Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
6. 10. 2021 14:33:20 - 14:39:22 40. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 673 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie  
Ďakujem za slovo. No, najskôr by som reagoval na tie obvinenia, ktoré tu zazneli na kresťanskú úniu. My v programovom vyhlásení vlády máme, že preskúmame možnosť zjednodušenia spolužitia ľudí spolu. A tam, by som povedal, že aj často aj teraz sa používa argument, keď prídu na rad napríklad životné partnerstvá, veci, ktoré kopírujú manželstvo, že nepotrebujeme to riešiť zákonom o registrovaných partnerstvách, zákonom o životných partnerstvách, pretože vieme tieto problémy poriešiť samostatnými zákonmi a nemusíme to spolužitie dávať na úroveň manželstva. A myslím, že to by aj stačilo k tomu.
Vrátime sa k tomu prejednávaniu zákona. Novelou Ústavy Slovenskej republiky v čl. 41 ods. 1 bol posilnený inštitút manželstva ako jedinečný zväzok muža a ženy. Slovenská republika si prijatou novelou dala za cieľ tento inštitút všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru. Potreba zvýšenej ochrany a posilnenia inštitútu manželstva bola a naďalej je daná nežiadúcim tlakom na tradičné usporiadanie rodinných vzťahov. Zvýšenie ochrany manželstva naďalej predpokladá pozitívny vplyv na sociálnu súdržnosť a stabilitu spoločnosti cez prizmu ochrany tradičnej rodiny a zabezpečenia riadnej výchovy maloletých detí v harmonickom a stabilnom prostredí, ktorému osobitným spôsobom má poskytovať ochranu a podporu štát.
V dôvodovej správe k tejto novele Ústavy Slovenskej republiky čítame, platný text k čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje, že manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom sa zaručuje osobitná ochrana detí a mladistvých. Uvedené znenie sa navrhuje doplniť definíciou manželstva obsiahnutom v zákone o rodine, podľa ktorej je manželstvo jedinečným zväzkom muža a ženy. Manželstvo teda nemôže vzniknúť medzi osobami rovnakého pohlavia. Priamo v Ústave sa vymedzí, že sa jedná o jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy. Nakoľko je manželstvo základný inštitút rodinnoprávnych vzťahov, navrhuje sa zakotviť jeho ochranu Slovenskou republikou. Súčasne sa navrhuje, aby Slovenská republika napomáhala jeho dobru, to jest aby ho ochrana a podpora boli súčasťou verejného záujmu. Navrhovaný zákon o životnom partnerstve stojí v priamo m rozpore s vyššie uvedenými princípmi. V rozpore s Ústavou Slovenskej republiky garantujúcou jedinečnosť inštitútu manželstva a prináša úpravu, ktorá z gramatického ako aj logického výkladu jednotlivých ustanovení kopíruje Ústavou Slovenskej republiky chránený inštitút manželstva, ktorý skrýva za pomenovanie životné partnerstvo. Jednotlivé ustanovenia navrhovaného zákona o životnom partnerstve sa pod zásterkou iného pomenovania spoločného spolužitia dvoch osôb bez ohľadu na ich pohlavie snažia obsiahnuť práva a povinnosti prislúchajúce jedinečnej podstate inštitútu manželstva bez ohľadu na najlepší záujem ďalšieho rozvoja v sociálnej a rodinnej politike, či vytvorenia stabilného a harmonického prostredia pre výchovu detí. Navrhovaná právna úprava je aj v rozpore so zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine ako aj v rozpore s dohovorom o právach dieťaťa a tým, čo tieto majú chrániť s podporou garantovanou štátom.
Možnosť zaregistrovania sa a odregistrovania sa súhlasným vyhlásením životných partnerov, je v priamom rozpore s potrebou vytvárania stabilného rodinného zázemia a odníma možnosť postupu v najlepšom záujme maloletých detí. Ako je to napríklad pri rozvode manželstva, ktoré dôvody rozpadu skúma nezávislý a nestranný súd, ktorý sa má snažiť o jeho zachovanie prihliadajúc na najlepší záujem maloletých detí. Uznanie voľného spolužitia osôb, ktoré sa podľa mnohých dát vyznačuje vysokou mierou zmeny životných partnerov, vystavujeme dieťa riziku výraznej premenlivosti domáceho prostredia. Dieťa potrebuje cítiť lásku a podporu rodičov ako aj istotu a teplo domova od narodenia cez všedné starosti a radosti až po dospelosť. Lebo príklady, vzory a prostredie ho formujú od útleho detstva a sú základnou výbavou do jeho samostatného života. Takýto návrh zákona mi príde ako by sme pozerali na ľad, ktorý pláva na vode a chceli sme riešiť to, čo vidíme. Ale neberieme vôbec ohľad na to všetko, čo je schované pod vodou. Poznáme problémy spolužitia v riadnych rodinách, ako sa niektoré patologické javy prejavujú do života detí, ale my riešime iba to, čo je na prvý pohľad vidno, spolužitie osôb rovnakého pohlavia. Dotkol som sa iba niektorých, no pre mňa a myslím, že aj pre spoločnosť zásadných bodov. Preto tento návrh kolegu Valáška nepodporím. Ďakujem.
6. 10. 2021 14:20:18 - 14:21:01 40. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 673 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Tak boli sme obvinení, že ideme vydierať, ale ja keď som to teraz počúval, tak sa cítim vydieraný, pretože tu už nejde o to, že či pomôžeme tehotným ženám, alebo nepomôžeme tehotným ženám, ale či obchodujeme alebo neobchodujeme. My, berte to tak, že obraz je taký, že 47 ľudí z koalície zahlasovalo. Keď si myslíte, že to bolo zlé, nehlasujte s nimi. Ale keď si myslíte, že ten zákon mohol pomôcť alebo môže pomôcť, tak hlasujte za neho. Ďakujem.
5. 10. 2021 15:24:38 - 15:28:30 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Predkladáme návrh zákona, ktorý má pomôcť ženám čakajúcim nečakané dieťa. Slobodnejšie sa rozhodnúť pre jeho prijatie alebo odmietnutie. Sme obviňovaní, že opäť chceme sťažiť prístup ku potratu a chceme diktovať iným svoje pohľady na svet. Ja som presvedčený, že každé dieťa je chcené. Niektoré ako sa ukazuje má to šťastie, že aj svojimi rodičmi. Náš návrh ale nejde tým smerom, aby sme presviedčali každú ženu aby chcel a svoje dieťa. Sme ľuďmi, lebo máme ...
===== svoje pohľady na svet. Ja som presvedčený, že každé dieťa je chcené. Niektoré, ako sa ukazuje, má to šťastie, že aj svojimi rodičmi. Náš návrh ale nejde tým smerom, aby sme presviedčali každú ženu, aby chcela svoje dieťa. Sme ľuďmi, lebo máme slobodnú vôľu a rozum. A to je pre nás sväté. Náš návrh má za cieľ ponúknuť práve viacej slobody pri rozhodovaní prekvapených, vystrašených matiek o potrate. Ak sa pozrieme na definíciu slobody, zistíme, že sloboda je neprítomnosť donucovania, nemusenie robiť to, čo sa nechce. Z toho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce. Preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle.
Nečakane tehotná žena sa niekedy práve cíti tlačená do rozhodnutia, ktoré nechce urobiť. Dôvody sú známe sociálne, ekonomické, vzťahové. A preto naším návrhom ponúkame pomoc, príspevok, ubytovanie, utajenie, čas na rozmyslenie. Aby tehotná žena sa rozhodovala o živote svojho dieťaťa a nie o vedľajších okolnostiach. Francúzi majú také príslovie, že netreba sa báť prijať ďalšie dieťa, pretože každé dieťa si prinesie do života svoj batôžtek, z ktorého vyžije. Iba na okraj, to príslovie nevzniklo v súčasnosti v čase sociálneho zabezpečenia, pračiek, vozidiel, mikrovlniek, rodinných prídavkov, ústredného kúrenia. Ani tehotná matka, ani my nevieme, ako to bude o rok, o dva, o päť, o dvadsať rokov. Nemusíme byť práve v otázke života pesimisti. Majme aj tú životnú nádej, že bude lepšie. Veď aj tu je priestor pre pozitívne myslenie. Dajme matkám a otcom viac slobody v rozhodovaní a viac solidarity o rozhodnutí pre život.
Na záver si ešte dovolím predložiť návrh podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o pomoci k tehotným ženám (tlač 665). Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na nejasnosť návrhov, ktoré predniesol pán spravodajca Peter Cmorej a mojej nestotožnenie sa s týmito návrhmi navrhujem, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Navrhujem, aby predmetnú tlač prerokovali navrhnuté výbory a určili lehoty tak, ako uviedol spravodajca a ako je aj uvedené v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.
5. 10. 2021 15:24:38 - 15:28:30 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Predkladáme návrh zákona, ktorý má pomôcť ženám čakajúcim nečakané dieťa. Slobodnejšie sa rozhodnúť pre jeho prijatie alebo odmietnutie. Sme obviňovaní, že opäť chceme sťažiť prístup ku potratu a chceme diktovať iným svoje pohľady na svet. Ja som presvedčený, že každé dieťa je chcené. Niektoré ako sa ukazuje má to šťastie, že aj svojimi rodičmi. Náš návrh ale nejde tým smerom, aby sme presviedčali každú ženu aby chcel a svoje dieťa. Sme ľuďmi, lebo máme ...
===== svoje pohľady na svet. Ja som presvedčený, že každé dieťa je chcené. Niektoré, ako sa ukazuje, má to šťastie, že aj svojimi rodičmi. Náš návrh ale nejde tým smerom, aby sme presviedčali každú ženu, aby chcela svoje dieťa. Sme ľuďmi, lebo máme slobodnú vôľu a rozum. A to je pre nás sväté. Náš návrh má za cieľ ponúknuť práve viacej slobody pri rozhodovaní prekvapených, vystrašených matiek o potrate. Ak sa pozrieme na definíciu slobody, zistíme, že sloboda je neprítomnosť donucovania, nemusenie robiť to, čo sa nechce. Z toho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce. Preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle.
Nečakane tehotná žena sa niekedy práve cíti tlačená do rozhodnutia, ktoré nechce urobiť. Dôvody sú známe sociálne, ekonomické, vzťahové. A preto naším návrhom ponúkame pomoc, príspevok, ubytovanie, utajenie, čas na rozmyslenie. Aby tehotná žena sa rozhodovala o živote svojho dieťaťa a nie o vedľajších okolnostiach. Francúzi majú také príslovie, že netreba sa báť prijať ďalšie dieťa, pretože každé dieťa si prinesie do života svoj batôžtek, z ktorého vyžije. Iba na okraj, to príslovie nevzniklo v súčasnosti v čase sociálneho zabezpečenia, pračiek, vozidiel, mikrovlniek, rodinných prídavkov, ústredného kúrenia. Ani tehotná matka, ani my nevieme, ako to bude o rok, o dva, o päť, o dvadsať rokov. Nemusíme byť práve v otázke života pesimisti. Majme aj tú životnú nádej, že bude lepšie. Veď aj tu je priestor pre pozitívne myslenie. Dajme matkám a otcom viac slobody v rozhodovaní a viac solidarity o rozhodnutí pre život.
Na záver si ešte dovolím predložiť návrh podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o pomoci k tehotným ženám (tlač 665). Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na nejasnosť návrhov, ktoré predniesol pán spravodajca Peter Cmorej a mojej nestotožnenie sa s týmito návrhmi navrhujem, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Navrhujem, aby predmetnú tlač prerokovali navrhnuté výbory a určili lehoty tak, ako uviedol spravodajca a ako je aj uvedené v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.
5. 10. 2021 15:24:38 - 15:28:30 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Predkladáme návrh zákona, ktorý má pomôcť ženám čakajúcim nečakané dieťa. Slobodnejšie sa rozhodnúť pre jeho prijatie alebo odmietnutie. Sme obviňovaní, že opäť chceme sťažiť prístup ku potratu a chceme diktovať iným svoje pohľady na svet. Ja som presvedčený, že každé dieťa je chcené. Niektoré ako sa ukazuje má to šťastie, že aj svojimi rodičmi. Náš návrh ale nejde tým smerom, aby sme presviedčali každú ženu aby chcel a svoje dieťa. Sme ľuďmi, lebo máme ...
===== svoje pohľady na svet. Ja som presvedčený, že každé dieťa je chcené. Niektoré, ako sa ukazuje, má to šťastie, že aj svojimi rodičmi. Náš návrh ale nejde tým smerom, aby sme presviedčali každú ženu, aby chcela svoje dieťa. Sme ľuďmi, lebo máme slobodnú vôľu a rozum. A to je pre nás sväté. Náš návrh má za cieľ ponúknuť práve viacej slobody pri rozhodovaní prekvapených, vystrašených matiek o potrate. Ak sa pozrieme na definíciu slobody, zistíme, že sloboda je neprítomnosť donucovania, nemusenie robiť to, čo sa nechce. Z toho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce. Preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle.
Nečakane tehotná žena sa niekedy práve cíti tlačená do rozhodnutia, ktoré nechce urobiť. Dôvody sú známe sociálne, ekonomické, vzťahové. A preto naším návrhom ponúkame pomoc, príspevok, ubytovanie, utajenie, čas na rozmyslenie. Aby tehotná žena sa rozhodovala o živote svojho dieťaťa a nie o vedľajších okolnostiach. Francúzi majú také príslovie, že netreba sa báť prijať ďalšie dieťa, pretože každé dieťa si prinesie do života svoj batôžtek, z ktorého vyžije. Iba na okraj, to príslovie nevzniklo v súčasnosti v čase sociálneho zabezpečenia, pračiek, vozidiel, mikrovlniek, rodinných prídavkov, ústredného kúrenia. Ani tehotná matka, ani my nevieme, ako to bude o rok, o dva, o päť, o dvadsať rokov. Nemusíme byť práve v otázke života pesimisti. Majme aj tú životnú nádej, že bude lepšie. Veď aj tu je priestor pre pozitívne myslenie. Dajme matkám a otcom viac slobody v rozhodovaní a viac solidarity o rozhodnutí pre život.
Na záver si ešte dovolím predložiť návrh podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o pomoci k tehotným ženám (tlač 665). Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na nejasnosť návrhov, ktoré predniesol pán spravodajca Peter Cmorej a mojej nestotožnenie sa s týmito návrhmi navrhujem, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Navrhujem, aby predmetnú tlač prerokovali navrhnuté výbory a určili lehoty tak, ako uviedol spravodajca a ako je aj uvedené v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.
5. 10. 2021 15:24:38 - 15:28:30 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Predkladáme návrh zákona, ktorý má pomôcť ženám čakajúcim nečakané dieťa. Slobodnejšie sa rozhodnúť pre jeho prijatie alebo odmietnutie. Sme obviňovaní, že opäť chceme sťažiť prístup ku potratu a chceme diktovať iným svoje pohľady na svet. Ja som presvedčený, že každé dieťa je chcené. Niektoré ako sa ukazuje má to šťastie, že aj svojimi rodičmi. Náš návrh ale nejde tým smerom, aby sme presviedčali každú ženu aby chcel a svoje dieťa. Sme ľuďmi, lebo máme ...
===== svoje pohľady na svet. Ja som presvedčený, že každé dieťa je chcené. Niektoré, ako sa ukazuje, má to šťastie, že aj svojimi rodičmi. Náš návrh ale nejde tým smerom, aby sme presviedčali každú ženu, aby chcela svoje dieťa. Sme ľuďmi, lebo máme slobodnú vôľu a rozum. A to je pre nás sväté. Náš návrh má za cieľ ponúknuť práve viacej slobody pri rozhodovaní prekvapených, vystrašených matiek o potrate. Ak sa pozrieme na definíciu slobody, zistíme, že sloboda je neprítomnosť donucovania, nemusenie robiť to, čo sa nechce. Z toho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce. Preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle.
Nečakane tehotná žena sa niekedy práve cíti tlačená do rozhodnutia, ktoré nechce urobiť. Dôvody sú známe sociálne, ekonomické, vzťahové. A preto naším návrhom ponúkame pomoc, príspevok, ubytovanie, utajenie, čas na rozmyslenie. Aby tehotná žena sa rozhodovala o živote svojho dieťaťa a nie o vedľajších okolnostiach. Francúzi majú také príslovie, že netreba sa báť prijať ďalšie dieťa, pretože každé dieťa si prinesie do života svoj batôžtek, z ktorého vyžije. Iba na okraj, to príslovie nevzniklo v súčasnosti v čase sociálneho zabezpečenia, pračiek, vozidiel, mikrovlniek, rodinných prídavkov, ústredného kúrenia. Ani tehotná matka, ani my nevieme, ako to bude o rok, o dva, o päť, o dvadsať rokov. Nemusíme byť práve v otázke života pesimisti. Majme aj tú životnú nádej, že bude lepšie. Veď aj tu je priestor pre pozitívne myslenie. Dajme matkám a otcom viac slobody v rozhodovaní a viac solidarity o rozhodnutí pre život.
Na záver si ešte dovolím predložiť návrh podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o pomoci k tehotným ženám (tlač 665). Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na nejasnosť návrhov, ktoré predniesol pán spravodajca Peter Cmorej a mojej nestotožnenie sa s týmito návrhmi navrhujem, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Navrhujem, aby predmetnú tlač prerokovali navrhnuté výbory a určili lehoty tak, ako uviedol spravodajca a ako je aj uvedené v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.
22. 9. 2021 19:00:54 - 19:01:20 40. schôdza NR SR - 4.deň - B. popoludní Tlač 575 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
204.
Ďakujem za školenie, ja som si doteraz myslel, že predkladateľ návrhu zákona vystupuje kvôli tomu, aby jeho zákona prešiel, ale teraz vidím, že takýto úmysel niektorí predkladatelia vôbec nemajú, pretože urážať partnerov poslancov a tým získať podporu svojho zákona asi nie je celkom reálne.
Ďakujem.
2. 7. 2021 14:38:46 - 14:39:23 32. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 459 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem. Neviem či som správne rozumel tomu bodu 2, ale ja som tomu rozumel tak, že Sloboda a Solidarita obhajuje zjavne nedemokratický postup a bojuje proti demokratizáciu postupov, ktoré predkladajú fašisti? Ako fašistami jak ste to povedali vy?
A mne to tak príde, že zneužívanie pravidiel chcete podporiť dodržiavaním pravidiel. Všetko, ďakujem.
2. 7. 2021 13:20:08 - 14:03:50 32. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 459 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval 28. apríla 2021 a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Časť 4 správy obsahuje 4 pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúčali hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok. Správa Ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 459a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru z 30. apríla 2021.
Predseda výboru ma zároveň určil za spravodajcu výboru k uvedenému návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte prosím, rozpravu. ... vysvetlím aj pozerám, že tá časomiera aha beží dobre. V krátkosti vysvetlím prečo. Najprv sme zapracovali alebo body 3, 4, 5, 7, 8, 9 a prvá časť desiateho bodu sú zapracovanie stanoviska vlády. Týka sa to najmä otázok, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov. V podstate vláda akceptovala z veľkej časti stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov. Nezapracovali sme len tie pripomienky, ktoré v podstate technicky neboli realizovateľné alebo ich Kancelária Národnej rady vyhodnotila ako veľmi finančne aj inak náročné záležitosti. Jednou z nich bolo to, aby celý ten proces prebiehal na web stránke Národnej rady, čo ani dnes tak nie je, keď beží rozprava v pléne, ani dnes sa nedeje celý ten proces toho prenosu a zverejňovania tohto záznamu prostredníctvom webového sídla. Je to riešené iným spôsobom technicky a na diaľku aj cez externé subjekty a takisto to stanovisko z určitého dôvodu mne neznámeho nezohľadňovalo vývoj judikatúry Ústavného súdu a teda Ústavného súdu pokiaľ ide o verejnosť konania a toho kto akým spôsobom môže zhromažďovať a zaznamenávať informácie pokiaľ je rokovanie výborov verejným.
Potom tam máme body 6, 12 a 13, to sú pripomienky Kancelárie Národnej rady. Boli to v podstate z jednej časti vylepšenia, kde sme zaviedli možnosť online rokovania a aj audiovizuálneho záznamu pri spoločnom rokovaní výborov, čo je dneska viac menej vzácnosť, ale stať sa to môže, takže to bola aj podľa môjho názoru dobrá pripomienka Kancelárie Národnej rady a potom sú to tie posledné body, ktoré jednak prechodné ustanovenia a jednak posunutie účinnosti tejto novely rokovacieho poriadku, ktorá v princípe nadobúda účinnosť 1. septembra, ale keďže ešte bude potrebné vypracovať podrobné pravidlá rokovania výborov, jednotlivé výbory si budú musieť takéto podrobné pravidlá upraviť a spresniť, tak de facto táto novela rokovacieho poriadku pokiaľ pôjde online rokovania výborov, nadobudne účinnosť až, až 1. októbra, teda v podstate za predpokladu, že tie podrobné pravidlá rokovania výborov budú dovtedy upravené.
A to boli prvé vlastne, teda to boli veci, ktoré sme zapracovali na podnet externých subjektov, teda jednak vlády a čiastočne externých, lebo Kancelária Národnej rady je naša, takže to bola tá druhá sada, no a potom tam zostali body 1, druhá časť desiateho bodu a body 2 a 11, o ktorých by som chcel hovoriť podrobnejšie, lebo tie znamenajú určitú vecnú, vecnú zmenu alebo doplnenie. Čiže začnem najskôr tým bodom 1.
Bod 1 v princípe je zohľadnením už platného právneho stavu, kedy počas pandémie sme mali viaceré, sme prijali viaceré zákony alebo niektoré zákony, ktoré mali dopad aj na ústavnoprávny výbor a priznávali ústavnoprávnemu výboru nové právomoci alebo inak povedané, dávali mu ďalšie úlohy, čo by mal ešte robiť počas pandémie najmä vo vzťahu k elektronickým komunikáciám a k spracovaniu údajov, osobných údajov, fyzických osôb, jednotlivcov. Počas pandémie to boli tie rôzne systémy ako ekaranténa a podobne a to sa zohľadnilo v zákone elektronických komunikáciách tak, že Úrad verejného zdravotníctva je povinný každoročne ústavnoprávnemu výboru predkladať správy o zákonnosti spracovania takýchto údajov. No a ústavnoprávny výbor toto nemal zohľadnené v rokovacom poriadku, takže dávame veci do poriadku ako sa povie a v tom bode 1 dopĺňame § 59 novým písmenom f), kde túto úlohu zo zákona elektronických komunikáciách ústavnoprávneho výboru dávame výslovne ako úlohu, ktorú má plniť v zmysle platných právnych predpisov.
Potom máme druhú časť bodu 10, kde riešime situácie, ktoré sa už stávajú aj dnes, keď, keď nemáme rokovanie pléna, čiže nebeží schôdza a nastane situácia, kedy je určitá pochybnosť o tom ako si vykladať rokovací poriadok. Tieto situácie sa riešil spôsobom, že predseda Národnej rady ak to uznal za vhodné, tak oslovil ústavnoprávny výbor s požiadavkou, aby, aby poskytol výklad rokovacieho poriadku v tej veci, v ktorej predseda potreboval rozhodnúť, napríklad či bola dodržaná šesťmesačná lehota, pokiaľ išlo o, pokiaľ ide o podanie návrhu v tej istej veci alebo rôzne ďalšie otázky vyplývajúce z rokovacieho poriadku. Ono celý tento proces bežal istý čas, ale nebol podchytený v rokovacom poriadku, dial sa v podstate na základe určitej takej dobrej vzájomnej spolupráce medzi ústavnoprávnym výborom a predsedom Národnej rady, ale nebol nikde podchytený v rokovacom poriadku, pretože rokovací poriadok hovorí o tom, že Národná rada žiada ústavnoprávny výbor vtedy, ak sa počas schôdze, tak ako máme teraz, vyskytne nejaká pochybnosť a ak to nejaký poslanec navrhne.
Čiže nebola pokrytá situácia mimo rokovania schôdze a tú upravujem práve v tej druhej časti bodu 10 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a to tak, že pokiaľ sa vyskytne takáto pochybnosť ohľadne rokovacieho poriadku, je to mimo schôdze a predseda Národnej rady po zvážení sa rozhodne, že je potrebné stanovisko ústavnoprávneho výboru, tak požiada o toto stanovisko a ústavnoprávny výbor mu ho poskytne v podstate tak ako to robil aj doteraz.
No a potom tam máme body 2 a 11, ktoré, s ktorými súvisí aj to uznesenie Národnej rady, ale ten samotný pozmeňovák, aj to uznesenie prečítam na záver a tieto body 2 a 11 súvisia s vytvorením alebo ani nie s vytvorením, lebo tá už, tá komisia už viac ako rok a štvrť funguje, ale so zakotvením Komisie pre tvorbu práva výslovne do rokovacieho poriadku aj s tým, že sa upravujú potom náležitosti, vrátane odmeňovania členov komisie, ktorí, ktorí alebo osôb, ktoré sú členmi komisie. Ku Komisii pre tvorbu práva by som sa chcel venovať trocha viac podrobnejšie a to z viacerých dôvodov. Tá komisia nevznikla náhodne a nebol to nejaký náhly nápad, ktorý, ktorý skrsol v povedzme v mojej hlave alebo hlave niektorých členov ústavnoprávneho výboru.
Hnutie OĽaNO ako jediné, ako jediná z terajších koaličných strán už vo volebnom programe mala časť, ktorá hovorila o kvalitných zákonoch, o kvalitnej tvorbe práva. Táto kvalitná tvorba práva samozrejme obsahuje viacero opatrení alebo ako sa dopracovať ku kvalitnej tvorbe práva, na to potrebujeme viacero opatrení, vrátane aj inštitucionálnych opatrení, ku ktorým patrí aj takýto typ komisie a ešte predtým než vôbec sme o takýchto veciach hovorili vo volebnom programe, tak už v čase, keď bývalé vlády, keď boli isté pochybnosti o tom, či efektívne ústavnoprávny výbor koná najmä vo veciach, ktoré súviseli s vypočúvaním verejných funkcionárov, tak ešte vtedy ako OĽaNO malo taký systém tieňových ministrov, ja som bol vtedy tieňovým ministrom pre spravodlivosť a legislatívu, tak už vtedy som hovoril, že by mal ústavnoprávny výbor si vytvoriť komisie, ktoré mu budú pomáhať pri jeho náročnej činnosti, lebo možno niektorí viete, možno neviete, ale pokiaľ si porovnáte činnosť ústavnoprávneho výboru s inými výbormi, tak o takého bežného výboru, ktorý je vecne zameraný, tak ústavnoprávny výbor zasadá asi trikrát viac do roka ako takéto výbory a nie je to náhoda, pretože tej práce je naozaj o toľko viacej a oproti takým výborom, ktoré sú povedzme osobitné, kontrolné alebo také, ktoré nezasadajú pravidelne, tak je to niekoľkonásobne viacej. A na to, aby takúto agendu výbor zvládol, pričom má úplne rovnaký, rovnako početný sekretariát ako tie ostatné výbory, tak jednoducho potrebuje mať okolo seba odborných poradcov, aby tieto úlohy a túto agendu vedel zvládať efektívne a kvalitne a jedným z prostriedkov ako zvládať svoju agendu kvalitne a efektívne pokiaľ ide o výbory aj vytvorenie komisie, ktorú predpokladá rokovací poriadok a viacerí z vás to poznáte, pretože ste členmi výborov, kde takisto sú zriadené aj iné komisie, nie je to len komisia ústavnoprávneho výboru.
Ústavnoprávny výbor má vytvorené dve komisie, jedna je takzvaná Nominačná komisia, druhá je táto Komisia pre tvorbu práva. Každá má iné zameranie a každá sa aj inak často stretáva. Tá Nominačná komisia je skôr ad hoc komisia, tam tie náležitosti tých členov nejako neriešime, je to skôr tak taký honor byť členom tej komisie, sú tam v podstate dekani právnických fakúlt, šéfovia jednotlivých komôr právnických profesií a predsedovia súdov najvyšších a tak ďalej. No a potom máme túto Komisiu pre tvorbu práva, ktorá sa čiastočne podobá na legislatívnu radu vlády alebo aj na iné poradné orgány vlády, ktoré kde tí odborníci, ktorých vláda má, sú za svoju činnosť odmeňovaní a nevidím dôvod, prečo by nemali byť odmeňovaní aj členovia komisií, ktoré má parlament a to nemusí byť len táto Komisia pre tvorbu práva. Ja som celkove činnosť Komisie pre tvorbu práva náležitosti jej členov riešil asi rok aj štvrť, kým sme sa dopracovali k tomu, že v rokovacom poriadku je to takýmto spôsobom zakotvené a je k tomu pripojené aj to uznesenie, ktoré rieši náležitosti tých členov. Nebola to jednoduchá úloha, lebo samozrejme vždy, keď ide o peniaze, tak, tak zrazu je tisíc vecí prednejších, ale pokiaľ parlament naozaj chce plniť programové vyhlásenie vlády, v ktorom má uvedené, že smerujeme ku alebo chceme dosiahnuť kvalitnú tvorbu práva a kvalitnejšiu tvorbu práva, tak to bez novely rokovacieho poriadku, určitého zosúladenia legislatívnych pravidiel vlády a parlamentu a bez toho, aby sme mali aj efektívne komisie ako poradné orgány ústavnoprávneho výboru, to nedokážeme robiť. Pretože náplňou činnosti tejto komisie nie je len to, že čo povedzme robí legislatívna rada vlády na vláde a vo vzťahu k vláde, ale je aj napríklad posudzovanie stanovísk, ktoré, ktoré vypracúva, vypracúva ústavnoprávny výbor a predkladá ich Národná rada v konaniach pred Ústavným súdom.
K tomu poviem hlavne to, že možno niektorí si neuvedomujete, ale môžte mať aj dobre spravený zákon vecne, aj zle spravený zákon, ale či je dobre alebo zle spravený, ani v jedno, ani v druhom prípade nemusí byť protiústavný. Ale môžte mať aj dobre spravený zákon, ktorý môže byť protiústavný, lebo vecne sa vám to riešenie páči, ale nakoniec je protiústavné a myslím si, že asi naozaj takou najväčšou hanbou, ktorá sa môže stať poslancom, je ak, ak budú schvaľovať protiústavné zákony a niekto to musí strážiť a na to je v tomto parlamente ústavnoprávny výbor, ktorý potom aj na Ústavný súd chodí obhajovať tie stanoviská Národnej rady, ktoré Národná rada zasiela Ústavnému súdu a teda musí mať aj okolo seba vytvorený určité odborné zázemie, ktoré mu v tejto činnosti pomôže. No a práve tým odborným zázemím je Komisia pre tvorbu práva, ktorej členmi sú jednak najznámejší ústavní právnici či už bývalí ústavní sudcovia alebo aj niektorí bývalí predsedovia ústavných, ústavnoprávneho výrobu a ďalší odborníci z oblasti trestného práva, občianskeho práva, správneho práva, finančného práva a ďalších odvetí práva s tým, že táto komisia sa tvorila na základe princípu, ak niektorý člen ústavnoprávneho výboru chcel nominovať odborníka do tejto komisie, tak mal takú možnosť a viacerí ju aj využili a neboli to iba zástupcovia koalície. V tejto komisii máme aj odborníkov, ktorých nominovali opozičné strany a teším sa tomu, teším sa tomu najmä preto, že rokovací poriadok nie je rokovacím poriadkom koalície, nie je ani rokovacím poriadkom opozície, je rokovacím poriadkom celého parlamentu nás všetkých a pokiaľ robíme nejakú novelu, tak by sme sa mali snažiť o to, aby čo najviac a v najväčšej možnej miere boli všetky dobré pripomienky či už koaličných alebo opozičných poslancov do takejto novely zapracované. A ak to nebude do tejto malej novely rokovacieho poriadku, tak ja sa budem snažiť, aby sa tak stalo pri tej veľkej novele rokovacieho poriadku a už sme sa aj párkrát stretli v takej širšej zostave, vy viete, že som s vami aj komunikoval a, a snažím sa vám buď vysvetliť, prečo si myslím, že niečo možno nie je najvhodnejšie, ale v každom prípade som mal doteraz pocit, že tá diskusia bola konštruktívna a, a dúfam, že bude pokračovať, pretože môžme si nakoniec schváliť spoločne taký rokovací poriadok, ktorý, ktorý nám vydrží na dlhšie ako len na štyri roky.
Keďže o tej Komisii pre tvorbu práva hovorím troška naozaj dlhšie ako, ako som doteraz aj spomínal a zvyčajne som hovoril aj preto, že je ako som sa dozvedel, je zo strany niektorých poslancov spochybňovaná. Ja už tu nebudem čítať ten celý zoznam, boli sme tu dlho, som si vypísal na dve strany zoznam pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli predložené na základe práce tejto Komisie pre tvorbu práva, tiež išlo o novelu ústavy, čiže šlo o stanoviská, ktoré sa predkladajú na Ústavný súd alebo konkrétne zákony, kde vďaka práci tejto komisie sme mohli vylepšiť tie návrhy zákonov, ktoré sem, ktoré boli predložené vládou do parlamentu a nebudem to čítať aj z dôvodu, že za ústavnoprávny výbor v najbližších dňoch a vydám tlačovú správu, kde to zhrniem a tam to budete všetci môcť vidieť a pozrieť sa, ktoré návrhy zákonov to boli a teda pokiaľ aj niektorí poslanci aj na ...
=====
2. 7. 2021 13:20:08 - 14:03:50 32. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 459 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval 28. apríla 2021 a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Časť 4 správy obsahuje 4 pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúčali hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok. Správa Ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 459a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru z 30. apríla 2021.
Predseda výboru ma zároveň určil za spravodajcu výboru k uvedenému návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte prosím, rozpravu. ... vysvetlím aj pozerám, že tá časomiera aha beží dobre. V krátkosti vysvetlím prečo. Najprv sme zapracovali alebo body 3, 4, 5, 7, 8, 9 a prvá časť desiateho bodu sú zapracovanie stanoviska vlády. Týka sa to najmä otázok, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov. V podstate vláda akceptovala z veľkej časti stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov. Nezapracovali sme len tie pripomienky, ktoré v podstate technicky neboli realizovateľné alebo ich Kancelária Národnej rady vyhodnotila ako veľmi finančne aj inak náročné záležitosti. Jednou z nich bolo to, aby celý ten proces prebiehal na web stránke Národnej rady, čo ani dnes tak nie je, keď beží rozprava v pléne, ani dnes sa nedeje celý ten proces toho prenosu a zverejňovania tohto záznamu prostredníctvom webového sídla. Je to riešené iným spôsobom technicky a na diaľku aj cez externé subjekty a takisto to stanovisko z určitého dôvodu mne neznámeho nezohľadňovalo vývoj judikatúry Ústavného súdu a teda Ústavného súdu pokiaľ ide o verejnosť konania a toho kto akým spôsobom môže zhromažďovať a zaznamenávať informácie pokiaľ je rokovanie výborov verejným.
Potom tam máme body 6, 12 a 13, to sú pripomienky Kancelárie Národnej rady. Boli to v podstate z jednej časti vylepšenia, kde sme zaviedli možnosť online rokovania a aj audiovizuálneho záznamu pri spoločnom rokovaní výborov, čo je dneska viac menej vzácnosť, ale stať sa to môže, takže to bola aj podľa môjho názoru dobrá pripomienka Kancelárie Národnej rady a potom sú to tie posledné body, ktoré jednak prechodné ustanovenia a jednak posunutie účinnosti tejto novely rokovacieho poriadku, ktorá v princípe nadobúda účinnosť 1. septembra, ale keďže ešte bude potrebné vypracovať podrobné pravidlá rokovania výborov, jednotlivé výbory si budú musieť takéto podrobné pravidlá upraviť a spresniť, tak de facto táto novela rokovacieho poriadku pokiaľ pôjde online rokovania výborov, nadobudne účinnosť až, až 1. októbra, teda v podstate za predpokladu, že tie podrobné pravidlá rokovania výborov budú dovtedy upravené.
A to boli prvé vlastne, teda to boli veci, ktoré sme zapracovali na podnet externých subjektov, teda jednak vlády a čiastočne externých, lebo Kancelária Národnej rady je naša, takže to bola tá druhá sada, no a potom tam zostali body 1, druhá časť desiateho bodu a body 2 a 11, o ktorých by som chcel hovoriť podrobnejšie, lebo tie znamenajú určitú vecnú, vecnú zmenu alebo doplnenie. Čiže začnem najskôr tým bodom 1.
Bod 1 v princípe je zohľadnením už platného právneho stavu, kedy počas pandémie sme mali viaceré, sme prijali viaceré zákony alebo niektoré zákony, ktoré mali dopad aj na ústavnoprávny výbor a priznávali ústavnoprávnemu výboru nové právomoci alebo inak povedané, dávali mu ďalšie úlohy, čo by mal ešte robiť počas pandémie najmä vo vzťahu k elektronickým komunikáciám a k spracovaniu údajov, osobných údajov, fyzických osôb, jednotlivcov. Počas pandémie to boli tie rôzne systémy ako ekaranténa a podobne a to sa zohľadnilo v zákone elektronických komunikáciách tak, že Úrad verejného zdravotníctva je povinný každoročne ústavnoprávnemu výboru predkladať správy o zákonnosti spracovania takýchto údajov. No a ústavnoprávny výbor toto nemal zohľadnené v rokovacom poriadku, takže dávame veci do poriadku ako sa povie a v tom bode 1 dopĺňame § 59 novým písmenom f), kde túto úlohu zo zákona elektronických komunikáciách ústavnoprávneho výboru dávame výslovne ako úlohu, ktorú má plniť v zmysle platných právnych predpisov.
Potom máme druhú časť bodu 10, kde riešime situácie, ktoré sa už stávajú aj dnes, keď, keď nemáme rokovanie pléna, čiže nebeží schôdza a nastane situácia, kedy je určitá pochybnosť o tom ako si vykladať rokovací poriadok. Tieto situácie sa riešil spôsobom, že predseda Národnej rady ak to uznal za vhodné, tak oslovil ústavnoprávny výbor s požiadavkou, aby, aby poskytol výklad rokovacieho poriadku v tej veci, v ktorej predseda potreboval rozhodnúť, napríklad či bola dodržaná šesťmesačná lehota, pokiaľ išlo o, pokiaľ ide o podanie návrhu v tej istej veci alebo rôzne ďalšie otázky vyplývajúce z rokovacieho poriadku. Ono celý tento proces bežal istý čas, ale nebol podchytený v rokovacom poriadku, dial sa v podstate na základe určitej takej dobrej vzájomnej spolupráce medzi ústavnoprávnym výborom a predsedom Národnej rady, ale nebol nikde podchytený v rokovacom poriadku, pretože rokovací poriadok hovorí o tom, že Národná rada žiada ústavnoprávny výbor vtedy, ak sa počas schôdze, tak ako máme teraz, vyskytne nejaká pochybnosť a ak to nejaký poslanec navrhne.
Čiže nebola pokrytá situácia mimo rokovania schôdze a tú upravujem práve v tej druhej časti bodu 10 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a to tak, že pokiaľ sa vyskytne takáto pochybnosť ohľadne rokovacieho poriadku, je to mimo schôdze a predseda Národnej rady po zvážení sa rozhodne, že je potrebné stanovisko ústavnoprávneho výboru, tak požiada o toto stanovisko a ústavnoprávny výbor mu ho poskytne v podstate tak ako to robil aj doteraz.
No a potom tam máme body 2 a 11, ktoré, s ktorými súvisí aj to uznesenie Národnej rady, ale ten samotný pozmeňovák, aj to uznesenie prečítam na záver a tieto body 2 a 11 súvisia s vytvorením alebo ani nie s vytvorením, lebo tá už, tá komisia už viac ako rok a štvrť funguje, ale so zakotvením Komisie pre tvorbu práva výslovne do rokovacieho poriadku aj s tým, že sa upravujú potom náležitosti, vrátane odmeňovania členov komisie, ktorí, ktorí alebo osôb, ktoré sú členmi komisie. Ku Komisii pre tvorbu práva by som sa chcel venovať trocha viac podrobnejšie a to z viacerých dôvodov. Tá komisia nevznikla náhodne a nebol to nejaký náhly nápad, ktorý, ktorý skrsol v povedzme v mojej hlave alebo hlave niektorých členov ústavnoprávneho výboru.
Hnutie OĽaNO ako jediné, ako jediná z terajších koaličných strán už vo volebnom programe mala časť, ktorá hovorila o kvalitných zákonoch, o kvalitnej tvorbe práva. Táto kvalitná tvorba práva samozrejme obsahuje viacero opatrení alebo ako sa dopracovať ku kvalitnej tvorbe práva, na to potrebujeme viacero opatrení, vrátane aj inštitucionálnych opatrení, ku ktorým patrí aj takýto typ komisie a ešte predtým než vôbec sme o takýchto veciach hovorili vo volebnom programe, tak už v čase, keď bývalé vlády, keď boli isté pochybnosti o tom, či efektívne ústavnoprávny výbor koná najmä vo veciach, ktoré súviseli s vypočúvaním verejných funkcionárov, tak ešte vtedy ako OĽaNO malo taký systém tieňových ministrov, ja som bol vtedy tieňovým ministrom pre spravodlivosť a legislatívu, tak už vtedy som hovoril, že by mal ústavnoprávny výbor si vytvoriť komisie, ktoré mu budú pomáhať pri jeho náročnej činnosti, lebo možno niektorí viete, možno neviete, ale pokiaľ si porovnáte činnosť ústavnoprávneho výboru s inými výbormi, tak o takého bežného výboru, ktorý je vecne zameraný, tak ústavnoprávny výbor zasadá asi trikrát viac do roka ako takéto výbory a nie je to náhoda, pretože tej práce je naozaj o toľko viacej a oproti takým výborom, ktoré sú povedzme osobitné, kontrolné alebo také, ktoré nezasadajú pravidelne, tak je to niekoľkonásobne viacej. A na to, aby takúto agendu výbor zvládol, pričom má úplne rovnaký, rovnako početný sekretariát ako tie ostatné výbory, tak jednoducho potrebuje mať okolo seba odborných poradcov, aby tieto úlohy a túto agendu vedel zvládať efektívne a kvalitne a jedným z prostriedkov ako zvládať svoju agendu kvalitne a efektívne pokiaľ ide o výbory aj vytvorenie komisie, ktorú predpokladá rokovací poriadok a viacerí z vás to poznáte, pretože ste členmi výborov, kde takisto sú zriadené aj iné komisie, nie je to len komisia ústavnoprávneho výboru.
Ústavnoprávny výbor má vytvorené dve komisie, jedna je takzvaná Nominačná komisia, druhá je táto Komisia pre tvorbu práva. Každá má iné zameranie a každá sa aj inak často stretáva. Tá Nominačná komisia je skôr ad hoc komisia, tam tie náležitosti tých členov nejako neriešime, je to skôr tak taký honor byť členom tej komisie, sú tam v podstate dekani právnických fakúlt, šéfovia jednotlivých komôr právnických profesií a predsedovia súdov najvyšších a tak ďalej. No a potom máme túto Komisiu pre tvorbu práva, ktorá sa čiastočne podobá na legislatívnu radu vlády alebo aj na iné poradné orgány vlády, ktoré kde tí odborníci, ktorých vláda má, sú za svoju činnosť odmeňovaní a nevidím dôvod, prečo by nemali byť odmeňovaní aj členovia komisií, ktoré má parlament a to nemusí byť len táto Komisia pre tvorbu práva. Ja som celkove činnosť Komisie pre tvorbu práva náležitosti jej členov riešil asi rok aj štvrť, kým sme sa dopracovali k tomu, že v rokovacom poriadku je to takýmto spôsobom zakotvené a je k tomu pripojené aj to uznesenie, ktoré rieši náležitosti tých členov. Nebola to jednoduchá úloha, lebo samozrejme vždy, keď ide o peniaze, tak, tak zrazu je tisíc vecí prednejších, ale pokiaľ parlament naozaj chce plniť programové vyhlásenie vlády, v ktorom má uvedené, že smerujeme ku alebo chceme dosiahnuť kvalitnú tvorbu práva a kvalitnejšiu tvorbu práva, tak to bez novely rokovacieho poriadku, určitého zosúladenia legislatívnych pravidiel vlády a parlamentu a bez toho, aby sme mali aj efektívne komisie ako poradné orgány ústavnoprávneho výboru, to nedokážeme robiť. Pretože náplňou činnosti tejto komisie nie je len to, že čo povedzme robí legislatívna rada vlády na vláde a vo vzťahu k vláde, ale je aj napríklad posudzovanie stanovísk, ktoré, ktoré vypracúva, vypracúva ústavnoprávny výbor a predkladá ich Národná rada v konaniach pred Ústavným súdom.
K tomu poviem hlavne to, že možno niektorí si neuvedomujete, ale môžte mať aj dobre spravený zákon vecne, aj zle spravený zákon, ale či je dobre alebo zle spravený, ani v jedno, ani v druhom prípade nemusí byť protiústavný. Ale môžte mať aj dobre spravený zákon, ktorý môže byť protiústavný, lebo vecne sa vám to riešenie páči, ale nakoniec je protiústavné a myslím si, že asi naozaj takou najväčšou hanbou, ktorá sa môže stať poslancom, je ak, ak budú schvaľovať protiústavné zákony a niekto to musí strážiť a na to je v tomto parlamente ústavnoprávny výbor, ktorý potom aj na Ústavný súd chodí obhajovať tie stanoviská Národnej rady, ktoré Národná rada zasiela Ústavnému súdu a teda musí mať aj okolo seba vytvorený určité odborné zázemie, ktoré mu v tejto činnosti pomôže. No a práve tým odborným zázemím je Komisia pre tvorbu práva, ktorej členmi sú jednak najznámejší ústavní právnici či už bývalí ústavní sudcovia alebo aj niektorí bývalí predsedovia ústavných, ústavnoprávneho výrobu a ďalší odborníci z oblasti trestného práva, občianskeho práva, správneho práva, finančného práva a ďalších odvetí práva s tým, že táto komisia sa tvorila na základe princípu, ak niektorý člen ústavnoprávneho výboru chcel nominovať odborníka do tejto komisie, tak mal takú možnosť a viacerí ju aj využili a neboli to iba zástupcovia koalície. V tejto komisii máme aj odborníkov, ktorých nominovali opozičné strany a teším sa tomu, teším sa tomu najmä preto, že rokovací poriadok nie je rokovacím poriadkom koalície, nie je ani rokovacím poriadkom opozície, je rokovacím poriadkom celého parlamentu nás všetkých a pokiaľ robíme nejakú novelu, tak by sme sa mali snažiť o to, aby čo najviac a v najväčšej možnej miere boli všetky dobré pripomienky či už koaličných alebo opozičných poslancov do takejto novely zapracované. A ak to nebude do tejto malej novely rokovacieho poriadku, tak ja sa budem snažiť, aby sa tak stalo pri tej veľkej novele rokovacieho poriadku a už sme sa aj párkrát stretli v takej širšej zostave, vy viete, že som s vami aj komunikoval a, a snažím sa vám buď vysvetliť, prečo si myslím, že niečo možno nie je najvhodnejšie, ale v každom prípade som mal doteraz pocit, že tá diskusia bola konštruktívna a, a dúfam, že bude pokračovať, pretože môžme si nakoniec schváliť spoločne taký rokovací poriadok, ktorý, ktorý nám vydrží na dlhšie ako len na štyri roky.
Keďže o tej Komisii pre tvorbu práva hovorím troška naozaj dlhšie ako, ako som doteraz aj spomínal a zvyčajne som hovoril aj preto, že je ako som sa dozvedel, je zo strany niektorých poslancov spochybňovaná. Ja už tu nebudem čítať ten celý zoznam, boli sme tu dlho, som si vypísal na dve strany zoznam pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli predložené na základe práce tejto Komisie pre tvorbu práva, tiež išlo o novelu ústavy, čiže šlo o stanoviská, ktoré sa predkladajú na Ústavný súd alebo konkrétne zákony, kde vďaka práci tejto komisie sme mohli vylepšiť tie návrhy zákonov, ktoré sem, ktoré boli predložené vládou do parlamentu a nebudem to čítať aj z dôvodu, že za ústavnoprávny výbor v najbližších dňoch a vydám tlačovú správu, kde to zhrniem a tam to budete všetci môcť vidieť a pozrieť sa, ktoré návrhy zákonov to boli a teda pokiaľ aj niektorí poslanci aj na ...
=====
2. 7. 2021 13:20:08 - 14:03:50 32. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 459 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval 28. apríla 2021 a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Časť 4 správy obsahuje 4 pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúčali hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok. Správa Ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 459a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru z 30. apríla 2021.
Predseda výboru ma zároveň určil za spravodajcu výboru k uvedenému návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte prosím, rozpravu. ... vysvetlím aj pozerám, že tá časomiera aha beží dobre. V krátkosti vysvetlím prečo. Najprv sme zapracovali alebo body 3, 4, 5, 7, 8, 9 a prvá časť desiateho bodu sú zapracovanie stanoviska vlády. Týka sa to najmä otázok, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov. V podstate vláda akceptovala z veľkej časti stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov. Nezapracovali sme len tie pripomienky, ktoré v podstate technicky neboli realizovateľné alebo ich Kancelária Národnej rady vyhodnotila ako veľmi finančne aj inak náročné záležitosti. Jednou z nich bolo to, aby celý ten proces prebiehal na web stránke Národnej rady, čo ani dnes tak nie je, keď beží rozprava v pléne, ani dnes sa nedeje celý ten proces toho prenosu a zverejňovania tohto záznamu prostredníctvom webového sídla. Je to riešené iným spôsobom technicky a na diaľku aj cez externé subjekty a takisto to stanovisko z určitého dôvodu mne neznámeho nezohľadňovalo vývoj judikatúry Ústavného súdu a teda Ústavného súdu pokiaľ ide o verejnosť konania a toho kto akým spôsobom môže zhromažďovať a zaznamenávať informácie pokiaľ je rokovanie výborov verejným.
Potom tam máme body 6, 12 a 13, to sú pripomienky Kancelárie Národnej rady. Boli to v podstate z jednej časti vylepšenia, kde sme zaviedli možnosť online rokovania a aj audiovizuálneho záznamu pri spoločnom rokovaní výborov, čo je dneska viac menej vzácnosť, ale stať sa to môže, takže to bola aj podľa môjho názoru dobrá pripomienka Kancelárie Národnej rady a potom sú to tie posledné body, ktoré jednak prechodné ustanovenia a jednak posunutie účinnosti tejto novely rokovacieho poriadku, ktorá v princípe nadobúda účinnosť 1. septembra, ale keďže ešte bude potrebné vypracovať podrobné pravidlá rokovania výborov, jednotlivé výbory si budú musieť takéto podrobné pravidlá upraviť a spresniť, tak de facto táto novela rokovacieho poriadku pokiaľ pôjde online rokovania výborov, nadobudne účinnosť až, až 1. októbra, teda v podstate za predpokladu, že tie podrobné pravidlá rokovania výborov budú dovtedy upravené.
A to boli prvé vlastne, teda to boli veci, ktoré sme zapracovali na podnet externých subjektov, teda jednak vlády a čiastočne externých, lebo Kancelária Národnej rady je naša, takže to bola tá druhá sada, no a potom tam zostali body 1, druhá časť desiateho bodu a body 2 a 11, o ktorých by som chcel hovoriť podrobnejšie, lebo tie znamenajú určitú vecnú, vecnú zmenu alebo doplnenie. Čiže začnem najskôr tým bodom 1.
Bod 1 v princípe je zohľadnením už platného právneho stavu, kedy počas pandémie sme mali viaceré, sme prijali viaceré zákony alebo niektoré zákony, ktoré mali dopad aj na ústavnoprávny výbor a priznávali ústavnoprávnemu výboru nové právomoci alebo inak povedané, dávali mu ďalšie úlohy, čo by mal ešte robiť počas pandémie najmä vo vzťahu k elektronickým komunikáciám a k spracovaniu údajov, osobných údajov, fyzických osôb, jednotlivcov. Počas pandémie to boli tie rôzne systémy ako ekaranténa a podobne a to sa zohľadnilo v zákone elektronických komunikáciách tak, že Úrad verejného zdravotníctva je povinný každoročne ústavnoprávnemu výboru predkladať správy o zákonnosti spracovania takýchto údajov. No a ústavnoprávny výbor toto nemal zohľadnené v rokovacom poriadku, takže dávame veci do poriadku ako sa povie a v tom bode 1 dopĺňame § 59 novým písmenom f), kde túto úlohu zo zákona elektronických komunikáciách ústavnoprávneho výboru dávame výslovne ako úlohu, ktorú má plniť v zmysle platných právnych predpisov.
Potom máme druhú časť bodu 10, kde riešime situácie, ktoré sa už stávajú aj dnes, keď, keď nemáme rokovanie pléna, čiže nebeží schôdza a nastane situácia, kedy je určitá pochybnosť o tom ako si vykladať rokovací poriadok. Tieto situácie sa riešil spôsobom, že predseda Národnej rady ak to uznal za vhodné, tak oslovil ústavnoprávny výbor s požiadavkou, aby, aby poskytol výklad rokovacieho poriadku v tej veci, v ktorej predseda potreboval rozhodnúť, napríklad či bola dodržaná šesťmesačná lehota, pokiaľ išlo o, pokiaľ ide o podanie návrhu v tej istej veci alebo rôzne ďalšie otázky vyplývajúce z rokovacieho poriadku. Ono celý tento proces bežal istý čas, ale nebol podchytený v rokovacom poriadku, dial sa v podstate na základe určitej takej dobrej vzájomnej spolupráce medzi ústavnoprávnym výborom a predsedom Národnej rady, ale nebol nikde podchytený v rokovacom poriadku, pretože rokovací poriadok hovorí o tom, že Národná rada žiada ústavnoprávny výbor vtedy, ak sa počas schôdze, tak ako máme teraz, vyskytne nejaká pochybnosť a ak to nejaký poslanec navrhne.
Čiže nebola pokrytá situácia mimo rokovania schôdze a tú upravujem práve v tej druhej časti bodu 10 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a to tak, že pokiaľ sa vyskytne takáto pochybnosť ohľadne rokovacieho poriadku, je to mimo schôdze a predseda Národnej rady po zvážení sa rozhodne, že je potrebné stanovisko ústavnoprávneho výboru, tak požiada o toto stanovisko a ústavnoprávny výbor mu ho poskytne v podstate tak ako to robil aj doteraz.
No a potom tam máme body 2 a 11, ktoré, s ktorými súvisí aj to uznesenie Národnej rady, ale ten samotný pozmeňovák, aj to uznesenie prečítam na záver a tieto body 2 a 11 súvisia s vytvorením alebo ani nie s vytvorením, lebo tá už, tá komisia už viac ako rok a štvrť funguje, ale so zakotvením Komisie pre tvorbu práva výslovne do rokovacieho poriadku aj s tým, že sa upravujú potom náležitosti, vrátane odmeňovania členov komisie, ktorí, ktorí alebo osôb, ktoré sú členmi komisie. Ku Komisii pre tvorbu práva by som sa chcel venovať trocha viac podrobnejšie a to z viacerých dôvodov. Tá komisia nevznikla náhodne a nebol to nejaký náhly nápad, ktorý, ktorý skrsol v povedzme v mojej hlave alebo hlave niektorých členov ústavnoprávneho výboru.
Hnutie OĽaNO ako jediné, ako jediná z terajších koaličných strán už vo volebnom programe mala časť, ktorá hovorila o kvalitných zákonoch, o kvalitnej tvorbe práva. Táto kvalitná tvorba práva samozrejme obsahuje viacero opatrení alebo ako sa dopracovať ku kvalitnej tvorbe práva, na to potrebujeme viacero opatrení, vrátane aj inštitucionálnych opatrení, ku ktorým patrí aj takýto typ komisie a ešte predtým než vôbec sme o takýchto veciach hovorili vo volebnom programe, tak už v čase, keď bývalé vlády, keď boli isté pochybnosti o tom, či efektívne ústavnoprávny výbor koná najmä vo veciach, ktoré súviseli s vypočúvaním verejných funkcionárov, tak ešte vtedy ako OĽaNO malo taký systém tieňových ministrov, ja som bol vtedy tieňovým ministrom pre spravodlivosť a legislatívu, tak už vtedy som hovoril, že by mal ústavnoprávny výbor si vytvoriť komisie, ktoré mu budú pomáhať pri jeho náročnej činnosti, lebo možno niektorí viete, možno neviete, ale pokiaľ si porovnáte činnosť ústavnoprávneho výboru s inými výbormi, tak o takého bežného výboru, ktorý je vecne zameraný, tak ústavnoprávny výbor zasadá asi trikrát viac do roka ako takéto výbory a nie je to náhoda, pretože tej práce je naozaj o toľko viacej a oproti takým výborom, ktoré sú povedzme osobitné, kontrolné alebo také, ktoré nezasadajú pravidelne, tak je to niekoľkonásobne viacej. A na to, aby takúto agendu výbor zvládol, pričom má úplne rovnaký, rovnako početný sekretariát ako tie ostatné výbory, tak jednoducho potrebuje mať okolo seba odborných poradcov, aby tieto úlohy a túto agendu vedel zvládať efektívne a kvalitne a jedným z prostriedkov ako zvládať svoju agendu kvalitne a efektívne pokiaľ ide o výbory aj vytvorenie komisie, ktorú predpokladá rokovací poriadok a viacerí z vás to poznáte, pretože ste členmi výborov, kde takisto sú zriadené aj iné komisie, nie je to len komisia ústavnoprávneho výboru.
Ústavnoprávny výbor má vytvorené dve komisie, jedna je takzvaná Nominačná komisia, druhá je táto Komisia pre tvorbu práva. Každá má iné zameranie a každá sa aj inak často stretáva. Tá Nominačná komisia je skôr ad hoc komisia, tam tie náležitosti tých členov nejako neriešime, je to skôr tak taký honor byť členom tej komisie, sú tam v podstate dekani právnických fakúlt, šéfovia jednotlivých komôr právnických profesií a predsedovia súdov najvyšších a tak ďalej. No a potom máme túto Komisiu pre tvorbu práva, ktorá sa čiastočne podobá na legislatívnu radu vlády alebo aj na iné poradné orgány vlády, ktoré kde tí odborníci, ktorých vláda má, sú za svoju činnosť odmeňovaní a nevidím dôvod, prečo by nemali byť odmeňovaní aj členovia komisií, ktoré má parlament a to nemusí byť len táto Komisia pre tvorbu práva. Ja som celkove činnosť Komisie pre tvorbu práva náležitosti jej členov riešil asi rok aj štvrť, kým sme sa dopracovali k tomu, že v rokovacom poriadku je to takýmto spôsobom zakotvené a je k tomu pripojené aj to uznesenie, ktoré rieši náležitosti tých členov. Nebola to jednoduchá úloha, lebo samozrejme vždy, keď ide o peniaze, tak, tak zrazu je tisíc vecí prednejších, ale pokiaľ parlament naozaj chce plniť programové vyhlásenie vlády, v ktorom má uvedené, že smerujeme ku alebo chceme dosiahnuť kvalitnú tvorbu práva a kvalitnejšiu tvorbu práva, tak to bez novely rokovacieho poriadku, určitého zosúladenia legislatívnych pravidiel vlády a parlamentu a bez toho, aby sme mali aj efektívne komisie ako poradné orgány ústavnoprávneho výboru, to nedokážeme robiť. Pretože náplňou činnosti tejto komisie nie je len to, že čo povedzme robí legislatívna rada vlády na vláde a vo vzťahu k vláde, ale je aj napríklad posudzovanie stanovísk, ktoré, ktoré vypracúva, vypracúva ústavnoprávny výbor a predkladá ich Národná rada v konaniach pred Ústavným súdom.
K tomu poviem hlavne to, že možno niektorí si neuvedomujete, ale môžte mať aj dobre spravený zákon vecne, aj zle spravený zákon, ale či je dobre alebo zle spravený, ani v jedno, ani v druhom prípade nemusí byť protiústavný. Ale môžte mať aj dobre spravený zákon, ktorý môže byť protiústavný, lebo vecne sa vám to riešenie páči, ale nakoniec je protiústavné a myslím si, že asi naozaj takou najväčšou hanbou, ktorá sa môže stať poslancom, je ak, ak budú schvaľovať protiústavné zákony a niekto to musí strážiť a na to je v tomto parlamente ústavnoprávny výbor, ktorý potom aj na Ústavný súd chodí obhajovať tie stanoviská Národnej rady, ktoré Národná rada zasiela Ústavnému súdu a teda musí mať aj okolo seba vytvorený určité odborné zázemie, ktoré mu v tejto činnosti pomôže. No a práve tým odborným zázemím je Komisia pre tvorbu práva, ktorej členmi sú jednak najznámejší ústavní právnici či už bývalí ústavní sudcovia alebo aj niektorí bývalí predsedovia ústavných, ústavnoprávneho výrobu a ďalší odborníci z oblasti trestného práva, občianskeho práva, správneho práva, finančného práva a ďalších odvetí práva s tým, že táto komisia sa tvorila na základe princípu, ak niektorý člen ústavnoprávneho výboru chcel nominovať odborníka do tejto komisie, tak mal takú možnosť a viacerí ju aj využili a neboli to iba zástupcovia koalície. V tejto komisii máme aj odborníkov, ktorých nominovali opozičné strany a teším sa tomu, teším sa tomu najmä preto, že rokovací poriadok nie je rokovacím poriadkom koalície, nie je ani rokovacím poriadkom opozície, je rokovacím poriadkom celého parlamentu nás všetkých a pokiaľ robíme nejakú novelu, tak by sme sa mali snažiť o to, aby čo najviac a v najväčšej možnej miere boli všetky dobré pripomienky či už koaličných alebo opozičných poslancov do takejto novely zapracované. A ak to nebude do tejto malej novely rokovacieho poriadku, tak ja sa budem snažiť, aby sa tak stalo pri tej veľkej novele rokovacieho poriadku a už sme sa aj párkrát stretli v takej širšej zostave, vy viete, že som s vami aj komunikoval a, a snažím sa vám buď vysvetliť, prečo si myslím, že niečo možno nie je najvhodnejšie, ale v každom prípade som mal doteraz pocit, že tá diskusia bola konštruktívna a, a dúfam, že bude pokračovať, pretože môžme si nakoniec schváliť spoločne taký rokovací poriadok, ktorý, ktorý nám vydrží na dlhšie ako len na štyri roky.
Keďže o tej Komisii pre tvorbu práva hovorím troška naozaj dlhšie ako, ako som doteraz aj spomínal a zvyčajne som hovoril aj preto, že je ako som sa dozvedel, je zo strany niektorých poslancov spochybňovaná. Ja už tu nebudem čítať ten celý zoznam, boli sme tu dlho, som si vypísal na dve strany zoznam pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli predložené na základe práce tejto Komisie pre tvorbu práva, tiež išlo o novelu ústavy, čiže šlo o stanoviská, ktoré sa predkladajú na Ústavný súd alebo konkrétne zákony, kde vďaka práci tejto komisie sme mohli vylepšiť tie návrhy zákonov, ktoré sem, ktoré boli predložené vládou do parlamentu a nebudem to čítať aj z dôvodu, že za ústavnoprávny výbor v najbližších dňoch a vydám tlačovú správu, kde to zhrniem a tam to budete všetci môcť vidieť a pozrieť sa, ktoré návrhy zákonov to boli a teda pokiaľ aj niektorí poslanci aj na ...
=====
2. 7. 2021 13:20:08 - 14:03:50 32. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 459 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval 28. apríla 2021 a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Časť 4 správy obsahuje 4 pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúčali hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok. Správa Ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 459a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru z 30. apríla 2021.
Predseda výboru ma zároveň určil za spravodajcu výboru k uvedenému návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte prosím, rozpravu. ... vysvetlím aj pozerám, že tá časomiera aha beží dobre. V krátkosti vysvetlím prečo. Najprv sme zapracovali alebo body 3, 4, 5, 7, 8, 9 a prvá časť desiateho bodu sú zapracovanie stanoviska vlády. Týka sa to najmä otázok, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov. V podstate vláda akceptovala z veľkej časti stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov. Nezapracovali sme len tie pripomienky, ktoré v podstate technicky neboli realizovateľné alebo ich Kancelária Národnej rady vyhodnotila ako veľmi finančne aj inak náročné záležitosti. Jednou z nich bolo to, aby celý ten proces prebiehal na web stránke Národnej rady, čo ani dnes tak nie je, keď beží rozprava v pléne, ani dnes sa nedeje celý ten proces toho prenosu a zverejňovania tohto záznamu prostredníctvom webového sídla. Je to riešené iným spôsobom technicky a na diaľku aj cez externé subjekty a takisto to stanovisko z určitého dôvodu mne neznámeho nezohľadňovalo vývoj judikatúry Ústavného súdu a teda Ústavného súdu pokiaľ ide o verejnosť konania a toho kto akým spôsobom môže zhromažďovať a zaznamenávať informácie pokiaľ je rokovanie výborov verejným.
Potom tam máme body 6, 12 a 13, to sú pripomienky Kancelárie Národnej rady. Boli to v podstate z jednej časti vylepšenia, kde sme zaviedli možnosť online rokovania a aj audiovizuálneho záznamu pri spoločnom rokovaní výborov, čo je dneska viac menej vzácnosť, ale stať sa to môže, takže to bola aj podľa môjho názoru dobrá pripomienka Kancelárie Národnej rady a potom sú to tie posledné body, ktoré jednak prechodné ustanovenia a jednak posunutie účinnosti tejto novely rokovacieho poriadku, ktorá v princípe nadobúda účinnosť 1. septembra, ale keďže ešte bude potrebné vypracovať podrobné pravidlá rokovania výborov, jednotlivé výbory si budú musieť takéto podrobné pravidlá upraviť a spresniť, tak de facto táto novela rokovacieho poriadku pokiaľ pôjde online rokovania výborov, nadobudne účinnosť až, až 1. októbra, teda v podstate za predpokladu, že tie podrobné pravidlá rokovania výborov budú dovtedy upravené.
A to boli prvé vlastne, teda to boli veci, ktoré sme zapracovali na podnet externých subjektov, teda jednak vlády a čiastočne externých, lebo Kancelária Národnej rady je naša, takže to bola tá druhá sada, no a potom tam zostali body 1, druhá časť desiateho bodu a body 2 a 11, o ktorých by som chcel hovoriť podrobnejšie, lebo tie znamenajú určitú vecnú, vecnú zmenu alebo doplnenie. Čiže začnem najskôr tým bodom 1.
Bod 1 v princípe je zohľadnením už platného právneho stavu, kedy počas pandémie sme mali viaceré, sme prijali viaceré zákony alebo niektoré zákony, ktoré mali dopad aj na ústavnoprávny výbor a priznávali ústavnoprávnemu výboru nové právomoci alebo inak povedané, dávali mu ďalšie úlohy, čo by mal ešte robiť počas pandémie najmä vo vzťahu k elektronickým komunikáciám a k spracovaniu údajov, osobných údajov, fyzických osôb, jednotlivcov. Počas pandémie to boli tie rôzne systémy ako ekaranténa a podobne a to sa zohľadnilo v zákone elektronických komunikáciách tak, že Úrad verejného zdravotníctva je povinný každoročne ústavnoprávnemu výboru predkladať správy o zákonnosti spracovania takýchto údajov. No a ústavnoprávny výbor toto nemal zohľadnené v rokovacom poriadku, takže dávame veci do poriadku ako sa povie a v tom bode 1 dopĺňame § 59 novým písmenom f), kde túto úlohu zo zákona elektronických komunikáciách ústavnoprávneho výboru dávame výslovne ako úlohu, ktorú má plniť v zmysle platných právnych predpisov.
Potom máme druhú časť bodu 10, kde riešime situácie, ktoré sa už stávajú aj dnes, keď, keď nemáme rokovanie pléna, čiže nebeží schôdza a nastane situácia, kedy je určitá pochybnosť o tom ako si vykladať rokovací poriadok. Tieto situácie sa riešil spôsobom, že predseda Národnej rady ak to uznal za vhodné, tak oslovil ústavnoprávny výbor s požiadavkou, aby, aby poskytol výklad rokovacieho poriadku v tej veci, v ktorej predseda potreboval rozhodnúť, napríklad či bola dodržaná šesťmesačná lehota, pokiaľ išlo o, pokiaľ ide o podanie návrhu v tej istej veci alebo rôzne ďalšie otázky vyplývajúce z rokovacieho poriadku. Ono celý tento proces bežal istý čas, ale nebol podchytený v rokovacom poriadku, dial sa v podstate na základe určitej takej dobrej vzájomnej spolupráce medzi ústavnoprávnym výborom a predsedom Národnej rady, ale nebol nikde podchytený v rokovacom poriadku, pretože rokovací poriadok hovorí o tom, že Národná rada žiada ústavnoprávny výbor vtedy, ak sa počas schôdze, tak ako máme teraz, vyskytne nejaká pochybnosť a ak to nejaký poslanec navrhne.
Čiže nebola pokrytá situácia mimo rokovania schôdze a tú upravujem práve v tej druhej časti bodu 10 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a to tak, že pokiaľ sa vyskytne takáto pochybnosť ohľadne rokovacieho poriadku, je to mimo schôdze a predseda Národnej rady po zvážení sa rozhodne, že je potrebné stanovisko ústavnoprávneho výboru, tak požiada o toto stanovisko a ústavnoprávny výbor mu ho poskytne v podstate tak ako to robil aj doteraz.
No a potom tam máme body 2 a 11, ktoré, s ktorými súvisí aj to uznesenie Národnej rady, ale ten samotný pozmeňovák, aj to uznesenie prečítam na záver a tieto body 2 a 11 súvisia s vytvorením alebo ani nie s vytvorením, lebo tá už, tá komisia už viac ako rok a štvrť funguje, ale so zakotvením Komisie pre tvorbu práva výslovne do rokovacieho poriadku aj s tým, že sa upravujú potom náležitosti, vrátane odmeňovania členov komisie, ktorí, ktorí alebo osôb, ktoré sú členmi komisie. Ku Komisii pre tvorbu práva by som sa chcel venovať trocha viac podrobnejšie a to z viacerých dôvodov. Tá komisia nevznikla náhodne a nebol to nejaký náhly nápad, ktorý, ktorý skrsol v povedzme v mojej hlave alebo hlave niektorých členov ústavnoprávneho výboru.
Hnutie OĽaNO ako jediné, ako jediná z terajších koaličných strán už vo volebnom programe mala časť, ktorá hovorila o kvalitných zákonoch, o kvalitnej tvorbe práva. Táto kvalitná tvorba práva samozrejme obsahuje viacero opatrení alebo ako sa dopracovať ku kvalitnej tvorbe práva, na to potrebujeme viacero opatrení, vrátane aj inštitucionálnych opatrení, ku ktorým patrí aj takýto typ komisie a ešte predtým než vôbec sme o takýchto veciach hovorili vo volebnom programe, tak už v čase, keď bývalé vlády, keď boli isté pochybnosti o tom, či efektívne ústavnoprávny výbor koná najmä vo veciach, ktoré súviseli s vypočúvaním verejných funkcionárov, tak ešte vtedy ako OĽaNO malo taký systém tieňových ministrov, ja som bol vtedy tieňovým ministrom pre spravodlivosť a legislatívu, tak už vtedy som hovoril, že by mal ústavnoprávny výbor si vytvoriť komisie, ktoré mu budú pomáhať pri jeho náročnej činnosti, lebo možno niektorí viete, možno neviete, ale pokiaľ si porovnáte činnosť ústavnoprávneho výboru s inými výbormi, tak o takého bežného výboru, ktorý je vecne zameraný, tak ústavnoprávny výbor zasadá asi trikrát viac do roka ako takéto výbory a nie je to náhoda, pretože tej práce je naozaj o toľko viacej a oproti takým výborom, ktoré sú povedzme osobitné, kontrolné alebo také, ktoré nezasadajú pravidelne, tak je to niekoľkonásobne viacej. A na to, aby takúto agendu výbor zvládol, pričom má úplne rovnaký, rovnako početný sekretariát ako tie ostatné výbory, tak jednoducho potrebuje mať okolo seba odborných poradcov, aby tieto úlohy a túto agendu vedel zvládať efektívne a kvalitne a jedným z prostriedkov ako zvládať svoju agendu kvalitne a efektívne pokiaľ ide o výbory aj vytvorenie komisie, ktorú predpokladá rokovací poriadok a viacerí z vás to poznáte, pretože ste členmi výborov, kde takisto sú zriadené aj iné komisie, nie je to len komisia ústavnoprávneho výboru.
Ústavnoprávny výbor má vytvorené dve komisie, jedna je takzvaná Nominačná komisia, druhá je táto Komisia pre tvorbu práva. Každá má iné zameranie a každá sa aj inak často stretáva. Tá Nominačná komisia je skôr ad hoc komisia, tam tie náležitosti tých členov nejako neriešime, je to skôr tak taký honor byť členom tej komisie, sú tam v podstate dekani právnických fakúlt, šéfovia jednotlivých komôr právnických profesií a predsedovia súdov najvyšších a tak ďalej. No a potom máme túto Komisiu pre tvorbu práva, ktorá sa čiastočne podobá na legislatívnu radu vlády alebo aj na iné poradné orgány vlády, ktoré kde tí odborníci, ktorých vláda má, sú za svoju činnosť odmeňovaní a nevidím dôvod, prečo by nemali byť odmeňovaní aj členovia komisií, ktoré má parlament a to nemusí byť len táto Komisia pre tvorbu práva. Ja som celkove činnosť Komisie pre tvorbu práva náležitosti jej členov riešil asi rok aj štvrť, kým sme sa dopracovali k tomu, že v rokovacom poriadku je to takýmto spôsobom zakotvené a je k tomu pripojené aj to uznesenie, ktoré rieši náležitosti tých členov. Nebola to jednoduchá úloha, lebo samozrejme vždy, keď ide o peniaze, tak, tak zrazu je tisíc vecí prednejších, ale pokiaľ parlament naozaj chce plniť programové vyhlásenie vlády, v ktorom má uvedené, že smerujeme ku alebo chceme dosiahnuť kvalitnú tvorbu práva a kvalitnejšiu tvorbu práva, tak to bez novely rokovacieho poriadku, určitého zosúladenia legislatívnych pravidiel vlády a parlamentu a bez toho, aby sme mali aj efektívne komisie ako poradné orgány ústavnoprávneho výboru, to nedokážeme robiť. Pretože náplňou činnosti tejto komisie nie je len to, že čo povedzme robí legislatívna rada vlády na vláde a vo vzťahu k vláde, ale je aj napríklad posudzovanie stanovísk, ktoré, ktoré vypracúva, vypracúva ústavnoprávny výbor a predkladá ich Národná rada v konaniach pred Ústavným súdom.
K tomu poviem hlavne to, že možno niektorí si neuvedomujete, ale môžte mať aj dobre spravený zákon vecne, aj zle spravený zákon, ale či je dobre alebo zle spravený, ani v jedno, ani v druhom prípade nemusí byť protiústavný. Ale môžte mať aj dobre spravený zákon, ktorý môže byť protiústavný, lebo vecne sa vám to riešenie páči, ale nakoniec je protiústavné a myslím si, že asi naozaj takou najväčšou hanbou, ktorá sa môže stať poslancom, je ak, ak budú schvaľovať protiústavné zákony a niekto to musí strážiť a na to je v tomto parlamente ústavnoprávny výbor, ktorý potom aj na Ústavný súd chodí obhajovať tie stanoviská Národnej rady, ktoré Národná rada zasiela Ústavnému súdu a teda musí mať aj okolo seba vytvorený určité odborné zázemie, ktoré mu v tejto činnosti pomôže. No a práve tým odborným zázemím je Komisia pre tvorbu práva, ktorej členmi sú jednak najznámejší ústavní právnici či už bývalí ústavní sudcovia alebo aj niektorí bývalí predsedovia ústavných, ústavnoprávneho výrobu a ďalší odborníci z oblasti trestného práva, občianskeho práva, správneho práva, finančného práva a ďalších odvetí práva s tým, že táto komisia sa tvorila na základe princípu, ak niektorý člen ústavnoprávneho výboru chcel nominovať odborníka do tejto komisie, tak mal takú možnosť a viacerí ju aj využili a neboli to iba zástupcovia koalície. V tejto komisii máme aj odborníkov, ktorých nominovali opozičné strany a teším sa tomu, teším sa tomu najmä preto, že rokovací poriadok nie je rokovacím poriadkom koalície, nie je ani rokovacím poriadkom opozície, je rokovacím poriadkom celého parlamentu nás všetkých a pokiaľ robíme nejakú novelu, tak by sme sa mali snažiť o to, aby čo najviac a v najväčšej možnej miere boli všetky dobré pripomienky či už koaličných alebo opozičných poslancov do takejto novely zapracované. A ak to nebude do tejto malej novely rokovacieho poriadku, tak ja sa budem snažiť, aby sa tak stalo pri tej veľkej novele rokovacieho poriadku a už sme sa aj párkrát stretli v takej širšej zostave, vy viete, že som s vami aj komunikoval a, a snažím sa vám buď vysvetliť, prečo si myslím, že niečo možno nie je najvhodnejšie, ale v každom prípade som mal doteraz pocit, že tá diskusia bola konštruktívna a, a dúfam, že bude pokračovať, pretože môžme si nakoniec schváliť spoločne taký rokovací poriadok, ktorý, ktorý nám vydrží na dlhšie ako len na štyri roky.
Keďže o tej Komisii pre tvorbu práva hovorím troška naozaj dlhšie ako, ako som doteraz aj spomínal a zvyčajne som hovoril aj preto, že je ako som sa dozvedel, je zo strany niektorých poslancov spochybňovaná. Ja už tu nebudem čítať ten celý zoznam, boli sme tu dlho, som si vypísal na dve strany zoznam pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli predložené na základe práce tejto Komisie pre tvorbu práva, tiež išlo o novelu ústavy, čiže šlo o stanoviská, ktoré sa predkladajú na Ústavný súd alebo konkrétne zákony, kde vďaka práci tejto komisie sme mohli vylepšiť tie návrhy zákonov, ktoré sem, ktoré boli predložené vládou do parlamentu a nebudem to čítať aj z dôvodu, že za ústavnoprávny výbor v najbližších dňoch a vydám tlačovú správu, kde to zhrniem a tam to budete všetci môcť vidieť a pozrieť sa, ktoré návrhy zákonov to boli a teda pokiaľ aj niektorí poslanci aj na ...
=====
29. 6. 2021 14:05:45 - 14:07:04 32. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 570 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu   (text neprešiel jazykovou úpravou)
4.
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
11. 5. 2021 17:29:39 - 17:30:25 28. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
132.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu v ústavnoprávnom výbore.
Predseda Národnej rady pridelil návrh poslanca Národnej rady Martina Čepčeka na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor návrh poslanca Martina Čepčeka prerokoval na 72. schôdzi 10. mája 2021, avšak neprijal uznesenie z dôvodu, že návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov. Predseda výboru ma poveril ako spravodajcu, aby som predniesol informáciu o prerokovaní uvedeného návrhu v gestorskom výbore.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
10. 5. 2021 20:11:06 - 20:11:47 29. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
248.
Ďakujem. Pán poslanec, na presadzovanie svojich názorov a svojich postojov jednoducho nemôžete používať nejakú nenávisť voči homosexuálom alebo iným menšinám, alebo imigrantom. Jednoducho nemôžete rozprávať o deviantoch, jedine, že neviete, kto to je. Ďakujem. (Ruch v sále. Zaznenie gongu.)
7. 5. 2021 9:52:29 - 9:53:16 28. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
18.
Ďakujem. Ďakujem za poznámky. Ono v skutočnosti by to bolo veľmi dobré a myslím si veľmi príjemné pre Slovensko, keby sme mohli povedať, že tento problém sa týka iba rómskych detí. Ale pravda je taká, že tieto čísla, ktoré som uvádzal, sú celoslovenské, to nie je iba problém rómskych detí. Keby stotisíc Rómov, ktorí žijú v horších podmienkach, to iba robilo, tak vlastne žije si celkom dobre. Ale realita je taká, že to sa týka celého Slovenska všade. Dokonca nejakých 80 alebo 90 % učiteľov uvádza, že mali, zažili agresívne správanie zo strany detí. Je to všeobecný problém. Ďakujem.
7. 5. 2021 9:39:15 - 9:45:56 28. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
10.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, pani profesorka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložená správa podľa môjho názoru reflektuje lepšie minulý rok ako správa minuloročná, voči ktorej som mal výhrady, a nepodporil som ju. Napriek zlepšeniu ale stále má v bodoch, ktoré ma viac zaujímajú, nedostatky tvorené neporozumením a povrchnosťou až jednostrannosťou.
Zmienky o náboženskej slobode počas COVID-u. Nevidíte problém v prenesení praktizovania viery do online priestoru, ale pri podobnom prenesení vyučovania si všímate nedostupnosť kvôli chýbajúcemu technickému vybaveniu žiakov. Tvrdíte, že nedošlo k obmedzeniu náboženskej slobody iba na základe osobného presvedčenia alebo vlastnej viery. Ak by som tvrdil, že na čo sa večer trmácať na koncert obľúbenej skupiny alebo na divadelné predstavenie, keď si ho môžeme pozrieť v televízií, isto by mi nikto neuveril. Svätá omša je oveľa viac ako koncert. To je ako keby sme tvrdili, že chôdza je to isté ako tanec. Pohyb ako pohyb, ale keď tancujete valčík alebo ešte lepšie waltz s milovanou osobou. Rozdiel je každému jasný a priepastný. Vyskúšali sme si žiť so zavretými kostolmi. Tým, ktorým sviatostné stretávanie s Bohom nechýbalo, nechýba ani teraz a nevedia porozumieť ľuďom, ktorý sa potrebujú stretávať s Bohom. Verím, že sme sa poučili a kostoly aj vzhľadom na skúsenosti zo sveta, už nebudú nikdy zatvorené.
Na 64 strane sa venujete trestaniu žiakov. Správne hovoríte, že vytváranie bezpečného a priateľského školského prostredia je jedným zo základných predpokladov pre naplnenie práva na vzdelanie. Že bezpečné školské prostredie spolu vytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Hovoríte, že facka, ktorú dostala žiačka cez prestávku za odvrávanie, vám poskytla priestor pre hlbšiu analýzu a vyhodnotenie postupov vedenia školy a tie štátnej školské inšpekcie pri riešení obdobných incidentov. Spomínate dohovor OSN o právach dieťaťa a školský zákon, princíp nulovej tolerancie voči telesným trestom a sankciám. Oceňujete, že si pedagóg nevhodnosť svojho konania uvedomil a ospravedlnil sa žiačke aj prítomným žiakom, ale že ospravedlnenie nemôže účinne nahradiť vyvodenie zodpovednosti za porušenie všeobecného zákazu používania fyzických trestov. So všetkým sa dá iba súhlasiť, keby vaša analýza prípadu pokračovala ďalej a naozaj hlbšie.
Ako ste vraveli bezpečné školské prostriedky spoluvytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Vzájomné teda vzťah učiteľ žiak, ale tiež žiak učiteľ. Agresia voči pedagógom môže mať rôzne formy, od vyrušovania počas výučby cez ignorovanie či provokovanie učitelia, učiteľa, verbálne útoky, výsmech, vulgarizmy, vyhrážanie aj zo strany rodičov alebo príbuzných žiaka až po ničenie školských pomôcok, vandalizmus a priame fyzické útoky. Keďže učiteľ sa v reakciách na násilné správanie a agresivitu žiakov prípadne ich rodičov musí ovládať a ostať zdržanlivý má pocit bezmocnosti. Učiteľ sa nemôže brániť a bojovať, no nemôže ani utiecť z boja, a tak veľakrát pasívne rezignuje s nádejou, že sa situácia upokojí sama. Učitelia často neohlásia šikanovanie i preto, že zo strany vedenia školy nepredpokladajú podporu. Neočakávajú ani zásah, či dosiahnutie nápravy.
Ako sa vyjadrujú samotní učitelia? Profesia pedagóga sa v dnešnej škole stáva masochistickým zamestnaním bez adekvátneho ocenenia a uznania. Pre ilustráciu, skoro 9 % z opýtaných učiteliek zažilo napadnutie či pokus o napadnutie žiakom. Skoro 5 % čelilo fyzickému útoku rodiča alebo iného príbuzného. Opakovaný výskyt násilného správania žiakov sa potvrdil u všetkých učiteľov. Uvádza sa vo výskumnej správe s názvom Šikana a kyberšikana na školách z roku 2018, ktorú vydala Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v Bratislave.
Samozrejme, verejná ochrankyňa práv nemusí poznať každú správu. Preto sa pozrime na zákony platné v Slovenskej republike. Zákon č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v § 3 ods. 1 písm. a hovorí: "Pedagogický zamestnanec pri výkone pracovnej činnosti má právo na zabezpečenie podmienok potrebných na výkon pracovnej činnosti najmä na ochranu pred prejavmi násilia zo strany detí, žiakov, zákonných zástupcov." Zdá sa, že ochrane tohto práva pedagóga sa vaša správa nevenuje.
Máme však aj práva ostatných žiakov v triede zapojených do výchovy a vzdelávania. Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní alebo školský zákon v § 58 hovorí o opatreniach vo výchove ods. 3 - ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom vzdelávanie, riaditeľ školy môže použiť ochranné opatrenie, okamžité vylúčenie žiaka z výchovy. Bezodkladne privolá Policajný zbor.
Nezdá sa my, že by zákonodarca strácal čas tvorbou týchto zákonov, keby nereflektovali životné situácie a potreby. Čo ale vidím. Je zjavné to, že v kapitole trestanie žiakov na strane 64 správa verejne ochraňovala iba jedno právo, iba právo jednej strany. Je to tak správne? Alebo správne?
Ďakujem za pozornosť.
16. 3. 2021 14:46:31 - 14:47:59 25. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 362 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu   (text neprešiel jazykovou úpravou)
69.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada uznesením z 27. januára 2021 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh zákona prerokovali všetky tri výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 362a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo 16. marca 2021. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
27. 1. 2021 9:14:44 - 9:16:41 23. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 362 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
8.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
9.
Nech sa páči, v pohode.

Marcinčin, Radovan, poslanec NR SR
10.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
10. 12. 2020 11:55:37 - 11:58:16 18. schôdza NR SR - 11.deň - A. dopoludnia Tlač 357 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Marcinčin, Radovan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
72.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja mám iba taký krátky pozmeňujúci návrh. Pri doterajšom vyhlasovaní núdzového stavu nebolo jednoznačné, či možno núdzový stav vyhlásiť na celom území Slovenskej republiky, pretože časť odborníkov mala za to, že je to možné len v určitej oblasti alebo lokalite, resp. v určitom sektore národného hospodárstva napríklad zdravotníctvom. S cieľom spresniť znenie ústavného zákona v tejto otázke sa navrhuje uviesť, že tak výnimočný stav ako aj núdzový stav, ak je to nevyhnutné, možno vyhlásiť aj na celom území Slovenskej republiky.
Takže teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Radovana Marcinčina k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, tlač 357.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa pred doterajší bod 1 vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. V čl. IV ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: «ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.».
V čl. 4 ods. 4 úvodnej vety sa za slovo «území» vkladá čiarka a slová «ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky».
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bode 1 v čl. 5 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: «ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.»."
3. V čl. 1 bode 2 v čl. 5 ods. 3 úvodnej vete sa za slovo „území" vkladá čiarka a slová „ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky".
A na záver v čl. I bode 5 v čl. V ods. 4 sa za slovo „území" vkladá čiarka a slová „ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky".
Ďakujem.

Deň v parlamente

<- ->