82.
Ja budem veľmi stručná. Ja chcem len povedať, že všetky tieto návrhy, ktoré predkladá jednak teda strana SMER - SD sú viac-menej nesystémové a populistické. A to stretnutie, na ktoré sa odvolávajú, tak rovnako stretnutie urobila aj nová vláda a boli tam jednak SPPK, agrárna komora, potravinárska komora, ministerstvo financií, ministerstvo hospodárstva, Inštitút finančnej politiky, Útvar hodnoty za peniaze, Protimonopolný úrad, Národná banka Slovenska, ministerstvo práce, sociálnych vecí, zväz obchodu a Slovenská aliancia moderného obchodu. A prišli teda, zhodli sa a výsledkom je materiál, kde teda jednoznačne skonštatovali, že takého nesystémové pomoci, ako napríklad selektívne, selektívne vyberanie tých odvetví, kde teda sa odpustí na určité obdobie odvodové, odvody, je maximálne nesystémové, akurát sa s tým urobia problémy v rámci Sociálnej poisťovne, ktoré, ktoré to budú mať problém nastaviť.
A tu sú závery a odporúčania, kde, kde jednoznačne hovoria, že je potrebné sa zamerať na, na najviac ohrozené skupiny, najrizikovejšie skupiny, pretože inflácia zvýšila nominálne zisky fariem aj potravinárov. Čiže nie je to, nie je to tak zlé, ako sa to tu vykresľuje. Je to hlavne teda populistické a, samozrejme, súvisí to aj s nadchádzajúcimi voľbami.
Ďakujem.
|
80.
Ja som sa pomýlila, ja som chcela faktickú.
|
70.
Ďakujem pekne.
Ja chcem zopakovať, že nikto nechce rušiť poľovnícku komoru, že sa tu ide len zrušiť povinné členstvo a nemyslím si, že je našou úlohou, aby sme riešili vzťahy medzi Slovenskou poľovníckou komorou a Slovenským poľovníckym zväzom. To nech si vyriešia samy. Tým pádom, keď bude teda to dobrovoľné členstvo, nech si upratajú doma samy.
Chcem sa opýtať, že či naozaj poľnohospodári budú donekonečna a teda vinohradníci donekonečna pestovať hrozno pre tie daniele a budú čakať, že budú odškodnení finančne. Vám sa to zdá normálne, že niekto celý rok chodí do vinohradov a že teda na konci dňa ten daniel mu zožerie výhonky, resp. hrozno, lebo však je sladké, a potom dostane nejakých pár eur a čo ako, ide si kúpiť potom hrozno, aby mohol, alebo rovno mušt, aby teda naozaj zostal tým vinárom? Mne to pripadá nenormálne. To je roky-rokúce neriešený problém a ja som presvedčená, že toto riešiť treba.
A potom mne pripadá úsmevné, lebo vy sami si protirečíte. Tu som sa dozvedela, že zver je štátna, a teda keď škody spôsobuje štátna zver, tak to je vlastne štát a štát by mal aj tým pádom odškodňovať a všetko to mať v správe a vy tu hovoríte, že vlastne je problém, keď do toho domu, to je ten revír, príde nejaký cudzí človek. Ale veď oni dostali od štátu poverenie a právo vyko... starať sa o ten dom a keď to nerobia, no tak tam pustím niekoho druhého, nech sa o to po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
66.
Ďakujem pekne.
No, nielen daniele, ale všeobecne ako zver je obrovský problém, a teda ja, ja som odtiaľto a naozaj je mi, je mi ľúto a naozaj sú oči len pre plač, to čo vidím v Malokarpatskej oblasti. Tie premnožené daniele, to je vizitka poľovníkov, ich nečinnosti. Je to vizitka aj politikov a predchádzajúcich vlád, pretože naozaj nerobili vôbec nič a nechápem tomu, keď teda z Rakúska, z Nemecka návštevníci sa čudujú, ako je možné, že u nás máme daniele voľne v prírode. Je to nepôvodný druh, oni ich chovajú v oborách. Čiže áno, súhlasím, treba veľmi radikálne túto situáciu riešiť a treba ju riešiť čo najskôr. Ja si nemyslím, že sa netreba obávať a že treba mať zľutovanie. Nakoniec danielie mäso je veľmi, veľmi výživné.
No a pokiaľ ide o medvede, áno, treba riešiť aj túto situáciu a treba si žiadať potom, ak sa dokáže nejaká škoda, povolenie na mimoriadny odlov.
Ďakujem.
|
60.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení-né, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, no, pán kolega Taraba, myslím si, že teda to, čo ste povedali, tak ste povedali vlastne aj to, čo si myslím ja. Tento zákon a vôbec zákon o poľovníctve ako taký sa, žiaľ, predkladá takmer vždy na konci volebného obdobia, pretože je to veľmi ťažká téma a tým pádom to vychádza tak, že, že, že sa nedokáže nájsť zhoda a nedokáže sa jednoducho prijať či už novela, alebo nový zákon, pretože na konci minulého volebného obdobia bol predložený komplet nový zákon a rovnako to neprešlo, pretože už bol koniec volebného obdobia, žiaľ.
Áno, ja rovnako hovorím to, že v komore je asi veľký problém personálny vo vedení komory, ale nerozumiem, prečo si ho tam nedokážu poľovníci vyriešiť. A počúvam sťažnosti od poľovníkov, rovnako chodím medzi, medzi ľudí a medzi poľovníkov, rozprávam sa s nimi, počúvam sťažnosti na hospodárenie v Slovenskej poľovníckej komore, a to bol dôvod, prečo hneď na začiatku tohto volebného obdobia po teda ťažkých diskusiách som predložila návrh zákona a bol schválený, kde teda sme ustanovili povinnosť Slovenskej poľovníckej komore, ktorá teda predkladá ministerstvu pôdohospodárstva a financií prehľad o príjmoch a výdavkoch za predchádzajúci kalendárny rok do 31. 7. so stavom k 31. 12., teda aby, aby to ministerstvo malo prehľad o tom, ako, ako Slovenská poľovnícka komora hospodári. A teda súhlasím s tým, že jedným zo zásadných problémov slovenského lesného hospodárstva a najmä poľnohospodárstva je enormné a roky pretrvávajúce premnoženie zveri; ide najmä o daniele, diviaky a muflóny. A dôsledkom toho je skutočnosť, že zver vo svojom prirodzenom prostredí nemá dostatok potravy, spása úrodu z polí a vinohradov a spôsobuje nadmerné škody, a to aj v lese. A už mám dnes, opäť mi zaslali fotografie z vinohradov s komentárom: tak už nastúpili. Daniele už obžierajú tie výhonky a naozaj je to smutný pohľad. Škody sa odhadujú minimálne na 120 miliónov eur ročne. A tým zver okrem iného existenčne priamo ohrozuje farmárov a vinohradníkov, ktorí sú živiteľmi rodín, a nepriamo aj potravinovú sebestačnosť a ekologickú rovnováhu v krajine.
Nejde pritom len o škody na poľnohospodárskych porastoch a plodinách, tieto škody spôsobené premnoženou zverou v lese sú rovnako enormné a znemožňujú vypestovanie mladého lesa. Zanedbávanie povinnosti poľovníkov v počtoch odlovenej zveri a enormné premnoženie zveri je fakt, ktorý je nepochybný a túto skutočnosť uznáva aj štát, teda ministerstvo pôdohospodárstva, ako aj Slovenská poľovnícka komora. A už v roku 2016, presne 9. marca, bolo uzavreté memorandum o spolupráci medzi Slovenskou lesníckou komorou, Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, Slovenskou poľovníckou komorou, kde bola explicitne konštatovaná premnoženosť poľovnej, predovšetkým raticovej a diviačej zveri. A napriek tomu, že existuje zhoda na povahe a rozsahu problému, nedošlo k prijatiu žiadnych efektívnych a praktických opatrení zameraných na zníženie stavu zveri, a tak výška škôd spôsobených zverou z roka na rok narastá. Otázka je, či sa vlastne chce poľovníkom loviť viac, či to nie je pohodlnosť, či to je nie je naozaj, nechcem hovoriť o trofejovom poľovníctve, ale naozaj ak by sa lovilo podľa plánu, tak potom zasa teda túto zver treba, treba spracovať. A ďalšia vec je, keď teda už chodíme medzi ľudí a rozprávame sa, tak sa mi dostala informácia, že jednoducho tie stavy zveri sú viac-menej, respektíve viac alebo menej vymyslené. Ale stavy narastajú a tie škody tiež narastajú. Situácia sa za 14 rokov, 14 rokov hovorím od prijatia zákona o poľovníctve v roku 2009, pretože zákon o poľovníctve pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona riešil odškodňovanie škôd spôsobených zverou a ten problém nebol taký vypuklý, čiže poľnohospodári, vinohradníci sú dneska v zúfalej situácii a jednoducho táto mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia, a preto navrhujeme nasledovné zmeny zákona o poľovníctve.
Stručne, je to celoročný lov tzv. nebonitovanej škodnej zveri, zveri spôsobujúcej škody na poľnohospodárskych plodinách a porastoch bez rozdielu veku, pohlavia, vekových tried a kritérií chovnosti, a to po celý deň, zrušenie rozhodnutia o poverení poľovníckej organizácie vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver, pokiaľ si nebude plniť svoje povinnosti, povolenie loviť prostredníctvom nočného videnia a tlmičov hluku výstrelu, povinnosť okresného úradu nariadiť zníženie stavov zveri, ak zistí, že zver je premnožená alebo ak spôsobuje neakceptovateľné škody, a oprávnenie majiteľov poľnohospodárskych pozemkov na ochranu svojich pozemkov využívaných na poľnohospodársku výrobu a úrody prostredníctvom osôb oprávnených vykonávať právo poľovníctva.
Takto v skratke a teraz mi dovoľte prečítať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej a Anny Zemanovej k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače je 1386.
1. V čl. I bode 9 § 26 odsek 5 znie:
„(5) Užívateľ poľovného revíru je povinný v oblastiach s premnoženým stavom poľovnej zveri v spolupráci s okresným úradom znižovať stavy tejto zveri tak, aby nespôsobovala škodu na poľnohospodárskych porastoch alebo plodinách v rozsahu prevyšujúcom 3 % predpokladanej úrody alebo predpokladaného prírastku na príslušnej parcele alebo na lesných porastoch v rozsahu prevyšujúcom 3 % výmery príslušnej jednotky priestorového rozdelenia lesa. Pokiaľ sa nepreukáže počas obdobia dvoch po sebe nasledujúcich rokov, že užívateľ poľovného revíru plní povinnosti podľa prvej vety, v treťom roku je povinný nahradiť užívateľovi poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy škodu, ktorá mu porušením povinnosti od jej vzniku vznikla. Okresný úrad v takom prípade zruší rozhodnutie podľa § 13 ods. 5 do 30 dní od uplynutia dvoch rokov podľa prvej vety."
2. V čl. I sa za bod 28 vkladajú nové body 29 a 30, ktoré znejú:
„29. V § 56 odsek 2 znie:
„(2) Okresný úrad môže rozhodnúť z dôvodov podľa odseku 1 o znížení počtu niektorého druhu zveri. Ak okresný úrad zistí alebo ak je preukázané, že zver spôsobila škody na poľnohospodárskych porastoch alebo plodinách v rozsahu prevyšujúcom 3 % predpokladanej úrody alebo predpokladaného prírastku na príslušnej parcele, alebo ak zistí alebo ak je preukázané, že zver je premnožená, je povinný bezodkladne nariadiť užívateľovi poľovného revíru znížiť počet zveri a určiť mu na to lehotu. Ak ide o zver, ktorá nemá v poľovnom revíri určené normované kmeňové stavy, okresný úrad je povinný nariadiť úplné zníženie počtu zveri bez ohľadu na počet, obdobie lovu, vek, vekové triedy, pohlavie a kritériá chovnosti. Ak je to potrebné, okresný úrad vykoná alebo zabezpečí vykonanie objektívneho sčítania zveri v poľovnom revíri, pričom súčasne určí aj metodiku sčítania zveri a umožní účasť vlastníkov a užívateľov poľovných pozemkov na sčítaní. Okresný úrad vykoná kontrolu nariadenia zníženia počtu zveri a ak je to potrebné, tak zníženie počtu zveri nariadi aj opakovane. Ak užívateľ poľovného revíru nerealizuje rozhodnutie, okresný úrad je povinný bezodkladne zabezpečiť zníženie počtu zveri na jeho náklady a určiť spôsob zníženia počtu zveri; za týmto účelom je okresný úrad oprávnený najmä poveriť vykonaním rozhodnutia osoby oprávnené na lov zveri alebo organizovať spoločnú poľovačku namiesto užívateľa poľovného revíru, pričom postupuje primerane podľa § 58. Výnosy za zver sa v tomto prípade po odpočítaní nákladov poukážu na osobitný účet užívateľa poľovného revíru, ktorý je užívateľ poľovného revíru povinný na tento účel zriadiť. Prostriedky na osobitnom účte je možné použiť výlučne na náhradu škôd spôsobených zverou."
30. Za § 57 sa vkladá § 57a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠57a
Škodná zver
Druhy zveri v poľovných revíroch, v ktorých nemá zver určené normované kmeňové stavy, možno loviť celoročne, po celý deň, bez ohľadu na vek, vekové triedy, pohlavie a kritériá chovnosti."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 29 vkladajú nové body 30 až 40, ktoré znejú:
„30. V § 65 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmená d) až n) sa označujú ako písmená c) až m).
31. V § 65 ods. 3 písm. d) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí v prípade použitia mieridiel a puškových ďalekohľadov vybavených hľadáčikom na streľbu v noci s elektronickým zväčšením obrazu alebo na prevrátenie obrazu a ďalších podobných zariadení umožňujúcich streľbu v noci, infrazameriavačov, noktovízorov, laserových zameriavačov, zameriavačov so zosilnením svetla a optických zameriavačov, ktoré sú prispôsobené na videnie v noci,".
32. V § 65 ods. 3 písm. j) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí v prípade podľa § 56 ods. 2 a § 57a.
33. V § 65 ods. 8 sa slová "a) až c) a k)" nahrádzajú slovami „a) až b) a j)".
34. V § 69 odsek 4 znie:
"(4) Škodu spôsobenú užívaním poľovného revíru počas doby lovu vlka dravého uhrádza užívateľ poľovného revíru, v ktorom bola škoda spôsobená, ak mohol loviť."
35. V § 69 ods. 5 sa na konci prvej vety bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak nie je uvedené inak.".
36. V § 69 ods. 7 v písm. a) sa vypúšťa: "na nepoľovných plochách alebo".
37. V § 69 ods. 7 v písm. e) sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí, ak ide o škodu spôsobenú zverou podľa § 57a."
38. Za § 69 sa vkladá § 69a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 69a
Osobitné ustanovenia o opatreniach na zabránenie vzniku škôd spôsobovaných zverou
"(1) Za účelom zabránenia vzniku škôd spôsobených zverou je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice alebo sadu oprávnený uzavrieť písomnú zmluvu s oprávnenou osobou alebo s oprávnenými osobami na ochranu poľovných pozemkov, vinice a sadu pred zverou. Uzavretie zmluvy je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice a sadu povinný oznámiť okresnému úradu a užívateľovi poľovného revíru.
(2) Za osobu oprávnenú na výkon poľovníctva sa považuje poľovnícka organizácia alebo osoba, ktorá je držiteľom poľovného lístka (ďalej len „oprávnená osoba"). Povolenie na lov sa nevyžaduje. Oprávnená osoba preukazuje oprávnenie loviť zmluvou podľa odseku 1.
(3) Oprávnená osoba je najmä oprávnená loviť zver na poľovnom pozemku, vo vinici a sade, ktorého ochranou je poverená, alebo na susedných pozemkoch, cez ktoré zver prechádza na poľovný pozemok, vinicu alebo sad, ktorého ochranou je poverená. Ak je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice alebo sadu sám oprávnenou osobou, je oprávnený vykonávať tieto práva sám alebo spoločne s inou oprávnenou osobou; písomnou zmluvou podľa odseku 1 nie je povinný sa preukázať. Povolenie na lov na nepoľovných plochách sa nevyžaduje.
(4) Vlastník alebo užívateľ vinice alebo sadu podľa miestnych podmienok vykoná primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany života, zdravia a majetku pri love vo vinici alebo v sade.
(5) Oprávnená osoba oznámi užívateľovi poľovného revíru najneskôr deň vopred, kedy sa bude zdržovať v poľovnom revíri; v prípade nočnej poľovačky súčasne oznámi, kde a dokedy bude čakať na zver. Užívateľ poľovného revíru je povinný bezodkladne zapísať oprávnenú osobu do knihy návštev.
(6) Užívateľ poľovného revíru je povinný po oznámení podľa odseku 1 vydať oprávnenej osobe potrebný počet značiek na označenie a prepravu ulovenej a nájdenej zveri. Ak užívateľ poľovného revíru značky oprávnenej osobe nevydá, oprávnená osoba nie je povinná označiť ulovenú zver značkami a plniť s tým súvisiace povinnosti podľa tohto zákona.
(7) Oprávnená osoba je povinná bezodkladne oznámiť ulovenie zveri užívateľovi poľovného revíru, pričom je povinná uviesť druh a počet ulovenej zveri.
(8) Ulovená zver sa stáva vlastníctvom oprávnenej osoby, ustanovenie § 66 sa nepoužije.
(9) Oprávnená osoba je povinná do 15 dní od ulovenia zveri odviesť na účet užívateľa poľovného revíru za každý ulovený kus zveri peňažnú sumu vo výške 20 eur. Z tejto sumy je používateľ poľovného revíru oprávnený uhradiť vecné náklady na značky vydané oprávnenej osobe, zvyšok použije užívateľ poľovného revíru na náhradu škôd spôsobených zverou."
39. V § 70 odsek 1 znie:
"(1) Nárok na náhradu škody si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na
a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 30 dní odo dňa, keď škodu zistil, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla,
b) lesných porastoch, ak škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia."
40. V § 70 odsek 2 znie:
"(2) Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 30 dní po vykonaní zberu."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:
"35. V § 76 ods. 1 písm. i) sa čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak sa podľa tohto zákona nevyžadujú,".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a pekne poprosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu a zákona. Ďakujem.
|
50.
Ak niekto hovorí, že zákony sa, ktoré sa prijímajú, nie sú politické, tak klame, pretože každý jeden zákon je aj výsledkom práce politika, tak bol aj výsledkom práce politikov zákon o poľovníctve, ktorý bol prijatý v roku 2009, ktorý zriadil Slovenskú poľovnícku komoru a dal tam povinnosť členstva. To nebola odbornosť, to bola politika.
Ja sa pýtam, kto platil poľovníkom poistné pred rokom 2009, ako vtedy čo, vtedy, keď... Chcem sa opýtať, kto má trpieť za škody, ktoré spôsobuje zver, či to majú byť štát; ja chápem, že zver je štátna, teda škody spôsobuje štát, a teda štát by mal odškodňovať poľnohospodárov za tie škody, ktoré spôsobí zver, za to, že poľovníci si neplnia svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona? Ja vám prečítam potom môj pozmeňovací návrh.
Ďakujem.
|
22.
Kolega, Slovenská poľovnícka komora bola zriadená zákonom v roku 2009, dovtedy fungoval Slovenský poľovnícky zväz a od roku 2009 fungujú obidve organizácie, by som povedala, ako dvojkoľajné súbežné organizácie. Nikto nevie, ktorá organizácia pomaly čo robí, tak nerozumiem tej výhrade, že prečo, prečo ste proti tomu, aby sa zrušilo povinné členstvo v komore. Zrušením povinného členstva sa neruší okamžite, resp. automaticky organizácia ako taká. Jasným príkladom je Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá bola zriadená zo zákona v roku 1992. V roku 2002 bolo zrušené tiež zákonom povinné členstvo a SPPK funguje, pozrite sa, aj úplne krásne do dnešného času a nemajú s tým najmenší problém.
Ja si myslím, že tu je skôr obava možno o nejaké funkcie alebo takéto záležitosti. A nemyslím si teda, ešte ak môžem, pred rokom 2009 všetky funkcie, ktoré vykonáva dnes SPK, čiže vlastne má prenesený výkon štátnej správy, vykonával štát. Tak zrušením povinného členstva a odobratím týchto činností a prenesením, spätným prenesením na štát, ja si myslím, že nemusíme mať najmenšiu obavu, že by to štát nezvládol.
A áno, je to politické rozhodnutie, nie odborné rozhodnutie a ako vidíte, zákon o poľovníctve je veľmi ťažká téma. Nakoniec každá jedna politická garnitúra s nejakým návrhom prišla a bolo to obyčajne na konci volebného obdobia a vždy s nulovým výsledkom.
Ďakujem.
|
134.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený kolega, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti povedala niečo k tomuto návrhu zákona, ktorý predkladá kolega Linhart.
Ja osobne nemám problém podporiť žiaden zákon, ak je dobrý, a budem radšej vecná. Len nedávno tento návrh si predkladal ako pozmeňovací návrh k zákonu o obnoviteľných zdrojoch energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, čo bolo nepriamou novelizáciou zákona a vtedy som už upozornila na to, že tento zákon je v rozpore s legislatívou Európskej únie. A teraz vlastne ten zákon bol stiahnutý a teraz prakticky v tom istom znení je predkladaný ako samostatný zákon.
Rada by som upozornila na skutočnosť, že podľa návrhu zákona sa za krátky odbytový reťazec považuje dodávanie poľnohospodárskych produktov a potravín od prvovýrobcu, výrobcu potravín alebo spracovateľa konečnému spotrebiteľovi. Hneď z nasledujúcej vety zákona však vyplýva, že odbytové združenie môže dodávať poľnohospodárske produkty a potraviny aj zariadeniam spoločného stravovania. Zariadenia spoločného stravovania však určite nespĺňajú definíciu spotrebiteľa ani podľa zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorej spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá, fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. A nakoniec, pojem konečný spotrebiteľ definuje aj nariadenie č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovuje postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín nasledovne. Konečný spotrebiteľ znamená posledného spotrebiteľa potravín, ktorý nevyužíva potraviny ako súčasť akejkoľvek potravinárskej prevádzky alebo činnosti. Čiže zariadenia spoločného stravovania spotrebiteľom ani konečným spotrebiteľom určite nie sú.
Čo však považujem ja osobne za podstatnejšie je skutočnosť, že táto právna úprava je nielen v rozpore s právom Európskej únie, ale naviac aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Podľa tohto návrhu majú byť odbytové združenia vylúčené z pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami. Avšak len organizácie uznané podľa tohto nariadenia majú výnimku zo súťažného práva Európskej únie, napríklad aj ohľadom možnosti vyjednávania cien. Ak by teda odbytové združenie podľa návrhu kolegu vyjednalo spoločnú cenu za všetky subjekty v tomto odbytovom združení, a čo nepochybne bude musieť urobiť, ak bude chcieť svoje produkty predávať, porušilo by článok 101 zmluvy o fungovaní Európskej únie. Protimonopolný úrad by odbytovému združeniu uložil pokutu až do výšky 10 % obratu všetkých zúčastnených členov za dohodu, ktorá obmedzuje súťaž. Jednoducho povedané, za kartelovú dohodu.
Podobná situácia nastala vo Francúzsku, čiže to nie je vymyslené a vyfabulované, o ktorej rozhodoval Súdny dvor Európskej únie. Je to vec číslo 671/15, pričom jednoznačne ustanovil, že ak je odbytové združenie vylúčené z pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu č. 1308/2013, nevzťahuje sa naň výnimka z článku 101 zmluvy o fungovaní Európskej únie a musia dodržiavať všetky pravidlá hospodárskej súťaže vrátane tvorby cien. Samotné vylúčenie odbytových združení z pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a to, čo som spomínala č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, však bude mať ešte ďalšie následky, ktoré si zrejme neuvedomujeme alebo teda kolega neuvedomuje. Odbytové združenia totiž nebudú môcť čerpať žiadne finančné prostriedky na propagáciu poľnohospodárskych výrobkov a potravín z fondov Európskej komisie, ani prostriedky z programu rozvoja vidieka. Ale na druhej strane táto, tento návrh zákona stanovuje odbytovým združeniam povinnosť zabezpečovať propagáciu poľnohospodárskych výrobkov a potravín členov tohto združenia.
Pýtam sa preto, z akých peňazí budú túto propagáciu vykonávať? Bude im na túto činnosť prispievať štát a peniaze, ktoré prídu z fondov Európskej únie, im ich potom vrátime do Bruselu? A ak teda bude prispievať štát na túto podporu a na propagáciu a budú propagované výlučne slovenské potraviny alebo výlučne slovenské produkty, tak sa zasa jedná o porušenie základného princípu voľného pohybu tovaru, pretože by sa týmto opatrením obmedzoval obchod s tovarom z ostatných členských štátov Európskej únie a na takéto porušenia rovnako existuje judikatúra Európskeho súdneho dvora.
Napokon nemenej dôležitá je aj skutočnosť, že bude výlučne na rozhodnutí ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, koľko a ktoré vytvorené odbytové združenia do vzniknutej sústavy zaradí. Na zaradenie podľa navrhovanej právnej úpravy totižto nie je žiaden právny nárok. A aj teda, ak splníte tie všetky stanovené zákonom predpoklady. Takáto právna úprava teda nielen vytvára stav, kedy o trhu a jeho fungovaní má rozhodovať jeden centrálny orgán, ktoré sme, čo sme mali teda pred tridsiatimi tromi rokmi, ale vytvára aj rozsiahly priestor pre korupciu. Ja neviem, toto je naozaj skutočne zámerom tohto zákona? Ja teda ako teba poznám, kolega, pán poslanec Linhart, tak verím, že určite nie. Verím, že určite nie.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ja som ochotná podporiť akýkoľvek dobrý zákon, možno by bolo dobré ho dopracovať, prepracovať, pretože si myslím, že myšlienka je dobrá, možno problém je v tom, ako je to v zákone uvedené.
Ďakujem za pozornosť.
|
146.
Ďakujem pekne.
Kolega, vy ste vlastne splnomocnencom vlády pre šport a teda už viacej ako päť mesiacov máte svojho nominanta na rezorte školstva. Čiže vlastne vyhovárať sa na nášho nominanta, myslím si, že je absolútne nenáležité. A som presvedčená, že ak chcete niečo urobiť pre šport, tak je potrebné najprv riešiť infraštruktúru a nie prikazovať hodinu navyše. Pretože vy musíte veľmi dobre vedieť, že jedna tretina škôl vôbec nemá telocvične, deti vozia do ďalších škôl, že sú v dezolátnom stave, že deti cvičia po chodbách. Ja sama som bolo toho svedkom, pretože chodím do regiónov a vidím, čo sa tam deje. Druhá tretina má telocvične v havarijnom stave, podlahy, strechy zatekajú a majú prasknuté okná. Čiže treba riešiť v prvom rade asi toto a až potom hodinu navyše.
A na margo tej sexuálnej výchovy. Osobne som presvedčená, že žijeme v 21. storočí a deti by sme mali viesť aj k týmto vedomostiam a v tejto oblasti vzdelávať. Som matkou dvoch deti a ja keď som bola dieťa, to bolo v hlbokej totalite, sme takúto výchovu mali.
Ďakujem.
|
108.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne. Aj ja budem stručná a budem možno viac faktická. V dôvodovej správe sa píše, že v súvislosti so zlúčením štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik má dôjsť na základe rozhodnutia ministerstva pôdohospodárstva, a teda že sa jedná o legislatívno-technickú úpravu.
Tak ja si dovolím poukázať na zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, kde sa teda hovorí o tom, že nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods. 1 spravuje právnická osoba zriadená zákonom s výnimkou: a) pozemkov, na ktorých hospodária Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik Závodisko, štátny podnik Bratislava, Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik a Lesy Slovenskej republiky.
V bode, v písmene b) hovorí, nehnuteľnosti uvedených v § 1 ods. 1 písm. b) a c), s ktorými hospodári Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik a Závodisko, štátny podnik Bratislava, Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik, Lesy Slovenskej republiky a ktoré spravuje organizácia ochrany prírody a krajiny.
Pozemkový fond nespravuje obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe alebo vodného hospodárstvu, ktoré s ňou súvisia a ktoré spravujú právnické osoby podľa osobitného predpisu. Zároveň zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorú tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí a v rozsahu ustanoveným týmto zákonom aj na pôdu, ktorú tvorí lesný pôdny fond, na obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby, na obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu včítane zastavených pozemkov a na iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.
Chcem tým povedať, veľmi stručne, čiže pozemky, na ktorých hospodária Lesy Slovenskej republiky, nerovná sa pozemky, na ktorých hospodária Lesohospodársky majetok Ulič, a asi sa zhodneme v tom, že pozemky, na ktorých hospodária Lesy Slovenskej republiky, je oveľa viac a tie, na ktorých hospodári Lesohospodársky majetok Ulič. Je to preto, je preto potrebné to čítať aj v kontexte toho paragrafu, ktorý som čítala, a treba to rozlíšiť, či je pôdny alebo lesný fond, a skrýva sa za tým určite viac ako len legislatívno-technická úprava. Prečo v tomto ustanovení pôvodne neboli uvedené Lesy Slovenskej republiky ako výnimka z pravidla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte vás poprosím chvíľočku.
Halgašová, Jarmila, poslankyňa NR SR
Rovnako nehnuteľnosti v § 1 ods. 1 písm. b) a c) nerovná sa nehnuteľnosti Lesohospodárskeho majetku Ulič, a tu treba opäť poukázať na odsek 2 tohto ustanovenia, ktoré hovorí o obytných budovách, hospodárskych budovách a iných stavbách slúžiacich lesnej výrobe, opäť je to odlišná skupina stavieb, ako navrhujete.
Takže ja som, ja vás upozorňujem, kolegovia, že nejde o jednoduchú legislatívno-technickú úpravu a ja za tento zákon nezahlasujem. Ďakujem pekne.
|
36.
Ďakujem pekne. Ja som teda za vecný tón diskusie a za odbornú diskusiu. Ďakujem, kolega.
Na začiatku volebného obdobia som predložila zákon, ktorým som zrušila prednostný nájom pôdu, nájom na poľnohospodársku pôdu, ktorá bola, ktorá je v súkromnom vlastníctve. Otázka prednostného nájmu vo vlastníctve štátu, čiže Slovenského pozemkového fondu, je trošku komplikovanejšia. Ale viem si predstaviť aj to, že sa zruší prednostný nájom. Nemám s tým najmenší problém. Ale je potrebné stanoviť jasné pravidlá, za ktorých sa vie táto poľnohospodárska pôda získať a na aké obdobie. Pretože ak niekto získa poľnohospodársku pôdu do nájmu, napríklad na pestovanie ovocia, ovocné stromy alebo teda orechy, alebo bude mať na živočíšnu výrobu, tak tých 10 rokov si myslím, že je nie celkom dobré obdobie. Čiže chcem povedať, mne pri tomto návrhu zákona chýba diskusia a chýbajú systémové riešenia. Takýmto spôsobom si nemyslím, že by sa mali systémovo riešiť problémy v poľnohospodárstve, pretože môžme to zaradiť za problémy. A skôr by som sa teda naozaj prikláňala, že, že by sa mal pripraviť komplexný návrh zákona, ktorý by prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním. Lebo takto len že škrtnúť z 15 na 10 rokov, tak toto neviem podporiť.
Ďakujem.
|
110.
Pán kolega, voliči nám vystavia vysvedčenie v deň volieb, to nemajte obavy, to je pravda.
Ale viete čo? Vysvedčenie dostanete aj vy, hnutie OĽaNO, a teda nemyslite si, že dostanete opäť 25 %. Vám preferencie rovnako padli. A viete čo? Ak náhodou neviete, tak vám prezradím, že minister financií je politik s najnižšou dôverou, preto vám odporúčam, aby ste sa starali o svoje preferencie.
A inak celé vystúpenie mi pripadalo, ako keď sú deti na pieskoju... pieskovisku a ťahajú sa o formičky a žalujú, kto komu urobil viacej zle.
|
226.
Ďakujem pekne. No, pán minister, dobre, keď začnem rezortom pôdohospodárstva, tak po roku, po voľbách začalo totálnym chaosom napriek tomu, teda že bola pandémia. Dobre viete, že za ministra Mičovského veci nefungovali, že, že vôbec, a ak teda chceš kauzu, tak aspoň jednu spomeniem, a to za pôsobenia štátneho tajomníka Kyseľa, ktorý veľmi pofidérnym spôsobom rozdával dotácie na ošípané a nakoniec sám odstúpil za... pod veľkým tlakom, teda aby, aby sa ďalej táto kauza nerozmazávala.
Pokiaľ ide o Pôdohospodársku platobnú agentúru, správa Najvyššieho kontrolného úradu, všetci dobre vieme, a teda aj ty, že, že našla množstvo nedostatkov, ktoré, ktoré boli preukázané aj za súčasnej vlády, a konštatuje, že tieto pretr... nedostatky pretrvávajú. Ty to vieš. A dodnes som nedostala názov spoločnosti, ktorá dostala neoprávnenú dotáciu a je spomenutá v tejto správe.
Pokiaľ ide o spoluprácu, áno, predložila som, ja som teda pripravená na spoluprácu a vždy som bola pripravená na spoluprácu a to ty dobre vieš. Predložila som tri zákony ako opozičná poslankyňa, len zlepšenie transparentnosti a odstránenie byrokratickej záťaže. Ani jeden zákon nebol schválený. Asi prečo?
Čiže ak je spolupráca o tom, že ste mi neschválili napríklad zákon o potravinách, zákon o sezónnom zamestnávaní, kde sa povoľuje vykonávať práce zamestnan... teda nezamestnaným, aby neprišli o svoje dávky, alebo teda stransparentnenie procesov na Slovenskom pozemkovom fonde, tak môžme hovoriť o spolupráci, za ktorú ďakujem.
|
154.
Pani podpredsedníčka, naozaj toto bolo neskutočný prejav plný klamstiev a znáška, znáška nezmyslov. Jedno, čo ste povedali možno správne, bolo, buď stojíte na strane spravodlivosti, alebo nestojíte. Niekde v strede sa stáť nedá. To zrejme hovoríte o sebe. Však? Alebo teda že o tom pokrytectve, aj to asi hovoríte o sebe.
Áno, strana OĽANO možno stála v jednom šíku so SaS za vlád Fica, ale po voľbách sa strana SaS stala pre OĽANO asi jedným z najväčších nepriateľov. Ale rada by som vám pripomenula rokovania koaličnej rady. Nebola som na nich dlho, teda veľakrát, ale keď som sa ich zúčastnila, tak tam bolo množstvo urážok, ktoré sme museli zniesť, a pokiaľ ide, ja som sa prihlásila najmä o to partnerské spolužitie.
Ja som túto tému začala otvárať po roku 2020 hneď po voľbách spolu s kolegom Dostálom, minimálne štyrikrát boli predložené na koaličnú radu, vždy to bolo odmietnuté a na rokovanie parlamentu sme to predložili, sme tento návrh predložili, až keď sme sa dostali do opozície, a pozrite sa, ako ste ten zákon, napriek tomu, čo sa stalo, tá vražda dvoch nevinných ľudí, napriek tomu tento zákon ste nepodporili a to je veľká hanba, veľká hanba.
|
54.
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorým zavádzam niekoľko menších zmien, ktorých spoločným menovateľom je zjednodušenie a zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti výroby a predaja potravín. Konkrétne ide o tieto zmeny.
Spresňuje sa právna úprava bezodplatného prevodu tak, aby bolo nepochybné, že povinnosť sa týka výlučne prevádzkarní, prevádzkovateľa s predajnou plochou väčšou ako 400 m2 a potravín, ktoré sú umiestnené na trhu v tejto prevádzkarni. Vypúšťa sa povinnosť pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov monitorovať inú formu na vyjadrenie alebo prezentáciu označenia výživovej hodnoty potravín a správu o tom zasielať ministerstvu, keďže táto povinnosť nevyplýva prevádzkovateľom z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1169/2011 a je to tým pádom worldplating. Vypúšťajú sa niektoré povinnosti vo vzťahu k skladovaniu a k preprave potravín, tieto vnútroštátne povinnosti sú dnes nastavené odlišne alebo duplicitne ako priamo aplikovateľné právo Európskej únie v oblasti potravín.
Navrhuje sa ohlasovanie povinnosti v rámci zabezpečenia ochrany bezpečnosti štátu podľa § 24 ods. 1 až ods. 3 stanoviť len pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí vykonávajú prvovýrobu. Čiže nebude sa vzťahovať na spracovateľov surovín alebo na maloobchodných predajcov. Zavádza sa nová skutková podstata správneho deliktu nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona, čiže práve povinnosť, že prevádzkovateľ potravinárskeho podniku má povinnosť oznámiť inú formu vyjadrenia výživovej hodnoty potravín.
Zavádza sa nový inštitút upustenia od uloženia pokuty, stanovujú sa dve podmienky pre možnosť využitia tohto inštitútu a znižujú sa horné hranice pokút za priestupky na úseku úradných kontrol potravín z 2-tisíc a 4-tisíc eur pri opakovanom porušení povinnosti na tisíc a 2-tisíc eur pri opakovanom porušení povinnosti.
Predložený návrh zákona nemá dopad na rozpočet verejnej správy, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Kolegovia, kolegyne, toľko k predloženému návrhu zákona a vopred ďakujem za jeho podporu.
|
105.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v programovom vyhlásení vlády sa koalícia zaviazala priorizovať potravinárstvo, zvýšiť potravinovú sebestačnosť, potravinovú bezpečnosť, čo sa podľa tohto návrhu rozpočtu nepodarí. Pandémia COVID-19, vojna na Ukrajine a s ňou súvisiaca energetická kríza sa jednoznačne významnou mierou podpísali na návrhu rozpočtu, ale opatrenia ani návrh rozpočtu nepomôžu sektoru pôdohospodárstva tak, ako by sme očakávali. Ak už návrh štátneho rozpočtu z dielne rezortu financií vytvára deficit na úrovni 6,44 %, čo predstavuje takmer 8 mld. eur, potom by som očakávala jednoznačnú podporu sektoru pôdohospodárstva.
Už dnes veľakrát odznelo, a ja to zopakujem, že v záujme udržateľnosti verejných financií, ako aj v záujme dodržiavania záväzkov voči Bruselu, Slovensko malo zaviesť výdavkové limity. Nestanovením výdavkových limitov, ale rovnako aj neplnením iných stanovených cieľov, ako je napríklad pre niektorých také nevinné odloženie súdnej reformy, Slovensko môže prísť o finančné prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, keďže plnenie týchto stanovených cieľov sú jednoznačnými podmienkami Európskej komisie na ich čerpanie. Navyše sme prijali zákon, ktorým sme zaviedli do rozpočtu výdavkové limity, čo znamená, že absencia limitov v návrhu rozpočtu na budúci rok je tak porušenie zákona. Však, pán kolega Kuriak? Čiže nie tak, že zákon je v súlade so zákonom, nie je.
Kým v roku 2020 výdavky na pôdohospodárstvo dosiahli 1 % HDP, v roku 2023 to bude len 0,8 HDP. V budúcom roku bude rozpočet pre ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nižší takmer o pol milióna eur. Najviac utrpí program rozvoja vidieka, teda projektové podpory, čo je aj logické v súvislosti s končiacim programovým obdobím. Je to však jediný rezort, ktorému sa rozpočet v budúcom roku kráti.
Chcem podotknúť, že Slovensko je v čerpaní peňazí v programovom období 2014 – 2020 na posledných miestach v rámci Európskej únie, pričom čerpať tieto peniaze môže len do konca roku 2023. A hovorím to preto, lebo sa to týka aj a najmä rezortu pôdohospodárstva. Čerpanie peňazí, napríklad z operačného programu Rybné hospodárstvo, je tak mizerné, že slovenský sektor akvakultúry a spracovania rybích produktov zlým riadením operačného programu už prišiel o viac ako 8,3 mil. eur a je vysoko pravdepodobné, že zo zostávajúcich peňazí dokážeme vyčerpať len asi 1 mil. eur a aj to len na štátnu propagáciu konzumácie sladkovodných rýb a na administráciu.
Rovnaké obavy sú aj s čerpaním finančných prostriedkov na už vyhlásené výzvy pre potravinárov v sume 240 mil. eur, keďže výzvy boli vyhlásené na, pre potravinárov na poslednú chvíľu a možno očakávať, že mnohí potravinári tieto peniaze vyčerpať nestihnú, aj keď hneď budú mať projekt schválený, pretože nebudú, nestihnú urobiť verejné obstarávanie a jednak nie sú v dobrej kondícii a banky im neposkytnú úvery.
To, čo potravinári a poľnohospodári potrebujú, je odškodnenie za ceny energií, ktoré kontinuálne rastú od leta minulého roka a na prelome rokov 2021, 2022 už boli dvojnásobné. Doteraz sa nedočkali kompenzácií a mnohí malí a strední podnikatelia buď skrachovali, alebo sú v zlej kondícii a banka im už úver jednoducho neposkytne. To je dôvod, prečo napríklad pekári nedokážu čerpať vyčlenené peniaze, a teda výzvy mali byť vyhlásené a projekty vyhodnotené oveľa skôr, ako sa hovorí, kto včas dáva, dvakrát dáva.
A tieto problémy sa premietajú do historicky najvyšších cien poľnohospodárskych surovín a potravín. Saldo zahraničného obchodu za europotravinárskymi komoditami a medziročne zvýšilo až o 14,6 %, nízka produktivita a zvyšujúce sa záporné saldo znamenajú silnú a rastúcu závislosť Slovenska od dovozu potravín, čo ohrozuje strategickú bezpečnosť štátu. A v tomto roku bolo v štátnom rozpočte pridelených na štátnu pomoc 90 mil. eur, kým na rok 2023 je plánovaných 61 mil. eur, z ktorých 30 mil. je určených len na poskytovanie pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach, pričom kompenzácie cien energií v rozpočte nie sú.
V návrhu ma vyrušuje tiež informácia, že pridelené finančné prostriedky pre rezort nepostačujú na zabezpečenie plnenia úloh, tak sa to tam konštatuje. Rovnako podmienenie navýšenia mzdových prostriedkov zavedením správnych poplatkov je v dnešnej kríze doslova absurdné. Jednak tieto peniaze skončia v štátnom rozpočte a nie na účte rezortu pôdohospodárstva, čiže ich presun na účet ministerstva pôdohospodárstva závisí od plnenia dohody, čo možno bude platiť jeden rok, ale nemôžme povedať, že to bude platiť už ďalší.
A po druhé, výber peňazí nemôže postačovať na navýšenie miezd pre inšpektorov štátnej veterinárnej a potravinovej správy. A to vyslovuje domnienku, pretože vyčíslenie predpokladu výberu správnych poplatkov súčasťou rozpočtu nie je, ale štátni zamestnanci vykonávajúci kontroly však nie sú len na štátnej veterinárnej a potravinovej správe. Ministerstvo počíta s navýšením inšpektorov na ÚKSUP-e, to je úrad pre kontrolu a skúšobníctvo pre pôdohospodárstvo, v súvislosti s rozširovaním právomocí, kde pre nich nájde peniaze na mzdy, keď to nie je navrhované v štátnom rozpočte. Nehovoriac o tom, že v týchto ťažkých krízových časoch zaťažuje podnikateľov platením správnych poplatkov, o ktorých oprávnenosti zavedenia môžme polemizovať, zákon takúto možnosť totižto neposkytuje. Rezortu celkovo chýba 2 mil. eur na mzdy pre rozpočtové organizácie. Kde ich chce nájsť, nevieme.
Budúci rok bude mimoriadne ťažký pre občanov, ale rovnako pre potravinárov a poľnohospodárov. Rozpočet predpokladá dvojciferný rast spotrebiteľských cien a pokles reálnych miezd, ale vyrábať potraviny musíme a na to rezort nemyslí, keďže štátnu pomoc plánuje oproti minulému roku nižšiu o 30 mil. eur. V texte sa uvádza, že pozitívne majú vplývať na investície z plánu obnovy a odolnosti, tieto financie však neviem, ako majú pozitívne vplývať, pretože plán obnovy a odolnosti na sektor pôdohospodárstva, keď rezort nedostal ani cent a rezort životného prostredia nie je ochotný rovnako vyčleniť ani cent, čo sa týka napríklad na krajinotvorbu alebo pozemkové úpravy.
Na záver poviem len toľko, že ja tento návrh zákona nepodporím. Nič ma o tom nepresvedčí, je to populistický predvolebný zákon, ktorý nemá nič spoločné s korektnosťou, s férovosťou. Ako tímlíderka pre pôdohospodárstvo za stranu Sloboda a Solidarita som sklamaná z toho, ako málo myslela vláda na sektor pôdohospodárstva. Pritom keby zrazu nemali čo jesť a bol by nedostatok základných potravín, zrejme by si tento problém aj všimli. Poľnohospodársky a potravinársky sektor sú pre nás kľúčové, no nie každý si to uvedomuje a, žiaľ, ani táto vládna koalícia, preto zopakujem ešte raz, že tento návrh zákona ja nepodporím.
Ďakujem.
|
105.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1508 zo 16. septembra 2022 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Ze.... Anny Zemanovej už nie, Juraja Šeliga, Petra Kremského a Ľuboša Krajčíra na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrýchlením niektorých konaní (tlač 1060), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
- ústavnoprávny výbor uznesením č. 561 z 9. septembra 2022 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dňa 7. septembra 2022 rokoval, ale neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady,
- výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor návrhu spoločnej správy výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Uznesením č. 228 zo 14. júna 2022 ma výbor poveril v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku za spoločnú spravodajkyňu, ktorá predkladá predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
|
139.
Ďakujem, pán predseda.
Kolega, ako zrejme ste ten zákon nečítali, nechcem byť veľmi osobná, budem vecná. Slovenský pozemkový fond sa spája s kauzami najmä predchádzajúcich vlád, tomu som sa vôbec nechcela venovať. Vy to musíte dobre vedieť, že predchádzajúci generálni riaditelia tam mali obrovské kauzy. Nechcem sa do toho vracať.
To, že neprešlo podriadenie Slovenského pozemkového fondu pod rezort pôdohospodárstva v rámci tejto vládnej koalície, rovnako nechcem komentovať, pretože nebola tu všeobecná zhoda v rámci koalície, ktorej sme boli súčasťou. Tak som sa snažila spraviť aspoň návrh, ktorý urobí transparentné prostredie, aspoň trochu stransparentní prostredie. Ak ste si ten zákon čítali, tak tu vidíte, že je, že tu je napríklad podmienky pre generálneho riaditeľa a jeho bezúhonnosť, jeho zástupcu. A to napríklad, že tu je spisová zápcha... (Reakcia z pléna.) To... no, nie je to automatické. To, že, to, že je tu spisová zápcha, rovnako nemôže za to len toto vedenie, ale je to tu riešené v zákone, kde je, kde je jasne napísaná zastupiteľnosť. To znamená, že ak jeden štatutár, momentálne je to tak, že právne akty sú podpisované obidvoma štatutármi, generálnym riaditeľom aj jeho námestníkom. Teraz je to riešené tak, že môže byť, stačí jeden podpis, buď generálny riaditeľ, alebo štatutár, ale tie dokumenty musia byť schválené radou pozemkového fondu. Čiže tú druhú, ten druhý stupeň vlastne nahrádza rada pozemkového fondu. Takže skúste si to pozrieť. Ja si myslím, že sú tam dobré veci.
Jediný problém, ktorý možno je, že hovoríte, že tam je, nie zabetónovaný, ale do roku 2028 je potvrdený súčasný riaditeľ, o čom sa, samozrejme, môžme baviť, ak teda tu bude zhoda v rámci, v rámci jednotlivých klubov, tak môžme, samozrejme, určiť to obdobie kratšie, ale v tomto ja nevidím, že by to bol najväčší problém celého tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
|
135.
Ďakujem pekne. Dúfam, že sa zmestím do toho limitu.
Ja by som len chcela reagovať na, ak si dobre pamätám, na tri poznámky.
Po prvé, ministerstvo nemá dosah na Slovenský pozemkový fond ani teraz. My sme sa len pokúšali v rámci, čo máme aj v programovom vyhlásení vlády a čo by teda malo byť, aby Slovenský pozemkový fond bol podriadenou inštitúciou ministerstva pôdohospodárstva, tak ako je napr. Pôdohospodárska platobná agentúra. Žiaľ, teraz má samostatné výsostné postavenie, tak sme aspoň, kde teda tú kontrolu na SPF môže prakticky vykonávať len Najvyšší kontrolný úrad. Nemá dokonca ten dosah, resp. v rámci, v rámci zákona o kontrole môže ísť aj Úrad vlády, ale to sa prakticky nevykonáva.
Pokiaľ ide o výber riaditeľa SPF, tak aj teraz sa to vykonáva na, teda riaditeľ SPF je menovaný vládou na základe odporúčania ministra, teraz sme tam urobili aj to, že sú transparentné, transparentné výberové konania, takže ja si myslím, že toto je krok vpred k stransparentneniu celého pozemkového fondu.
A pokiaľ ide o tých zabetónovaných ľudí, my sme sa o tom bavili aj teda s kolegami z hnutia OĽANO, z poslaneckého klubu, môžme sa o tom, samozrejme, baviť, ale ide o to, že sme v tom návrhu, v pôvodnom návrhu zákona bolo ukončené vlastne ich pôsobenie priamo zákonom, nadobudnutím účinnosti zákona, ale teraz sme vlastne dali obdobie, funkčné obdobie novému riaditeľovi zhodné s obdobím Rady SPF, čiže naozaj na túto tému sa môžme baviť, nechali sme mu dvojro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
49.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon o registri trestov, predkladám z dôvodu zavedenia väčšej transparentnosti na tomto úrade, ako aj odbornej zdatnosti predstaviteľov Slovenského pozemkového fondu.
Navrhovaný zákon vytvára podmienky pre zvýšenie odbornosti a kompetentnosti štatutárnych orgánov a členov rady pozemkového fondu najmä stanovením kvalitatívnych, kvalitatívnych kritérií pre zastávanie funkcií člena rady pozemkového fondu, generálneho riaditeľa a námestníka pozemkového fondu. Uvedené je základným predpokladom pre kvalifikované a kvalitné rozhodovanie orgánov pozemkového fondu. Vytvárajú sa tiež nové a transparentné kritériá pre kreovanie orgánov pozemkového fondu. Zároveň sa zákonom sprístupňuje verejnosti činnosť rady pozemkového fondu a umožnením verejná kontrola činnosti rady pozemkového fondu.
Potreba prijatia navrhovanej právnej úpravy vychádza z presvedčenia, že pozemkový fond je významnou inštitúciou, v ktorej správe a vlastníctve je veľké množstvo nehnuteľností Slovenskej republiky a ktorá hospodári s významným rozpočtom. Inventarizácia tohto majetku dodnes nebola vykonaná. Keďže nebol daný súhlas na podriadenie Slovenského pozemkového fondu ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, navrhovanú úpravu považujem za minimalistický krok stransparentnenia procesov na Slovenskom pozemkovom fonde. V súčasnosti prebieha poslanecký prieskum na pozemkovom fonde a prvotné zistenia naznačujú, že nie je správne, že pozemkový fond podlieha prakticky výlučne kontrole Najvyššieho kontrolného úradu.
Predložený návrh zákona má neutrálny vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Má pozitívny sociálny vplyv a nemá negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, týmto vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona.
Znenie návrhu som prepracovala v súlade s dohodou s kolegami z poslaneckého klubu OĽANO. A samozrejme, aj v rámci druhého čítania som pripravená na rokovania a môžme diskutovať o tom, či všetky navrhované ustanovenia sú správne, a môžme teda ich, samozrejme, aj ešte upraviť.
Vopred ďakujem za podporu.
|