Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
6. 5. 2021 10:12:51 - 10:29:41 28. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hlinka, Jozef (SME RODINA) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa na úvod poďakoval pánovi predsedovi za dobre pripravenú Správu o kontrolnej činnosti za rok 2020.
Poďakovanie patrí aj všetkým tým zdatným kontrolórom, ktorí vykonávali kontrolu a za ich každodennú neľahkú vykonanú prácu. Verím, že kontrolóri vynaložili všetko svoje úsilie pri zisťovaní každého jedného kontrolného nedostatku.
Myslím si, že dobre vypracovaná správa o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky by mala nielen nám poslancom Národnej rady, ale každému občanovi Slovenskej republiky prezentovať obraz o tom, ako štát spravuje náš spoločný majetok. Ako zaobchádza s našimi peniazmi, aby sa a v prípade, že sú zistenia systémové a zistené nedostatky obrovského charakteru je treba ich upraviť prijatím opatrení.
No nielen to. Podľa názoru občanov by výsledky kontrol mali umožniť vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za nedostatky v účelnom efektívnom a hospodárnom nakladaní s našim spoločným majetkom a škody ktoré boli spôsobené na našom spoločnom majetku by mali zaplatiť zodpovedné osoby.
Teraz trochu štatistiky. Z predloženej Správy o kontrolnej činnosti za rok 2020 vyplýva, že v hodnotenom období kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu vykonali celkom 216 kontrol. Čo je v porovnaní s rokom 2019 o 210 kontrol menej. V roku 2020 zistili 1 552 nedostatkov, čo je v porovnaní s rokom 2019 o 159 nedostatkov menej. Z pohľadu vývoja počtu vykonaných kontrol NKÚ je to najmenej vykonaných kontrol za posledných 10 rokov. Ale predpokladám, tak ako hovoril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, tento pokles bol zapríčinený s vývojom alebo dôvodom bolo popandemická situácia na Slovensku.
Fiškálnej a rozpočtovej politike ako nástrojom udržateľnosti verejných financií venujú jednotlivé národné vlády i Európska komisia veľkú pozornosť. A práve na zhodnotenie nastavenia strednodobých rozpočtových rámcov s dôrazom na účinnosť a transparentnosť strednodobých rozpočtov. Cieľom za obdobie roku 2015 až 2019 bola zameraná medzinárodná kontrola, ktorá bola vykonaná v šiestich národnými kontrolnými inštitúciami. O tom hovoril aj predseda. Cieľom bolo zhodnotiť ako sa uplatňujú tieto rámce. Kontrolóri identifikovali v Slovenskej republike absentuje zrozumiteľnosť štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu pre bežného občana.
Preto Najvyšší kontrolný úrad odporučil ministerstvu financií zverejňovať rozpočet pre ľudí spolu s predkladaním rozpočtu do vlády respektíve parlamentu. Zároveň odporučil, aby ministerstvo financií vypracovávalo a zverejňovalo a obdobný odpočet pre ľudí. Stručne a prehľadne sumarizujúci čo za posledný rok sa podarilo urobiť, na čo boli prostriedky v rozpočte schválené a na čo sa v skutočnosti vynaložili. Ako sa darilo napĺňať strednodobé rozpočtové ciele.
Kontrola strednodobých rozpočtových rámcov za roky 2015 až 2019 ukázala, že sa nedarilo napĺňať stanovené fiškálne ciele a tieto sa každoročne presúvajú na koniec trojročného rozpočtovacieho horizontu. Výdavkové stropy nie sú zavedené, limity výdavkov sa schvaľujú každoročne na nasledujúci rok a ďalšie dva sú idikatívne. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu vykonali kontrolu zameranú na vybrané zmluvné vzťahy a kompetencie na ministerstve vnútra.
Z kontroly vyplýva, že obstarávanie informačných systémov a ich správa je často spojená s nehospodárnym a neefektívnym vynakladaním verejných zdrojov. Pri obstarávaní informačných systémov a pri upgrade ministerstvo takmer ku každej zmluve uzatváralo viaceré dodatky, ktorými sa upravoval rozsah predmetu zmluvy, zvyšovali sa zmluvné ceny v niektorých prípadoch až o 30 % a posúvali sa termíny ukončenia plnenie. Zmluvy šiestich poradenských spoločností v hodnote takmer 13 miliónov eur boli predmetom auditu Európskej komisie so záverečným správy vyplýva, že v dôsledku pochybení pri verejnom obstarávaní bola pre ministerstvo uplatnená 25 % korekcia vo výške viac ako tri milióny eur.
Oceňujem odborný prístup kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu pri kontrolnej akcii zameranej na informačný systém krízového riadenia budovaný na ministerstve hospodárstva.
Odôvodnenie potreby tohto informačného systému nadrezortnom rozsahu nebolo podložené žiadnym interným procesom. Identifikovanie požiadajú aj na tento systém. Na informačný systém krízového riadenia bolo v roku 2013 až 2020 vynaložených osem miliónov eur, a to aj napriek tomu, že ani jedna z fáz nebola reálne použitá a niektoré neboli ani certifikované Národným bezpečnostným úradom ale bol v prevádzke.
Kontrolóri skonštatovali, že došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu finančných prostriedkov v hodnote obstarania informačného systému krízového riadenia s presným vyčíslením cca 8,6 milióna eur. Avšak celková škoda v ich prípade kompletného naplnenia rámcových zmlúv mohla vzniknúť až vo výške 23 miliónov, 23 miliónov eur. Účelom kontrolnej akcie vykazovanie majetkov a záväzkov v individuálnych účtovných uzávierkach Ústredných orgánov štátnej správy bolo preveriť či ministerstvá vykazujú a zverejňujú údaje o vybraných položkách majetku a záväzkov v účtovníctve a v individuálnej účtovnej závierke verne, pravdivo a úplne a či nakladajú s dlhodobým hmotným majetkov a s pohľadávkami štátu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Kontrola bola vykonaná na ministerstve zahraničných vecí, ministerstve práce a ministerstve kultúry. Všetky tri ministerstvá vykazovali podľa výsledkov kontroly vysokú mieru opotrebovanosti dlhodobého hmotného majetku najmä stavieb. Ministerstvá nepostupovali podľa metodického usmernenia ministerstva financií a neurčovali dobu odpisovania pre každú položku v majetku i osobitne v závislosti od individuálne očakávanej doby jeho využitia. Jedno ministerstvo odpisovalo všetky stavby 50 rokov, druhé 30 rokov a tretie 20 až 40 rokov. Nejednotný prístup k vykazovaniu majetku potom spôsobuje skresľovanie údajov v súhrnných výkazoch za štát a verejnú správu. Kontrola odhalila aj nedostatky v evidencie v ochrane štátneho majetku. Boli zistené prípady nesprávnych zápisov nehnuteľného majetku štátu v katastri nehnuteľnosti.
Pozemkom a budovy Slovenskej republiky umiestnené v zahraničí a spravované ministerstvom zahraničných vecí v hodnote 330 miliónov eur neboli evidované v centrálnej evidencii majetku. Kontrolóri prekontrolovali aj to, či je účinný systém monitorovania podzemných vôd pitnej vody, o ktorom hovoril aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Kontrola bola vykonaná v kontrolovaných subjektoch a to ministerstve životného prostredia, aby v jeho troch podriadených organizáciách zároveň bola vykonaná aj na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom, ktorý je rozpočtovou organizáciou ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja a vidieka.
Na základe zistených nedostatkov NKÚ vyhodnotil systém monitorovanie podzemných zdrojov pitnej vody ako nedostatočný s tým, že nedokáže zabrániť súčasným ani budúcim hrozbám zhoršovania kvality podzemných zdrojov pitnej vody.
Taktiež pán predseda hovoril o kontrole systému priamych podpôr, ktorá bola zameraná na priame podpory respektíve oddelenie priamej platby. Kontrola bola vykonaná v PPA, čiže Poľnohospodárskej platobnej agentúre a na ministerstve pôdohospodárstva. Výsledky potvrdili, že na Slovensku môžu získať priamu podporu nielen vlastník či nájomca pôdy, ale ktokoľvek bez preukázania právneho vzťahu k tejto pôde. Absentuje však aj mechanizmus na riešenie sporov v prípadoch, ak podporu na túto, na tú istú plochu žiadajú viacerí žiadatelia. Najvyšší kontrolný úrad upozornil kontrolované subjekty štátnej správy na to, že priame platby nemajú slúžiť na vykonávanie straty z iného podnikania či činnosti žiadateľa. Na efektívnosť a účinnosť procesu v organizáciách riadenia, kontroly v kladoch a skládkovania odpadov, sa pozreli kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu z dôvodu rastúceho objemu produkovaného odpadu obyvateľstva ako aj podnikateľským sektorom v Slovenskej republike, čo má za následok jeho uskladňovanie vo vysokej miere na skládky odpadov, ktoré sa postupne stávajú významným spoločensko-ekonomickým problémom.
Kontrolóri zistili, také paradoxy, že ministerstvo životného prostredia nevykonávajú žiadnu kontrolu na slovenskej inšpekcii životného prostredia, či vykonávajú vôbec štátny dozor. Zistili taktiež, že je neúčinný systém vyhodnocovania výsledkov kontrolnej činnosti okresných úradov. Si predstavte, že výstupy z kontrol skládok, ktoré zabezpečujú okresné úrady by mali byť dôležitým informačným prostriedkom pre ministerstvo v danej oblasti. Ministerstvo však takéto výstupy od okresných úradov nepožaduje a zistenia ktoré by mohli viesť k ďalšiemu skvalitneniu riadenia orgánov štátneho dozoru ostávajú nevyužité. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu prekontrolovali v rámci kontrolnej akcie aj vnútorný kontrolný systém výdavkov na šport a rozpočtovej kapitole ministerstva školstva o ktorom pán predseda hovoril. Nebudem to hovoriť a ja ho len doplním. Že kontroly na základe zistení naformulovali 20 odporúčaní pre ministerstvo školstva v vzhľadom na nedostatky ktoré zistili kontroly Najvyššieho kontrolného úradu.
Vychádzajúc zo správy to sú prípady nehospodárneho, neúčelného a neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi v rezortoch ministerstva financií, vnútra, hospodárstva, školstva, životného prostredia, kultúry za ktoré zodpovedali ministri. Na to, aby tieto nedostatky boli odstránené je potrebné ich riešiť. Preto súhlasím s vašim názorom, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré prezentujete v predkladanej správe, že citujem: "NKÚ sa snaží byť spoľahlivým a dôveryhodným partnerom, ktorého ambíciou nie je iba skonštatovať zistený stav, ale aby objektívne a pravdivé preukázateľne kontrolné zistenia viedli aj k náprave da...
===== predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré prezentujete v predkladanej správe, že citujem: "NKÚ sa snaží byť spoľahlivým a dôveryhodným partnerom, ktorého ambíciou nie je iba skonštatovať zistený stav, ale aby objektívne a pravdivé kontrolné zistenia viedli aj k náprave daného stavu a tým spôsobom prispievali k lepšiemu riadeniu verejných financií na všetkých úrovniach ich použitia." Koniec citátu. Ale je tomu tak? Sami uznáte, že tomu tak v mnohých prípadoch nie je, najmä keď sa jedná o kontroly, ktoré sú Najvyšším kontrolným úradom vykonávané na ústredných orgánoch štátnej správy, to znamená ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy. Aj preto som z predloženej správy vybral iba časť kontrolných akcií, ktoré boli vykonané na ústredných orgánoch štátnej správy.
Z ustanovenia § 20 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade vyplýva povinnosť pre Najvyšší kontrolný úrad predkladať vláde Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky kontrolou zistené nedostatky v činnosti orgánov, ústredných orgánov štátnej správy. Vláda Slovenskej republiky má prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky za povinnosť zabezpečiť odstránenie oznámených nedostatkov a bez odkladu predložiť Najvyššiemu kontrolnému úradu informácie o odstránení zistených nedostatkov. V prípade, že si vláda Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky túto povinnosť nesplní, predseda Najvyššieho kontrolného úradu prerokuje vec, teda výsledky kontrolnej činnosti s predsedom vlády Slovenskej republiky. Ak nedôjde medzi nimi k dohode, predloží výsledok kontrolnej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky. Prekontroloval som si materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády za roky 2015 až 2020. Nenašiel som tam ani jeden materiál, ktorý by predložil Najvyšší kontrolný úrad na rokovanie vlády, aj napriek tomu, že kontrolovaným subjektom bol ústredný orgán štátnej správy tak, ako je to uvedené aj v súčasnej správe. Z uvedeného vyplýva, že predseda vlády, respektíve vláda v rokoch 2015 až 2020 na svojich rokovaniach neprijala na základe výsledkov kontroly vykonanej NKÚ ani jedno opatrenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Potom sa nečudujme, že kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy niečo zistia, ale výsledok z jeho kontrolnej činnosti neprinesie zmenu k lepšiemu. Ba naopak, nedostatky v hospodárení ústredných orgánov štátnej správy sa neustále opakujú. Túto povinnosť Najvyšší kontrolný úrad si plní pri kontrolách, ktorú vykonával v samospráve realizáciou § 20a zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, kde závery z vykonanej kontroly, kontrolné zistenia v zmysle citovaného zákona musí kontrolovaná obec, mesto, vyšší územný celok prerokovať na svojom zastupiteľstve a o výsledku tohto prerokovania musí podať kontrolovaná obec, mesto alebo vyšší územný celok správu Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že pri kontrolách v subjektoch podriadených ústredných orgánov štátnej správy, respektíve pri samospráve je zákon o NKÚ dodržiavaný, ale pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy nie. Na uvedené nedostatky v činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky som upozornil už pred rokom pri prerokovaní správy o výsledku kontrolnej činnosti za rok 2019. Môžem skonštatovať, že nedošlo k žiadnej náprave. Uvedené nedostatky sa každoročne opakujú. Aj preto si moje vystúpenie dovolím ukončiť netradične otázkou na pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, na ktorú by som poprosil odpoveď, aby nás informoval, prečo Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky porušil vo fáze realizácie výsledkov kontrolnej činnosti ustanovenie § 20 o Najvyššom kontrolnom úrade a výsledok kontroly neoznamuje vláde Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády? Veľmi rád si pán predseda, vypočujem vaše vysvetlenie. Ďakujem všetkým za pozornosť.
6. 5. 2021 10:12:51 - 10:29:41 28. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hlinka, Jozef (SME RODINA) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa na úvod poďakoval pánovi predsedovi za dobre pripravenú Správu o kontrolnej činnosti za rok 2020.
Poďakovanie patrí aj všetkým tým zdatným kontrolórom, ktorí vykonávali kontrolu a za ich každodennú neľahkú vykonanú prácu. Verím, že kontrolóri vynaložili všetko svoje úsilie pri zisťovaní každého jedného kontrolného nedostatku.
Myslím si, že dobre vypracovaná správa o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky by mala nielen nám poslancom Národnej rady, ale každému občanovi Slovenskej republiky prezentovať obraz o tom, ako štát spravuje náš spoločný majetok. Ako zaobchádza s našimi peniazmi, aby sa a v prípade, že sú zistenia systémové a zistené nedostatky obrovského charakteru je treba ich upraviť prijatím opatrení.
No nielen to. Podľa názoru občanov by výsledky kontrol mali umožniť vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za nedostatky v účelnom efektívnom a hospodárnom nakladaní s našim spoločným majetkom a škody ktoré boli spôsobené na našom spoločnom majetku by mali zaplatiť zodpovedné osoby.
Teraz trochu štatistiky. Z predloženej Správy o kontrolnej činnosti za rok 2020 vyplýva, že v hodnotenom období kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu vykonali celkom 216 kontrol. Čo je v porovnaní s rokom 2019 o 210 kontrol menej. V roku 2020 zistili 1 552 nedostatkov, čo je v porovnaní s rokom 2019 o 159 nedostatkov menej. Z pohľadu vývoja počtu vykonaných kontrol NKÚ je to najmenej vykonaných kontrol za posledných 10 rokov. Ale predpokladám, tak ako hovoril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, tento pokles bol zapríčinený s vývojom alebo dôvodom bolo popandemická situácia na Slovensku.
Fiškálnej a rozpočtovej politike ako nástrojom udržateľnosti verejných financií venujú jednotlivé národné vlády i Európska komisia veľkú pozornosť. A práve na zhodnotenie nastavenia strednodobých rozpočtových rámcov s dôrazom na účinnosť a transparentnosť strednodobých rozpočtov. Cieľom za obdobie roku 2015 až 2019 bola zameraná medzinárodná kontrola, ktorá bola vykonaná v šiestich národnými kontrolnými inštitúciami. O tom hovoril aj predseda. Cieľom bolo zhodnotiť ako sa uplatňujú tieto rámce. Kontrolóri identifikovali v Slovenskej republike absentuje zrozumiteľnosť štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu pre bežného občana.
Preto Najvyšší kontrolný úrad odporučil ministerstvu financií zverejňovať rozpočet pre ľudí spolu s predkladaním rozpočtu do vlády respektíve parlamentu. Zároveň odporučil, aby ministerstvo financií vypracovávalo a zverejňovalo a obdobný odpočet pre ľudí. Stručne a prehľadne sumarizujúci čo za posledný rok sa podarilo urobiť, na čo boli prostriedky v rozpočte schválené a na čo sa v skutočnosti vynaložili. Ako sa darilo napĺňať strednodobé rozpočtové ciele.
Kontrola strednodobých rozpočtových rámcov za roky 2015 až 2019 ukázala, že sa nedarilo napĺňať stanovené fiškálne ciele a tieto sa každoročne presúvajú na koniec trojročného rozpočtovacieho horizontu. Výdavkové stropy nie sú zavedené, limity výdavkov sa schvaľujú každoročne na nasledujúci rok a ďalšie dva sú idikatívne. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu vykonali kontrolu zameranú na vybrané zmluvné vzťahy a kompetencie na ministerstve vnútra.
Z kontroly vyplýva, že obstarávanie informačných systémov a ich správa je často spojená s nehospodárnym a neefektívnym vynakladaním verejných zdrojov. Pri obstarávaní informačných systémov a pri upgrade ministerstvo takmer ku každej zmluve uzatváralo viaceré dodatky, ktorými sa upravoval rozsah predmetu zmluvy, zvyšovali sa zmluvné ceny v niektorých prípadoch až o 30 % a posúvali sa termíny ukončenia plnenie. Zmluvy šiestich poradenských spoločností v hodnote takmer 13 miliónov eur boli predmetom auditu Európskej komisie so záverečným správy vyplýva, že v dôsledku pochybení pri verejnom obstarávaní bola pre ministerstvo uplatnená 25 % korekcia vo výške viac ako tri milióny eur.
Oceňujem odborný prístup kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu pri kontrolnej akcii zameranej na informačný systém krízového riadenia budovaný na ministerstve hospodárstva.
Odôvodnenie potreby tohto informačného systému nadrezortnom rozsahu nebolo podložené žiadnym interným procesom. Identifikovanie požiadajú aj na tento systém. Na informačný systém krízového riadenia bolo v roku 2013 až 2020 vynaložených osem miliónov eur, a to aj napriek tomu, že ani jedna z fáz nebola reálne použitá a niektoré neboli ani certifikované Národným bezpečnostným úradom ale bol v prevádzke.
Kontrolóri skonštatovali, že došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu finančných prostriedkov v hodnote obstarania informačného systému krízového riadenia s presným vyčíslením cca 8,6 milióna eur. Avšak celková škoda v ich prípade kompletného naplnenia rámcových zmlúv mohla vzniknúť až vo výške 23 miliónov, 23 miliónov eur. Účelom kontrolnej akcie vykazovanie majetkov a záväzkov v individuálnych účtovných uzávierkach Ústredných orgánov štátnej správy bolo preveriť či ministerstvá vykazujú a zverejňujú údaje o vybraných položkách majetku a záväzkov v účtovníctve a v individuálnej účtovnej závierke verne, pravdivo a úplne a či nakladajú s dlhodobým hmotným majetkov a s pohľadávkami štátu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Kontrola bola vykonaná na ministerstve zahraničných vecí, ministerstve práce a ministerstve kultúry. Všetky tri ministerstvá vykazovali podľa výsledkov kontroly vysokú mieru opotrebovanosti dlhodobého hmotného majetku najmä stavieb. Ministerstvá nepostupovali podľa metodického usmernenia ministerstva financií a neurčovali dobu odpisovania pre každú položku v majetku i osobitne v závislosti od individuálne očakávanej doby jeho využitia. Jedno ministerstvo odpisovalo všetky stavby 50 rokov, druhé 30 rokov a tretie 20 až 40 rokov. Nejednotný prístup k vykazovaniu majetku potom spôsobuje skresľovanie údajov v súhrnných výkazoch za štát a verejnú správu. Kontrola odhalila aj nedostatky v evidencie v ochrane štátneho majetku. Boli zistené prípady nesprávnych zápisov nehnuteľného majetku štátu v katastri nehnuteľnosti.
Pozemkom a budovy Slovenskej republiky umiestnené v zahraničí a spravované ministerstvom zahraničných vecí v hodnote 330 miliónov eur neboli evidované v centrálnej evidencii majetku. Kontrolóri prekontrolovali aj to, či je účinný systém monitorovania podzemných vôd pitnej vody, o ktorom hovoril aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Kontrola bola vykonaná v kontrolovaných subjektoch a to ministerstve životného prostredia, aby v jeho troch podriadených organizáciách zároveň bola vykonaná aj na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom, ktorý je rozpočtovou organizáciou ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja a vidieka.
Na základe zistených nedostatkov NKÚ vyhodnotil systém monitorovanie podzemných zdrojov pitnej vody ako nedostatočný s tým, že nedokáže zabrániť súčasným ani budúcim hrozbám zhoršovania kvality podzemných zdrojov pitnej vody.
Taktiež pán predseda hovoril o kontrole systému priamych podpôr, ktorá bola zameraná na priame podpory respektíve oddelenie priamej platby. Kontrola bola vykonaná v PPA, čiže Poľnohospodárskej platobnej agentúre a na ministerstve pôdohospodárstva. Výsledky potvrdili, že na Slovensku môžu získať priamu podporu nielen vlastník či nájomca pôdy, ale ktokoľvek bez preukázania právneho vzťahu k tejto pôde. Absentuje však aj mechanizmus na riešenie sporov v prípadoch, ak podporu na túto, na tú istú plochu žiadajú viacerí žiadatelia. Najvyšší kontrolný úrad upozornil kontrolované subjekty štátnej správy na to, že priame platby nemajú slúžiť na vykonávanie straty z iného podnikania či činnosti žiadateľa. Na efektívnosť a účinnosť procesu v organizáciách riadenia, kontroly v kladoch a skládkovania odpadov, sa pozreli kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu z dôvodu rastúceho objemu produkovaného odpadu obyvateľstva ako aj podnikateľským sektorom v Slovenskej republike, čo má za následok jeho uskladňovanie vo vysokej miere na skládky odpadov, ktoré sa postupne stávajú významným spoločensko-ekonomickým problémom.
Kontrolóri zistili, také paradoxy, že ministerstvo životného prostredia nevykonávajú žiadnu kontrolu na slovenskej inšpekcii životného prostredia, či vykonávajú vôbec štátny dozor. Zistili taktiež, že je neúčinný systém vyhodnocovania výsledkov kontrolnej činnosti okresných úradov. Si predstavte, že výstupy z kontrol skládok, ktoré zabezpečujú okresné úrady by mali byť dôležitým informačným prostriedkom pre ministerstvo v danej oblasti. Ministerstvo však takéto výstupy od okresných úradov nepožaduje a zistenia ktoré by mohli viesť k ďalšiemu skvalitneniu riadenia orgánov štátneho dozoru ostávajú nevyužité. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu prekontrolovali v rámci kontrolnej akcie aj vnútorný kontrolný systém výdavkov na šport a rozpočtovej kapitole ministerstva školstva o ktorom pán predseda hovoril. Nebudem to hovoriť a ja ho len doplním. Že kontroly na základe zistení naformulovali 20 odporúčaní pre ministerstvo školstva v vzhľadom na nedostatky ktoré zistili kontroly Najvyššieho kontrolného úradu.
Vychádzajúc zo správy to sú prípady nehospodárneho, neúčelného a neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi v rezortoch ministerstva financií, vnútra, hospodárstva, školstva, životného prostredia, kultúry za ktoré zodpovedali ministri. Na to, aby tieto nedostatky boli odstránené je potrebné ich riešiť. Preto súhlasím s vašim názorom, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré prezentujete v predkladanej správe, že citujem: "NKÚ sa snaží byť spoľahlivým a dôveryhodným partnerom, ktorého ambíciou nie je iba skonštatovať zistený stav, ale aby objektívne a pravdivé preukázateľne kontrolné zistenia viedli aj k náprave da...
===== predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré prezentujete v predkladanej správe, že citujem: "NKÚ sa snaží byť spoľahlivým a dôveryhodným partnerom, ktorého ambíciou nie je iba skonštatovať zistený stav, ale aby objektívne a pravdivé kontrolné zistenia viedli aj k náprave daného stavu a tým spôsobom prispievali k lepšiemu riadeniu verejných financií na všetkých úrovniach ich použitia." Koniec citátu. Ale je tomu tak? Sami uznáte, že tomu tak v mnohých prípadoch nie je, najmä keď sa jedná o kontroly, ktoré sú Najvyšším kontrolným úradom vykonávané na ústredných orgánoch štátnej správy, to znamená ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy. Aj preto som z predloženej správy vybral iba časť kontrolných akcií, ktoré boli vykonané na ústredných orgánoch štátnej správy.
Z ustanovenia § 20 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade vyplýva povinnosť pre Najvyšší kontrolný úrad predkladať vláde Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky kontrolou zistené nedostatky v činnosti orgánov, ústredných orgánov štátnej správy. Vláda Slovenskej republiky má prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky za povinnosť zabezpečiť odstránenie oznámených nedostatkov a bez odkladu predložiť Najvyššiemu kontrolnému úradu informácie o odstránení zistených nedostatkov. V prípade, že si vláda Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky túto povinnosť nesplní, predseda Najvyššieho kontrolného úradu prerokuje vec, teda výsledky kontrolnej činnosti s predsedom vlády Slovenskej republiky. Ak nedôjde medzi nimi k dohode, predloží výsledok kontrolnej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky. Prekontroloval som si materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády za roky 2015 až 2020. Nenašiel som tam ani jeden materiál, ktorý by predložil Najvyšší kontrolný úrad na rokovanie vlády, aj napriek tomu, že kontrolovaným subjektom bol ústredný orgán štátnej správy tak, ako je to uvedené aj v súčasnej správe. Z uvedeného vyplýva, že predseda vlády, respektíve vláda v rokoch 2015 až 2020 na svojich rokovaniach neprijala na základe výsledkov kontroly vykonanej NKÚ ani jedno opatrenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Potom sa nečudujme, že kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy niečo zistia, ale výsledok z jeho kontrolnej činnosti neprinesie zmenu k lepšiemu. Ba naopak, nedostatky v hospodárení ústredných orgánov štátnej správy sa neustále opakujú. Túto povinnosť Najvyšší kontrolný úrad si plní pri kontrolách, ktorú vykonával v samospráve realizáciou § 20a zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, kde závery z vykonanej kontroly, kontrolné zistenia v zmysle citovaného zákona musí kontrolovaná obec, mesto, vyšší územný celok prerokovať na svojom zastupiteľstve a o výsledku tohto prerokovania musí podať kontrolovaná obec, mesto alebo vyšší územný celok správu Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že pri kontrolách v subjektoch podriadených ústredných orgánov štátnej správy, respektíve pri samospráve je zákon o NKÚ dodržiavaný, ale pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy nie. Na uvedené nedostatky v činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky som upozornil už pred rokom pri prerokovaní správy o výsledku kontrolnej činnosti za rok 2019. Môžem skonštatovať, že nedošlo k žiadnej náprave. Uvedené nedostatky sa každoročne opakujú. Aj preto si moje vystúpenie dovolím ukončiť netradične otázkou na pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, na ktorú by som poprosil odpoveď, aby nás informoval, prečo Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky porušil vo fáze realizácie výsledkov kontrolnej činnosti ustanovenie § 20 o Najvyššom kontrolnom úrade a výsledok kontroly neoznamuje vláde Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády? Veľmi rád si pán predseda, vypočujem vaše vysvetlenie. Ďakujem všetkým za pozornosť.
6. 5. 2021 10:12:51 - 10:29:41 28. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hlinka, Jozef (SME RODINA) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa na úvod poďakoval pánovi predsedovi za dobre pripravenú Správu o kontrolnej činnosti za rok 2020.
Poďakovanie patrí aj všetkým tým zdatným kontrolórom, ktorí vykonávali kontrolu a za ich každodennú neľahkú vykonanú prácu. Verím, že kontrolóri vynaložili všetko svoje úsilie pri zisťovaní každého jedného kontrolného nedostatku.
Myslím si, že dobre vypracovaná správa o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky by mala nielen nám poslancom Národnej rady, ale každému občanovi Slovenskej republiky prezentovať obraz o tom, ako štát spravuje náš spoločný majetok. Ako zaobchádza s našimi peniazmi, aby sa a v prípade, že sú zistenia systémové a zistené nedostatky obrovského charakteru je treba ich upraviť prijatím opatrení.
No nielen to. Podľa názoru občanov by výsledky kontrol mali umožniť vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za nedostatky v účelnom efektívnom a hospodárnom nakladaní s našim spoločným majetkom a škody ktoré boli spôsobené na našom spoločnom majetku by mali zaplatiť zodpovedné osoby.
Teraz trochu štatistiky. Z predloženej Správy o kontrolnej činnosti za rok 2020 vyplýva, že v hodnotenom období kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu vykonali celkom 216 kontrol. Čo je v porovnaní s rokom 2019 o 210 kontrol menej. V roku 2020 zistili 1 552 nedostatkov, čo je v porovnaní s rokom 2019 o 159 nedostatkov menej. Z pohľadu vývoja počtu vykonaných kontrol NKÚ je to najmenej vykonaných kontrol za posledných 10 rokov. Ale predpokladám, tak ako hovoril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, tento pokles bol zapríčinený s vývojom alebo dôvodom bolo popandemická situácia na Slovensku.
Fiškálnej a rozpočtovej politike ako nástrojom udržateľnosti verejných financií venujú jednotlivé národné vlády i Európska komisia veľkú pozornosť. A práve na zhodnotenie nastavenia strednodobých rozpočtových rámcov s dôrazom na účinnosť a transparentnosť strednodobých rozpočtov. Cieľom za obdobie roku 2015 až 2019 bola zameraná medzinárodná kontrola, ktorá bola vykonaná v šiestich národnými kontrolnými inštitúciami. O tom hovoril aj predseda. Cieľom bolo zhodnotiť ako sa uplatňujú tieto rámce. Kontrolóri identifikovali v Slovenskej republike absentuje zrozumiteľnosť štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu pre bežného občana.
Preto Najvyšší kontrolný úrad odporučil ministerstvu financií zverejňovať rozpočet pre ľudí spolu s predkladaním rozpočtu do vlády respektíve parlamentu. Zároveň odporučil, aby ministerstvo financií vypracovávalo a zverejňovalo a obdobný odpočet pre ľudí. Stručne a prehľadne sumarizujúci čo za posledný rok sa podarilo urobiť, na čo boli prostriedky v rozpočte schválené a na čo sa v skutočnosti vynaložili. Ako sa darilo napĺňať strednodobé rozpočtové ciele.
Kontrola strednodobých rozpočtových rámcov za roky 2015 až 2019 ukázala, že sa nedarilo napĺňať stanovené fiškálne ciele a tieto sa každoročne presúvajú na koniec trojročného rozpočtovacieho horizontu. Výdavkové stropy nie sú zavedené, limity výdavkov sa schvaľujú každoročne na nasledujúci rok a ďalšie dva sú idikatívne. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu vykonali kontrolu zameranú na vybrané zmluvné vzťahy a kompetencie na ministerstve vnútra.
Z kontroly vyplýva, že obstarávanie informačných systémov a ich správa je často spojená s nehospodárnym a neefektívnym vynakladaním verejných zdrojov. Pri obstarávaní informačných systémov a pri upgrade ministerstvo takmer ku každej zmluve uzatváralo viaceré dodatky, ktorými sa upravoval rozsah predmetu zmluvy, zvyšovali sa zmluvné ceny v niektorých prípadoch až o 30 % a posúvali sa termíny ukončenia plnenie. Zmluvy šiestich poradenských spoločností v hodnote takmer 13 miliónov eur boli predmetom auditu Európskej komisie so záverečným správy vyplýva, že v dôsledku pochybení pri verejnom obstarávaní bola pre ministerstvo uplatnená 25 % korekcia vo výške viac ako tri milióny eur.
Oceňujem odborný prístup kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu pri kontrolnej akcii zameranej na informačný systém krízového riadenia budovaný na ministerstve hospodárstva.
Odôvodnenie potreby tohto informačného systému nadrezortnom rozsahu nebolo podložené žiadnym interným procesom. Identifikovanie požiadajú aj na tento systém. Na informačný systém krízového riadenia bolo v roku 2013 až 2020 vynaložených osem miliónov eur, a to aj napriek tomu, že ani jedna z fáz nebola reálne použitá a niektoré neboli ani certifikované Národným bezpečnostným úradom ale bol v prevádzke.
Kontrolóri skonštatovali, že došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu finančných prostriedkov v hodnote obstarania informačného systému krízového riadenia s presným vyčíslením cca 8,6 milióna eur. Avšak celková škoda v ich prípade kompletného naplnenia rámcových zmlúv mohla vzniknúť až vo výške 23 miliónov, 23 miliónov eur. Účelom kontrolnej akcie vykazovanie majetkov a záväzkov v individuálnych účtovných uzávierkach Ústredných orgánov štátnej správy bolo preveriť či ministerstvá vykazujú a zverejňujú údaje o vybraných položkách majetku a záväzkov v účtovníctve a v individuálnej účtovnej závierke verne, pravdivo a úplne a či nakladajú s dlhodobým hmotným majetkov a s pohľadávkami štátu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Kontrola bola vykonaná na ministerstve zahraničných vecí, ministerstve práce a ministerstve kultúry. Všetky tri ministerstvá vykazovali podľa výsledkov kontroly vysokú mieru opotrebovanosti dlhodobého hmotného majetku najmä stavieb. Ministerstvá nepostupovali podľa metodického usmernenia ministerstva financií a neurčovali dobu odpisovania pre každú položku v majetku i osobitne v závislosti od individuálne očakávanej doby jeho využitia. Jedno ministerstvo odpisovalo všetky stavby 50 rokov, druhé 30 rokov a tretie 20 až 40 rokov. Nejednotný prístup k vykazovaniu majetku potom spôsobuje skresľovanie údajov v súhrnných výkazoch za štát a verejnú správu. Kontrola odhalila aj nedostatky v evidencie v ochrane štátneho majetku. Boli zistené prípady nesprávnych zápisov nehnuteľného majetku štátu v katastri nehnuteľnosti.
Pozemkom a budovy Slovenskej republiky umiestnené v zahraničí a spravované ministerstvom zahraničných vecí v hodnote 330 miliónov eur neboli evidované v centrálnej evidencii majetku. Kontrolóri prekontrolovali aj to, či je účinný systém monitorovania podzemných vôd pitnej vody, o ktorom hovoril aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Kontrola bola vykonaná v kontrolovaných subjektoch a to ministerstve životného prostredia, aby v jeho troch podriadených organizáciách zároveň bola vykonaná aj na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom, ktorý je rozpočtovou organizáciou ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja a vidieka.
Na základe zistených nedostatkov NKÚ vyhodnotil systém monitorovanie podzemných zdrojov pitnej vody ako nedostatočný s tým, že nedokáže zabrániť súčasným ani budúcim hrozbám zhoršovania kvality podzemných zdrojov pitnej vody.
Taktiež pán predseda hovoril o kontrole systému priamych podpôr, ktorá bola zameraná na priame podpory respektíve oddelenie priamej platby. Kontrola bola vykonaná v PPA, čiže Poľnohospodárskej platobnej agentúre a na ministerstve pôdohospodárstva. Výsledky potvrdili, že na Slovensku môžu získať priamu podporu nielen vlastník či nájomca pôdy, ale ktokoľvek bez preukázania právneho vzťahu k tejto pôde. Absentuje však aj mechanizmus na riešenie sporov v prípadoch, ak podporu na túto, na tú istú plochu žiadajú viacerí žiadatelia. Najvyšší kontrolný úrad upozornil kontrolované subjekty štátnej správy na to, že priame platby nemajú slúžiť na vykonávanie straty z iného podnikania či činnosti žiadateľa. Na efektívnosť a účinnosť procesu v organizáciách riadenia, kontroly v kladoch a skládkovania odpadov, sa pozreli kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu z dôvodu rastúceho objemu produkovaného odpadu obyvateľstva ako aj podnikateľským sektorom v Slovenskej republike, čo má za následok jeho uskladňovanie vo vysokej miere na skládky odpadov, ktoré sa postupne stávajú významným spoločensko-ekonomickým problémom.
Kontrolóri zistili, také paradoxy, že ministerstvo životného prostredia nevykonávajú žiadnu kontrolu na slovenskej inšpekcii životného prostredia, či vykonávajú vôbec štátny dozor. Zistili taktiež, že je neúčinný systém vyhodnocovania výsledkov kontrolnej činnosti okresných úradov. Si predstavte, že výstupy z kontrol skládok, ktoré zabezpečujú okresné úrady by mali byť dôležitým informačným prostriedkom pre ministerstvo v danej oblasti. Ministerstvo však takéto výstupy od okresných úradov nepožaduje a zistenia ktoré by mohli viesť k ďalšiemu skvalitneniu riadenia orgánov štátneho dozoru ostávajú nevyužité. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu prekontrolovali v rámci kontrolnej akcie aj vnútorný kontrolný systém výdavkov na šport a rozpočtovej kapitole ministerstva školstva o ktorom pán predseda hovoril. Nebudem to hovoriť a ja ho len doplním. Že kontroly na základe zistení naformulovali 20 odporúčaní pre ministerstvo školstva v vzhľadom na nedostatky ktoré zistili kontroly Najvyššieho kontrolného úradu.
Vychádzajúc zo správy to sú prípady nehospodárneho, neúčelného a neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi v rezortoch ministerstva financií, vnútra, hospodárstva, školstva, životného prostredia, kultúry za ktoré zodpovedali ministri. Na to, aby tieto nedostatky boli odstránené je potrebné ich riešiť. Preto súhlasím s vašim názorom, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré prezentujete v predkladanej správe, že citujem: "NKÚ sa snaží byť spoľahlivým a dôveryhodným partnerom, ktorého ambíciou nie je iba skonštatovať zistený stav, ale aby objektívne a pravdivé preukázateľne kontrolné zistenia viedli aj k náprave da...
===== predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré prezentujete v predkladanej správe, že citujem: "NKÚ sa snaží byť spoľahlivým a dôveryhodným partnerom, ktorého ambíciou nie je iba skonštatovať zistený stav, ale aby objektívne a pravdivé kontrolné zistenia viedli aj k náprave daného stavu a tým spôsobom prispievali k lepšiemu riadeniu verejných financií na všetkých úrovniach ich použitia." Koniec citátu. Ale je tomu tak? Sami uznáte, že tomu tak v mnohých prípadoch nie je, najmä keď sa jedná o kontroly, ktoré sú Najvyšším kontrolným úradom vykonávané na ústredných orgánoch štátnej správy, to znamená ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy. Aj preto som z predloženej správy vybral iba časť kontrolných akcií, ktoré boli vykonané na ústredných orgánoch štátnej správy.
Z ustanovenia § 20 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade vyplýva povinnosť pre Najvyšší kontrolný úrad predkladať vláde Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky kontrolou zistené nedostatky v činnosti orgánov, ústredných orgánov štátnej správy. Vláda Slovenskej republiky má prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky za povinnosť zabezpečiť odstránenie oznámených nedostatkov a bez odkladu predložiť Najvyššiemu kontrolnému úradu informácie o odstránení zistených nedostatkov. V prípade, že si vláda Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky túto povinnosť nesplní, predseda Najvyššieho kontrolného úradu prerokuje vec, teda výsledky kontrolnej činnosti s predsedom vlády Slovenskej republiky. Ak nedôjde medzi nimi k dohode, predloží výsledok kontrolnej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky. Prekontroloval som si materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády za roky 2015 až 2020. Nenašiel som tam ani jeden materiál, ktorý by predložil Najvyšší kontrolný úrad na rokovanie vlády, aj napriek tomu, že kontrolovaným subjektom bol ústredný orgán štátnej správy tak, ako je to uvedené aj v súčasnej správe. Z uvedeného vyplýva, že predseda vlády, respektíve vláda v rokoch 2015 až 2020 na svojich rokovaniach neprijala na základe výsledkov kontroly vykonanej NKÚ ani jedno opatrenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Potom sa nečudujme, že kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy niečo zistia, ale výsledok z jeho kontrolnej činnosti neprinesie zmenu k lepšiemu. Ba naopak, nedostatky v hospodárení ústredných orgánov štátnej správy sa neustále opakujú. Túto povinnosť Najvyšší kontrolný úrad si plní pri kontrolách, ktorú vykonával v samospráve realizáciou § 20a zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, kde závery z vykonanej kontroly, kontrolné zistenia v zmysle citovaného zákona musí kontrolovaná obec, mesto, vyšší územný celok prerokovať na svojom zastupiteľstve a o výsledku tohto prerokovania musí podať kontrolovaná obec, mesto alebo vyšší územný celok správu Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že pri kontrolách v subjektoch podriadených ústredných orgánov štátnej správy, respektíve pri samospráve je zákon o NKÚ dodržiavaný, ale pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy nie. Na uvedené nedostatky v činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky som upozornil už pred rokom pri prerokovaní správy o výsledku kontrolnej činnosti za rok 2019. Môžem skonštatovať, že nedošlo k žiadnej náprave. Uvedené nedostatky sa každoročne opakujú. Aj preto si moje vystúpenie dovolím ukončiť netradične otázkou na pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, na ktorú by som poprosil odpoveď, aby nás informoval, prečo Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky porušil vo fáze realizácie výsledkov kontrolnej činnosti ustanovenie § 20 o Najvyššom kontrolnom úrade a výsledok kontroly neoznamuje vláde Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády? Veľmi rád si pán predseda, vypočujem vaše vysvetlenie. Ďakujem všetkým za pozornosť.
6. 5. 2021 10:12:51 - 10:29:41 28. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hlinka, Jozef (SME RODINA) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa na úvod poďakoval pánovi predsedovi za dobre pripravenú Správu o kontrolnej činnosti za rok 2020.
Poďakovanie patrí aj všetkým tým zdatným kontrolórom, ktorí vykonávali kontrolu a za ich každodennú neľahkú vykonanú prácu. Verím, že kontrolóri vynaložili všetko svoje úsilie pri zisťovaní každého jedného kontrolného nedostatku.
Myslím si, že dobre vypracovaná správa o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky by mala nielen nám poslancom Národnej rady, ale každému občanovi Slovenskej republiky prezentovať obraz o tom, ako štát spravuje náš spoločný majetok. Ako zaobchádza s našimi peniazmi, aby sa a v prípade, že sú zistenia systémové a zistené nedostatky obrovského charakteru je treba ich upraviť prijatím opatrení.
No nielen to. Podľa názoru občanov by výsledky kontrol mali umožniť vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za nedostatky v účelnom efektívnom a hospodárnom nakladaní s našim spoločným majetkom a škody ktoré boli spôsobené na našom spoločnom majetku by mali zaplatiť zodpovedné osoby.
Teraz trochu štatistiky. Z predloženej Správy o kontrolnej činnosti za rok 2020 vyplýva, že v hodnotenom období kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu vykonali celkom 216 kontrol. Čo je v porovnaní s rokom 2019 o 210 kontrol menej. V roku 2020 zistili 1 552 nedostatkov, čo je v porovnaní s rokom 2019 o 159 nedostatkov menej. Z pohľadu vývoja počtu vykonaných kontrol NKÚ je to najmenej vykonaných kontrol za posledných 10 rokov. Ale predpokladám, tak ako hovoril pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, tento pokles bol zapríčinený s vývojom alebo dôvodom bolo popandemická situácia na Slovensku.
Fiškálnej a rozpočtovej politike ako nástrojom udržateľnosti verejných financií venujú jednotlivé národné vlády i Európska komisia veľkú pozornosť. A práve na zhodnotenie nastavenia strednodobých rozpočtových rámcov s dôrazom na účinnosť a transparentnosť strednodobých rozpočtov. Cieľom za obdobie roku 2015 až 2019 bola zameraná medzinárodná kontrola, ktorá bola vykonaná v šiestich národnými kontrolnými inštitúciami. O tom hovoril aj predseda. Cieľom bolo zhodnotiť ako sa uplatňujú tieto rámce. Kontrolóri identifikovali v Slovenskej republike absentuje zrozumiteľnosť štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu pre bežného občana.
Preto Najvyšší kontrolný úrad odporučil ministerstvu financií zverejňovať rozpočet pre ľudí spolu s predkladaním rozpočtu do vlády respektíve parlamentu. Zároveň odporučil, aby ministerstvo financií vypracovávalo a zverejňovalo a obdobný odpočet pre ľudí. Stručne a prehľadne sumarizujúci čo za posledný rok sa podarilo urobiť, na čo boli prostriedky v rozpočte schválené a na čo sa v skutočnosti vynaložili. Ako sa darilo napĺňať strednodobé rozpočtové ciele.
Kontrola strednodobých rozpočtových rámcov za roky 2015 až 2019 ukázala, že sa nedarilo napĺňať stanovené fiškálne ciele a tieto sa každoročne presúvajú na koniec trojročného rozpočtovacieho horizontu. Výdavkové stropy nie sú zavedené, limity výdavkov sa schvaľujú každoročne na nasledujúci rok a ďalšie dva sú idikatívne. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu vykonali kontrolu zameranú na vybrané zmluvné vzťahy a kompetencie na ministerstve vnútra.
Z kontroly vyplýva, že obstarávanie informačných systémov a ich správa je často spojená s nehospodárnym a neefektívnym vynakladaním verejných zdrojov. Pri obstarávaní informačných systémov a pri upgrade ministerstvo takmer ku každej zmluve uzatváralo viaceré dodatky, ktorými sa upravoval rozsah predmetu zmluvy, zvyšovali sa zmluvné ceny v niektorých prípadoch až o 30 % a posúvali sa termíny ukončenia plnenie. Zmluvy šiestich poradenských spoločností v hodnote takmer 13 miliónov eur boli predmetom auditu Európskej komisie so záverečným správy vyplýva, že v dôsledku pochybení pri verejnom obstarávaní bola pre ministerstvo uplatnená 25 % korekcia vo výške viac ako tri milióny eur.
Oceňujem odborný prístup kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu pri kontrolnej akcii zameranej na informačný systém krízového riadenia budovaný na ministerstve hospodárstva.
Odôvodnenie potreby tohto informačného systému nadrezortnom rozsahu nebolo podložené žiadnym interným procesom. Identifikovanie požiadajú aj na tento systém. Na informačný systém krízového riadenia bolo v roku 2013 až 2020 vynaložených osem miliónov eur, a to aj napriek tomu, že ani jedna z fáz nebola reálne použitá a niektoré neboli ani certifikované Národným bezpečnostným úradom ale bol v prevádzke.
Kontrolóri skonštatovali, že došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu finančných prostriedkov v hodnote obstarania informačného systému krízového riadenia s presným vyčíslením cca 8,6 milióna eur. Avšak celková škoda v ich prípade kompletného naplnenia rámcových zmlúv mohla vzniknúť až vo výške 23 miliónov, 23 miliónov eur. Účelom kontrolnej akcie vykazovanie majetkov a záväzkov v individuálnych účtovných uzávierkach Ústredných orgánov štátnej správy bolo preveriť či ministerstvá vykazujú a zverejňujú údaje o vybraných položkách majetku a záväzkov v účtovníctve a v individuálnej účtovnej závierke verne, pravdivo a úplne a či nakladajú s dlhodobým hmotným majetkov a s pohľadávkami štátu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Kontrola bola vykonaná na ministerstve zahraničných vecí, ministerstve práce a ministerstve kultúry. Všetky tri ministerstvá vykazovali podľa výsledkov kontroly vysokú mieru opotrebovanosti dlhodobého hmotného majetku najmä stavieb. Ministerstvá nepostupovali podľa metodického usmernenia ministerstva financií a neurčovali dobu odpisovania pre každú položku v majetku i osobitne v závislosti od individuálne očakávanej doby jeho využitia. Jedno ministerstvo odpisovalo všetky stavby 50 rokov, druhé 30 rokov a tretie 20 až 40 rokov. Nejednotný prístup k vykazovaniu majetku potom spôsobuje skresľovanie údajov v súhrnných výkazoch za štát a verejnú správu. Kontrola odhalila aj nedostatky v evidencie v ochrane štátneho majetku. Boli zistené prípady nesprávnych zápisov nehnuteľného majetku štátu v katastri nehnuteľnosti.
Pozemkom a budovy Slovenskej republiky umiestnené v zahraničí a spravované ministerstvom zahraničných vecí v hodnote 330 miliónov eur neboli evidované v centrálnej evidencii majetku. Kontrolóri prekontrolovali aj to, či je účinný systém monitorovania podzemných vôd pitnej vody, o ktorom hovoril aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Kontrola bola vykonaná v kontrolovaných subjektoch a to ministerstve životného prostredia, aby v jeho troch podriadených organizáciách zároveň bola vykonaná aj na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom, ktorý je rozpočtovou organizáciou ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja a vidieka.
Na základe zistených nedostatkov NKÚ vyhodnotil systém monitorovanie podzemných zdrojov pitnej vody ako nedostatočný s tým, že nedokáže zabrániť súčasným ani budúcim hrozbám zhoršovania kvality podzemných zdrojov pitnej vody.
Taktiež pán predseda hovoril o kontrole systému priamych podpôr, ktorá bola zameraná na priame podpory respektíve oddelenie priamej platby. Kontrola bola vykonaná v PPA, čiže Poľnohospodárskej platobnej agentúre a na ministerstve pôdohospodárstva. Výsledky potvrdili, že na Slovensku môžu získať priamu podporu nielen vlastník či nájomca pôdy, ale ktokoľvek bez preukázania právneho vzťahu k tejto pôde. Absentuje však aj mechanizmus na riešenie sporov v prípadoch, ak podporu na túto, na tú istú plochu žiadajú viacerí žiadatelia. Najvyšší kontrolný úrad upozornil kontrolované subjekty štátnej správy na to, že priame platby nemajú slúžiť na vykonávanie straty z iného podnikania či činnosti žiadateľa. Na efektívnosť a účinnosť procesu v organizáciách riadenia, kontroly v kladoch a skládkovania odpadov, sa pozreli kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu z dôvodu rastúceho objemu produkovaného odpadu obyvateľstva ako aj podnikateľským sektorom v Slovenskej republike, čo má za následok jeho uskladňovanie vo vysokej miere na skládky odpadov, ktoré sa postupne stávajú významným spoločensko-ekonomickým problémom.
Kontrolóri zistili, také paradoxy, že ministerstvo životného prostredia nevykonávajú žiadnu kontrolu na slovenskej inšpekcii životného prostredia, či vykonávajú vôbec štátny dozor. Zistili taktiež, že je neúčinný systém vyhodnocovania výsledkov kontrolnej činnosti okresných úradov. Si predstavte, že výstupy z kontrol skládok, ktoré zabezpečujú okresné úrady by mali byť dôležitým informačným prostriedkom pre ministerstvo v danej oblasti. Ministerstvo však takéto výstupy od okresných úradov nepožaduje a zistenia ktoré by mohli viesť k ďalšiemu skvalitneniu riadenia orgánov štátneho dozoru ostávajú nevyužité. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu prekontrolovali v rámci kontrolnej akcie aj vnútorný kontrolný systém výdavkov na šport a rozpočtovej kapitole ministerstva školstva o ktorom pán predseda hovoril. Nebudem to hovoriť a ja ho len doplním. Že kontroly na základe zistení naformulovali 20 odporúčaní pre ministerstvo školstva v vzhľadom na nedostatky ktoré zistili kontroly Najvyššieho kontrolného úradu.
Vychádzajúc zo správy to sú prípady nehospodárneho, neúčelného a neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi v rezortoch ministerstva financií, vnútra, hospodárstva, školstva, životného prostredia, kultúry za ktoré zodpovedali ministri. Na to, aby tieto nedostatky boli odstránené je potrebné ich riešiť. Preto súhlasím s vašim názorom, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré prezentujete v predkladanej správe, že citujem: "NKÚ sa snaží byť spoľahlivým a dôveryhodným partnerom, ktorého ambíciou nie je iba skonštatovať zistený stav, ale aby objektívne a pravdivé preukázateľne kontrolné zistenia viedli aj k náprave da...
===== predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré prezentujete v predkladanej správe, že citujem: "NKÚ sa snaží byť spoľahlivým a dôveryhodným partnerom, ktorého ambíciou nie je iba skonštatovať zistený stav, ale aby objektívne a pravdivé kontrolné zistenia viedli aj k náprave daného stavu a tým spôsobom prispievali k lepšiemu riadeniu verejných financií na všetkých úrovniach ich použitia." Koniec citátu. Ale je tomu tak? Sami uznáte, že tomu tak v mnohých prípadoch nie je, najmä keď sa jedná o kontroly, ktoré sú Najvyšším kontrolným úradom vykonávané na ústredných orgánoch štátnej správy, to znamená ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy. Aj preto som z predloženej správy vybral iba časť kontrolných akcií, ktoré boli vykonané na ústredných orgánoch štátnej správy.
Z ustanovenia § 20 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade vyplýva povinnosť pre Najvyšší kontrolný úrad predkladať vláde Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky kontrolou zistené nedostatky v činnosti orgánov, ústredných orgánov štátnej správy. Vláda Slovenskej republiky má prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky za povinnosť zabezpečiť odstránenie oznámených nedostatkov a bez odkladu predložiť Najvyššiemu kontrolnému úradu informácie o odstránení zistených nedostatkov. V prípade, že si vláda Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády Slovenskej republiky túto povinnosť nesplní, predseda Najvyššieho kontrolného úradu prerokuje vec, teda výsledky kontrolnej činnosti s predsedom vlády Slovenskej republiky. Ak nedôjde medzi nimi k dohode, predloží výsledok kontrolnej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky. Prekontroloval som si materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády za roky 2015 až 2020. Nenašiel som tam ani jeden materiál, ktorý by predložil Najvyšší kontrolný úrad na rokovanie vlády, aj napriek tomu, že kontrolovaným subjektom bol ústredný orgán štátnej správy tak, ako je to uvedené aj v súčasnej správe. Z uvedeného vyplýva, že predseda vlády, respektíve vláda v rokoch 2015 až 2020 na svojich rokovaniach neprijala na základe výsledkov kontroly vykonanej NKÚ ani jedno opatrenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Potom sa nečudujme, že kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy niečo zistia, ale výsledok z jeho kontrolnej činnosti neprinesie zmenu k lepšiemu. Ba naopak, nedostatky v hospodárení ústredných orgánov štátnej správy sa neustále opakujú. Túto povinnosť Najvyšší kontrolný úrad si plní pri kontrolách, ktorú vykonával v samospráve realizáciou § 20a zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, kde závery z vykonanej kontroly, kontrolné zistenia v zmysle citovaného zákona musí kontrolovaná obec, mesto, vyšší územný celok prerokovať na svojom zastupiteľstve a o výsledku tohto prerokovania musí podať kontrolovaná obec, mesto alebo vyšší územný celok správu Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že pri kontrolách v subjektoch podriadených ústredných orgánov štátnej správy, respektíve pri samospráve je zákon o NKÚ dodržiavaný, ale pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy nie. Na uvedené nedostatky v činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky som upozornil už pred rokom pri prerokovaní správy o výsledku kontrolnej činnosti za rok 2019. Môžem skonštatovať, že nedošlo k žiadnej náprave. Uvedené nedostatky sa každoročne opakujú. Aj preto si moje vystúpenie dovolím ukončiť netradične otázkou na pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, na ktorú by som poprosil odpoveď, aby nás informoval, prečo Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky porušil vo fáze realizácie výsledkov kontrolnej činnosti ustanovenie § 20 o Najvyššom kontrolnom úrade a výsledok kontroly neoznamuje vláde Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády? Veľmi rád si pán predseda, vypočujem vaše vysvetlenie. Ďakujem všetkým za pozornosť.
30. 4. 2021 9:22:21 - 9:22:22 27. schôdza NR SR - 1.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hlinka, Jozef (SME RODINA) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
9.<br /> Sľubujem. (Potlesk.)
16. 3. 2021 14:01:28 - 14:02:49 25. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 437 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hlinka, Jozef (SME RODINA) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
48.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30. apríla 2021 a gestorský výbor do 3. mája 2021.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
16. 3. 2021 13:52:51 - 13:54:28 25. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 435 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hlinka, Jozef (SME RODINA) - poslanec NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu   (text neprešiel jazykovou úpravou)
40.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda a minister financií, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2021 a gestorský výbor do 3. mája 2021.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
29. 1. 2021 12:17:17 - 12:18:28 23. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 375 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hlinka, Jozef (SME RODINA) - poslanec NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu   (text neprešiel jazykovou úpravou)
147.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
19. 5. 2020 11:08:18 - 11:19:18 7. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hlinka, Jozef (SME RODINA) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
55.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na úvod poďakovať sa pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu za predloženie dobre pripravenej správy o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za predchádzajúci rok. (Ruch v sále.) V tejto súvislosti mi taktiež dovoľte vyjadriť presvedčenie, na ktorom sa pravdepodobne všetci zhodneme, že odborne a dobre vypracovaná správa o kontrolnej činnosti NKÚ by mala nielen nám poslancom Národnej rady, ale aj každému z našich občanov dať obraz o tom, ako štát zaobchádza s našimi peniazmi, kde sú najväčšie systémové chyby a čo treba v našom štáte upraviť tak, aby sa chyby neopakovali. No nielen to. Podľa môjho názoru by výsledky kontrol, ktoré vykonal NKÚ, umožnili kontrolovanému subjektu vyvodzovať osobnú zodpovednosť za nedostatky a škody, ktoré boli spôsobené na našom spoločnom majetku, a žiadať od nich zaplatenie náhrady škody.
Prvou zásadnou vecou, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť pri rokovaní o Správe o kontrolnej činnosti NKÚ za rok 2019, je činnosť kontrolórov NKÚ. Všetkým tým odvážnym, dobre pripraveným kontrolórom NKÚ patrí poďakovanie za ich každodennú, odborne vykonanú neľahkú prácu a za ich dosiahnuté výsledky, ktoré sú premietnuté v predloženej správe. Verím, že kontrolóri vynaložili maximálne, všetko svoje úsilie pri zisťovaní každého jedného kontrolného nedostatku. Je to vidieť aj na výsledkoch, ktoré sú uvedené v predloženej správe, pretože v roku 2019 kontrolóri NKÚ vykonali celkom 426 kontrol, čo je v porovnaní s rokom 2018 o 96 kontrol viac. V roku 2019 zistili 1 711 nedostatkov, čo je o 775 nedostatkov viac v porovnaní s rokom 2018.
Oceňujem odborný prístup kontrolórov NKÚ napríklad pri kontrolnej akcii zameranej na elektronizáciu vzdelávacieho systému regionálneho školstva, ktorú vykonali kontrolóri na ministerstve školstva, o ktorej hovoril aj pán predseda. V rámci tejto kontrolnej akcie sa kontrolóri pozreli na koncepciu informatizácie a digitalizácie rezortu školstva a na jej realizáciu národného projektu Elektronizácia vzdelávacieho systému regionálneho školstva, do ktorých bolo zapojených 4 543 škôl. Do týchto škôl boli nakúpené interaktívne tabule, notebooky, farebné tlačiarne, tablety, wifi routery v počte skoro 35-tisíc. Kontrolóri však zistili, že na sklonku roka 2019 nemalo uspokojivé internetové pripojenie až 34 % regionálnych škôl. Načo asi budú školám, ktoré nemajú pokrytie internetom tieto IT prostriedky?
V rámci tohto projektu boli vynaložené aj ďalšie prostriedky, ktoré neplnia svoj účel. Príkladom sú finančné prostriedky určené napríklad na samostatný model pre psychológov za vyše 8,8 mil. eur, ktorý sa nepoužíva. To sú podľa mňa peniaze vyhodené do vetra a nik za to nenesie zodpovednosť?
Ďalej by som vašu pozornosť upriamil na kontrolnú akciu vykonanú na Úrade geodézie, kartografie a katastra. Konkrétne na projekt elektronických služieb katastra nehnuteľností, kde kontrolóri identifikovali viaceré porušenia zákonov. Ide pritom o jeden z desiatich finančne najnáročnejších IT projektov Slovenska v hodnote približne 35 mil. eur, ktorý sa začal realizovať ešte v roku 2009 – aj o tom hovoril pán predseda – s tým, že všetky požadované služby budú nasadené v roku 2012. Podľa zistenia kontrolórov NKÚ projekt nebol ani v novembri 2019 ukončený.
Taktiež ma zaujala kontrola čerpania prostriedkov z programu záchrany, obnovy národných kultúrnych pamiatok, ktorú vykonali kontrolóri NKÚ na ministerstve kultúry. Kontrola bola vykonaná aj u 33 prijímateľov, ktorým bola z uvedeného programu poskytnutá dotácia. Kontrolóri však zistili paradox, štát nedisponuje informáciami, na základe ktorých by mohol reálne vyčísliť objem peňazí preinvestovaných do ich obnovy.
Vychádzajúc zo správy, to sú prípady nehospodárneho nakladania s verejnými zdrojmi v rezortoch školstva, kultúry a na Úrade geodézie, kartografie a katastra, za ktoré boli zodpovední príslušní ministri, v prípade úradu predseda. Na to, aby tieto nedostatky boli odstránené, je potrebné ich riešiť. Preto súhlasím s vaším názorom, vážený pán predseda NKÚ, ktorý prezentujete v predkladanej správe, že, citujem: "Zmyslom činnosti NKÚ nie je iba na tieto nedostatky poukazovať – to by bolo príliš málo. Rovnako dôležité je, aby sa najmä podstatné problémy, na ktoré poukázala kontrola, aj skutočne riešili, aby sa prijímali rozhodnutia, ktoré menia správu vecí verejných k lepšiemu. (...) Ak problémy, na ktoré kontrola dlhodobo poukazuje, neriešia zodpovedné orgány, hrozí riziko, že ich začne riešiť ulica so všetkými dôsledkami takéhoto konania." Koniec citátu.
Ale položme si otázku, je tomu tak? Sami uznáte, že tomu tak v mnohých prípadoch nie je. Najmä keď sa jedná o kontroly, ktoré sú NKÚ vykonávané na ústredných orgánoch štátnej správy. Aj preto som z predloženej správy vybral iba časť kontrolných akcií, ktoré boli vykonané na ústredných orgánoch štátnej správy. V tejto súvislosti sme mali na rokovaní Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet s pánom predsedom NKÚ korektnú odbornú diskusiu o oznamovaní nedostatkov, ktoré by boli zistené kontrolórmi NKÚ vykonanými na ústredných orgánoch štátnej správy. Konkrétne sa jednalo o realizáciu ustanovenia § 20 zákona o NKÚ, podľa ktorého nedostatky v činnosti ústredných orgánov štátnej správy NKÚ oznámi vláde prostredníctvom predsedu vlády. Z tohto ustanovenia § 20 zákona o NKÚ teda vyplýva pre NKÚ povinnosť predkladať na rokovanie vlády výsledky kontrol vo forme, v ktorej by boli jasne stanovené úlohy na odstránenie nedostatkov zistených NKÚ v ústredných orgánoch štátnej správy. V prípade, že predseda vlády tento materiál nepredloží na rokovanie vlády, z ustanovení odsekov 3 a 4 vyplýva povinnosť predsedu NKÚ predložiť vec Národnej rade.
Prekontroloval som si materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády za roky 2015 až ´19, nenašiel som tam jediný materiál, ktorý by predložil predseda NKÚ na rokovanie vlády aj napriek tomu, že kontrolovaným subjektom bol ústredný orgán štátnej správy, tak ako to je v súčasnej správe. Teda ministerstvo školstva, ministerstvo kultúry a Úrad geodézie, kartografie a katastra. Vláda Slovenskej republiky v rokoch 2015 až 2019 na svojich rokovaniach neprijala na základe výsledkov kontrol vykonanej Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky ani jedno opatrenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Potom sa nečudujme, že kontrolóri NKÚ pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy niečo zistia, ale výsledok z tejto kontrolnej činnosti neprinesie zmenu k lepšiemu. Ba naopak, nedostatky hospodárenia ústredných orgánov štátnej správy sa neustále opakujú.
Oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu NKÚ z ustanovenia § 20 zákona o NKÚ si NKÚ plní pri kontrolách v subjektoch podriadených ústrednému orgánu štátnej správy tým, že kontrolou zistené nedostatky oznamuje tomu orgánu, ktorý koná v mene štátu. Takým príkladom bola kontrola NDS-ky, teda Národnej diaľničnej spoločnosti, so zameraním sa na efektívnosť elektronického výberu mýta, kde kontrolóri zistili, že zo sumy 1,5 mld. eur získala za roky existencie systému spoločnosť SkyToll 48 %, čo predstavuje 760 mil. eur, a Národná diaľničná spoločnosť získala 709 mil. eur, teda 47 %. Zvyšnú sumu z výberu mýta, 108 mil. eur získali iní zmluvní partneri. Z tejto sumy NDS-ka použila 47 % percent primárne na opravu siete diaľnic a rýchlostných ciest, 26 % išlo na jej vlastnú prevádzku a iba zvyšných 20 % sa použilo na to, čo malo byť prioritou, na rozvoj diaľničnej siete. Závery z kontroly boli prerokované s vedením Národnej diaľničnej spoločnosti a boli oznámené aj ministerstvu dopravy s tým, aby boli prijaté nové systémové opatrenia až na úrovni vlády.
Ďalej si túto oznamovaciu povinnosť NKÚ plní aj pri kontrolách, ktoré vykonáva v samospráve realizáciou § 20 a zákona o NKÚ, kde závery z vykonanej kontroly, teda kontrolné zistenia v zmysle citovaného zákona musí kontrolovaná obec, mesto, vyšší územný celok prerokovať na svojom zastupiteľstve a o výsledku tohto prerokovania musí podať kontrolovaná obec alebo mesto, alebo vyšší územný celok správu NKÚ.
Z uvedeného vyplýva, že pri kontrolách subjektov podriadených ústrednému orgánu štátnej správy, respektíve pri samospráve je zákon o NKÚ dodržiavaný, ale pri kontrolách ústredných orgánov štátnej správy nie. Preto si vás, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, dovolím požiadať o prijatie takých opatrení, prostredníctvom ktorých budú nedostatky zistené NKÚ pri kontrolách na ústredných orgánoch štátnej správy oznamované vláde Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu vlády a budú prijímané také opatrenia, ktoré zamedzia ich opakovaniu sa a zabránia ich vzniku.
Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, dovoľte mi, aby som vám na záver ešte raz poďakoval za predloženú správu, za dosiahnuté výsledky a za vecnú diskusiu k uvedeným otázkam na výbore a verím, že v nej budeme aj naďalej pokračovať tak, aby sme spoločne našli spoločné, vhodné riešenia. Aj napriek uvedeným výhradám si vám dovoľujem, si vás, vážený pán predseda NKÚ, dovoľujem ubezpečiť, že podporím vzatie na vedomie predloženú správu.
Ďakujem za pozornosť.
19. 5. 2020 10:54:30 - 10:56:36 7. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 27 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hlinka, Jozef (SME RODINA) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
44.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2019 (tlač 27).
Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti rozhodnutím č. 28 z 1. apríla 2020 pridelil predseda Národnej rady Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet na prerokovanie do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedenú správu prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 23 zo dňa 12. mája 2020. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu vziať na vedomie.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky.
Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 25 zo dňa 12. mája 2020. Určil ma za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Karol Mitrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Deň v parlamente

<- ->