť sveta zjedla, ale aj teda po konzultácii s prokurátormi z Generálnej prokuratúry, z rôznych teda aj, aj oblastí justičnej obce, že toto je naozaj na 99 %, hej, zrušiteľné Ústavným súdom, tieto konkrétne ustanovenia, lebo tam je naozaj tak krikľavý ten, ten rozpor, tá kontrapozícia s ústavou, a teda aj so samotným právom Európskej únie. Podotýkam, že, že, samozrejme, tú časovú dobu, tú časovú linku si pamätáme, hej, o čom som hovorila ja, neposudzoval Ústavný súd, lebo to tu vtedy ešte, táto novela, sa ešte neposudzovala a nebola predmetom posudzovania Ústavným súdom. Čiže je tu ten priestor skorigovať to legislatívne, upraviť to teda už tým, že si to predložíte, ako, ako uznáte za vhodné. Kým uznáte za vhodné, bez toho teda aby to muselo skončiť na Ústavnom súde, ale ak, ak teda vám to z akýchkoľvek príčin príde, ako, ako niečo, s čím sa nechcete zaoberať, tak ja teda by som to kľudne potom nechala, nech to rozhodne Ústavný súd, pretože si naozaj myslím, že toto si občania tejto republiky nezaslúžia ani právnické, ani fyzické osoby. A vôbec ani republika ako taká, lebo tu sa bavíme o slabšej právnej ochrane aj majetku Slovenskej republiky, verejných financií Slovenskej republiky, ako som povedala, preto nevidím dôvod, lebo Európska komisia, Európska únia od nás nežiadala, že pre Slovákov nižšie a pre Európsku komisiu, hej, že vyššie trestné sadzby. Ona chcela rovnaké, akurát, že zase takisto v duchu európskeho práva my sme viazaní ukladať po... ukladať v trestnom práve sankcie, ktoré sú primerané, ktoré sú ale aj odstrašujúce. Oni musia aj odstrašiť, hej, jednak teda aj toho páchateľa, aby to neopakoval druhýkrát a neprišlo k recidíve, a jednak teda aby to odstrašilo aj tých ostatných. A Európska komisia mala za to, preto nám to vytkla, že no moment, pri týchto trestných činoch, ktoré sa nás teda, hej, týkajú, je úplne evidentné, že sankcie, tak, ako ste ich nastavili, nie sú v súlade s európskym právom a s tým, ako my požadujeme, aby európs... aby, aby sankcie v trestnom práve plnili účel.
Ako som už povedala, nechcem to zopakovať vo vláčnom, hej, verzii, znovu už len skrátene. Našou úlohou bolo, aby sme s tou požiadavkou Európskej komisie pracovali tak, že teda naozaj aj tým všetkým ostatným trestným činom, ku ktorým prichádza k poškodzovaniu finančných záujmov, majetkových hodnôt, vlastnícky práv, dali rovnakú právnu ochranu, akou sme teda pri tých euronovelách dopriali ochrane finančných záujmov Európskej únie.
Ďakujem. Skončila som.
|
58.
Ďakujem pekne za slovo.
Ja teda predkladám návrh zákona, ktorým sa majú meniť ustanovenia Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v aktuálnom znení, a to v rozsahu, spôsobom a dôvodmi, ktoré bližšie predstavím v rozprave, do ktorej sa týmto prihlasujem aj ako prvá.
|