100.
Ja ďakujem za slovo, ďakujem aj za tie pripomienky. Som presvedčený, že všetci, aj pán kolega Cmorej ich povedali v dobrej viere a s dobrým úmyslom. Určite nikto nechcel nikoho tu uraziť, ani povedať niečo nevhodné. Osobne si myslím, že nepatrím k tým, ktorí by sa snažili hovoriť tu veľmi často, ale je svätá pravda, a to pán Cmorej pochopil a vycítil, toto je téma, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá. A ak by mala zaznieť nejaká jemnučká výčitka, pán kolega, tak možno len v tom, že koľko času vy ste strávili pri tej reakcii k tej forme, ktorú ste mi vyčítali, že vás tak nenapadla vetička k tej podstate, ktovie prečo. Ďakujem.
|
92.
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, skúsme začať takýmto príbehom. Predstavme si, že existuje jedno ministerstvo, povedzme, nech je to ministerstvo pôdohospodárstva. A nájde sa tam zamestnanec, ktorý tam robí 13 rokov. Zažil kadečo, videl kadečo, odmlčal kadečo. A v jednej chvíli si povie, že možno by stálo za to prehovoriť a príde za ministrom a povie: Pán minister, mám pocit, že by stálo za to vám povedať, že tu existujú obrovské diery, ktorými unikajú milióny, a ja tie diery som videl, niekedy som na ne možno upozornil tak trocha ticho, niekedy aj hlasnejšie. Viete, niekedy som sa možno aj trocha bál, veď tu kadekto kadečo vidí a nepovie, ale vám verím, ja vám chcem povedať, že tu sú desiatky miliónov, ktoré, ktoré sa dajú zaplátať tie diery, kadiaľ tie desiatky unikajú. A on to skutočne aj povie a keďže ten minister si zriadil aj protikorupčné oddelenie obsadené profesionálnymi policajtami a ľuďmi, ktorí nepriniesli len svoje vedomosti, ale ja chuť niečo zmeniť, tak padajú trestné oznámenia. Ale život ide ďalej, veci sa menia a ten minister, ktorému tento pracovník veril, odchádza, prichádza iný. A teraz dochádza k takému zlomu v tomto krátkom príbehu, že zrazu tento zamestnanec, radový, ktorý 13 rokov vnímal a rozhodol sa prehovoriť, je zavolaný na personálne oddelenie a mu je oznámené, musíte odísť. A on sa spýta: A prosím vás pekne, a prečo by som mal odísť? Však mám tu samé výsledky, ktoré proste, nikdy som nebol disciplinárne riešený, dostával som odmeny, som radový zamestnanec. A prichádza taká zvláštna odpoveď: Ale veď vy viete, čo ste tu robili. Prosím vás pekne, pani vedúca, čo som tu robil? A vy to neviete? A táto zvláštna debata vyústi k tomu, že tento pracovník je prepustený, on sa voči tomu vzbúri, povie, veď to nie je možné.
No ale úradná mašinéria pracuje, takže sa obráti aj na také inštitúcie ako je Úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, dostane možno aj nejaký štatút a dostáva sa do kolotoča, kde možno právne získava istotu, že je na správnej strane spoločenského vývoja, ale tá atmosféra, ktorá ho obklopuje v tomto vypovedano-nevypovedanom pracovnom pomere, je atmosféra, ktorá sa nikomu nebude zdať vhodná, asi by sa nikto v nej necítil dobre. Na jednej strane vás niekto vyposiela preč, na druhej strane sa voči tomu búrite, obklopuje vás okolie, ktoré možno si tak aj potichu povie, tak mu treba, prečo nemlčal. A ten človek je rozhodnutý napriek tej obrovskej ochrane radšej odísť, lebo cíti, že tá neprajnosť okolia je horšia ako strata zamestnania alebo strata základnej istoty pravidelného mesačného príjmu. Lebo proste v takej atmosfére sa žiť a pracovať nedá. A keď aj, tak možno len dočasne, lebo v istej chvíli si poviete, že vás to nebaví.
Nuž, tento príbeh nie je v celku vymyslený a že zapadá do kontextu dnešného dňa, je celkom zaujímavé. Ale to majster život je takýto režisér, ten to dokáže takto zorganizovať, lebo ja som netušil, že pôjde tento zákon práve dnes a netušil som, čo práve dnes sa bude diať na niektorom ministerstve. A tu prichádzam k tomu, že teda som si vedomý aj tej diskusie, ktorá tu pred chvíľočkou zaznievala. Ja nebudem požadovať žiadne peniaze, ja súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, že teda tu naozaj nie je možné tváriť sa, že mám nápad a vy mi ho musíte schváliť. Ja len ako človek, ktorého do politiky pred 12 rokmi dostalo úprimné presvedčenie, že proti korupcii sa má bojovať a že keď som dostal tú ponuku na tej kandidátke Igora Matoviča, že som to považoval za neuveriteľnú príležitosť ešte, ešte pokračovať v stratenom boji, tak teraz v tejto chvíli, aj keď teda nebudem sa zapájať do tej odbornej právnickej debaty, čo je a nie je možné ešte v tejto chvíli, som si vedomý, že tie pohľady sú citlivé a v tejto dobe zvlášť.
Ale predsa len ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý chcem predniesť a ktorý prednesiem a ktorý naozaj možno vnímať aj z jedného, aj z druhého pohľadu, tak ako to odborní kolegovia právnici pred chvíľočkou z jednej aj z druhej strany okomentovali, považujem za rozumnejšie predniesť. Je tu teda možné, ak by aj nejaké peniaze v prípade jeho schválenia bolo potrebné, sú zanedbateľné, doslova by som povedal, že možno nestojí za to o nich rozprávať, ale stojí za to bojovať o ľudí, ktorí nemlčia, keď sa stretnú so zlom, s podvodmi, s korupciou, s nečestnosťami. A my vieme, že väčšina ľudí to radšej odmlčí. Ozaj nemožno sa im diviť. Majú svoje skúsenosti. Ale o to viacej si treba oceniť tých, ako toho trinásťročného mlčiaceho pracovníka, ktorý si povedal, že asi stojí za to niečo urobiť, povedať, zabojovať. Ale zase život potvrdil, že, že vlastne neurobil až tak dobre, pretože sa dostal do prostredia, ktoré mu dalo možno právne za pravdu, ale ľudsky, atmosférou, ktorá ho obklopuje, pokračovaním vyhrážok, veď vy viete, čo ste urobili. A čo ste urobili? Dovolili ste si povedať, že sú to špinavosti a uverili ste nejakému ministrovi, že možno ozaj to myslí vážne a že je ochotný s tým niečo urobiť.
No a to smeruje veľmi jednoduchý pozmeňovák. Priznám sa, už sme o ňom hovorili, už sme zaň bojovali, keď bol vhodnejší zákon, keď tu bol zákon aj poslanecký, bol tu poslanecký aj vládny, ktorý rozširoval oblasť ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nuž ale keď je to možné predniesť, nechcem hovoriť, že teda na záver pomaličky tohto parlamentného zoskupenia, ale urobím to rád práve kvôli tomu, aby to zaznelo. Možno to neprejde, nie je to podstatné, lebo naozaj nejde ani o veľa ľudí, ani o veľa peňazí. Ide o tú pointu, ide o tú atmosféru, ide o to, že ak nie v sieni zákonnosti sa bude bojovať o ľudí, ktorí majú odvahu nehrabať sa len na svojom piesočku, len svojej výplatnej páske, len na svojej záhradke, ale ktorí si ctia verejný priestor, ktorí vedia, že ten verejný priestor je nás všetkých a že musíme zalievať nielen vlastné záhradky, aby tam boli krásne trávničky, ale že sa musíme starať aj o tú burinu, ktorá nám rastie popri cestách, tak kvôli tomu ja napriek tej diskusii, ktorá tu zaznievala ten (reakcia z pléna), a, pán kolega, a čo vám vadí? (Reakcie z pléna.) My sme, pán kolega, neprišli zatiaľ ešte do kontaktu, ani si nepamätám, že by sme sa rozprávali, ale ma naozaj zaujíma, ja viem, aj ja som už niekedy vykríkol z lavice, mrzí ma to, ale nebolo to časté, že čo vám vadí na veci, ktorá je spojená s ľuďmi, ktorí majú odvahu prehovoriť tam, kde sa mlčí. Nože mi to skúste potom v tej faktickej vysvetliť. Ale dobre. Chápem, že možno nemáte porozumenie pre tento typ ľudí a vážite si iných, tých, ktorí sa neboja na iných frontoch, tam, kde sa rozhoduje o iných veciach.
A ten pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prednesiem, je spojený práve s tým, že ak niekto upadne do tej atmosféry neprajnosti a pokračuje sa voči nemu, oni, právnici, majú na to odborný výraz viktimizácia, že pokračujú útoky, pokračujú rozhodnutia, pokračujú nejaké buď aj písomné alebo ústne odsudky takéhoto človeka, takže ten má za istých okolností právo povedať dosť. Som len človek, už ma nebaví počúvať toľko neprajností. Možno by som aj hľadal analógiu v tejto chvíli na najvyššom úrade Slovenskej republiky, ale nebudem tu ju hľadať, a povie si, že odchádza preč. A pozmeňujúci návrh smeruje len k jednej jedinej veci, k tomu, aby takýto človek, keď mu potvrdí sa, že teda mu je súdom pozastavené konanie voči nemu, že súd rozhodne o tom, že mal pravdu a on požiadal o to, že už ho to nebaví, takže mu chceme, a tu je ten teda zdroj peňazí, o ktorých budem hovoriť, ale dopredu viem, že sa vôbec nebavíme o sume, ktorá by mala tu byť nejakým spôsobom kritizovaná, že môže požiadať o odchod z takéhoto zamestnávateľa a dostane šesť odstupných. To je pointa, ktorú sme presadzovali už pri tých zákonoch, ktoré som spomínal, ktoré kolegovia zo SaS považovali, aj keď som sa snažil ich vysvetliť, považovali za nenáležité. Pokiaľ viem, právnici Milan Vetrák, s ktorým predkladám ten pozmeňovák, potom aj urobil ústupky, nejaké slovíčko sa tam ešte zmenilo, ale tá pointa je úplne jednoduchá. Človeku, ktorý bojoval a ktorému došla trpezlivosť a sily, umožniť, aby požiadal o odchod od takéhoto zamestnávateľa po tých niekoľkých stupňoch právneho istenia, že teda má pravdu, aby mohol odísť a aby nemusel pozerať sa na tú nevraživosť, ktorá ho obklopuje a ktorá, možno ste to nezažili, pán kolega, a možno to nezažil málokto tu z vás, je horšia ako strata pravidelného príjmu, keď vás obklopuje mlčanie, strach podať vám ruku pred nejakým šéfom a máte pocit, že máte na sebe nejaký biľag, hoci pravda je úplne opačná. Ten biľag nesú tí, ktorí sa na vás takýmto pohľadom pozerajú.
Takže teraz v tomto duchu prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý rieši túto záležitosť. Znie nasledujúco.
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1557).
Vládny návrh zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
V čl. III sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. V § 76 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné vo výške šesťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak v súvislosti s pozastavením účinnosti pracovnoprávneho úkonu úradom na ochranu oznamovateľov podľa osobitného predpisu
a) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o vydaní neodkladného opatrenia v prospech zamestnanca,
b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu vo veci samej v prospech zamestnanca,
c) zamestnanec z týchto dôvodov podá výpoveď."."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Tak to je celý pozmeňujúci návrh a ja len k tomu dokladám to, čo by som rád zdôraznil pre možno pána poslanca Cmoreja, že možno niektoré veci nám lezú na nervy, možno niekedy ich netreba tak často opakovať, lebo máte pocit, že je to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Mrzí ma to, pán poslanec, ale už sa nedá. Podľa rokovacieho poriadku na záver vystúpenia sa prečíta pozmeňujúci návrh.
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Aj napriek tomu, že mám čas, hej? Aha, dobre.
Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Napriek tomu, áno, áno, že ten čas sa nezapočítava, ale už keď sa ide čítať pozmeňujúci návrh, tak už potom sa nedá vrátiť naspäť k rozprave.
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Vážený pán podpredseda, ospravedlňujem sa, rešpektujem, samozrejme, a ďakujem.
|
50.
Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, mám viacero interpelácií.
Prvá je na pána predsedu vlády Ľudovíta Ódora. Začnem ju takou ukážkou, nie metaforou, ale skôr takou predstavou o tom, že ak si spoločnosť predstavíme, jej jednotlivé odvetvia, ako dlhý vlak, kde jednotlivé vagóny predstavujú dôležité oblasti spoločenského života – školstvo, zdravotníctvo, kultúra a tak ďalej a tak ďalej, tak otázka, čo bude na čele tohto vlaku, aké tam nájdeme zariadenie, no je tam, samozrejme, rušeň a ten rušeň sa volá veda a výskum. Som presvedčený, že tento ťahúň spoločnosti je nenahraditeľný a tam bude smerovať aj téma a taký leitmotív mojej interpelácie na pána premiéra.
Ono to má svoju históriu, nie je to úplne akože by sme začali túto tému na zelenej lúke, pretože sme sa dotkli už záležitostí ohľadom databáz, ktoré sú nevyhnutné pre prácu vedcov, doslova ako životná nutnosť pre ich každodennú prácu. Stretli sme sa s tým práve v oblasti chémie, keď vo vládnom programe predchádzajúcej vlády alebo predchádzajúcich dvoch vlád bola aj likvidácia ekologických záťaží a my sme veľmi rýchlo prišli na to, že politici síce majú veľa právomocí, ale nemajú dostatok schopností na to, aby tento problém vyriešili. Ani napokon to nie je ich povinnosť. Majú vytvárať mantinely a tie mantinely boli vytvorené tak, aby vedecká obec mohla riešiť, povedzme, aj túto dôležitú oblasť, ktorou je Slovensko zaťažené extrémne veľa, veľmi.
A v tejto oblasti nám vtedy začali pomáhať veľmi účinne vedci zo slovenskej technickej univerzity, ktorí pomáhajú dodnes, ale myslím, že na balkóne môžem pozdraviť aj pána docenta Štibrányiho, ktorý je jeden z tých, ktorý denne doslova pracuje nielen vo svojom laboratóriu medzi tými svojimi bankami, teda banky ako chemické nádoby, nemal som na mysli banky ako peňažné ústavy. A zároveň je veľmi často práve aj v teréne, veľmi si to vážime, aj mal množstvo ďalších kolegov, ale to je teraz nie leitmotív. Podstata je v tom, že som sa vtedy dozvedel, že existuje databáza od roku 1800, veľmi dôležitá, informačná, ktorá je zriaďovaná americkou chemickou spoločnosťou. Obsahuje desiatky miliónov informácií o rôznych zlúčeninách. Denne tam pribúdajú desiatky a desiatky nových. A Slovensko už niekoľko rokov, teda Slovensko ako Slovensko, ale tí, ktorí to denne potrebujú k svojej práci, vedci, výskumníci už od roku 2019 sú od tejto databázy odrezaní. Databáza sa volá SciFinder a je to databáza, ktorú využívajú vo veľkom okolité štáty, len Slovensko je Popoluška. A ak sa nejaký slovenský vedátor, chemik chce dostať k nejakým informáciám, lebo keď sme to používali, tak denne bolo 187 prístupov zaznamenaných z vedeckých pracovísk, tak teraz musia zavolať kolegiálne kamarátom na Ukrajinu, do Poľsko, do Rakúska, do Čiech, do Maďarska, prosím ťa pekne, mám tu nové zlúčeniny, potrebujem zistiť fakty o tom, nože mi to daj zistiť. Proste je to na dennej báze a je to zlé.
Interpeloval som vtedy pána premiéra Hegera, odpoveď bola nádejná, aj keď tu teraz nie je, ale fakt je ten, že musím uznať, že urobil v tej chvíli takmer všetko, čo mohol. Malo to byť už spustené od 1. januára tohto roku na štyri roky, do konca roku 2026, no len, žiaľ, fakt je ten, že napriek že to, tomu, že sa to uznalo ako mimoriadne závažná okolnosť, bez ktorej naozaj sa nedá, aby ten rušeň ťahal túto spoločnosť, rušeň menom veda a technika, dopredu, že to stále ani dnes, k dnešnému dňu nemáme.
Ja som s tým nebol spokojný a keďže tie databázy a ich financovanie spravuje ministerstvo školstva, konkrétne ten názov je nejaké centrum vedecko-technických informácií, lakonicky CVTI, tak pred nejakým časom, dva mesiace dozadu, aj pán minister školstva z tohto miesta mi prisľúbil, že jasné, že tu niet pochybnosti o dôležitosti tejto záležitosti a že sa na tom pracuje a že čoskoro to bude. No ale opäť musím konštatovať, nerád a úprimne bez toho, aby som do toho vkladal nejaký hanlivý tón, že uvedomujeme si vážnosť potreby takýchto databáz, ale ani k dnešnému dňu, pokiaľ teda mám informácie, ak sú nepresné, tak sa pánovi bývalému ministrovi školstva ospravedlňujem, ale nemáme výsledok, ktorý by umožnil do tej databázy vstúpiť. A teraz už pozor, nehovoríme len o SciFindri, ktorý používajú chemici, hovoríme o množstve ďalších databáz a tieto databázy majú klesajúcu tendenciu s tým, že ak v minulosti, ja tu mám nejakú štatistiku, nebudem tie čísla hovoriť, ony budú v písomnej časti zaznamenané, scvrklo sa to už na zlomok a je tam veta, ktorú, aha, ja rád si píšem sám svoje texty, ale tento som, túto vetu som si prečítal tak, ako by to kolegovia zo slovenskej technickej univerzity pripomenuli, a znie tak naozaj, že stojí za to, aby zaznela v tejto sieni zákonnosti: „Tento dramatický pokles,“ teda podpory databáz, „naznačuje, že štát šetrí na databázach a obmedzuje prístup vedeckej obce a ostatných výskumných inštitúcií, čím strácame zásadnú podmienku pre konkurencieschopnosť slovenskej vedy a výskumu vo svetovom meradle,“ a ten záver sa mi páči najviac, je smutný, „a pri takomto prístupe nám svetová veda míľovými rukami sa stráca a na vlaku poznania už nevidieť ani zadné brzdové svetlá.“
Takže je to možno trocha nadnesene, ale myslím, že veľmi uveriteľne. Ak som ja začal s tým vlakom, tak ten vlak, ale nie ten náš, ale ten svetový, je ďaleko vpredu a my, základný predpoklad, ja nevravím, že na tých databázach stojí desať, dvadsať nositeľov Nobelových cien, ktorí keď to budú mať, tak hneď ich bude mať, no ale bez toho sa nedá. Ak chcete, aby kováč robil svoju robotu poriadne, no tak musíme mu dať hrivnu, bez toho to neurobí, aj keď to bude majster nad majstrov, a to platí aj vo vede. Denne vstupovali naši vedci do tejto databázy, kým sme to mali k dispozícii. Za pani Lubyovej sa to zrušilo a od vtedy sa venujeme nie databázam a ich využívaniu, ale sľubom o ich obnovení.
Mám tu aj štatistiku, ktorá hovorí o tom, že nie že či majú okolité štáty databázy vedecké k dispozícii, ale že koľko majú prístupov, koľko majú centier, kde sa môžu jednotlivé vedecké pracoviská, školy, výskumné ústavy a podobné im inštitúcie denne napájať. Nuž čujme, Poliaci 23 prístupov. Ak teda jeden prístup stojí 270-tisíc eur ročne a my si nevieme dovoliť ani tento jeden zaplatiť, konkrétne v prípade tej databázy chemickej SciFinder, no tak bratia Poliaci majú 23 prístupov krát 270-tisíc. Stojí im to za to. Sú takí rozhadzovační títo naši Poliaci, alebo ako to mám pochopiť, že, že oni to bez problémov vedia zaplatiť. Rakúsko 9, Maďarsko 6, Ukrajina 1, Česko 10. A Slovensko ani jeden jediný oficiálny prístup do svetovej databázy.
Takže tu si dovolím v mene tých, ktorí o to žiadajú, v mene Slovenskej akadémie vied, v mene univerzity Komenského, v mene slovenskej technickej univerzity, v mene Slovenskej chemickej spoločnosti, aby sa po tých päťdesiatich pokusoch, ktoré oni majú zaznamenané, koho všetko už za tie roky žiadali, komu písali, koho prosili. A toto je interpelácia teda na pána predsedu vlády Ľudovíta Ódora, o ktorom nepochybujem, že si uvedomuje význam tejto záležitosti.
Mimochodom chcem aj z tohto miesta poďakovať, keď pred chvíľočkou som ho poprosil, aby sme sa s pánom Štibrányim na chvíľočku rozprávali o tých nevyhnutných krokoch, ktoré môže urobiť táto vláda veľmi efektívne a bez nároku na akékoľvek veľké financie s tou skládkou v Chemku Strážske, že sa tak aj uskutoční, lebo nech to zaznie, tie kontajnery musia zmiznúť do 48 hodín, keď padne príkaz, to nemôže byť otázka toho, že za kontajnery sme dali 400-tisíc eur a ony tam budú dva roky naďalej kysnúť a rozpadať sa a hrdzavieť a pomaličky sublimovať a obsah bude vytekať, a takisto vyhlásenie medzinárodnej súťaže na likvidáciu tých 1 200 ton, ktoré sú v Teplárni, plus 152 ton, ktoré sú v tých kontajneroch, tiež je rozhodnutie, ktoré nás nestojí nič, len zápis do vedeckého, teda do vestníka medzinárodných vedeckých verejných obstarávaní.
Vážený pán predseda vlády, naozaj si vážim vašu misiu, nie je ľahká a máte veľa takýchto žiadateľov, ale toto je naozaj vec prežitia vedcov a ich povinností potiahnuť tým pomyselným rušňom našu spoločnosť dopredu. Takže to je interpelácia, ktorú, samozrejme, aj s tými faktami predložím úradným postupom tak, ako sme boli upozornení pánom predsedajúcim.
Druhá interpelácia, ktorú chcem predniesť, je moja interpelácia na pána ministra Michala Palkoviča, ktorý zodpovedá v tomto čase za zdravotníctvo, rezort zdravotníctva. Tá interpelácia, ja si ju dosť dovolím, pán minister, začať poďakovaním za to, že keď som minulý týždeň mal možnosť vypočuť si váš vecný, otvorený, jasný prístup k tomu, ako ste odpovedali na otázku, ktorá je na verejnosti pertraktovaná pod takým laickým pojmom potratová tabletka, mne sa to veľmi páčilo, že ste proste bez toho, aby ste sa stavali na nejakú ideovú pozíciu a komusi chytali stranu, alebo naopak niekoho kritizovali, že ste veľmi jasne, zrozumiteľne aj pre nás laikov popísali výhody, nevýhody a ozaj sa mi to veľmi páčilo. Máte vynikajúcu schopnosť interpretovať odborné veci zrozumiteľným spôsobom, čo je vlastnosť, ktorá mnohokrát veľmi múdrym ľuďom, hej, nie je dopriata. Takže vo vašej osobe sa zjavne toto skĺbuje, ja si to vážim a veľmi sa to dobre počúvalo. A verím, že teda aj na túto moju interpeláciu budete mať možnosť zareagovať obdobným spôsobom, aj keď to bude písomný, lebo nie je to na hodinu otázok. Ja si myslím, že takéto veci vyžadujú skôr zamyslenie sa než 24 hodín na to, aby sme rýchlo poslancovi odpovedali.
A týka sa to, pán minister, témy, ktorá je vlastne veľmi známa, jasná a neviem, či vôbec som s ňou originálny, ale ja sa denne stretávam s tým, že sa na mňa obracajú ľudia pri náhodných stretnutiach, niekedy doslova pri pive alebo kdesi na autobusovej zastávke, že, prosím vás pekne, vy ste asi dali očkovať, alebo nedali ste sa, viete, máme toľko tých prípadov, každý mi hovorí, aké sú tragické dôsledky očkovania, ľudia majú také a také problémy veľmi veľké a ja ako človek trikrát očkovaný mám s tým problém, že by som veľmi rád povedal, prosím vás pekne, nepočúvajte to, lebo je to zrejme nie zo zdroja, ktorý sa dá nazvať hodnoverným, ale predsa len by som rád položil túto interpeláciu kvôli tomu, aby som možno aj pri tých rozhovoroch, a nejde vlastne len o moje rozhovory, ide o spoločenské poznanie týchto súvislosti, aj keď si uvedomujem, že zrejme otázka vedľajších účinkov vakcinácie je otvorená, veľmi zložitá a zrejme ešte k dnešnému dňu nie jasne zodpovedaná a napriek tomu tú otázku, ktorú som tu vyznačil si aj boldom, dávam pomerne jednoznačne takto.
Vážený pán minister, disponuje k dnešnému dňu Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo akákoľvek organizácia vo vašej zriaďovateľskej pôsobnosti hodnovernými informáciami, ktoré by potvrdzovali, že niektoré vakcíny vyvolali závažné vedľajšie účinky? A ak áno, aké sú to z hľadiska diagnóz účinky a aká je početnosť týchto vedľajších účinkov vo vzťahu k počtu podaným vakcín, ako aj k počtu vakcinovaných osôb, a to podľa jednotlivých výrobcov.
Ja, ja som si tu dovolil napísať aj také, že fakt aby, som si vedomý, že toto je téma, ktorá stále bublá, veď ten covid sme, máme, už rúška nemáme, ale v mysli stále máme tie ťažké časy, že vôbec nemám na mysli nejakú bulvarizáciu tejto témy alebo dokonca živenie nejakých nepríjemností, ale že by som bol veľmi rád, keby sme sa vyhli tomu, napadá ma ten príklad s tým dávnym tragickým prípadom v černobyľskej elektrárni, keď bolo všetko zdanlivo v poriadku a pritom skutočnosť bola tragicky iná. Takže ak sa to dá, ja som si kvôli tomu, aby som si tu otázky, ktoré sa dajú možno interpretovať rôzne, ja tam prikladám aj tabuľku. Ja som si tam napísal tabuľku – Pfizer, Moderna, AstraZeneca, Sputnik, ďalšie, počet podaných vakcín na území Slovenska, počet vakcinovaných osôb, počet osôb, u ktorých sa vyskytli závažné vedľajšie účinky a o aké účinky išlo. Verím, že táto odpoveď umožní nielen mne, ale ako pri tých diskusiách nekonečných o tom, že čo zlé sa vakcináciou spôsobilo, zaujať jasné stanovisko. Určite nejaké vedľajšie účinky sú, ale ich percentuálne množstvo musí byť tou hlavnou podstatou odpovedi, že keďže vieme, že vakcinácia má stáročné korene a históriu a spochybňovať ju v princípe mi pripadá ako neuveriteľné pre ľudí 21. storočia. Takže to bola dvojka.
A tretia a štvrtá, ale nebudem čítať dve, lebo je to totožné, sú moje interpelácie na dvoch pánov ministrov odrazu, ale poprosím ich, aby každý zo svojej strany k tomu zaujali stanovisko. Je to aj na pána opäť ministra Michala Palkoviča za zdravotníctvo a pána ministra Milana Chrenka za životné prostredie. Týka sa toho, že som sa viackrát stretol s otázkou ľudí, ktorí, ale opäť to trocha súvisí s covidom, ktorí mali problémy, zdravotné, po covide s pľúcami, že v minulosti Slovensko ako veľmoc jaskyniarstva, naozaj 6-tisíc jaskýň, ak sa nemýlim, z toho 14 je prístupných, boli využívané jaskynné priestory nielen na osvetu kultúrnu a prírodnú a poznania týchto našich hodnôt, ale aj na speleoterapie. Fungovalo to, detičky chodili, bolo to pod dozorom lekárov, mali tam svoje hodiny, odležali si to a výsledky boli priaznivé. Ja už som v tejto veci konal a prišla vtedy odpoveď od pána docenta doktora Petra Pružinca, ktorý má na starosti klinickú imunológiu a alergológiu, kde hovorí: „Klimatické pobyty pre pacientov s chronickými chorobami dýchacích ciest tu existovali dlhé roky. Takýto pobyt musí byť, samozrejme, pod dozorom lekára, má svoje časové obmedzenie, ale aj výber prostredia, nie každá jaskyňa je vhodná. Speleoterapia má svoje miesto pri rehabilitácii pacientov s astmou a pri vybraných diagnózach z pohľadu závažnosti aktuálneho stavu môže zlepšiť celkový zdravotný stav pacienta." Toľko reč odborníkov a keďže speleoterapia je k dnešnému dňu zastavená na nulu, sú na to rôzne dôvody, pán minister životného prostredia zase bude môcť zrejme povedať, že, že sú tam nejaké výhrady zo ŠOP-ky, ktorá hovorí, že nie sú na to vhodné celkom priestory, že to môžu, do istej miery môže poškodzovať jaskynné prostredie.
Ja nechcem vyjadriť touto interpeláciu presvedčenie, že je to jednoduchá téma, ale keď to v minulosti fungovalo, keď sa to dalo urobiť tak, že ľudia, ktorí boli v tých sieňach, kde si neprekážali s návštevníckymi sprievodmi a naozaj tie výsledky sú medicínsky potvrdené, tak ja si myslím, že je takou dobrou našou akože povinnosťou čestnou a potrebnou, aby sme možno zvlášť aj po tom covide, keď tie pľúca vo všeobecnosti dostali záťaž a u niektorých ľudí sa to prejavuje závažnými nejakými dôsledkami, možno aby sme umožnili opäť obnoviť speleoterapiu, tak by som poprosil obidvoch pánov ministrov, keby v duchu toho textu, ktorý je tam podrobnejšie rozvádzaný, ale ten leitmotív je jasný, proste pomôžme im, keď môžeme, ak to fungovalo dlhé roky bez problémov, tak by bolo dobré, keby sa ministerstvá dohodli, vaše, že teda je to nielen dobré pre zdravie ľudí, ale že neublížime ani zdraviu slovenských jaskýň.
Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo, skončil som a ďakujem aj pánom ministrom, aj pánovi premiérovi, že teda sa bude už s nimi zaoberať nie kvôli povinnosti, že tak sa to má, ale kvôli tomu, že myslím si, že tie otázky obsahujú podstatu, ktorá môže životu v spoločnosti pomôcť. Ďakujem.
|
134.
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Považujem možno aj za takú vec šťastia, že práve tento príspevok pána poslanca Budaja zaznel teraz, keď sa už blížime k záveru. Lebo obsahoval také niektoré filozofické motívy, ktoré prisúdili tejto vláde na základe programového vyhlásenia celkom zaujímavé a najmä potrebné miesto. Naozaj podľa toho, ako to on aj vyhodnotil, ja s tým súhlasím, aj podľa toho, ako to vnímame, aj na základe slov, ale aj takých historických nejakých súvislostí spojených s členmi vlády, že táto vláda sa postaví a stavia na správnu stranu histórie tohto ťažko skúšaného a rozdeleného nielen Slovenska, ale vnímame aj Európy a celého sveta. O to dôležitejšie je, že tá pozícia jasne hovorí, kde stoja. Vieme, že nie všetci sa s nimi stotožnia. Taká vláda nebude nikdy, ktorá by mala všeobecnú podporu, ale o to je to cennejšie, že vnímajú tie siločiary dnešnej doby a že budú stáť tam, kde, myslím, nieže to si želá nejaká časť tohto pléna, to by bolo málo platné, ale tam, kde to potrebuje Slovensko. Ďakujem.
|
128.
Ďakujem za slovo a ďakujem aj za túto faktickú poznámku. Naozaj je to obrovský problém, začalo sa to riešiť v roku 2020, menovite sa to dostalo do programového vyhlásenia vlády, spomína sa tam Poša, spomína sa tam Chemko Strážske, spomína sa tam aj Dubová. Osobne som sa pričinil na tom, aby to tam bolo, prišli tam ministri, prišli tam odborníci, prišli tam vedci a naozaj to, čo sa 36 rokov neriešilo, sa začalo riešiť, ale treba pokračovať. Urobil sa veľký kus práce, ale ešte ten väčší je pred nami, takže súhlasím, treba nám aj nechať odkaz pre budúce vlády. Toto sa musí doriešiť, lebo tie polia, tá kontaminácia, to bude ešte nejaký ten rok trvať. A tie sudy, tých 1 200 ton, to treba spratať do roka s tým, že táto vláda, ju ešte raz takto prosím, vyhlási medzinárodnú verejnú súťaž na likvidáciu PCB-čiek, pretože je to naozaj najväčšia ekologická záťaž tohto druhu na svete a už neni najmenší dôvod na to, aby sme povedali, že raz sa to nejak vyrieši. Nevyrieši sa to raz tak, musíme to vyriešiť my hneď a teraz v tomto ešte období vášho mandátu. Pekne prosím, tie dve veci treba vykonať, sú zrealizovateľné, opakujem, kontajnery schovať do Teplárne a súťaž vyhlásiť, aby sa našili tí najlepší na svete, ktorí to vedia. Skúsenosti hovoria, že vo svete sú odborné kapacity, ktoré dokážu bez ďalších škôd zlikvidovať aj takéto obrovské množstvá. Nebude to jednoduché ani lacné, ale je to nevyhnutné. Ďakujem.
|
124.
Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda vlády, vážené pani ministerky, páni ministri, mám na úvod takú otázku, možno trocha ľahšiu, že čo keby také programové vyhlásenie vlády malo aj nejaké svoje motto. Ja by som navrhol napríklad takéto: Cieľom je dobrý život občanov. K tomu nás majú viesť ľudia, slušní a charakterní a zároveň aj odvážni, ale nie veľmi, ani málo, tak niečo medzi zbabelosťou a bezhlavým útočením. Neviem teraz, či pán predseda vlády sa usmieva alebo nie, lebo možno je jediný, ktorý možno v tejto chvíli tuší, skadiaľ som si tieto slová požičal. Aj on si ich požičal, lebo sú dvetisíc rokov staré a pochádzajú, dvetisíc nie, vyše tisíc, pochádzajú od Aristotela a on ich použil vo svojej knižke Rýchlokurz geniality, myslím, že ich môžte nájsť na strane 299 a mne sa celkom páčili. Hovorím si, tak začnem takto. Napokon tá knižka je dobrá, pán predseda, ja som mal vlani problém, keď som ju potreboval kúpiť, možno som musel obehnúť viacero kníhkupectiev. No ale teraz podstatnejšie.
Ja veľmi oceňujem, že keď som pred pár dňami napísal pánovi premiérovi a zároveň aj niektorým rezortným ministrom jednu prosbu ohľadom toho, aby programové vyhlásenie vlády, ale nielen to, ale najmä aktivita vlády tak krátko obmedzená tými niekoľkými mesiacmi bola zameraná aj na likvidáciu obrovského problému na východnom Slovensku, ktorý je spojený s PCB-čkami, polychlórovanými bifenylmi, problém, ktorý 36 rokov nikto neriešil a musím povedať v súlade s pravdou, že začal ich riešiť až po tých 36 rokoch vlády Matoviča a Hegera a s vecou sa pohlo, aby táto vláda využila svoj mandát na to, aby sme pomohli konečne ľuďom v tom trojuholníku smrti, aby sme prestali hovoriť o tej krutej realite, že aj dnes ešte stále s materským mliekom pijú deti v tomto trojuholníku PCB-čky a aby teda neurobil zázraky, pretože, samozrejme, zázraky urobiť za ten krátky čas nemôže, ale som ho doslova poprosil o dve veci a veľmi oceňujem, že uplynul krátky čas a dostal som na vedomie správu, ktorou pán premiér požiadal rezortných ministrov, aby zvážili, akým spôsobom by mohlo sa s touto vecou pohnúť.
Takže, pán premiér, ďakujem, určite ste nemali len tento problém, ale bolo to veľmi hybné a dvižné a výsledok je ten, že v PVV-čku nachádzame v časti, ktorá je venovaná životnému prostrediu, práve aj vetu, že táto vláda pristúpi k urýchlenému likvidovaniu záťaží ekologických, environmentálnych .To slovo urýchlene si veľmi vážim, lebo to znamená, že využije čas, ktorý má na vládnutie, na spravovanie, čože vládnutie, na zodpovednosť za túto krajinu, aj na túto vec.
Takže tie dve veci aj si dovolím pripomenúť, lebo sú veľmi dôležité a najmä sú beznákladové a zrealizovateľné v tomto krátkom období. Prvá vec je, že tých 17 kontajnerov, ktoré obsahuje 152 toho prudkého jedu najväčšej záťaže na svete tohto typu, treba urýchlene presťahovať z toho voľného priestranstva, kde je to zbytočne už vyše roka na daždi a na slnku a začína to sublimovať a začína byť problém s izoláciou, aby sa presunuli do lokality Tepláreň, aby sa prestalo hovoriť o tom, že komu patrí, kde patrí, tá budova je obrovská, k tomu slúži bez problémov, a aby sa pre tých 1 200 ton PCB-čiek, ktoré sú dohromady v tomto areáli, bez meškania, veľmi o to prosím, pán premiér, vypísala medzinárodná súťaž, ktorá prinesie zodpovedného likvidátora, ktorý po tých 36 rokoch nás zbaví tejto záťaže, tak toto je tá podstata. Ja, samozrejme, viem, že s tým budú spojené ďalšie veci, ktoré budú presahovať mandát tejto vlády, dačo vie aj o tom pán minister Bíreš, neraz sme o tom spomínali, bude treba využiť nielen likvidáciu tých 1 200 ton, ale máme tam stovky hektárov polí, ktoré musíme očistiť, na to sú múdre kombinácie zeolitov a humínových kyselín, máme špecialistov vynikajúcich aj vo Výskumnom ústave agroekológie v Michalovciach, páni Hecl a Tóth vedia, aké políčka sú založené. A ja z tohto miesta chcem veľmi poďakovať tomu, že nie my politici, čože môžme si tu porozprávať, ale že sa múdro politici spojili ešte s múdrejšími, a to s obcou vedeckou, odbornou. Konkrétne musím spomenúť pána docenta Štibrányiho, ktorý aj v týchto dňoch pracuje v Chemku Strážske na likvidácii PCB-čiek tak postupom, ktorý bol dohodnutý, a veľmi prosím aj o udržanie tejto spolupráce alebo ešte utuženie s vedeckou obcou, pretože to je nesmierne dôležité. Takže to je jedna vec, ktorú som chcel spomenúť.
Druhá vec sa týka lesníctva, samozrejme, ako lesník som si musel vyhľadať vetičku, ktorá je venovaná lesom. Tu si len dovolím s istým úsmevom poprosiť, že aj keď si vážim, že je tam napísané, že vláda bude dbať na dlhodobé zvýrazňovanie alebo ochranu lesníctva, pán premiér, lesníci majú 700 rokov za sebou a ešte pár storočí ich čaká, až tak veľmi ich chrániť netreba, ale treba chrániť lesy. Takže treba tú vetu preštylizovať aspoň takto virtuálne, v tejto chvíli treba nám trvalo chrániť lesnú produkciu, lesy, ich stabilitu a možno tým spôsobom, ktorý sme do predchádzajúceho PVV-čka zakomponovali historicky prvýkrát, a to prírode blízkym hospodárením. Takže to je poznámka na to, ale, samozrejme, táto veta je zrozumiteľná aj bez tejto opravy, viem, o čo ide.
Jedna vec ešte sa týka aj možno takej nevďačnej veci, ktorá by sa nemala spomínať, ale, pán premiér, ja ju predsa len spomeniem kvôli tomu, že pán Ján Marosz, donedávna generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu, je tak trocha mojím politickým objavom. Kedysi som prišiel ja na to, že nejaký chlapec v Žiline dokázal odhaliť korupciu a veľmi tvrdým spôsobom, a odvážnym, usvedčil tam korupčníka na katastrálnom úrade a k tomu pribudli ďalšie skúsenosti s tým, že tento pán je nielen odvážny z hľadiska protikorupčného zápasu, ale je aj dobrým odborníkom. Ja viem, týka sa to aj pána ministra, ľahko sa radí, kto by kde mal byť, dačo o tom viem, neberte to, neodvážim sa povedať nič, že kto by kde mal byť a kto by kde nemal byť. Je to vaša kompetencia, my sa do toho nemáme čo starieť, len ten Marosz je naozaj chlap na mieste po každej stránke a ja musím na tomto mieste povedať, že mi je veľmi ľúto, že práve takýto človek odchádza. Ja nevravím, že na jeho miesto prichádza niekto horší, ale dobrých ľudí nikdy nie je veľa a je dôležité, ak si dokážeme takýmto spôsobom takýchto ľudí vážiť aj keď, no. To je poznámka, ktorú som si mohol aj odpustiť, ja sa za ňu ospravedlňujem a už len posledná poznámka.
Ja rád, úprimne a s presvedčením podporím hlasovaním toto vyhlásenie. Nie kvôli tomu, že by bolo ideálne, ideálne nie je ani hlasovanie, ani my, ani ja, ani členovia vlády a nie kvôli tomu, že sme sa tak dohodli a že je to akási politická dohoda. Len kvôli tomu ho podporím, že budem konať v súlade s ústavou, ktorá ukladá aj mne, aj každému z nás, aby sme hlasovali a rozhodovali v súlade so svojím presvedčením a svedomím, tak ako nám to ukladá, myslím, § 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, takže budem sa aj v tomto prípade ňou riadiť. Takže ďakujem pekne, držím vám palce a vážim si, že ste sa podujali na túto úlohu, pretože tie kreslá sú horúce, veľa vďaky sa možno nedočkáte, ale treba počkať na ten 30. september, keď ma dneska nejakí redaktori spovedali, že ako hodnotím pána Ódora v porovnaní s pánom premiérom Matovičom a ďalšími predchodcami, ja hovorím, to nechajme tak, nehodnoťme, uvidíme, čo sa udeje po tom septembri a ja vám prajem, aby ste vstúpili do histórie Slovenska ako vláda, ktorá odskúšala nový rozmer demokratického riadenia štátu a nebola to zlá skúška.
Ďakujem.
|
104.
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Kéry, vy ste rozhľadený človek a myslím, že do istej miery nás možno spája aj taký pohľad na Slovenské národné povstanie. Iste poznáme dobre všeobecne históriu. A poprosím vás, aj keď nebudem originálny, skúste mi teda povedať v kontexte toho, čo hovoríte o podpore Ukrajiny z hľadiska zbraňových systémov z Európy včítane teda aj Slovenska, ako hodnotíte ten fakt, že počas Slovenského národného povstania dostávali povstalci práve z územia Sovietskeho zväzu, vtedajšieho, pomerne silnú zbrojnú podporu. Alebo ak by sme si pomohli ešte iným príkladom, aj keď vždy príklady do istej miery, ja viem, že môžu aj pokrivkávať. Ako hodnotíte tie konvoje, ktoré išli severným oceánom, naozaj veľmi výdatné, zo Spojených štátov do vtedajšieho Sovietskeho zväzu, o ktorých teda znalci hovoria, že napokon v konečnom dôsledku rozhodli o tom, že bol schopný Sovietsky zväz byť hlavným článkom víťazstva druhej svetovej vojne. Ak to stihnete, ďakujem. Ak nie, môžte mi to povedať aj osobne potom.
Ďakujem.
|
68.
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj pánovi Takáčovi, že ma nezabudol spomenúť. Ja napokon ho možno aj prekvapím, že má pravdu. Však ja som ju neraz aj priznal. Boj, a to napokon aj po mojej ľavici sediaci pán vtedajší tajomník Martin Fecko, o to, aby z fondu obnovy a odolnosti rezort pôdohospodárstva dostal primeranú čiastku, mal doslova dvojročné trvanie. Mal svoje fázy a mal aj svoj výsledok, že som musel priznať, že som ako minister po tejto stránke bol absolútne neúspešný. Dokonca som bol jediný minister, ktorý keď sa hlasovalo o posunutí tohto komplexného materiálu fondu obnovy do Bruselu, hlasoval som proti, hoci som bol vtedy požiadaný, aby som radšej nebol na vláde, aby som nekazil obraz. Ja som ho pokazil. Takže uznávam, pán Takáč, a to treba vedieť povedať na rozdiel od vás, ktorí hovoríte často nepravdy, že si musíme vedieť priznať aj chybu. Bola to moja možno nie osobná, ale výkonnostne iste slabá pozícia, že napriek tomu, že sme začali s miliardou dvesto miliónov a postupne sme klesali, ministerstvo pôdohospodárstva bolo hnané po nociach k tomu, aby prepracovalo materiály a naozaj aj na tomto mieste im musím poďakovať, desiatkam ľudí, ktorí na tom tvrdo pracovali. Nuž, Mičovský bol neúspešný, vy ste to pripomenuli a ja to priznávam aj na tomto fóre celkom rád, nie kvôli tomu, že by ma to tešilo, ale kvôli tomu, že niekedy aj keď urobíte všetko, neurobíte nič a toto bol ten prípad. Takže pravda nech zaznie aj vtedy, keď sa nám nepáči. Ďakujem.
|
283.
Ďakujem pekne. Ja využijem túto možnosť tak, aby som teda nielen oznámil, že sa bude hlasovať zajtra o jedenástej hodine o tomto návrhu, ale zároveň, že som rád, že vďaka iniciatíve pána poslanca Fecka sa plní jeden z takých záväzkov, ktorý sme dali práve množstvu tých, ktorí naozaj dačo zdedili a zistia, že musia pätnásť rokov čakať na to, aby mohli svoje dedičstvo začať užívať. Takže aj keď je to teda jeden z mnohých, ktorý bolo treba plniť, ja som rád, že sa to podarilo. Martin, ďakujem.
|
279.
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda.
Ctená snemovňa, v súlade s príslušným zákonom, som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo za spravodajcu k tomuto návrhu, ktorý má tlač 1690, predkladám obligátnu informáciu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií našej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Keďže vychádzam z oprávnení, ktoré pre mňa sú z toho § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh tohto zákona prerokovali následne výbory: ústavnoprávny a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
|
275.
Dobrý večer, ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážená snemovňa, dovoľte, aby som predložil spravodajskú správu v zmysle zákona, teda § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie k tomuto účelu, jedná sa o tlač 1595. Predkladám obligátne informácie k návrhu zákona.
Tento návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel, jeho súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu je zrejmý účel, aký sa sleduje týmto návrhom.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa sú z toho § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa parlament uzniesol na tom, že prerokujeme tento návrh aj v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby tento návrh prerokoval výbor ústavnoprávny a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a taktiež odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
266.
Ďakujem za slovo. Martin, ty poznáš môj názor a ja by som sa možno ani neozýval v tejto chvíli, lebo napokon ctím si tvoju snahu pomôcť týmto ľuďom, určite aj čo povedal teraz pán poslanec Vetrák, má hlavu aj pätu a šikovne sa vždy aj dajú nájsť argumenty, ktoré podporia našu snahu, veď bolo by to divné, keby sme nehľadali podporné argumenty. A ja by som sa ani neozval, keby ma nestrašila jedna taká predstava, s ktorou bojujem aj v týchto dňoch, keď sa na mňa obracia pomerne množstvo ľudí, nie je to jeden ani dvaja, ktorí bojujú o život. Ak som sa správne dozvedel aj teraz z toho prípadu toho dievčaťa, ktoré dostalo ten liek za dva milióny a teraz je postavená jej rodina pred úlohu, že by mala vracať tie dva milióny, tak som si to všimol, že vlastne naša republika má 50 miliónov na to, aby použila lieky na výnimku. Lieky, ktoré zachraňujú život, ale ktoré u nás nie sú schválené. Nuž mi napadla teraz taká bizarná vec, ktorá určite neprejde, ale napriek tomu ju vyslovím, že hovorili ste o 120 miliónoch, ktoré je potrebné, je to obrovská suma, čo keby sme skúsili v nejakom zrýchlenom konaní rozšíriť tých 50 miliónov, ktoré sú už dnes v máji vyčerpané z celoročného pohľadu a pokúsili sa zachrániť nie jednému a nie iba niekoľkým málo ľuďom život tým, že životu zachraňujúce lieky, ktoré by mohli dostať a nemôžu kvôli tomu, že nie sú schválené a že sú tam tie výnimky, že by sme im ich mohli dať. Zdá sa mi, že keby som položil na misku váh tých, ktorí naleteli a chápem, že naletieť raz za čas naletíme každý, to je otázka len témy a nášho rozpoloženia a tí, ktorí potrebujú tie peniaze, keby sme to skúsili prihodiť na túto misku. Na misku liekov na výnimku, ktoré nedávame našim občanom a ktorí kvôli tomu reálne, ale naozaj reálne trpia a, žiaľbohu, aj zomierajú.
Ďakujem.
|
14.
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda.
Ja chcem tiež oceniť tento návrh zákona nielen z tých pohľadov, aké boli tu zdôraznené, určite veľmi dôležitých. Aj tá veta, ktorá zaznela teraz v závere od pána jedného z predkladateľov, že teda treba hľadať podporu naprieč politickým spektrom, pretože sa nebude rozlišovať politická príslušnosť jednotlivých obcí, žiadateľov, sa mi zdá teda ako do istej miery potrebné a do istej miery aj úsmevné to zdôrazniť, naozaj by sme sa už mali zbaviť toho, aby sa tento argument, ktorý, žiaľ, v budúcnosti mal pomerne veľké uplatnenie, prestal používať a myslím, že aj precizovanie parametrov, ktoré sú v tomto návrhu, práve k tomu vedie. Aj keď vždy bude nad zákonom ešte, samozrejme, ten, ktorý ho vykonáva, a vždy bude otázka, s akými osobnostnými vybaveniami bude k tomu pristupovať.
Ale ja chcem zdôrazniť ešte jednu vec, ktorá tu nezaznela a ktorá mne osobne pripadá ako hodná toho, aby sa zdôraznila, a to je to, že myslím v § 4 písm. ad) sa rozširuje využitie tohto fondu aj na tie záťaže ekologické, ktoré sú spojené s premnožením hmyzu, podkôrneho hmyzu v lesníctve. Považujem to za dôležité, lebo naozaj je to veľmi mimoriadne dôležitá záležitosť, ktorá poškodzuje životné prostredie. Len tu chcem zdôrazniť tú starú požiarnickú či vlastne hasičskú zásadu, že požiare sa nemajú hasiť, požiare sa, požiarom sa má predchádzať a tak to platí aj v prípade týchto, premnožení hmyzu, a na to je veľmi účinný spôsob, a to je veľmi efektívny, moderný a naozaj zreteľa hodný, prírode blízky princíp hospodárenia v lese, tak ja chcem len zdôrazniť prolesnícku obec, aby nezabudla využívať možnosti tohto fondu v primeranom rozsahu práve aj na oblasť preventívnych opatrení proti tomu, aby vôbec premnoženie hmyzu vzniklo. Tento zákon už aj doteraz poznal klauzulu, ktorá hovorila o ochrane lesa, ale toto je ešte ďalšie upresnenie, a keďže teda vieme, že požiare, ako hovorím, sa má im predchádzať a nie ich hasiť, tak považujem za vhodné, aby sme sa v duchu tohto zákona pokúsili využiť prostriedky na to určené legálnym a primeraným spôsobom aj na prevenciu, však v tomto zákone sa hovorí aj o osvete a osveta a prevencia medzi sebou súvisia, aby sme dokázali urobiť opatrenia, ktoré sú pre prírode blízke hospodárenie v lesoch potrebné. Verím, že takéto využitie práve aj vďaka tomuto upresneniu, ktoré je dané novelizáciou zákona o Environmentálnom fonde a aj pozmeňujúcim návrhom, bude k takémuto využitiu alebo k takýmto možnostiam viesť.
Takže, vážení lesníci, vážená lesnícka obec, treba sa pozrieť na túto možnosť z prostriedkov tohto fondu pod gesciou ministerstva životného prostredia aj týmto pohľadom. Ďakujem pekne.
A teraz mám ešte povinnosť ohlásiť hlasovanie. Hlasovanie ohlasujem na stredu 17. mája, budúci týždeň, o sedemnástej hodine. Sedemnásteho o sedemnástej.
Ďakujem pekne. Skončil som.
|
4.
Dobré ráno, ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám avizovanú správu predniesol. Národná rada uznesením č. 2089 z 21. marca 2023 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 1503, a to dala na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny uznesením č. 716 z 26. apríla toho roku s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 456 z 25. apríla toho roku s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady 350/1996 o rokovacom poriadku nebol tento výbor uznášaniaschopný. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor k návrhu spoločnej správy neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebný návrh, potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady 350/1996 o rokovacom poriadku.
Predseda výboru ma určil za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, ktorý predkladá predmetnú informáciu a na schôdzi Národnej rady bude informovať o výsledku rokovania výboru a bude navrhovať ďalší postup.
Vážený pán podpredseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
|
80.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, kolega Karahuta, keby som chcel byť zlomyseľný, tak by som povedal, že dostal si nejaké politické zadanie, aby si našiel všetko zlé a aby si sa snažil tento zákon, nejakým spôsobom tento návrh znevážiť. Určite nie je dokonalý a ja nevychádzam z nejakej zlomyseľnosti a myslím si, že sme sa len neporozumeli. Sám si pekne povedal, že sme neraz rozprávali o tom, čo, myslím, uznáme prirodzene. Krajina vypadá zle a my ju musíme dokázať fragmentovať, rozdeliť, zvľúdniť, urobiť dobrú pre zver, pre ľudí, pre prírodu, pre produkciu. A to, že je pravda, že to, čo sa možno nedarilo v zákonoch, ktoré ešte neboli podporované ekoschémami, tak ako dneska sú, že teraz sme to pokúsili sa urobiť úplne logicky v tomto návrhu, to si myslím, že vnútorne s tým nemôžeš nesúhlasiť. Pretože je to viac ako opodstatnené, aby sme mali pásy, ktoré umožnia jednak poľnohospodárom dodržať bruselský predpis ohľadom ekoschém a zároveň poľovníkom vyviniť sa, vyvarovať veľkým poplatkom za škody, pretože tieto biopásy sú nielen pekné, ale sú potrebné aj z hľadiska ich poľovníckych umení a potrieb. Myslím, že všetci poľovníci tomu rozumejú. A baviť sa o tom, že nepoznáme nízkorastúce rastliny a že vieme iba o biopásoch, však biopásy ešte si pamätám aj tú sumu, bolo potrebné na hektár 638 eur na to, aby poľnohospodári obsiali biopásy trávami. Nuž, tráva je, určite uznáš, pomerne nízko rastúca rastlina.
Ďakujem.
|
44.
Ďakujem za slovo.
No, čo sa týka štátneho tajomníka pána Kyseľa, ja som ho na ministerstvo ani nedostal, ani som ho neobhajoval, bol to pán minister Vlčan. Takže toľko k tomu.
A teraz k tým vážnym, serióznym pripomienkam všetkým ostatným, ktorým vám za to ďakujem. Marek Šefčík, pán poslanec, áno, myslím, že to vnímaš správne, ale to poďakovanie patrí teda práve tým, ktorí tú poľovnícku službu berú vážne. Verte, že je ich väčšina, len im to musíme vedieť aj zákonným, zákonnou úpravou umožniť, aby to mohli presadzovať.
Martin Fecko, ďakujem aj za tú poznámku ohľadom prípravy zákona. Bol urobený naozaj poctivo. To, že bol to súboj veľký a nie celkom dotiahnutý do konca, to som priznal a zobral na seba.
Pán poslanec Milan Kuriak, áno, tieto veci akceptujem tiež v plnom rozsahu. Nechcel som to možno tak priamo povedať, ako si to povedal ty, ďakujem, ale naozaj množstvo ľudí si pletie tú správu krajiny z poľovníckych pohľadov s tým navážaním sa na silných strojoch a tešenia sa z toho, čo nie je podstatou poľovníctva.
Pán poslanec Blcháč, tá dvestojedenástka neprešla a máte pravdu, mohli sme ju, len tu, ale riešili sme to už komplexne. Tá dvestojedenástka je len dôsledok. A čo sa týka toho platenia, ak teda bude tých poľovníkov 50 na... na 50 hektárov jeden, je to úplne prirodzená vec, prečo by sme mali mať iba štyroch-piatich? Kľudne tam môže byť tých štyridsať. To nech vás neprekvapuje. Využijeme ten potenciál neumiestnených a využijeme aj potenciál krajiny. Tam si myslím, že to nemôže byť žiadny problém. Vy ste povedali ešte niečo, je to, môžme dodebatiť to zníženie pod hranicu.
Pán poslanec Valocký, užívateľ pozemku, mal som na mysli, samozrejme, toho, ktorý vlastní alebo užíva pozemok ako poľnohospodár. Ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
30.
Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovolím si v úvode tak trocha ešte začať nie poľovnícky, ale nadviažem nie vo faktickej, ale v tomto svojom vystúpení na istú pasáž vystúpenia pána poslanca Takáča.
Ak som dobre započul, pán poslanec, zaznelo tam niečo o tzv. poľnohospodároch, ktorí tu pod hradom čosi robili. Ja by som teda to potreboval si to nejak ozrejmiť, že akí to boli "takzvaní poľnohospodári", lebo mne osobne prišli na rozum tí poľnohospodári, ktorí mali odvahu povedať, že dosť tej hrôzovlády v rámci toho, čo sa dialo v tomto sektore. Určite mi poviete, že ani za mňa to neskončilo a budete mať pravdu, som si vedomý tohto procesu. Že či máte na mysli tých, ktorí boli schopní obetovať sa a prísť do toho traktorového sprievodu, ktorí zastavili za potlesku celej Bratislavy dopravu na križovatke, ktorí sa odeli aj do tej slovenskej zástavy. Napríklad spomeniem pána Magdoška, jednou, jednou z tvári, asi ste mali na mysli jeho, terajšieho primátora zo Strážskeho, človeka, ktorý nikdy nepestoval veľké lány, ktorý keď sa zastavíte v Strážskom, urobte to niekedy, ktorý pestuje fantastické – v tom ťažko skúšanom kúte Slovenska, ktorý má aj názov trojuholník smrti – čučoriedky, jahody a kopu kadejakých vecí a pokiaľ viem, dokonca nezobral nikdy ani euro dotácie, lebo hovorí si, ja sa nebudem s tým špiniť. Ale dobre, to je na úvod, aby som to, takto by som sa spýtal, že predpokladám, že vám to ušlo, že takzvaných... vystúpite, veď budete mať faktickú, že takzvaných poľnohospodárov vnímate asi v podobe týchto ľudí, ktorí dokázali prekročiť svoj tieň a povedať dosť.
No a teraz už poďme k tomuto zákonu, ktorý vzbudzuje diskusiu aj kvôli možno tomu, že tá komora naozaj bola predmetom dávnych sporov, dá sa hovoriť o tom dlho, ale ja nebudem, ja sa budem venovať iným častiam. Skôr pri tej komore si zaspomínam len, iba na tú chvíľu pred mnohými rokmi, keď tu stál na tomto mieste predseda komory slovenskej poľovníckej pán Tibor Lebocký a ja som vystúpil ako opozičný poslanec, súc si vedomý toho, že asi to nezmeníme, to povinné členstvo, tak som len doslova poprosil, že teda či by bolo možné uvažovať s tým, aby Slovenská poľovnícka komora vzhľadom na to, že veľmi často je jej vytýkané málo transparentné narábanie s tým poldruha miliónov vyzbieraných prostriedkov finančných, že teda či by nemohla podľahnúť aspoň dvestojedenástke, zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, a aj informovať verejnosť poľovnícku i nepoľovnícku o tom, ako sa s týmito peniazmi narába. A spomínam si, bola to reč tela, ani nie úst, že, že Tibor sa ako aj zháčil možno, pán Lebocký, a tak sa pozrel dozadu, že, že či by to náhodou nemalo prejsť, lebo malo to logiku. Však keď vyzbierajú peniaze, čo máme čo tajiť, keď, keď hráme fér. Ale prišiel ten pokyn, uhm, žiadna transparentnosť nebude. A trvá to dodnes. Možnože keby sa vtedy zlomila táto neochota a poľovníci by vedeli, najmä poľovníci, nielen do čoho platia, ale za čo platia, možno by to zabránilo mnohým podozreniam, ktoré sa dnes vyslovujú aj na tému peňazí v Slovenskej poľovníckej komore, lebo aj tu asi platí, že o peniaze ide až v prvom rade, aj keď, samozrejme, to nie je pravda až taká.
V poľovníctve ide o poľovníctvo, ide o krajinu, ide o osvetu, ide o ušľachtilé hobby. To si môžme povedať v úvode, že poľovníctvo, ak sa naň nabaľujú nejaké negatíva, tak je to nie celkom oprávnené, lebo poľovníctvo naozaj predstavuje dôležitý, najmä krajinotvorný prvok. A to, že máme tu niektoré negatíva, a teraz vôbec nebudem hovoriť o komore, ale máme negatíva v krajine, to je fakt, ktorý nás neoprávňuje k tomu, aby sme povedali, že poľovníci sú skupina, ktorá je nehodná toho, aby, aby fungovalo. Naopak, treba im poďakovať, lebo bez nich by naša krajina vypadala horšie. Zdá sa to ako málo možno uveriteľné, lebo laicky sa to spája hlavne so streľbou, ale my dobre vieme, a myslím, že to vie väčšina obyvateľstva, že to nie je tak.
Ale je pravda, že poľovníci ostali svojim povinnostiam, v posledných dlhých rokoch veľa dlžní svojim povinnostiam. To, že dnes máme extrémne zničené lesné kultúry, extrémne, ako to nikdy nebolo, za žiadneho režimu, to je výsledok aj poľovníckej nečinnosti. To, že poľnohospodári majú obrovské škody na plodinách, na svojich kultúrach, to je presne výsledok aj toho, že poľovníci, samozrejme, nie všetci, ale z veľkej časti, zabudli na ten krajinotvorný prvok svojej činnosti.
Už tu zaznelo slovo trofejománia, nie je to spravodlivé slovo, lebo poctivý poľovník nenaháňa trofeje, ale musím povedať, že mnohokrát práve snaha získať trofej a nepozerať sa na zver netrofejovú viedla k tomu, že dnes máme obrovské škody prezverenia v rámci slovenskej prírody, a to je niečo, čo by sme si mali povedať, že to musí veľmi rýchlo skončiť. A tie škody, ktoré sa spôsobovali a spôsobujú stále, doteraz, a toto zoberte ako axiómu, to nemusíme dokazovať, na to stačí pozrieť do krajiny, sú obrovské a ľahko sa dajú zistiť a nie sú vôbec nahrádzané, lebo sa to robí tak, ja tebe, ty mne, máme, máme tam nejakých lesníkov, máme tam aj nejakých poľnohospodárov, voľáko sa dohodneme zakaždým a trpí slovenská úroda lesná a poľnohospodárska. Tomuto treba zabrániť, a preto výčitka, že prečo prichádzajú teraz predkladatelia, je možno na mieste, padá aj na moju hlavu. Veď my sme sa snažili a mohol by som hovoriť, že ako neúspešne a koľko, koľko veľkých komisií celoslovenských zasadalo na túto tému. Nuž áno, je to problémový zákon z hľadiska zosúladenia množstva požiadaviek, takže sme neuspeli, dobre, prijímam aj túto časť kritiky, určite sa dalo urobiť viacej a bolo treba urobiť viacej.
Ale teraz stojíme dnes v tento deň pred úlohou, že máme možnosť zvrátiť tie veľké škody a začať ich reálne aj vymáhať a práve táto novela o tom hovorí. A to je veľmi dôležité, že sme povedali týmito, alebo predkladatelia povedali svojimi slovami, že necháme poľovníkom možnosť nie pozerať sa na to, čo hovorí tabuľkový počet a jarné kmeňové stavy napočítané, ale čo hovoria škody spôsobené na kultúrach. Konečne praktické uchopenie pohľadu. Lebo viete, tabuľkové sa vždycky robili tak, aby tabuľka sedela. Ako hovoria klasici plánovači, ešte takú tabuľku nikto nevymyslel, aby sme ju nedokázali vyplniť. Ale to treba vyplniť to, čo chýba prírode, to, čo je obrovskou škodou spôsobených na majetku nielen tých, ktorí to produkujú, ale nás všetkých. Hovoríme toľko o potravinovej sebestačnosti, o potrebe vyrábať kvalitné ovocie a zeleninu, nielen veľké lány žltej repky. No ale práve to vedie k tomu, že sme zabudli na tento motív, ktorý umožňuje tie škody sanovať. A ak si to poctivo niekto prečítal, zisťuje, že tá možnosť dva roky veľkoryso nieže odpúšťať, ale čakať a poľovníci sa nebudú pozerať na tabuľku, že hoplá, tak ako sme naplnili alebo to nejak naplníme nejakými vykazovaniami úhynu alebo čoho, ale že sa pozeráme, chlapi, škoda bola prvý rok, robme, máme ešte jeden rok na to, aby ten tretí rok sme mohli povedať, škody sa stiahli pod zákonnú hranicu troch percent. Však je to praktické. Povedzte mi, ktorý poľovník by povedal, že tak toto neakceptujem, to je, no však nebudeme, chlapi, platiť, alebo, dámy, však aj dámy, máme veľa poľovníčok, vážený poľovný spolok, dohodneme sa, že tie dva roky využijeme na to, aby sme dokázali, že tým škodám zabránime. To je prvok moderný, účinný a potrebný v tomto zákone a ja ďakujem predkladateľom, že sa chopili toho takýmto spôsobom.
Možno, Martin (rečník sa obrátil na navrhovateľa), neutajíme, že vlastne toto bol motív aj tej časti toho zákona, tej veľkej novely, ktorú sme pripravovali na ministerstve, ale tým pádom nechcem povedať, že ja som to teraz nejakým spôsobom sa dohodol a tak, ja si vážim túto iniciatívu, ja som nebol pri jej zrode, ale ju podporujem a toto je moment, na ktorý musíme upozorniť verejnosť, že je tu niečo, čo nebude sa oháňať tabuľkami, ale oháňa sa reálnym prístupom ku krajine a k jej tvorbe. Krajinu treba spravovať a poľovníci sú správcovia krajiny veľmi-veľmi dôležitými. To nie sú odstreľovači, to sú ľudia, ktorí venujú kus svojho života tomu, aby sme mali krajinu zachovanú. A verte tomu, už niektoré krajiny ten problém majú, ako Francúzsko, keďže obrovské množstvo ponuky, ktorá je dneska vo svete, čo všetko sa dá robiť, klesá záujem o poľovníctvo, ešte aby sme sa nedostali v relatívne krátkom čase k tomu, že budeme platiť poľovníkov, aby vôbec boli ochotní sa venovať tejto záľube, lebo ponuka sveta je rôzna a možno ak zanedbáme osvetové a výchovné a krajinotvorné prvky tejto činnosti, tak bude zle.
No a teraz to, čo je dôležité, čo je veľmi dôležité, a to je otázka práve toho, že tu máme dva motívy. Ja už mám teraz čo? Mám už iba poslednú pol minúty? (Reakcia z pléna.) To ešte, to ešte, jáj, desať, dobre, aha, tam, tak to ja, ja budem, budem stručný, dobre. To, povedal som to hlavné a teraz tie podporné motívy, ktoré zazneli z úst predkladateľov.
Na to, aby sme sa popasovali s tými škodami, je potrebné sa pozrieť na zver nie ako na základ a les a príroda je vzadu kulisou pre naše záujmy, ale základ je práve ten les a príroda a polia a tá zver je len toho súčasťou. A preto je veľmi správne, že tu prichádzajú dva dôležité motívy, ktoré si dovolím zvýrazniť, ktoré zazneli v pozmeňováku. Ten prvý je fakt, že zavádzame právo každého užívateľa alebo vlastníka poľovných pozemkov, ktorý vlastní alebo užíva minimálne jeden hektár v revíri, že podľa zákona bude mať právo stať sa členom poľovnej spoločnosti.
Dámy a páni, veď my máme tridsaťtisíc či koľko, ešte viac poľovníkov, ktorí nemajú kde poľovať, lebo "enem pre nás a pre naše dítky", lebo poľovné združenia si povedia, no nie, nie, nás je tu dostatok, my si tu tie trofeje postrieľame. Viem, trocha to vulgarizujem, ospravedlňujem sa všetkým, ktorí vedia, že to tak celkom nie je, ale v zásade, keby to tak celkom nebolo, tak nemáme 35-tisíc poľovníkov, ktorí nemajú revír, ktorí nemajú kde, lebo ich neprijali. Tak týmto krátkym a veľmi potrebným zlepšovákom novelizačným sa stáva, vážené dámy a páni, vážení občania, vážení poľovníci a nepoľovníci, to, že títo ľudia, ktorí chcú poľovať a nemajú kde, lebo je to elitárstvo, trofejománia, budú môcť poľovať. A čo je dôležité ešte, budú môcť poľovať práve spôsobom, že budú zároveň dvojitou, dvojitým dohľadom. Budú sa pozerať aj na to, ako sa plní plán chovu a lovu, a aj na škody. Budú prví, ktorí povedia, nebláznite, veď, veď tie škody musíme sanovať, veď to nie je jednoducho normálne, aby sme spôsobovali takéto škody na našich kultúrach.
To nie je otázka, tak ako pán kolega povedal, myslím, že Valocký, že sám sebe. Sám sebe nech neplatí, to je dôležité, že on sa pozrie na tie kultúry, nieže z pohľadu, že máme tu zver a ostatok je kulisa, ktorá za tou zverou je skrytá. On sa pozrie práve na tú kulisu, v úvodzovkách, ktorá je ničená fatálnym spôsobom, a zasiahne do toho tak, že dať právo. Akurát tam bola otázka, že od akej výmery, lebo keby sme dali od každého metra štvorcového, tak možno by sme spustili trocha veľkú lavínu záujmu, ale ten, kto má oprávnenie na výkon práv a poľovníctva a má minimálne hektár pozemku, lesného alebo poľnohospodárskeho, ktorý je súčasťou poľovného revíru, má podľa tejto novely, keď prejde, automaticky právo stať sa členom poľovného združenia, ktoré na jeho pozemkoch poľuje. Ak by ho nezobrali, tak po tridsiatich dňoch, myslím, tak je to napísané, ak, ak si podal žiadosť, stáva sa automaticky členom. Nuž, je to vec, ktorú nemožno neoceniť, pretože si myslím, že mnohí z tých, ktorých trápia škody na ich pozemkoch, budú s týmto uzrozumení a najmä budú môcť aktívne pomôcť poľovnému združeniu, aby sa nedostalo do situácie, že sa tie škody budú vymáhať.
No a druhý taký moment, ktorý podporuje túto vec, je stanovenie toho minimálneho počtu poľovníkov, ktorý musí byť v poľovných združeniach, tak, že na každých 50 hektárov musí byť jeden poľovník. To znamená, dvetisíchektárový 40 poľovníkov. V žiadnom prípade to neni veľa, ale je to to minimum, aby sme opäť zabránili tomu pohľadu, že nepozeráme sa na les ničený, nepozeráme sa na polia ničené, ale pozeráme sa na to, aby sme si my, skupinka poľovníkov, relatívne bez veľkých problémov tuná žili. To, že tej zveri je priveľa, no tak to dáko vykážeme, a že teda tá trofejová nás zaujíma viac ako tá holá, nuž, ja sa ozaj ospravedlňujem všetkým poctivým poľovníkom, ktorí viem, že majú na to iný pohľad. Len viete, keby bolo všetko v poriadku, tak dneska nestojíme pred tým obrovským ničením úrod na Slovensku. A to proste nemožno schváliť a podporiť zo žiadneho pohľadu, aby sme sa s tým stotožnili, a tu je tá hlavná odpoveď na tú otázku, ktorú vlastne vyriešili predkladatelia. Áno, lepšie neskoro ako nikdy. Konajme, pretože škody sú veľké. A nevravím, že vynašli geniálne riešenie, poľovnícky zákon bude vždy pod veľkým tlakom, ale vynašli riešenie, o ktorom som presvedčený, že je účinné, že pomôže poľovníkom, poľnohospodárom, lesníkom a najmä správe našej krajiny, v ktorej sú poľovníci skutoční správcovia. To si treba uvedomiť, že ide o krajinu, o jej výzor, o jej vzhľad.
A teraz na záver prednesiem ešte pozmeňujúci návrh, pretože je tu jedna vec, o ktorej som presvedčený, že mala byť súčasťou (kýchnutie v sále) tohto zákona, ďakujem pekne za potvrdenie takéto akustické, a že, že to neprejde, som s tým uzrozumený. V sieni zákonnosti sa bojuje o myšlienky, ale v tejto chvíli musím byť uzrozumený s tým, že možno predkladám návrh, ktorý nebude mať širokú podporu, preto je to len môj návrh a týka sa tej záležitosti, aby sme, veľmi prosím, mali to, o čo sme sa snažili na ministerstve opäť neúspešne, ale veľmi usilovne a veľa vecí okolo toho bolo, aby konečne naša príroda, naše polia boli rozčlenené biokoridormi, biopásmami, remízami, aby sme mali konečne tú krajinu inú ako teraz, keď nemusíte ísť ani lietadlom, stačí len sa pozrieť z auta na tie tristohektárové lány zažltnuté, nejde mi o tú repku, aj tie ďalšie plodiny, jednoducho nemáme tú krajinu fragmentovanú, vypadá zle, je nepohostinná, nie je to v súlade so záujmami krajiny, je to v súlade so záujmami veľkých traktorov a veľkých oligarchov, prepáčte, aby sme bez problémov urobili rýchly záber s traktorom so širokou, širokým záberom, ale už si dajme povedať, že toto nie je cesta, že keď sa pozeráme na okolité štáty, tie fragmentované políčka sú krásne a ten pohľad zhora na krajinu je vľúdny. Ten náš je veľkoprodukčný.
Takže by som prosil, keby sme skúsili aj zamyslieť sa nad týmto pozmeňovákom, ktorý neviem, akú má šancu, ale som rád, že zaznie, lebo hovorí práve o tom, čo sme vypustili pri debatách o tomto zákone, lebo, lebo sú tu ľudia, ktorí, samozrejme, majú na to rôzny pohľad a máme na to všetci právo. Všetci sme si rovní poslanci, každý návrh má tú silu, že môže zaznieť, a má tú šancu, že môže byť schválený, takže ja teraz prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že musíme dať do krajiny biopásy, koridory, ktoré rozčleňujú krajinu maximálne na tridsaťhektárové lány a ktoré vytvárajú medzi lánmi a lesom dvanásťmetrový pás. Každý, kto je poľovník a kto mal snahu úspešne uloviť niečo, tak dobre vie, že ak máme pri lese hneď na desať centimetrov polia s vysokými porastami, tak že tú zver ani neuvidí, nieto ešte, aby ju mohol uloviť. Ja nepoznám poľovníka, ktorý by s týmto nesúhlasil. Takisto aj tie biopásy, ktoré umožňujú pestovať tam rôzne nízke plodiny, môžu byť vľúdne voči včelám, veď to nie je, že je neprodukčný ten pás, len, len tam neni vysoký nárast. Tak nazvem to tak trocha surrealisticky streleckou linkou, ale veď ono je to tak. Ak chceme, aby škody neboli, nuž poľovníkom musíme umožniť, aby mohli tieto škody znížiť. A tu vlastne sa staviam v tejto chvíli na stranu poľovníkov, že ak majú byť škody uhrádzané, tak, prosím pekne, aj poľnohospodári budú musieť urobiť opatrenia, ktoré sú naprosto logické. A verte tomu, že tento pozmeňovák, či prejde, alebo neprejde, ono to už vlastne máme dávno v rámci ekoschém nariadené, ktoré začínajú platiť, a budú to musieť poľnohospodári aj tak robiť. Takže toto je vlastne len priklincovanie toho, čo chce Európa a čo chce svet a čo potrebuje hlavne naša príroda, každý, či je spod Poľany, alebo je z Vihorlatských vrchov, alebo je tu od Karpát, Malých a Bielych, vie, že sú to veci, ktoré pri pohľade z vysokých končiarov na tie polia jednoducho tá krajina si pýta. A nie je vôbec ťažké akceptovať to, že to neni výmysel politický, ale že to je potreba krajiny.
Takže prosím, teraz v závere prečítam tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I bod 8 znie:
„8. § 25 sa dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h) zabezpečiť pri pestovaní plodín výmeru obsiatej plodiny na ploche najviac 30 ha, pričom medzi jednotlivými obsiatymi plochami a medzi obsiatou plochou a lesným pozemkom je užívateľ poľovného pozemku povinný vytvárať po celej dĺžke pás nízkorastúcich rastlín alebo neobrobenej pôdy široký najmenej 12 m."."
2. V čl. I sa za bod 29 vkladá nový bod 30, ktorý znie:
„30. § 69 ods. 7 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f) ak užívateľ poľovného pozemku nesplní povinnosti podľa § 25 písm. h)."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť, skončil som.
|
12.
Ďakujem vám za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážený kolega poslanec Martin Fecko, ja chcem oceniť, že si teda so svojimi kolegami pristúpil k tejto novele zákona, ktorý patrí medzi veľmi ostro sledované. A možno sa stáva predmetom takého základného súperenia teraz otázka povinného či nepovinného členstva v Slovenskej poľovníckej komore, ale ja si myslím, že v tomto, a nieže si myslím, vidím to, že v tomto návrhu je veľmi veľa dôležitých bodov, ktoré doteraz chýbali a ktoré najmä chýbajú nie v zákone, ale v krajine, a ja som veľmi rád, že sa do toho, do tejto novely dostávajú aj týmto pozmeňovákom, aj samotným zákonom. A bližšie si k tomu dovolím vystúpiť v rozprave.
Ďakujem ti.
|
66.
Ďakujem za slovo. Ďakujem aj pánovi poslancovi Dostálovi za jeho vystúpenie.
Ja si vážim, pán poslanec, vás osobne, aj to, čo hovoríte, má hlavu aj pätu, dá sa o tom zoširoka rozprávať, dve minúty sú málo, škoda, že sme nehovorili skôr o tom, ale čo sa týka prvej poznámky, áno, možno tam malo byť jasnejšie napísané. Samozrejme, chápe sa, že má to byť rozhodnutie súdu, ktoré dáva za pravdu dotyčnému oznamovateľovi, že jeho odchod bol spojený práve s jeho oznámením a dal mu za pravdu nielen úrad, ktorý pozastavil rozhodnutie, ale aj súd. V istej logickej náväznosti sa nedá predpokladať iné vysvetlenie, ale to slovíčko, že to malo byť akože v prospech tohto zamestnanca, tak určite tam mohlo byť.
Čo sa týka toho vzťahu tej ceny, že skadiaľ ona pochádza. Áno, ja ako člen hnutia OĽANO som si túto cenu kedysi takto sám dovolil navrhnúť, mala veľkú podporu, dávali sme to mnohým ľuďom, ktorí naozaj si to zaslúžili. A vôbec nechcem to teraz akcentovať, že kde som ja teraz, kde je OĽANO a kde sme všetci. Ja by som skôr chcel povedať, že v tomto prípade, pán poslanec, by som povedal, že by sme možno mohli prejaviť istý stupeň veľkorysosti, že kde sa narodila táto cena. Ona sa nenarodila ani v OĽANO, ani v tomto parlamente. V podstate sa narodila v tom meruôsmom roku v odvahe našich predkov, ktorých by sme mali si ctiť možno aj takýmto spôsobom, a dal by som dôraz práve na ten akcent, že to teda patrí do histórie krajiny.
A čo sa týka odmien, ak by ste mi dali otázku, že mám voliť medzi tým, že aby bola priznaná cena Ďurka Langsfelda, alebo aby bola odmena, pokojne budem hovoriť za všetkých, zrieknime sa tých peňazí, ony naozaj nemajú význam v tomto ohľade, aj keď je tu istá prax zo sveta, že títo ľudia dostávajú ten podiel. Pokojne by som si vedel predstaviť, že dajme len morálne ocenenie. Je veľmi dôležité.
|
60.
Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegovi Petrovi Vonsovi za jeho slová aj za to, že pripomenul niekdajšie moje slová, ja už som to možno aj zabudol, že som ich kedysi takto niekde publikoval.
Áno, je v tom kus pravdy. Obyčajne každý z nás zažil v živote chvíle, keď cítil, že sa mal ozvať, a mlčal. A ono nás to potom dobehne. Myslím, že neexistuje človek, ktorý by nemal takúto skúsenosť, a je dobré na to myslieť dopredu, aby sme sa raz teda nemuseli zahanbiť aj sami pred sebou, lebo sebaúcta je kategória, ktorá možno má patriť medzi hodnoty najvyššie, že aj keď všetci do nás bijú, ak sme si vedomí sebaúcty, tak sa nám celkom dobre žije s takýmto pocitom.
Takže ďakujem pekne, Peter, tebe, ďakujem aj za možnosť vystúpiť k tomuto bodu a verím, že sa nám podarí naplniť to, o čo som sa snažil vo svojom vystúpení, že teda úrad máme, máme zákony, ale tie zákony v nás a úrady v nás musia fungovať rovnako dobre, ak nie ešte lepšie ako tie, o ktorých rokujeme.
Ďakujem pekne.
|