Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
11. 5. 2021 17:29:39 - 17:30:25 28. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie  
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu v ústavnoprávnom výbore.
Predseda Národnej rady pridelil návrh poslanca Národnej rady Martina Čepčeka na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor návrh poslanca Martina Čepčeka prerokoval na 72. schôdzi 10. mája 2021, avšak neprijal uznesenie z dôvodu, že návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov. Predseda výboru ma poveril ako spravodajcu, aby som predniesol informáciu o prerokovaní uvedeného návrhu v gestorskom výbore.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
10. 5. 2021 20:11:06 - 20:11:47 29. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
245.
Ďakujem. Pán poslanec, na presadzovanie svojich názorov a svojich postojov jednoducho nemôžete používať nejakú nenávisť voči homosexuálom alebo iným menšinám, alebo imigrantom. Jednoducho nemôžete rozprávať o deviantoch, jedine, že neviete, kto to je. Ďakujem.
7. 5. 2021 9:52:29 - 9:53:16 28. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom  
Ďakujem, ďakujem za poznámky. Ono v skutočnosti by to bolo veľmi dobré a myslím si veľmi príjemné pre Slovensko, keby sme mohli povedať, že tento problém sa týka iba rómskych detí. Ale pravda je taká, že tieto čísla, ktoré som uvádzal sú celoslovenské, to nie je iba problém rómskych detí. Keby, keby sto tisíc Rómov, ktorí žijú v horších podmienkach to iba robilo, tak vlastne žije si celkom dobre. Al realita je taká, že to sa týka celého Slovenska, všade. Dokonca nejakých 80 alebo 90 % učiteľov uvádza, že mali, zažili agresívne správanie zo strany detí. je to všeobecný problém. Ďakujem.
7. 5. 2021 9:39:15 - 9:45:56 28. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie  
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, pani profesorka, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predložená správa podľa môjho názoru reflektuje lepšie minulý rok ako správa minuloročná voči ktorej som mal výhrady a nepodporil som ju. Napriek zlepšeniu ale stále má v bodoch, ktoré ma viac zaujímajú nedostatky tvorené neporozumením a povrchnosťou až jednostrannosťou. Zmienky o náboženskej slobode počas covidu nevidíte problém v prenesení praktizovania viery do online priestoru, ale pri podobnom prenesení vyučovania si všímate nedostupnosť kvôli chýbajúcemu technickému vybaveniu žiakov. Tvrdíte, že nedošlo k obmedzeniu náboženskej slobody iba na základe osobného presvedčenia alebo vlastnej viery. Ak by som tvrdil, že načo sa večer trmácať na koncert obľúbenej skupiny alebo na divadelné predstavenie, keď si ho môžeme pozrieť v televízii ...
===== tvrdíte, že nedošlo k obmedzeniu náboženskej slobody iba na základe osobného presvedčenia alebo vládnej viery. Ak by som tvrdil, že na čo večer trmácať na koncert obľúbenej skupiny alebo na divadelné predstavenie, keď si ho môžeme pozrieť v televízií isto by mi nikto neuveril. (Nie je rozumieť) je oveľa viac ako koncert. To je ako keby sme tvrdili, že chôdza je to isté ako tanec. Pohyb ako pohyb, ale keď tancujete valčík, alebo ešte lepšie valc s milovanou osobou. Rozdiel je každému jasný a priepastný. Vyskúšali sme si žiť so zavretými kostolmi. Tým, ktorým sviatostné stretávanie s Bohom nechýbalo nechýba ani teraz a nevedia porozumieť ľuďom, ktorý sa potrebujú stretávať s Bohom. Verím, že sme sa poučili a kostoly aj vzhľadom na skúsenosti zo sveta, už nebudú nikdy zatvorené. Na 64 strane sa venujete trestaniu žiakov. Správne hovoríte, že vytváranie bezpečného a priateľského školského prostredia je jedným zo základných predpokladov re naplnenie práva na vzdelanie. Že bezpečné školské prostredie spolu vytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Hovoríte, že facka, ktorú dostala žiačka cez prestávku za odvrávanie vám poskytla priestor pre hlbšiu analýzu a vyhodnotenie postupov vedenia školy a tie štátnej školské inšpekcie pri riešení obdobných incidentov. Spomínate dohovor OSN o právach dieťaťa a školský zákon princíp nulovej tolerancie voči telesným trestom a sankciám. Oceňujete, že si pedagóg nevhodnosť svojho konania uvedomil a ospravedlnil sa žiačke aj prítomným žiakom, ale že ospravedlnenie nemôže účinne nahradiť vyvodenie zodpovednosti za porušenie všeobecného zákazu používania fyzických trestov. So všetkým sa dá iba súhlasiť keby vaša analýza prípadu pokračovala ďalej a naozaj hlbšie. Ako ste vraveli bezpečné školské prostriedky spoluvytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Vzájomne teda vzťah učiteľ žiak, ale tiež žiak učiteľ. Agresia voči pedagógom môže mať rôzne formy, od vyrušovania počas výučby cez ignorovanie, či provokovanie učitelia, učiteľa, verbálne útoky, výsmech, vulgarizmy, vyhrážanie, aj zo strany rodičov alebo príbuzných žiaka až po ničenie školských pomôcok, vandalizmus a priame fyzické útoky. Keďže učiteľ sa v reakciách na násilné správanie a agresivitu žiakov prípadne ich rodičov musí ovládať a ostať zdržanlivý má pocit bezmocnosti. Učiteľ sa nemôže brániť a bojovať no nemôže ani utiecť z boja a tak veľakrát pasívne rezignuje s nádejou, že sa situácia upokojí sama. Učitelia často neohlásia šikanovanie i preto, že zo strany vedenia školy nepredpokladajú podporu. Neočakávajú ani zásah, či dosiahnutie nápravy. Ako sa vyjadrujú samotní učitelia? Profesia pedagóga sa v dnešnej škole stáva masochistickým zamestnaním. Bez adekvátneho ocenenia a uznania. Pre ilustráciu skoro 9 % z opýtaných učiteliek zažilo napadnutie či pokus napadnutie žiakov. A skoro 5 % čelilo fyzickému útoku rodiča alebo iného príbuzného. Opakovaný výskyt násilného správania žiakov sa potvrdil u všetkých učiteľov. Uvádza sa vo výskumne správe s názvom šikana a kyberšikana na školách z roku 2018 ktorú vydala Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v Bratislave. Samozrejme verejná ochrankyňa práv nemusí poznať každú správu. Preto sa pozrime na zákony platné v Slovenskej republike. Zákon č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v § 3 ods. 1 písm. a hovorí. Pedagogický zamestnanec pri výkone pracovnej činnosti má právo na zabezpečenie podmienok potrebných na výkon pracovnej činnosti najmä na ochranu pred prejavmi násilia zo strany detí, žiakov,, zákonných zástupcov, Zdá sa, že ochrane tohoto práva pedagóga sa vaša správa nevenuje. (nie je rozumieť) práva ostatných žiakov v triede zapojených do výchovy a vzdelávania. Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní alebo školský zákon v § 58 hovorí o opatreniach vo výchove ods. 3 ak žiak svojim správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom vzdelávanie. Riaditeľ školy môže použiť ochranné opatrenie, okamžité vylúčenie žiaka z výchovy. Bez odkladne privolá policajný zbor. Nezdá sa my, žeby zákonodarca strácal čas tvorbou týchto zákonov keby nereflektovali životné situácie potreby. Čo ale vidím, je zjavné to, že v kapitole trestanie žiakov na strane 64 správa verejne ochraňovala iba jedno právo, iba právo jednej strany. Je to tak správne? Ale správne? Ďakujem za pozornosť.
7. 5. 2021 9:39:15 - 9:45:56 28. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie  
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, pani profesorka, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predložená správa podľa môjho názoru reflektuje lepšie minulý rok ako správa minuloročná voči ktorej som mal výhrady a nepodporil som ju. Napriek zlepšeniu ale stále má v bodoch, ktoré ma viac zaujímajú nedostatky tvorené neporozumením a povrchnosťou až jednostrannosťou. Zmienky o náboženskej slobode počas covidu nevidíte problém v prenesení praktizovania viery do online priestoru, ale pri podobnom prenesení vyučovania si všímate nedostupnosť kvôli chýbajúcemu technickému vybaveniu žiakov. Tvrdíte, že nedošlo k obmedzeniu náboženskej slobody iba na základe osobného presvedčenia alebo vlastnej viery. Ak by som tvrdil, že načo sa večer trmácať na koncert obľúbenej skupiny alebo na divadelné predstavenie, keď si ho môžeme pozrieť v televízii ...
===== tvrdíte, že nedošlo k obmedzeniu náboženskej slobody iba na základe osobného presvedčenia alebo vládnej viery. Ak by som tvrdil, že na čo večer trmácať na koncert obľúbenej skupiny alebo na divadelné predstavenie, keď si ho môžeme pozrieť v televízií isto by mi nikto neuveril. (Nie je rozumieť) je oveľa viac ako koncert. To je ako keby sme tvrdili, že chôdza je to isté ako tanec. Pohyb ako pohyb, ale keď tancujete valčík, alebo ešte lepšie valc s milovanou osobou. Rozdiel je každému jasný a priepastný. Vyskúšali sme si žiť so zavretými kostolmi. Tým, ktorým sviatostné stretávanie s Bohom nechýbalo nechýba ani teraz a nevedia porozumieť ľuďom, ktorý sa potrebujú stretávať s Bohom. Verím, že sme sa poučili a kostoly aj vzhľadom na skúsenosti zo sveta, už nebudú nikdy zatvorené. Na 64 strane sa venujete trestaniu žiakov. Správne hovoríte, že vytváranie bezpečného a priateľského školského prostredia je jedným zo základných predpokladov re naplnenie práva na vzdelanie. Že bezpečné školské prostredie spolu vytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Hovoríte, že facka, ktorú dostala žiačka cez prestávku za odvrávanie vám poskytla priestor pre hlbšiu analýzu a vyhodnotenie postupov vedenia školy a tie štátnej školské inšpekcie pri riešení obdobných incidentov. Spomínate dohovor OSN o právach dieťaťa a školský zákon princíp nulovej tolerancie voči telesným trestom a sankciám. Oceňujete, že si pedagóg nevhodnosť svojho konania uvedomil a ospravedlnil sa žiačke aj prítomným žiakom, ale že ospravedlnenie nemôže účinne nahradiť vyvodenie zodpovednosti za porušenie všeobecného zákazu používania fyzických trestov. So všetkým sa dá iba súhlasiť keby vaša analýza prípadu pokračovala ďalej a naozaj hlbšie. Ako ste vraveli bezpečné školské prostriedky spoluvytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Vzájomne teda vzťah učiteľ žiak, ale tiež žiak učiteľ. Agresia voči pedagógom môže mať rôzne formy, od vyrušovania počas výučby cez ignorovanie, či provokovanie učitelia, učiteľa, verbálne útoky, výsmech, vulgarizmy, vyhrážanie, aj zo strany rodičov alebo príbuzných žiaka až po ničenie školských pomôcok, vandalizmus a priame fyzické útoky. Keďže učiteľ sa v reakciách na násilné správanie a agresivitu žiakov prípadne ich rodičov musí ovládať a ostať zdržanlivý má pocit bezmocnosti. Učiteľ sa nemôže brániť a bojovať no nemôže ani utiecť z boja a tak veľakrát pasívne rezignuje s nádejou, že sa situácia upokojí sama. Učitelia často neohlásia šikanovanie i preto, že zo strany vedenia školy nepredpokladajú podporu. Neočakávajú ani zásah, či dosiahnutie nápravy. Ako sa vyjadrujú samotní učitelia? Profesia pedagóga sa v dnešnej škole stáva masochistickým zamestnaním. Bez adekvátneho ocenenia a uznania. Pre ilustráciu skoro 9 % z opýtaných učiteliek zažilo napadnutie či pokus napadnutie žiakov. A skoro 5 % čelilo fyzickému útoku rodiča alebo iného príbuzného. Opakovaný výskyt násilného správania žiakov sa potvrdil u všetkých učiteľov. Uvádza sa vo výskumne správe s názvom šikana a kyberšikana na školách z roku 2018 ktorú vydala Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v Bratislave. Samozrejme verejná ochrankyňa práv nemusí poznať každú správu. Preto sa pozrime na zákony platné v Slovenskej republike. Zákon č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v § 3 ods. 1 písm. a hovorí. Pedagogický zamestnanec pri výkone pracovnej činnosti má právo na zabezpečenie podmienok potrebných na výkon pracovnej činnosti najmä na ochranu pred prejavmi násilia zo strany detí, žiakov,, zákonných zástupcov, Zdá sa, že ochrane tohoto práva pedagóga sa vaša správa nevenuje. (nie je rozumieť) práva ostatných žiakov v triede zapojených do výchovy a vzdelávania. Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní alebo školský zákon v § 58 hovorí o opatreniach vo výchove ods. 3 ak žiak svojim správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom vzdelávanie. Riaditeľ školy môže použiť ochranné opatrenie, okamžité vylúčenie žiaka z výchovy. Bez odkladne privolá policajný zbor. Nezdá sa my, žeby zákonodarca strácal čas tvorbou týchto zákonov keby nereflektovali životné situácie potreby. Čo ale vidím, je zjavné to, že v kapitole trestanie žiakov na strane 64 správa verejne ochraňovala iba jedno právo, iba právo jednej strany. Je to tak správne? Ale správne? Ďakujem za pozornosť.
7. 5. 2021 9:39:15 - 9:45:56 28. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie  
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, pani profesorka, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predložená správa podľa môjho názoru reflektuje lepšie minulý rok ako správa minuloročná voči ktorej som mal výhrady a nepodporil som ju. Napriek zlepšeniu ale stále má v bodoch, ktoré ma viac zaujímajú nedostatky tvorené neporozumením a povrchnosťou až jednostrannosťou. Zmienky o náboženskej slobode počas covidu nevidíte problém v prenesení praktizovania viery do online priestoru, ale pri podobnom prenesení vyučovania si všímate nedostupnosť kvôli chýbajúcemu technickému vybaveniu žiakov. Tvrdíte, že nedošlo k obmedzeniu náboženskej slobody iba na základe osobného presvedčenia alebo vlastnej viery. Ak by som tvrdil, že načo sa večer trmácať na koncert obľúbenej skupiny alebo na divadelné predstavenie, keď si ho môžeme pozrieť v televízii ...
===== tvrdíte, že nedošlo k obmedzeniu náboženskej slobody iba na základe osobného presvedčenia alebo vládnej viery. Ak by som tvrdil, že na čo večer trmácať na koncert obľúbenej skupiny alebo na divadelné predstavenie, keď si ho môžeme pozrieť v televízií isto by mi nikto neuveril. (Nie je rozumieť) je oveľa viac ako koncert. To je ako keby sme tvrdili, že chôdza je to isté ako tanec. Pohyb ako pohyb, ale keď tancujete valčík, alebo ešte lepšie valc s milovanou osobou. Rozdiel je každému jasný a priepastný. Vyskúšali sme si žiť so zavretými kostolmi. Tým, ktorým sviatostné stretávanie s Bohom nechýbalo nechýba ani teraz a nevedia porozumieť ľuďom, ktorý sa potrebujú stretávať s Bohom. Verím, že sme sa poučili a kostoly aj vzhľadom na skúsenosti zo sveta, už nebudú nikdy zatvorené. Na 64 strane sa venujete trestaniu žiakov. Správne hovoríte, že vytváranie bezpečného a priateľského školského prostredia je jedným zo základných predpokladov re naplnenie práva na vzdelanie. Že bezpečné školské prostredie spolu vytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Hovoríte, že facka, ktorú dostala žiačka cez prestávku za odvrávanie vám poskytla priestor pre hlbšiu analýzu a vyhodnotenie postupov vedenia školy a tie štátnej školské inšpekcie pri riešení obdobných incidentov. Spomínate dohovor OSN o právach dieťaťa a školský zákon princíp nulovej tolerancie voči telesným trestom a sankciám. Oceňujete, že si pedagóg nevhodnosť svojho konania uvedomil a ospravedlnil sa žiačke aj prítomným žiakom, ale že ospravedlnenie nemôže účinne nahradiť vyvodenie zodpovednosti za porušenie všeobecného zákazu používania fyzických trestov. So všetkým sa dá iba súhlasiť keby vaša analýza prípadu pokračovala ďalej a naozaj hlbšie. Ako ste vraveli bezpečné školské prostriedky spoluvytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Vzájomne teda vzťah učiteľ žiak, ale tiež žiak učiteľ. Agresia voči pedagógom môže mať rôzne formy, od vyrušovania počas výučby cez ignorovanie, či provokovanie učitelia, učiteľa, verbálne útoky, výsmech, vulgarizmy, vyhrážanie, aj zo strany rodičov alebo príbuzných žiaka až po ničenie školských pomôcok, vandalizmus a priame fyzické útoky. Keďže učiteľ sa v reakciách na násilné správanie a agresivitu žiakov prípadne ich rodičov musí ovládať a ostať zdržanlivý má pocit bezmocnosti. Učiteľ sa nemôže brániť a bojovať no nemôže ani utiecť z boja a tak veľakrát pasívne rezignuje s nádejou, že sa situácia upokojí sama. Učitelia často neohlásia šikanovanie i preto, že zo strany vedenia školy nepredpokladajú podporu. Neočakávajú ani zásah, či dosiahnutie nápravy. Ako sa vyjadrujú samotní učitelia? Profesia pedagóga sa v dnešnej škole stáva masochistickým zamestnaním. Bez adekvátneho ocenenia a uznania. Pre ilustráciu skoro 9 % z opýtaných učiteliek zažilo napadnutie či pokus napadnutie žiakov. A skoro 5 % čelilo fyzickému útoku rodiča alebo iného príbuzného. Opakovaný výskyt násilného správania žiakov sa potvrdil u všetkých učiteľov. Uvádza sa vo výskumne správe s názvom šikana a kyberšikana na školách z roku 2018 ktorú vydala Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v Bratislave. Samozrejme verejná ochrankyňa práv nemusí poznať každú správu. Preto sa pozrime na zákony platné v Slovenskej republike. Zákon č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v § 3 ods. 1 písm. a hovorí. Pedagogický zamestnanec pri výkone pracovnej činnosti má právo na zabezpečenie podmienok potrebných na výkon pracovnej činnosti najmä na ochranu pred prejavmi násilia zo strany detí, žiakov,, zákonných zástupcov, Zdá sa, že ochrane tohoto práva pedagóga sa vaša správa nevenuje. (nie je rozumieť) práva ostatných žiakov v triede zapojených do výchovy a vzdelávania. Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní alebo školský zákon v § 58 hovorí o opatreniach vo výchove ods. 3 ak žiak svojim správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom vzdelávanie. Riaditeľ školy môže použiť ochranné opatrenie, okamžité vylúčenie žiaka z výchovy. Bez odkladne privolá policajný zbor. Nezdá sa my, žeby zákonodarca strácal čas tvorbou týchto zákonov keby nereflektovali životné situácie potreby. Čo ale vidím, je zjavné to, že v kapitole trestanie žiakov na strane 64 správa verejne ochraňovala iba jedno právo, iba právo jednej strany. Je to tak správne? Ale správne? Ďakujem za pozornosť.
7. 5. 2021 9:39:15 - 9:45:56 28. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie  
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, pani profesorka, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predložená správa podľa môjho názoru reflektuje lepšie minulý rok ako správa minuloročná voči ktorej som mal výhrady a nepodporil som ju. Napriek zlepšeniu ale stále má v bodoch, ktoré ma viac zaujímajú nedostatky tvorené neporozumením a povrchnosťou až jednostrannosťou. Zmienky o náboženskej slobode počas covidu nevidíte problém v prenesení praktizovania viery do online priestoru, ale pri podobnom prenesení vyučovania si všímate nedostupnosť kvôli chýbajúcemu technickému vybaveniu žiakov. Tvrdíte, že nedošlo k obmedzeniu náboženskej slobody iba na základe osobného presvedčenia alebo vlastnej viery. Ak by som tvrdil, že načo sa večer trmácať na koncert obľúbenej skupiny alebo na divadelné predstavenie, keď si ho môžeme pozrieť v televízii ...
===== tvrdíte, že nedošlo k obmedzeniu náboženskej slobody iba na základe osobného presvedčenia alebo vládnej viery. Ak by som tvrdil, že na čo večer trmácať na koncert obľúbenej skupiny alebo na divadelné predstavenie, keď si ho môžeme pozrieť v televízií isto by mi nikto neuveril. (Nie je rozumieť) je oveľa viac ako koncert. To je ako keby sme tvrdili, že chôdza je to isté ako tanec. Pohyb ako pohyb, ale keď tancujete valčík, alebo ešte lepšie valc s milovanou osobou. Rozdiel je každému jasný a priepastný. Vyskúšali sme si žiť so zavretými kostolmi. Tým, ktorým sviatostné stretávanie s Bohom nechýbalo nechýba ani teraz a nevedia porozumieť ľuďom, ktorý sa potrebujú stretávať s Bohom. Verím, že sme sa poučili a kostoly aj vzhľadom na skúsenosti zo sveta, už nebudú nikdy zatvorené. Na 64 strane sa venujete trestaniu žiakov. Správne hovoríte, že vytváranie bezpečného a priateľského školského prostredia je jedným zo základných predpokladov re naplnenie práva na vzdelanie. Že bezpečné školské prostredie spolu vytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Hovoríte, že facka, ktorú dostala žiačka cez prestávku za odvrávanie vám poskytla priestor pre hlbšiu analýzu a vyhodnotenie postupov vedenia školy a tie štátnej školské inšpekcie pri riešení obdobných incidentov. Spomínate dohovor OSN o právach dieťaťa a školský zákon princíp nulovej tolerancie voči telesným trestom a sankciám. Oceňujete, že si pedagóg nevhodnosť svojho konania uvedomil a ospravedlnil sa žiačke aj prítomným žiakom, ale že ospravedlnenie nemôže účinne nahradiť vyvodenie zodpovednosti za porušenie všeobecného zákazu používania fyzických trestov. So všetkým sa dá iba súhlasiť keby vaša analýza prípadu pokračovala ďalej a naozaj hlbšie. Ako ste vraveli bezpečné školské prostriedky spoluvytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Vzájomne teda vzťah učiteľ žiak, ale tiež žiak učiteľ. Agresia voči pedagógom môže mať rôzne formy, od vyrušovania počas výučby cez ignorovanie, či provokovanie učitelia, učiteľa, verbálne útoky, výsmech, vulgarizmy, vyhrážanie, aj zo strany rodičov alebo príbuzných žiaka až po ničenie školských pomôcok, vandalizmus a priame fyzické útoky. Keďže učiteľ sa v reakciách na násilné správanie a agresivitu žiakov prípadne ich rodičov musí ovládať a ostať zdržanlivý má pocit bezmocnosti. Učiteľ sa nemôže brániť a bojovať no nemôže ani utiecť z boja a tak veľakrát pasívne rezignuje s nádejou, že sa situácia upokojí sama. Učitelia často neohlásia šikanovanie i preto, že zo strany vedenia školy nepredpokladajú podporu. Neočakávajú ani zásah, či dosiahnutie nápravy. Ako sa vyjadrujú samotní učitelia? Profesia pedagóga sa v dnešnej škole stáva masochistickým zamestnaním. Bez adekvátneho ocenenia a uznania. Pre ilustráciu skoro 9 % z opýtaných učiteliek zažilo napadnutie či pokus napadnutie žiakov. A skoro 5 % čelilo fyzickému útoku rodiča alebo iného príbuzného. Opakovaný výskyt násilného správania žiakov sa potvrdil u všetkých učiteľov. Uvádza sa vo výskumne správe s názvom šikana a kyberšikana na školách z roku 2018 ktorú vydala Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v Bratislave. Samozrejme verejná ochrankyňa práv nemusí poznať každú správu. Preto sa pozrime na zákony platné v Slovenskej republike. Zákon č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v § 3 ods. 1 písm. a hovorí. Pedagogický zamestnanec pri výkone pracovnej činnosti má právo na zabezpečenie podmienok potrebných na výkon pracovnej činnosti najmä na ochranu pred prejavmi násilia zo strany detí, žiakov,, zákonných zástupcov, Zdá sa, že ochrane tohoto práva pedagóga sa vaša správa nevenuje. (nie je rozumieť) práva ostatných žiakov v triede zapojených do výchovy a vzdelávania. Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní alebo školský zákon v § 58 hovorí o opatreniach vo výchove ods. 3 ak žiak svojim správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom vzdelávanie. Riaditeľ školy môže použiť ochranné opatrenie, okamžité vylúčenie žiaka z výchovy. Bez odkladne privolá policajný zbor. Nezdá sa my, žeby zákonodarca strácal čas tvorbou týchto zákonov keby nereflektovali životné situácie potreby. Čo ale vidím, je zjavné to, že v kapitole trestanie žiakov na strane 64 správa verejne ochraňovala iba jedno právo, iba právo jednej strany. Je to tak správne? Ale správne? Ďakujem za pozornosť.
16. 3. 2021 14:46:31 - 14:47:59 25. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 362 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu   (text neprešiel jazykovou úpravou)
69.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada uznesením z 27. januára 2021 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh zákona prerokovali všetky tri výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 362a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo 16. marca 2021. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
27. 1. 2021 9:14:44 - 9:16:41 23. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 362 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
8.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
9.
Nech sa páči, v pohode.

Marcinčin, Radovan, poslanec NR SR
10.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
10. 12. 2020 11:55:37 - 11:58:16 18. schôdza NR SR - 11.deň - A. dopoludnia Tlač 357 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
72.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja mám iba taký krátky pozmeňujúci návrh. Pri doterajšom vyhlasovaní núdzového stavu nebolo jednoznačné, či možno núdzový stav vyhlásiť na celom území Slovenskej republiky, pretože časť odborníkov mala za to, že je to možné len v určitej oblasti alebo lokalite, resp. v určitom sektore národného hospodárstva napríklad zdravotníctvom. S cieľom spresniť znenie ústavného zákona v tejto otázke sa navrhuje uviesť, že tak výnimočný stav ako aj núdzový stav, ak je to nevyhnutné, možno vyhlásiť aj na celom území Slovenskej republiky.
Takže teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Radovana Marcinčina k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, tlač 357.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa pred doterajší bod 1 vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. V čl. IV ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: «ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.».
V čl. 4 ods. 4 úvodnej vety sa za slovo «území» vkladá čiarka a slová «ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky».
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bode 1 v čl. 5 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: «ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.»."
3. V čl. 1 bode 2 v čl. 5 ods. 3 úvodnej vete sa za slovo „území" vkladá čiarka a slová „ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky".
A na záver v čl. I bode 5 v čl. V ods. 4 sa za slovo „území" vkladá čiarka a slová „ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky".
Ďakujem.
26. 11. 2020 17:40:26 - 17:43:46 18. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 266 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
192.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi stručne odôvodniť pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Jeho cieľom je rozšíriť výnimku vo vzťahu k splneniu a k preukazovaniu podmienky na poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu, že voči žiadateľovi o dotáciu nie je vedený výkon rozhodnutia na všetky štátne podniky. Totiž podľa § 8a ods. 1 prvá veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy platí, že z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnických osobám a fyzickým osobám.
V § 8a ods. 4 toho istého zákona sú vymedzené podmienky poskytnutia dotácie žiadateľovi. Jednou podmienkou z viacerých je, že voči žiadateľovi nie je vedený výkon rozhodnutia. Žiadateľ preukazuje splnenie tejto podmienky podľa § 8a ods. 5 písm. c) predmetného zákona čestným vyhlásením, že voči nemu nie je vedený výkon rozhodnutia. V platnom znení ods. 6 druhá veta zákona sa upravuje, že na žiadateľa, ktorý je subjektom verejnej správy, sa ustanovenia ods. 4 písm. b) a c) a ods. 5 písm. b) a c) nevzťahujú.
V predloženom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa uvádza, že ustanovenia ods. 4 písm. c) a ods. 5 písm. c) sa nevzťahujú ani na žiadateľa, ktorým je štátny podnik, aj keď nie je subjektom verejnej správy. Má sa tým dosiahnuť to, že žiadateľ, ktorým je štátny podnik, nemusí spĺňať podmienku ustanovenia ods. 4 písm. c) a ods. 5 písm. c), t. j. že voči štátnemu podniku nie je vedený výkon rozhodnutia. Týmto sa zrovnoprávňujú subjekty, ktoré spravujú majetok štátu podľa osobitných predpisov so subjektmi, ktoré spravujú majetok štátu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Marcinčina k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (číslo parlamentnej tlače 266).
V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. V § 8a ods. 6 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Ustanovenia odseku 4 písm. c) a odseku 5 písm. c) sa nevzťahujú ani na žiadateľa, ktorým je štátny podnik, aj keď nie je subjektom verejnej správy.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem za podporu návrhu.
4. 11. 2020 10:39:13 - 10:43:48 16. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 322 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
62.
Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa. Ubehlo skoro presne sto rokov od udalosti v meste Hadžin, vtedy v Osmanskej ríši, bola nedeľa ráno a 10-ťtisíc obyvateľov tohto Arménskeho mesta sa zhromaždilo vo svojich chrámoch, aby chválilo Boha. V tých chvíľach mesto prepadli moslimskí ozbrojenci. Ešte v ten deň bol arménsky Hadžin minulosťou. Masaker Arménov v Hadžine sa stal jedným z kričiacich symbolov arménskej genocídy, ktorú Slovenská národná rada uznala ako jedna z prvých parlamentov sveta.
Masakre, pogromy, etické čistky pokračovali v tomto regióne ďalej. Mnohí z nás si ešte pamätáme na protiarménske pogromy v azerbajdžanských mestách Sumgait či Baku v rokoch, keď sa rozpadal Sovietsky zväz. Práve v tých rokoch sa začala vojna, ktorú sledujeme aj dnes. Vtedy sa zrodil Azerbajdžan bez Arménov a Náhorný Karabach bez Azerov. Jablkom sváru sú hranice, ktoré stanovil ešte Stalin v 20. rokoch 20. storočia.
V duchu idey internacionalizmu v každom štáte mali žiť veľké menšiny, napr. Arméni v Náhornom Karabachu v rámci sovietskeho Azerbajdžanu. Keď budeme mierni, nazveme takto stanovené hranice nemúdrymi. Vojna, ktorá začala protiarménskymi pogromami v Azerbajdžane, horí aj dnes. Azerbajdžan s podporou svojho tureckého spojenca bombarduje civilné oblasti Náhorného Karabachu. Zbombardovala aj najstaršiu kresťanskú katedrálu Náhorného Karabachu, hoci popliesť si ju s vojenským objektom je skutočne ťažké.
Toto je iba strohý popis reality konfliktu, ktorý je pre nás vzdialený, ale v niečom blízky. Aj naši predkovia bojovali v dlhej 150-ročnej vojne s Osmanskou ríšou. Máme v pamäti slová Chalúpkovej slávnej básne Turčín Poničan, ktorá pripomína tieto pre našich dedov kruté časy. V tejto súvislosti vidíme v inom svetle aj teroristické útoky vo Viedni, ktoré sa odohrali presne 100 rokov odo dňa vyvraždenia arménskeho Hadžinu. Na Malom Kaukaze ide o konflikt, ktorý sa bytostne dotýka civilného obyvateľstva. Je to región, kde víťaz berie všetko.
Národná rada Slovenskej republiky musí ctiť záujmy Slovenskej republiky, a teda sa postaviť na stranu dodržiavania medzinárodného práva vrátane ochrany princípu nemennosti štátnych hraníc proti vôli daného štátu. Na druhej strane sa musíme ako ľudia, ako kresťania postaviť barbarským útokom proti civilnému obyvateľstvu. Tu niet kam uhnúť.
Rokujeme o rezolúcii ku konfliktu o Náhorný Karabach. Rokovaniami sa podarilo upraviť text tak, text tak, aby splnil tri hlavné ciele: vyjadroval záujmy Slovenskej republiky, jasne pomenoval strašnú realitu vojny v oblasti Náhorného Karabachu a vyzval na mierové urovnanie konfliktu, čo umožní žiť obyvateľov regiónu bez obáv z toho, že odkiaľsi priletí bomba a definitívne zmení či ukončí ich životy.
Chcem oceniť prácu predkladateľov pána Valáška a pána Krúpu pri predkladaní tejto deklarácie a zároveň poďakovať pani poslankyni Záborskej za jej vklad do prípravy finálneho textu pozmeňovacieho návrhu pánov poslancov Krúpu a Valáška. Predložená deklarácia nerieši všetko. Ani nemôže. Národná rada Slovenskej republiky na to nemá dostatok síl. Riešenie konfliktu je predovšetkým na Arménoch a Azerbajdžancoch a ich vedúcich predstaviteľoch. Ako konflikt dopadne, teda či sa nájde spôsob na opätovné včlenenie Náhorného Karabachu do Azerbajdžanu, alebo sa Náhorný Karabach, teda republika Arcach, stane nezávislým, je iba na obyvateľoch regiónu. My môžeme a musíme vyzvať Arménsko, Azerbajdžan, Turecko a Rusko na intenzívne rokovania a dosiahnutie mieru.
Ja za seba aj kolegov z Kresťanskej únie môžem povedať, že podporujeme návrh deklarácie v znení pozmeňujúceho návrhu kolegov Krúpu a Valáška.
Ďakujem.
21. 10. 2020 16:34:30 - 16:35:53 16. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 316 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu   (text neprešiel jazykovou úpravou)
88.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národnej rade bola doručená žiadosť predsedu Súdnej rady, na základe ktorej má Národná rada navrhnúť Súdnej rade dvoch kandidátov na členov disciplinárnych senátov, a to dve osoby iné ako sudca.
Predseda Národnej rady vyzval oprávnené subjekty, aby predložili príslušné návrhy kandidátov Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady v určenom termíne a následne po predĺžení tohto termínu oprávnené subjekty predložili dva návrhy iných osôb ako sudca.
Ústavnoprávny výbor na 38. schôdzi 20. októbra 2020 návrhy prerokoval a konštatoval, že navrhnutí kandidáti Jitka Hasíková a Anton Slamka spĺňajú podmienky ustanovené v zákone o sudcoch. Ústavnoprávny výbor zároveň odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady č. 498 zo 17. júna 2011.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
29. 9. 2020 18:44:09 - 18:50:34 12. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludní Tlač 154 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
187.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keď som počul pána Kuffu Štefana, ako rozprával o 1 300-tisíc nenarodených deťoch, tak mi prišiel na um taký vtip. Áno, možno sa vám zdá divné, že taká vážna téma a ja idem rozprávať vtip, lenže ten vtip práve našou témou dostáva úplne iný význam. Pôvodné znenie bolo, že keď sa spýtali mladého muža, že prečo sa neženíš, tak odpovedal, no ja za to nemôžem, že moja svokra, ešte keď bola dievča, tak zomrela. Za 70 rokov to už nie je iba 1 300-tisíc nenarodených detí. To už sú dve-tri generácie. Teraz už nikto nepovie, že potrat je dobrý. Prečo si ho potom naša spoločnosť vyberá tak často? Keď každý chce vo svojom živote byť šťastný, mať sa dobre, byť dobrým, prečo potom ten zlý potrat má miesto v našej spoločnosti? Odpoveď sa zdá jednoduchá, lebo zlé okolnosti, mnohé zlé okolnosti. Určite nevieme všetky vyriešiť, ale niektoré môžeme zľahčiť účinnou pomocou.
Na to ale potrebujeme poznať dôvody, pre ktoré sa či žena, či muž rozhodujú pre potrat. Tie sa nedozvedáme, preto navrhujeme aktuálny dotazník rozšíriť o udanie dôvodu. Nie ako podklad pre posúdenie nejakou komisiou, ale na to, aby sme vedeli, kde treba pomáhať. Vieme, že dôvodom sú často sociálne a ekonomické nedostatky. Ako často? Nevieme, lebo nezisťujeme.
Nenarodené dieťa je v našej legislatíve v prvom trimestri tak bez významné, že jeho život môžeme ukončiť bez udania dôvodu. Nemá hrob, nemá meno, neviem, nevieme, prečo zomrel. Niektorí vravia, že nie, že to nebol ešte človek, že jeho život ešte nezačal. Ak by sa mŕtva spermia náhodou stretla s mŕtvym vajíčkom, tak po ôsmom týždni by im začalo byť srdce? Život dieťaťa je pokračovaním života rodičov. Kedysi niektorí vedci tvrdili, že keď dáme handry a zrno do drevenej debny, po troch týždňoch v nej vzniknú myši. Blchy a vši vznikajú z prachu a špiny. Samozrejme, sa mýlili, ale takisto ako tí, čo rozprávajú o zhluku buniek. Z človeka sa vyvinie iba človek, ani korytnačka, ani slon, ani kameň. Stáva sa niekedy, že sa z človeka vyvinie pes alebo sup, niekedy aj prasa, ale až po jeho narodení. Niekedy by pre nenarodené ľudské dieťa bolo lepšie, keby bolo považované napríklad za orla, lebo tým by sa u nás stalo zákonom chráneným v každej fáze vývinu. Ak sa rozhoduje o tak dôležitej hodnote, ako je ľudský život, musíme pre to rozhodovanie vytvoriť maximálne vhodné prostredie. Slobodu rozhodovania bez časového tlaku, stresu, bez obavy z osamelej, sociálne odkázanej budúcnosti. Bez strachu, že na všetko bude sama. Bez stresu z nedostatočnej informovanosti. Preto je potrebných tých 96 hodín, druhá správa a sociálna pomoc.
V tehotenstve je budúca matka veľmi citlivá na všetko, čo sa týka očakávaného dieťaťa. Ak lekár povie, je vysoká pravdepodobnosť poškodenia plodu, matka počuje iba slovo poškodenie, vysoko pravdepodobné poškodenie. Na to, aby si uvedomila, že ide iba o pravdepodobnosť, potrebuje čas, pokoj. Zažili sme si to aj my s manželkou, pravdepodobnosť 1 ku 60, z veľkej časti vypočítaná na základe veku. Takáto správa vie riadne človeka rozrušiť. Aj keď pred nami nestála otázka beriete, neberiete, ako napr. v spomínanej Ukrajine, iba obava z toho, ako to zvládneme, lebo s Božou pomocou sa nemáme čoho báť. Aj keď nevieme, aké to bude, aké ťažké to bude, vieme, že s ním to bude O. K, že to zvládneme. Vyzerá to ale tak, že už neveríme ani Bohu, ani ľuďom, ani sebe, ale veríme, že to už bude iba horšie. Lenže my, neviem, ako to bude, ako to bude o rok, o päť rokov, o 50 rokov.
Práve niečo cez 50 rokov mala pani, ktorá našla svojho biologického otca. Toho pána poznám. V mladosti ju ako nemanželské dieťa dali na adopciu a na starobu, keď vlastné deti sa rozutekali po svete, sa toto pôvodne nechcené dieťa, ale ktorému dali život, stalo prijatou milovanou dcérou nielen vlastného otca, ale aj jeho manželky. Teraz je ich spoločníčkou a opatrovníčkou v rokoch, kedy im ubúdajú sily. Vedeli, ako to skončí, keď sa rozhodli pre adopciu? Alebo teraz jednoduchšie pre potrat? Dieťa nie je problém, ktorý treba odstrániť. Problémom sú vzťahy, chýbajúci otec, podpora v rodine, financie, bývanie, vlastná pohodlnosť, tie riešme. Nepodporujem rýchle a konečné rozhodnutia. Podporme správne rozhodnutia, v ktorých je život, lebo bez života nebude nič, preto hlasujme za.
Ďakujem.
9. 7. 2020 16:34:44 - 16:36:11 9. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 154 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
111.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národnej rade bola doručená žiadosť Súdnej rady, na základe ktorej má Národná rada navrhnúť Súdnej rade Slovenskej republiky siedmich kandidátov na členov disciplinárnych senátov, štyroch sudcov a tri iné osoby.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyzval oprávnené subjekty, aby predložili príslušné návrhy kandidátov Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. V určenom termíne a následne po predĺžení tohto termínu oprávnené subjekty predložili tri návrhy iných osôb ako sudca a štyri návrhu sudcov.
Ústavnoprávny výbor na 21. schôdzi 7. júla 2020 návrhy prerokoval a uznesením č. 67 konštatoval, že navrhnutí sudcovia Katarína Batisová, Kristina Glezgová, Marián Trenčan a Dagmar Valocká, ako aj iné osoby, ako sudca Martin Hapčo, Viliam Karas a Veronika Puškár Škodová, spĺňajú podmienky ustanovené v zákone o sudcoch.
Ústavnoprávny výbor odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady 498 zo 17. júna 2011.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
14. 5. 2020 9:44:34 - 9:45:20 7. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 23 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
30.
Ďakujem. Pán poslanec Dostál, slovenský jazyk takisto ako ostatné jazyky reflektuje skúsenosť, živú sk..., životnú skúsenosť národa, otec, mama sa niekedy mení na otčim, macocha. To nehovorí o tom, že každý otec bude otec bude dobrý a každý otčim bude zlý. Ale vo všeobecnosti, by takéto slová nevznikli, keby nebola tá skúsenosť, keď povieme macocha, tak vlastne každý už máme predstavu, že asi ako to bolo alebo ako to je. My si môžeme odsúhlasiť, čo chceme, ale skúsenosť je vlastne iná.
Ďakujem.
13. 5. 2020 18:31:23 - 18:40:03 7. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 23 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
224.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pár poznámok a otázok k správe o činnosti pani verejnej ochrankyne práv za rok 2019.
Na strane 21 rozprávate o reprodukčných právach žien. Uvítali ste, že Národná rada neprijala päť návrhov zákona, ktorých zámerom bola ochrana nenarodených detí. Tieto deti, z ktorých sa niektoré nenarodili do konca bez udania dôvodu, sa žiadnych reprodukčných práv nedožili a nedožijú. Pri prijímaní týchto zákonov sa neriešili reprodukčné práva, ale právo na život. A to nielen život dieťaťa, ale aj matky a otca. Pretože takáto vec zasiahne do života poriadne.
Pro choice spoločnosť tvrdí, že interrupcia je to lepšie, zodpovednejšie riešenie, konečné riešenie, potom už bude dobre. Lenže keď sa ozve svedomie, matka, otec sú s ním sami bez reklamných rečí odborníkov na práva žien, ktorých sa to priamo netýka. Verím, že šiesty návrh zákona Národnej rady prijme a zlepší ochranu nenarodených detí a ich rodičov.
Na strane 63 definujete dúhovú rodinu, citujem, "ide o mamy a otcov, ktorí svoje deti podporujú a vytvárajú im láskyplné rodinné prostredie a zázemie". A ďalej, "sme presvedčení, že deťom nemôžu ublížiť milujúci rodičia a rodinné prostredie, v ktorom funguje súdržnosť, rešpekt a pomoc".
No, samozrejme platí, ale pre normálnu, obyčajnú rodinu. Prívlastok dúhová ale odkazuje na Dúhový Pride, kde sa dve ženy alebo dvaja muži snažia vydávať za rodičov. Deti, ktoré u nich vyrástli ale hovoria, že mali dve mamy alebo dvoch otcov. Nenazývajú ženu otcom a muža matkou. Vyzerá to teda tak, že tu správa neochraňuje právo, ale vytvára chaos.
Veď zákonodarca v Slovenskej republike neexperimentuje s pojmom dúhová rodina. Zákonodarca prijal novelu zákona o rodine č. 175/2015 Z. z., v ktorej v čl. 3 vyjadruje, citujem, "spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa".
Dovoľte mi pripomenúť, že za novelu zákona o rodine dňa 26. júna 2015 hlasovalo až 98 poslancov Národnej rady. Ústavná väčšina poslancov sa zhodla na tom, že slovenská spoločnosť považuje za najvhodnejšie prostredie pre dieťa, čo slovenská spoločnosť považuje za najvhodnejšie prostredie pre dieťa. Opakujem, pani verejná ochrankyňa práv, rodina tvorená otcom a matkou dieťaťa. Ani tisíc správ neprepíše túto zásadu slovenského rodinného práva.
Sú to zložité veci, ktoré sa nedajú rýchlo a ľahko vyriešiť, ale je veľmi dôležité hľadať pravdu a liečiť zlá láskou a nie sankciami. Preto spomínam sankcie, lebo na tej istej strane chcete sankcionovať rodičov, ktorí chcú pre svoje deti to najlepšie vzdelanie. Chcete sankcionovať napriek tomu, že iba využívajú svoje právo na výchovu.
Som učiteľ a za 8 rokov praxe som učil iba Rómov, keď nerátam tých 5 až 7 % majority, reálne lokálnej minority. Začínal som v Letanovciach, kde časť rómskych žiakov žila v raji, slovenskom. Pokračoval som v Markušovciach, v dedine s hradom, kaštieľom aj letohrádkom. Keď som dostal ponuku kandidovať na miesto riaditeľa inej základnej školy, nešiel som, lebo tam bolo málo Rómov. Väčšina si všíma iba tých, ktorí vyrušujú, neprispôsobivých, špinavých, ale ja som spoznal aj krásnych ľudí medzi Rómami a dokonca ich je aj väčšina.
Prečo to tu hovorím? Lebo jedno aj druhé je pravda. Napriek tomu, aký pozitívny vzťah mám ku Rómom, svoje deti by som do takej školy nedal. Jednoducho preto, lebo by som ich chránil pred patologickými javmi, ktoré deti prinášajú zo svojich domovov do školy, či to je nezáujem o vzdelanie alebo násilné riešenie problémov. Kto je silnejší, kto je hlasnejší, ten má pravdu.
Na strane 81 hovoríte: "Verejná ochrankyňa práv preto odporučila Národnej rade, aby prijala právnu úpravu, ktorá zabezpečí implementáciu zákazu diskriminácie a obzvlášť segregácie vo vzdelávaní a vytvorí efektívny systém jej monitorovania a sankcionovania." Som rád, že dávate v tejto oblasti odporúčanie, ale ešte by som bol radšej, ak by ste pomenovali konkrétne riešenia, zvlášť ak sa spomínajú sankcie. Vy ako profesorka práva to viete lepšie ako ja, že ak chce niekto niekoho sankcionovať, v podmienkach právneho štátu platí, že sankcia môže prísť len vtedy, ak niekto poruší zákonom stanovenú povinnosť. Táto povinnosť musí byť konkrétna, že?
Pýtam sa preto, čo ste mali presne na mysli, keď ste písali odporučenie pre Národnú radu? Aké sankcie a hlavne za porušenie akého pravidla správania? Má byť pokutovaná škola alebo zriaďovateľ? Alebo rodičia, ktorí sa rozhodnú vybrať pre svoje dieťa inú školu? Ak by sme mali obmedziť právo rodičov na výber školy pre dieťa a naviac pod sankciou ich obmedzovať vo voľbe školy, obávam sa, že by sme narazili na ústavné právo rodičov na výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Platí: starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Potom zrušíme celé neštátne školstvo? Alebo iba niektorým rodičom uprieme právo na výber školy?
Ak by sme zaviedli tieto sankcie pre rodičov, docielili by sme akurát to, že do mesta by už deti nedochádzali, lebo by sa tam presťahovali celé ich rodiny. Inklúzia by neprebiehala nielen v škole. V našej škole napríklad už neprebieha, lebo je tam, ako som vravel, 97 % Rómov, ale ani v dedine, nehovoriac už o novovzniknutej nenávisti. Chvalabohu, táto vláda má vážny záujem na pozdvihnutí rómskeho národa. Zlepšením materiálnych podmienok života a hlavne zmenu v srdci. Mnoho financií sa minulo na rómsky problém, ktorý je v skutočnosti viac náš ako ich, ale bez úžitku. Príliš často išlo iba o premenovanie fasády, pod ktorou ostal stále ten istý človek - Róm so svojimi problémami, toxickým stresom, generačnou chudobou, vytlačený na okraj spoločnosti.
Potrebujeme budovať vzájomný rešpekt a úctu. Potrebujeme zmierenie medzi našimi národmi. Chceme vari stále oko za oko, kým svet neostane slepý? Máme sa čo učiť od Rómov, tak ako oni od nás. Slovensko je tak naša, ako ich domovina. Keď sú Rómovia privandrovalci, my sme takí istí. Po stáročiach života vedľa seba si potrebujeme odpustiť a snažiť sa o prijateľné spolužitie. Tak nám Pán Boh pomáhaj.
Ďakujem. (Potlesk.)

Deň v parlamente

<- ->