Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
28. 5. 2021 11:36:37 - 11:38:37 28. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia - 28.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za všetky pripomienky, takto, už to pán kolega Ondro Dostál povedal, ja to skúsim ešte zopakovať v tejto reakcii. Ten svet nikdy nestál, že všetko, alebo nič. To nikdy nebolo v stave, že SaS-ka nechce podporiť ani o euro, a teda ministerstvo financií o toľkoto. My s veľkou väčšinou výdavkov súhlasíme s tými, čo sú proste s COVID-om, s pomocou, s tým čo nám spôsobila, spôsobila koronakríza, to je v poriadku. Ale proste sú tam aj iné, takže to celé je len o tom a je mi ľúto, že to musím takto hovoriť, lebo to fakt sme si mali vyriešiť v rámci koalície, že sme nedokázali nájsť zhodu, nie čierne a biele, ale nejaké ružové, alebo pomarančové, no niečo medzi tým, hej.
K tomuto by som pánovi Šudíkovi, no áno, tri a pol mld. naštudovať sa nedá z večera do rána, to sa nedá nikoho, takého frajera nemáme tu. V utorok to bolo na koaličke, v stredu na vláde, v parlamente sa nám našťastie podarilo vytvoriť relatívne dostatok času na to, aby teda tá diskusia aspoň prebehla, pretože tento rozpočet je zákon roka a rovnako aj novela v tejto výške sa k tomu blíži, to z úcty k tomu materiálu, z úcty k ľuďom, ktorí tie sumy sa ich museli vzdať, to si treba povedať. Štát má len dva druhy peňazí, jeden vybral priamo od ľudí a druhý druh peňazí si priamo požičal, a to sú tie, ktoré vyberie od ľudí v budúcnosti, takže tak.
S pánom Krajčírom, nevidím ho tu, ale to isté, musíme sa počúvať, nie čierne, biele, SaS-ka nikdy nehovorila žiadne navýšenie, my vždy sme hovorili a robili ste kompromisy, posúvali sme sa, no ale na kompromis treba dvoch. Ďakujem pekne.
28. 5. 2021 10:55:01 - 10:56:50 28. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia - 28.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
konkurenčné prostredie nemáme také, že by sme boli Singapur, že pre každého je sen u nás podnikať, len teda pre niekoho je to cez pol sveta ďaleko. My zúfalo potrebujeme investorov, zúfalo potrebujeme, aby naša ekonomika bola konkurencieschopná a zúfalo potrebujeme, aby väčšia, produktívnejšia ekonomika dokázala generovať viacero, viac príjmov. Toto je to, čo potrebujeme.
A potrebujeme strážiť výdavky. Toto je kľúčové. To je najťažšia úloha pána ministra financií, to je najťažšia úloha aj mňa a najnevďačnejšia. My potrebujeme strážiť výdavky. To je niečo, čo keď sa tomu nevenujeme dostatočne, to rastie, to botná. To je to, že to nieže keď nerobíte nič, ten štát zostáva rovnako veľký. Keď nerobíte nič, ten štát proste botná, zväčšuje sa, funguje stále neefektívnejšie. Je najťažšie, najťažšie znižovať alebo aspoň nezvyšovať výdavky. Je to najbolestivejšie, je to to, čo politici nechceme nikto robiť proste, lebo to, áno, to bolí, bolí to voličov, ale treba to, pretože ak to nebudeme robiť a proste krajina, budeme mať zruinované financie, tak to bude bolieť ešte viacej. Dnešné deficity sú budúce dane. Toto majme, prosím, všetci na pamäti.
Ďakujem pekne za pozornosť.
28. 5. 2021 10:34:19 - 10:56:45 28. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia - 28.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, vrátim sa ešte na začiatku ku včerajšku, keď som teda odmietol zvolať výbor včera večer a zvolal som ho na dnes ráno. Takto. Je bez ohľadu na to samozrejme, či ako predseda výboru súhlasím alebo nesúhlasím s predkladaním a prerokovávaným materiálom, ale vždy som zodpovedný za to, aby výbor rokoval korektne, férovo a vždy zodpovedajúco vlastne úrovni a dôležitosti materiálu. Ja keď sa pozrem spätne včera, tak ústavnoprávny výbor teda rokoval večer, no ale ako sme počuli od pána spravodajcu, nerokoval. Nebol uznášaniaschopný. Viete, to nikto po mne nemôže chcieť, aby som si ja toto ako predseda výboru lajsol, že my tu rozhodujeme doteraz o 3,4 teraz už takmer o 3,8 miliarde euro a budeme to rozhodovať buď tak, že sa nezídeme, budeme neuznášaniaschopný alebo budeme v noci pridávať ďalších 350 miliónov a ako to potom budeme vysvetľovať ľuďom.
Čiže čo sa stalo nestalo sa že nič, všetci sme išli pekne domov, všetci sme si oddýchli, vyspali sme sa, vrátili sme sa ráno do práce, myslím, že sme tu všetci, dokonca viac ako včera a rokovanie výboru sme pekne od pol deviatej začali. Bolo nás tam desať, to znamená takmer kompletná účasť. Korektne sme odrokovali, korektne sme vypočuli kolegu s jeho pozmeňovákom, ktorý fakt prišiel na poslednú chvíľu. A aj sme všetko odhlasovali, okej veď o tom to je, proste, ak je väčšina ľudí za, no tak sa materiál príjme a všetko bolo v poriadku. A ja ako predseda výboru môžem povedať, že to, čo je moja úloha, zabezpečiť slušné, korektné a poriadne prerokovanie materiálu na výbore, ktorý vediem, sa stalo a predložili sme správu. Takže toľko ešte ku včerajšku.
No jednou, jedným z bodov na výbore bol teda pozmeňovák. Skúsim sa povenovať jemu. Nebudem úplne všetky čísla, pán Kamenický to už dosť podrobne prebral. Áno, celková suma navýšenia ďalšieho navýšenia z tých 3,4 je 350 miliónov aj 600-tisíc, čiže celková suma, o ktorej, už teda o ktorú teraz navyšujeme výdavky sú 3,739 miliardy euro. Treba však povedať, že aj tých 350 miliónov sa povie, že no v priebehu tých dvoch týždňov z toho materiálu, ktorý bol komplexný a teda už tam malo byť všetko, pribudlo ďalších 350 miliónov. Tvrdí sa, že aj tie sú teda všetky úplne nevyhnutné. No ale ono to ani nie je že 350 miliónov, ono je to plus 480 miliónov za tie dva týždne, pretože teda aj to bol dobrý výsledok rokovaní a aj to bol význam rokovaní prečo teda, že sa, že sa rokovalo až sa teda určité veci podarilo vylepšiť je, že zároveň ten pozmeňovák znižuje výdavky o cca 130 miliónov a to v dvoch položkách - preplatenie výdavkov subjektom hospodárskej mobilizácie, čo sú hlavne zdravotnícke zariadenia. Tam sa to znižuje o 67 miliónov. A ďalšia položka je mimoriadny COVID-príplatok pre COVID oddelenia, tam teda o 65 miliónov. Ale tieto zníženia teda boli nahradené 480 miliónmi ďalších výdavkov.
Možno aj z tohto je dobre vidieť, prečo rozpočet sa robí vždy na celý, na celý rok a na rok, lebo no keď sa otvára v priebehu roka tá chuť, tá tendencia pridať tam niečo ďalšie je obrovská. A to je tá nevďačná úloha nás finančákov a to aj keď to teraz nie je vidieť, to musí robiť aj pán minister financií je hovoriť, že nech sú zámery, myšlienky, ale aj potreby všetkých tých, ktorí teda predkladajú tú dodatočnú finančnú požiadavku akokoľvek reálne, realistické a áno, všetci si môžu myslieť, že tie peniaze sú skutočne potrebné, no ale stále je tu ten parameter, či na to máme alebo nemáme. Ak máme na mercedes, jazdíme na mercedesy. Ak máme na škodovku, jazdíme na škodovku, na škodovke a sú aj ľudia, ktorí jazdia aj na trinásťročnom aute, lebo proste nemajú. Toto si treba vždy uvedomiť, že vždy treba pozerať na to, koľko tých financií máme k dispozícii. V kríze treba pomáhať. Áno, preto SAS-ka keď sme navyšovali rozpočet v roku 2020 s tým súhlasila. Takto som tu stál ako dneska. Ja som predkladal ten pozmeňovák. Mne sa točila hlava z tých, z tých núl, ktoré sme pridávali do toho rozpočtu. Ale nepočuli ste, že by SAS-ka povedala, že nie, netreba. Je to zlé. Proste začínala kríza, išli sme do veľkej neistoty, bolo to potrebné. Všetci sme to tu spoločne schválili. To isté pri rozpočte 2021 môžme o ňom dnes hovoriť čokoľvek, ten rozpočet bol prijímaný ako krízový, nieže tá rezerva 1,041 miliardy...
===== ... no a je to zlé. Proste začínala kríza, išli sme do veľkej neistoty, bolo to potrebné, všetci sme to spoločne schválili. To isté pri rozpočte 2021 môžme o ňom dnes hovoriť čokoľvek, ten rozpočet bol prijímaný ako krízový, nieže tá rezerva 1,041 miliardy bola jediná rezerva na COVID. To bola dodatočná rezerva na to, ak vlna, druhá vlna COVIDU bude trvať dlhšie, ale bude silnejšia. A to je v poriadku. Preto sme doňho zakomponovali historicky veľký deficit, proste ktorý je takmer osem miliárd a zasa počuli ste, že by SAS-ka hovorila, že to nepodporíme. Nie stále proste áno, už sme cítili, že tá druhá vlna prichádza. Veď si pamätáme už od septembra sa to hovorilo. Rozpočet sme schvaľovali niekedy začiatkom decembra, čiže jasné, kríza, treba pomáhať. Všetci sme to spoločne schválili. No ale dnes tu stojíme tretíkrát, dnes znova navyšujeme už rozpočet, ktorý sme teda chystali na krízu a navyšujeme ho už teda o 3,7 miliardy a už sa ozývame. Áno, pretože aj najlepšie úmysly sú fajn, ale treba mať na ne.
Ono sa hovorí také porekadlo, príslovie: "Cesta do pekla je vždy dláždená tými najlepšími úmyslami."
Tá ochota pomáhať aj ten zmysel jasné, veľa, veľa položiek je tu, ktoré aj my s nimi súhlasíme. Treba, ale vždy treba mať na pamäti to, že tým pomáhaním dnes znamená to, že my tie peniaze budeme raz musieť získať. Dnešné deficity sú budúce dane, ale to má ešte jednu konzekvenciu. Ono tým chcením, tým dobrým úmyslom pomáhať sa môže stať to, že my tie verejné financie tak rozbijeme, že nielen že nepomôžeme, ale, ale poškodíme. Najhoršie nefungujúci štát. Najhoršie sú zrujnované verejné financie. Trpia vtedy tí najslabší, najchudobnejší.
Takže toto vždy treba mať na pamäti. Zopakujem, to je tá nevďačná úloha finančníkov hovoriť, že aj tá najoprávnenejšia požiadavka vie byť len ťažko splnená, keď na ňu nemáme.
No možno by bolo dobré si povedať čísla, lebo hovoríme o percentách, hovoríme o tom o koľko navyšujeme, ale my teda nie sme v bode nula. Ja by som si dovolil, nech je nás tu relatívne veľa. Nech počujeme tie čísla.
Ešte to uvediem možno tým, že ono je to fakt veľmi ťažké. Nikto z nás, nikto z nás si nevie predstaviť čo je to hodnota jedna miliarda. Bežne sociológovia a psychológovia hovoria, že bežný človek s bežným životom je schopný vnímať hodnotu peňazí alebo aká to teda hodnota je, tak do výšky svojho najväčšieho životného výdavku, čo je samozrejme pre väčšinu ľudí dom alebo byť. Takže tak. Ten bežný človek vníma tých 150, tých 200-tisíc euro ako hodnotu, za čím si vie niečo predstaviť. Čokoľvek za tým sú už pre nás len hodnota, ktorá no proste taká nejaká hmlistá a, a, a miliardu to fakt, akože to je veľmi ťažké vnímať koľko to vôbec je.
No, ale poďme sa teda pozrieť na tie čísla štátu. Pre tento rok máme v rozpočte schválene príjmy vo výške asi 15 miliárd 806 miliónov, drobné už hovoriť nebudem. Čiže necelých 16 miliárd. Ako som aj včera hovoril, ja som presvedčený, že budú vyššie. Vďaka Bohu, vďaka dobre fungujúcej finančnej správe, kde táto naša vláda, kde spoločne sme tu dali nový manažment. Zabezpečili, aby teda to čo tam bolo skončilo vo väzení a je to vidieť na tých príjmoch. Tá časť nám funguje, čiže my podarí sa nám o niečo viacej vybrať, ale budú to skôr sto milióny, ale navyšujeme v miliardách.
Dobre výdavky. Výdavky sme mali naplánované vo výške 23,8 miliardy. To už to bolo o osem miliárd viac ako príjmy. Teraz navyšujeme teda o ďalších 3,7 miliardy a to už, to už sme proste už, už sme takmer na 28 miliardách výdavkov. Ešte raz 16 ku 28. 32 je dvojnásobok, my minieme tento rok takmer to, čo dokážeme za dva roky vybrať dámy, páni. Toto si musíme uvedomiť. Keď chceme komukoľvek ešte pridať, komukoľvek ešte pomôcť, komukoľvek ešte dať aj dodatočnú pomoc. My tento rok minieme takmer dvojnásobok toho, čo sme schopný vybrať. A všetci vieme, že dve veci. Príjmy sa len veľmi ťažko dajú navyšovať. To nie je, že áno SAS-ka my sme proti zvyšovaniu daní, je to pre nás červená čiara, to je jasné. Ale aj keď ja neviem akákoľvek strana si povie, že teda zvýšme dane nejaké dodatočné príjmy. To vám ich nezdvojnásobí, to sú príjmy vo výške nejakých stoviek miliónov. V tom najlepšom prípade, ale s negatívnymi dosahmi. S negatívnym so znížením konkurencieschopnosti ekonomiky. So zhoršením postavenia ľudí, ktorí si za viac peňazí kúpia to isté. Alebo si za rovnako peňazí kúpia už len menej. To sú všetko dopady toho, keď chceme za každú cenu a strašne veľa pomáhať a keď na to nemáme.
Možno sa zasa tie sumy trošku ukážu ak si povieme, že z čoho tie naše príjmy pochádzajú. Začnem najväčšou jednotlivou položkou, a to je daň z pridanej hodnoty. Máme plánovaných pre tento rok, že vyberieme niečo vyše sedem miliárd. Sedem miliárd výdavky dvadsaťosem, proste to, to je normálne, že o koľko ju zvýšime, aby, aby ste dokázali, dokázali teda tie chýbajúce peniaze nájsť. No my hovoríme o nič. Pretože ak by sa depeháčka zvýšila, tak veľká väčšina občanov Slovenska býva v dosahu nejakých hraníc. Pôjdeme si kúpiť do Rakúska, do Česka, do Poľska, do Maďarska a nevyberieme ani toľko, čo s existujúcou sadzbou. Dámy, páni, my nemáme žiadny priestor zvyšovať depeháčku, že žiadny ani percento nie päť.
No spotrebné dane, všetci frfleme o čo nám to zdražuje cigarety, o čo by bol aký by bol lacný benzín, keby tam nebola spotrebná daň, nafta, alkoholické nápoje, všetko. To dokopy vyberieme 2,4 miliardy euro. Všetci platíme spotrebné dane a všetci celý rok frfleme, že aké je to drahé, ale nevyberieme za ten rok ani len to, o čo ideme dneska zvyšovať deficit štátneho rozpočtu. Nie ten ešte pôvodný, ani tých 3,7 nedokážeme tým nahradiť.
No a potom ideme stále ku menším a menším číslam, tak napríklad také firmy, to znamená daň z príjmov právnických osôb. No menej ako dve miliardy. Všetky firmy na Slovensku za celý rok. Dve miliardy keď im zdvojnásobíme tie dane a nikto neodíde na Cyprus, nikto neodíde do akejkoľvek inej krajiny, že sa tam stane daňovým poplatníkom. Tak keby sme zdvojnásobili dane, úplne, že taký prepočet nie je presný, ale to je jedno, tak by sme získali, že necelé štyri. No proste nijakovsky to nesedí. Aj s najlepšími úmyslami jasné, chcime pomáhať. Nemáme na to. Na ten mercedes nemáme.
Len tak nedaňové príjmy štátu to sú rôzne poplatky všetky, všetky keď si niečo zo štátu nejaké potvrdenie potrebujeme alebo čokoľvek ďalšie. No je asi jedna miliarda. O niečo viac. No takže tak.
Ešte raz zopakujem výdavky štátu posúvame na takmer 28 miliárd a blížime sa k dvojnásobku ročných príjmov. Možno by som chvíľku mohol keďže treba hľadať, že kde ako to efektívne proste nájsť nejaké úspory, dve som spomenul. 130 miliónov sa podarilo ušetriť na zreálnení množstva peňazí, ktoré sú očakávané napríklad pri tej hospodárskej mobilizácii. Ale aj tých 92 miliónov čo tam zostalo, je 70 plus mínus minuté a 20 miliónov je rezerva. Lebo áno, veď môže byť tretia vlna.
Čiže ešte stále je tam rezerva. Aj keď sa to o takmer 67, 67 600 miliónov znížilo.
Ďalšia vec. No kolegynka Janka Cigániková sa povenuje zdravotníckym, zdravotníckym položkám. Ja poviem len jednu jedinú, Sputnik. Veď už dnes teda máme aj vládou schválené použitie 200-tisíc dávok, to znamená teda pre 100-tisíc občanov. Prečo tuná máte teda vytvorenú rezervu keď to teda volajme tak v desaťnásobnej výške, hej? My proste potrebujeme na tie vakcíny 1,6 milióna euro, ale v rozpočte máme 16. Áno, verme, verme, že sa neminú, ale viete, to je také, že všetci vieme, ako to funguje. V momente keď dostanete do tých tabuliek nejaké číslo ako štát, vždy sa minú. Normálne, že nenájdeme veľa príkladov, kedy sa tak nestalo.
Potom, všetci to vieme na sebe. Najefektívnejšie alebo veľa ľudí povie, že šetríme jedine vtedy, keď jednoducho nemáme. V momente keď ešte stále mám v tej peňaženke nejaké peniaze, ešte stále si chcem ísť sadnúť na tú kávu, ešte stále mám pocit, že dobre veď tam nejaké mám. Preto treba robiť rozpočty čo najpresnejšie, čo najnapnutejšie, preto, aby tá rezerva taká, taká nijaká taká tá voľná tam nebola a špeciálne preto, že my sme stále v hlbokom mínuse. A všetci hovoríme, že áno, kríza je to ťažké všetko uhm. Existuje krajina volá sa Dánsko, je ale, že veľmi porovnateľná s nami rozlohou, počtom obyvateľov, áno majú vyvinutejšiu ekonomiku, ale tí majú v tomto roku rozpočtový deficit 3 % prosím, 3. Nám hrozí cez desať už teraz po tomto pozmeňováku. My hovoríme, že aj Rakúsko, áno zvyšovalo len už treba povedať, že po tom zvýšení toho ich deficitu ho majú plus mínus ešte stále nižší než my pred zvýšením. Takže to fakt treba, treba vnímať, že zasa to zopakujem, áno veľa položiek je tam dôležitých a veľa položiek aj treba zaplatiť. Aj SAS-ka hovorí, že treba zaplatiť, ale tá miera nie je to isté či, či sa zvyšuje ja neviem deficit o dve miliardy alebo takmer o štyri. To sú obrovské čísla, nikto z nás si tie čísla nevie, nevie predstaviť.
Strana SAS je stranou rozpočtovej zodpovednosti, vždy sme sa tak správali a vždy sa tak budeme správať. Aj preto sme sa snažili do poslednej chvíle rokovať o navýšení štátneho rozpočtu v rozumných číslach. Bohužiaľ a musím to zopakovať, dohoda sa nepodarila dosiahnuť, a preto takisto opakujem, že klub strany Sloboda a Solidarita nepodporí zvýšenie štátneho rozpočtu. Ani v tej pôvodnej sume, a teda ani v tej navýšenej. Takže nebudeme, nebudeme hlasovať ani za ten pozmeňujúci návrh, ktorý navyšuje tie výdavky. Ja to už len zopakujem ešte raz. Navyšujeme o polovicu výberu, ročného výberu DPH.
Mrzí nás, že teda pán minister financií nepočúval naše argumenty a nedokázal prijať iný názor. Každé, každé okresanie jednotlivých položiek, ktoré sme navrhovali sme teda sa snažili vysvetľovať, poukazovali sme a neznamenalo to, že ich berieme ľuďom. Tak ako som spomínal, Sociálny poisťovňa, nie zaplatiť z existujúceho rozpočtu. Nie nezaplatiť ľuďom. Hej? Takto. Potom, potom takéto zníženia viete, keď si dáme rezervu 1,6 milióna na Sputnik, nikomu, nikomu nič neublížime, žiadnemu človeku nič nezoberieme respektíve nedáme niečo čo by sme mohli dať navyše. Raz tých dávok máme v tomto momente 200-tisíc, buďme radi bodaj by sme ich všetky minuli, lebo to tá zaočkovanosť je veľmi dôležitá. Ale znížiť tých 16 na 1,6 by nikomu nezobralo ani euro a nič neublížilo. Uvedomme si, že či už Ratingové agentúry, trhy, ale aj investori, ktorých fakt zúfalo potrebujeme, zahraniční investori, oni pozerajú na tú situáciu. Pozerajú na to, ako vyzerajú naše verejné financie. Pozerajú na to, aké služby sme za tie peniaze schopní robiť a dnes je veľká konkurencia. Proste my ani to, ani to konkurenčné prostredie nemáme také, že by sme boli Singapur, že pre každého je sen u nás podnikať len teda pre niekoho je to cez pol sveta ďaleko.
My zúfalo potrebujeme investorov, zúfalo potrebujeme, aby naša ekonomika bola konkurencieschopná a zúfalo potrebujeme, aby väčšia, produktívnejšia ekonomika...
=====
28. 5. 2021 10:34:19 - 10:56:45 28. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia - 28.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, vrátim sa ešte na začiatku ku včerajšku, keď som teda odmietol zvolať výbor včera večer a zvolal som ho na dnes ráno. Takto. Je bez ohľadu na to samozrejme, či ako predseda výboru súhlasím alebo nesúhlasím s predkladaním a prerokovávaným materiálom, ale vždy som zodpovedný za to, aby výbor rokoval korektne, férovo a vždy zodpovedajúco vlastne úrovni a dôležitosti materiálu. Ja keď sa pozrem spätne včera, tak ústavnoprávny výbor teda rokoval večer, no ale ako sme počuli od pána spravodajcu, nerokoval. Nebol uznášaniaschopný. Viete, to nikto po mne nemôže chcieť, aby som si ja toto ako predseda výboru lajsol, že my tu rozhodujeme doteraz o 3,4 teraz už takmer o 3,8 miliarde euro a budeme to rozhodovať buď tak, že sa nezídeme, budeme neuznášaniaschopný alebo budeme v noci pridávať ďalších 350 miliónov a ako to potom budeme vysvetľovať ľuďom.
Čiže čo sa stalo nestalo sa že nič, všetci sme išli pekne domov, všetci sme si oddýchli, vyspali sme sa, vrátili sme sa ráno do práce, myslím, že sme tu všetci, dokonca viac ako včera a rokovanie výboru sme pekne od pol deviatej začali. Bolo nás tam desať, to znamená takmer kompletná účasť. Korektne sme odrokovali, korektne sme vypočuli kolegu s jeho pozmeňovákom, ktorý fakt prišiel na poslednú chvíľu. A aj sme všetko odhlasovali, okej veď o tom to je, proste, ak je väčšina ľudí za, no tak sa materiál príjme a všetko bolo v poriadku. A ja ako predseda výboru môžem povedať, že to, čo je moja úloha, zabezpečiť slušné, korektné a poriadne prerokovanie materiálu na výbore, ktorý vediem, sa stalo a predložili sme správu. Takže toľko ešte ku včerajšku.
No jednou, jedným z bodov na výbore bol teda pozmeňovák. Skúsim sa povenovať jemu. Nebudem úplne všetky čísla, pán Kamenický to už dosť podrobne prebral. Áno, celková suma navýšenia ďalšieho navýšenia z tých 3,4 je 350 miliónov aj 600-tisíc, čiže celková suma, o ktorej, už teda o ktorú teraz navyšujeme výdavky sú 3,739 miliardy euro. Treba však povedať, že aj tých 350 miliónov sa povie, že no v priebehu tých dvoch týždňov z toho materiálu, ktorý bol komplexný a teda už tam malo byť všetko, pribudlo ďalších 350 miliónov. Tvrdí sa, že aj tie sú teda všetky úplne nevyhnutné. No ale ono to ani nie je že 350 miliónov, ono je to plus 480 miliónov za tie dva týždne, pretože teda aj to bol dobrý výsledok rokovaní a aj to bol význam rokovaní prečo teda, že sa, že sa rokovalo až sa teda určité veci podarilo vylepšiť je, že zároveň ten pozmeňovák znižuje výdavky o cca 130 miliónov a to v dvoch položkách - preplatenie výdavkov subjektom hospodárskej mobilizácie, čo sú hlavne zdravotnícke zariadenia. Tam sa to znižuje o 67 miliónov. A ďalšia položka je mimoriadny COVID-príplatok pre COVID oddelenia, tam teda o 65 miliónov. Ale tieto zníženia teda boli nahradené 480 miliónmi ďalších výdavkov.
Možno aj z tohto je dobre vidieť, prečo rozpočet sa robí vždy na celý, na celý rok a na rok, lebo no keď sa otvára v priebehu roka tá chuť, tá tendencia pridať tam niečo ďalšie je obrovská. A to je tá nevďačná úloha nás finančákov a to aj keď to teraz nie je vidieť, to musí robiť aj pán minister financií je hovoriť, že nech sú zámery, myšlienky, ale aj potreby všetkých tých, ktorí teda predkladajú tú dodatočnú finančnú požiadavku akokoľvek reálne, realistické a áno, všetci si môžu myslieť, že tie peniaze sú skutočne potrebné, no ale stále je tu ten parameter, či na to máme alebo nemáme. Ak máme na mercedes, jazdíme na mercedesy. Ak máme na škodovku, jazdíme na škodovku, na škodovke a sú aj ľudia, ktorí jazdia aj na trinásťročnom aute, lebo proste nemajú. Toto si treba vždy uvedomiť, že vždy treba pozerať na to, koľko tých financií máme k dispozícii. V kríze treba pomáhať. Áno, preto SAS-ka keď sme navyšovali rozpočet v roku 2020 s tým súhlasila. Takto som tu stál ako dneska. Ja som predkladal ten pozmeňovák. Mne sa točila hlava z tých, z tých núl, ktoré sme pridávali do toho rozpočtu. Ale nepočuli ste, že by SAS-ka povedala, že nie, netreba. Je to zlé. Proste začínala kríza, išli sme do veľkej neistoty, bolo to potrebné. Všetci sme to tu spoločne schválili. To isté pri rozpočte 2021 môžme o ňom dnes hovoriť čokoľvek, ten rozpočet bol prijímaný ako krízový, nieže tá rezerva 1,041 miliardy...
===== ... no a je to zlé. Proste začínala kríza, išli sme do veľkej neistoty, bolo to potrebné, všetci sme to spoločne schválili. To isté pri rozpočte 2021 môžme o ňom dnes hovoriť čokoľvek, ten rozpočet bol prijímaný ako krízový, nieže tá rezerva 1,041 miliardy bola jediná rezerva na COVID. To bola dodatočná rezerva na to, ak vlna, druhá vlna COVIDU bude trvať dlhšie, ale bude silnejšia. A to je v poriadku. Preto sme doňho zakomponovali historicky veľký deficit, proste ktorý je takmer osem miliárd a zasa počuli ste, že by SAS-ka hovorila, že to nepodporíme. Nie stále proste áno, už sme cítili, že tá druhá vlna prichádza. Veď si pamätáme už od septembra sa to hovorilo. Rozpočet sme schvaľovali niekedy začiatkom decembra, čiže jasné, kríza, treba pomáhať. Všetci sme to spoločne schválili. No ale dnes tu stojíme tretíkrát, dnes znova navyšujeme už rozpočet, ktorý sme teda chystali na krízu a navyšujeme ho už teda o 3,7 miliardy a už sa ozývame. Áno, pretože aj najlepšie úmysly sú fajn, ale treba mať na ne.
Ono sa hovorí také porekadlo, príslovie: "Cesta do pekla je vždy dláždená tými najlepšími úmyslami."
Tá ochota pomáhať aj ten zmysel jasné, veľa, veľa položiek je tu, ktoré aj my s nimi súhlasíme. Treba, ale vždy treba mať na pamäti to, že tým pomáhaním dnes znamená to, že my tie peniaze budeme raz musieť získať. Dnešné deficity sú budúce dane, ale to má ešte jednu konzekvenciu. Ono tým chcením, tým dobrým úmyslom pomáhať sa môže stať to, že my tie verejné financie tak rozbijeme, že nielen že nepomôžeme, ale, ale poškodíme. Najhoršie nefungujúci štát. Najhoršie sú zrujnované verejné financie. Trpia vtedy tí najslabší, najchudobnejší.
Takže toto vždy treba mať na pamäti. Zopakujem, to je tá nevďačná úloha finančníkov hovoriť, že aj tá najoprávnenejšia požiadavka vie byť len ťažko splnená, keď na ňu nemáme.
No možno by bolo dobré si povedať čísla, lebo hovoríme o percentách, hovoríme o tom o koľko navyšujeme, ale my teda nie sme v bode nula. Ja by som si dovolil, nech je nás tu relatívne veľa. Nech počujeme tie čísla.
Ešte to uvediem možno tým, že ono je to fakt veľmi ťažké. Nikto z nás, nikto z nás si nevie predstaviť čo je to hodnota jedna miliarda. Bežne sociológovia a psychológovia hovoria, že bežný človek s bežným životom je schopný vnímať hodnotu peňazí alebo aká to teda hodnota je, tak do výšky svojho najväčšieho životného výdavku, čo je samozrejme pre väčšinu ľudí dom alebo byť. Takže tak. Ten bežný človek vníma tých 150, tých 200-tisíc euro ako hodnotu, za čím si vie niečo predstaviť. Čokoľvek za tým sú už pre nás len hodnota, ktorá no proste taká nejaká hmlistá a, a, a miliardu to fakt, akože to je veľmi ťažké vnímať koľko to vôbec je.
No, ale poďme sa teda pozrieť na tie čísla štátu. Pre tento rok máme v rozpočte schválene príjmy vo výške asi 15 miliárd 806 miliónov, drobné už hovoriť nebudem. Čiže necelých 16 miliárd. Ako som aj včera hovoril, ja som presvedčený, že budú vyššie. Vďaka Bohu, vďaka dobre fungujúcej finančnej správe, kde táto naša vláda, kde spoločne sme tu dali nový manažment. Zabezpečili, aby teda to čo tam bolo skončilo vo väzení a je to vidieť na tých príjmoch. Tá časť nám funguje, čiže my podarí sa nám o niečo viacej vybrať, ale budú to skôr sto milióny, ale navyšujeme v miliardách.
Dobre výdavky. Výdavky sme mali naplánované vo výške 23,8 miliardy. To už to bolo o osem miliárd viac ako príjmy. Teraz navyšujeme teda o ďalších 3,7 miliardy a to už, to už sme proste už, už sme takmer na 28 miliardách výdavkov. Ešte raz 16 ku 28. 32 je dvojnásobok, my minieme tento rok takmer to, čo dokážeme za dva roky vybrať dámy, páni. Toto si musíme uvedomiť. Keď chceme komukoľvek ešte pridať, komukoľvek ešte pomôcť, komukoľvek ešte dať aj dodatočnú pomoc. My tento rok minieme takmer dvojnásobok toho, čo sme schopný vybrať. A všetci vieme, že dve veci. Príjmy sa len veľmi ťažko dajú navyšovať. To nie je, že áno SAS-ka my sme proti zvyšovaniu daní, je to pre nás červená čiara, to je jasné. Ale aj keď ja neviem akákoľvek strana si povie, že teda zvýšme dane nejaké dodatočné príjmy. To vám ich nezdvojnásobí, to sú príjmy vo výške nejakých stoviek miliónov. V tom najlepšom prípade, ale s negatívnymi dosahmi. S negatívnym so znížením konkurencieschopnosti ekonomiky. So zhoršením postavenia ľudí, ktorí si za viac peňazí kúpia to isté. Alebo si za rovnako peňazí kúpia už len menej. To sú všetko dopady toho, keď chceme za každú cenu a strašne veľa pomáhať a keď na to nemáme.
Možno sa zasa tie sumy trošku ukážu ak si povieme, že z čoho tie naše príjmy pochádzajú. Začnem najväčšou jednotlivou položkou, a to je daň z pridanej hodnoty. Máme plánovaných pre tento rok, že vyberieme niečo vyše sedem miliárd. Sedem miliárd výdavky dvadsaťosem, proste to, to je normálne, že o koľko ju zvýšime, aby, aby ste dokázali, dokázali teda tie chýbajúce peniaze nájsť. No my hovoríme o nič. Pretože ak by sa depeháčka zvýšila, tak veľká väčšina občanov Slovenska býva v dosahu nejakých hraníc. Pôjdeme si kúpiť do Rakúska, do Česka, do Poľska, do Maďarska a nevyberieme ani toľko, čo s existujúcou sadzbou. Dámy, páni, my nemáme žiadny priestor zvyšovať depeháčku, že žiadny ani percento nie päť.
No spotrebné dane, všetci frfleme o čo nám to zdražuje cigarety, o čo by bol aký by bol lacný benzín, keby tam nebola spotrebná daň, nafta, alkoholické nápoje, všetko. To dokopy vyberieme 2,4 miliardy euro. Všetci platíme spotrebné dane a všetci celý rok frfleme, že aké je to drahé, ale nevyberieme za ten rok ani len to, o čo ideme dneska zvyšovať deficit štátneho rozpočtu. Nie ten ešte pôvodný, ani tých 3,7 nedokážeme tým nahradiť.
No a potom ideme stále ku menším a menším číslam, tak napríklad také firmy, to znamená daň z príjmov právnických osôb. No menej ako dve miliardy. Všetky firmy na Slovensku za celý rok. Dve miliardy keď im zdvojnásobíme tie dane a nikto neodíde na Cyprus, nikto neodíde do akejkoľvek inej krajiny, že sa tam stane daňovým poplatníkom. Tak keby sme zdvojnásobili dane, úplne, že taký prepočet nie je presný, ale to je jedno, tak by sme získali, že necelé štyri. No proste nijakovsky to nesedí. Aj s najlepšími úmyslami jasné, chcime pomáhať. Nemáme na to. Na ten mercedes nemáme.
Len tak nedaňové príjmy štátu to sú rôzne poplatky všetky, všetky keď si niečo zo štátu nejaké potvrdenie potrebujeme alebo čokoľvek ďalšie. No je asi jedna miliarda. O niečo viac. No takže tak.
Ešte raz zopakujem výdavky štátu posúvame na takmer 28 miliárd a blížime sa k dvojnásobku ročných príjmov. Možno by som chvíľku mohol keďže treba hľadať, že kde ako to efektívne proste nájsť nejaké úspory, dve som spomenul. 130 miliónov sa podarilo ušetriť na zreálnení množstva peňazí, ktoré sú očakávané napríklad pri tej hospodárskej mobilizácii. Ale aj tých 92 miliónov čo tam zostalo, je 70 plus mínus minuté a 20 miliónov je rezerva. Lebo áno, veď môže byť tretia vlna.
Čiže ešte stále je tam rezerva. Aj keď sa to o takmer 67, 67 600 miliónov znížilo.
Ďalšia vec. No kolegynka Janka Cigániková sa povenuje zdravotníckym, zdravotníckym položkám. Ja poviem len jednu jedinú, Sputnik. Veď už dnes teda máme aj vládou schválené použitie 200-tisíc dávok, to znamená teda pre 100-tisíc občanov. Prečo tuná máte teda vytvorenú rezervu keď to teda volajme tak v desaťnásobnej výške, hej? My proste potrebujeme na tie vakcíny 1,6 milióna euro, ale v rozpočte máme 16. Áno, verme, verme, že sa neminú, ale viete, to je také, že všetci vieme, ako to funguje. V momente keď dostanete do tých tabuliek nejaké číslo ako štát, vždy sa minú. Normálne, že nenájdeme veľa príkladov, kedy sa tak nestalo.
Potom, všetci to vieme na sebe. Najefektívnejšie alebo veľa ľudí povie, že šetríme jedine vtedy, keď jednoducho nemáme. V momente keď ešte stále mám v tej peňaženke nejaké peniaze, ešte stále si chcem ísť sadnúť na tú kávu, ešte stále mám pocit, že dobre veď tam nejaké mám. Preto treba robiť rozpočty čo najpresnejšie, čo najnapnutejšie, preto, aby tá rezerva taká, taká nijaká taká tá voľná tam nebola a špeciálne preto, že my sme stále v hlbokom mínuse. A všetci hovoríme, že áno, kríza je to ťažké všetko uhm. Existuje krajina volá sa Dánsko, je ale, že veľmi porovnateľná s nami rozlohou, počtom obyvateľov, áno majú vyvinutejšiu ekonomiku, ale tí majú v tomto roku rozpočtový deficit 3 % prosím, 3. Nám hrozí cez desať už teraz po tomto pozmeňováku. My hovoríme, že aj Rakúsko, áno zvyšovalo len už treba povedať, že po tom zvýšení toho ich deficitu ho majú plus mínus ešte stále nižší než my pred zvýšením. Takže to fakt treba, treba vnímať, že zasa to zopakujem, áno veľa položiek je tam dôležitých a veľa položiek aj treba zaplatiť. Aj SAS-ka hovorí, že treba zaplatiť, ale tá miera nie je to isté či, či sa zvyšuje ja neviem deficit o dve miliardy alebo takmer o štyri. To sú obrovské čísla, nikto z nás si tie čísla nevie, nevie predstaviť.
Strana SAS je stranou rozpočtovej zodpovednosti, vždy sme sa tak správali a vždy sa tak budeme správať. Aj preto sme sa snažili do poslednej chvíle rokovať o navýšení štátneho rozpočtu v rozumných číslach. Bohužiaľ a musím to zopakovať, dohoda sa nepodarila dosiahnuť, a preto takisto opakujem, že klub strany Sloboda a Solidarita nepodporí zvýšenie štátneho rozpočtu. Ani v tej pôvodnej sume, a teda ani v tej navýšenej. Takže nebudeme, nebudeme hlasovať ani za ten pozmeňujúci návrh, ktorý navyšuje tie výdavky. Ja to už len zopakujem ešte raz. Navyšujeme o polovicu výberu, ročného výberu DPH.
Mrzí nás, že teda pán minister financií nepočúval naše argumenty a nedokázal prijať iný názor. Každé, každé okresanie jednotlivých položiek, ktoré sme navrhovali sme teda sa snažili vysvetľovať, poukazovali sme a neznamenalo to, že ich berieme ľuďom. Tak ako som spomínal, Sociálny poisťovňa, nie zaplatiť z existujúceho rozpočtu. Nie nezaplatiť ľuďom. Hej? Takto. Potom, potom takéto zníženia viete, keď si dáme rezervu 1,6 milióna na Sputnik, nikomu, nikomu nič neublížime, žiadnemu človeku nič nezoberieme respektíve nedáme niečo čo by sme mohli dať navyše. Raz tých dávok máme v tomto momente 200-tisíc, buďme radi bodaj by sme ich všetky minuli, lebo to tá zaočkovanosť je veľmi dôležitá. Ale znížiť tých 16 na 1,6 by nikomu nezobralo ani euro a nič neublížilo. Uvedomme si, že či už Ratingové agentúry, trhy, ale aj investori, ktorých fakt zúfalo potrebujeme, zahraniční investori, oni pozerajú na tú situáciu. Pozerajú na to, ako vyzerajú naše verejné financie. Pozerajú na to, aké služby sme za tie peniaze schopní robiť a dnes je veľká konkurencia. Proste my ani to, ani to konkurenčné prostredie nemáme také, že by sme boli Singapur, že pre každého je sen u nás podnikať len teda pre niekoho je to cez pol sveta ďaleko.
My zúfalo potrebujeme investorov, zúfalo potrebujeme, aby naša ekonomika bola konkurencieschopná a zúfalo potrebujeme, aby väčšia, produktívnejšia ekonomika...
=====
28. 5. 2021 10:34:19 - 10:56:45 28. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia - 28.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, vrátim sa ešte na začiatku ku včerajšku, keď som teda odmietol zvolať výbor včera večer a zvolal som ho na dnes ráno. Takto. Je bez ohľadu na to samozrejme, či ako predseda výboru súhlasím alebo nesúhlasím s predkladaním a prerokovávaným materiálom, ale vždy som zodpovedný za to, aby výbor rokoval korektne, férovo a vždy zodpovedajúco vlastne úrovni a dôležitosti materiálu. Ja keď sa pozrem spätne včera, tak ústavnoprávny výbor teda rokoval večer, no ale ako sme počuli od pána spravodajcu, nerokoval. Nebol uznášaniaschopný. Viete, to nikto po mne nemôže chcieť, aby som si ja toto ako predseda výboru lajsol, že my tu rozhodujeme doteraz o 3,4 teraz už takmer o 3,8 miliarde euro a budeme to rozhodovať buď tak, že sa nezídeme, budeme neuznášaniaschopný alebo budeme v noci pridávať ďalších 350 miliónov a ako to potom budeme vysvetľovať ľuďom.
Čiže čo sa stalo nestalo sa že nič, všetci sme išli pekne domov, všetci sme si oddýchli, vyspali sme sa, vrátili sme sa ráno do práce, myslím, že sme tu všetci, dokonca viac ako včera a rokovanie výboru sme pekne od pol deviatej začali. Bolo nás tam desať, to znamená takmer kompletná účasť. Korektne sme odrokovali, korektne sme vypočuli kolegu s jeho pozmeňovákom, ktorý fakt prišiel na poslednú chvíľu. A aj sme všetko odhlasovali, okej veď o tom to je, proste, ak je väčšina ľudí za, no tak sa materiál príjme a všetko bolo v poriadku. A ja ako predseda výboru môžem povedať, že to, čo je moja úloha, zabezpečiť slušné, korektné a poriadne prerokovanie materiálu na výbore, ktorý vediem, sa stalo a predložili sme správu. Takže toľko ešte ku včerajšku.
No jednou, jedným z bodov na výbore bol teda pozmeňovák. Skúsim sa povenovať jemu. Nebudem úplne všetky čísla, pán Kamenický to už dosť podrobne prebral. Áno, celková suma navýšenia ďalšieho navýšenia z tých 3,4 je 350 miliónov aj 600-tisíc, čiže celková suma, o ktorej, už teda o ktorú teraz navyšujeme výdavky sú 3,739 miliardy euro. Treba však povedať, že aj tých 350 miliónov sa povie, že no v priebehu tých dvoch týždňov z toho materiálu, ktorý bol komplexný a teda už tam malo byť všetko, pribudlo ďalších 350 miliónov. Tvrdí sa, že aj tie sú teda všetky úplne nevyhnutné. No ale ono to ani nie je že 350 miliónov, ono je to plus 480 miliónov za tie dva týždne, pretože teda aj to bol dobrý výsledok rokovaní a aj to bol význam rokovaní prečo teda, že sa, že sa rokovalo až sa teda určité veci podarilo vylepšiť je, že zároveň ten pozmeňovák znižuje výdavky o cca 130 miliónov a to v dvoch položkách - preplatenie výdavkov subjektom hospodárskej mobilizácie, čo sú hlavne zdravotnícke zariadenia. Tam sa to znižuje o 67 miliónov. A ďalšia položka je mimoriadny COVID-príplatok pre COVID oddelenia, tam teda o 65 miliónov. Ale tieto zníženia teda boli nahradené 480 miliónmi ďalších výdavkov.
Možno aj z tohto je dobre vidieť, prečo rozpočet sa robí vždy na celý, na celý rok a na rok, lebo no keď sa otvára v priebehu roka tá chuť, tá tendencia pridať tam niečo ďalšie je obrovská. A to je tá nevďačná úloha nás finančákov a to aj keď to teraz nie je vidieť, to musí robiť aj pán minister financií je hovoriť, že nech sú zámery, myšlienky, ale aj potreby všetkých tých, ktorí teda predkladajú tú dodatočnú finančnú požiadavku akokoľvek reálne, realistické a áno, všetci si môžu myslieť, že tie peniaze sú skutočne potrebné, no ale stále je tu ten parameter, či na to máme alebo nemáme. Ak máme na mercedes, jazdíme na mercedesy. Ak máme na škodovku, jazdíme na škodovku, na škodovke a sú aj ľudia, ktorí jazdia aj na trinásťročnom aute, lebo proste nemajú. Toto si treba vždy uvedomiť, že vždy treba pozerať na to, koľko tých financií máme k dispozícii. V kríze treba pomáhať. Áno, preto SAS-ka keď sme navyšovali rozpočet v roku 2020 s tým súhlasila. Takto som tu stál ako dneska. Ja som predkladal ten pozmeňovák. Mne sa točila hlava z tých, z tých núl, ktoré sme pridávali do toho rozpočtu. Ale nepočuli ste, že by SAS-ka povedala, že nie, netreba. Je to zlé. Proste začínala kríza, išli sme do veľkej neistoty, bolo to potrebné. Všetci sme to tu spoločne schválili. To isté pri rozpočte 2021 môžme o ňom dnes hovoriť čokoľvek, ten rozpočet bol prijímaný ako krízový, nieže tá rezerva 1,041 miliardy...
===== ... no a je to zlé. Proste začínala kríza, išli sme do veľkej neistoty, bolo to potrebné, všetci sme to spoločne schválili. To isté pri rozpočte 2021 môžme o ňom dnes hovoriť čokoľvek, ten rozpočet bol prijímaný ako krízový, nieže tá rezerva 1,041 miliardy bola jediná rezerva na COVID. To bola dodatočná rezerva na to, ak vlna, druhá vlna COVIDU bude trvať dlhšie, ale bude silnejšia. A to je v poriadku. Preto sme doňho zakomponovali historicky veľký deficit, proste ktorý je takmer osem miliárd a zasa počuli ste, že by SAS-ka hovorila, že to nepodporíme. Nie stále proste áno, už sme cítili, že tá druhá vlna prichádza. Veď si pamätáme už od septembra sa to hovorilo. Rozpočet sme schvaľovali niekedy začiatkom decembra, čiže jasné, kríza, treba pomáhať. Všetci sme to spoločne schválili. No ale dnes tu stojíme tretíkrát, dnes znova navyšujeme už rozpočet, ktorý sme teda chystali na krízu a navyšujeme ho už teda o 3,7 miliardy a už sa ozývame. Áno, pretože aj najlepšie úmysly sú fajn, ale treba mať na ne.
Ono sa hovorí také porekadlo, príslovie: "Cesta do pekla je vždy dláždená tými najlepšími úmyslami."
Tá ochota pomáhať aj ten zmysel jasné, veľa, veľa položiek je tu, ktoré aj my s nimi súhlasíme. Treba, ale vždy treba mať na pamäti to, že tým pomáhaním dnes znamená to, že my tie peniaze budeme raz musieť získať. Dnešné deficity sú budúce dane, ale to má ešte jednu konzekvenciu. Ono tým chcením, tým dobrým úmyslom pomáhať sa môže stať to, že my tie verejné financie tak rozbijeme, že nielen že nepomôžeme, ale, ale poškodíme. Najhoršie nefungujúci štát. Najhoršie sú zrujnované verejné financie. Trpia vtedy tí najslabší, najchudobnejší.
Takže toto vždy treba mať na pamäti. Zopakujem, to je tá nevďačná úloha finančníkov hovoriť, že aj tá najoprávnenejšia požiadavka vie byť len ťažko splnená, keď na ňu nemáme.
No možno by bolo dobré si povedať čísla, lebo hovoríme o percentách, hovoríme o tom o koľko navyšujeme, ale my teda nie sme v bode nula. Ja by som si dovolil, nech je nás tu relatívne veľa. Nech počujeme tie čísla.
Ešte to uvediem možno tým, že ono je to fakt veľmi ťažké. Nikto z nás, nikto z nás si nevie predstaviť čo je to hodnota jedna miliarda. Bežne sociológovia a psychológovia hovoria, že bežný človek s bežným životom je schopný vnímať hodnotu peňazí alebo aká to teda hodnota je, tak do výšky svojho najväčšieho životného výdavku, čo je samozrejme pre väčšinu ľudí dom alebo byť. Takže tak. Ten bežný človek vníma tých 150, tých 200-tisíc euro ako hodnotu, za čím si vie niečo predstaviť. Čokoľvek za tým sú už pre nás len hodnota, ktorá no proste taká nejaká hmlistá a, a, a miliardu to fakt, akože to je veľmi ťažké vnímať koľko to vôbec je.
No, ale poďme sa teda pozrieť na tie čísla štátu. Pre tento rok máme v rozpočte schválene príjmy vo výške asi 15 miliárd 806 miliónov, drobné už hovoriť nebudem. Čiže necelých 16 miliárd. Ako som aj včera hovoril, ja som presvedčený, že budú vyššie. Vďaka Bohu, vďaka dobre fungujúcej finančnej správe, kde táto naša vláda, kde spoločne sme tu dali nový manažment. Zabezpečili, aby teda to čo tam bolo skončilo vo väzení a je to vidieť na tých príjmoch. Tá časť nám funguje, čiže my podarí sa nám o niečo viacej vybrať, ale budú to skôr sto milióny, ale navyšujeme v miliardách.
Dobre výdavky. Výdavky sme mali naplánované vo výške 23,8 miliardy. To už to bolo o osem miliárd viac ako príjmy. Teraz navyšujeme teda o ďalších 3,7 miliardy a to už, to už sme proste už, už sme takmer na 28 miliardách výdavkov. Ešte raz 16 ku 28. 32 je dvojnásobok, my minieme tento rok takmer to, čo dokážeme za dva roky vybrať dámy, páni. Toto si musíme uvedomiť. Keď chceme komukoľvek ešte pridať, komukoľvek ešte pomôcť, komukoľvek ešte dať aj dodatočnú pomoc. My tento rok minieme takmer dvojnásobok toho, čo sme schopný vybrať. A všetci vieme, že dve veci. Príjmy sa len veľmi ťažko dajú navyšovať. To nie je, že áno SAS-ka my sme proti zvyšovaniu daní, je to pre nás červená čiara, to je jasné. Ale aj keď ja neviem akákoľvek strana si povie, že teda zvýšme dane nejaké dodatočné príjmy. To vám ich nezdvojnásobí, to sú príjmy vo výške nejakých stoviek miliónov. V tom najlepšom prípade, ale s negatívnymi dosahmi. S negatívnym so znížením konkurencieschopnosti ekonomiky. So zhoršením postavenia ľudí, ktorí si za viac peňazí kúpia to isté. Alebo si za rovnako peňazí kúpia už len menej. To sú všetko dopady toho, keď chceme za každú cenu a strašne veľa pomáhať a keď na to nemáme.
Možno sa zasa tie sumy trošku ukážu ak si povieme, že z čoho tie naše príjmy pochádzajú. Začnem najväčšou jednotlivou položkou, a to je daň z pridanej hodnoty. Máme plánovaných pre tento rok, že vyberieme niečo vyše sedem miliárd. Sedem miliárd výdavky dvadsaťosem, proste to, to je normálne, že o koľko ju zvýšime, aby, aby ste dokázali, dokázali teda tie chýbajúce peniaze nájsť. No my hovoríme o nič. Pretože ak by sa depeháčka zvýšila, tak veľká väčšina občanov Slovenska býva v dosahu nejakých hraníc. Pôjdeme si kúpiť do Rakúska, do Česka, do Poľska, do Maďarska a nevyberieme ani toľko, čo s existujúcou sadzbou. Dámy, páni, my nemáme žiadny priestor zvyšovať depeháčku, že žiadny ani percento nie päť.
No spotrebné dane, všetci frfleme o čo nám to zdražuje cigarety, o čo by bol aký by bol lacný benzín, keby tam nebola spotrebná daň, nafta, alkoholické nápoje, všetko. To dokopy vyberieme 2,4 miliardy euro. Všetci platíme spotrebné dane a všetci celý rok frfleme, že aké je to drahé, ale nevyberieme za ten rok ani len to, o čo ideme dneska zvyšovať deficit štátneho rozpočtu. Nie ten ešte pôvodný, ani tých 3,7 nedokážeme tým nahradiť.
No a potom ideme stále ku menším a menším číslam, tak napríklad také firmy, to znamená daň z príjmov právnických osôb. No menej ako dve miliardy. Všetky firmy na Slovensku za celý rok. Dve miliardy keď im zdvojnásobíme tie dane a nikto neodíde na Cyprus, nikto neodíde do akejkoľvek inej krajiny, že sa tam stane daňovým poplatníkom. Tak keby sme zdvojnásobili dane, úplne, že taký prepočet nie je presný, ale to je jedno, tak by sme získali, že necelé štyri. No proste nijakovsky to nesedí. Aj s najlepšími úmyslami jasné, chcime pomáhať. Nemáme na to. Na ten mercedes nemáme.
Len tak nedaňové príjmy štátu to sú rôzne poplatky všetky, všetky keď si niečo zo štátu nejaké potvrdenie potrebujeme alebo čokoľvek ďalšie. No je asi jedna miliarda. O niečo viac. No takže tak.
Ešte raz zopakujem výdavky štátu posúvame na takmer 28 miliárd a blížime sa k dvojnásobku ročných príjmov. Možno by som chvíľku mohol keďže treba hľadať, že kde ako to efektívne proste nájsť nejaké úspory, dve som spomenul. 130 miliónov sa podarilo ušetriť na zreálnení množstva peňazí, ktoré sú očakávané napríklad pri tej hospodárskej mobilizácii. Ale aj tých 92 miliónov čo tam zostalo, je 70 plus mínus minuté a 20 miliónov je rezerva. Lebo áno, veď môže byť tretia vlna.
Čiže ešte stále je tam rezerva. Aj keď sa to o takmer 67, 67 600 miliónov znížilo.
Ďalšia vec. No kolegynka Janka Cigániková sa povenuje zdravotníckym, zdravotníckym položkám. Ja poviem len jednu jedinú, Sputnik. Veď už dnes teda máme aj vládou schválené použitie 200-tisíc dávok, to znamená teda pre 100-tisíc občanov. Prečo tuná máte teda vytvorenú rezervu keď to teda volajme tak v desaťnásobnej výške, hej? My proste potrebujeme na tie vakcíny 1,6 milióna euro, ale v rozpočte máme 16. Áno, verme, verme, že sa neminú, ale viete, to je také, že všetci vieme, ako to funguje. V momente keď dostanete do tých tabuliek nejaké číslo ako štát, vždy sa minú. Normálne, že nenájdeme veľa príkladov, kedy sa tak nestalo.
Potom, všetci to vieme na sebe. Najefektívnejšie alebo veľa ľudí povie, že šetríme jedine vtedy, keď jednoducho nemáme. V momente keď ešte stále mám v tej peňaženke nejaké peniaze, ešte stále si chcem ísť sadnúť na tú kávu, ešte stále mám pocit, že dobre veď tam nejaké mám. Preto treba robiť rozpočty čo najpresnejšie, čo najnapnutejšie, preto, aby tá rezerva taká, taká nijaká taká tá voľná tam nebola a špeciálne preto, že my sme stále v hlbokom mínuse. A všetci hovoríme, že áno, kríza je to ťažké všetko uhm. Existuje krajina volá sa Dánsko, je ale, že veľmi porovnateľná s nami rozlohou, počtom obyvateľov, áno majú vyvinutejšiu ekonomiku, ale tí majú v tomto roku rozpočtový deficit 3 % prosím, 3. Nám hrozí cez desať už teraz po tomto pozmeňováku. My hovoríme, že aj Rakúsko, áno zvyšovalo len už treba povedať, že po tom zvýšení toho ich deficitu ho majú plus mínus ešte stále nižší než my pred zvýšením. Takže to fakt treba, treba vnímať, že zasa to zopakujem, áno veľa položiek je tam dôležitých a veľa položiek aj treba zaplatiť. Aj SAS-ka hovorí, že treba zaplatiť, ale tá miera nie je to isté či, či sa zvyšuje ja neviem deficit o dve miliardy alebo takmer o štyri. To sú obrovské čísla, nikto z nás si tie čísla nevie, nevie predstaviť.
Strana SAS je stranou rozpočtovej zodpovednosti, vždy sme sa tak správali a vždy sa tak budeme správať. Aj preto sme sa snažili do poslednej chvíle rokovať o navýšení štátneho rozpočtu v rozumných číslach. Bohužiaľ a musím to zopakovať, dohoda sa nepodarila dosiahnuť, a preto takisto opakujem, že klub strany Sloboda a Solidarita nepodporí zvýšenie štátneho rozpočtu. Ani v tej pôvodnej sume, a teda ani v tej navýšenej. Takže nebudeme, nebudeme hlasovať ani za ten pozmeňujúci návrh, ktorý navyšuje tie výdavky. Ja to už len zopakujem ešte raz. Navyšujeme o polovicu výberu, ročného výberu DPH.
Mrzí nás, že teda pán minister financií nepočúval naše argumenty a nedokázal prijať iný názor. Každé, každé okresanie jednotlivých položiek, ktoré sme navrhovali sme teda sa snažili vysvetľovať, poukazovali sme a neznamenalo to, že ich berieme ľuďom. Tak ako som spomínal, Sociálny poisťovňa, nie zaplatiť z existujúceho rozpočtu. Nie nezaplatiť ľuďom. Hej? Takto. Potom, potom takéto zníženia viete, keď si dáme rezervu 1,6 milióna na Sputnik, nikomu, nikomu nič neublížime, žiadnemu človeku nič nezoberieme respektíve nedáme niečo čo by sme mohli dať navyše. Raz tých dávok máme v tomto momente 200-tisíc, buďme radi bodaj by sme ich všetky minuli, lebo to tá zaočkovanosť je veľmi dôležitá. Ale znížiť tých 16 na 1,6 by nikomu nezobralo ani euro a nič neublížilo. Uvedomme si, že či už Ratingové agentúry, trhy, ale aj investori, ktorých fakt zúfalo potrebujeme, zahraniční investori, oni pozerajú na tú situáciu. Pozerajú na to, ako vyzerajú naše verejné financie. Pozerajú na to, aké služby sme za tie peniaze schopní robiť a dnes je veľká konkurencia. Proste my ani to, ani to konkurenčné prostredie nemáme také, že by sme boli Singapur, že pre každého je sen u nás podnikať len teda pre niekoho je to cez pol sveta ďaleko.
My zúfalo potrebujeme investorov, zúfalo potrebujeme, aby naša ekonomika bola konkurencieschopná a zúfalo potrebujeme, aby väčšia, produktívnejšia ekonomika...
=====
28. 5. 2021 10:34:19 - 10:56:45 28. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia - 28.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, vrátim sa ešte na začiatku ku včerajšku, keď som teda odmietol zvolať výbor včera večer a zvolal som ho na dnes ráno. Takto. Je bez ohľadu na to samozrejme, či ako predseda výboru súhlasím alebo nesúhlasím s predkladaním a prerokovávaným materiálom, ale vždy som zodpovedný za to, aby výbor rokoval korektne, férovo a vždy zodpovedajúco vlastne úrovni a dôležitosti materiálu. Ja keď sa pozrem spätne včera, tak ústavnoprávny výbor teda rokoval večer, no ale ako sme počuli od pána spravodajcu, nerokoval. Nebol uznášaniaschopný. Viete, to nikto po mne nemôže chcieť, aby som si ja toto ako predseda výboru lajsol, že my tu rozhodujeme doteraz o 3,4 teraz už takmer o 3,8 miliarde euro a budeme to rozhodovať buď tak, že sa nezídeme, budeme neuznášaniaschopný alebo budeme v noci pridávať ďalších 350 miliónov a ako to potom budeme vysvetľovať ľuďom.
Čiže čo sa stalo nestalo sa že nič, všetci sme išli pekne domov, všetci sme si oddýchli, vyspali sme sa, vrátili sme sa ráno do práce, myslím, že sme tu všetci, dokonca viac ako včera a rokovanie výboru sme pekne od pol deviatej začali. Bolo nás tam desať, to znamená takmer kompletná účasť. Korektne sme odrokovali, korektne sme vypočuli kolegu s jeho pozmeňovákom, ktorý fakt prišiel na poslednú chvíľu. A aj sme všetko odhlasovali, okej veď o tom to je, proste, ak je väčšina ľudí za, no tak sa materiál príjme a všetko bolo v poriadku. A ja ako predseda výboru môžem povedať, že to, čo je moja úloha, zabezpečiť slušné, korektné a poriadne prerokovanie materiálu na výbore, ktorý vediem, sa stalo a predložili sme správu. Takže toľko ešte ku včerajšku.
No jednou, jedným z bodov na výbore bol teda pozmeňovák. Skúsim sa povenovať jemu. Nebudem úplne všetky čísla, pán Kamenický to už dosť podrobne prebral. Áno, celková suma navýšenia ďalšieho navýšenia z tých 3,4 je 350 miliónov aj 600-tisíc, čiže celková suma, o ktorej, už teda o ktorú teraz navyšujeme výdavky sú 3,739 miliardy euro. Treba však povedať, že aj tých 350 miliónov sa povie, že no v priebehu tých dvoch týždňov z toho materiálu, ktorý bol komplexný a teda už tam malo byť všetko, pribudlo ďalších 350 miliónov. Tvrdí sa, že aj tie sú teda všetky úplne nevyhnutné. No ale ono to ani nie je že 350 miliónov, ono je to plus 480 miliónov za tie dva týždne, pretože teda aj to bol dobrý výsledok rokovaní a aj to bol význam rokovaní prečo teda, že sa, že sa rokovalo až sa teda určité veci podarilo vylepšiť je, že zároveň ten pozmeňovák znižuje výdavky o cca 130 miliónov a to v dvoch položkách - preplatenie výdavkov subjektom hospodárskej mobilizácie, čo sú hlavne zdravotnícke zariadenia. Tam sa to znižuje o 67 miliónov. A ďalšia položka je mimoriadny COVID-príplatok pre COVID oddelenia, tam teda o 65 miliónov. Ale tieto zníženia teda boli nahradené 480 miliónmi ďalších výdavkov.
Možno aj z tohto je dobre vidieť, prečo rozpočet sa robí vždy na celý, na celý rok a na rok, lebo no keď sa otvára v priebehu roka tá chuť, tá tendencia pridať tam niečo ďalšie je obrovská. A to je tá nevďačná úloha nás finančákov a to aj keď to teraz nie je vidieť, to musí robiť aj pán minister financií je hovoriť, že nech sú zámery, myšlienky, ale aj potreby všetkých tých, ktorí teda predkladajú tú dodatočnú finančnú požiadavku akokoľvek reálne, realistické a áno, všetci si môžu myslieť, že tie peniaze sú skutočne potrebné, no ale stále je tu ten parameter, či na to máme alebo nemáme. Ak máme na mercedes, jazdíme na mercedesy. Ak máme na škodovku, jazdíme na škodovku, na škodovke a sú aj ľudia, ktorí jazdia aj na trinásťročnom aute, lebo proste nemajú. Toto si treba vždy uvedomiť, že vždy treba pozerať na to, koľko tých financií máme k dispozícii. V kríze treba pomáhať. Áno, preto SAS-ka keď sme navyšovali rozpočet v roku 2020 s tým súhlasila. Takto som tu stál ako dneska. Ja som predkladal ten pozmeňovák. Mne sa točila hlava z tých, z tých núl, ktoré sme pridávali do toho rozpočtu. Ale nepočuli ste, že by SAS-ka povedala, že nie, netreba. Je to zlé. Proste začínala kríza, išli sme do veľkej neistoty, bolo to potrebné. Všetci sme to tu spoločne schválili. To isté pri rozpočte 2021 môžme o ňom dnes hovoriť čokoľvek, ten rozpočet bol prijímaný ako krízový, nieže tá rezerva 1,041 miliardy...
===== ... no a je to zlé. Proste začínala kríza, išli sme do veľkej neistoty, bolo to potrebné, všetci sme to spoločne schválili. To isté pri rozpočte 2021 môžme o ňom dnes hovoriť čokoľvek, ten rozpočet bol prijímaný ako krízový, nieže tá rezerva 1,041 miliardy bola jediná rezerva na COVID. To bola dodatočná rezerva na to, ak vlna, druhá vlna COVIDU bude trvať dlhšie, ale bude silnejšia. A to je v poriadku. Preto sme doňho zakomponovali historicky veľký deficit, proste ktorý je takmer osem miliárd a zasa počuli ste, že by SAS-ka hovorila, že to nepodporíme. Nie stále proste áno, už sme cítili, že tá druhá vlna prichádza. Veď si pamätáme už od septembra sa to hovorilo. Rozpočet sme schvaľovali niekedy začiatkom decembra, čiže jasné, kríza, treba pomáhať. Všetci sme to spoločne schválili. No ale dnes tu stojíme tretíkrát, dnes znova navyšujeme už rozpočet, ktorý sme teda chystali na krízu a navyšujeme ho už teda o 3,7 miliardy a už sa ozývame. Áno, pretože aj najlepšie úmysly sú fajn, ale treba mať na ne.
Ono sa hovorí také porekadlo, príslovie: "Cesta do pekla je vždy dláždená tými najlepšími úmyslami."
Tá ochota pomáhať aj ten zmysel jasné, veľa, veľa položiek je tu, ktoré aj my s nimi súhlasíme. Treba, ale vždy treba mať na pamäti to, že tým pomáhaním dnes znamená to, že my tie peniaze budeme raz musieť získať. Dnešné deficity sú budúce dane, ale to má ešte jednu konzekvenciu. Ono tým chcením, tým dobrým úmyslom pomáhať sa môže stať to, že my tie verejné financie tak rozbijeme, že nielen že nepomôžeme, ale, ale poškodíme. Najhoršie nefungujúci štát. Najhoršie sú zrujnované verejné financie. Trpia vtedy tí najslabší, najchudobnejší.
Takže toto vždy treba mať na pamäti. Zopakujem, to je tá nevďačná úloha finančníkov hovoriť, že aj tá najoprávnenejšia požiadavka vie byť len ťažko splnená, keď na ňu nemáme.
No možno by bolo dobré si povedať čísla, lebo hovoríme o percentách, hovoríme o tom o koľko navyšujeme, ale my teda nie sme v bode nula. Ja by som si dovolil, nech je nás tu relatívne veľa. Nech počujeme tie čísla.
Ešte to uvediem možno tým, že ono je to fakt veľmi ťažké. Nikto z nás, nikto z nás si nevie predstaviť čo je to hodnota jedna miliarda. Bežne sociológovia a psychológovia hovoria, že bežný človek s bežným životom je schopný vnímať hodnotu peňazí alebo aká to teda hodnota je, tak do výšky svojho najväčšieho životného výdavku, čo je samozrejme pre väčšinu ľudí dom alebo byť. Takže tak. Ten bežný človek vníma tých 150, tých 200-tisíc euro ako hodnotu, za čím si vie niečo predstaviť. Čokoľvek za tým sú už pre nás len hodnota, ktorá no proste taká nejaká hmlistá a, a, a miliardu to fakt, akože to je veľmi ťažké vnímať koľko to vôbec je.
No, ale poďme sa teda pozrieť na tie čísla štátu. Pre tento rok máme v rozpočte schválene príjmy vo výške asi 15 miliárd 806 miliónov, drobné už hovoriť nebudem. Čiže necelých 16 miliárd. Ako som aj včera hovoril, ja som presvedčený, že budú vyššie. Vďaka Bohu, vďaka dobre fungujúcej finančnej správe, kde táto naša vláda, kde spoločne sme tu dali nový manažment. Zabezpečili, aby teda to čo tam bolo skončilo vo väzení a je to vidieť na tých príjmoch. Tá časť nám funguje, čiže my podarí sa nám o niečo viacej vybrať, ale budú to skôr sto milióny, ale navyšujeme v miliardách.
Dobre výdavky. Výdavky sme mali naplánované vo výške 23,8 miliardy. To už to bolo o osem miliárd viac ako príjmy. Teraz navyšujeme teda o ďalších 3,7 miliardy a to už, to už sme proste už, už sme takmer na 28 miliardách výdavkov. Ešte raz 16 ku 28. 32 je dvojnásobok, my minieme tento rok takmer to, čo dokážeme za dva roky vybrať dámy, páni. Toto si musíme uvedomiť. Keď chceme komukoľvek ešte pridať, komukoľvek ešte pomôcť, komukoľvek ešte dať aj dodatočnú pomoc. My tento rok minieme takmer dvojnásobok toho, čo sme schopný vybrať. A všetci vieme, že dve veci. Príjmy sa len veľmi ťažko dajú navyšovať. To nie je, že áno SAS-ka my sme proti zvyšovaniu daní, je to pre nás červená čiara, to je jasné. Ale aj keď ja neviem akákoľvek strana si povie, že teda zvýšme dane nejaké dodatočné príjmy. To vám ich nezdvojnásobí, to sú príjmy vo výške nejakých stoviek miliónov. V tom najlepšom prípade, ale s negatívnymi dosahmi. S negatívnym so znížením konkurencieschopnosti ekonomiky. So zhoršením postavenia ľudí, ktorí si za viac peňazí kúpia to isté. Alebo si za rovnako peňazí kúpia už len menej. To sú všetko dopady toho, keď chceme za každú cenu a strašne veľa pomáhať a keď na to nemáme.
Možno sa zasa tie sumy trošku ukážu ak si povieme, že z čoho tie naše príjmy pochádzajú. Začnem najväčšou jednotlivou položkou, a to je daň z pridanej hodnoty. Máme plánovaných pre tento rok, že vyberieme niečo vyše sedem miliárd. Sedem miliárd výdavky dvadsaťosem, proste to, to je normálne, že o koľko ju zvýšime, aby, aby ste dokázali, dokázali teda tie chýbajúce peniaze nájsť. No my hovoríme o nič. Pretože ak by sa depeháčka zvýšila, tak veľká väčšina občanov Slovenska býva v dosahu nejakých hraníc. Pôjdeme si kúpiť do Rakúska, do Česka, do Poľska, do Maďarska a nevyberieme ani toľko, čo s existujúcou sadzbou. Dámy, páni, my nemáme žiadny priestor zvyšovať depeháčku, že žiadny ani percento nie päť.
No spotrebné dane, všetci frfleme o čo nám to zdražuje cigarety, o čo by bol aký by bol lacný benzín, keby tam nebola spotrebná daň, nafta, alkoholické nápoje, všetko. To dokopy vyberieme 2,4 miliardy euro. Všetci platíme spotrebné dane a všetci celý rok frfleme, že aké je to drahé, ale nevyberieme za ten rok ani len to, o čo ideme dneska zvyšovať deficit štátneho rozpočtu. Nie ten ešte pôvodný, ani tých 3,7 nedokážeme tým nahradiť.
No a potom ideme stále ku menším a menším číslam, tak napríklad také firmy, to znamená daň z príjmov právnických osôb. No menej ako dve miliardy. Všetky firmy na Slovensku za celý rok. Dve miliardy keď im zdvojnásobíme tie dane a nikto neodíde na Cyprus, nikto neodíde do akejkoľvek inej krajiny, že sa tam stane daňovým poplatníkom. Tak keby sme zdvojnásobili dane, úplne, že taký prepočet nie je presný, ale to je jedno, tak by sme získali, že necelé štyri. No proste nijakovsky to nesedí. Aj s najlepšími úmyslami jasné, chcime pomáhať. Nemáme na to. Na ten mercedes nemáme.
Len tak nedaňové príjmy štátu to sú rôzne poplatky všetky, všetky keď si niečo zo štátu nejaké potvrdenie potrebujeme alebo čokoľvek ďalšie. No je asi jedna miliarda. O niečo viac. No takže tak.
Ešte raz zopakujem výdavky štátu posúvame na takmer 28 miliárd a blížime sa k dvojnásobku ročných príjmov. Možno by som chvíľku mohol keďže treba hľadať, že kde ako to efektívne proste nájsť nejaké úspory, dve som spomenul. 130 miliónov sa podarilo ušetriť na zreálnení množstva peňazí, ktoré sú očakávané napríklad pri tej hospodárskej mobilizácii. Ale aj tých 92 miliónov čo tam zostalo, je 70 plus mínus minuté a 20 miliónov je rezerva. Lebo áno, veď môže byť tretia vlna.
Čiže ešte stále je tam rezerva. Aj keď sa to o takmer 67, 67 600 miliónov znížilo.
Ďalšia vec. No kolegynka Janka Cigániková sa povenuje zdravotníckym, zdravotníckym položkám. Ja poviem len jednu jedinú, Sputnik. Veď už dnes teda máme aj vládou schválené použitie 200-tisíc dávok, to znamená teda pre 100-tisíc občanov. Prečo tuná máte teda vytvorenú rezervu keď to teda volajme tak v desaťnásobnej výške, hej? My proste potrebujeme na tie vakcíny 1,6 milióna euro, ale v rozpočte máme 16. Áno, verme, verme, že sa neminú, ale viete, to je také, že všetci vieme, ako to funguje. V momente keď dostanete do tých tabuliek nejaké číslo ako štát, vždy sa minú. Normálne, že nenájdeme veľa príkladov, kedy sa tak nestalo.
Potom, všetci to vieme na sebe. Najefektívnejšie alebo veľa ľudí povie, že šetríme jedine vtedy, keď jednoducho nemáme. V momente keď ešte stále mám v tej peňaženke nejaké peniaze, ešte stále si chcem ísť sadnúť na tú kávu, ešte stále mám pocit, že dobre veď tam nejaké mám. Preto treba robiť rozpočty čo najpresnejšie, čo najnapnutejšie, preto, aby tá rezerva taká, taká nijaká taká tá voľná tam nebola a špeciálne preto, že my sme stále v hlbokom mínuse. A všetci hovoríme, že áno, kríza je to ťažké všetko uhm. Existuje krajina volá sa Dánsko, je ale, že veľmi porovnateľná s nami rozlohou, počtom obyvateľov, áno majú vyvinutejšiu ekonomiku, ale tí majú v tomto roku rozpočtový deficit 3 % prosím, 3. Nám hrozí cez desať už teraz po tomto pozmeňováku. My hovoríme, že aj Rakúsko, áno zvyšovalo len už treba povedať, že po tom zvýšení toho ich deficitu ho majú plus mínus ešte stále nižší než my pred zvýšením. Takže to fakt treba, treba vnímať, že zasa to zopakujem, áno veľa položiek je tam dôležitých a veľa položiek aj treba zaplatiť. Aj SAS-ka hovorí, že treba zaplatiť, ale tá miera nie je to isté či, či sa zvyšuje ja neviem deficit o dve miliardy alebo takmer o štyri. To sú obrovské čísla, nikto z nás si tie čísla nevie, nevie predstaviť.
Strana SAS je stranou rozpočtovej zodpovednosti, vždy sme sa tak správali a vždy sa tak budeme správať. Aj preto sme sa snažili do poslednej chvíle rokovať o navýšení štátneho rozpočtu v rozumných číslach. Bohužiaľ a musím to zopakovať, dohoda sa nepodarila dosiahnuť, a preto takisto opakujem, že klub strany Sloboda a Solidarita nepodporí zvýšenie štátneho rozpočtu. Ani v tej pôvodnej sume, a teda ani v tej navýšenej. Takže nebudeme, nebudeme hlasovať ani za ten pozmeňujúci návrh, ktorý navyšuje tie výdavky. Ja to už len zopakujem ešte raz. Navyšujeme o polovicu výberu, ročného výberu DPH.
Mrzí nás, že teda pán minister financií nepočúval naše argumenty a nedokázal prijať iný názor. Každé, každé okresanie jednotlivých položiek, ktoré sme navrhovali sme teda sa snažili vysvetľovať, poukazovali sme a neznamenalo to, že ich berieme ľuďom. Tak ako som spomínal, Sociálny poisťovňa, nie zaplatiť z existujúceho rozpočtu. Nie nezaplatiť ľuďom. Hej? Takto. Potom, potom takéto zníženia viete, keď si dáme rezervu 1,6 milióna na Sputnik, nikomu, nikomu nič neublížime, žiadnemu človeku nič nezoberieme respektíve nedáme niečo čo by sme mohli dať navyše. Raz tých dávok máme v tomto momente 200-tisíc, buďme radi bodaj by sme ich všetky minuli, lebo to tá zaočkovanosť je veľmi dôležitá. Ale znížiť tých 16 na 1,6 by nikomu nezobralo ani euro a nič neublížilo. Uvedomme si, že či už Ratingové agentúry, trhy, ale aj investori, ktorých fakt zúfalo potrebujeme, zahraniční investori, oni pozerajú na tú situáciu. Pozerajú na to, ako vyzerajú naše verejné financie. Pozerajú na to, aké služby sme za tie peniaze schopní robiť a dnes je veľká konkurencia. Proste my ani to, ani to konkurenčné prostredie nemáme také, že by sme boli Singapur, že pre každého je sen u nás podnikať len teda pre niekoho je to cez pol sveta ďaleko.
My zúfalo potrebujeme investorov, zúfalo potrebujeme, aby naša ekonomika bola konkurencieschopná a zúfalo potrebujeme, aby väčšia, produktívnejšia ekonomika...
=====
27. 5. 2021 19:55:02 - 20:02:52 28. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní - 27.05.2021 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Dobre, čiže, (hlasy z pléna). Rozhodnutie je také, že výbor zvolávam tak ako som povedal, zajtra o 8.30 s tým , že 3,5 mld. eur je tak veľká suma, že odmietam, odmietame o nej rokovať v noci na výbore a takisto v noci v pléne. Takže takto zajtra.

(Prerušené rokovanie.)
====
27. 5. 2021 19:41:12 - 19:41:24 28. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní - 27.05.2021 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom  
Ďakujem pekne. Zvolávam rokovanie finančného výboru o zajtra 8.30. (Potlesk.) (Súhlasná reakcia pléna.)
=====
27. 5. 2021 18:43:35 - 18:45:35 28. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní - 27.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Ja začnem od konca, kolega Rišo Nemec, no súhlas toto všetko čo tu dneska rozprávame, sme mali rozprávať tak dva, tri týždne dozadu v nejakej dobre odhlučnenej miestnosti a hľadať riešenia.
No pravda je taká, že o návrhoch sme sa dozvedeli na koaličnej rade deň pred schvaľovaním vo vláde.
Poviem, ale inú vec, že áno je ťažká doba COVID a toto všetko samozrejme všetci vnímame, ale sú aj iné lastovičky také Dánsko, to je krajina veľmi porovnateľná s nami, má v tomto roku trojpercentný rozpočtový deficit. Čiže nie všade to funguje tak, že obrovské deficity.
A k pánovi kolegovi Krajčírovi, v našom návrhu tak ako sme to od začiatku deklarovali, všetky opatrenia súvisiace s COVIDOM a všetky tieto pomoci sú dofinancované a boli by dofinancované. Tá pomoc a špeciálne tým ťažko skúšaným odvetviam samozrejme je veľmi, veľmi potrebná.
Zároveň, ale my máme dobré správy a ekonomika je aj o očakávaniach a trochu by sme aj my ako vláda, to nemôžeme čakať od opozície, ale ako vláda my sme aj trošku povinný vytvárať pozitívne očakávania. To pomáha vo finálnej ekonomike, to pomáha spotrebe, to pomáha aj kvalitnejšiemu životu a vo finále to pomáha, aby tá situácia bola lepšia. A toto ma mrzí na tom, na tom vlastne pripravovanom návrhu, že je z takej tej doby, kedy bolo, že najťažšie, že tie, tie aktuálne čísla ktoré teda idú a budú stále lepšie nechceme reflektovať. Nechceme za ten svet počkať ešte na tú prognózu a, a aby, aby tie čísla vyzerali inak.
Asi všetko, veľmi pekne ďakujem za všetky pripomienky.
27. 5. 2021 18:19:09 - 18:27:32 28. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní - 27.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nerád, ale musím reagovať na klamstvá pána ministra. Vraj SaS nechce ľuďom vyplatiť schválené pandemické PN, pandemické OČR alebo predĺženie dávky v nezamestnanosti, že sme tieto položky v zozname škrtli. Realita je však taká, že v tých interných materiáloch, ktoré pán minister zverejnil, bolo napísané, že to Sociálna poisťovňa zvládne zo svojich existujúcich zdrojov, resp. z transferu v sume 839 mil., ktorý je v pôvodne schválenom rozpočte. Je to práve o používaní aktuálnych dát, o presnom predikovaní situácie. Dovolím si teda doplniť zavádzajúcu informáciu pána ministra.
Hospodárenie Sociálnej poisťovne za prvé štyri mesiace vyvíja veľmi dobre aj napriek tomu, že to boli mesiace najsilnejšej pandémie. Lepšie skončilo aj hospodárenie minulý rok a poisťovňa má z neho k dispozícii najviac o 109 mil. eur. Aj teda napriek silnej druhej vlne za prvé štyri mesiace má Sociálna poisťovňa príjmy, aj výdavky plus - mínus v súlade s rozpočtom. Po transfere 600 mil. z rozpočtu vlády disponuje v máji zdrojmi, fondami vo výške 800 mil. eur už po vyplatení dávok v máji, čo je výborná pozícia Sociálnej poisťovne.
Sociálnu poisťovňu takisto čaká znižovanie výdavkov na pandemické OČR, pretože v máji sú všetky deti do 11 rokov v školách. Rovnako sa do zamestnania a do otvorených prevádzok vracajú od mája zamestnanci a klesnú aj nároky. A klesajú aj nároky na pandemickú PN. V súlade s rozhodnutím vlády alebo s rozhodnutiami vláda končí aj predlžovanie výplaty dávok v nezamestnanosti. A štvrtou, veľmi dobrou, správou je vývoj na trhu nezamestnanosti s vysokou ponukou voľných pracovných miest a tiež stabilizácia počtu nezamestnaných, ktorú sme videli už v tomto mesiaci. Sezónne nás čaká obdobie vyššej zamestnanosti, podpisovania dohôd a vyšších odvodov, samozrejme, aj do Sociálnej poisťovne. To všetko vytvára dobrú pozíciu pre ďalšie mesiace (Zaznievanie gongu.) Sociálnej poisťovni. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte. Páni poslanci, prosím, kľud v sále.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Toto bolo a je naše zdôvodnenie, prečo nepotrebujeme v aktuálnej zmene dofinancovávať Sociálnu poisťovňu. A teda vieme z tej spomínanej sumy takmer 3,5 mld. v tomto prípade škrtnúť cca 140 mil. bez toho, aby sme ľuďom zobrali čo i len jedno euro. Je to o presnejších predikciách a o zodpovednom hospodárení. Takto sa vieme baviť o ďalších položkách, ale v danom časovom rozsahu ich nestihnem veľa spomenúť.
Spomeniem aspoň položku 500 mil,, ktorá je tam ako presun do štátnych finančných aktív. Nenavrhovali sme jej zrušenie, ako zavádzajúco tvrdil pán minister financií. Navrhovali sme presun do budúcoročného rozpočtu buď celej sumy alebo na rokovaniach ako kompromis, že by sme nechali v tomto navýšení 100 mil. a zvyšok by sa presunul do budúceho roka. Prečo? Pretože sme presvedčení, že táto rezerva, ktorá je na zlyhanie štátnom zaručených koronaúverov v sume cca 1,7 mld. sa v tomto roku v žiadnom prípade nemôže minúť v sume 500 mil. eur. A už len preto, že koronaúvery sú počas prvého roka bezúročné. A teda v tomto roku veľká väčšina z nich ani nebude mať ešte termín, prvý termín splácania. Zase je to teda o presnom posúdení situácie. Navyše v tomto prípade i záložné riešenie v prípade akútnej potreby je možné tieto financie presunúť uznesením vlády.
Ešte ku príjmom. Príjmy máme zle narozpočtované. A takto rozpočet nemôže ísť do sveta. Nemôže. Zhrniem to do jednej vety. Potrebujeme vo väzbe na aktuálny vývoj externých svetových , ale aj domácich faktorov novú aktuálnu a konsenzuálnu prognózu vývoja makroekonomických ukazovateľov Slovenska na rok 2021, samozrejme ideálne s výhľadmi na roky 2022 - 2023. Vo väzbe na túto prognózu potrebujeme zreálniť výšku očakávaných príjmov verejnej správy, daní, odvodov a nakoniec aj výdavkov. Nie je to úloha na dva dni, ale potrebujeme pozerať pred úpravou rozpočtu na realistickejšie a aktuálne dáta o príjmoch verejnej správy. Celkové daňové príjmy máme o 15 % vyššie ako pred rokom. Vlani k 31. 5. 4,072 mld. Tento rok, už dnes, ešte nie je koniec mesiaca, 4,694 mld. eur, čo je 15-percentný nárast. A dnes už aj viackrát spomínaná daň z pridanej hodnoty. Vlani k 31. 5. bol celkový výber 2,278 mld. eur. Tento rok ku dnešku 2,798 mld. eur. Z kalkulačky vylezie 22,8-percentný nárast. V rozprave som použil predpoklad k 31. 5. a ten predpoklad som dal na 2 850 000 000 eur. Môžme si pozrieť, za dva, za tri dni to budú jasné, čo je 25-percentý nárast.
Toto všetko v čase zúriacej druhej vlny, to sa bavíme o prvom kvartáli. A čo je na tom dobré, nielen pre SaS, pre celú vládu, pre nás všetkých ako tu sedíme, že vieme pri rovnakých sadzbách aj za veľmi ťažkého obdobia vyberať vyššie dane. To znamená napríklad v prípade dane z pridanej hodnoty, že sa podľa všetkého zastavila, neviem, či väčšina ale veľa tých kolotočových schém a jednoducho menej sa kradne. To na toto buďme všetci hrdí. S týmito správami a dátami však musíme zodpovedne pracovať
===== vyberať vyššie dane. To znamená, napríklad v prípade dane z pridanej hodnoty, že sa podľa všetkého zastavila, neviem, či väčšina, ale veľa tých kolotočových schém a jednoducho menej sa kradne. To na toto buďme všetci hrdí. S týmito správami a dátami však musíme zodpovedne pracovať a zodpovedne pripravovať novelu rozpočtu. Len podotýkam, že aktuálna prognóza, na základe ktorej teda je vyrobená aktuálna zmena rozpočtu a teda to je posledná daňová prognóza, pracuje s poklesom výberu dane z príjmu o 3 %. S poklesom.
Ja po jednej stránke chápem pána ministra financií, že nechce reflektovať na realitu zvýšených príjmov, vytvára si šedú zónu na nadpríjmy, takto to robili aj naši predchodcovia a my sme im všetci spoločne, ktorí sme tu boli z opozície, rozprávali, že takto sa to nerobí, no tak teraz za SaS hovorím to isté. Takto sa to nerobí. Vidia to ratingové spoločnosti, vidia to finančné trhy. Synonymom financií, slova financie musí byť aj jej presnosť. Presnosť. To je to, čo potrebujeme.
No a ešte posledná veta ku vytvoreným nepomenovaným rezervám. Práve aj európsky pakt stability hovorí, že čím v rizikovejšom stave sú verejné financie, tým presnejšie musí byť rozpočtovanie. Ako prvé sa vždy škrtajú nerozlíšené rezervy.
Teraz sa pozrime na naše hospodárenie. Dáva to logiku. Ak som zodpovedný hospodár a nevytváram deficity, nikto nemusí riešiť, že vytváram rezervy pre prípadné riziká. Ak som však chronický vytvárač dlhov, tak sa nečudujme, že mi všetci pozerajú na prsty, keď mám vytvorené rezervy a nehovorím o nich, na čo sú. No ja osobne sa v takom prípade bojím ďalšej atómovej zbrane.
Dobrým riešením v tomto kroku by bolo schváliť len nevyhnutné výdavky, ktoré je potrebné realizovať v kapitolách, kde sme skutočne na hrane. Je kľúčové, aby sme výsledný deficit udržali na tých 6-7 % hrubého domáceho produktu. Nemôžeme ísť gréckou cestou, nemôžeme.
Daný predložený návrh zvýšenia deficitu rozpočtu SaS nevie a nemôže podporiť. Zdržíme sa.
Ďakujem pekne za pozornosť.
27. 5. 2021 18:19:09 - 18:27:32 28. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní - 27.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nerád, ale musím reagovať na klamstvá pána ministra. Vraj SaS nechce ľuďom vyplatiť schválené pandemické PN, pandemické OČR alebo predĺženie dávky v nezamestnanosti, že sme tieto položky v zozname škrtli. Realita je však taká, že v tých interných materiáloch, ktoré pán minister zverejnil, bolo napísané, že to Sociálna poisťovňa zvládne zo svojich existujúcich zdrojov, resp. z transferu v sume 839 mil., ktorý je v pôvodne schválenom rozpočte. Je to práve o používaní aktuálnych dát, o presnom predikovaní situácie. Dovolím si teda doplniť zavádzajúcu informáciu pána ministra.
Hospodárenie Sociálnej poisťovne za prvé štyri mesiace vyvíja veľmi dobre aj napriek tomu, že to boli mesiace najsilnejšej pandémie. Lepšie skončilo aj hospodárenie minulý rok a poisťovňa má z neho k dispozícii najviac o 109 mil. eur. Aj teda napriek silnej druhej vlne za prvé štyri mesiace má Sociálna poisťovňa príjmy, aj výdavky plus - mínus v súlade s rozpočtom. Po transfere 600 mil. z rozpočtu vlády disponuje v máji zdrojmi, fondami vo výške 800 mil. eur už po vyplatení dávok v máji, čo je výborná pozícia Sociálnej poisťovne.
Sociálnu poisťovňu takisto čaká znižovanie výdavkov na pandemické OČR, pretože v máji sú všetky deti do 11 rokov v školách. Rovnako sa do zamestnania a do otvorených prevádzok vracajú od mája zamestnanci a klesnú aj nároky. A klesajú aj nároky na pandemickú PN. V súlade s rozhodnutím vlády alebo s rozhodnutiami vláda končí aj predlžovanie výplaty dávok v nezamestnanosti. A štvrtou, veľmi dobrou, správou je vývoj na trhu nezamestnanosti s vysokou ponukou voľných pracovných miest a tiež stabilizácia počtu nezamestnaných, ktorú sme videli už v tomto mesiaci. Sezónne nás čaká obdobie vyššej zamestnanosti, podpisovania dohôd a vyšších odvodov, samozrejme, aj do Sociálnej poisťovne. To všetko vytvára dobrú pozíciu pre ďalšie mesiace (Zaznievanie gongu.) Sociálnej poisťovni. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte. Páni poslanci, prosím, kľud v sále.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Toto bolo a je naše zdôvodnenie, prečo nepotrebujeme v aktuálnej zmene dofinancovávať Sociálnu poisťovňu. A teda vieme z tej spomínanej sumy takmer 3,5 mld. v tomto prípade škrtnúť cca 140 mil. bez toho, aby sme ľuďom zobrali čo i len jedno euro. Je to o presnejších predikciách a o zodpovednom hospodárení. Takto sa vieme baviť o ďalších položkách, ale v danom časovom rozsahu ich nestihnem veľa spomenúť.
Spomeniem aspoň položku 500 mil,, ktorá je tam ako presun do štátnych finančných aktív. Nenavrhovali sme jej zrušenie, ako zavádzajúco tvrdil pán minister financií. Navrhovali sme presun do budúcoročného rozpočtu buď celej sumy alebo na rokovaniach ako kompromis, že by sme nechali v tomto navýšení 100 mil. a zvyšok by sa presunul do budúceho roka. Prečo? Pretože sme presvedčení, že táto rezerva, ktorá je na zlyhanie štátnom zaručených koronaúverov v sume cca 1,7 mld. sa v tomto roku v žiadnom prípade nemôže minúť v sume 500 mil. eur. A už len preto, že koronaúvery sú počas prvého roka bezúročné. A teda v tomto roku veľká väčšina z nich ani nebude mať ešte termín, prvý termín splácania. Zase je to teda o presnom posúdení situácie. Navyše v tomto prípade i záložné riešenie v prípade akútnej potreby je možné tieto financie presunúť uznesením vlády.
Ešte ku príjmom. Príjmy máme zle narozpočtované. A takto rozpočet nemôže ísť do sveta. Nemôže. Zhrniem to do jednej vety. Potrebujeme vo väzbe na aktuálny vývoj externých svetových , ale aj domácich faktorov novú aktuálnu a konsenzuálnu prognózu vývoja makroekonomických ukazovateľov Slovenska na rok 2021, samozrejme ideálne s výhľadmi na roky 2022 - 2023. Vo väzbe na túto prognózu potrebujeme zreálniť výšku očakávaných príjmov verejnej správy, daní, odvodov a nakoniec aj výdavkov. Nie je to úloha na dva dni, ale potrebujeme pozerať pred úpravou rozpočtu na realistickejšie a aktuálne dáta o príjmoch verejnej správy. Celkové daňové príjmy máme o 15 % vyššie ako pred rokom. Vlani k 31. 5. 4,072 mld. Tento rok, už dnes, ešte nie je koniec mesiaca, 4,694 mld. eur, čo je 15-percentný nárast. A dnes už aj viackrát spomínaná daň z pridanej hodnoty. Vlani k 31. 5. bol celkový výber 2,278 mld. eur. Tento rok ku dnešku 2,798 mld. eur. Z kalkulačky vylezie 22,8-percentný nárast. V rozprave som použil predpoklad k 31. 5. a ten predpoklad som dal na 2 850 000 000 eur. Môžme si pozrieť, za dva, za tri dni to budú jasné, čo je 25-percentý nárast.
Toto všetko v čase zúriacej druhej vlny, to sa bavíme o prvom kvartáli. A čo je na tom dobré, nielen pre SaS, pre celú vládu, pre nás všetkých ako tu sedíme, že vieme pri rovnakých sadzbách aj za veľmi ťažkého obdobia vyberať vyššie dane. To znamená napríklad v prípade dane z pridanej hodnoty, že sa podľa všetkého zastavila, neviem, či väčšina ale veľa tých kolotočových schém a jednoducho menej sa kradne. To na toto buďme všetci hrdí. S týmito správami a dátami však musíme zodpovedne pracovať
===== vyberať vyššie dane. To znamená, napríklad v prípade dane z pridanej hodnoty, že sa podľa všetkého zastavila, neviem, či väčšina, ale veľa tých kolotočových schém a jednoducho menej sa kradne. To na toto buďme všetci hrdí. S týmito správami a dátami však musíme zodpovedne pracovať a zodpovedne pripravovať novelu rozpočtu. Len podotýkam, že aktuálna prognóza, na základe ktorej teda je vyrobená aktuálna zmena rozpočtu a teda to je posledná daňová prognóza, pracuje s poklesom výberu dane z príjmu o 3 %. S poklesom.
Ja po jednej stránke chápem pána ministra financií, že nechce reflektovať na realitu zvýšených príjmov, vytvára si šedú zónu na nadpríjmy, takto to robili aj naši predchodcovia a my sme im všetci spoločne, ktorí sme tu boli z opozície, rozprávali, že takto sa to nerobí, no tak teraz za SaS hovorím to isté. Takto sa to nerobí. Vidia to ratingové spoločnosti, vidia to finančné trhy. Synonymom financií, slova financie musí byť aj jej presnosť. Presnosť. To je to, čo potrebujeme.
No a ešte posledná veta ku vytvoreným nepomenovaným rezervám. Práve aj európsky pakt stability hovorí, že čím v rizikovejšom stave sú verejné financie, tým presnejšie musí byť rozpočtovanie. Ako prvé sa vždy škrtajú nerozlíšené rezervy.
Teraz sa pozrime na naše hospodárenie. Dáva to logiku. Ak som zodpovedný hospodár a nevytváram deficity, nikto nemusí riešiť, že vytváram rezervy pre prípadné riziká. Ak som však chronický vytvárač dlhov, tak sa nečudujme, že mi všetci pozerajú na prsty, keď mám vytvorené rezervy a nehovorím o nich, na čo sú. No ja osobne sa v takom prípade bojím ďalšej atómovej zbrane.
Dobrým riešením v tomto kroku by bolo schváliť len nevyhnutné výdavky, ktoré je potrebné realizovať v kapitolách, kde sme skutočne na hrane. Je kľúčové, aby sme výsledný deficit udržali na tých 6-7 % hrubého domáceho produktu. Nemôžeme ísť gréckou cestou, nemôžeme.
Daný predložený návrh zvýšenia deficitu rozpočtu SaS nevie a nemôže podporiť. Zdržíme sa.
Ďakujem pekne za pozornosť.
27. 5. 2021 18:19:09 - 18:27:32 28. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní - 27.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nerád, ale musím reagovať na klamstvá pána ministra. Vraj SaS nechce ľuďom vyplatiť schválené pandemické PN, pandemické OČR alebo predĺženie dávky v nezamestnanosti, že sme tieto položky v zozname škrtli. Realita je však taká, že v tých interných materiáloch, ktoré pán minister zverejnil, bolo napísané, že to Sociálna poisťovňa zvládne zo svojich existujúcich zdrojov, resp. z transferu v sume 839 mil., ktorý je v pôvodne schválenom rozpočte. Je to práve o používaní aktuálnych dát, o presnom predikovaní situácie. Dovolím si teda doplniť zavádzajúcu informáciu pána ministra.
Hospodárenie Sociálnej poisťovne za prvé štyri mesiace vyvíja veľmi dobre aj napriek tomu, že to boli mesiace najsilnejšej pandémie. Lepšie skončilo aj hospodárenie minulý rok a poisťovňa má z neho k dispozícii najviac o 109 mil. eur. Aj teda napriek silnej druhej vlne za prvé štyri mesiace má Sociálna poisťovňa príjmy, aj výdavky plus - mínus v súlade s rozpočtom. Po transfere 600 mil. z rozpočtu vlády disponuje v máji zdrojmi, fondami vo výške 800 mil. eur už po vyplatení dávok v máji, čo je výborná pozícia Sociálnej poisťovne.
Sociálnu poisťovňu takisto čaká znižovanie výdavkov na pandemické OČR, pretože v máji sú všetky deti do 11 rokov v školách. Rovnako sa do zamestnania a do otvorených prevádzok vracajú od mája zamestnanci a klesnú aj nároky. A klesajú aj nároky na pandemickú PN. V súlade s rozhodnutím vlády alebo s rozhodnutiami vláda končí aj predlžovanie výplaty dávok v nezamestnanosti. A štvrtou, veľmi dobrou, správou je vývoj na trhu nezamestnanosti s vysokou ponukou voľných pracovných miest a tiež stabilizácia počtu nezamestnaných, ktorú sme videli už v tomto mesiaci. Sezónne nás čaká obdobie vyššej zamestnanosti, podpisovania dohôd a vyšších odvodov, samozrejme, aj do Sociálnej poisťovne. To všetko vytvára dobrú pozíciu pre ďalšie mesiace (Zaznievanie gongu.) Sociálnej poisťovni. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte. Páni poslanci, prosím, kľud v sále.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Toto bolo a je naše zdôvodnenie, prečo nepotrebujeme v aktuálnej zmene dofinancovávať Sociálnu poisťovňu. A teda vieme z tej spomínanej sumy takmer 3,5 mld. v tomto prípade škrtnúť cca 140 mil. bez toho, aby sme ľuďom zobrali čo i len jedno euro. Je to o presnejších predikciách a o zodpovednom hospodárení. Takto sa vieme baviť o ďalších položkách, ale v danom časovom rozsahu ich nestihnem veľa spomenúť.
Spomeniem aspoň položku 500 mil,, ktorá je tam ako presun do štátnych finančných aktív. Nenavrhovali sme jej zrušenie, ako zavádzajúco tvrdil pán minister financií. Navrhovali sme presun do budúcoročného rozpočtu buď celej sumy alebo na rokovaniach ako kompromis, že by sme nechali v tomto navýšení 100 mil. a zvyšok by sa presunul do budúceho roka. Prečo? Pretože sme presvedčení, že táto rezerva, ktorá je na zlyhanie štátnom zaručených koronaúverov v sume cca 1,7 mld. sa v tomto roku v žiadnom prípade nemôže minúť v sume 500 mil. eur. A už len preto, že koronaúvery sú počas prvého roka bezúročné. A teda v tomto roku veľká väčšina z nich ani nebude mať ešte termín, prvý termín splácania. Zase je to teda o presnom posúdení situácie. Navyše v tomto prípade i záložné riešenie v prípade akútnej potreby je možné tieto financie presunúť uznesením vlády.
Ešte ku príjmom. Príjmy máme zle narozpočtované. A takto rozpočet nemôže ísť do sveta. Nemôže. Zhrniem to do jednej vety. Potrebujeme vo väzbe na aktuálny vývoj externých svetových , ale aj domácich faktorov novú aktuálnu a konsenzuálnu prognózu vývoja makroekonomických ukazovateľov Slovenska na rok 2021, samozrejme ideálne s výhľadmi na roky 2022 - 2023. Vo väzbe na túto prognózu potrebujeme zreálniť výšku očakávaných príjmov verejnej správy, daní, odvodov a nakoniec aj výdavkov. Nie je to úloha na dva dni, ale potrebujeme pozerať pred úpravou rozpočtu na realistickejšie a aktuálne dáta o príjmoch verejnej správy. Celkové daňové príjmy máme o 15 % vyššie ako pred rokom. Vlani k 31. 5. 4,072 mld. Tento rok, už dnes, ešte nie je koniec mesiaca, 4,694 mld. eur, čo je 15-percentný nárast. A dnes už aj viackrát spomínaná daň z pridanej hodnoty. Vlani k 31. 5. bol celkový výber 2,278 mld. eur. Tento rok ku dnešku 2,798 mld. eur. Z kalkulačky vylezie 22,8-percentný nárast. V rozprave som použil predpoklad k 31. 5. a ten predpoklad som dal na 2 850 000 000 eur. Môžme si pozrieť, za dva, za tri dni to budú jasné, čo je 25-percentý nárast.
Toto všetko v čase zúriacej druhej vlny, to sa bavíme o prvom kvartáli. A čo je na tom dobré, nielen pre SaS, pre celú vládu, pre nás všetkých ako tu sedíme, že vieme pri rovnakých sadzbách aj za veľmi ťažkého obdobia vyberať vyššie dane. To znamená napríklad v prípade dane z pridanej hodnoty, že sa podľa všetkého zastavila, neviem, či väčšina ale veľa tých kolotočových schém a jednoducho menej sa kradne. To na toto buďme všetci hrdí. S týmito správami a dátami však musíme zodpovedne pracovať
===== vyberať vyššie dane. To znamená, napríklad v prípade dane z pridanej hodnoty, že sa podľa všetkého zastavila, neviem, či väčšina, ale veľa tých kolotočových schém a jednoducho menej sa kradne. To na toto buďme všetci hrdí. S týmito správami a dátami však musíme zodpovedne pracovať a zodpovedne pripravovať novelu rozpočtu. Len podotýkam, že aktuálna prognóza, na základe ktorej teda je vyrobená aktuálna zmena rozpočtu a teda to je posledná daňová prognóza, pracuje s poklesom výberu dane z príjmu o 3 %. S poklesom.
Ja po jednej stránke chápem pána ministra financií, že nechce reflektovať na realitu zvýšených príjmov, vytvára si šedú zónu na nadpríjmy, takto to robili aj naši predchodcovia a my sme im všetci spoločne, ktorí sme tu boli z opozície, rozprávali, že takto sa to nerobí, no tak teraz za SaS hovorím to isté. Takto sa to nerobí. Vidia to ratingové spoločnosti, vidia to finančné trhy. Synonymom financií, slova financie musí byť aj jej presnosť. Presnosť. To je to, čo potrebujeme.
No a ešte posledná veta ku vytvoreným nepomenovaným rezervám. Práve aj európsky pakt stability hovorí, že čím v rizikovejšom stave sú verejné financie, tým presnejšie musí byť rozpočtovanie. Ako prvé sa vždy škrtajú nerozlíšené rezervy.
Teraz sa pozrime na naše hospodárenie. Dáva to logiku. Ak som zodpovedný hospodár a nevytváram deficity, nikto nemusí riešiť, že vytváram rezervy pre prípadné riziká. Ak som však chronický vytvárač dlhov, tak sa nečudujme, že mi všetci pozerajú na prsty, keď mám vytvorené rezervy a nehovorím o nich, na čo sú. No ja osobne sa v takom prípade bojím ďalšej atómovej zbrane.
Dobrým riešením v tomto kroku by bolo schváliť len nevyhnutné výdavky, ktoré je potrebné realizovať v kapitolách, kde sme skutočne na hrane. Je kľúčové, aby sme výsledný deficit udržali na tých 6-7 % hrubého domáceho produktu. Nemôžeme ísť gréckou cestou, nemôžeme.
Daný predložený návrh zvýšenia deficitu rozpočtu SaS nevie a nemôže podporiť. Zdržíme sa.
Ďakujem pekne za pozornosť.
27. 5. 2021 18:19:09 - 18:27:32 28. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní - 27.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nerád, ale musím reagovať na klamstvá pána ministra. Vraj SaS nechce ľuďom vyplatiť schválené pandemické PN, pandemické OČR alebo predĺženie dávky v nezamestnanosti, že sme tieto položky v zozname škrtli. Realita je však taká, že v tých interných materiáloch, ktoré pán minister zverejnil, bolo napísané, že to Sociálna poisťovňa zvládne zo svojich existujúcich zdrojov, resp. z transferu v sume 839 mil., ktorý je v pôvodne schválenom rozpočte. Je to práve o používaní aktuálnych dát, o presnom predikovaní situácie. Dovolím si teda doplniť zavádzajúcu informáciu pána ministra.
Hospodárenie Sociálnej poisťovne za prvé štyri mesiace vyvíja veľmi dobre aj napriek tomu, že to boli mesiace najsilnejšej pandémie. Lepšie skončilo aj hospodárenie minulý rok a poisťovňa má z neho k dispozícii najviac o 109 mil. eur. Aj teda napriek silnej druhej vlne za prvé štyri mesiace má Sociálna poisťovňa príjmy, aj výdavky plus - mínus v súlade s rozpočtom. Po transfere 600 mil. z rozpočtu vlády disponuje v máji zdrojmi, fondami vo výške 800 mil. eur už po vyplatení dávok v máji, čo je výborná pozícia Sociálnej poisťovne.
Sociálnu poisťovňu takisto čaká znižovanie výdavkov na pandemické OČR, pretože v máji sú všetky deti do 11 rokov v školách. Rovnako sa do zamestnania a do otvorených prevádzok vracajú od mája zamestnanci a klesnú aj nároky. A klesajú aj nároky na pandemickú PN. V súlade s rozhodnutím vlády alebo s rozhodnutiami vláda končí aj predlžovanie výplaty dávok v nezamestnanosti. A štvrtou, veľmi dobrou, správou je vývoj na trhu nezamestnanosti s vysokou ponukou voľných pracovných miest a tiež stabilizácia počtu nezamestnaných, ktorú sme videli už v tomto mesiaci. Sezónne nás čaká obdobie vyššej zamestnanosti, podpisovania dohôd a vyšších odvodov, samozrejme, aj do Sociálnej poisťovne. To všetko vytvára dobrú pozíciu pre ďalšie mesiace (Zaznievanie gongu.) Sociálnej poisťovni. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte. Páni poslanci, prosím, kľud v sále.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Toto bolo a je naše zdôvodnenie, prečo nepotrebujeme v aktuálnej zmene dofinancovávať Sociálnu poisťovňu. A teda vieme z tej spomínanej sumy takmer 3,5 mld. v tomto prípade škrtnúť cca 140 mil. bez toho, aby sme ľuďom zobrali čo i len jedno euro. Je to o presnejších predikciách a o zodpovednom hospodárení. Takto sa vieme baviť o ďalších položkách, ale v danom časovom rozsahu ich nestihnem veľa spomenúť.
Spomeniem aspoň položku 500 mil,, ktorá je tam ako presun do štátnych finančných aktív. Nenavrhovali sme jej zrušenie, ako zavádzajúco tvrdil pán minister financií. Navrhovali sme presun do budúcoročného rozpočtu buď celej sumy alebo na rokovaniach ako kompromis, že by sme nechali v tomto navýšení 100 mil. a zvyšok by sa presunul do budúceho roka. Prečo? Pretože sme presvedčení, že táto rezerva, ktorá je na zlyhanie štátnom zaručených koronaúverov v sume cca 1,7 mld. sa v tomto roku v žiadnom prípade nemôže minúť v sume 500 mil. eur. A už len preto, že koronaúvery sú počas prvého roka bezúročné. A teda v tomto roku veľká väčšina z nich ani nebude mať ešte termín, prvý termín splácania. Zase je to teda o presnom posúdení situácie. Navyše v tomto prípade i záložné riešenie v prípade akútnej potreby je možné tieto financie presunúť uznesením vlády.
Ešte ku príjmom. Príjmy máme zle narozpočtované. A takto rozpočet nemôže ísť do sveta. Nemôže. Zhrniem to do jednej vety. Potrebujeme vo väzbe na aktuálny vývoj externých svetových , ale aj domácich faktorov novú aktuálnu a konsenzuálnu prognózu vývoja makroekonomických ukazovateľov Slovenska na rok 2021, samozrejme ideálne s výhľadmi na roky 2022 - 2023. Vo väzbe na túto prognózu potrebujeme zreálniť výšku očakávaných príjmov verejnej správy, daní, odvodov a nakoniec aj výdavkov. Nie je to úloha na dva dni, ale potrebujeme pozerať pred úpravou rozpočtu na realistickejšie a aktuálne dáta o príjmoch verejnej správy. Celkové daňové príjmy máme o 15 % vyššie ako pred rokom. Vlani k 31. 5. 4,072 mld. Tento rok, už dnes, ešte nie je koniec mesiaca, 4,694 mld. eur, čo je 15-percentný nárast. A dnes už aj viackrát spomínaná daň z pridanej hodnoty. Vlani k 31. 5. bol celkový výber 2,278 mld. eur. Tento rok ku dnešku 2,798 mld. eur. Z kalkulačky vylezie 22,8-percentný nárast. V rozprave som použil predpoklad k 31. 5. a ten predpoklad som dal na 2 850 000 000 eur. Môžme si pozrieť, za dva, za tri dni to budú jasné, čo je 25-percentý nárast.
Toto všetko v čase zúriacej druhej vlny, to sa bavíme o prvom kvartáli. A čo je na tom dobré, nielen pre SaS, pre celú vládu, pre nás všetkých ako tu sedíme, že vieme pri rovnakých sadzbách aj za veľmi ťažkého obdobia vyberať vyššie dane. To znamená napríklad v prípade dane z pridanej hodnoty, že sa podľa všetkého zastavila, neviem, či väčšina ale veľa tých kolotočových schém a jednoducho menej sa kradne. To na toto buďme všetci hrdí. S týmito správami a dátami však musíme zodpovedne pracovať
===== vyberať vyššie dane. To znamená, napríklad v prípade dane z pridanej hodnoty, že sa podľa všetkého zastavila, neviem, či väčšina, ale veľa tých kolotočových schém a jednoducho menej sa kradne. To na toto buďme všetci hrdí. S týmito správami a dátami však musíme zodpovedne pracovať a zodpovedne pripravovať novelu rozpočtu. Len podotýkam, že aktuálna prognóza, na základe ktorej teda je vyrobená aktuálna zmena rozpočtu a teda to je posledná daňová prognóza, pracuje s poklesom výberu dane z príjmu o 3 %. S poklesom.
Ja po jednej stránke chápem pána ministra financií, že nechce reflektovať na realitu zvýšených príjmov, vytvára si šedú zónu na nadpríjmy, takto to robili aj naši predchodcovia a my sme im všetci spoločne, ktorí sme tu boli z opozície, rozprávali, že takto sa to nerobí, no tak teraz za SaS hovorím to isté. Takto sa to nerobí. Vidia to ratingové spoločnosti, vidia to finančné trhy. Synonymom financií, slova financie musí byť aj jej presnosť. Presnosť. To je to, čo potrebujeme.
No a ešte posledná veta ku vytvoreným nepomenovaným rezervám. Práve aj európsky pakt stability hovorí, že čím v rizikovejšom stave sú verejné financie, tým presnejšie musí byť rozpočtovanie. Ako prvé sa vždy škrtajú nerozlíšené rezervy.
Teraz sa pozrime na naše hospodárenie. Dáva to logiku. Ak som zodpovedný hospodár a nevytváram deficity, nikto nemusí riešiť, že vytváram rezervy pre prípadné riziká. Ak som však chronický vytvárač dlhov, tak sa nečudujme, že mi všetci pozerajú na prsty, keď mám vytvorené rezervy a nehovorím o nich, na čo sú. No ja osobne sa v takom prípade bojím ďalšej atómovej zbrane.
Dobrým riešením v tomto kroku by bolo schváliť len nevyhnutné výdavky, ktoré je potrebné realizovať v kapitolách, kde sme skutočne na hrane. Je kľúčové, aby sme výsledný deficit udržali na tých 6-7 % hrubého domáceho produktu. Nemôžeme ísť gréckou cestou, nemôžeme.
Daný predložený návrh zvýšenia deficitu rozpočtu SaS nevie a nemôže podporiť. Zdržíme sa.
Ďakujem pekne za pozornosť.
27. 5. 2021 15:32:16 - 15:34:16 28. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní - 27.05.2021 Tlač 531 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
25.
Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, klamstvo by nemala byť pracovná metóda. Aspoň pár príkladov, koľko stihnem.
Ku včerajšku tá dépeháčka, ku včerajšku bolo vybratých 2 mld. 628 miliónov, ale ten paradox je, že ku koncu mesiaca ono to stúpa. Ku dnešku je to už 2, 798 miliónov, to znamená o 180 miliónov viac a do konca mesiaca to bude ešte o ďalších 100 miliónov viacej. A potom treba dať do kalkulačky a pozrieť to moje číslo, nakoľko som hovoril ku koncu mája.
Deficity, dnešné deficity sú budúce dane. Takto jednoduché to je. A ak budeme dnes súhlasiť s deficitmi, pán minister, o pol roka nám budeš hovoriť, že musíme súhlasiť s vyššími daňami, lebo sme súhlasili s vyššími deficitmi. Nebudeme súhlasiť so zvýšením daní.
A stihnem možno ešte jednu takú alegóriu, ono sa to hodí, keď si spomínal ten film The Kid. Je to, je to ten klam rozbitého okna. Že v ekonómii je chyba brať do úvahy len uskutočnené, teda viditeľné konania a nebrať do úvahy neuskutočnené, teda neviditeľné konania, teda alternatívne použitia zdrojov. A aj o tom je táto debata. Použijem príklad presne ten, ktorý kedysi použil pán Frédéric Bastiat, opisuje majiteľa obchodu, ktorému rozbije okno malý chlapec. Napriek tomu, že s ním veľa ľudí súcití, čoskoro začnú namietať, že rozbité okno vlastne znamená prácu pre sklára. Ten si môže za zarobené peniaze kúpiť chlieb, čím odmení pekára, ktorý si vďaka tomu bude môcť kúpiť topánky, zo zarobených peňazí si potom obuvník môže zakúpiť ďalší tovar a tak ďalej. Nakoniec týmto spôsobom myslenia možno prísť k výsledku, že malý chlapec nebol vinný z vandalizmu, ale zapríčinil pozitívny ekonomický vývoj, ktorý vytvoril eko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
27. 5. 2021 11:43:45 - 11:45:45 28. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia - 27.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, ďakujem za všetky poznámky tie kritické, aj tie menej kritické. Skúsim aspoň niečo čo stihnem a začnem od konca. Pani kolegynka Mierna, no, príjmy ono to tak nefunguje, že teraz môže prísť poslanec a zvýši príjmy rozpočtu, dá pozmeňovák. Do ako príjmov rozpočtu môže ísť len to, čo výbor pre daňové prognózy naprognózuje, hej. Čiže takto to nejde a to je to presne to čo hovoríme. Počkajme na júnovú prognózu daňového výboru, to čo oni povedia, to sú záväzné čísla, ktoré vedia byť dané do rozpočtu a následne už potom to je tak ako hovoríš a máš pravdu. Dobre. A MH Invest, druhá vec. Áno, je to 120 mil. a je to nejaké vyriešenie základného imania, či čoho. Ono to pochádza ešte z čias pána Počiatka. To má normálne, že to je bradatý dlh, nazvime to.
A prvé čo sme aj my povedali, že veď riešime COVID. Toto je jasne ne COVID. Otázka je, prečo sme to nedali do rozpočtu 20-21, veď mal byť rozpočet pravdy, mohlo to tam byť. Alebo potom, a to je naše stanovisko, veď toto vie počkať do ďalšieho. Dajme to do ďalšieho, nerobme to teraz v strede roka. Veď to s COVID-om nemá nič.
Marek Šefčík, kolega, len vysvetlenie jedno. Asi sme sa nerozumeli. Nie šetriť, ale v ťažkých časoch treba za tú pomoc vytvárať predpoklady, aby bolo fungovanie efektívnejšie v budúcnosti. Použijem to na tých železniciach. Áno, ak sme im narozpočtovali len polrok, no tak je samozrejmé, a to sa zhodneme so všetkými, že budú peniaze potrebovať aj na druhý polrok, bohužiaľ. Rok má dva polroky. Ale keď už im dávame dodatočné peniaze a navyše sanujeme stratu z roku 2019, čo zasa nemá nič s COVID-om, tak chcime niečo za to. Reštrukturalizáciu, efektívnejšie fungovanie, menej zamestnancov a možno aj vyššie ceny cestovného, hej. To takto som to myslel. Nie že šetriť, že škrtať teraz v tomto momente.
27. 5. 2021 11:10:04 - 11:21:15 28. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia - 27.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR -  
práve vzrástli o 8,6 %, to bol prosím pekne, druhý najvyšší rast platov v akomkoľvek odvetví, všetky súkromné do toho započítané. Najviac mali IT-čkári, nečudujme sa, veď ten rok bol v znamení teda Home Officu, IT riešení, všetkého. Tým rástli platy plus, mínus 10 %, druhé boli štátni úradníci. No, veľké zamyslenie, hej, či by sme nemali trochu na sebe šetriť. Čiže potrebujeme, potrebujeme v takýchto výdavkoch klesať, nie rásť. Nemôžeme dať namiesto 10 mld. eur na platy v roku 21 o ďalšiu miliardu viac, nemáme ju. Je to špirála deficitov z výdavkov, z dlhov z deficitov a nákladov z dlhov. Dlhy sú dneska, áno financujú sa lacne, ale to nebude vždy, to nebude vždy. Toto je mimoriadna situácia, nie to, že splácanie dlhu má svoje dosť výrazné náklady. Potrebujeme pána ministra financií, aby nám vysvetlil, prečo takéto úpravy bez reforiem navrhuje a aby nám povedal ako krajinu po sklonku druhej vlny vyvedie z vysoko deficitného hospodárenia. Nie je možné dávať automaticky opakovane súhlasy na ďalšie, ďalšie výdavky bez vysvetlení, bez diskusie, bez oponentúry.
Ja som presvedčený, že máme naviac ako krajina, a teraz presne teraz je ten správny čas, aby sme diskutovali a rozprávali sa o zodpovednom financovaní krajiny. V dobrých časoch, to sme zasa, to máme tú skúsenosť, sa nikomu nechce šetriť, každý si ich chce užívať. Práve tie zlé časy sú časmi, kedy treba robiť reformy a treba nastaviť tie parametre, aby, aby tá krajina v tých dobrých časoch dokázala fungovať lepšie, lacnejšie. Máme aj veľa dobrých správ, aby som nebol len kritický. Máme veľa dobrých správ, len ich nevidím ich v úprave rozpočtu. Viete, pred navyšovaním výdavkov sa každá domácnosť, každá obec, každé ministerstvo, ale aj štát musí pozrieť, či existujú aj dobré trendy, či je nejaký výhľad na vyššie príjmy, a tým pádom schopnosť navrhované vyššie výdavky kryť dodatočnými príjmami. Takto to rodiny robia. Keď si chcem niečo kúpiť, musím pozerať, či na to mám.
Úpravou rozpočtu vysielame signál ratingovým agentúram, investorom a bankám, odbornej verejnosti, ale aj občanom krajiny. To si uvedomujme! Oni nás sledujú. Zmena rozpočtu je jedným z najdôležitejších parametrov, ktoré proste ratingové agentúry, ale aj investori, všetci sledujú. Potrebujeme si budovať povesť zodpovedného hospodára, ktorý rozumie makroekonomickým trendom vo svojej krajine. Hospodára, ktorý investorom predáva pozitívny kredit krajiny a je poslom dobrých správ. Vidím množstvo dobrých trendov a aj čísel, ale návrh rozpočtu ich aj napriek našim, našim žiadostiam neobsahuje. Príjmy sú rozpočtované na rovnakej úrovni ako boli prijímané v pôvodnej verzii rozpočtu v decembri 2020, ubehol polrok, dámy, páni, šesť mesiacov, sme na sklonku druhej vlny pandémie. Teraz máme za týždeň menej ako tisíc infikovaných, nie 50 tis. ako sme ich mali v špičke na prelome rokov. To má samozrejme vplyv na fungovanie ekonomiky. Uvediem pár pozitívnych dát, trendov čísel ohľadom roku 2020. Prognózy ministerstva financií boli pre rok 2020 pesimistické v poklese hrubého domáceho produktu.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, pán minister, prosím, môžem vás upozorniť, ... nasadiť rúško, sme na kamerách a vidia to ako zlý príklad naši spoluobčania. Ďakujem.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
No, prognózy boli teda v roku v poklese DPH pesimistické, našťastie sa nenaplnili. Rozdiel bol asi 5 mld. eur a navyše teraz ešte aj došlo k revízii výšky hrubého domáceho produktu v bežných cenách, a ten pokles je za minulý rok len 4,8 %. To je vzhľadom k situácii veľmi dobré číslo. Takisto prognózy ministerstva financií ohľadom výšky daňových a odvodových príjmov a hlavne dane z pridanej hodnoty v roku 2020 boli rovnako pesimistické a dopadli sme ďaleko lepšie, takmer o 1,5 mld. eur. Takisto aj schválený upravený rozpočet na rok 2020 s deficitom 11 mld. skončil lepšie o 4 mld. eur. To už tu padlo, len chcem poznamenať, nič sme neušetrili, to nie je správna rétorika. My sme len mali teda vyššie daňové príjmy na jednej strane a navyše sme nevedeli zrealizovať plány na stimuly do ekonomiky, preto sme ten deficit mali nižší. Poďme ohľadom k roku 2021, druhá vlna pandémie odchádza skôr ako boli očakávania, sme v top troch krajinách poklesu v Európe, takže tá situácia je veľmi dobrá, to má vplyv na ľudí, na ekonomiku, to, to je veľmi dobré.
Oživenie ekonomiky nastáva skôr ako boli prognózy, či už domáca spotreba, alebo export výrazne ožíva. Veľmi dobrá správa. Daňové príjmy a zvlášť výber dane z pridanej hodnoty sa vyvíja ďaleko lepšie a už v piatom mesiaci, ako, ako teda očakáva rozpočet a už v piatom mesiaci sme teda za január až máj, bude výber o takmer 25 % vyšší ako v rovnakých mesiacoch minulého roka. Aj toto sú dôležité informácie pri zmene rozpočtu. To tiež treba povedať a nastaviť. Veď, keď my prijmeme takúto zmenu na základe starých dát, veď tí analytici sa budú čudovať, prečo robíme v máji zmenu rozpočtu na základe starých, marcových prognóz dát. Toto, to je veľmi dôležité. Dobre, rozpočet nám ráta napr. teda s nárastom príjmu, dane z príjmu o 3,5 %. Ešte raz, my sme už teraz na 25, ono sa to možno trošku spomalí, ale výrazne lepšie sa vyvíjajú ako je plánované.
Správa výboru pre daňové prognózy z marca, s ktorou asi teda sa rátalo pri tomto, tá hlási pokles 2 %, hej. To nemôžme na základe takej správy, ktorá hovorí o poklese, realita je úplne vyššie, to musíme reflektovať. Celé daňové príjmy je teda potrebné opraviť a dobrou správou je, že ich vieme navýšiť, hej. Vývoj za 5 mesiacov tohto roka a navyše teda z toho, že tie tri mesiace tam bol lockdown, to všetko zakladá proste argumenty pre pozitívnu prognózu. Rast DPH je aj vzhľadom na revíziu skutočností v roku 2020 potrebné očakávať vyššie a aj jeho nominálnu výšku v bežných cenách je potrebné opraviť. Prečo je to dôležité, lebo teda aj verejný deficit aj celkový dlh dávame do pomeru k nominálnej výške hrubého domáceho produktu. To, čo nejak očakávame, proste by mal byť hrubý domáci produkt vyšší o takmer 2 mld. eur. To je samozrejme výrazná zmena. Takisto deflátor hrubého domáceho produktu bude vyšší ako boli očakávania.
Ale poďme ešte, aby som stihol aspoň Sociálnu poisťovňu. Pretože v navrhovanej zmene rozpočtu je tam asi štyri až päť riadkov, ktoré sa týkajú vlastne Sociálnej poisťovne, dokopy je to vlastne navýšenie rozpočtu u Sociálnej poisťovne asi o 145 mil. a zasa treba sa pozrieť, Sociálna poisťovňa je vo veľmi dobrom stave. Jej hospodárenie už vlaňajšie dopadlo veľmi dobre. Skončili vlani aj vlani nebol ľahký rok, sa dá povedať, skončili s prebytkom o 109 mil. vyšším ako sa, ako sa teda očakávalo. S tým, že samozrejme zodpovedne bola našou vládou dofinancovaná počas roka, myslím, že 970 mil. bol transfer Sociálnej poisťovne vlani, no ale teda pozrime sa na prvé štyri mesiace, ktoré máme zhodnotené. Sociálna poisťovňa má napriek silnej druhej vlne, a teda to gro bolo v tom januári, februári, má výdavky plus, mínus v súlade s rozpočtom, pričom zo štátu, z pôvodného schváleného rozpočtu, ktorý máme pre tento rok bolo 839 mil. dofinancovania, zasa veľmi zodpovedné, super, tak sme sa nachystali aj takto na tú vlnu. Dostali transfer len, len dostali dve tranže 600 mil., pričom teda tých druhých, teda tých 300 mil. dostali teraz v máji. To znamená majú ich k dispozícii a zlepšuje ich hospodárenie. Ešte stále majú v pôvodnom rozpočte 239 mil. nachystaných, ak by bolo treba.
My nehovoríme ako to tu bolo prezentované, že, že nemáme vyplatiť pandemickú OČR, alebo pandemickú PN-ku, samozrejme, že máme, veď sme si to tu schválili, tak, a to treba. My len hovoríme, že Sociálna poisťovňa je vďaka zodpovednému hospodáreniu aj manažmentu, ktorý tam dala naša vláda samozrejme, hospodári zodpovedne, a v tomto momente žiadne ďalšie dofinancovanie nepotrebuje, lebo sme to dofinancovanie spravili už v pôvodnom rozpočte a stačí to. Takže toto, toto sú dobré správy a dobré je v tom, že ak teda my budeme, a to je tá zodpovednosť, veď keď to nepotrebuje, tak ich pochváľme a nepridávajme tam tie sumy. No a keď príde tretia vlna a bude strašne zle, tak proste, tak dobre, tak si sadneme a nájdeme cestu ako to vyriešiť. No asi viacej toho už toho veľmi nestihnem. Dobre, poviem ešte, ešte posledné, posledné slovo k Sociálnej poisťovni. Treba vnímať ešte to, že veď tá Sociálna poisťovňa mala fakt teraz tie najťažšie štyri mesiace. Už teraz klesol aj počet ľudí na PN-kách, na pandemických PN-kách, na OČR-kách, veď sú všetky deti v škole. Čiže aj toto treba vnímať. O tomto sú tie prognózy, veď my nemôžme zobrať tie výdaje za tieto štyri mesiace, vynásobiť to tromi a povedať, že to bude celý rok. No nebude, lebo ten, ten rok proste už ideme do dobrých časov. Áno, možno bude druhá vlna, teda tretia vlna, ale za A bude slabšia a za B to sa nebude realizovať všetko v tomto roku. Takže ukončím to tým, že veľká pochvala hospodáreniu Sociálnej poisťovne, veľká pochvala vláde, že už v pôvodnom rozpočte bola správne nastavená a nepotrebujeme napr. teraz ju dofinancovávať ďalším transferom. Ďakujem pekne za pozornosť.
27. 5. 2021 10:50:48 - 11:21:04 28. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia - 27.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v úvode môjho vystúpenia chcem poďakovať za vytvorený priestor na rokovania o novele rozpočtu. Z takej tej absurdnej situácie, kedy v jeden utorok bola koaličná, v stredu schválila vláda a vo štvrtok bolo plánované schválenie v skrátenom konaní v parlamente aj bez prítomnosti pána ministra financií, sme sa dostali do ďaleko rozumnej, rozumnejšej situácie, kde teda sme za tie necelé dva týždne prešli diskusiami k samotnému návrhu, prešli sme obsah dokumentov, tabuliek, teda materiál, o ktorom rokujeme. Tento čas sme využili aj na zbližovanie stanovísk, vysvetľovanie, hľadanie kompromisu.
Bohužiaľ, hneď na úvod musím povedať, že kompromis sa nám nepodarilo nájsť, čo ma teda veľmi mrzí a ono je to, život nestojí na dvoch základných krajných riešeniach, že nič, žiadna zmena rozpočtu, alebo všetko, čo koho kedy napadlo v obrovských číslach. Celý čas sme sa snažili nájsť kompromisné riešenie tak, aby sme zvládli účet za COVID, v tom sa zhodneme aj s pánom ministrom, dokonca aj s opozíciou, ale zároveň tak, aby sme nezruinovali verejné financie, pretože zlý stav verejných financií nie je vyriešenie problému COVID-u, alebo možno je to vyriešenie problému COVID-u, ale vytvorenie problému nového ešte väčšieho a ešte ťažšie riešiteľného. To musíme mať vždy všetci na pamäti pri tvorbe akéhokoľvek rozpočtu a akejkoľvek novely.
Aj z tejto situácie vidieť, ako nie dobrý nástroj je prijímanie novely rozpočtu v skrátenom legislatívnom konaní a jeho predloženie bez dohody. Aj napriek teda času, ktorý bol vytvorený, sa ohradzujeme voči rozhodovaniu o miliardách nás všetkých občanov tejto krajiny v takto krátkom čase. Hneď navrhujem alebo dávam aj možné riešenie. Ak sa nevieme dohodnúť na parametroch, tak si počkajme na aktuálne prognózy, či už daňovú prognózu, ekonomické prognózy a urobme úpravu rozpočtu, lebo áno, treba ju urobiť. Urobme úpravu rozpočtu na základe aktuálnych dát. A potom platí aj tá ďalšia výhrada, ktorú aj pán minister spomínal, no čím presnejšie a aktuálnejšie dáta máme, následne tým nižšie môžu byť rezervy. Prečo? Pretože na základe správnych a aktuálnych dát je rozhodovanie presnejšie. A tá neistota, neurčitosť sa výrazne zmenšuje.
Treba si uvedomiť, kolegyne, kolegovia, že my nie sme v bode nula, my nemáme rozpočet, ktorý by bol vyrovnaný a teraz sa bavíme o 3,5 miliardách, že ho navyšujeme ten deficit, len ak medzi rečou 3,5 miliardy je polovica ročného výberu DPH. Všetci, všetky bloky firmy, ľudia, to je cca 7 miliárd. My teraz navyšujeme o 3,5 miliardy. Ale ako som povedal, nie sme v bode nula. My sme rozpočet robili ako rozpočet, ktorý mal byť pripravený do nejakej formy druhej vlny, preto sme aj my strana SaS ho podporili a tých 8 miliárd deficitu malo pokryť veľkú časť výdavkov na COVID, vrátane tam bola ešte aj teda miliardová rezerva, ale tá bola definovaná, ak bude druhá vlna COVID-u dlhšia alebo silnejšia, to znamená i z tých siedmich miliárd my už časť toho účtu v reštaurácii by sme mali byť schopní zaplatiť. Áno, ten účet bol ale väčší, s tým súhlasíme.
Takisto ma, mrzí ma odborne z časových dôvodov neexistujúca oponentúra z odborných kruhov. Na to skutočne v priebehu tých necelých dvoch týždňov nebol priestor. Nestihla sa NBS vyjadriť ku zmene, takisto Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, už spomínaný výbor pre daňové prognózy a teda, keďže dokumenty nemáme, nemohli sme ich ani prerokovať či už na koaličke, či...
===== neexistujúca oponentúra z odborných kruhov. Na to skutočne v priebehu tých necelých dvoch týždňov nebol priestor. Nestihla sa NBS vyjadriť ku zmene, tak isto rada pre rozpočtovú zodpovednosť, už spomínaný výbor pre daňové prognózy a teda keďže dokumenty nemáme, nemohli sme ich ani prerokovať či už na koaličke, či už v odbornej verejnosti alebo teda aj na výbore. Len pripomeniem, že napríklad dva, tri dni dozadu bolo plenárne zasadnutie tripartity a v podstate podobné výhrady prezentovali aj oni, dokonca sa zhodli vlastne aj zamestnávatelia aj s odborármi, a tieto výhrady vlastne prezentovali plus mínus spoločné. Zároveň chcem veľmi poďakovať všetkým pracovníkom ministerstva financií za všetky odpovede na otázky, ktoré sme mali, za bližšiu a podrobnú špecifikáciu položiek a za ich odôvodňovanie. Myslím si, že sa potrápili veľmi a urobili veľmi, veľmi dobrú robotu. Veľa vecí sme si vysvetlili, aj preto sme naše stanoviská, veď hľadali sme kompromis, vysvetľovali sme veci, takže sme sa posúvali a bohužiaľ, ale treba povedať a teda, bohužiaľ treba povedať, že z tých vysvetlení podrobných a správnych vyplýva to, na čo sme viackrát poukazovali, že financie mohli a mali byť použité oveľa efektívnejšie. Áno, dnes je všetkým jasné, aj strane SaS, že účty musíme platiť. Základom, aby fungovala krajina je, štát si musí za svoje účty dostať a zaplatiť ich. Čiže aj keď nesúhlasíme s výdavkom, lebo máme pocit, že mohol byť efektívnejší, alebo iný, alebo menší, dnes v tých kovid položkách aj my hovoríme, samozrejme, vyšla faktúra, treba ju zaplatiť.
Stále v tom návrhu však hovoríme o veľkých, veľkých sumách, pán minister ich už spomínal pri položkách, teda ktoré sa volajú rezervy, hej, položky, ostatné výdavky, rezervy. Nie sú presne špecifikované. Ten rok možno spôsobil, že taká tá citlivosť na výdavky, na to, aká je to suma, sa úplne akoby otupila. Áno, krajiny, štáty musia pomáhať, je to tak, ale vždy majme na pamäti, že to sú stále peniaze, top všetko čím dnes pomáhame, bude treba vybrať od ľudí. Dnes požičať, zajtra vybrať od ľudí a splatiť. A ja tu možno tak na úsmev poviem, ja si pamätám ako sa tu bývalý pán predseda parlamentu pán Danko, čo sa tu natrápil, než získal dodatočných 50 miliónov na nejaké jeho priority. My tu dneska strieľame stovky, stovky miliónov, tam 300 miliónov rezerva, tam 300 miliónov, tam máme 500 miliónov, to sú veľké, obrovské, obrovské čísla, to prosím túto citlivosť si zachovajme. Konkrétny príklad. Dozvedeli sme sa, teda z tých podrobných a presných tabuliek, len antigénové testovanie nás už stálo takmer 500 miliónov. Napríklad ale na pandemické péénky, očeerky sme dali v roku 2021 za 4 mesiace menej ako 160 miliónov eur. Nemíňali sme financie efektívne na pomoc postihnutým sektorom a segmentom ekonomiky, neposielali sme ju kovidom postihnutým, pozitívne testovaným, ale sme ich opakovane testovali a ešte stále testujeme, aj keď áno, treba povedať, že už menej. Testovaním nebola vykúpená sloboda pohybu, ale pravdepodobne sme pohybom prispeli k väčšiemu počtu postihnutých pozitívnych. Bude dobré sa pred prípadnou treťou vlnou pripraviť a to zasa tu poviem, že aj my vnímame samozrejme, že tretia vlna môže byť, sú predpoklady, že bude nižšia, že ju aj vďaka očkovaniu a všetkým skúsenostiam zvládneme oveľa ľahšie, ale teda môže byť. To znamená, musíme sa na ňu veľmi poctivo pripraviť, ale tak, aby sme teda neopakovali chyby, ktoré sa nám podarili a podarili sa nám nejaké a zároveň dokázali implementovať každú jednu dobrú skúsenosť. Aj tých dobrých skúseností bolo veľa, takže máme, máme čo implementovať, máme čo dobré použiť aj v tretej vlne. Prečo? Pretože v poslednom rade ide o peniaze, financie, akokoľvek to už nazveme. Išlo, ide a aj v budúcnosti pôjde o miliardy. O miliardy nás všetkých. Každé euro, o ktorom tu my rozhodujeme, musel niekto zarobiť, musel sa ho vzdať a úplne úprimne očakáva, že zaňho dostane čo najefektívnejšie a najkvalitnejšie služby štátu. Je to fakt obrovská suma, na ktorú sa všetci musíme poskladať. Diskutovať potrebujeme nielen o tých položkách, ktoré sú v návrhu spomenuté, ale aj o tých, ktoré veľmi pravdepodobne v tom návrhu chýbajú. Čo nám chýba, je absolútne pohľad na príjmovú stránku rozpočtu. To stále napriek meniacej sa situácii v rozpočte príjmová stránka zostáva rovnaká a vôbec sa jej nevenovali ani diskusie, ale ani samotne samotná novela. Zároveň do materiálu a to neviem ako dopadne, ale teda počas rokovaní doňho pribúdali ďalšie a ďalšie položky a tu treba povedať, lebo kto na tých rokovaniach nebol, tak to nemôže vedieť, nahrádzali položky, ktoré sme na základe argumentov a spresnení dokázali teda buď to odstrániť tie položky, alebo znížiť ich sumu. Čiže tie rokovania zasa mali jednoznačne význam. Zoberiem len jednu položku, platby subjektom hospodárskej mobilizácie, ktoré v pôvodnom návrhu počítali, že teda navýšenie rozpočtu o 160 miliónov, sedeli sme s ľuďmi z ministerstva zdravotníctva, tak isto veľká vďaka za ich materiály, za ich podklady, za ich čas, prišli sme k tomu, že suma je teda vyššia ako potrebná. Dnes je v tom materiáli napísaných 92 miliónov. Zníženie o 68 miliónov. A aj v tejto sume je ešte stále 20 miliónová rezerva. 72 miliónov bolo už teda použitých na platby subjektom hospodárskej mobilizácie, to je ten účet, ktorý samozrejme treba zaplatiť, to nikto nespochybňuje, ale keďže sme zodpovední, ministerstvo financií je zodpovedné, tak tam je ďalšia 20 miliónová rezerva na prípadnú tretiu vlnu v tomto roku. Čiže aj takto to treba vnímať, tie diskusie aj v tomto mali význam.
Podotýkam, že predložený návrh je zakomponovaný v programe stability, ktorý je teda výborným materiálom popisujúcim súčasnú situáciu a plány vlády na najbližší rok, program stability je rozsiahly, podrobný, ale smutný materiál. Schválila ho vláda a teda poslali sme ho tak ako máme do Európskeho parlamentu, alebo do Európskej únie a tak nejak neočakávam aplauz, naopak, očakávam pripomienky a kritické hodnotenie zo strany Európskej únie.
V úprave rozpočtu navrhované navýšenie deficitu o 3 a pol miliardy eur nie je dobrým nápadom. Financovanie navýšených výdavkov z dlhu nie je dobrou variantou. Pokračovanie vo vysoko deficitnom hospodárení štátu v roku 2021 ešte raz zopakujem, z deficitu 8 miliárd sa posúvame na deficit 11,5 alebo inak, z výdavkov do teraz plánovaných 24 miliárd sa dostávame na 27 a pol. Podotýkam príjmy rozpočtu sú necelých 16 miliárd. My sme už v stave, že sa pomaly blížime, že minieme raz toľko ako dokážeme počas roka vybrať, to si ľudia porovnajme s rozpočtom rodiny, ako dlho budeme môcť fungovať, keď budeme počas roka míňať o dve tretiny viacej ako dokážeme zarobiť a toto nemôže dlho fungovať. Čiže ak teda budeme pokračovať vo vysoko deficitnom hospodárení v tomto roku, ale bohužiaľ, výhľad je, že aj v roku 2022, je to cestou do pekla.
Veľmi otvorene hovorím o tom, že Slovensko a naša vláda sa potrebuje držať svojich záväzkov opatrného míňania financií. Tak ako sme to sľúbili aj v PVV, cez to potrebujeme konsolidovať rozpočtové hospodárenie, investovať do reforiem, nielen do sanovania dier, deficitov a strát. To by sme sa veľmi rýchlo dostali do vlaku smer Grécko. My dnes stojíme na nástupišti, kde je tá menovka, že Grécko. My z tohto nástupišťa potrebujeme zísť a potrebujeme nájsť nástupište, kde bude napísané zodpovedné rozpočtové hospodárenie a konkurencie schopnosť. To je cesta, na ktorú potrebujeme nastúpiť, to je vlak, ktorý nám nesmie ujsť. Po deficite 6 % v roku 2020 v plánovanom deficite 10 % hrubého domáceho produktu pre rok 2021 ak prijmeme túto zmenu rozpočtu, následne máme plánované 5 % pre budúci rok a cca 4 % pre rok 2023, by sme za aktuálne volebné obdobie všetci ako tu sedíme zanechali po sebe deficity v kumulovanej výške 25 % hrubého domáceho produktu. To nebol náš plán, to nesmie byť náš plán, toto nemôžme urobiť, my musíme urobiť všetko pre to, aby tie čísla vyzerali inak. Ak by Slovensko nemalo zavedené euro, vďaka Bohu, že ho máme, tak by vysoko deficitné hospodárenie už teraz tlačilo na zníženie kreditu a ratingu krajiny, ak by sme mali korunu, dnes by sme čelili tlakom na devalváciu koruny, úrokové sadzby by rástli a už z toho všetkého by vyplývala inflácia. A pri vysokom zadlžení a zadlžovaní sa domácností by tieto vysoké úrokové sadzby viedli k žalostnej finančnej situácii rodín a samozrejme kde sú ľudia v zlej situácii, je aj celá krajina v zlej situácii. Záchranná brzda v podobe Európskej centrálnej banky, jej implicitných nákupov nášho dlhu a existencia samotného eura ale nemôžu byť ospravedlnením nášho postupu. Trvalé aj vysoké deficity sú cestou zadlžovania našich detí bez realizovania zúfalo potrebných reforiem, toto je proste nezodpovedné. My ako strana SaS sa skutočne nemôžme a nechceme sa na tomto podieľať. Musí nám byť všetkým ako tu sedíme jasné, že jedinou záchranou bude dlhodobo zníženie mandatórnych výdavkov, ale Slovensko už zažíva vďaka demografickým trendom a nízkej úrovni dôchodkov naopak tlak na zvyšovanie mandatórnych výdavkov. Nožnice sa otvárajú namiesto toho, aby sme ich zatvorili. Hovorím o dôchodkoch, sociálnej pomoci, solidarite s tými, ktorých potrebuje štát chrániť a áno, samozrejme aj financovať ich potreby. Hovorím o deťoch v nekompletných rodinách, o sociálne slabých, odkázaných, o dôchodcov. Potrebujeme im dať pocit bezpečia, byť solidárni, nesmieme ich ohrozovať. Štát musíme riadiť tak, aby bol pre nich istotou. Ak budeme vytvárať väčšie a väčšie deficity, tak im neponúkame optimistickú víziu, tie vyššie a nové, nové deficity proste by bolo len pokračovanie v tom, čo sa dialo v rokoch 2008 až 2019, kedy sa prejedala budúcnosť, nehospodárne sa šafárilo, nehospodárne sa hospodárilo a mala krajina deficity aj v časoch hojnosti. Nemôžme v tomto pokračovať, pretože práve sa nám podarí paradoxne tým najslabším najviac ublížiť. Slovensko potrebuje reformy a znižovanie výdavkov. Potrebujeme reformovať centrálnu štátnu správu, potrebujeme menej úradníkov, potrebujeme viac produktívnych pracovníkov, potrebujeme, aby sme boli dlhodobo štíhly, efektívne fungujúci štát a dobrý gazda. Slovensko krátkodobo a áno, aj okamžite potrebuje šetriť. Ja len poviem, že aj v programe stability máme prvú konsolidáciu naplánovanú na rok 2023. Dámy, páni, podotýkam, že to je volebný rok. To aj zodpovednejšie krajiny nešetrili vo volebnom roku, to si treba uvedomiť. Čiže okrem samospráv, obcí a VÚC aktuálne k šetreniu nedochádza a bohužiaľ, nemáme ho naplánované ani pre tento rok, ani pre budúci. Naopak, aj predložená úprava rozpočtu je plná sanovania strát štátnych a verejných firiem, týchto strát z minulých rokov, ďalšie oddlžovanie bez prísľubov potrebných reforiem, pokračovanie v zamestnávaní 100 tisícov úradníkov s rastúcimi platmi. Kolegovia, uvedomme si, že v roku 2020 pribudlo 10 tisíc úradníkov v štáte, nie odbudlo, pribudlo. 10 000. To nás na platoch stojí cca 300 miliónov dodatočných peňazí. Ďalšia vec je, uvedomme si, že v roku 2020, keď firmy proste prichádzali, prichádzali o svoje príjmy, o možnosť fungovať, štátne platy v štátnej správe vzrástli o 8,6 %, to bol prosím pekne druhý najvyšší rast platov v akomkoľvek odvetví, všetky súkromné do toho započítané. Najviac mali itečkári, nečudujme sa, veď ten rok bol v znamení teda home office, IT riešení všetkého, tým rástli platy plus mínus 10 %, druhé boli štátne...
=====
27. 5. 2021 10:50:48 - 11:21:04 28. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia - 27.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v úvode môjho vystúpenia chcem poďakovať za vytvorený priestor na rokovania o novele rozpočtu. Z takej tej absurdnej situácie, kedy v jeden utorok bola koaličná, v stredu schválila vláda a vo štvrtok bolo plánované schválenie v skrátenom konaní v parlamente aj bez prítomnosti pána ministra financií, sme sa dostali do ďaleko rozumnej, rozumnejšej situácie, kde teda sme za tie necelé dva týždne prešli diskusiami k samotnému návrhu, prešli sme obsah dokumentov, tabuliek, teda materiál, o ktorom rokujeme. Tento čas sme využili aj na zbližovanie stanovísk, vysvetľovanie, hľadanie kompromisu.
Bohužiaľ, hneď na úvod musím povedať, že kompromis sa nám nepodarilo nájsť, čo ma teda veľmi mrzí a ono je to, život nestojí na dvoch základných krajných riešeniach, že nič, žiadna zmena rozpočtu, alebo všetko, čo koho kedy napadlo v obrovských číslach. Celý čas sme sa snažili nájsť kompromisné riešenie tak, aby sme zvládli účet za COVID, v tom sa zhodneme aj s pánom ministrom, dokonca aj s opozíciou, ale zároveň tak, aby sme nezruinovali verejné financie, pretože zlý stav verejných financií nie je vyriešenie problému COVID-u, alebo možno je to vyriešenie problému COVID-u, ale vytvorenie problému nového ešte väčšieho a ešte ťažšie riešiteľného. To musíme mať vždy všetci na pamäti pri tvorbe akéhokoľvek rozpočtu a akejkoľvek novely.
Aj z tejto situácie vidieť, ako nie dobrý nástroj je prijímanie novely rozpočtu v skrátenom legislatívnom konaní a jeho predloženie bez dohody. Aj napriek teda času, ktorý bol vytvorený, sa ohradzujeme voči rozhodovaniu o miliardách nás všetkých občanov tejto krajiny v takto krátkom čase. Hneď navrhujem alebo dávam aj možné riešenie. Ak sa nevieme dohodnúť na parametroch, tak si počkajme na aktuálne prognózy, či už daňovú prognózu, ekonomické prognózy a urobme úpravu rozpočtu, lebo áno, treba ju urobiť. Urobme úpravu rozpočtu na základe aktuálnych dát. A potom platí aj tá ďalšia výhrada, ktorú aj pán minister spomínal, no čím presnejšie a aktuálnejšie dáta máme, následne tým nižšie môžu byť rezervy. Prečo? Pretože na základe správnych a aktuálnych dát je rozhodovanie presnejšie. A tá neistota, neurčitosť sa výrazne zmenšuje.
Treba si uvedomiť, kolegyne, kolegovia, že my nie sme v bode nula, my nemáme rozpočet, ktorý by bol vyrovnaný a teraz sa bavíme o 3,5 miliardách, že ho navyšujeme ten deficit, len ak medzi rečou 3,5 miliardy je polovica ročného výberu DPH. Všetci, všetky bloky firmy, ľudia, to je cca 7 miliárd. My teraz navyšujeme o 3,5 miliardy. Ale ako som povedal, nie sme v bode nula. My sme rozpočet robili ako rozpočet, ktorý mal byť pripravený do nejakej formy druhej vlny, preto sme aj my strana SaS ho podporili a tých 8 miliárd deficitu malo pokryť veľkú časť výdavkov na COVID, vrátane tam bola ešte aj teda miliardová rezerva, ale tá bola definovaná, ak bude druhá vlna COVID-u dlhšia alebo silnejšia, to znamená i z tých siedmich miliárd my už časť toho účtu v reštaurácii by sme mali byť schopní zaplatiť. Áno, ten účet bol ale väčší, s tým súhlasíme.
Takisto ma, mrzí ma odborne z časových dôvodov neexistujúca oponentúra z odborných kruhov. Na to skutočne v priebehu tých necelých dvoch týždňov nebol priestor. Nestihla sa NBS vyjadriť ku zmene, takisto Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, už spomínaný výbor pre daňové prognózy a teda, keďže dokumenty nemáme, nemohli sme ich ani prerokovať či už na koaličke, či...
===== neexistujúca oponentúra z odborných kruhov. Na to skutočne v priebehu tých necelých dvoch týždňov nebol priestor. Nestihla sa NBS vyjadriť ku zmene, tak isto rada pre rozpočtovú zodpovednosť, už spomínaný výbor pre daňové prognózy a teda keďže dokumenty nemáme, nemohli sme ich ani prerokovať či už na koaličke, či už v odbornej verejnosti alebo teda aj na výbore. Len pripomeniem, že napríklad dva, tri dni dozadu bolo plenárne zasadnutie tripartity a v podstate podobné výhrady prezentovali aj oni, dokonca sa zhodli vlastne aj zamestnávatelia aj s odborármi, a tieto výhrady vlastne prezentovali plus mínus spoločné. Zároveň chcem veľmi poďakovať všetkým pracovníkom ministerstva financií za všetky odpovede na otázky, ktoré sme mali, za bližšiu a podrobnú špecifikáciu položiek a za ich odôvodňovanie. Myslím si, že sa potrápili veľmi a urobili veľmi, veľmi dobrú robotu. Veľa vecí sme si vysvetlili, aj preto sme naše stanoviská, veď hľadali sme kompromis, vysvetľovali sme veci, takže sme sa posúvali a bohužiaľ, ale treba povedať a teda, bohužiaľ treba povedať, že z tých vysvetlení podrobných a správnych vyplýva to, na čo sme viackrát poukazovali, že financie mohli a mali byť použité oveľa efektívnejšie. Áno, dnes je všetkým jasné, aj strane SaS, že účty musíme platiť. Základom, aby fungovala krajina je, štát si musí za svoje účty dostať a zaplatiť ich. Čiže aj keď nesúhlasíme s výdavkom, lebo máme pocit, že mohol byť efektívnejší, alebo iný, alebo menší, dnes v tých kovid položkách aj my hovoríme, samozrejme, vyšla faktúra, treba ju zaplatiť.
Stále v tom návrhu však hovoríme o veľkých, veľkých sumách, pán minister ich už spomínal pri položkách, teda ktoré sa volajú rezervy, hej, položky, ostatné výdavky, rezervy. Nie sú presne špecifikované. Ten rok možno spôsobil, že taká tá citlivosť na výdavky, na to, aká je to suma, sa úplne akoby otupila. Áno, krajiny, štáty musia pomáhať, je to tak, ale vždy majme na pamäti, že to sú stále peniaze, top všetko čím dnes pomáhame, bude treba vybrať od ľudí. Dnes požičať, zajtra vybrať od ľudí a splatiť. A ja tu možno tak na úsmev poviem, ja si pamätám ako sa tu bývalý pán predseda parlamentu pán Danko, čo sa tu natrápil, než získal dodatočných 50 miliónov na nejaké jeho priority. My tu dneska strieľame stovky, stovky miliónov, tam 300 miliónov rezerva, tam 300 miliónov, tam máme 500 miliónov, to sú veľké, obrovské, obrovské čísla, to prosím túto citlivosť si zachovajme. Konkrétny príklad. Dozvedeli sme sa, teda z tých podrobných a presných tabuliek, len antigénové testovanie nás už stálo takmer 500 miliónov. Napríklad ale na pandemické péénky, očeerky sme dali v roku 2021 za 4 mesiace menej ako 160 miliónov eur. Nemíňali sme financie efektívne na pomoc postihnutým sektorom a segmentom ekonomiky, neposielali sme ju kovidom postihnutým, pozitívne testovaným, ale sme ich opakovane testovali a ešte stále testujeme, aj keď áno, treba povedať, že už menej. Testovaním nebola vykúpená sloboda pohybu, ale pravdepodobne sme pohybom prispeli k väčšiemu počtu postihnutých pozitívnych. Bude dobré sa pred prípadnou treťou vlnou pripraviť a to zasa tu poviem, že aj my vnímame samozrejme, že tretia vlna môže byť, sú predpoklady, že bude nižšia, že ju aj vďaka očkovaniu a všetkým skúsenostiam zvládneme oveľa ľahšie, ale teda môže byť. To znamená, musíme sa na ňu veľmi poctivo pripraviť, ale tak, aby sme teda neopakovali chyby, ktoré sa nám podarili a podarili sa nám nejaké a zároveň dokázali implementovať každú jednu dobrú skúsenosť. Aj tých dobrých skúseností bolo veľa, takže máme, máme čo implementovať, máme čo dobré použiť aj v tretej vlne. Prečo? Pretože v poslednom rade ide o peniaze, financie, akokoľvek to už nazveme. Išlo, ide a aj v budúcnosti pôjde o miliardy. O miliardy nás všetkých. Každé euro, o ktorom tu my rozhodujeme, musel niekto zarobiť, musel sa ho vzdať a úplne úprimne očakáva, že zaňho dostane čo najefektívnejšie a najkvalitnejšie služby štátu. Je to fakt obrovská suma, na ktorú sa všetci musíme poskladať. Diskutovať potrebujeme nielen o tých položkách, ktoré sú v návrhu spomenuté, ale aj o tých, ktoré veľmi pravdepodobne v tom návrhu chýbajú. Čo nám chýba, je absolútne pohľad na príjmovú stránku rozpočtu. To stále napriek meniacej sa situácii v rozpočte príjmová stránka zostáva rovnaká a vôbec sa jej nevenovali ani diskusie, ale ani samotne samotná novela. Zároveň do materiálu a to neviem ako dopadne, ale teda počas rokovaní doňho pribúdali ďalšie a ďalšie položky a tu treba povedať, lebo kto na tých rokovaniach nebol, tak to nemôže vedieť, nahrádzali položky, ktoré sme na základe argumentov a spresnení dokázali teda buď to odstrániť tie položky, alebo znížiť ich sumu. Čiže tie rokovania zasa mali jednoznačne význam. Zoberiem len jednu položku, platby subjektom hospodárskej mobilizácie, ktoré v pôvodnom návrhu počítali, že teda navýšenie rozpočtu o 160 miliónov, sedeli sme s ľuďmi z ministerstva zdravotníctva, tak isto veľká vďaka za ich materiály, za ich podklady, za ich čas, prišli sme k tomu, že suma je teda vyššia ako potrebná. Dnes je v tom materiáli napísaných 92 miliónov. Zníženie o 68 miliónov. A aj v tejto sume je ešte stále 20 miliónová rezerva. 72 miliónov bolo už teda použitých na platby subjektom hospodárskej mobilizácie, to je ten účet, ktorý samozrejme treba zaplatiť, to nikto nespochybňuje, ale keďže sme zodpovední, ministerstvo financií je zodpovedné, tak tam je ďalšia 20 miliónová rezerva na prípadnú tretiu vlnu v tomto roku. Čiže aj takto to treba vnímať, tie diskusie aj v tomto mali význam.
Podotýkam, že predložený návrh je zakomponovaný v programe stability, ktorý je teda výborným materiálom popisujúcim súčasnú situáciu a plány vlády na najbližší rok, program stability je rozsiahly, podrobný, ale smutný materiál. Schválila ho vláda a teda poslali sme ho tak ako máme do Európskeho parlamentu, alebo do Európskej únie a tak nejak neočakávam aplauz, naopak, očakávam pripomienky a kritické hodnotenie zo strany Európskej únie.
V úprave rozpočtu navrhované navýšenie deficitu o 3 a pol miliardy eur nie je dobrým nápadom. Financovanie navýšených výdavkov z dlhu nie je dobrou variantou. Pokračovanie vo vysoko deficitnom hospodárení štátu v roku 2021 ešte raz zopakujem, z deficitu 8 miliárd sa posúvame na deficit 11,5 alebo inak, z výdavkov do teraz plánovaných 24 miliárd sa dostávame na 27 a pol. Podotýkam príjmy rozpočtu sú necelých 16 miliárd. My sme už v stave, že sa pomaly blížime, že minieme raz toľko ako dokážeme počas roka vybrať, to si ľudia porovnajme s rozpočtom rodiny, ako dlho budeme môcť fungovať, keď budeme počas roka míňať o dve tretiny viacej ako dokážeme zarobiť a toto nemôže dlho fungovať. Čiže ak teda budeme pokračovať vo vysoko deficitnom hospodárení v tomto roku, ale bohužiaľ, výhľad je, že aj v roku 2022, je to cestou do pekla.
Veľmi otvorene hovorím o tom, že Slovensko a naša vláda sa potrebuje držať svojich záväzkov opatrného míňania financií. Tak ako sme to sľúbili aj v PVV, cez to potrebujeme konsolidovať rozpočtové hospodárenie, investovať do reforiem, nielen do sanovania dier, deficitov a strát. To by sme sa veľmi rýchlo dostali do vlaku smer Grécko. My dnes stojíme na nástupišti, kde je tá menovka, že Grécko. My z tohto nástupišťa potrebujeme zísť a potrebujeme nájsť nástupište, kde bude napísané zodpovedné rozpočtové hospodárenie a konkurencie schopnosť. To je cesta, na ktorú potrebujeme nastúpiť, to je vlak, ktorý nám nesmie ujsť. Po deficite 6 % v roku 2020 v plánovanom deficite 10 % hrubého domáceho produktu pre rok 2021 ak prijmeme túto zmenu rozpočtu, následne máme plánované 5 % pre budúci rok a cca 4 % pre rok 2023, by sme za aktuálne volebné obdobie všetci ako tu sedíme zanechali po sebe deficity v kumulovanej výške 25 % hrubého domáceho produktu. To nebol náš plán, to nesmie byť náš plán, toto nemôžme urobiť, my musíme urobiť všetko pre to, aby tie čísla vyzerali inak. Ak by Slovensko nemalo zavedené euro, vďaka Bohu, že ho máme, tak by vysoko deficitné hospodárenie už teraz tlačilo na zníženie kreditu a ratingu krajiny, ak by sme mali korunu, dnes by sme čelili tlakom na devalváciu koruny, úrokové sadzby by rástli a už z toho všetkého by vyplývala inflácia. A pri vysokom zadlžení a zadlžovaní sa domácností by tieto vysoké úrokové sadzby viedli k žalostnej finančnej situácii rodín a samozrejme kde sú ľudia v zlej situácii, je aj celá krajina v zlej situácii. Záchranná brzda v podobe Európskej centrálnej banky, jej implicitných nákupov nášho dlhu a existencia samotného eura ale nemôžu byť ospravedlnením nášho postupu. Trvalé aj vysoké deficity sú cestou zadlžovania našich detí bez realizovania zúfalo potrebných reforiem, toto je proste nezodpovedné. My ako strana SaS sa skutočne nemôžme a nechceme sa na tomto podieľať. Musí nám byť všetkým ako tu sedíme jasné, že jedinou záchranou bude dlhodobo zníženie mandatórnych výdavkov, ale Slovensko už zažíva vďaka demografickým trendom a nízkej úrovni dôchodkov naopak tlak na zvyšovanie mandatórnych výdavkov. Nožnice sa otvárajú namiesto toho, aby sme ich zatvorili. Hovorím o dôchodkoch, sociálnej pomoci, solidarite s tými, ktorých potrebuje štát chrániť a áno, samozrejme aj financovať ich potreby. Hovorím o deťoch v nekompletných rodinách, o sociálne slabých, odkázaných, o dôchodcov. Potrebujeme im dať pocit bezpečia, byť solidárni, nesmieme ich ohrozovať. Štát musíme riadiť tak, aby bol pre nich istotou. Ak budeme vytvárať väčšie a väčšie deficity, tak im neponúkame optimistickú víziu, tie vyššie a nové, nové deficity proste by bolo len pokračovanie v tom, čo sa dialo v rokoch 2008 až 2019, kedy sa prejedala budúcnosť, nehospodárne sa šafárilo, nehospodárne sa hospodárilo a mala krajina deficity aj v časoch hojnosti. Nemôžme v tomto pokračovať, pretože práve sa nám podarí paradoxne tým najslabším najviac ublížiť. Slovensko potrebuje reformy a znižovanie výdavkov. Potrebujeme reformovať centrálnu štátnu správu, potrebujeme menej úradníkov, potrebujeme viac produktívnych pracovníkov, potrebujeme, aby sme boli dlhodobo štíhly, efektívne fungujúci štát a dobrý gazda. Slovensko krátkodobo a áno, aj okamžite potrebuje šetriť. Ja len poviem, že aj v programe stability máme prvú konsolidáciu naplánovanú na rok 2023. Dámy, páni, podotýkam, že to je volebný rok. To aj zodpovednejšie krajiny nešetrili vo volebnom roku, to si treba uvedomiť. Čiže okrem samospráv, obcí a VÚC aktuálne k šetreniu nedochádza a bohužiaľ, nemáme ho naplánované ani pre tento rok, ani pre budúci. Naopak, aj predložená úprava rozpočtu je plná sanovania strát štátnych a verejných firiem, týchto strát z minulých rokov, ďalšie oddlžovanie bez prísľubov potrebných reforiem, pokračovanie v zamestnávaní 100 tisícov úradníkov s rastúcimi platmi. Kolegovia, uvedomme si, že v roku 2020 pribudlo 10 tisíc úradníkov v štáte, nie odbudlo, pribudlo. 10 000. To nás na platoch stojí cca 300 miliónov dodatočných peňazí. Ďalšia vec je, uvedomme si, že v roku 2020, keď firmy proste prichádzali, prichádzali o svoje príjmy, o možnosť fungovať, štátne platy v štátnej správe vzrástli o 8,6 %, to bol prosím pekne druhý najvyšší rast platov v akomkoľvek odvetví, všetky súkromné do toho započítané. Najviac mali itečkári, nečudujme sa, veď ten rok bol v znamení teda home office, IT riešení všetkého, tým rástli platy plus mínus 10 %, druhé boli štátne...
=====
27. 5. 2021 10:50:48 - 11:21:04 28. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia - 27.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v úvode môjho vystúpenia chcem poďakovať za vytvorený priestor na rokovania o novele rozpočtu. Z takej tej absurdnej situácie, kedy v jeden utorok bola koaličná, v stredu schválila vláda a vo štvrtok bolo plánované schválenie v skrátenom konaní v parlamente aj bez prítomnosti pána ministra financií, sme sa dostali do ďaleko rozumnej, rozumnejšej situácie, kde teda sme za tie necelé dva týždne prešli diskusiami k samotnému návrhu, prešli sme obsah dokumentov, tabuliek, teda materiál, o ktorom rokujeme. Tento čas sme využili aj na zbližovanie stanovísk, vysvetľovanie, hľadanie kompromisu.
Bohužiaľ, hneď na úvod musím povedať, že kompromis sa nám nepodarilo nájsť, čo ma teda veľmi mrzí a ono je to, život nestojí na dvoch základných krajných riešeniach, že nič, žiadna zmena rozpočtu, alebo všetko, čo koho kedy napadlo v obrovských číslach. Celý čas sme sa snažili nájsť kompromisné riešenie tak, aby sme zvládli účet za COVID, v tom sa zhodneme aj s pánom ministrom, dokonca aj s opozíciou, ale zároveň tak, aby sme nezruinovali verejné financie, pretože zlý stav verejných financií nie je vyriešenie problému COVID-u, alebo možno je to vyriešenie problému COVID-u, ale vytvorenie problému nového ešte väčšieho a ešte ťažšie riešiteľného. To musíme mať vždy všetci na pamäti pri tvorbe akéhokoľvek rozpočtu a akejkoľvek novely.
Aj z tejto situácie vidieť, ako nie dobrý nástroj je prijímanie novely rozpočtu v skrátenom legislatívnom konaní a jeho predloženie bez dohody. Aj napriek teda času, ktorý bol vytvorený, sa ohradzujeme voči rozhodovaniu o miliardách nás všetkých občanov tejto krajiny v takto krátkom čase. Hneď navrhujem alebo dávam aj možné riešenie. Ak sa nevieme dohodnúť na parametroch, tak si počkajme na aktuálne prognózy, či už daňovú prognózu, ekonomické prognózy a urobme úpravu rozpočtu, lebo áno, treba ju urobiť. Urobme úpravu rozpočtu na základe aktuálnych dát. A potom platí aj tá ďalšia výhrada, ktorú aj pán minister spomínal, no čím presnejšie a aktuálnejšie dáta máme, následne tým nižšie môžu byť rezervy. Prečo? Pretože na základe správnych a aktuálnych dát je rozhodovanie presnejšie. A tá neistota, neurčitosť sa výrazne zmenšuje.
Treba si uvedomiť, kolegyne, kolegovia, že my nie sme v bode nula, my nemáme rozpočet, ktorý by bol vyrovnaný a teraz sa bavíme o 3,5 miliardách, že ho navyšujeme ten deficit, len ak medzi rečou 3,5 miliardy je polovica ročného výberu DPH. Všetci, všetky bloky firmy, ľudia, to je cca 7 miliárd. My teraz navyšujeme o 3,5 miliardy. Ale ako som povedal, nie sme v bode nula. My sme rozpočet robili ako rozpočet, ktorý mal byť pripravený do nejakej formy druhej vlny, preto sme aj my strana SaS ho podporili a tých 8 miliárd deficitu malo pokryť veľkú časť výdavkov na COVID, vrátane tam bola ešte aj teda miliardová rezerva, ale tá bola definovaná, ak bude druhá vlna COVID-u dlhšia alebo silnejšia, to znamená i z tých siedmich miliárd my už časť toho účtu v reštaurácii by sme mali byť schopní zaplatiť. Áno, ten účet bol ale väčší, s tým súhlasíme.
Takisto ma, mrzí ma odborne z časových dôvodov neexistujúca oponentúra z odborných kruhov. Na to skutočne v priebehu tých necelých dvoch týždňov nebol priestor. Nestihla sa NBS vyjadriť ku zmene, takisto Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, už spomínaný výbor pre daňové prognózy a teda, keďže dokumenty nemáme, nemohli sme ich ani prerokovať či už na koaličke, či...
===== neexistujúca oponentúra z odborných kruhov. Na to skutočne v priebehu tých necelých dvoch týždňov nebol priestor. Nestihla sa NBS vyjadriť ku zmene, tak isto rada pre rozpočtovú zodpovednosť, už spomínaný výbor pre daňové prognózy a teda keďže dokumenty nemáme, nemohli sme ich ani prerokovať či už na koaličke, či už v odbornej verejnosti alebo teda aj na výbore. Len pripomeniem, že napríklad dva, tri dni dozadu bolo plenárne zasadnutie tripartity a v podstate podobné výhrady prezentovali aj oni, dokonca sa zhodli vlastne aj zamestnávatelia aj s odborármi, a tieto výhrady vlastne prezentovali plus mínus spoločné. Zároveň chcem veľmi poďakovať všetkým pracovníkom ministerstva financií za všetky odpovede na otázky, ktoré sme mali, za bližšiu a podrobnú špecifikáciu položiek a za ich odôvodňovanie. Myslím si, že sa potrápili veľmi a urobili veľmi, veľmi dobrú robotu. Veľa vecí sme si vysvetlili, aj preto sme naše stanoviská, veď hľadali sme kompromis, vysvetľovali sme veci, takže sme sa posúvali a bohužiaľ, ale treba povedať a teda, bohužiaľ treba povedať, že z tých vysvetlení podrobných a správnych vyplýva to, na čo sme viackrát poukazovali, že financie mohli a mali byť použité oveľa efektívnejšie. Áno, dnes je všetkým jasné, aj strane SaS, že účty musíme platiť. Základom, aby fungovala krajina je, štát si musí za svoje účty dostať a zaplatiť ich. Čiže aj keď nesúhlasíme s výdavkom, lebo máme pocit, že mohol byť efektívnejší, alebo iný, alebo menší, dnes v tých kovid položkách aj my hovoríme, samozrejme, vyšla faktúra, treba ju zaplatiť.
Stále v tom návrhu však hovoríme o veľkých, veľkých sumách, pán minister ich už spomínal pri položkách, teda ktoré sa volajú rezervy, hej, položky, ostatné výdavky, rezervy. Nie sú presne špecifikované. Ten rok možno spôsobil, že taká tá citlivosť na výdavky, na to, aká je to suma, sa úplne akoby otupila. Áno, krajiny, štáty musia pomáhať, je to tak, ale vždy majme na pamäti, že to sú stále peniaze, top všetko čím dnes pomáhame, bude treba vybrať od ľudí. Dnes požičať, zajtra vybrať od ľudí a splatiť. A ja tu možno tak na úsmev poviem, ja si pamätám ako sa tu bývalý pán predseda parlamentu pán Danko, čo sa tu natrápil, než získal dodatočných 50 miliónov na nejaké jeho priority. My tu dneska strieľame stovky, stovky miliónov, tam 300 miliónov rezerva, tam 300 miliónov, tam máme 500 miliónov, to sú veľké, obrovské, obrovské čísla, to prosím túto citlivosť si zachovajme. Konkrétny príklad. Dozvedeli sme sa, teda z tých podrobných a presných tabuliek, len antigénové testovanie nás už stálo takmer 500 miliónov. Napríklad ale na pandemické péénky, očeerky sme dali v roku 2021 za 4 mesiace menej ako 160 miliónov eur. Nemíňali sme financie efektívne na pomoc postihnutým sektorom a segmentom ekonomiky, neposielali sme ju kovidom postihnutým, pozitívne testovaným, ale sme ich opakovane testovali a ešte stále testujeme, aj keď áno, treba povedať, že už menej. Testovaním nebola vykúpená sloboda pohybu, ale pravdepodobne sme pohybom prispeli k väčšiemu počtu postihnutých pozitívnych. Bude dobré sa pred prípadnou treťou vlnou pripraviť a to zasa tu poviem, že aj my vnímame samozrejme, že tretia vlna môže byť, sú predpoklady, že bude nižšia, že ju aj vďaka očkovaniu a všetkým skúsenostiam zvládneme oveľa ľahšie, ale teda môže byť. To znamená, musíme sa na ňu veľmi poctivo pripraviť, ale tak, aby sme teda neopakovali chyby, ktoré sa nám podarili a podarili sa nám nejaké a zároveň dokázali implementovať každú jednu dobrú skúsenosť. Aj tých dobrých skúseností bolo veľa, takže máme, máme čo implementovať, máme čo dobré použiť aj v tretej vlne. Prečo? Pretože v poslednom rade ide o peniaze, financie, akokoľvek to už nazveme. Išlo, ide a aj v budúcnosti pôjde o miliardy. O miliardy nás všetkých. Každé euro, o ktorom tu my rozhodujeme, musel niekto zarobiť, musel sa ho vzdať a úplne úprimne očakáva, že zaňho dostane čo najefektívnejšie a najkvalitnejšie služby štátu. Je to fakt obrovská suma, na ktorú sa všetci musíme poskladať. Diskutovať potrebujeme nielen o tých položkách, ktoré sú v návrhu spomenuté, ale aj o tých, ktoré veľmi pravdepodobne v tom návrhu chýbajú. Čo nám chýba, je absolútne pohľad na príjmovú stránku rozpočtu. To stále napriek meniacej sa situácii v rozpočte príjmová stránka zostáva rovnaká a vôbec sa jej nevenovali ani diskusie, ale ani samotne samotná novela. Zároveň do materiálu a to neviem ako dopadne, ale teda počas rokovaní doňho pribúdali ďalšie a ďalšie položky a tu treba povedať, lebo kto na tých rokovaniach nebol, tak to nemôže vedieť, nahrádzali položky, ktoré sme na základe argumentov a spresnení dokázali teda buď to odstrániť tie položky, alebo znížiť ich sumu. Čiže tie rokovania zasa mali jednoznačne význam. Zoberiem len jednu položku, platby subjektom hospodárskej mobilizácie, ktoré v pôvodnom návrhu počítali, že teda navýšenie rozpočtu o 160 miliónov, sedeli sme s ľuďmi z ministerstva zdravotníctva, tak isto veľká vďaka za ich materiály, za ich podklady, za ich čas, prišli sme k tomu, že suma je teda vyššia ako potrebná. Dnes je v tom materiáli napísaných 92 miliónov. Zníženie o 68 miliónov. A aj v tejto sume je ešte stále 20 miliónová rezerva. 72 miliónov bolo už teda použitých na platby subjektom hospodárskej mobilizácie, to je ten účet, ktorý samozrejme treba zaplatiť, to nikto nespochybňuje, ale keďže sme zodpovední, ministerstvo financií je zodpovedné, tak tam je ďalšia 20 miliónová rezerva na prípadnú tretiu vlnu v tomto roku. Čiže aj takto to treba vnímať, tie diskusie aj v tomto mali význam.
Podotýkam, že predložený návrh je zakomponovaný v programe stability, ktorý je teda výborným materiálom popisujúcim súčasnú situáciu a plány vlády na najbližší rok, program stability je rozsiahly, podrobný, ale smutný materiál. Schválila ho vláda a teda poslali sme ho tak ako máme do Európskeho parlamentu, alebo do Európskej únie a tak nejak neočakávam aplauz, naopak, očakávam pripomienky a kritické hodnotenie zo strany Európskej únie.
V úprave rozpočtu navrhované navýšenie deficitu o 3 a pol miliardy eur nie je dobrým nápadom. Financovanie navýšených výdavkov z dlhu nie je dobrou variantou. Pokračovanie vo vysoko deficitnom hospodárení štátu v roku 2021 ešte raz zopakujem, z deficitu 8 miliárd sa posúvame na deficit 11,5 alebo inak, z výdavkov do teraz plánovaných 24 miliárd sa dostávame na 27 a pol. Podotýkam príjmy rozpočtu sú necelých 16 miliárd. My sme už v stave, že sa pomaly blížime, že minieme raz toľko ako dokážeme počas roka vybrať, to si ľudia porovnajme s rozpočtom rodiny, ako dlho budeme môcť fungovať, keď budeme počas roka míňať o dve tretiny viacej ako dokážeme zarobiť a toto nemôže dlho fungovať. Čiže ak teda budeme pokračovať vo vysoko deficitnom hospodárení v tomto roku, ale bohužiaľ, výhľad je, že aj v roku 2022, je to cestou do pekla.
Veľmi otvorene hovorím o tom, že Slovensko a naša vláda sa potrebuje držať svojich záväzkov opatrného míňania financií. Tak ako sme to sľúbili aj v PVV, cez to potrebujeme konsolidovať rozpočtové hospodárenie, investovať do reforiem, nielen do sanovania dier, deficitov a strát. To by sme sa veľmi rýchlo dostali do vlaku smer Grécko. My dnes stojíme na nástupišti, kde je tá menovka, že Grécko. My z tohto nástupišťa potrebujeme zísť a potrebujeme nájsť nástupište, kde bude napísané zodpovedné rozpočtové hospodárenie a konkurencie schopnosť. To je cesta, na ktorú potrebujeme nastúpiť, to je vlak, ktorý nám nesmie ujsť. Po deficite 6 % v roku 2020 v plánovanom deficite 10 % hrubého domáceho produktu pre rok 2021 ak prijmeme túto zmenu rozpočtu, následne máme plánované 5 % pre budúci rok a cca 4 % pre rok 2023, by sme za aktuálne volebné obdobie všetci ako tu sedíme zanechali po sebe deficity v kumulovanej výške 25 % hrubého domáceho produktu. To nebol náš plán, to nesmie byť náš plán, toto nemôžme urobiť, my musíme urobiť všetko pre to, aby tie čísla vyzerali inak. Ak by Slovensko nemalo zavedené euro, vďaka Bohu, že ho máme, tak by vysoko deficitné hospodárenie už teraz tlačilo na zníženie kreditu a ratingu krajiny, ak by sme mali korunu, dnes by sme čelili tlakom na devalváciu koruny, úrokové sadzby by rástli a už z toho všetkého by vyplývala inflácia. A pri vysokom zadlžení a zadlžovaní sa domácností by tieto vysoké úrokové sadzby viedli k žalostnej finančnej situácii rodín a samozrejme kde sú ľudia v zlej situácii, je aj celá krajina v zlej situácii. Záchranná brzda v podobe Európskej centrálnej banky, jej implicitných nákupov nášho dlhu a existencia samotného eura ale nemôžu byť ospravedlnením nášho postupu. Trvalé aj vysoké deficity sú cestou zadlžovania našich detí bez realizovania zúfalo potrebných reforiem, toto je proste nezodpovedné. My ako strana SaS sa skutočne nemôžme a nechceme sa na tomto podieľať. Musí nám byť všetkým ako tu sedíme jasné, že jedinou záchranou bude dlhodobo zníženie mandatórnych výdavkov, ale Slovensko už zažíva vďaka demografickým trendom a nízkej úrovni dôchodkov naopak tlak na zvyšovanie mandatórnych výdavkov. Nožnice sa otvárajú namiesto toho, aby sme ich zatvorili. Hovorím o dôchodkoch, sociálnej pomoci, solidarite s tými, ktorých potrebuje štát chrániť a áno, samozrejme aj financovať ich potreby. Hovorím o deťoch v nekompletných rodinách, o sociálne slabých, odkázaných, o dôchodcov. Potrebujeme im dať pocit bezpečia, byť solidárni, nesmieme ich ohrozovať. Štát musíme riadiť tak, aby bol pre nich istotou. Ak budeme vytvárať väčšie a väčšie deficity, tak im neponúkame optimistickú víziu, tie vyššie a nové, nové deficity proste by bolo len pokračovanie v tom, čo sa dialo v rokoch 2008 až 2019, kedy sa prejedala budúcnosť, nehospodárne sa šafárilo, nehospodárne sa hospodárilo a mala krajina deficity aj v časoch hojnosti. Nemôžme v tomto pokračovať, pretože práve sa nám podarí paradoxne tým najslabším najviac ublížiť. Slovensko potrebuje reformy a znižovanie výdavkov. Potrebujeme reformovať centrálnu štátnu správu, potrebujeme menej úradníkov, potrebujeme viac produktívnych pracovníkov, potrebujeme, aby sme boli dlhodobo štíhly, efektívne fungujúci štát a dobrý gazda. Slovensko krátkodobo a áno, aj okamžite potrebuje šetriť. Ja len poviem, že aj v programe stability máme prvú konsolidáciu naplánovanú na rok 2023. Dámy, páni, podotýkam, že to je volebný rok. To aj zodpovednejšie krajiny nešetrili vo volebnom roku, to si treba uvedomiť. Čiže okrem samospráv, obcí a VÚC aktuálne k šetreniu nedochádza a bohužiaľ, nemáme ho naplánované ani pre tento rok, ani pre budúci. Naopak, aj predložená úprava rozpočtu je plná sanovania strát štátnych a verejných firiem, týchto strát z minulých rokov, ďalšie oddlžovanie bez prísľubov potrebných reforiem, pokračovanie v zamestnávaní 100 tisícov úradníkov s rastúcimi platmi. Kolegovia, uvedomme si, že v roku 2020 pribudlo 10 tisíc úradníkov v štáte, nie odbudlo, pribudlo. 10 000. To nás na platoch stojí cca 300 miliónov dodatočných peňazí. Ďalšia vec je, uvedomme si, že v roku 2020, keď firmy proste prichádzali, prichádzali o svoje príjmy, o možnosť fungovať, štátne platy v štátnej správe vzrástli o 8,6 %, to bol prosím pekne druhý najvyšší rast platov v akomkoľvek odvetví, všetky súkromné do toho započítané. Najviac mali itečkári, nečudujme sa, veď ten rok bol v znamení teda home office, IT riešení všetkého, tým rástli platy plus mínus 10 %, druhé boli štátne...
=====
27. 5. 2021 10:50:48 - 11:21:04 28. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia - 27.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v úvode môjho vystúpenia chcem poďakovať za vytvorený priestor na rokovania o novele rozpočtu. Z takej tej absurdnej situácie, kedy v jeden utorok bola koaličná, v stredu schválila vláda a vo štvrtok bolo plánované schválenie v skrátenom konaní v parlamente aj bez prítomnosti pána ministra financií, sme sa dostali do ďaleko rozumnej, rozumnejšej situácie, kde teda sme za tie necelé dva týždne prešli diskusiami k samotnému návrhu, prešli sme obsah dokumentov, tabuliek, teda materiál, o ktorom rokujeme. Tento čas sme využili aj na zbližovanie stanovísk, vysvetľovanie, hľadanie kompromisu.
Bohužiaľ, hneď na úvod musím povedať, že kompromis sa nám nepodarilo nájsť, čo ma teda veľmi mrzí a ono je to, život nestojí na dvoch základných krajných riešeniach, že nič, žiadna zmena rozpočtu, alebo všetko, čo koho kedy napadlo v obrovských číslach. Celý čas sme sa snažili nájsť kompromisné riešenie tak, aby sme zvládli účet za COVID, v tom sa zhodneme aj s pánom ministrom, dokonca aj s opozíciou, ale zároveň tak, aby sme nezruinovali verejné financie, pretože zlý stav verejných financií nie je vyriešenie problému COVID-u, alebo možno je to vyriešenie problému COVID-u, ale vytvorenie problému nového ešte väčšieho a ešte ťažšie riešiteľného. To musíme mať vždy všetci na pamäti pri tvorbe akéhokoľvek rozpočtu a akejkoľvek novely.
Aj z tejto situácie vidieť, ako nie dobrý nástroj je prijímanie novely rozpočtu v skrátenom legislatívnom konaní a jeho predloženie bez dohody. Aj napriek teda času, ktorý bol vytvorený, sa ohradzujeme voči rozhodovaniu o miliardách nás všetkých občanov tejto krajiny v takto krátkom čase. Hneď navrhujem alebo dávam aj možné riešenie. Ak sa nevieme dohodnúť na parametroch, tak si počkajme na aktuálne prognózy, či už daňovú prognózu, ekonomické prognózy a urobme úpravu rozpočtu, lebo áno, treba ju urobiť. Urobme úpravu rozpočtu na základe aktuálnych dát. A potom platí aj tá ďalšia výhrada, ktorú aj pán minister spomínal, no čím presnejšie a aktuálnejšie dáta máme, následne tým nižšie môžu byť rezervy. Prečo? Pretože na základe správnych a aktuálnych dát je rozhodovanie presnejšie. A tá neistota, neurčitosť sa výrazne zmenšuje.
Treba si uvedomiť, kolegyne, kolegovia, že my nie sme v bode nula, my nemáme rozpočet, ktorý by bol vyrovnaný a teraz sa bavíme o 3,5 miliardách, že ho navyšujeme ten deficit, len ak medzi rečou 3,5 miliardy je polovica ročného výberu DPH. Všetci, všetky bloky firmy, ľudia, to je cca 7 miliárd. My teraz navyšujeme o 3,5 miliardy. Ale ako som povedal, nie sme v bode nula. My sme rozpočet robili ako rozpočet, ktorý mal byť pripravený do nejakej formy druhej vlny, preto sme aj my strana SaS ho podporili a tých 8 miliárd deficitu malo pokryť veľkú časť výdavkov na COVID, vrátane tam bola ešte aj teda miliardová rezerva, ale tá bola definovaná, ak bude druhá vlna COVID-u dlhšia alebo silnejšia, to znamená i z tých siedmich miliárd my už časť toho účtu v reštaurácii by sme mali byť schopní zaplatiť. Áno, ten účet bol ale väčší, s tým súhlasíme.
Takisto ma, mrzí ma odborne z časových dôvodov neexistujúca oponentúra z odborných kruhov. Na to skutočne v priebehu tých necelých dvoch týždňov nebol priestor. Nestihla sa NBS vyjadriť ku zmene, takisto Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, už spomínaný výbor pre daňové prognózy a teda, keďže dokumenty nemáme, nemohli sme ich ani prerokovať či už na koaličke, či...
===== neexistujúca oponentúra z odborných kruhov. Na to skutočne v priebehu tých necelých dvoch týždňov nebol priestor. Nestihla sa NBS vyjadriť ku zmene, tak isto rada pre rozpočtovú zodpovednosť, už spomínaný výbor pre daňové prognózy a teda keďže dokumenty nemáme, nemohli sme ich ani prerokovať či už na koaličke, či už v odbornej verejnosti alebo teda aj na výbore. Len pripomeniem, že napríklad dva, tri dni dozadu bolo plenárne zasadnutie tripartity a v podstate podobné výhrady prezentovali aj oni, dokonca sa zhodli vlastne aj zamestnávatelia aj s odborármi, a tieto výhrady vlastne prezentovali plus mínus spoločné. Zároveň chcem veľmi poďakovať všetkým pracovníkom ministerstva financií za všetky odpovede na otázky, ktoré sme mali, za bližšiu a podrobnú špecifikáciu položiek a za ich odôvodňovanie. Myslím si, že sa potrápili veľmi a urobili veľmi, veľmi dobrú robotu. Veľa vecí sme si vysvetlili, aj preto sme naše stanoviská, veď hľadali sme kompromis, vysvetľovali sme veci, takže sme sa posúvali a bohužiaľ, ale treba povedať a teda, bohužiaľ treba povedať, že z tých vysvetlení podrobných a správnych vyplýva to, na čo sme viackrát poukazovali, že financie mohli a mali byť použité oveľa efektívnejšie. Áno, dnes je všetkým jasné, aj strane SaS, že účty musíme platiť. Základom, aby fungovala krajina je, štát si musí za svoje účty dostať a zaplatiť ich. Čiže aj keď nesúhlasíme s výdavkom, lebo máme pocit, že mohol byť efektívnejší, alebo iný, alebo menší, dnes v tých kovid položkách aj my hovoríme, samozrejme, vyšla faktúra, treba ju zaplatiť.
Stále v tom návrhu však hovoríme o veľkých, veľkých sumách, pán minister ich už spomínal pri položkách, teda ktoré sa volajú rezervy, hej, položky, ostatné výdavky, rezervy. Nie sú presne špecifikované. Ten rok možno spôsobil, že taká tá citlivosť na výdavky, na to, aká je to suma, sa úplne akoby otupila. Áno, krajiny, štáty musia pomáhať, je to tak, ale vždy majme na pamäti, že to sú stále peniaze, top všetko čím dnes pomáhame, bude treba vybrať od ľudí. Dnes požičať, zajtra vybrať od ľudí a splatiť. A ja tu možno tak na úsmev poviem, ja si pamätám ako sa tu bývalý pán predseda parlamentu pán Danko, čo sa tu natrápil, než získal dodatočných 50 miliónov na nejaké jeho priority. My tu dneska strieľame stovky, stovky miliónov, tam 300 miliónov rezerva, tam 300 miliónov, tam máme 500 miliónov, to sú veľké, obrovské, obrovské čísla, to prosím túto citlivosť si zachovajme. Konkrétny príklad. Dozvedeli sme sa, teda z tých podrobných a presných tabuliek, len antigénové testovanie nás už stálo takmer 500 miliónov. Napríklad ale na pandemické péénky, očeerky sme dali v roku 2021 za 4 mesiace menej ako 160 miliónov eur. Nemíňali sme financie efektívne na pomoc postihnutým sektorom a segmentom ekonomiky, neposielali sme ju kovidom postihnutým, pozitívne testovaným, ale sme ich opakovane testovali a ešte stále testujeme, aj keď áno, treba povedať, že už menej. Testovaním nebola vykúpená sloboda pohybu, ale pravdepodobne sme pohybom prispeli k väčšiemu počtu postihnutých pozitívnych. Bude dobré sa pred prípadnou treťou vlnou pripraviť a to zasa tu poviem, že aj my vnímame samozrejme, že tretia vlna môže byť, sú predpoklady, že bude nižšia, že ju aj vďaka očkovaniu a všetkým skúsenostiam zvládneme oveľa ľahšie, ale teda môže byť. To znamená, musíme sa na ňu veľmi poctivo pripraviť, ale tak, aby sme teda neopakovali chyby, ktoré sa nám podarili a podarili sa nám nejaké a zároveň dokázali implementovať každú jednu dobrú skúsenosť. Aj tých dobrých skúseností bolo veľa, takže máme, máme čo implementovať, máme čo dobré použiť aj v tretej vlne. Prečo? Pretože v poslednom rade ide o peniaze, financie, akokoľvek to už nazveme. Išlo, ide a aj v budúcnosti pôjde o miliardy. O miliardy nás všetkých. Každé euro, o ktorom tu my rozhodujeme, musel niekto zarobiť, musel sa ho vzdať a úplne úprimne očakáva, že zaňho dostane čo najefektívnejšie a najkvalitnejšie služby štátu. Je to fakt obrovská suma, na ktorú sa všetci musíme poskladať. Diskutovať potrebujeme nielen o tých položkách, ktoré sú v návrhu spomenuté, ale aj o tých, ktoré veľmi pravdepodobne v tom návrhu chýbajú. Čo nám chýba, je absolútne pohľad na príjmovú stránku rozpočtu. To stále napriek meniacej sa situácii v rozpočte príjmová stránka zostáva rovnaká a vôbec sa jej nevenovali ani diskusie, ale ani samotne samotná novela. Zároveň do materiálu a to neviem ako dopadne, ale teda počas rokovaní doňho pribúdali ďalšie a ďalšie položky a tu treba povedať, lebo kto na tých rokovaniach nebol, tak to nemôže vedieť, nahrádzali položky, ktoré sme na základe argumentov a spresnení dokázali teda buď to odstrániť tie položky, alebo znížiť ich sumu. Čiže tie rokovania zasa mali jednoznačne význam. Zoberiem len jednu položku, platby subjektom hospodárskej mobilizácie, ktoré v pôvodnom návrhu počítali, že teda navýšenie rozpočtu o 160 miliónov, sedeli sme s ľuďmi z ministerstva zdravotníctva, tak isto veľká vďaka za ich materiály, za ich podklady, za ich čas, prišli sme k tomu, že suma je teda vyššia ako potrebná. Dnes je v tom materiáli napísaných 92 miliónov. Zníženie o 68 miliónov. A aj v tejto sume je ešte stále 20 miliónová rezerva. 72 miliónov bolo už teda použitých na platby subjektom hospodárskej mobilizácie, to je ten účet, ktorý samozrejme treba zaplatiť, to nikto nespochybňuje, ale keďže sme zodpovední, ministerstvo financií je zodpovedné, tak tam je ďalšia 20 miliónová rezerva na prípadnú tretiu vlnu v tomto roku. Čiže aj takto to treba vnímať, tie diskusie aj v tomto mali význam.
Podotýkam, že predložený návrh je zakomponovaný v programe stability, ktorý je teda výborným materiálom popisujúcim súčasnú situáciu a plány vlády na najbližší rok, program stability je rozsiahly, podrobný, ale smutný materiál. Schválila ho vláda a teda poslali sme ho tak ako máme do Európskeho parlamentu, alebo do Európskej únie a tak nejak neočakávam aplauz, naopak, očakávam pripomienky a kritické hodnotenie zo strany Európskej únie.
V úprave rozpočtu navrhované navýšenie deficitu o 3 a pol miliardy eur nie je dobrým nápadom. Financovanie navýšených výdavkov z dlhu nie je dobrou variantou. Pokračovanie vo vysoko deficitnom hospodárení štátu v roku 2021 ešte raz zopakujem, z deficitu 8 miliárd sa posúvame na deficit 11,5 alebo inak, z výdavkov do teraz plánovaných 24 miliárd sa dostávame na 27 a pol. Podotýkam príjmy rozpočtu sú necelých 16 miliárd. My sme už v stave, že sa pomaly blížime, že minieme raz toľko ako dokážeme počas roka vybrať, to si ľudia porovnajme s rozpočtom rodiny, ako dlho budeme môcť fungovať, keď budeme počas roka míňať o dve tretiny viacej ako dokážeme zarobiť a toto nemôže dlho fungovať. Čiže ak teda budeme pokračovať vo vysoko deficitnom hospodárení v tomto roku, ale bohužiaľ, výhľad je, že aj v roku 2022, je to cestou do pekla.
Veľmi otvorene hovorím o tom, že Slovensko a naša vláda sa potrebuje držať svojich záväzkov opatrného míňania financií. Tak ako sme to sľúbili aj v PVV, cez to potrebujeme konsolidovať rozpočtové hospodárenie, investovať do reforiem, nielen do sanovania dier, deficitov a strát. To by sme sa veľmi rýchlo dostali do vlaku smer Grécko. My dnes stojíme na nástupišti, kde je tá menovka, že Grécko. My z tohto nástupišťa potrebujeme zísť a potrebujeme nájsť nástupište, kde bude napísané zodpovedné rozpočtové hospodárenie a konkurencie schopnosť. To je cesta, na ktorú potrebujeme nastúpiť, to je vlak, ktorý nám nesmie ujsť. Po deficite 6 % v roku 2020 v plánovanom deficite 10 % hrubého domáceho produktu pre rok 2021 ak prijmeme túto zmenu rozpočtu, následne máme plánované 5 % pre budúci rok a cca 4 % pre rok 2023, by sme za aktuálne volebné obdobie všetci ako tu sedíme zanechali po sebe deficity v kumulovanej výške 25 % hrubého domáceho produktu. To nebol náš plán, to nesmie byť náš plán, toto nemôžme urobiť, my musíme urobiť všetko pre to, aby tie čísla vyzerali inak. Ak by Slovensko nemalo zavedené euro, vďaka Bohu, že ho máme, tak by vysoko deficitné hospodárenie už teraz tlačilo na zníženie kreditu a ratingu krajiny, ak by sme mali korunu, dnes by sme čelili tlakom na devalváciu koruny, úrokové sadzby by rástli a už z toho všetkého by vyplývala inflácia. A pri vysokom zadlžení a zadlžovaní sa domácností by tieto vysoké úrokové sadzby viedli k žalostnej finančnej situácii rodín a samozrejme kde sú ľudia v zlej situácii, je aj celá krajina v zlej situácii. Záchranná brzda v podobe Európskej centrálnej banky, jej implicitných nákupov nášho dlhu a existencia samotného eura ale nemôžu byť ospravedlnením nášho postupu. Trvalé aj vysoké deficity sú cestou zadlžovania našich detí bez realizovania zúfalo potrebných reforiem, toto je proste nezodpovedné. My ako strana SaS sa skutočne nemôžme a nechceme sa na tomto podieľať. Musí nám byť všetkým ako tu sedíme jasné, že jedinou záchranou bude dlhodobo zníženie mandatórnych výdavkov, ale Slovensko už zažíva vďaka demografickým trendom a nízkej úrovni dôchodkov naopak tlak na zvyšovanie mandatórnych výdavkov. Nožnice sa otvárajú namiesto toho, aby sme ich zatvorili. Hovorím o dôchodkoch, sociálnej pomoci, solidarite s tými, ktorých potrebuje štát chrániť a áno, samozrejme aj financovať ich potreby. Hovorím o deťoch v nekompletných rodinách, o sociálne slabých, odkázaných, o dôchodcov. Potrebujeme im dať pocit bezpečia, byť solidárni, nesmieme ich ohrozovať. Štát musíme riadiť tak, aby bol pre nich istotou. Ak budeme vytvárať väčšie a väčšie deficity, tak im neponúkame optimistickú víziu, tie vyššie a nové, nové deficity proste by bolo len pokračovanie v tom, čo sa dialo v rokoch 2008 až 2019, kedy sa prejedala budúcnosť, nehospodárne sa šafárilo, nehospodárne sa hospodárilo a mala krajina deficity aj v časoch hojnosti. Nemôžme v tomto pokračovať, pretože práve sa nám podarí paradoxne tým najslabším najviac ublížiť. Slovensko potrebuje reformy a znižovanie výdavkov. Potrebujeme reformovať centrálnu štátnu správu, potrebujeme menej úradníkov, potrebujeme viac produktívnych pracovníkov, potrebujeme, aby sme boli dlhodobo štíhly, efektívne fungujúci štát a dobrý gazda. Slovensko krátkodobo a áno, aj okamžite potrebuje šetriť. Ja len poviem, že aj v programe stability máme prvú konsolidáciu naplánovanú na rok 2023. Dámy, páni, podotýkam, že to je volebný rok. To aj zodpovednejšie krajiny nešetrili vo volebnom roku, to si treba uvedomiť. Čiže okrem samospráv, obcí a VÚC aktuálne k šetreniu nedochádza a bohužiaľ, nemáme ho naplánované ani pre tento rok, ani pre budúci. Naopak, aj predložená úprava rozpočtu je plná sanovania strát štátnych a verejných firiem, týchto strát z minulých rokov, ďalšie oddlžovanie bez prísľubov potrebných reforiem, pokračovanie v zamestnávaní 100 tisícov úradníkov s rastúcimi platmi. Kolegovia, uvedomme si, že v roku 2020 pribudlo 10 tisíc úradníkov v štáte, nie odbudlo, pribudlo. 10 000. To nás na platoch stojí cca 300 miliónov dodatočných peňazí. Ďalšia vec je, uvedomme si, že v roku 2020, keď firmy proste prichádzali, prichádzali o svoje príjmy, o možnosť fungovať, štátne platy v štátnej správe vzrástli o 8,6 %, to bol prosím pekne druhý najvyšší rast platov v akomkoľvek odvetví, všetky súkromné do toho započítané. Najviac mali itečkári, nečudujme sa, veď ten rok bol v znamení teda home office, IT riešení všetkého, tým rástli platy plus mínus 10 %, druhé boli štátne...
=====

Deň v parlamente

<- ->