Ďakujem pekne za slovo.
Fú, tak dobro... dobrovoľná, dobrovoľná že je zbytočný medzičlánok? No takto. Ak je niečo dobrovoľné, ťažko by to mohlo byť zbytočné, ale zoberme si, keď už nič iné, hasičské športy, hej, na, na väčšine dedín je to jeden z mála športov, ktoré proste tie decká a tí, tí dobrovoľníci s nimi robia, hej. Ďalšia vec, na dedinách bežne tí, tí dobrovoľní hasiči, je, je zábava, robia usporiadateľov, je nejaká, kľudne aj cirkevný nejaký sprievod, robia proste, o dopravu sa starajú. Jednoducho to, to, prosím, nehovorme, že je takéto niečo zbytočné.
Zároveň, keď sa teda bavíme o tých peniazoch, ako pán predseda výboru spomínal, no v prvom rade sú to tak malé peniaze, že je najjednoduchšie to vyriešiť takto priamo každému tomu zboru, ktorý existuje, a zároveň nárokovateľnosť je, je práve častokrát najlepšia ochrana proti, proti možnej korupcii. A ešte raz, to sú, to sú tak, myslím, že tie sumy, pán predseda povedal, to sú tak zanedbateľné peniaze v tej úrovni štátu a zároveň tak, tak dôležité peniaze, ktoré zaplatia aj tej najmenšej obci, kde teda majú tých dobrovoľných hasičov, že to, že to pomôže, že myslím si, že tu meniť niečo, čo malo takýto jednoduchý a ja hovorím, že v tomto prípade proti korupcii odolný systém, keďže to je išlo každému, kto ten dobrovoľný zbor má, považujem za nie dobrú zmenu.
Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne, no nemôžem reagovať na kolegu Juraja Šeligu, niečo už povedal pán predsedajúci. Verím, že pán predkladateľ povie, lebo to všetko je vyriešené, to čo sa pýta, tam problém nie je žiadny. Ja chcem len povedať, že, prosím, kolegovia, podporte tento zákon, jednoducho toto je, že vin, vin situácia, keď zaradíme hotovosť do ústavy ako zákonné ľudské právo, nikomu nič neberieme, kto nechce platiť hotovosťou, nemusí. Zároveň tým, čo o to stoja, proste garantujeme jedno základné právo a chcem ešte raz apelovať, prosím, veď začali sme tou hotovosťou. Je to, je to tá hotovosť je z toho, o čom tento zákon bol, že prosím, nijak to nezmeňme na, ja neviem, frašku, alebo obchodovanie s nejakými teda ďalšími, kto čo by do tej ústavy chcel, to chcem fakt ešte raz apelovať na tie predložené pozmeňujúce návrhy, že niekedy je menej viacej. Takže ešte raz, prosím, aj ja o podporu tohto dobrého návrhu. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, aby to nebolo pochopené nesprávne, samozrejme ja nespochybňujem, že či už teda tá tichá procedúra alebo teda aj veci, ktoré tam Milan Vetrák vkladá, že sú nepodstatné alebo netreba ich, to v žiadnom prípade, veď to som uviedol, že si vážim a vnímam samozrejme to, čo hovoríte a to čo sa tam dáva, len chcel som povedať toľko, že niekedy že na ten Everest sa ťažko skáče jedným veľkým skokom, že skôr je to také, že viacej, viacej drobných krokov, že len som teda povedal názor, že je asi väčšia šanca keby sme sa teda držali vlastne toho, čo bolo merito zákona vlastne už v prvom čítaní. Toľko môj názor, áno, máme nejaký priestor ešte čas diskutovať, takže takto, takto, prosím, nie, nepovedal som, že sú to nepodstatné alebo nedôležité veci, toto som nechcel povedať a myslím, že som ani nepovedal. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, no ja si myslím, že máme tu fakt veľmi dôležitú tému - hotovosť, a ja teda kolegov právnikov, ja nie som právnik, ale či už kolegu, kolegu Svrčeka alebo aj kolegu Vetráka si veľmi vážim, ich prácu, všetko, ale dávam na zamyslenie, že obávam sa, že či už tento návrh, ktorý on fakt...
===== tému hotovosť a ja teda kolegov právnikov, ja nie som právnik, ale či už kolegu, kolegu Svrčeka alebo aj kolegu Vetráka si veľmi vážim, ich prácu, všetko, ale dávam na zamyslenie, že obávam sa, že či už tento návrh, ktorý on fakt ruší celý jeden zákon ozaj že z večera do rána a ten zákon má svoj význam, veď teraz sme podľa neho dokázali prijať uznesenie, hovorím, myšlienka dobrá, ale obávam sa toho zrušenia takto z večera do rána, tak isto kolega Milan Vetrák, proste vkladá tam absolútne nesúvisiace veci, ktoré jednoducho sa dajú riešiť niekde inde, celé toto nemá ako pomôcť tej základnej veci, s ktorou sme tu, to znamená základnému právu občanov tejto krajiny na hotovosť, ale majú oba tieto pozmeňujúce návrhy poviem že veľkú schopnosť akoby ublížiť. Proste fakt sa to môže stať dôvodom preto, že niekto nezahlasuje a potom je tam aj také samozrejme, že keď to takto sa rieši, že teraz pozmeňujúci návrh poobede budeme už schvaľovať zmenu, ja samozrejme je to o kolegoch a samozrejme plénum sa vie rozhodnúť hlasovaním, ale ja si dovolím práve preto, že tá hotovosť je tak dôležitá téma, fakt, za prvé si zaslúži ozaj že sólo a za druhé menej je niekedy viac. Možno, možno keď by sa tie pozmeňujúce návrhy dokázali stiahnuť a dať tak ako to tu vlastne v podstate bolo povedané, že skúsiť v nejakej inej novele otvorenej presadiť, že možno by to výrazne zvýšilo šancu na to, aby sme dokázali tú hotovosť do Ústavy dostať a ja si myslím, že to keby sa podarilo, že to by bolo fajn a asi tak najviac čo vieme z toho dneška akoby dostať, že, takže len takto dávam kolegom na zváženie, že či, či by nebolo lepšie to takto zjednodušiť a fakt skúsiť teraz riešiť len tú hotovosť. Ja myslím, že fakt to je to dôležité, proste chceme sami rozhodovať či budeme platiť hotovosťou alebo teda nebudeme platiť. Toto by sme mohli skúsiť do tej Ústavy dať a v tejto rovine to držať. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, no ja si myslím, že máme tu fakt veľmi dôležitú tému - hotovosť, a ja teda kolegov právnikov, ja nie som právnik, ale či už kolegu, kolegu Svrčeka alebo aj kolegu Vetráka si veľmi vážim, ich prácu, všetko, ale dávam na zamyslenie, že obávam sa, že či už tento návrh, ktorý on fakt...
===== tému hotovosť a ja teda kolegov právnikov, ja nie som právnik, ale či už kolegu, kolegu Svrčeka alebo aj kolegu Vetráka si veľmi vážim, ich prácu, všetko, ale dávam na zamyslenie, že obávam sa, že či už tento návrh, ktorý on fakt ruší celý jeden zákon ozaj že z večera do rána a ten zákon má svoj význam, veď teraz sme podľa neho dokázali prijať uznesenie, hovorím, myšlienka dobrá, ale obávam sa toho zrušenia takto z večera do rána, tak isto kolega Milan Vetrák, proste vkladá tam absolútne nesúvisiace veci, ktoré jednoducho sa dajú riešiť niekde inde, celé toto nemá ako pomôcť tej základnej veci, s ktorou sme tu, to znamená základnému právu občanov tejto krajiny na hotovosť, ale majú oba tieto pozmeňujúce návrhy poviem že veľkú schopnosť akoby ublížiť. Proste fakt sa to môže stať dôvodom preto, že niekto nezahlasuje a potom je tam aj také samozrejme, že keď to takto sa rieši, že teraz pozmeňujúci návrh poobede budeme už schvaľovať zmenu, ja samozrejme je to o kolegoch a samozrejme plénum sa vie rozhodnúť hlasovaním, ale ja si dovolím práve preto, že tá hotovosť je tak dôležitá téma, fakt, za prvé si zaslúži ozaj že sólo a za druhé menej je niekedy viac. Možno, možno keď by sa tie pozmeňujúce návrhy dokázali stiahnuť a dať tak ako to tu vlastne v podstate bolo povedané, že skúsiť v nejakej inej novele otvorenej presadiť, že možno by to výrazne zvýšilo šancu na to, aby sme dokázali tú hotovosť do Ústavy dostať a ja si myslím, že to keby sa podarilo, že to by bolo fajn a asi tak najviac čo vieme z toho dneška akoby dostať, že, takže len takto dávam kolegom na zváženie, že či, či by nebolo lepšie to takto zjednodušiť a fakt skúsiť teraz riešiť len tú hotovosť. Ja myslím, že fakt to je to dôležité, proste chceme sami rozhodovať či budeme platiť hotovosťou alebo teda nebudeme platiť. Toto by sme mohli skúsiť do tej Ústavy dať a v tejto rovine to držať. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, no ja si myslím, že máme tu fakt veľmi dôležitú tému - hotovosť, a ja teda kolegov právnikov, ja nie som právnik, ale či už kolegu, kolegu Svrčeka alebo aj kolegu Vetráka si veľmi vážim, ich prácu, všetko, ale dávam na zamyslenie, že obávam sa, že či už tento návrh, ktorý on fakt...
===== tému hotovosť a ja teda kolegov právnikov, ja nie som právnik, ale či už kolegu, kolegu Svrčeka alebo aj kolegu Vetráka si veľmi vážim, ich prácu, všetko, ale dávam na zamyslenie, že obávam sa, že či už tento návrh, ktorý on fakt ruší celý jeden zákon ozaj že z večera do rána a ten zákon má svoj význam, veď teraz sme podľa neho dokázali prijať uznesenie, hovorím, myšlienka dobrá, ale obávam sa toho zrušenia takto z večera do rána, tak isto kolega Milan Vetrák, proste vkladá tam absolútne nesúvisiace veci, ktoré jednoducho sa dajú riešiť niekde inde, celé toto nemá ako pomôcť tej základnej veci, s ktorou sme tu, to znamená základnému právu občanov tejto krajiny na hotovosť, ale majú oba tieto pozmeňujúce návrhy poviem že veľkú schopnosť akoby ublížiť. Proste fakt sa to môže stať dôvodom preto, že niekto nezahlasuje a potom je tam aj také samozrejme, že keď to takto sa rieši, že teraz pozmeňujúci návrh poobede budeme už schvaľovať zmenu, ja samozrejme je to o kolegoch a samozrejme plénum sa vie rozhodnúť hlasovaním, ale ja si dovolím práve preto, že tá hotovosť je tak dôležitá téma, fakt, za prvé si zaslúži ozaj že sólo a za druhé menej je niekedy viac. Možno, možno keď by sa tie pozmeňujúce návrhy dokázali stiahnuť a dať tak ako to tu vlastne v podstate bolo povedané, že skúsiť v nejakej inej novele otvorenej presadiť, že možno by to výrazne zvýšilo šancu na to, aby sme dokázali tú hotovosť do Ústavy dostať a ja si myslím, že to keby sa podarilo, že to by bolo fajn a asi tak najviac čo vieme z toho dneška akoby dostať, že, takže len takto dávam kolegom na zváženie, že či, či by nebolo lepšie to takto zjednodušiť a fakt skúsiť teraz riešiť len tú hotovosť. Ja myslím, že fakt to je to dôležité, proste chceme sami rozhodovať či budeme platiť hotovosťou alebo teda nebudeme platiť. Toto by sme mohli skúsiť do tej Ústavy dať a v tejto rovine to držať. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, no ja si myslím, že máme tu fakt veľmi dôležitú tému - hotovosť, a ja teda kolegov právnikov, ja nie som právnik, ale či už kolegu, kolegu Svrčeka alebo aj kolegu Vetráka si veľmi vážim, ich prácu, všetko, ale dávam na zamyslenie, že obávam sa, že či už tento návrh, ktorý on fakt...
===== tému hotovosť a ja teda kolegov právnikov, ja nie som právnik, ale či už kolegu, kolegu Svrčeka alebo aj kolegu Vetráka si veľmi vážim, ich prácu, všetko, ale dávam na zamyslenie, že obávam sa, že či už tento návrh, ktorý on fakt ruší celý jeden zákon ozaj že z večera do rána a ten zákon má svoj význam, veď teraz sme podľa neho dokázali prijať uznesenie, hovorím, myšlienka dobrá, ale obávam sa toho zrušenia takto z večera do rána, tak isto kolega Milan Vetrák, proste vkladá tam absolútne nesúvisiace veci, ktoré jednoducho sa dajú riešiť niekde inde, celé toto nemá ako pomôcť tej základnej veci, s ktorou sme tu, to znamená základnému právu občanov tejto krajiny na hotovosť, ale majú oba tieto pozmeňujúce návrhy poviem že veľkú schopnosť akoby ublížiť. Proste fakt sa to môže stať dôvodom preto, že niekto nezahlasuje a potom je tam aj také samozrejme, že keď to takto sa rieši, že teraz pozmeňujúci návrh poobede budeme už schvaľovať zmenu, ja samozrejme je to o kolegoch a samozrejme plénum sa vie rozhodnúť hlasovaním, ale ja si dovolím práve preto, že tá hotovosť je tak dôležitá téma, fakt, za prvé si zaslúži ozaj že sólo a za druhé menej je niekedy viac. Možno, možno keď by sa tie pozmeňujúce návrhy dokázali stiahnuť a dať tak ako to tu vlastne v podstate bolo povedané, že skúsiť v nejakej inej novele otvorenej presadiť, že možno by to výrazne zvýšilo šancu na to, aby sme dokázali tú hotovosť do Ústavy dostať a ja si myslím, že to keby sa podarilo, že to by bolo fajn a asi tak najviac čo vieme z toho dneška akoby dostať, že, takže len takto dávam kolegom na zváženie, že či, či by nebolo lepšie to takto zjednodušiť a fakt skúsiť teraz riešiť len tú hotovosť. Ja myslím, že fakt to je to dôležité, proste chceme sami rozhodovať či budeme platiť hotovosťou alebo teda nebudeme platiť. Toto by sme mohli skúsiť do tej Ústavy dať a v tejto rovine to držať. Ďakujem pekne.
|
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. No kolega Milan Kuriak, celú tú genézu som hovoril vo svojom vystúpení. No nebol si tu, takže bolo, presne som hovoril, aký je plán a čo sa chystá a čo treba rozhodnúť, takže celé som to spomenul. Kolega Ľudo Goga, nevidím ho tu, áno, v podstate kartové spoločnosti, dnes sú dve veľké, svetové, majú tie poplatky fakt dosť výrazne veľké. A ak im zmizne tá konkurencia, ktorou je hotovosť, no tak to zasa klasika. Vznikne ešte väčší monopol a ešte vyšší tlak na to, že budú mať ešte vyššie poplatky. Aj pre toto treba vždy zachovávať tú slobodu rozhodnutia, pretože je to najlepšie opatrenie proti monopolným ziskom. Áno, niekoho napadnúť, že veď štát môže dať nejaký zákon, ktorým ich obmedzí. Ale súkromný sektor vždy nájde cestu ako to zasa obísť. Najlepšie je zachovávať slobodu, zachovávať konkurenciu. To je vždy pre bežného občana najlepšie.
Poviem ešte možno jednu vec, lebo nezaznelo to v mojom, v mojom, v mojej rozprave. Samozrejme existuje tu aj pranie špinavých peňazí, existujú tzv. AML pravidlá tie sú tiež dôležité. A ak niekto povie, že teraz presadzujem hotovosť, lebo ja neviem, čo čierne peniaze a takto. Len pripomínam, že zároveň na tejto schôdzi som predkladal a aj sme spolu schválili to horné obmedzenie. Sme ho zvýšili na rozumnú, rozumnú hodnotu a tiež sme to ale obmedzili. To znamená, všetko, aby to dávalo zmysel. Ľudia majú mať právo na hotovosť. A dáva zmysel, samozrejme, aj nejaká horná hranica, za ktorú už potom len bezhotovostne práve preto, aby sme teda chránili aj občanov proste pred rôznymi takými nekalými vecami. Takže je to si myslím vyvážené a som rád, že o týchto dvoch veciach v dvoch rovinách rokujeme na jednej schôdzi. Ešte raz, kolegovia, všetkým vám ďakujem za vaše faktické poznámky.
|
... proste jednoducho to je sen každého sociálneho inžiniera, sen každého veľkého štátu, aby mal všetky informácie od svojich občanov. Takže druhý bod je kontrola. Prenesením celého svojho finančného života do digitálnej formy nad ním človek stráca kontrolu. Môže mať slušný príjem, môže mať vysoké úspory, ale ak mu bude zablokovaný účet, okamžite má existenčný problém. Dôvodom môže byť kľudne omyl, napríklad omyl exekútora, obvinenie alebo len podozrenie z obvinenia, napríklad teda z prania špinavých peňazí či inej kriminality alebo len návšteva krajiny na čiernom zozname. Myslím, že si pamätáme aj protesty v kanade, kde jednoducho vláda protestujúcim zablokovali im účty, zablokovala im účty. Proste tí ľudia si v centre mesta plnom kaviarní, obchodov, potravín proste si nevedeli kúpiť, oni boli hladní. Jednoducho im boli zablokované účty. Ja si myslím, že, že toto asi otvára oči, že jednoducho ten štát vie zneužívať potom tú nadvládu, ktorú, ktorú dokáže mať tou, proste tou bezhotovosťou.
Ďalším, ďalším dôvodom na zachovanie hotovosti je to, že fyzické peniaze slúžia ako uchovávateľ hodnoty. Bankovky vždy slúžili na uchovanie hodnoty v tej najlikvidnejšej forme a je to ich dôležitá funkcia. Zasa. Ale, ak by bolo digitálne euro, proste toto by nezaniklo. To, že ľudia uchovávali hodnotu v peniazoch, v rôznych formách peňazí v histórii a mali ich tým pádom k dispozícii okamžite na čokoľvek proste toto je tu celú históriu a toto nezanikne. Ak by toto digitálne euro zrušilo, tak ľudia skutočne proste bude to dolár, bude to, bude to švajčiarsky frank, je to tak alebo teda bola by to iná komodita. Tuto zasa Švajčiarsko najpoužívanejšia švajčiarska bankovka je tisíc frankov. Jasné, z toho vidíme, že to nie je bankovka, s ktorou sa bežne platí, s ktorou ide Švajčiar na kávu alebo, alebo na obed, to je relatívne vysoká suma. Je to o tom, že Švajčiarsko je krajina na svete, kde ľudia vlastnia najvyššiu hotovosť. Jednoducho tá krajina má tú tendenciu, že jej občania držia časť svojich úspor takto v hotovosti. To znamená, tá tisíc franková bankovka je presne tým čo, čo hovorím ako tento dôvod, že je to fyzický peniaz na uchovávanie hotovosti. Takto to je celé roky, takto na tom nezmenil nič ani COVID a takto je to stále aj podľa aktuálnych, aktuálnych výskumov alebo teda údajov zo Švajčiarska.
Ďalším argumentom je hotovosť a ako ochrana pred negatívnymi úrokmi. No predstavme si situáciu, ak by nebola hotovosť, Európska centrálna banka môže veľmi ľahko určiť negatívny úrok, to znamená, že z tej vašej sumy, ktorú ste zarobili, vám jednoducho môže časť zobrať a to teraz nehovorím niečo čo sa nestalo, jednoducho takáto situácia už bola. Banky alebo iní veľkí inštitucionálni investori normálne už platili záporný nominálny úrok za peniaze, ktoré teda mali akoby uložené v Európskej centrálnej banke. To sa proste jednoducho stalo, to tu bolo, je to choré a vo finále nás to doviedlo, inak to je jeden z dôvodov inflácie teraz. No, ale každopádne, ak by sa toto posunulo vlastne k bežným ľuďom a ľudia by nemali možnosť úniku, tak vlastne vie takto, aj takto vie vládnuť Európska centrálna banka. Dnes ale ani teda počas týchto nulových úrokov sa to nestalo, pretože ľudia majú tú možnosť hej, mali možnosť, ak by mi mali na účte nejaké peniaze zobrať, no tak si tie peniaze vyberiem a samozrejme aj peniaz v skrini strácajú hodnotu, ale jednoducho v určitých, určitých obdobiach sú tým najlepším uchovávateľom hotovosti. Každopádne všetko má svoju cenu, aj peniaze majú svoju cenu, záporné úroky sú chorý prvok systéme a jednoducho hotovosť je možno tou poslednou ručnou brzdou, ktorá jednoducho vie brániť európskym centrálnym bankám, aby používali aj záporné negatívne úroky.
Ďalší príklad je napríklad, že určenie termínu pri, keby bola len bezhotovostná forma určenie termínu platnosti nejakého množstva peňazí. Možno sa to zdá, keď to takto poviem, že divné, čo to tu rozprávam, no ale predstavte si, takéto podobné máme na gastrokarte hej, kde teda na účte býva suma, ktorá sa po termíne splatnosti stratí, toto proste je a ak by ľudia nemali možnosť uniknúť do hotovosti. Takéto niečo by tiež mohlo niekoho napadnúť. Jednoducho pokušenie pre rôznych európskych sociálnych inžinierov by bolo fakt obrovské a ak je niečo možné zneužiť, väčšinou nás história učí, že sa o to vždy niekto pokúsi a stane sa to.
Už som spomínal teda, myslím si, že treba jasne odmietnuť digitálne eur, nemá, nemá to, nemá to zmysel a viedlo by to, viedlo by to postupne teda ku strate hotovostnej formy.
Dane. Paradoxne mám tuná aj, aj ako bod dane. Lepší výber daní je argumentom propagátorov bezhotovostnej ekonomiky, to som povedal, ale teraz sa pozrime z toho z pohľadu, z pohľadu človeka. Ono je to zasa aj rizikom. Akékoľvek zvýšenie bežnej dane je politicky nepríjemné povedať voličovi do očí, že teda sa ide zvyšovať DPH-čka, to fakt nie je len tak hej. To to vzbudzuje odpor. No ale teraz si predstavte, že by Európska únia zvýšila daň z finančných transakcií z 0,354 percenta, teraz vymýšľam si sumy, na 0,359 hej zvýšenie na v tisícinách, to vyzerá úplne nevinne, ale proste tá suma, ktorá by to bola, vie byť obrovská. Takže ja, aj, aj toto treba vnímať.
Formu finančnej gramotnosti preskočím, myslím si, že to kolega Miloš Svrček jasne povedal. Ďalej príklady Rakúska a Švajčiarska. Sú to dve krajiny, ktoré majú dlhodobo jasný sklon ku hotovosti, ľudia to tam jasne považujú za svoje právo a v oboch krajinách bude, myslím si, že v Rakúsku asi možno už aj v tomto roku, vo Švajčiarsku pravdepodobne o rok, o dva proste bude referendum, kde sa ľudia rozhodnú, že či teda budú chcieť tiež mať garanciu hotovosti v ústave. Ja len poviem, že teda aj v Rakúsku to funguje podobne ako u nás. Treba získať nejaké stotisíce podpisov, aby mohlo byť vyhlásené takéto niečo a referendum alebo teda petičná akcia, ktorá teda hovorila o tom, aby, aby mali, aby takéto referendum mali, bola asi najúspešnejšia v histórii. Fakt, že z desať miliónov Rakúšanov to podpísalo veľké, veľké percento. Aj z tohto je jasné. Čiže učíme sa od krajín, ktoré sú vyspelé, ktoré sú rozumné, takže aj toto je argument.
Ďalším argumentom sú finančné krízy. Ak sa pozrieme trošku do minulosti po skúsenostiach z Grécka, Cypru či Bulharska si myslím, že netreba, netreba príliš vysvetľovať. Aj vo vyspelých krajinách sa môže stať, že v eBankingu stlačíte poslať a nič sa nestane. Na vrchole gréckej krízy lietali manažéri s peniazmi v kufríku, aby dokázali vyplatiť zahraničných, ale niekedy aj domácich dodávateľov. O prežití nerozhodovali čísla na firemných účtoch, ale fakt množstvo tých bankoviek v trezore. Takže toto je tiež dôležitý argument za zachovanie.
No a ešte by som spomenul sociálne dopady. Hotovosť pomáha ľuďom lepšie plánovať svoje financie a menej sa, menej sa zadlžovať a teda to možno nie je ideálne, ale je to tak. Cez hotovosť sa v šedej ekonomike dokážu zapojiť aj sociálne skupiny, ktoré jednoducho inak nemajú šancu z dôvodu toho, že sú, tie ich schopnosti sú obmedzené. Zároveň v prípade veľkých prírodných katastrof, občianskych vojen alebo vojen asi tiež vnímame, že hotovosť je často mostom k prežitiu, k úteku či záchrane.
No čo sa týka, čo sa týka ústavy. Prečo do ústavy. Ja som presvedčený, že sloboda je viac ako ústava. Sloboda je hodnota, ústava je dokument, do ktorého premietame v čase veci, ktoré považuje krajina a jej občania za dôležité. Ústava je nástroj a má byť nástroj na presadzovanie slobody a takto má s ňou byť aj nakladané. Ak niekto hovorí, že prečo, prečo nie do ústavy. No ja by som povedal, že v ústave máme napríklad, to je čl. 43 ods. 1. Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni zákon. No ústava nám chráni slobodu vedeckého bádania. Prečo by sme nemali mať ústavné právo na hotovosť. Veď sa všetko točí o peniazoch. To, to je, úplne to je v pohode. Takisto ešte by som možno povedal jeden. Právo prístupu ku kultúrnemu bohatstvu sa zaručuje za podmienok ustanovených zákonov v ústave, takže takisto. Alebo potom možno ešte spomeniem, v ústave máme spomenuté, spomenutú pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov hej, lebo taká sa môže vyvážať hej. Takže to, že budeme mať medzi ústavnými právami, že právo na hotovosť sa zaručuje, nepovažujem absolútne za žiadny problém, považujem to práve opačne za dôležitú vec a že to tam nie je od začiatku, je práve preto a myslím, že to kolega Svrček tie povedal, že jednoducho nikoho nenapadlo, keď písal pred 30 rokmi ústavu, že také niečo by vlastne mohlo akoby hroziť. No svet sa vyvíja, dnes to hrozí, preto je dôležité mať to v ústave ako základné ľudské právo. No a dovolím si ešte odôvodniť, odôvodniť a následne prečítať pozmeňujúci návrh ku teda, ku predloženému návrhu zákona. Navrhujeme spresnenie súčasného znenia návrhu novely ústavy. Podľa predloženého návrhu by doslovný výklad mohol, mohol viesť ku šikanóznemu výkladu alebo výkonu práva, teda že subjekt, ktorý chce niečo uhradiť v hotovosti, by sa toho mohol dožadovať aj napríklad od toho subjektu, ktorý na prijímanie hotovosti nie je uspôsobený alebo jednoducho prijímať hotovosť nechce a toto uplatňuje voči všetkým platcom, aby zasa nebolo že opačne, že teda bude akoby nejaká zasa že diktatúra hotovosti hej. Medzi takýmito primeranými dôvodmi by mohli byť bezpečnostné dôvody, napríklad kvôli eliminácii prípadnej lúpeže či krádeže alebo technické dôvody, napríklad že predajný automat prevádzky príjemcu platby nie je uspôsobený na prijímanie hotovosti. Predloženým návrhom preto zavádzame právo na hotovosť, sa preto zavádza právo na hotovosť ako platový dôsledok z takých dôvodov odmietnuť. Vzhľadom na to, že právom na hotovosť je takmer neoddeliteľne spojené právo na výkon hotovostných bankových operácií, tak v tomto našom pozmeňujúcom návrhu ďalej uvádzame, že právo vykonať v banke alebo pobočke zahraničnej banky hotovostnú operáciu sa zaručuje a to bez obmedzení, ktoré teda by prichádzali v úvahu u iných príjemcov platieb. Čiže jednoducho banky sú tie a budú tie, ktoré tú hotovosť musia, musia garantovať. Ak by totiž banky nevydávali hotovosť napríklad cez bankomaty, hotovosť by teda skutočne mohla postupne zaniknúť a došlo by k narušeniu navrhovaného ústavného práva na hotovosť. Toľko vysvetlenie a v podstate mi už ani nemusí zastavovať čas, lebo mi skončil, takže už, už len prečítam, prečítam s dovolením pána predsedajúceho samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1472). Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1472) sa mení a dopĺňa takto.
V čl. 1, čl. 39a ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová, citujem "Pričom prijatie takejto platby možno odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Právo vykonať hotovostnú operáciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky sa zaručuje."
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.
|
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegovia, kolegyne tu medzi nami v tomto momente nemáme, no ja začnem paradoxne zákazom spaľovacích motorov, ale už tu bol spomenutý, takže ani to už nie je že od veci. No, skutočne samotné prijatie zákazu spaľovacích motorov v Európskom parlamente si myslím, že všetkých prekvapilo. Prekvapilo vôbec to, že Európsky parlament bol schopný prijať takýto zásadný a vo svojej podstate nezmyselný zákaz, ktorý má jasný dosah na ľudí, na ekonomiku, proste na všetko. Následne, teraz už akoby skôr, o päť minút dvanásť sa v Európskej únii zdvihla a zdvíha vlna odporu voči ďalšiemu zásadne škodlivému návrhu Európskej únie, ktorým je norma Euro 7, kde teda už dnes približne osem krajín tvorí blokačnú menšinu a teda dejú sa tie veci, nazvime to, že viac zavčasu. Lebo už asi tá viera, že Európsky parlament je schopný prijať aj ďalšie absolútne škodlivé riešenie, proste keby sa táto norma prijala, tak to má zásadný dosah na samotný európsky automobilový priemysel, ale aj na ľudí, na dostupnosť mobility, keďže proste tie autá by boli drahšie. Koniec-koncov aj na prírodu, ale paradoxne opačný, pretože keď bude nové auto drahšie, o to viacej sa bude jazdiť na tých starých, ktorých štandardy ekologické sú nižšie a aj technický stav je horší a spôsobuje to prírode škody. Čiže tuto sa teda už v Európskej únii dvihla, zdvihla vlna odporu. No a prečo to hovorím? Hovorím to preto, pretože ...
===== o to viacej sa bude jazdiť na tých starých, ktorých štandardy ekologické sú nižšie aj technicky stav je horší a spôsobuje to prírode škody. Čiže, tuto sa teda už v Európskej únii zdvihla, zdvihla vlna odporu. No a prečo to hovorím. Hovorím to preto, pretože Európska únia relatívne bez záujmu verejnosti alebo takmer minimálnym záujmom verejnosti pracuje na príprave digitálneho eura. A k tomuto si ja dovolím povedať pár slov pretože to má zásadnú súvislosť s ochranou hotovosti a garanciou hotovosti. Takže digitálne euro. Spustenie digitálneho eura sa podľa teda toho čo Európska únia má naplánované sa očakáva približne alebo najskôr v roku 2025,´26,´27. Tlak na skoré prijatie digitálneho eura vytvára hlavne Nemecko a Francúzsko proste dve veľké krajiny a skúsenosti ukazujú, že ak tieto dve veľké krajiny na niečo spolu Európskej únii tlačia väčšinou to prejde. Prvá štúdia, v ktorej sa Európska centrálna banka zaoberala seriózne realizáciou digitálneho eura bola zverejnená v októbri 2020 ešte bez nejakých časových termínov. Tento projekt dostal zelenú v júli 2021 s tým, že je rozdelený na dve fázy. Výskumná fáza a realizácia alebo realizačná fáza. Výskumná fáza má trvať 24 mesiacov a začala sa v októbri 2021, ďalšie roky by potom mala trvať realizačná fáza ale tu je potrebné najprv formálne schváliť urobiť pre ňu nejaký záväzný timeline časový, časový postup a zatiaľ teda toto nie je jasné resp. lebo po realizácii formálne ešte nebolo rozhodnuté. No, a ale ak má výskumná fáza trvať dva roky a začala v októbri ´21 to znamená, že teraz na jeseň by sa malo rozhodovať o tom, že sa z prípravnej fázy prejde do fázy realizačnej čo je už zásadné.
Keď si pozrieme report z decembra 2022 k tej výskumnej fázy tak tam ku nejakým časovým časovému harmonogramu je písané, Rada guvernérov na jeseň 2023 posúdi výsledok fázy vyšetrovania na tomto základe rozhodne či prejsť do realizačnej fázy, ktorej by sa vyvinuli a otestovali vhodné technické riešenia a obchodné opatrenia potrebné na poskytnutie na poskytovanie digitálneho eura. Rozhodnutie o možnom vydaní digitálneho eura by prišlo až v neskoršej fáze a záviselo by aj od legislatívneho vývoja v zmysle nariadenia, ktorým sa ustanovujú a riadia základné aspekty digitálneho eura, ktoré prijme Európsky parlament a Rada Európskej únie na návrh Európskej komisie. V reporte zo septembra 2022 teda o niečo skoršieho, ktorý má veľmi podobný záver ako ten z decembra 2022 je zmienka, že realizačná fáza by mohla trvať okolo troch rokov. V tom decembrovom reporte toto táto veta nie je. Každopádne teda vidíme, že veci sa dejú a má sa rozhodovať o tom, že či sa prejde z realizačnej do výskumnej pardon, z výskumnej do realizačnej fázy. Komisia v lete minulého roku otvorila tzv. verejnú konzultáciu, je to niečo ako na Slovensku pripomienky verejnosti k legislatíve. Odpovedalo na ňu cez 18 tisíc subjektov, tieto odpovede sú k dispozícii na stránke EÚ a komisia sa potom zvykne sa na tieto na toto proste v dôvodových správach odvolávať. Komisia by tiež by mala pripraviť súhrn odpovedí do konca leta. Zase posuňme trošku v čase. A apríli 2023 teda pred mesiacom vydala Európska centrálna banka posledný implementačný report. V reporte sa uvádza tento časový harmonogram a teda je tam je tam vlastne zopakovanie toho čo bolo z decembra teda Rada guvernérov na jeseň 2023 posúdi výsledok vyšetrovacej fázy a na tomto základe rozhodne či prejsť do ďalšej fázy projektu, v ktorej by sa teda mohli vyvinúť vhodné technické riešenia, obchodné opatrenia potrebné na poskytovanie digitálneho eura.
O prípadnom vydaní digitálneho eura by sa nerozhodlo až do neskoršej fázy a záviselo by to od legislatívneho vývoja v súvislosti s nariadením, ktorým sa stanovujú a riadia základné aspekty digitálneho eura. Takéto nariadenie by na návrh Európskej komisie prijal Európsky parlament a Rada EÚ. ECB príjme všetky potrebné úpravy, ktoré môžu vzniknúť pardon ktoré môžu vyplynúť z legislatívnych rokovaní o návrhu digitálneho eura. Čiže ten proces funguje, hýbe sa a je veľmi dôležité, aby sa k tomu vyjadrovali či už teda krajiny alebo aj my. Čiže zopár mojich postrehov k celému tomuto procesu. Reálne si myslím, že nemá zmysel, aby digitálne euro existovalo ako alternatíva v hotovosti, pretože tam jeho tvrdené výhody, o ktorých hovorí Únia proste strácajú zmysel. Preto je, si myslím naivné podporovať digitálne euro a zároveň žiadať zachovanie hotovosti, Proste možno to bude zo začiatku predávané ako , že to je alternatíva, že vedia vedľa seba fungovať teda tá pôvodná hotovostná mena aj, aj táto digitálna mena, ale jednoducho postupne sa zistí, že to nejde inak ako exkluzívne. No a to je ten moment, ktorý by znamenal, že by sme proste o tú hotovosť prišli a existoval by len bezhotovostný ergo digitálny platobný styk a mena . takže toto proste je, je reálne čo sa, čo sa deje. No, ale veď keď sa pozriem na veci veď digitálnu menu máme už, máme už teraz. Ako je možné, že pre ľudí to nebude žiadna zmena čo sa týka použitia a veď aj dnes môžeme robiť všetky transakcie v hotovosti. Pardon bezhotovostne elektronicky. Čiže ten stav, že keď niekto chce fungovať len bezhotovostne keď chce chodiť bez peňaženky len stým mobilom alebo len s platobnou kartou proste môže, nato žiadny zákaz netreba.
Tak isto argumenty, že teda pomalé prevody, veď dnes už fungujú instantné platby to znamená, okamžité platby, deje sa legislatíva, aby sa to posunulo úplne proste na, na všetky banky po celej Európskej únii takže aj ten argument, že to digitálne euro by prinieslo, že nejaké rýchlejšie platby, ten tiež neplatí. Dnes kto nechce používať hotovosť nemusí, aktuálne euro k tomu proste dáva všetky, všetky parametre. Ale zároveň ten kto nechce používať hotovostné euro je nezmyselné, aby bol žiadaný zákaz hotovosti alebo jej nepoužívanie. Čiže ja si myslím, že teda či už, či už centrálna banka alebo koniec koncov aj vláda by bolo jasne treba deklarovať aké sú nejaké skutočné výhody toho digitálneho eura. No a každopádne teda dôležité je, že to digitálne euro treba jasne, jasne odmietnuť pretože som presvedčený, že je to riešenie, z ktorého, z ktorého fakt číhajú len problémy. A zároveň ak by teda sa stalo, že v likvidnej hotovostnej forme euro nebude existovať aj tak ľudia nájdu riešenia či už budú držať inú menu neviem dolár, frank čokoľvek alebo sa proste niečo iné stane ako uchovávateľ hodnoty. Čiže ani, ani tuto to nedáva, nedáva logiku, aby sme odišli od hotovostného eura.
Ja možno len spomeniem, že je nás tu málo ale myslím si, že nikto z nás netušíme ako sa aj k tomuto problému teda stavia napríklad guvernér Národnej banky a myslím si, že kľudne by aj tu vyzývam, že aby sa o tom diskutovali, aby sme jasne vedeli, aký je postoj myslím si, že áno aký mohol tu kľudne pán guvernér sedieť aký je teda postoj našej Národnej banky k tomuto. No, a teda ako je to vlastne s tým digitálnym eurom. Skutočne myslím si, že digitálne euro je otázka hodnotových priorít. Jednoducho o tom, že či je dôležitejšia osobná sloboda človeka, jeho ochrana súkromia alebo teda či je dôležitejší napríklad boj proti daňovým únikom. Lebo treba povedať, aby som teda bol vyvážený tak určite argumentom Európskej únie štátov za digitálne euro by určite mohla byť a je teda kontrola nelegálnych finančných tokov a boj proti daňovým únikom jednoducho áno, takto sa štáty alebo Únia vie dostať k vyššiemu výberu daní a teda boju proti, proti nelegálnym, nelegálnym konaniam. Toto je relevantný argument. No zároveň teda používajú, používa sa za digitálne euro aj ten argument rýchlejších platieb ale ako som už povedal toto za argument nepovažujem, pretože už dnes máme tie instantné okamžité platby a ich rozšírenie sa skutočne očakáva ak teda prebehne ten aktuálny legislatívny proces, ktorý toto má zabezpečiť, aby jednoducho v rámci Únie bolo možné platiť bezhotovostne okamžite, aby tie prevody tie bankové prevody boli instantné. To znamená, okamžité. No, čiže ako to vidím, vidíme platba v hotovosti musí byť zachovaná.
Skutočne toto v SaS považujeme za dôležitú otázku slobody jednotlivca. Občania musia mať slobodné právo rozhodnúť sa či budú platiť kartou, prevodom, mobilom teda bezhotovostne alebo či budú platiť v hotovosti. A som presvedčený, že európska únia nám nemôže nanútiť digitálne euro. Respektíve áno, sme malý štát možno môže ale myslím si, že ak zachytíme hotovosť ako základné ľudské právo do ústavy tak budeme mať ďaleko efektívnejšiu možnosť sa brániť tomu, aby proste prišlo digitálne euro a nahradilo hotovostnú menu. A dovolím si nejaké argumenty použiť a povedať pre zachovanie hotovosti. Ešte, ešte raz poviem možno predtým, že toto je skutočne win-win situácia. Ktokoľvek aj, aj tá mladá generácia, ktorí skutočne veľmi často využívajú bezhotovostné platby, táto zmena ak zaradíme do ústavy ako základné ľudské právo nikomu nič neberie, každý má právo slobodne tie peniaze nechať doma alebo ich vôbec nemať používať iba, iba bezhotovostné formy. Zároveň opačne, tej časti populácie ako tu aj predkladateľ jasne hovoril, ktorý jednoducho preferujú už z rôznych dôvodov aj napríklad z toho, že nemajú bankový účet proste dáva tú garanciu, že budú tú hotovosť môcť používať aj naďalej. Ale poďme k tým dôvodom. Takže za prvý považujem jednoducho právo na súkromie, právo spotrebiteľa občana na to, aby sa sám rozhodol kto má mať informácie o tom čo, kedy a kde nakupuje na rozdiel od digitálnych platieb, ktoré monitorujú automaticky toto, toto spotrebiteľské správania. Aj dnes o.k. proste ľudia sú s tým možno o.k. možno si to veľa ľudí ani neuvedomuje, kompletné čokoľvek je zaplatené kartou bezhotovostne , je všetko zachyteľné čas, suma, aký to bol obchodník, čo bolo kúpené. Toto, toto všetko je proste to je takmer úplne monitorovanie vlastne celého, celého života človeka pretože kto tie informácie má, vie kde ten človek bol, čo si kúpil,, koľko ho to stálo, kde a čo zjedol. Toto sú vážne veci a si myslím, že človek má mať právo ak mu to vadí, aby jednoducho platil hotovostne kde tieto informácie nie sú. No a zasa sa vrátim k tomu digitálnemu euru o.k. dnes toto má o vás tú informáciu vaša banka tá kde máte kartu. Ak by bolo digitálne euro no tak túto informáciu vie mať napríklad Európska centrálna banka proste jednoducho to je sen každého sociálneho inžiniera sne každého veľkého štátu, aby mal všetky informácie o svojich občanoch.
Takže druhý, druhý bod je kontrola. Preneseným celého svojho finančného života do digitálnej formy nad ním človek stráca kontrolu. Môže mať
======
|
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegovia, kolegyne tu medzi nami v tomto momente nemáme, no ja začnem paradoxne zákazom spaľovacích motorov, ale už tu bol spomenutý, takže ani to už nie je že od veci. No, skutočne samotné prijatie zákazu spaľovacích motorov v Európskom parlamente si myslím, že všetkých prekvapilo. Prekvapilo vôbec to, že Európsky parlament bol schopný prijať takýto zásadný a vo svojej podstate nezmyselný zákaz, ktorý má jasný dosah na ľudí, na ekonomiku, proste na všetko. Následne, teraz už akoby skôr, o päť minút dvanásť sa v Európskej únii zdvihla a zdvíha vlna odporu voči ďalšiemu zásadne škodlivému návrhu Európskej únie, ktorým je norma Euro 7, kde teda už dnes približne osem krajín tvorí blokačnú menšinu a teda dejú sa tie veci, nazvime to, že viac zavčasu. Lebo už asi tá viera, že Európsky parlament je schopný prijať aj ďalšie absolútne škodlivé riešenie, proste keby sa táto norma prijala, tak to má zásadný dosah na samotný európsky automobilový priemysel, ale aj na ľudí, na dostupnosť mobility, keďže proste tie autá by boli drahšie. Koniec-koncov aj na prírodu, ale paradoxne opačný, pretože keď bude nové auto drahšie, o to viacej sa bude jazdiť na tých starých, ktorých štandardy ekologické sú nižšie a aj technický stav je horší a spôsobuje to prírode škody. Čiže tuto sa teda už v Európskej únii dvihla, zdvihla vlna odporu. No a prečo to hovorím? Hovorím to preto, pretože ...
===== o to viacej sa bude jazdiť na tých starých, ktorých štandardy ekologické sú nižšie aj technicky stav je horší a spôsobuje to prírode škody. Čiže, tuto sa teda už v Európskej únii zdvihla, zdvihla vlna odporu. No a prečo to hovorím. Hovorím to preto, pretože Európska únia relatívne bez záujmu verejnosti alebo takmer minimálnym záujmom verejnosti pracuje na príprave digitálneho eura. A k tomuto si ja dovolím povedať pár slov pretože to má zásadnú súvislosť s ochranou hotovosti a garanciou hotovosti. Takže digitálne euro. Spustenie digitálneho eura sa podľa teda toho čo Európska únia má naplánované sa očakáva približne alebo najskôr v roku 2025,´26,´27. Tlak na skoré prijatie digitálneho eura vytvára hlavne Nemecko a Francúzsko proste dve veľké krajiny a skúsenosti ukazujú, že ak tieto dve veľké krajiny na niečo spolu Európskej únii tlačia väčšinou to prejde. Prvá štúdia, v ktorej sa Európska centrálna banka zaoberala seriózne realizáciou digitálneho eura bola zverejnená v októbri 2020 ešte bez nejakých časových termínov. Tento projekt dostal zelenú v júli 2021 s tým, že je rozdelený na dve fázy. Výskumná fáza a realizácia alebo realizačná fáza. Výskumná fáza má trvať 24 mesiacov a začala sa v októbri 2021, ďalšie roky by potom mala trvať realizačná fáza ale tu je potrebné najprv formálne schváliť urobiť pre ňu nejaký záväzný timeline časový, časový postup a zatiaľ teda toto nie je jasné resp. lebo po realizácii formálne ešte nebolo rozhodnuté. No, a ale ak má výskumná fáza trvať dva roky a začala v októbri ´21 to znamená, že teraz na jeseň by sa malo rozhodovať o tom, že sa z prípravnej fázy prejde do fázy realizačnej čo je už zásadné.
Keď si pozrieme report z decembra 2022 k tej výskumnej fázy tak tam ku nejakým časovým časovému harmonogramu je písané, Rada guvernérov na jeseň 2023 posúdi výsledok fázy vyšetrovania na tomto základe rozhodne či prejsť do realizačnej fázy, ktorej by sa vyvinuli a otestovali vhodné technické riešenia a obchodné opatrenia potrebné na poskytnutie na poskytovanie digitálneho eura. Rozhodnutie o možnom vydaní digitálneho eura by prišlo až v neskoršej fáze a záviselo by aj od legislatívneho vývoja v zmysle nariadenia, ktorým sa ustanovujú a riadia základné aspekty digitálneho eura, ktoré prijme Európsky parlament a Rada Európskej únie na návrh Európskej komisie. V reporte zo septembra 2022 teda o niečo skoršieho, ktorý má veľmi podobný záver ako ten z decembra 2022 je zmienka, že realizačná fáza by mohla trvať okolo troch rokov. V tom decembrovom reporte toto táto veta nie je. Každopádne teda vidíme, že veci sa dejú a má sa rozhodovať o tom, že či sa prejde z realizačnej do výskumnej pardon, z výskumnej do realizačnej fázy. Komisia v lete minulého roku otvorila tzv. verejnú konzultáciu, je to niečo ako na Slovensku pripomienky verejnosti k legislatíve. Odpovedalo na ňu cez 18 tisíc subjektov, tieto odpovede sú k dispozícii na stránke EÚ a komisia sa potom zvykne sa na tieto na toto proste v dôvodových správach odvolávať. Komisia by tiež by mala pripraviť súhrn odpovedí do konca leta. Zase posuňme trošku v čase. A apríli 2023 teda pred mesiacom vydala Európska centrálna banka posledný implementačný report. V reporte sa uvádza tento časový harmonogram a teda je tam je tam vlastne zopakovanie toho čo bolo z decembra teda Rada guvernérov na jeseň 2023 posúdi výsledok vyšetrovacej fázy a na tomto základe rozhodne či prejsť do ďalšej fázy projektu, v ktorej by sa teda mohli vyvinúť vhodné technické riešenia, obchodné opatrenia potrebné na poskytovanie digitálneho eura.
O prípadnom vydaní digitálneho eura by sa nerozhodlo až do neskoršej fázy a záviselo by to od legislatívneho vývoja v súvislosti s nariadením, ktorým sa stanovujú a riadia základné aspekty digitálneho eura. Takéto nariadenie by na návrh Európskej komisie prijal Európsky parlament a Rada EÚ. ECB príjme všetky potrebné úpravy, ktoré môžu vzniknúť pardon ktoré môžu vyplynúť z legislatívnych rokovaní o návrhu digitálneho eura. Čiže ten proces funguje, hýbe sa a je veľmi dôležité, aby sa k tomu vyjadrovali či už teda krajiny alebo aj my. Čiže zopár mojich postrehov k celému tomuto procesu. Reálne si myslím, že nemá zmysel, aby digitálne euro existovalo ako alternatíva v hotovosti, pretože tam jeho tvrdené výhody, o ktorých hovorí Únia proste strácajú zmysel. Preto je, si myslím naivné podporovať digitálne euro a zároveň žiadať zachovanie hotovosti, Proste možno to bude zo začiatku predávané ako , že to je alternatíva, že vedia vedľa seba fungovať teda tá pôvodná hotovostná mena aj, aj táto digitálna mena, ale jednoducho postupne sa zistí, že to nejde inak ako exkluzívne. No a to je ten moment, ktorý by znamenal, že by sme proste o tú hotovosť prišli a existoval by len bezhotovostný ergo digitálny platobný styk a mena . takže toto proste je, je reálne čo sa, čo sa deje. No, ale veď keď sa pozriem na veci veď digitálnu menu máme už, máme už teraz. Ako je možné, že pre ľudí to nebude žiadna zmena čo sa týka použitia a veď aj dnes môžeme robiť všetky transakcie v hotovosti. Pardon bezhotovostne elektronicky. Čiže ten stav, že keď niekto chce fungovať len bezhotovostne keď chce chodiť bez peňaženky len stým mobilom alebo len s platobnou kartou proste môže, nato žiadny zákaz netreba.
Tak isto argumenty, že teda pomalé prevody, veď dnes už fungujú instantné platby to znamená, okamžité platby, deje sa legislatíva, aby sa to posunulo úplne proste na, na všetky banky po celej Európskej únii takže aj ten argument, že to digitálne euro by prinieslo, že nejaké rýchlejšie platby, ten tiež neplatí. Dnes kto nechce používať hotovosť nemusí, aktuálne euro k tomu proste dáva všetky, všetky parametre. Ale zároveň ten kto nechce používať hotovostné euro je nezmyselné, aby bol žiadaný zákaz hotovosti alebo jej nepoužívanie. Čiže ja si myslím, že teda či už, či už centrálna banka alebo koniec koncov aj vláda by bolo jasne treba deklarovať aké sú nejaké skutočné výhody toho digitálneho eura. No a každopádne teda dôležité je, že to digitálne euro treba jasne, jasne odmietnuť pretože som presvedčený, že je to riešenie, z ktorého, z ktorého fakt číhajú len problémy. A zároveň ak by teda sa stalo, že v likvidnej hotovostnej forme euro nebude existovať aj tak ľudia nájdu riešenia či už budú držať inú menu neviem dolár, frank čokoľvek alebo sa proste niečo iné stane ako uchovávateľ hodnoty. Čiže ani, ani tuto to nedáva, nedáva logiku, aby sme odišli od hotovostného eura.
Ja možno len spomeniem, že je nás tu málo ale myslím si, že nikto z nás netušíme ako sa aj k tomuto problému teda stavia napríklad guvernér Národnej banky a myslím si, že kľudne by aj tu vyzývam, že aby sa o tom diskutovali, aby sme jasne vedeli, aký je postoj myslím si, že áno aký mohol tu kľudne pán guvernér sedieť aký je teda postoj našej Národnej banky k tomuto. No, a teda ako je to vlastne s tým digitálnym eurom. Skutočne myslím si, že digitálne euro je otázka hodnotových priorít. Jednoducho o tom, že či je dôležitejšia osobná sloboda človeka, jeho ochrana súkromia alebo teda či je dôležitejší napríklad boj proti daňovým únikom. Lebo treba povedať, aby som teda bol vyvážený tak určite argumentom Európskej únie štátov za digitálne euro by určite mohla byť a je teda kontrola nelegálnych finančných tokov a boj proti daňovým únikom jednoducho áno, takto sa štáty alebo Únia vie dostať k vyššiemu výberu daní a teda boju proti, proti nelegálnym, nelegálnym konaniam. Toto je relevantný argument. No zároveň teda používajú, používa sa za digitálne euro aj ten argument rýchlejších platieb ale ako som už povedal toto za argument nepovažujem, pretože už dnes máme tie instantné okamžité platby a ich rozšírenie sa skutočne očakáva ak teda prebehne ten aktuálny legislatívny proces, ktorý toto má zabezpečiť, aby jednoducho v rámci Únie bolo možné platiť bezhotovostne okamžite, aby tie prevody tie bankové prevody boli instantné. To znamená, okamžité. No, čiže ako to vidím, vidíme platba v hotovosti musí byť zachovaná.
Skutočne toto v SaS považujeme za dôležitú otázku slobody jednotlivca. Občania musia mať slobodné právo rozhodnúť sa či budú platiť kartou, prevodom, mobilom teda bezhotovostne alebo či budú platiť v hotovosti. A som presvedčený, že európska únia nám nemôže nanútiť digitálne euro. Respektíve áno, sme malý štát možno môže ale myslím si, že ak zachytíme hotovosť ako základné ľudské právo do ústavy tak budeme mať ďaleko efektívnejšiu možnosť sa brániť tomu, aby proste prišlo digitálne euro a nahradilo hotovostnú menu. A dovolím si nejaké argumenty použiť a povedať pre zachovanie hotovosti. Ešte, ešte raz poviem možno predtým, že toto je skutočne win-win situácia. Ktokoľvek aj, aj tá mladá generácia, ktorí skutočne veľmi často využívajú bezhotovostné platby, táto zmena ak zaradíme do ústavy ako základné ľudské právo nikomu nič neberie, každý má právo slobodne tie peniaze nechať doma alebo ich vôbec nemať používať iba, iba bezhotovostné formy. Zároveň opačne, tej časti populácie ako tu aj predkladateľ jasne hovoril, ktorý jednoducho preferujú už z rôznych dôvodov aj napríklad z toho, že nemajú bankový účet proste dáva tú garanciu, že budú tú hotovosť môcť používať aj naďalej. Ale poďme k tým dôvodom. Takže za prvý považujem jednoducho právo na súkromie, právo spotrebiteľa občana na to, aby sa sám rozhodol kto má mať informácie o tom čo, kedy a kde nakupuje na rozdiel od digitálnych platieb, ktoré monitorujú automaticky toto, toto spotrebiteľské správania. Aj dnes o.k. proste ľudia sú s tým možno o.k. možno si to veľa ľudí ani neuvedomuje, kompletné čokoľvek je zaplatené kartou bezhotovostne , je všetko zachyteľné čas, suma, aký to bol obchodník, čo bolo kúpené. Toto, toto všetko je proste to je takmer úplne monitorovanie vlastne celého, celého života človeka pretože kto tie informácie má, vie kde ten človek bol, čo si kúpil,, koľko ho to stálo, kde a čo zjedol. Toto sú vážne veci a si myslím, že človek má mať právo ak mu to vadí, aby jednoducho platil hotovostne kde tieto informácie nie sú. No a zasa sa vrátim k tomu digitálnemu euru o.k. dnes toto má o vás tú informáciu vaša banka tá kde máte kartu. Ak by bolo digitálne euro no tak túto informáciu vie mať napríklad Európska centrálna banka proste jednoducho to je sen každého sociálneho inžiniera sne každého veľkého štátu, aby mal všetky informácie o svojich občanoch.
Takže druhý, druhý bod je kontrola. Preneseným celého svojho finančného života do digitálnej formy nad ním človek stráca kontrolu. Môže mať
======
|
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegovia, kolegyne tu medzi nami v tomto momente nemáme, no ja začnem paradoxne zákazom spaľovacích motorov, ale už tu bol spomenutý, takže ani to už nie je že od veci. No, skutočne samotné prijatie zákazu spaľovacích motorov v Európskom parlamente si myslím, že všetkých prekvapilo. Prekvapilo vôbec to, že Európsky parlament bol schopný prijať takýto zásadný a vo svojej podstate nezmyselný zákaz, ktorý má jasný dosah na ľudí, na ekonomiku, proste na všetko. Následne, teraz už akoby skôr, o päť minút dvanásť sa v Európskej únii zdvihla a zdvíha vlna odporu voči ďalšiemu zásadne škodlivému návrhu Európskej únie, ktorým je norma Euro 7, kde teda už dnes približne osem krajín tvorí blokačnú menšinu a teda dejú sa tie veci, nazvime to, že viac zavčasu. Lebo už asi tá viera, že Európsky parlament je schopný prijať aj ďalšie absolútne škodlivé riešenie, proste keby sa táto norma prijala, tak to má zásadný dosah na samotný európsky automobilový priemysel, ale aj na ľudí, na dostupnosť mobility, keďže proste tie autá by boli drahšie. Koniec-koncov aj na prírodu, ale paradoxne opačný, pretože keď bude nové auto drahšie, o to viacej sa bude jazdiť na tých starých, ktorých štandardy ekologické sú nižšie a aj technický stav je horší a spôsobuje to prírode škody. Čiže tuto sa teda už v Európskej únii dvihla, zdvihla vlna odporu. No a prečo to hovorím? Hovorím to preto, pretože ...
===== o to viacej sa bude jazdiť na tých starých, ktorých štandardy ekologické sú nižšie aj technicky stav je horší a spôsobuje to prírode škody. Čiže, tuto sa teda už v Európskej únii zdvihla, zdvihla vlna odporu. No a prečo to hovorím. Hovorím to preto, pretože Európska únia relatívne bez záujmu verejnosti alebo takmer minimálnym záujmom verejnosti pracuje na príprave digitálneho eura. A k tomuto si ja dovolím povedať pár slov pretože to má zásadnú súvislosť s ochranou hotovosti a garanciou hotovosti. Takže digitálne euro. Spustenie digitálneho eura sa podľa teda toho čo Európska únia má naplánované sa očakáva približne alebo najskôr v roku 2025,´26,´27. Tlak na skoré prijatie digitálneho eura vytvára hlavne Nemecko a Francúzsko proste dve veľké krajiny a skúsenosti ukazujú, že ak tieto dve veľké krajiny na niečo spolu Európskej únii tlačia väčšinou to prejde. Prvá štúdia, v ktorej sa Európska centrálna banka zaoberala seriózne realizáciou digitálneho eura bola zverejnená v októbri 2020 ešte bez nejakých časových termínov. Tento projekt dostal zelenú v júli 2021 s tým, že je rozdelený na dve fázy. Výskumná fáza a realizácia alebo realizačná fáza. Výskumná fáza má trvať 24 mesiacov a začala sa v októbri 2021, ďalšie roky by potom mala trvať realizačná fáza ale tu je potrebné najprv formálne schváliť urobiť pre ňu nejaký záväzný timeline časový, časový postup a zatiaľ teda toto nie je jasné resp. lebo po realizácii formálne ešte nebolo rozhodnuté. No, a ale ak má výskumná fáza trvať dva roky a začala v októbri ´21 to znamená, že teraz na jeseň by sa malo rozhodovať o tom, že sa z prípravnej fázy prejde do fázy realizačnej čo je už zásadné.
Keď si pozrieme report z decembra 2022 k tej výskumnej fázy tak tam ku nejakým časovým časovému harmonogramu je písané, Rada guvernérov na jeseň 2023 posúdi výsledok fázy vyšetrovania na tomto základe rozhodne či prejsť do realizačnej fázy, ktorej by sa vyvinuli a otestovali vhodné technické riešenia a obchodné opatrenia potrebné na poskytnutie na poskytovanie digitálneho eura. Rozhodnutie o možnom vydaní digitálneho eura by prišlo až v neskoršej fáze a záviselo by aj od legislatívneho vývoja v zmysle nariadenia, ktorým sa ustanovujú a riadia základné aspekty digitálneho eura, ktoré prijme Európsky parlament a Rada Európskej únie na návrh Európskej komisie. V reporte zo septembra 2022 teda o niečo skoršieho, ktorý má veľmi podobný záver ako ten z decembra 2022 je zmienka, že realizačná fáza by mohla trvať okolo troch rokov. V tom decembrovom reporte toto táto veta nie je. Každopádne teda vidíme, že veci sa dejú a má sa rozhodovať o tom, že či sa prejde z realizačnej do výskumnej pardon, z výskumnej do realizačnej fázy. Komisia v lete minulého roku otvorila tzv. verejnú konzultáciu, je to niečo ako na Slovensku pripomienky verejnosti k legislatíve. Odpovedalo na ňu cez 18 tisíc subjektov, tieto odpovede sú k dispozícii na stránke EÚ a komisia sa potom zvykne sa na tieto na toto proste v dôvodových správach odvolávať. Komisia by tiež by mala pripraviť súhrn odpovedí do konca leta. Zase posuňme trošku v čase. A apríli 2023 teda pred mesiacom vydala Európska centrálna banka posledný implementačný report. V reporte sa uvádza tento časový harmonogram a teda je tam je tam vlastne zopakovanie toho čo bolo z decembra teda Rada guvernérov na jeseň 2023 posúdi výsledok vyšetrovacej fázy a na tomto základe rozhodne či prejsť do ďalšej fázy projektu, v ktorej by sa teda mohli vyvinúť vhodné technické riešenia, obchodné opatrenia potrebné na poskytovanie digitálneho eura.
O prípadnom vydaní digitálneho eura by sa nerozhodlo až do neskoršej fázy a záviselo by to od legislatívneho vývoja v súvislosti s nariadením, ktorým sa stanovujú a riadia základné aspekty digitálneho eura. Takéto nariadenie by na návrh Európskej komisie prijal Európsky parlament a Rada EÚ. ECB príjme všetky potrebné úpravy, ktoré môžu vzniknúť pardon ktoré môžu vyplynúť z legislatívnych rokovaní o návrhu digitálneho eura. Čiže ten proces funguje, hýbe sa a je veľmi dôležité, aby sa k tomu vyjadrovali či už teda krajiny alebo aj my. Čiže zopár mojich postrehov k celému tomuto procesu. Reálne si myslím, že nemá zmysel, aby digitálne euro existovalo ako alternatíva v hotovosti, pretože tam jeho tvrdené výhody, o ktorých hovorí Únia proste strácajú zmysel. Preto je, si myslím naivné podporovať digitálne euro a zároveň žiadať zachovanie hotovosti, Proste možno to bude zo začiatku predávané ako , že to je alternatíva, že vedia vedľa seba fungovať teda tá pôvodná hotovostná mena aj, aj táto digitálna mena, ale jednoducho postupne sa zistí, že to nejde inak ako exkluzívne. No a to je ten moment, ktorý by znamenal, že by sme proste o tú hotovosť prišli a existoval by len bezhotovostný ergo digitálny platobný styk a mena . takže toto proste je, je reálne čo sa, čo sa deje. No, ale veď keď sa pozriem na veci veď digitálnu menu máme už, máme už teraz. Ako je možné, že pre ľudí to nebude žiadna zmena čo sa týka použitia a veď aj dnes môžeme robiť všetky transakcie v hotovosti. Pardon bezhotovostne elektronicky. Čiže ten stav, že keď niekto chce fungovať len bezhotovostne keď chce chodiť bez peňaženky len stým mobilom alebo len s platobnou kartou proste môže, nato žiadny zákaz netreba.
Tak isto argumenty, že teda pomalé prevody, veď dnes už fungujú instantné platby to znamená, okamžité platby, deje sa legislatíva, aby sa to posunulo úplne proste na, na všetky banky po celej Európskej únii takže aj ten argument, že to digitálne euro by prinieslo, že nejaké rýchlejšie platby, ten tiež neplatí. Dnes kto nechce používať hotovosť nemusí, aktuálne euro k tomu proste dáva všetky, všetky parametre. Ale zároveň ten kto nechce používať hotovostné euro je nezmyselné, aby bol žiadaný zákaz hotovosti alebo jej nepoužívanie. Čiže ja si myslím, že teda či už, či už centrálna banka alebo koniec koncov aj vláda by bolo jasne treba deklarovať aké sú nejaké skutočné výhody toho digitálneho eura. No a každopádne teda dôležité je, že to digitálne euro treba jasne, jasne odmietnuť pretože som presvedčený, že je to riešenie, z ktorého, z ktorého fakt číhajú len problémy. A zároveň ak by teda sa stalo, že v likvidnej hotovostnej forme euro nebude existovať aj tak ľudia nájdu riešenia či už budú držať inú menu neviem dolár, frank čokoľvek alebo sa proste niečo iné stane ako uchovávateľ hodnoty. Čiže ani, ani tuto to nedáva, nedáva logiku, aby sme odišli od hotovostného eura.
Ja možno len spomeniem, že je nás tu málo ale myslím si, že nikto z nás netušíme ako sa aj k tomuto problému teda stavia napríklad guvernér Národnej banky a myslím si, že kľudne by aj tu vyzývam, že aby sa o tom diskutovali, aby sme jasne vedeli, aký je postoj myslím si, že áno aký mohol tu kľudne pán guvernér sedieť aký je teda postoj našej Národnej banky k tomuto. No, a teda ako je to vlastne s tým digitálnym eurom. Skutočne myslím si, že digitálne euro je otázka hodnotových priorít. Jednoducho o tom, že či je dôležitejšia osobná sloboda človeka, jeho ochrana súkromia alebo teda či je dôležitejší napríklad boj proti daňovým únikom. Lebo treba povedať, aby som teda bol vyvážený tak určite argumentom Európskej únie štátov za digitálne euro by určite mohla byť a je teda kontrola nelegálnych finančných tokov a boj proti daňovým únikom jednoducho áno, takto sa štáty alebo Únia vie dostať k vyššiemu výberu daní a teda boju proti, proti nelegálnym, nelegálnym konaniam. Toto je relevantný argument. No zároveň teda používajú, používa sa za digitálne euro aj ten argument rýchlejších platieb ale ako som už povedal toto za argument nepovažujem, pretože už dnes máme tie instantné okamžité platby a ich rozšírenie sa skutočne očakáva ak teda prebehne ten aktuálny legislatívny proces, ktorý toto má zabezpečiť, aby jednoducho v rámci Únie bolo možné platiť bezhotovostne okamžite, aby tie prevody tie bankové prevody boli instantné. To znamená, okamžité. No, čiže ako to vidím, vidíme platba v hotovosti musí byť zachovaná.
Skutočne toto v SaS považujeme za dôležitú otázku slobody jednotlivca. Občania musia mať slobodné právo rozhodnúť sa či budú platiť kartou, prevodom, mobilom teda bezhotovostne alebo či budú platiť v hotovosti. A som presvedčený, že európska únia nám nemôže nanútiť digitálne euro. Respektíve áno, sme malý štát možno môže ale myslím si, že ak zachytíme hotovosť ako základné ľudské právo do ústavy tak budeme mať ďaleko efektívnejšiu možnosť sa brániť tomu, aby proste prišlo digitálne euro a nahradilo hotovostnú menu. A dovolím si nejaké argumenty použiť a povedať pre zachovanie hotovosti. Ešte, ešte raz poviem možno predtým, že toto je skutočne win-win situácia. Ktokoľvek aj, aj tá mladá generácia, ktorí skutočne veľmi často využívajú bezhotovostné platby, táto zmena ak zaradíme do ústavy ako základné ľudské právo nikomu nič neberie, každý má právo slobodne tie peniaze nechať doma alebo ich vôbec nemať používať iba, iba bezhotovostné formy. Zároveň opačne, tej časti populácie ako tu aj predkladateľ jasne hovoril, ktorý jednoducho preferujú už z rôznych dôvodov aj napríklad z toho, že nemajú bankový účet proste dáva tú garanciu, že budú tú hotovosť môcť používať aj naďalej. Ale poďme k tým dôvodom. Takže za prvý považujem jednoducho právo na súkromie, právo spotrebiteľa občana na to, aby sa sám rozhodol kto má mať informácie o tom čo, kedy a kde nakupuje na rozdiel od digitálnych platieb, ktoré monitorujú automaticky toto, toto spotrebiteľské správania. Aj dnes o.k. proste ľudia sú s tým možno o.k. možno si to veľa ľudí ani neuvedomuje, kompletné čokoľvek je zaplatené kartou bezhotovostne , je všetko zachyteľné čas, suma, aký to bol obchodník, čo bolo kúpené. Toto, toto všetko je proste to je takmer úplne monitorovanie vlastne celého, celého života človeka pretože kto tie informácie má, vie kde ten človek bol, čo si kúpil,, koľko ho to stálo, kde a čo zjedol. Toto sú vážne veci a si myslím, že človek má mať právo ak mu to vadí, aby jednoducho platil hotovostne kde tieto informácie nie sú. No a zasa sa vrátim k tomu digitálnemu euru o.k. dnes toto má o vás tú informáciu vaša banka tá kde máte kartu. Ak by bolo digitálne euro no tak túto informáciu vie mať napríklad Európska centrálna banka proste jednoducho to je sen každého sociálneho inžiniera sne každého veľkého štátu, aby mal všetky informácie o svojich občanoch.
Takže druhý, druhý bod je kontrola. Preneseným celého svojho finančného života do digitálnej formy nad ním človek stráca kontrolu. Môže mať
======
|
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegovia, kolegyne tu medzi nami v tomto momente nemáme, no ja začnem paradoxne zákazom spaľovacích motorov, ale už tu bol spomenutý, takže ani to už nie je že od veci. No, skutočne samotné prijatie zákazu spaľovacích motorov v Európskom parlamente si myslím, že všetkých prekvapilo. Prekvapilo vôbec to, že Európsky parlament bol schopný prijať takýto zásadný a vo svojej podstate nezmyselný zákaz, ktorý má jasný dosah na ľudí, na ekonomiku, proste na všetko. Následne, teraz už akoby skôr, o päť minút dvanásť sa v Európskej únii zdvihla a zdvíha vlna odporu voči ďalšiemu zásadne škodlivému návrhu Európskej únie, ktorým je norma Euro 7, kde teda už dnes približne osem krajín tvorí blokačnú menšinu a teda dejú sa tie veci, nazvime to, že viac zavčasu. Lebo už asi tá viera, že Európsky parlament je schopný prijať aj ďalšie absolútne škodlivé riešenie, proste keby sa táto norma prijala, tak to má zásadný dosah na samotný európsky automobilový priemysel, ale aj na ľudí, na dostupnosť mobility, keďže proste tie autá by boli drahšie. Koniec-koncov aj na prírodu, ale paradoxne opačný, pretože keď bude nové auto drahšie, o to viacej sa bude jazdiť na tých starých, ktorých štandardy ekologické sú nižšie a aj technický stav je horší a spôsobuje to prírode škody. Čiže tuto sa teda už v Európskej únii dvihla, zdvihla vlna odporu. No a prečo to hovorím? Hovorím to preto, pretože ...
===== o to viacej sa bude jazdiť na tých starých, ktorých štandardy ekologické sú nižšie aj technicky stav je horší a spôsobuje to prírode škody. Čiže, tuto sa teda už v Európskej únii zdvihla, zdvihla vlna odporu. No a prečo to hovorím. Hovorím to preto, pretože Európska únia relatívne bez záujmu verejnosti alebo takmer minimálnym záujmom verejnosti pracuje na príprave digitálneho eura. A k tomuto si ja dovolím povedať pár slov pretože to má zásadnú súvislosť s ochranou hotovosti a garanciou hotovosti. Takže digitálne euro. Spustenie digitálneho eura sa podľa teda toho čo Európska únia má naplánované sa očakáva približne alebo najskôr v roku 2025,´26,´27. Tlak na skoré prijatie digitálneho eura vytvára hlavne Nemecko a Francúzsko proste dve veľké krajiny a skúsenosti ukazujú, že ak tieto dve veľké krajiny na niečo spolu Európskej únii tlačia väčšinou to prejde. Prvá štúdia, v ktorej sa Európska centrálna banka zaoberala seriózne realizáciou digitálneho eura bola zverejnená v októbri 2020 ešte bez nejakých časových termínov. Tento projekt dostal zelenú v júli 2021 s tým, že je rozdelený na dve fázy. Výskumná fáza a realizácia alebo realizačná fáza. Výskumná fáza má trvať 24 mesiacov a začala sa v októbri 2021, ďalšie roky by potom mala trvať realizačná fáza ale tu je potrebné najprv formálne schváliť urobiť pre ňu nejaký záväzný timeline časový, časový postup a zatiaľ teda toto nie je jasné resp. lebo po realizácii formálne ešte nebolo rozhodnuté. No, a ale ak má výskumná fáza trvať dva roky a začala v októbri ´21 to znamená, že teraz na jeseň by sa malo rozhodovať o tom, že sa z prípravnej fázy prejde do fázy realizačnej čo je už zásadné.
Keď si pozrieme report z decembra 2022 k tej výskumnej fázy tak tam ku nejakým časovým časovému harmonogramu je písané, Rada guvernérov na jeseň 2023 posúdi výsledok fázy vyšetrovania na tomto základe rozhodne či prejsť do realizačnej fázy, ktorej by sa vyvinuli a otestovali vhodné technické riešenia a obchodné opatrenia potrebné na poskytnutie na poskytovanie digitálneho eura. Rozhodnutie o možnom vydaní digitálneho eura by prišlo až v neskoršej fáze a záviselo by aj od legislatívneho vývoja v zmysle nariadenia, ktorým sa ustanovujú a riadia základné aspekty digitálneho eura, ktoré prijme Európsky parlament a Rada Európskej únie na návrh Európskej komisie. V reporte zo septembra 2022 teda o niečo skoršieho, ktorý má veľmi podobný záver ako ten z decembra 2022 je zmienka, že realizačná fáza by mohla trvať okolo troch rokov. V tom decembrovom reporte toto táto veta nie je. Každopádne teda vidíme, že veci sa dejú a má sa rozhodovať o tom, že či sa prejde z realizačnej do výskumnej pardon, z výskumnej do realizačnej fázy. Komisia v lete minulého roku otvorila tzv. verejnú konzultáciu, je to niečo ako na Slovensku pripomienky verejnosti k legislatíve. Odpovedalo na ňu cez 18 tisíc subjektov, tieto odpovede sú k dispozícii na stránke EÚ a komisia sa potom zvykne sa na tieto na toto proste v dôvodových správach odvolávať. Komisia by tiež by mala pripraviť súhrn odpovedí do konca leta. Zase posuňme trošku v čase. A apríli 2023 teda pred mesiacom vydala Európska centrálna banka posledný implementačný report. V reporte sa uvádza tento časový harmonogram a teda je tam je tam vlastne zopakovanie toho čo bolo z decembra teda Rada guvernérov na jeseň 2023 posúdi výsledok vyšetrovacej fázy a na tomto základe rozhodne či prejsť do ďalšej fázy projektu, v ktorej by sa teda mohli vyvinúť vhodné technické riešenia, obchodné opatrenia potrebné na poskytovanie digitálneho eura.
O prípadnom vydaní digitálneho eura by sa nerozhodlo až do neskoršej fázy a záviselo by to od legislatívneho vývoja v súvislosti s nariadením, ktorým sa stanovujú a riadia základné aspekty digitálneho eura. Takéto nariadenie by na návrh Európskej komisie prijal Európsky parlament a Rada EÚ. ECB príjme všetky potrebné úpravy, ktoré môžu vzniknúť pardon ktoré môžu vyplynúť z legislatívnych rokovaní o návrhu digitálneho eura. Čiže ten proces funguje, hýbe sa a je veľmi dôležité, aby sa k tomu vyjadrovali či už teda krajiny alebo aj my. Čiže zopár mojich postrehov k celému tomuto procesu. Reálne si myslím, že nemá zmysel, aby digitálne euro existovalo ako alternatíva v hotovosti, pretože tam jeho tvrdené výhody, o ktorých hovorí Únia proste strácajú zmysel. Preto je, si myslím naivné podporovať digitálne euro a zároveň žiadať zachovanie hotovosti, Proste možno to bude zo začiatku predávané ako , že to je alternatíva, že vedia vedľa seba fungovať teda tá pôvodná hotovostná mena aj, aj táto digitálna mena, ale jednoducho postupne sa zistí, že to nejde inak ako exkluzívne. No a to je ten moment, ktorý by znamenal, že by sme proste o tú hotovosť prišli a existoval by len bezhotovostný ergo digitálny platobný styk a mena . takže toto proste je, je reálne čo sa, čo sa deje. No, ale veď keď sa pozriem na veci veď digitálnu menu máme už, máme už teraz. Ako je možné, že pre ľudí to nebude žiadna zmena čo sa týka použitia a veď aj dnes môžeme robiť všetky transakcie v hotovosti. Pardon bezhotovostne elektronicky. Čiže ten stav, že keď niekto chce fungovať len bezhotovostne keď chce chodiť bez peňaženky len stým mobilom alebo len s platobnou kartou proste môže, nato žiadny zákaz netreba.
Tak isto argumenty, že teda pomalé prevody, veď dnes už fungujú instantné platby to znamená, okamžité platby, deje sa legislatíva, aby sa to posunulo úplne proste na, na všetky banky po celej Európskej únii takže aj ten argument, že to digitálne euro by prinieslo, že nejaké rýchlejšie platby, ten tiež neplatí. Dnes kto nechce používať hotovosť nemusí, aktuálne euro k tomu proste dáva všetky, všetky parametre. Ale zároveň ten kto nechce používať hotovostné euro je nezmyselné, aby bol žiadaný zákaz hotovosti alebo jej nepoužívanie. Čiže ja si myslím, že teda či už, či už centrálna banka alebo koniec koncov aj vláda by bolo jasne treba deklarovať aké sú nejaké skutočné výhody toho digitálneho eura. No a každopádne teda dôležité je, že to digitálne euro treba jasne, jasne odmietnuť pretože som presvedčený, že je to riešenie, z ktorého, z ktorého fakt číhajú len problémy. A zároveň ak by teda sa stalo, že v likvidnej hotovostnej forme euro nebude existovať aj tak ľudia nájdu riešenia či už budú držať inú menu neviem dolár, frank čokoľvek alebo sa proste niečo iné stane ako uchovávateľ hodnoty. Čiže ani, ani tuto to nedáva, nedáva logiku, aby sme odišli od hotovostného eura.
Ja možno len spomeniem, že je nás tu málo ale myslím si, že nikto z nás netušíme ako sa aj k tomuto problému teda stavia napríklad guvernér Národnej banky a myslím si, že kľudne by aj tu vyzývam, že aby sa o tom diskutovali, aby sme jasne vedeli, aký je postoj myslím si, že áno aký mohol tu kľudne pán guvernér sedieť aký je teda postoj našej Národnej banky k tomuto. No, a teda ako je to vlastne s tým digitálnym eurom. Skutočne myslím si, že digitálne euro je otázka hodnotových priorít. Jednoducho o tom, že či je dôležitejšia osobná sloboda človeka, jeho ochrana súkromia alebo teda či je dôležitejší napríklad boj proti daňovým únikom. Lebo treba povedať, aby som teda bol vyvážený tak určite argumentom Európskej únie štátov za digitálne euro by určite mohla byť a je teda kontrola nelegálnych finančných tokov a boj proti daňovým únikom jednoducho áno, takto sa štáty alebo Únia vie dostať k vyššiemu výberu daní a teda boju proti, proti nelegálnym, nelegálnym konaniam. Toto je relevantný argument. No zároveň teda používajú, používa sa za digitálne euro aj ten argument rýchlejších platieb ale ako som už povedal toto za argument nepovažujem, pretože už dnes máme tie instantné okamžité platby a ich rozšírenie sa skutočne očakáva ak teda prebehne ten aktuálny legislatívny proces, ktorý toto má zabezpečiť, aby jednoducho v rámci Únie bolo možné platiť bezhotovostne okamžite, aby tie prevody tie bankové prevody boli instantné. To znamená, okamžité. No, čiže ako to vidím, vidíme platba v hotovosti musí byť zachovaná.
Skutočne toto v SaS považujeme za dôležitú otázku slobody jednotlivca. Občania musia mať slobodné právo rozhodnúť sa či budú platiť kartou, prevodom, mobilom teda bezhotovostne alebo či budú platiť v hotovosti. A som presvedčený, že európska únia nám nemôže nanútiť digitálne euro. Respektíve áno, sme malý štát možno môže ale myslím si, že ak zachytíme hotovosť ako základné ľudské právo do ústavy tak budeme mať ďaleko efektívnejšiu možnosť sa brániť tomu, aby proste prišlo digitálne euro a nahradilo hotovostnú menu. A dovolím si nejaké argumenty použiť a povedať pre zachovanie hotovosti. Ešte, ešte raz poviem možno predtým, že toto je skutočne win-win situácia. Ktokoľvek aj, aj tá mladá generácia, ktorí skutočne veľmi často využívajú bezhotovostné platby, táto zmena ak zaradíme do ústavy ako základné ľudské právo nikomu nič neberie, každý má právo slobodne tie peniaze nechať doma alebo ich vôbec nemať používať iba, iba bezhotovostné formy. Zároveň opačne, tej časti populácie ako tu aj predkladateľ jasne hovoril, ktorý jednoducho preferujú už z rôznych dôvodov aj napríklad z toho, že nemajú bankový účet proste dáva tú garanciu, že budú tú hotovosť môcť používať aj naďalej. Ale poďme k tým dôvodom. Takže za prvý považujem jednoducho právo na súkromie, právo spotrebiteľa občana na to, aby sa sám rozhodol kto má mať informácie o tom čo, kedy a kde nakupuje na rozdiel od digitálnych platieb, ktoré monitorujú automaticky toto, toto spotrebiteľské správania. Aj dnes o.k. proste ľudia sú s tým možno o.k. možno si to veľa ľudí ani neuvedomuje, kompletné čokoľvek je zaplatené kartou bezhotovostne , je všetko zachyteľné čas, suma, aký to bol obchodník, čo bolo kúpené. Toto, toto všetko je proste to je takmer úplne monitorovanie vlastne celého, celého života človeka pretože kto tie informácie má, vie kde ten človek bol, čo si kúpil,, koľko ho to stálo, kde a čo zjedol. Toto sú vážne veci a si myslím, že človek má mať právo ak mu to vadí, aby jednoducho platil hotovostne kde tieto informácie nie sú. No a zasa sa vrátim k tomu digitálnemu euru o.k. dnes toto má o vás tú informáciu vaša banka tá kde máte kartu. Ak by bolo digitálne euro no tak túto informáciu vie mať napríklad Európska centrálna banka proste jednoducho to je sen každého sociálneho inžiniera sne každého veľkého štátu, aby mal všetky informácie o svojich občanoch.
Takže druhý, druhý bod je kontrola. Preneseným celého svojho finančného života do digitálnej formy nad ním človek stráca kontrolu. Môže mať
======
|
Ďakujem pekne za slovo. Kolega Miloš Svrček, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Áno, aj ja vnímam, že hotovosť je a mala byť jedným zo základných ľudských práv, čiže v tomto sa koniec-koncov vyjadrím aj v rozprave. No k tomu pozmeňujúcemu návrhu mám pár slov. Myšlienka asi tiež dobrá. Veď sme tu nedávno schválili to uznesenie, kde sme jasne jako kritizovali čo sa teda stalo pri schvaľovaní spaľovacích motorov. Zároveň sa ale trošku obávam, že či toto neskomplikuje vôbec prijatie, vôbec alebo možnosť prijatia toho, tej samotnej ochrany hotovosti, keď sa to takto spojilo, lebo vlastne je to zrušenie akoby celého zákona o spolupráci Národnej rady a vlády a nahradenie. No to by asi si vyžadovalo hlbšiu a silnejšiu diskusiu. No neviem, veď uvidíme, ale trošku, trošku sa bojím, aby aj teda myšlienka relatívne správna nespôsobila to, že to obmedzí alebo sťaží prijatie samotnej garancie hotovosti. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne za slovo. Takže prinášame teda v skratke zníženie DPH na, na tlačoviny v určitej, v určitých kategóriách, kde teda bola doteraz výnimka, čiže jedna položka je takzvaná položka 4901, ktorá obsahuje tlačené knihy, brožúry, letáky a podobné tlačiarenské výrobky tiež v jednotlivých listoch a návrh zákona vypúšťa výnimku na tie tlačoviny v ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % celkového obsahu výrobku. Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že sledovanie percentuálneho zastúpenia reklamy predstavuje určitú administratívnu záťaž z hľadiska správneho vyčíslenia dane z pridanej hodnoty a okrem toho v prípade tlačovín s obsahom reklamy nad 50 % sa už jedná viac menej iba o reklamné noviny, ktoré sú spravidla zadarmo. Vplyv na rozpočet je teda minimálny. Takisto položka 4902, ktorá obsahuje noviny, časopisy a periodiká tiež ilustrované alebo obsahujúce reklamný materiál sa vypúšťajú, výnimka o periodicite vychádzania najmenej štyrikrát týždenne a tiež výnimka v podobe percentuálneho obsahu zastúpenie reklamy a inzercie.
No, takže toto, toto sú zmeny, prioritne strana SAS samozrejme sme vždy za čo najnižšie dane, zároveň si uvedomujeme v akej situácii je momentálne štátny rozpočet. Ja si veľmi, veľmi uvedomujem, že ja neviem, my máme tu minimálne 15 návrhov zákona, ktoré rôznym spôsobom znižujú daň z príjmu, ďalších 15 návrhov, ktoré rôznym, rôzne výrazným spôsobom znižujú daň z pridanej hodnoty, takže je to jasný dosah na verejné financie. Toto je avšak drobná zmena, jej dosah je mož v jednotkách miliónov eur, čiže nejaké dve, dva, tri milióny eur. Čo je dôležité, je zjednodušenie podnikateľského prostredia, kde teda zasa v oblastiach, kde bolo treba zisťovať, či je to teda výnimka teda 20 % alebo základná sadzba, teda základná sadzba v týchto kategóriách, teda 10 %. Toto sa zjednoduší, bude všade 10 % a bude to celé jednoduchšie a v podstate to aspoň nejak zatraktívni vlastne tú, tú tlačenú časť, tlačenú časť tlače, ktorá, ktorá teda aj tak to má už dnes ťažké a vlastne všetko prechádza do toho elektronického, elektronického formátu.
Takže takáto drobná zmena kolegyne, kolegovia, poprosíme navrhovateľa o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Verím, že oceňujete moju stručnosť.
A, kolegyne, kolegovia, na, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je odstránenie výnimiek z desaťpercentnej dane z pridanej hodnoty na tlačené knihy, brožúry, letáky a podobné tlačoviny tiež v jednotlivých listoch, ako aj na noviny, časopisy a periodiká a tiež ilustrované alebo obsahujúce reklamný materiál. Čiže ešte raz, je to vlastne, tieto tlačoviny sú v desaťpercentnej sadzbe a niektoré boli v dvadsať percentnej sadzbe, čiže odstraňujeme výnimku, zjednodušujeme systém, všetky tlačoviny budú v jednej zníženej desaťpercentnej sadzbe. Poviem zasa bližšie v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Plus teda ešte teraz, návrh zákona bude mať drobný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne zatiaľ.
|
Ďakujem pekne ešte raz za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, takže skúsim v skratke vysvetliť teda, o čo sa, o čo sa jedná. Jedná sa o to, že dnes teda je chránený vklad do výšky 100-tisíc euro, od ktorého sa pri problémoch banky, to znamená, ak sa banka dostane do problémov, ak sa teda aktivuje tento zákon o ochrane vkladov, od tejto sumy sa odpočítavajú splatné záväzky, nie všetky záväzky, splatné záväzky, to je dôležité, a teda vyplatí sa ten rozdiel. Je to drobná zmena v tom, že ak túto zmenu urobíme a to znamená, že bude sa vlastne vyplácať priamo tá suma, ktorú mal, do chránenej výšky, ktorú mal klient v banke, tak vlastne je to akoby také zvýšenie istoty klienta, zvýšenie istoty, že teda jeho vklad bude vyplatený ako celý. Tá realita je tá, že dnes vlastne človek sa môže vyhnúť tomu, aby teda jeho splatné záväzky boli započítané, sa môže vyhnúť tak, že v jednej banke bude mať úvery a v ďalšej banke bude mať vklady. Ten, ten dôvod, ten dôvod je, že je situácia, teda špeciálne aj v Amerike niektoré banky majú problémy a aj týmto chceme trochu posilniť dôveru, dôveru klientov v banky, dôveru v to, že jednoducho tie ich vklady sú chránené a že nemusia robiť napríklad takéto presuny, keby prišlo teda k nejakým problémom, aleže teda ten jeho vklad je chránený ako celý.
Áno, je tu otázka vlastne, prečo by sa to nemalo započítať, veď ak je splatný záväzok, tak, samozrejme, môže byť odpočítaný a mal by byť odpočítaný. Samozrejme, je to možnosť, ktorá je funkčná a ktorá môže byť, ale pozrime sa, pozrime sa na to z toho pohľadu istoty klienta, toto tú istotu klienta zvýšiť, istotu banky trošku zníži, ale porovnajme to, to sú, to sú dva, dva právne vzťahy. Jeden právny vzťah je, že človek si v banke uložil nejaký vklad, ktorý má právo dostať v prípade problémov banky naspäť celý, do chránenej výšky, a takisto má v banke nejaký úver, kde, samozrejme, má splátky a ak je tá splátka splatná, tak, samozrejme, banka má plné právo tú splátku vyžadovať a, samozrejme, či už tá úverová zmluva alebo potom následne napríklad Občiansky zákonník, jednoducho banka má možnosti právne, ako si vlastne svoju splatnú, splatnú časť vymôcť. Čiže keď je pri bežnej situácii v banke, tak toto sa automaticky nezapočítava. Sú to, hovorím, dva, dva právne vzťahy, máte vklad a máte tam povedzme úver.
Preto ten návrh je, aby to takto isto zostalo aj pri problémoch banky, to znamená, že vám banka vráti celý vklad a zároveň, samozrejme, banke zostáva právo, aby od vás vymohla, ak teda máte tam niečo splatné, či už teda formou tej samotnej úverovej zmluvy, alebo už teda ďalšími formami. Takže toto je, toto je tou zmenou, ktorou by sme chceli zvýšiť istotu klientov bánk.
Nechcem sa púšťať potom do ďalšej roviny debaty, kedy sa môže stať vklad splatný celý, ale to už sú, to už sú situácie komplikovanejšie. Je toto relatívne drobná zmena, ktorá teda môže pomôcť klientom bánk.
Ďakujem pekne za pozornosť.
|
Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým teda meníme zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov.
Cieľ návrhu je zmena výšky výpočtu vkladu chráneného zákonom o ochrane vkladov tak, aby sa od objemu vkladov neodpočítal, neodpočítaval objem splatných záväzkov voči banke. Momentálny stav je teda, že výška, keď sa banka, alebo inak to spravme. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy pre občanov, ani manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Bližšie k samotnému návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
|
No pár faktov z nej zasa, prečo o tom hovorím, lebo sa to vzťahuje k rozpočtu, o ktorom sa bavíme teraz. Takže len za jeden rok vzrástol počet zamestnancov na ministerstvách a na úrade vlády približne o 600. Len tak porovnanie, to je jedno priemerne veľké ministerstvo z pätnástich. Takže za rok sa prirobilo jedno priemerné veľké ministerstvo.
Potom ešte medzi, medzi rokmi ´19-´21 došlo k nárastu v obsadení štátnozamestnaneckých miest o 1 718, no ale (rečník vypol na mobile prichádzajúci hovor) čo je dôležité, pardon, jednoducho každý jeden štátny zamestnanec proste predstavuje tlak na štátny rozpočet, preto by malo pracovať len toľko ľudí, koľko je reálne potrebných. A fakt by malo každé jedno ministerstvo každé jedno euro obrátiť dvakrát a dbať pri tom na efektivitu. Aj preto my hovoríme o tom, že daňová brzda, nie zvyšovaniu daňovo-odvodového zaťaženia. Jednoduho štát je schopný minúť akékoľvek peniaze, ktoré má proste, a skôr to, že sa nedá vôbec povedať, že by sa niekde vôbec znížili množstvá verejných zamestnancov.
No keby len zamestnanci. V rámci všetkých úradov bolo v roku 2022 uzavretých 9 015 dohôd o vykonaní pracovnej činnosti. Porovnanie s rokom predtým z ´21 bolo 7 955. (Reakcia z pléna.) No má to s tým uznesením to, že toto všetko stojí ťažké milióny a milióny eur, ktoré veľmi ťažko zaplatíme z tohto rozpočtu. Aj preto máme osemmiliardový plánovaný deficit a keďže tie platy nielenže sú trvalým štrukturálnym výdavkom, ale ešte sú aj pravidelne valorizované, tak už to isté množstvo zamestnancov bude stále ťažšie a ťažšie v danej situácii tým rozpočtom pokryť a zaplatiť. Tým rozpočtom, o ktorom sa tu bavíme, že ho majú predložiť do 31. 8. a s nulovým deficitom. Preto to hovorím. A hovorí to preto, lebo Igor Matovič mi tu rozprával, že áno, ja som hovoril, že treba robiť škrty aj v počte zamestnancov. Áno, treba robiť škrty v dvadsiatom, na, v apríli 2020 to hovoril aj on, medzitým na to zabudol, dneska vyčíta, že to, čo on hovoril, vyčíta dnes mne. Preto to tu dnes spomínam, pretože som hovoril aj vtedy, hovorím aj teraz a hovoríme o číslach a hovoríme konkrétnych faktoch.
A asi toľko ku, ten záver je taký, že áno, budeme hľadať cesty a som rád, že sa k tomu teda vyjadril aj pán predkladateľ, aby sa našla, našla možnosť a našli v ideálnom prípade tri kluby, aby sa to samotné hlasovanie o tomto uznesením presunulo vlastne na budúcu schôdzu, ergo do času, keď bude jasné, že úradnícka vláda dôveru nezískala. A veľmi pekne ešte raz ďakujem za pozornosť a je dôležité, že tu skutočne táto debata prebehla, že ľudia trošku viacej majú možnosť vnímať, ak sa to teda dostane mimo, mimo tejto sklenenej veže, že ako to vlastne je, pretože fakt to nie sú jednoduché veci a je to zložité.
Ďakujem pekne ešte raz. Hlasu... No uvidíme. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)
|
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. V prvom rade, aby som náhodou nezabudol, poďakujem všetkým za, za diskusiu a myslím si, že vcelku, vcelku k veci, takže to v prvom rade.
No. Nevidím tu Juraja Šeligu. To je, to je trošku problém, lebo teda Juraj povedal vo svojom vystúpení, že á, len rozprávame a neponúkame žiadne riešenia. Čiastočne sa to podarilo Ondrovi mu odpovedať, kým tu ešte sedel. No ten problém je iný. No Juraj tu proste nesedel, keď som mal vystúpenie, kde som hovoril o všetkých možnostiach riešení, dokonca aj o tom preferovanom nami, riešení. No a nesedí tu už ani teraz, povedal si svoje a odišiel. No takže toto, toto je mrzuté, tak ja mu len takto, možno pozerá, odkazujem, že ja som povedal o tých riešeniach a to najrozumnejšie v tejto situácii je to, že, že by...
===== Možnostiach riešení, dokonca aj o tom preferovanom nami riešení, no a nesedí tu už ani teraz, povedal si svoje a odišiel. No takže toto, toto je mrzuté, tak ja mu len takto možno pozerá, odkazujem, že aby aspoň povedal o tých riešeniach a to najrozumnejšie v tejto situácii je to, že, že by mohla vláda získať tú dôveru. Zato som ho ja v tom vystúpení chválil a to nemohol Juraj chápať, lebo teda tu nebol, takže ani to nepochopil. Takže to povedali sme riešenia a, a teda máme aj preferovanejšie a menej preferované. No toľko k Jurajovi.
Teraz dovolím si ku pánovi predkladateľovi. No takto, jasné, problém je, to sme si povedali, áno, pán predkladateľ dáva jedno z možných riešení a debatuje o ňom super, však veď jasné, na to tu sedíme. Úplný súhlas, my teda hovoríme o nejakých iných, ale celé jedna vec je základná, lebo na tom je to celé vystavané a ja som medzičasom skontaktoval priamo ministerstvo financií. Jednoducho s tým, s tým rysom to tak nie je. Hej? Proste nie je to tak. Nie je problém, že Rys samotný je doňho schopné nahádzať len jedna verzia. Inak ten rys samotný robí zároveň pre tri roky, lebo my sa síce tak akože debatujeme o roku 2024, ale rozpočet sa vždy robí 2024, 2025, 2026 teda na tri roky, čiže problém s rysom nie je. Toto, čo pán predkladateľ hovorí, toto ako problém nie je. Ten problém tam do nejakej miery je, ale ten je, ten je proste v tej obsluhe. To ministerstvo má samozrejme nejaké množstvo zamestnancov, ale samozrejme rys zberá zo všetkých ostatných, čiže problém je, či máme dostatočné kapacity na všetkých miestach a aj v tom centrálnom zdroji na MF, aby sa teda robilo zodpovedajúco dve verzie štátneho rozpočtu s tak veľkým rozdielom. Hej? Povedzme tých šesť, sedem miliárd, hej. No, na toto je odpoveď, že nemáme respektíve hodne ťažko len máme. Ale, ale ešte raz, proste nie je to v žiadnom prípade problém systému ako takého. Hej? Je to problém kapacít, nie systému. Lebo toto je zásadné, lebo na tomto je to postavené a na probléme, Monika prihlás sa, veď môžem potom debatovať. Na tom je postavené proste celé, celá tento, že návrh tohto riešenia. Hovorím, že je postavený na argumente, ktorý do nejakej miery je, ale tak ako bol prezentovaný nie je, nie je správny. No, ale teda samozrejme, že čo ďalej. Sú, sú rôzne ďalšie riešenia, hovoríme o nich a, a keď sa tu asi na jednom sme sa zhodli, že ten rozpočet s nulovým deficitom je nemožné nieže proste predstaviť, to je možné, ale, ale nie je možné, aby sa krajina podľa neho riadila a podľa mňa je nemožné, aby ho tu akýkoľvek budúci parlament schválil. Takže ak toto považujeme, tak potom sú už riešenia o ktorých hovorím ja, ale aj kolega Ondro Dostál, že teda tak urobme tie, tie zmeny iné tak, aby vlastne sa nemuselo robiť to cvičenie s tým nerealistickým nulovým deficitom, ktorý aj tak pôjde do koša. Hej? A tam sú potom teda tie možnosti, že jedna vec je posúvať to dopredu, to hovoríš ty, ja hovorím, že dá sa to posúvať aj ďalej, aby sa to robilo už vlastne ako realistický rozpočet, dať tam podmienku, že rozpočet má byť pre tento rok predložený ja neviem do 30 dní po tom, ako získa vláda dôveru, hej? To napríklad rieši túto situáciu, že sa bude pripravovať už len realisticky, čiže jedna verzia. Samozrejme vždy tu bude druhá verzia, a aj to hovorí v prospech toho čo ja hovorím, že rys to zvláda. Vždy ministerstvo financií robí ešte verziu, verziu rozpočtového provizória, lebo to hrozí vždy, však to si pamätáme vlani. Však dva, dva dni pred ro, pred Vianocami sme nemali, samozrejme, že MF bolo pripravené len takto prepnúť dáta a ísť od januára v def, v, v rozpočtovom provizóriu. A pre tento rok je tá (Reakcia z pléna. Niečo o tom viem pán poslanec, to nebolo.) Pán kolega, obaja o tom niečo vieme, hej, jasné, veď bol si pán minister. No každopádne, to riziko rozpočtového provizória je aj pre tento rok. Hej? Takže proste toto všetko proste tá, tie parametre tam sú, ale smerujem k tomu, že teda dá sa baviť o inej možnosti, že to posúvať, aby sa robil len realistický alebo potom tá možnosť o ktorej my hovoríme. Jasne sme sa vyjadrili, že najlepšie by bolo, keby úradnícka vláda získala dôveru. Veď je to, a to zasa Juraj Šeliga dobre hovoril, špecifická situácia do nejakého času, má to plusy, má to mínusy, ale v súvislosti s týmto tie plusy sú podľa mňa dôležité a toto by bolo riešenie situácie. Vypne to, vypne to podmienku dlhovej brzdy a jednoducho vláda zasa len by mohla už robiť realistický rozpočet, ktorý si následná vláda zasa do nejakej miery už upraví už podľa toho aká bude. Takže toto je to riešenie.
No a zasa my ako SAS a už sme sa vyjadrili, že tú dôveru dáme, tak tým pádom vlastne v tomto nám nemôže nikto vyčítať, že proste je problém. To my sme to riešenie problému akože priniesli, dokonca urobíme všetko preto, aby také riešenie mohlo byť a už ako to dopadne, tak samozrejme zasa už aj ja som hovoril, že je nejaká pravdepodobnosť každého toho riešenia, no uvidíme.
No a možno ešte ku Igorovi Matovičovi, lebo to čo tu padalo si zasluhuje viacej, viacej času než, než teda tie dve minúty ktoré som reagoval. No bolo by dobré si povedať teda ako sme s tými verejnými financiami. Úplne rozumiem, že Igor Matovič ako odchádzajúci minister financií bude hovoriť, že všetko bolo ideálne a smerom do minulosti, keďže ľudia fakt zaplatili veľa daní, tak sa aj nájdu argumenty, že teda waw, veď ten deficit nebol až tak vysoký, veď či už v absolútnej hodnote alebo, alebo v teda relatívne bol výrazne nižší jak sa čakalo, okej. Takže to sa dá, ale to tiež nie je realita. Akože veriť sa dá čomukoľvek a ale pozerajme sa fakt na dáta. Hej? Pozerajme sa na na dáta a pozerajme sa dopredu, pretože ten pohľad dozadu je úžasné, že sa povedzme možno niečo podarilo, ale dôležité je, kde sme dnes a kde budeme zajtra. To sú tie, že trendy sú dôležité, hej? No a keď sa takto na to pozrieme, no tak sú naše financie možno poviem také prirovnanie, že pacient na JIS-ke a obávam sa, že nás bude čakať v nejakom čase resuscitácia. Proste na výdavkovej strane nás zásadne začína trápiť inflácia indexované výdavky, zvyšované platy, dôchodky, dávky, no a bohužiaľ na príjmovej strane nás začína trápiť nedostatok kešu. Jednoducho to pozitívne, čo tá inflácia prináša pre štátny rozpočet, že tie príjmy na začiatku rastú, to je už za nami a už bohužiaľ teda budú rásť len výdavky, a to je to, čo je vlastne vidieť a poviem za chvíľku čísla. No inflácia je ako vysoký tlak, ten tiež nebolí a v podstate má človek pocit, že vlastne je všetko v poriadku, ale potom to vie aj zabiť. Hej, takže to takto je to s tou infláciou. No a okej, sme na konci mája rozpočtu 2023, no a ak sa teda tu Igor Matovič chváli, no tak sa chváli vlastne výsledkami roka 2022, čo je teda už päť mesiacov za nami a teda okej, chváli sa teda tým nízkym deficitom, ktorý bol 2 %. Fakt to bolo výsledok dobrý, hovorím, preto, že ľudia zaplatili veľa daní, ale jednoducho toto nám už nepomôže. Toto je za nami ako ten lanský sneh, ktorý s už roztopil. No ako to v tom 2022 bolo. Prvé tri štvrťroky boli s vysokými daňovými prímami a s nízkym deficitom, tie boli výborné a následne vo štvrtom štvrťroku sa už začali prejavovať tie medzičasom poprímané atómovky. Samotná dôsledky samotnej inflácie a jednoducho za tie posledné tri mesiace, za posledné tri mesiace minulého roka vyrobil štát deficit na úrovni viac ako 5 % HDP. Čiže tá situácia, aj keď hovoríme o dobrom roku 2022 boli tri dobré štvrťroky 2022 a jeden už veľmi zlý. No to bohužiaľ pokračovalo a začiatok roka 2023 je fakt krutý a odovzdával, odovzdával pán štátny tajomník Marcel Klimek, teda štátnu kasu s deficitom cca tých takmer štyri miliardy, tak ako som povedal ku tomu 19. 05. tam bolo nejakých cca štyri miliardy deficitu. No len aby sme si to porovnali, takže taký deficit štyri miliardy sme mali vlani 14. decembra, 14. decembra, hej, 16, 17 dní pred koncom kalendárneho roka. No v roku 2023 teraz, sme to stihli o sedem mesiacov skôr. Takže toto je tá realita. No a keď si zoberieme deficit za október, za posledný polrok, hej, nie kalendárny, ale polrok, to znamená október 2022 až apríl 2023, tak je to päť miliárd eur v absolútnej hodnote, a keď sa pozrieme na hrubý domáci produkt, ktorý tomu obdobiu zodpovedá za toho polroka, tak ten deficit je rovných 9 %. Máme za posledného polroka máme deficit 9 % Hrubého domáceho produktu a to už akože, to už sa asi zhodneme, že to nevyzerá dobre, aj keby tam hneď som mal nejaký malý, malý drobný proste drobnú odchýlku. Proste je to, je to jednoducho uf, obrovské, obrovské číslo. Hej? Nikde to nie je vidieť, lebo to bolo rozdelené medzi dva roky o jednom vyhlasuje bývalý minister, že bol úžasný a k tomuto sa už nevyjadruje, lebo veď už kritizuje pána Horvátha, ktorý tam sedí dva týždne. No a keď sa pozrieme teda, keď si porovnáme rozpočty na tento rok v eurozóne a tam, kde teda je euro, tak nie sme v nejakej, že tej spodnej tretine, že tých najhorších, no proste nie sme, sme jednoducho lídrom. Sme, sme bohužiaľ v tom negatívnom, negatívnom smere lídrom a keď ten dlh teda od 1. apríla 2020 od začiatku narástol čistý dlh, bavme sa teda o čistom dlhu, hej, tej, tej hodnote na ktorú vlastne sa Igor Matovič hovoril, že však ale veď nejaké zostali, zostali. Takto, inak to poviem. Hrubý dlh je vlastne dlh, ktorý obsahuje aj keš, proste peniaze, ktoré má štát na účtoch pripravené a okamžite likvidné, okamžite schopné nimi zaplatiť. Áno, to sa podarilo a to som tu už aj minule pochválil, že v období, kedy boli úroky veľmi nízke, tak sa podarilo požičať, takže to nám teraz trošku pomôže, než sa tie peniaze neminú, akože sa dokonca roka všetky použijú. Takže áno, ale teda pozrime sa na čistý dlh. Hej? A ten čistý dlh proste narástol zo 42 miliárd v roku v 1. apríla 2020 na 58 miliárd v máji 2023. Je, je, hrubý je 69. Áno, čistý, čistý, čistý, čistý, čiže jednoducho za 38 mesiacov narástol o 18 miliárd. To je, keď si to predelíme, takmer pol miliardy mesačne. Proste za čias tejto vlády Slovensku reálne každý mesiac chýbalo pol miliardy, proste takéto, takéto čísla sú tu. No Monika, či robím prednášku, Igor Matovič tu roz (Reakcia z pléna.), tak dobre, robím prednášku preto, lebo tu Igor Matovič rozprával a urážal nás a chcem proste povedať pár faktov, ktoré s touto, s touto prerokovávanou vecou zásadne súvisia. Hovorím, hovorím o, hovorím o, o číslach.
No, takže toľko k tomu a ešte jedna vec posledná, posledná ku zasa bývalému ministrovi financií, čo tu rozprával o tom, že čo prepustiť ako prepustiť, takže no, pozrieme sa akože fakt, že nejaké čísla ako to vyzerá, vyzerá so, so štátnymi zamestnancami. Teda keď vláda Igora Matoviča nastúpila k moci v roku 2020, tak sa zaviazala, že urobí poriadky v neefektívnom množstve štátnych zamestnancov, čiže vtedy aj Igor Matovič samotný hovoril, že štát má pre zamestnanosť, že zamestnáva viac zamestnancov, než je potrebné. Hej? Čiže vtedy to aj sám hovoril, no asi sa doba zmenila, dneska hovorí, že Viskupič zle hovorí. Hej? Boli časy, keď to sám hovoril a podpísal. Aj sa začalo robiť, veď áno, to jasné, do dohodlo sa teda, že, že sa, že sa bude konsolidovať počty zamestnancov, že sa prepustí 10 % zo zamestnancov, ktorí teda neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu, všetci sme boli vtedy spoločne odhodlaní na túto zmenu, a teda, ale to asi to bolo dávno a už sa na to zabudlo. Hej? Takže tak to, to len k tomu, že Igor Matovič rozpráva, že čo, čo Viskupič hovoril. Kedysi to hovoril aj on.
No, a teraz, ale aká je realita. Teraz vyšla aktuálna správa Rady pre štátnu službu, nebude to v pléne, bolo to, bolo to vo výbore a výsledkom je, že teda štátny aparát úradníkov sa každým rokom viac a viac nafukuje, ministri, ministerky pokračujú v politike zväčšovania a rozširovania počtu zamestnancov. Ako hovorím, že túto správu má k dispozícií parlamentný výbor pre sociálne veci, treba sa, treba sa na ňu pozrieť. No, pár, pár faktov z nej zasa prečo o tom hovorím, lebo sa to vzťahu k rozpočtu o ktorom sa bavíme teraz, takže len za jeden rok vzrástol počet zamestnancov na ministerstvách a na úrade vlády približne o 600, len tak porovnanie, to je jedno priemerne veľké ministerstvo z pätnástich. Takže za rok sa prirobilo jedno...
=====
|