Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
6. 10. 2021 15:32:15 - 15:40:31 40. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 592 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod  
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. K predloženému návrhu zákona predkladám spolu s pani poslankyňou Annou Zemanovou pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý teraz prečítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla a Anny Zemanovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 592.
1. V názve zákona sa slová "ktorým sa mení zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z." nahrádzajú slovami "ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z.".
2. Čl. I znie: "Čl. I
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 171/1998 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z. a zákona č. 332/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý znie: "§ 14
Je zakázané dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky .".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: "1) § 2 písm. k) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Doterajší odkaz 1 a poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označujú ako odkaz 1a a poznámka pod čiarou k odkazu 1a.
2. Za § 34 sa vkladá § 34a, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 34a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2022
Ustanovenie § 14 sa nevzťahuje na držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu, pri plnení povinností podľa zmlúv uzatvorených pred 1. októbrom 2021. Ustanovenie § 14 sa nevzťahuje na držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu pri plnení povinností podľa dodatkov k zmluvám uzatvoreným pred dňom účinnosti tohoto zákona, ak je predmetom dodatku k zmluve výhradne rozsah doby plnenia zmlúv uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona. Držiteľom povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu sa odo dňa účinnosti tohto zákona zakazuje uzatvorenie nových zmlúv, ktoré by viedli k porušeniu zákazu podľa ustanovenia § 14 tohto zákona. Držiteľom povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu sa odo dňa účinnosti tohto zákona zakazuje uzatvorenie alebo plnenie dodatkov k zmluvám uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona, ktorých predmetom je zvýšenie objemu rádioaktívneho odpadu alebo zvýšenie aktivity rádioaktívneho odpadu alebo zmena druhu rádioaktívneho odpadu.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:
"4) § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".".
3. V čl. II sa vypúšťajú body 1 až 7. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. II body 8 a 9 znejú:
"8. § 34 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: "(7) Je zakázané dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky.".
9. Za § 163 sa vkladá § 163a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 163a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
(1) Zákaz podľa § 34 ods. 7 sa nevzťahuje na dovoz rádioaktívnych odpadov na účely ich spracovania alebo úpravy podľa osobitného predpisu, držiteľom povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu pri plnení zmlúv uzatvorených pred 1. októbrom 2021 alebo pri plnení povinností podľa dodatkov k zmluvám uzatvoreným pred dňom účinnosti tohto zákona, ak je predmetom dodatku k zmluve výhradne rozsah doby plnenia zmlúv uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona.
(2) Právnická osoba, ktorá doviezla rádioaktívny odpad na základe zmlúv, uzatvorených pred 1. októbrom 2021, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky a bol na územie Slovenskej republiky dovezený po 31. decembri 2021 na účely jeho spracovania alebo úpravy podľa osobitného predpisu a je držiteľom povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu, je povinná bez zbytočného odkladu po ukončení spracovania alebo úpravy zabezpečiť prepravu finálneho produktu do krajiny pôvodu rádioaktívneho odpadu.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 75 a 76 znejú:
"75) § 21 ods. 12 písm. b) zákona č. 541/2004 Z. z.
76) § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z.".".
5. V článku III sa slová "1. septembra 2021" ....
===== ... 41/2004 Z. z., 76 § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z.
Po 5. V čl. III sa slová "1. septembra 2021" nahrádzajú slovami "1. januára 2022".
Ďakujem pán predsedajúci, skončil som.
6. 10. 2021 15:32:15 - 15:40:31 40. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 592 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod  
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. K predloženému návrhu zákona predkladám spolu s pani poslankyňou Annou Zemanovou pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý teraz prečítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla a Anny Zemanovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 592.
1. V názve zákona sa slová "ktorým sa mení zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z." nahrádzajú slovami "ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z.".
2. Čl. I znie: "Čl. I
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 171/1998 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z. a zákona č. 332/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý znie: "§ 14
Je zakázané dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky .".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: "1) § 2 písm. k) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Doterajší odkaz 1 a poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označujú ako odkaz 1a a poznámka pod čiarou k odkazu 1a.
2. Za § 34 sa vkladá § 34a, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 34a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2022
Ustanovenie § 14 sa nevzťahuje na držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu, pri plnení povinností podľa zmlúv uzatvorených pred 1. októbrom 2021. Ustanovenie § 14 sa nevzťahuje na držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu pri plnení povinností podľa dodatkov k zmluvám uzatvoreným pred dňom účinnosti tohoto zákona, ak je predmetom dodatku k zmluve výhradne rozsah doby plnenia zmlúv uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona. Držiteľom povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu sa odo dňa účinnosti tohto zákona zakazuje uzatvorenie nových zmlúv, ktoré by viedli k porušeniu zákazu podľa ustanovenia § 14 tohto zákona. Držiteľom povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu sa odo dňa účinnosti tohto zákona zakazuje uzatvorenie alebo plnenie dodatkov k zmluvám uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona, ktorých predmetom je zvýšenie objemu rádioaktívneho odpadu alebo zvýšenie aktivity rádioaktívneho odpadu alebo zmena druhu rádioaktívneho odpadu.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:
"4) § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".".
3. V čl. II sa vypúšťajú body 1 až 7. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. II body 8 a 9 znejú:
"8. § 34 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: "(7) Je zakázané dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky.".
9. Za § 163 sa vkladá § 163a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 163a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
(1) Zákaz podľa § 34 ods. 7 sa nevzťahuje na dovoz rádioaktívnych odpadov na účely ich spracovania alebo úpravy podľa osobitného predpisu, držiteľom povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu pri plnení zmlúv uzatvorených pred 1. októbrom 2021 alebo pri plnení povinností podľa dodatkov k zmluvám uzatvoreným pred dňom účinnosti tohto zákona, ak je predmetom dodatku k zmluve výhradne rozsah doby plnenia zmlúv uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona.
(2) Právnická osoba, ktorá doviezla rádioaktívny odpad na základe zmlúv, uzatvorených pred 1. októbrom 2021, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky a bol na územie Slovenskej republiky dovezený po 31. decembri 2021 na účely jeho spracovania alebo úpravy podľa osobitného predpisu a je držiteľom povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu, je povinná bez zbytočného odkladu po ukončení spracovania alebo úpravy zabezpečiť prepravu finálneho produktu do krajiny pôvodu rádioaktívneho odpadu.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 75 a 76 znejú:
"75) § 21 ods. 12 písm. b) zákona č. 541/2004 Z. z.
76) § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z.".".
5. V článku III sa slová "1. septembra 2021" ....
===== ... 41/2004 Z. z., 76 § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z.
Po 5. V čl. III sa slová "1. septembra 2021" nahrádzajú slovami "1. januára 2022".
Ďakujem pán predsedajúci, skončil som.
6. 10. 2021 15:32:15 - 15:40:31 40. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 592 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod  
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. K predloženému návrhu zákona predkladám spolu s pani poslankyňou Annou Zemanovou pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý teraz prečítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla a Anny Zemanovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 592.
1. V názve zákona sa slová "ktorým sa mení zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z." nahrádzajú slovami "ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z.".
2. Čl. I znie: "Čl. I
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 171/1998 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z. a zákona č. 332/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý znie: "§ 14
Je zakázané dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky .".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: "1) § 2 písm. k) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Doterajší odkaz 1 a poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označujú ako odkaz 1a a poznámka pod čiarou k odkazu 1a.
2. Za § 34 sa vkladá § 34a, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 34a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2022
Ustanovenie § 14 sa nevzťahuje na držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu, pri plnení povinností podľa zmlúv uzatvorených pred 1. októbrom 2021. Ustanovenie § 14 sa nevzťahuje na držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu pri plnení povinností podľa dodatkov k zmluvám uzatvoreným pred dňom účinnosti tohoto zákona, ak je predmetom dodatku k zmluve výhradne rozsah doby plnenia zmlúv uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona. Držiteľom povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu sa odo dňa účinnosti tohto zákona zakazuje uzatvorenie nových zmlúv, ktoré by viedli k porušeniu zákazu podľa ustanovenia § 14 tohto zákona. Držiteľom povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu sa odo dňa účinnosti tohto zákona zakazuje uzatvorenie alebo plnenie dodatkov k zmluvám uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona, ktorých predmetom je zvýšenie objemu rádioaktívneho odpadu alebo zvýšenie aktivity rádioaktívneho odpadu alebo zmena druhu rádioaktívneho odpadu.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:
"4) § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".".
3. V čl. II sa vypúšťajú body 1 až 7. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. II body 8 a 9 znejú:
"8. § 34 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: "(7) Je zakázané dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky.".
9. Za § 163 sa vkladá § 163a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 163a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
(1) Zákaz podľa § 34 ods. 7 sa nevzťahuje na dovoz rádioaktívnych odpadov na účely ich spracovania alebo úpravy podľa osobitného predpisu, držiteľom povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu pri plnení zmlúv uzatvorených pred 1. októbrom 2021 alebo pri plnení povinností podľa dodatkov k zmluvám uzatvoreným pred dňom účinnosti tohto zákona, ak je predmetom dodatku k zmluve výhradne rozsah doby plnenia zmlúv uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona.
(2) Právnická osoba, ktorá doviezla rádioaktívny odpad na základe zmlúv, uzatvorených pred 1. októbrom 2021, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky a bol na územie Slovenskej republiky dovezený po 31. decembri 2021 na účely jeho spracovania alebo úpravy podľa osobitného predpisu a je držiteľom povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu, je povinná bez zbytočného odkladu po ukončení spracovania alebo úpravy zabezpečiť prepravu finálneho produktu do krajiny pôvodu rádioaktívneho odpadu.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 75 a 76 znejú:
"75) § 21 ods. 12 písm. b) zákona č. 541/2004 Z. z.
76) § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z.".".
5. V článku III sa slová "1. septembra 2021" ....
===== ... 41/2004 Z. z., 76 § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z.
Po 5. V čl. III sa slová "1. septembra 2021" nahrádzajú slovami "1. januára 2022".
Ďakujem pán predsedajúci, skončil som.
6. 10. 2021 15:32:15 - 15:40:31 40. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 592 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod  
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. K predloženému návrhu zákona predkladám spolu s pani poslankyňou Annou Zemanovou pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý teraz prečítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla a Anny Zemanovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 592.
1. V názve zákona sa slová "ktorým sa mení zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z." nahrádzajú slovami "ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z.".
2. Čl. I znie: "Čl. I
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 171/1998 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z. a zákona č. 332/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý znie: "§ 14
Je zakázané dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky .".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: "1) § 2 písm. k) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Doterajší odkaz 1 a poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označujú ako odkaz 1a a poznámka pod čiarou k odkazu 1a.
2. Za § 34 sa vkladá § 34a, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 34a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2022
Ustanovenie § 14 sa nevzťahuje na držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu, pri plnení povinností podľa zmlúv uzatvorených pred 1. októbrom 2021. Ustanovenie § 14 sa nevzťahuje na držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu pri plnení povinností podľa dodatkov k zmluvám uzatvoreným pred dňom účinnosti tohoto zákona, ak je predmetom dodatku k zmluve výhradne rozsah doby plnenia zmlúv uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona. Držiteľom povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu sa odo dňa účinnosti tohto zákona zakazuje uzatvorenie nových zmlúv, ktoré by viedli k porušeniu zákazu podľa ustanovenia § 14 tohto zákona. Držiteľom povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu sa odo dňa účinnosti tohto zákona zakazuje uzatvorenie alebo plnenie dodatkov k zmluvám uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona, ktorých predmetom je zvýšenie objemu rádioaktívneho odpadu alebo zvýšenie aktivity rádioaktívneho odpadu alebo zmena druhu rádioaktívneho odpadu.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:
"4) § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".".
3. V čl. II sa vypúšťajú body 1 až 7. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. II body 8 a 9 znejú:
"8. § 34 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: "(7) Je zakázané dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky.".
9. Za § 163 sa vkladá § 163a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 163a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
(1) Zákaz podľa § 34 ods. 7 sa nevzťahuje na dovoz rádioaktívnych odpadov na účely ich spracovania alebo úpravy podľa osobitného predpisu, držiteľom povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu pri plnení zmlúv uzatvorených pred 1. októbrom 2021 alebo pri plnení povinností podľa dodatkov k zmluvám uzatvoreným pred dňom účinnosti tohto zákona, ak je predmetom dodatku k zmluve výhradne rozsah doby plnenia zmlúv uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona.
(2) Právnická osoba, ktorá doviezla rádioaktívny odpad na základe zmlúv, uzatvorených pred 1. októbrom 2021, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky a bol na územie Slovenskej republiky dovezený po 31. decembri 2021 na účely jeho spracovania alebo úpravy podľa osobitného predpisu a je držiteľom povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu, je povinná bez zbytočného odkladu po ukončení spracovania alebo úpravy zabezpečiť prepravu finálneho produktu do krajiny pôvodu rádioaktívneho odpadu.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 75 a 76 znejú:
"75) § 21 ods. 12 písm. b) zákona č. 541/2004 Z. z.
76) § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z.".".
5. V článku III sa slová "1. septembra 2021" ....
===== ... 41/2004 Z. z., 76 § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z.
Po 5. V čl. III sa slová "1. septembra 2021" nahrádzajú slovami "1. januára 2022".
Ďakujem pán predsedajúci, skončil som.
6. 10. 2021 15:11:04 - 15:13:07 40. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 673 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie  
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je eliminovanie negatívnych vplyvov zo spracovania rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ktoré nepochádzajú z prevádzkových alebo iných činností realizovaných na území Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z ústavného práva na priaznivé životné prostredie a práva na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva je tento návrh zákona vyjadrením snahy vnímať ochranu životného prostredia ako dlhodobú prioritu s ohľadom na práva budúcich generácií. Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľom je ustanovenie zákazu dovozu rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva s pôvodom mimo územia Slovenskej republiky, a to s cieľom znižovania environmentálneho zaťaženia krajiny a ochrany .... a zamestnancov na území Slovenskej republiky.
Podrobnú právnu úpravu činnosti a procesov súvisiacich s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým jadrovým palivom obsahujú viaceré právne predpisy. V rámci návrhu zákona sa upravuje primeraným spôsobom preto aj zákon č. 87/2018 o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona nebude mať vplyv na plnenie zmlúv, ktoré boli uzavreté pred termínom účinnosti tohto zákona. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite. Ďakujem.
6. 10. 2021 11:07:02 - 11:08:03 40. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom  
Vážený pán predsedajúci, na základe dohody troch poslaneckých klubov OĽANO, SaS a SME Rodina žiadam o vypustenie bodu 73 parlamentná tlač 590. Ide o návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže z programu 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a o jeho zaradenie na nasledujúcu riadnu schôdzu Národnej rady so začiatkom v utorok 19. októbra 2021. Ďakujem.
30. 9. 2021 10:45:24 - 10:49:14 40. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Hlasovanie dnes o jedenástej.
30. 9. 2021 9:26:06 - 9:29:54 40. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu  
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 838 z 24. júna 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 563, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán spravodajca. Chcem sa len uistiť, či správne, lebo sme v druhom čítaní, čiže dávate správu v druhom čítaní. Lebo hovoríte o pridelení výborom, tak sa len chcem uistiť. Máte tam aj výsledky rokovaní, áno?

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Áno.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dobre, ďakujem, nech sa páči.

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
(a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pozn. red.).
Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 325 z 9. septembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 205 z 14. septembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 136 z 10. septembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 110 z 9. septembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy č. 1 až 9 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 139 zo dňa 16. septembra 2021.
V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
30. 9. 2021 9:07:12 - 9:08:46 40. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 641).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
2. 7. 2021 11:42:29 - 11:46:41 32. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 591 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie  
Vážená pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som v prvom rade poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v diskusii, kolegom z opozície aj kolegom z koalície za vyjadrenie názoru, aj keď teda niektoré tie názor boli skôr záporné. Oceňujem v každom prípade vecný a v rámci možnosti aj odborný tón všetkých diskutujúcich zvyčajne bez zbytočných osobných útokov, osobne ma veľmi teší, že naprieč politickým spektrom tu rezonuje zhoda, že všetci chcú chrániť naše lesy, aj naše lesy v našich národných parkoch, všetci viac alebo menej cítia potrebu zmeny v hospodárení a v správe našich národných parkov, každému tuná kto o tom hovoril, záleží na ich vodozádržnej funkcii, aby sa nezhoršovalo, aby sa zlepšovalo. Na čo nemáme celkom rozdielny, na čo máme celkom rovnaký názor akým spôsobom toto dosiahnuť. Väčšina kritických poznámok, ktoré tu zazneli, sa zameriavali na spôsob akým bol predložený náš návrh formou poslaneckého návrhu. Ostatné kritické poznámky, ja som si robil veľmi podrobný prehľad, sa zamerali na dva hlavné okruhy problémov. To je bezzásah a najmä bezzásah v tých smrečinách na nepôvodných stanovištiach alebo na stanovištiach, kde percentuálne zastúpenie smreka viacej, podstatne viacej akoby zodpovedalo jeho prirodzenému zastúpeniu. Toto sú problémy, ktoré sa dajú odborne doriešiť, a napriek tomu, že viacerí kolegovia to tak vnímajú, tento návrh zákona nerieši priamo, ani percento bezzásahu v našich národných parkoch, to upravuje už existujúca legislatíva zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny a nerieši ani spôsob akým sa v súčasnosti alebo v budúcnosti budeme vysporadúvať s náhodnou ťažbou, čiže tzv. kalamitami v týchto porastoch z dominantným zastúpením smreka. Zdôrazňujem ešte raz čo som spomínal vo svojej faktickej poznámke, že tieto kalamity sú v prvom rade problémom týchto smrečín a nie je to náhoda, tie smrečiny sú výsledok práce niekoľkých generácií lesníkov, ktorých v dobrej viere plniac vtedajšiu spoločenskú objednávku tieto smrečiny vypestovali. Kalamity takého rozsahu ako vidíme v týchto nepôvodných smrekových porastoch, môžme ich volať aj monokultúry alebo aj dokonca plantáže v niektorých prípadoch, v prírodných, prirodzených lesoch a pralesoch sa prakticky nevyskytujú alebo sa vyskytujú v oveľa menšom rozsahu. Čiže áno, ak tuná kolega hovorí, že porasty nám sfúkol vietor, potom nám ich zožral lykožrút, tak treba sa zamýšľať na tým, že aké porasty sme to vypestovali, že ich môže tak ľahko sfúknuť vietor a tak ľahko zožrať lykožrút. A príroda takéto problémy v tých tzv. bezzásahových lesoch veľmi spoľahlivo vie vyriešiť a je to len otázka dostatočne dlhého časového obdobia. Čiže myslím, že bolo povedané všetko, ja vás všetkých poprosím o podporu tohto poslaneckého návrhu, aby sme ho mohli posunúť do druhého čítania a vytvoriť dostatočný časový priestor na odbornú diskusiu, kde si môžme tieto veci ešte dodiskutovať na výbore, na poslaneckých prieskumoch a pri iných príležitostiach. Ďakujem.
2. 7. 2021 10:21:26 - 10:23:26 32. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 591 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Pán poslanec Štefan Kuffa a niektorí ďalší kolegovia v opozície nás tu strašia katastrofickými dôsledkami prípadného bez zásahu v lesoch našich národných parkoch. Ja by som len chcel pripomenúť, že sa trošku preceňuje tento problém, ktorý síce je tu ale treba striktne obmedziť na porasty takzvaných nepôvodných smrečín, ktorých celkom nepôvodných smrečín na Slovensku je len približne 3,2 % čo predstavuje z celkovej plochy asi 60 tisíc hektárov a pri nadmernom zastúpení smrečín na pôvodnom stanovišti môžme hovoriť o 10,7 % to sú údaje z národného lesníckeho centra, čiže o plochu zhruba 190 tisíc hektárov spolu sa môžme baviť o nejakých 14-tich percentách, čiže 250 tisíc hektárov, kde tento "problém" z bez zásahu môže nastať a sme pripravený o tom diskutovať ďalej ako tento problém vieme riešiť a ako ho vieme interpretovať. Zvyšok sú porasty listnaté alebo zmiešané kde tento problém z bez zásahom prakticky nie je a najlepší dôkaz toho môžte vidieť napríklad priamo, priamo tu v hlavnom meste Slovensko, kde mestské lesy v Bratislave už niekoľko rokov majú 54 % zo svojej plochy okolo 3200 hektárov v režime bez zásah, je to schválené rozhodnutím mestského zastupiteľstva v Bratislave v rámci schválenia koncepcie rozvoja mestských lesov v Bratislave a ľudia to vítajú, nemajú s tým žiadny problém, žiadne katastrofické scenáre sa nenapĺňajú práve naopak, akurát sme tu ako prvý na Slovensku naplnili ....
1. 7. 2021 18:55:12 - 18:56:56 32. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 591 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Pán poslanec Jano Mičovský, súhlasím s tebou na 100 %, že les
===== Pán poslanec Jano Mičovský, súhlasím s tebou na 100 %, že les alebo strom mimo národného parku má rovnakú, niekedy aj väčšiu hodnotu a rovnako si zaslúži ochranu. Tak isto s tebou súhlasím, že v prírode blízke obhospodarovanie lesov by sme mali presadzovať vo všetkých lesoch, nielen v lesoch národných parkoch. A pokiaľ ide o myšlienku presunu všetkých lesov z kompetencie rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia, osobne veľmi vítam túto iniciatívu. Len upozorňujem, že by to bolo nad rámec v súčasnosti prijatého programového vyhlásenia vlády. A keďže ja aj ostatní predkladatelia si ctíme koaličnú dohodu, samozrejme je tu priestor na ďalšie rokovanie v rámci našej koalície. A ak dôjdeme k zhode, že toto je lepšie riešenie ja osobne budem ho veľmi, veľmi rád podporovať.
A pokiaľ ide o to, že aký les viaže lepšie oxid uhličitý, či les hospodársky intenzívne využívaný, alebo prales, alebo les v bezzásahovom režime, tak tam s tebou celkom nesúhlasím. Do určitej miery to platí, pokiaľ zohľadňujeme len nadzemnú časť tej biomasy, ale pokiaľ zahrnieme aj lesnú pôdu, podzemnú časť korene, hrabanku, opadanku, tak potom tá bilancia samozrejme vyzerá podstatne priaznivejšie v prípade prírodných lesov, pralesov a bezzásahových lesov všeobecne.
1. 7. 2021 18:55:12 - 18:56:56 32. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 591 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Pán poslanec Jano Mičovský, súhlasím s tebou na 100 %, že les
===== Pán poslanec Jano Mičovský, súhlasím s tebou na 100 %, že les alebo strom mimo národného parku má rovnakú, niekedy aj väčšiu hodnotu a rovnako si zaslúži ochranu. Tak isto s tebou súhlasím, že v prírode blízke obhospodarovanie lesov by sme mali presadzovať vo všetkých lesoch, nielen v lesoch národných parkoch. A pokiaľ ide o myšlienku presunu všetkých lesov z kompetencie rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia, osobne veľmi vítam túto iniciatívu. Len upozorňujem, že by to bolo nad rámec v súčasnosti prijatého programového vyhlásenia vlády. A keďže ja aj ostatní predkladatelia si ctíme koaličnú dohodu, samozrejme je tu priestor na ďalšie rokovanie v rámci našej koalície. A ak dôjdeme k zhode, že toto je lepšie riešenie ja osobne budem ho veľmi, veľmi rád podporovať.
A pokiaľ ide o to, že aký les viaže lepšie oxid uhličitý, či les hospodársky intenzívne využívaný, alebo prales, alebo les v bezzásahovom režime, tak tam s tebou celkom nesúhlasím. Do určitej miery to platí, pokiaľ zohľadňujeme len nadzemnú časť tej biomasy, ale pokiaľ zahrnieme aj lesnú pôdu, podzemnú časť korene, hrabanku, opadanku, tak potom tá bilancia samozrejme vyzerá podstatne priaznivejšie v prípade prírodných lesov, pralesov a bezzásahových lesov všeobecne.
1. 7. 2021 18:55:12 - 18:56:56 32. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 591 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Pán poslanec Jano Mičovský, súhlasím s tebou na 100 %, že les
===== Pán poslanec Jano Mičovský, súhlasím s tebou na 100 %, že les alebo strom mimo národného parku má rovnakú, niekedy aj väčšiu hodnotu a rovnako si zaslúži ochranu. Tak isto s tebou súhlasím, že v prírode blízke obhospodarovanie lesov by sme mali presadzovať vo všetkých lesoch, nielen v lesoch národných parkoch. A pokiaľ ide o myšlienku presunu všetkých lesov z kompetencie rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia, osobne veľmi vítam túto iniciatívu. Len upozorňujem, že by to bolo nad rámec v súčasnosti prijatého programového vyhlásenia vlády. A keďže ja aj ostatní predkladatelia si ctíme koaličnú dohodu, samozrejme je tu priestor na ďalšie rokovanie v rámci našej koalície. A ak dôjdeme k zhode, že toto je lepšie riešenie ja osobne budem ho veľmi, veľmi rád podporovať.
A pokiaľ ide o to, že aký les viaže lepšie oxid uhličitý, či les hospodársky intenzívne využívaný, alebo prales, alebo les v bezzásahovom režime, tak tam s tebou celkom nesúhlasím. Do určitej miery to platí, pokiaľ zohľadňujeme len nadzemnú časť tej biomasy, ale pokiaľ zahrnieme aj lesnú pôdu, podzemnú časť korene, hrabanku, opadanku, tak potom tá bilancia samozrejme vyzerá podstatne priaznivejšie v prípade prírodných lesov, pralesov a bezzásahových lesov všeobecne.
1. 7. 2021 18:55:12 - 18:56:56 32. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 591 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Pán poslanec Jano Mičovský, súhlasím s tebou na 100 %, že les
===== Pán poslanec Jano Mičovský, súhlasím s tebou na 100 %, že les alebo strom mimo národného parku má rovnakú, niekedy aj väčšiu hodnotu a rovnako si zaslúži ochranu. Tak isto s tebou súhlasím, že v prírode blízke obhospodarovanie lesov by sme mali presadzovať vo všetkých lesoch, nielen v lesoch národných parkoch. A pokiaľ ide o myšlienku presunu všetkých lesov z kompetencie rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia, osobne veľmi vítam túto iniciatívu. Len upozorňujem, že by to bolo nad rámec v súčasnosti prijatého programového vyhlásenia vlády. A keďže ja aj ostatní predkladatelia si ctíme koaličnú dohodu, samozrejme je tu priestor na ďalšie rokovanie v rámci našej koalície. A ak dôjdeme k zhode, že toto je lepšie riešenie ja osobne budem ho veľmi, veľmi rád podporovať.
A pokiaľ ide o to, že aký les viaže lepšie oxid uhličitý, či les hospodársky intenzívne využívaný, alebo prales, alebo les v bezzásahovom režime, tak tam s tebou celkom nesúhlasím. Do určitej miery to platí, pokiaľ zohľadňujeme len nadzemnú časť tej biomasy, ale pokiaľ zahrnieme aj lesnú pôdu, podzemnú časť korene, hrabanku, opadanku, tak potom tá bilancia samozrejme vyzerá podstatne priaznivejšie v prípade prírodných lesov, pralesov a bezzásahových lesov všeobecne.
1. 7. 2021 15:23:11 - 15:29:48 32. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 591 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR -  
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ochrana našich národných parkov, ktoré sú súčasťou nášho spoločného prírodného dedičstva sa dotýka každého z nás. Tak ako tu sedíme. Mnohí, možno väčšina z nás vnímame potrebu ochrany prírody v národných parkoch, ale aj mimo nich predovšetkým rozumom. Áno, prírodu chránime v prvom rade preto, pretože ju potrebujeme pre naše vlastné prežitie, pre našu vyššiu, lepšiu kvalitu života. Potrebujeme prírodné zdroje, čistú vodu, čistý vzduch, potrebujeme bohatstvo, pestrosť a premenlivosť rôznych foriem života, rastlín, živočíchov a ich celých spoločenstiev a ekosystémov a v neposlednom rade stále viac potrebujeme aj schopnosť prirodzených ekosystémov najmä lesov a mokradí zadržiavať vodu. A pôsobiť tak preventívne nielen proti povodniam, ale aj proti suchu a horúčavám a ďalším extrémom počasia, ktoré sú v posledných rokoch čoraz častejšie a žiaľ, vidíme to aj tento rok. O tom, že tieto tzv. ekosystémové služby pri lesoch hovoríme aj o ich mimoprodukčných funkciách, majú aj svoju ekonomickú hodnotu, dnes už myslím nikto nepochybuje. Našou úlohou a veľkou výzvou pre odborníkov, ekonómov, ekológov, lesníkov, vodohospodárov a ďalších je vyjadriť hodnotu ekosystémových služieb v peniazoch a zakomponovať tieto hodnoty do jednotlivých položiek štátneho rozpočtu. Potom sa tzv. výhodnosť či stratovosť investícií do ochrany prírody a životného prostredia bude javiť v celkovom inom svetle ako do teraz. Prírodu aj v národných parkoch však nechránime len rozumom, ale predovšetkým srdcom, pretože hoci častokrát na to zabúdame, príroda predstavuje náš skutočný domov. V tom najčistejšom...
===== investícii do ochrany prírody a životného prostredia bude javiť v celkom inom svetle ako doteraz. Prírodu aj v národných parkoch však nechránime len rozumom, ale predovšetkým srdcom, pretože hoci častokrát na to zabúdame, príroda predstavuje náš skutočný domov v tom najčistejšom slova zmysle. Nosíme si ju v sebe, nosíme si ju v hlave, v srdci, máme ju zakódovanú v DNA, v každej bunke nášho tela. Táto väzba človeka na svoje prírodné prostredie bola vytváraná a upevňovaná miliardami rokov evolúcie života na zemi a nedokážeme sa jej zbaviť. Je takou našou pomyselnou pupočnou šnúrou, ktorú ale na rozdiel od tej skutočnej nikdy nemôžeme prestrihnúť, resp. kedykoľvek sa o to ľudstvo v histórii pokúsilo, nikdy to nedopadlo dobre. Preto aj dnes predkladáme návrh zákona, ktorým chceme naplniť, reálne naplniť aspoň na území národných parkov, doteraz len formálne deklarovanú prioritu ochrany prírody pred ostatnými ľudskými aktivitami. Chceme tým splatiť aspoň malú časť toho obrovského dlhu, ktorý sme voči prírode tu na Slovensku, ale aj na celom svete dokázali vytvoriť a ktorý mimochodom, žiaľ ešte stále každým dňom narastá. Toľko na úvod, a teraz by som len stručne sa vyjadril k niektorým obavám, ktoré sme zachytili od zverejnenia nášho návrhu pri jeho predložení na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Sú tu obavy zo strany neštátnych vlastníkov, že budú nejako postihnutí, alebo ukrátení. Takže ak čítame s porozumením náš návrh, nijako sa priamo nedotýka pozemkov neštátnych vlastníkov ani nerieši obmedzenia hospodárenia na týchto pozemkoch neštátnych a prípadné obmedzenia hospodárenia z titulu ochrany prírody sú už v súčasnosti primeraným spôsobom legislatívne upravené v platnom zákone o ochrane prírody a krajiny 543/2002 a ďalej budú podrobnejšie špecifikované v dokumentácii ochrany prírody, ktorá sa bude postupne pripravovať a schvaľovať pre jednotlivé národné parky v súlade s týmto zákonom. Ide predovšetkým o tzv. projekty zonácie a programy starostlivosti. Takisto sú tu, vnímame obavy z utlmenia života na vidieku, alebo z nejakého obmedzovania ďalšieho rozvoja vidieckej krajiny v týchto regiónoch kde sa jednotlivé národné parky nachádzajú. Tu by som chcel zdôrazniť, že pri prechode správy pozemkov nedôjde k žiadnej strate pracovných miest, všetci zamestnanci dotknutých štátnych firiem, Lesy Slovenskej republiky, Štátne lesy TANAP-u, LP Ulič, ktorí o to prejavia záujem, budú mať možnosť zamestnať sa na primeraných pozíciách priamo v rezorte životného prostredia, predovšetkým vo svojich regiónoch na jednotlivých správach národných parkov.
Okrem toho môžme predpokladať, že vznik funkčných národných parkov, tak ako nám ukazujú príklady z iných európskych aj mimoeurópskych krajín podmieni vytváranie ďalších nových pracovných príležitostí, najmä v oblasti služieb a tzv. prírodného turizmu. Ide najmä o ubytovanie, stravovanie, šport, rekreáciu a podobné služby. Možno na záver by som spomenul, že prijatím navrhovanej novely zákona výrazne prispejeme aj k naplneniu záväzkov, ktoré má Slovenská republika vo vzťahu k Európskej komisii v oblasti ochrany prírody. Ide predovšetkým o naplnenie záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z dvoch smerníc Európskej únie, a to smernice o vtákoch a smernice o biotopoch, ktoré spolu vytvárajú tzv. naturu 2000. V tejto súvislosti treba spomenúť aj prebiehajúce konanie Európskej komisie voči Slovenskej republike, tzv. infringement vo veci nedostatočnej ochrany kriticky ohrozeného druhu živočícha Hlucháňa hôrneho, ktorý sa stal akýmsi symbolom ochrany prírody v horských lesoch v niektorých našich národných parkoch. Prevod správy štátnych pozemkov v národných parkoch by tak mohol výrazne pomôcť nielen pri záchrane Hlucháňa, doslova v hodine dvanástej, ale v Slovenskej republike by mohol pomôcť aj vyhnúť sa nemalým pokutám, ktoré reálne hrozia zo strany Európskej komisie v tomto prípade. Ďakujem, skončil som.
1. 7. 2021 15:23:11 - 15:29:48 32. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 591 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR -  
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ochrana našich národných parkov, ktoré sú súčasťou nášho spoločného prírodného dedičstva sa dotýka každého z nás. Tak ako tu sedíme. Mnohí, možno väčšina z nás vnímame potrebu ochrany prírody v národných parkoch, ale aj mimo nich predovšetkým rozumom. Áno, prírodu chránime v prvom rade preto, pretože ju potrebujeme pre naše vlastné prežitie, pre našu vyššiu, lepšiu kvalitu života. Potrebujeme prírodné zdroje, čistú vodu, čistý vzduch, potrebujeme bohatstvo, pestrosť a premenlivosť rôznych foriem života, rastlín, živočíchov a ich celých spoločenstiev a ekosystémov a v neposlednom rade stále viac potrebujeme aj schopnosť prirodzených ekosystémov najmä lesov a mokradí zadržiavať vodu. A pôsobiť tak preventívne nielen proti povodniam, ale aj proti suchu a horúčavám a ďalším extrémom počasia, ktoré sú v posledných rokoch čoraz častejšie a žiaľ, vidíme to aj tento rok. O tom, že tieto tzv. ekosystémové služby pri lesoch hovoríme aj o ich mimoprodukčných funkciách, majú aj svoju ekonomickú hodnotu, dnes už myslím nikto nepochybuje. Našou úlohou a veľkou výzvou pre odborníkov, ekonómov, ekológov, lesníkov, vodohospodárov a ďalších je vyjadriť hodnotu ekosystémových služieb v peniazoch a zakomponovať tieto hodnoty do jednotlivých položiek štátneho rozpočtu. Potom sa tzv. výhodnosť či stratovosť investícií do ochrany prírody a životného prostredia bude javiť v celkovom inom svetle ako do teraz. Prírodu aj v národných parkoch však nechránime len rozumom, ale predovšetkým srdcom, pretože hoci častokrát na to zabúdame, príroda predstavuje náš skutočný domov. V tom najčistejšom...
===== investícii do ochrany prírody a životného prostredia bude javiť v celkom inom svetle ako doteraz. Prírodu aj v národných parkoch však nechránime len rozumom, ale predovšetkým srdcom, pretože hoci častokrát na to zabúdame, príroda predstavuje náš skutočný domov v tom najčistejšom slova zmysle. Nosíme si ju v sebe, nosíme si ju v hlave, v srdci, máme ju zakódovanú v DNA, v každej bunke nášho tela. Táto väzba človeka na svoje prírodné prostredie bola vytváraná a upevňovaná miliardami rokov evolúcie života na zemi a nedokážeme sa jej zbaviť. Je takou našou pomyselnou pupočnou šnúrou, ktorú ale na rozdiel od tej skutočnej nikdy nemôžeme prestrihnúť, resp. kedykoľvek sa o to ľudstvo v histórii pokúsilo, nikdy to nedopadlo dobre. Preto aj dnes predkladáme návrh zákona, ktorým chceme naplniť, reálne naplniť aspoň na území národných parkov, doteraz len formálne deklarovanú prioritu ochrany prírody pred ostatnými ľudskými aktivitami. Chceme tým splatiť aspoň malú časť toho obrovského dlhu, ktorý sme voči prírode tu na Slovensku, ale aj na celom svete dokázali vytvoriť a ktorý mimochodom, žiaľ ešte stále každým dňom narastá. Toľko na úvod, a teraz by som len stručne sa vyjadril k niektorým obavám, ktoré sme zachytili od zverejnenia nášho návrhu pri jeho predložení na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Sú tu obavy zo strany neštátnych vlastníkov, že budú nejako postihnutí, alebo ukrátení. Takže ak čítame s porozumením náš návrh, nijako sa priamo nedotýka pozemkov neštátnych vlastníkov ani nerieši obmedzenia hospodárenia na týchto pozemkoch neštátnych a prípadné obmedzenia hospodárenia z titulu ochrany prírody sú už v súčasnosti primeraným spôsobom legislatívne upravené v platnom zákone o ochrane prírody a krajiny 543/2002 a ďalej budú podrobnejšie špecifikované v dokumentácii ochrany prírody, ktorá sa bude postupne pripravovať a schvaľovať pre jednotlivé národné parky v súlade s týmto zákonom. Ide predovšetkým o tzv. projekty zonácie a programy starostlivosti. Takisto sú tu, vnímame obavy z utlmenia života na vidieku, alebo z nejakého obmedzovania ďalšieho rozvoja vidieckej krajiny v týchto regiónoch kde sa jednotlivé národné parky nachádzajú. Tu by som chcel zdôrazniť, že pri prechode správy pozemkov nedôjde k žiadnej strate pracovných miest, všetci zamestnanci dotknutých štátnych firiem, Lesy Slovenskej republiky, Štátne lesy TANAP-u, LP Ulič, ktorí o to prejavia záujem, budú mať možnosť zamestnať sa na primeraných pozíciách priamo v rezorte životného prostredia, predovšetkým vo svojich regiónoch na jednotlivých správach národných parkov.
Okrem toho môžme predpokladať, že vznik funkčných národných parkov, tak ako nám ukazujú príklady z iných európskych aj mimoeurópskych krajín podmieni vytváranie ďalších nových pracovných príležitostí, najmä v oblasti služieb a tzv. prírodného turizmu. Ide najmä o ubytovanie, stravovanie, šport, rekreáciu a podobné služby. Možno na záver by som spomenul, že prijatím navrhovanej novely zákona výrazne prispejeme aj k naplneniu záväzkov, ktoré má Slovenská republika vo vzťahu k Európskej komisii v oblasti ochrany prírody. Ide predovšetkým o naplnenie záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z dvoch smerníc Európskej únie, a to smernice o vtákoch a smernice o biotopoch, ktoré spolu vytvárajú tzv. naturu 2000. V tejto súvislosti treba spomenúť aj prebiehajúce konanie Európskej komisie voči Slovenskej republike, tzv. infringement vo veci nedostatočnej ochrany kriticky ohrozeného druhu živočícha Hlucháňa hôrneho, ktorý sa stal akýmsi symbolom ochrany prírody v horských lesoch v niektorých našich národných parkoch. Prevod správy štátnych pozemkov v národných parkoch by tak mohol výrazne pomôcť nielen pri záchrane Hlucháňa, doslova v hodine dvanástej, ale v Slovenskej republike by mohol pomôcť aj vyhnúť sa nemalým pokutám, ktoré reálne hrozia zo strany Európskej komisie v tomto prípade. Ďakujem, skončil som.
1. 7. 2021 15:23:11 - 15:29:48 32. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 591 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR -  
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ochrana našich národných parkov, ktoré sú súčasťou nášho spoločného prírodného dedičstva sa dotýka každého z nás. Tak ako tu sedíme. Mnohí, možno väčšina z nás vnímame potrebu ochrany prírody v národných parkoch, ale aj mimo nich predovšetkým rozumom. Áno, prírodu chránime v prvom rade preto, pretože ju potrebujeme pre naše vlastné prežitie, pre našu vyššiu, lepšiu kvalitu života. Potrebujeme prírodné zdroje, čistú vodu, čistý vzduch, potrebujeme bohatstvo, pestrosť a premenlivosť rôznych foriem života, rastlín, živočíchov a ich celých spoločenstiev a ekosystémov a v neposlednom rade stále viac potrebujeme aj schopnosť prirodzených ekosystémov najmä lesov a mokradí zadržiavať vodu. A pôsobiť tak preventívne nielen proti povodniam, ale aj proti suchu a horúčavám a ďalším extrémom počasia, ktoré sú v posledných rokoch čoraz častejšie a žiaľ, vidíme to aj tento rok. O tom, že tieto tzv. ekosystémové služby pri lesoch hovoríme aj o ich mimoprodukčných funkciách, majú aj svoju ekonomickú hodnotu, dnes už myslím nikto nepochybuje. Našou úlohou a veľkou výzvou pre odborníkov, ekonómov, ekológov, lesníkov, vodohospodárov a ďalších je vyjadriť hodnotu ekosystémových služieb v peniazoch a zakomponovať tieto hodnoty do jednotlivých položiek štátneho rozpočtu. Potom sa tzv. výhodnosť či stratovosť investícií do ochrany prírody a životného prostredia bude javiť v celkovom inom svetle ako do teraz. Prírodu aj v národných parkoch však nechránime len rozumom, ale predovšetkým srdcom, pretože hoci častokrát na to zabúdame, príroda predstavuje náš skutočný domov. V tom najčistejšom...
===== investícii do ochrany prírody a životného prostredia bude javiť v celkom inom svetle ako doteraz. Prírodu aj v národných parkoch však nechránime len rozumom, ale predovšetkým srdcom, pretože hoci častokrát na to zabúdame, príroda predstavuje náš skutočný domov v tom najčistejšom slova zmysle. Nosíme si ju v sebe, nosíme si ju v hlave, v srdci, máme ju zakódovanú v DNA, v každej bunke nášho tela. Táto väzba človeka na svoje prírodné prostredie bola vytváraná a upevňovaná miliardami rokov evolúcie života na zemi a nedokážeme sa jej zbaviť. Je takou našou pomyselnou pupočnou šnúrou, ktorú ale na rozdiel od tej skutočnej nikdy nemôžeme prestrihnúť, resp. kedykoľvek sa o to ľudstvo v histórii pokúsilo, nikdy to nedopadlo dobre. Preto aj dnes predkladáme návrh zákona, ktorým chceme naplniť, reálne naplniť aspoň na území národných parkov, doteraz len formálne deklarovanú prioritu ochrany prírody pred ostatnými ľudskými aktivitami. Chceme tým splatiť aspoň malú časť toho obrovského dlhu, ktorý sme voči prírode tu na Slovensku, ale aj na celom svete dokázali vytvoriť a ktorý mimochodom, žiaľ ešte stále každým dňom narastá. Toľko na úvod, a teraz by som len stručne sa vyjadril k niektorým obavám, ktoré sme zachytili od zverejnenia nášho návrhu pri jeho predložení na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Sú tu obavy zo strany neštátnych vlastníkov, že budú nejako postihnutí, alebo ukrátení. Takže ak čítame s porozumením náš návrh, nijako sa priamo nedotýka pozemkov neštátnych vlastníkov ani nerieši obmedzenia hospodárenia na týchto pozemkoch neštátnych a prípadné obmedzenia hospodárenia z titulu ochrany prírody sú už v súčasnosti primeraným spôsobom legislatívne upravené v platnom zákone o ochrane prírody a krajiny 543/2002 a ďalej budú podrobnejšie špecifikované v dokumentácii ochrany prírody, ktorá sa bude postupne pripravovať a schvaľovať pre jednotlivé národné parky v súlade s týmto zákonom. Ide predovšetkým o tzv. projekty zonácie a programy starostlivosti. Takisto sú tu, vnímame obavy z utlmenia života na vidieku, alebo z nejakého obmedzovania ďalšieho rozvoja vidieckej krajiny v týchto regiónoch kde sa jednotlivé národné parky nachádzajú. Tu by som chcel zdôrazniť, že pri prechode správy pozemkov nedôjde k žiadnej strate pracovných miest, všetci zamestnanci dotknutých štátnych firiem, Lesy Slovenskej republiky, Štátne lesy TANAP-u, LP Ulič, ktorí o to prejavia záujem, budú mať možnosť zamestnať sa na primeraných pozíciách priamo v rezorte životného prostredia, predovšetkým vo svojich regiónoch na jednotlivých správach národných parkov.
Okrem toho môžme predpokladať, že vznik funkčných národných parkov, tak ako nám ukazujú príklady z iných európskych aj mimoeurópskych krajín podmieni vytváranie ďalších nových pracovných príležitostí, najmä v oblasti služieb a tzv. prírodného turizmu. Ide najmä o ubytovanie, stravovanie, šport, rekreáciu a podobné služby. Možno na záver by som spomenul, že prijatím navrhovanej novely zákona výrazne prispejeme aj k naplneniu záväzkov, ktoré má Slovenská republika vo vzťahu k Európskej komisii v oblasti ochrany prírody. Ide predovšetkým o naplnenie záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z dvoch smerníc Európskej únie, a to smernice o vtákoch a smernice o biotopoch, ktoré spolu vytvárajú tzv. naturu 2000. V tejto súvislosti treba spomenúť aj prebiehajúce konanie Európskej komisie voči Slovenskej republike, tzv. infringement vo veci nedostatočnej ochrany kriticky ohrozeného druhu živočícha Hlucháňa hôrneho, ktorý sa stal akýmsi symbolom ochrany prírody v horských lesoch v niektorých našich národných parkoch. Prevod správy štátnych pozemkov v národných parkoch by tak mohol výrazne pomôcť nielen pri záchrane Hlucháňa, doslova v hodine dvanástej, ale v Slovenskej republike by mohol pomôcť aj vyhnúť sa nemalým pokutám, ktoré reálne hrozia zo strany Európskej komisie v tomto prípade. Ďakujem, skončil som.
1. 7. 2021 15:23:11 - 15:29:48 32. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 591 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR -  
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ochrana našich národných parkov, ktoré sú súčasťou nášho spoločného prírodného dedičstva sa dotýka každého z nás. Tak ako tu sedíme. Mnohí, možno väčšina z nás vnímame potrebu ochrany prírody v národných parkoch, ale aj mimo nich predovšetkým rozumom. Áno, prírodu chránime v prvom rade preto, pretože ju potrebujeme pre naše vlastné prežitie, pre našu vyššiu, lepšiu kvalitu života. Potrebujeme prírodné zdroje, čistú vodu, čistý vzduch, potrebujeme bohatstvo, pestrosť a premenlivosť rôznych foriem života, rastlín, živočíchov a ich celých spoločenstiev a ekosystémov a v neposlednom rade stále viac potrebujeme aj schopnosť prirodzených ekosystémov najmä lesov a mokradí zadržiavať vodu. A pôsobiť tak preventívne nielen proti povodniam, ale aj proti suchu a horúčavám a ďalším extrémom počasia, ktoré sú v posledných rokoch čoraz častejšie a žiaľ, vidíme to aj tento rok. O tom, že tieto tzv. ekosystémové služby pri lesoch hovoríme aj o ich mimoprodukčných funkciách, majú aj svoju ekonomickú hodnotu, dnes už myslím nikto nepochybuje. Našou úlohou a veľkou výzvou pre odborníkov, ekonómov, ekológov, lesníkov, vodohospodárov a ďalších je vyjadriť hodnotu ekosystémových služieb v peniazoch a zakomponovať tieto hodnoty do jednotlivých položiek štátneho rozpočtu. Potom sa tzv. výhodnosť či stratovosť investícií do ochrany prírody a životného prostredia bude javiť v celkovom inom svetle ako do teraz. Prírodu aj v národných parkoch však nechránime len rozumom, ale predovšetkým srdcom, pretože hoci častokrát na to zabúdame, príroda predstavuje náš skutočný domov. V tom najčistejšom...
===== investícii do ochrany prírody a životného prostredia bude javiť v celkom inom svetle ako doteraz. Prírodu aj v národných parkoch však nechránime len rozumom, ale predovšetkým srdcom, pretože hoci častokrát na to zabúdame, príroda predstavuje náš skutočný domov v tom najčistejšom slova zmysle. Nosíme si ju v sebe, nosíme si ju v hlave, v srdci, máme ju zakódovanú v DNA, v každej bunke nášho tela. Táto väzba človeka na svoje prírodné prostredie bola vytváraná a upevňovaná miliardami rokov evolúcie života na zemi a nedokážeme sa jej zbaviť. Je takou našou pomyselnou pupočnou šnúrou, ktorú ale na rozdiel od tej skutočnej nikdy nemôžeme prestrihnúť, resp. kedykoľvek sa o to ľudstvo v histórii pokúsilo, nikdy to nedopadlo dobre. Preto aj dnes predkladáme návrh zákona, ktorým chceme naplniť, reálne naplniť aspoň na území národných parkov, doteraz len formálne deklarovanú prioritu ochrany prírody pred ostatnými ľudskými aktivitami. Chceme tým splatiť aspoň malú časť toho obrovského dlhu, ktorý sme voči prírode tu na Slovensku, ale aj na celom svete dokázali vytvoriť a ktorý mimochodom, žiaľ ešte stále každým dňom narastá. Toľko na úvod, a teraz by som len stručne sa vyjadril k niektorým obavám, ktoré sme zachytili od zverejnenia nášho návrhu pri jeho predložení na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Sú tu obavy zo strany neštátnych vlastníkov, že budú nejako postihnutí, alebo ukrátení. Takže ak čítame s porozumením náš návrh, nijako sa priamo nedotýka pozemkov neštátnych vlastníkov ani nerieši obmedzenia hospodárenia na týchto pozemkoch neštátnych a prípadné obmedzenia hospodárenia z titulu ochrany prírody sú už v súčasnosti primeraným spôsobom legislatívne upravené v platnom zákone o ochrane prírody a krajiny 543/2002 a ďalej budú podrobnejšie špecifikované v dokumentácii ochrany prírody, ktorá sa bude postupne pripravovať a schvaľovať pre jednotlivé národné parky v súlade s týmto zákonom. Ide predovšetkým o tzv. projekty zonácie a programy starostlivosti. Takisto sú tu, vnímame obavy z utlmenia života na vidieku, alebo z nejakého obmedzovania ďalšieho rozvoja vidieckej krajiny v týchto regiónoch kde sa jednotlivé národné parky nachádzajú. Tu by som chcel zdôrazniť, že pri prechode správy pozemkov nedôjde k žiadnej strate pracovných miest, všetci zamestnanci dotknutých štátnych firiem, Lesy Slovenskej republiky, Štátne lesy TANAP-u, LP Ulič, ktorí o to prejavia záujem, budú mať možnosť zamestnať sa na primeraných pozíciách priamo v rezorte životného prostredia, predovšetkým vo svojich regiónoch na jednotlivých správach národných parkov.
Okrem toho môžme predpokladať, že vznik funkčných národných parkov, tak ako nám ukazujú príklady z iných európskych aj mimoeurópskych krajín podmieni vytváranie ďalších nových pracovných príležitostí, najmä v oblasti služieb a tzv. prírodného turizmu. Ide najmä o ubytovanie, stravovanie, šport, rekreáciu a podobné služby. Možno na záver by som spomenul, že prijatím navrhovanej novely zákona výrazne prispejeme aj k naplneniu záväzkov, ktoré má Slovenská republika vo vzťahu k Európskej komisii v oblasti ochrany prírody. Ide predovšetkým o naplnenie záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z dvoch smerníc Európskej únie, a to smernice o vtákoch a smernice o biotopoch, ktoré spolu vytvárajú tzv. naturu 2000. V tejto súvislosti treba spomenúť aj prebiehajúce konanie Európskej komisie voči Slovenskej republike, tzv. infringement vo veci nedostatočnej ochrany kriticky ohrozeného druhu živočícha Hlucháňa hôrneho, ktorý sa stal akýmsi symbolom ochrany prírody v horských lesoch v niektorých našich národných parkoch. Prevod správy štátnych pozemkov v národných parkoch by tak mohol výrazne pomôcť nielen pri záchrane Hlucháňa, doslova v hodine dvanástej, ale v Slovenskej republike by mohol pomôcť aj vyhnúť sa nemalým pokutám, ktoré reálne hrozia zo strany Európskej komisie v tomto prípade. Ďakujem, skončil som.
1. 7. 2021 15:17:37 - 15:20:37 32. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 591 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šíbl, Jaromír (OĽANO) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod  
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Navrhovaným zákonom, ktorý vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024 sa zabezpečí jednotná správa chránených území národných parkov pod ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Cieľom tohto návrh zákona je úprava prevodu správy pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu v národných parkoch do správy organizácie Ochrany prírody a krajiny. Organizácia ochrany prírody by mala v chránených územiach zabezpečovať komplexnú a integrovanú ochranu prírody. Predpokladom však je, aby v chránených územiach spravovala a užívala štátne pozemky a súčasne zabezpečovala ochranu prírody na národnej a medzinárodnej úrovni. Návrh zákona rieši zásadný nedostatok, ktorý dnes máme pri správe štátnych pozemkov v národných parkoch a to, organizácia ochrany prírody a krajiny v súčasnosti tieto pozemky priamo nespravuje. Je neefektívne, aby sa o územia v národných parkoch starali dve rôzne štátne organizácie. V súčasnosti je to najmä Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v rezorte životného prostredia, v rezorte pôdohospodárstva je to štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, Štátne lesy Tatranského národného parku a Lesopôdohospodársky majetok Ulič. Tieto štátne organizácie sú zriadené dvoma ústrednými orgánmi štátnej správy, často majú protichodný účel, funkcie a určenia území národných parkov, z čoho potom vyplývajú zásadné konflikty. Prevodom správy štátnych pozemkov na organizácie ochrany prírody sa vytvoria podmienky pre náležité a efektívne zabezpečenie primárneho účelu národných parkov, ochrany prírody a biodiverzity ako aj pre plnenie záväzkov vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie v oblasti ochrany prírody.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite. Toľko na úvod a hlásim sa potom rovno do rozpravy. Ďakujem.

Deň v parlamente

<- ->