traumatizovali spoločnosť, plénum a nikoho s tým, čo sa vám v minulosti stalo. My tu nie sme na to, aby sme riešili vás, ale aby sme riešili problémy ľudí, na ktorých vy, žiaľ, evidentne nemáte čas.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
Ďakujem za slovo a za všetky reakcie a teda aj vám, pán poslanec Kéry, vážim si, že ste si spomedzi koaličných poslancov našli čas a vôľu reagovať. Len taká drobná korekcia, ja som nehovorila o tých bagateľných krádežiach, ja som hovorila konkrétne napríklad o podvode v sume 250-tisíc škody, kde nie je možné, hej, keďže má sudca nejaké inštrukcie v tej všeobecnej časti Trestného zákona, ho dostať do basy, a tu už je 250-tisíc, to neni 32 euro. Ak to chcete možno ešte explicitnejšie, tak za sexuálne zneužívanie, teda hej, sexuálne zneužívanie maloletých je trest odňatia slobody desať rokov horná hranica, ešte furt môže vyjsť s náramkom. Toto neni restoratívna justícia, toto je hanebné vychýlenie Trestného zákona na prospech páchateľov kvôli účelovým veciam, ktoré tu boli spomenuté. Potom tu bola viackrát spomenutá kriminalizácia opozície. Viete, čo je trápne? Že ak ste sa toľko sťažovali, že vy ste boli kriminalizovanou opozíciou, chodili ste teda vy vyplačkávať pred orgány Európskej únie, nie že my sme sa na vás chodili žalovať, vy ste vyplačkávali, tak irónia je, že tá Matovičova vláda na to nepotrebovala zavádzať nové trestné činy. Vy ste takí mantaví a drevení, že si na to musíte vymyslieť nové trestné činy a oni si vystačili s tými, čo majú. Teda keď ste boli taká kriminalizovaná opozícia.
A posledná tá vec, ktorá tu už bola tiež viackrát spomenutá, že riešime pána podpredsedu, ja to znovu opakujem, prosím vás pekne, dajte zoznam ľudí, ktorí sú ublížení, ja spravím zbierku na Donio, povedzte, koľko miliónov beriete ako odškodné, normálne sa ľudia vám vyskladajú, aby ste boli odškodnení a už netraumatizovali spoločnosť, plénum a nikoho s tým, čo sa vám v minulosti stalo. My tu nie sme na to, aby sme riešili vás, ale aby sme riešili problémy ľudí, na ktorých vy, žiaľ, evidentne nemáte čas.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
Ďakujem za slovo, ďakujem veľmi pekne za reakcie. Áno ono jak to tu zaznelo a často krát sa to tu aj spomenulo v predošlom dni, že veď aj vy mnohí ste chceli zrušenie horalkového §. To je presne to, že sa môžeme baviť o tom, že či by naozaj nemal byť vypustený. Je to legitímna debata ale to čo je rozdiel je, že sa to nesmie udiať v súbehu s tými všetkými ostatnými zásahmi ako som včera povedala, že to je rez motorovou pílou do právneho teda odvetvia, v ktorom sa majú robiť zásahy na, na lekárenských váhach. Keby to možno nebolo sprevádzané aj teda zníženými sadzbami aj zníženými teda dobou premlčania a všetkými tými ostatnými a nehovorím, že majú nevyhnutne vplyv práve na tento §, ale v súbehu a v celku, keby sa nebola tá trestná politika tak prechýlila v prospech páchateľa, že, že ten to a ešte nehovorím o tom, že prišlo k reformám inštitucionálnym, že sa teda zmenila aj tá, aj tá inštitucionálna báza OČTK, ktorý majú tento typ nie len horalkový ale celkovo teda. Tento typ spoločenského problému akým je, akým je trestná delikvencia postihovať, tak by sme nemuseli dnes mať izolovanú debatu o horalkovom zákone, lebo ako som povedala včera toto neni osamelý legislatívny incident. Toto nie je bag the future. A to je ten rozdiel. To je esenciálna povaha vady, hej? Ktorú nesie celé, celé trestné oba trestné kódexy od začiatku tejto reformy a my ich ešte len postupne budeme objavovať. Ďakujem.
|
...ok, že vráťme sa úplne, úplne na začiatok a ja sa vrátim ešte úplne, úplne na začiatok zo svojho školského obdobia, aby som vám vysvetlila, že prečo je trestné právo taká alchýmia a že prečo má zmysel baviť sa o ňom v tom kontexte, ako teda budem o ňom hovoriť zrejme teda až, až ráno, sa úprimne priznám, že ja keď som bola na škole a veď pán minister bol môj učiteľ, tak ja som nikdy, nikdy nezamýšľala, že budem robiť advokáciu, ani nič podobné. Všetky predmety ma bavili, so žiadnym som nemala problém, ale ja som si predstavovala, že skončím školu a pôjdem do Ústavu štátu a práva a za nejakých 500 eur tuším vtedy to bolo, ale ja som proste chcela robiť presne to, čo je podľa mňa, že najťažšou úlohou práva, hej? To súvisí s takým tým, s tým ešte rímskym, hej, že ius est ars boni et aequi, že umenie dobrého, dobrého a spravodlivého, že aby sa našla tá správna hranica, to som chcela skúmať, medzi tým, kde je sloboda jednotlivca, kde na druhej strane môže štát do nej zasahovať, lebo plní nejakú všeobecnú regulatívnu a ochrannú funkciu a kde teda je taká tá výsostná, hej, doména štátu, v ktorej sa realizuje výlučne štát. Toto bolo presne pre mňa a dodnes je, sa priznám, že absolútne vzrušujúcou témou a vedela som, že pri občianskom práve, pri autorskom práve, áno, možno v nejakých ilustratívnych výsekoch by som sa, hej, musela vysporiadať s touto dilemou, ale nikde ju tak nemáte šancu rozvíjať v plnej kráse, ako práve pri trestnom práve. Trestné právo je nádherné v tom, že stoja voči sebe tri základné záujmy, ktoré sú navzájom kontrapozičné, ale pritom oprávnené a teraz tou úlohou zvlášť zákonodarcu je, že aby to na lekárenských váhach vybalansoval tak, že teda bude mať trestné právo aj tú funkciu regulatívnu aj represívnu, čiže potrestať páchateľa, ale aj teda nejakú odstrašujúcu a preventívnu a zároveň, ako som povedala, musí vyhovieť tým trom navzájom si kolidujúcim za tým oprávneným záujmom, hej? Ja ich skúsim teda aj popísať. Na jednej strane máme, máme záujem štátu, ktorý chce, aby sa chránili hodnoty, ktoré sú preňho natoľko dôležité, natoľko významné, že je ochotný na ich ochranu nasadiť najtvrdšie nástroje, ktoré má a tie sú práve v trestnom, v trestnom práve. Je zároveň v záujme štátu, aby sa poskytla teda aj ochrana obeti, preto prokurátor preberá to zastúpenie, hej? Keď je už konaní pred súdom, aby teda bolo zabezpečené jej právo na účinné vyšetrovanie. To je koniec koncov možno aj ten druhý záujem, že obeť má právo, poškodený má právo na to, aby bola jej vec spravodlivo prejednaná a dostala možno nejakú mieru zadosťučinenia, tým, že bude páchateľ potrestaný. No a v neposlednom rade je tu záujem páchateľa, ktorý musí proste, pri ktorom musíme myslieť na to, že áno, chceme ho potrestať, áno, chceme tým vyslať nejaký odstrašujúci efekt spoločnosti, áno, aj tá obeť má právo na satisfakciu, ale tá sankcia nesmie zájsť nad mieru nevyhnutnú do jeho základných ľudských práv a slobôd a v tomto je tá alchýmia, preto keď sa akákoľvek trestná reforma robí, je proste pre mňa neuveriteľné, nemožné, hej, že aby neprebiehala s tým, že vo vitrínke, niekde vo svätyni máme tieto tri základné teda, hej, hodnoty, o ktoré sa teda musíme usilovať dostať do nejakej rovnováhy a nemôže sa stať, že, že my spustíme trestnú reformu a trestný proces, ktorý ide ako buldozér, hej? A na konci dňa a ja, okay, budem úprimná, si myslím, že to bol zámer, sa to vychýli nevídaným spôsobom v prospech páchateľa. Hej, že, že lebo to má toľko potom ďalších, ako my vravíme, hovoríme side effects, vedľajších účinkov, že sa takto budeme stretávať podľa mňa raz pri kvôli týmto krádežiam, potom pri, hej, daňovej delikvencii, lebo už to tu teda bolo spomínané, sú tam tiež nejaké našľapné míny a tak ďalej a tak ďalej. Postupne ich budeme v procese objavovať, pretože vtedy, keď sme toto mali riešiť, vtedy, keď sme mali naozaj myslieť na tieto tri základné kľúčové hodnoty v tej vitrínke, tak sme mali na mysli nejaké úplne iné ciele, úplne iné hodnoty, ktoré sme povýšili a ten môj teda, hej, nasledujúci, nasledujúci prejav mal byť takou praktickou ilustráciou toho, o čom hovorím, aj teda, v kontexte, v kontexte toho horálkovho zákona, tak uvidím koľko z toho, koľko z toho skúsim. Dobre, mali sme jednu nevýhodu, to treba priznať, pri tej tvorbe trestnej reformy a máme ju dlhodobo, tá tu je za, za všetkých vlád, že nedisponujeme, hej, nejakými kriminologickými alebo kriminalistickými analýzami, čo je to, čo som hovorila, myslím, že už v minulej rozprave, že my by sme mali poznať, tak kriminalita toho, ktorého trestného činu a skupiny páchateľov pramení. Malo by tomu teda predchádzať nejaký rešerš odborných dát a zistení, ktoré si dáme teda na stôl. Mali by sme mať dostatočne premyslené, že ak tuto trošku, lebo viete, to je ako butterfly efekt, hej, že ten efekt motýlích krídiel, že ak tuto to trošku posunieme, že aký domino efekt to spraví na, na ostatné časti, vrátane teda personálneho substrátu, ktorý to potom bude musieť v tej praxi vykonať, hej, že mali sme mať jednoznačne zrátané, že my ak, hej, v konečnom dôsledku upravíme tú sankčnosť tak, že sa nám obrovská časť toho, čo bolo vtedy trestné, zosype na priestupkové orgány, že či my na to máme kapacity? Či my máme kapacity na to v policajnom zbore, aby sa tá časť kriminality, ktorú dovtedy riešili špecializované orgány, naozaj mohla rozliať na tie, na tie miestne príslušné, bez toho, aby to narušilo schopnosť odhaľovať trestné činy a naozaj ich aj, aj teda správne kvalifikovať a toto bola tiež ďalšia vec, teda ktorú sme, okrem toho, že sme nemali vo vitrínke tie základné, hej, hodnoty, ktoré nás celým tým procesom mali viesť, sme nemali ani také tieto praktické veci, hej, nastavené a zodpovedné, zodpovedané. Ja si veľmi dobre pamätám ešte na výbor branno-bezpečnostný, kde sme si prizvali pána ministra vnútra, kde som sa konkrétne aj ja na to pýtala pri zrušení NAKA, hej, že čo teda má byť tým želaným následkom, ak budem veľmi neutrálna, budem so všetkými ušami a očami zatvárať oči nad tým, že je tam nejaký iný postranný úmysel, že povedzte mi, normálny, racionálny, akože dôvod, čo teda sa tým zlepší v policajnom zbore. Dostala som odpoveď, že policajtom chýbajú ponožky, hej a že teda sa tým pádom rozšíri počet vyšetrovateľov. O rok, o rok neskôr sme, neskôr teda toho z tejto diskusie sme v situácii, kedy teda neviem, či máme viacej ponožiek, ale vyšetrovateľov asi nie a kedy sa tie problémy v policajnom zbore a ich kapacít ešte teda viacej vyostrili. Aj keď áno, kvitujem, že sa o niečo začína zlepšovať tá náborová, náborová politika, čiže v tejto situácii, v akej sme boli, že sme na to nemali vytvorené ani personálne, ani odborné predpoklady, sme prišli s reformou, ktorá to celé zobrala ako orný hák, hej a keď hovorím o ornom háku, mám práve na mysli ten súbeh, tú synergiu tých viacerých úplne takých, takých, že čo išli skrz na skrz prerezávajúcich ten trestný systém opatrení ako bolo znižovanie trestných sadzieb, zvyšovanie hraníc škody, zrušenie priestupkovej recidívy krádeže, preferencia alternatívnych trestov, avšak teda bez toho znovu, aby sme mali adekvátne vyhodnotenie kapacít a dopadov, skrátenie premlčacích lehôt a tak ďalej a tak ďalej, čiže ten problém, ktorý dnes riešime, ako som povedala, nie je nejakým osamelým incidentom, ktorý sa tu teda zrazu vynoril a my ho opravíme a už teda budeme, budeme, hej, všetci mať hej ten pocit, že veď sa to trestné právo dobre nastavilo. Tuto akurát jeden bug sa akože objavil, ale naozaj toto nie je nejaký bug the feature. Je to proste základný element toho nastavenia trestného práva tak ako ho máme, tak ako ho máme teraz, čiže tie účinky toho, ako som spomenula, toho orného háku sa vzájomne naakumulovali. Je to niečo teda ako tá povestná košeľa, keď si zapínate zle gombíky, hej? A teraz tuto tá horálkova kriminalita je ten prvý gombík, ktorým zisťujeme, že nám nesedí, hej? A budeme teda postupne, podľa mňa, podľa mňa zisťovať, zisťovať ďalšie, to je teda taký ten úplný úvod o tom, čo som vám chcela povedať, že prečo je tak veľmi dôležité, aby sme k trestnému právu pristupovali s takým úctou citom. Keby si to zaslúži občianske právo, že ho rekodifikujeme od toho, ani, ani ja už ani neviem, odkedy ho rekodifikujeme a keď si zaslúžilo a chvalabohu, že si zaslúžilo rekodifikačnú komisiu, že tam naozaj v prvom rade to riešili odborníci, odborníci, nie pán samostatný pán Burda, hej? A to hovorím ako niekto, komu je, koho ho mám za školiteľa, hej? Bez žiadnej akože negatívnej konotácie. Proste jeden pán, hej, dekan, hej, ešte k tomu s názorom, ktorý je komplet odlišný od ostatnej odbornej obce, nie sú odborníci. Hej? Toto mimikry, prosím vás, ako neurážame svoj intelekt, čiže, keď už sme teda obišli, tie ako som povedala, základné predpoklady, ktoré dnes môžeme našťastie badať, že sú prítomné pri príprave rekodifikovaného občianskeho zákonníka, tak ma mrzí teda, že o to viac sme ich mali mať prítomné pri rekodifikácii alebo pri teda reforme trestného práva a nemali sme a to čo sa vlastne, hej, jedna z tých prvých vecí, ktorá sa stala, je, že trestné právo a to je pre mňa najväčšia boliestka, že stratilo odstrašujúci efekt. My sme zobrali proste trestnému právu jeho jednu proste z najesenciálnejších funkcií, lebo on, to nie je iba o tom, že, že veď ty urobíš toto a ten štát rovnakou mierou ťa potrestá. To sa rieši v občianskom konaní, hej, že keď zoberiete tri jablká, tak musíte vrátiť tri. Nemôžete sa bezdôvodne obohatiť, hej? Tuná proste platí, že keď vytnete dve, štát musí zabezpečiť, aby ste dostali tretiu. To je ten tam nemôže byť tá, hovorím to symbolicky, hej, že tam musí byť ten odstrašujúci efekt, že áno, ten štát nedovolí, aby už niekto druhý toto pokúšal a my sme sa teda dostali do situácie, znovu teda budem to ilustrovať aj na viacerých konkrétnych paragrafov, ale asi teda až zajtra, do situácie, kedy, kedy naozaj nie je ten páchateľ, hej, nejako strašne vyplašený možno tým, čo niekedy tak zdravo, hej, čím zdravo plašilo trestné právo a nie je to tým, že by mu niekto povedal, že počúvaj, že teraz sa ti naozaj oplatí vylúpiť toto zlatníctvo. To je taká, prepáčte za výraz, akože hlúposť, ako keď niekto tvrdí, že viete, tí Rómovia si robia deti za dávky. Oni nemajú dunstu, ako sa zmenila legislatíva, hej, že to je absolútne iný vzorec, hej, že oni potrebujú tu a teraz prežiť a keďže tam nie je žiadna iná perspektíva na sebarozvoj a jediné, čo tam tí ľudia proste, hej, aj mladí ľudia môžu a čo je ten gamechanger v ich živote, teda je, že si splodia dieťa bez nejakej veškerkej kontroly a plánovania a fakt to nie je o tom, že by to mali vyrátané, na konci dňa, keď to prerátate, tak to ani nevychádza, vychádza to potom na osobu ešte menej získali tou dávkou, tak rovnako aj túto, hej, platí, že tu, tu neexistuje naratív, ktorým my, hej, niekoho, kto normálne usporiadane žije, verbálne dokopeme do toho, aby sa rozhodol, že on ide radšej teda vylúpiť zlatníctvo, hej? Že tam tá, tam tá argumentácia o tom, že ako chudáci tí ľudia vlastne nechceli, dobré životy viedli, ale táto opozícia ich teda presvedčila. Koľko tu hovoríme v tomto plene rôznych témach smerom ku vám a teda nič sa nám nepodarilo vás presvedčiť a máme zrazu takú moc, že dokážeme presvedčiť ľudí, ktorí v skutočnosti vôbec nechceli byť páchateľmi trestnej činnosti teda, že len pod tlakom našich rečí sa jej, sa jej dopustili, ja som teda povedala, že právo stratilo odstrašujúci efekt a teda, keď vylučujem, že by to bolo pod vplyvom povzbudzovania opozíciou, tak je to v prvom rade tým, čo som spomenula už vo faktickej, že, že my sme naozaj veľmi pozvoľnili, ako to tak veľmi, hej, decentne poviem, tie zásady ukladania trestov. Viete sami, že sme to tam šibrinkovali ešte aj s tým, že od akej hranice hornej sadzby má byť teda uložený trest odňatia slobody, sa to tam menilo. Myslím, že pán predsedajúci vtedy doniesol pozmeňovák, na konci ako sme to, v tom ešte aj v tejto, v tejto časti upratovali a upravovali, čiže tuto, hej, je ten prvý pes zakopaný, že, ak je dnes ten systém nastavený tak, že môžete urobiť relatívne dosť veľa zloby, ak to tak ľudovo poviem, kým bude ten policajný zbor pri tých všetkých podcenených kapacitách, ktoré má, sa s týmto vaším prípadom zaoberať. Nevraviac teda, že ak pôjde, ak pôjde o nejaký, hej, prečin alebo teda niečo menej menej vážne, tak to budú riešiť na obvode v Dúbravke, hej, že koho to vlastne veľmi odplaší? Mám tu aj takých pár príkladov, kde teda nejde o také úplne banálne, banálne príklady, kde sa naozaj ukazuje, že, že sa, keď poviem znovu to slovo háklivé, že oplatilo, ale zrejme tomu človeku, čo to spáchal, tak to nad tým rozmýšľal, ísť aj do väčších, väčších čísel a väčších deliktov, je to trestný čin daňového podvodu podľa § 227a trestného zákona, kde sa teda spodná hranica zvýšila z 2 660 eur na na 20 000 eur. Pri podvodnom vylákaní vratky do 20 000 teda nepôjde, pôjde o správny delikt, hej? A v rozmedzí od 20 001 eur až po 250 000 eur sa začne uplatňovať trestná sadzba 6 až 3 roky. No a teda k tomu konkrétnemu prípadu, sekundu, len si to zoscrollujem, lebo ich tu mám viacero. Áno...
|
Ďakujem pekne za slovo. Nadviažem aj na tie štatistiky. Vlastne to súvisí aj s tým, čo ste hovorili a naozaj je pravda, že ste nemenili v mnohých veciach konkrétne sankcie, ale ja stále opakujem, že to nám jeho houby platné, že sa v tej osobitnej časti pri konkrétnom trestnom čine povedzme, nejak radikálne neposunula sadzba a tak ďalej, keď sa nám zmenili zásady ukladanie trestov. Hej. Že dneska je doslova umenie, umenie dostať sa, dostať sa k výkonu trestu odňatia slobody. Keď si len pomyslíme, že my tam máme vlastne vo všeobecných zásadách umožnené, aby osoba a teraz nehovorím, že sme pri majetkovej. Bavím sa o zásadách ukladania trestov, aby páchateľ, ktorý spáchal trestný čin s hornou hranicou až do desať rokov mohol, teda podľa uváženie sudcu a tak ďalej byť odsúdený k tomu ľudovo povedanému náramku. Hej, čiže my nemôžeme sem v jednej chvíli prísť a povedať, že my sme tu nerobili nič so sankciami a nemali sme na to dopad a pozrite sa, tiež sa to tu nejak zhoršilo a zároveň, akože nebyť korektný, intelektuálne korektný a nepovedať, že ale menili sme to. Menili sme zásady teda zásady dodania trestov. To za prvé. A za druhé, k tým štatistikám, áno, ten trestný čin vlámaním. No, tak hovorím, tak to povedala aj teda pani, pani kolegyňa Lucia Plaváková, že to číselne to nevychádza. Lebo v roku 2023 za celý rok bolo z tohto typu trestného činu spáchaných 1 588. V roku 2024 celý rok tisíc sedemsto niečo. A potom od šiesteho, siedmeho a tak ďalej až do 2025 tieto mesiace, tam išli každý mesiac toľko, čo za tie predošlé v ´24, ´23 za celý rok. Tak potom v čom je tá súvislosť.
Ďakujem.
|
Ďakujem pekne za slovo. No akokoľvek s pánom ministrom sa možne nezhodneme na téme sociálnej podpory núdznych, tak tu naopak kvitujem v tejto konkrétnej parciálnej téme, že sa dostalo do užšieho epicentra. Pretože už naozaj sociálne služby sú takou najvy... sociálnych politík a možno aj takým lakmusovým papierikom sociálneho štátu ako takého. Pán Pročko, vy ste spomínali niekoľko takých konkrétnych prípadov zo života. No ja tiež, hej, si to vlastne sama veľmi dobre pamätám z domu, keďže som dieťa rodičov kde otec najprv teda mal ťažkú autohavárku ...
===== ... možno aj takým lakmusovým papierikom sociálneho štátu ako takého.
Pán Pročko, vy ste spomínali niekoľko takých konkrétnych prípadov zo života. No, ja tiež, hej, si to vlastne sama veľmi dobre pamätám z domu, keďže som dieťa rodičov, kde otec najprv teda mal ťažkú autohavárku s dlhodobou kómou. Potom neskôr dostal metastázovanú rakovinu. Mama najprv dostala rakovinu štítnej žľazy, potom rakovinu nedávno prsníka. A napriek tomu teda, že ešte nie sme v tej situácii, že by sme teda museli pre nich zabezpečovať tento typ starostlivosti, si odmalička, odmlada uvedomujem, že jedného dňa ma to počká. A to je ďalší aspekt tejto problematiky a feminizácia chudoby. Že my ženy sme v podstate v situácii, keď najprv vychovávame svoje deti, kým sú vlastne na základnej škole, potom na strednej škole a potom na nás pripadne starostlivosť o rodičov a ostávame automaticky odrezaní aj od kariéry, aj od iných príležitostí, aj nedajbože, teda keď je ešte žena samoživiteľka a samorodič. Čiže presne kvôli týmto elementom je nesmierne dôležité, aby toto, presne toto v súčasnej dobe aj pri tej demografickej prognóze ostávalo v epicentre záujmu tejto vlády.
A pokiaľ ide o financovanie, viete, že ja sa častokrát rozprávam s ľuďmi presne o tom, že na konci dňa im ani tak nevadí to, že musia odviesť dane a že vlastne každá služba má svoje náklady. Ja si myslím, že chvalabohu, už sme pokročili od takého toho prototypného, prokapitalistického zmýšľania, že dane sú okrádanie bohatých a pracujúcich. Len oni by chceli vidieť za tie dane nejakú protislužbu. A ja si myslím, že keby videli, tak by aj toto ochotnejšie platili a boli ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem pekne za slovo. No akokoľvek s pánom ministrom sa možne nezhodneme na téme sociálnej podpory núdznych, tak tu naopak kvitujem v tejto konkrétnej parciálnej téme, že sa dostalo do užšieho epicentra. Pretože už naozaj sociálne služby sú takou najvy... sociálnych politík a možno aj takým lakmusovým papierikom sociálneho štátu ako takého. Pán Pročko, vy ste spomínali niekoľko takých konkrétnych prípadov zo života. No ja tiež, hej, si to vlastne sama veľmi dobre pamätám z domu, keďže som dieťa rodičov kde otec najprv teda mal ťažkú autohavárku ...
===== ... možno aj takým lakmusovým papierikom sociálneho štátu ako takého.
Pán Pročko, vy ste spomínali niekoľko takých konkrétnych prípadov zo života. No, ja tiež, hej, si to vlastne sama veľmi dobre pamätám z domu, keďže som dieťa rodičov, kde otec najprv teda mal ťažkú autohavárku s dlhodobou kómou. Potom neskôr dostal metastázovanú rakovinu. Mama najprv dostala rakovinu štítnej žľazy, potom rakovinu nedávno prsníka. A napriek tomu teda, že ešte nie sme v tej situácii, že by sme teda museli pre nich zabezpečovať tento typ starostlivosti, si odmalička, odmlada uvedomujem, že jedného dňa ma to počká. A to je ďalší aspekt tejto problematiky a feminizácia chudoby. Že my ženy sme v podstate v situácii, keď najprv vychovávame svoje deti, kým sú vlastne na základnej škole, potom na strednej škole a potom na nás pripadne starostlivosť o rodičov a ostávame automaticky odrezaní aj od kariéry, aj od iných príležitostí, aj nedajbože, teda keď je ešte žena samoživiteľka a samorodič. Čiže presne kvôli týmto elementom je nesmierne dôležité, aby toto, presne toto v súčasnej dobe aj pri tej demografickej prognóze ostávalo v epicentre záujmu tejto vlády.
A pokiaľ ide o financovanie, viete, že ja sa častokrát rozprávam s ľuďmi presne o tom, že na konci dňa im ani tak nevadí to, že musia odviesť dane a že vlastne každá služba má svoje náklady. Ja si myslím, že chvalabohu, už sme pokročili od takého toho prototypného, prokapitalistického zmýšľania, že dane sú okrádanie bohatých a pracujúcich. Len oni by chceli vidieť za tie dane nejakú protislužbu. A ja si myslím, že keby videli, tak by aj toto ochotnejšie platili a boli ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem pekne za slovo. No akokoľvek s pánom ministrom sa možne nezhodneme na téme sociálnej podpory núdznych, tak tu naopak kvitujem v tejto konkrétnej parciálnej téme, že sa dostalo do užšieho epicentra. Pretože už naozaj sociálne služby sú takou najvy... sociálnych politík a možno aj takým lakmusovým papierikom sociálneho štátu ako takého. Pán Pročko, vy ste spomínali niekoľko takých konkrétnych prípadov zo života. No ja tiež, hej, si to vlastne sama veľmi dobre pamätám z domu, keďže som dieťa rodičov kde otec najprv teda mal ťažkú autohavárku ...
===== ... možno aj takým lakmusovým papierikom sociálneho štátu ako takého.
Pán Pročko, vy ste spomínali niekoľko takých konkrétnych prípadov zo života. No, ja tiež, hej, si to vlastne sama veľmi dobre pamätám z domu, keďže som dieťa rodičov, kde otec najprv teda mal ťažkú autohavárku s dlhodobou kómou. Potom neskôr dostal metastázovanú rakovinu. Mama najprv dostala rakovinu štítnej žľazy, potom rakovinu nedávno prsníka. A napriek tomu teda, že ešte nie sme v tej situácii, že by sme teda museli pre nich zabezpečovať tento typ starostlivosti, si odmalička, odmlada uvedomujem, že jedného dňa ma to počká. A to je ďalší aspekt tejto problematiky a feminizácia chudoby. Že my ženy sme v podstate v situácii, keď najprv vychovávame svoje deti, kým sú vlastne na základnej škole, potom na strednej škole a potom na nás pripadne starostlivosť o rodičov a ostávame automaticky odrezaní aj od kariéry, aj od iných príležitostí, aj nedajbože, teda keď je ešte žena samoživiteľka a samorodič. Čiže presne kvôli týmto elementom je nesmierne dôležité, aby toto, presne toto v súčasnej dobe aj pri tej demografickej prognóze ostávalo v epicentre záujmu tejto vlády.
A pokiaľ ide o financovanie, viete, že ja sa častokrát rozprávam s ľuďmi presne o tom, že na konci dňa im ani tak nevadí to, že musia odviesť dane a že vlastne každá služba má svoje náklady. Ja si myslím, že chvalabohu, už sme pokročili od takého toho prototypného, prokapitalistického zmýšľania, že dane sú okrádanie bohatých a pracujúcich. Len oni by chceli vidieť za tie dane nejakú protislužbu. A ja si myslím, že keby videli, tak by aj toto ochotnejšie platili a boli ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem pekne za slovo. No akokoľvek s pánom ministrom sa možne nezhodneme na téme sociálnej podpory núdznych, tak tu naopak kvitujem v tejto konkrétnej parciálnej téme, že sa dostalo do užšieho epicentra. Pretože už naozaj sociálne služby sú takou najvy... sociálnych politík a možno aj takým lakmusovým papierikom sociálneho štátu ako takého. Pán Pročko, vy ste spomínali niekoľko takých konkrétnych prípadov zo života. No ja tiež, hej, si to vlastne sama veľmi dobre pamätám z domu, keďže som dieťa rodičov kde otec najprv teda mal ťažkú autohavárku ...
===== ... možno aj takým lakmusovým papierikom sociálneho štátu ako takého.
Pán Pročko, vy ste spomínali niekoľko takých konkrétnych prípadov zo života. No, ja tiež, hej, si to vlastne sama veľmi dobre pamätám z domu, keďže som dieťa rodičov, kde otec najprv teda mal ťažkú autohavárku s dlhodobou kómou. Potom neskôr dostal metastázovanú rakovinu. Mama najprv dostala rakovinu štítnej žľazy, potom rakovinu nedávno prsníka. A napriek tomu teda, že ešte nie sme v tej situácii, že by sme teda museli pre nich zabezpečovať tento typ starostlivosti, si odmalička, odmlada uvedomujem, že jedného dňa ma to počká. A to je ďalší aspekt tejto problematiky a feminizácia chudoby. Že my ženy sme v podstate v situácii, keď najprv vychovávame svoje deti, kým sú vlastne na základnej škole, potom na strednej škole a potom na nás pripadne starostlivosť o rodičov a ostávame automaticky odrezaní aj od kariéry, aj od iných príležitostí, aj nedajbože, teda keď je ešte žena samoživiteľka a samorodič. Čiže presne kvôli týmto elementom je nesmierne dôležité, aby toto, presne toto v súčasnej dobe aj pri tej demografickej prognóze ostávalo v epicentre záujmu tejto vlády.
A pokiaľ ide o financovanie, viete, že ja sa častokrát rozprávam s ľuďmi presne o tom, že na konci dňa im ani tak nevadí to, že musia odviesť dane a že vlastne každá služba má svoje náklady. Ja si myslím, že chvalabohu, už sme pokročili od takého toho prototypného, prokapitalistického zmýšľania, že dane sú okrádanie bohatých a pracujúcich. Len oni by chceli vidieť za tie dane nejakú protislužbu. A ja si myslím, že keby videli, tak by aj toto ochotnejšie platili a boli ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem za slovo.
No ty si to, Mišo, tak priblížil možno z takej tej podnikateľskej perspektívy, keďže ja som teda nikdy nepodnikala a v tomto prípade naozaj sa moja chudoba volá výhodou, tak nemám ani auto, ani vodičák, a som odkázaná častokrát, keď sa prepravujem zvlášť krížom cez Bratislavu s deťmi, chodiť taxíkom a vtedy si vypočujem strašne veľa z tých vecí, ktoré si vlastne povedal aj ty a spája to ten svet tých obyčajných ľudí možno s tými problémami, ktoré si popisoval ako problémy v podnikateľskom prostredí. A napríklad teraz keď som šla sem, ma viezol jeden taxikár, ktorý mi hovoril, že ten prípad, nedávny, ženy, ktorú v Petržalke dopichali, že to bola vlastne teda mama jeho kamarátky a popisoval mi teda len takto z rukáva mi vytiahol asi päť prípadov len z Petržalky, čo-kde-koho okradli a ako sa tam naozaj, presne ako si ty povedal, že boja tie predavačky večer vyjsť po zmene domov. A ja som zrazu nevedela, čo mu mám povedať, že ako to riešime, lebo som si spomenula, že veď my sme tým vlastne, hej, začínali. Tuto kolegyňa Zuzana Števulová dala aj procedurálny návrh teda, že aby sme túto rozpravu teda, hej, odložili a predradili si ten horalkový paragraf. A tu sa presne ukázala tá, tá priorita, hej, že nejde, nejde o to, čo má pomôcť ľuďom. Tento zákonodarný zbor naozaj netvorí tie všeobecne záväzné právne predpisy pre ľudí, ale supluje výkonnú moc. Chce sa po nás, aby sme rozhodovali individuálne prípady niektorých ministrov o poťažmo podpredsedu parlamentu a vydávajú nejaké správne akty, hej, že neriešime to, čo máme a zaoberáme sa boľačkami konkrétnych politikov.
|
|
|
Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo.
Juraj, super si tam zhrnul niektoré veci, ktoré som sa aj tak parciálne snažila spomenúť či už v SLK, v prvom čítaní a super, že si ich znovu pripomenul. Sú tam také dve veci, na ktoré som chcela zareagovať. Jednak si hovoril o tom, ako im veľmi záleží a nezáleží na ľuďoch a obetiach. Myslím si, že najviac tvoje slová potvrdzuje práve program tejto schôdze, pretože mohli vyriešiť problémy okrádaných ľudí, ľudí, ktoré sú naozaj skutočné obete, ale pre týchto ľudí niet dverí, cez ktoré by priniesli nejaký návrh zákona a zhodou náhod teda korigujúci návrh zákona tých, ktorí priniesli trestnú reformu a ktorí by sa mali zaoberať problémami okradnutých. Lenže, lenže nemajú teraz čas, hej, teraz tu neotravujte s problémami okrádaných, tu sme teraz pri problémoch pána ministra a pána premiéra. A tým chcem nadviazať na tú tvoju záverečnú časť, áno, pre nás, ktorí sme boli účastníkmi toho brannobezpečnostného výboru, na ktorý aj Juraj v závere apeloval, to je proste neuveriteľná vec, ktorej sme tam boli vystavení, kedy sme v priamom prenose videli hru, ktorou sa snaží proste dostať SMER, hej, generálneho prokurátora pod nejaký tlak, vypustili tam na neho list, potom mu nedovolili sa k tomu vyjadriť, poslali ho na tri dni preč, no proste neuveriteľné, neuveriteľné veci. Potom ten, hej, prokurátor, ktorý dozoruje tie citlivé prípady, sa sťažuje a oznamuje, že bude sa teda dožadovať ochrany na Úrade pre ochranu oznamovateľov a tak ďalej a tak ďalej. Preto ja v dobrom hovorím, prehováram ku hlasákom, však ja mám korektné vzťahy s mnohými poslancami, že nebuďte teda za tie handry, tak ako to hovoril pán Drucker, že ak je toto naozaj iniciatíva SMER-u, tak tu nerobte tých poslušných poslíčkov, hej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
a ešte možno jeden z takých tých dôvodov, ktoré pán minister často opakoval teda, že nejde nijakým spôsobom o zužovanie ochrany oznamovateľov, ani toho okruhu, čo vlastne už teda s odstupom času koľkých, desiatich hodín, v duchu toho pozmeňováku teda implicitne priznáva, že asi teda išlo. Ja by som možno na záver chcela tak normálne ľudsky poprosiť pána ministra, že keby mohol dať 15-minútový flow a povedať nám, že nebola to slayáda a topka, že by nám mohol povedať, čo sú dôvody na tento krok, ale tak aby nespomenul nič z rokov 2020-2023. Dá sa? Ďakujem.
|
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené poslanecké plénum. Ja som dnes veľmi pozorne počúvala, keď tu bol ráno pán minister. Povedal takú vec, že už počúva teda niekoľký deň toto plénum, túto diskusiu a že je už unavený z toho, ako sa to tu do nemlátom opakuje, tie argumenty vlastne sú stále recyklované a už sa tu v tejto debate nič nové nedozvedá a má recht, tak to je. Málokedy sa dá a a podľa mňa sa to ani nedá, hej, že keď debatujete v treťom kolečku piaty deň, 50 alebo 60 ľudí, tá debata proste, hej, nemôže prebiehať tak, že by ani náhodou nezaznelo to, čo už niekto z tých 50-tich počas tých piatich dní nepovedal predtým. Toto sa mi zdá pochopiteľné a normálne a čo sa mi zdá menej pochopiteľné, že keď o tejto téme začne hovoriť pán minister, tak on sa opakuje každých päť minút, hej? Že to nie je 50 ľudí za päť dní a teda stane sa tam štatisticky logicky, že sa tam vyskytnú opakujúce sa argumenty, ale keď jeden človek hovorí 30 minút, ale on každých päť minút hovorí to isté, hej? Aj včera, teda aj dneska ráno, sme to tu mali úplne komplet všetko, všetko bolo, hej? Bola Santusová, správa SIS, Juhás, vypínanie webov, Čurillovci, kovboji, koniec vašim hrdinom, ktorí zneužívali systém, Lipšic, politické čistky, úmrtia vo väzbe, zneužívanie bezpečnostných zložiek, zabudla som na niečo? Ak by som aj zabudla, tak našťastie pán minister to zhrnul do svojho statusu. Ako som povedala, je to teda konečne tá naozaj dôvodová správa, ktorá nám odhaľuje, čo je naozaj dôvodom. Niečo z toho som už odcitovala v vo faktickej to naj podľa mňa taká tá najvydestilovanejšia pointa, ktorej teda sa ku ktorej sa hlási aj pán minister v statuse je, teda, že menia zákon, pretože chcú urobiť poriadok s tými, ktorí boli falošní hrdinovia, ktorí ho zneužívali systém, zavádzajú rovnováhu, bunker beztrestnosti už viac nebude možný, končí sa obdobie, keď mohli svojich ľudí schovávať za štatút oznamovateľa a vyhnúť sa zodpovednosti a tak ďalej a tak ďalej. Napokon aj ten vykosťujúci pozmeňovák je dôkazom toho, že na ničom pri tomto návrhu nezáležalo tak, ako na zmene vedenia, pretože ten proces, teda táto časť, ktorá pojednáva o procese alebo v dôsledku ktorej príde k zmene vedenia tam ostane. Dám teraz pre túto chvíľu nabok to, že že či je táto účelovosť, tá účelová zmena pushovaná, teda viac SMER-om a je tu minister vnútra v roli toho, hej, kto to teda na seba vzal a alebo to je naozaj viac pushované ministrom, pretože má na to samozrejme kopec teda svojich vlastných dôvodov a vlastných problémov, prečo by mu záležalo na výmene vedenia a vôbec takejto transformácii úradu. Nehovorím, že by sa to vylučovalo, hej, to môžu byť obidva obidva teda katalyzátori tejto zmeny v hre, ale ani jeden z tých dôvodov, ktoré sa tu opakujú, proste nemôže byť, nemôže byť v žiadnom vesmíre, ktorý sa chce hlásiť k právnemu štátu, nemôže byť dôvodom na legislatívnu zmenu a nemôže byť dôvodom k tomu, aby sa na základe tohto menila legislatíva a ja mám potrebu to tu naozaj čo, už najtriviálnejšie vysvetliť, pretože toto sa tu opakuje pri v podstate vždy tých najzávažnejších zákonoch, návrhoch, s ktorými prichádzate a ktoré likvidujú buď inštitúcie alebo dokonca celé právne odvetvie, ak pripomeniem trestné právo. Vždy tá debata skončí pri tom, čo som spomenula, pri tom, čo sa vám stalo v roku 2023, ešte keď sa teda zapojí do debaty pán podpredseda Gašpar, ešte všetky veci z jeho spisu. Toto pre Krista Pána, naozaj, naozaj, vnášate na nesprávny hrob. Ja vám teda si dovoľujem so všetkou úctou pripomenúť, že my sme zákonodarný zbor, nie súdny dvor, hej? To znamená, že my my nemáme, hej, kapacitu, možnosť, právomoc, ani morálnu, ani ani zákonnú na to, aby sme my tu pojednávali o dôvodoch, ktoré vnášate, hej? Že teda, poďme sa baviť, že no tak, ale počkať, toho 8. augusta ten pán Juhás urobil toto takto. Z toho dôkazového materiálu pán minister toto vyplýva inak, hej? Teda nie je celkom daná dôvodnosť na zrušenie toho úradu a potom si pozrieme ďalšieho spis. Chápete, že toto nemá robiť Národná rada? Čo nás tu s tým otravujete? Veď to si riešte v individuálnych konaniach. Akokoľvek sa to stalo, Národná rada sa im nemá zaoberať individuálnymi tobôž živými spormi, vašimi právnymi pletkami a už vonkoncom nemôže ústiť, teda, k legislatívnym zmenám, pretože to sa automaticky zrazí s dvomi základnými piliermi právneho štátu. Jedným z nich je, že zákonodarný zbor musí tvoriť alebo musí fungovať alebo rešpektovať zásadu univerzality, to znamená, že vydáva právne akty, ktoré sú všeobecne záväzné pre neurčitý počet adresátov a neurčitý počet v situácií rovnakého druhu, hej? To je, to je vlastne pointa zákonodarného procesu. Tým, že vy sem vnášate tieto individuálne čalamády, spôsobujete, že vy nás staviate do role, kedy my by sme mali vlastne tou normotvorbou suplovať akoby výkonnú moc, ktorá má na starosti vydávať nie normatívne právne akty, ale normatívne správne akty, individuálne správne akty, čiže rozhoduje v tých konkrétnych prípadoch. Toto nie je naša úloha, hej? Čiže to čomu sme tu my vystavení, hej, takýmto zákonodarným procesom je, že prelamujeme jednu z kľúčových ústavných zásad o univerzalite práva a sme teda, hej, vmiešavaní alebo takýmto spôsobom sa vmiešava zákonodarná moc do moci výkonnej a druhá vec, hej, je, je vlastne to, čo z toho plynie a to je, to je narušenie trojdeľby moci. Ja už neviem, že čo by museli urobiť všetci Čurillovci umocneno desiatimi, aby dokázali prelomiť taký silný fundamentálny prvok právneho štátu, ako je trojdeľba moci, ako to teraz sa deje tu, ako sa to dialo pri teda odobrovaní trestnej reformy a mnohých iných rozpravách, kedy sa na konci dňa tá dôvodová správa zredukovala na individuálne spory, problémy, krivdy z minulého volebného obdobia. Dovoľte mi teda takisto, hej, vám pripomenúť, že keď dám bokom teraz aj tie, hej, právne princípy, že vy tu nie ste v tejto krajine jediný, hej, kto je obeťou nejakých možno krívd. Aj keby sa naozaj všetko to, čo často spomínate, stalo presne tak, ako hovoríte a dokonca ešte trojnásobne horšie a teraz naozaj nechcem, aby som bola pochopená tak, že tu pomeriavam niekoho bolesť a krivdu, lebo samozrejme, že vždy to je nepríjemné, ak sa človek stáva obeťou zlovôle a svojmoci štátnej moci, ale tu v tejto krajine je 30 rokov na každom dennom poriadku X občanov, ktorým sa toto deje, hej? Ja som teda robila právničku v Ľudia proti rasizmu, nechcite vedieť s akými prípadmi sa tam obracali na mňa vždy tie zraniteľné, slabé skupiny, s ktorými si policajti vytierali podlahu, hej? Že keď bol oznámený nejaký, nejaký skutok, kde bol, kde mal byť podozrivý Róm, tak ho naložili, prosím vás pekne, že priviazali ho o o príves auta a ťahali ho za sebou policajti, takže ho vlastne zošúchali z kože po prašnej ceste a čo mal on robiť teraz? Išiel mal ísť koho zrušiť? Oni títo ľudia nemajú proste hej nikoho, kto im sem príde rozprávať o svojich krivdách v systéme. Nemajú nikoho, kto im tu predloží zákon a zruší nejaký úrad a deje sa to na dennom poriadku. Akurát, že vy ste urobili to, že vaše krivdy, hovorím, ak by sa aj takto stali, ste sebestredne povýšili nad krivdy iných občanov, ktorí nemajú tú spôsobilosť, nemajú nikoho za sebou, hoci vy ste tu na to, aby ste zastupovali ich, nie svoje vlastné, hej, právne pletky. Tak nemajú nikoho za sebou, aby ich ochránil pred, pred krivdami alebo zlovôľou štátu. Naopak, táto inštitúcia, ktorá istým spôsobom poskytovala pomoc takýmto osobám, tak tu práve kvôli tej svojej sebestrednej, sebastrednému vnímaniu seba ako obete rušíte a tie skutočné ohrozené, hej, skupiny, ktoré sa obracali na tento úrad a osoby ste odsunuli na druhý koľaj, lebo však ich strach a ich problémy sú malicherné. Pritom veľmi dobre viete, že na Slovensku je najdrahšou komoditou spravodlivosť. To je absolútne najdrahšia komodita, že prístup k spravodlivosti, hej? Že pán minister o tom teraz možno niečo vie už, hej? Že však, ale každý nemá 120-tisíc na účte, hej? Že skúste sa súdiť v tejto krajine so zamestnávateľom, keď vás vyhodí. On vás vyhodí, vy nemáte príjem a vy sa idete súdiť? Ja som sa súdila s Kotlebom štyri alebo päť rokov, hej? Samozrejme, že som ten spor vyhrala, ale na ten spor sa mi skladala verejnosť, lebo to stálo 12-tisíc. Ktorý človek normálny bežný si môže dovoliť tuná zabezpečiť a domáhať sa spravodlivosti? Naozaj a hovorím, nemajú inštitúcie, cez ktoré by to mohli proste riešiť a vy ako teda nositelia výkonnej moci, máte tú možnosť v týchto individuálnych prípadov zvoliť ten proste normálny inštitucionálny rámec, ako si tie prípady dotiahnuť do konca tak, aby tá krivda, ktorú pomenúvate, bola normálnym spôsobom inštitucionálne a procesne korektne dotiahnutá do konca, ale nie na pôde Národnej rady. Pôda Národnej rady nie je, proste nesmie byť zneužívaná na to, aby sa tu a to je tá pre mňa absolútne, že anomália najhrubšieho zrna, že tu sa normotvorca, ktorý je zainteresovaný sám v tej právnej veci, ide meniť legislatívu, aby vyhovovala účinku pre jeho vlastnú vec, hej? Že to, toto podľa mňa, že čokoľvek sa dialo za minulej vlády a ak mi je Boh svedkom, ja som teda bola veľká kritička toho, toho šlendriánstva právneho, často som hovorila, že netrafia do dverí právneho štátu, ale toto, to o tomto som nikde v tomto regióne nepočula, že by si toto niekto dovolil, hej? Že v Národnej rade si bude vytvárať zákony tak, aby mali účinok na jeho vlastnú vec, hej? Že sudca vo vlastnej veci, čiže jednak teda, no, tým, že nás vťahujete do osobných pletiek a sporov a krívd, ste teda, hej, na úplne šikmej ploche, pokiaľ ide o ten kontext právneho štátu. Jednak je to absolútne aj voči občanom nekorektné a čo tam je ešte také, také zvláštne, že ste si, že ste si akoby uzurpovali právomoc a to je tiež v citáte toho, tom statuse pána ministra, hovoriť o tom, že kto si čo zaslúži, kto si akú ochranu zaslúži. Dnes urobíme poriadok v systéme, ktorý oni zneužívali. Zavádzame rovnováhu, férovosť, funkčnú ochranu pre tých, ktorí si ju naozaj zaslúžia. Cez who? Minister alebo ako to má toto celé fungovať? Komisie pravdy alebo ja neviem, hej? Že ak má byť nejaká nezávislá inštitúcia, tak to nemôže byť pán minister, ktorý bude hodnotiť, či bola alebo nebola nezávislá a povie, že on ju spraví nezávislou, že a toto je vlastne už tým pádom zadefinované, že nezávislá nebude, lebo on nemôže hovoriť o tom, že on vie, kto si tú ochranu zaslúžil a nezaslúžil. No a potom v tom celom vlastne, keď opomeniem tieto skutočné dôvody, sem-tam teda zazneli aj dôvody, o ktorých sa aspoň ako tak dá viesť nejaká vecná debata. V tom úvodnom slove pána ministra ráno zaznelo napríklad, že, že veď sa vlastne týmto pokúša o zrovnoprávnenie postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Ja teda neviem, hej? Že ja som to, viete, ľavicové krídlo PS-ka a teda pán minister sa tiež hlási k sociálnej demokracii a ja sa tu snáď nejdeme vyučovať o tom, že zamestnanec je slabšia strana v tom celom a preto ten úrad, samozrejme, že vychýlene viac chráni jeho. Viete, to je také isté, ako keď máte obeť trestného činu, povedzme znásilnenia a páchateľa a jej záujmy alebo teda, hej, tej, tej poškodenej osoby a záujmy štátu, lebo tým skutkom prišlo aj k poškodeniu záujmu štátu, má zastupovať prokurátor, ale my sa spýtame o páchateľa, že či je okay, hej? Môže prokurátor zastupovať, bude to okay, aby sme mali teda rovnováhu. Ja viem, že vy toto zvyknete vnášať do normálnych diskusií, že vypočuť si aj blázna aj odborníka a dáme to na jednu úroveň, ale toto proste nemôže byť takto, hej, že pri tvorbe orgánov a v celom tom, hej, riadení štátu, tak to, takto nemôžeme fungovať. Ja by som teda a ešte možno, možno jeden z takých tých dôvodov, ktoré pán minister často opakoval, teda, že nejde nijakým spôsobom o zužovanie ochrany oznamovateľov ani toho okruhu, čo vlastne už teda s odstupom času, koľkých desiatich hodín v duchu toho pozmeňováku, teda, hej...
|
|
|
Ďakujem za slovo. Viackrát tu aj v tvojom príspevku, Zora, odznelo, že akú úlohu v tom pozmeňováku alebo možno v korekcii prístupu zohráva Európska komisia, tak ja mám znovu takú naozaj nie podpichovačnú otázku a znovu asi takú, na ktorú nedostanem odpoveď. Pokiaľ sa nemýlim, tak je na takzvanej ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) eurokomisár pre rozpočet Piotr Serafin a to teda nie je eurokomisár alebo niekto kto hej koho možno len tak odpinkať a teda, hej, nazvať to nejakými teplými rečami z Bruselu, nad ktorými môžu mávnuť rukou. Toto je eurokomisár pre rozpočet, ktorý prišiel na Slovensko 2. septembra a neviem či v stredu nie tretieho alebo štvrtého sa mal stretať s pánom premiérom, tak mňa by len zaujímalo, že či tuto nie je ten zdroj inšpirácie pre, pre tento pozmeňovák, to je jedna vec a druhá vec. Hovorila si, že nezhoduje sa súčasný pozmeňovák s tým, ako je proste hej zaslovnená tá dôvodová správa, ja by som ťa teda rada odkázala na status pána ministra spred piatich hodín, kde podľa mňa tú dôvodovú správu dal konečne úplne presne a správne. Meníme zákon, aby štát konečne chránil skutočné obete a skutočných oznamovateľov nie falošných hrdinov, ktorí manipulovali výpovede, prekračovali právomoci a po voľbách sa zbabelo schovávali pod ochranu úradu. No voilá. Na to sme čakali. Veď nepotrebujeme sa baviť o taľafatkách. Však čo tam bolo, že vypuklé problémy zamestnávateľov a neviem čo. Však toto ste tam rovno od začiatku mohli dať. Tak ako to má tuto minister v statuse. My sme zažili vládu, ktorá robila, nahrádzala vyhlasovanie v Zbierke zákonov tlačovkami vyhlasovala zákony. No tak teraz to budeme mať v statusoch. Však nič také sa nestane, ale aspoň teda vieme, o čom sa reálne konečne bavíme. Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela doceniť tú časť, kedy teda poslanec Spišiak nám poskytol taký širší kontext, že to naozaj nie je len, a to len dávam do úvodzoviek, záležitosť alebo ten dôvod nie je len spojený s právnymi pletkami pána ministra vnútra so samotným úradom, ale je to naozaj širší záujem, poslanec Spišiak spomenul aj, aj generálneho prokurátora, spory, ktoré tam dnes teda celkom, celkom, hej, vnímame ako vyhrotené. Ja by som sa možno tu len tak nepodpichovačne chcela spýtať, že či pán žilinský prokurátor už podal tú avizovanú, avizovaný podnet Úradu na ochranu oznamovateľov, alebo či čaká, až keď bude nové vedenie. Lebo ja teda pripomínam, že ešte aj tento front tu máme spojený s týmto úradom a ktorý teda dáva nejaké, nejaké, zdôvodňujú... nejakú zdôvodňujúcu bázu na to, aby bol zrušený.
Nechcem byť hnusná, nechcem, aby to tak vyznelo, ale so všetkou úctou teda k členom poslancom, poslankyniam za stranu HLAS si ja osobne myslím, že v tejto veci nemiešajú kávu, že toto je proste niečo, čo chce SMER. Znovu odkazujem na ten spor v prokuratúre. Možno len by som sa tiež tak nepodpichovačne spýtala, že ten nominant, nominantka, alebo tá osoba, o ktorej sa uvažuje, že by riadila tento úrad, je osobou, o ktorej bude dominantne rozhodovať HLAS, alebo SMER?
Ďakujem.
|
teda že či by to teraz už neprešlo, myslím to ironicky samozrejme. To len k tým následkom toho vypúšťania a naspäť ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem pekne za slovo. No skúsim zhrnúť to čo tu od viacerých z vás zaznelo. Áno, pán Pročko, vy ste správne povedali, že nie všetci sa dajú, v takom duchu ste to povedali, že hodiť do jedného vreca. Sú aj v radoch Smeru ľudia, ktorí majú česť a závisí ako sa prejavia. Ja si osobne teda myslím, že pán minister Susko je ten jeden z tých, ktorý nepatrí k takým tým úplným spúšťačom takýchto nápadov. A dokonca si pamätám a opravte ma, ak sa mýlim, že ste boli proti rušeniu, že ste boli proti tomu, aby existoval horalkový zákon kvôli kriminalizácii chudoby, s čím sa teda ja osobne môžem len stotožniť. Ale to kruté je, že nakoniec niekto kto možno ani nebol veľmi naklonený tomuto riešeniu tu, hej, musí sedieť a presadzovať ho, zatiaľ čo premiér nemá teda ani toľký chochmes, aby sa buď teda zdržal a už to nechal tak a nechal teda ministra spravodlivosti dorobiť, dorobiť zadanie. Je tam ešte jeden taký moment veľmi zaujímavý pri tej opätovnej teda priestupkovej recidíve, že keď bol podaný na Ústavný súd celý ten návrh, ktorý sme podávali, tak to spravodajcoval ústavný sudca pán Straka a on vtedy v mediálnom vyjadrení, veľmi ťažko sa mu niektoré veci, hej, zdôvodňovali, však pochopiteľne, ale furt sa vracal k tomu, že no mne sa veľmi páčilo, že sa tam zrušil ten horalkový paragraf. Ja si myslím, že to nebolo správne, že by sme nemali kriminalizovať chudobu. A ja by som teda bola veľmi zvedavá, keby že to podáme teraz zase, bude tam ten horalkový zákon, horalkový paragraf teda, že či by to teraz už neprešlo. Myslím to ironicky, samozrejme. To len k tým následkom toho vypúšťania a naspäť...
|
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí poslaneckí kolegovia, milé poslanecké kolegyne, áno, ako už povedal môj pred, predrečník, ocitáme sa v takej nečakanej situácii, kedy sme v rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní, a naozaj treba priznať, že v tomto prípade ho možno považovať za dôvodné. Ale rovnako tak musíme teda priznať to, čo nás do tohoto bodu doviedlo. Pretože, pretože sme v podstate v situácii, kedy ideme hasiť požiar, ktorý ste založili, ale zároveň teda posielate do hasičskej stanice požiadavku, aby tí hasiči láskavo prišli v expresnom, hej, zrýchlenom chode, pretože, vy ste ten požiar založili expresne rýchlo. Čiže, čiže dostali sme sa do situácie, ktorú áno, objektívne treba hasiť. V dôsledku toho, že samotný ten proces, ktorý vznikol, bol, bol výsledkom naozaj, že, že poviem to tak ako to je, tak ako som to vždy hovorila, šlendrianske roboty. Trestné právo naozaj nie je ako stavebnica Lego, alebo stavania nábytku z IKEA, kde ak aj nejaké skrutky nám, hej, vyjdú a nevieme čo s nimi, no tak ich aj keď postrácame, tak ten nábytok bude držať. V Trestnom práve to bohužiaľ funguje tak, že, že ten systém sa môže začať rozpadať a erodovať, a to sa nám, to sa nám deje a o tom sa asi viac budeme potom baviť v samotnom meritornom, meritornej rozprave. Ale aby som teda bola férová, nie je toto podľa mňa len dôsledok kalamity, ktorá bola privodená zbabranou Trestnou novelou, je to súbeh viacerých kalamít. Jednou z nich je napríklad aj tá sociálna. Hej, že my to máme enormný, extrémny počet ľudí. Opravte ma ak sa mýlim, ale myslím, že Slovensko nikdy nemalo taký vysoký počet ľudí ohrozených chudobou ako ich máme dnes. Tu sa nám pán minister Erik Tomáš dneska chváli s tým, že ako idú odoberať dávky v hmotnej núdzi, lebo neviem, čo tým ľuďom aj ide odkázať, keď ich oberie o jediný príjem, že asi čo začnú Harvard študovať sa rozhodnú alebo ja neviem. Hej? Že, že naozaj, bolo tu aj v dôsledku konsolidácie, aj v dôsledku teda objektívnych nejakých kríz, privodená katastrofálna sociálna situácia. No a do tretice, ten ďalší, ďalší faktor, ktorý nemôžem opomenúť je to, že celé sa to spustilo v stave rozkladu, vnútorného rozkladu Policajného zboru bez toho, aby sme pomýšľali na to, že my, keď toto celé napríklad, hej, prevalíme a tým pádom, samozrejme, aj, aj zmeníme tú inštitucionálnu schému, pretože nám tu, hej, napríklad ten typ kriminality, ktorú kedysi riešila NAKA padne na plecia radových policajtov. Ak sa kriminalita, ktorá dovtedy bola teda trestným činom prevalí na také priestupkové orgány, že my na to skrátka musíme mať zabezpečené nejaké kapacity, a my sme ich nemali. Ani tie, teda, ktoré prejednávajú...
=====
|