|
32.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa, mám cukrík, lebo ma strašne bolí hrdlo a neviem prehĺtať. Tak, aby som to zvládla všetko vysloviť, čo chcem vysloviť v rámci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Šťastie, že tu nie je iný predsedajúci, lebo by vás mohol...
Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR
Nedovolil by mi to. (Povedané s pobavením.) No. Naším návrhom v podstate rozširujeme okruh tých osôb, ktoré sú už dnes od úhrady poplatkov za sprievod oslobodení. Pretože už dnes máme v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, že deti do troch rokov, teda ich sprievodcovia, sprievodcovia onkopacientov a detí, ktoré sú ešte dojčené, nie sú zaťažení poplatkovou povinnosťou. Ale ide nám o to, aby nemocnice nepodmieňovali prítomnosť sprievodcu detí do 12 rokov poplatkami aj v iných prípadoch. Ten poplatok je vo výške 3,30 na deň. A ak sprievodca je vyslovene len pri lôžku dieťaťa, cieľom novely je, aby bol od poplatkov oslobodený. Tu sa nebavíme o poplatkoch za stravu, za lôžko. Tu sa naozaj bavíme iba o poplatku, ktorý, kvôli ktorému vás pustia alebo nepustia vlastne k tomu dieťaťu, čo je absurdné.
Momentálne je poplatok za sprievod, ako som povedala, tých 3,30 na deň. Ono sa to nemusí zdať veľa, ale nás práve na túto úpravu upozornili rodiny, pre ktoré je toto naozaj zaťažkávajúci výdavok. Robí im skoro 100 eur na mesiac, ak ide o dlhodobo choré deti. A v rámci našej právnej úpravy ani nepoznáme možnosť, aby mohli požiadať napríklad zdravotnú poisťovňu o odpustenie toho poplatku, ako to je v Českej republike, kde sa to bežne deje, že tam pri tých starších deťoch, lebo tam majú trošku inú úpravu, že vlastne od 6 rokov vyššie, a tam pri tých starších deťoch bežne žiadajú o odpustenie poplatkov za sprievod, ak sú deti staršie. Na Slovensku túto možnosť nemajú a naozaj pre takých kardiakov, ktorí sú aj niekoľko mesiacov v nemocnici, vlastne im to spraví za hospitalizáciu 300 eur tým rodičom. A ten rodič, samozrejme, nepracuje, keď je tam s tým dieťaťom v nemocnici. Čiže takýto veľký výdavok, to je akože obrovský zásah do rozpočtu pre nich. A pre mňa z neznámych príčin vlastne máme tu citlivosť v tomto zákone nastavenú pri onkopacientoch, čo úplne chápem. Oni sú dlhodobo hospitalizovaní, ale máme tu potom aj ďalšie, ďalšie diagnózy, kde tie decká sú naozaj hospitalizované týždne, mesiace. Sú to rovnako ťažké diagnózy ako onkologickí pacienti a tam tú výnimku nepoznáme. A ja som v podstate proti tomu, aby sme robili výnimky v týchto diagnózach, pretože nech je to akákoľvek diagnóza, keď dieťa je proste týždne, mesiace v nemocnici, nemal by byť ten rodič, ktorý je tam s tým dieťaťom, v žiadnom prípade byť zaťažený takým poplatkom, ktorý je pre tú rodinu vlastne tak veľký, že ho nevedia uniesť a kvôli tomu tam radšej ten rodič ani nie je. Je to, je to absurdné, keďže vieme, že tá prítomnosť rodiča v tej nemocnici má aj vplyv na rekonvalescenciu toho pacienta. Skracuje dobu pobytu v nemocnici, lepší manažment bolesti, o tom som tu už niekoľkokrát v pléne hovorila, aké to má benefity pre toho detského pacienta, ak tam má, ak tam má vlastne blízku osobu.
No, keď sa pokúsite zistiť, že za čo platia rodičia tých 3,30, tak v žiadnej dôvodovej správe, v žiadnej vyhláške ministerstva zdravotníctva, vlastne v žiadnych interných dokumentoch ministerstva zdravotníctva ani interných dokumentoch nemocníc vy nenájdete presný obsah, ktorý by bol zo štátnej úrovne zadefinovaný, čo je vlastne obsahom toho poplatku, za čo to platia, čo z toho majú ako protihodnotu tí rodičia, pretože väčšinou sa to interpretuje tak, že vás pustia k tomu dieťaťu, a to sa nedeje, samozrejme, vo všetkých prípadoch, ale to je v rozpore aj s ústavou, aj s medzinárodnými dokumentmi, pretože vy nemôžete podmieňovať prítomnosť pri svojom dieťati akýmkoľvek poplatkom. Chápala by som, keby napríklad tento poplatok zahŕňal nejaké stravné alebo nejakú inú výhodu, že nejaké lepšie lôžko alebo separé izbu, ale to sa nedeje, nie je to obsahom poplatkov. A ja sa k tomu dostanem aj v závere, že vlastne ako si rôzne tieto poplatky nemocnice naprieč Slovenskom vykladajú.
Ešte k tým dátam. Podľa NCZI je napríklad priemerný počet dní hospitalizácie pri nádorových ochoreniach porovnateľný s priemerným počtom dní hospitalizácie pri chorobách dýchacej sústavy, chorobách kože, chorobách kožného tkaniva, duševných poruchách, psychických poruchách, kde je taktiež najmä v neskoršej fáze liečená a odporúčaná blízkosť osoby a všade je tam priemerná doba hospitalizácie 21 dní. Čiže naozaj sa bavíme o tom, že tento, toto opatrenie, tento súčasný právny stav je diskriminujúci voči detským pacientom, kedy uprednostňuje jednu skupinu detských pacientov, oprávnene ich zbavuje toho poplatku, ale neoprávnene nezbavuje poplatku ďalších, ktorí sú v ťažkej situácii.
A teraz k tomu, čo som hovorila, ako to vyzerá naprieč nemocnicami. V súčasnosti majú nemocnice na svojich stránkach uvedené rôzne poplatky za sprievod, napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava 3,30 za deň plus stravné. Nemocnica Žilina 3,30 plus 11,60 za deň. Bojnice 3,30 bez možnosti stravy. Nemocnica Košice 3,30 plus poplatok za stravu 9,50. A rovnako nevedia podať odpoveď na otázku, čo je tých 3,30. Je to vlastne zákonný poplatok, nevieme, čo je jeho obsahom. Takže toľko som chcela ilustrovať na tú absurditu, že máme tu nejaký poplatok, ktorý zaťažuje rodiny v ťažkej situácii. A ja už druhýkrát tu pred vami stojím, znova to vyšlo na piatok, znova tu nikto nie je, ale je tu aspoň pán predsedajúci, ktorý je zo strany HLAS, a verím, že toto je vec, na ktorú sa dokážu pozrieť aj na ministerstve, prečo vyberáme taký poplatok, ktorý v podstate nemá nejakú protihodnotu pre toho konkrétneho sprievodcu, ale je zakotvený v zákone a musia ho dodržiavať nemocnice, ale naozaj neposkytuje žiadnu výhodu tomu človeku, pretože v praxi je len prekážkou, aby sme naozaj deti mali v blízkosti svojich rodičov.
Toľko odo mňa, ďakujem.
|
28.
Ďakujem. Hlavným cieľom predkladanej novely zákona, ktorá je už v tomto pléne po druhý raz predkladaná, je oslobodenie sprievodcov maloletých pacientov, to znamená ich rodičov alebo ich opatrovníkov a podobne, do dvanásteho roku života dieťaťa od úhrady poplatkov za ich pobyt v nemocnici.
Prečo je to dôležité? Poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.
|
26.
Ďakujem pekne.
Na základe aktuálnej platnej právnej úpravy je regulácia reklamy zdravotných výkonov minimálna. Môžme povedať, že takmer žiadna. Môžme sa v tejto oblasti opierať o zákon č. 108/2024 o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 147/2001 o reklame. Tieto zákony však neposkytujú alebo poskytujú len všeobecný rámec práv spotrebiteľa a povinných náležitostí reklamy a konkrétne sa reklame zdravotných výkonov vôbec nevenujú. Ako predkladateľka predmetného návrhu zákona mám za to, že takáto právna úprava je nedostatočná a je potrebná zmena, pretože zdravotné výkony, samozrejme, majú obrovský dopad a ich inzercia potom na to samotné rozhodnutie toho spotrebiteľa a informovanosť o tom zdravotnom výkone. Čiže možno vychádzať napríklad z regulácie reklamy liekov, ktorá je v zákone o reklame § č. 8 explicitne upravená a sú stanovené naozaj prísne podmienky, za ktorých môžu byť lieky na Slovensku propagované.
Neviem, možno kolega Szalay bude vedieť na to zareagovať, že prečo to je tak, že pri liekoch sme takí prísni, ale pri zdravotných výkonoch sme proste neurobili nič, aby sme nejak toho spotrebiteľa, v tomto prípade často pacienta, ochránili. V tomto kontexte, samozrejme, vnímam špecifické postavenie liekov na trhu ako osobitnej komodity, avšak rovnaký, resp. podobný prístup by mal byť uplatňovaný aj pri reklame zdravotných výkonov, pardon. (Rečníčka si odkašľala.) Nakoľko podobne ako lieky, tak aj zdravotné výkony môžu mať vplyv na zdravie pacienta a aj negatívny vplyv na zdravie pacienta, v prípade tých výkonov, ktoré som ja spomenula, aj na integritu. A môžu zneužívať aj veľmi zraniteľnú situáciu, v ktorej sa pacient nachádza, ak ide o ženu pri pôrode, ktorá sa vlastne má rozhodnúť, či nechá, alebo nenechá zobrať tú pupočníkovu krv svojmu dieťaťu. Takže, takže to sú, to sú tie dôvody, prečo si myslíme, že takúto úpravu by sme mali mať.
A veľmi rada by som išla do detailov, ale priznám sa, že mi to hrdlo nedovoľuje, tak len v krátkosti. V prvom rade chceme do zákona uviesť povinnosť uvádzať pri reklamách zdravotných výkonov informáciu, že ide o reklamu. Pretože to, že ide o inzerciu, nemáte nikde napísané. Napríklad pri zdravotných výkonoch, ktoré som spomínala, keď je odber pupočníkovej krvi na knižkách tehotenských, keď vám začne tehotenstvo, všade máte inzerované vlastne, aké to je prospešné pre vás dať si odobrať pupočníkovu krv, ale nikde nie je explicitne napísané, že ide o reklamu. A zároveň je veľmi dôležité povedať, že pri propagácii takýchto služieb chceme explicitne do zákona dostať, že musia mať vedecky podložené a vecne správne výsledky takýchto výkonov. Nemôžme hovoriť, že to zachráni život dieťaťu, keď to na Slovensku ešte nikdy nezachránilo dieťaťu žiaden život. Napriek tomu 160-tisíc ľudí sa rozhodlo pre tú službu, to je akože veľká masa v päťmiliónovej krajine. A predpokladám, že boli uvedení do omylu, keďže, keďže sa táto inzercia neopierala o realitu.
A ako predkladateľka návrhu zákona som tiež presvedčená, že reklama zdravotných výkonov, pardon (rečníčka si odkašľala), musí spĺňať a musí dodržiavať aj ďalšie komplexné práva, ktoré, ktoré pri takýchto spotrebiteľských službách musíme, musíme zachovávať. A je pre mňa dôležité, aby tie zdravotné výkony, ktoré inzerujeme, boli schválené EMOU alebo slovenskými orgánmi, pretože dnes sa bežne deje, že sú inzerované zákroky, ktoré, ktoré nie sú schválené, ktoré môžu mať negatívne dopady, kde nie je proste podložený výsledok nejakým výskumom alebo klinickou štúdiou, a my na Slovensku jednoducho bez nejakej právnej limitácie ich inzerujeme.
Toľko odo mňa, ďakujem.
|
|
22.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
K tomuto návrhu má, paradoxne, inšpirovala moja investigatívna činnosť posledných mesiacov, kedy som sa venovala vlastne obchodovaniu s pupočníkovou krvou a okrem tých zistení, ktoré som priniesla v blogu, ma zarazil aj fakt, aká široká je reklama na zdravotné služby, napríklad odberov pupočníkovej krvi, ktoré aj na základe vyjadrení Slovenskej hematologickej spoločnosti pri autológnom odbere, to znamená, že pre to dieťa, ktoré to má akože v budúcnosti využiť, sú tie spôsoby medicínskeho využitia mizivé. Hej, že tam sa bavíme proste o 0,04 %, kedy by to mohlo byť využité, a napriek tomu to tie spoločnosti, ktoré s tým obchodujú, vlastne inzerujú ako niečo život zachraňujúce, niečo čo proste vlastne keď dáte odobrať dieťaťu tú pupočníkovú krv, tak máte náhradný diel, v prípade akéhokoľvek ochorenia ho to postaví na nohy a pomôže mu to, čo je, samozrejme, nepravda, pretože toto, toto dáta nehovoria. A napriek tomu sa takýmito veľmi nafúknutými a často aj z môjho pohľadu zavádzajúcimi informáciami inzeruje takáto zdravotná služba, ktorá v konečnom dôsledku má aj negatívny dopad na toho novorodenca, pretože ak sa matka rozhodne pre ten odber, tak treba povedať, že tomu dieťaťu nedotepe ten pupočník do konca. To znamená, že nemôže benefitovať naplno ten jeho neonatálny systém z tej dotepanej krvi, a tým pádom sa rozhodli pre to biznisové riešenie, kde veria, že mu to prinesie väčší zdravotný benefit, keď to nechajú odobrať, zmraziť a v prípade nejakých komplikácií zdravotných to v budúcnosti využijú. Čiže tu máme naozaj nelimitovaný priestor na reklamu takýchto zdravotných služieb, ktoré operujú s dátami, ktoré nie sú pravdivé, a nemáme to v našom právnom poriadku nijako chránené, nijako ošetrené.
Máme zákonom ošetrené reklamy o liekoch. Pomerne dobre ich máme ošetrené, ale zabudli sme ošetriť zdravotné výkony a práve takéto zdravotné výkony, ktoré môžu mať naozaj negatívne dopady v nejakých smeroch. Takže o toto sa snažím v tomto návrhu, aby sme priniesli poriadok aj do reklamy o takýchto službách. A má tento návrh zákona dva hlavné ciele.
Prvým cieľom je zákaz reklamy zdravotných výkonov, ktoré nie sú vedecky potvrdené klinickými štúdiami, biomedicínskym výskumom a nie sú uvedené v zozname zdravotných výkonov, ktoré schvaľuje príslušný orgán Slovenskej republiky alebo Európskou liekovou agentúrou. A taktiež sa prostredníctvom tejto novely snažím sprísniť podmienky reklamy pre všetky zdravotné výkony tak, aby v reklame nemohli byť používané manipulatívne a zavádzajúce informácie, ktoré neposkytujú pacientom ako pravdivý obraz o tej zdravotnej službe a o tom zdravotnom výkone a jeho dôsledkoch.
Viac v rozprave, kam sa hlásim.
|
16.
Ďakujem veľmi pekne.
Znenie uznesenia je, samozrejme, zverejnené, ale reagujem v ňom na správu NKÚ, ktorá hovorí o tom, že Slovenská republika si neplní svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo záväzkov voči Európskej únii, neupdatuje informácie, ktoré... (Reakcia z pléna.) Pardon? Už len dva zákony. O chvíľočku. Som sa teraz, vypadla mi myšlienka, pardon.
Takže reagujeme tam na správu NKÚ, ktorá hovorí o tom, že si neplníme povinnosti voči Európskej únii. A pre mňa bola šokujúca, keď som si tú správu NKÚ všimla, tá pokuta, ktorá nám hrozí z pôdy Európskej únie v prípade, ak budeme pokračovať v neplnení týchto povinností. A tu vyzývame v tomto uznesení na to, aby sme zmenili náš prístup k informovaniu o hluku aj riešeniu hluku. A verím, že toto je niečo, čo by nás mohlo spájať a nemuselo politicky rozdeľovať, pretože naozaj ide o niečo, čo nám vyplýva z medzinárodných záväzkov.
Ďakujem.
|
12.
Ďakujem za slovo opäť. V tomto návrhu sa snažíme reagovať na vlastne dotazy, ktoré nám prichádzajú z praxe a sú to naozaj veľmi absurdné situácie, na ktoré nás upozorňujú občania. A viem, že na tieto situácie neupozorňujú len nás ako poslancov, ale upozorňujú aj verejného ochrancu práv, ktorý to zahrnul, práve volanie po tejto zmene, ktorú navrhujeme, aj do svojej výročnej správy verejného ochrancu práv za rok 2023.
Tie situácie, aby som vám veľmi prakticky vysvetlila, aké sú a na ktoré reagujeme, napríklad keď maloleté dieťa bicyklom pri jazde na bicykli narazí do auta, vznikne nejaká škoda a v momente, kedy je podozrivé to maloleté dieťa zo spáchania priestupku, tak prídavky na dieťa už ďalej nedostáva rodič, ale osobitný príjemca, čo je napríklad obec. A už pri podozrení, že je maloleté dieťa vlastne podozrivé zo spáchania priestupku väčšinou tým, že nemá vlastne priestupkovú zodpovednosť, tak dochádza k odloženiu takéhoto prípadu a aj počas toho času odloženia na základe zákona o prídavkoch je pozastavený ten normálny tok prídavkov na dieťa a prídavky na dieťa sú dané osobitnému príjemcovi. Čiže naozaj v týchto absurdných situáciách vlastne komplikujeme ľuďom život.
A je to problém, pretože práve otec dieťaťa, ktoré spôsobilo tú škodu na tom aute, čo som spomínala v úvode ako príklad, práve on popisoval, že ako jednorodič vlastne prišiel o tých 60 eur, čo je preňho príjem, ktorý potrebuje, a pritom v tej veci sa ďalej nič nedialo, pretože dieťa, keď má štyri-päť rokov, tak čo tam skonštatuje polícia vlastne. Tá vec je odložená, je podozrivé zo spáchania nejakého priestupku a správny orgán prípad odkladá na neurčito a vlastne dôsledkom toho je, že ten rodič nedostáva prídavky na dieťa pri takejto absurdnej situácii, ale dostáva ich osobitný poberateľ.
Takže preto sa snažíme tú úpravu zmeniť a to nasledovne, tak aby sa k odovzdávaniu prídavkov osobitnému príjemcovi, aby k tomu dochádzalo až v prípade, že dieťa spácha v období troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov opätovne priestupok. To znamená, že tam je nejaká recidíva, že to nie je len nejaká náhoda, keď bicyklom vrazí do auta alebo podobné absurdity. Čiže snažíme sa naozaj vyčistiť tú situáciu, aby sme rodičom pri takýchto nešťastných náhodách nespôsobovali, nespôsobovali ujmu a najmä rodičom, ktorí sú v zlej finančnej situácii, pretože pre nich je toto veľký problém, keď vlastne o ten príjem prichádzajú tak, že im ho niekto vydeľuje pri tom osobitnom príjemcovi a nemôžu s ním disponovať sami, a preto to riešime.
Toľko z mojej strany. Ďakujem.
|
8.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
K úvodnému slovu. Cieľom novely zákona je zmiernenie existujúcej právnej úpravy, ktorá spôsobuje neoprávnené odoberanie prídavku na dieťa v prípadoch, keď evidentne neexistuje dôvod k takémuto kroku.
Touto novelou zákona sa snažíme zlepšiť finančnú situáciu rodín s deťmi a nevystavovať ich negatívnym následkom neopodstatneného odoberania prídavkov na dieťa.
Viac o tomto našom návrhu chcem povedať v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
|
Ďakujem za slovo. Ja chcem len povedať, že pán Matovič by nemal hovoriť o pacientoch, chorých ľuďoch a o tom, že im chce pomáhať, pretože mal takú možnosť, mohol pomôcť detským pacientom niekoľkokrát ako predseda strany, umožniť im, aby mohli mať zákonom garantovanú možnosť a právo mať pri sebe rodiča a jeho strana to sabotovala. Som rada, že názor zmenili, ale naozaj toto mám hlboko v pamäti z nášho koaličného obdobia, čiže neviem ten záujem o chorých ľudí a o pacientov pána Matoviča prijať a bola by som rada, keby som sa mýlila. (Potlesk.)
|
36.
Ďakujem kolegyni Števulovej, že túto tému otvorila. My sme včera na ľudskoprávnom výbore tiež túto tému otvorili a hovorili sme so štátnym tajomníkom z ministerstva vnútra, upozornili sme ho na to, že tých 60 dní je skutočne málo pre odídencov, týka sa to aj žien, aj osamelých rodičov s deťmi, je tam výnimka pre deti, keď sú do troch rokov, tam im musíme poskytnúť pomoc, ale nad tri roky, ak má dieťa a ak je ich aj viacero, tak jednoducho s tou matkou po dvoch mesiacoch už nebudú mať kde zložiť hlavu, takže pre mňa je to mimoriadne necitlivé, že ideme aj v rozpore so zaužívanou praxou okolitých krajín, kde to je minimálne 90 dní, tie tri mesiace. Naozaj tých 60 dní, to je neľudské podľa mňa, veľmi akože naozaj zlá zmena pri dobrom zákone, lebo ostatné veci v tom zákone a v tej novele vítame, ale toto nás všetkých presvedčilo, že sa na to nedá zahlasovať. V skrátenom konaní takáto vážna zmena, nerozumiem.
|
31.
Ďakujem pekne. Kolegovia, chcela by som poprosiť o terminovanie tlače, kde som navrhovateľkou, a to je tlač 537, 522, 600, 610 na dňa 6.12. o desiatej hodine zo súkromných, vážnych súkromných dôvodov. Ďakujem pekne.
|
72.
Ďakujem za slovo. Pozdravujem, pán minister. Budem reagovať aj na predrečníka.
Áno, ja súhlasím, že je dôležitý aj nejaký prísnejší prístup k tomu, kto je invalidný dôchodca a tak ďalej, ale tu sa venujeme posudkovej činnosti a v tomto ohľade ma zaujíma to, čo ste spomenuli.
Mrzí ma to, ja som tu nebola od úplného začiatku, nedalo sa mi, ale hovorili ste, že ste boli v kontakte aj so združením Akčné rodiny, keby ste vedeli ešte raz spomenúť, že vlastne na čom ste sa dohodli, že čo bol ten prienik. Pretože ja som s nimi komunikovala, tak aby sme mali tú informáciu od vás.
A ďalšia informácia, všimla som si, že zákon má byť účinný až od 1. septembra 2025. K čomu pripísať ten dátum, že ten vlastne nie je k začiatku roka ani uprostred roka, ale vlastne ten september. Nedávalo mi to úplne zmysel. Tak keby ste nám vedeli vysvetliť aj tú účinnosť.
Vďaka.
|
35.
Ďakujem, pán predsedajúci za, za slovo a kolegyni za jej vystúpenie.
Mne pán Huliak pripomína takého trola, s ktorými sa mnohí stretávame na internete. Ja som si teraz pozerala definíciu, čo taký trol je. Tak je to internetový používateľ, ktorého úlohou je provokovať a obťažovať iných používateľov. No presne tak by som ja opísala aj pána Huliaka v parlamentnom priestore, že ide o používateľa, ktorého je úlohou je nás tu provokovať a obťažovať a naozaj diskreditovať našu prácu, pretože mnohí sa ju snažíme robiť v mantineloch slušnosti, odbornosti a profesionálne.
Nie je len aroganciou pána Huliaka, že tu dnes nie je a neobhajuje sa, je to aj nejakou vizitkou deficitu jeho schopnosti sa obhájiť a naozaj dôstojne argumentovať a zdôvodniť, prečo by mal naďalej zastávať túto funkciu. Ja som tiež bola v minulosti odvolávaná, keď som predsedala výboru pre európske záležitosti. Odvolávali ma ľudia ako pani Tabák alebo pán Taraba a musím povedať, že som si to tu odsedela aj, keď to bolo nepríjemné, ale bolo dôležité argumentovať a vyjadriť sa, aká je moja vízia v tej funkcii, čo tam robím a čo ponúkam. To, že tu dnes pán Huliak nie je, je odpoveďou za všetko, pretože on žiadnu víziu ani nič podobné neponúka. On ponúka len svoju hru moci a tieto svoje naozaj nedostatočné argumenty (povedané so smiechom), ktoré on zakrýva za rôzne peuratíva a urážky voči ženám, pretože veľmi rád si to dovoľuje práve voči tým.
Takže ktokoľvek ho dnes podporí alebo bude stáť na jeho strane, tak legitimizuje takéto správanie a prikyvuje naňho a je jeho súčasťou.
|
31.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
A chcem sa poďakovať aj kolegyni poslankyni Plavákovej za to, že aj napriek tomu, aké nepríjemné musí byť vracať sa k tým udalostiam, tak bojuje a pripomína to a určuje tie hranice toho, čo už nie je akceptovateľné. Je to strašne dôležité aj pre všetkých ostatných, aj pre všetky ostatné, ktoré tu sedíme a zažili sme rôzne formy útokov, rôzne spôsoby ponižovania.
A ja si spomínam na spôsob, akým ma ponižoval pán Kuffa, a vtedy som nemala toľko sily, koľko má dnes pani Plaváková, a dokáže naozaj tento boj zvádzať. A bola som veľmi vďačná, keď sa ma zastal pán kolega Grendel a som teraz vďačná rovnako pani Plavákovej, že, že to nenecháva tak a že to, že to naozaj cieli na politickú zodpovednosť, na osobnú zodpovednosť pána Huliaka, pretože tu by mala byť vyvodená.
A to prekročilo všetky hranice toho, čo sa kedy udialo v parlamente, toho, čo tu bolo kedy povedané, a ja som presvedčená, že sa na tom zhodneme viacerí naprieč politickým spektrom a bude to takým vysvedčením slušnosti tejto koalície, ako sa v tomto hlasovaní zachová, takže aj keď momentálne visíte na šnúrke pána Huliaka, mali by ste ukázať odvahu a naozaj úctu k pravidlám a k slušnému správaniu. V tom vám držím prsty.
Ďakujem kolegyni.
|
2.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo a mám doplňujúci návrh, v rámci ktorého si dovoľujem požiadať toto plénum o informatívne vystúpenie v rámci rokovania tejto schôdze, a to vo veci nových zistení týkajúcich sa obchodu s darcovskými tkaninami a bunkami novorodencov. Mám za to, že téma matiek a novorodencov je niečo, čo by nás nemalo politicky rozdeľovať a mali by sme o tom mať maximálne možné informácie.
Ďakujem.
|
152.
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja budem veľmi stručná, pretože nechcem túto tému rozpitvávať aj na základe odporúčaní z branno-bezpečnostného výboru.
Ide mi o to v tomto uznesení, aby sme sa naozaj zhodli na tom, že tému bombových hrozieb nebudeme bagatelizovať vo verejnom priestore a dáme jej záleží pozornosť, a to tak parlament, ako aj vláda, zároveň sa snažím týmto uznesením zaviazať vládu, aby ten tok informácií bol aktívny aj smerom k parlamentu, aj smerom k verejnosti, hlavne aktérom, to znamená k rodičom detí, k zamestnancom škôl a vlastne všetkým, všetkým, ktorých sa to bytostne dotýka a zažívajú neistotu, strach a vlastne sťažujú sa na to, že ten deficit informácií považujú za nebezpečný, pretože má to negatívny dopad aj na ich psychické prežívanie okrem iného.
Takže toľko z mojej strany.
Ďakujem.
|
38.
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
V roku 2023 bola prijatá moja novela, ktorá vlastne v slovenských podmienkach umožnila, aby si zamestnávatelia, ktorí zriaďujú škôlky alebo jasle, mohli dávať výdavky na tieto škôlky alebo jasle do nákladov. Malo to veľmi pozitívny vplyv vlastne na vznik nových takýchto zariadení. A ja sa tomu veľmi teším, že to pozitívne motivovalo zamestnávateľov zamýšľať sa nad tým, ako zjednodušiť vlastne svojim zamestnancom a ich rodinám, deťom, prístup k predprimárnemu vzdelávaniu, k tomu, k tej ranej výchove, a zároveň dokazujú to aj štatistiky, pretože 70 % zamestnancov povedalo, že práve, práve firemné jasle alebo škôlky považujú alebo by považovali za ten najviac motivujúci benefit počas toho, ako mali malé deti. Čiže je to vysoko motivujúce aj pre zotrvanie tých konkrétnych zamestnancov v práci pre toho zamestnávateľa, keď tam takúto možnosť majú, a je to trend, ktorý je všade vo svete prítomný, že vlastne veľkí zamestnávatelia aj strední zamestnávatelia, aj štátni zamestnávatelia, ako napríklad univerzity, parlamenty a podobne, vytvárajú podmienky pre svojich zamestnancov alebo ľudí, ktorí sa tam zdržiavajú, na to, aby tam mohli umiestniť svoje dieťa aj do jaslí alebo do škôlky.
Má to viacero benefitov. Z tých zdravotných benefitov spomeniem, že matky nie sú nútené prestať dojčiť, ak sú tam napríklad jasle v tej istej budove, ako, ako oni pracujú. Rovnako je to oveľa menší stres pre tie deti, keď ten rodič ich môže počas napríklad obedňajšej prestávky prísť pozrieť to dieťa a ten spôsob adaptácie sa na nový kolektív, na zaradenie do tohto procesu je oveľa jednoduchší a zároveň, samozrejme, aj ten zamestnanec sa vráti do práce skôr, keď vie, že má miesto pre to dieťa v škôlke alebo v jasliach, pretože na Slovensku čelíme aj tomu, že mnohí rodičia, či už otcovia, alebo matky, ktorí sa chcú vrátiť do práce, čelia tomu, že nemajú jednoducho miesto pre ich deti v zariadení, či v škôlke, alebo v jasliach, alebo si ho nemôžu dovoliť, ak štátne miesta nie sú, tak tie súkromné jasle a škôlky sú jednoducho často pridrahé, kdežto zamestnanec, zamestnanecké škôlky a jasle sú výbornou alternatívou.
O čo sa snažím týmto návrhom? No snažím sa vyjsť v ústrety všetkým týmto benefitom, aby, aby týchto škôlok a jaslí firemných bolo čo najviac, lebo vieme, že tie kapacity štátu a ani tých súkromných zariadení dnes nepostačujú, a toto je v podstate najjednoduchšia zmena, ktorú vie štát urobiť pre to, aby, aby aj firmy dopomáhali a boli motivované pomáhať vytvárať tieto miesta pre deti v škôlkach a v jasliach. Okrem toho, že by si ako doteraz na základe mojej novely vedeli, vedeli odpisovať tie náklady, ktoré súvisia so zriadením prevádzky takýchto, takýchto jaslí a škôlok, pridávame aj možnosť, aby si mohli odpisovať v prípade, že im túto službu zabezpečuje nejaká tretia strana, stretli sme sa s tým v praxi, reagujeme znova na potreby praxe, kedy napríklad vo veľkých administratívnych budovách, kde sídli xy zamestnávateľov, stačí jedna škôlka alebo stačia jedny jasle, pretože tie firmy nie sú tak veľké, aby dokázali naplniť vlastne sami svojimi, sami vlastne deťmi zamestnancov svoje vlastné jasle a chcú participovať na zriadení a financovaní vlastne takýchto spoločných jaslí pre niekoľko prevádzok.
Dnes tomu bráni tá súčasná úprava, aby to vlastne dokázali odpisovať z daní v tejto podobe. Ak by sme prijali tú novú doplňujúcu úpravu, ktorú navrhujem, tak by to možné bolo. To je len jedna zo situácií, ktorú opisujem, pardon (rečníčka si odkašľala), ktorú by táto novela vyriešila.
Samozrejme, sú tam aj ďalšie dôvody, pre ktoré by to bolo pre zamestnávateľov viac motivujúce. Nie každý chce prevádzkovať takéto jasle sám. Sú tu, sú tu mnohé súkromné jasle, ktoré, ktoré by boli ochotné prevádzkovať takéto zariadenia aj pre, aj pre firmy, aj pre veľkých zamestnancov, zamestnávateľov rovnako, ako to napríklad robia veľkí zamestnávatelia, ako sú Volkswagen a podobne, s inými zamestnaneckými benefitmi typu jedáleň, tak aj tam si vedia vlastne zaviazať tretiu firmu, aby im to prevádzkovala, keďže nemajú na to vlastné kapacity, tak aj pri škôlkach po vzore iných krajín vidíme priestor na to, aby dokázali takto fungovať a aby to bolo vzájomne benefitujúce, a to nehovorím len o zamestnancovi a zamestnávateľovi, ale benefitujúce aj pre štát, lebo tu máme jasné dáta, že tá investícia do predprimárneho vzdelávania je tam najlepšia investícia, ktorú dnes vie spraviť štát a pre vlastne znižovanie dlhu v budúcnosti a zvyšovanie ekonomickej efektivity obyvateľstva a jeho občanov. Ako toto je, toto je ekonomická rovnica, ktorá vlastne dnes je, je známa, a ja som presvedčená, že práve ňou vieme potláčať aj tie rozdiely medzi socio-ekonomickými skupinami, ktoré na Slovensku sú stále priepastné.
Takže toto je cieľom novely, a ak máte akékoľvek otázky, som k dispozícii.
Ďakujem.
|
34.
Ďakujem veľmi pekne.
Cieľom nášho návrhu je rozšíriť okruh zamestnávateľov, ktorí by si mohli výdavky na prevádzku firemných škôlok alebo jaslí uznať za daňovo uznateľné výdavky, ľudovo povedané, dať do nákladov, a viac by som o tejto novele rada povedala v rámci rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvá.
|
30.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ako som povedala, cieľom predkladanej právnej úpravy je vyriešiť stav, kedy rozvod manželov, ktorí majú do spoločnej starostlivosti zverené dieťa v pestúnskej alebo v náhradnej starostlivosti, necháva toto dieťa v nejakom právnom vákuu, pretože automaticky nerieši aj to, do koho starostlivosti sa toto dieťa dostane. Podľa mňa táto aktuálna právna úprava spôsobuje až absurdné situácie a doplácajú na ne práve deti. Súd, ako som už povedala, nemá povinnosť a ani to nerobí, určiť, ktorý z pestúnov alebo osôb, ktoré majú dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, bude po rozvode pokračovať v starostlivosti o dieťa. Výnimku tvoria situácie, kedy jeden z pestúnov podá na súd návrh o tom, že chce pokračovať v tejto pestúnskej starostlivosti, avšak aj v tomto prípade môže dôjsť k situácii, že súd tento návrh zamietne, a znova dieťa zostáva v nejakom právnom vákuu a nevieme ďalej, kto sa má oň starať.
Zároveň sa snažíme, aby vlastne pestúni takýto samostatný návrh na súd súčasne s rozvodom ani nemuseli podávať, pretože chceme naozaj vytvoriť tú právnu istotu pre dieťa, aby, aby o tom musel súd automaticky rozhodnúť. V súčasnosti ak teda súd pestúnov alebo osoby, ktoré majú dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, rozvedie, to znamená, že pestúnska starostlivosť v tom momente zanikne, rovnako aj náhradná osobná starostlivosť a my touto novelou reagujeme na prípade z praxe, na ktoré sme boli upozornené mailovou komunikáciou od osôb, ktoré mali v pestúnskej starostlivosti deti, a boli vlastne v šoku z toho, že tie deti sa ocitli v takomto naozaj bezpráví doslova, preto sme sa na to pozreli bližšie a zistili sme, že v minulosti tu už bol podaný poslanecký návrh, ktorý presne reagoval na podobné prípady z praxe. To znamená, že tu už máme niekoľko rokov trvajúci problém, kedy sa deti dostávajú do takéhoto právneho stavu, a bola tu snaha to vyriešiť. Konkrétne to bola snaha aj môjho kolegu Ondreja Dostála, ktorý vtedy s kolegyňou poslankyňou, myslím, že to bola pani Blahová... Správne hovorím? ... takýto, takýto návrh predkladali, my sme sa k nemu vrátili, keď sme prišli na to, že táto situácia naďalej trvá a snažíme sa to dostať do právnej úpravy, aby boli vlastne deti chránené. Čiže nehovoríme o žiadnych vymyslených situáciách, ale o reálnych prípadoch, ktoré sa stávajú v praxi, a potrebujeme ako zákonodarcovia podľa mňa tieto diery v našej legislatíve čo najskôr vyriešiť.
Ďalšia vec, ktorá ma v rámci tejto problematiky až vydesila, je, že ak už sa snažili osoby, ktoré majú v pestúnskej starostlivosti alebo inej starostlivosti, vlastne požiadať súd o rozhodnutie, aby, aby sme vedeli, kto bude mať v starostlivosti to dieťa, tak priemerná dĺžka trvania tam dosahovala tri až štyri mesiace, čiže to je naozaj podľa mňa dosť dlhý čas na to, aby bolo dieťa v právnom vákuu, a je dobré, aby sme takýmto situáciám predchádzali.
V novele zákona myslíme aj na situácie, keď ani jeden z pestúnov nemá záujem vo výchove dieťaťa naďalej pokračovať, v takomto prípade sa pestúnska alebo náhradná osobná starostlivosť zruší obom z nich.
A zmena tejto právnej úpravy je žiaduca aj preto, že miera rozvodovosti na Slovensku je približne 30 %, medzi týmito pármi sú aj ľudia, ktorí majú dieťa v pestúnskej alebo v náhradnej osobnej starostlivosti, a naozaj len z našej praxe, to znamená ja a môjho tímu, evidujeme sedem prípadov za posledných 24 mesiacov, kedy sme boli informovaní o takomto, o takomto počínaní a vlastne o takejto situácii, ktorá je na úkor toho maloletého.
Budem rada, ak tomu spoločne predídeme ako plénum tým, že prijmeme túto navrhovanú zmenu, pretože nič nestojí, nemá žiadny vplyv na rozpočet a práve naopak, môže pozitívne vplývať na zachovávanie a ochranu práv dieťaťa.
Tá zodpovednosť, keď vieme, že takéto situácie v praxi nastávajú a neriešime ich ako zákonodarcovia, tak ležia aj na našich pleciach, lebo toto je práve miesto, kde by sme, ako som povedala, tie diery v zákonoch, ktoré dopadajú v tomto prípade na tých najkrehkejších, na deti, mali a vieme ich tu vlastne vyriešiť.
Takže vyzývam k tomu plénum aj kolegov, aby to podporili, a ten zámer je jediný, aby bolo v týchto situáciách chránené dieťa a jeho záujem.
Ďakujem.
|