Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
20. 10. 2021 14:30:02 - 14:36:01 48. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 584 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem reagovať pánovi, pánovi exministrovi Richterovi trošku podrobnejšie, tak preto som sa prihlásil ešte, ešte na chvíľku do rozpravy. Začnem postupne. No začal tým, že opravujeme to čo sa nám nepodarilo v marci. Áno, veď som to aj povedal. Myslím si, že kto vládne, robí aj chyby. Proste myslím si, že v tomto sa aj strana SMER iks krát opravovala veci. Takže tuto áno. Je to tak. Podarilo sa nám tam zakomponovať nechcením nespravodlivosť a teraz sa ju snažíme odstrániť, priznávam. No zaujímavé bolo porovnanie, teda gastrolístok. Gastrolístom má dve formy. Jedna je papierová a druhá je elektronická gastro karta, elektronický gastrolístok akokoľvek ako to pán exminister nazval. No, čo sa týka papierovej formy, samozrejme je náročnejšie z hľadiska toho, že teda balíte do obálok, posielate. Čiže tá elektronická forma je modernejšia, niečo prináša. Áno, ale. Tu je to ale, čo nie je tak ako povedal pán poslanec Richter. Tieto možnosti sú, bohužiaľ, veľmi porovnateľné čo sa týka tej provízie gastro emitenta. To znamená toho, toho spätného výkupu tých šesť, sedem percent, takáto suma v tých bežných jedálňach, reštauráciách je. Ona je aj pri jedných, aj pri druhých. A problém je v tom, že pri papierovom gastrolístku sa tomu dokázala napríklad tá malá predajnička alebo malá jedáleň vyhnúť tak, že zobrala tie gastráče, ono sa to nemalo robiť, ale robilo sa to, a išla s nimi ja neviem to je jedno, do nejakého reťazca, aby som nemenoval a tam zaplatila. A tú spätnú províziu teda nemuseli platiť, pretože zaplatili za plnou hodnotou gastrolístka a spätný výkup zaplatil poplatok ten reťazec, ktorý vo finále si povedzme dokázal urobiť lepšiu zmluvu s gastroemitentom, pretože teda je veľký. Čiže takto sa dokázali relatívne efektívne tieto malé jedálne brániť tejto provízie pri provízii pri papierových gastrolístkoch. No pri elektronických sa tomu už bohužiaľ nevyhnete. My všetci. keď zaplatíme elektronickou gastrokartou. tak sme taký spokojní. Presne, dali sme, zaplatili sme za jedlo, možno sme tam pridali ešte pár centov na sprepitné. No problém je v tom, že k tým peniazom sa tá gastroprevádzka dostane po dvoch až troch týždňoch, keď im to oni zúčtujú a následne pošlú. Tým pípnutím sa nedostanú peniaze do jedálne, ale ku gastroemitentovi. A tie peniaze, keď im slávnostne po dvoch týždňoch pošlú, tak budú ponížené o tú províziu a tá gastroprevádzka, tá malá jedálnička, ten malý proste kľudne aj obchodník s potravinami, ak tam teda tú gastrokartu bral, je jednoducho ten posledný v tom reťazci a tú províziu zaplatil. Takže v tomto, z tohto pohľadu je pre tie jedálne a reštaurácie tá gastrokarta elektronická ešte horšia možnosť ako tie gastráče. A to je ten dôvod prečo prvé sa aj vy pýtate alebo kto ide s elektronickou gastrokartou platiť, tak sa pýta, či vôbec ju tá reštaurácia berie. Koniec koncov už to má na dverách napísané, že tieto neberieme, tieto berieme. Pretože ak sú štyria poskytovatelia, tam máte ešte aj samozrejme aj za ten POS terminál ďalšie poplatky. Čiže nie je cesta ani tie elektronické gastráče. Fakt, toto je, toto je veľký problém.
No a ešte teda posledné dve témy čo sa týka tej sumy. Áno, pán minister, pán bývalý minister povedal, že je to teda 3,80. No ono je to presne teraz že 3,82 a vzniká to zákonne ako 75 % tej základnej diéty a to má pán Richter pravdu, že tá sa teda, bohužiaľ, dva roky nemenila. Tých päť, desať sa nemenilo. Vlani sme to tu schválili, lebo teda kríza. Myslím si, že je jasné a toto sa bude meniť, pretože úplne súhlasím s tou argumentáciou, že všetko zdražieva, či potraviny, či tie jedlá. Takže určite si myslím, že bude potrebné tú základnú diétu zvýšiť a tým pádom sa automaticky vlastne, keďže v zákone je povedané, že je to 75 % diéty, tak sa vlastne aj tá suma zväčší. Takže toto, toto sa vlastne udeje, udeje takto a myslím si, že pre najbližší rok určite sa to už bude zvyšovať. Lebo je neudržateľné, aby sa tá hodnota diéty tri roky, tri roky nezvyšovala.
No a čo sa týka, čo sa týka tej rovnoprávnosti. No, tak ako som hovoril. Tá ambícia bola v tom prvom čítaní skutočne bolo sto percent. To znamená, že by, že by tá, to no daňové a odvodové nezodvodnenie bolo vlastne až do výšky tých sto percent, toto, bohužiaľ, namietalo, namietalo Ministerstvo financií, ktoré teda hovorilo, že to bude mať dosah na verejné financie a v takom nastavení by to ten dosah malo. Dohoda sa hľadala veľmi ťažko. Nakoniec sa našla, bohužiaľ, na tej základnej sume na tých 55 percentách a je to vlastne to, že je kľúčové, aby to zrovnoprávnenie vedelo, vedelo prísť a myslím si, že toto aj bude do budúcna možno aj popri tej výške diéty to najbližšie čo bude treba trošku meniť, pretože aj ja vnímam a jasne to tu hovorím, že tie ceny v potravinách, v jedálňach, v reštauráciách skutočne rastú a je to, je to pádny argument. Ďakujem pekne. Preto som vystúpil, aby mohol aj pán poslanec Richter ešte reagovať. Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.
20. 10. 2021 14:10:06 - 14:20:59 48. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 584 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne pán predseda za slovo. Dovoľte mi, dovoľte mi pár slov. Myslím si, že ku gastrolístkom sa už teda povedalo veľa. V marci sa po rokoch podarilo ich zdobrovoľniť. To znamená, že zamestnanec, ktorý mal dovtedy len jednu možnosť, a to je gastrolístok, dostal možnosť vybrať si aj finančný príspevok.
===== predseda za slovo. Dovoľte mi, dovoľte mi pár slov. Myslím si, že ku gastrolístkom sa už teda povedalo veľa. V marci sa po rokoch podarilo ich zdobrovoľniť. To znamená, že zamestnanec, ktorý mal dovtedy len jednu možnosť, a to je gastrolístok, dostal možnosť vybrať si aj finančný príspevok. To sa podarilo v marci. Čo sa teda, bohužiaľ, v marci nepodarilo bolo ich daňovo, daňovo zrovnoprávniť, čiže tá reálna situácia, ktorej čelili po 1. marci tohto roku zamestnanci bola taká, že ak si teda vybral gastrolístok, tak ten gastrolístok mal oslobodený v plnej výške, ktorú mu poskytol zamestnávateľ. Ale, ak si vybral finančný príspevok, tak ho mal oslobodený iba do výšky 2,81 euro.
Čiže pre povedzme, že väčšinu zamestnancov to bolo rovnoprávne tam, kde ten zamestnávateľ nedával vyšší ako zákonný príspevok. Ale v prípadoch, kde zamestnávateľ vyšší príspevok dával, tak tam teda bol gastrolístok stále výhodnejší ako finančný príspevok. Takže toto bolo vlastne to nastavenie rovnoprávnosti, rovnocennosti medzi finančným príspevok a gastráčom. To je vlastne dôvod tejto novely, ktorú práve prerokovávame. A keď teda už sa riešilo tak v tom v prvom čítaní som tam teda pridal ako predkladateľ nejaké ďalšie, nazvime to, že vylepšenia, ktoré tú situáciu ešte, ešte zlepšovali napríklad teda možnosť vyplácania či už gastrolístkov alebo, alebo teda finančného príspevku pozadu.
Po prvom čítaní, samozrejme, vyjadrili svoje pripomienky či už ministerstvo financií alebo ministerstvo sociálnych vecí a v rámci rokovaní, samozrejme, som sa ako predkladateľ snažil nájsť teda zhodu, aby sme zákon v druhom čítaní, teda mali so všeobecným súhlasom, aby sme teda mohli ísť. Z tohto vyplýva a následne teda aj prenesiem pozmeňujúci návrh, ktorý tieto veci, na ktorých nebola zhoda na jednotlivých ministerstvách, teda z pôvodného návrhu vyraďujeme a zostane, treba povedať, samozrejme, ten základ, zostane to, že nastavujeme spravodlivosť medzi gastrolístkom a finančným príspevkom.
Takže to gro novely zostáva. Tie ďalšie vecí verím, že v budúcnosti budú na stole, pretože som presvedčený a chvíľočku už sa pozastavím pri tej možnosti vyplácania gastrolístkov, resp. finančného príspevku pozadu. Je to niečo, čo by fakt veľmi dokázalo pomôcť zamestnávateľom, ktorým by odišlo veľa administratívy, pretože aktuálny stav je taký, že či už financie alebo gastrolístok je treba dať zamestnancovi k 1. v mesiaci. To znamená, zoberme si koniec-koncov aj ten gastrolístok, takže zamestnávateľ to musí celé zrátať, musí ho zamestnancovi dať. Samozrejme, musí mu ho dať v nejakom zálohovom množstvo a potom celý mesiac zamestnanec môže ísť na PN-ke, môže byť na služobnej ceste, môže byť chorý a každopádne po tomto treba následne zúčtovať. Toto isté platí aj s financiami a je to vlastne dvojitá práca. Ak by sa umožnilo pozadu ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím, prepáčte, že vás prerušujem. Rúška vás poprosím, zbytočne sa teraz napíjate. Poprosím vás, aby ste si dali to rúško. Dobre, ďakujem pekne. (Smiech v sále.) Nech sa páči, pán poslanec, prepáčte, že som vás prerušil, len som musel upozorniť kolegov.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
V pohode, v pohode. Čiže ešte raz. Ak by bola možnosť pozadu, tak vlastne dvojitá práca sa účtovníkom vo firmách zleje do jednej a mali by menej administratívy. No, každopádne ešte raz. Toto bolo ambíciou zákona v prvom čítaní. ale keďže teda ministerstvo sociálnych vecí vyjadrilo k tomu zásadnú pripomienku, ktorú som, samozrejme, akceptoval, takže predloženým pozmeňovákom aj táto možnosť vlastne teda zo zákona vypadá.
Čo ešte zostane čo je dobré je to, že živnostníci, ktorí doteraz mali situáciu takú, že mohli mať gastrolístok a ten doklad stačila jedna faktúra za povedzme nákup gastrolístok na jeden mesiac pre teda daňové výdavky, alebo mohli, samozrejme, sa stravovať aj v jedálni, v reštaurácii, ale museli každý deň vlastne dokladovať toto stravné bločkom. Teda prinášame možnosť živnostníkom, aby do tej sumy 55 % základnej diéty tieto financie nemuseli deklarovať. To znamená, tá suma mesačná bude automaticky ... výdavkom bez toho, aby musela byť podložená 21 stravnými bločkami, teda za stravu a samozrejme, k tomu je nejaká administratíva. K tomu, ak jej niekto robí účtovníctvo, tak každý účtovník prípadne niečo stojí. Takže prinášame skutočne nejaké zjednodušenie byrokracie živnostníkom.
Ďalšie prínosy tohto, tohto návrhu sú v tom, že predpoklad je, že viac zamestnancov ako doteraz sa rozhodne pre finančnú formu stravného a samozrejme, keďže vychádzame z toho, že každý musíme jesť, každý musíme nejaké financie minúť na stravu, tak je predpoklad, že ľudia namiesto gastrolístkov v reštauráciách, v jedálňach teda zaplatia peniazmi, čo je obrovskou výhodou pre aktuálne, ale že veľmi ťažko skúšané naše gastro. Nie je to veľmi známe, ale funguje to tak, že ak človek zaplatí gastrolístkom a je jedno, či je v papierovej forme alebo ako elektronická gastro karta, tak častokrát až 6 až 7 % z tejto sumy vlastne musí tá jedáleň odviesť emitentovi gastrolístkov pri teda spätnom výkupe gastrolístkov. Ak dostane peniaze, tak peniaze má okamžite k dispozícii, má ich vlastne všetky tak ako zákazník zaplatil. Nemá administratívu s tým, že teda treba gastrolístky rozdeliť, zabaliť, poslať, počkať na peniaze od emitenta. Takže ušetrí zasa nejakú administratívu a toto všetko, keď sa takto napočíta by malo výrazne pomôcť.
Ešte je tu jedna situácia, na ktorej sa tento, tento stav dá veľmi dobre ukázať. Možno poznáme pojem potravinové púšte. To sú maličké obce, kde sa nedokáže udržať ani tá najmenšia predajňa potravín, lebo jednoducho nie sú schopní z toho malého obratu, objemu predaja vyžiť. No, a túto situáciu vlastne tiež tie gastrolístky zhoršujú, pretože, samozrejme, ľudia, ak ten gastrolístok majú podľa rôznych štatistík polovica gastrolístkov sa minie teda síce na jedlo, ale teda pri nákupe potravín. No, a keď ľudia platia v týchto malých predajničkách, ktoré aj tak sú na hrane prežitia, ktoré aj tak fungujú s minimálnymi maržami, pretože tie najmenšie potraviny majú najväčšie nákupné ceny svojich potravín. Ale, samozrejme, nemôžu ich nijak výrazne drahšie predávať ako v sieťach, tak ešte z toho svojho mini, z tej svojej minimálnej marže, ktorú majú, musia ešte pri spätnom výkupe gastrolístkov dať tých 6 % vlastne gastro spoločnosti. Takže aj tam, keď občania zaplatia, zaplatia peniazmi, veľmi takejto firme pomôžu.
Dobre, nebudem, nebudem ďalej rozprávať. Prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 584.
1. Články I až III sa vypúšťajú.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Vypustenie článkov I až III sa premietne do názvu zákona.
2. V čl. IV bod 1 znie:
„1. V § 5 ods. 7 písm. b) sa slovo „pracovisku" nahrádza slovami "pracovisku podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 17a " a slová "subjektov a" sa nahrádzajú slovami "subjektov podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 17a a".".
Poznámka pod čiarou k odkazu 17a znie:
17a) Napríklad § 152 Zákonníka práce.".
3. V čl. IV bod 2 znie:
„2. V § 19 ods. 2 písm. p) sa slová „vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených" nahrádzajú slovami „daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku vo výške 55 % sumy ustanovenej".".
4. Články V až VII sa vypúšťajú.
Nasledujúci článok sa primerane preznačí.
Vypustenie článkov V až VII sa premietne do názvu zákona.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.
20. 10. 2021 14:10:06 - 14:20:59 48. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 584 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne pán predseda za slovo. Dovoľte mi, dovoľte mi pár slov. Myslím si, že ku gastrolístkom sa už teda povedalo veľa. V marci sa po rokoch podarilo ich zdobrovoľniť. To znamená, že zamestnanec, ktorý mal dovtedy len jednu možnosť, a to je gastrolístok, dostal možnosť vybrať si aj finančný príspevok.
===== predseda za slovo. Dovoľte mi, dovoľte mi pár slov. Myslím si, že ku gastrolístkom sa už teda povedalo veľa. V marci sa po rokoch podarilo ich zdobrovoľniť. To znamená, že zamestnanec, ktorý mal dovtedy len jednu možnosť, a to je gastrolístok, dostal možnosť vybrať si aj finančný príspevok. To sa podarilo v marci. Čo sa teda, bohužiaľ, v marci nepodarilo bolo ich daňovo, daňovo zrovnoprávniť, čiže tá reálna situácia, ktorej čelili po 1. marci tohto roku zamestnanci bola taká, že ak si teda vybral gastrolístok, tak ten gastrolístok mal oslobodený v plnej výške, ktorú mu poskytol zamestnávateľ. Ale, ak si vybral finančný príspevok, tak ho mal oslobodený iba do výšky 2,81 euro.
Čiže pre povedzme, že väčšinu zamestnancov to bolo rovnoprávne tam, kde ten zamestnávateľ nedával vyšší ako zákonný príspevok. Ale v prípadoch, kde zamestnávateľ vyšší príspevok dával, tak tam teda bol gastrolístok stále výhodnejší ako finančný príspevok. Takže toto bolo vlastne to nastavenie rovnoprávnosti, rovnocennosti medzi finančným príspevok a gastráčom. To je vlastne dôvod tejto novely, ktorú práve prerokovávame. A keď teda už sa riešilo tak v tom v prvom čítaní som tam teda pridal ako predkladateľ nejaké ďalšie, nazvime to, že vylepšenia, ktoré tú situáciu ešte, ešte zlepšovali napríklad teda možnosť vyplácania či už gastrolístkov alebo, alebo teda finančného príspevku pozadu.
Po prvom čítaní, samozrejme, vyjadrili svoje pripomienky či už ministerstvo financií alebo ministerstvo sociálnych vecí a v rámci rokovaní, samozrejme, som sa ako predkladateľ snažil nájsť teda zhodu, aby sme zákon v druhom čítaní, teda mali so všeobecným súhlasom, aby sme teda mohli ísť. Z tohto vyplýva a následne teda aj prenesiem pozmeňujúci návrh, ktorý tieto veci, na ktorých nebola zhoda na jednotlivých ministerstvách, teda z pôvodného návrhu vyraďujeme a zostane, treba povedať, samozrejme, ten základ, zostane to, že nastavujeme spravodlivosť medzi gastrolístkom a finančným príspevkom.
Takže to gro novely zostáva. Tie ďalšie vecí verím, že v budúcnosti budú na stole, pretože som presvedčený a chvíľočku už sa pozastavím pri tej možnosti vyplácania gastrolístkov, resp. finančného príspevku pozadu. Je to niečo, čo by fakt veľmi dokázalo pomôcť zamestnávateľom, ktorým by odišlo veľa administratívy, pretože aktuálny stav je taký, že či už financie alebo gastrolístok je treba dať zamestnancovi k 1. v mesiaci. To znamená, zoberme si koniec-koncov aj ten gastrolístok, takže zamestnávateľ to musí celé zrátať, musí ho zamestnancovi dať. Samozrejme, musí mu ho dať v nejakom zálohovom množstvo a potom celý mesiac zamestnanec môže ísť na PN-ke, môže byť na služobnej ceste, môže byť chorý a každopádne po tomto treba následne zúčtovať. Toto isté platí aj s financiami a je to vlastne dvojitá práca. Ak by sa umožnilo pozadu ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím, prepáčte, že vás prerušujem. Rúška vás poprosím, zbytočne sa teraz napíjate. Poprosím vás, aby ste si dali to rúško. Dobre, ďakujem pekne. (Smiech v sále.) Nech sa páči, pán poslanec, prepáčte, že som vás prerušil, len som musel upozorniť kolegov.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
V pohode, v pohode. Čiže ešte raz. Ak by bola možnosť pozadu, tak vlastne dvojitá práca sa účtovníkom vo firmách zleje do jednej a mali by menej administratívy. No, každopádne ešte raz. Toto bolo ambíciou zákona v prvom čítaní. ale keďže teda ministerstvo sociálnych vecí vyjadrilo k tomu zásadnú pripomienku, ktorú som, samozrejme, akceptoval, takže predloženým pozmeňovákom aj táto možnosť vlastne teda zo zákona vypadá.
Čo ešte zostane čo je dobré je to, že živnostníci, ktorí doteraz mali situáciu takú, že mohli mať gastrolístok a ten doklad stačila jedna faktúra za povedzme nákup gastrolístok na jeden mesiac pre teda daňové výdavky, alebo mohli, samozrejme, sa stravovať aj v jedálni, v reštaurácii, ale museli každý deň vlastne dokladovať toto stravné bločkom. Teda prinášame možnosť živnostníkom, aby do tej sumy 55 % základnej diéty tieto financie nemuseli deklarovať. To znamená, tá suma mesačná bude automaticky ... výdavkom bez toho, aby musela byť podložená 21 stravnými bločkami, teda za stravu a samozrejme, k tomu je nejaká administratíva. K tomu, ak jej niekto robí účtovníctvo, tak každý účtovník prípadne niečo stojí. Takže prinášame skutočne nejaké zjednodušenie byrokracie živnostníkom.
Ďalšie prínosy tohto, tohto návrhu sú v tom, že predpoklad je, že viac zamestnancov ako doteraz sa rozhodne pre finančnú formu stravného a samozrejme, keďže vychádzame z toho, že každý musíme jesť, každý musíme nejaké financie minúť na stravu, tak je predpoklad, že ľudia namiesto gastrolístkov v reštauráciách, v jedálňach teda zaplatia peniazmi, čo je obrovskou výhodou pre aktuálne, ale že veľmi ťažko skúšané naše gastro. Nie je to veľmi známe, ale funguje to tak, že ak človek zaplatí gastrolístkom a je jedno, či je v papierovej forme alebo ako elektronická gastro karta, tak častokrát až 6 až 7 % z tejto sumy vlastne musí tá jedáleň odviesť emitentovi gastrolístkov pri teda spätnom výkupe gastrolístkov. Ak dostane peniaze, tak peniaze má okamžite k dispozícii, má ich vlastne všetky tak ako zákazník zaplatil. Nemá administratívu s tým, že teda treba gastrolístky rozdeliť, zabaliť, poslať, počkať na peniaze od emitenta. Takže ušetrí zasa nejakú administratívu a toto všetko, keď sa takto napočíta by malo výrazne pomôcť.
Ešte je tu jedna situácia, na ktorej sa tento, tento stav dá veľmi dobre ukázať. Možno poznáme pojem potravinové púšte. To sú maličké obce, kde sa nedokáže udržať ani tá najmenšia predajňa potravín, lebo jednoducho nie sú schopní z toho malého obratu, objemu predaja vyžiť. No, a túto situáciu vlastne tiež tie gastrolístky zhoršujú, pretože, samozrejme, ľudia, ak ten gastrolístok majú podľa rôznych štatistík polovica gastrolístkov sa minie teda síce na jedlo, ale teda pri nákupe potravín. No, a keď ľudia platia v týchto malých predajničkách, ktoré aj tak sú na hrane prežitia, ktoré aj tak fungujú s minimálnymi maržami, pretože tie najmenšie potraviny majú najväčšie nákupné ceny svojich potravín. Ale, samozrejme, nemôžu ich nijak výrazne drahšie predávať ako v sieťach, tak ešte z toho svojho mini, z tej svojej minimálnej marže, ktorú majú, musia ešte pri spätnom výkupe gastrolístkov dať tých 6 % vlastne gastro spoločnosti. Takže aj tam, keď občania zaplatia, zaplatia peniazmi, veľmi takejto firme pomôžu.
Dobre, nebudem, nebudem ďalej rozprávať. Prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 584.
1. Články I až III sa vypúšťajú.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Vypustenie článkov I až III sa premietne do názvu zákona.
2. V čl. IV bod 1 znie:
„1. V § 5 ods. 7 písm. b) sa slovo „pracovisku" nahrádza slovami "pracovisku podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 17a " a slová "subjektov a" sa nahrádzajú slovami "subjektov podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 17a a".".
Poznámka pod čiarou k odkazu 17a znie:
17a) Napríklad § 152 Zákonníka práce.".
3. V čl. IV bod 2 znie:
„2. V § 19 ods. 2 písm. p) sa slová „vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených" nahrádzajú slovami „daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku vo výške 55 % sumy ustanovenej".".
4. Články V až VII sa vypúšťajú.
Nasledujúci článok sa primerane preznačí.
Vypustenie článkov V až VII sa premietne do názvu zákona.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.
20. 10. 2021 14:10:06 - 14:20:59 48. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 584 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne pán predseda za slovo. Dovoľte mi, dovoľte mi pár slov. Myslím si, že ku gastrolístkom sa už teda povedalo veľa. V marci sa po rokoch podarilo ich zdobrovoľniť. To znamená, že zamestnanec, ktorý mal dovtedy len jednu možnosť, a to je gastrolístok, dostal možnosť vybrať si aj finančný príspevok.
===== predseda za slovo. Dovoľte mi, dovoľte mi pár slov. Myslím si, že ku gastrolístkom sa už teda povedalo veľa. V marci sa po rokoch podarilo ich zdobrovoľniť. To znamená, že zamestnanec, ktorý mal dovtedy len jednu možnosť, a to je gastrolístok, dostal možnosť vybrať si aj finančný príspevok. To sa podarilo v marci. Čo sa teda, bohužiaľ, v marci nepodarilo bolo ich daňovo, daňovo zrovnoprávniť, čiže tá reálna situácia, ktorej čelili po 1. marci tohto roku zamestnanci bola taká, že ak si teda vybral gastrolístok, tak ten gastrolístok mal oslobodený v plnej výške, ktorú mu poskytol zamestnávateľ. Ale, ak si vybral finančný príspevok, tak ho mal oslobodený iba do výšky 2,81 euro.
Čiže pre povedzme, že väčšinu zamestnancov to bolo rovnoprávne tam, kde ten zamestnávateľ nedával vyšší ako zákonný príspevok. Ale v prípadoch, kde zamestnávateľ vyšší príspevok dával, tak tam teda bol gastrolístok stále výhodnejší ako finančný príspevok. Takže toto bolo vlastne to nastavenie rovnoprávnosti, rovnocennosti medzi finančným príspevok a gastráčom. To je vlastne dôvod tejto novely, ktorú práve prerokovávame. A keď teda už sa riešilo tak v tom v prvom čítaní som tam teda pridal ako predkladateľ nejaké ďalšie, nazvime to, že vylepšenia, ktoré tú situáciu ešte, ešte zlepšovali napríklad teda možnosť vyplácania či už gastrolístkov alebo, alebo teda finančného príspevku pozadu.
Po prvom čítaní, samozrejme, vyjadrili svoje pripomienky či už ministerstvo financií alebo ministerstvo sociálnych vecí a v rámci rokovaní, samozrejme, som sa ako predkladateľ snažil nájsť teda zhodu, aby sme zákon v druhom čítaní, teda mali so všeobecným súhlasom, aby sme teda mohli ísť. Z tohto vyplýva a následne teda aj prenesiem pozmeňujúci návrh, ktorý tieto veci, na ktorých nebola zhoda na jednotlivých ministerstvách, teda z pôvodného návrhu vyraďujeme a zostane, treba povedať, samozrejme, ten základ, zostane to, že nastavujeme spravodlivosť medzi gastrolístkom a finančným príspevkom.
Takže to gro novely zostáva. Tie ďalšie vecí verím, že v budúcnosti budú na stole, pretože som presvedčený a chvíľočku už sa pozastavím pri tej možnosti vyplácania gastrolístkov, resp. finančného príspevku pozadu. Je to niečo, čo by fakt veľmi dokázalo pomôcť zamestnávateľom, ktorým by odišlo veľa administratívy, pretože aktuálny stav je taký, že či už financie alebo gastrolístok je treba dať zamestnancovi k 1. v mesiaci. To znamená, zoberme si koniec-koncov aj ten gastrolístok, takže zamestnávateľ to musí celé zrátať, musí ho zamestnancovi dať. Samozrejme, musí mu ho dať v nejakom zálohovom množstvo a potom celý mesiac zamestnanec môže ísť na PN-ke, môže byť na služobnej ceste, môže byť chorý a každopádne po tomto treba následne zúčtovať. Toto isté platí aj s financiami a je to vlastne dvojitá práca. Ak by sa umožnilo pozadu ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím, prepáčte, že vás prerušujem. Rúška vás poprosím, zbytočne sa teraz napíjate. Poprosím vás, aby ste si dali to rúško. Dobre, ďakujem pekne. (Smiech v sále.) Nech sa páči, pán poslanec, prepáčte, že som vás prerušil, len som musel upozorniť kolegov.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
V pohode, v pohode. Čiže ešte raz. Ak by bola možnosť pozadu, tak vlastne dvojitá práca sa účtovníkom vo firmách zleje do jednej a mali by menej administratívy. No, každopádne ešte raz. Toto bolo ambíciou zákona v prvom čítaní. ale keďže teda ministerstvo sociálnych vecí vyjadrilo k tomu zásadnú pripomienku, ktorú som, samozrejme, akceptoval, takže predloženým pozmeňovákom aj táto možnosť vlastne teda zo zákona vypadá.
Čo ešte zostane čo je dobré je to, že živnostníci, ktorí doteraz mali situáciu takú, že mohli mať gastrolístok a ten doklad stačila jedna faktúra za povedzme nákup gastrolístok na jeden mesiac pre teda daňové výdavky, alebo mohli, samozrejme, sa stravovať aj v jedálni, v reštaurácii, ale museli každý deň vlastne dokladovať toto stravné bločkom. Teda prinášame možnosť živnostníkom, aby do tej sumy 55 % základnej diéty tieto financie nemuseli deklarovať. To znamená, tá suma mesačná bude automaticky ... výdavkom bez toho, aby musela byť podložená 21 stravnými bločkami, teda za stravu a samozrejme, k tomu je nejaká administratíva. K tomu, ak jej niekto robí účtovníctvo, tak každý účtovník prípadne niečo stojí. Takže prinášame skutočne nejaké zjednodušenie byrokracie živnostníkom.
Ďalšie prínosy tohto, tohto návrhu sú v tom, že predpoklad je, že viac zamestnancov ako doteraz sa rozhodne pre finančnú formu stravného a samozrejme, keďže vychádzame z toho, že každý musíme jesť, každý musíme nejaké financie minúť na stravu, tak je predpoklad, že ľudia namiesto gastrolístkov v reštauráciách, v jedálňach teda zaplatia peniazmi, čo je obrovskou výhodou pre aktuálne, ale že veľmi ťažko skúšané naše gastro. Nie je to veľmi známe, ale funguje to tak, že ak človek zaplatí gastrolístkom a je jedno, či je v papierovej forme alebo ako elektronická gastro karta, tak častokrát až 6 až 7 % z tejto sumy vlastne musí tá jedáleň odviesť emitentovi gastrolístkov pri teda spätnom výkupe gastrolístkov. Ak dostane peniaze, tak peniaze má okamžite k dispozícii, má ich vlastne všetky tak ako zákazník zaplatil. Nemá administratívu s tým, že teda treba gastrolístky rozdeliť, zabaliť, poslať, počkať na peniaze od emitenta. Takže ušetrí zasa nejakú administratívu a toto všetko, keď sa takto napočíta by malo výrazne pomôcť.
Ešte je tu jedna situácia, na ktorej sa tento, tento stav dá veľmi dobre ukázať. Možno poznáme pojem potravinové púšte. To sú maličké obce, kde sa nedokáže udržať ani tá najmenšia predajňa potravín, lebo jednoducho nie sú schopní z toho malého obratu, objemu predaja vyžiť. No, a túto situáciu vlastne tiež tie gastrolístky zhoršujú, pretože, samozrejme, ľudia, ak ten gastrolístok majú podľa rôznych štatistík polovica gastrolístkov sa minie teda síce na jedlo, ale teda pri nákupe potravín. No, a keď ľudia platia v týchto malých predajničkách, ktoré aj tak sú na hrane prežitia, ktoré aj tak fungujú s minimálnymi maržami, pretože tie najmenšie potraviny majú najväčšie nákupné ceny svojich potravín. Ale, samozrejme, nemôžu ich nijak výrazne drahšie predávať ako v sieťach, tak ešte z toho svojho mini, z tej svojej minimálnej marže, ktorú majú, musia ešte pri spätnom výkupe gastrolístkov dať tých 6 % vlastne gastro spoločnosti. Takže aj tam, keď občania zaplatia, zaplatia peniazmi, veľmi takejto firme pomôžu.
Dobre, nebudem, nebudem ďalej rozprávať. Prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 584.
1. Články I až III sa vypúšťajú.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Vypustenie článkov I až III sa premietne do názvu zákona.
2. V čl. IV bod 1 znie:
„1. V § 5 ods. 7 písm. b) sa slovo „pracovisku" nahrádza slovami "pracovisku podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 17a " a slová "subjektov a" sa nahrádzajú slovami "subjektov podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 17a a".".
Poznámka pod čiarou k odkazu 17a znie:
17a) Napríklad § 152 Zákonníka práce.".
3. V čl. IV bod 2 znie:
„2. V § 19 ods. 2 písm. p) sa slová „vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených" nahrádzajú slovami „daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku vo výške 55 % sumy ustanovenej".".
4. Články V až VII sa vypúšťajú.
Nasledujúci článok sa primerane preznačí.
Vypustenie článkov V až VII sa premietne do názvu zákona.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.
20. 10. 2021 14:10:06 - 14:20:59 48. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 584 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne pán predseda za slovo. Dovoľte mi, dovoľte mi pár slov. Myslím si, že ku gastrolístkom sa už teda povedalo veľa. V marci sa po rokoch podarilo ich zdobrovoľniť. To znamená, že zamestnanec, ktorý mal dovtedy len jednu možnosť, a to je gastrolístok, dostal možnosť vybrať si aj finančný príspevok.
===== predseda za slovo. Dovoľte mi, dovoľte mi pár slov. Myslím si, že ku gastrolístkom sa už teda povedalo veľa. V marci sa po rokoch podarilo ich zdobrovoľniť. To znamená, že zamestnanec, ktorý mal dovtedy len jednu možnosť, a to je gastrolístok, dostal možnosť vybrať si aj finančný príspevok. To sa podarilo v marci. Čo sa teda, bohužiaľ, v marci nepodarilo bolo ich daňovo, daňovo zrovnoprávniť, čiže tá reálna situácia, ktorej čelili po 1. marci tohto roku zamestnanci bola taká, že ak si teda vybral gastrolístok, tak ten gastrolístok mal oslobodený v plnej výške, ktorú mu poskytol zamestnávateľ. Ale, ak si vybral finančný príspevok, tak ho mal oslobodený iba do výšky 2,81 euro.
Čiže pre povedzme, že väčšinu zamestnancov to bolo rovnoprávne tam, kde ten zamestnávateľ nedával vyšší ako zákonný príspevok. Ale v prípadoch, kde zamestnávateľ vyšší príspevok dával, tak tam teda bol gastrolístok stále výhodnejší ako finančný príspevok. Takže toto bolo vlastne to nastavenie rovnoprávnosti, rovnocennosti medzi finančným príspevok a gastráčom. To je vlastne dôvod tejto novely, ktorú práve prerokovávame. A keď teda už sa riešilo tak v tom v prvom čítaní som tam teda pridal ako predkladateľ nejaké ďalšie, nazvime to, že vylepšenia, ktoré tú situáciu ešte, ešte zlepšovali napríklad teda možnosť vyplácania či už gastrolístkov alebo, alebo teda finančného príspevku pozadu.
Po prvom čítaní, samozrejme, vyjadrili svoje pripomienky či už ministerstvo financií alebo ministerstvo sociálnych vecí a v rámci rokovaní, samozrejme, som sa ako predkladateľ snažil nájsť teda zhodu, aby sme zákon v druhom čítaní, teda mali so všeobecným súhlasom, aby sme teda mohli ísť. Z tohto vyplýva a následne teda aj prenesiem pozmeňujúci návrh, ktorý tieto veci, na ktorých nebola zhoda na jednotlivých ministerstvách, teda z pôvodného návrhu vyraďujeme a zostane, treba povedať, samozrejme, ten základ, zostane to, že nastavujeme spravodlivosť medzi gastrolístkom a finančným príspevkom.
Takže to gro novely zostáva. Tie ďalšie vecí verím, že v budúcnosti budú na stole, pretože som presvedčený a chvíľočku už sa pozastavím pri tej možnosti vyplácania gastrolístkov, resp. finančného príspevku pozadu. Je to niečo, čo by fakt veľmi dokázalo pomôcť zamestnávateľom, ktorým by odišlo veľa administratívy, pretože aktuálny stav je taký, že či už financie alebo gastrolístok je treba dať zamestnancovi k 1. v mesiaci. To znamená, zoberme si koniec-koncov aj ten gastrolístok, takže zamestnávateľ to musí celé zrátať, musí ho zamestnancovi dať. Samozrejme, musí mu ho dať v nejakom zálohovom množstvo a potom celý mesiac zamestnanec môže ísť na PN-ke, môže byť na služobnej ceste, môže byť chorý a každopádne po tomto treba následne zúčtovať. Toto isté platí aj s financiami a je to vlastne dvojitá práca. Ak by sa umožnilo pozadu ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím, prepáčte, že vás prerušujem. Rúška vás poprosím, zbytočne sa teraz napíjate. Poprosím vás, aby ste si dali to rúško. Dobre, ďakujem pekne. (Smiech v sále.) Nech sa páči, pán poslanec, prepáčte, že som vás prerušil, len som musel upozorniť kolegov.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
V pohode, v pohode. Čiže ešte raz. Ak by bola možnosť pozadu, tak vlastne dvojitá práca sa účtovníkom vo firmách zleje do jednej a mali by menej administratívy. No, každopádne ešte raz. Toto bolo ambíciou zákona v prvom čítaní. ale keďže teda ministerstvo sociálnych vecí vyjadrilo k tomu zásadnú pripomienku, ktorú som, samozrejme, akceptoval, takže predloženým pozmeňovákom aj táto možnosť vlastne teda zo zákona vypadá.
Čo ešte zostane čo je dobré je to, že živnostníci, ktorí doteraz mali situáciu takú, že mohli mať gastrolístok a ten doklad stačila jedna faktúra za povedzme nákup gastrolístok na jeden mesiac pre teda daňové výdavky, alebo mohli, samozrejme, sa stravovať aj v jedálni, v reštaurácii, ale museli každý deň vlastne dokladovať toto stravné bločkom. Teda prinášame možnosť živnostníkom, aby do tej sumy 55 % základnej diéty tieto financie nemuseli deklarovať. To znamená, tá suma mesačná bude automaticky ... výdavkom bez toho, aby musela byť podložená 21 stravnými bločkami, teda za stravu a samozrejme, k tomu je nejaká administratíva. K tomu, ak jej niekto robí účtovníctvo, tak každý účtovník prípadne niečo stojí. Takže prinášame skutočne nejaké zjednodušenie byrokracie živnostníkom.
Ďalšie prínosy tohto, tohto návrhu sú v tom, že predpoklad je, že viac zamestnancov ako doteraz sa rozhodne pre finančnú formu stravného a samozrejme, keďže vychádzame z toho, že každý musíme jesť, každý musíme nejaké financie minúť na stravu, tak je predpoklad, že ľudia namiesto gastrolístkov v reštauráciách, v jedálňach teda zaplatia peniazmi, čo je obrovskou výhodou pre aktuálne, ale že veľmi ťažko skúšané naše gastro. Nie je to veľmi známe, ale funguje to tak, že ak človek zaplatí gastrolístkom a je jedno, či je v papierovej forme alebo ako elektronická gastro karta, tak častokrát až 6 až 7 % z tejto sumy vlastne musí tá jedáleň odviesť emitentovi gastrolístkov pri teda spätnom výkupe gastrolístkov. Ak dostane peniaze, tak peniaze má okamžite k dispozícii, má ich vlastne všetky tak ako zákazník zaplatil. Nemá administratívu s tým, že teda treba gastrolístky rozdeliť, zabaliť, poslať, počkať na peniaze od emitenta. Takže ušetrí zasa nejakú administratívu a toto všetko, keď sa takto napočíta by malo výrazne pomôcť.
Ešte je tu jedna situácia, na ktorej sa tento, tento stav dá veľmi dobre ukázať. Možno poznáme pojem potravinové púšte. To sú maličké obce, kde sa nedokáže udržať ani tá najmenšia predajňa potravín, lebo jednoducho nie sú schopní z toho malého obratu, objemu predaja vyžiť. No, a túto situáciu vlastne tiež tie gastrolístky zhoršujú, pretože, samozrejme, ľudia, ak ten gastrolístok majú podľa rôznych štatistík polovica gastrolístkov sa minie teda síce na jedlo, ale teda pri nákupe potravín. No, a keď ľudia platia v týchto malých predajničkách, ktoré aj tak sú na hrane prežitia, ktoré aj tak fungujú s minimálnymi maržami, pretože tie najmenšie potraviny majú najväčšie nákupné ceny svojich potravín. Ale, samozrejme, nemôžu ich nijak výrazne drahšie predávať ako v sieťach, tak ešte z toho svojho mini, z tej svojej minimálnej marže, ktorú majú, musia ešte pri spätnom výkupe gastrolístkov dať tých 6 % vlastne gastro spoločnosti. Takže aj tam, keď občania zaplatia, zaplatia peniazmi, veľmi takejto firme pomôžu.
Dobre, nebudem, nebudem ďalej rozprávať. Prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 584.
1. Články I až III sa vypúšťajú.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Vypustenie článkov I až III sa premietne do názvu zákona.
2. V čl. IV bod 1 znie:
„1. V § 5 ods. 7 písm. b) sa slovo „pracovisku" nahrádza slovami "pracovisku podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 17a " a slová "subjektov a" sa nahrádzajú slovami "subjektov podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 17a a".".
Poznámka pod čiarou k odkazu 17a znie:
17a) Napríklad § 152 Zákonníka práce.".
3. V čl. IV bod 2 znie:
„2. V § 19 ods. 2 písm. p) sa slová „vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených" nahrádzajú slovami „daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku vo výške 55 % sumy ustanovenej".".
4. Články V až VII sa vypúšťajú.
Nasledujúci článok sa primerane preznačí.
Vypustenie článkov V až VII sa premietne do názvu zákona.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.
20. 10. 2021 14:05:10 - 14:07:57 48. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 584 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi úvodné slovo ku predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Marián Viskupič, Jarmila Halgašová, Tomáš Lehotský, Vladimíra Marcinková, Peter Kremský a Jozef Hlinka svoj podpis stiahol.
Cieľom predloženého návrhu zákona je odstrániť nerovnosti pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania, konkrétne teda stravovacích poukážok, ako aj zjednodušiť administratívu zamestnávateľov, ktorá vzniká pri tejto činnosti.
Od 1. marca 2021 si u zamestnávateľa, ktorý dovtedy zabezpečoval svojim zamestnancom stravovanie formou stravovacích poukážok, môžu už poslanci, pardon, zamestnanci vybrať medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom.
Čo sa stane od 1. januára, už teda zamestnávateľ bude musieť poskytnúť túto možnosť. Doteraz to bola len možnosť. No a teda ten zákon ktorý sme prijímali v marci sa v ňom podarila jedna nemilá vec a to je teda tá, že sa nám podarilo vytvoriť nerovnakú situáciu medzi gastráčom, ktorý bol nezdanený celý a finančným príspevkom, ktorý bol nezdanený iba do výške 2,81 eur, čiže 55 % z hodnoty základnej diéty.
Viac k tomu asi v rozprave. Poviem ešte pár základných vecí. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať mierne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať aj pozitívne sociálne vplyvy pre zamestnancov.
Návrh zákona samozrejme nemá žiadne negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Rovnako nebude mať vplyv ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona tiež nebude mať negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Pán predseda, prosím, po vystúpení pána spravodajcu, otvorte rozpravu do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.
5. 10. 2021 17:59:19 - 18:01:19 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Pán predseda, ďakujem za slovo. Pán kolega ja skúsim tým listom teda čo ste čítali. Tak ak tá pani nechce pracovať v nedeľu prečo si teda nenájde inú prácu. Nebude náhodou tá odpoveď, že si inú prácu nevie nájsť. No ale ak zakážeme pracovať v nedeľu tak sa jej práve presne to môže stať, že o tú prácu príde a už síce nebude frflať nato, že musí pracovať v nedeľu ale nebude pracovať vôbec. Ďalšia vec, ani ísť v nedeľu na turistiku nie je nevyhnutné dokonca nie je nevyhnutné, aby vám na tej turistike niekto urobil kávu, čaj alebo ja neviem nejaký obed, ale ak je ak niečo nie je nevyhnutné to v žiadnom prípade nemôže byť argumentom na nejaký zákaz, že zakážme to čo je nevyhnutné. Kde to skončí? A ešte pár čísel, aby sme teda možnože aj pozerali nejaký iný prieskum ale teda ja tu mám Eurostat. Každopádne teraz aktuálne 16,3 percenta občanov Slovenska teda pacuje v nedeľu, nie 21 ako ste povedali. 21 sme naposledy mali ja neviem niekedy okolo roku 2010, potom to teda začalo klesať a dnes máme tých 16,3. Čiže kľudne sa dá povedať, že možno tie 4 - 4,5 percenta, ktoré, ktorí nechceli pracovať tú nedeľu si svoj problém už vyriešili. Jednoducho v nedeľu, v nedeľu nepracujú. No a spomínali ste krajiny, ja to zopakujem Grécko, Fínsko, Malta, Veľká Británia, Španielsko, Írsko, Holandsko to sú všetko krajiny, ktoré majú vyšší podiel práce v nedeľu ako Slovensko. Ani jedna z nich nie je zaostalá a teda treba si, zasa pozrime si tie čísla. Spomínali ste, že Fínsko teda má menej nedeľnej práce aj myslím aj tú Veľkú Britániu čo, takže nie ono je to, je to proste takto opačne. Ďakujem pekne.
5. 10. 2021 17:42:01 - 17:43:54 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne. Ja začnem asi pánom kolegom Kuffom. No dobre, no tak bola teda nezamestnanosť cca 5 %, tak stúpla, to sa v krízach stáva. Teraz je teda nejakých 7,2. No, ale zároveň teda hlásim, že teda všetkými opatreniami teda nech stúpla o nejakých povedzme 1,9 - 2 %, ale toto jedno opatrenie, keby proste fakt prišlo o prácu tých cca 40 tisíc ľudí no tak ju pán Kuffa jedným rozhodnutím, jedným stlačením tlačítka tú nezamestnanosť vytlačíte o ďalšieho 1,5 % hore. No takže asi na nejakých 8,7. Hej. Nehovorím, že sa to musí tak presne stať, ale jednoducho nejaký a výrazný nárast by tam bol. To je jedna vec. Ešte raz ľuďom ste nepomohli, ľuďom ste zobrali aj príplatky nedeľné aj nedeľnú prácu a celú prácu. Ďalšia vec, tí brigádnici, tak ako zakážete im pracovať. Budú spokojnejší? Veď teda ten študent asi samozrejme tiež pracuje, lebo chce peniaze, ale teda mu zoberiete tú možnosť pracovať. Hej. To nie je fakt, nie je dobré. Neberme slobodu ľuďom tam, kde proste si to vedia zvládnuť. Nedávajme pravidlá tam, kde to vyrieši trh. Proste fakt toto je vec, ktorú netreba, netreba riešiť a ešte chcem poďakovať kolegovi Dostálovi a kolegovi Kazdovi teda za ich faktické. Špeciálne od Rada Kazdu, to bola faktická, ktorá dala viacero odpovedí na tie otázky vlastne, ktoré tu padali vo faktických. Dajme ľuďom možnosť sa rozhodovať. Nestarajme sa do toho ako trávia aj ich voľný čas, keď sa teda na to pozerám z tej druhej strany. Ďakujem.
5. 10. 2021 17:23:01 - 17:33:03 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie  
Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Kolegynky, kolegovia, už tu padlo veľa. Ja sa skúsim chvíľku venovať tomu najdôležitejšiemu, tomu zásadnému argumentu o čom je tento návrh zákona. A ten je o tom, že to bude znamenať stratu pracovných miest. Bude. Prečo?
Pretože to nie je tak ako pán Kuffa si predstavuje, že človek robí päť dní v týždni, potom ešte z nejakého neznámeho dôvodu aj v sobotu a ešte aj v nedeľu ide pracovať. No, nie. Proste my máme Zákonník práce. Presne ten zákon, ktorý chcete meniť, ktorý hovorí nejaké pravidlá, proste určuje pracovnú dobu, určuje množstvo hodín. Jednoducho, ak 47 tisíc ľudí robí v maloobchode v nedeľu a my im tú nedeľu zavrieme, tak možno ich neprepustia všetkých 47, ale odhady hovoria, že takých tých 40 tisíc by prepustiť mohli. Práve preto, pretože to je ďalší pracovný čas, ktorý oni teda tie všetky obchody vykrývajú a keď ho nebudú mať, nebudú potrebovať ani zamestnancov. Toto si treba uvedomiť. To je prvý fakt.
Druhý fakt je ten a ja to zopakujem, už som to dnes povedal. My máme 7,2-percentnú nezamestnanosť a veľká väčšina tých ľudí sú ľudia, ktorí si jednoducho ťažko hľadajú prácu, pretože ich schopnosti kvalifikácie a možností sú povedzme, že obmedzené. A práve pre nich je zamestnanie v maloobchode relatívne veľmi jednoduchá činnosť v relatívne rozumnom prostredí a my zoberie týmto ľuďom možnosť pracovať. A vy, pán Kuffa, ani nikto z nás nespravíme ďalších 40 tisíc miest pre týchto ľudí, ktorí proste sa zrazu len pre zamestnajú inde. Áno, môžte povedať, že je 70 tisíc voľných pracovných miest, ale to sú väčšinou špecialisti, to sú ľudia, na ktorých nemôže proste tento človek, ktorý príde o prácu v obchode, sa bez problém zamestnať. Fakt vylejete s vodou z vaničky aj to dieťa. Proste pripravíte o prácu presne tých ľudí, ktorým najviac chcete pomôcť. To si fakt
===== ...päťdesiattisíc voľných pracovných miest. Ale to sú väčšinou špecialisti, to sú ľudia na ktorých nemôže proste tento človek, ktorý príde o prácu v obchode sa bez problémov zamestnať. Fakt vylejete s vodou z vaničky aj to dieťa. Proste pripravíte o prácu presne tých ľudí, ktorým najviac chcete pomôcť. To si fakt treba uvedomovať. To je jedna vec.
Druhá vec. Málokto si uvedomujeme, že v tú nedeľu pracujú poväčšine fakt ľudia, ktorí chcú pracovať už len preto, že polovica týchto pracovných miest v povedzme reťazcoch sú mladí ľudia, ktorí brigádujú. No tí mladí ľudia, ktorí chodia cez týždeň do školy, to je ich zamestnanie, a popri tom, keďže je život ťažký a proste alebo sa chcú teda si zarobiť jednoducho viac peňazí alebo nejaké peniaze, tak idú pracovať. No asi každý štvrtý mladý človek pracuje v nedeľu. Zoberiete im tú možnosť, nebudú mať kde pracovať. Toto si tiež treba uvedomovať. Aj to sú ľudia, ktorým je každé zarobené euro veľmi, veľmi vhodné a dobré. To je taký teda základný argument, ľudia prídu o prácu.
Druhý argument prečo chodíme do práce sú platy. Ono sa to dá povedať áno, že v tú nedeľu sú príplatky a tie príplatky sú povedzme len dvadsať euro. No, je to veľa, málo? Je to asi málo, ale zároveň ten človek nemá len príplatok, ale má ešte aj plat za tú nedeľu a ešte pred tým má aj prácu. Takže keď nebude môcť ísť v nedeľu do práce je možné, že nie príde o dvadsať euro ako nedeľný príplatok, ale príde o celú mzdu nedeľnú, no a ešte môže prísť aj o celú prácu. Tak to sme mu teda pomohli.
No a treba si ešte raz uvedomiť, že paradoxne to nie je, nie, že paradoxne, to nie je tak, že človek pracuje šesť, sedem dní v týždni v kuse. To veď to ten, presne ten Zákonník práce neumožňuje. Práve väčšinou sa robí krátky, dlhý týždeň. Tá nedeľná práca, ktorá teda je ale pre toho zamestnanca ešte navyše lepšie zaplatená, mu práve umožňuje aj si modelovať, že má potom buď viac dní voľna alebo iný deň voľna. Proste paradoxne toto dáva slobodu, slobodu tým zamestnancom sa rozhodovať.
No a potom je to, ja viem, že to možno znie nie úplne realizovateľne vždy, ale samozrejme stále má ten zamestnanec možnosť, že keď teda zásadne v tú nedeľu pracovať nechce, lebo chce byť s deťmi alebo, tak teda stále je nejaký priestor, že si to vyrieši sám svojim slobodným rozhodnutím, dá takému obchodu výpoveď a proste pôjde robiť inde a bude mať teda povedzme voľné víkendy, hej. Toto, toto si ľudia vedia vyriešiť. No proste my ideme riešiť niečo, ideme robiť zákazy, ideme obmedzovať osobnú slobodu v situácii, kedy toto všetko si vedia ľudia vyriešiť. A ono dokonca to funguje aj opačne. Túto situáciu si vedia vyriešiť aj podnikatelia, ktorým inak tiež zasahujete do slobody podnikať, keďže im proste poviete, že tak ako tu kolega Ondro Dostál menoval, že ty, ty, ty, ty, lebo zrovna pracuješ v takej oblasti alebo podnikáš v takej oblasti, ktorú sme si my vybrali, že ju ideme regulovať, tak nebudeš môcť. Veď ale toto zasa rieši, rieši všetko trh. Pamätáme si, všetci si pamätáme tie obrovské Tescá otvorené 24 hodín denne, sedem dní v týždni a ešte to mali napísané takými písmenami veľkými na svojich teda priečeliach. Ono sa to vyriešilo časom. Prvá vec je, že ľudia prestali mať záujem, lebo už nebolo také zaujímavé tráviť o ja neviem jedenástej v noci nakupovaním čas. Zároveň a tým klesali, klesali zisky alebo teda obraty, obraty podnikateľov, zároveň mali problém aj so zamestnávaním, lebo presne tak, človek, ktorý má možnosť, tak nechce robiť úplne v noci. Toto všetko sa rieši. Dnes nenájdete Tesco otvorené 24 hodín denne. Už pomaly nenájdete ani obchody otvorené do ja neviem 22.00. Tak isto aj tie nedele proste, ono sa to obmedzuje. To treba len nechať ten svet fungovať, nemusíme všetko regulovať. Normálne, že ľudia, aj podnikatelia, ono sa to vie, vie vyriešiť. Ale vždy majme najviac na pamäti proste tých najslabších, tých, ktorí tú prácu potrebujú.
Ďalšia vec je, tak isto podnikatelia. Vy im zakážete v nedeľu podnikať, ale nijakovsky ste tým pádom neznížili ich náklady, povedzme kúriť musia ten obchod aj cez nedeľu, aj chladiť musia, aj platiť nájomné. Väčšina, veľká väčšina nákladov zostáva. Čo myslíte, ako sa to asi prejaví? No prejaví sa to tak, že je možné, že budú musieť povedzme zvýšiť ceny, hej. To zasa dopadne ale najviac proste na toho najslabšieho, že toto si treba uvedomovať, že všetky tie regulácie majú nejaké dopady. A ono to tak ekonomiky nejak funguje, že celý ten reťazec nejak ide a ono sa to zleje všetko na konci. Aj tak je to už dnes ťažké. Máme infláciu, proste ceny sa zvyšujú, nerobme opatrenia, ktoré vo finále, vo finále budú ešte vytvárať ďalší tlak na rast cien.
No a ešte možno sa povenujem chvíľku, skutočne asi, asi trinásť percent teda ľudí robí v maloobchode. Všetci ostatní, ktorí teda pracujú v nedeľu, tak pracujú v rôznych oblastiach tak ako tu boli spomínané, a prečo, prečo sme si vybrali zrovna, zrovna týchto, hej. Už sa majú sa triasť potom nejakí ďalší, lebo nabudúce si vyberieme, vyberieme niečo iné, že skutočne uvažujme nad tým, že to čo funguje, netreba regulovať všetko. Ja v podstate súhlasím, tak ako to bolo povedané v úvodnom slove, že asi je jeden extrém byť do 18.00 na Štedrý deň v práci, hej. Okej. To sa proste aj tak niekomu stáva, pretože nie všetci robia v maloobchode, čiže aj tak je niekto v práci, ale dobre, musí. Ale povedzme, že nejaké teda tieto základné sviatky sú sviatkami, má sa byť doma. Okej, pridali sa, pridali sa nejaké ďalšie, dobre. Ale zasa majme ten cit pre mieru, hej. Akože teraz poviete, že päťdesiat tri nedieľ do roka. To je, to je fakt obrovský, obrovský zásah do všetkého. Dobre. Takže ďakujem za pozornosť.
5. 10. 2021 17:23:01 - 17:33:03 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie  
Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Kolegynky, kolegovia, už tu padlo veľa. Ja sa skúsim chvíľku venovať tomu najdôležitejšiemu, tomu zásadnému argumentu o čom je tento návrh zákona. A ten je o tom, že to bude znamenať stratu pracovných miest. Bude. Prečo?
Pretože to nie je tak ako pán Kuffa si predstavuje, že človek robí päť dní v týždni, potom ešte z nejakého neznámeho dôvodu aj v sobotu a ešte aj v nedeľu ide pracovať. No, nie. Proste my máme Zákonník práce. Presne ten zákon, ktorý chcete meniť, ktorý hovorí nejaké pravidlá, proste určuje pracovnú dobu, určuje množstvo hodín. Jednoducho, ak 47 tisíc ľudí robí v maloobchode v nedeľu a my im tú nedeľu zavrieme, tak možno ich neprepustia všetkých 47, ale odhady hovoria, že takých tých 40 tisíc by prepustiť mohli. Práve preto, pretože to je ďalší pracovný čas, ktorý oni teda tie všetky obchody vykrývajú a keď ho nebudú mať, nebudú potrebovať ani zamestnancov. Toto si treba uvedomiť. To je prvý fakt.
Druhý fakt je ten a ja to zopakujem, už som to dnes povedal. My máme 7,2-percentnú nezamestnanosť a veľká väčšina tých ľudí sú ľudia, ktorí si jednoducho ťažko hľadajú prácu, pretože ich schopnosti kvalifikácie a možností sú povedzme, že obmedzené. A práve pre nich je zamestnanie v maloobchode relatívne veľmi jednoduchá činnosť v relatívne rozumnom prostredí a my zoberie týmto ľuďom možnosť pracovať. A vy, pán Kuffa, ani nikto z nás nespravíme ďalších 40 tisíc miest pre týchto ľudí, ktorí proste sa zrazu len pre zamestnajú inde. Áno, môžte povedať, že je 70 tisíc voľných pracovných miest, ale to sú väčšinou špecialisti, to sú ľudia, na ktorých nemôže proste tento človek, ktorý príde o prácu v obchode, sa bez problém zamestnať. Fakt vylejete s vodou z vaničky aj to dieťa. Proste pripravíte o prácu presne tých ľudí, ktorým najviac chcete pomôcť. To si fakt
===== ...päťdesiattisíc voľných pracovných miest. Ale to sú väčšinou špecialisti, to sú ľudia na ktorých nemôže proste tento človek, ktorý príde o prácu v obchode sa bez problémov zamestnať. Fakt vylejete s vodou z vaničky aj to dieťa. Proste pripravíte o prácu presne tých ľudí, ktorým najviac chcete pomôcť. To si fakt treba uvedomovať. To je jedna vec.
Druhá vec. Málokto si uvedomujeme, že v tú nedeľu pracujú poväčšine fakt ľudia, ktorí chcú pracovať už len preto, že polovica týchto pracovných miest v povedzme reťazcoch sú mladí ľudia, ktorí brigádujú. No tí mladí ľudia, ktorí chodia cez týždeň do školy, to je ich zamestnanie, a popri tom, keďže je život ťažký a proste alebo sa chcú teda si zarobiť jednoducho viac peňazí alebo nejaké peniaze, tak idú pracovať. No asi každý štvrtý mladý človek pracuje v nedeľu. Zoberiete im tú možnosť, nebudú mať kde pracovať. Toto si tiež treba uvedomovať. Aj to sú ľudia, ktorým je každé zarobené euro veľmi, veľmi vhodné a dobré. To je taký teda základný argument, ľudia prídu o prácu.
Druhý argument prečo chodíme do práce sú platy. Ono sa to dá povedať áno, že v tú nedeľu sú príplatky a tie príplatky sú povedzme len dvadsať euro. No, je to veľa, málo? Je to asi málo, ale zároveň ten človek nemá len príplatok, ale má ešte aj plat za tú nedeľu a ešte pred tým má aj prácu. Takže keď nebude môcť ísť v nedeľu do práce je možné, že nie príde o dvadsať euro ako nedeľný príplatok, ale príde o celú mzdu nedeľnú, no a ešte môže prísť aj o celú prácu. Tak to sme mu teda pomohli.
No a treba si ešte raz uvedomiť, že paradoxne to nie je, nie, že paradoxne, to nie je tak, že človek pracuje šesť, sedem dní v týždni v kuse. To veď to ten, presne ten Zákonník práce neumožňuje. Práve väčšinou sa robí krátky, dlhý týždeň. Tá nedeľná práca, ktorá teda je ale pre toho zamestnanca ešte navyše lepšie zaplatená, mu práve umožňuje aj si modelovať, že má potom buď viac dní voľna alebo iný deň voľna. Proste paradoxne toto dáva slobodu, slobodu tým zamestnancom sa rozhodovať.
No a potom je to, ja viem, že to možno znie nie úplne realizovateľne vždy, ale samozrejme stále má ten zamestnanec možnosť, že keď teda zásadne v tú nedeľu pracovať nechce, lebo chce byť s deťmi alebo, tak teda stále je nejaký priestor, že si to vyrieši sám svojim slobodným rozhodnutím, dá takému obchodu výpoveď a proste pôjde robiť inde a bude mať teda povedzme voľné víkendy, hej. Toto, toto si ľudia vedia vyriešiť. No proste my ideme riešiť niečo, ideme robiť zákazy, ideme obmedzovať osobnú slobodu v situácii, kedy toto všetko si vedia ľudia vyriešiť. A ono dokonca to funguje aj opačne. Túto situáciu si vedia vyriešiť aj podnikatelia, ktorým inak tiež zasahujete do slobody podnikať, keďže im proste poviete, že tak ako tu kolega Ondro Dostál menoval, že ty, ty, ty, ty, lebo zrovna pracuješ v takej oblasti alebo podnikáš v takej oblasti, ktorú sme si my vybrali, že ju ideme regulovať, tak nebudeš môcť. Veď ale toto zasa rieši, rieši všetko trh. Pamätáme si, všetci si pamätáme tie obrovské Tescá otvorené 24 hodín denne, sedem dní v týždni a ešte to mali napísané takými písmenami veľkými na svojich teda priečeliach. Ono sa to vyriešilo časom. Prvá vec je, že ľudia prestali mať záujem, lebo už nebolo také zaujímavé tráviť o ja neviem jedenástej v noci nakupovaním čas. Zároveň a tým klesali, klesali zisky alebo teda obraty, obraty podnikateľov, zároveň mali problém aj so zamestnávaním, lebo presne tak, človek, ktorý má možnosť, tak nechce robiť úplne v noci. Toto všetko sa rieši. Dnes nenájdete Tesco otvorené 24 hodín denne. Už pomaly nenájdete ani obchody otvorené do ja neviem 22.00. Tak isto aj tie nedele proste, ono sa to obmedzuje. To treba len nechať ten svet fungovať, nemusíme všetko regulovať. Normálne, že ľudia, aj podnikatelia, ono sa to vie, vie vyriešiť. Ale vždy majme najviac na pamäti proste tých najslabších, tých, ktorí tú prácu potrebujú.
Ďalšia vec je, tak isto podnikatelia. Vy im zakážete v nedeľu podnikať, ale nijakovsky ste tým pádom neznížili ich náklady, povedzme kúriť musia ten obchod aj cez nedeľu, aj chladiť musia, aj platiť nájomné. Väčšina, veľká väčšina nákladov zostáva. Čo myslíte, ako sa to asi prejaví? No prejaví sa to tak, že je možné, že budú musieť povedzme zvýšiť ceny, hej. To zasa dopadne ale najviac proste na toho najslabšieho, že toto si treba uvedomovať, že všetky tie regulácie majú nejaké dopady. A ono to tak ekonomiky nejak funguje, že celý ten reťazec nejak ide a ono sa to zleje všetko na konci. Aj tak je to už dnes ťažké. Máme infláciu, proste ceny sa zvyšujú, nerobme opatrenia, ktoré vo finále, vo finále budú ešte vytvárať ďalší tlak na rast cien.
No a ešte možno sa povenujem chvíľku, skutočne asi, asi trinásť percent teda ľudí robí v maloobchode. Všetci ostatní, ktorí teda pracujú v nedeľu, tak pracujú v rôznych oblastiach tak ako tu boli spomínané, a prečo, prečo sme si vybrali zrovna, zrovna týchto, hej. Už sa majú sa triasť potom nejakí ďalší, lebo nabudúce si vyberieme, vyberieme niečo iné, že skutočne uvažujme nad tým, že to čo funguje, netreba regulovať všetko. Ja v podstate súhlasím, tak ako to bolo povedané v úvodnom slove, že asi je jeden extrém byť do 18.00 na Štedrý deň v práci, hej. Okej. To sa proste aj tak niekomu stáva, pretože nie všetci robia v maloobchode, čiže aj tak je niekto v práci, ale dobre, musí. Ale povedzme, že nejaké teda tieto základné sviatky sú sviatkami, má sa byť doma. Okej, pridali sa, pridali sa nejaké ďalšie, dobre. Ale zasa majme ten cit pre mieru, hej. Akože teraz poviete, že päťdesiat tri nedieľ do roka. To je, to je fakt obrovský, obrovský zásah do všetkého. Dobre. Takže ďakujem za pozornosť.
5. 10. 2021 17:23:01 - 17:33:03 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie  
Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Kolegynky, kolegovia, už tu padlo veľa. Ja sa skúsim chvíľku venovať tomu najdôležitejšiemu, tomu zásadnému argumentu o čom je tento návrh zákona. A ten je o tom, že to bude znamenať stratu pracovných miest. Bude. Prečo?
Pretože to nie je tak ako pán Kuffa si predstavuje, že človek robí päť dní v týždni, potom ešte z nejakého neznámeho dôvodu aj v sobotu a ešte aj v nedeľu ide pracovať. No, nie. Proste my máme Zákonník práce. Presne ten zákon, ktorý chcete meniť, ktorý hovorí nejaké pravidlá, proste určuje pracovnú dobu, určuje množstvo hodín. Jednoducho, ak 47 tisíc ľudí robí v maloobchode v nedeľu a my im tú nedeľu zavrieme, tak možno ich neprepustia všetkých 47, ale odhady hovoria, že takých tých 40 tisíc by prepustiť mohli. Práve preto, pretože to je ďalší pracovný čas, ktorý oni teda tie všetky obchody vykrývajú a keď ho nebudú mať, nebudú potrebovať ani zamestnancov. Toto si treba uvedomiť. To je prvý fakt.
Druhý fakt je ten a ja to zopakujem, už som to dnes povedal. My máme 7,2-percentnú nezamestnanosť a veľká väčšina tých ľudí sú ľudia, ktorí si jednoducho ťažko hľadajú prácu, pretože ich schopnosti kvalifikácie a možností sú povedzme, že obmedzené. A práve pre nich je zamestnanie v maloobchode relatívne veľmi jednoduchá činnosť v relatívne rozumnom prostredí a my zoberie týmto ľuďom možnosť pracovať. A vy, pán Kuffa, ani nikto z nás nespravíme ďalších 40 tisíc miest pre týchto ľudí, ktorí proste sa zrazu len pre zamestnajú inde. Áno, môžte povedať, že je 70 tisíc voľných pracovných miest, ale to sú väčšinou špecialisti, to sú ľudia, na ktorých nemôže proste tento človek, ktorý príde o prácu v obchode, sa bez problém zamestnať. Fakt vylejete s vodou z vaničky aj to dieťa. Proste pripravíte o prácu presne tých ľudí, ktorým najviac chcete pomôcť. To si fakt
===== ...päťdesiattisíc voľných pracovných miest. Ale to sú väčšinou špecialisti, to sú ľudia na ktorých nemôže proste tento človek, ktorý príde o prácu v obchode sa bez problémov zamestnať. Fakt vylejete s vodou z vaničky aj to dieťa. Proste pripravíte o prácu presne tých ľudí, ktorým najviac chcete pomôcť. To si fakt treba uvedomovať. To je jedna vec.
Druhá vec. Málokto si uvedomujeme, že v tú nedeľu pracujú poväčšine fakt ľudia, ktorí chcú pracovať už len preto, že polovica týchto pracovných miest v povedzme reťazcoch sú mladí ľudia, ktorí brigádujú. No tí mladí ľudia, ktorí chodia cez týždeň do školy, to je ich zamestnanie, a popri tom, keďže je život ťažký a proste alebo sa chcú teda si zarobiť jednoducho viac peňazí alebo nejaké peniaze, tak idú pracovať. No asi každý štvrtý mladý človek pracuje v nedeľu. Zoberiete im tú možnosť, nebudú mať kde pracovať. Toto si tiež treba uvedomovať. Aj to sú ľudia, ktorým je každé zarobené euro veľmi, veľmi vhodné a dobré. To je taký teda základný argument, ľudia prídu o prácu.
Druhý argument prečo chodíme do práce sú platy. Ono sa to dá povedať áno, že v tú nedeľu sú príplatky a tie príplatky sú povedzme len dvadsať euro. No, je to veľa, málo? Je to asi málo, ale zároveň ten človek nemá len príplatok, ale má ešte aj plat za tú nedeľu a ešte pred tým má aj prácu. Takže keď nebude môcť ísť v nedeľu do práce je možné, že nie príde o dvadsať euro ako nedeľný príplatok, ale príde o celú mzdu nedeľnú, no a ešte môže prísť aj o celú prácu. Tak to sme mu teda pomohli.
No a treba si ešte raz uvedomiť, že paradoxne to nie je, nie, že paradoxne, to nie je tak, že človek pracuje šesť, sedem dní v týždni v kuse. To veď to ten, presne ten Zákonník práce neumožňuje. Práve väčšinou sa robí krátky, dlhý týždeň. Tá nedeľná práca, ktorá teda je ale pre toho zamestnanca ešte navyše lepšie zaplatená, mu práve umožňuje aj si modelovať, že má potom buď viac dní voľna alebo iný deň voľna. Proste paradoxne toto dáva slobodu, slobodu tým zamestnancom sa rozhodovať.
No a potom je to, ja viem, že to možno znie nie úplne realizovateľne vždy, ale samozrejme stále má ten zamestnanec možnosť, že keď teda zásadne v tú nedeľu pracovať nechce, lebo chce byť s deťmi alebo, tak teda stále je nejaký priestor, že si to vyrieši sám svojim slobodným rozhodnutím, dá takému obchodu výpoveď a proste pôjde robiť inde a bude mať teda povedzme voľné víkendy, hej. Toto, toto si ľudia vedia vyriešiť. No proste my ideme riešiť niečo, ideme robiť zákazy, ideme obmedzovať osobnú slobodu v situácii, kedy toto všetko si vedia ľudia vyriešiť. A ono dokonca to funguje aj opačne. Túto situáciu si vedia vyriešiť aj podnikatelia, ktorým inak tiež zasahujete do slobody podnikať, keďže im proste poviete, že tak ako tu kolega Ondro Dostál menoval, že ty, ty, ty, ty, lebo zrovna pracuješ v takej oblasti alebo podnikáš v takej oblasti, ktorú sme si my vybrali, že ju ideme regulovať, tak nebudeš môcť. Veď ale toto zasa rieši, rieši všetko trh. Pamätáme si, všetci si pamätáme tie obrovské Tescá otvorené 24 hodín denne, sedem dní v týždni a ešte to mali napísané takými písmenami veľkými na svojich teda priečeliach. Ono sa to vyriešilo časom. Prvá vec je, že ľudia prestali mať záujem, lebo už nebolo také zaujímavé tráviť o ja neviem jedenástej v noci nakupovaním čas. Zároveň a tým klesali, klesali zisky alebo teda obraty, obraty podnikateľov, zároveň mali problém aj so zamestnávaním, lebo presne tak, človek, ktorý má možnosť, tak nechce robiť úplne v noci. Toto všetko sa rieši. Dnes nenájdete Tesco otvorené 24 hodín denne. Už pomaly nenájdete ani obchody otvorené do ja neviem 22.00. Tak isto aj tie nedele proste, ono sa to obmedzuje. To treba len nechať ten svet fungovať, nemusíme všetko regulovať. Normálne, že ľudia, aj podnikatelia, ono sa to vie, vie vyriešiť. Ale vždy majme najviac na pamäti proste tých najslabších, tých, ktorí tú prácu potrebujú.
Ďalšia vec je, tak isto podnikatelia. Vy im zakážete v nedeľu podnikať, ale nijakovsky ste tým pádom neznížili ich náklady, povedzme kúriť musia ten obchod aj cez nedeľu, aj chladiť musia, aj platiť nájomné. Väčšina, veľká väčšina nákladov zostáva. Čo myslíte, ako sa to asi prejaví? No prejaví sa to tak, že je možné, že budú musieť povedzme zvýšiť ceny, hej. To zasa dopadne ale najviac proste na toho najslabšieho, že toto si treba uvedomovať, že všetky tie regulácie majú nejaké dopady. A ono to tak ekonomiky nejak funguje, že celý ten reťazec nejak ide a ono sa to zleje všetko na konci. Aj tak je to už dnes ťažké. Máme infláciu, proste ceny sa zvyšujú, nerobme opatrenia, ktoré vo finále, vo finále budú ešte vytvárať ďalší tlak na rast cien.
No a ešte možno sa povenujem chvíľku, skutočne asi, asi trinásť percent teda ľudí robí v maloobchode. Všetci ostatní, ktorí teda pracujú v nedeľu, tak pracujú v rôznych oblastiach tak ako tu boli spomínané, a prečo, prečo sme si vybrali zrovna, zrovna týchto, hej. Už sa majú sa triasť potom nejakí ďalší, lebo nabudúce si vyberieme, vyberieme niečo iné, že skutočne uvažujme nad tým, že to čo funguje, netreba regulovať všetko. Ja v podstate súhlasím, tak ako to bolo povedané v úvodnom slove, že asi je jeden extrém byť do 18.00 na Štedrý deň v práci, hej. Okej. To sa proste aj tak niekomu stáva, pretože nie všetci robia v maloobchode, čiže aj tak je niekto v práci, ale dobre, musí. Ale povedzme, že nejaké teda tieto základné sviatky sú sviatkami, má sa byť doma. Okej, pridali sa, pridali sa nejaké ďalšie, dobre. Ale zasa majme ten cit pre mieru, hej. Akože teraz poviete, že päťdesiat tri nedieľ do roka. To je, to je fakt obrovský, obrovský zásah do všetkého. Dobre. Takže ďakujem za pozornosť.
5. 10. 2021 17:23:01 - 17:33:03 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie  
Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Kolegynky, kolegovia, už tu padlo veľa. Ja sa skúsim chvíľku venovať tomu najdôležitejšiemu, tomu zásadnému argumentu o čom je tento návrh zákona. A ten je o tom, že to bude znamenať stratu pracovných miest. Bude. Prečo?
Pretože to nie je tak ako pán Kuffa si predstavuje, že človek robí päť dní v týždni, potom ešte z nejakého neznámeho dôvodu aj v sobotu a ešte aj v nedeľu ide pracovať. No, nie. Proste my máme Zákonník práce. Presne ten zákon, ktorý chcete meniť, ktorý hovorí nejaké pravidlá, proste určuje pracovnú dobu, určuje množstvo hodín. Jednoducho, ak 47 tisíc ľudí robí v maloobchode v nedeľu a my im tú nedeľu zavrieme, tak možno ich neprepustia všetkých 47, ale odhady hovoria, že takých tých 40 tisíc by prepustiť mohli. Práve preto, pretože to je ďalší pracovný čas, ktorý oni teda tie všetky obchody vykrývajú a keď ho nebudú mať, nebudú potrebovať ani zamestnancov. Toto si treba uvedomiť. To je prvý fakt.
Druhý fakt je ten a ja to zopakujem, už som to dnes povedal. My máme 7,2-percentnú nezamestnanosť a veľká väčšina tých ľudí sú ľudia, ktorí si jednoducho ťažko hľadajú prácu, pretože ich schopnosti kvalifikácie a možností sú povedzme, že obmedzené. A práve pre nich je zamestnanie v maloobchode relatívne veľmi jednoduchá činnosť v relatívne rozumnom prostredí a my zoberie týmto ľuďom možnosť pracovať. A vy, pán Kuffa, ani nikto z nás nespravíme ďalších 40 tisíc miest pre týchto ľudí, ktorí proste sa zrazu len pre zamestnajú inde. Áno, môžte povedať, že je 70 tisíc voľných pracovných miest, ale to sú väčšinou špecialisti, to sú ľudia, na ktorých nemôže proste tento človek, ktorý príde o prácu v obchode, sa bez problém zamestnať. Fakt vylejete s vodou z vaničky aj to dieťa. Proste pripravíte o prácu presne tých ľudí, ktorým najviac chcete pomôcť. To si fakt
===== ...päťdesiattisíc voľných pracovných miest. Ale to sú väčšinou špecialisti, to sú ľudia na ktorých nemôže proste tento človek, ktorý príde o prácu v obchode sa bez problémov zamestnať. Fakt vylejete s vodou z vaničky aj to dieťa. Proste pripravíte o prácu presne tých ľudí, ktorým najviac chcete pomôcť. To si fakt treba uvedomovať. To je jedna vec.
Druhá vec. Málokto si uvedomujeme, že v tú nedeľu pracujú poväčšine fakt ľudia, ktorí chcú pracovať už len preto, že polovica týchto pracovných miest v povedzme reťazcoch sú mladí ľudia, ktorí brigádujú. No tí mladí ľudia, ktorí chodia cez týždeň do školy, to je ich zamestnanie, a popri tom, keďže je život ťažký a proste alebo sa chcú teda si zarobiť jednoducho viac peňazí alebo nejaké peniaze, tak idú pracovať. No asi každý štvrtý mladý človek pracuje v nedeľu. Zoberiete im tú možnosť, nebudú mať kde pracovať. Toto si tiež treba uvedomovať. Aj to sú ľudia, ktorým je každé zarobené euro veľmi, veľmi vhodné a dobré. To je taký teda základný argument, ľudia prídu o prácu.
Druhý argument prečo chodíme do práce sú platy. Ono sa to dá povedať áno, že v tú nedeľu sú príplatky a tie príplatky sú povedzme len dvadsať euro. No, je to veľa, málo? Je to asi málo, ale zároveň ten človek nemá len príplatok, ale má ešte aj plat za tú nedeľu a ešte pred tým má aj prácu. Takže keď nebude môcť ísť v nedeľu do práce je možné, že nie príde o dvadsať euro ako nedeľný príplatok, ale príde o celú mzdu nedeľnú, no a ešte môže prísť aj o celú prácu. Tak to sme mu teda pomohli.
No a treba si ešte raz uvedomiť, že paradoxne to nie je, nie, že paradoxne, to nie je tak, že človek pracuje šesť, sedem dní v týždni v kuse. To veď to ten, presne ten Zákonník práce neumožňuje. Práve väčšinou sa robí krátky, dlhý týždeň. Tá nedeľná práca, ktorá teda je ale pre toho zamestnanca ešte navyše lepšie zaplatená, mu práve umožňuje aj si modelovať, že má potom buď viac dní voľna alebo iný deň voľna. Proste paradoxne toto dáva slobodu, slobodu tým zamestnancom sa rozhodovať.
No a potom je to, ja viem, že to možno znie nie úplne realizovateľne vždy, ale samozrejme stále má ten zamestnanec možnosť, že keď teda zásadne v tú nedeľu pracovať nechce, lebo chce byť s deťmi alebo, tak teda stále je nejaký priestor, že si to vyrieši sám svojim slobodným rozhodnutím, dá takému obchodu výpoveď a proste pôjde robiť inde a bude mať teda povedzme voľné víkendy, hej. Toto, toto si ľudia vedia vyriešiť. No proste my ideme riešiť niečo, ideme robiť zákazy, ideme obmedzovať osobnú slobodu v situácii, kedy toto všetko si vedia ľudia vyriešiť. A ono dokonca to funguje aj opačne. Túto situáciu si vedia vyriešiť aj podnikatelia, ktorým inak tiež zasahujete do slobody podnikať, keďže im proste poviete, že tak ako tu kolega Ondro Dostál menoval, že ty, ty, ty, ty, lebo zrovna pracuješ v takej oblasti alebo podnikáš v takej oblasti, ktorú sme si my vybrali, že ju ideme regulovať, tak nebudeš môcť. Veď ale toto zasa rieši, rieši všetko trh. Pamätáme si, všetci si pamätáme tie obrovské Tescá otvorené 24 hodín denne, sedem dní v týždni a ešte to mali napísané takými písmenami veľkými na svojich teda priečeliach. Ono sa to vyriešilo časom. Prvá vec je, že ľudia prestali mať záujem, lebo už nebolo také zaujímavé tráviť o ja neviem jedenástej v noci nakupovaním čas. Zároveň a tým klesali, klesali zisky alebo teda obraty, obraty podnikateľov, zároveň mali problém aj so zamestnávaním, lebo presne tak, človek, ktorý má možnosť, tak nechce robiť úplne v noci. Toto všetko sa rieši. Dnes nenájdete Tesco otvorené 24 hodín denne. Už pomaly nenájdete ani obchody otvorené do ja neviem 22.00. Tak isto aj tie nedele proste, ono sa to obmedzuje. To treba len nechať ten svet fungovať, nemusíme všetko regulovať. Normálne, že ľudia, aj podnikatelia, ono sa to vie, vie vyriešiť. Ale vždy majme najviac na pamäti proste tých najslabších, tých, ktorí tú prácu potrebujú.
Ďalšia vec je, tak isto podnikatelia. Vy im zakážete v nedeľu podnikať, ale nijakovsky ste tým pádom neznížili ich náklady, povedzme kúriť musia ten obchod aj cez nedeľu, aj chladiť musia, aj platiť nájomné. Väčšina, veľká väčšina nákladov zostáva. Čo myslíte, ako sa to asi prejaví? No prejaví sa to tak, že je možné, že budú musieť povedzme zvýšiť ceny, hej. To zasa dopadne ale najviac proste na toho najslabšieho, že toto si treba uvedomovať, že všetky tie regulácie majú nejaké dopady. A ono to tak ekonomiky nejak funguje, že celý ten reťazec nejak ide a ono sa to zleje všetko na konci. Aj tak je to už dnes ťažké. Máme infláciu, proste ceny sa zvyšujú, nerobme opatrenia, ktoré vo finále, vo finále budú ešte vytvárať ďalší tlak na rast cien.
No a ešte možno sa povenujem chvíľku, skutočne asi, asi trinásť percent teda ľudí robí v maloobchode. Všetci ostatní, ktorí teda pracujú v nedeľu, tak pracujú v rôznych oblastiach tak ako tu boli spomínané, a prečo, prečo sme si vybrali zrovna, zrovna týchto, hej. Už sa majú sa triasť potom nejakí ďalší, lebo nabudúce si vyberieme, vyberieme niečo iné, že skutočne uvažujme nad tým, že to čo funguje, netreba regulovať všetko. Ja v podstate súhlasím, tak ako to bolo povedané v úvodnom slove, že asi je jeden extrém byť do 18.00 na Štedrý deň v práci, hej. Okej. To sa proste aj tak niekomu stáva, pretože nie všetci robia v maloobchode, čiže aj tak je niekto v práci, ale dobre, musí. Ale povedzme, že nejaké teda tieto základné sviatky sú sviatkami, má sa byť doma. Okej, pridali sa, pridali sa nejaké ďalšie, dobre. Ale zasa majme ten cit pre mieru, hej. Akože teraz poviete, že päťdesiat tri nedieľ do roka. To je, to je fakt obrovský, obrovský zásah do všetkého. Dobre. Takže ďakujem za pozornosť.
5. 10. 2021 17:19:36 - 17:20:31 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega Kuffa, ja ďakujem za vaše vystúpenie, a teda mám pár otázok a keď by ste mohli, poprosil by som odpovedať. Ako budete vnímať, ak kvôli zákazu nedeľného predaja prídu ľudia o prácu? Ďalšia otázka. Prečo vlastne zmenšujete osobnú slobodu ľudí, ktorým zakazujete v nedeľu pracovať? Aj keď chcú, im to neumožňujete. Ďalšia otázka. To isté, prečo obmedzujete slobodu podnikateľov podnikať a pracovať? A potom je posledná otázka, prečo tiež zmenšujete osobnú slobodu ľudí, ktorí chcú ísť cez víkend v nedeľu do obchodu a chcú povedzme tráviť svoj voľný čas nakupovaním alebo proste potrebujú. Poprosil by som odpoveď. Ďakujem pekne.
5. 10. 2021 16:57:38 - 16:59:38 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Kolega Ondrej Dostál, veľmi pekne ďakujem za vysvetľujúci a detailný prejav. Ja sa dovolím ešte dotknúť jednej myšlienky, trošku ešte rozviesť. Zamestnanci maloobchodu skutočne netvoria väčšiu tých ľudí, ktorí pracujú cez víkendy. Je to asi 30 % ľudí zo všetkých, ktorí musia v nedeľu pracovať. Čiže približne 47 tis. ľudí teda, ktorí pracujú v nedeľu. Treba si uvedomiť, že títo ľudia samozrejme nepracujú každú nedeľu v mesiaci. A tiež si treba uvedomiť, že to nefunguje tak, ako sa tu snažíme vysvetľovať, že robia 6 dní v týždni a ešte aj v tú nedeľu.
Podiel ľudí, ktorí pracujú v nedeľu je na Slovensku skutočne klesá, dlhé roky to bolo okolo 20 %. V roku 2015 to začalo klesať a teraz v aktuálnej situácii je to okolo 16,3. Čo sa týka Európskej únie patríme teda medzi krajiny s vyšším podielom nedeľnej práce. Priemer EÚ je 14,2. Ale teda väčší podiel pracujúcich v nedeľu ako my má napríklad Grécko, Fínsko, Malta, Veľká Británia, Španielsko, Írsko a Holandsko. Čiže v tomto riešime niečo, čo je úplne štandardné. Ale iné ešte stihnem. Máme 7,2-percentnú nezamestnanosť, špeciálne sú to ľudia teda ktorí sa aj ťažšie zamestnávajú kvôli svojej kvalifikácii. To sú práve tie miesta v maloobchode a ja si myslím, že my by sme sa mali starať o to, aby ľudia mali kde pracovať, nie robiť všetko preto, aby zrazu im to pracovné miesto zmizlo. A keď ľudia proste budú mať možnosť pracovať o to, aby svoj voľný čas strávili tak ako chcú, či v prírode, alebo oddychom, alebo športom, si zabezpečia sami. Hlavne aby mali dostatočné prostriedky na život, to znamená mali možnosť pracovať. O to sa, prosím, snažme všetci tu, aby ľudia mali možnosť, mali kde.
5. 10. 2021 16:33:03 - 16:34:26 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Nerozumiem, prečo zákon za zákonom stále len teda máme nejak pocit, že vieme rozhodovať za ľudí a tak niečo im prikážme, niečo im zakážme a my to vlastne vieme lepšie jak oni, veď nikde nie je napísané, že niekto musí ísť v nedeľu do obchodu, keď nechce. No má tú možnosť a keď chce pôjde, keď nemá, nepôjde do obchodu a toto na to netreba zakazovať. Vnímam, že povedzme sú nejaké teda špeciálne nedele, jasné, ale aby 54 dní v roku sa nedalo ísť do obchodu, to potom prináša ďalšie ešte veci, že čo zakážete. Veľké predajne, menšie predajne, alebo teda keď chcete podporovať ten turizmus, budú aj tam, keď bude nejaký obchod zatvorený, proste celé je to také, toto je fakt dobrý priestor nechať na ľudí. Ľudia nie sú hlúpi, každý sa vie rozhodnúť a vie si zariadiť svoj život podľa svojich predstáv. Niekto možno neslávi nedeľu. Niekto slávi sobotu alebo nejaký iný deň v týždni. A potom také, že tak ideme podporovať turizmus. Výborná myšlienka, ale nezačnime ho podporovať zákazom nedeľného predaja. To nemusí spolu súvisieť. Ďakujem pekne.
5. 10. 2021 10:30:26 - 10:32:20 40. schôdza NR SR - 11.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rozpočtovej rady, dovoľ, vážené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020. Správu pridelil predseda Národnej rady svojim rozhodnutím č. 707 zo dňa 6. septembra 2021 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. A dovoľte mi teda prezentovať výsledky rokovania vo výbore.
Výbor prerokoval správu a prijal k nej uznesenie č. 228 zo dňa 21. septembra 2021. Uvedený výbor predloženú správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade správu zobrať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli preložené žiadne stanoviská ani pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 229 zo dňa 21. septembra 2021. Zároveň ma výbor určil za spravodajcu výboru a poveril ma predniesť správu na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Gestorský výbor zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth správu predniesol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
28. 9. 2021 11:52:13 - 11:52:24 40. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
113.
Ďakujem pekne za slovo. Chcem pripomenúť kolegom výboru pre financie a rozpočet (zaznievanie gongu), že dneska sedíme 13.30 h. v našej klasickej miestnosti. Ďakujem pekne.
28. 9. 2021 11:39:29 - 11:40:00 40. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
89.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, podávam s podporou troch poslaneckých klubov návrh vypustiť bod č. 76 schváleného programu, ktorým je návrh skupiny poslancov NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 584, a zaradiť ho na rokovanie schôdze Národnej rady so začiatkom 19. októbra 2021.
Ďakujem pekne.
24. 9. 2021 10:28:28 - 10:46:24 40. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 575 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegynky, kolegovia, pán minister sa povenoval samotnému návrhu zákona. Ja poviem pár slov ku pozmeňovaciemu návrhu, pozmeňujúcemu návrhu, ktorý teda predkladám a pokúsim sa teda vysvetliť jedno, jednotlivé body a následne ho samozrejme kompletne prečítam.
Takže týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa nastavuje jednoduchší postup pri implementácii mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a zároveň sa aj spresňujú niektoré legislatívno-technické úpravy zákona v nasledujúcich bodoch.
Prvým bodom je definícia nezrovnalosti je to v § 2 ods. 1 písm. m) a v § 4 ods. 4 písm. d), vlastnú definíciu pojem nezrovnalosť sa navrhuje vypustiť a riešiť definovanie tohto pojmu prostredníctvom odkazu na čl. 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/1995 o ochrane finančných záujmov európskych spoločenstiev. Pojem nezrovnalosť takto medzičasom definovala aj Európska komisia vo finálnom návrhu dohody o financovaní. Takže je to úprava na správne znenie.
Ďalším bodom je schvaľovanie operačnej dohody § 3 ods. 1 písm. c), navrhuje sa, aby bolo úlohou vlády schváliť okrem dohody o financovaní aj operačnú dohodu medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou. Operačnú dohodu bude pred jej uzatvorením schvaľovať vláda Slovenskej republiky.
Poverenie sprostredkovateľa, § 6. Z dôvodu, že už v čase pred účinnosťou zákona je potrebné poskytovať prostriedky určené na financovanie implementácie plánu obnovy a odolnosti sprostredkovateľom, ktorým sú často rozpočtové a príspevkové organizácie samotného vykonávateľa. Upravuje sa spôsob ustanovenia sprostredkovateľa tak, aby zohľadňoval existujúcu úpravu v zákone č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách. Na základe navrhovanej zmeny môže podriadená rozpočtová a príspevková organizácia plniť úlohy vykonávateľa aj napr. na základe úpravy zriaďovateľskej listiny, alebo štatútu danej organizácie, pričom zmluvu nebude potrebné uzatvárať. Pre iné právnické osoby v pozícii sprostredkovateľ bude možné naďalej uzatvoriť zmluvu. Súčasne sa v návrhu bližšie vymedzuje, aby sprostredkovateľom mohla byť právnická osoba, ktorá je štátnou organizáciou, vyšším územným celkom, obcou, alebo inou právnickou osobou, ktorá je na základe písomného poverenia vykonávateľa poverená plnením časti úloh vykonávateľa a ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na plnenie týchto úloh. Oproti pôvodne navrhovanej úprave sa dopĺňa možnosť poveriť sprostredkovateľa, ktorým bude vyšší územná celok, alebo obec.
Rozpočtové pravidlá mechanizmu, § 9 ods. 4. Ide o terminologickú úpravu. Zákon rozlišuje pojem prostriedky mechanizmu a prostriedky Európskej únie. Ministerstvo financií Slovenskej republiky má oprávnenie upraviť rozpočtované príjmy, ak skutočné príjmy Slovenskej republiky z rozpočtu EÚ budú nižšie, alebo vyššie ako sa pôvodne plánovalo.
Ďalším bodom je informačný a monitorovací systém plánu obnovy, § 11 ods. 1. Navrhovanou zmenou sa upresňuje pôsobnosť Národnej implementačnej a koordinačnej autority v oblasti informačného a monitorovacieho systému plánu obnovy. Národná implementačná a koordinačná autorita zabezpečuje okrem iného aj tvorbu monitorovacieho systému plánu obnovy.
Ďalším bodom je vylúčenie žiadateľov v dôsledku trestnej zodpovednosti právnických osôb, § 9 ods. 4, aby boli verejné prostriedky poskytované len osobám, ktoré sa nedopustili závažných porušení predpisov, ustanovujú sa vylučujúce podmienky, za ktorých nie je možné poskytnúť prostriedky mechanizmu. Dopĺňa sa odkaz na § 3 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, aby bolo zrejmé, že okruh vylúčených osôb zahŕňa aj právnické osoby, ktoré spáchali zákonom definovaný okruh trestných činov. Toto je, myslím, veľmi dôležité doplnenie.
Ďalším bodom je finančný sprostredkovateľ, § 18 ods. 3. Finančný sprostredkovateľ môže vykonávať finančné nástroje. Navrhovanou zmenou sa spresňuje, aby finančný sprostredkovateľ disponoval odbornými, personálnymi a materiálnymi predpokladmi na vykonávanie finančného nástroja.
Ďalším bodom je konflikt záujmov, § 24 ods. 4. Dĺžka obdobia, v ktorom sa posudzuje zainteresovaná osoba na strane žiadateľa, alebo prijímateľa bola stanovená na jeden rok pred vyhlásením výzvy. Toto obdobie sa rozširuje o obdobie, kým má osoba záväzky voči žiadateľovi, alebo prijímateľovi z predchádzajúcich právnych vzťahov. Cieľom je zabezpečiť súlad s predpismi Európskej únie.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2021, § 26. Cieľom ustanovenia je zabezpečiť, aby sa od 1. januára 2022 na poskytovanie finančných prostriedkov na dosahovanie míľnikov a cieľov určených v pláne obnovy použil tento zákon. Keďže však už v čase pred účinnosťou zákona je potrebné realizovať investície a reformy z plánu obnovy a odolnosti, tieto sa pred nadobudnutím účinnosti zákona realizujú podľa osobitných predpisov, podľa dotačných zákonov. Avšak aj v takomto prípade je potrebné zabezpečiť zohľadnenie vybraných ustanovení tohto zákona. Navrhuje sa aj posunutie účinnosti zákona na 31. september, pardon, december 2021 z dôvodu zabezpečenia dostatočnej legisvakančnej doby. Pôvodne bol navrhnutý 15. október 2021 ako dátum účinnosti zákona.
Ďalej sa navrhuje výnimka pre financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v osobitných prípadoch, ktoré majú špecifický model financovania, normatívy na financovanie opatrení z plánu obnovy v tejto oblasti sa aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona bude vzťahovať osobitný predpis za predpokladu zohľadnenia vybraných ustanovení tohto zákona.
Posledným bodom, ktorý teda bude riešený v pozmeňováku je spresnenie kompetencií Národnej implementačnej a koordinačnej autority, NIKA. V novelizačných ustanoveniach ku kompetenčnému zákonu, zákon č. 575/2001 Z. z. v § 24 ods. 1 písm. c) sa navrhujú spresniť kompetencie NIKA tak, aby NIKA mohla koordinovať a riadiť plán obnovy a odolnosti a mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.
Teraz prečítam úplné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rade Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Györgya Gyimesiho k vládnemu návrhu zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 611). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky republiky č. 359/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem vykonať tieto zmeny a doplnenia:
Bod 1. V čl. 1 § 2 sa vypúšťa písm. m).
Bod 2. V čl. 1 sa v poznámke pod čiarou k odkazu 4 za slovo "čl." vkladajú slová "20 ods. 6a".
Bod 3. V čl. 1 v § 4 ods. 4 písm. d) sa nad slovo "nezrovnalostiach" umiestňuje odkaz 8.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie: 8 čl. 1 ods. 2 nariadenia Rady ES Euroatom, č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov európskych spoločenstiev, mimoriadne vydanie ÚV EÚ kap. 1, zv. 1, ÚVSESL 312 z 23. 12. 1995.
Odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom 9 až 28 sa primerane prečíslujú.
Bod 4. V čl. 1 v § 5 ods. 3 sa slová "písomnou zmluvou" nahrádzajú slovom "písomne".
Bod 5. V čl. 1 v § 5 ods. 4 sa slová "uzavrieť písomnú zmluvu so sprostredkovateľom" nahrádzajú slovami "písomne poveriť sprostredkovateľa".
Bod 6. V čl. 1 v § 5 ods. 6 sa slovo "mechanizmu" nahrádza slovami "plánu obnovy".
Bod 7. V čl. 1 § 6 ods. 1 znie: "1. Sprostredkovateľom je ústredný orgán štátnej správy, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, vyšší územný celok, obec, alebo iná právnická osoba, ktorá je na základe písomného poverenia vykonávateľa, poverená plnením časti úloh vykonávateľa a ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na plnenie týchto úloh.".
Bod 8. V čl. 1 v § 6 ods. 2 sa slová "plní úlohy v súlade s písomnou zmluvou uzavretou s vykonávateľom" nahrádzajú slovami "vykonáva úlohy v súlade s písomným poverením vykonávateľa." a slová "uzatvorením takejto zmluvy" sa nahrádzajú slovami "takýmto poverením".
Bod 9. V čl. 1 v § 6 ods. 3 sa slová "dohodnutom v zmluve podľa ods. 2" nahrádzajú slovami "poverenia vykonávateľa".
Bod 10. V čl. 1 v § 9 ods. 4 znie: "4. Ak vznikne nesúlad medzi príjmami štátneho rozpočtu rozpočtovanými z prostriedkov Európskej únie a skutočnými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ministerstvo financií môže rozpočtované príjmy štátneho rozpočtu upraviť."
Bod 11. V čl. 1 § 11 ods. 1 znie: "1. Národná implementačná a koordinačná autorita
=====

Prostriedkov Európskej únie a skutočnými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ministerstvo financií môže rozpočtované príjmy štátneho rozpočtu upraviť.
Bod 11. V čl. I § 11 odsek 1 znie: "(1) Národná implementačná a koordinačná autorita zabezpečuje tvorbu informačného a monitorovacieho systému plánu obnovy, je správcom informačného a monitorovacieho systému plánu obnovy a plní úlohy súvisiace s prevádzkou informačného a monitorovacieho systému plánu obnovy.".
Bod 12. V čl. I v § 13 ods. 3 sa slová "orgán vykonávajúci finančné nástroje" nahrádzajú slovami "osoba vykonávajúca finančné nástroje".
Bod 13. V čl. I v poznámke pod čiarou k odkazu 19 sa na konci pripája táto citácia: "§ 3 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Bod 14. V čl. I v § 18 ods. 3 písm. b) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ktorý má odborné, personálne a materiálne predpoklady na vykonávanie finančného nástroja.".
Bod 15. V čl. I v § 24 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo dovtedy, kým osoba podľa odseku 3 má záväzky voči žiadateľovi alebo prijímateľovi z predchádzajúcich právnych vzťahov".
Bod 16. V čl. I sa dopĺňa nový § 26, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 26 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2021
(1) Od 1. januára 2022 sa na poskytovanie finančných prostriedkov na dosahovanie míľnikov a cieľov určených v pláne obnovy použijú ustanovenia tohto zákona s odchýlkami ustanovenými v odsekoch 2 a 3.
(2) Ak sa v roku 2020 financovali účely podľa osobitných predpisov, ktoré sú zároveň míľnikmi a cieľmi určenými v pláne obnovy, považujú sa tieto účely za plnenie míľnikov a cieľov určených v pláne obnovy, ak sú v súlade s cieľmi a zásadami sledovanými osobitným predpisom. Ak sa v roku 2021 financovali účely podľa osobitných predpisov, ktoré sú zároveň míľnikmi a cieľmi určenými v pláne obnovy, považujú sa tieto účely za plnenie míľnikov a cieľov určených v pláne obnovy, ak sú v súlade s cieľmi a zásadami sledovanými osobitným predpisom. Ak sa v roku 2021 financovalo zabezpečenie odborných, personálnych a materiálnych predpokladov v súvislosti s vykonávaním plánu obnovy alebo financovali reformy a investície uvedené v pláne obnovy, považuje sa takéto financovanie za financovanie v súlade s týmto zákonom. Na účely podľa druhej vety a tretej vety sa primerane použijú ustanovenia § 4 ods. 2, 3 a 4, § 8, § 9, § 11 ods. 2, § 21 ods. 1, 2 a 3 a § 22 a na osoby, ktoré poskytli alebo prijali prostriedky, sa primerane použijú ustanovenia § 4 ods. 5, § 5, 6, 7 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 3,4 a 5, § 23, 24 a § 25.
(3) Na financovanie úloh v oblasti podľa osobitného predpisu, ktoré sú zároveň míľnikmi a cieľmi určenými v pláne obnovy sa použijú § 4ad a § 4af zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2021; ustanovenia § 5 ods. 2 písm. b) a § 12 až 20 sa v takomto prípade nepoužijú.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 29 až 31 znejú:
"29) Napríklad zákon č. 151/2019 Z. z. o poskytovaní dotácií na podporu rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky.
30) Nariadenie (EÚ) 2021/241.
31) Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".
Bod 18. V čl. VIII sa slová "15. októbra 2021" nahrádzajú slovami "31. decembra 2021.".
Ďakujem pekne, skončil som.

24. 9. 2021 10:28:28 - 10:46:24 40. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 575 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Viskupič, Marián (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegynky, kolegovia, pán minister sa povenoval samotnému návrhu zákona. Ja poviem pár slov ku pozmeňovaciemu návrhu, pozmeňujúcemu návrhu, ktorý teda predkladám a pokúsim sa teda vysvetliť jedno, jednotlivé body a následne ho samozrejme kompletne prečítam.
Takže týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa nastavuje jednoduchší postup pri implementácii mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a zároveň sa aj spresňujú niektoré legislatívno-technické úpravy zákona v nasledujúcich bodoch.
Prvým bodom je definícia nezrovnalosti je to v § 2 ods. 1 písm. m) a v § 4 ods. 4 písm. d), vlastnú definíciu pojem nezrovnalosť sa navrhuje vypustiť a riešiť definovanie tohto pojmu prostredníctvom odkazu na čl. 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/1995 o ochrane finančných záujmov európskych spoločenstiev. Pojem nezrovnalosť takto medzičasom definovala aj Európska komisia vo finálnom návrhu dohody o financovaní. Takže je to úprava na správne znenie.
Ďalším bodom je schvaľovanie operačnej dohody § 3 ods. 1 písm. c), navrhuje sa, aby bolo úlohou vlády schváliť okrem dohody o financovaní aj operačnú dohodu medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou. Operačnú dohodu bude pred jej uzatvorením schvaľovať vláda Slovenskej republiky.
Poverenie sprostredkovateľa, § 6. Z dôvodu, že už v čase pred účinnosťou zákona je potrebné poskytovať prostriedky určené na financovanie implementácie plánu obnovy a odolnosti sprostredkovateľom, ktorým sú často rozpočtové a príspevkové organizácie samotného vykonávateľa. Upravuje sa spôsob ustanovenia sprostredkovateľa tak, aby zohľadňoval existujúcu úpravu v zákone č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách. Na základe navrhovanej zmeny môže podriadená rozpočtová a príspevková organizácia plniť úlohy vykonávateľa aj napr. na základe úpravy zriaďovateľskej listiny, alebo štatútu danej organizácie, pričom zmluvu nebude potrebné uzatvárať. Pre iné právnické osoby v pozícii sprostredkovateľ bude možné naďalej uzatvoriť zmluvu. Súčasne sa v návrhu bližšie vymedzuje, aby sprostredkovateľom mohla byť právnická osoba, ktorá je štátnou organizáciou, vyšším územným celkom, obcou, alebo inou právnickou osobou, ktorá je na základe písomného poverenia vykonávateľa poverená plnením časti úloh vykonávateľa a ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na plnenie týchto úloh. Oproti pôvodne navrhovanej úprave sa dopĺňa možnosť poveriť sprostredkovateľa, ktorým bude vyšší územná celok, alebo obec.
Rozpočtové pravidlá mechanizmu, § 9 ods. 4. Ide o terminologickú úpravu. Zákon rozlišuje pojem prostriedky mechanizmu a prostriedky Európskej únie. Ministerstvo financií Slovenskej republiky má oprávnenie upraviť rozpočtované príjmy, ak skutočné príjmy Slovenskej republiky z rozpočtu EÚ budú nižšie, alebo vyššie ako sa pôvodne plánovalo.
Ďalším bodom je informačný a monitorovací systém plánu obnovy, § 11 ods. 1. Navrhovanou zmenou sa upresňuje pôsobnosť Národnej implementačnej a koordinačnej autority v oblasti informačného a monitorovacieho systému plánu obnovy. Národná implementačná a koordinačná autorita zabezpečuje okrem iného aj tvorbu monitorovacieho systému plánu obnovy.
Ďalším bodom je vylúčenie žiadateľov v dôsledku trestnej zodpovednosti právnických osôb, § 9 ods. 4, aby boli verejné prostriedky poskytované len osobám, ktoré sa nedopustili závažných porušení predpisov, ustanovujú sa vylučujúce podmienky, za ktorých nie je možné poskytnúť prostriedky mechanizmu. Dopĺňa sa odkaz na § 3 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, aby bolo zrejmé, že okruh vylúčených osôb zahŕňa aj právnické osoby, ktoré spáchali zákonom definovaný okruh trestných činov. Toto je, myslím, veľmi dôležité doplnenie.
Ďalším bodom je finančný sprostredkovateľ, § 18 ods. 3. Finančný sprostredkovateľ môže vykonávať finančné nástroje. Navrhovanou zmenou sa spresňuje, aby finančný sprostredkovateľ disponoval odbornými, personálnymi a materiálnymi predpokladmi na vykonávanie finančného nástroja.
Ďalším bodom je konflikt záujmov, § 24 ods. 4. Dĺžka obdobia, v ktorom sa posudzuje zainteresovaná osoba na strane žiadateľa, alebo prijímateľa bola stanovená na jeden rok pred vyhlásením výzvy. Toto obdobie sa rozširuje o obdobie, kým má osoba záväzky voči žiadateľovi, alebo prijímateľovi z predchádzajúcich právnych vzťahov. Cieľom je zabezpečiť súlad s predpismi Európskej únie.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2021, § 26. Cieľom ustanovenia je zabezpečiť, aby sa od 1. januára 2022 na poskytovanie finančných prostriedkov na dosahovanie míľnikov a cieľov určených v pláne obnovy použil tento zákon. Keďže však už v čase pred účinnosťou zákona je potrebné realizovať investície a reformy z plánu obnovy a odolnosti, tieto sa pred nadobudnutím účinnosti zákona realizujú podľa osobitných predpisov, podľa dotačných zákonov. Avšak aj v takomto prípade je potrebné zabezpečiť zohľadnenie vybraných ustanovení tohto zákona. Navrhuje sa aj posunutie účinnosti zákona na 31. september, pardon, december 2021 z dôvodu zabezpečenia dostatočnej legisvakančnej doby. Pôvodne bol navrhnutý 15. október 2021 ako dátum účinnosti zákona.
Ďalej sa navrhuje výnimka pre financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v osobitných prípadoch, ktoré majú špecifický model financovania, normatívy na financovanie opatrení z plánu obnovy v tejto oblasti sa aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona bude vzťahovať osobitný predpis za predpokladu zohľadnenia vybraných ustanovení tohto zákona.
Posledným bodom, ktorý teda bude riešený v pozmeňováku je spresnenie kompetencií Národnej implementačnej a koordinačnej autority, NIKA. V novelizačných ustanoveniach ku kompetenčnému zákonu, zákon č. 575/2001 Z. z. v § 24 ods. 1 písm. c) sa navrhujú spresniť kompetencie NIKA tak, aby NIKA mohla koordinovať a riadiť plán obnovy a odolnosti a mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.
Teraz prečítam úplné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rade Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Györgya Gyimesiho k vládnemu návrhu zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 611). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky republiky č. 359/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem vykonať tieto zmeny a doplnenia:
Bod 1. V čl. 1 § 2 sa vypúšťa písm. m).
Bod 2. V čl. 1 sa v poznámke pod čiarou k odkazu 4 za slovo "čl." vkladajú slová "20 ods. 6a".
Bod 3. V čl. 1 v § 4 ods. 4 písm. d) sa nad slovo "nezrovnalostiach" umiestňuje odkaz 8.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie: 8 čl. 1 ods. 2 nariadenia Rady ES Euroatom, č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov európskych spoločenstiev, mimoriadne vydanie ÚV EÚ kap. 1, zv. 1, ÚVSESL 312 z 23. 12. 1995.
Odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom 9 až 28 sa primerane prečíslujú.
Bod 4. V čl. 1 v § 5 ods. 3 sa slová "písomnou zmluvou" nahrádzajú slovom "písomne".
Bod 5. V čl. 1 v § 5 ods. 4 sa slová "uzavrieť písomnú zmluvu so sprostredkovateľom" nahrádzajú slovami "písomne poveriť sprostredkovateľa".
Bod 6. V čl. 1 v § 5 ods. 6 sa slovo "mechanizmu" nahrádza slovami "plánu obnovy".
Bod 7. V čl. 1 § 6 ods. 1 znie: "1. Sprostredkovateľom je ústredný orgán štátnej správy, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, vyšší územný celok, obec, alebo iná právnická osoba, ktorá je na základe písomného poverenia vykonávateľa, poverená plnením časti úloh vykonávateľa a ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na plnenie týchto úloh.".
Bod 8. V čl. 1 v § 6 ods. 2 sa slová "plní úlohy v súlade s písomnou zmluvou uzavretou s vykonávateľom" nahrádzajú slovami "vykonáva úlohy v súlade s písomným poverením vykonávateľa." a slová "uzatvorením takejto zmluvy" sa nahrádzajú slovami "takýmto poverením".
Bod 9. V čl. 1 v § 6 ods. 3 sa slová "dohodnutom v zmluve podľa ods. 2" nahrádzajú slovami "poverenia vykonávateľa".
Bod 10. V čl. 1 v § 9 ods. 4 znie: "4. Ak vznikne nesúlad medzi príjmami štátneho rozpočtu rozpočtovanými z prostriedkov Európskej únie a skutočnými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ministerstvo financií môže rozpočtované príjmy štátneho rozpočtu upraviť."
Bod 11. V čl. 1 § 11 ods. 1 znie: "1. Národná implementačná a koordinačná autorita
=====

Prostriedkov Európskej únie a skutočnými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ministerstvo financií môže rozpočtované príjmy štátneho rozpočtu upraviť.
Bod 11. V čl. I § 11 odsek 1 znie: "(1) Národná implementačná a koordinačná autorita zabezpečuje tvorbu informačného a monitorovacieho systému plánu obnovy, je správcom informačného a monitorovacieho systému plánu obnovy a plní úlohy súvisiace s prevádzkou informačného a monitorovacieho systému plánu obnovy.".
Bod 12. V čl. I v § 13 ods. 3 sa slová "orgán vykonávajúci finančné nástroje" nahrádzajú slovami "osoba vykonávajúca finančné nástroje".
Bod 13. V čl. I v poznámke pod čiarou k odkazu 19 sa na konci pripája táto citácia: "§ 3 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Bod 14. V čl. I v § 18 ods. 3 písm. b) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ktorý má odborné, personálne a materiálne predpoklady na vykonávanie finančného nástroja.".
Bod 15. V čl. I v § 24 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo dovtedy, kým osoba podľa odseku 3 má záväzky voči žiadateľovi alebo prijímateľovi z predchádzajúcich právnych vzťahov".
Bod 16. V čl. I sa dopĺňa nový § 26, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 26 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2021
(1) Od 1. januára 2022 sa na poskytovanie finančných prostriedkov na dosahovanie míľnikov a cieľov určených v pláne obnovy použijú ustanovenia tohto zákona s odchýlkami ustanovenými v odsekoch 2 a 3.
(2) Ak sa v roku 2020 financovali účely podľa osobitných predpisov, ktoré sú zároveň míľnikmi a cieľmi určenými v pláne obnovy, považujú sa tieto účely za plnenie míľnikov a cieľov určených v pláne obnovy, ak sú v súlade s cieľmi a zásadami sledovanými osobitným predpisom. Ak sa v roku 2021 financovali účely podľa osobitných predpisov, ktoré sú zároveň míľnikmi a cieľmi určenými v pláne obnovy, považujú sa tieto účely za plnenie míľnikov a cieľov určených v pláne obnovy, ak sú v súlade s cieľmi a zásadami sledovanými osobitným predpisom. Ak sa v roku 2021 financovalo zabezpečenie odborných, personálnych a materiálnych predpokladov v súvislosti s vykonávaním plánu obnovy alebo financovali reformy a investície uvedené v pláne obnovy, považuje sa takéto financovanie za financovanie v súlade s týmto zákonom. Na účely podľa druhej vety a tretej vety sa primerane použijú ustanovenia § 4 ods. 2, 3 a 4, § 8, § 9, § 11 ods. 2, § 21 ods. 1, 2 a 3 a § 22 a na osoby, ktoré poskytli alebo prijali prostriedky, sa primerane použijú ustanovenia § 4 ods. 5, § 5, 6, 7 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 3,4 a 5, § 23, 24 a § 25.
(3) Na financovanie úloh v oblasti podľa osobitného predpisu, ktoré sú zároveň míľnikmi a cieľmi určenými v pláne obnovy sa použijú § 4ad a § 4af zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2021; ustanovenia § 5 ods. 2 písm. b) a § 12 až 20 sa v takomto prípade nepoužijú.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 29 až 31 znejú:
"29) Napríklad zákon č. 151/2019 Z. z. o poskytovaní dotácií na podporu rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky.
30) Nariadenie (EÚ) 2021/241.
31) Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".
Bod 18. V čl. VIII sa slová "15. októbra 2021" nahrádzajú slovami "31. decembra 2021.".
Ďakujem pekne, skončil som.

Deň v parlamente

<- ->