Ja si presne pamätám, ako premiér týždeň išiel každý jeden deň, nekončil v sobotu sobotnými dialógmi, kde hovoril, že 30 % úradníkov, keby sa prepustilo, nikto by si to nevšimol a v pondelok, v pondelok, nasledujúci pondelok nám pristál materiál na sociálnom výbore, kde úrad vlády žiada o navýšenie 20 ľudí na nejaký projekt v súvislosti digitalizáciou. To je presne Robert Fico bez hanby, bez všetkého. Ale dôležitejšiu vec chcem povedať. Vláda Roberta Fica, vláda Roberta Fica schválila zákon, kde schválila Radu pre štátnu službu a táto vláda tú Radu pre štátnu službu zrušila a tá Rada pre štátnu službu vlastne okrem iného, okrem iného nám robila štatistiku ako nám rastie počet štátnych zamestnancov, ako nám rastie počet zamestnancov na ústrednej štátnej správe, to znamená na úrade vlády, jednotlivých ministerstvách alebo iných orgánoch. Robila nám štatistiku, aké platy sú, koľko je neobsadených miest, koľko máme dohodárov, že viac ako 10 000 dohodárov napriek tomu nárastu 1 000, približne tisícky úradníkov ročne a takisto nám dala štatistiku osobitných platoch, ktoré sú na ministerstvách, koľko ich je a že spravidla to nie je tie osobitné platy menej ako 5 000 euro. Samozrejme pri navyšovaní ministerstiev, počtu úradníkov, štátnych tajomníkov a teraz podľa najnovšie aj splnomocnencov to je taký nový model, kde zamestnávam zbytočných ľudí, tak potrebovala vláda, aby to samozrejme nikto na to neupozorňoval, aby nikto nevedel, koľko sa na to míňa a toto je tiež jeden dôležitý moment, ktorý to celé efektívne ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem pekne za tie čísla, ktoré tu padli. Ani som ich nestihol všetky sledovať, ale určite jedno číslo tam nebolo a to je Štatistický úrad na Slovensku prvýkrát po dlhých rokoch zverejnil údaje za prvý štvrťrok tohto roka a zamestnanosť, zamestnanosť klesla asi 17 tisíc ľudí. Keď sa to potvrdí aj druhý štvrťrok, znamená že máme obrovský problém, bo nielen ekonomika nám nerastie, ale ľudia strácajú prácu a to aj napriek tomu, že táto vláda rozdeľuje tisíce víz pre Uzbekov, Filipíncov, Indov a podobne. Napriek tomu vyzerá, že naozaj tá ekonomika, ekonomika sa nám nevyvíja dobre a keď sa to potvrdí v druhom štvrťroku, že počet zamestnancov nám v hospodárstve klesá, tak ja si myslím, že toto je najväčší výkričník, lebo vlastne čím máme viacej zamestnancov, tým máme viac zdrojov na dôchodky, na sociálne, zdravotné zabezpečenie a tak ďalej. A keď toto nedokážeme udržať minimálne na takej úrovni, ale keď nám to začne klesať, tak menej zdrojov, menej rozdávania a naozaj hrozí tu nielen ekonomický, ale aj sociálny kolaps.
Ďakujem.
|
Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia. Ja som chcel vystúpiť vo faktickej poznámke, ale asi by som to nestihol a ešte pardon, pán ombudsman, vážený pán ombudsman. Pani kolegyňa Kosová, akože myslím si, že ste povedali veľa vecí a som sa nad tým usmieval, lebo tak ako ste ich, o nich rozprávali, tak je to úplná pravda. Viete, ono je to s tými rómskymi osadami tak, že pokiaľ máte správne nástroje, tak ako keď ich viete presvedčiť, že keď pôjdu k voľbám dostanú 500 euro, rovnako to je aj s tou národnostnou školou. Viete ich zmanipulovať veľmi jednoducho, že im nahovoríte, že budú mať nejaké výhody a oni potom na to pristúpia. Nevedia ísť do detailu o čo sa jedná. Čiže áno, tá národnostná škola je hlúposť. My potrebujeme aby tie deti sa naučili po slovensky, aby potom v tom ďalšom živote mohli komunikovať, lebo máme problém, že nechodia do materskej škôlky, sú len v tom rodinnom prostredí, kde sa hovorí rómsky a je logické, že prídu do prvého ročníka a nemajú rovnakú štartovaciu čiaru, ako ostatné deti. To je normálne a neviem akým spôsobom, keď urobíme rómsku národnostnú školu, kedy tú bariéru vôbec prekonajú. Takže je to naozaj len, neviem čo týmto spôsobom chcel ten štát riešiť, ale len poškodí. Ale ja chcem pána ombudsmana poprosiť, aby sa naozaj venoval tejto téme, máme keď hovoríme o rómoch o vylúčených rómskych komunitách, tak naozaj není to formálne, že by sme sa mali venovať hlavne deťom, lebo ja keď som nastúpil za starostu, niekedy v 98 roku, tak nielen v našej obci, ale všade bola sto percentná nezamestnanosť, čo je logická, lebo 30 percentná nezamestnanosť bola v regióne, tak tí rómovia keďže nemajú sociálne kontakty a tak ďalej, sú na tom výrazne horšie, vzdelanie, hygienické podmienky, tak mali tú sto percentnú nezamestnanosť. Dnes už to nie je pravda. Dnes už to nie je pravda a keby sme sa naozaj tomu problému venovali, tak dne je ten problém vyriešený. A to že je to tak, tak akože choďte sa pozrieť na stredné školy v našom regióne. Ja som tu už dva krát spomínal zdravotnícku školu. Výrazné percento budúcich zdravotných sestier sú rómskeho pôvodu, pretože jednoducho dostali priestor v tej škole, že sa učili na jednotky, dvojky, trojky, zobrali ich na tú školu. Tú školu dokončili a dnes ošetrujú pacientov v nemocniciach. Toto je najlepšia cesta, ale viete pokiaľ my stále máme 5,5 tisíc detí na dvojzmennej prevádzke, spravidla sú to rómske deti. Prečo to nevieme vyriešiť? Akože keď je raz dvojzmenná prevádzka, neviem či existuje nejaká štúdia, rád sa opieram o fakty, ale vám garantujem, že v tej dvojzmennej prevádzke majú totálne zhoršené výsledky, ako v tej jednozmennej. A nebudem vám vysvetľovať prečo. Ďalšia vec, nie je normálne, že my tu v národnej rade, hej schválime zákon, že od troch rokov musia deti chodiť do materskej škôlky a starosta má pripravený pozemok, stavené povolenie, žiadosť na európske zdroje, pošle ju do vyhlásenej výzvy a príde odpoveď že fajn, že všetko je v poriadku, ale finančné zdroje došli. Na to finančné zdroje došli? Sú normálni? A taký starosta, ktorý jede z desiatich samozrejme, sa o to pobije a obchádza tie úrady, tak dokáže to ešte, že niekoho vyškrtnú a jeho tam dajú, ale naozaj máme lokality kde tá materská škola nie je. A ako chceme aby tie deti zase keď prídu do tej základnej školy mali rovnakú štartovaciu čiaru. A tretí dôležitý problém je. Teplá strava. My, náš štát ekonomicky podporuje tých čo podávajú suchú stravu, bo nie sú na tom ekonomicky znevýhodnení a viete je lepšie na suchý rožok natrieť maslom, alebo suchý rožok a dať medzi to salámu, ako navariť obed. Však preboha sa nad tým zamyslime. A viete, máme kopu a tento problém vieme vyriešiť raz dva. Nič by nás nestál dokonca. Lebo máme kopu jedální, ktoré nie je vyťažená kapacita a tri kilometre máme obed, čo podávajú suchú stravu. Len to nejakým spôsobom treba zmenežovať, aby tá jedáleň varila aj pre túto školu. A ja si myslím, že či ministerstvo školstva, alebo splnomocnenec vlády, keď sa tomu problému začnú venovať, tak ten problém vedia vyriešiť. A ide tam len o tom aby tie deti, mali presne tie isté podmienky nech je akejkoľvek farby pleti. A vy sa potom čudujete, že ten rodič nie rómsky, zoberie to dieťa na inú školu. No jasne že zoberie, keď je tam dvojzmenná prevádzka, keď tam nemá teplú stravu, tak jasné že zoberie, má tú možnosť voziť ho do nejakej inej obce, tak ho vozí. Rómovia tú možnosť zväčša nemajú. Takže je to, je to problém, ktorému by sme sa mali venovať, investovať. Momentálne máme na riešenie tohto problému z európskych zdrojov 907 miliónov. 907 miliónov. Keď pripočítame spoluúčasť, tak je to viac ako jedna miliarda. Je to jedna dvanástina celého európskeho rozpočtu, ktorý ide na Slovensko, na programovacie obdobie. Jako, ja si myslím, že máme všetko čo na to potrebujeme, len povedať že toto ideme riešiť. Ale viete keď ja pozriem, že z týchto peňazí je napríklad tam pripravená, alebo idú pripraviť štúdiu, že aký vplyv má zavedenie vody do vylúčených rómskych komunít. Na to vám treba štúdiu? Ste sa zbláznili? Po prvé vám nájdem desať štúdií, ktoré boli robené v priebehu rokov a pod druhé však toto je snáď každému jasné. Alebo idú robiť nejaký návrh na ministerstve, ako zmeniť školské obvody, aby zabránili vylúčeniu. Tak v prvom rade o tom rozhoduje samospráva. A vy asi neviete, ako funguje samospráva, lebo tí poslanci naozaj tie školské obvody, to je problém ktorému sa venujú. A teraz si predstavte, že príde z ministerstva nejaký návrh, tak bude mať presne opačný účinok, len naštve tých poslancov, lebo tí poslanci si povedia, oni sa zbláznili? Oni snáď vedia, ktorá ulica má ísť do ktorej školy? Alebo ktorá časť obce? Alebo to ministerstvo by malo povedať rovno, tak dobre ideme zobrať kompetencie samospráve miest a obcí a my o tom budeme rozhodovať. Ale nie takýmto spôsobom. Tento spôsob je zlý a len tých ľudí naštve, tak to celé nejde, tak to nefunguje. Inak to treba robiť. A buď to len niekto si tam napísal, lebo chce na tom peniaze nejaké zobrať, alebo to niekto napísal, kto naozaj sedí za tým symbolickým zeleným stolom a nerozumie ako fungujú regióny. Takže chcel som aj ja upozorniť na tento problém, ktorý vieme riešiť, máme naňho peniaze, na niektoré veci nám netreba peniaze, len sa tomu venovať a moja posledná vetu bude. Pokiaľ budú ľudia a deti v týchto lokalitách piť vodu z potoka, nebudujme mediálne domy, lebo naozaj zabezpečiť vodu a teplú vodu a pitnú vodu, je dôležitejšie ako nejaký mediálny dom. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne. Kolegovia z PS, ja by som sa chcel vyjadriť, aby som to lepšie vysvetlil. Samozrejme máme názor na rozvoj, na regionálny rozvoj, myslím si, že skoro rovnaký, rozdiel je v tom, že ja keďže tá skúsenosť, aj žijem v tom najmenej rozvinutom okrese, aj pozerám na to optikou toho občana toho najmenej rozvinutého okresu a viacej cítim, naozaj viacej cítim tú nemohúcnosť, ktorú tí ľudia tam majú z objektívnych príčin, z objektívnych príčin, a ako sa pozeráte vy, lebo vy sa pozeráte, žijete aj vyrastali ste tuná v rozvinutom okrese. Čiže troška tie, troška tie pohľady máme iné. Troška tie pohľady máme iné, názor na riešenia máme v podstate stejný, ale naozaj treba, treba pozerať aj na tie najmenej rozvinuté okresy tou ich optikou, lebo možno to poviem na jednoduchom príklade. My keď, ja som dostal na starosti na ministerstve vlastne zavádzanie eurofondov do regiónov, aby o tom rozhodovali vyššie územné celky a my sme do každej, na každý jeden ten vyšší územný celok vycestovali a sme im hovorili tú metodiku a celé, ako to bude fungovať. Viete čo, my sme boli všade, ale v Bratislave sme neboli ani raz, lebo tí úradníci z Bratislavy sa poznajú s tými úradníkmi na ministerstve, dajú si kávu, vysvetlia si to a celé to funguje. A najviac, kde sme chodili, a najväčší problém sme mali, lebo tie kontakty a celé to spojenie bolo, najhoršie bol Košický a Prešovský kraj, čo je, čo je, ja to chápem dneska ako prirodzené, že tí ľudia majú menej kontaktov, nevedia hneď, okamžite komu majú zavolať, aj keď zavolajú, nemajú tie osobné vzťahy. Takže, takže o tom rozprávam, že naozaj čím ďalej ten región je od centra, tak tým musíme brať naňho väčší ohľad a tá, tú optiku pozerania musíme zmeniť.
|
... vyhodili. Pán Martinčin v tom svojom, v tom svojom prieskume sa pýtal aktérov v tých najmenej rozvinutých okresoch tých prijímateľoch, ktorí dostali tie peniaze, aj tých, ktorí nedostali, okresných prednostov a všetkých, ktorí nejakým spôsobom do tohto boli zapojení, že kde je problém alebo s akými problémami sa stretávali, tak hovorili, že mal by sa znížiť rezortizmus. To je jasný problém Slovenska a myslím si, že to je, pri každej príležitosti by sme mali o tom rozprávať. Mal by sa znížiť počet okresov NRO a narásť finančná podpora, robíme presný opak, a mali by sa kombinovať národní experti s lokálnymi expertmi, lebo keď aj v tom regióne niečo chcú, nie vždy vedia, ako to napísať, ako to pripraviť, čo všetko im k tomu treba, aby boli úspešní.
A dovolím si povedať na koniec takú moju štatistiku, ktorú si pravidelne robím, teraz je na to ideálny priestor vám to prečítať, výjazdové zasadnutia vlády, ako peniaze rozdelili. Takže Pečovská Nová Ves, to bolo naposledy, hej, koaliční poslanci dostali 24-tisíc, budem to zaokrúhľovať na tisíce, opoziční 17-tisíc, nezávislí 17-tisíc. Úplná náhoda. Malá Lehota, koaliční 43-tisíc, nezávislí 39-tisíc, opoziční 20-tisíc. Zase opoziční najmenej. Vysoká nad Kysucou, koaliční 58-tisíc, nezávislí 24-tisíc, opoziční tam asi nie sú. Červený Kláštor, koaliční 26-tisíc, nezávislí 17-tisíc, opoziční 12-tisíc. Topoľčianky, koaliční 24-tisíc, nezávislí 11-tisíc, opoziční 5-tisíc. Zákamenné, koaliční 70-tisíc, nezávislí 26-tisíc, opoziční 6-tisíc. Galanta, koaliční 56-tisíc, nezávislí 14-tisíc, opoziční 11-tisíc. Ako som spomínal, moja otázka je, ako prebieha (potlesk) výber tých projektov.
A na záver už len taká malá bodka, na výbore pán Jozef Cech predložil pozmeňovací návrh, ale potom mu niekto dohovoril, tak ho stiahol, čo ma ten pozmeňujúci návrh veľmi prekvapil, lebo v tom pozmeňujúcom návrhu išlo o to, že odvolať ľudí z okresných úradov, ktorí sú na tých najmenej rozvinutých okresoch, a tuto prácu presunúť aj, samozrejme, aj s personálom na ministerstvo. Takže to je totálne nepochopenie regionálneho rozvoja, lebo my keď chceme, aby tie regióny fungovali, tie vysaté regióny od tých najschopnejších ľudí, tie vysaté regióny od zdrojov, lebo problém je, že tam tie pracovné miesta nie sú, lebo nefunguje tam výroba, tak naopak musíme sa snažiť čo najviac ľudských zdrojov a čo najviac finančných kapacít, aby sa to nejakým spôsobom rozbehlo, nie naopak.
Ďakujem.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia na začiatok by som chcel uviesť jednu podstatnú vec, že tento zákon pre regionálny rozvoj je nie veľmi podstatný. Lebo objem financií, ktorý tam ide a z roka na rok sa znižuje, počet okresov sa zvyšuje. To znamená, že bude mať čoraz menší efekt, a boli roky, myslím, že rok 2020 kde bolo 50 mil. rozpočet pre najmenej rozvinuté okresy a v roku 27 sa plánuje niečo cez 6 mil. Takže aj to hovorí o tom, akú dôležitosť prikladáme najmenej rozvinutým okresom v našom štáte. A na začiatok ešte ďalšiu dôležitú vec by som chcel uviesť a to je, že my schvaľujeme zákon o najmenej rozvinutých okresoch, ktoré sa budú volať po novom prioritné okresy, schvaľujeme parametre a nikto z nás nevie ktorých okresoch sa to bude týkať. Nikto z nás nevie. Akože tie parametre mali byť nadefinované nie v takej nejakej širokej miere, že asi ako, ale mali byť nadefinované presne. Neviem, či si pamätáte, keď sa tu jednalo o súdnu mapu a pani Kolíková presne definovala, ktoré okresy, ako sa zmenia počty zamestnancov aká technika. Všetko tam bolo nadefinované. Tak si predstavujem, že kompetentne môžeme veci nejako meniť a posúvať dopredu. Ďalšiu vec, na ktorú chcem upozorniť na začiatku, že keď prišla myšlienka z najmenej rozvinutých okresov v roku 2015, tak som bol súčasťou expertného tímu a my sme vycestovali do jednotlivých okresov. Navštívili každý jeden okres niekoľko krát a musím vám povedať, že ono to nebolo tak, že sme prišli a na nás čakali a tí lídri sa tam hlásili kto skôr sa do tohto projektu zapojí, opak bol pravdou. Hľadali sme lídrov, ktorí v daných okresoch neboli, vysvetľovali im, dávali im ponuky a keď to nepomáhalo tak sme ich aj školili o tom, aké projekty by to mali asi byť a dávali sme im vzorové projekty. Hovorím to preto, lebo nie vždy sa stotožňujem práve s kolegami z PS na tom ako pozerajú na najmenej rozvinuté okresy kvôli tomu, lebo my máme také dve Slovenská. Jedno Slovensko je východ a juh, kde naozaj každá jedna aktivita, každá jedna koruna sa obracia a prináša nejaký efekt, a nie sú tam ľudia, ktorí by robili ten rozvoj, naozaj tých ľudí treba hľadať, lebo odišli do Bratislavy.
=====
|
Pani poslankyňa, mňa najviac zaujala tá posledná veta, ktorú ste povedali vo svojej rozprave, že zväčša tí jednorodičia si za to nemôžu a ja si myslím, že vôbec nie je podstatné, že či si za to môžu alebo nemôžu. Proste dostali sa do zložitej životnej situácie a štát je tu nato, žeby ľuďom, ktorí sú v zložitých životných situáciách pomáhal. A o to je pre štát jednoduchšie, že dá sa pomôcť len finančnými zdrojmi. Jedna vec. Ďalšia vec je, že my už tu dávno, cez rôzne inštitúcie, rôzne analýzy, ktoré samozrejme sú relevantné vieme, že chudobou sú najviac ohrozené jednorodičovské domácnosti, mnohopočetné rodiny a rodiny, ktoré žijú v generačnej chudobe. Pre tú generačnú chudobu máme vyčlenené aj nejaké eurofondy, nejaké akčné plány, aj keď sú aké sú, predsa nejakým spôsobom sa hľadá riešenie pre mnohopočetné rodiny, takisto je to jasne definované, keď chceme, tak vieme pomôcť. Kdežto pre tie jednorodičovské domácnosti je ten problém, že nemáme to správne zadefinované a to znamená, nevieme cieliť tú pomoc. Preto už preboha konajme, naozaj definujme to a doručme tú pomoc tým ľuďom, ktorí vychovávajú naše budúce generácie, sú na to sami a naozaj tú pomoc potrebujú.
|
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona s uvedením pod tlačou 666. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré nám, ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 684 zo 16. januára 2025 a znení rozhodnutia predsedu Národnej rady číslo 848 z 9. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
Ďakujem pekne. Ja pani poslankyni ďakujem, že vytiahla túto tému. Podľa mňa je veľmi dôležitá téma, lebo naozaj, kto sa len bližšie zoznámi, ako žijú chudobní ľudia na Slovensku, tak pochopia, aká je to dôležitá téma a naozaj keď nie sú peniaze na základné potraviny a na teplo v dome, tak táto oblasť sa rieši alebo sa nerieši vôbec. A ja si pamätám, že ako deti pred podporou počas hodiny šesť-sedemkrát sa išli napiť vody, lebo proste nejako ten žalúdok museli naplniť a nič iné okrem čistej vody tam nebolo a je to pravidlom aj doteraz, tak naozaj sú medzi nami chudobní ľudia, ktorí majú, žijú v generačnej chudobe, kde generácie sú v chudobe nejakým spôsobom, zásadne to nemeníme alebo meníme to veľmi pomaly, a preto treba sa naozaj na to pozrieť tak, že tým ľuďom treba pomôcť a nie naopak, ako to robil, urobil minister na poslednej schôdzi svojím zákonom, že zobral im aj tú minimálnu dávku, aj tú minimálnu dávku, tých 80 %, čo ostalo na jedného človeka, a potom presne o týchto veciach, o základných hygienických potrebách, o jedle, o tom, budú trpieť, budú trpieť deti týchto rodičov, ktorí žijú v tej generačnej chudobe, lebo kto nenavštívil v živote rómsku osadu napríklad, vylúčených Rómov, kto, kto nežil alebo neprežíval ich životné problémy, tak nevie si to ani predstaviť.
A smutné je, že to urobí človek, ktorý keď nastúpi do funkcie, si navýši o niekoľko tisíc plat a potom tým najchudobnejším, tým ľuďom, čo naozaj žijú v biede, zoberie aj to posledné, na ktoré mali nárok.
|
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.
Raši, Richard, predseda NR SR
Pán poslanec, chvíľočku. Poprosím vás ešte raz, Janka, Janka, poprosím, áno, Rišo, poprosím vás, trošku kľud. Nech sa páči pán poslanec.
Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR
No tak, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 748.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení ...
===== návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 748. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 788 z 10. marca 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 848 z 9. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci a pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.
Raši, Richard, predseda NR SR
Pán poslanec, chvíľočku. Poprosím vás ešte raz, Janka, Janka, poprosím, áno, Rišo, poprosím vás, trošku kľud. Nech sa páči pán poslanec.
Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR
No tak, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 748.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení ...
===== návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 748. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 788 z 10. marca 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 848 z 9. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci a pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.
Raši, Richard, predseda NR SR
Pán poslanec, chvíľočku. Poprosím vás ešte raz, Janka, Janka, poprosím, áno, Rišo, poprosím vás, trošku kľud. Nech sa páči pán poslanec.
Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR
No tak, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 748.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení ...
===== návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 748. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 788 z 10. marca 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 848 z 9. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci a pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.
Raši, Richard, predseda NR SR
Pán poslanec, chvíľočku. Poprosím vás ešte raz, Janka, Janka, poprosím, áno, Rišo, poprosím vás, trošku kľud. Nech sa páči pán poslanec.
Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR
No tak, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 748.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení ...
===== návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 748. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 788 z 10. marca 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 848 z 9. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci a pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 847. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 890 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a na gestorskom výbore do 8. septembra 2025.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
Ďakujem pekne. Ja musím povedať, že mám k tej buste asi taký lepší vzťah, lebo ona pochádza z Spišského Hrhova, z kaštieľa zo Spišského Hrhova a osobne som sa jej dotýkal a ešte, keď sme nevedeli, že má nejakú takúto hodnotu. Následne bola prevezená do múzea do Levoče a vlastne až tam sa zistilo, že má nejakú hodnotu, dovtedy sme si mysleli, že to je nejaká kópia a Levoča je v UNESCO, na Spiši máme Spišský hrad, máme oltár majstra Pavla, ktorý má, si myslím, že obrovskú hodnotu a máme aj ďalšie pamätihodnosti a ja len chcem pripomenúť, že turisti a turistický ruch sa buduje tak, že turisti prichádzajú kvôli prírodným, kultúrnym a iným zaujímavostiam a cennostiam, ktoré v danom regióne sa nachádzajú a jedny z dôležitých vecí na ktorom sa buduje cestovný ruch sú aj vzácne umelecké diela, obrazy a sochy a preto keďže Levoča je jedna z mála miest, ktoré je v UNESCO, si myslím, že tá socha, tá socha tam patrí a dúfam a chcem pani ministerku podporiť, aby naozaj sa tie podmienky a bezpečnostné a ochranné sa urobili v Levoči tak, aby to bolo jedno z hlavných lákadiel pre turistov a nie aby sa tá socha kdesi zašila na dlhé roky a nikto sa k nej nemohol dostať. Ja si myslím, že toto je úlohou ministerstva kultúry. Tak odpoveď od ministerky očakávam, že takáto snaha bude naplnená a že sa s tým bude v krátkej dobe niečo diať. Ďakujem.
|
18.
Ďakujem pekne, kolega, ja by som chcel na teba reagovať. Ty si sa zameriaval na ten automobilový priemysel, ja si myslím, že to platí celkovo na celé hospodárstvo Slovenskej republiky, že naozaj by sme mali sledovať, ako sa to vyvíja, lebo ten automobilový priemysel v konečnom dôsledku si myslím, že tá Európska únia s tými Spojenými štátmi sa nejak dohodnú a že tento problém, tento problém zvládneme, ale ten svet sa tak rozkýval, že skôr či neskôr príde nejaká ďalšia hrozba a niečo nás postihne a musíme byť na to pripravení. A naozaj je potrebné sledovať, aby to hospodárstvo, aby tá zamestnanosť a nie nezamestnanosť, ale zamestnanosť Slovenska sa udržiavala na takej úrovni, lebo my čelíme takým rôznym výzvam, že za posledných päť rokov 35-tisíc ľudí na Slovensku je menej, hej, tým, že sa málo ľudí rodí a ročníky, ktoré boli silné, odchádzajú a ešte ľudia sa odsťahujú do zahraničia hej, tým, že, tým, že naozaj my musíme riešiť aj tie víza tých pracovníkov, citlivo s tým narábať, aby tá zase nezamestnanosť sa nezvyšovala a tie parametre, ktoré sa musia robiť fakt na úrovni hospodárstva, sú veľmi, veľmi, veľmi dôležité, lebo my ten štát nedokážeme financovať, vyrábame stále dlhy a veľké dlhy a pokiaľ sa tá zamestnanosť ešte zníži, tak o to väčší problém budem mať nejako konsolidovať a udržať to hospodárstvo.
Čiže veľmi, veľmi dôležité je myslieť na celé hospodárstvo, myslieť na zamestnanosť, aby tú zamestnanosť za každú cenu sme udržali, aby tí ľudia, čo sú zamestnaní, naozaj platili tie dane, odvody a tak ďalej a dokázali sme z toho financovať od dôchodkov a cez zdravotníctvo a cez všetky sektory, ktoré nám nejakým spôsobom fungujú.
Ďakujem.
|
49.
Pani poslankyňa, ja by som chcel reagovať na to, že áno, ste zdôraznili, že pitná voda je veľmi dôležitá. Viete čo, keď si zoberiete lokality, kde je najväčšia nezamestnanosť, kde je dlhodobá nezamestnanosť, tak spravidla, spravidla je tam problém s pitnou vodou a tú pitnú vodu nemajú vodovody a keď aj niekde majú, tak nie sú na tie vodovody pripojené.
Ale doplnil by som ešte dve dôležité veci a prvá je materská škola. My v dnešnej dobe máme obce, ktoré majú vylúčené rómske komunity, kde je vysoká nezamestnanosť a my tam nemáme priestor na materskú školu. A čo je ešte horšie, že tí starostovia majú pozemok, majú pripravené projekty a my nemáme výzvu, kde by sa mohli reálne prihlásiť. Majú to pripravené všetko v šuflíku, lebo na poslednú výzvu z plánu obnovy proste prišiel im odkaz, že už tie peniaze sú vyčerpané. Tak a keď ešte sme nezačali a nevyhlásili ani výzvu, viete asi o koľko rokov tá škôlka tam bude. A to je problém. To je problém a potom následnej nezamestnanosti.
Ďalšie pravidlo, ktoré pravidelne platí, máme dvojzmennú prevádzku, kde 5 500 detí chodí na dvojzmennú prevádzku a spravidla sú to deti z rómskych osád. A áno, my tu prijímame zákon o nezamestnanosti, ale toto je prapríčinou a tie peniaze by sme v prvom rade mali dať tam.
A keď si pozriem na akčný plán, kde splnomocnenec pre Rómov, ktorý tu bol spomínaný a velebený, dá 20 mil. na rómsky dom do Banskej Bystrice, kde žiadni Rómovia nežijú, tak nehnevajte sa na mňa, nemôžem s tým súhlasiť a musím sa proti tomu postaviť. Nie je to okrajová záležitosť, to je príčina celého toho problému a som rád, pani poslankyňa, že si tu to spomenula.
|
43.
Ďakujem pekne. Keďže ma pán exminister spomenul, tak musím na to reagovať.
Pán Richter, ja som bol poslancom vyššieho územného celku za koalíciu strán, ale v posledné obdobie, a myslím dva, som už bol nezávislý poslanec práve kvôli tomu, že, že sa mi nepáčila politika SMER-u, keď začal vládnuť. Starosta som bol za koalíciu, vždy za koalíciu – KDH, SDKÚ a SMER alebo akákoľvek strana, ktorá sa pridala, lebo som si cenil širokú podporu, ktorú som mal. Ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že áno, v Hrhove vzniklo ako keby také školiace stredisko na sociálne podnikanie a ja som, ja som rád, pán Richter, ja som rád, že sme spolu pracovali na sociálnych podnikoch, ktoré doteraz fungujú a že to bolo nastavené a urobené tak, že to funguje.
Ja som rád, a to je jedno s kýmkoľvek, akúkoľvek, akýkoľvek projekt som robil, keď bol úspešný, vždy som bol rád.
A chcem ešte k tomu povedať jednu podstatnú vec, že Slovensko je taká výnimka v Európskej únii, že to percento sociálnych podnikov obecných je u nás na Slovensku najvyššie. To znamená, aj vďaka tomu, že sme spolupracovali, aj vďaka tomu, že ste sa nebránili, čo nie v každej krajine je pravidlom tomu, aby tie sociálne podniky mohli zakladať obce, aby to využili ako nástroj zamestnanosti, tak, chvalabohu, sa to nejakým spôsobom podarilo a aj keď stále je na tom čo robiť a meniť, hej?
A ja osobne na tom zákone najviac kritizujem tie aktivačné práce a navyšovanie tých aktivačných prác, lebo áno, starostovia, samozrejme, poniektorí si to chvália, ale úplne kvôli inému dôvodu ako kvôli tomu, aby to, aby to zvyšovalo zamestnanosť dlhodobo nezamestnaných. A ja si myslím, že po 25-tich alebo 30-tich rokoch, koľko to funguje, je to neefektívne vynakladanie peňazí na upratovanie obce.
|
167.
Ďakujem pekne, pán minister.
Áno, niekoľkokrát ste to použili, že Marián Viskupič pozitívne reagoval, je to pravda, presne ten citát, ktorý ste povedali, je pravda. Reagoval vtedy, keď žiadny návrh ešte neexistoval a hneď keď prišiel prvý návrh a sme si ho preštudovali, tak sme boli proti, lebo ten základ je nezdravý. Vyčítali ste, prečo sa venujem aktivačným prácam, keď je to len okrajovou časťou alebo okrajovou podstatou tohto zákona, tak preto, lebo je to, podstatnou časťou finančných nákladov tohto zákona je, sú aktivačné práce. Takže keď povieme, že čo v tom zákone nás bude stáť najviac, tak sú to aktivačné práce, a to budú desiatky miliónov eur celý projekt.
A ja som nepovedal, že v tomto zákone nie sú aj pozitívne body, to som nepovedal, a dokonca nebudeme hlasovať proti tomu zákonu práve preto, že sú tam aj pozitívne body.
A tiež ste narážali na to, že prečo by ľudia nemali pracovať, keď máme 100-tisíc pracovných miest, ale ja si myslím, že veľmi dobre viete, že v regiónoch, kde žijú nezamestnaní, nie sú pracovné miesta, a pracovné miesta sú tam, kde tá nezamestnanosť je nízka. A práve problém s ubytovaním a problém s dopravou je ten, čo spôsobujú, spôsobuje, že tí ľudia sa nesťahujú za prácou.
|
149.
Tak. Ďakujem pekne. Tak najprv budem reagovať na pani poslankyňu Janku Vaľovú. Áno, je pravda, je pravda to, čo zaznelo, že strašne veľa ľudí nám tu robí načierno v šedej ekonomike, aj ja mám takéto skúsenosti a ja by som čakal na opatrenie, ktoré pán minister prinesie práve na riešenie tohto problému. Vidíme to aj na štatistikách, že počet zamestnaných ľudí nám klesá, ale počet živnostníkov nám stúpa, tak jednak, jednak tí zamestnávatelia nevedia vyplatiť poriadnu mzdu a buď to riešia načierno alebo potom tých ľudí prinútia ísť na živnosť a platia im ako cez živnosti a, samozrejme, tá mzda je potom alebo tie náklady mzdy sú výrazne nižšie.
Ale chcem povedať, že tie skúsenosti, ktoré som hovoril, to boli z priamych návštev starostov a primátorov. A to, že naozaj aj tento inštitút oni využívajú na to, aby tí ľudia, keď ich zamestnajú, zaplatili si tie svoje podlžnosti, ktoré majú voči obci, tak to nieže si myslím, ale to, naozaj je to tak a realizujú to, ale ja si myslím, že práve tento inštitút by nemal riešiť to, ale mal by riešiť to, aby dlhodobo nezamestnaní mohli prísť na trh práce, aby boli prínosní na trhu práce, ale na to, aby prišli dlhodobo nezamestnaní na ten trh práce, viac ako štvrtina dlhodobo nezamestnaných je viac ako štyri roky, tak tento inštitút nepomáha. A keby pomáhal, tak nemôžme mať 30 rokov dokola jedných a tých istých ľudí na aktivačných prácach a výsledok je taký, že stále sú nezamestnaní a stále sú na aktivačných prácach s prestávkami.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|