Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
6. 10. 2021 15:43:54 - 15:45:51 40. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 592 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem. Áno, takto som aj ja rozumel vlastne tomu konceptu, tomu návrhu a jeho dôvodom toho návrhu, že áno na Slovensku, resp. minimálne na tom pracovisku dôjde k zníženiu radiačnej záťaže zamestnancov. To je naprosto bez pochyby fakt, keďže budú menej pracovať s týmto materiálom, tak je to úplne jednoznačné. To, čo som teda namietal je, že forma legislatívy, ktorá ide štýlom, že zakážeme obzvlášť teda v tomto prípade svojim spôsobom vlastne nerieši zaťaženie obyvateľstva v iných krajinách. On nezakazuje produkciu tohto rádioaktívneho odpadu. Ona je dokonca veľmi dôležitá tá produkcia rádioaktívneho odpadu, pretože mnohé prevádzky napríklad v nemocniciach, napríklad mnohé prevádzky, ktoré majú na starosti nejaké komplikované merania, tak využívajú, využívajú práve prístroje na tomto princípe a teda dochádza tam k istej miere na ožiarenia obyvateľstva. Tieto prístroje slúžia, slúžia na správny účel, sú naprosto dôležité. Takže k produkcii takéhoto odpadu, k níženiu produkcie takéhoto odpadu určite nedôjde. Dôjde len k zníženiu radiačnej záťaže zamestnancov tohto pracoviska a veľmi, veľmi málo nepriamo možno aj nejakého bližšieho okolia, ale ani to nie som si celkom istý. Ten odpad sa bude vracať po spálení, resp. sa vracia po spálení naspäť do krajiny svojho pôvodu.
6. 10. 2021 15:30:12 - 15:32:07 40. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 592 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem. Áno, s pánom kolegom občas sa, občas sa nezhodneme, ale chcem povedať, že naozaj poznám, aj v rámci výboru sme mali výjazd do tejto prevádzky. Veľmi intenzívne sledujeme aj čo sa deje v jadrovej elektrárni Mochovce. Tak isto sme navštívili teda prevádzku JAVIS-u. Pýtali sme sa na veľmi veľa otázok, nevznikli u mňa a nechcem hovoriť za ďalších kolegov z výboru, ale myslím si že, domnievam sa iba, že ani u nich nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že táto prevádzka je ekologická, že pracuje presne v súlade s predpismi, že neporušuje žiadny predpis, že k zaťaženiu životného prostredia touto činnosťou prakticky ani nedochádza. Táto samotná spoločnosť je, len v Trnavskom kraji patrí až niekde do druhej desiatky znečisťovateľov. Nie som si istý, že či nie až niekde na konci druhej desiatky znečisťovateľov životného prostredia a preto si myslím, že naozaj ísť touto cestou straty, straty podnikateľských príležitostí v situácii kedy nemáme pochybnosti o tejto prevádzke a tá strata dosahuje, je odhadovaná na niekoľko miliónov eur ročne, tak sa domnievam, že cost benefit analýzou dochádzame niekde na hranu toho, že či naozaj toto je alebo nie je správna cesta.
6. 10. 2021 15:17:22 - 15:29:03 40. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 592 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda, chcel by som krátko vyjadriť svoj postoj k tomuto návrhu. Chcel by som povedať o tom ako ja vnímam ochranu životného prostredia.
Tento návrh vzišiel z podnetu ministerstva životného prostredia, ktorý si osvojili poslanci Národnej rady, vrátane poslancov za náš klub. Tento návrh zákona podporíme a budem rád, ak ho podporíte aj vy. Nie je to zákon zákona, s ktorým by som bol na 100 % stotožnený. Mám isté výhrady voči nemu, ale rešpektujem dohody, rešpektujem koaličnú dohodu, rešpektujem dohody, ktoré máme medzi ako koaliční partneri a v rámci týchto dohôd sa vieme dohodnúť aj na niektorých návrhoch, ktoré si vzájomne podporíme, proti ktorým nemáme až veľmi zásadné výhrady, ale ktoré občas máme veľmi odlišné alebo trochu odlišné názory.
Ja sa vyjadrím teda k tejto novele. My sme počas, vlastne od prvého čítania do druhého ešte naďalej intenzívne rokovali o tomto zákone, o tejto novele zákona. Z ej vzíde aj pozmeňujúci návrh, ktorý tu bude prednesený. A principiálnou podstatou tohto návrhu je, že v zákone zakazujeme dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky.
Mám k tomu tri poznámky. Tá prvá poznámka je, že tento návrh novely zákona nepoškodzuje životné prostredie, resp. takto, súčasný stav, ktorý teraz je nepoškodzuje životné prostredie. Súčasný stav môžme sa opierať o zákon č. 17/1992 životnom prostredí, ktorý aj teraz novelizujeme, ktorý v podstate definuje zásady ochrany životného prostredia. V § 11 je uvedené územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia.
Keď chceme hovoriť o ochrane životného prostredia a o tom čo je ekologické a čo nie je ekologické, musíme sa opierať o zákon. Samozrejme, ideologicky, čisto ideologicky všetci každou ľudskou činnosťou znečisťujeme životné prostredie nepretržite. Dokonca aj tým, že dýchame a produkujeme skleníkový plyn oxid uhličitý. Takisto keď páni poslanci idú, väčšina asi pôjde po rokovaní parlamentu do garáže a odvezie sa autom, takisto poškodzuje životné prostredie, ideologicky, lebo už zasahuje do životného prostredia nejakou produkciou emisií znečisťujúcich látok.
Ale my keď chceme povedať to, že čo je a čo nie je znečistenie životného prostredia, musíme urobiť nejakú diskrétnu funkciu, musíme urobiť nejakú hranicu medzitým čo budeme považovať, že, áno, toto je v poriadku a nie, toto už nie je v poriadku a tu stanoviť tú hranicu. V tomto momente tento súčasný návrh ide trochu nad hranicu toho čo je vlastne určené zákonom. Pretože stavby na spaľovne rádioaktívneho odpadu sú zariadenia, ktoré prechádzajú obrovským rozsiahlym povoľovacím konaním. Vyjadruje sa k nemu nespočetné množstvo odborníkov. Opierajú sa o právne predpisy, ktoré existujú a títo odborníci na základe toho dajú potom povolenie na výstavbu tohto zariadenia, ktoré je považované za zariadenie, ktoré nepoškodzuje životné prostredie nad úmernú mieru tak ako je uvedené v zákone.
Moja druhá poznámka k tomuto je, že v tomto návrhu zákona vlastne chceme zaistiť, aby zahraničný rádioaktívny odpad nebol spaľovaný na Slovensku. Ten zahraničný rádioaktívny odpad je následne exportovaný naspäť do krajiny svojho pôvodu. Lenže my sme, Európska únia je jeden veľký geopolitický celok. Je to veľký ekonomický celok a mne sa zdá, že tento návrh a veľmi intenzívne s ním polemizujem, je vo svojej podstate ekonomicky nacionalistický a je niekde na hranici s takým zeleným populizmom, poviem to takto priamo, otvorene. Pretože, čo vlastne týmto návrhom dosahujeme.
Dosahujeme to, že rádioaktívny odpad, ktorý tu vzniká, vzniká v celej Európskej únii, tak my vlastne že odmietame, aby tento rádioaktívny odpad bol zhodnocovaný z iných krajín Európskej únie napríklad, ako na Slovensku. Mne sa to zdá byť naozaj trochu, trochu nie správne. Myslím si, že je toto taká istá forma ekonomického nacionalizmu.
Tento náš ekonomický celok, geopolitický celok je predsa jedným celkom, kde zdieľame, zdieľame rovnaké hodnoty, rovnaké ekonomické väzby, rovnaké ekonomické regulácie a to, že rádioaktívny odpad nebude môcť byť zhodnotený v ekologickej prevádzke, riadne preverenej, riadne prejdenej procesom EIA, procesom IPKZ, ktorá má jasné povolenie, ktorá dnes poškodzuje životné prostredie nad únosnú mieru, tak toto si myslím, že nie je tá správna cesta, ktorou by sme sa mali uberať. Ja si to viem predstaviť, napokon toto nie je, nie je to zase riešenie, ktoré by bolo, že úplne ojedinelé. V Európskej únii aj všade vo svete určite nájdeme množstvo prípadov, kedy sa niekto snaží presadiť nejaké zlepšenie životného prostredia v tom ideologickom smere, teda zlepšenie životného prostredia práve takouto reguláciou, že jednoducho zakážeme, zakážeme produkovať, zakážeme podnikať s nejakou činnosťou.
Čo bude vlastne výsledkom, keď to takto zhrniem. Výsledkom tohto návrhu celkom určite nebude zvýšenie ochrany životného prostredia v zmysle súčasnej legislatívy, pretože zariadenie na spaľovanie ako som už uviedol viackrát, je riadne povolené, riadne dodržujúce environmentálne limity. Takisto nebude zvýšením ochrany životného prostredia na Slovensku, teda nebude na Slovensku, ale takisto ani nie v EÚ, samozrejme, pretože jednoducho ten odpad niekde sa produkuje
===== ... je riadne povolené, riadne dodržujúce environmentálne limity. Takisto nebude zvýšením ochrany životného prostredia na Slovensku, teda nebude na Slovensku, ale takisto ani nie v EÚ, samozrejme, pretože jednoducho ten odpad niekde sa produkuje a nezaťažuje územie Slovenskej republiky ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia. Tak isto nebude jeho výsledkom, že by nastalo nad mieru únosného zaťaženia ohrozenie nejakým radiačným ožiarením, radiačného zaťaženia tých ľudí, ktorí tam pracujú. Toto sme komunikovali aj v pripomienkovom konaní, kde bolo jasne definované príslušnými odborníkmi, že ten súčasný stav kedy sa spaľuje rádioaktívny odpad na Slovensku aj zo zahraničia a prebiehajú nejaké kontrakty, plnia sa nejaké kontrakty neznamená, že by boli dotyční zamestnanci zaťažení nad únosnú mieru radiačnou, radiačným ožiarením.
Suma sumárum, tak ako prezentovala aj spoločnosť JAVIS, ktorá má teda toto zariadenie, v dôsledku tohto opatrenia bude, príde Slovensko o tržby, príde spoločnosť o tržby, samozrejme príde aj Slovensko o dividendy z tržieb tejto spoločnosti. Spoločenstvo odhaduje na niekoľko miliónov eur ročne a hovoria aj o tom, tvrdia, že pravdepodobne budú musieť prepustiť niekoľkých zamestnancov. Takže ja sa trochu obávam, aby sme nešli v budúcnosti takouto cestou. Samozrejme toto opatrenie tým, že sa bude spaľovať menej, tak čisto ideologicky, čisto technicky vzaté, jasné, že zníži mieru radiačného zaťaženia obyvateľov, ale nebude to zníženie, ktoré by, ktoré by zlepšilo situáciu, ktorá by pred tým bola nejaká zlá. Tá situácia doteraz bola úplne, úplne v poriadku. Obávam sa, že náklady, respektíve straty tržieb, ktoré spôsobíme týmto a to je môj súkromný názor, idú trochu nad rámec tých benefitov o ktorých som spomínal. Tie benefity sú, boli povedané, sú jasné, že čisto ideologicky vzaté a technicky vzaté každá ľudská činnosť spôsobuje znečistenie životného prostredia. Ak jej zabránime, tak samozrejme dôjde k takémuto zníženiu. Len sa obávam, že táto cesta zakazovania je síce veľmi populárna, pretože je to také riešenie, že jednoduché, keď niečo sa nám nepáči, tak to proste zakážeme. Je to veľmi populárne, veľmi dobre sa to predáva, ale nemyslím si, že by to malo byť správna cesta k nepopulistickej racionálnej zelenej poctivej zelenej politike. Záverom chcem zdôrazniť, že prebiehali rokovania s Ministerstvom životného prostredia, s dotknutými stranami. Do istej miery sme, do istej miery sme modifikovali tento návrh a ja sám ho v záujme rešpektovania dohôd tak isto podporím. Ďakujem.
6. 10. 2021 15:17:22 - 15:29:03 40. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 592 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda, chcel by som krátko vyjadriť svoj postoj k tomuto návrhu. Chcel by som povedať o tom ako ja vnímam ochranu životného prostredia.
Tento návrh vzišiel z podnetu ministerstva životného prostredia, ktorý si osvojili poslanci Národnej rady, vrátane poslancov za náš klub. Tento návrh zákona podporíme a budem rád, ak ho podporíte aj vy. Nie je to zákon zákona, s ktorým by som bol na 100 % stotožnený. Mám isté výhrady voči nemu, ale rešpektujem dohody, rešpektujem koaličnú dohodu, rešpektujem dohody, ktoré máme medzi ako koaliční partneri a v rámci týchto dohôd sa vieme dohodnúť aj na niektorých návrhoch, ktoré si vzájomne podporíme, proti ktorým nemáme až veľmi zásadné výhrady, ale ktoré občas máme veľmi odlišné alebo trochu odlišné názory.
Ja sa vyjadrím teda k tejto novele. My sme počas, vlastne od prvého čítania do druhého ešte naďalej intenzívne rokovali o tomto zákone, o tejto novele zákona. Z ej vzíde aj pozmeňujúci návrh, ktorý tu bude prednesený. A principiálnou podstatou tohto návrhu je, že v zákone zakazujeme dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky.
Mám k tomu tri poznámky. Tá prvá poznámka je, že tento návrh novely zákona nepoškodzuje životné prostredie, resp. takto, súčasný stav, ktorý teraz je nepoškodzuje životné prostredie. Súčasný stav môžme sa opierať o zákon č. 17/1992 životnom prostredí, ktorý aj teraz novelizujeme, ktorý v podstate definuje zásady ochrany životného prostredia. V § 11 je uvedené územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia.
Keď chceme hovoriť o ochrane životného prostredia a o tom čo je ekologické a čo nie je ekologické, musíme sa opierať o zákon. Samozrejme, ideologicky, čisto ideologicky všetci každou ľudskou činnosťou znečisťujeme životné prostredie nepretržite. Dokonca aj tým, že dýchame a produkujeme skleníkový plyn oxid uhličitý. Takisto keď páni poslanci idú, väčšina asi pôjde po rokovaní parlamentu do garáže a odvezie sa autom, takisto poškodzuje životné prostredie, ideologicky, lebo už zasahuje do životného prostredia nejakou produkciou emisií znečisťujúcich látok.
Ale my keď chceme povedať to, že čo je a čo nie je znečistenie životného prostredia, musíme urobiť nejakú diskrétnu funkciu, musíme urobiť nejakú hranicu medzitým čo budeme považovať, že, áno, toto je v poriadku a nie, toto už nie je v poriadku a tu stanoviť tú hranicu. V tomto momente tento súčasný návrh ide trochu nad hranicu toho čo je vlastne určené zákonom. Pretože stavby na spaľovne rádioaktívneho odpadu sú zariadenia, ktoré prechádzajú obrovským rozsiahlym povoľovacím konaním. Vyjadruje sa k nemu nespočetné množstvo odborníkov. Opierajú sa o právne predpisy, ktoré existujú a títo odborníci na základe toho dajú potom povolenie na výstavbu tohto zariadenia, ktoré je považované za zariadenie, ktoré nepoškodzuje životné prostredie nad úmernú mieru tak ako je uvedené v zákone.
Moja druhá poznámka k tomuto je, že v tomto návrhu zákona vlastne chceme zaistiť, aby zahraničný rádioaktívny odpad nebol spaľovaný na Slovensku. Ten zahraničný rádioaktívny odpad je následne exportovaný naspäť do krajiny svojho pôvodu. Lenže my sme, Európska únia je jeden veľký geopolitický celok. Je to veľký ekonomický celok a mne sa zdá, že tento návrh a veľmi intenzívne s ním polemizujem, je vo svojej podstate ekonomicky nacionalistický a je niekde na hranici s takým zeleným populizmom, poviem to takto priamo, otvorene. Pretože, čo vlastne týmto návrhom dosahujeme.
Dosahujeme to, že rádioaktívny odpad, ktorý tu vzniká, vzniká v celej Európskej únii, tak my vlastne že odmietame, aby tento rádioaktívny odpad bol zhodnocovaný z iných krajín Európskej únie napríklad, ako na Slovensku. Mne sa to zdá byť naozaj trochu, trochu nie správne. Myslím si, že je toto taká istá forma ekonomického nacionalizmu.
Tento náš ekonomický celok, geopolitický celok je predsa jedným celkom, kde zdieľame, zdieľame rovnaké hodnoty, rovnaké ekonomické väzby, rovnaké ekonomické regulácie a to, že rádioaktívny odpad nebude môcť byť zhodnotený v ekologickej prevádzke, riadne preverenej, riadne prejdenej procesom EIA, procesom IPKZ, ktorá má jasné povolenie, ktorá dnes poškodzuje životné prostredie nad únosnú mieru, tak toto si myslím, že nie je tá správna cesta, ktorou by sme sa mali uberať. Ja si to viem predstaviť, napokon toto nie je, nie je to zase riešenie, ktoré by bolo, že úplne ojedinelé. V Európskej únii aj všade vo svete určite nájdeme množstvo prípadov, kedy sa niekto snaží presadiť nejaké zlepšenie životného prostredia v tom ideologickom smere, teda zlepšenie životného prostredia práve takouto reguláciou, že jednoducho zakážeme, zakážeme produkovať, zakážeme podnikať s nejakou činnosťou.
Čo bude vlastne výsledkom, keď to takto zhrniem. Výsledkom tohto návrhu celkom určite nebude zvýšenie ochrany životného prostredia v zmysle súčasnej legislatívy, pretože zariadenie na spaľovanie ako som už uviedol viackrát, je riadne povolené, riadne dodržujúce environmentálne limity. Takisto nebude zvýšením ochrany životného prostredia na Slovensku, teda nebude na Slovensku, ale takisto ani nie v EÚ, samozrejme, pretože jednoducho ten odpad niekde sa produkuje
===== ... je riadne povolené, riadne dodržujúce environmentálne limity. Takisto nebude zvýšením ochrany životného prostredia na Slovensku, teda nebude na Slovensku, ale takisto ani nie v EÚ, samozrejme, pretože jednoducho ten odpad niekde sa produkuje a nezaťažuje územie Slovenskej republiky ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia. Tak isto nebude jeho výsledkom, že by nastalo nad mieru únosného zaťaženia ohrozenie nejakým radiačným ožiarením, radiačného zaťaženia tých ľudí, ktorí tam pracujú. Toto sme komunikovali aj v pripomienkovom konaní, kde bolo jasne definované príslušnými odborníkmi, že ten súčasný stav kedy sa spaľuje rádioaktívny odpad na Slovensku aj zo zahraničia a prebiehajú nejaké kontrakty, plnia sa nejaké kontrakty neznamená, že by boli dotyční zamestnanci zaťažení nad únosnú mieru radiačnou, radiačným ožiarením.
Suma sumárum, tak ako prezentovala aj spoločnosť JAVIS, ktorá má teda toto zariadenie, v dôsledku tohto opatrenia bude, príde Slovensko o tržby, príde spoločnosť o tržby, samozrejme príde aj Slovensko o dividendy z tržieb tejto spoločnosti. Spoločenstvo odhaduje na niekoľko miliónov eur ročne a hovoria aj o tom, tvrdia, že pravdepodobne budú musieť prepustiť niekoľkých zamestnancov. Takže ja sa trochu obávam, aby sme nešli v budúcnosti takouto cestou. Samozrejme toto opatrenie tým, že sa bude spaľovať menej, tak čisto ideologicky, čisto technicky vzaté, jasné, že zníži mieru radiačného zaťaženia obyvateľov, ale nebude to zníženie, ktoré by, ktoré by zlepšilo situáciu, ktorá by pred tým bola nejaká zlá. Tá situácia doteraz bola úplne, úplne v poriadku. Obávam sa, že náklady, respektíve straty tržieb, ktoré spôsobíme týmto a to je môj súkromný názor, idú trochu nad rámec tých benefitov o ktorých som spomínal. Tie benefity sú, boli povedané, sú jasné, že čisto ideologicky vzaté a technicky vzaté každá ľudská činnosť spôsobuje znečistenie životného prostredia. Ak jej zabránime, tak samozrejme dôjde k takémuto zníženiu. Len sa obávam, že táto cesta zakazovania je síce veľmi populárna, pretože je to také riešenie, že jednoduché, keď niečo sa nám nepáči, tak to proste zakážeme. Je to veľmi populárne, veľmi dobre sa to predáva, ale nemyslím si, že by to malo byť správna cesta k nepopulistickej racionálnej zelenej poctivej zelenej politike. Záverom chcem zdôrazniť, že prebiehali rokovania s Ministerstvom životného prostredia, s dotknutými stranami. Do istej miery sme, do istej miery sme modifikovali tento návrh a ja sám ho v záujme rešpektovania dohôd tak isto podporím. Ďakujem.
6. 10. 2021 15:17:22 - 15:29:03 40. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 592 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda, chcel by som krátko vyjadriť svoj postoj k tomuto návrhu. Chcel by som povedať o tom ako ja vnímam ochranu životného prostredia.
Tento návrh vzišiel z podnetu ministerstva životného prostredia, ktorý si osvojili poslanci Národnej rady, vrátane poslancov za náš klub. Tento návrh zákona podporíme a budem rád, ak ho podporíte aj vy. Nie je to zákon zákona, s ktorým by som bol na 100 % stotožnený. Mám isté výhrady voči nemu, ale rešpektujem dohody, rešpektujem koaličnú dohodu, rešpektujem dohody, ktoré máme medzi ako koaliční partneri a v rámci týchto dohôd sa vieme dohodnúť aj na niektorých návrhoch, ktoré si vzájomne podporíme, proti ktorým nemáme až veľmi zásadné výhrady, ale ktoré občas máme veľmi odlišné alebo trochu odlišné názory.
Ja sa vyjadrím teda k tejto novele. My sme počas, vlastne od prvého čítania do druhého ešte naďalej intenzívne rokovali o tomto zákone, o tejto novele zákona. Z ej vzíde aj pozmeňujúci návrh, ktorý tu bude prednesený. A principiálnou podstatou tohto návrhu je, že v zákone zakazujeme dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky.
Mám k tomu tri poznámky. Tá prvá poznámka je, že tento návrh novely zákona nepoškodzuje životné prostredie, resp. takto, súčasný stav, ktorý teraz je nepoškodzuje životné prostredie. Súčasný stav môžme sa opierať o zákon č. 17/1992 životnom prostredí, ktorý aj teraz novelizujeme, ktorý v podstate definuje zásady ochrany životného prostredia. V § 11 je uvedené územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia.
Keď chceme hovoriť o ochrane životného prostredia a o tom čo je ekologické a čo nie je ekologické, musíme sa opierať o zákon. Samozrejme, ideologicky, čisto ideologicky všetci každou ľudskou činnosťou znečisťujeme životné prostredie nepretržite. Dokonca aj tým, že dýchame a produkujeme skleníkový plyn oxid uhličitý. Takisto keď páni poslanci idú, väčšina asi pôjde po rokovaní parlamentu do garáže a odvezie sa autom, takisto poškodzuje životné prostredie, ideologicky, lebo už zasahuje do životného prostredia nejakou produkciou emisií znečisťujúcich látok.
Ale my keď chceme povedať to, že čo je a čo nie je znečistenie životného prostredia, musíme urobiť nejakú diskrétnu funkciu, musíme urobiť nejakú hranicu medzitým čo budeme považovať, že, áno, toto je v poriadku a nie, toto už nie je v poriadku a tu stanoviť tú hranicu. V tomto momente tento súčasný návrh ide trochu nad hranicu toho čo je vlastne určené zákonom. Pretože stavby na spaľovne rádioaktívneho odpadu sú zariadenia, ktoré prechádzajú obrovským rozsiahlym povoľovacím konaním. Vyjadruje sa k nemu nespočetné množstvo odborníkov. Opierajú sa o právne predpisy, ktoré existujú a títo odborníci na základe toho dajú potom povolenie na výstavbu tohto zariadenia, ktoré je považované za zariadenie, ktoré nepoškodzuje životné prostredie nad úmernú mieru tak ako je uvedené v zákone.
Moja druhá poznámka k tomuto je, že v tomto návrhu zákona vlastne chceme zaistiť, aby zahraničný rádioaktívny odpad nebol spaľovaný na Slovensku. Ten zahraničný rádioaktívny odpad je následne exportovaný naspäť do krajiny svojho pôvodu. Lenže my sme, Európska únia je jeden veľký geopolitický celok. Je to veľký ekonomický celok a mne sa zdá, že tento návrh a veľmi intenzívne s ním polemizujem, je vo svojej podstate ekonomicky nacionalistický a je niekde na hranici s takým zeleným populizmom, poviem to takto priamo, otvorene. Pretože, čo vlastne týmto návrhom dosahujeme.
Dosahujeme to, že rádioaktívny odpad, ktorý tu vzniká, vzniká v celej Európskej únii, tak my vlastne že odmietame, aby tento rádioaktívny odpad bol zhodnocovaný z iných krajín Európskej únie napríklad, ako na Slovensku. Mne sa to zdá byť naozaj trochu, trochu nie správne. Myslím si, že je toto taká istá forma ekonomického nacionalizmu.
Tento náš ekonomický celok, geopolitický celok je predsa jedným celkom, kde zdieľame, zdieľame rovnaké hodnoty, rovnaké ekonomické väzby, rovnaké ekonomické regulácie a to, že rádioaktívny odpad nebude môcť byť zhodnotený v ekologickej prevádzke, riadne preverenej, riadne prejdenej procesom EIA, procesom IPKZ, ktorá má jasné povolenie, ktorá dnes poškodzuje životné prostredie nad únosnú mieru, tak toto si myslím, že nie je tá správna cesta, ktorou by sme sa mali uberať. Ja si to viem predstaviť, napokon toto nie je, nie je to zase riešenie, ktoré by bolo, že úplne ojedinelé. V Európskej únii aj všade vo svete určite nájdeme množstvo prípadov, kedy sa niekto snaží presadiť nejaké zlepšenie životného prostredia v tom ideologickom smere, teda zlepšenie životného prostredia práve takouto reguláciou, že jednoducho zakážeme, zakážeme produkovať, zakážeme podnikať s nejakou činnosťou.
Čo bude vlastne výsledkom, keď to takto zhrniem. Výsledkom tohto návrhu celkom určite nebude zvýšenie ochrany životného prostredia v zmysle súčasnej legislatívy, pretože zariadenie na spaľovanie ako som už uviedol viackrát, je riadne povolené, riadne dodržujúce environmentálne limity. Takisto nebude zvýšením ochrany životného prostredia na Slovensku, teda nebude na Slovensku, ale takisto ani nie v EÚ, samozrejme, pretože jednoducho ten odpad niekde sa produkuje
===== ... je riadne povolené, riadne dodržujúce environmentálne limity. Takisto nebude zvýšením ochrany životného prostredia na Slovensku, teda nebude na Slovensku, ale takisto ani nie v EÚ, samozrejme, pretože jednoducho ten odpad niekde sa produkuje a nezaťažuje územie Slovenskej republiky ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia. Tak isto nebude jeho výsledkom, že by nastalo nad mieru únosného zaťaženia ohrozenie nejakým radiačným ožiarením, radiačného zaťaženia tých ľudí, ktorí tam pracujú. Toto sme komunikovali aj v pripomienkovom konaní, kde bolo jasne definované príslušnými odborníkmi, že ten súčasný stav kedy sa spaľuje rádioaktívny odpad na Slovensku aj zo zahraničia a prebiehajú nejaké kontrakty, plnia sa nejaké kontrakty neznamená, že by boli dotyční zamestnanci zaťažení nad únosnú mieru radiačnou, radiačným ožiarením.
Suma sumárum, tak ako prezentovala aj spoločnosť JAVIS, ktorá má teda toto zariadenie, v dôsledku tohto opatrenia bude, príde Slovensko o tržby, príde spoločnosť o tržby, samozrejme príde aj Slovensko o dividendy z tržieb tejto spoločnosti. Spoločenstvo odhaduje na niekoľko miliónov eur ročne a hovoria aj o tom, tvrdia, že pravdepodobne budú musieť prepustiť niekoľkých zamestnancov. Takže ja sa trochu obávam, aby sme nešli v budúcnosti takouto cestou. Samozrejme toto opatrenie tým, že sa bude spaľovať menej, tak čisto ideologicky, čisto technicky vzaté, jasné, že zníži mieru radiačného zaťaženia obyvateľov, ale nebude to zníženie, ktoré by, ktoré by zlepšilo situáciu, ktorá by pred tým bola nejaká zlá. Tá situácia doteraz bola úplne, úplne v poriadku. Obávam sa, že náklady, respektíve straty tržieb, ktoré spôsobíme týmto a to je môj súkromný názor, idú trochu nad rámec tých benefitov o ktorých som spomínal. Tie benefity sú, boli povedané, sú jasné, že čisto ideologicky vzaté a technicky vzaté každá ľudská činnosť spôsobuje znečistenie životného prostredia. Ak jej zabránime, tak samozrejme dôjde k takémuto zníženiu. Len sa obávam, že táto cesta zakazovania je síce veľmi populárna, pretože je to také riešenie, že jednoduché, keď niečo sa nám nepáči, tak to proste zakážeme. Je to veľmi populárne, veľmi dobre sa to predáva, ale nemyslím si, že by to malo byť správna cesta k nepopulistickej racionálnej zelenej poctivej zelenej politike. Záverom chcem zdôrazniť, že prebiehali rokovania s Ministerstvom životného prostredia, s dotknutými stranami. Do istej miery sme, do istej miery sme modifikovali tento návrh a ja sám ho v záujme rešpektovania dohôd tak isto podporím. Ďakujem.
6. 10. 2021 15:17:22 - 15:29:03 40. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 592 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda, chcel by som krátko vyjadriť svoj postoj k tomuto návrhu. Chcel by som povedať o tom ako ja vnímam ochranu životného prostredia.
Tento návrh vzišiel z podnetu ministerstva životného prostredia, ktorý si osvojili poslanci Národnej rady, vrátane poslancov za náš klub. Tento návrh zákona podporíme a budem rád, ak ho podporíte aj vy. Nie je to zákon zákona, s ktorým by som bol na 100 % stotožnený. Mám isté výhrady voči nemu, ale rešpektujem dohody, rešpektujem koaličnú dohodu, rešpektujem dohody, ktoré máme medzi ako koaliční partneri a v rámci týchto dohôd sa vieme dohodnúť aj na niektorých návrhoch, ktoré si vzájomne podporíme, proti ktorým nemáme až veľmi zásadné výhrady, ale ktoré občas máme veľmi odlišné alebo trochu odlišné názory.
Ja sa vyjadrím teda k tejto novele. My sme počas, vlastne od prvého čítania do druhého ešte naďalej intenzívne rokovali o tomto zákone, o tejto novele zákona. Z ej vzíde aj pozmeňujúci návrh, ktorý tu bude prednesený. A principiálnou podstatou tohto návrhu je, že v zákone zakazujeme dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky.
Mám k tomu tri poznámky. Tá prvá poznámka je, že tento návrh novely zákona nepoškodzuje životné prostredie, resp. takto, súčasný stav, ktorý teraz je nepoškodzuje životné prostredie. Súčasný stav môžme sa opierať o zákon č. 17/1992 životnom prostredí, ktorý aj teraz novelizujeme, ktorý v podstate definuje zásady ochrany životného prostredia. V § 11 je uvedené územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia.
Keď chceme hovoriť o ochrane životného prostredia a o tom čo je ekologické a čo nie je ekologické, musíme sa opierať o zákon. Samozrejme, ideologicky, čisto ideologicky všetci každou ľudskou činnosťou znečisťujeme životné prostredie nepretržite. Dokonca aj tým, že dýchame a produkujeme skleníkový plyn oxid uhličitý. Takisto keď páni poslanci idú, väčšina asi pôjde po rokovaní parlamentu do garáže a odvezie sa autom, takisto poškodzuje životné prostredie, ideologicky, lebo už zasahuje do životného prostredia nejakou produkciou emisií znečisťujúcich látok.
Ale my keď chceme povedať to, že čo je a čo nie je znečistenie životného prostredia, musíme urobiť nejakú diskrétnu funkciu, musíme urobiť nejakú hranicu medzitým čo budeme považovať, že, áno, toto je v poriadku a nie, toto už nie je v poriadku a tu stanoviť tú hranicu. V tomto momente tento súčasný návrh ide trochu nad hranicu toho čo je vlastne určené zákonom. Pretože stavby na spaľovne rádioaktívneho odpadu sú zariadenia, ktoré prechádzajú obrovským rozsiahlym povoľovacím konaním. Vyjadruje sa k nemu nespočetné množstvo odborníkov. Opierajú sa o právne predpisy, ktoré existujú a títo odborníci na základe toho dajú potom povolenie na výstavbu tohto zariadenia, ktoré je považované za zariadenie, ktoré nepoškodzuje životné prostredie nad úmernú mieru tak ako je uvedené v zákone.
Moja druhá poznámka k tomuto je, že v tomto návrhu zákona vlastne chceme zaistiť, aby zahraničný rádioaktívny odpad nebol spaľovaný na Slovensku. Ten zahraničný rádioaktívny odpad je následne exportovaný naspäť do krajiny svojho pôvodu. Lenže my sme, Európska únia je jeden veľký geopolitický celok. Je to veľký ekonomický celok a mne sa zdá, že tento návrh a veľmi intenzívne s ním polemizujem, je vo svojej podstate ekonomicky nacionalistický a je niekde na hranici s takým zeleným populizmom, poviem to takto priamo, otvorene. Pretože, čo vlastne týmto návrhom dosahujeme.
Dosahujeme to, že rádioaktívny odpad, ktorý tu vzniká, vzniká v celej Európskej únii, tak my vlastne že odmietame, aby tento rádioaktívny odpad bol zhodnocovaný z iných krajín Európskej únie napríklad, ako na Slovensku. Mne sa to zdá byť naozaj trochu, trochu nie správne. Myslím si, že je toto taká istá forma ekonomického nacionalizmu.
Tento náš ekonomický celok, geopolitický celok je predsa jedným celkom, kde zdieľame, zdieľame rovnaké hodnoty, rovnaké ekonomické väzby, rovnaké ekonomické regulácie a to, že rádioaktívny odpad nebude môcť byť zhodnotený v ekologickej prevádzke, riadne preverenej, riadne prejdenej procesom EIA, procesom IPKZ, ktorá má jasné povolenie, ktorá dnes poškodzuje životné prostredie nad únosnú mieru, tak toto si myslím, že nie je tá správna cesta, ktorou by sme sa mali uberať. Ja si to viem predstaviť, napokon toto nie je, nie je to zase riešenie, ktoré by bolo, že úplne ojedinelé. V Európskej únii aj všade vo svete určite nájdeme množstvo prípadov, kedy sa niekto snaží presadiť nejaké zlepšenie životného prostredia v tom ideologickom smere, teda zlepšenie životného prostredia práve takouto reguláciou, že jednoducho zakážeme, zakážeme produkovať, zakážeme podnikať s nejakou činnosťou.
Čo bude vlastne výsledkom, keď to takto zhrniem. Výsledkom tohto návrhu celkom určite nebude zvýšenie ochrany životného prostredia v zmysle súčasnej legislatívy, pretože zariadenie na spaľovanie ako som už uviedol viackrát, je riadne povolené, riadne dodržujúce environmentálne limity. Takisto nebude zvýšením ochrany životného prostredia na Slovensku, teda nebude na Slovensku, ale takisto ani nie v EÚ, samozrejme, pretože jednoducho ten odpad niekde sa produkuje
===== ... je riadne povolené, riadne dodržujúce environmentálne limity. Takisto nebude zvýšením ochrany životného prostredia na Slovensku, teda nebude na Slovensku, ale takisto ani nie v EÚ, samozrejme, pretože jednoducho ten odpad niekde sa produkuje a nezaťažuje územie Slovenskej republiky ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia. Tak isto nebude jeho výsledkom, že by nastalo nad mieru únosného zaťaženia ohrozenie nejakým radiačným ožiarením, radiačného zaťaženia tých ľudí, ktorí tam pracujú. Toto sme komunikovali aj v pripomienkovom konaní, kde bolo jasne definované príslušnými odborníkmi, že ten súčasný stav kedy sa spaľuje rádioaktívny odpad na Slovensku aj zo zahraničia a prebiehajú nejaké kontrakty, plnia sa nejaké kontrakty neznamená, že by boli dotyční zamestnanci zaťažení nad únosnú mieru radiačnou, radiačným ožiarením.
Suma sumárum, tak ako prezentovala aj spoločnosť JAVIS, ktorá má teda toto zariadenie, v dôsledku tohto opatrenia bude, príde Slovensko o tržby, príde spoločnosť o tržby, samozrejme príde aj Slovensko o dividendy z tržieb tejto spoločnosti. Spoločenstvo odhaduje na niekoľko miliónov eur ročne a hovoria aj o tom, tvrdia, že pravdepodobne budú musieť prepustiť niekoľkých zamestnancov. Takže ja sa trochu obávam, aby sme nešli v budúcnosti takouto cestou. Samozrejme toto opatrenie tým, že sa bude spaľovať menej, tak čisto ideologicky, čisto technicky vzaté, jasné, že zníži mieru radiačného zaťaženia obyvateľov, ale nebude to zníženie, ktoré by, ktoré by zlepšilo situáciu, ktorá by pred tým bola nejaká zlá. Tá situácia doteraz bola úplne, úplne v poriadku. Obávam sa, že náklady, respektíve straty tržieb, ktoré spôsobíme týmto a to je môj súkromný názor, idú trochu nad rámec tých benefitov o ktorých som spomínal. Tie benefity sú, boli povedané, sú jasné, že čisto ideologicky vzaté a technicky vzaté každá ľudská činnosť spôsobuje znečistenie životného prostredia. Ak jej zabránime, tak samozrejme dôjde k takémuto zníženiu. Len sa obávam, že táto cesta zakazovania je síce veľmi populárna, pretože je to také riešenie, že jednoduché, keď niečo sa nám nepáči, tak to proste zakážeme. Je to veľmi populárne, veľmi dobre sa to predáva, ale nemyslím si, že by to malo byť správna cesta k nepopulistickej racionálnej zelenej poctivej zelenej politike. Záverom chcem zdôrazniť, že prebiehali rokovania s Ministerstvom životného prostredia, s dotknutými stranami. Do istej miery sme, do istej miery sme modifikovali tento návrh a ja sám ho v záujme rešpektovania dohôd tak isto podporím. Ďakujem.
6. 10. 2021 10:56:24 - 10:57:38 40. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 673 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem, pán poslanec vy si vy ste povedali, že si komunity menšín vážite ale nezamestnali by ste za učiteľa človeka, ktorý je Moslim alebo homosexuál. Ďakujem za príspevok k rozvoju sociálnej demokracie a sociálnodemokratic k rozvoju názorov sociálnodemokratickej strany alebo resp. strany, ktorá sa hrdí názvom sociálna demokracia naozaj idete čím ďalej tým lepšie, ukazuje sa, že ste obyčajní populisti s názormi naprosto extrémistickými, ale ide vám to naozaj fajn. Poviem vám, že ja by som bol radšej, ja by som tiež radšej keby bolo čo najmenej učiteľov, ktorí sú sociálni demokrati. Bol by som radšej keby bolo čo najmenej učiteľov, ktorí sú vyznaním populisti presvedčením populisti obzvlášť zelení extrémistickí populisti. Ale ako poznamenal kolega Ondrej Dostál nebolo by to v súlade s ústavou zrejme ani s antidiskriminačným zákonom a to považujem za veľmi dobre a tento princíp budem naďalej presadzovať a zastávať si.
6. 10. 2021 10:30:28 - 10:31:33 40. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 673 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Pán poslanec Kotleba, zaujal ma váš pokus o vedeckú rozpravu a stanovanie práva na základe situácie, keď sú dvaja ľudia na pustom ostrove, že je to vraj proti bohu, že nemôžu mať deti, keď sú dvaja muži alebo dve ženy na ostrove. No keby boli dvaja muži na ostrove, tak samozrejme nemôžu mať deti ani heterosexuálni muži, ani heterosexuálne ženy. Tento príklad, teda spôsob akým sa snažíte stanovovať právo na základe situácie extrémnej, keď sa vyskytnú dvaja ľudia na jednom ostrove je naprosto scestný a veľmi dobre to viete. Nadviažem na pána poslanca Stančíka. Vy nazývate ľudí buzerantami a úchylákmi, dlhodobo nazývate rôzne etniká a rôzne menšiny dehonestujúcimi názvami. Je vám to vlastné a je to, ale je to neskutočne odporné.
6. 10. 2021 9:58:23 - 10:00:06 40. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 673 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Pán poslanec dve veci. Vy ste mu položili otázku, že z vás by chcel rád vyrastať v rodine v ktorej by nás vychovávali dvaja ľudia rovnakého pohlavia, vy ste ich nazvali úchylmi. Ja ich za úchylov nepovažujem, považujem ich za úplne normálnych ľudí takých presne ako sme my, alebo ľudia, ktorí sú inej, inej sexuálnej orientácie sú úplne rovnakí ľudia a majú mať úplne rovnaké práva ako majú ľudia inej sexuálnej orientácie.
No to, je to veľmi špekulatívna otázka, kde dieťa nie právne spôsobilé rozhodovať sa. Dieťa sa buď narodí do takej domácnosti alebo je adoptované. Áno, sú prípady kedy sa dieťa narodí aspoň jednému rodičovi do takej domácnosti. Takže v tejto špekulatívnej otázke odpovedám na vašu otázku, že ja som rád, že som vyrastal v rodine v ktorej som vyrastal, ale keby takáto možnosť bola bol by som rád tiež, nemal by som s tými absolútne žiadny problém.
Druhá vec, za 80 rokov z úchylky stalo niečo normálne tvrdíte. No ono sa to stáva, že niektoré neprávosti alebo diskriminácie sa odstraňujú priebežne. A história, história práva, história ľudskej civilizácie je plná prípadov, ktoré aj v minulom storočí sa odstraňovali niektoré diskriminácie. Prekvapuje ma že o tom neviete, alebo že nejak zámerne toto opomínate.
5. 10. 2021 17:51:36 - 17:53:34 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Pán poslanec, chcel by som oponovať k tomu vášmu použitému príkladu. Ja sa poznám s jedným manažérom obchodnej prevádzky a on minulý rok, keď boli zatvorené nedele počas lockdownu, tak vlastne konštatoval, že všetci zamestnanci, drvivá väčšina zamestnancov chce sa vrátiť do pôvodného rytmu. Aj z jednoduchého dôvodu, že zatiaľ čo v tom normálnom klasickom rytme mali dva víkendy v mesiaci voľné plnohodnotné v tomto režime sobotnom ho vlastne prakticky nemajú ani jeden takýto plnohodnotný víkend. Nemyslím si, že ide o sociálne opatrenie. Zaznelo tu číslo, že 90 % z nejakého prieskumu, že 90% zamestnancov chce túto nedeľu. Dôležité je položiť, ale otázku, keby sme tú otázku položili inak a položili by sme im otázku, že súhlasíte s tým, aby boli voľné nedele a zároveň jeden zo siedmych z vás bude prepustení. Tak si myslím, že ten výsledok by bol naprosto odlišný. Reálnym faktom je skráti sa to o 1/7. Jeden človek musí ísť von. Ten človek v súčasnosti berie nejaký plat, ktorý mu vyhovuje. Tú prácu si nebude môcť potom nájsť. Zrejme je dôvodný predpoklad, že si nájde prácu menej platenú. Pripomínal mi to jeden film, kde mali práve v tíme rozhodnúť, že koho vyhodia zo svojho tímu. Koho budú musieť prepustiť. Bola to taká zaujímavá psychologická analýza. Nevidím na tomto opatrení absolútne nič, absolútne nič sociálne, je to proti sociálne opatrenie, ktoré spôsobí, že veľa ľudí dostane sa na dlažbu.
5. 10. 2021 17:34:37 - 17:36:02 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem, pán poslanec. Myslím, že to najdôležitejšie tam je, že naozaj upierame, takýmto návrhom by sme upierali slobodu, slobodu ľudí, ktorí chcú pracovať a to je dosť dôležité. Ja som prekvapený, že sa vraciame opäť k tomu po vlastne roku k tejto téme a ja by som to možno, preto som vtedy aj vystúpil v rozprave, ale jeden prieskum by som zacitoval. Britská štúdia z roku 2018 reagovala na prebiehajúcu debatu ohľadom zákona, ktorý by chcel zakázať v nedeľu obchody a tá prišla s dvomi zaujímavými číslami, 64 % zákazníkov považuje nedeľné nákupy za rodinnú aktivitu, za rodinnú aktivitu tieto nákupy. Približne tretina ľudí v čase, keď sú obchody v nedeľu zatvorené, trávi voľný čas prácou, 86 % zákazníkov si myslí, že otvorené obchody v nedeľu žiadnym spôsobom negatívne neovplyvňujú ich rodinný život a 96 % si myslí, že by otvorenie obchodov v nedeľu nemalo žiaden negatívny vplyv na náboženský život. Naozaj tento návrh sa opakovane tu vracia. Ja myslím, že a dúfam teda, že zbytočne a že už sa prestane vracať, lebo mnohé ďalšie štúdie potvrdzujú, že autori, ktorí, teda predkladatelia toho zákona vychádzajú s úplne mylných predpokladov.
30. 9. 2021 10:02:15 - 10:04:15 40. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za reakcie. Asi nestihnem zareagovať na všetko. Pán Blcháč, výška komunálneho poplatku. My musíme odkláňať odpad od skládkovania. V prípade, že nebudú z kapacity na energetické zhodnocovanie, tento bude musieť chodiť po celom svete, a tá výška komunálneho poplatku pôjde ďaleko, ďaleko vyššia, bude musieť byť ďaleko vyššia ako, ako keby sme mali tu stávajúce kapacity. Takisto keby sme chceli naozaj vytrieďovať aj z komunálneho odpadu, aj z triedeného odpadu, všetky plasty, a ti plasty, ktoré nikto nechce na trhu, tak takisto bude veľmi významne rásť poplatok za komunálny odpad, alebo spotrebiteľský poplatok v cenách, len preto, že triedený zber má na starosti OZV-čka. Toto sú obrovské riziká. To, že cena bude rásť je samozrejmé, je to úplne logické, lebo musíme plniť ciele, ciele Európskej únie.
Pán poslanec Šefčík, podniky sú tlačené k neekologickejším plastom, no ja pevne verím, že práve zavedenie nejakej ekomodulácie by toto malo asi, asi s týmto trošku pohnúť. Toto považujem za trend, ktorý je síce svojím spôsobom daňový, ale malo by sa s týmto spôsobom pohnúť. O tej štatistike som hovoril. Tam hovoril som aj upozornil na to, že ide o vykazovanie, vykazovanie čísiel, ale zase musím povedať, že ja som veľmi vášnivý turista, mám naozaj prechodené celé, takmer celé Slovensko po horách. Jasné, že na frekventovaných miestach sa nachádzajú aj v kritických lokalitách sa nachádzajú pohodené plasty, ale tie lesy vyzerajú už ako veľmi výdatne, solídne čisté.
Pán poslanec Karahuta, rozoberať skládky, áno je to jeden z tých logických trendov, o ktorom sa dlho hovorí a pán poslanec Mizík, zálohovanie neodpadov nevyrieši problém Ružína. Problém Ružína je špecifický a žiaľ nevyrieši ho, nevyrieši ho ani zálohovanie.
30. 9. 2021 9:55:01 - 9:55:26 40. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR -  
tým spôsobom, že vlastne ten majiteľ toho obchodného centra bude manažovať, a potom na základe vzájomných zmlúv si to bude financovať ten odpad a bude posielať ďalej. Preto považujem pre podnikateľov za veľmi dobré a efektívne riešenie.
Takže ďakujem.
30. 9. 2021 9:30:25 - 9:55:21 40. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem.
Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, schvaľujeme v druhom čítaní návrh novely zákona o odpadoch, teraz máme takú, taký balíček troch až odpadových zákonov. Chcel by som, než sa dostanem priamo aj teraz k tomuto zneniu zákona, ešte by som najprv sa chcel vyjadriť trochu tak možno obšírnejšie, a to bude také o, možno o nastavení environmentálnej politiky, jeho nastavenie o odpadovej politike, o nastavení, aké si myslím, že by malo byť.
Viete dobre, že v klube SaS sme, sme strana ekonomicky najpravicovejšia, sme strana nepopulisticky zelená, sme zelená, ale nie populisticky zelená. To pravicové je, že striktne dbáme na to, aby spoločnosť a podnikatelia plnili environmentálne ciele tak, aby neboli predražené, lebo to, čo je predražené, spôsobuje chudobu. Spôsobuje chudobu, pretože sa premieta priamo na spotrebiteľov. To nepopulistické je, že sa snažíme sústreďovať na skutočné, reálne problémy životného prostredia, resp. na tie najvážnejšie problémy životného prostredia, ale tie niekedy nie sú vidno. Tie sú niekedy také, ktoré si občania nejako veľmi ani neuvedomujú. Sú to napríklad nebezpečné odpady, lebo tie až tak často nevidia.
Naopak tie, ktoré vidia, sú plasty. Tie považujú za veľmi významný problém a ja sa pokúsim neskôr vysvetliť, prečo plasty vnímam za veľký problém, vnímame za veľký problém, ale nie za naozaj že top prioritu, ktorou by sme sa mali uberať a bojovať proti, proti plastom spôsobmi, ktoré sú až nejaké veľmi agresívne, pretože Slovensko plní ciele v plastoch, dokonca sme nadpriemerne dobrí v recyklácii plastov a v recyklácii obalov.
Keď hovorím o tom nepopulizme a hovorím o tom, o tom pravicovom prístupe, ja som člen hospodárskeho výboru, tak mi to snáď odpustíte, že budem predsa len trochu sa obhajovať, obhajovať podnikateľov, je to moja úloha a je to aj moje hodnotové vyznanie. V novele tohto zákona sme pristúpili aj k rôznym, k veľa rokovaniam a viedli aj k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu dneska zaznie. Vyjadrím sa k dvom bodom, s ktorými sme my súhlasili, musím povedať, že sme ich akceptovali, ale chcem iba také, aby sme videli na nejakých ukážkach toho, čo vnímame, kde už tá hranica medzi tým, tým pravicovým-nepravicovým a populistickým-nepopulistickým, kde už sa to tak blíži, že už sa to preklápa práve na, na tú si myslím, že hranu, že už je to na hrane a možno sa to bude preklápať.
My sme súhlasili, opakujem, podporíme návrh, ktorý vzišiel z ministerstva životného prostredia a ktorý je, ktorý v § 16 sa dopĺňa odsekom 12 a hovorí o tom, že ten, kto vyzbiera, kto vykonáva triedený zber komunálnych odpadov z obalov, z komunálnych odpadov a nie obalových výrobkov, je povinný zasielať ministerstvo a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly údaje. Za kalendárny štvrťrok, za kalendárny rok v súlade s vykonávacím predpisom. Ten vykonávací predpis ešte nepoznáme. My sme sa dohodli aj s ministerstvom životného prostredia, že budeme na ňom pracovať spoločne na vykonávacích predpisoch, že ich uvidíme.
Keď zhutním tento návrh, tak hovorí o tom, že vlastne zberové spoločnosti musia zasielať ten istý, ten istý v podstate výkaz na dve miesta a kalendárny štvrťrok, kalendárny rok, toto považujem presne za tú hranicu, kde už, kde už nie sme celkom efektívni a kde by sme si mali veľmi ustrážiť ten primárny cieľ, ktorý je zrozumiteľný. To je jasné. Ministerstvo životného prostredia potrebuje mať nejaké, nejaké vykazovanie, nejaké údaje, niektoré údaje potrebujú mať aj organizácie zodpovednosti výrobcov, ale už sa dostávame do bodu, že na dve miesta ten istý výkaz, štvrťročne, a dostávame sa aj do rizika, že ak by sa v tom výkaze, resp. v tých údajoch malo vyskytovať niečo, čo by bolo, čo by boli citlivé obchodné údaje, tak to už by bolo veľmi nebezpečné. Ale to, pevne verím, že s ministerstvom ako veľmi dobre upravíme potom v tej vykonávacej vyhláške.
Vyjadrím sa ešte k jednému bodu, a to je bod, tá novela je rozsiahla a my teda súhlasíme s naozaj že, s veľkou časťou veľmi, veľmi súhlasíme, ale vyjadrím sa ešte k jednému bodu, a to v § 6 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie: "Zakazuje sa energetické zhodnocovanie odpadu po dotriedení, ktorý je možné materiálovo zhodnotiť." Takto. "Ten, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obci, je povinný tento odpad dotriedený na úroveň ustanovenú vo vykonávacom predpise poskytnúť na materiálové zhodnotenie najmenej dvom zariadeniam oprávneným na recykláciu daného druhu dotriedeného odpadu. Ak tieto zariadenia odmietnu prijať takto dotriedený odpad, vydajú o tom písomné potvrdenie, na základe ktorého môže byť potom odpad energetický zhodnotený." To znamená, že zberová spoločnosť vlastne musí vlastne osloviť najmenej dvoch spracovateľov. Tam sme trochu zjemnili práve v pozmeňujúcom návrhu, kde to bolo tak dosť nejasne formulované, že dokonca myslím, že všetkých alebo veľa týchto spracovateľov, a že musí, vlastne musí osloviť takýchto spracovateľov a tí až následne keď povedia, že teda ten odpad nezoberú na spracovanie, tak to môže ísť potom na materiálové zhodnotenie, ten vytriedený odpad.
Opakujem opäť, má to nejaké, má to riziká. Ten prvý je opäť tá administratívna záťaž. Viete, že v programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali zasadiť o znižovanie byrokratickej záťaže odbúravaním duplicitných a nepotrebných administratívnych úkonov.
Ja rozumiem tomu, že v odpadovom hospodárstve to je regulovaný trh. To, to je v podstate vnútený trh, nie je to prirodzený trh. Keby to bol úplne prirodzený trh, tak dnes iba skládkujeme v podstate, je to najlacnejší spôsob. Tým, že sme zaviedli takto veľmi veľký systém v regulácii, tak áno, tých hráčov treba kontrolovať. Čiže ako istú mieru, istú mieru nejakej administratívnej povinnosti tam uznávam, teda si myslím, že by sme mali priznať, ale mali by sme veľmi strážiť to, aby sme ten trh úplne, úplne ho nezadusili., nezadusili práve nejakými veľkými záťažami.
V čom je ešte problém trošku v tomto, čo je tak trošku na hrane, je v tom, že áno, však samozrejme, zberové spoločnosti dávajú, dávajú energeticky zhodnocovať a dávajú aj materiálovo zhodnocovať. Ony plnia ciele pre obce, pre zberové, teda pre výrobcov, pre obce, pre organizácie zodpovednosti ich výrobcov, ktorí musia recyklovať a k tej recyklácii reálne dochádza. A samozrejme, že odpad, ktorý je neumiestniteľný na trh, tak logicky musí ísť na energetické zhodnotenie, ten vytriedený, pretože, pretože iná možnosť nie je. Bola by možnosť hľadať nejakého spracovateľa, možno na niektoré druhy odpadov možno je spracovateľ, ale v Austrálii povedzme. Zberové spoločnosti majú dlhodobý problém, že niektoré vytriedené zložky nemajú kam umiestniť. Proste jednoducho taký spracovateľ nie je, lebo to je, je to nekvalitný, nehomogénny plast, nepoužiteľný na nejakú ďalšiu materiálovú recykláciu, ten jednoducho všade v Európe ide, proste ide na energetické zhodnocovanie.
A toto je taký nejaký administratívny úkon, kde oni vlastne budú musieť osloviť nejakého spracovateľa, dokonca až dvoch a problém bude, že teda keď ho náhodou nenájdu, hej? Keď ho náhodou nenájdu, tak potom zrejme to budú musieť niekde skládkovať. Takže o tomto by sme mali, tuto by sme mali ešte trochu precizovať, lebo v budúcnosti uvidíme, ako zareaguje trh, uvidíme, ako zareaguje trh. Rozumiem, ešte raz opakujem, rozumiem tej motivácii ministerstva životného prostredia, ktorá chce, ktoré chce odkláňať od energetického zhodnocovania odpadu. Túto vec máme už dávno prekomunikovanú s pánom ministrom. Viem, že je to, je to jednoznačná snaha nejsť na cieľ, nejsť na energetické zhodnocovanie, ale na vyššie ciele dotrieďovania a materiálového zhodnotenia.
Keď som hovoril o tom, možno o tom populizme, ako tieto problémy, ktoré sa tu vyskytujú s tými, čo hovoril, aj pán minister spomínal teraz tie najnovšie dva články, ja si nemyslím, že to sú, že to je, že sú škandalózne tie články. Všetky spoločnosti zberové na svete, ktoré konajú legálne, ktoré fungujú v takomto regulovanom...
===== a tieto problémy, ktoré sa tu vyskytujú, s tými čo hovoril aj pán minister, spomínal, teraz tie najbližšie dva články, ja si nemyslím, že to sú, že to je, že sú škandalózne tie články. Všetky spoločnosti zberové na svete, ktoré konajú legálne, ktoré fungujú v takomto regulovanom systéme, sa správajú na základe legálnych povolených pravidiel. To sa, to je úplne normálne, úplne prirodzené a nie je to vôbec nič tajné. Keď niečo nejde materiálovo zhodnotiť, ide to energeticky, jednoducho je to veľmi komplikovaný systém. Nie je to len problém Slovenska, ale vlastne celej Európskej únie a celého sveta. Myslím si, že v tej plastovej problematike treba sa predovšetkým zamerať na zamedzenie uvádzania plastov na trh všeobecne, nerecyklovateľných zvlášť, doriešiť sľubovanú ekomoduláciu na úrovni Európskej únie. V Európskej únii sa tvárime trochu s tými plastami ako taký líder sveta, úžasný, skvelý, ale treba si povedať, že by to priznala aj Európska únia, že výrazná väčšina plastov vytriedených končí na spracovaní nie v Európskej únii. Proste idú, prejde sa po celom svete, predovšetkým predpokladám, že na východnú časť zemegule teda, teda východnú od nás. Toto vnímajú za veľmi, túto plastovú problematiku a tak toto čo sa deje vnímajú za ekologické, len zrejme populistické strany, ktoré sa snažia naozaj významne sústreďovať svoju pozornosť práve na plasty, lebo plasty vidíme. Plasty všetci vidíme, vidíme občas pohodené v prírode a vytvára sa z toho akýsi, akýsi obrovský environmentálny problém, v skutočnosti to až taký veľký problém nie je, je to veľký problém, ale nie je určite najväčší, určite nie najväčší a v prípade Európskej únie ani zďaleka nie, keď si pozriete štatistiky, neviem vám povedať teraz presné číslo, ale čo sa týka znečistenia morí, tak Európska únia prispieva znečistením morí plastami absolútne bezvýznamnou, veľmi, veľmi malou mierou, oveľa menšou aký je podiel toho obyvateľstva. Gro toho najväčšieho znečistenia plastami, znečistenia morí plastami ide práve z tých rozvojových krajín veľkých ako sú India, východný svet. Treba si tiež uvedomiť, že opakovaná viacnásobná recyklácia tých plastov je prakticky nemožná, to jednoducho tie plasty sú také, majú také vlastnosti ako majú, v prípade, že nemajú možnosť, že nie možnosť materiálovej recyklácie, tak by sa to malo riešiť presne tak ako všade vo svete, energetické zhodnocovanie. To je úplne jednoduché riešenie, je to ekologické riešenie, je to hierarchia poľnohospodárstva, lepšie riešenie ako je skládkovanie odpadov.
A čo je veľmi dôležité teda, bolo by to, je potrebné ponechávať to na trhové prostredie, nezadusovať ten trh tým množstvom regulácií, ktoré vznikajú a v dobrej vôli samozrejme ministerstva životného prostredia, tie rôzne hlásenia, tie rôzne spôsoby akými majú podávať subjekty ďalšie a ďalšie nejaké administratívne papiere, dusíme trošku ten trh. To si myslím, že nie je celkom správny smer, práve odpadové hospodárstvo na Slovensku prešlo za 20 rokov obrovským vývojom a išlo neprekonateľným spôsobom dopredu, a napriek tomu teda že máme veľký problém stále s vysokou mierou skládkovania, aj v dôsledku teda malých kapacít na energetické zhodnocovanie, tak máme veľmi dobré, veľmi dobré čísla z hľadiska Eurostatu. Poviem aké sú tie čísla. Napríklad v recyklácii obalov mnohí hovoria, že vraj sme nejako že máme veľmi hrozný, obrovský problém, že kolabuje systém odpadového hospodárstva v obaloch, plast, drevo, kovové obaly, ale v skutočnosti priemer EÚ, to hovorím štatistky Eurostatu, priemer Európskej únie v recyklácii obalov je 66,3 %, Slovensko má 66,6, čo je dokonca viac ako Maďarsko a Poľsko a viac ako priemer Európskej únie. Čiže v recyklácii vykazovanej obalov, sme na tom veľmi dobre. Samozrejme nehovorím teraz o spôsobe vykazovania. Každá krajina to má inak, ale myslím si, že Slovensko je na tom aj reálne naozaj sa pohybuje niekde v týchto číslach. Recyklácia plastových odpadov, priemer EÚ 41,4, Slovensko 51,4. Dokonca 6. miesto v EÚ v recyklácii plastových obalov. Plastových obalov, o ktorých stále hovoríme, že sú nejakým šialeným problémom a ku ktorým teraz zavádzame od 1. januára dokonca zálohovanie plastových obalov, ktorý by mal teda významným spôsobom, aspoň sa očakáva, odkloniť nejakú časť plastov aspoň ešte z prírody, minimálne teda aspoň to odhadzovanie z prírody by sa malo zlepšiť. Inak čo sa týka toho triedenia, to asi bude, respektíve tie výťažnosti toho systému asi až také veľké rozdiely nebudú. Recyklácia obalov z dreva, priemer EÚ 34,5, Slovensko 53, opäť 6. miesto v Európskej únii. V celkovej produkcii odpadov z obalov sme ďaleko za priemerom Európskej únie, je to spôsobené tým, že sme chudobnejšia krajina, tá korelácia tam býva vždy dosť významná, čím je krajina bohatšia, tým viac produkuje, čiže nie sme nejakí úplne že top producent obalov, odpadov z obalov, sme 6. najnižší v EÚ. V recyklácii elektroodpadu tak isto nad priemer Európskej únie. Smerujem k tomu, že by som bol rád, aby sme odstránili taký nátyl, ktorý sa tu objavoval a bol by som rád, aj keby pán minister možno na ministerstve zariadil taký väčší kruh poradcov k odpadovému hospodárstvu, aby nedochádzalo k tomu, že vlastne vydávame nejaký, nejaký narating smerujúci k tomu, že nakladanie s obalmi na Slovensku je v katastrofálnom stave. Videli sme aj tú, videli sme aj to, že pandémia nespôsobila žiadne katastrofálne nakladanie s odpadmi, ani s plastovými tak isto nie, ani s komunálnymi. Tak ako boli, napriek tomu, že teda pôvodné predpoklady boli ministerstva, že vznikajú, ale nenastal vôbec žiadny zásadný otras , to odpadové hospodárstvo je v relatívne by som povedal až nadpriemerne v dobrej kondícii, aj keď s veľa problémami.
A to, čo som chcel povedať, to nepopulistické, je, že mali by sme sa sústrediť na najväčšie problémy odpadového hospodárstva, ktoré sú, samozrejme environmentálne záťaže, je tu veľmi veľa nebezpečného odpadu uloženého na rôznych miestach, je to, niektoré miesta sú naozaj veľmi vážne, ale predovšetkým odpady z priemyslu. O tom sa málo hovorí, to sú problémy priemyslu, priemysel nemá kam ukladať nebezpečný odpad, máme málo kapacít na skládkovanie, málo kapacít na zhodnocovanie. Cena za zhodnotenie, alebo za skládkovanie nebezpečného odpadu prudko vzrástla, priemysel tu produkuje nebezpečný odpad a nevie kam ho umiestniť, im to spôsobuje veľmi zvýšené náklady, sú s tým naozaj, toto je naozaj veľké, veľký reálny problém. Nie sú to komunálne odpady, ale je to priemyselný odpad, ktorý zostáva taký menej viditeľný, preto nie je populistický, ale je naozaj, populisti sa ho nechytajú, ale je to naozaj, naozaj skutočne veľmi veľký problém v súčasnosti odpadového hospodárstva na Slovensku. Priemyslu, ale aj odpadovému hospodárstvu, čo sa týka komunálneho odpadu, by jednoznačne prospelo, keby sme uvoľnili priestor pre to, aby trh si sám zariadil, či chce budovať zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov alebo nie, považujem to za veľmi dôležité, pretože všetky vyspelé krajiny, veľmi vyspelé krajiny sveta, environmentálne krajiny sveta, ktoré, ktorým sa podarilo výrazne odkloniť skládkovanie, ktoré sa dostali až k nule, vykazovanej nule skládkovania komunálneho odpadu, tak tie majú vysoké kapacity, až 50 %, niektoré idú až ku 50 % zhodnocovania odpadov komunálnych energeticky. Jednoducho postavili spaľovne. Postavili spaľovne, to je taký ľudový názov, v skutočnosti je to fabrika, ktorá vyrába teplo a elektrinu. A touto cestou išli krajiny severské, Švédsko, Fínsko, Dánsko, išli ďalšie a ďalšie krajiny, Švajčiarsko je na tom, obrovská miera energeticky zhodnocovania, energetického zhodnocovania odpadov, jednoducho prešli si tou, tým evolučným vývojom, že keď chceme dostať preč skládky z odpadov, musíme počítať okrem materiálovej recyklácie aj so zvyšovaním energetického zhodnocovania odpadov.
Na Slovensku máme záujem investorov, na Slovensku máme dokonca záujem štátnych teplárov, teda M. H. Teplárenský holding, ktorý už dlhodobo prezentuje záujem aj potrebu prejsť z palivovej štruktúry, ktorá bola kedysi, ktorá bola napríklad uhlie, musia nájsť nový zdroj paliva, ktorý by bol pre nich ekonomicky efektívny tak, aby nemuseli zvyšovať cenu tepla pre domácnosti a táto symbióza práve s komunálnym odpadom je pre nich absolútne, akože veľmi, veľmi zaujímavá. Naozaj je pre nich veľmi zaujímavá, to znamená, že chceli by prejsť na, práve na energetické zhodnocovanie odpadov. Rozumiem teda postoju ministerstva životného prostredia, ktoré to vníma inak, chcel som len povedať, že áno, ja to vnímam inak, ministerstvo životného prostredia práve prezentuje záujem nebudovať nové kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov, ale sústreďovať sa skôr len na energetické zhodnocovanie odpadov v kapacitách, ktoré tu sú, ale zo slovenského odpadu. O tom by sme mohli rozprávať opäť veľmi dlho, ja si myslím, že tento cieľ je síce zaujímavý, principiálne správny, len si myslím, že sa ho nepodarí zrealizovať kvôli tomu, že tie zariadenia, ktoré u nás energeticky zhodnocujú odpad, nehovorím komunálny odpad, nehovorím o spaľovniach v Bratislave a Košiciach, ale skôr o teda cementárňach, tie berú hlavne priemyselný odpad, čistý, homogénny, nie odpad, ktorý je znečistený. Pre nich je to tiež tak isto veľmi taká, by som povedal, že riziková komodita a myslím si, že toto, toto nie je celkom tá správna cesta.
Posledná vec ešte, ktorú by som povedal, možno mám chvíľu čas. Nastavenie tej politiky naozaj by sme mali nejako otvoriť ešte, ešte aj širšie, lebo ministerstvu sa darí niektoré veci naozaj veľmi, teda pustilo sa do niektorých politík veľmi ambiciózne, máme tu zavedený už povinný zber biologicky rozložiteľného, dokonca kuchynského odpadu, ale zároveň protichodne k tomu prinášame legislatívu, ktorá má, teda prikazuje skládkovým, prevádzkovateľom skládok, aby rozdeľovali pred tým než pôjde komunálny zmesový odpad na skládku, aby ho rozdelili na ťažšiu a ľahšiu frakciu a následne teda nakladali zvlášť s tou ľahkou, ktorá by mohla byť v budúcnosti alternatívnym palivom a zvlášť s to ťažkou, ktorá by sa mala najprv prevzdušniť, jednoducho a potom následne by mala ísť na skládku. Ale v momente, kedy by sme zaviedli politiku, že odkláňame pri zdroji biologicky rozložiteľný odpad, tak v tej ťažkej frakcii toho už naozaj veľa nebude ostávať, lebo v tej ťažkej frakcii naozaj sú hlavne bioodpady. A nehovoriac o tom, že niektorí prevádzkovatelia, mnohí prevádzkovatelia skladov na Slovensku majú aj zariadenia na zachytávanie skládkového plynu, čo je veľmi dôležité ekologické zariadenia a tým, že sme vlastne odklonili teraz ten bioodpad, tak za prvé, zberové spoločnosti budú musieť oddeľovať niečo, čo reálne asi ani tam nezostane, ale budú to musieť urobiť a zároveň vlastne tie investície, ktoré by išli do zachytávania skládkového plynu, tak budú vlastne utopené. Ja si myslím, že tuto by sme potrebovali mať trochu väčšiu koordináciu, viac hovoriť tým, hovoriť s účastníkmi trhu a tak, aby sme vedeli zlaďovať ten systém, nastaviť ho tak, aby bol predovšetkým efektívny a samozrejme pri plnení environmentálnych cieľov, čiže ekologický, ale efektívny tak, aby sme nespôsobovali predražené, predražené odpadové hospodárstvo. Tu sa trošku obávam, že ideme smerom k zbytočnému, niekedy až zbytočnému predražovaniu.
Záverom chcem povedať, že budem veľmi rád, keď podporíte novelu zákona o odpadoch, je tam veľmi veľa dobrých riešení, viacero aj v pozmeňujúcom návrhu zazneje, zazneje viacero návrhov, ktoré si myslím, že zefektívňujú trh, riešime tam napríklad v pozmeňujúcom návrhu situáciu, kedy prevádzkovateľ obchodného centra má prevádzky, tak sú prevádzky v obchodnom centre a tieto prevádzky vlastne doposiaľ boli zodpovedné za ten odpad, ktorý oni sami v tých prevádzkach produkujú, napriek tomu, že teda ten odpad vlastne končí v tom istom jednom kontajneri v tom obchodnom centre. Takže tam to uľahčujeme tým, týmto vlastne prevádzkovateľom tým spôsobom, že vlastne ten majiteľ toho obchodného centra bude manažovať a potom na základe vzájomných zmlúv si to bude financovať ten odpad a bude posielať ďalej. Toto považujem pre podnikateľov za veľmi dobré, efektívne riešenie. Takže ďakujem.
=====
30. 9. 2021 9:30:25 - 9:55:21 40. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem.
Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, schvaľujeme v druhom čítaní návrh novely zákona o odpadoch, teraz máme takú, taký balíček troch až odpadových zákonov. Chcel by som, než sa dostanem priamo aj teraz k tomuto zneniu zákona, ešte by som najprv sa chcel vyjadriť trochu tak možno obšírnejšie, a to bude také o, možno o nastavení environmentálnej politiky, jeho nastavenie o odpadovej politike, o nastavení, aké si myslím, že by malo byť.
Viete dobre, že v klube SaS sme, sme strana ekonomicky najpravicovejšia, sme strana nepopulisticky zelená, sme zelená, ale nie populisticky zelená. To pravicové je, že striktne dbáme na to, aby spoločnosť a podnikatelia plnili environmentálne ciele tak, aby neboli predražené, lebo to, čo je predražené, spôsobuje chudobu. Spôsobuje chudobu, pretože sa premieta priamo na spotrebiteľov. To nepopulistické je, že sa snažíme sústreďovať na skutočné, reálne problémy životného prostredia, resp. na tie najvážnejšie problémy životného prostredia, ale tie niekedy nie sú vidno. Tie sú niekedy také, ktoré si občania nejako veľmi ani neuvedomujú. Sú to napríklad nebezpečné odpady, lebo tie až tak často nevidia.
Naopak tie, ktoré vidia, sú plasty. Tie považujú za veľmi významný problém a ja sa pokúsim neskôr vysvetliť, prečo plasty vnímam za veľký problém, vnímame za veľký problém, ale nie za naozaj že top prioritu, ktorou by sme sa mali uberať a bojovať proti, proti plastom spôsobmi, ktoré sú až nejaké veľmi agresívne, pretože Slovensko plní ciele v plastoch, dokonca sme nadpriemerne dobrí v recyklácii plastov a v recyklácii obalov.
Keď hovorím o tom nepopulizme a hovorím o tom, o tom pravicovom prístupe, ja som člen hospodárskeho výboru, tak mi to snáď odpustíte, že budem predsa len trochu sa obhajovať, obhajovať podnikateľov, je to moja úloha a je to aj moje hodnotové vyznanie. V novele tohto zákona sme pristúpili aj k rôznym, k veľa rokovaniam a viedli aj k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu dneska zaznie. Vyjadrím sa k dvom bodom, s ktorými sme my súhlasili, musím povedať, že sme ich akceptovali, ale chcem iba také, aby sme videli na nejakých ukážkach toho, čo vnímame, kde už tá hranica medzi tým, tým pravicovým-nepravicovým a populistickým-nepopulistickým, kde už sa to tak blíži, že už sa to preklápa práve na, na tú si myslím, že hranu, že už je to na hrane a možno sa to bude preklápať.
My sme súhlasili, opakujem, podporíme návrh, ktorý vzišiel z ministerstva životného prostredia a ktorý je, ktorý v § 16 sa dopĺňa odsekom 12 a hovorí o tom, že ten, kto vyzbiera, kto vykonáva triedený zber komunálnych odpadov z obalov, z komunálnych odpadov a nie obalových výrobkov, je povinný zasielať ministerstvo a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly údaje. Za kalendárny štvrťrok, za kalendárny rok v súlade s vykonávacím predpisom. Ten vykonávací predpis ešte nepoznáme. My sme sa dohodli aj s ministerstvom životného prostredia, že budeme na ňom pracovať spoločne na vykonávacích predpisoch, že ich uvidíme.
Keď zhutním tento návrh, tak hovorí o tom, že vlastne zberové spoločnosti musia zasielať ten istý, ten istý v podstate výkaz na dve miesta a kalendárny štvrťrok, kalendárny rok, toto považujem presne za tú hranicu, kde už, kde už nie sme celkom efektívni a kde by sme si mali veľmi ustrážiť ten primárny cieľ, ktorý je zrozumiteľný. To je jasné. Ministerstvo životného prostredia potrebuje mať nejaké, nejaké vykazovanie, nejaké údaje, niektoré údaje potrebujú mať aj organizácie zodpovednosti výrobcov, ale už sa dostávame do bodu, že na dve miesta ten istý výkaz, štvrťročne, a dostávame sa aj do rizika, že ak by sa v tom výkaze, resp. v tých údajoch malo vyskytovať niečo, čo by bolo, čo by boli citlivé obchodné údaje, tak to už by bolo veľmi nebezpečné. Ale to, pevne verím, že s ministerstvom ako veľmi dobre upravíme potom v tej vykonávacej vyhláške.
Vyjadrím sa ešte k jednému bodu, a to je bod, tá novela je rozsiahla a my teda súhlasíme s naozaj že, s veľkou časťou veľmi, veľmi súhlasíme, ale vyjadrím sa ešte k jednému bodu, a to v § 6 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie: "Zakazuje sa energetické zhodnocovanie odpadu po dotriedení, ktorý je možné materiálovo zhodnotiť." Takto. "Ten, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obci, je povinný tento odpad dotriedený na úroveň ustanovenú vo vykonávacom predpise poskytnúť na materiálové zhodnotenie najmenej dvom zariadeniam oprávneným na recykláciu daného druhu dotriedeného odpadu. Ak tieto zariadenia odmietnu prijať takto dotriedený odpad, vydajú o tom písomné potvrdenie, na základe ktorého môže byť potom odpad energetický zhodnotený." To znamená, že zberová spoločnosť vlastne musí vlastne osloviť najmenej dvoch spracovateľov. Tam sme trochu zjemnili práve v pozmeňujúcom návrhu, kde to bolo tak dosť nejasne formulované, že dokonca myslím, že všetkých alebo veľa týchto spracovateľov, a že musí, vlastne musí osloviť takýchto spracovateľov a tí až následne keď povedia, že teda ten odpad nezoberú na spracovanie, tak to môže ísť potom na materiálové zhodnotenie, ten vytriedený odpad.
Opakujem opäť, má to nejaké, má to riziká. Ten prvý je opäť tá administratívna záťaž. Viete, že v programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali zasadiť o znižovanie byrokratickej záťaže odbúravaním duplicitných a nepotrebných administratívnych úkonov.
Ja rozumiem tomu, že v odpadovom hospodárstve to je regulovaný trh. To, to je v podstate vnútený trh, nie je to prirodzený trh. Keby to bol úplne prirodzený trh, tak dnes iba skládkujeme v podstate, je to najlacnejší spôsob. Tým, že sme zaviedli takto veľmi veľký systém v regulácii, tak áno, tých hráčov treba kontrolovať. Čiže ako istú mieru, istú mieru nejakej administratívnej povinnosti tam uznávam, teda si myslím, že by sme mali priznať, ale mali by sme veľmi strážiť to, aby sme ten trh úplne, úplne ho nezadusili., nezadusili práve nejakými veľkými záťažami.
V čom je ešte problém trošku v tomto, čo je tak trošku na hrane, je v tom, že áno, však samozrejme, zberové spoločnosti dávajú, dávajú energeticky zhodnocovať a dávajú aj materiálovo zhodnocovať. Ony plnia ciele pre obce, pre zberové, teda pre výrobcov, pre obce, pre organizácie zodpovednosti ich výrobcov, ktorí musia recyklovať a k tej recyklácii reálne dochádza. A samozrejme, že odpad, ktorý je neumiestniteľný na trh, tak logicky musí ísť na energetické zhodnotenie, ten vytriedený, pretože, pretože iná možnosť nie je. Bola by možnosť hľadať nejakého spracovateľa, možno na niektoré druhy odpadov možno je spracovateľ, ale v Austrálii povedzme. Zberové spoločnosti majú dlhodobý problém, že niektoré vytriedené zložky nemajú kam umiestniť. Proste jednoducho taký spracovateľ nie je, lebo to je, je to nekvalitný, nehomogénny plast, nepoužiteľný na nejakú ďalšiu materiálovú recykláciu, ten jednoducho všade v Európe ide, proste ide na energetické zhodnocovanie.
A toto je taký nejaký administratívny úkon, kde oni vlastne budú musieť osloviť nejakého spracovateľa, dokonca až dvoch a problém bude, že teda keď ho náhodou nenájdu, hej? Keď ho náhodou nenájdu, tak potom zrejme to budú musieť niekde skládkovať. Takže o tomto by sme mali, tuto by sme mali ešte trochu precizovať, lebo v budúcnosti uvidíme, ako zareaguje trh, uvidíme, ako zareaguje trh. Rozumiem, ešte raz opakujem, rozumiem tej motivácii ministerstva životného prostredia, ktorá chce, ktoré chce odkláňať od energetického zhodnocovania odpadu. Túto vec máme už dávno prekomunikovanú s pánom ministrom. Viem, že je to, je to jednoznačná snaha nejsť na cieľ, nejsť na energetické zhodnocovanie, ale na vyššie ciele dotrieďovania a materiálového zhodnotenia.
Keď som hovoril o tom, možno o tom populizme, ako tieto problémy, ktoré sa tu vyskytujú s tými, čo hovoril, aj pán minister spomínal teraz tie najnovšie dva články, ja si nemyslím, že to sú, že to je, že sú škandalózne tie články. Všetky spoločnosti zberové na svete, ktoré konajú legálne, ktoré fungujú v takomto regulovanom...
===== a tieto problémy, ktoré sa tu vyskytujú, s tými čo hovoril aj pán minister, spomínal, teraz tie najbližšie dva články, ja si nemyslím, že to sú, že to je, že sú škandalózne tie články. Všetky spoločnosti zberové na svete, ktoré konajú legálne, ktoré fungujú v takomto regulovanom systéme, sa správajú na základe legálnych povolených pravidiel. To sa, to je úplne normálne, úplne prirodzené a nie je to vôbec nič tajné. Keď niečo nejde materiálovo zhodnotiť, ide to energeticky, jednoducho je to veľmi komplikovaný systém. Nie je to len problém Slovenska, ale vlastne celej Európskej únie a celého sveta. Myslím si, že v tej plastovej problematike treba sa predovšetkým zamerať na zamedzenie uvádzania plastov na trh všeobecne, nerecyklovateľných zvlášť, doriešiť sľubovanú ekomoduláciu na úrovni Európskej únie. V Európskej únii sa tvárime trochu s tými plastami ako taký líder sveta, úžasný, skvelý, ale treba si povedať, že by to priznala aj Európska únia, že výrazná väčšina plastov vytriedených končí na spracovaní nie v Európskej únii. Proste idú, prejde sa po celom svete, predovšetkým predpokladám, že na východnú časť zemegule teda, teda východnú od nás. Toto vnímajú za veľmi, túto plastovú problematiku a tak toto čo sa deje vnímajú za ekologické, len zrejme populistické strany, ktoré sa snažia naozaj významne sústreďovať svoju pozornosť práve na plasty, lebo plasty vidíme. Plasty všetci vidíme, vidíme občas pohodené v prírode a vytvára sa z toho akýsi, akýsi obrovský environmentálny problém, v skutočnosti to až taký veľký problém nie je, je to veľký problém, ale nie je určite najväčší, určite nie najväčší a v prípade Európskej únie ani zďaleka nie, keď si pozriete štatistiky, neviem vám povedať teraz presné číslo, ale čo sa týka znečistenia morí, tak Európska únia prispieva znečistením morí plastami absolútne bezvýznamnou, veľmi, veľmi malou mierou, oveľa menšou aký je podiel toho obyvateľstva. Gro toho najväčšieho znečistenia plastami, znečistenia morí plastami ide práve z tých rozvojových krajín veľkých ako sú India, východný svet. Treba si tiež uvedomiť, že opakovaná viacnásobná recyklácia tých plastov je prakticky nemožná, to jednoducho tie plasty sú také, majú také vlastnosti ako majú, v prípade, že nemajú možnosť, že nie možnosť materiálovej recyklácie, tak by sa to malo riešiť presne tak ako všade vo svete, energetické zhodnocovanie. To je úplne jednoduché riešenie, je to ekologické riešenie, je to hierarchia poľnohospodárstva, lepšie riešenie ako je skládkovanie odpadov.
A čo je veľmi dôležité teda, bolo by to, je potrebné ponechávať to na trhové prostredie, nezadusovať ten trh tým množstvom regulácií, ktoré vznikajú a v dobrej vôli samozrejme ministerstva životného prostredia, tie rôzne hlásenia, tie rôzne spôsoby akými majú podávať subjekty ďalšie a ďalšie nejaké administratívne papiere, dusíme trošku ten trh. To si myslím, že nie je celkom správny smer, práve odpadové hospodárstvo na Slovensku prešlo za 20 rokov obrovským vývojom a išlo neprekonateľným spôsobom dopredu, a napriek tomu teda že máme veľký problém stále s vysokou mierou skládkovania, aj v dôsledku teda malých kapacít na energetické zhodnocovanie, tak máme veľmi dobré, veľmi dobré čísla z hľadiska Eurostatu. Poviem aké sú tie čísla. Napríklad v recyklácii obalov mnohí hovoria, že vraj sme nejako že máme veľmi hrozný, obrovský problém, že kolabuje systém odpadového hospodárstva v obaloch, plast, drevo, kovové obaly, ale v skutočnosti priemer EÚ, to hovorím štatistky Eurostatu, priemer Európskej únie v recyklácii obalov je 66,3 %, Slovensko má 66,6, čo je dokonca viac ako Maďarsko a Poľsko a viac ako priemer Európskej únie. Čiže v recyklácii vykazovanej obalov, sme na tom veľmi dobre. Samozrejme nehovorím teraz o spôsobe vykazovania. Každá krajina to má inak, ale myslím si, že Slovensko je na tom aj reálne naozaj sa pohybuje niekde v týchto číslach. Recyklácia plastových odpadov, priemer EÚ 41,4, Slovensko 51,4. Dokonca 6. miesto v EÚ v recyklácii plastových obalov. Plastových obalov, o ktorých stále hovoríme, že sú nejakým šialeným problémom a ku ktorým teraz zavádzame od 1. januára dokonca zálohovanie plastových obalov, ktorý by mal teda významným spôsobom, aspoň sa očakáva, odkloniť nejakú časť plastov aspoň ešte z prírody, minimálne teda aspoň to odhadzovanie z prírody by sa malo zlepšiť. Inak čo sa týka toho triedenia, to asi bude, respektíve tie výťažnosti toho systému asi až také veľké rozdiely nebudú. Recyklácia obalov z dreva, priemer EÚ 34,5, Slovensko 53, opäť 6. miesto v Európskej únii. V celkovej produkcii odpadov z obalov sme ďaleko za priemerom Európskej únie, je to spôsobené tým, že sme chudobnejšia krajina, tá korelácia tam býva vždy dosť významná, čím je krajina bohatšia, tým viac produkuje, čiže nie sme nejakí úplne že top producent obalov, odpadov z obalov, sme 6. najnižší v EÚ. V recyklácii elektroodpadu tak isto nad priemer Európskej únie. Smerujem k tomu, že by som bol rád, aby sme odstránili taký nátyl, ktorý sa tu objavoval a bol by som rád, aj keby pán minister možno na ministerstve zariadil taký väčší kruh poradcov k odpadovému hospodárstvu, aby nedochádzalo k tomu, že vlastne vydávame nejaký, nejaký narating smerujúci k tomu, že nakladanie s obalmi na Slovensku je v katastrofálnom stave. Videli sme aj tú, videli sme aj to, že pandémia nespôsobila žiadne katastrofálne nakladanie s odpadmi, ani s plastovými tak isto nie, ani s komunálnymi. Tak ako boli, napriek tomu, že teda pôvodné predpoklady boli ministerstva, že vznikajú, ale nenastal vôbec žiadny zásadný otras , to odpadové hospodárstvo je v relatívne by som povedal až nadpriemerne v dobrej kondícii, aj keď s veľa problémami.
A to, čo som chcel povedať, to nepopulistické, je, že mali by sme sa sústrediť na najväčšie problémy odpadového hospodárstva, ktoré sú, samozrejme environmentálne záťaže, je tu veľmi veľa nebezpečného odpadu uloženého na rôznych miestach, je to, niektoré miesta sú naozaj veľmi vážne, ale predovšetkým odpady z priemyslu. O tom sa málo hovorí, to sú problémy priemyslu, priemysel nemá kam ukladať nebezpečný odpad, máme málo kapacít na skládkovanie, málo kapacít na zhodnocovanie. Cena za zhodnotenie, alebo za skládkovanie nebezpečného odpadu prudko vzrástla, priemysel tu produkuje nebezpečný odpad a nevie kam ho umiestniť, im to spôsobuje veľmi zvýšené náklady, sú s tým naozaj, toto je naozaj veľké, veľký reálny problém. Nie sú to komunálne odpady, ale je to priemyselný odpad, ktorý zostáva taký menej viditeľný, preto nie je populistický, ale je naozaj, populisti sa ho nechytajú, ale je to naozaj, naozaj skutočne veľmi veľký problém v súčasnosti odpadového hospodárstva na Slovensku. Priemyslu, ale aj odpadovému hospodárstvu, čo sa týka komunálneho odpadu, by jednoznačne prospelo, keby sme uvoľnili priestor pre to, aby trh si sám zariadil, či chce budovať zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov alebo nie, považujem to za veľmi dôležité, pretože všetky vyspelé krajiny, veľmi vyspelé krajiny sveta, environmentálne krajiny sveta, ktoré, ktorým sa podarilo výrazne odkloniť skládkovanie, ktoré sa dostali až k nule, vykazovanej nule skládkovania komunálneho odpadu, tak tie majú vysoké kapacity, až 50 %, niektoré idú až ku 50 % zhodnocovania odpadov komunálnych energeticky. Jednoducho postavili spaľovne. Postavili spaľovne, to je taký ľudový názov, v skutočnosti je to fabrika, ktorá vyrába teplo a elektrinu. A touto cestou išli krajiny severské, Švédsko, Fínsko, Dánsko, išli ďalšie a ďalšie krajiny, Švajčiarsko je na tom, obrovská miera energeticky zhodnocovania, energetického zhodnocovania odpadov, jednoducho prešli si tou, tým evolučným vývojom, že keď chceme dostať preč skládky z odpadov, musíme počítať okrem materiálovej recyklácie aj so zvyšovaním energetického zhodnocovania odpadov.
Na Slovensku máme záujem investorov, na Slovensku máme dokonca záujem štátnych teplárov, teda M. H. Teplárenský holding, ktorý už dlhodobo prezentuje záujem aj potrebu prejsť z palivovej štruktúry, ktorá bola kedysi, ktorá bola napríklad uhlie, musia nájsť nový zdroj paliva, ktorý by bol pre nich ekonomicky efektívny tak, aby nemuseli zvyšovať cenu tepla pre domácnosti a táto symbióza práve s komunálnym odpadom je pre nich absolútne, akože veľmi, veľmi zaujímavá. Naozaj je pre nich veľmi zaujímavá, to znamená, že chceli by prejsť na, práve na energetické zhodnocovanie odpadov. Rozumiem teda postoju ministerstva životného prostredia, ktoré to vníma inak, chcel som len povedať, že áno, ja to vnímam inak, ministerstvo životného prostredia práve prezentuje záujem nebudovať nové kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov, ale sústreďovať sa skôr len na energetické zhodnocovanie odpadov v kapacitách, ktoré tu sú, ale zo slovenského odpadu. O tom by sme mohli rozprávať opäť veľmi dlho, ja si myslím, že tento cieľ je síce zaujímavý, principiálne správny, len si myslím, že sa ho nepodarí zrealizovať kvôli tomu, že tie zariadenia, ktoré u nás energeticky zhodnocujú odpad, nehovorím komunálny odpad, nehovorím o spaľovniach v Bratislave a Košiciach, ale skôr o teda cementárňach, tie berú hlavne priemyselný odpad, čistý, homogénny, nie odpad, ktorý je znečistený. Pre nich je to tiež tak isto veľmi taká, by som povedal, že riziková komodita a myslím si, že toto, toto nie je celkom tá správna cesta.
Posledná vec ešte, ktorú by som povedal, možno mám chvíľu čas. Nastavenie tej politiky naozaj by sme mali nejako otvoriť ešte, ešte aj širšie, lebo ministerstvu sa darí niektoré veci naozaj veľmi, teda pustilo sa do niektorých politík veľmi ambiciózne, máme tu zavedený už povinný zber biologicky rozložiteľného, dokonca kuchynského odpadu, ale zároveň protichodne k tomu prinášame legislatívu, ktorá má, teda prikazuje skládkovým, prevádzkovateľom skládok, aby rozdeľovali pred tým než pôjde komunálny zmesový odpad na skládku, aby ho rozdelili na ťažšiu a ľahšiu frakciu a následne teda nakladali zvlášť s tou ľahkou, ktorá by mohla byť v budúcnosti alternatívnym palivom a zvlášť s to ťažkou, ktorá by sa mala najprv prevzdušniť, jednoducho a potom následne by mala ísť na skládku. Ale v momente, kedy by sme zaviedli politiku, že odkláňame pri zdroji biologicky rozložiteľný odpad, tak v tej ťažkej frakcii toho už naozaj veľa nebude ostávať, lebo v tej ťažkej frakcii naozaj sú hlavne bioodpady. A nehovoriac o tom, že niektorí prevádzkovatelia, mnohí prevádzkovatelia skladov na Slovensku majú aj zariadenia na zachytávanie skládkového plynu, čo je veľmi dôležité ekologické zariadenia a tým, že sme vlastne odklonili teraz ten bioodpad, tak za prvé, zberové spoločnosti budú musieť oddeľovať niečo, čo reálne asi ani tam nezostane, ale budú to musieť urobiť a zároveň vlastne tie investície, ktoré by išli do zachytávania skládkového plynu, tak budú vlastne utopené. Ja si myslím, že tuto by sme potrebovali mať trochu väčšiu koordináciu, viac hovoriť tým, hovoriť s účastníkmi trhu a tak, aby sme vedeli zlaďovať ten systém, nastaviť ho tak, aby bol predovšetkým efektívny a samozrejme pri plnení environmentálnych cieľov, čiže ekologický, ale efektívny tak, aby sme nespôsobovali predražené, predražené odpadové hospodárstvo. Tu sa trošku obávam, že ideme smerom k zbytočnému, niekedy až zbytočnému predražovaniu.
Záverom chcem povedať, že budem veľmi rád, keď podporíte novelu zákona o odpadoch, je tam veľmi veľa dobrých riešení, viacero aj v pozmeňujúcom návrhu zazneje, zazneje viacero návrhov, ktoré si myslím, že zefektívňujú trh, riešime tam napríklad v pozmeňujúcom návrhu situáciu, kedy prevádzkovateľ obchodného centra má prevádzky, tak sú prevádzky v obchodnom centre a tieto prevádzky vlastne doposiaľ boli zodpovedné za ten odpad, ktorý oni sami v tých prevádzkach produkujú, napriek tomu, že teda ten odpad vlastne končí v tom istom jednom kontajneri v tom obchodnom centre. Takže tam to uľahčujeme tým, týmto vlastne prevádzkovateľom tým spôsobom, že vlastne ten majiteľ toho obchodného centra bude manažovať a potom na základe vzájomných zmlúv si to bude financovať ten odpad a bude posielať ďalej. Toto považujem pre podnikateľov za veľmi dobré, efektívne riešenie. Takže ďakujem.
=====
30. 9. 2021 9:30:25 - 9:55:21 40. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem.
Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, schvaľujeme v druhom čítaní návrh novely zákona o odpadoch, teraz máme takú, taký balíček troch až odpadových zákonov. Chcel by som, než sa dostanem priamo aj teraz k tomuto zneniu zákona, ešte by som najprv sa chcel vyjadriť trochu tak možno obšírnejšie, a to bude také o, možno o nastavení environmentálnej politiky, jeho nastavenie o odpadovej politike, o nastavení, aké si myslím, že by malo byť.
Viete dobre, že v klube SaS sme, sme strana ekonomicky najpravicovejšia, sme strana nepopulisticky zelená, sme zelená, ale nie populisticky zelená. To pravicové je, že striktne dbáme na to, aby spoločnosť a podnikatelia plnili environmentálne ciele tak, aby neboli predražené, lebo to, čo je predražené, spôsobuje chudobu. Spôsobuje chudobu, pretože sa premieta priamo na spotrebiteľov. To nepopulistické je, že sa snažíme sústreďovať na skutočné, reálne problémy životného prostredia, resp. na tie najvážnejšie problémy životného prostredia, ale tie niekedy nie sú vidno. Tie sú niekedy také, ktoré si občania nejako veľmi ani neuvedomujú. Sú to napríklad nebezpečné odpady, lebo tie až tak často nevidia.
Naopak tie, ktoré vidia, sú plasty. Tie považujú za veľmi významný problém a ja sa pokúsim neskôr vysvetliť, prečo plasty vnímam za veľký problém, vnímame za veľký problém, ale nie za naozaj že top prioritu, ktorou by sme sa mali uberať a bojovať proti, proti plastom spôsobmi, ktoré sú až nejaké veľmi agresívne, pretože Slovensko plní ciele v plastoch, dokonca sme nadpriemerne dobrí v recyklácii plastov a v recyklácii obalov.
Keď hovorím o tom nepopulizme a hovorím o tom, o tom pravicovom prístupe, ja som člen hospodárskeho výboru, tak mi to snáď odpustíte, že budem predsa len trochu sa obhajovať, obhajovať podnikateľov, je to moja úloha a je to aj moje hodnotové vyznanie. V novele tohto zákona sme pristúpili aj k rôznym, k veľa rokovaniam a viedli aj k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu dneska zaznie. Vyjadrím sa k dvom bodom, s ktorými sme my súhlasili, musím povedať, že sme ich akceptovali, ale chcem iba také, aby sme videli na nejakých ukážkach toho, čo vnímame, kde už tá hranica medzi tým, tým pravicovým-nepravicovým a populistickým-nepopulistickým, kde už sa to tak blíži, že už sa to preklápa práve na, na tú si myslím, že hranu, že už je to na hrane a možno sa to bude preklápať.
My sme súhlasili, opakujem, podporíme návrh, ktorý vzišiel z ministerstva životného prostredia a ktorý je, ktorý v § 16 sa dopĺňa odsekom 12 a hovorí o tom, že ten, kto vyzbiera, kto vykonáva triedený zber komunálnych odpadov z obalov, z komunálnych odpadov a nie obalových výrobkov, je povinný zasielať ministerstvo a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly údaje. Za kalendárny štvrťrok, za kalendárny rok v súlade s vykonávacím predpisom. Ten vykonávací predpis ešte nepoznáme. My sme sa dohodli aj s ministerstvom životného prostredia, že budeme na ňom pracovať spoločne na vykonávacích predpisoch, že ich uvidíme.
Keď zhutním tento návrh, tak hovorí o tom, že vlastne zberové spoločnosti musia zasielať ten istý, ten istý v podstate výkaz na dve miesta a kalendárny štvrťrok, kalendárny rok, toto považujem presne za tú hranicu, kde už, kde už nie sme celkom efektívni a kde by sme si mali veľmi ustrážiť ten primárny cieľ, ktorý je zrozumiteľný. To je jasné. Ministerstvo životného prostredia potrebuje mať nejaké, nejaké vykazovanie, nejaké údaje, niektoré údaje potrebujú mať aj organizácie zodpovednosti výrobcov, ale už sa dostávame do bodu, že na dve miesta ten istý výkaz, štvrťročne, a dostávame sa aj do rizika, že ak by sa v tom výkaze, resp. v tých údajoch malo vyskytovať niečo, čo by bolo, čo by boli citlivé obchodné údaje, tak to už by bolo veľmi nebezpečné. Ale to, pevne verím, že s ministerstvom ako veľmi dobre upravíme potom v tej vykonávacej vyhláške.
Vyjadrím sa ešte k jednému bodu, a to je bod, tá novela je rozsiahla a my teda súhlasíme s naozaj že, s veľkou časťou veľmi, veľmi súhlasíme, ale vyjadrím sa ešte k jednému bodu, a to v § 6 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie: "Zakazuje sa energetické zhodnocovanie odpadu po dotriedení, ktorý je možné materiálovo zhodnotiť." Takto. "Ten, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obci, je povinný tento odpad dotriedený na úroveň ustanovenú vo vykonávacom predpise poskytnúť na materiálové zhodnotenie najmenej dvom zariadeniam oprávneným na recykláciu daného druhu dotriedeného odpadu. Ak tieto zariadenia odmietnu prijať takto dotriedený odpad, vydajú o tom písomné potvrdenie, na základe ktorého môže byť potom odpad energetický zhodnotený." To znamená, že zberová spoločnosť vlastne musí vlastne osloviť najmenej dvoch spracovateľov. Tam sme trochu zjemnili práve v pozmeňujúcom návrhu, kde to bolo tak dosť nejasne formulované, že dokonca myslím, že všetkých alebo veľa týchto spracovateľov, a že musí, vlastne musí osloviť takýchto spracovateľov a tí až následne keď povedia, že teda ten odpad nezoberú na spracovanie, tak to môže ísť potom na materiálové zhodnotenie, ten vytriedený odpad.
Opakujem opäť, má to nejaké, má to riziká. Ten prvý je opäť tá administratívna záťaž. Viete, že v programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali zasadiť o znižovanie byrokratickej záťaže odbúravaním duplicitných a nepotrebných administratívnych úkonov.
Ja rozumiem tomu, že v odpadovom hospodárstve to je regulovaný trh. To, to je v podstate vnútený trh, nie je to prirodzený trh. Keby to bol úplne prirodzený trh, tak dnes iba skládkujeme v podstate, je to najlacnejší spôsob. Tým, že sme zaviedli takto veľmi veľký systém v regulácii, tak áno, tých hráčov treba kontrolovať. Čiže ako istú mieru, istú mieru nejakej administratívnej povinnosti tam uznávam, teda si myslím, že by sme mali priznať, ale mali by sme veľmi strážiť to, aby sme ten trh úplne, úplne ho nezadusili., nezadusili práve nejakými veľkými záťažami.
V čom je ešte problém trošku v tomto, čo je tak trošku na hrane, je v tom, že áno, však samozrejme, zberové spoločnosti dávajú, dávajú energeticky zhodnocovať a dávajú aj materiálovo zhodnocovať. Ony plnia ciele pre obce, pre zberové, teda pre výrobcov, pre obce, pre organizácie zodpovednosti ich výrobcov, ktorí musia recyklovať a k tej recyklácii reálne dochádza. A samozrejme, že odpad, ktorý je neumiestniteľný na trh, tak logicky musí ísť na energetické zhodnotenie, ten vytriedený, pretože, pretože iná možnosť nie je. Bola by možnosť hľadať nejakého spracovateľa, možno na niektoré druhy odpadov možno je spracovateľ, ale v Austrálii povedzme. Zberové spoločnosti majú dlhodobý problém, že niektoré vytriedené zložky nemajú kam umiestniť. Proste jednoducho taký spracovateľ nie je, lebo to je, je to nekvalitný, nehomogénny plast, nepoužiteľný na nejakú ďalšiu materiálovú recykláciu, ten jednoducho všade v Európe ide, proste ide na energetické zhodnocovanie.
A toto je taký nejaký administratívny úkon, kde oni vlastne budú musieť osloviť nejakého spracovateľa, dokonca až dvoch a problém bude, že teda keď ho náhodou nenájdu, hej? Keď ho náhodou nenájdu, tak potom zrejme to budú musieť niekde skládkovať. Takže o tomto by sme mali, tuto by sme mali ešte trochu precizovať, lebo v budúcnosti uvidíme, ako zareaguje trh, uvidíme, ako zareaguje trh. Rozumiem, ešte raz opakujem, rozumiem tej motivácii ministerstva životného prostredia, ktorá chce, ktoré chce odkláňať od energetického zhodnocovania odpadu. Túto vec máme už dávno prekomunikovanú s pánom ministrom. Viem, že je to, je to jednoznačná snaha nejsť na cieľ, nejsť na energetické zhodnocovanie, ale na vyššie ciele dotrieďovania a materiálového zhodnotenia.
Keď som hovoril o tom, možno o tom populizme, ako tieto problémy, ktoré sa tu vyskytujú s tými, čo hovoril, aj pán minister spomínal teraz tie najnovšie dva články, ja si nemyslím, že to sú, že to je, že sú škandalózne tie články. Všetky spoločnosti zberové na svete, ktoré konajú legálne, ktoré fungujú v takomto regulovanom...
===== a tieto problémy, ktoré sa tu vyskytujú, s tými čo hovoril aj pán minister, spomínal, teraz tie najbližšie dva články, ja si nemyslím, že to sú, že to je, že sú škandalózne tie články. Všetky spoločnosti zberové na svete, ktoré konajú legálne, ktoré fungujú v takomto regulovanom systéme, sa správajú na základe legálnych povolených pravidiel. To sa, to je úplne normálne, úplne prirodzené a nie je to vôbec nič tajné. Keď niečo nejde materiálovo zhodnotiť, ide to energeticky, jednoducho je to veľmi komplikovaný systém. Nie je to len problém Slovenska, ale vlastne celej Európskej únie a celého sveta. Myslím si, že v tej plastovej problematike treba sa predovšetkým zamerať na zamedzenie uvádzania plastov na trh všeobecne, nerecyklovateľných zvlášť, doriešiť sľubovanú ekomoduláciu na úrovni Európskej únie. V Európskej únii sa tvárime trochu s tými plastami ako taký líder sveta, úžasný, skvelý, ale treba si povedať, že by to priznala aj Európska únia, že výrazná väčšina plastov vytriedených končí na spracovaní nie v Európskej únii. Proste idú, prejde sa po celom svete, predovšetkým predpokladám, že na východnú časť zemegule teda, teda východnú od nás. Toto vnímajú za veľmi, túto plastovú problematiku a tak toto čo sa deje vnímajú za ekologické, len zrejme populistické strany, ktoré sa snažia naozaj významne sústreďovať svoju pozornosť práve na plasty, lebo plasty vidíme. Plasty všetci vidíme, vidíme občas pohodené v prírode a vytvára sa z toho akýsi, akýsi obrovský environmentálny problém, v skutočnosti to až taký veľký problém nie je, je to veľký problém, ale nie je určite najväčší, určite nie najväčší a v prípade Európskej únie ani zďaleka nie, keď si pozriete štatistiky, neviem vám povedať teraz presné číslo, ale čo sa týka znečistenia morí, tak Európska únia prispieva znečistením morí plastami absolútne bezvýznamnou, veľmi, veľmi malou mierou, oveľa menšou aký je podiel toho obyvateľstva. Gro toho najväčšieho znečistenia plastami, znečistenia morí plastami ide práve z tých rozvojových krajín veľkých ako sú India, východný svet. Treba si tiež uvedomiť, že opakovaná viacnásobná recyklácia tých plastov je prakticky nemožná, to jednoducho tie plasty sú také, majú také vlastnosti ako majú, v prípade, že nemajú možnosť, že nie možnosť materiálovej recyklácie, tak by sa to malo riešiť presne tak ako všade vo svete, energetické zhodnocovanie. To je úplne jednoduché riešenie, je to ekologické riešenie, je to hierarchia poľnohospodárstva, lepšie riešenie ako je skládkovanie odpadov.
A čo je veľmi dôležité teda, bolo by to, je potrebné ponechávať to na trhové prostredie, nezadusovať ten trh tým množstvom regulácií, ktoré vznikajú a v dobrej vôli samozrejme ministerstva životného prostredia, tie rôzne hlásenia, tie rôzne spôsoby akými majú podávať subjekty ďalšie a ďalšie nejaké administratívne papiere, dusíme trošku ten trh. To si myslím, že nie je celkom správny smer, práve odpadové hospodárstvo na Slovensku prešlo za 20 rokov obrovským vývojom a išlo neprekonateľným spôsobom dopredu, a napriek tomu teda že máme veľký problém stále s vysokou mierou skládkovania, aj v dôsledku teda malých kapacít na energetické zhodnocovanie, tak máme veľmi dobré, veľmi dobré čísla z hľadiska Eurostatu. Poviem aké sú tie čísla. Napríklad v recyklácii obalov mnohí hovoria, že vraj sme nejako že máme veľmi hrozný, obrovský problém, že kolabuje systém odpadového hospodárstva v obaloch, plast, drevo, kovové obaly, ale v skutočnosti priemer EÚ, to hovorím štatistky Eurostatu, priemer Európskej únie v recyklácii obalov je 66,3 %, Slovensko má 66,6, čo je dokonca viac ako Maďarsko a Poľsko a viac ako priemer Európskej únie. Čiže v recyklácii vykazovanej obalov, sme na tom veľmi dobre. Samozrejme nehovorím teraz o spôsobe vykazovania. Každá krajina to má inak, ale myslím si, že Slovensko je na tom aj reálne naozaj sa pohybuje niekde v týchto číslach. Recyklácia plastových odpadov, priemer EÚ 41,4, Slovensko 51,4. Dokonca 6. miesto v EÚ v recyklácii plastových obalov. Plastových obalov, o ktorých stále hovoríme, že sú nejakým šialeným problémom a ku ktorým teraz zavádzame od 1. januára dokonca zálohovanie plastových obalov, ktorý by mal teda významným spôsobom, aspoň sa očakáva, odkloniť nejakú časť plastov aspoň ešte z prírody, minimálne teda aspoň to odhadzovanie z prírody by sa malo zlepšiť. Inak čo sa týka toho triedenia, to asi bude, respektíve tie výťažnosti toho systému asi až také veľké rozdiely nebudú. Recyklácia obalov z dreva, priemer EÚ 34,5, Slovensko 53, opäť 6. miesto v Európskej únii. V celkovej produkcii odpadov z obalov sme ďaleko za priemerom Európskej únie, je to spôsobené tým, že sme chudobnejšia krajina, tá korelácia tam býva vždy dosť významná, čím je krajina bohatšia, tým viac produkuje, čiže nie sme nejakí úplne že top producent obalov, odpadov z obalov, sme 6. najnižší v EÚ. V recyklácii elektroodpadu tak isto nad priemer Európskej únie. Smerujem k tomu, že by som bol rád, aby sme odstránili taký nátyl, ktorý sa tu objavoval a bol by som rád, aj keby pán minister možno na ministerstve zariadil taký väčší kruh poradcov k odpadovému hospodárstvu, aby nedochádzalo k tomu, že vlastne vydávame nejaký, nejaký narating smerujúci k tomu, že nakladanie s obalmi na Slovensku je v katastrofálnom stave. Videli sme aj tú, videli sme aj to, že pandémia nespôsobila žiadne katastrofálne nakladanie s odpadmi, ani s plastovými tak isto nie, ani s komunálnymi. Tak ako boli, napriek tomu, že teda pôvodné predpoklady boli ministerstva, že vznikajú, ale nenastal vôbec žiadny zásadný otras , to odpadové hospodárstvo je v relatívne by som povedal až nadpriemerne v dobrej kondícii, aj keď s veľa problémami.
A to, čo som chcel povedať, to nepopulistické, je, že mali by sme sa sústrediť na najväčšie problémy odpadového hospodárstva, ktoré sú, samozrejme environmentálne záťaže, je tu veľmi veľa nebezpečného odpadu uloženého na rôznych miestach, je to, niektoré miesta sú naozaj veľmi vážne, ale predovšetkým odpady z priemyslu. O tom sa málo hovorí, to sú problémy priemyslu, priemysel nemá kam ukladať nebezpečný odpad, máme málo kapacít na skládkovanie, málo kapacít na zhodnocovanie. Cena za zhodnotenie, alebo za skládkovanie nebezpečného odpadu prudko vzrástla, priemysel tu produkuje nebezpečný odpad a nevie kam ho umiestniť, im to spôsobuje veľmi zvýšené náklady, sú s tým naozaj, toto je naozaj veľké, veľký reálny problém. Nie sú to komunálne odpady, ale je to priemyselný odpad, ktorý zostáva taký menej viditeľný, preto nie je populistický, ale je naozaj, populisti sa ho nechytajú, ale je to naozaj, naozaj skutočne veľmi veľký problém v súčasnosti odpadového hospodárstva na Slovensku. Priemyslu, ale aj odpadovému hospodárstvu, čo sa týka komunálneho odpadu, by jednoznačne prospelo, keby sme uvoľnili priestor pre to, aby trh si sám zariadil, či chce budovať zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov alebo nie, považujem to za veľmi dôležité, pretože všetky vyspelé krajiny, veľmi vyspelé krajiny sveta, environmentálne krajiny sveta, ktoré, ktorým sa podarilo výrazne odkloniť skládkovanie, ktoré sa dostali až k nule, vykazovanej nule skládkovania komunálneho odpadu, tak tie majú vysoké kapacity, až 50 %, niektoré idú až ku 50 % zhodnocovania odpadov komunálnych energeticky. Jednoducho postavili spaľovne. Postavili spaľovne, to je taký ľudový názov, v skutočnosti je to fabrika, ktorá vyrába teplo a elektrinu. A touto cestou išli krajiny severské, Švédsko, Fínsko, Dánsko, išli ďalšie a ďalšie krajiny, Švajčiarsko je na tom, obrovská miera energeticky zhodnocovania, energetického zhodnocovania odpadov, jednoducho prešli si tou, tým evolučným vývojom, že keď chceme dostať preč skládky z odpadov, musíme počítať okrem materiálovej recyklácie aj so zvyšovaním energetického zhodnocovania odpadov.
Na Slovensku máme záujem investorov, na Slovensku máme dokonca záujem štátnych teplárov, teda M. H. Teplárenský holding, ktorý už dlhodobo prezentuje záujem aj potrebu prejsť z palivovej štruktúry, ktorá bola kedysi, ktorá bola napríklad uhlie, musia nájsť nový zdroj paliva, ktorý by bol pre nich ekonomicky efektívny tak, aby nemuseli zvyšovať cenu tepla pre domácnosti a táto symbióza práve s komunálnym odpadom je pre nich absolútne, akože veľmi, veľmi zaujímavá. Naozaj je pre nich veľmi zaujímavá, to znamená, že chceli by prejsť na, práve na energetické zhodnocovanie odpadov. Rozumiem teda postoju ministerstva životného prostredia, ktoré to vníma inak, chcel som len povedať, že áno, ja to vnímam inak, ministerstvo životného prostredia práve prezentuje záujem nebudovať nové kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov, ale sústreďovať sa skôr len na energetické zhodnocovanie odpadov v kapacitách, ktoré tu sú, ale zo slovenského odpadu. O tom by sme mohli rozprávať opäť veľmi dlho, ja si myslím, že tento cieľ je síce zaujímavý, principiálne správny, len si myslím, že sa ho nepodarí zrealizovať kvôli tomu, že tie zariadenia, ktoré u nás energeticky zhodnocujú odpad, nehovorím komunálny odpad, nehovorím o spaľovniach v Bratislave a Košiciach, ale skôr o teda cementárňach, tie berú hlavne priemyselný odpad, čistý, homogénny, nie odpad, ktorý je znečistený. Pre nich je to tiež tak isto veľmi taká, by som povedal, že riziková komodita a myslím si, že toto, toto nie je celkom tá správna cesta.
Posledná vec ešte, ktorú by som povedal, možno mám chvíľu čas. Nastavenie tej politiky naozaj by sme mali nejako otvoriť ešte, ešte aj širšie, lebo ministerstvu sa darí niektoré veci naozaj veľmi, teda pustilo sa do niektorých politík veľmi ambiciózne, máme tu zavedený už povinný zber biologicky rozložiteľného, dokonca kuchynského odpadu, ale zároveň protichodne k tomu prinášame legislatívu, ktorá má, teda prikazuje skládkovým, prevádzkovateľom skládok, aby rozdeľovali pred tým než pôjde komunálny zmesový odpad na skládku, aby ho rozdelili na ťažšiu a ľahšiu frakciu a následne teda nakladali zvlášť s tou ľahkou, ktorá by mohla byť v budúcnosti alternatívnym palivom a zvlášť s to ťažkou, ktorá by sa mala najprv prevzdušniť, jednoducho a potom následne by mala ísť na skládku. Ale v momente, kedy by sme zaviedli politiku, že odkláňame pri zdroji biologicky rozložiteľný odpad, tak v tej ťažkej frakcii toho už naozaj veľa nebude ostávať, lebo v tej ťažkej frakcii naozaj sú hlavne bioodpady. A nehovoriac o tom, že niektorí prevádzkovatelia, mnohí prevádzkovatelia skladov na Slovensku majú aj zariadenia na zachytávanie skládkového plynu, čo je veľmi dôležité ekologické zariadenia a tým, že sme vlastne odklonili teraz ten bioodpad, tak za prvé, zberové spoločnosti budú musieť oddeľovať niečo, čo reálne asi ani tam nezostane, ale budú to musieť urobiť a zároveň vlastne tie investície, ktoré by išli do zachytávania skládkového plynu, tak budú vlastne utopené. Ja si myslím, že tuto by sme potrebovali mať trochu väčšiu koordináciu, viac hovoriť tým, hovoriť s účastníkmi trhu a tak, aby sme vedeli zlaďovať ten systém, nastaviť ho tak, aby bol predovšetkým efektívny a samozrejme pri plnení environmentálnych cieľov, čiže ekologický, ale efektívny tak, aby sme nespôsobovali predražené, predražené odpadové hospodárstvo. Tu sa trošku obávam, že ideme smerom k zbytočnému, niekedy až zbytočnému predražovaniu.
Záverom chcem povedať, že budem veľmi rád, keď podporíte novelu zákona o odpadoch, je tam veľmi veľa dobrých riešení, viacero aj v pozmeňujúcom návrhu zazneje, zazneje viacero návrhov, ktoré si myslím, že zefektívňujú trh, riešime tam napríklad v pozmeňujúcom návrhu situáciu, kedy prevádzkovateľ obchodného centra má prevádzky, tak sú prevádzky v obchodnom centre a tieto prevádzky vlastne doposiaľ boli zodpovedné za ten odpad, ktorý oni sami v tých prevádzkach produkujú, napriek tomu, že teda ten odpad vlastne končí v tom istom jednom kontajneri v tom obchodnom centre. Takže tam to uľahčujeme tým, týmto vlastne prevádzkovateľom tým spôsobom, že vlastne ten majiteľ toho obchodného centra bude manažovať a potom na základe vzájomných zmlúv si to bude financovať ten odpad a bude posielať ďalej. Toto považujem pre podnikateľov za veľmi dobré, efektívne riešenie. Takže ďakujem.
=====
30. 9. 2021 9:30:25 - 9:55:21 40. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem.
Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, schvaľujeme v druhom čítaní návrh novely zákona o odpadoch, teraz máme takú, taký balíček troch až odpadových zákonov. Chcel by som, než sa dostanem priamo aj teraz k tomuto zneniu zákona, ešte by som najprv sa chcel vyjadriť trochu tak možno obšírnejšie, a to bude také o, možno o nastavení environmentálnej politiky, jeho nastavenie o odpadovej politike, o nastavení, aké si myslím, že by malo byť.
Viete dobre, že v klube SaS sme, sme strana ekonomicky najpravicovejšia, sme strana nepopulisticky zelená, sme zelená, ale nie populisticky zelená. To pravicové je, že striktne dbáme na to, aby spoločnosť a podnikatelia plnili environmentálne ciele tak, aby neboli predražené, lebo to, čo je predražené, spôsobuje chudobu. Spôsobuje chudobu, pretože sa premieta priamo na spotrebiteľov. To nepopulistické je, že sa snažíme sústreďovať na skutočné, reálne problémy životného prostredia, resp. na tie najvážnejšie problémy životného prostredia, ale tie niekedy nie sú vidno. Tie sú niekedy také, ktoré si občania nejako veľmi ani neuvedomujú. Sú to napríklad nebezpečné odpady, lebo tie až tak často nevidia.
Naopak tie, ktoré vidia, sú plasty. Tie považujú za veľmi významný problém a ja sa pokúsim neskôr vysvetliť, prečo plasty vnímam za veľký problém, vnímame za veľký problém, ale nie za naozaj že top prioritu, ktorou by sme sa mali uberať a bojovať proti, proti plastom spôsobmi, ktoré sú až nejaké veľmi agresívne, pretože Slovensko plní ciele v plastoch, dokonca sme nadpriemerne dobrí v recyklácii plastov a v recyklácii obalov.
Keď hovorím o tom nepopulizme a hovorím o tom, o tom pravicovom prístupe, ja som člen hospodárskeho výboru, tak mi to snáď odpustíte, že budem predsa len trochu sa obhajovať, obhajovať podnikateľov, je to moja úloha a je to aj moje hodnotové vyznanie. V novele tohto zákona sme pristúpili aj k rôznym, k veľa rokovaniam a viedli aj k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu dneska zaznie. Vyjadrím sa k dvom bodom, s ktorými sme my súhlasili, musím povedať, že sme ich akceptovali, ale chcem iba také, aby sme videli na nejakých ukážkach toho, čo vnímame, kde už tá hranica medzi tým, tým pravicovým-nepravicovým a populistickým-nepopulistickým, kde už sa to tak blíži, že už sa to preklápa práve na, na tú si myslím, že hranu, že už je to na hrane a možno sa to bude preklápať.
My sme súhlasili, opakujem, podporíme návrh, ktorý vzišiel z ministerstva životného prostredia a ktorý je, ktorý v § 16 sa dopĺňa odsekom 12 a hovorí o tom, že ten, kto vyzbiera, kto vykonáva triedený zber komunálnych odpadov z obalov, z komunálnych odpadov a nie obalových výrobkov, je povinný zasielať ministerstvo a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly údaje. Za kalendárny štvrťrok, za kalendárny rok v súlade s vykonávacím predpisom. Ten vykonávací predpis ešte nepoznáme. My sme sa dohodli aj s ministerstvom životného prostredia, že budeme na ňom pracovať spoločne na vykonávacích predpisoch, že ich uvidíme.
Keď zhutním tento návrh, tak hovorí o tom, že vlastne zberové spoločnosti musia zasielať ten istý, ten istý v podstate výkaz na dve miesta a kalendárny štvrťrok, kalendárny rok, toto považujem presne za tú hranicu, kde už, kde už nie sme celkom efektívni a kde by sme si mali veľmi ustrážiť ten primárny cieľ, ktorý je zrozumiteľný. To je jasné. Ministerstvo životného prostredia potrebuje mať nejaké, nejaké vykazovanie, nejaké údaje, niektoré údaje potrebujú mať aj organizácie zodpovednosti výrobcov, ale už sa dostávame do bodu, že na dve miesta ten istý výkaz, štvrťročne, a dostávame sa aj do rizika, že ak by sa v tom výkaze, resp. v tých údajoch malo vyskytovať niečo, čo by bolo, čo by boli citlivé obchodné údaje, tak to už by bolo veľmi nebezpečné. Ale to, pevne verím, že s ministerstvom ako veľmi dobre upravíme potom v tej vykonávacej vyhláške.
Vyjadrím sa ešte k jednému bodu, a to je bod, tá novela je rozsiahla a my teda súhlasíme s naozaj že, s veľkou časťou veľmi, veľmi súhlasíme, ale vyjadrím sa ešte k jednému bodu, a to v § 6 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie: "Zakazuje sa energetické zhodnocovanie odpadu po dotriedení, ktorý je možné materiálovo zhodnotiť." Takto. "Ten, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obci, je povinný tento odpad dotriedený na úroveň ustanovenú vo vykonávacom predpise poskytnúť na materiálové zhodnotenie najmenej dvom zariadeniam oprávneným na recykláciu daného druhu dotriedeného odpadu. Ak tieto zariadenia odmietnu prijať takto dotriedený odpad, vydajú o tom písomné potvrdenie, na základe ktorého môže byť potom odpad energetický zhodnotený." To znamená, že zberová spoločnosť vlastne musí vlastne osloviť najmenej dvoch spracovateľov. Tam sme trochu zjemnili práve v pozmeňujúcom návrhu, kde to bolo tak dosť nejasne formulované, že dokonca myslím, že všetkých alebo veľa týchto spracovateľov, a že musí, vlastne musí osloviť takýchto spracovateľov a tí až následne keď povedia, že teda ten odpad nezoberú na spracovanie, tak to môže ísť potom na materiálové zhodnotenie, ten vytriedený odpad.
Opakujem opäť, má to nejaké, má to riziká. Ten prvý je opäť tá administratívna záťaž. Viete, že v programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali zasadiť o znižovanie byrokratickej záťaže odbúravaním duplicitných a nepotrebných administratívnych úkonov.
Ja rozumiem tomu, že v odpadovom hospodárstve to je regulovaný trh. To, to je v podstate vnútený trh, nie je to prirodzený trh. Keby to bol úplne prirodzený trh, tak dnes iba skládkujeme v podstate, je to najlacnejší spôsob. Tým, že sme zaviedli takto veľmi veľký systém v regulácii, tak áno, tých hráčov treba kontrolovať. Čiže ako istú mieru, istú mieru nejakej administratívnej povinnosti tam uznávam, teda si myslím, že by sme mali priznať, ale mali by sme veľmi strážiť to, aby sme ten trh úplne, úplne ho nezadusili., nezadusili práve nejakými veľkými záťažami.
V čom je ešte problém trošku v tomto, čo je tak trošku na hrane, je v tom, že áno, však samozrejme, zberové spoločnosti dávajú, dávajú energeticky zhodnocovať a dávajú aj materiálovo zhodnocovať. Ony plnia ciele pre obce, pre zberové, teda pre výrobcov, pre obce, pre organizácie zodpovednosti ich výrobcov, ktorí musia recyklovať a k tej recyklácii reálne dochádza. A samozrejme, že odpad, ktorý je neumiestniteľný na trh, tak logicky musí ísť na energetické zhodnotenie, ten vytriedený, pretože, pretože iná možnosť nie je. Bola by možnosť hľadať nejakého spracovateľa, možno na niektoré druhy odpadov možno je spracovateľ, ale v Austrálii povedzme. Zberové spoločnosti majú dlhodobý problém, že niektoré vytriedené zložky nemajú kam umiestniť. Proste jednoducho taký spracovateľ nie je, lebo to je, je to nekvalitný, nehomogénny plast, nepoužiteľný na nejakú ďalšiu materiálovú recykláciu, ten jednoducho všade v Európe ide, proste ide na energetické zhodnocovanie.
A toto je taký nejaký administratívny úkon, kde oni vlastne budú musieť osloviť nejakého spracovateľa, dokonca až dvoch a problém bude, že teda keď ho náhodou nenájdu, hej? Keď ho náhodou nenájdu, tak potom zrejme to budú musieť niekde skládkovať. Takže o tomto by sme mali, tuto by sme mali ešte trochu precizovať, lebo v budúcnosti uvidíme, ako zareaguje trh, uvidíme, ako zareaguje trh. Rozumiem, ešte raz opakujem, rozumiem tej motivácii ministerstva životného prostredia, ktorá chce, ktoré chce odkláňať od energetického zhodnocovania odpadu. Túto vec máme už dávno prekomunikovanú s pánom ministrom. Viem, že je to, je to jednoznačná snaha nejsť na cieľ, nejsť na energetické zhodnocovanie, ale na vyššie ciele dotrieďovania a materiálového zhodnotenia.
Keď som hovoril o tom, možno o tom populizme, ako tieto problémy, ktoré sa tu vyskytujú s tými, čo hovoril, aj pán minister spomínal teraz tie najnovšie dva články, ja si nemyslím, že to sú, že to je, že sú škandalózne tie články. Všetky spoločnosti zberové na svete, ktoré konajú legálne, ktoré fungujú v takomto regulovanom...
===== a tieto problémy, ktoré sa tu vyskytujú, s tými čo hovoril aj pán minister, spomínal, teraz tie najbližšie dva články, ja si nemyslím, že to sú, že to je, že sú škandalózne tie články. Všetky spoločnosti zberové na svete, ktoré konajú legálne, ktoré fungujú v takomto regulovanom systéme, sa správajú na základe legálnych povolených pravidiel. To sa, to je úplne normálne, úplne prirodzené a nie je to vôbec nič tajné. Keď niečo nejde materiálovo zhodnotiť, ide to energeticky, jednoducho je to veľmi komplikovaný systém. Nie je to len problém Slovenska, ale vlastne celej Európskej únie a celého sveta. Myslím si, že v tej plastovej problematike treba sa predovšetkým zamerať na zamedzenie uvádzania plastov na trh všeobecne, nerecyklovateľných zvlášť, doriešiť sľubovanú ekomoduláciu na úrovni Európskej únie. V Európskej únii sa tvárime trochu s tými plastami ako taký líder sveta, úžasný, skvelý, ale treba si povedať, že by to priznala aj Európska únia, že výrazná väčšina plastov vytriedených končí na spracovaní nie v Európskej únii. Proste idú, prejde sa po celom svete, predovšetkým predpokladám, že na východnú časť zemegule teda, teda východnú od nás. Toto vnímajú za veľmi, túto plastovú problematiku a tak toto čo sa deje vnímajú za ekologické, len zrejme populistické strany, ktoré sa snažia naozaj významne sústreďovať svoju pozornosť práve na plasty, lebo plasty vidíme. Plasty všetci vidíme, vidíme občas pohodené v prírode a vytvára sa z toho akýsi, akýsi obrovský environmentálny problém, v skutočnosti to až taký veľký problém nie je, je to veľký problém, ale nie je určite najväčší, určite nie najväčší a v prípade Európskej únie ani zďaleka nie, keď si pozriete štatistiky, neviem vám povedať teraz presné číslo, ale čo sa týka znečistenia morí, tak Európska únia prispieva znečistením morí plastami absolútne bezvýznamnou, veľmi, veľmi malou mierou, oveľa menšou aký je podiel toho obyvateľstva. Gro toho najväčšieho znečistenia plastami, znečistenia morí plastami ide práve z tých rozvojových krajín veľkých ako sú India, východný svet. Treba si tiež uvedomiť, že opakovaná viacnásobná recyklácia tých plastov je prakticky nemožná, to jednoducho tie plasty sú také, majú také vlastnosti ako majú, v prípade, že nemajú možnosť, že nie možnosť materiálovej recyklácie, tak by sa to malo riešiť presne tak ako všade vo svete, energetické zhodnocovanie. To je úplne jednoduché riešenie, je to ekologické riešenie, je to hierarchia poľnohospodárstva, lepšie riešenie ako je skládkovanie odpadov.
A čo je veľmi dôležité teda, bolo by to, je potrebné ponechávať to na trhové prostredie, nezadusovať ten trh tým množstvom regulácií, ktoré vznikajú a v dobrej vôli samozrejme ministerstva životného prostredia, tie rôzne hlásenia, tie rôzne spôsoby akými majú podávať subjekty ďalšie a ďalšie nejaké administratívne papiere, dusíme trošku ten trh. To si myslím, že nie je celkom správny smer, práve odpadové hospodárstvo na Slovensku prešlo za 20 rokov obrovským vývojom a išlo neprekonateľným spôsobom dopredu, a napriek tomu teda že máme veľký problém stále s vysokou mierou skládkovania, aj v dôsledku teda malých kapacít na energetické zhodnocovanie, tak máme veľmi dobré, veľmi dobré čísla z hľadiska Eurostatu. Poviem aké sú tie čísla. Napríklad v recyklácii obalov mnohí hovoria, že vraj sme nejako že máme veľmi hrozný, obrovský problém, že kolabuje systém odpadového hospodárstva v obaloch, plast, drevo, kovové obaly, ale v skutočnosti priemer EÚ, to hovorím štatistky Eurostatu, priemer Európskej únie v recyklácii obalov je 66,3 %, Slovensko má 66,6, čo je dokonca viac ako Maďarsko a Poľsko a viac ako priemer Európskej únie. Čiže v recyklácii vykazovanej obalov, sme na tom veľmi dobre. Samozrejme nehovorím teraz o spôsobe vykazovania. Každá krajina to má inak, ale myslím si, že Slovensko je na tom aj reálne naozaj sa pohybuje niekde v týchto číslach. Recyklácia plastových odpadov, priemer EÚ 41,4, Slovensko 51,4. Dokonca 6. miesto v EÚ v recyklácii plastových obalov. Plastových obalov, o ktorých stále hovoríme, že sú nejakým šialeným problémom a ku ktorým teraz zavádzame od 1. januára dokonca zálohovanie plastových obalov, ktorý by mal teda významným spôsobom, aspoň sa očakáva, odkloniť nejakú časť plastov aspoň ešte z prírody, minimálne teda aspoň to odhadzovanie z prírody by sa malo zlepšiť. Inak čo sa týka toho triedenia, to asi bude, respektíve tie výťažnosti toho systému asi až také veľké rozdiely nebudú. Recyklácia obalov z dreva, priemer EÚ 34,5, Slovensko 53, opäť 6. miesto v Európskej únii. V celkovej produkcii odpadov z obalov sme ďaleko za priemerom Európskej únie, je to spôsobené tým, že sme chudobnejšia krajina, tá korelácia tam býva vždy dosť významná, čím je krajina bohatšia, tým viac produkuje, čiže nie sme nejakí úplne že top producent obalov, odpadov z obalov, sme 6. najnižší v EÚ. V recyklácii elektroodpadu tak isto nad priemer Európskej únie. Smerujem k tomu, že by som bol rád, aby sme odstránili taký nátyl, ktorý sa tu objavoval a bol by som rád, aj keby pán minister možno na ministerstve zariadil taký väčší kruh poradcov k odpadovému hospodárstvu, aby nedochádzalo k tomu, že vlastne vydávame nejaký, nejaký narating smerujúci k tomu, že nakladanie s obalmi na Slovensku je v katastrofálnom stave. Videli sme aj tú, videli sme aj to, že pandémia nespôsobila žiadne katastrofálne nakladanie s odpadmi, ani s plastovými tak isto nie, ani s komunálnymi. Tak ako boli, napriek tomu, že teda pôvodné predpoklady boli ministerstva, že vznikajú, ale nenastal vôbec žiadny zásadný otras , to odpadové hospodárstvo je v relatívne by som povedal až nadpriemerne v dobrej kondícii, aj keď s veľa problémami.
A to, čo som chcel povedať, to nepopulistické, je, že mali by sme sa sústrediť na najväčšie problémy odpadového hospodárstva, ktoré sú, samozrejme environmentálne záťaže, je tu veľmi veľa nebezpečného odpadu uloženého na rôznych miestach, je to, niektoré miesta sú naozaj veľmi vážne, ale predovšetkým odpady z priemyslu. O tom sa málo hovorí, to sú problémy priemyslu, priemysel nemá kam ukladať nebezpečný odpad, máme málo kapacít na skládkovanie, málo kapacít na zhodnocovanie. Cena za zhodnotenie, alebo za skládkovanie nebezpečného odpadu prudko vzrástla, priemysel tu produkuje nebezpečný odpad a nevie kam ho umiestniť, im to spôsobuje veľmi zvýšené náklady, sú s tým naozaj, toto je naozaj veľké, veľký reálny problém. Nie sú to komunálne odpady, ale je to priemyselný odpad, ktorý zostáva taký menej viditeľný, preto nie je populistický, ale je naozaj, populisti sa ho nechytajú, ale je to naozaj, naozaj skutočne veľmi veľký problém v súčasnosti odpadového hospodárstva na Slovensku. Priemyslu, ale aj odpadovému hospodárstvu, čo sa týka komunálneho odpadu, by jednoznačne prospelo, keby sme uvoľnili priestor pre to, aby trh si sám zariadil, či chce budovať zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov alebo nie, považujem to za veľmi dôležité, pretože všetky vyspelé krajiny, veľmi vyspelé krajiny sveta, environmentálne krajiny sveta, ktoré, ktorým sa podarilo výrazne odkloniť skládkovanie, ktoré sa dostali až k nule, vykazovanej nule skládkovania komunálneho odpadu, tak tie majú vysoké kapacity, až 50 %, niektoré idú až ku 50 % zhodnocovania odpadov komunálnych energeticky. Jednoducho postavili spaľovne. Postavili spaľovne, to je taký ľudový názov, v skutočnosti je to fabrika, ktorá vyrába teplo a elektrinu. A touto cestou išli krajiny severské, Švédsko, Fínsko, Dánsko, išli ďalšie a ďalšie krajiny, Švajčiarsko je na tom, obrovská miera energeticky zhodnocovania, energetického zhodnocovania odpadov, jednoducho prešli si tou, tým evolučným vývojom, že keď chceme dostať preč skládky z odpadov, musíme počítať okrem materiálovej recyklácie aj so zvyšovaním energetického zhodnocovania odpadov.
Na Slovensku máme záujem investorov, na Slovensku máme dokonca záujem štátnych teplárov, teda M. H. Teplárenský holding, ktorý už dlhodobo prezentuje záujem aj potrebu prejsť z palivovej štruktúry, ktorá bola kedysi, ktorá bola napríklad uhlie, musia nájsť nový zdroj paliva, ktorý by bol pre nich ekonomicky efektívny tak, aby nemuseli zvyšovať cenu tepla pre domácnosti a táto symbióza práve s komunálnym odpadom je pre nich absolútne, akože veľmi, veľmi zaujímavá. Naozaj je pre nich veľmi zaujímavá, to znamená, že chceli by prejsť na, práve na energetické zhodnocovanie odpadov. Rozumiem teda postoju ministerstva životného prostredia, ktoré to vníma inak, chcel som len povedať, že áno, ja to vnímam inak, ministerstvo životného prostredia práve prezentuje záujem nebudovať nové kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov, ale sústreďovať sa skôr len na energetické zhodnocovanie odpadov v kapacitách, ktoré tu sú, ale zo slovenského odpadu. O tom by sme mohli rozprávať opäť veľmi dlho, ja si myslím, že tento cieľ je síce zaujímavý, principiálne správny, len si myslím, že sa ho nepodarí zrealizovať kvôli tomu, že tie zariadenia, ktoré u nás energeticky zhodnocujú odpad, nehovorím komunálny odpad, nehovorím o spaľovniach v Bratislave a Košiciach, ale skôr o teda cementárňach, tie berú hlavne priemyselný odpad, čistý, homogénny, nie odpad, ktorý je znečistený. Pre nich je to tiež tak isto veľmi taká, by som povedal, že riziková komodita a myslím si, že toto, toto nie je celkom tá správna cesta.
Posledná vec ešte, ktorú by som povedal, možno mám chvíľu čas. Nastavenie tej politiky naozaj by sme mali nejako otvoriť ešte, ešte aj širšie, lebo ministerstvu sa darí niektoré veci naozaj veľmi, teda pustilo sa do niektorých politík veľmi ambiciózne, máme tu zavedený už povinný zber biologicky rozložiteľného, dokonca kuchynského odpadu, ale zároveň protichodne k tomu prinášame legislatívu, ktorá má, teda prikazuje skládkovým, prevádzkovateľom skládok, aby rozdeľovali pred tým než pôjde komunálny zmesový odpad na skládku, aby ho rozdelili na ťažšiu a ľahšiu frakciu a následne teda nakladali zvlášť s tou ľahkou, ktorá by mohla byť v budúcnosti alternatívnym palivom a zvlášť s to ťažkou, ktorá by sa mala najprv prevzdušniť, jednoducho a potom následne by mala ísť na skládku. Ale v momente, kedy by sme zaviedli politiku, že odkláňame pri zdroji biologicky rozložiteľný odpad, tak v tej ťažkej frakcii toho už naozaj veľa nebude ostávať, lebo v tej ťažkej frakcii naozaj sú hlavne bioodpady. A nehovoriac o tom, že niektorí prevádzkovatelia, mnohí prevádzkovatelia skladov na Slovensku majú aj zariadenia na zachytávanie skládkového plynu, čo je veľmi dôležité ekologické zariadenia a tým, že sme vlastne odklonili teraz ten bioodpad, tak za prvé, zberové spoločnosti budú musieť oddeľovať niečo, čo reálne asi ani tam nezostane, ale budú to musieť urobiť a zároveň vlastne tie investície, ktoré by išli do zachytávania skládkového plynu, tak budú vlastne utopené. Ja si myslím, že tuto by sme potrebovali mať trochu väčšiu koordináciu, viac hovoriť tým, hovoriť s účastníkmi trhu a tak, aby sme vedeli zlaďovať ten systém, nastaviť ho tak, aby bol predovšetkým efektívny a samozrejme pri plnení environmentálnych cieľov, čiže ekologický, ale efektívny tak, aby sme nespôsobovali predražené, predražené odpadové hospodárstvo. Tu sa trošku obávam, že ideme smerom k zbytočnému, niekedy až zbytočnému predražovaniu.
Záverom chcem povedať, že budem veľmi rád, keď podporíte novelu zákona o odpadoch, je tam veľmi veľa dobrých riešení, viacero aj v pozmeňujúcom návrhu zazneje, zazneje viacero návrhov, ktoré si myslím, že zefektívňujú trh, riešime tam napríklad v pozmeňujúcom návrhu situáciu, kedy prevádzkovateľ obchodného centra má prevádzky, tak sú prevádzky v obchodnom centre a tieto prevádzky vlastne doposiaľ boli zodpovedné za ten odpad, ktorý oni sami v tých prevádzkach produkujú, napriek tomu, že teda ten odpad vlastne končí v tom istom jednom kontajneri v tom obchodnom centre. Takže tam to uľahčujeme tým, týmto vlastne prevádzkovateľom tým spôsobom, že vlastne ten majiteľ toho obchodného centra bude manažovať a potom na základe vzájomných zmlúv si to bude financovať ten odpad a bude posielať ďalej. Toto považujem pre podnikateľov za veľmi dobré, efektívne riešenie. Takže ďakujem.
=====
29. 9. 2021 11:31:06 - 11:33:06 43. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Pán poslanec Valášek, hovorili ste o tom, že väčšie investície do zelených energií priniesli pokles ceny, pokles ceny týchto, týchto zdrojov. No neviem, či táto kauzalita presne platí, ale naozaj je, existuje korelácia medzi tým, že sa zaviedli dotácie na zelené zdroje energie a postupom rokov klesá, áno, klesajú napríklad aj fotovoltaické panely, ale treba si povedať, že od roku 2009 u nás to beží a stále ešte nie je vyrovnaná tá cena zelených zdrojov energie, týchto napríklad, k cene konvenčných zdrojov. Obávam sa, že táto cesta bude ešte veľmi-veľmi veľa rokov trvať, takže v súčasnosti stále platí, že zelené energie sú drahšie.
Hovorili ste o tom, že plyn nemôže byť hlavným zdrojom energie. No samozrejme, toto máme ako cieľ, ale treba si povedať, že plyn je strategicky dôležitý pre priemysel a plyn sa naďalej považuje za ekologickejšie, ekologickejšie palivo ako napríklad uhlie.
Spomínali ste aj to, že najväčším problémom na Slovensku sú emisie tuhých znečisťujúcich látok. Neviem povedať, či je to najväčší problém, problém to samozrejme je, ale nebol by som zase veľmi rád, keby sa to považovalo, a spomínali sa tie čísla, päťtisíc úmrtí, ako niečo, že to je nejaký superkvantifikovaný odhad a samozrejme, je to obrovský problém a spôsobuje to zníženie veku dožitia a je to teda obrovský problém. Ale chcem poukázať na to, že správa o stave životného prostredia na Slovensku hovorí o tom, že pokles je zaznamenaný trvalo, emisie tuhých prachových častíc v dlhodobom časovom horizonte i v medziročnom porovnaní taktiež poklesli. Správa o stave životného prostredia monitoruje, resp. reportuje tieto údaje, tie emisie klesajú a, samozrejme, musíme robiť všetko pre to, aby klesali ďalej.
29. 9. 2021 11:12:54 - 11:14:54 43. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Pán poslanec Beluský, jedno malé upresnenie. Vy ste tvrdili, že štátne monopoly nahradili ich súkromné oligopoly. To nie je tak, štátne monopoly boli nahradené súkromnými monopolmi, hovoríme o sieťových odvetviach. Tie sú proste prirodzene sieťové, sú prirodzene monopolné, takže nebolo tam, to ani nebolo cieľom privatizácie, že zrazu vzniknú nejaké možnože viacej distribútorov. Taktiež ste hovorili, že zlyhala liberalizácia. Tá liberalizácia sa týkala najmä dodávky energií, lebo tá liberalizácia podľa mňa naprosto zafungovala, pretože tam existuje relevantná súťaž medzi dodávateľmi a to je dobrá garancia toho, že tam nebude dochádzať k nejakému, veľmi vysokým maržám, veľmi vysokým ziskom.
Dôvody rastu cien, poznáme. Hovoril to aj pán minister Sulík, kým ešte mohol hovoriť. Stúpajú cien energie, áno, aj pre chybné kroky, ktoré robí Európska únia, však to si treba normálne povedať. Na rozdiel od, od vášho kolegu Kotlebu si nemyslím, že to je dôvod, prečo by sme mali vystupovať z Európskej únie. Treba demokraticky kritizovať tie kroky, ktoré sa dejú. Ide napríklad o ten neúnosný rast CO2 povoleniek. To je jednoznačne obrovský problém, ktorý spôsobuje veľké problémy európskemu priemyslu. Takisto je tam odstávka jadrových elektrární, ale to nesúvisí nejako s Európskou úniou. A samozrejme je oživujúci sa rast teda dopytu po energiách, opäť to nesúvisí nijako s Európskou úniou, je to postcovidový stav alebo respektíve postlockdownový, prvolockdownový stav a takisto napríklad aj rast elektromobility na to má jednoznačne vplyv, ale niektoré veci vôbec nesúvisia s Európskou úniou.
28. 9. 2021 17:47:55 - 17:49:55 43. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Kazda, Radovan (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem.
Pán poslanec Kondrót, pán predkladateľ návrhu Robert Fico vyučil čas. Áno, boli tam vecné informácie, takisto zaznievali vecné informácie z veľkej časti príspevku aj pána ministra Sulíka, ktorý aj počas už toho svojho príhovoru hovoril o tom teda, že by potreboval ďalej, ďalej vystupovať.
Pán Blanár, ja som sa len naozaj podivil nad tým, že sa znižujete na úroveň pána, pána Blahu. To ako skutočne. To mi je, lebo vás považujem za naozaj vecne argumentujúce zväčša, ale tak táto konštrukcia bola vyslovene to bolo na úrovni pána Blahu. Asociácia totižto, táto asociácia, vrátim sa k nej eš, k nej ešte. Ona nemala nič, nemala nič spoločné s pripájaním elektrární. Všetky sa pripájali z čias, na základe povolení počas Ficovej vlády. Miškov, na základe Jurčíkovej novely práveže zastavil fotovoltiku na zemi. Škoda, že vás to nezaujíma, tak ako vás nezaujímal celý príspevok, ale napriek tomu vystupujete faktickými poznámkami.
Pán Blaha, nebudem komentovať, však, nie. Zbytočne.
Pán Jarjabek, no ja som povedal tzv. sociálni demokrati, ale ja som to aj argumentoval, že prečo to hovorím. Nebolo to myslené ako urážka. Bolo to myslené vzhľadom k tomu, že ste hovorili o tom, že ste zásadne proti tomu, aby bohatí boli bohatšími a chudobní boli chudobnejšími, ale práve prípady príklad tej fotovoltiky bol prípadom, ktorý to absolútne poprel. Takže možno, ak vás uráža, že tzv. sociálni demokrati, tak skôr presnejšie bude, že nie ste vôbec žiadni sociálni demokrati, skôr populisti, možno.

Deň v parlamente

<- ->