86.
Ďakujem pekne. Veľmi v krátkosti, skôr možno na pani kolegyňu by som rád tiež zareagoval.
Štatistiky za rok ´22 hovoria o tom, že priemerné zvýšenie cien, teda z hľadiska dopadov na základnú štvorčlennú rodinu, za minulý rok mesačne bolo 90 eur. Opakujem 90 eur. A to len základné potraviny. Neberieme nejaký široký, to znamená, toto je ten dôvod, lebo to je na priemernú rodinu. Čo sa týka postoja terajšej vlády k tej problematike, no po prvé, ak chcú urobiť nejaké cielené opatrenie do nejakých konkrétnych skupín, ministerstvo práce na to nemá podklady, s ktorými by vedeli tieto veci zabezpečiť. To je jasná odpoveď z ministerstva. To znamená, nedokážu ten cieľ.
Sčasti tu už boli predtým pokusy, veď rozdávali sa tu cestoviny, konzervy, hygienické balíčky pre tých naj, naj, najchudobnejších. Ale toto nie je riešenie pre túto chvíľu. Šesť mesiacov urobiť všetko pre to, aby sa stabilizovali ceny, aby postupne išli dole, aby ten budúci rok sa to konkrétne prejavilo na stabilizovanom trhu. No a dovolím si povedať jednu vec, že tieto "katastrofy", čo máme za sebou cez covid a inflácie atď. zlikvidovali skoro strednú triedu. Preto tá pomoc musí ísť ďaleko širšie, aby postihla čo najväčší počet ľudí. A toto je najideálnejšie a najobjektívnejšie a najspravodlivejšie. Nikto z tých bohatých si nekúpi trojnásobne viacej chleba, rohlíkov a, neviem, mäsa. Kúpi len toľko, čo bežne pre tú rodinu potrebuje. To znamená, nejaké zneužitie tohto opatrenia v podstate neexistuje.
Takže aj ja vás chcem veľmi pekne poprosiť o podporu tohto opatrenia. Som presvedčený, že prinesie svoje očakávané ciele. No a bude na novej vláde, aby keď uplynie to obdobie v januári, zhodnotila, aké sú dopady, čo to prinieslo a rozhodla, ako ďalej, či to predĺžiť, ponechať alebo prijať nejaké iné systémové opatrenia. My prichádzame s riešením preto, že vláda prvá, druhá, ani táto tretia, ktoré sú tu, tento problém objektívne nerieši.
Ďakujem.
|
76.
Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som predniesol a ešte pred tým odôvodnil pozmeňovací návrh poslancov Jána Richtera, Richarda Takáča a Jaroslava Karahutu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Richarda Takáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
K odôvodneniu. K tomuto spracovaniu toho pozmeňovacieho návrhu nás viedla istá potreba odstrániť možné riziká, reagovať aj na pripomienky, ktoré zazneli tu v parlamente, menovite od pána Karahutu, ktorý požiadal jednotlivé ministerstvá o pripomienky k tomuto návrhu zákona, a to najmä ministerstvo práce, sociálnych vecí, vecí a rodiny, ale aj samotných potravinárskych komôr, s ktorými sme rokovali a ktorí tiež podali ešte ďalšie nejaké návrhy, ktoré bol záujem v tomto návrhu kompletne poňať.
Zároveň sa uskutočnil aj ďalší, nazvem to tretí alebo posledný okrúhly stôl zainteresovaných poľnohospodárskych komôr, všetkých obchodných reťazcov, aj z toho vyšli ešte isté opatrenia, ktoré sú zakotvené v tomto, v tomto pozmeňovacom, pozmeňovacom návrhu.
Ja hneď v úvode by som chcel oceniť aj spoluprácu s odbornými orgánmi, hlavne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne dôchodkovej sekcie a legislatívy, ale aj vrátane odborníkov zo Sociálnej poisťovne pri spracovaní tohto pozmeňovacieho návrhu. Tak isto chcem poďakovať aj sekcii legislatívy tu Národnej rady, ktorá tiež veľmi úzko spolupracovala, pretože mali sme záujem aj napriek relatívne zložitosti tohto problému obsiahnuť všetky problémy, aby nevznikli absolútne žiadne pochybnosti o prijatí tohto zákona pri implementácii. Keď hovorím o tej implementácii, bolo nevyhnutné zobrať v úvahu aj všetky možnosti, ktoré v tomto prípade má Sociálna poisťovňa, a to z hľadiska systémov, skrátka, aby boli schopní v relatívne krátkom čase implementovať tento návrh zákona, no a preto napríklad z toho titulu, že boli isté problémy, ktoré by mohli súvisieť so spracovaním, sme z tej pôvodnej ambície, pomenujem to 25,2 %, ktorá zahŕňa všetky tie fondy, zišli z dvoch a z úrazového a garančného poistenia, čo je približne 1 %, aby sme nekomplikovali veľmi život tej Sociálnej poisťovni, ale naopak, aby sme vytvorili čím skôr reálne predpoklady pre účinnosť toho zákona a samozrejmá vec, že aj jeho implementáciu. To znamená, ten pozmeňovací návrh, ktorý prečítam, je aj o tom, že sa mení to percento z 25,4 na 24,15 a úrazové a garančné poistenie sa nebude zahŕňať z dôvodov, ktoré som uviedol, toto naše riešenie.
Ďalej, je tam rozšírený okruh pôsobnosti, a to aj o, neviem, či je dobrý výraz, živočíšnu výrobu, ale v prvom rade chov zvierat ako takých, pretože analýzu, ktorú sme medzitým získali, hovorí o tom, že je veľmi veľký vplyv na samotnú cenu napríklad mäsa v obchode, v predaji, už jeho výroba v tej živočíšnej výrobe, použijem konkrétne čísla. Prijatie návrhu bude mať pozitívny dopad napríklad na pomoc pri základných potravinách na zmiernenie dopadov pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, podiel ceny suroviny hydinového mäsa je až 80 %, podiel ceny suroviny mlieka polotučného predstavuje 72 %, ďalej podiel ceny suroviny masla 72 %, podiel ceny suroviny smotany 62 %, tvrdého syra 77 % a bravčového karé 63 %, hovädzieho napríklad zadného 65 %. Je to viacej ako 60 % v celkovom objeme, čo len dokresľuje to, že je veľmi dôležité sanovať aj túto skupinu, to znamená samotnú živočíšnu výrobu, aby sa ten konečný cieľ z hľadiska tej ceny tých tovarov v samotnom predaji dostavil.
Obdobne sa doplnila ešte aj výroba a príprava krmív, ale pre hospodárske zvieratá. To podčiarkujem, pretože je ďalšia výroba krmív pre domáce zvieratá, ale toto sú hospodárske zvieratá. V tom prvom prípade, čo sa týka zamestnancov živočíšnej výroby, to predstavuje 5,5 tisíca zamestnancov, ktorí sa podieľajú na tejto výrobe, no a čo sa týka výroby krmív pre hospodárske zvieratá, je to 393 zamestnancov.
Vplyv. Podiel kŕmnej zmesi na cene slepačích vajec je 48 %, na živej jatočnej hydine 65 %, kŕmnej zmesi na cene jatočných ošípaných 39 % a kŕmnej zmesi na cene jatočného dobytka 49 %. Tieto analýzy veľmi konkretizujú, prečo a z akých dôvodov sa akceptoval, akceptovalo rozšírenie toho pôvodného rýdzo potravinárskeho odvetvia aj o sekciu poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu, také má presne pomenovanie a myslím si, že tieto čísla boli veľavravné, ktoré som teraz, teraz pomenoval.
Za ďalšie. Vzhľadom na to, že vláda nereagovala na našu požiadavku na skrátené konanie, bolo potrebné reagovať na účinnosť zákona, 1. 7., ktorý je aj pôvodný návrh v tom zákone, je nereálny, a preto je v pozmeňováku uvedený nový návrh účinnosti od 1. 8., ale mali sme záujem zachovať tých šesť mesiacov, a preto je ten rozsah tých šiestich mesiacov od 1. 8. tohto roku až do 31. januára budúceho roku. Tu treba zvýrazniť jednu vec. Od 1. januára bude nová minimálna mzda, aká, v tejto chvíli nevieme, pretože sociálni partneri vedú sociálny dialóg na túto tému a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny až v septembri zvykne predkladať tento návrh do vlády ako také. To znamená, aj na mesiac január riešime ten problém tak, že bude zachovaná tá minimálna mzda tohto roku 700 eur. To znamená, ten odvod znížený sa bude vyrátavať aj v januári bez ohľadu na to, aká bude skutočná minimálna mzda z tej tohtoročnej, opakujem ešte raz, zo 700 eur.
Definujeme aj otázku hlavnej ekonomickej činnosti, pretože to bol ten problém, koho sa to dotýka a koho sa to nedotýka, pretože viaceré tie firmy sa podieľajú na širšom rozsahu tých výrobkov, ale hlavný princíp bude, bude hlavná ekonomická činnosť. To znamená, že keď táto bude prevládať, vzhľadom na ten návrh zákona, v tom prípade sa to bude tých firiem dotýkať. A pokiaľ nie, že bude, že by bola minimálne pod tých 50 %, no tak jednoducho nebudú v tomto prípade zahrnutí, pretože sú viaceré firmy, ktoré sa môžu v menšej miere podieľať aj na potravinárskych výrobkoch, ale riešime hlavnú ekonomickú činnosť, ktorá je zapísaná v tom rozhodujúcom období na Štatistickom úrade Slovenskej republiky, prípadne v registri právnických osôb, podnikateľov. To je ten hlavný referenčný, referenčný register.
Toľko. To znamená, že tá pomoc v zmysle tohto pozmeňováku, z tých pôvodných 176,40, čo je 25,2 % z minimálnej mzdy, vzhľadom na to, že úrazové a garančné poistenie nie je súčasťou tých úľav, bude 24,15, a to predstavuje na jedného zamestnanca mesačne 169,05 eur. To znamená, že celkove by sa to opatrenie aj po týchto úpravách malo dotýkať približne 33-tisíc zamestnancov a celkový dopad na štátny rozpočet by pri týchto 33-tisíc zamestnancoch mal predstavovať sumu 34 miliónov. Čo sa týka počtu subjektov podnikateľských, ten počet sa môže pohybovať od 700 až do tisíc, ktorých sa to bezprostredne dotýka, vzhľadom na štatistické údaje, ktoré sme v tomto smere získali.
Toľko odôvodnenie, a teraz ak dovolíte, konkrétne znenie pozmeňovacieho, pozmeňovacieho návrhu.
1. V čl. I, § 293fzb odsek 1 znie:
„(1) Zamestnávateľ, ktorý vykonáva hlavnú ekonomickú činnosť zaradenú v sekcii A - Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, divízii 01, skupine 01.4 okrem ekonomických činností v triedach 01.43, 01.44 a 01.49 a v sekcii C, čo je Priemyselná výroba, v divízii 10 okrem ekonomických činností v triedach 10.52, 10.62, 10.72, 10.82 a 10.92 a v divízii 11, triede 11.07 štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2,139 nie je povolený za obdobie od 1. augusta 2023 do 1. januára 2024", to je to nové obdobie. Zatiaľ za každého zamestnanca sa zaplatí poistné na nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu za kalendárny mesiac v sume
a) 700 eur, ak vymeriavací základ za kalendárny mesiac je nižší ako 700 eur, zamestnávateľ nie je povinný zaplatiť poistné z tohto vymeriavacieho základu,
b) rozdielu sumy podľa písmena a) odvodovej odpočítateľnej položky podľa § 138a na starobné poistenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity alebo odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci podľa § 138b na starobné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti."
Poznámka pod čiarou k odkazu 139 znie:
"139 Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorú vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností.".
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa v čl. I § 293fzb vypúšťajú slová „Poznámka pod čiarou k odkazu 1d) znie: „V zmysle vyhlášky 306/2007".".
2. V čl. I. § 293fzb sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Hlavná ekonomická činnosť na účel odseku 1 je ekonomická činnosť vedená v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 140 znie:
"140 Zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov." . Nasledujúce odseky sa primerane preznačia.
3. V čl. I, § 293fzb odsek 3 znie:
„(3) Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, počas ktorého je vylúčená povinnosť platiť poistné podľa odseku 1, neznižuje, ak vymeriavací základ tohto poistenca nepresiahol sumu podľa odseku 1 a poistenec nemal vymeriavací základ z iného právneho dôvodu.".
4. V čl. 1 § 293fzb sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Suma zníženia starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, počas ktorého je vylúčená povinnosť platiť poistné podľa odseku 1, upraví v pomere, ktorý zodpovedá pomeru úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa určila suma príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) a úhrnu vymeriavacích základov tohto poistenca.".
5. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., ďalej zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 62/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., ďalej zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 137/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 105/2010 Z. z., z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 355/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 301/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 292/2016 Z. z., zákona č. 97/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 243/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z. a zákona č. 399/2022 Z. z. sa dopĺňajú takto:
Za § 123bi sa vkladá § 123bia, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠123bia
Zamestnávateľ nie je povinný za obdobie podľa osobného (správne: osobitného, pozn. red.) predpisu100) zaplatiť povinné príspevky za zamestnanca zúčastneného na starobnom dôchodkovom sporení z časti vymeriavacieho základu, ktorý (správne: z ktorej, pozn. red.) nie je povinný zaplatiť poistné na starobné poistenie podľa osobitného predpisu100).".
Poznámka pod čiarou k odkazu 100 znie:
"100) § 293fzb ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2023 Z. z.".".
Nasledujúci článok sa primerane preznačí.
V tejto súvislosti sa priamo upraví aj návrh, návrh zákona.
6. V čl. II sa slová „1. júla" nahrádzajú slovami „1. augusta".
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa upraví nadpis prechodného ustanovenia v čl. I.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.
|
72.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, treba vnímať tento tretí zákon ako istú súčasť celého komplexu tých troch zákonov, a preto ja sa vo svojom úvodnom vystúpení k tým všeobecným otázkam, ktoré boli v podstate pomenované v úvodných slovách v tom, k predchádzajúcim zákonom, vyhnem a budem sa venovať len veľmi konkrétnemu riešeniu, ktoré navrhujeme v tomto zákone.
Vzhľadom na to, že všetky tie predchádzajúce okolnosti nedovolili tu v parlamente otvoriť otázku mimoriadnej schôdze a venovať sa tejto problematike, sme zvolili tento spôsob a mimo tej cenovej politiky a postavenie Štátnej obchodnej inšpekcie v tomto probléme je veľmi dôležité opatrenie, ktoré navrhujeme tu v novele zákona o sociálnom poistení. Jedná sa o dočasné opatrenie vo forme odpustenia časti odvodov vo fondoch sociálneho poistenia, a to ich väčšej časti, ktorú tvoria tzv. odvody zamestnávateľa za zamestnanca, a to v období od 1. júla 2023 do konca tohto kalendárneho roka, to znamená do 31. decembra tohto roku. Konkrétne ide o sadzbu poistného na nemocenské vo výške 1,4 % vymeriavacieho základu, sadzbu poistného na starobné poistenie vo výške 14 % vymeriavacieho základu, ďalej sadzbu poistného na invalidné poistenie vo výške 3 % vymeriavacieho základu a sadzbu poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8. Ďalej garančné poistenie 0,25, no a poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu a poistenie do rezervného fondu solidarity zamestnávateľa vo výške 4,75. Spolu to predstavuje 25,2 %, ktoré odvádza zamestnávateľ.
Návrh je však, aby sme riešili tento problém len do výšky minimálnej mzdy, ktorá predstavuje pre tento kalendárny rok 700 eur. Má sa to dotýkať problematiky potravinárskeho priemyslu presne vymedzeného, pomenovaného. Vyčlenili sme z toho napríklad otázky nápojov, čo sa týka pivo, víno, lieh, pretože to zďaleka by neplnilo tú úlohu a cieľ, ktorý máme. Mali by tu, mali by byť v tomto prípade riešené hlavne potraviny tej dennej spotreby, to znamená základné veci, ktoré sa týkajú pekárenských, mliekarenských výrobkov, prípadne mäsa, jednotlivých druhov. Toľko úvodom. Chcem pekne poďakovať za podporu v prvom čítaní.
Pán podpredseda, vzhľadom na to, že chcem predložiť veľmi dôležitý pozmeňovací návrh, ktorý reaguje aj na rozpravu z toho prvého čítania a na viaceré zmeny, ktoré v kontexte tých ďalších rokovaní, ktoré sa uskutočnili, sa udiali, si chcem požiadať, aby som v rámci rozpravy ako prvý mohol vystúpiť.
Ďakujem.
|
30.
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, ja sa trošku pridám k svojim predchádzajúcim kolegom, pretože osem rokov ako minister práce som mal eminentný záujem, aby dobre fungovala Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky, pretože si uvedomujem, že dobrý sociálny dialóg je garancia, záruka sociálneho zmieru. A ja, čo sa týka toho stanoviska, ktoré ste čítali, ja sa pod neho podpíšem, ja ho beriem. Áno, je tu veľmi veliký problém, že prečo teraz, keď skončilo všetko, prestane rokovanie parlamentu, vyšli teraz s takýmto. Pretože tie problémy tu pretrvávali skoro štyri roky v tom sociálnom dialógu.
No ale je paradoxom veci to, a to tu už bolo povedané, tu treba rátať všetky tie tri zákony, aj ten, čo ja budem predkladať, v istej súčinnosti, lebo oni smerujú za jedným cieľom. No ale k tomu boli tri okrúhle stoly. To znamená, ani hospodárska rada tak často nesedáva k zákonom, ako sme sedeli my. Viete, čo je paradoxom? Paradoxom je možno to, že za tým okrúhlym stolom nesedeli odborári. Ale oni nesedeli preto, že hlavný cieľ, ktorý sme si dali, bol o tom, že nesmú byť dotknuté ich práva aj následné, čo sa týka dôchodkových v tom riešení, ktoré my predložíme, a to sme v plnej miere zabezpečili. Naopak zamestnávatelia vítajú. Veď my znižujeme celkovú cenu práce. Tým vytvárame pre nich lepšie podmienky na tom trhu aj konkurencie so zahraničnými potravinármi, pretože sú do istej miery, i keď na isté časové obdobie, jednoducho zvýhodnení. To znamená, v žiadnom prípade.
A už keď som pri tom, na túto schôdzu sú predložené tri alebo štyri zákony, ktoré novelizujú Zákonník práce, bibliu, ktorá hovorí o právach a povinnostiach zamestnanca a zamestnávateľa. Ani jeden z nich nebol na hospodárskej rade. To by som skôr pokladal za jeden veľmi veľký problém.
Ďakujem.
|
60.
Ďakujem pekne, relatívne stručne alebo budem trošku reagovať aj na pána Karahutu.
V plnej miere súhlasím s tým, že tie pripomienky, ktoré prišli, majú skôr vecný, pragmatický charakter. Áno, o nich sme pripravení hovoriť. Je tam ten najväčší problém, a to je otázka tej štátnej pomoci. Doterajšie právne stanoviská, ktoré máme k dispozícii, hovoria o tom, že nie. Ale sme pripravení na tú tému hovoriť, uvedomujem si, že to bol jeden, jeden veľmi veľký problém.
Čo sa týka ministerstva financií, ja už som zaujal stanovisko, že niektorým veciam nerozumiem, a preto je treba sedieť a hovoriť.
Pán predseda výboru, to, čo sa týka tej otázky, polemiky o tom, že kto by z tých zamestnancov mal, mal tam byť poňatý, myslím v tom potravinárskom priemysle, eventuálne kto nie, no ak nám ide o hlavný cieľ urobiť všetko pre to, aby tá cena toho produktu od toho potravinára k obchodníkovi bola čo najnižšia, my musíme sanovať aj ten pomocný personál. Aj toho údržbára, on je tvorca tej celkovej ceny toho výrobku, tomu sa asi vyhnúť nedá. To je niečo podobné, ako keby zdravotné poisťovne odmietli preplatiť za výkon aj, ja neviem, upratovačku, ktorá upratuje v, ja neviem, v sále, kde sa tá operácia prevádza. To, to asi v tomto prípade sa takto špecifikovať až nedá. My sa môžeme baviť o tom, že či tam ešte niekto patrí, alebo nepatrí; ja som naznačil, že sme výrobu nápojov z toho v podstate, myslím teraz pivo, víno, lieh, vyhodili, čokolády sa vyhodili, výroba škrobu, výroba tých krmív pre, pre tie domáce zvieratá, možnože, možnože prídeme na to, že niečo treba doplniť a že niečo ešte tiež z toho treba uvoľniť, pretože z toho základného cieľa, ktorý máme, sa to nejak bezprostredne, bezprostredne netýka. Ale k tomu je tu ten priestor pred tým druhým čítaním, ja som osobne presvedčený, že bude nevyhnutné urobiť ešte aj to odborné stretnutie, kde bude aj komora, aj, aj tí potravinári, aj tí obchodníci, aby sme ten konečný cieľ naplnili.
No a čo sa týka otázky, postavili ste tú garanciu. Tú treba vnímať nielen v kontexte tohto zákona, tejto novely, ale tá garancia je, je, je vyjadrená v podstate novelou tých troch zákonov. Ony sú bezprostredne súvisiace, pretože tam je veľmi veľká úloha ŠOI-ky, ktorá súvisí s tým, aby sa ten, ten cieľ ako taký dosiahol, to sme nemohli riešiť v tomto, v tomto zákone. Samozrejme, vždy tam isté riziká sú, áno, aj skúsenosti z dépeháčky nie sú práve najideálnejšie. Ale práve preto nejdeme cestou dépeháčky, ale ideme cestou celkovej ceny práce. Myslím si, že v tomto prípade by to malo byť ďaleko, ďaleko viacej účinnejšie.
Samozrejme, že sme pripravení hovoriť aj s ministerstvom práce, tie základné, tá formulácia, ktorá je tu, ako zabezpečiť, aby zamestnanci neprišli o žiadne benefity, ktoré sa týkajú následne dôchodkov a vecí, ktoré sa vyrátavajú z tých sociálnych odvodov, myslím materská, péenka, je tu, je tu zabezpečená. Formuláciu nám odporučilo ministerstvo práce, lebo už raz bola uplatnená, myslím, že niekde v rámci covidu, že prebral nejaké veci ten štát, to znamená, to je v poriadku.
A čo sa týka ostatných výhrad od nich, áno, hovorilo sa aj, aj s vecnou sekciou dôchodkovou, aj s legislatívou. Sme pripravení a v konečnej miere, veď sú to ľudia, ktorí tam boli aj za mňa, sú aj teraz a aj veľmi dobre ich aj osobne poznám a samozrejmá vec, že som pripravený s nimi ďalej na túto tému hovoriť.
Ďakujem.
|
44.
Ďakujem pekne za slovo.
Obsahom tohto návrhu je dočasné zníženie ceny práce pre slovenských potravinárov; ide o súčasť prerokovaných návrhov za účelom zníženia koncových cien základných potravín v maloobchode na Slovensku. Jedná sa o odpustenie časti odvodov do fondu sociálneho poistenia, a to ich väčšej časti, ktorú tvoria tzv. odvody zamestnávateľa za zamestnanca, a to v období od 1. júla tohto roku do 31. decembra tohto roku.
Môže niekto postaviť otázku: A čo potom? No, bude úlohou novej vlády, ktorá predpokladám, že v tom čase bude, aby zhodnotila účinnosť týchto opatrení, aby zhodnotila aktuálny stav a zareagovala tým, že splnil úlohu tento, splnilo úlohu toto opatrenie, alebo možno ju bude treba predĺžiť ešte na nejaké to ďalšie obdobie aj budúceho, budúceho roku.
To znamená, že konkrétne ide o sadzbu poistného na nemocenské poistenie vo výške 1,4 % z vymeriavacieho základu, ďalej sadzbu poistného na starobné poistenie vo výške 14 % z vymeriavacieho základu, sadzbu poistného na invalidné poistenie vo výške 3 % z vymeriavacieho základu, sadzbu poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu, sadzbu poistného na garančné poistenie vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu. Ďalej sadzbu poistného na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % z vymeriavacieho základu a sadzbu poistného do rezervného fondu solidarity zamestnávateľa vo výške 4,75 % z vymeriavacieho základu. Celkove sa tak v danom období znížia náklady tejto časti zamestnávateľov o 25,2 % u každého dotknutého zamestnanca, maximálne však do výšky aktuálnej minimálnej mzdy, čo vieme, že pre rok 2023 predstavuje alebo znamená čiastku 700 eur.
Čo je dôležité v tomto prípade uviesť, že poistné bude štát, resp. Sociálna poisťovňa považovať pri uplatňovaní budúcich nárokov z poistného systému zo strany poistenca za zaplatené. To znamená, že zamestnanci tým nebudú krátení, nad úrovňou minimálnej mzdy bude mzda podliehať štandardným sadzbám sociálneho poistenia v zmysle platnej legislatívy. Tá priemerná mzda v tom potravinárskom priemysle sa pohybuje niekde na úrovni 1 200 eur. To znamená, ešte raz, my riešime len tú čiastku do tých, do tých 700 eur.
Čo sa týka kvantifikácie dopadov uvedeného návrhu, podľa štatistických údajov a údajov, tak jak som povedal, zo Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory sa jedná o 27-tisíc zamestnancov, pri tom šesťmesačnom trvaní opatrení to znamená náklady na zdroje takmer 29 mil. eur.
Čo sa týka tých odvetví, sú to dve odvetvia, výroba potravín a výroba nápojov. Z tej výroby, výroby nápojov boli v tomto prípade vyčlenené a nerealizujeme, poviem to jednoducho, pivo, víno a lieh, pretože si myslíme, že to nie sú životne potrebné tovary pre tých ľudí, ktorých chceme riešiť. Vypadlo stade odvetvie čokoládového priemyslu, výroba škrobu a výroba tých komponentov krmiva pre tie domáce, domáce zvieratá.
Zároveň chcem povedať jednu vec, pretože reálne vznikli aj otázky, či by nebolo potrebné kompenzovať aj niektorých prvovýrobcov, ktorí majú priamy vplyv na tú koncovú cenu potravín, ktoré sú možno potrebné ku každodennému životu, že tu sme otvorení ďalšej, ďalšej debate pred tým druhým čítaním, sme pripravení sa, samozrejmá vec, že so zainteresovanými na túto tému, na túto tému ešte baviť.
Takže 176,4 eura je tá úľava, ktorá by pre každého zamestnávateľa, či už to je výroba, ja neviem, pekárenských výrobkov a mlieko, ktoré sú také najpodstatnejšie, mala predstavovať pre každého, pre každého zamestnávateľa na každého zamestnanca, čo si myslíme, že je slušný, slušná cena, slušný prostriedok pre to, aby vedeli ten náš konečný cieľ, ktoré celé tie tri zákony predstavujú, vedeli, vedeli garantovať. Toľko, na konkrétnejšie uvedenie som pripravený, ak budú postavené otázky, reagovať veľmi konkrétne.
Snáď ešte jednu vec, ministerstvo financií dalo nejakú pripomienku k tomu návrhu na dopadoch, ktorej celkom nerozumiem, možno sa bude k nej treba venovať pred tým druhým čítaním, lebo vyrátali dopady cez 50 mil. a hovoria od 32-tisíc zamestnancov. Keď som to rátal, čo to znamená tých 59 mil., to je priemerná mzda. My neriešime priemernú mzdu v tom sektore, ale riešime mzdu do výšky minimálnej mzdy, to znamená do 700, buď to tam niekto nepochopil, ale opakujem ešte raz, že sme pripravení s nimi na túto tému hovoriť.
Ďakujem.
|
40.
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, treba povedať jednu dôležitú vec, že túto novelu štyristošesťdesiatjednotky zákona o sociálnom poistení, ktorú predkladám, je treba vnímať v kontexte tých ďalších dvoch zákonov, ktoré súvisia s prijatím tých opatrení smerom k vysokej inflácii hlavne potravinárskych výrobkov, pretože celkom iste sama osebe táto novela by ten efekt, ktorý očakávame, z toho asi nedosiahla. Ja, pán podpredseda, by som chcel vystúpiť prvý v rozprave, pretože mám záujem, ak sú nejaké otázky, pripomienky smerom k tomu návrhu, aby na mňa mohli reagovať priamo poslanci, a preto v úvode sa chcem venovať len tým úplne najzákladnejším veciam veľmi stručne.
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Evidujem vašu prihlášku.
Richter, Ján, poslanec NR SR
Čo sa týka samotného návrhu, no ak máme za cieľ urobiť všetko pre to, aby ceny tovarov od výrobcov potravinárskych pre obchodníkov boli nižšie, no tak musíme niečo urobiť pre to, aby sme pomohli zamestnávateľom túto nižšiu cenu dosiahnuť. To znamená, zámer tohto, tohto návrhu zákona je znížiť celkovú cenu práce u potravinárskych výrobcov, k tomu smeruje táto novela. Je to v podstate 25,2 %, ktoré zamestnávateľ za zamestnanca odvádza, a tento návrh zákona predpokladá, že na dobu šiestich mesiacov, to znamená druhý polrok tohto kalendárneho roku, by do výšky minimálnej mzdy, čo dnes predstavuje 700 eur, prevzal túto povinnosť štát. Pre informáciu, to predstavuje pri tých 700 eurách presne 176,40, ktoré by zamestnávateľ za zamestnanca neplatil. Tým by vlastne mohol zabezpečiť nižšiu cenu, ktorú ponúkne obchodníkovi, čo by sa malo prejaviť následne v tej celkovej cene daného potravinárskeho tovaru. Toto je hlavný cieľ.
Vybrali sme okruh, samozrejme, hlavne so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, potravinárskych výrobcov, ktorých sa táto problematika dotýka a u tých by sa mala táto, táto zmena presadiť. Je to nejakých 29-tisíc zamestnancov v rámci výroby potravín, ale k tomu by som potom bližšie a konkrétnejšie hovoril, hovoril v rozprave.
Ďakujem pekne.
|
87.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Erika Tomáša, Richarda Rašiho a Matúša Šutaj Eštoka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1481).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2107 z 21. marca tohto roku pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona pod tlačou 1481 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňovacie návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch prvého aj druhého v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňovacích návrhov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 275 z 2. mája tohto roku. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovaní vo výboroch a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
|
40.
Ďakujem pekne za slovo. No, pán kolega, viete čo, mal som taký pocit, že sa chováte ako, ako decko, keď sa hrá na piesočku a zoberú mu vedierko. Jediný múdry a osvietený, čo všetko vie, odborník na všetko. Viete, minister nemá byť ten najväčší odborník na ministerstve, minister má byť taký, aby bol schopný manažovať procesy a aby sa vedel obklopiť ľuďmi, ktorí jednotlivé odvetvia dokážu manažovať a ovládať. Vtedy je dobrý minister.
No a to, čo sa týka toho zastropovania. V ’12. roku, keď som nastupoval na ministerstvo, bol schodok Sociálnej poisťovne 1,4 mld., keď som odchádzal aj s Ľubom Vážnym, sme odovzdávali Sociálnu poisťovňu s vyrovnaným rozpočtom. To je výsledok našej roboty, to je výsledok ovládania kapitálového trhu a všetkých tých nezmyslov, ktoré ste tu predtým pospomínal. Viete, od toht... podľa tohto treba hodnotiť. A ako sa to dosiahlo? No viac ľudí robili. No ja som tu už viackrát hovoril aj na tému, ktorú sme otvorili, keď sme mali v... predsedajú... keď sme boli predsedajúcou krajinou Európskej únie. Veď vtedy sa začali jasne rozvíjať veci, ktoré sa týkajú nejakými poplatkami do dôchodkového systému za IV. priemyselnú revolúciu. To znamená, za roboty. To počká? Nemci to už majú rozvinuté. To znamená, aj toto je jedna, jedna z tých oných... pre to... možností a budúcností, ktoré sú v tomto prípade pred na... pred nami, pretože tých ľudí v tom odvetví priemyslu bude čím ďalej tým robiť menej. Budú ich nahrádzať stroje. A za tie bude treba platiť.
Ďakujem.
|
24.
Ďakujem pekne. Chcem poďakovať za tie pripomienky, a nech mi kolegovia z opozície odpustia, ale budem sa venovať dvom koaličným poslancom.
Pán poslanec Cmorej... (Reakcia z pléna.) Pardon, necítim to (reakcia predsedajúceho), ale teoreticky... (Povedané so smiechom.) Som rád, že sa k nám hlásite. Ja vám to možno pripomeniem pri najbližšom hlasovaní. (Smiech v sále.)
Ale ak dovolíte, viete, v čom je problém náš, čo sa týka dôchodkového stropu? Dôchodkový strop ako taký nemôže byť otázka len samotných ľudí a dôchodcov, preto je potrebné ďaleko viacej, aby urobil štát, a to je otázka dožitia v zdraví. Ak sa vytvoria podmienky, ak budú dostávať inú zdravotnú starostlivosť, budú v inej kondícii, v inom zdravotnom stave, potom sa môžeme baviť inak. Ale taká skutočnosť tu nie je. My sme úplne naspodku niekde a reálne je to tak, že tí ľudia nie sú zdraví, nedokážu dlhšie robiť, no a preto je to potrebné zohľadniť aj v zákone. Pokiaľ sa nám podarí vytvoriť iné predpoklady, no tak celkom iste, iste sa bude dať o tom hovoriť.
Čo sa týka, dobre, chcel ste ma školiť ohľadom fungovania finančných trhov. Viete, v čom je podstata? Jediný Richter, sociálny demokrat, podržal II. pilier. Poliaci, Maďari, Česi ho v podstate zrušili. Toto vy, ideológovia z druhej strany liberálni, oceňte, že som sa neschýlil k tomu, ale povedal som jasne, kto zarába aspoň 1 000 eur a bude sporiť 30 rokov, je to preňho zaujímavé. Ja mám v druhej pi... v II. pilieri aj svoje vlastné deti. To znamená, toto som podržal. Ale je otázka, čo vytvorili preto, aby to bolo výhodnejšie a lepšie, aj samotné DSS-ky. Ja viem, že aké sú finančné trhy. V konečnej miere mám nejaké podielové listy momentálne aj ja a viem, ako zarábajú alebo skôr ako prerábajú. Ale toto je dôležité... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
14.
Zdravím vás. Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán minister, kolegyne, bohužiaľ, nie sú, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja zapojil trošku do rozpravy k návrhu tohto zákona, pretože sledoval som relatívne dlhé obdobie, hádam aj rok dozadu, keď začal ten proces, medzirezortné pripomienkové konania a proste celá tá šnúra, ktorá predchádzala k tomu, preto si myslím, že je dôležité a potrebné zaujať k tomu nejaká, nejaké stanovisko. Je síce pravda, že dnes sa už stratila veľká, a povedal by som, že aj významná časť, ktorá pôvodne v tomto návrhu zákona bola z iných, objektívnych dôvodov, ale ja by som teraz začal možno tak jako môj, môj predrečník k tým trom okruhom, ktoré, ktoré sú veľmi dôležité, a možno ako opozičný poslanec, tak jak som to veľmi nezvykol, skôr pochvalou k trom veciam, ktoré sa týkajú invalidných dôchodkov, ďalej sociálne zabezpečenie s tou judikatúrou Najvyššieho súdu v súvislosti s vojakmi, a s vojakmi a policajtmi a potom s tou oranžovou obálkou, resp. s tou lepšou informovanosťou, ktorá s tým bezprostredne súvisí. A v tej ďalšej časti sa možno vrátim, vrátim aj k tomu pôvodnému obsahu.
Čo sa týka tej úpravy miery zdravotného postihnutia, vplyvu na invalidný dôchodok, priznám sa, že som si dosť podrobne načítal aj tie veci okolo tej prílohy, ktorá je podstatná preto, aby, aby sa niečo pozitívne udialo v súvislosti s týmito dôchodcami, invalidnými dôchodcami, a treba povedať, že som tam našiel to, čo som aj očakával, sú tam aj tzv. tie nové choroby, ktoré, bohužiaľ, život prináša, a myslím si, že sa k viacerým diagnózam následne budú aj posudkoví lekárovi vracať, a som presvedčený, že pôjdu aj viaceré percentá tej invalidity hore, i keď, a to asi pán minister vie, z toho, čo mám informácie, v podstate niet jedného invalidného dôchodcu, ktorý na základe tohto nečaká zvýšenie bez ohľadu na to, že o akú diagnózu, o čo sa jedná, ale to bude treba už potom veľmi citlivo vedieť prebrať na jednotlivých pobočkách s nimi, keď sa prídu o týchto veciach, veciach informovať.
Každopádne však invalidné dôchodky je treba vnímať tak, že v podstate žiadne dôchodky u nás, ale aj invalidné dôchodky zvlášť nie sú nejako vysoké. Ja viem, že sú dosť, by som povedal, rôzne niekedy aj skreslené návrhy na invalidné dôchodky a možno hlavne na invalidov, ktorí sú invalidi od narodenia, ale toto asi nie je ani cieľ, ani predmet diskusie, ktorá tu je.
Ja ovplyv... ja pozitívne veľmi vnímam jednu vec a to je spôsob dopracovania sa k tomu, že sa na tom podieľala tá skupina zložená z posudkových lekárov a následne že sa veci komunikovali aj s jednotlivými odborníkmi ministerstva zdravotníctva podľa jednotlivých diagnóz. Dáva mi to ako taký objektívny pohľad na vec, že sa skutočne pomenovali tie veci, ktoré asi bolo potrebné pomenovať. Teraz je už len dôležité, aby na to boli finančné prostriedky, aby sa tieto veci vedeli náležite prejaviť aj, aj v samotných invalidných dôchodkoch, takže toto je treba oceniť a možno aj, aj poďakovať ľuďom aj na ministerstve, aj na jednom, aj na druhom, že sa s touto otázkou zaoberali a dospeli k nejakým riešeniam, ktoré sú premietnuté v tejto novele, ktorá je na stole.
K tej druhej problematike, to je to sociálne poistenie s judikatúrou Najvyššieho súdu, jedná sa o vojakov, policajtov a proste výsluhových dôchodkov. Priznám sa, ešte v čase, keď som bol na ministerstve, tento problém vznikol, vtedy sa začali hromadiť tie, tie žiadosti. Moji kolegovia úradníci z ministerstva mali úplne iný názor, trvali na tom, že 15 rokov musí byť odrobených. Najvyšší súd rozhodol inak. Rozhodol inak, a preto bolo potrebné prispôsobiť tomu adekvátne, adekvátne legislatívu a tá legislatíva musí zohľadniť to rozhodnutie Najvyššieho súdu. No a v podstate tu je treba povedať, že v tomto prípade nebude platiť, že 15 odrobených rokov. Dôvod? Sleduje sa nejaký legitímny záujem dodržania zásady rovnakého zaobchádzania, na základe toho sa navrhuje aj primeraná úprava spôsobu výpočtu starobných a predčasných dôchodkov. Rozumiem tomu, tí ľudia pracovali predtým niekde inde, ale pracovali, ale pracovali v inom sociálnom systéme, ako je ten všeobecný, nazvem ho civilný, ale napriek tomu možno aj po, po piatich, šiestich alebo, ja neviem, desiatich rokov budú mať nárok na istú časť dôchodku aj z toho civilného sociálneho systému, čo, si myslím, že je spravodlivé. Bolo by to trošku iné, keby predtým absolútne nič nerobili a žiadali si za nejakých pár rokov odrobených, to znamená, že by sa tých 15 rokov obišlo takýmto spôsobom, ale tu to má logiku a vlastne niet o čom debatovať, pretože rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ešte predtým aj, aj Ústavný súd k tomu dal istý výrok, je potrebné rešpektovať a podľa toho veci len prispôsobiť.
Čo sa týka tzv. oranžovej obálky, to znamená tej otázky lepšej informovanosti ľudí o ich budúcich, budúcich penziách, úloha veľmi, veľmi dôležitá. Oranžovú obálku tiež ešte za mojej existencie, tú prvú sme začali realizovať, len to je taký nekonečný proces, na tom je stále čo vylepšovať, aby tá informovať či už poistenca, alebo sporiteľa, alebo toho, čo má aj III. pilier, to znamená dobrovoľné dôchodkové poistenie, bolo, bolo, bolo čo najvýhodnejšie, aby mal absolútny prehľad a možno ten dôvod je teraz ešte o to viacej aktuálnejší, no pretože mimo toho výpočtu je sa asi treba zaoberať a mal by ten poistenec alebo sporiteľ vedieť aj niečo o veku odchodu do penzie, pretože my sme zrušili to zastropovanie.
Ja nemám problém povedať, že ak SMER – sociálna demokracia... slovenská sociálna demokracia bude mať nejaký podiel na moci, ale aj keď nebude, každopádne my v budúcom období budeme mať záujem opätovne otvoriť túto otázku a možno medzitým tá revolúcia z Francúzska, ktorá súvisí so zvýšením odchodu do dôchodku aj tam, príde aj sem a ten život možno sám prinesie potrebu riešiť tento problém ďaleko hlbšie, pretože som osobne presvedčený, že podmienky na Slovensku a hlavne zdravotný stav, to znamená dožitie v zdraví, je jednoznačnou odpoveďou na to, že u nás nie je možné pracovať, ja neviem dokedy, a to bez ohľadu na to, že človek ešte žije, ale nie je schopný tú prácu vykonávať. To znamená, že pokiaľ je niekto ležiaci, ale ešte žije, no tak asi nemôžme od neho žiadať, aby stále pracoval, pretože to dožitie v zdraví je na Slovensku jedno z najhorších v celej Európskej únii, to sa musí niekde inde prejaviť.
Ale v tejto chvíli je dôležité, aby tá informovanosť pokračovala, aby bola čo najkonkrétnejšia, a možno zaoberať sa teraz touto situáciou, lebo medzitým dostali viacerí sporitelia oznámenie od DSS-iek, koľko si nasporili, a všetci sme pochopili, že to nie je len o konzervatívnych a radikálnych fondoch. Aj jedni prerobili, aj druhé prerobili. To je o niečom inom, možnože tie úpravy, ktoré sa urobili v tom II. pilieri, by som povedal, že platia do štandardných časov, a nie do takýchto neštandardných, ako žijeme teraz. To je môj osobný názor, lebo obávam sa, že to sklamanie bude ďalej pokračovať, a zhodou okolností aj mňa oslovili viacerí kolegovia, poďme to znova otvárať. No v tejto chvíli asi prejde nejaká aplikačná prax, ale možno po roku bude treba sa k tomu vrátiť, že či to bolo správne rozhodnutie, alebo jediné správne, či k tomu nie je potrebné prijať aj nejaké, nejaké ďalšie opatrenia.
No a sú tu ešte dva články, ku ktorým sa je potrebné asi vrátiť. To je rímska dvojka a rímska trojka. Rímska dvojka je o starobnom dôchodkovom sporení a rímska trojka o doplnkovom sporení. Keď sa posúva isté predĺženie tohoto účelu, predĺženia obdobia na zasielanie tých každoročných výpisov, pokiaľ si dobre pamätám, z januára na marec, možnože... neviem, mne sa to nezdá v tejto chvíli byť ako nejako zdôvodnené. Možno, pán minister, keby ste zaujal potom nejaké stanovisko a možno bližšie nám vysvetlil, v čom je ten dôvod, aby sme, aby sme pochopili, prečo to posunutie, posunutie na ten marec.
No a teraz, ak dovolíte, v tej ďalšej by som rád prešiel k tomu, čo v tomto návrhu, ktorý máme na stole, zákona alebo legislatívneho návrhu nie je. Nie, nežartujem. No, presnejšie chcem sa, chcem, aby sme si pripomenuli aj tie časti zákona, ktoré pôvodne boli jeho súčasťou, prešli medzirezortným pripomienkovým konaním, ale vzhľadom na to, že tu prišli nejaké pozmeňovacie návrhy poslanecké, sa viaceré veci, ktoré tam boli boli pôvodne naznačené, jednoducho zmenili, a to hlavne toho zásluhou toho opozičného zákona, ktorý predložila strana HLAS - sociálna demokracia s našou podporou, SMERU - slovenskej sociálnej demokracie, ktorý, ktorý bol, bol následne schválený a týkal sa valorizácií. Ja som veľmi rád, že som mohol byť podpísaný aj pod pozmeňovákom, ktorý sa týka rozmrazenia tých minimálnych dôchodkov.
Čo sa týka zmeny valorizácie, no do toho sa v značnej miere aj interesovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čomu som ja rád, a rád sa k tomu aj vyjadrím, i keď v tomto prípade je to skôr pozícia Erika Tomáša, ktorý možno bude k tomu hovoriť, pretože sa to dotýkalo bezprostredne ich návrhu novely zákona. Skôr než prejdem k jednotlivým, by som povedal, bodom, ktoré sa týkajú aj, aj, aj tej pozície rady, ja vítam, že sa zainteresovali, že, že dali aj nejaké svoje pohľady na vec, i keď v tomto prípade vzhľadom na prípravu celého toho zákona, možno rok pospiatku to nebolo nejaké rýchle šitie. Tam boli aj nejaké analýzy, aj ďalšie veci, ktoré vo vládnom zákone jednoducho aj musia byť, aj vyjadrenia ostatných rezortov. To znamená, to tu nejako, to tu nejako v tomto prípade nechýbalo.
Skôr mi vadí jedna vec. Čo tá rada robila, čo tí páni, prečo nekričali a nemlátili po stole, keď sa miliardy míňali zbytočne, neefektívne podľa toho, ako sa tu niekto vyspal a ráno niektoré veci predložil?! Možnože toto by som videl ako problém. Možno keby boli vtedy vyvolali takúto polemiku a zainteresovali do toho aj médiá, mohli sme sa niekde ako dostať do menšej zadlženosti a možno niektoré neefektívne vynaložené peniaze by sa boli bývali, bývali ušetrili na lepší účel, ktorý každopádne tu je, pretože aj toto, čo dnes riešime, je, a to si dovolím povedať, sociálna skupina, ktorá zďaleka nebola poriešená tak, ako očakávala, myslím tých seniorov, a to bez ohľadu na to, o aký druh dôchodku ide, pretože oni boli jedni z tých, ktorí boli najviac postihnutí, snáď mimo tých jednočlenných rodín, kde je matka sama s dieťaťom, kde si celkom prirodzene asi, asi tiež pán minister bude musieť ešte nejaké opatrenia zásadné urobiť, pretože takáto rodina je na tom relatívne veľmi, veľmi zle.
Teraz, ak dovolíte, nebudem rozoberať tu makroekonomické prognózy, z ktorých vychádzali oni. Oni sú jasné, i keď dnes je tá situácia vývoja makroekonomiky v takom pohybe, že to, čo platilo včera, nemusí platiť zajtra. Niektoré veci sa už trošku dajú možno predvídať z hľadiska budúcej inflácie, chvalabohu, mala by ísť pozitívnym smerom. To znamená nie hore, ale už dole. Ale opakujem, tie makroekonomické čísla sú veľmi, veľmi zložité, nehovoriac o tom, čo sme si mali možnosť vypočuť aj priebehu tohto týždňa, veď Slovensko celú jednu miliardu stráca na vývoze. Máme veľmi pasívne, pasívne saldo, čo sa týka zahraničného obchodu, a pokiaľ toto neporiešime, no tak tá miliarda sa nám niekde inde negatívne prejaví, pretože to nemôže byť tak, že budeme, budeme len dovážať, dovážať a dovážať a vývoz náš bude stagnovať. To znamená, toto je jedno z makroekonomických čísiel a ukazovateľov, ktoré asi je potrebné tiež významne riešiť.
Ale k tomuto. Tu by som chcel povedať jednu vec, že asi Rada rozpočtovej zodpovednosti zabudla, že súčasťou tej pôvodnej ministerskej novely zákona, o ktorej budeme ešte diskutovať, boli podobné návrhy z hľadiska tej základnej filozofie, ako, ako je predložená teraz. To znamená, opakujem ešte raz, žiadne horúcie... šitie horúcou ihlou, boli tam prepočty, bol tam štandardný klasický pripomienkovací, pripomienkovací proces. Politicky ladené konštatovanie, na rozdiel od návrhu ministerstva práce, parlamentom schválený návrh opozície, resp. HLAS-u s našou podporou obsahoval aj druhú a to je podstatnejšiu zmenu a poviem ju jedným číslom a to je 5 %. To je 5 %, ktorá je a bude veľmi dôležitá, ale teraz. Áno, o rok už možno tých 5 % nebude vôbec zaujímavých, pretože vývoj tej, štatistický vývoj tej inflácie bude niekde inde. No je tu istý kľúčový fakt, že odklad od tejto navrhovanej mimoriadnej valorizácie, ktorú spôsobil pán poslanec Cmorej s podporou celej vládnej koalície, no, dúfam, že sa aspoň nejaké svedomie, pán poslanec, u vás ozvalo po tomto všetkom, pretože, pretože toto vám seniori nikdy neodpustia. A nechápem prečo, z akých dôvodov, mal som možnosť počuť nejaké vaše vyjadrenia po tom výbore, ktorý nebol uznášaniaschopný, že pôjdete opätovne s nejakým pozmeňovákom, ale že to bude na úkor rodičáku, resp. tej časti, tej časti dôchodkov. V tejto chvíli je treba hľadať maximálne operatívne riešenie, aby od prvého júla tohto roku bola tá valorizácia spustená. Vychádza to na nejakých 8 % zatiaľ, pokiaľ viem. To znamená, tak to treba operatívne riešiť a vrátiť sa k tomu, pretože to rozhodnutie nebolo dobré odložiť na... až na rok ’24, 1. január ’24.
No ale zas treba povedať jednu vec, že ministerstvo v tom svojom návrhu postupovalo a navrhovalo takýto istý termín účinnosti, od 1. januára. To znamená, to, to bola tiež jedna z veľkých chýb, pán minister, že ste v maximálnej miere nezohľadňoval to, čo sa tu deje, a to znamená, to je nárast výšky cien, energií, tovarov a ďalších, jednoducho dôchodcovskej inflácie, ktorá mala byť zohľadnená. Ona nebola zohľadnená. (Krátka pauza.)
Tu si dovolím v tomto prípade aj pre viacerých nezávislých odborníkov, aj Radu rozpočtovej zodpovednosti pripomenúť, že ten opozičný schválený návrh mimoriadnej tej kompenzácie valorizácie nebol ani náhodou prvý. Vráťme sa rok a pol dozadu, bol to aj... bol to aj HLAS a bol to aj SMER, ktorí samostatne sem dávali poslanecké návrhy, aby sme sa vrátili k valorizácii, aby sme v maximálnej miere zohľadnili to, čo sa deje. Keby sa v tom čase bol prijal takýto zákon, som presvedčený, že by sa bolo ďaleko lepšie tým seniorom žilo aj v súvislosti s poberaním tých dôchodkov, lebo bol by včas zohľadnil tú dôchodcovskú infláciu, jednoducho všetky cenové dopady či už služieb, alebo, alebo tovarov, ktoré s tým jednoducho súvisia. No a nehovoriac o tom, že tu bola na stole aj petícia Jednoty dôchodcov Slovenska, viacej ako 100-tisíc podpisov seniorov, ktorí to sami žiadali. My sme ani v tomto prípade im nevyhoveli. A čo je najhoršie, dva a pol mesiaca to tu stálo v Národnej rade, pokiaľ to predseda parlamentu zaradil na rokovanie, na rokovanie pléna.
To je výsmech tým dôchodcom, ktorí v podstate nechceli nič iné, aj si to krásne zdôvodnili, čo málokedy býva, že odkaľ tie prostriedky zobrať. No to, čo sme my dôchodcovia zaplatili viacej na cenách v súvislosti s infláciou, nám vráťte, nám vráťte do polohy nejakej tej mimoriadnej inflácie, a aby sme si tieto prostriedky mohli rozdeliť, čo by bolo bývalo asi riešilo tie životné problémy, ktoré v tomto prípade prežívali tí dôchodcovia ako takí.
No spočítané, podčiarknuté, pôvodný návrh tejto novely z dielne Ministerstva práce obsahoval zmenu referenčného obdobia na objektívnejších deväť mesiacov, to treba oceniť, nehovoril však nič o mimoriadnej valorizácii, ktorá bola tak potrebnou pomocou pre seniorov v tom minulom, minulom období. No a to pokladám a v podstate som sa to snažil aj zvýrazniť za najväčší problém.
Ďalšia vec, ku ktorej sa je potrebné asi v tomto prípade, prípade vrátiť, je skutočnosť, ktorá sa týkala rozmrazenia výšky tých minimálnych dôchodkov, pretože pôvodný návrh toho zákonu ministerstva obsahoval túto časť, veľmi vážnu, ale znova, od 1. januára ’24. Tu možno vznikli aj isté, isté nezrovnalosti. Ja sa chcem ospravedlniť v tomto prípade v súvislosti s tou účinnosťou a s pozmeňovacím návrhom pána poslanca Cmoreja, ale dôležité je to, že sa jednoducho nerátalo s tým, že títo ľudia tri roky nemali o päták zvýšené tie, tie, tie minimálne dôchodky, a žili, žili z toho, čo predtým dostávali, a to napriek tomu, že tie tri roky kríza, inflácia úplne inde, ceny, jedno s druhým. To, toto malo byť jednoducho v tomto prípade zohľadnené. Možno sa niekde inde v niečom našli, že mohol takýto dôchodca dostať niečo za to, že sa išiel niekam zaočkovať alebo čo, ale v samotnom dôchodku sa to nikde jednoducho neprejavilo a to si myslím, že je, je veľmi veľká chyba. Toto by sa nemalo stávať a toto aj napriek tomu, že to nie je dnes na stole a nie je to priamo v novele tohto zákona, je zas na druhej strane, keď som bol v prvých troch témach veľmi pozitívny smerom k ministerstvu a obsahu toho návrhu zákona, treba, treba jednoducho skritizovať, pretože toto malo byť riešenie.
Na druhej strane možno treba poďakovať aj, aj teraz plénu a bez ohľadu na to, či koalícia, opozícia, za to, že sa ten návrh schválil, a dnes je to už, dnes je to už trošku v inej podobe a tí ľudia budú jednoducho za chvíľu v tejto oblasti, oblasti riešení. Možnože je treba oceniť aj to, že ministerstvo predtým sa vrátilo aj k otázke životného minima, čo bolo nevyhnutné, pretože odraz alebo výpočet toho minimálneho dôchodku je priamo naviazaný na životné minimum. Spravil sa z toho akýsi automat. Možno len sme nezvážili jednu vec, pán minister, lebo tam sú nejaké dva ukazovatele alebo paralelný... parametre. Jeden je rast životných nákladov a druhý je rast čistých príjmov. Jeden je výhodnejší, jeden je nevýhodnejší. A my sme naďalej nechali v platnosti ten nevýhodnejší. Možno v tomto prípade sme mali zvažovať a, a, a...
No v tejto chvíli... je samozrejmá vec, že tá zmena je taká, že zajtra to môže byť inak, že ten nevýhodnejší bude výhodnejší, ale vychádzam z tohto obdobia, ktoré tu je, a zatiaľ to ostalo tak, že ten výsledok je, je o čistých... o rastu čistých príjmov členov domácností, a ten parameter môže byť vyšší, ale v budúcnosti. No ale ten parameter je momentálne výhodnejší, ten, to, čo som hovoril ako ten prvý. My sme ponechali ten nevýhodnejší. No dnes je to tak ešte ako.
No len úplne na záver však ako platí to, čo som predtým povedal, že tie zmeny, ktoré sú v tomto návrhu zákona, sú, sú potrebné, sú pozitívne, a preto nielen za seba, ale aj za celý poslanecký klub strany SMER - slovenská sociálna demokracia chcem povedať, že my v prvom čítaní ten návrh podporíme, ale ostáva v platnosti a to je to gro, čo som tu chcel povedať, že ministerstvo práce nechalo tú významnú sociálnu skupinu, ktorou sú seniori, napospas osudu a neriešilo tie jednotlivé kategórie včas, a treba povedať, v niektorých prípadoch vôbec, nie doteraz. A tí ľudia žijú vo veľmi zložitých situáciách, čomu, o čom svedčia aj štatistiky, a darmo sa tu budeme v tomto prípade možno hádať alebo polemizovať, že či má lepšiu štatistiku minister, alebo, alebo Jednota dôchodcov, alebo kto. Sami vidíme, kde žijeme a chodíme, že tie dopady na tých dôchodcov boli, boli veľmi veľké.
Ďakujem pekne.
|
6.
Jedna prosba, by som možno nadviazal na predkladateľa, hrozí tu jedno veľké riziko. Ak ministerstvo práce nezareaguje na tú požiadavku o navýšení, môže sa stať skutočnosť, že v porovnaní s minulými rokmi bude len 50 % dôchodcov "odmenených" tým, že budú môcť nastúpiť na tú kúpeľnú liečbu, proste na predmet, ktorý tento zákon dovoľuje. Je nevyhnutné, aby na to reflektovalo ministerstvo, jednoducho aby túto skutočnosť zvážilo, pretože vždy tie uplynulé roky tam bol jeden objem. Jeden objem, z ktorého sa delilo pre odborárov, jednotlivé odborové zväzy a pre jednotu dôchodcov. To znamená, že akonáhle sa niekomu pridá, niekomu inému sa uberie.
A ja som osobne presvedčený, že aj jedna kategória, aj druhá kategória vzhľadom na vývoj cien, infláciu a všetko možné, čo tu je, si zaslúži tie prostriedky, a preto je nevyhnutné, ešte raz, aby sme v tomto prípade, v prípade apelovali na ministerstvo práce, aby riešilo aj celkový objem tých prostriedkov, aby sa naplnila tá reálna požiadavka Jednoty dôchodcov Slovenska o nielen navýšenie, ale aj zachovanie, ak nie ešte prehĺbenie celkového počtu ľudí, ktorí zo strany dôchodcov zabsolvujú to liečenie, tie kúpele.
Ďakujem.
|
4.
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1481. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady pod č. 1550 z 27. februára tohto roku navrhujem, aby zákon prerokoval ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci s tým, že výbory by mali návrh zákonu prerokovať do 26. apríla a gestorský výbor pre sociálne veci do 28. apríla tohto roku.
Pán podpredseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
72.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1367. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1436 zo 17. januára t. r. navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. (Krátka pauza.)
|
28.
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Milé kolegyne, kolegovia, predsa len pokladám toto za tak dôležitú tému, že to neskončí len s tým, že ohlásim, kedy budeme o tom hlasovať. Ale pár poznámok, pár myšlienok k tejto téme, pretože je vyslovene veľmi, veľmi aktuálna.
Často sa k tejto problematike vyjadruje samotný minister, kde dáva nejaké prísľuby, kedy bude, čo bude. Pani prezidentka zvoláva stretnutia, lebo už sa asi nemôže na to celkom pozerať, že sa sľubuje, ale nič nedeje. No, a preto je asi si treba povedať, že kde sa celkom nachádzame.
Možno nadviažem aj na môjho predrečníka, predkladateľa návrhu a sme v situácii, dobre, často sa tu spomína Valentín. Prosím vás, ak chceme urobiť radosť, a doslova a do písmena, vyznať lásku sociálnej skupine, ktorá sa nazývajú dôchodcovia, no tak toto podporme. Riešime valorizáciu a riešime ešte niečo, čo je ďaleko dôležitejšie, a to je zmrazenie minimálnych dôchodkov, čo treba po tých troch rokoch, preboha, odmraziť a jednoducho dať aj týmto ľuďom. Predstavte si, že tri roky takáto veľká skupina ľudí nedostala nič navyše. Zhodnoťme si, kde sme za tie tri roky dostali, čo sa všetko navýšilo z hľadiska cien, inflácie, energie a ďalších a ďalších vecí. Oni sú na tom takisto, ako boli. No sú na tom horšie, pretože sa prepadli pod hranicu chudoby, ale práve preto je to treba jednoducho v tejto chvíli, chvíli riešiť a možno zabudnúť na nejaké koalično-opozičné prekáračky.
Každá tretia domácnosť na Slovensku žije v chudobe, 50-tisíc ľudí sa prepadáva v tom site štátnych sociálnych dávok. To, to sú všetko veci, ktoré neodkladne je treba riešiť. Životné minimum. Pán minister sľubuje aj na výbore to sľuboval, že pripraví automat, aby sa ono pravidelne valorizovalo, ale to je všetko pozde, lebo to jednoducho my už tu tie tri roky žijeme v nejakej situácii a... a tie veci, je potrebné, aby boli riešené čím skôr. Aj tak je to už pozde, ale čím skôr, jednoducho, jednoducho tým lepšie.
Na a dôchodcom v súčasnosti pomôže, áno, toto zmena valorizácie. No a tej skupine, čo sa týka MIDO, samozrejmá vec, rozmrazenie. Každopádne je treba povedať, že tie náklady, ktoré sú spojené s odstránením následkov chudoby sú ďaleko, ďaleko vyššie ako tie preventívne, ktoré tu cez... prostredníctvom jednotlivých opatrení vláda ponúka. Hmotná núdza je definovaná v ústave. My nedodržujeme základné veci - jedno teplé jedlo, ubytovanie a ďalšie veci, ktoré sú s tým spojené. Ja viem, že je to núdza, ale toto už nie je núdza, prostriedky, ktoré dostávajú aj títo ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi, to je, to je jednoducho niekde úplne inde. Štát je povinný v takejto situácie aj v zmysle Ústavy Slovenskej republiky jednoducho robiť, konať.
Chudobná spoločnosť je nesolidárna, je nedôverčivá, je frustrovaná. V takejto spoločnosti je napätie, no a, prirodzene, rastie radikalizácia. Minister chce prísť s opatreniami do 10. marca, taký prísľub dal v Prezidentskom paláci. To znamená, že to pôjde na schôdze od 14. 3. do prvého čítania. Pozde, pozde, pozde! Tu je riešenie.
Mal som si možnosť preštudovať materiál, ktorý ministerstvo predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Ja viem, že to sa dá ešte všetko meniť, ale tam treba spolovice všetko meniť, pretože to, čo ponúkal, zďaleka nespĺňa tie očakávania, ale hlavne potreby ľudí, ktorí sú na, na tejto veci jednoducho závislí.
No a minister popritom sám nemá problém. Priznáva, že mnohí, ktorí sú odkázaní na, na tú pomoc, ju nedostávajú v takej výške, aby neprepadli do toho sita chudoby.
A preto, vážená koalícia, pán poverený minister, keďže nekonáte, sme tu my s návrhom, aby sme tým, ktorí dnes najviac trpia, a dostali sa ďaleko, ďaleko pod hranicu chudoby, aby sme im pomohli. Jedna vec je valorizácia a druhá je rozmrazenie minimálnych dôchodkov, pretože keď sa zamrazili pred tými tromi rokmi, bohužiaľ, zabudlo sa na jedno, zamraziť aj ceny energií a ďalšie veci a tá životná úroveň tých ľudí za tie tri roky sa dostala niekde úplne inde. Áno, súhlasím s tým aj, aj z hľadiska tej rozpočtovej zodpovednosti, štátny rozpočet je však pre ľudí, nie pre politikov. A nie je ani pre udržateľnosť, to nemôže byť nejaký svatý, svatý grál.
A teraz otázka, zoberte si jednu vec, ktorú ponúkli samotní dôchodcovia, Jednota dôchodcov Slovenska, ich prepočty hovoria o tom, že za minulý rok na tovaroch a službách vlastným tejto sociálnej skupine vzhľadom na nárast cien odviedli o 0,5 mld. navyše. O 0,5 mld. navyše! Prepánaboha, však im to vráťme! Netreba hľadať tu nejaké ďalšie možnosti, odkiaľ, len to, čo odviedli oni navyše vzhľadom na infláciu, rast cien a tovarov a služieb, ktoré prináležia dôchodcom, im vráťme. Ak im to vrátime, poriešime tie najzákladnejšie veci a vlastne dostanú len to, čo vložili do tej štátnej kasy prostredníctvom väčšieho výberu DPH a tovarov a ďalších vecí, ktoré s tým jednoducho súvisia. Nemôžme kašľať ďalej na tých dôchodcov, ktorí sú poberateľmi MIDO. Tri roky stačilo! To je vrchol, to jednoducho treba konať a konať môžeme dnes, môžeme jednoducho rozmraziť to, čo sa podľa mňa veľmi neprezieravo, neprezieravo zamrazilo.
Dve-tri vety k tomu, čo to vlastne to MIDO je, pretože právny poriadok Slovenskej republiky ani dôchodkový systém nepoznal tento, tento legislatívny pojem. Ale keď som videl ľudí, ako stoja v tých rovnakých radoch na úradoch práce na štátne sociálne dávky s tými, čo nikdy nerobili, no tak bolo potrebné niečo urobiť. No urobili sme to, že sme zaviedli MIDO. Postavili sme to k rastu a k valorizácii životného minima, ale čo je najdôležitejšie, tí ľudia odrobili minimálne 30 rokov. Možno nerobili na plný úväzok, môžu to byť aj polovičné úväzky, ale robili. Odlíšme to! Motivujme ľudí, aby pracovali, to je aktuálne pre každú jednu spoločnosť, pre každú jednu dobu. A, samozrejme, táto cesta, táto možnosť tu je jednoducho, jednoducho teraz pred nami.
Preto, pán Krajniak, aj vás chcem poprosiť, apelujte aj na svojich poslancov z klubu SME RODINA, ak to myslia vážne s pomocou ľuďom, s pomocou dôchodcov a zvlášť minimálne tým, ktorí sú tri roky niekde zamrazení, podporte tento návrh zákona, podporte aj ten pozmeňovací návrh, ktorý sme spoločne predložili s kolegom Tomášom.
Ďakujem pekne.
Čo sa týka hlasovania, ideme teraz o 11.00 hod.
|
185.
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Pellegriniho, Sakovej, Rašiho, Tomáša a Šutaj Eštoka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1315.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1900 zo 6. decembra minulého roku pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní v jednotlivých výboroch.
Predmetný návrh zákona pod tlačou 1315 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto spoločnej správy vyplýva osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 8 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne a stanovisko gestorského výboru je schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona na výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci pod č. 252 z 31. januára tohto roku. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku prerokovaní výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
|
48.
Ďakujem pekne za slovo.
Priznám sa, že veľmi ma svrbí jazyk, veľmi rád by som reagoval aj na viacerých mojich predrečníkov, ale, samozrejme, budem reagovať na kolegu poslanca Tomáša. Možno doplniť niektoré veci.
My sme totiž po roku uplatnenia tohto riešenia urobili veľký prieskum. Prieskum cez zriaďovateľov škôl a tie pozitívne výsledky, ktoré sa prejavili, a to nielen z hľadiska slovného hodnotenia.
Ale po prvé, 25 %, jedna štvrtina viacej detí chodila na obedy.
Po druhé, nezvýšil sa odpad. To, čo sa predtým kričalo, že kde sa ten odpad bude alebo nebude dávať. Už len tieto dve kritériá boli svedectvom toho, že to rozhodnutie bolo dobré, správne a naopak veľmi nesprávne bolo ho, bolo ho rušiť.
Za ďalšie, hovorí sa tu o nejakých predvolebných, by som povedal, ambíciách alebo politikárčeniu. My sme to prijali 2018. V strede volebného obdobia. Opakujem, v strede. To znamená, že v tom prípade žiadnom sa nedalo hovoriť o nejakom predvolebnom ťahu, ale naopak. Do volieb sme mali záujem si viaceré veci vyskúšať a áno, bolo v úmysle potom, ak by sme boli bývali obhájili svoj post po voľbách, sa vrátiť k tomu aj na, na stredné školy.
No otázka ostáva, že aké ste vy mali k dispozí... alebo aké máte dispozície veľké, obrovské miliardy. My sme ich nemali. Otázka je, ako s nimi narábate. No ale možno práve preto, ako s nimi narábate, dnes už pán Igor Matovič nie je premiér ani minister, ale je kolega, kolega poslanec. A my sme pred predčasnými voľbami.
No a SME RODINA sa ide prezentovať pozitívnym rozhodnutím, čo akceptujem, ale stále mi chýba, absentuje povedať, prečo to nešťastné rozhodnutie ohľadom zrušenia obedov zadarmo prijala.
|
32.
Ďakujem pekne za tie vaše vyjadrenia. Tam, kde ste súhlasili, pekne ďakujem. Skôr sa budem venovať tam, kde je potrebné reagovať.
Pán podpredseda parlamentu, ak som povedal, že je to vykrádanie politických kurníkov, tak si za tým stojím. Ja som to aj zdôvodnil, prečo a z akých dôvodov.
Pani poslankyňa Krištúfková, v podstate otvorená téma my a vy. Ja som sa snažil vyjadriť, že v čom je rozdiel z hľadiska konkrétnej doby a sociálno-ekonomickej situácie. Nie porovnateľná, pretože ja som musel hasiť defláciu. Teraz je úplne iná situácia. Tá inflácia je tak veľká, že my hľadáme spôsob kompenzácie, aby sme sa aspoň dostali na vyrovnanie tej životnej úrovne a nedarí sa nám to, pretože veľmi veľakrát jednoducho váhame. No a vy to robíte veľakrát tak a konkrétne tie prorodinné opatrenia, ktoré ste prijali, že jednou rukou beriete, ale veľmi veľa a druhou rukou dávate, ale veľmi málo. Pretože aj samosprávy to, čo teraz robia, že zvyšujú dane a všetky ďalšie veci, ktoré s tým bezprostredne súvisia, veď to doplatí na to jedna a tá istá rodina, ktorej ste niečo dali a tá rodina to teraz iným spôsobom zase musí, musí dávať niekde, niekde inde. To znamená, to je veľmi ľúbivá a populistická politika. Finančné krytie, pán podpredseda, nemá tento návrh. Tu sa hľadá teraz spôsob ako ho možno pomenovať. Ale ja som ho v rozpočte nenašiel.
Čo sa týka, že nám nejde o nejaké vecné riešenie. No jednoducho ide. Len očakával by som od vás, že za tie tri roky strádania by sa mal niekto ľuďom a tým rodinám ospravedlniť.
Ďakujem.
|
22.
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, priznám sa, že čo sa týka samotnej novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi veľmi ani zo začiatku a to som aj v prvom čítaní nevystupoval, nebolo čo diskutovať. Snáď jedna konkrétna, veľmi konkrétna výhrada, že táto novela mala byť na svete minimálne pred rokom, mala platiť už v roku 2022, pretože všetky podmienky k tomu boli naplnené, a to sa netýka len hmotnej núdze, ale veľmi súvisiaceho hlavne životného minima, z ktorého sa odvádzajú kvázi desiatky príspevkov, ktoré bolo potrebné, aby boli zohľadnené v čase najväčšej krízy zdražovania, pandémie a všetkých potvor, ktoré tu máme za sebou, resp. s ktorými, s ktorými v súčasnosti žijeme.
Hovoríte o tom, že táto novela má za cieľ, aby bola táto dávka adresnejšia, efektívnejšia, aby mala motivačný efekt. K tomu motivačnému efektu budem trošku polemizovať a pokúsim sa k tej časti, ktorá nebola súčasťou toho pozmeňováku, prípadne ďalších pozmeňovákov, lebo ja očakávam, že oni môžu byť ešte aj, ešte aj ďalšie, sa budem trošku konkrétnejšie, konkrétnejšie vyjadrovať.
Možno také jednoduché pripomienky. Viete, keď riešime hmotnú núdzu, hmotná núdza aj v zmysle ústavy je o núdzi. Ona vyjadruje, čo by mala obsiahnuť, to je to jedno teplé jedlo a tie ďalšie veci, ktoré s tým súvisia. Veľmi otvorene hovorím, že už ani za mňa a teraz už tobôž v tejto situácii neplní tú úlohu, že by zabezpečovala každému tomu príjemcovi tie náležitosti, ktoré má v ústave, pokiaľ nemá nejaký ďalší príspevok ako súbeh, čo poväčšine väčšina ľudí, ktoré sú v hmotnej núdzi má, ale pokiaľ je to len hmotná núdza pre jednotlivca, tak celkom iste s tým má, má problém.
Sú tu uvedené veci ako napríklad pri posudzovaní hmotnej núdze, o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi považovať zamestnaneckú prémiu a daňový bonus na dieťa za príjem, s čím mám trošku problém, ale dobre nejaký ten príjem to je, možno sa treba baviť aj o takých drobných jednoduchých veciach, keď u životného minima sa napríklad zaokrúhľuje všetko v prospech poberateľa. To znamená hore. Tu ideme opačne. Tu ideme, tu ideme podľa možnože, lebo ja hmotnú núdzu a to životné minimum vidím ako dosť súbežné, riešia jeden a ten istý problém možno pre rovnakú kategóriu ľudí. Bol by som každopádne býval privítal, keby to zaokrúhľovanie bolo obdobné, ako je pri valorizácii životného minima.
No a to čo mi možnože tak trošku najviac vadí, je, je, aby aktivačný príspevok nevznikol ani členovi domácnosti, ktorému sa vypláca rodičovský príspevok, študuje dennou formou štúdia. Pýtam sa, je to adekvátne? Viete, je to také, že ako jednou rukou niekde dávame a tou druhou rukou to hneď aj zároveň berieme alebo minimálne to ešte znevýhodňujeme a to v čase, keď aj ako bývalý minister priznávam, že nenapĺňame Ústavu Slovenskej republiky, ktorá má za cieľ hmotnú núdzu a čo s ňou naplniť. To, to jednoducho tá výška taká nie je a už dneska pri tomto zdražovaní celkom, celkom iste, iste ani, ani nemôže byť. Tie výdavky 1,3 mil. pre budúci rok, 1,4 a niečo sú jednoducho také, že si možno žiadali aj niečo viac.
No a keď hovoríme o tej pozitívnej motivácii, taká moja zásada tých osem rokov ministrovania bola motivácia pracovať. Vždy som tvrdil, že najlepšia sociálna politika je dať ľuďom prácu. A to aj tým, ktorí sú dlhodobo evidovaní ako nezamestnaní, ktorí nemajú žiadnu kvalifikáciu, chýbajú im zručnosti, treba im dať šancu, aby sa z tej, z tej biedy istým spôsobom, ak majú záujem a vlastnú iniciatívu, vymanili, a preto aktívne opatrenia trhu práce majú k tomu smerovať.
Pán minister, vy za tie tri roky, keď beriem, že tu bola úplne iná situácia a riešili ste hlavne problémy, ktoré súvisia s prvou pomocou a udržaním miest, ste málo využívali tie nástroje aj z hľadiska konkrétnych finančných prostriedkov, ktoré boli k dispozícii, a preto si myslím, že aj to, čo idete tu do istej mieri rušiť, veď čo sa týka toho osobného príspevku, súbeh, to znamená motivácia, aby ostalo nejaké obdobie ešte aj, aj príspevok k tomu, ktorý bol dlhodobo evidovaný nezamestnaný, zamestnal sa možno za minimálnu mzdu, je dôležitý faktor pre to, aby jednoducho aj títo ľudia pracovali. On áno, osobitný. Jednoznačne musia mať tí ľudia motiváciu a musia vidieť, že, v úvodzovkách, že sa im pracovať oplatí. To je dôležité a vieme, o kom v tomto prípade hovorím. I keď možno po tých osemnástich mesiacoch sa viacerí z nich vrátia späť do evidencie na úrady práce, ale osemnásť mesiacov je strašne veľa, aby sa naučili ráno vstávať, získali nejaké pracovné návyky a aby mali ambíciu pracovať. Pretože tých osemnásť mesiacov žili v trošku inom životnom štandarde a mala by byť prirodzená túžba ich vrátiť sa do tohto prostredia a jednoducho opäť možno aj pracovať. A treba povedať, že viacerí z nich sa naučili pracovať.
Ja som osobne v tomto prípade presvedčený, že uľahčovať prísun zahraničnej pracovnej sily, áno, asi treba, lebo chýbajú nám viaceré profesie, ktoré nevieme obsadiť, ale nemalo by to byť na úkor toho, že by sme sa nevenovali týmto, ktorí sú tam dlhodobo evidovaní ako nezamestnaní a nehľadali spôsob, projekty, ako ich vytiahnuť z toho prostredia, ako im zabezpečiť nejakú, i keď tú najjednoduchšiu prácu.
Ja viem, aký bol veliký problém v čase, keď som zavádzal tú povinnú aktiváciu. Dobre, opozícia ma vtedy dala na Ústavný súd, chvalabohu, ten Ústavný súd pochopil a aj napriek tomu, že to možno bolo na hrane zákona, bolo to veľmi dôležité a čo sa týka starostov naprieč celým politickým spektrom to prijali. Už len nebúchali na poštu a kričali na poštárku, dajte nám svoje dávky a našu výplatu, ale museli zdvihnúť s prepáčením zadok a niečo urobiť pre obec, pre mesto a v konečnej miere teraz v tejto situácii tým obciam takýto ľudia aj chýbajú. Vedeli by ich využiť, vedeli by pre nich získať aj náplň a pomohlo by to aj jednej, aj druhej strane. Oni by získavali nejaké tie pracovné návyky, nejakú zodpovednosť, no a tá obec teraz len, čo ja viem, Kysuce, Orava a celý východ a tak ďalej odpratávať sneh, ale aj ďalšie náplne a činnosti by boli celkom iste veľmi, veľmi dôležité. Preto ten súbeh, si myslím, že je potrebné, aby ostal naďalej, naďalej zachovaný.
Nehovoriac o tom, že tu je jedno zrkadlo pravdy a to je otázka narastania počtu ľudí v chudobe, ktorá, bohužiaľ, stále rastie a to nielen u dôchodcov, na ktorých sme úplne zabudli alebo s prepáčením vykašľali sa, ale je to aj u tých menej vzdelaných bez kvalifikácie ľudí, ktorí by sa vedeli takýmto spôsobom uplatniť a hlavne naplnilo by sa to, čo je cieľ tohto zákona, to znamená, byť motivovaný.
Toľko možno k tým, k tým zásadným výhradám, ktoré s týmto súvisia. Každopádne si myslím, že ten aktivačný príspevok, jeho dostupnosť tej zásluhovej zložky pomoci v hmotnej núdzi je veľmi dôležitá a mala by tu byť jednoducho obsiahnutá. To znamená, ak tu píšete, že uvažujete aj s novelou zákona o aktívnych opatreniach trhu práce, skôr si myslím, že mala predchádzať tá novela, aby, aby jedno nahradilo druhé, aby tu nebola nejaká pauza, lebo žijeme veľmi špecifické obdobie a je otázka, či to do volieb ešte stihneme, či to bude tak motivačné a populistické, aby eventuálne ministerstvo alebo niektorý poslanec sa tejto témy, tejto témy chytil.
No a čo sa týka tej druhej témy, tej druhej oblasti, to je ten pozmeňovací návrh pani poslankyne, obedy. No samozrejmá vec, že v plnej miere si uvedomujem, že poznáme termín predčasných volieb, že predvolebný, v predvolebnom období sa vraciame k niektorým populistickým veciam. Len môj pohľad na túto stránku je asi takýto. Pani poslankyňa, vy ste vyjadrila svojím pozmeňovacím návrhom nedôveru ministrovi, lebo minister bol ten, ktorý zmenil tie obedy a dal úplne iné riešenie. Možno si to neuvedomujete, ale to je jedna a tá istá parta hej, to znamená, keď sa budete mať záujem aj vonku predávať, musíte povedať, že v tomto prípade pán minister pochybil a pán minister musí povedať, že mea culpa, lebo asi takto to je a to nie je prvé. Hlavný cieľ a to hlavne strany SME RODINA bol v tom, čo pozitívne v sociálnej oblasti predchádzajúce vlády priniesli, myslím teraz vlády SMER-u, zmeniť, zrušiť alebo proste dať to do inej polohy. Preto viaceré tie zmeny riešení, ktoré život ukázal, že boli zlé. Poučili ste sa pri tej stoeurovke pre prvákov, ktorú sme zaviedli, zaujímavé, že hneď, keď som na to upozornil a išiel s pozmeňovákom, tak nebol podporený, ale keď vyšla SME RODINA, tak sa to opätovne vrátilo. Znova ďalšia mea culpa. Toto je druhá vec, ktorá bola, bola dobrá, osvedčila sa, o čo nesvedčíme my, ale je to ZMOS, je to Únia miest a obcí, ktorých sa to bezprostredne dotýka, sú zriaďovatelia, zriaďovatelia škôl a najlepšie vedia a nehovoriac o tom a to tu chcem pripomenúť, že my sme súbežne s tým návrhom robili aj prípravu, aj, aj legislatívnu, aj logistickú prípravu, prípravu person do tých kuchýň viacej ako tisíc poväčšine žien sa pripravilo ako, ako pomocníčky do kuchýň, prešli nejakým školením. My sme ich v priebehu jedného roka aj platili. Bolo to dobre prijaté. Našli sa nejaké prostriedky aj na doplnenie kapacít tých jedální, resp. vybavenia a vybavenia kuchýň. A tá prvá vlna možno nejakého toho odporu prešla a naopak. To fungovanie jednoducho potvrdilo, že to bolo dobré riešenie.
Pre mňa osobne bolo veľmi dôležité, aby za jedným stolom v jedálni sedeli deti, nazvem to aj z chudobnejších rodín a možnože aj zo solventnejších rodín. Je veľmi dôležité, aby sa už deti na základnej škole nezačali deliť na nejaké kasty podľa toho kto, ako. Ale naopak, aby jedli spoločné jedlo, aby sedeli za jedným stolom, aby sa aj takýmto spôsobom prejavila istá solidarita, kolektívnosť, ktorá pre ďalší život tých detí je a celkom iste aj bude, bude veľmi dôležitá.
Preto si myslím, že tento návrh hovorí hlavne o tom, že stala sa chyba a treba ju rýchlo napraviť. Samozrejmá vec, že to riešenie, ktoré navrhuje pani poslankyňa z hľadiska tých vyšších finančných objemov je logické. Prirodzene vyplýva z inflácie a z ďalších náležitostí, ktoré tu jednoducho v tomto prípade sú. Ale tu chcem povedať aj jednu vec. V tom čase, keď to SMER pripravoval, zhodou okolností návrh predkladal v parlamente Erik Tomáš, preto nebol môj problém a vyzval som aj kolegov, aby sme spravili spoločný pozmeňovák HLAS-u a SMER-u, kde by sme tento problém boli bývali opätovne riešili. Čuduj sa svete, veľmi rýchlo za tým vybehli vykrádači politických kurníkov a povedali nie vy, ale my budeme tí prví, ktorí sa predáme. A zaujímavé, že ja v médiách počúvam len SME RODINA, Krištúfková, SME RODINA. Ale nikto nepovie s tým, že tu aj nejaký iný návrh je a že to iný niekto chcel riešiť. Niekto, kto má na to väčšie morálne právo, lebo to zavádzal v čase, keď to bolo možno dosť veľké, veľké riziko. Toto tu treba povedať tiež. A to znamená, že nejaká morálka z hľadiska terajšieho obdobia pred voľbami, asi zabudnime, je niekde úplne inde. A v tomto prípade bude každý ťahať.
Ja mám ešte jednu prosbu k vám. Keby sa našiel niekto v SME RODINA, kto by vrátil 13. dôchodok v celom plnom znení a potom by sme vám dali možno aj rozhrešenie za všetky tie chyby, ktoré ste urobili a že ste ubrali ľuďom z hľadiska ich sociálno-ekonomického postavenia a životnej úrovne. Toto ešte urobte a... Pani poslankyňa, keď to aj vy budete, verte, že Richter a klub SMER-u vás podporí, keď pôjdete s riadnym 13. dôchodkom a nie s tou štátnou sociálnou dávkou, ktorá tu momentálne je. Celkom iste pán poslanec Matovič ešte nájde spôsob, ako to pomenovať a že to je aj finančne kryté. I keď mnohé tieto veci, ktoré prijímame, už skôr idú na vrub tej budúcej vlády, pretože tejto sa to dotkne len časove veľmi, veľmi minimálne.
Nechcem a nebudem rozoberať veci, ktoré nakoniec pán minister ma informoval, že pôvodne uvažovali aj s nejakým stropom. Je to nové vec. Aj za môjho obdobia, fungovania sme s týmto uvažovali. Ešte nebohý Martin Filko cez, z inštitútu sme hľadali nejakú najrozumnejšiu mieru. Zaujímavé, dostali sa k podobnému číslu, ako sa uvažovalo tu k 3-tisíc eurám na rodinu v čistom príjme. Len to bolo pred 10 rokmi. Pred 10 rokmi jedno euro malo úplne inú hodnotu a dalo sa za to niečo, niečo kúpiť, ako je to teraz. To znamená, že aj s tým by som možno bol mal trošku problém a bolo by to potrebné posúvať niekde inde, ale dobre, vypadlo to. A ja v tomto prípade s kolegami zo SaS-ky možno celkom nesúhlasím. Viete, v tejto oblasti hľadať nejaké úspory, každopádne by sa to dalo bývalo riešiť len formou nejakého čestného prehlásenia. Viete, a čo je čistý príjem? Niekto si ho vysvetlí tak, že si odráta aj hypotéku, aj pôžičku na auto a neviem, čo všetko ostatné a v podstate sa dostávame niekde do úplne inej roviny. To znamená, skôr by to bol býval možno taký morálny apel na tých rodičov. A som rád, že tieto veci teraz vypadli a jednoducho, jednoducho tu nie sú.
No samozrejmá vec, že asi bude tá debata ďalej, ďalej znieť aj v oblasti kto, čo, koľko dal. Čo ste dali vy. Čo sme dali my. Ja tu len ešte jednu poznámku, ktorú by som k tejto budúcej diskusii, možno sa prihlásim aj do, do ústnej časti, chcem povedať, že my, čo sme riešili vzhľadom na sociálno-ekonomickú situáciu a vôbec vývoj ekonomiky, sme dávali navyše. To, čo vy riešite, je kompenzácia. Že nejakým spôsobom chcem dobehnúť, aby to nemalo dopady na životnú úroveň ľudí a to sa nám totálne nedarí. Lebo na niekoho, napríklad na tých dôchodcov, totálne zabúdame a tie ich problémy jednoducho, jednoducho neriešime.
Pridávam sa k pánovi poslancovi Cmorejovi, že vzhľadom na to, že tu padli aj nejaké nové veci, o ktorých sa nevedelo a možno ďalšie ešte aj padnú, by bolo dobré, pani spravodajkyňa, aby sme mali nejaký priestor si to podrobnejšie tie veci preštudovať, že o čom to je a vedieť sa aj, aj veľmi správne jednoducho rozhodnúť.
Čo sa týka životného minima a toho automatu. Áno, dobré riešenie. Ale ešte raz opakujem, neskoro. Minimálne ´22 to už malo riešiť to životné minimum takýto nejaký spôsob valorizácie, aby zachytilo tú veľmi nepriaznivú infláciu a jej výšku v tom minulom roku, ktorá jednoducho tu je a z tej sa asi v tomto prípade, prípade nezbavíme.
Toľko možno v tom prvom kole, v tom písomnom podaní. Ešte raz ospravedlňujem, ale nevylučujem, že budem ešte vystupovať aj ústne vzhľadom na to, že očakávam, že ďalšie nové veci môžu zaznieť aj v podobne nejakých, nejakých doplnkov a na tie bude treba asi reagovať.
Ďakujem.
|
50.
Ďakujem pekne za slovo.
Pán Vašečka, viete, zamýšľam sa celú dobu - veľmi som si pozorne vás vypočul - nad tým, vy robíte problém tam, kde problém nie je. Protirečíte si a preto musím povedať, mňa ste nepresvedčil. A to je aj napriek tomu, že ten prísľub Jurajovi beriem veľmi vážne. Je otázka, že či to berú veľmi vážne tí všetci predkladatelia. Vy ste len jeden z nich. A keď hovoríte, že ste urobil pre niekoho kompromis, práve tí, pre ktorých ste urobil kompromis, nemali záujem, aby to neprešlo? Lebo táto vsuvka nemá logiku. Absolútne nemá logiku. Vy spochybňujete naše rozhodnutie o obmedzení nedeľného predaja pri štátnych sviatkoch, kedy idete lustrovať, ktorý áno, ktorý nie. A ak už, tak poďme, urobme analýzu po istom čase, čo priniesla prax, že či to bolo dobré alebo zlé rozhodnutie, bavme sa možno o tom. Tak ak by ste z toho vyšli s takýmto záverom, tak by som dal od toho ruky nabok.
Spomenul som v mojom vystúpení, a to je možno aj odpoveď trošku na pána Šefčíka, my ideme postupne. Veď tá postupnosť a my sme ju podporovali tú postupnosť. Veď tu boli najskôr tie štátne sviatky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
51.
Je to odpoveď pánovi Vašečkovi, ktorý reagoval.
Richter, Ján, poslanec NR SR
52.
Ale to s tým súvisí úzko, že tá postupnosť, a dnes sa prišlo k nedeliam. Keď som spomenul vtedy tú radu tých vysokých škôl, viete, 60-tisíc vysokoškolákov robí cez tie víkendy preto, nie aby mali o jedno pivo viacej a na vreckové, ale je tam veľká drvina, drvivá väčšina z nich, hlavne z viacdetných rodín, rodičia nemajú na to, aby zaplatili základné náklady, ktoré súvisia s internátom a s ich štúdiom. To znamená, tá vážnosť bratia aj tohto argumentu je dôležitá.
A, pán Vašečka, volal som na odbory. Odbory nemajú ani šajnu o nejakej lustrácii štátnych sviatkov. Neodvolávajte sa teraz na nich. O tomto nevedia. A sú proti tomu.
|