26.
Kolega Mizík, viackrát si položil otázku, načo nám je Európska únia. Ja sa úplne stotožňujem s tým, čo si povedal, že je nám na nič a keď na niečo slúži, tak slúži na to, aby rozkladala národné štáty, svoje členské štáty, a to aj práve tým, že podporuje túto nelegálnu migráciu, že nielenže nedokáže ochrániť tieto svoje členské štáty, pred tou masovou migráciou, ale ona ju ešte podporuje, o čom svedčí práve ten nedávny, nedávny migračný pakt, ktorý bol uzavretý v Luxemburgu.
Ale tu treba povedať jedno, ak by sme neboli členským štátom Európskej únie, tak sa nás nič z tohto netýka, mali by sme voľné ruky, neboli by sme zviazaní žiadnymi nezmyselnými nariadeniami a smernicami, a predovšetkým treba povedať aj to, že ak by Slovenská republika nesúhlasila, alebo teda ak by nebola prijatá Lisabonská zmluva, tak by sa nestalo to, čo sa stalo teraz v Luxemburgu, že sme boli prehlasovaní, pretože bez ohľadu na to, ako by sa minister Šimko zachoval, samozrejme, mal byť proti, ale aj keby, aj keby bol proti, tak by sme boli prehlasovaní, čo umožňuje Lisabonská zmluva, pretože dovtedy, dokým bola, dokým nebola ešte prijatá, tak oblasť azylovej a prisťahovaleckej politiky bola oblasť, kde sme mohli toto rozhodnutie, spoločné rozhodnutie Európskej únie zablokovať. Mali sme právo veta. Teraz sme ho stratili. To znamená, každý jeden politik, ktorý je za členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, a každý jeden, ktorý podporoval a hlasoval za Lisabonskú zmluvu aj v tomto parlamente, je spoluzodpovedný za to, že sa nenachádzame dnes v takej situácii, že nás môžu v tejto veci prehlasovať. A treba povedať aj to, že za tú Lisabonskú zmluvu hlasovali aj politici súčasnej štandardnej opozície, a ja to budem stále vyčítať aj, aj poslancom za stranu SMER, pretože aj oni hlasovali za Lisabonskú zmluvu. A takisto sám Pellegrini, predstaviteľ HLAS-u, za túto Lisabonskú zmluvu hlasoval. Čiže aj títo ľudia sú zodpovední dnes za to, že nás môžu prehlasovať a nanucovať túto svoju šialenú migračnú politiku.
|
24.
Kolegovia Mizík, Kotleba, ja by som to možno tak zhrnul, toto je jednoducho vláda kontinuity permanentného zrádzania slovenských národných záujmov a služby cudzím záujmov globalistov. Nič viac k tomu nemám čo dodať.
Pán poslanec Dostál, samozrejme, všetci občania Slovenskej republiky bez ohľadu na národnosť sú si pred zákonom rovní. Ja nijakým spôsobom nespochybňujem to, že každý sa môže stať premiérom. Ale nepovažujem za normálne a nepovažujem za, v súlade s nejakými demokratickými pravidlami, keď má príslušník menšiny byť jeden z troch ústavných činiteľov, ktorý reprezentuje celú Slovenskú republiku, kde väčšinový národ je národ slovenský, pretože v demokracii je to o tom, že väčšina vládne menšine, nieže menšina vládne väčšine. Takéto niečo, ako som povedal, by bolo celkom nepredstaviteľné v akomkoľvek inom štáte, dajme tomu aj v tom samotnom Maďarsku a Poľsku. A ani tam by som to neobhajoval, aby bol Slovák, príslušník slovenskej národnostnej menšiny predsedom vlády v Maďarsku, pretože by to bolo nenormálne. Bolo by to v rozpore práve s týmito demokratickými pravidlami.
A ja si neviem predstaviť, ako by sa napríklad na to pozerali naše národné osobnosti, napríklad taký Ľudovít Štúr, ktorý celý život bojoval práve so západným liberalizmom, ktorý celý život bojoval s maďarizáciou, že po toľkých rokoch, keď sme sa dopracovali k vlastnej štátnosti a vlastnej samostatnej Slovenskej republike, tak bude predsedom vlády nie príslušník väčšinového slovenského národa, ale príslušník menšinovej, maďarskej menšiny, ale predovšetkým liberál a človek, ktorý slúži cudzím záujmom.
|
16.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Hneď na úvod treba povedať hádam to najdôležitejšie, to, čo tu už odznelo aj včera, ale čo treba stále opakovať, a to je fakt, že táto vláda, ktorá nás dnes žiada o vyslovenie dôvery, nemá žiadny demokratický mandát od občanov Slovenskej republiky, nemá žiadnu demokratickú legitimitu, nevzišla z volieb, a teda nemôže logicky zastupovať vôľu slovenských občanov. Čiže prakticky je možno aj zbytočné, aby sme nejako dopodrobna rozoberali to, s akým dokumentom sem prišla, ale aj napriek tomu, že táto skupinka ľudí za mnou sú v podstate bezvýznamné postavy, tak, bohužiaľ, ten systém je nastavený tak, že do tých predčasných volieb má stále ešte veľké množstvo kompetencií, ktoré môže využiť na to, aby Slovenskú republiku a jej občanov poškodila, a preto je potrebné, aby, aby naši občania, ktorí možno aj sledujú dnes túto rozpravu, vedeli, čo je táto vláda zač, kto ju tvorí a s čím vlastne predstúpila pred nás, pred poslancov.
Predovšetkým musíme povedať, že táto nelegitímna vláda na Slovensku zastupuje a reprezentuje liberálnu prezidentku Zuzanu Čaputovú. Každému je jasné, že ona je tá, ktorá ich menovala do funkcie, a opäť zdôrazňujem, nie na základe demokratických volieb, ale na základe svojich osobných politických preferencií, respektíve na základe ideológie strany, z ktorej prezidentka Čaputová vzišla, teda zo strany ultraliberálov zo strany Progresívne Slovensko. Čiže táto vláda predovšetkým reprezentuje vôľu liberálnej prezidentky Čaputovej, vôľu ultraliberálov z Progresívneho Slovenska, ale reprezentuje aj tie najrôznejšie pofidérne mimovládne organizácie financované zo zahraničia. A tomuto sa budem venovať a hoci tu odznelo relatívne veľa faktov ohľadom tohto, ale treba to neustále ľuďom pripomínať, aby si uvedomili, čoho sú všetky tieto mimovládky schopné a kam až ich chápadlá siahajú.
Pozrime sa len na personálne zloženie tejto vlády, na čele ktorej je premiér Ľudovít Ódor. Ten si len v svojom oficiálnom životopise stále uvádza, že od januára 2016 je hosťujúcim profesorom na takzvanej Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, ktorá je známa tým, že je to vlastne súkromná univerzita známeho medzinárodného finančníka George Sorosa, pôvodným menom Györgyiho Schwartza, univerzity, ktorá sa netají nijako tým, že chce, chce šíriť tú ideológiu takzvanej otvorenej spoločnosti, čo je normálne, keďže samotný George Soros založil tú sieť nadácií otvorených spoločností po celom svete vrátane Slovenska. A v tejto chvíli je absolútne jedno, že či premiér Ódor tam vyučuje politológiu alebo vyučuje filozofiu, alebo vyučuje nejaké, nejaké ekonomické alebo hospodárske študijné predmety, podstatné je, že pokiaľ by sám nevyznával tú ideológiu, ktorú vyznáva George Soros a jeho Nadácia otvorenej spoločnosti, tak by na takejto univerzite nemohol nikdy prednášať, a ja si aj sám neviem predstaviť, že keby som bol nejaký pedagóg, že by som na takejto univerzite prednášal, pokiaľ by som sa ja sám nestotožňoval s tými hodnotami.
A keď sa pozrieme na to, čo sú to tie hodnoty otvorenej spoločnosti, ktoré sa teraz budú premietať aj do činnosti tejto úradníckej vlády, tak to nie je nič iné ako podpora agendy LGBT, deviantov, všadeprítomný multikulturalizmus, podpora migrantov, dekriminalizácia drog, zachovanie legálnosti vykonávania umelých potratov a podobné liberálne odpornosti. Toto je hodnotová orientácia súčasnej vlády. A svedčí o tom aj fakt, ktorý tu takisto zaznel, že len sotva sa táto vláda ujala funkcie, tak už ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením Soni Gaborčákovej uzavrelo zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v sume 13 miliónov eur so Sorosovou mimovládkou Nadácia otvorenej spoločnosti. Je to 13 miliónov eur, bolo tu povedané, že 21, ja to chcem uviesť na správnu mieru, pretože aby sme sa vyjadrovali presne, ten zvyšok do tých 21 miliónov sú vlastné zdroje tej mimovládky alebo respektíve konzorcia tých mimovládok, ktoré tie, ktoré tých 13 miliónov eur dostanú. A to všetko má pomôcť nie, nie Slovákom alebo aspoň občanom Slovenskej republiky, ale len na pomoc, pomoc Ukrajincom. Presne teda v duchu tej Sorosovej ideológie otvorenej spoločnosti. No a ja sa teraz pýtam, že či práve toto, že ideme dávať 13 miliónov eur nejakej mimovládke, pofidérnej, či práve toto je to efektívne využívanie peňazí, na ktoré sa viackrát odvoláva programové vyhlásenie vlády. A treba povedať aj to, že síce pani ministerka Gaborčáková hovorila o tom, že ona to musela podpísať, ale ja si neviem predstaviť, ako môže byť nejaký minister donútený do toho, aby podpísal dokument, s ktorým nesúhlasí. Ako ho môžete k tomu donútiť? To jednoducho možné nie je a to, že to začalo ešte za bývalého ministra, to je dobre, že zaznelo, aspoň vidíme, že tá kontinuita, čo sa týka podpory mimovládok, ide naprieč celým politickým spektrom takzvaných štandardných politických strán.
Ďalej tu máme ministerku spravodlivosti Janu Dubovcovú, ktorá je známa tým, že ešte ako ombudsmanka vyvesovala dúhovú vlajku tu v Bratislave, aby tým demonštrovala ako ona veľmi podporuje ten pochod tých úchylákov ulicami Bratislavy. Či práve toto je tá jej odbornosť, tak ja si myslím, že nie, toto nie je odbornosť, to je prihlásenie sa k jednej ideológii, jednej rozkladnej ideológii, liberálnej, ktorá tu chce na Slovensku vládnuť. Ale treba povedať to, že pani, pani Dubovcová je presne ten typ človeka, ktorý, ktorý nieže nereprezentuje tú odbornú stránku, ale ona reprezentuje čistú politiku, pretože vieme, že, vieme, že v posledných voľbách kandidovala dokonca za Progresívne Slovensko, takže tváriť sa, že teraz ona nie je nejaký politik, že, že ona je odborník, tak je to absolútne smiešne a za tú jej, za tú jej politiku, ktorú viedla ako ombudsmanka, bola, alebo ktorú viedla ešte aj predtým, bola v podstate aj ocenená tými mimovládkami. V roku 2009 dostala od mimovládok VIA IURIS a Aliancia Fair-play ocenenie, pripomínam, že ide o dve mimovládky, ktoré takisto dostávajú peniaze od Sorosa, od tej Nadácie otvorenej spoločnosti. Aby som bol presný, aby sme tu nehovorili len nejaké heslá, aby sme hovoril fakty, tak VIA IURIS bola tretia najviac obdarovávaná mimovládka zo strany Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti, dostala za celé to obdobie nejakých 270-tisíc eur, Aliancia Fair-play 258-tisíc eur, bola zase na piatom mieste najviac obdarovávaná zo strany Sorosa, no a tieto mimovládky ocenili tu prítomnú pani ministerku Dubovcovú a, samozrejme, nezabudol ju oceniť aj americký veľvyslanec, a to v roku 2014, čo samo o sebe ukazuje, komu je táto pani ministerka, nazvem to tak, poplatná.
A keď sa už bavíme o tej odbornosti, pretože ja som člen ústavnoprávneho výboru, čiže jej rezort v podstate patrí do môjho výboru, tak mňa zarazila len jedna vec, mali sme nedávno ústavnoprávny výbor a tam pani ministerka obhajovala tú novelu, veľkú novelu Trestného zákona, s ktorou prišla ešte predchádzajúca vláda, a obhajovala aj napriek tomu, že jej tam bolo priamo v paragrafe vysvetlené, že táto novela okrem mnohých iných veľmi zlých vecí prináša aj to, že sa tam znižujú tresty pre drogových dílerov. A to nie drogových dílerov nejakých len ľahkých drog marihuany, ale dokonca drogových dílerov heroínu. Bolo to tam v podstate popierané alebo obhajované, a to napriek, že tam boli ľudia ako napríklad prof. Čentéš, ktorí sami konštatovali to isté, čo som tam povedal ja, a dali mi v podstate za pravdu. Takže to sú tí odborníci na ministerstve spravodlivosti, ktorí, ktorí tú odbornosť pretavujú do toho, že poďme znižovať tresty pre drogových dílerov. Samozrejme, sú tam aj iné veci ako napríklad znižovanie trestov pre výrobcov detskej pornografie, pre zlodejov a pre všetkých možných vagabundov, zločincov a kriminálnikov. Takže to je odbornosť pani, pani ministerky Dubovcovej, ktorá tu nesedí.
Ďalej tu máme ministra školstva, vedy a výskumu Daniela Bútoru, o ktorom viete, že je to syn Martina Bútoru. Opäť známeho mimovládkara, ktorý, ktorý pôsobí v inštitúte pre verejné otázky IVO a ktorý, ako tu takisto bolo povedané, je dokonca členom Rady starších v tej Sorosovej Nadácii otvorenej spoločnosti. Čiže opäť vidíme aj prepojenie tu prítomného pána ministra školstva na Sorosove mimovládky. Ale to o tom prepojení v podstate svedčí aj samotný, samotný bod alebo taká veta z programového vyhlásenia vlády zo strany päť, kde sa hovorí o tom, že vláda bude vytvárať podmienky pre transparentnú a efektívnu podporu mimovládnych neziskových organizácií z verejných zdrojov a prostriedkov EÚ. Čiže táto vláda sa ani nejako netají tým, že poďme nalievať ďalšie peniaze do týchto mimovládok.
Dámy a páni, ale to, čo najlepšie, najlepšie ukazuje, že táto vláda je v podstate rovnaká ako tie vlády predošlé, ako všetky tie vlády zradcov a zapredancov, tak to dokazuje v podstate tá jej tzv. zahraničnopolitická orientácia, ku ktorým sa v mnohých miestach hlási v tom programovom vyhlásení vlády, a to tá jednostranná, jednoznačná až ponížená orientácia na Európsku úniu, na ten žalár národov a na tú zločineckú organizáciu NATO. Dokonca tu v podstate tak nadrzovku hovorí o tom, že, že tá orientácia na tú, na tú európsku transatlantickú jednotu a tá domáca podpora členstva v Európskej únii a NATO je garanciu vraj našej štátnosti, bezpečnosti a prosperity. A teraz otázka je. Akej našej štátnosti, keď práve Európska únia nám zobrala kľúčové kompetencie v mnohých oblastiach spoločenského, ekonomického, hospodárskeho života? Čiže Európska únia nám práve odbúrava tú našu štátnosť a našu suverenitu. Ale vy tu tvrdíte, že vlastne orientácia na Európsku úniu je, nám prospieva nejako k našej štátnosti. Naopak, orientácia alebo členstvo v Európskej únii likviduje našu, našu nezávislosť a našu suverenitu.
Hovoríte tu o tom, že to je garancia nejakej našej bezpečnosti. Ale práve naopak, členstvo v Severoatlantickej aliancii je garanciou toho, že či skôr či neskôr budeme vo vojnovom konflikte, napríklad s Ruskou federáciou, alebo že budeme zapojení do nejakej inej, inej operácie, operácie NATO a že naši vojaci budú musieť prelievať krv za cudzie záujmy. A hovoríte o tom, že to je záruka nejakej našej prosperity. Ale pozrime sa napríklad len na oblasť pôdohospodárstva. A pozrime sa na to, aký bol stav pôdohospodárstva pred vstupom do Európskej únie a aký je teraz. Keď si to porovnáme, keď si porovnáme fakt, do akej miery sme boli vtedy potravinovo sebestační, ako sme dnes potravinovo sebestační, tak vidíme, že Európska únia nie je žiadnou zárukou našej prosperity, ale práve naopak.
Hovoríte tu o tom, že Slovensko je integrálnou súčasťou politického Západu. Čo je toto za nezmysel? My nie sme ani integrálnou súčasťou politického Západu, ani nijakého politického Východu. Historicky sme vždy patrili do akéhosi stredu medzi Západom a Východom, ale nie je to dôležité rozoberať, ale vy v podstate ste len vymenili službu jedným cudzím záujmom, tak ako v bývalom režime pred rokom ´89 boli politici, ktorí slúžili záujmom Východu, slúžili záujmom komunistického Sovietskeho zväzu, tak vy teraz idete slúžiť záujmom toho kapitalistického Západu, záujmom Spojených štátov amerických. Vy ste len jedného pána vymenili za druhého a ešte sa tým hrdíte, ako je Slovensko súčasťou politického Západu.
Ďalej tu hovoríte, že vláda odmieta hrozbu alebo používanie sily v medzinárodných vzťahoch. No ak teda naozaj odmietate hrozbu a požívanie sily v medzinárodných vzťahoch, tak opäť hovorím, že by ste tam mali mať niečo také, že Slovenská republika má vystúpiť zo zločineckej organizácie NATO. Pretože práve táto organizácia po celom svete používala alebo teda porušovala medzinárodné právo a používala silu v medzinárodných vzťahoch. Veď toľko omieľané bombardovanie Juhoslávie, čo iné ako použitie sily v medzinárodných vzťahoch to bolo? Ale to by sme potom nemohli mať na poste súčasného ministra úradníckej vlády Ivana Šimka. Opäť politika z KDH, potom zakladal SDK. Bol dokonca ministrom Dzurindovej vlády a v čase, keď bombardovali Juhosláviu, bol jeden z tých, ktorý bol vládny, vládny poslanec. A opäť musím pripomenúť aj to, že on je to taký odborník, že teraz keď bol v Luxemburgu, tak namiesto toho, aby rovnako ako Poľsko a Maďarsko hlasoval proti tej novej migračnej politike, ktorá nám hovorí to, že buď zoberme si tých migrantov k nám na Slovensko, alebo ak si ich nezoberiete, tak za každého z nich zaplaťme nejakých 20-tisíc eur. Tak namiesto toho, aby proti otvorene vystúpil, tak nemal ani tú odvahu, ako mali tí Poliaci a Maďari, ale on sa len alibisticky, alibisticky zdržal.
Ďalej tu máte pokračujúcu podporu Ukrajiny. Čiže presne to, čo robila tá minulá vláda, ktorá tým, že posielala zbrane, muníciu na Ukrajinu, tým, že cvičila ukrajinských vojakov, nás čoraz viac priblížili do tohto konfliktu a ženie nás vyslovene do nešťastia, čo musí každý normálny človek vidieť. Tak vy ste v podstate opäť prihlásili. Opäť tam hovoríte o tom výcviku ukrajinských vojakov, o darovaní vojenského materiálu. Jednoducho žiadna zmena politiky, ale stále pokračovanie toho trendu služby západným globalistom. Toho, čo si oni želajú, to tu na Slovensku idete vy plniť.
Potom tu hovoríte o tom, že sme tiež slabí v lákaní mozgov z iných krajín. A uvádzate tu, že v roku 2021 malo Slovensko tretí najnižší počet cudzincov v Európskej únii. No koho toto trápi, že sme tu mali najnižší podiel, tretí najnižší podiel cudzincov v Európskej únii. Keby sme mali aj najnižší podiel cudzincov v Európskej únii, aj na celom svete, tak by som ďakoval Bohu za to, aké máme šťastie. Pozrite sa na také Japonsko, koľko tam majú cudzincov. A aký je tento štát vyspelý práve preto, že je to homogénna spoločnosť a nie nejaká multikulti utópia, ktorú si predstavuje niekto na Západe. A keď chcete riešiť to, že tu nie sú nijaké mozgy na Slovensku, tak poďme riešiť to, ako dostať na Slovensko tých ľudí späť, ktorí zo Slovenska odchádzajú, alebo ako si ich tu udržať, a nie ako sem doviesť nejakých iných cudzincov a ako im umožniť, aby tu na Slovensku žili a pôsobili.
Potom tu hovoríte o pomoci marginalizovaným, tzv. marginalizovaným rómskym komunitám, čiže v preklade v podstate pomoci cigánskym komunitám. Ale opäť, kde je nejaký záväzok pomáhať nie vybranej konkrétnej národnostnej menšine, ale väčšinovému slovenskému národu. Lebo ak je táto vláda demokratická, tak predovšetkým by mala reprezentovať záujmy väčšiny. Ale vy keď tu aj hovoríte o tom, že treba riešiť chudobu v programovom vyhlásení vlády, tak absolútne tú chudobu nevzťahujete na všetkých, ale hovoríte tu v podstate len o chudobe len v súvislosti, v súvislosti s tými cigánmi. A opäť otázka znie, jedna vec je riešiť chudobu, ale kedy začneme napríklad riešiť cigánsku kriminalitu, ktorej sa dopúšťajú práve mnohí jednotlivci z tejto cigánskej komunity. Aby sa nestávalo to, čo sa stalo naposledy na Nový rok v Michalovciach pri tej brutálnej vražde sestričky Eriky alebo čo sa stalo len nedávno pri Košiciach, kde, kde práve cigánsky recidivista sa pokúsil znásilniť 82-ročnú starenku. Toto vás absolútne netankuje. Toto vás nezaujíma. Toto ako keby vôbec neexistovalo. Lenže aj toto je problém, ktorý sa týka, týka ľudí, jednotlivcov z tejto komunity.
No a keďže hovorím o tom, tak hovoríte tu napríklad o tzv. zelenej transformácii. O tom, ako idete podporovať tú zelenú ekonomiku. Tu možno otázka, aby som vám dal aj otázku, pán, pán premiér, tak máte pod tým na mysli, že ideme podporovať teraz ten, ten zákaz spaľovacích motorov? Pretože SaS, ktorá vám už vyjadrila podporu, tak sa tá vyjadril... tak tá vystupuje proti tomu zákazu spaľovacích motorov, tak možno by bolo dobré, keby aj oni počuli, či vaša politika zahŕňa aj podporu tohto nezmyslu Európskej únie.
A možno na záver, lebo už nemám veľa času, tak keď si dáte to vaše programové vyhlásenie vlády niekde do, alebo dáte si tam fulltextové vyhľadávanie a dáte si tam slovo národ, Slovák alebo Slováci, tak tam nenájdete ani jednu jedinú zmienku. Ale zato tam nájdete kopec vecí ako sú dezinformácie, hoaxy, propaganda a podobné veci, proti ktorým vy chcete bojovať. Ale opäť, tu základná otázka znie, kto je ten, ktorý bude určovať to, čo je tá dezinformácia, čo je pravda, čo je lož? Nejaké vaše ministerstvo pravdy, ktoré povie, že toto je dezinformácia, ktorú si ľudia môžu myslieť, a všetko ostatné je lož, ktorú treba potierať? Všetci dobre vieme, že za týmto sa neskrýva nič iné ako snaha o potieranie slobody slova. Áno, robili to aj predchádzajúce vlády a vy to chcete ešte posunúť ďalej. Pretože vy neviete nejakým spôsobom vyargumentovať, vyvrátiť to, čo hovoria vaši politickí oponenti. Vy im potrebujete zalepiť ústa. Vy ich potrebujete umlčať pod hlavičkou toho, že bojujete proti dezinformáciám.
Teda ak by sme to zhrnuli. Toto, čo ste tu vy zostavili alebo čo zostavila vaša, vaša prezidentka Čaputová, to nie je nejaká vláda odborníkov. To je len vláda ultraliberálov, poplatná zahraničným mimovládkam, poplatná Spojeným štátom americkým, poplatná západným globalistom. A navyše, aby sme to zobrali aj z toho národného hľadiska, tak po prvýkrát v histórii tu pán prítomný premiér nereprezentuje ani väčšinový štátotvorný národ, pre ktorý Slovenská republika vznikla, teda slovenský národ, pretože je príslušníkom národnostnej menšiny. A možno si poviete, že na tom nejako nezáleží, ale ja si neviem predstaviť, že napríklad v Maďarsku by bol jeden z troch ústavných činiteľov, predseda vlády dajme tomu, príslušník slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Maďari by takéto niečo nedovolili a tak by to bolo aj správne. Pretože by to bolo v rozpore s demokratickou vládou väčšiny, kde je logické, že tie najvyššie miesta v štáte obsadzujú reprezentanti väčšinového, teda v našom prípade slovenského národa. Preto neexistuje, neexistuje jediný dôvod, prečo by sme mali túto vládu a toto programové vyhlásenie podporiť. Naozaj len totálny blázon alebo liberál, čo je v podstate jedno a to isté, by mohol takúto vládu podporiť. Rozhodne ale nie my.
|
151.
Dámy a páni, čo by dali, čo by dali Angličania, čo by dali Francúzi, čo by dali Nemci za to, keby sa pred rokmi našiel niekto, nejaká politická strana, nejakí poslanci v ich domovských parlamentoch, ktorí by predložili trebárs len takúto legislatívu, ktorú sme tu dali dnes my, ktorá by aspoň nejakým spôsobom riešila ten proces vyhosťovania týchto nebezpečných nelegálnych migrantov. Vtedy ešte tie štáty západoeurópske, tie západoeurópske národy neboli stratené, ale dnes už sú.
Ale my na Slovensku tú šancu ešte máme. My to ešte môžme zastaviť v podstate v zárodku, ak budeme prijímať aj takúto legislatívu, ktorú sme tu dnes predložili. Preto vás chcem poprosiť, aby ste to posunuli do druhého čítania, aby sme tu diskutovali aj v júni o tom, ako ochrániť Slovensko pred týmto problémom, ktorý sa už na Západe im vymkol z rúk, spod kontroly, ale nám na Slovensku sa ešte nemusí vymknúť, ak budeme schvaľovať aj takúto legislatívu.
A preto ďakujem všetkým, ktorí sa vyslovili za to, že podporia tento náš návrh zákona.
|
137.
Pán poslanec Benčík, vy ste ako taký verklík, vy vlastne ani nepotrebujete, aby ste tu fyzicky sedeli, úplne stačí, keď by ste ako reakciu na naše vystúpenia len zapli len nejakú nahratú kazetu, vlastne kazety už ani dneska, nie, tu už nemáme, ale možno zapli nejaké, nejakú svoju nahrávku a púšťali to tu sále dokola. Lebo načo, načo to stále opakovať, načo to hovoríte dokola? Pustite si tú nahrávku a splníte si tak svoju povinnosť, odškrtnite si to a budete sa vnútorne cítiť, že aký ste vy hrdina, ako ste proste nám to tu povedali, tie svoje nezmysly, ale horšie je skôr to, že ako to vnímate vy, keď hovoríte, že, že tí migranti sa nám vyhýbajú ako čert krížu.
Ako sa nám vyhýbajú? Veď vy ste to nejako nesledovali, to, čo hovoria priamo aj naše orgány, ktoré, ktoré zaregistrovali ten nieže pohyb, nejaký zvýšený pohyb, ale, ale ešte raz, ja som tu citoval štatistiku, ktorú povedal sám šéf Hraničnej a cudzineckej polície, že ten nárast, medziročný nárast minulý rok na jeseň bol o 480 %. Tak ako sa nám vyhýbajú? Tí migranti tadeto chodia, a tu sú, a či sú tu jeden deň, alebo sú tu mesiac, už len to, že sa tu môžu voľne pohybovať napriek tomu, že sú tu nelegálni migranti, napriek tomu, že sú to ľudia, ktorí sa len vyhovárajú na to, že pochádzajú z nejakého štátu, kde je vojna, pretože v skutočnosti u nás nežiadajú o azyl, tak už len toto samotné je problém. Dnes ich je tu možno tisíc, možno dvetisíc, možno päťtisíc, zajtra ich tu môže byť podstatne viacej, a to ako to dopadne, keď sa ich tu začne usadzovať, alebo keď ich tu bude podstatne viacej, čoho sú schopní, tak to vidíme práve na tých štátoch západnej Európy, tak sa z toho poučme a netvárme sa, že to nie je nejaký problém a že ho netreba riešiť.
|
131.
Ďakujem. Vážení kolegovia, keď sa pozrieme na to, aký je dnes stav, čo sa týka migrácie, tak myslím si, že je úplne pravdivé konštatovanie, že v Európe stále trvá migračná kríza, počas ktorej je tento svetadiel doslova zaplavovaný nelegálnymi migrantmi, a to prevažne mladými mužmi z ďalekej cudziny a táto kríza nezačala v tom roku 2015, lebo tak je to prezentované, že to všetko vypuklo len v tom roku 2015 a odvtedy tie pošty klesajú, ako sa nám to snažia teda niektorí nahovoriť, ale táto kríza, táto migračná kríza trvá v Európe už desiatky rokov, pretože už desiatky rokov sú najmä štáty západnej Európy, tieto štáty na svoje územie prijímajú nelegálnych migrantov, doslova a priam s otvorenou náručou a dnes v dôsledku tejto politiky otvorených dverí čelia takým problémom, ako je terorizmus, masívna kriminalita, sociálne napätie, ohrozovanie tradičnej kultúry, práva a hodnôt.
Práve pod vplyvom liberálnej propagandy si mnohí pôvodní obyvatelia týchto štátov vôbec neuvedomujú, že milióny cudzincov, ktorí sa valia do Európy z Ázie či z Afriky predstavujú pre európske národy doslova existenčné riziko, pretože integrácia týchto ľudí do zatiaľ väčšinovej európskej populácie je, ako sa ukázala, ako sa ukázala v praktickom živote obyvateľov týchto štátoch, tak táto integrácia je takmer nemožná. Dlhodobá plánovaná premena Európy na to pre liberálov vysnívané multikultúrne spoločenstvo jednoducho zlyhala vo všetkých ohľadoch. Státisíce stratených životov Európanov sú dostatočným dôkazom zlyhania tohto politického princípu a jeho deštruktívneho pôsobenia na všetky národy, v ktorých sa začala aplikovať. Právom teda môžme konštatovať, že tá idea multikulturalizmu môže byť spolu s vražednými ideológiami 20. storočia, alebo tým militantným, islamistickým extrémizmom považovaná za jednu z najväčších svetových hrozieb útočiacich na samotnú podstatu existencie európskych národov.
Či už je to epidémia znásilnení švédskych žien imigrantmi, a nielen tých, ale aj mnohých iných, vojny tých rôznych neeurópskych gangov s políciou v nemeckých mestách, rabovanie a podpaľovanie štvrtí v Anglicku, tie nákladné autá riadené migrantmi a rútiace sa vysokou rýchlosťou do davu ľudí v Španielsku, v Nemecku, Španielsku alebo Francúzsku, to všetko sú príklady aplikácie multikulturalizmu a s ním súvisiaceho dovozu nelegálnych neeurópskych migrantov do Európy.
V tejto skutočnosti vyvolávajú narastajúcu potrebu urýchleného prijatia účinnej legislatívy chrániacej tak aj záujmy Slovenskej republiky, ako aj bezpečnosť jej obyvateľov, a to aj v súčasnosti, keď sa tento problém čoraz viac dotýka aj priamo nášho územia a občanov. Napokon dokazujú to aj verejné vyjadrenia Róberta Guckého, súčasného riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru, podľa ktorého dosiahol príliv nelegálnych migrantov na územie Slovenskej republiky na jeseň minulého roku stav, ktorý možno prirovnať veľkej migračnej kríze z roku 2015, pričom len oproti roku 2021 bol zaznamenaný až 480-percentný nárast počtu týchto migrantov na Slovensku.
No a, panie poslankyne, páni poslanci, tá situácia z minulého roku, z tej jesene sa môže kedykoľvek, kedykoľvek zopakovať. Aj preto sa dnes pripravuje ten tábor pre migrantov v Malackách, pretože tie orgány, ktoré sú zodpovedné za riešenie aj tohto problému, už teraz počítajú s tým, že tá situácia bude eskalovať.
Súčasná právna úprava regulujúca vstup a pobyt cudzincov na našom území je ale napriek tomuto všetkému krajne nedostatočná, pretože policajné orgány častokrát odmietajú vyhosťovať nelegálnych migrantov z nášho územia práve s poukazom na to, že v krajine ich pôvodu je vraj ohrozený ich život a zdravie, a teda že existujú tzv. prekážky administratívneho vyhostenia. No a na základe toho im potom vydávajú potvrdenia, že môžu na našom území zotrvať a vďaka tomu sa môžu v podstate voľne pohybovať po uliciach našich miest a dedín, a tým aj ohrozovať našich obyvateľov. Ukazuje sa pritom, že ak by skutočne boli títo nelegálni migranti ohrození vo svojich domovských štátoch na živote a zdraví, tak by požiadali o udelenie azylu alebo o poskytnutie tzv. doplnkovej ochrany, teda o medzinárodnoprávnu ochranu v prvom štáte, do ktorého po opustení svojho materského štátu vstúpili. Ale nelegálni migranti to v drvivej väčšiny prípadov nerobia, a dokonca ani na Slovensku, keď vstúpia na naše územie, nežiadajú o medzinárodnoprávnu ochranu, čím vlastne sami potvrdzujú, že v skutočnosti neexistujú prekážky ich administratívneho vyhostenia.
Ďalším závažným nedostatkom súčasnej legislatívy je mimoriadne benevolentný prístup k cudzincom, ktorí sa síce na Slovensku zdržiavajú legálne, teda majú tu buď trvalý pobyt, prechodný pobyt, ale počas svojho pobytu u nás porušujú právne predpisy, či dokonca ohrozujú bezpečnosť štátu, verejný poriadok, alebo verejné zdravie. Zákon totiž dáva policajným orgánom len možnosť, nie však povinnosť takýchto cudzincov administratívne vyhostiť z nášho územia, čím, keď sa nad tým zamyslíme, vzniká priestor na korupciu, na klientelizmus či na hľadanie rôznych zámienok, prečo nakoniec nie sú zo Slovenska vyhostení.
Problémom je napokon aj to, že ak aj k procesu administratívneho vyhostenia cudzincov nakoniec dôjde, tak tento proces v mnohých prípadoch trvá neprimerane dlho, a práve preto sme navrhli novelizovať zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov tak, aby boli prekážky administratívneho vyhostenia zo strany policajných orgánov akceptované len v prípade, ak cudzinec po prekročení hraníc Slovenskej republiky požiada buď o azyl, alebo o doplnkovú ochranu v zmysle medzinárodného práva a našej legislatívy do dvoch hodín od jeho prvej kontroly policajným orgánom. Súčasne navrhujeme, aby mali policajné orgány nielen právomoc, ale aj povinnosť administratívne vyhostiť cudzincov v taxatívne vymenovaných prípadoch, napr. ak ohrozujú bezpečnosť štátu, verejný poriadok, alebo verejné zdravie, alebo uzavrú účelové manželstvo, alebo maria výkon rozhodnutia štátneho orgánu. Pre urýchlenie celého procesu administratívneho vyhostenia zároveň navrhujeme, aby príslušný policajný útvar rozhodoval o tejto veci bezodkladne a aby sa skrátili lehoty, ktoré môže určiť cudzincom na vycestovanie.
Dámy a páni, čo dodať na záver, prestaňme rečniť o ochrane Slovenska, ale začnime namiesto toho konať, a to aj tak, že prijmeme účinnú legislatívu, ktorá aspoň po právnej stránke vytvorí všetky predpoklady na to, aby sa u nás nemohli voľne pohybovať a u nás voľne zotrvávať nebezpeční migranti.
Ďakujem pekne.
|
127.
Takže vážené panie poslankyne, páni poslanci, opäť tu spoločne s kolegom Martinom Beluským predkladáme návrh zákona, len teraz návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto prípade cieľom tohto návrhu je zabezpečiť ochranu Slovenskej republiky a jej obyvateľov pred nelegálnymi migrantmi a inými cudzincami, ktorí bez oprávnenia vstupujú alebo sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky, ako aj všetkými ostatnými, ktorí sa u nás zdržujú síce legálne, no predstavujú svojím životom a správaním hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky a jej obyvateľov.
Viac opäť v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
|
125.
Vďaka za faktické. Kolega Stano Mizík, dobre si to povedal v tom, že skutočne všetky vlády, ktoré majú prsty v tom, že dnes sme súčasťou zločineckej organizácie NATO, budú zodpovedné raz aj za to, ak práve kvôli tomu, že sme súčasťou tohto vojenského paktu, budeme raz zatiahnutí do nejakej vojny, a, samozrejme, tú zodpovednosť nesú aj... aj alebo niesla aj, aj tá vláda, ešte raz zdôrazním, aj tá vláda, ktorá tu bola len nedávno, vláda Eduarda Hegera a Igora Matoviča, pretože tieto podnikli také kroky, ktoré, ktoré nás vyslovene míľovými krokmi približujú do toho, aby sme boli zatiahnutí do toho konfliktu, ktorý teraz prebieha na východ od nás.
No a, pán poslanec Benčík, môžte tu pripomínať Rusko, ale my nevidíme len to, čo je na východ od nás, my vidíme aj to, čo je na západ od nás, a vidíme to, čoho je schopná Severoatlantická aliancia, vidíme to, čoho je, čoho sú schopné Spojené štáty americké, čiže pozrite sa predovšetkým na to, akú politiku vedú už desiatky rokov po celom svete, a potom sa môžme baviť o nejakej agresívnej politike a o tom, čo nám hrozí, keď budeme spojencom takéhoto štátu.
|
119.
Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo je vlastne úlohou, resp. čo by malo byť úlohou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, a v podstate v prípade mobilizácie, ak by sme tu mali vojnu alebo vojnový stav, aj všetkých ostatných mobilizovaných vojakov?
Keď vychádzame z Ústavy Slovenskej republiky, tak je to v podstate jednoznačné. Ústava Slovenskej republiky totiž v preambule deklaruje záujem Slovenskej republiky o trvalú mierovú spoluprácu s ostatnými demokratickými štátmi a v čl. I ods. 2 skutočnosť, že Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. V podstate z tohto dôvodu je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky nemysliteľné, aby sa Slovenská republika podieľala na akejkoľvek útočnej vojne či inej forme vojenskej agresie voči iným suverénnym štátom. Zároveň platí, že nie je v záujme Slovenskej republiky, aby sa zúčastňovala ani vojen a iných ozbrojených konfliktov tretích strán. Naopak, zapojenie sa do takýchto konfliktov môže zásadným spôsobom ohroziť našu zvrchovanosť a územnú celistvosť, a teda v konečnom dôsledku aj bezpečnosť a prosperitu našich občanov a našich obyvateľov.
Čo z toho teda vyplýva? V podstate len to, že jedinou legitímnou, čestnou a správnou formou výkonu vojenskej služby v záujme Slovenskej republiky je vojenská služba vykonávaná výlučne s cieľom obrany Slovenskej republiky. A tá sa môže vykonávať výlučne na našom vlastnom území, na území Slovenskej republiky, a nie niekde v bližšej či vzdialenejšej cudzine, napríklad niekde na Ukrajine, niekde v Iraku, Afganistane či hocikde inde v zahraničí. To by sme ale nemohli mať pri moci také vlády, aké tu už v podstate roky máme, vlády, ktoré nás jednak zatiahli do zločineckej organizácie NATO, alebo toto členstvo v NATO roky podporovali ako nejakú svoju integrálnu súčasť svojho programu, a to dokonca aj po skúsenostiach s tým, čo všetko, čoho všetkého je NATO ako organizácia, ako vojenský pakt schopné. A to nie pri obrane svojich členov, ale pri útoku na iné suverénne štáty, ktoré nikoho z členských štátov NATO nijako neohrozovali. Áno, hovorím už o toľkokrát tu na tejto pôde spomínanom bombardovaní Juhoslávie v toku 1999. A hovorím to preto, že práve na tomto príklade vidieť, že podporovať členstvo Slovenska v NATO znamená, že skôr či neskôr budú aj Ozbrojené sily Slovenskej republiky zatiahnuté do takejto či inej podobnej vojny na strane agresora, na strane porušovateľa medzinárodného práva páchajúceho na cudzom území vojnové zločiny.
Kto by však ale vtedy povedal, že po vládach, pre ktorých je tá zločinecká organizácia NATO ich životným záujmom, a teda nejakým tým nespochybniteľným programom, sa tu objaví aj vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ktorá len pred nedávnom viedla takú zahraničnú a vojenskú politiku, ktorá nielenže uprednostňovala cudzie záujmy pred domácimi slovenskými záujmami, čo nakoniec robili aj všetky vlády pred tým, ale robila to ešte aj takým nebezpečným spôsobom, ktorý nás dnes v podstate priviedol na prah vojny viac, ako tomu bolo kedykoľvek predtým. O posielaní zbraní na bojujúcu Ukrajinu, o cvičení ukrajinských vojakov, ktoré sú v ozbrojenom konflikte s Ruskom, na našom území, v podstate dneska nemá zmysel nejako hovoriť, ale každému rozumne uvažujúcemu človeku musí byť jasné, že sú to kroky, ktoré nás čoraz viac približujú a zaťahujú do tohto konfliktu. Podstatné ale je, čo z tohto všetkého vyplýva pre našich vojakov, či už tých profesionálnych, alebo tých, čo by mohli byť mobilizovaní v prípade zatiahnutia Slovenska do vojny prebiehajúcej mimo nášho územia.
Môže totiž nastať situácia, že vojaci súčasných Ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo v prípade mobilizácie aj všetci vojaci mimoriadnej služby, teda aj bežní občania Slovenskej republiky podliehajúci brannej povinnosti budú musieť namiesto obrany Slovenska bojovať v zahraničí za cudzie, neslovenské záujmy. Tak je totiž nastavená súčasná legislatíva, tak je nastavený súčasný zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý sa, na ktorý sa teda primerane vzťahuje aj na služobnú disciplínu vojakov v aktívnej zálohe a vojakov mimoriadnej služby. V zmysle tohto zákona totiž vojak nemá právo odoprieť spáchanie, alebo teda splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, a to ani takého, podľa ktorého by musel vykonávať službu mimo územia Slovenskej republiky. V prípade, že by tak predsa len urobil, dopustil by sa v zmysle súčasnej legislatívy disciplinárneho previnenia, čiže dokonca trestného činu neuposlúchnutia rozkazu podľa § 393 Trestného zákona.
No a pre nás je takýto stav absolútne neprijateľný a myslím si, že je neprijateľný aj pre každého jedného Slováka, ktorý nechce bojovať, ale nie že by nechcel bojovať pri obrane Slovenskej republiky, ak by nejakí cudzí vojaci na naše územie vstúpili a ohrozovali našu územnú celistvosť, našu suverenitu, ale nechce bojovať jednoducho za záujmy cudzích, za záujmy západných veľmocí niekde v zahraničí, niekde mimo nášho územia, kde a tam teda nechce zomierať za, za nejakých cudzích.
Všetci vojaci Ozbrojených síl Slovenskej republiky vrátane všetkých občanov Slovenskej republiky povolaných do vojenskej služby v prípade mobilizácie musia mať podľa nás plné právo slobodne sa rozhodnúť, či sa chcú zúčastniť takýchto ozbrojených konfliktov vedených mimo nášho územia, a teda či chcú nasadzovať svoje životy v zahraničí, opäť zdôrazňujem, nie pri obrane vlasti, ale pri obrane záujmov iných štátov, preto sme teda navrhli novelizáciu uvedeného zákona tak, aby teda, ešte raz, profesionálni vojaci, vojaci v aktívnej zálohe, ako aj vojaci mimoriadnej služby, osobitne by som vypichol v prípade mobilizácie aj policajtov, príslušníkov zberu... Zboru väzenskej a justičnej stráže a hasičov, aby mali legálne právo odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia a príkazu alebo pokynu veliteľa na výkon štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky alebo smerujúci k takémuto výkonu štátnej služby, pretože jedine to je zárukou toho, že ani jeden, ani jeden Slovák nebude proti svojej vôli nasadený v zahraničí, vo vojne, ktorú nevyvolal, vo vojne, ktorú si neželal, vo vojne, v ktorej nebráni Slovensko, ale cudzie záujmy veľmocí.
Ďakujem pekne.
|
115.
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, spoločne s kolegom Martinom Beluským tu predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom tohto návrhu zákona je umožniť profesionálnym vojakom, vojakom v aktívnej zálohe, ako aj vojakom mimoriadnej služby, a to vrátane policajtov, príslušníkov ZVJS a hasičov odoprieť vojenskú službu mimo územia Slovenskej republiky.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
|
9.
Pán poslanec Dostál, vy ste v rozprave porovnávali to, akej, aká bola výška dôchodkov v roku 2005, s tým, aká je výška dôchodkov dnes, a ste si to tak nejako vyhodnotili, že v podstate teraz je to ešte, tá, teda tá novela Trestného zákona že by ešte prísnejšie pristupovala ku krádežiam, ako je to v súčasnosti. Ale to je celé absolútne nezmysel, pretože porovnajte si to, aká je legislatíva, aký je právny stav, aké sú dôchodky v súčasnosti, a porovnajte si to s tým, čo prinesie táto novela Trestného zákona, pokiaľ by prešla. A tam je to absolútne jednoznačné, pretože ak dnes ten dôchodca bude okradnutý o celý svoj mesačný dôchodok, tak je to stále trestný čin a tak by to malo aj zostať. Je to absolútne logické, normálne, prirodzené, ale pokiaľ táto novela Trestného zákona prejde, tak to bude len priestupok – a to je neprijateľné. Ja neviem, akým spôsobom, ako si to viete vyhodnotiť tak, že je to v poriadku, keď za to, že nejaký človek je pripravený o celé svoje mesačné živobytie, hrozí tomu páchateľovi len obyčajná pokuta. To sa nedá ani pochopiť.
A tiež ste tu povedali takú vec, ktorá je pre vás liberálov taká typická, že dekriminalizujme, dekriminalizujme užívanie marihuany. Ja neviem teda, vy koho záujmy tu zastupujete. Vy tu zastupujete záujmy tých feťákov, tých užívateľov marihuany, tých narkomanov, ktorí si proste potrebujú pravidelne fajčiť tieto svinstvá, alebo tu zastupujete tých drogových dílerov, ktorým by to takisto pomohlo, keby to bolo dekriminalizované, lebo by stúplo užívanie marihuany, alebo koho tu vlastne zastupujete? Lebo takéto niečo si môžte vy rozprávať niekde na nejakom vašom slniečkarskom zraze niekde na takejto párty, ale určite nie tu v parlamente. Tu to určite nepatrí.
|
56.
Pán poslanec Pročko tu síce neni, ale keď niekde počúva, tak by som ho chcel vyzvať teda, aby sa upokojil, aby tu nevykrikoval tak ako pán poslanec Mazurek, na ktorého tak často poukazuje, lebo teraz to bolo rovnakej hlasovej intenzity, ako to robí on, čo neviem, či sa mu chce pripodobniť. Ja som hovoril len o tom, že na jednej strane, na jednej strane chcú zakázať zhromaždenia pred obydliami politikov, úradníkov a podobne, aby tam ľudia demonštrovali, ale pritom jeho súputníci z OĽANO, jeho ikona Matovič, tak ten to robil pred Bonaparte, kde teda, čo bolo obydlie Ficovo a to mu už nejakým spôsobom nevadilo, ale teraz, keď prídu ľudia protestovať proti ich politike, tak to mu už vadí, to už treba zakázať, z toho treba urobiť trestný čin. Vy ste v tomto ešte v podstate horší ako vláda pred vami, pretože tá aspoň tie zhromaždenia nezakazovala, umožnila vám demonštrovať pred tým Bonaparte, ale vy už takéto niečo pre iných ľudí pred obydliami vašimi alebo vašich, vašich podporovateľov to už nechcete nejakým spôsobom umožniť.
Pán poslanec Šeliga, ja sa pýtam možno vás, že za čo ste vyštudovali vy, keď hovoríte, že ja som vyštudoval za klobásy, za čo ste vyštudovali vy, pretože vy to nejako evidentne nechápete. Neviem teda, do akej miery ste ten zákon čítali, ako ste sa podieľali na tom, ale ja vám kľudne ukážem konkrétne paragrafy, môžme sa stretnúť po tejto rozprave, môžem vám to poslať do mailu vášho oficiálneho, konkrétnu analýzu, na čo som mal, teda čo som mal na mysli, keď som hovoril o tom, že za podnecovanie dostanete až tri roky väzenia, ale pritom za prechovávanie drog, 20 dávok tvrdých drog, čo už je v podstate na úrovni dílovania, dostanete menej. Ja vám to konkrétne ukážem, môžme si to porovnať a tam to presne uvidíte.
A keď hovoríte o tom, že my nejakým spôsobom, alebo vy teda že chcete humanizovať ten trestný systém, ja, tak ja hovorím, že vy vlastne humanizujete zločiny, vy humanizujete zločincov, ale dehumanizujete, dehumanizujete obete trestných činov. Pretože toto je výsmech obetiam všetkých trestných činov počnúc tých, ktorí padnú za obeť tej detskej pornografii, až po tých, ktorí padnú za obeť drogám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
44.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som už včera v písomnej rozprave vystupoval a dosť dopodrobna som vás všetkých, ktorí ste nečítali možno tú novelu Trestného zákona, pretože je naozaj rozsiahla, nie každému sa to možno chce čítať, som vás informoval, že táto novela svojím spôsobom v podstate vychádza v ústrety najrôznejším oligarchom, korupčníkom, zlodejom, dokonca lúpežníkom, sexuálnym deviantom, drogovým dílerom a tak ďalej a tak ďalej tým, že sa zmierňujú ich tresty. Jednoducho za to, za čo by dnes dostali vyšší trest, tak za ten istý skutok, ak ho spáchajú po schválení tejto novely, dostanú trest zásadne nižší.
K tomuto sa ale nebudem nejakým spôsobom vracať, možno len zareagujem na to, čo tu odznelo pred chvíľou, že tu v prípade, ak sa bavíme o tých drogách, tu nejde o nejakú marihuanu alebo o nejaké ľahké drogy a o to, že niekto pôjde za nejaké tri dávky alebo, alebo koľko, za nejaké nepatrné množstvo že pôjde do väzenia sedieť a že vy toto idete nejakým spôsobom napraviť, tu sa rozprávame o tom, že idete zmierniť trest pre človeka, ktorého policajti chytia pri tom, ako má tisíc dávok tvrdej drogy, ako je napríklad heroín. Tisíc dávok tvrdej drogy. Čiže toto je problém a k tomu by ste sa mali nejakým spôsobom vyjadriť.
Ja ale teraz prejdem ešte k nejakým ďalším veciam, ktoré súvisia s touto novelou Trestného zákona, ktoré sa netýkajú zmierňovania trestu, ale ktoré sa týkajú toho, ako sa tu idú nanovo niektoré trestné činy predefinovať alebo zaviesť celkom nové skutkové podstaty trestných činov tak, aby bolo trestné to, čo doteraz trestné nebolo. Ja začnem novým trestným činom porušovania ochrany zvierat.
Doteraz ak ste nejaké zviera – či už ako chovateľ hospodárskych zvierat, alebo nejaké spoločenské zviera – utýrali na smrť, alebo ste ho nejako bezdôvodne zabili, tak to bol aj teraz trestný čin. Tu prítomný pán minister ale navrhuje aj nový trestný čin, porušovanie ochrany zvierat, kde bude po novom trestné aj to, pokiaľ bude nejaký človek, nejaký farmár chovať zvieratá v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku veterinárnej starostlivosti a urobí to vo väčšom rozsahu, teda v hodnote minimálne po novom 5-tisíc eur. Už len za toto bude môcť dostať trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. To znamená, že ak nejaký farmár, hoci tým zvieratám nijakým spôsobom neublíži, tie zvieratá mu nezdochnú pri tom, ako ich chová, tak bude môcť ísť do väzenia len za to, že nebude rešpektovať nejakú vyhlášku alebo ju nedodrží do bodky, napríklad, ja neviem, vyhlášku o tom, akú má, akú má mať veľkosť maštale pre ošípané, alebo, alebo nejaký očkovací kalendár, alebo kalendár nejakej inej starostlivosti o tieto zvieratá, jednoducho nedodrží nejakú vyhlášku nejakých byrokratov a už len za toto bude môcť ísť do väzenia. To je ten nový trestný čin porušovania ochrany zvierat, ktorý je z môjho pohľadu jednoznačne namierený proti tomu, aby si ľudia tu na Slovensku nechovali, nepestovali vlastné, vlastnú produkciu, ale aby boli odkázaní na dovoz zo zahraničia. To je jedna vec.
Druhá vec je nová definícia trestného činu výtržníctva. Ak dneska niekto niekoho verejne napadol na, teda na verejnosti, tak to bol jednoznačne trestný čin výtržníctva. Je to správne, tak by to malo byť. Po novom ale bude trestné nielen to, ak niekoho verejne napadnete, ale aj keď vás policajti chytia pri nejakej bitke, teda ako sa s niekým bijete, takže aj toto bude napĺňať skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva, ak vy sám nepreukážete, že ste konali v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, teda že ste boli napadnutí. Teda stačí, že nejaká skupinka nejakých výtržníkov, nejakých asociálov, nejaká desaťčlenná, vás napadne a policajti prídu pri tom, ako sa vy aktívne bránite proti tejto skupine, ale tých desať ľudí bude svedčiť proti vám jednému, že vy ste vlastne nekonali v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, vy ste neboli napadnutý, ale, naopak, vy ste napadli ich. Hoci bude evidentné, že vy nie ste ten agresor, že vy ste sa bránili, ale napriek tomu už len samotná účasť na tejto bitke, pokiaľ tú krajnú núdzu alebo nutnú obranu nepreukážete, bude trestným činom výtržníctva, čo je z môjho pohľadu absolútne neprijateľné.
No a spomeniem aj to, čo tu hovoril pán poslanec predo mnou o tom, ako táto novela zasahuje do niektorých ústavných práv, ako je sloboda slova, ja by som doplnil aj sloboda zhromažďovania a sloboda vedeckého bádania. Áno, je naozaj pravda, že po tom, čo sa teraz predefinuje ten trestný čin podnecovania, tak len nejaká opakovaná a verejná kritika politikov, úradníkov alebo iných predstaviteľov vládnej moci bude môcť byť považovaná za trestný čin podnecovania, pokiaľ, pokiaľ nejaké orgány činné v trestnom konaní povedia, že tento prejav tej kritiky bol natoľko tvrdý, že podstatne zhoršil kvalitu ich života. A je pravda aj to, že aj súčasný Trestný zákon, pokiaľ by išlo o nejaké vyhrážky smrťou alebo zabitím alebo niečím podobným, aj súčasný Trestný zákon umožňuje trestne stíhať takéto prejavy ako nebezpečné vyhrážanie. Čiže tuto vôbec nejde o to, že by sme potrebovali postihovať ľudí, ktorí sa niekomu vyhrážajú smrťou, tu ide o to, že pán minister chce postihovať ľudí, ktorí majú tvrdšie prejavy vo vzťahu k ľuďom, ktorí sú momentálne pri moci a ktorých on potrebuje chrániť, pretože vie, že títo ľudia robia veci, ktoré skutočne vyvolávajú v spoločnosti pobúrenie.
No a zavádza sa aj to, že po novom bude podnecovanie aj to, ak niekto bude verejne vyzývať na zhromaždenie pred skutočným alebo domnelým obydlím iného. To sa nám dialo, keď boli tie rôzne protesty proti tým totalitným covid opatreniam, kde zúfalí ľudia, ktorí sa im nechceli podriaďovať, sa rozhodli, že usporiadajú zhromaždenia priamo pred domami alebo teda pred obydliami ľudí, ktorí tieto opatrenia podporovali alebo zavádzali či už z pozície nejakého úradníka, alebo z pozície politika, a takýmto spôsobom im chceli dať najavo alebo na nich vyvolať tlak, aby s takýmito opatreniami, ktoré sa ich dotýkali, skončili. No ale po novom, keď niekto bude verejne vyzývať na takéto zhromaždenia pred obydlím niekoho iného, tak to bude trestný čin podnecovania. Pred obydlím. No a je úplne jedno, či to je pred obydlím, alebo pred kanceláriou, ale zasahuje to do slobody zhromažďovania, a to hovorím, opäť sa tu nebavíme o tom, že by ten človek niekoho vyzýval na to, aby to obydlie išli vypáliť alebo zdemolovať, alebo niekoho zbiť, len bude vyzývať na to, aby ľudia prišli priamo pred obydlie toho človeka povedať, čo si myslia o jeho politike. Ale po novom takéto, takéto realizované právo, ústavné právo na slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu bude trestný čin. V štáte, ktorý sa nazýva, alebo ktorý nazývajú tí, ktorí sú pri moci, demokratický.
No a úplne na záver poviem ešte to, že si idete predefinovať aj tzv. definíciu extrémistického materiálu, čo bude po novom znamenať napríklad to, že do väzenia budete môcť ísť aj vtedy, keď budete mať pri sebe doma knihu, ktorá bude kritizovať rôzne sexuálne menšiny, rôznych sexuálnych deviantov, ktorá bude hovoriť o tom, že dajme tomu homosexualita nie je niečím normálnym, tak ako to nie je normálne alebo ako to nebolo normálne celé stáročia, ale napíšu to do knihy a vy tú knihu budete mať doma, tak to bude trestný čin, po novom trestný čin prechovávania extrémistického materiálu, pretože aj materiál, ktorý bude podnecovať údajne nenávisť k nejakým sexuálnym menšinám alebo k nejakej sexuálnej orientácii, tak bude považovaný za trestný čin.
A dokonca to bude považované za trestný čin aj vtedy, keby ste tú knihu vyrobili, rozširovali alebo prechovávali nie ako nejaký politik alebo nejaký, nejaký laik, nejaký obyčajný občan, ale aj ako vedec, nejaký učiteľ, ktorý to robí za vedeckým, výskumným účelom, ktorý do tej knihy dá iks milión rôznych faktov, ktoré budú podopierať tieto jeho tvrdenia, túto jeho kritiku vo vzťahu k týmto, k týmto deviantom, tak aj v takom prípade to môže byť trestný čin, ak orgány činné v trestnom konaní, ak novodobé gestapo NAKA povie, že ten učiteľ, ten vedec to robil kvôli tomu, že chcel podnecovať nenávisť, že tá jeho vedecká práca bola len akousi zámienkou na to, aby tú nenávisť podnecoval. Čiže pod tento paragraf schováte prenasledovanie prakticky kohokoľvek, koho budete potrebovať odstaviť, kohokoľvek, koho dnes nálepkujete tým titulom extrémista, čo v podstate v preklade znamená len človek, ktorý sa aktívne zapája do boja proti tomuto vášmu skorumpovanému a prehnitému systému, tak takéhoto človeka budete môcť postaviť len na základe týchto vašich gumených paragrafov, tak ako ste to mohli robiť doteraz, teraz to budete môcť robiť ešte viac a ešte intenzívnejšie a ešte s vyšším trestom, pretože som si všimol aj to, že v prípade toho podnecovania bude hroziť trest až do troch rokov väzenia, čo je viac, dámy a páni, čo je viac, ako je trest, ktorý hrozí dnes aj podľa tohto vášho novelového Trestného zákona človeku, ktorý bude mať pri sebe 20 dávok heroínu a teda dnes by bol pokladaný za dílera.
Vy človeku za jeho názor budete dávať väčší trest ako drogovým dílerom! Taká je aj podstata a princíp tohto vášho paškvilu, ktorý tu môže schváliť len úplný blázon.
|
141.
Pán poslanec Šeliga, to je také jednoduché konštatovať, že je to znôška nezmyslov. Nepovedali ste, z čoho vychádzate pri tejto znôške nezmyslov. Pozrite si, aká je definovaná skutková podstata trestného činu výroby detskej pornografie alebo aj tých ostatných trestných činov, ktoré som menoval, a aké tresty tam hrozia dnes a aké tresty budú hroziť potom, keď sa tá hranica tej malej škody, väčšej škody, značnej škody, škody veľkého rozsahu zdvihne. A keď si to vyrátate, keď si to preštudujete ako právnik, tak k inému záveru, ako som došiel ja, ani nedospeje. A keď to chcete nejako detailne, tak ja vám to kľudne vysvetlím. Veď bude určite k tomu výbor, alebo teda dúfame, že nebude, že to neprejde do druhého čítania, ale ja vám to kľudne vysvetlím. A tu sa to naozaj pre krátkosť času vysvetľovať dopodrobna nedá. Kľudne si to pozrite, preštudujte si to. Tá novela má síce veľmi veľa strán, ale keď si k tomu dneska sadnete, tak možno do zajtra pochopíte, o čom som hovoril.
|
137.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, pán minister, blíži sa nám pomaly už koniec volebného obdobia, máme už jednu z tých posledných schôdzí a hovorí sa, že to najlepšie býva nakoniec, ale v tomto vašom prípade, pán minister, dávate nakoniec nie to najlepšie, ale dávate nakoniec to najhoršie, čo ste doteraz vo vašej vláde vymysleli.
Predkladáte nám tu novelu Trestného zákona, ktorá predstavuje v podstate najväčšiu a najzásadnejšiu zmenu trestného práva za posledných viac ako 15 rokov. Novelu, o ktorej sa v médiách hlavného prúdu nejako veľmi nehovorí, hoci, hoci, ja to hovorím hneď na úvod, prináša totálny rozklad právneho štátu na Slovensku. Priznám sa, že keď som túto vašu novelu študoval pred nejakým časom, tak som zostal, zostal som doslova šokovaný tým, čo ste schopní predložiť do Národnej rady snáď možno v nejakej domnienke, že tú podstatu, čo tu predkladáte, široká verejnosť alebo my tu poslanci nejakým spôsobom nedokážeme zachytiť a pochopiť. A šokovaní, a to hovorím tiež otvorene, šokovaní by mali byť všetci, ktorým ide skutočne o potieranie zločinnosti, kriminality a jednoducho ochranu slovenských občanov pred nebezpečnou kriminalitou.
Poďme si to ale teda rozobrať pekne poporiadku. V bode 124 meníte definíciu škody, to ste už hovorili, a to tak, že hranicu vzniku malej škody zvyšujete zo súčasných 266 eur na 500 eur, hranicu vzniku väčšej škody zo súčasných 2 666 eur na 5 000 eur. Hranicu vzniku značnej škody zo súčasných 26 666 eur na 50 000 eur a napokon hranicu vzniku škody veľkého rozsahu zo súčasných 133 000 eur na, až na 250 000 eur. Čo to ale znamená? Lebo na prvý pohľad sú to len nejaké čísla, ale keď si to rozoberieme na drobné, to znamená, že zásadne zmierňujete všetky tresty odňatia slobody za trestné činy, ktoré sú buď viac, alebo menej závislé od výšky spôsobenej škody, respektíve od rozsahu majetkového prospechu. Čiže v praxi za desiatky najrôznejších trestných činov.
Ja si tu dovolím niekoľko z nich vymenovať, aby ste mali, pani poslankyne, páni poslanci, predstavu o tom, za čo všetko sa tu bude po novom trestať miernejšie ako tomu bolo doteraz, ak táto novela Trestného zákona bude schválená.
Zo skupiny trestných činov proti slobode sú to trestné činy ako pozbavenie osobnej slobody, branie rukojemníka, vydieračský únos, lúpež, vydieranie alebo hrubý nátlak.
Zo skupiny trestných činov proti majetku sú to trestné činy ako krádež, sprenevera, potom najrôznejšie druhy podvodov, legalizácia výnosu z trestnej činnosti, ľudovo povedané pranie špinavých peňazí, úžera alebo poškodzovanie cudzej veci.
Zo skupiny trestných činov hospodárskych je to zneužitie účasti na hospodárskej súťaži, ohrozovanie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, zneužívanie informácií v obchodnom styku, manipulácia s trhom, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, poškodzovanie spotrebiteľa, falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov, neodvedenie dane a poistného alebo daňový podvod.
Zo skupiny trestných činov proti životnému prostrediu to sú ohrozenie a poškodenie životného prostredia, neoprávnené nakladanie s odpadmi, neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok, porušovanie ochrany vôd a ovzdušia, porušovanie ochrany rastlín a živočíchov, čiže pytliactvo.
Zo skupiny trestných činov proti základom republiky sú to napríklad trestné činy úkladov proti Slovenskej republike, záškodníctva alebo sabotáže.
Zo skupiny trestných činov proti poriadku vo verejných veciach zmierňujete tresty pri trestných činoch ako sú útok na orgán verejnej moci, útok na verejného činiteľa, zneužívanie právomoci verejného činiteľa alebo prevádzačstvo.
A napokon zo skupiny trestných činov proti iným právam a slobodám sú to trestné činy ako je hanobenie miesta posledného odpočinku, kupliarstvo, výroba detskej pornografie, rozširovanie detskej pornografie a podpora a propagácia sexuálnych patologických praktík.
Takže, dámy a páni, za všetky tieto trestné činy pán minister navrhuje tým, že upravuje tú hranicu malé škody, väčšie škody a tak ďalej, navrhuje ukladať za všetky tieto trestné činy nižšie tresty ako tomu bolo doteraz práve tou zmenou definície škody. V niektorých prípadoch ale tento váš návrh ide ešte ďalej, keď pri trestných činoch ako sú krádež, rôzne podvody, pranie špinavých peňazí, úžera alebo daňové trestné činy sa znižujú tieto tresty nielen nepriamo cez zvýšenie hraníc jednotlivých škôd, ale aj priamo, čiže v konečnom dôsledku ešte viac zmenšujete postihy za tieto vymenované trestné činy. To všetko znamená, že z niektorých doterajších zločinov sa po tejto, alebo po schválení tejto novely Trestného zákona stanú prečiny a z niektorých prečinov len obyčajné priestupky. Poďme si ale povedať niekoľko konkrétnych príkladov, aby ste si to všetko mohli lepšie predstaviť.
Takže za prvé, predstavme si takú situáciu, že nejaký asociál okradne chudobnú starenku o jej dôchodok, o celé jej mesačné živobytie vo výške 490 eur, teda do 500 eur. Keď uvažujeme, že priemerný dôchodok bol v októbri minulého roka na úrovni 517 eur, tak je jasné, že takáto vec sa nebude týkať len nejakého, nejakej malej skupiny dôchodcov, ale skutočne veľkého počtu slovenských dôchodcov. Za čias, čo v súčasnosti by to bol trestný čin a páchateľovi by hrozilo väzenie až na 2 roky, tak podľa návrhu tu prítomného pána ministra pôjde len o obyčajný priestupok, za ktorý dostane tento asociál, ktorý neľudsky pripraví starenku o jej celé mesačné živobytie, dostane maximálne pokutu. Toto je priamy dôsledok toho, že zvyšujeme tú hranicu z tých 266 eur na 500. Ale predstavme si aj inú situáciu, že ešte nejaký horší asociál, horší zlodej sa rozhodne okradnúť celú skupinu dôchodcov o ich posledné úspory v sume, dajme tomu, 4 500 alebo 4 900 eur, teda do 5 000 euro. Teraz by za to dostal 6 mesiacov až 3 roky, ale podľa vášho návrhu to budú maximálne 2 roky. A čo v prípade, že takýto asociál dôchodcov o tieto úspory nielenže okradne, ale zoberie ich po tom, čo ich brutálne zbije, čiže spácha lúpež? Dnes by musel za to ísť do väzenia na minimálne 7 rokov, maximálne 10 rokov väzenia. Vy však chcete, aby za lúpež takéhoto, takéhoto obnosu peňazí dostal len 2 až 8 rokov väzenia, čiže teoreticky len podmienku, keďže vieme, že do 3 rokov možno ukladať len podmienečný trest, a teda takýto asociál môže kľudne zostať na slobode.
Rovnaký trest navrhujete aj pre ďalšiu skupinu kriminálnikov, ktorí, dajme tomu, vypália a zdevastujú domy viacerých slušných rodín a spôsobia im nie nejakú drobnú škodu, ale škodu vo výške až 240-tisíc eur. Čiže v tomto prípade z doterajších najmenej 7 rokov, ktoré by takíto ľudia dostali, takíto zločinci, robíte len 2 roky, teda teoreticky len podmienku, a z maximálnych 15 rokov, ktoré by dostali za to dnes, robíte len 8-ročný trest. Ak sa vám aj toto všetko zdá napriek tomu všetkému spravodlivé, tak uvediem ďalší príklad.
Predstavme si nejakú skupinu výrastkov, ktorí sa rozhodnú zdemolovať už nie domy živých ľudí, ale už aj hroby mŕtvych ľudí pochovaných na cintoríne a spôsobia tak škodu do 50-tisíc euro. Teraz by za, teraz by to bol trestný čin hanobenia miesta posledného odpočinku a dostali by 1 až 5 rokov väzenia. Pre vás je to ale zrejme príliš prísne pre takúto skupinu kriminálnikov a zločincov, a preto navrhujete, aby sa ten trestný čin, za tento trestný čin dostali maximálne 2 roky väzenia.
A nemusíme tu len hovoriť o nejakých asociáloch a o kadejakých výrastkoch, pretože právny štát je aj o tom, že efektívne a spravodlivo trestá aj predstaviteľov vládnej moci, pokiaľ ako verejní činitelia pošliapu zákon a dopustia sa úmyselne, dajme tomu, zneužitia svojej právomoci. Vy však idete znižovať aj tresty aj týmto doslova chrapúňom, pretože ak sa napríklad pri tom obohatia o 49-tisíc eur, čiže opäť do tých 50-tisíc eur, alebo občanom spôsobia takúto škodu, tak už podľa vašej novely nedostanú ako dnes 7 až 12 rokov väzenia, ale len 2 až 5 rokov väzenia, ak vôbec, pretože opäť konštatujem, že pri takýto nízkych trestoch môžu vyviaznuť títo kriminálnici len s podmienkou za zneužitie právomoci verejného činiteľa.
Pán minister, vaša vláda sa dlhodobo štylizuje do takej úlohy protikorupčnej strany, ktorá chce potierať práve tento druh trestných činov. A je síce pravda, že v prípade tých trestných činov korupčných, tak tam zachovávate tie hranice rovnako. Ale sú to tu aj iné trestné činy, ktoré, za ktorými môže stáť korupcia, aj keď sa tá korupcia nepodarí dokázať. Napríklad trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní. Keď sa jednoducho niekto obohatí pri verejnej súťaži na úkor verejného majetku, nejaký úradník. Zoberme si, že takýto chamtivý úradník na ministerstve sa dá podplatiť nejakou zahraničnou firmou, vďaka čomu táto firma vyhrá verejné obstarávanie, aj keď slovenské firmy v súťaži budú lacnejšie, kvalitnejšie, lepšie, ale vyhrá to tá zahraničná firma, pretože ten úradník sa dá takto podplatiť. Spôsobí tak Slovensku škodu, dajme tomu, 240-tisíc euro. Korupciu mu v tomto prípade ale nedokážu, ale odsúdený by mohol byť práve za machinácie pri verejnom obstarávaní. Pôvodne by za to išiel sedieť na 7 až 12 rokov väzenia, po novom podľa vašej novely Trestného zákona dostane 2 až 8 rokov väzenia, čiže opäť teoreticky môže vyviaznuť len s podmienkou. A vaša akože protikorupčná vláda vychádza v ústrety aj daňovým podvodníkom, pretože za daňový podvod v sume do 50-tisíc eur už nepôjdu títo daňoví podvodníci sedieť na 4 až 10 rokov, ale len na 1 až 5 rokov. Čiže opäť zásadné zmiernenie trestov.
Podobne s podmienkou budú môcť po novom vyviaznuť aj prevádzači, teda tí, ktorí za peniaze pašujú cez hranice, dajme tomu, na Slovensko rôznych nebezpečných migrantov. Ak takýto prevádzač dostane, dajme tomu, odmenu do 5-tisíc eur, ak sa zmestí do tejto sumy a prepašuje teda na Slovensko migrantov, tak z pôvodného trestu 7 až 10 rokov väzenia to vy znížite na len 3 až 8 rokov väzenia.
No čo ma najviac dorazilo, pani poslankyne, páni poslanci, je to, že tu prítomný pán minister svojou veľkou novelou Trestného zákona ide pomáhať nielen tým kadejakým zlodejom, lupičom, podvodníkom, úžerníkom a skorumpovaným úradníkom, ale viete ešte komu? Výrobcom a predajcom detskej pornografie a drogovým dílerom. Dobre to počujete, výrobcom a predajcom detskej pornografie a drogovým dílerom. Pretože aj tí podľa vášho návrhu dostanú podstatne menšie tresty za svoje brutálne zločiny, ktorými zničili životy detí alebo tých ľudí, ktorí sú závislí od rôznych nebezpečných drog, dostanú podstatne nižšie tresty, ako by ich dostali dnes.
Zoberme si takýto príklad, ak dnes nejaký úchylák zneužije trinásťročné dievča na výrobu detskej pornografie a zarobí pritom menej ako 50-tisíc euro, ale to je stále veľká suma, dajme tomu, 45-tisíc, 40-tisíc euro, tak pôjde sedieť na 10 až 15 rokov väzenia. Ale ak prejde táto vaša novela Trestného zákona, tak vy mu ten trest zmiernite tak, že z tých 10 rokov tej dolnej hranice urobíte len 4 a z tej hornej 15 rokov urobíte len 10. Takto to jednoducho vychádza. A nielen to, že, nielen to, lebo zločincom, ktorí takúto detskú pornografiu budú predávať, umožníte, aby vyviazli len s podmienkou, keď znižujete pôvodný trest odňatia slobody zo 4 až 10 rokov len na 1 až 5 rokov za predaj detskej pornografie.
Povedzte mi teraz, pán minister, ktorá, ktorá chorá hlava na vašom ministerstve alebo v tých vašich komisiách, expertných skupinách, ktorá celé to volebné obdobie, odkedy ste to mali v programovom vyhlásení vlády až doteraz, kým ste s tým prišli, ktorá k tomuto niečomu mohla dospieť. Ako môžete trestať takýchto zločincov miernejšie, ako tomu bolo doteraz? Ako také niečo môže vôbec na svojom ministerstve dopustiť?
A teraz, keďže nemám veľa času, tak prejdem ešte k tým drogovým dílerom. Hovoríte, že vaša novela Trestného zákona prísnejšie rozlišuje medzi užívateľmi drog a dílermi, teda tými, ktorí tie drogy predávajú. Tak sa teda na to pozrime. V skutočnosti dílerom tresty táto vaša novela Trestného zákona zásadne znižuje. Stačí len to, že nebudú priamo nachytaní pri predaji drog. Čiže nebudú im môcť policajti dokázať, že to dílovali. Súčasný Trestný zákon totiž vychádza pri rozlišovaní užívateľov a dílerov drog nielen z toho, či dotyčnému dokážu ten predaj alebo prevoz, alebo prepravu drog, ale v prípade, že to nedokážu aj z toho, koľko dávok drog má práve pri sebe vtedy, keď ho tí policajti kontrolujú, keď ho chytia. Ak má dnes niekto pri sebe, ak má dnes niekto pri sebe viac ako desať dávok tejto obvyklej dávky drogy, tak ak mu aj nedokážu, že tú, s tou drogou obchodoval, že ju niekde prepravoval, prevážal, že ju jednoducho predával, ak mu nedokážu to dílovanie, tak stále je na ňu pozerané v zmysle Trestného zákona ako na dílera. Minimálne teda pokiaľ ide o výšku toho trestu. Dostane trest ako by dostal ten díler, ktorého by priamo prichytili pri tom predaji. Ak presiahne to množstvo desať dávok, pri ktorých ho chytia. Tak je to napokon aj logické, keďže sotva môže niekto, kto má pri sebe, dajme tomu, 20 alebo 30 dávok drog tvrdiť, že ich má pre vlastnú potrebu. To je myslím si, že každému jasné, že pre vlastnú potrebu takýto človek asi drogu nemá, ale že ju má na dílovanie, len mu to, sa mu to nepodarilo preukázať.
Dnešný systém je teda nastavený tak, že ak niekomu policajti nedokážu teda priamo dílovanie, ale preukážu, že pri sebe prechovával napríklad tisíc dávok nejakej drogy, a teraz sa nebavíme o nejakých, nejakých mäkkých drogách, ale o tvrdých drogách ako je napríklad heroín, tak sa fakticky pokladá za dílera a podľa toho je aj adekvátne potrestaný. Dnes by taký človek, ktorému síce toto dílovanie nedokážu, ale prichytia pri tom, ako má pri sebe tisíc dávok heroínu, tak za to dostane 10 až 15 rokov väzenia. Tak je tomu dnes, ak vychádzame z tej priemernej ceny heroínu.
Vy ale tento systém radikálne meníte, pretože ak prejde táto vaša novela Trestného zákona, tak potom takýto díler, ktorého chytia s tisíc dávkami heroínu, už nedostane 10 až 15 rokov, ale len 2 až 6 rokov väzenia. Dva až šesť rokov väzenia. Z 10 až 15 to znižujete na 2 až 6 rokov väzenie pre človeka, ktorý je evidentne díler, keďže má pri sebe tisíc dávok heroínu. Koľko ľudských životov, koľko ľudských životov takýto človek dokáže zničiť preto, aby sa obohatil, tak o tom už ani nemusíme hovoriť, pretože to musí byť každému normálnemu človeku jasné. A teda tým, že to zníži nejakých 2 až 6 rokov, tak namiesto nepodmienečného trestu bude môcť opäť takýto díler vyviaznuť len s podmienkou a zostať na slobode. Keď si to všetko prerátate tak, ako to máte nastavené, tú prílohu, kde tam uvádzate tie jednotlivé množstva v gramoch, koľko môžu tí, tí ľudia mať pri seba, aby to bolo považované za prechovávanie a tak ďalej, tak takto to jednoducho vychádza.
Ja pre krátkosť času skončím toto moje vystúpenie, pretože v tom, v tej novele Trestného zákona sa nachádza ešte omnoho viacej veľmi zlých vecí. Takých vecí, ktoré zasahujú, teda ktoré nielenže znižujú tie tresty za veľmi závažné trestné činy, ale zasahujú aj do slobody slova, zasahujú do slobody zhromažďovania, zasahujú do slobody vedeckého bádania. Dokonca chcete ísť po krku aj chovateľom hospodárskych zvierat, ktoré nedodržia nejakú vyhlášku, ktorú niekto z kompetentných orgánov stanoví, ale o tom budem viacej hovoriť potom v ústnej rozprave, do ktorej sa ešte prihlásim.
Zatiaľ toľko len, z mojej strany všetko. Ale, pani poslankyne, páni poslanci, keď pre nič iné, minimálne pre toto uvažujte, či skutočne chcete podporiť takúto novelu Trestného zákona, ktorá vychádza v ústrety nielen nejakým zlodejom, nejakým oligarchom, korupčníkom, ale ktorá vychádza v ústrety dokonca drogovým dílerom a ľuďom, ktorí obchodujú s detskou pornografiou.
|
72.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, moja interpelácia na ministra obrany Jaroslava Naďa a znie nasledovne:
Vážený pán minister, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Podľa vašich verejných vyjadrení, ako aj vyjadrení na schôdzi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť dňa 14. marca 2023 máte k dispozícii právne analýzy, z ktorých vyplýva, že odvolaná vláda Slovenskej republiky má zmysle Ústavy Slovenskej republiky právomoc darovať slovenské stíhačky MiG-29 a ďalšiu vojenskú techniku Ukrajine a to aj bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené si vám preto dovoľujem položiť tieto otázky.
1. Kto je autorom alebo autormi predmetnej právnej analýzy a na základe čoho ste sa rozhodli vychádzať práve z tejto právnej analýzy?
2. Ak máte k dispozícii predmetnú právnu analýzu, ako tvrdíte, prečo nebola do dnešného dňa zverejnená? 3. Ak máte k dispozícii predmetnú právnu analýzu, ako tvrdíte, môžete ju poskytnúť ako súčasť odpovede na moju interpeláciu?
A posledná. 4. Sú vám známe právne analýzy, resp. verejné vyjadrenia doktora Vincenta Bujňáka z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského a ďalších ústavných právnikov, ktorí vylučujú, že odvolaná vláda Slovenskej republiky má právomoc darovať slovenské stíhačky MiG-29 a ďalšiu vojenskú techniku Ukrajine? Ak áno, prečo ste tento kvalifikovaný právny názor nezohľadnili?
Toľko moja interpelácia.
Ďakujem pekne.
|
84.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 28. apríla 2023.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
80.
Ďakujem kolegovi Beluskému za faktickú poznámku.
Pán poslanec Benčík, vy tak radi píšete o tých fašistoch, vy vidíte tých fašistov, extrémistov za každým stromom, za každým rohom. Čiže ja by som vám dal takú radu, keď ich už tak všade vidíte, začnite tými, tými Spojenými štátmi americkými. Áno, lebo hovoríte, že žiaden štát nie je bez hriechu, ale v prípade Spojených štátov amerických to nie je, že žiaden štát nie je bez hriechu, ony sú tými hriechmi veľmi-veľmi zašpinení. Čiže, ak teda chcete označovať niekoho za fašistov, nejaké strany za fašistické, tak by ste mohli začať aj o niektorých štátoch hovoriť ako o fašistických a začnite práve Spojenými štátmi americkými, lebo na nich to úplne sedí tým, akú politiku dlhodobo už niekoľko storočí po celom svete vedú.
|
74.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budúci rok 29. marca 2024 uplynie presne 20 rokov od chvíle, keď bola Slovenská republika zatiahnutá do zločineckej organizácie NATO. Schválne hovorím zatiahnutá, pretože kým o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa aspoň formálne konalo referendum, o vstupe do NATO žiadne referendum nebolo. Absolútne žiadne. Ak nerátame, samozrejme, to zmarené. Trúfam si povedať, že práve z obavy, že by ľudia v referende náš vstup do NATO mohli odmietnuť. Napokon teda o vstupe do NATO rozhodla výlučne vtedajšia Dzurindova vláda a následne v apríli 2003 Národná rada Slovenskej republiky.
Možno nezaškodí, keď si pripomenieme, že sa našlo až 124 zradcov, ktorí zdvihli ruku za to, že sa staneme blízkym spojencom Spojených štátov amerických. Západnej veľmoci, ktorá je priam symbolom agresívnej, expanzívnej, svetovládnej, ako by povedali za minulého režimu, imperialistickej politiky, ktorú realizujú už skoro 250 rokov po celom svete doslova cez mŕtvoly a za cenu mnohonásobného porušovania medzinárodného práva, ľudských práv a suverenity mnohých štátov.
Týchto 124 zradcov vtedy pokojne hlasovalo za to, že sa staneme členom organizácie, ktorá len štyri roky predtým brutálne bombardovala Juhosláviu, kde surovo ničila školy, nemocnice, obytné domy, civilné autobusy a vlaky, kresťanské kostoly, a dokonca aj kolóny s utečencami a zavraždila pritom celkom 5 700 nevinných civilistov, z toho 1 200 detí. Týchto 124 zradcov bez mihnutia oka hlasovalo za to, že sa staneme členom organizácie, ktorá práve pri bombardovaní Juhoslávie ukázala, že pokiaľ ide o presadzovanie záujmov amerických a iných globalistov, nemá najmenší problém postaviť sa na stranu teroristov, iredentistov, mafiánov a vojnových zločincov bojujúcich proti demokraticky zvolenej a medzinárodne uznanej vláde suverénneho štátu.
A žiaľ, je len smutným konštatovaním faktu, keď poviem, že medzi týmito 124 zradcami neboli len politici podporujúci vtedajšiu Dzurindovu vládu, ale aj poslanci z opozičného SMER-u či HZDS vrátane Roberta Fica a Vladimíra Mečiara. Ak teda niektorí z nich dnes kritizujú americkú politiku, ak hovoria o tom, že sme zaťahovaní do vojny s Ruskom, mali by si najskôr vstúpiť sami do svedomia a ospravedlniť sa občanom Slovenskej republiky za to, že aj oni boli medzi tými, čo hlasovali za naše členstvo v NATO, ktoré je dnes najväčšou hrozbou pre našu národnú bezpečnosť a najväčším ťahúňom Slovenska do vojny s Ruskom.
O tom, prečo je potrebné vystúpiť z NATO, by som potom mohol rozprávať celé hodiny, ale dnes to zhrniem len v skratke, aby to bolo jasné a zrozumiteľné pre všetkých.
V prvom rade si musí každý uvedomiť, že byť členom NATO a zostať ním aj naďalej, zvlášť v súčasnosti, nie je pre Slovensko žiadnou zárukou mieru a bezpečnosti, zato je však zárukou toho, že sa skôr či neskôr staneme súčasťou nejakého vojnového konfliktu či dokonca svetovej vojny. Členmi NATO, teda oficiálne našimi spojencami, ktorých by sme, ktorých by sme mali brániť, totiž nie sú nejaké mierumilovné štáty, ktoré by plne rešpektovali suverenitu iných nečlenských štátov, vo vzťahu k prebiehajúcim vojnám a konfliktom by sa chovali neutrálne, naopak, členmi NATO a teda oficiálne našimi spojencami sú, ako som už povedal na úvod, viaceré agresívne svetové veľmoci, medzi ktorými majú najsilnejšie postavenie práve Spojené štáty americké, ktoré len od vzniku NATO v roku 1949 viedli desiatky vojen a vojenských intervencií po celom svete, nehľadiac ani na medzinárodné právo, ani na ľudské práva. Byť spojencom len tohto jediného štátu, tejto jedinej veľmoci, keď nie žiadnej inej, je teda nielenže vrcholne nemorálne a neetické, ale aj nebezpečné, ak uvážime, že ide o mimoriadne konfliktnú veľmoc, ktorá si svojou expanzívnou, bezohľadnou a zločineckou politikou vytvorila vo svete množstvo nepriateľov.
Ak nás už raz Spojené štáty či iné západné veľmoci zatiahnu do jednej zo svojich vojen, bude už úplne jedno, či nám prídu na pomoc, alebo nie, pretože vojna by bola pre Slovensko a jeho obyvateľov doslova tragédiou kolosálnych rozmerov bez ohľadu na to, či by sme ju vyhrali, alebo či by sme ju prehrali. Bol by to jednoducho náš koniec. Preto jedinou možnosťou, ako sa ochrániť a zabezpečiť mier na Slovensku, je vyhnúť sa akejkoľvek vojne, čo je však z dlhodobej perspektívy nemožné, keď sme členmi NATO, a teda spojencami tak konfliktných štátov, ako sú práve Spojené štáty americké.
Navyše história nás veľmi dobre učí, ako sa chovajú západné demokratické, v úvodzovkách, veľmoci k svojim spojencom. Mníchovská dohoda nech je pre nás natrvalo odstrašujúcim príkladom. Obzvlášť, keď dokonca ani samotná Severoatlantická zmluva nedáva záruku, že nám prídu tí naši akože spojenci skutočne na pomoc, pretože v čl. 5 sa hovorí len o takej spojeneckej pomoci v prípade napadnutia jedného z členských štátov, že príslušná zmluvná strana, teraz budem citovať, "bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, včítane použitia ozbrojenej sily". Akú bude považovať za potrebnú. To sú slová zo Severoatlantickej zmluvy. Ak teda za potrebné bude považovať len to, že nám pošle na obranu nejakých sto samopalov, tak takáto symbolická a v praxi nijaká pomoc bude stále spojeneckou pomocou v súlade so Severoatlantickou zmluvou. Toto sú teda, panie poslankyne, páni poslanci, tie záruky zo strany našich spojencov z NATO.
Zhrňme si to teda ešte raz. Vystúpiť z NATO znamená v prvom rade očistiť naše svedomie a nepodieľať sa viac na donebavolajúcich zločinoch tejto organizácie a najmä na zločinoch USA, o ktorých by som tu mohol naozaj dnes rozprávať celé hodiny. Vystúpiť z NATO znamená oslobodiť náš národ od služby globalistom, od služby cudzím protislovenským a protikresťanským záujmom. Vystúpiť z NATO znamená vyhnúť sa vojne s Ruskom, do ktorej nás táto organizácia skôr či neskôr svojou bezohľadnou politikou zatiahne. Vystúpiť z NATO je záchranou Slovenska doslova v hodine dvanástej a tak k tejto otázke my musíme ako zákonodarcovia aj pristupovať.
Na záver mi dovoľte, aby som sa vyjadril ešte k jednej otázke v súvislosti s týmto naším návrhom uznesenia. Počul som, že niektorí toto naše uznesenie kritizovali z pozície, že sme vraj nepochopili tú Severoatlantickú zmluvu a že pre Slovensko neexistuje žiadna zmluvná viazanosť, ktorá by mala po dvadsiatich rokoch skončiť. Preto sa musím teda vyjadriť aj k tejto problematike. Severoatlantická zmluva obsahuje čl. 13, ktorý hovorí, budem ho citovať, "po dvadsiatich rokoch platnosti zmluvy môže akákoľvek zmluvná strana odstúpiť od zmluvy rok po tom, ako predloží vláde Spojených štátov amerických oznámenie o vypovedaní zmluvy a táto podá informáciu vládam ďalších zmluvných strán o uložení každej takej výpovede".
To pre nás, teda pre Slovenskú republiku znamená, že keď pre nás tá Severoatlantická zmluva nadobudla platnosť práve 29. marca 2004, a teda dvadsať rokov od platnosti Severoatlantickej zmluvy pre nás ako pre zmluvnú stranu tohto paktu uplynie práve 29. marca 2024. Ak by sme toto ustanovenie vykladali tak, že pod platnosťou zmluvy sa myslí okamih, keď táto zmluva prvýkrát vstúpila do platnosti pre dvanásť zakladajúcich členských štátov, teda toho 4. apríla 1949, znamenalo by to, že práve týchto dvanásť zakladajúcich členských štátov by bolo hrubo diskriminovaných, hrubo znevýhodnených oproti všetkým ostatným členským štátom, ktoré do NATO vstúpili neskôr. Pretože kým zakladajúci členovia by museli čakať celých dvadsať rokov, teda až do apríla 1969, na možnosť odstúpiť od tejto zmluvy, všetky ostatné členské štáty, ktoré sa pridali po apríli 1969, by mohli odísť z NATO prakticky kedykoľvek. Ak je teda Severoatlantická zmluva založená na princípe rovnosti medzi členskými štátmi NATO, tak ako to napokon tvrdia všetci podporovatelia NATO, tak by bolo nemysliteľné, aby iné podmienky platili pre pôvodné členské štáty a iné pre nové členské štáty.
Každopádne bez ohľadu na to, ako si vykladáme tento čl. 13, nič to nemení na skutočnosti, že je potrebné spraviť naozaj všetky potrebné kroky k tomu, aby Slovenská republika čo najskôr vystúpila z tejto zločineckej organizácie, teda to, čo navrhujeme práve v tomto našom uznesení. Slovensko sa nikdy nemalo stať členom NATO a my, panie poslankyne, páni poslanci, máme príležitosť túto chybu a túto zradu našich predchodcov napraviť.
|
68.
Panie poslankyne, páni poslanci, každý demokratický štát musí disponovať legislatívnym prostredím, využitím ktorého dochádza k naplneniu naozajstnej idey demokracie a nielen nejak jej iluzórnej formy. Občania Slovenskej republiky čoraz viacej pochybujú o reálnosti súčasného demokratického zriadenia v našom štáte. A tie pochybnosti, tie vyplývajú zo série neúspešných všeľudových hlasovaní, teda zo série nefunkčného systému referenda na Slovensku v spojitosti s chýbajúcim imperatívnym mandátom volených zástupcov. Súčasná legislatíva upravujúca demokratické inštitúty je nastavená spôsobom, ktorý neumožňuje ich reálne využitie. Preto si tento legislatívny návrh dáva za cieľ zefektívniť inštitút referenda a presunúť tak moc v štáte do rúk jeho občanov. Jednoducho chceme, aby ľudia vládli v našom štáte nielen raz za štyri roky, keď si volia svojich zástupcov do Národnej rady Slovenskej republiky, ale aby vládli kedykoľvek formou referenda, ak to budú považovať v danej chvíli za nutné a potrebné pre naplnenie svojich oprávnených záujmov.
Podľa čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že inštitút priamej demokracie je jedným zo základných pilierov, o ktorý sa opiera štátna moc, a teda celá Slovenská republika, a zároveň že referendum je v princípe rovnocenné voľbám jednotlivých zástupcov ľudu. Napriek tomu, ako sme mali možnosť vidieť, v celej histórii Slovenskej republiky bolo platné len jedno jediné referendum, a to referendum o vstupe do Európskej únii, a to sme ich mali doposiaľ, ak nerátame to jedno zmarené, celkom osem. Aj toto bolo platné len veľmi, naozaj veľmi tesne, keď sa kvórum potrebné na jeho platnosť prekročilo len o drobných 2,15 % a dodnes sú okolo neho pochybnosti, či aj táto hranica nebola len výsledkom cielenej volebnej manipulácie.
Ukazuje sa teda jednoznačne, že najväčším problémom všetkých referend je práve kvórum určujúce, že na platnosť referenda je potrebná minimálne 50-percentná účasť oprávnených voličov. Pretože práve kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov stanovené na 50 % zo všetkých oprávnených voličov je nastavené spôsobom, ktorý odrádza občanov zúčastňovať sa referenda. Tým sa referendum samotné stáva takmer nerealizovateľným. Nedemokratickým politikom, ktorí ignorujú potreby a názory svojho národa, sa tak na Slovensku vytvoril ideálny systém, ktorý, kedy sa demokracia stáva iluzórnou a keď skutočné rozhodovacie právomoci nad osudmi miliónmi ľudí ostávajú v rukách malej skupiny, v mnohých prípadoch nedisponujúcej žiadnym demokraticky získaným mandátom.
My ale navrhujeme toto kvórum celkom zrušiť. Napokon zrušenie kvóra účasti 50 % všetkých oprávnených voličov zodpovedá skutočnosti, že ani vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vo voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta Slovenskej republiky či voľbách do orgánov samosprávnych krajov a voľbách do orgánov samosprávy obcí neexistuje žiadne kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov na to, aby boli výsledky týchto volieb platné. A túto skutočnosť nikto nespochybňuje a nikto nevolá po jej zmene. Ak teda neexistuje kvórum pri týchto voľbách a bez ohľadu na účasť voličov, hoci by bola kľudne len päťpercentná alebo jednopercentná, pokladáme takéto voľby za legitímne a demokratické a ich výsledky a politikov zvolených na základe týchto volieb do svojich funkcií aj štátnu moc rešpektujeme, tak nevidím dôvod, prečo by sme mali konať inak pri referende. Existencia kvóra v Ústave Slovenskej republiky pri referende je v podstate len anomáliou, ktorá v zásade vyzdvihuje a uprednostňuje zastupiteľskú demokraciu pred demokraciou priamou, hoci zo samotnej ústavy, už spomínaného čl. 2 ods. 1, nijako nevyplýva, že by to tak malo byť. Naopak, obe formy demokracie sú podľa ústavy v princípe rovnocenné, no žiaľ, nepremieta sa to do praxe, keď sa v inom článku ústavy zavedením kvóra referendum oproti ostatným voľbám hrubo znevýhodňuje.
Okrem toho, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že referendum je pri súčasnej legislatíve z postavenia radových občanov nerealizovateľným inštitútom, je potrebné v rámci snahy o zlepšenie úrovne demokracie znížiť aj minimálny počet podpisov slovenských občanov, ktorý je nutný na samotné vyhlásenie referenda. V návrhu nášho ústavného zákona je preto znížený minimálny počet podpisov od občanov Slovenska z 350-tisíc na 100-tisíc, čím sa samotný inštitút referenda výrazným spôsobom priblíži k skutočným demokratickým krajinám, kde je referendum bežnou súčasťou fungovania štátu. Tento počet 100-tisíc občanov požadujúci vyhlásenie referenda je dostatočný a legitímny, najmä ak si uvedomíme, že na vznik politickej strany, a tým aj na možnosť zapojiť sa do politického života a do volieb, stačí 10-krát menší počet občanov podporujúcich vznik strany, a to len 10-tisíc.
Na záver chcem uviesť, že vzhľadom na navrhované úpravy, ktoré v konečnom dôsledku docielia výrazný posun k reálne funkčnému inštitútu referenda, je potrebné zaviesť v ústave aj nové ochranné prvky s cieľom zabrániť rôznym iredentistickým snahám zo strany protislovensky naladených jednotlivcov a hnutí. Preto navrhujeme rozšíriť okruh tém, pri ktorých je referendum neumožnené, o otázku zmeny štátnych hraníc, postavenie orgánov štátnej moci, teda ich pôsobnosť, právomoci a vzťah, resp. pomer k orgánom, iným orgánom verejnej moci a jednotnosť a nedeliteľnosť územia Slovenskej republiky. Sme presvedčení, že týmito legislatívnymi úpravami docielime posun Slovenska smerom k väčšej demokracii, všeobecnej slobode a skutočnej vláde ľudu, ktorá je dnes len iluzórnym javom. Rovnako však pomôžeme obmedziť extrémizmus štandardných politikov prejavujúci sa v bezbrehom rozkrádaní štátneho majetku, ignorovaní vôle občanov a potlačovaní ich práv.
Ja pevne verím, že túto našu novelu sfunkčňujúcu referendum podporia a posunú aspoň do druhého čítania všetci poslanci, a najmä tí opoziční, ktorí iniciovali a podporovali aj posledné referendum, ktoré sa konalo v januári. Pretože aj na tomto poslednom referende sme videli, že jedna vec je zozbierať podpisy a dosiahnuť vyhlásenia referenda a celkom iná vec je prekročiť súčasné kvórum na to, aby bolo toto referendum aj platné. Ak vám teda, páni poslanci zo SMER-u, z HLAS-u a z ďalších strán podporujúcich toto posledné referendum, skutočne na veci záleží, ak vám ide o vec a o to, aby akékoľvek ďalšie referendum, ktoré možno v budúcnosti iniciujete, malo zmysel, tak potom naozaj verím, že túto našu novelu ústavy podporíte.
Ďakujem.
|