90.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní vráteného zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila zákon vrátený prezidentkou na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a potom ešte výboru pre hospodárske záležitosti.
Výbor pre hospodárske záležitosti zákon prerokoval, avšak neprijal uznesenie. Ústavnoprávny výbor vrátený zákon prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporučil Národnej rade uvedený vrátený zákon schváliť, správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vráteného zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 13. júna 2023. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte, rozpravu.
|
136.
Jednoznačne podporujem vyjadrenie pána poslanca Suska aj pána poslanca Dostála a prinajmenšom je nevyhnutné teraz, aby sa tým zaoberal ústavnoprávny výbor, ak sa rozhodla časť poslancov teraz, lebo ani to nie je väčšina vlastne všetkých poslancov, ktorá takto zahlasovala, že chce prelomiť akýkoľvek úzus a výklad zákona, ktorý tu doteraz bol, tak, samozrejme, že sa vystavuje riziku, že všetky návrhy budú posúdené ako protiústavné všetkými ďalšími orgánmi, ktoré s tým budú mať čo dočinenia, a rovnako je predpoklad, že keď sa tým bude zaoberať Ústavný súd, tak to bude dôvod aj na pozastavenie účinnosti. Tak ja neviem, že či naozaj chceme ísť touto cestou.
|
169.
Ďakujem pekne.
Ja skúsim takým osobným príbehom. Bývam kúsok od ukrajinskej ambasády a sú tam fotky z bojov. Sú tam fotky mŕtvych detí. Chodím okolo, lebo je to naozaj kúsok vedľa, mám šesťročnú a desaťročnú dcéru. A keď ideme okolo, tak tá desaťročná už vie. A tá šesťročná sa ma pýta: Mami, prosím ťa, a to červené, to je čo? A tá staršia hovorí: Mami, nepovedz jej, že to je krv, povedz jej, že to je červená farba, že to proste, že to nie je pravda. No tak, samozrejme, že myslím si, že nie je správne klamať deti, treba im povedať pravdu. A ja sa vás teda pýtam, prosím vás, vy by ste povedali čo? Akože prečo sú tie deti mŕtve? Akože kto ich tam zabíja? No, Rusi ich tam zabíjajú, vieme to veľmi dobre. Takže máme robiť nič? To je podľa vás ako v poriadku, toto je ten mier, o ktorom vy rozprávate? Áno? Máme to nechať takto?
|
173.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si uviesť návrh zákona, ktorým je vlastne novela Trestného zákona a ktorou chceme doplniť do Trestného zákona do tých trestných činov, ktoré súvisia s verejným hanobením alebo podnecovaním k nenávisti, motív, ktorý súvisí so skutočnou, alebo domnelou sexuálnou orientáciou, alebo rodovou identitou skupiny osôb alebo jednotlivca. A osobitne po vražde, a ktorú som už spomínala, Matúša, Juraja a zranenej Radky práve z dôvodu nenávisti k ľuďom, ktorí patria k LGBTI+ komunite, je zrejme, že je dôležité v našej krajine, aby bolo jasné, že akékoľvek podnecovanie iných ľudí k tomu, aby sme niekomu ubližovali preto, lebo je iný, z dôvodu rodovej identity alebo z dôvodu sexuálnej orientácie, tak je hanebné, trestuhodné a je nevyhnutné, aby to bolo jednoznačne zrejmé aj z Trestného zákona.
A preto je dôležité, aby sme jednoznačne v Trestnom zákone pokrývali aj tie prípady trestnej činnosti, ktoré sú páchané z nenávisti voči gayom, lesbám, bisexuálom alebo transrodovým osobám. A by som povedala, že to je asi jeden z najmenších krokov, ktoré by sme mali urobiť po tejto vražde, je dôležité, aby tento krok Slovenská republika urobila aj takýmito spôsobom jasne povedala, že takéto skutky jednoducho na Slovensku netolerujeme a budeme ľudí za to trestať, ak iných budú navádzať k násiliu na iných, len z dôvodu, že sú iní, že sú iní z dôvodu hľadania svojej rodovej identity, z dôvodu inej sexuálnej orientácie ako v zásade má väčšinová spoločnosť.
Takáto právna úprava nie je ojedinelá, je tak vo Francúzsku, v Belgicku, v Holandsku, v Nemecku, v ďalších krajinách v rámci Európskej únie a vyplýva to aj z jednoznačných ľudskoprávnych dokumentov, ktoré zakotvujú jednoznačne potrebu ochrany dôstojnosti človeka, a ja dúfam, že aspoň táto drobná zmena sa nám spoločne podarí.
|
167.
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je mi naozaj cťou, že môžem uviesť práve v tomto čase návrh zákona o životnom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože myslím si, že osobitne po vražde Matúša a Juraja a zranení Radky, vražde, ktorá jednoznačne na základe všetkých informácií, ktoré máme, bola motivovaná nenávisťou voči ľuďom, ktorí patria k LGBTI+ komunite, tak je namieste, aby sme niečo urobili v našej spoločnosti, a párom rovnakého pohlavia umožnili dôstojne žiť a dať im jasne najavo, že sme radi, že sme rôzni, a... a chceme im dať možnosť, aby svoje rodinné vzťahy si mohli tak upraviť, ako aj väčšinová spoločnosť.
V prvom rade chcem povedať, že vlastne ja som bola veľmi smutná, keď sme prijali do ústavy vlastne prehlásenie, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. A ja si myslím, že je to veľmi vážnym nepochopením, čo vlastne tento inštitút znamená, nakoniec, keby sme išli aj do dejín, tak by sme zistili, že cirkev vlastne až sa dodatočne dostala ako svedok vôbec pri uzatváraní manželských zväzkov, to znamená, že ani by som tu nevidela potrebu vnášania nejakých hodnôt do uzatvárania takéhoto zväzku, a rovnako v tom nevidím ani žiadny rozpor pri úvahe o tomto inštitúte, že ak by sme tento inštitút mali aj pre iné zväzky ako pre zväzky muža a ženy, že by to nebodaj bolo v rozpore s kresťanskými hodnotami, veď máme množstvo štátov, kde kresťanskí farári, farárky uzatvárajú manželstvá párov rovnakého pohlavia, a to znamená, zaiste ak by to bolo v rozpore s ideológiou viery kresťanskej, tak by predsa takéto niečo nebolo možné v iných krajinách.
Myslím si, že vlastne to, čo sa nám deje v súvislosti s uznaním práv pre páry rovnakého pohlavia, v niečom mi to pripomína situáciu z dejín ľudstva, kedy skutočne nám trvalo, kedy sme si uvedomili, že otrokárstvo nie je v poriadku, nie je v poriadku, ak časť ľudstva považujeme za tých, ktorí sú menejcenní, a preto je v poriadku, ak časť má oprávnene byť otrokárom a iným dáme pocítiť postavenie otrokov. Veľmi dlho trvalo, vôbec kým sme vlastne doznali, že ženy môžu mať práva ako muži, ženy dokonca môžu voliť, nebodaj môžu byť aj volené ako zástupkyne do inštitúcií, ktoré reprezentujú vôľu ľudu a rozhodujú o tom, ktorým smerom sa uberá politika v štáte. Jednoducho to nám trvalo veľmi dlho, kým sme si to uvedomili, a v tom čase keď sa o tom rozhodovalo, tak o tom boli vždy veľmi vážne polemiky, o hodnotách, o ideológiách, plné, samozrejme, emócií a ja si myslím tiež, že teraz sme ako spoločnosť vlastne v takom stave uvedomovania sa, a ja len dúfam, že čo najskôr tento proces uvedomovania sa, že jednoducho časť našej spoločnosti tu žije v hlbokej neprávnosti, neprávosti a nedôstojne a väčšinová spoločnosť jednoducho má skutočne tú výsadu vystúpiť z radu tých krajín, myslím väčšinovú spoločnosť našej, Slovenska, vystúpiť z radu tých krajín, ktoré ešte nedoznali práva týmto menšinám, a jednoducho vystúpiť cestou demokratickej spoločnosti, ktorá uznáva dôstojnosť každého človeka a vníma jeho jedinečnosť, rôznosť a vlastne aj krásu toho, že sme rôzni a že vzájomne k sebe môžeme byť tolerantní.
Predkladám teda zákon o... ako návrh zákona o životnom partnerstve berúc do úvahy ústavné limity, ktoré, ja sa domnievam, že že samo osebe sú protiústavné, a v tom si dovolím odkázať aj na rozhodnutie ústavného súdu v Slovinsku, ktorý jasne deklaroval, že to, že štát neuznáva manželstvo aj pre páry rovnakého pohlavia, ale výsostne ich dáva len párom rôzneho pohlavia, tak je vlastne diskriminujúce, pretože neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo vlastne takýto zväzok neuznať ako manželský.
Takže predkladáme návrh zákona, rešpektujúc, samozrejme, našu ústavu ako návrh zákona o životnom partnerstve, predkladáme to ako návrh, ktorý umožňuje zväzky pre partnerov ako rovnakého pohlavia, tak aj rôzneho pohlavia, nechceme byť v tomto diskriminujúci pre páry rôzneho pohlavia, ak by sa rozhodli, že by chceli využiť tento nový inštitút, a snažili sme sa do predmetu úpravy dať všetko, čo môže byť dôležité pre dvoch ľudí, ktorí sa majú radi a chcú mať vzájomne voči sebe práva, ale aj povinnosti, a súvisí to, samozrejme, so všetkými možnými životnými situáciami, ktoré pre pár ľudí, ktorí chcú spolu žiť, môže vzniknúť.
To znamená, že riešime tu, samozrejme, otázky, ktoré súvisia s platnosťou partnerstva, s uzavretím partnerstva. Nie je to síce spôsob taký slávnostný ako manželstvo, ale ten, ten, ten spôsob prehlásenia, ktorý sme uznali, že by mohol byť aspoň v nejakej miere dostačujúci, je uzavretie partnerstva pred matričným úradom, samozrejme, v tej súvislosti aj zápis do knihy partnerstiev, životných partnerstiev, riešime tu otázky aj bezpodielového spoluvlastníctva partnerov, samozrejme, vyživovaciu povinnosť medzi partnermi, pretože toto presne ľudia, ktorí vzájomne k sebe cítia silnú náklonnosť, k sebe majú, to znamená nielen čerpať práva, ale mať k sebe aj povinnosti.
A ďalej súčasťou tejto právnej úpravy je aj možnosť, dalo by sa to nazvať, ako doosvojiť si dieťa, ak to dieťa vlastne žije už v tejto rodine ako dieťa biologické u jedného z partnerov, to znamená, že ide nám v tomto momente v prvom rade o ochranu dieťaťa. Chceme, aby to dieťa malo istotu, že v prípade, ak sa niečo stane vlastne jeho biologickému rodičovi, tak je tu cesta, ako by sa oňho mohol ďalej starať práve ten človek, ktorý mu je najbližší, a to je predsa ten druhý partner, ktorý ho spolu so svojím partnerom vychováva. To znamená, naozaj je mu druhou matkou alebo je mu druhým otcom a teraz nejde o to, aby sme riešili, neriešime v tomto momente to, že či niekto chce byť jasne zapísaný v rodnom, alebo nie, ale ide nám teraz v prvom rade o to, že zápis do toho rodného listu je kľúčový pre to dieťa, to dieťa je chránené. Je chránené, napríklad v prípade úmrtia má práva, takže je kľúčové práve pre tie deti, ktoré vyrastajú v týchto rodinách, umožniť im, aby mali ochranu a aby tu boli jasné povinnosti zo strany práve tých ľudí, ktorí sa o ne starajú a chcú sa o ne starať. A preto možnosť, by som povedala, doosvojiť si dieťa, ktoré takto vyrastá v takomto partnerstve je absolútne minimum, ktoré rešpektuje kľúčovo ochranu detí, a ja si myslím, že v tomto jednoducho nemôžeme mať ani všetci, ktorí sme aj teraz v tejto sále, žiadne, si myslím, rozporuplné názory.
Ďalej to, čo riešime v tomto návrhu zákona, sú, samozrejme, všetky ostatné otázky, ktoré riešia ďalšie zákony a súvisia so životnými situáciami partnerov, ktorí by žili v životnom partnerstve a z tých, by som povedala, najkľúčovejších asi spomeniem ustanovenia, ktoré súvisia so sociálnymi právami, samozrejme, otázky, ktoré súvisia či už s dedením, či už v prípade úmrtia aj právo na... na vdovské, situácie, ktoré súvisia aj s ťažším zdravotným postihnutím a podobne. To teda to sú všetko situácie, ktoré jednoducho sa bežne dejú, a páry rôzneho pohlavia, ktoré sa rozhodli vlastne čerpať aj z tých výhod, ktoré, ktoré znamená zväzok, ktorý je verejne prehlásený, tak ten chceme umožniť, aby aspoň v tej miere, ktorej, ktorým umožňuje vlastne takýto zákon o životnom partnerstve, aby mohli rovnocenne z takýchto práv čerpať.
Ja si dovolím na záver iba spomenúť a nadviazať na úvod, že to, že Slovensko nie je schopné uznať nejakým spôsobom páry rovnakého pohlavia, ak sa pozrieme len na krajiny v rámci Európskej únie, a teraz si dovolím spomenúť hlavne tie krajiny, ktoré sú silne, by som povedala, označované ako krajiny so silným príznakom katolíckeho vierovyznania, Nemecko, Rakúsko, Španielsko, Portugalsko, to sú krajiny, ktoré uznali manželstvo pre páry rovnakého pohlavia. Ja si myslím, že už z tohto je zrejmé, že to neexistuje kultúrnoetický problém v rámci viery. Tu ide skôr len o otázku uvedomenia si, že jednoducho žijeme s ľuďmi, ktorí sú iní ako väčšinová spoločnosť a väčšinová spoločnosť proste musí len zísť a pozrieť sa okolo seba a uvedomiť si, že jednoducho je tolerantná. A chce aj iným ľuďom priznať tú dôstojnosť, ktorej tá väčšinová spoločnosť má.
Ja si dovolím dokončiť ten zoznam krajín, ktoré majú zakotvené manželstvo pre páry rovnakého pohlavia v rámci Európy, lebo si myslím, že je to dôležité, že je to dôležité preto, aby sme videli, že je to normálne, a my nie sme normálni, že sme nedokázali pre páry rovnakého pohlavia uznať nič. Takže z toho zoznamu všetkých krajín v rámci Európy, Európskej únie, ešte sem patrí, teraz hovorím o krajinách, ktoré uznávajú manželstvo, Holandsko, Francúzsko, no to asi tiež nie je krajina, ktorá by mala problém s katolíckou vierou, Belgicko, Veľká Británia, Nórsko, Švédsko, Fínsko, Island.
A ešte spomeniem Írsko. Írsko je krajina, kde naozaj boli obrovské dilemy, polemiky v súvislosti s právnou úpravou, ktorá súvisela s interrupciami. Jednoznačne je to krajina, ktorá patrí k tým, kde katolícka viera, by som povedala, je základnou vierou pre, pre ľudí v tejto spoločnosti. No tak ak táto krajina prijala právnu úpravu pre páry rovnakého pohlavia s inštitútom manželstva, tak je zrejmé, že tu nie je problém viery.
Tu skôr dochádza k tomu, že nie sme tu dobre informovaní, čo je v rozpore s katolíckou vierou. V katolíckej... s kresťanskou vierou, že? Toto podľa mňa je problém našej spoločnosti, že nie sme ochotní možno ešte otvoriť ďalšie dvere, dozvedieť sa viac o niektorých témach, ku ktorým bola len jedna cesta, a nie sme ochotní zistiť, že proste tých ciest zrazu už je viac a že to vnímanie tej reality okolo nás jednoducho bolo chybné. A prečo to neurobiť, ak môžeme odstrániť neprávosť voči iným ľuďom, ak môžme umožniť ľuďom žiť v láske, ja si myslím, že to je predsa úplne kľúčové to, čo predsa kresťanská viera hlása, a ja som to už povedala viackrát, ja som presvedčená, že keby tu bol Ježiš s nami, že by v tom mal veľmi jasno a tieto dilemy by sme tu jednoducho nemali. A som o tom skalopevne presvedčená, že tak to je, nech si čítam akékoľvek texty, ktoré súvisia aj s kresťanskou vierou.
A preto predkladáme tento návrh zákona a vnímam to už aj ako morálnu povinnosť, to predkladať a upozorňovať na to, uvedomujeme si, samozrejme, realitu väčšiny v tomto parlamente, ale považujeme to za dôležité, dôležité pre, pre ľudí, ktorí tu s nami žijú, aby sme im dali jasne najavo, že jednoducho majú tu svoj hlas, a urobíme všetko pre to, aby sme doznali ich práva a boli aj, aj v tejto oblasti práv rovnocenní. Toľko si dovolím na úvod a teším sa na akúkoľvek debatu, ktorá je určite dôležitá k tejto téme, ktorá nás dostane k uznaniu práv rovnakého pohlavia pre tieto páry.
Ďakujem pekne.
|
60.
Ďakujem pekne. Prekvapuje ma takéto vystúpenie od ženy predo mnou. Ja poviem aj prečo, pretože si myslím, že každá žena, ktorá riešila akékoľvek otázky, ktoré boli veľmi ťažké pri narodení dieťaťa, tak boli naozaj veľmi ťažkého charakteru a odobrať žene právo urobiť takéto ťažké rozhodnutia a sťažovať jej celú situácii. Ja neviem, kto chce za to zobrať zodpovednosť, že to dokáže lepšie. Kto, kto to vie lepšie posúdiť a všetky súvislosti, okolnosti, počas ktorých sa rozhodne, že jednoducho k tomu dospeje. Tu mám pocit, že keď počúvam osobitne niekoho demografii, ako keby sme nevnímali, že to je ťažké rozhodnutie pre každú ženu, jednoducho je to ťažké rozhodnutie. Veď to nie je o tom, že tu si ide niekto lahodiť, že ide na interrupciu. To je jednoducho ťažké rozhodnutie v živote ženy, kedy zváža všetky okolnosti, súvislosti, za ktorých k tomu došlo, že k tomu proste, že to podstúpi, a my tu ideme sťažovať túto situáciu a myslíme si, že niekto to tu akože lepšie rozhodne za ňu? Ja si myslím, že toto obdobie už máme za sebou, že niekto tu vie lepšie rozhodovať o druhom človeku. Si myslím, že vždy je to o tom, že či vnímame dôstojnosť ženy, či vnímame, že je schopná a spôsobilá to rozhodnutie urobiť a že urobíme všetko pre to a pomôžeme, aby to rozhodnutie urobila dobre napríklad dobrou sexuálnou výchovou. Takže ja sa prekvapujem naozaj, že na jednej strane nie sme schopní, spôsobilí pomôcť osobitne mladým ľuďom, aby rozumeli dobre, o čom je proste aj pohlavný styk a o čom je sex, že môže dôjsť k počatiu dieťaťa a neurobíme k tomu nič, hej, necháme to na nich a potom proste riešime ťažké otázky, ktoré môžu vzniknúť jednoducho preto, že niekto môže byť prekvapený, že k tomu počatiu došlo a nie je na to jednoducho pripravený nijakým spôsobom, nijakým spôsobom. Takže najprv neurobme nič preto, aby vedeli, že k tomu môže dôjsť a potom to sťažíme maximálne ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
91.
Vážený pán predseda, dávam týmto procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o tlači 1558, to je vládny návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, presunulo na budúcu stredu 17. mája o 17.00 h. Odôvodnenie je, že jedná sa o vládny návrh, prebiehajú k tomu politické rokovania a mám za to, že o tomto vládnom návrhu zákona, ako aj s ohľadom na aktuálnu situáciu politickú je vhodnejší budúci týždeň a to budúca streda, keďže možno predpokladať, že bude aj vymenovaná nová vláda, takže navrhujem presun tohto hlasovania na budúcu stredu. (Reakcie z pléna.)
|
105.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Moja pripomienka a vlastne vstup do rozpravy je z toho istého dôvodu ako pri predchádzajúcom dohovore. Tu je presne ten istý problém, jednoducho preklad nesedí. Ja som si vypočula aj vyjadrenie pána ministra na záver. Takto sa už tento pojem neprekladá. Jednoducho prešli sme nejakým vývojom z nejakého dôvodu, máme aj v antidiskriminačnom zákone zakázanú diskrimináciu z dôvodu rodu a jednoducho to je širší pojem ako "pohlavie", tak to jednoducho je.
A môžme sa tu teraz skrývať za to, že my keď tam dáme niečo iné, aj tak predsa platí antidiskriminačný zákon, takže platí vlastne originál textu, ale to je zase tá falošná hra. Proste aký máme problém my s pojmom "rod"? Aký máme? Vieme, že je to korektný preklad. Aký s tým máme problém? To je tá otázka. Aký s tým máme problém? Takto prešiel celý legislatívny proces, celý legislatívny proces. Nikto s tým nemal problém iba Konferencia biskupov Slovenska. A teraz ja sa nechcem dotknúť nikoho náboženského presvedčenia a toho, ako chce alebo nechce používať aké pojmy. Ale akonáhle sa rozprávame v právnej rovine, a teraz prehováram k pánovi ministrovi spravodlivosti ako právnikovi, ako k právnikovi, aby text dohovoru korešpondoval s textom a s tým, čo hovorí náš právny poriadok a ústava. Tak z tohto titulu je namieste tam dať pojem "rod", lebo je širší. A antidiskriminačná klauzula v originále jednoducho zakazuje diskrimináciu v širšom uhle pohľadu, tak to jednoducho je. A keď hovoríme niečo iné, tak sa klameme.
Ďakujem pekne.
|
97.
Ďakujem veľmi pekne.
No, ja si nič nevymýšľam, ja nič nezavádzam, ja iba hovorím, že môžme si tu myslieť hocičo, ale buďme korektní ohľadom prekladu. Jednoducho to my nevieme, nie sme schopní ani to preložiť z toho anglického textu, tak potom nepristúpme k tomu dohovoru, keď máme s niečím problém. To je prvá vec.
Druhá vec, no, nie je totožný obsah pojmu "pohlavie" a "rodová identita". To teraz nie je o tom, že tu sa bavíme o nejakom strednom rode alebo strednom pohlaví, hej?
Pán Mizík, voči vám hovorím, vy máte tiež malé deti. (Reakcia z pléna.) Jaj, Mazurek, aha, pardon, pán Mazurek, ďakujem pekne, pán poslanec. Jednoducho rodová identita je niečo iné a to sa jednoducho môže stať, že sa ľudia narodia a je to menšina, a preto máme k tomu necit, tá väčšina, pretože nás to netrápi. Ale mohlo by to trápiť osobitne aspoň tých, čo sme rodičia, pretože môže sa nám stať, že zrazu naše dieťa sa necíti tak, ako sa nám javí, že by sa mohlo cítiť. Ono sa tak jednoducho necíti. A k tomu je dôležité, aby sme sa o tom my tu spolu rozprávali a mali k tomu cit a mali k tomu rešpekt a prejavovali k tomu normálne aj dôstojnosť k tým ľuďom, ktorí sa takto trápia, pretože je to veľmi jednoduché narodiť sa v tele, ktoré vyzerá ako mužské a naozaj sa cítiť ako muž.
A je to veľmi ťažké si uvedomiť, že niekto sa narodí a vyzerá síce, že je muž alebo žena, ale on tak necíti a veľmi sa trápi. Veľmi sa trápi, kým to vôbec niekomu povie. A keď to niekomu povie, svojim najbližším, tak sa jednoducho s ním potrebuje vysporiadať v rámci spoločnosti. A o to tu teraz ide. A o tom je to iné, rozprávať sa o diskriminácii z dôvodu rodovej identity. Tu sa rozprávame o ľuďoch, ktorí jednoducho majú takého trampoty v živote, veľmi vážne, veľmi vážne a končia tragicky práve preto, že spoločnosť nevie prísť na meno, nevie im nájsť dôstojnosť a rešpekt. O tom to je.
|
87.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, sama sebe sa divím, že idem k tomuto vystúpiť v pléne Národnej rady. Prečo sa potrebuje bývalá ministerka vyjadrovať k pristúpeniu k dohovorom, ktoré nám majú slúžiť na boj proti terorizmu v letectve? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, môžem na chvíľočku prerušiť? Chcem len privítať na balkóne žiakov Gymnázia z Prievidze. Vitajte! Dobre? (Potlesk.) Dobre som predstavil? Z Partizánskeho, tak sa veľmi ospravedlňujem. Takže opravujem, Gymnázium Partizánske. Ďakujem, vitajte! (Potlesk.)
A, pani poslankyňa Kolíková, môžete pokračovať. Nech sa páči, pani poslankyňa.
Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Tak ešte raz, sama sebe sa divím, že idem vystúpiť ako bývalá ministerka v rozprave k pristúpeniu k dohovorom na boj proti terorizmu v letectve. Prvá vec možno, ktorá je zvláštna, je, že ministerstvo spravodlivosti predkladá vlastne toto pristúpenie a skôr by to náležalo ministerstvu dopravy. Áno, ja to viem ako bývalá ministerka, keďže som celý proces vlastne spustila, že na dožiadanie zo strany pána ministra dopravy sme spustili na ministerstve spravodlivosti tento ratifikačný proces, keďže s tým máme viac skúseností, tak sme sa do toho pustili.
Obnáša to, samozrejme, to, že sa prekladá potom návrh dohovoru do slovenského jazyka ako základ pre spustenie celého ratifikačného procesu, ktorému predchádza aj pripomienkové konanie. Je dôležité, aby originál priamo sedel, samozrejme, s tým slovenským prekladom a s textom.
A teraz prečo tu vystupujem? Nuž preto tu vystupujem, pretože návrh textu, ktorý má byť uverejnený v Zbierke zákonov, nie je ten, ktorý je totožný s originálom. A je to zhodou okolností práve tá téma, ku ktorej sme tu mali veľkú debatu a súvisela s fiduciárnym vyhlásením, pretože tzv. diskriminačná klauzula, ktorá vlastne vôbec nepojednáva o terorizme, ale pojednáva o tom, že žiadna časť dohovoru sa nesmie vykladať tak, aby to bolo diskriminujúce, a teraz sú vymenované dôvody, ktoré to sú, tak medzi týmito dôvodmi, pomedzi ostatnými je aj "rod", "gender" po anglicky. "Gender" sa jednoducho vykladá ako "rod" a keby v anglickom texte sme mali mať "pohlavie", že z dôvodu pohlavia, tak by tam bolo "sex" po anglicky, tento pojem. Ale to tak nie je. Takže celý text, ktorý išiel do celého ratifikačného procesu aj, samozrejme, do pripomienkového konania, mal v texte tejto diskriminačnej klauzuly pojem v slovenskom texte "rod". Takto prišiel, samozrejme, aj na vládu, aby takýto text prišiel do Národnej rady a sme takto pristúpili k celému, k jednému aj druhému dohovoru. A na základe pripomienky Konferencie biskupov Slovenska pán premiér si túto pripomienku osvojil a namietal, že takýto text by mal byť zmenený, pretože slovo "rod" nebudeme mať predsa my takto v tomto texte v rámci nášho právneho poriadku.
Nerozumiem tomu, nerozumiem, prečo vôbec vlastne tento ratifikačný proces tu takto zastal vtedy na úrovni vlády, rovnako ako nerozumiem, prečo sa zmenil tento text a teraz sem prišla vlastne zmena v tejto časti tohto textu, pretože nekorešponduje s originálom.
A teraz môžme mať rôzne úvahy a rôzne dojmy a pojmy, čo sa nám páči a čo sa nám nepáči a čo by sa ešte dalo prekladať alebo nedalo prekladať, ale jednoznačne je zrejmé, že vieme, o čom je rodová identita, prečo z dôvodu rodovej identity tu niekto môže byť diskriminovaný a že to jednoducho nie je to isté, ako byť diskriminovaný z dôvodu pohlavia, že jednoducho diskriminácia z dôvodu rodu je oveľa širšia a my ju zužujeme, pretože máme problém zase sa postaviť čelom k niektorým slovám a k pojmom. A mne to vadí, vadí mi, že hráme túto falošnú hru, že ju hráme ešte aj s takýmto textom, ktorý vlastne s tou témou vôbec nesúvisí, že napriek tomu, že máme v diskriminačnom zákone už tento dôvod pomenovaný, poznáme ho, vieme, čo to je byť diskriminovaný z dôvodu rodu, tak potom, keď nám príde text dohovoru o boji s terorizmom v letectve, tak nevieme zrazu ten pojem použiť a nevieme ho, nevieme s ním pracovať a nevieme mu doznať proste tento obsah, ktorý má.
My si nemôžme vymýšľať svoj obsah textu. My buď pristúpime, alebo nepristúpime. Takže ak má Národná rada dať súhlas k ratifikácii, tak mala by ho dať k textu, ktorý jednoducho je totožný s originálom. Je podľa mňa úplne jedno si tu teraz vykladať a robiť si tu nejaké interpretačné cvičenia o tom, že predsa vždy platí originál. Samozrejme, že platí, ale to predsa neznamená, že potom v tom texte, ktorý má byť v Zbierke zákonov, bude niečo iné.
Takže za klub SaS nepodporíme takýto dohovor, máme za to, že má byť vrátený navrhovateľovi, aby sedel preklad textu s dohovorom, ku ktorému pristupujeme. Nemusíme pristúpiť, ak máme problém pomenovať niektoré veci pravým menom, nemusíme, ale nechápem, prečo to nevieme urobiť, keď už v antidiskriminačnom zákone tento pojem poznáme.
Takže opätovne apelujem a žiadam, aby sme vedeli medzi seba prijať ľudí, ktorí patria k menšine, a vedeli normálne pomenovať aj veci správnym menom, aj javy, aj diskriminácie z dôvodu rodu a napraviť tento stav. Dá sa to jedine tak, že sa návrh vráti späť navrhovateľovi a navrhovateľ sem príde s tým textom, ktorý náleží originálu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
|
73.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor aj výbor pre hospodárske záležitosti návrh zákona prerokovali, odporúčali ho schváliť.
Článok IV správy obsahuje 23 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 2. mája 2023. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
|
51.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne za všetky poznámky, ktoré prišli, a ja si dovolím na to reagovať takto. Toto nie je boj o voliča, toto je boj o dôstojnosť a o rešpekt k človeku. Naozaj dlho trvalo, kým sme prišli na to ako ľudstvo, že otroctvo máme zrušiť. Že jednoducho každá ľudská bytosť je hodná rešpektu a dôstojnosti. Potom nám veľmi dlho naozaj trvalo, kým sme prišli na to, že napríklad aj žena je človek – to nám tiež dosť dlho trvalo – a má mať tie isté práva ako muž. Dlho nám trvalo, že naozaj ona môže aj voliť, dokonca byť volená. No a teraz nevieme prísť na meno menšinám v našej spoločnosti, my proste to, my to nevieme vysloviť.
Tu pán poslanec si z toho robí srandu, proste nechce ani dôstojne im prísť na to pomenovanie, ktoré je hodné rešpektu. Proste nechce, nevie, neurobí to. Ešte náhodou by to znamenalo, že im prejavuje nejakú dôstojnosť a rešpekt. A mňa tu toto najviac trápi, že my sa tu teraz tvárime, že ideme niečo urobiť pre menšinu v našej spoločnosti. No nejdeme, nejdeme, ideme ich uraziť. Ja keď s niekým žijem ako s partnerom, tak samozrejme, že sa mu zdôverujem s vecami, ale to nie je môj dôverník. A ja mu nebudem dávať vyhlásenia ako dôverníkovi, no nebudem, je to smiešne. A nebudem očakávať, že on bude dávať takéto vyhlásenie voči mne ako dôverníčke. Pane Bože! Tak sa tu nevysmievajme z ľudí, ktorí tu s nami žijú a patria k menšine a sú trochu iní. To akože nevieme naozaj im priznať ich práva? Nevieme to pomenovať? No tak to pomenujme, že im nič nechceme dať a že nechceme im dať dôstojnosť a rešpekt, to povedzme, že nechceme a nedáme. Ale tento zákon im nedáva nič.
|
33.
Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ten kľúčový problém, a začnem hneď takto v mojom vyjadrení k tomuto návrhu zákona, je tak, ako povedal môj predrečník pán poslanec Dostál, je, že my sa tu tvárime, že ideme týmto návrhom zákona riešiť, čo riešiť nejdeme. Vo vyjadreniach aj pána ministra je, že áno, ideme niečo ponúknuť aj párom rovnakého pohlavia, ale ja som nenašla v dôvodovej správe ani raz pár rovnakého pohlavia. Je tam použitý pojem nezosobášené páry, ale ako keby sme sa to báli povedať, že proste áno, žijú tu s nami ľudia, ktorí sú v pároch rovnakého pohlavia. Áno, naozaj tu s nami žijú. Majú rovnakú dôstojnosť, ako ju máme my, len niektorí z nás majú problém asi aj tento pojem povedať. Takže ak prichádzame s návrhom zákona, ktorý by mal byť pre nich, tak sa to bojíme povedať či už v texte, alebo v dôvodovej správe, proste radšej to nepovedzme, lebo náhodou, neviem, niekomu by sa to nemuselo páčiť.
Ak chceme naozaj niečo urobiť pre ľudí, s ktorými žijeme spoločne v tejto spoločnosti, v iných spoločnostiach, pretože tak, ako je väčšinová spoločnosť a je nejako sexuálne orientovaná, tak potom sú aj menšiny, ktoré teda nie sú tak orientované sexuálne, ako je orientovaná väčšina, ale žijeme tu spolu a chceme, aby sa nám tu všetkým žilo dobre a chceme vzájomne si prejavovať dôstojnosť a rešpekt, tak potom aj právo by malo jednoznačne tomu svedčiť a mali by sme mať k tomu aj zákonnú právnu úpravu a nemali by sme si vystačiť len tým, že máme v ústave zákaz diskriminácie. Teda každému priznať jeho práva bez ohľadu na to, akého je pohlavia, akej je sexuálnej orientácie, rodovej identity. Jednoducho každému priznať všetky práva, aby tu mohol žiť dôstojne a s rešpektom.
A teraz tu prichádza právna úprava, ktorá by teda mala menšine priniesť nejaké práva, ktoré sme zatiaľ neboli schopní jej uznať a my sa to bojíme povedať či už v texte právnej úpravy, alebo dôvodovej správe. Ja som tam nič také nenašla, z čoho by toto bolo zrejmé. Nič.
Súčasne platí, že tá právna úprava je zaujímavá. Je naozaj zaujímavá, pretože rieši životné situácie, ktoré nerieši naša právna úprava, mali by byť riešené už dávno v súkromnom práve, bola k tomu komplexne pripravovaná, pripravovaný text pre nový Občiansky zákonník, ktorý mal riešiť, samozrejme, že rôzne situácie pre ľudí, ktoré sa vyskytnú v ťažších situáciách, napríklad preto, že sa im zhoršuje zdravotný stav, a potenciálne toto by mohla byť právna úprava, ktorá by takýmto ľuďom niečo poskytla. Ale nemôžeme sa tváriť, že tá právna úprava niečo prináša párom rovnakého pohlavia. Proste neprináša. Neprináša im. Neprináša. Prináša niečo úplne iné. A takáto právna úprava je podľa mňa zmätočná. Pretože my sa tvárime, že niečo nám prináša, čo nám neprináša. Prináša nám nejakú dôstojnosť pre ľudí, ktorí žijú v pároch ako páry rovnakého pohlavia? No, neprináša nám pre nich nič. Oni nebudú využívať túto právnu úpravu. No nebudú. Nebude jeden druhého označovať za dôverníka. Veď je to smiešne. Veď je to nerovnocenné postavenie medzi nimi. Tu nejde o to, že by pár prišiel a niečo niekde prehlásil. Takéto nič im nedávame. My vlastne jednu z tých osôb vlastne dávame do nadradeného postavenia ako toho, ktorý dáva dôveru druhému, a z ničoho nevyplýva, že tá druhá osoba jemu bude dávať dôveru. To znamená, že predpokladám, že obidvaja prídu a vzájomne si teda prejavia dôveru. Už tento konštrukt sám osebe je proste pochybný. Je pochybný. A v tomto je tá právna úprava zmätočná.
A je urážlivá. Je urážlivá, že vlastne sa tvárime, že niečo prinášame aj s ohľadom na vraždu, ktorá sa stala na Zámockej, ale nič neprináša. A osobitne s ohľadom na tú vraždu by sme mohli mať trošku cit k tomu, čo prinášame, ako to komunikujeme, a byť, v tomto by sme mohli byť naozaj otvorení. Nie, neprinášame vám vôbec zlepšenie vašej situácie, ale prinášame zlepšenie pre iné životné situácie. Tak nech sa páči, tak to povedzme. Lebo takto to je. Toto nie je právna úprava, ktorá niečo prináša párom rovnakého pohlavia. Im neprináša nič. Nič im neprináša. Ale rieši potenciálne rôzne životné situácie, ale vydáva sa za právnu úpravu, ktorá rieši niečo iné. A to sa mi na tom celom najviac nepáči.
A preto sa domnievam tak ako môj predrečník, že je namieste to vrátiť predkladateľovi, aby sa teda zamyslel, čo chce priniesť do parlamentu, či chce priniesť riešenie rôznych životných situácií, tak nech to potom pomenuje, že teda ktoré životné situácie, pre koho, ale nie je to pre nezosobášené páry. Pre nich, pre páry rovnakého pohlavia toto nič nerieši. Tak sa na to netvárme. Tak nerobme zmätočnú... Prosím? (Reakcia navrhovateľa.) No, ja som si čítala, čo to rieši, a čítala som si aj dôvodovú správu a hovorím, že je to zmätočný materiál. A fakticky urážlivý pre tých, pre koho sa tvárime, že táto právna úprava by mala niečo priniesť.
Takže s ohľadom na to sa domnievam, že mali by sme prijímať právnu úpravu, ktorá je jasná, čomu má slúžiť, komu má slúžiť. Nevydávajme niečo za... za prikrytie sa, že riešime nejaký problém, ktorý tu v spoločnosti máme, lebo ho neriešime. Riešime niečo iné. Je to zaujímavé, je namieste sa tomu venovať, ale nie je to to, za čo to vydávame. A táto falošná hra ma naozaj osobitne vyrušuje. Osobitne ma vyrušuje dnes, keď by sme mali byť citliví už k tomu, aby sme sa ako spoločnosť ďalej posunuli a mohli by sme mať naozaj, si myslím, že už odvahu si povedať, že áno, žijeme v spoločnosti, kde rešpektujeme, že sme rôzni, a je to prínosom pre našu spoločnosť, máme z toho radosť, máme z toho aj prospech, že sa nám tu spolu darí a že vzájomne si prejavujeme rešpekt a úctu, ale tak by mali tomu náležať aj právne predpisy, ktoré prinášame do parlamentu, a tomu tak v tomto prípade nie je. Takže preto mám aj problém s podporou tohto návrhu zákona a je namieste a asi najlepšie to vrátiť predkladateľovi.
Ďakujem pekne.
|
13.
Ja by som chcela veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi za jeho príspevok a osobitne k tej téme, ktorá súvisí s trestným činom znásilnenia. A chcem aj v nadväznosti na tento príspevok apelovať aj na pána ministra, že tak ako to uviedol aj pán poslanec a zaoberal sa výrokmi zo strany aj ministra spravodlivosti, aj ministerstva k tomuto trestnému činu znásilnenia, že buďme tu korektní a naozaj hovorme pravdivo. Jednoducho ak do skutkovej podstaty trestného činu, tak ako povedal aj pán poslanec, nedoplníme "bez súhlasu", tak jednoducho ten trestný čin znásilnenia nebude znamenať, že je to znásilnenie, keď je to bez súhlasu.
A ja nadviažem aj na príspevok pána poslanca ešte tým, že... a som veľmi rada, že osobitne sa na toto zameral, pretože toto si myslí aj naša spoločnosť. Amnesty International urobilo prieskum s agentúrou Focus a viac ako 90 % opýtaných si myslí, že za znásilnenie sa považuje sex bez súhlasu. Súčasne 89 % opýtaných si myslí, že by malo byť trestným činom znásilnenie bez súhlasu. A sem patria aj konzervatívni, tá časť spoločnosti, ktorá si o sebe myslí, že je konzervatívna. Takže ak teda ideme robiť Trestný zákon nanovo, zameriavame sa na trestné činy, aby teda rešpektovali štandardy už demokratickej spoločnosti v súlade s ostatnými európskymi krajinami, tak tu by sme mali byť osobitne citliví.
Ja som rada, že sa na to zameral pán poslanec, a ja dúfam, že aj parlament k tomu zaujme jasný postoj a na základe pozmeňujúceho návrhu, kde to chceme vrátiť späť, tak ako to ministerstvo spravodlivosti navrhovalo, dostať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
68.
Ďakujem veľmi pekne predsedajúcemu, ktorý je veľmi korektný a rešpektuje aj bývalých ministrov, ktorí sa zaúčajú do prísnych rokovacích poriadkov.
Najprv by som chcela reagovať na pána poslanca Šeligu. Veď ja som sa snažila, samozrejme, povedať, že je tam veľa dôležitých a dobrých vecí, ale to, čo mi vadí, je, že chýba mi tu dvojička, trestný proces. A bolo urobené skutočne veľa-veľa práce, veď inak by pán minister sem nemohol prísť so žiadnou novelou, keby tá práca nebola urobená á... ale to mi tu chýba. Jednoducho pri nastavení novej trestnej politiky tu mal byť aj trestný proces.
A v tejto súvislosti si dovolím takou poslaneckou šmyčkou zareagovať na pána poslanca Mizíka, ale pritom reagujem na pána poslanca Šeligu, aj keď nám odchádza, že v prípade, keď sa vlastne prekonáva násilie, tak tá hodnota tu už nehrá rolu. Takže toto proste nie je pravda, čo je tu šírené. A ja len doplním tu pána poslanca Šeligu, že to, že my posúvame hodnotu škody, tak to sme už mali dávno-dávno urobiť. Jednoducho my musíme nejak nastaviť rozdiel medzi tým, čo je ešte protiprávnym konaním a nemá sa, ale tým, čo už je trestný čin a za to idú ľudia aj do ústavov na trest odňatia slobody, teda do basy. Proste tu musí byť jasný rozdiel a je to aj vo výške škody. Tak keď nejaká výška škody bola pri prijímaní Trestného zákona naozaj desiatku už rokov dozadu, tak potom sa nám niekde tá hodnota posunula. Takže v tomto, to som rada, že to tak je a rešpektuje to novela a je to kľúčové, ale ak je násilie páchané, no tak tu už hodnota škody nehrá rolu.
|
62.
Pán Mizík, práve toto sa tu deje, že, pán poslanec, vy vyberáte veci bez toho, aby ste tomu dali naozaj pravdivý kontext. Toto zastrašovanie proste nesedí, proste nie je to pravda.
|
58.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán minister, vážená pani poslankyňa, poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem mať nejaký veľmi siahodlhý prejav k novele Trestného zákona a to osobitne preto, lebo si myslím, že táto novela do tohto parlamentu teraz ani nemala prísť. Myslím si, že aj to, že teraz je tu takéto zloženie v parlamente, pán minister, s takýmto záujmom a s takýmito príspevkami, tak vám môže povedať, že parlament tak ako je teraz v tomto zložení s takou podporou, ktorú má táto vláda, jednoducho nie je pripravený na to, aby teraz prerokovával takúto zásadnú zmenu trestnoprávnej politiky. Myslím si, že bolo veľkou chybou mať takúto ambíciu a teraz v tomto čase s takouto veľkou novelou prísť, pretože k tomu by mal mať minister jednoznačne podporu v parlamente, keď s takou novelou prichádza, a nie dúfať, v parlamente že nejakú získa a nájde a že hádam to bude tak, ako by si prial, hádam to dopadne dobre, to sa jednoducho, takéto pokusy by nemali mať miesto. A preto si myslím, že už bola chybná aj ambícia na začiatku vstupovať do vlády, ktorá nemá podporu väčšinovú v parlamente, takúto zásadnú zmenu trestnoprávnej politiky robiť.
Ale ak už do toho ísť, tak do toho ísť s tým, že si vybrať len Trestný zákon a nevybrať si aj trestný proces, ktorý bol ako dvojička od začiatku pripravovaný na ministerstve spravodlivosti a bola tomu venovaná vlastne práca viac ako rok, jednak pre novelu Trestného zákona, jednak pre novelu trestného procesu, zameriavali sme sa na ministerstve spravodlivosti pre obidve tieto kľúčové kódexové normy, osobitne pre trestný proces. Je predsa dôležité, aby mohol byť páchateľ čo najskôr postavený pred súd. Kauzy, ktorými trpí celá spoločnosť, ktoré nevieme dostať pred súd a v primeranom čase, tak toto by sme mali napraviť. Toto mala byť hlavná ambícia, aby sme prekážky pre uverenie v spravodlivosť a dôveru v právny štát, aby sme toto napravili. A súvisí to práve s tým, že trestný proces máme prekomplikovaný, máme tu duplicity, počas trestného konania, kým sa vec dostane pred súd, tak nahrádzame pomaly počas vyšetrovania konaním pred generálnym prokurátorom to, čo sa má diať pred súdom, vyhodnocujeme tu dôkazy, jednoducho to je to, čo sa má diať pred súdom.
Toto bolo potrebné priniesť do parlamentu. A priniesť to do parlamentu aj s novelou Trestného zákona, to je v poriadku. Povedať: treba nastaviť nanovo trestný proces, mám túto ambíciu, samozrejme, s prihliadnutím na všetko, čo obhajoba má mať, ale keď teda sa tvárime, že ideme prirovnávať trestnoprávnu politiku tomu, čo sú štandardy v rámci európskeho priestoru, ak hovoríme o európskom priestore, tak asi je to európsky priestor v rámci Európskej únie. No tak tam keď sa pozrieme, tak ten náš trestný proces tomu nesvedčí, tak s tým sme mali prísť, a potom, samozrejme, povedať a svedčí tomu aj nové nastavenie aspoň vybraných trestných sadzieb tam, kde sa nám javí, že je to nehumánne a treba to nastaviť nanovo. Ale nesedí prísť len s novelou Trestného zákona.
Drogová trestná politika. Ja sa, samozrejme, teším, že stále je tu odvaha prísť s touto témou do parlamentu a znášať aj to, čo teraz sme si tu vypočuli, strašenie, že zrazu nebude možné odstíhať drogových dílerov. To vôbec nie je pravda. A to ma, samozrejme, teší, že máte tú odvahu a toto je stále súčasťou veľkej novely Trestného zákona, pretože drogová trestná politika je zle nastavená, nespravodlivá v Trestnom zákone, nerozlišuje medzi dílermi a užívateľmi. To, čo tu zaznelo z pléna a ponosy, že by novela Trestného zákona mala umožniť dílerom mať ľahšie tresty, to vôbec nie je pravda. Je prísna k dílerom, ale je láskavejšia k užívateľom drog, na ktorých treba, samozrejme, nahliadať inak. A toto neumožňuje súčasná právna úprava. Súčasná právna úprava vlastne v tých istých skutkových podstatách rieši či už dílerov, alebo užívateľov drog a nedáva dostatočne priestor tomu, aby k tomu aj sudca mohol mať voľnejšie, voľnejšie ruky pri stanovení spravodlivého trestu. A samozrejme, že o tom hovorí aj posledný prípad primeranosti trestania, ktorý bol medializovaný z Okresného súdu Trnava.
Takže áno, drogovú trestnú politiku treba nastaviť, ale potom bolo treba byť, samozrejme, ambicióznejší až do konca, aby tá drogová trestná politika sa týkala aj prípadov, ktoré už boli rozhodnuté, aspoň teda tých prípadov, ktoré súvisia s marihuanou. To keď už teda s tým prísť do parlamentu, tak potom mať aj tú ambíciu, aby tie tresty naozaj spravodlivé boli. A toto mi potom chýba, že vybrať si teda len nejakú časť, ktorá hádam parlamentom prejde, a nemať ambíciu ako minister spravodlivosti doniesť komplexnú trestnoprávnu politiku, ktorá proste je potrebná pre túto krajinu, toto mi naozaj chýba. Keďže už tento návrh tu je, mňa to nejakým spôsobom neteší, chcem, samozrejme, humánne tresty, chcem osobitne humánne tresty pre užívateľov drog, chcem novú drogovú trestnú politiku.
Tie všetky trestné činy, ktoré tu boli pomenované a kritizované a ktoré súvisia s nenávisťou v spoločnosti, ktorú treba postihovať, tak k tomu, samozrejme, ten priestor v tom Trestnom zákone je, ale nie je dobré, že teraz takto to tu ideme prerokúvať. Keď už, mali byť vybrané tie nevyhnutné veci, s ktorými bolo namieste do parlamentu prísť. Takže neteší ma, že takto teraz sa tu stretávame, my sa, samozrejme, aj celý náš klub budeme snažiť k tomu pristúpiť tak, aby výsledkom bolo niečo, čo nie je nakoniec pre trestnoprávnu politiku problém, a v druhom čítaní prinesieme aj pozmeňujúce návrhy, ktorými sa budeme snažiť vrátiť potom do tejto novely to, čo tu vypadlo, osobitne to, aby v tej drogovej trestnej politike prinajmenšom pre tie najvážnejšie prípady, ktoré boli nespravodlivé a ktoré sa rozhodli, aby boli opätovne posúdené podľa novej trestnej politiky, osobitne pre tých, čo súvisia s marihuanou.
A potom ma veľmi mrzí, že pri trestnom čine znásilnenia sme neboli schopní povedať "nie znamená nie" a byť v tom dôslední, ambiciózni do konca. Toto jednoducho už patrí do demokratickej spoločnosti, aby sme akékoľvek zneužívanie bezbrannosti, osobitne v tých najintímnejších častiach nášho života, aby sme jednoducho odsúdili a týmto to dali jasne najavo aj takouto zásadnou novelou Trestného zákona.
Takže to sú veci, ktoré mi chýbajú, tak keď už s tým prísť, tak potom príďme naozaj s ambicióznym návrhom. Takže máme to tu na stole, bolo urobené na tom naozaj veľa-veľa roboty a postavme sa k tomu najlepšie, ako vieme, a najzodpovednejšie.
Toľko, ďakujem pekne.
|
144.
No, ja sa chcem len vyjadriť k tomu, čo bolo na ústavnoprávnom výbore, aby sme tu okolo toho nemali, hej? Ja myslím, že keby tu bol pán predseda, je tu aj pán podpredseda ústavnoprávneho výboru, jednoznačné je, že obidve uznesenia sú platné. (Reakcia predsedajúceho: "Áno.") Jednoducho máme tu viac členov a predseda výboru to musí rešpektovať, akože lebo potom naozaj je to o tom, že sa nerešpektujú uznesenia a určite tu potom platí, že to neskoršie uznesenie fakticky validuje to, že máme väčší počet členov. Takže formálne to nesedí, ale materiálne máme viac členov, a tak to musí rešpektovať aj predseda výboru.
|
18.
Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som si iba na záver dovolila uviesť, že si myslím, že je to dôležitá právne úprava. A k tým podnetom, ktoré tu boli od pána poslanca, si myslím, že sú veľmi relevantné. Ale myslím, že odpoveď dáva táto právna úprava aj o zneužívaní, napríklad potenciálne zo strany registrujúceho subjektu, ktorý by mohol mať nekalé záujmy pri vyčiarknutí, tak práve preto je tam proces popísaný v tej navrhovanej právnej úprave. To znamená, že počas toho procesu vyčiarknutia je tam aj proces pre súd, aby táto, tento subjekt mohol vykonať všetky úkony v záujme práve tých spotrebiteľov. Takže mne sa javí v rámci prvého čítania, čo môžem k tomu povedať ako spravodajca, že sa mi tam zdajú vyvážené tie záujmy. A keď tieto subjekty na jednej strane sú potenciálne vlastne tými, u ktorých môže skončiť dotácia v rámci dotačnej schémy, práve v rámci, v rámci schémy ministerstva hospodárstva, že to je potom to, ktoré je schopné spôsobilo vyhodnotiť, ktoré vlastne naozaj sú tie, ktoré kvalifikovane vedia zastupovať tých spotrebiteľov, veď v rámci toho dostávate dotácie, tak mi to dáva v nejakej miere zmysel, že tak to postavené je. Ale myslím si, že ten podnet z vašej strany je, je veľmi relevantný. A myslím si, že sa budeme ním ešte ďalej zoberať aj v druhom čítaní. Takže určite je dobré, aby k tomu aj pán navrhovateľ potom bližšie povedal. Toľko. Ďakujem pekne.
|
12.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedeného návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 26. apríla a gestorský výbor do 28. apríla 2023. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej právnej úpravy, súvisí to s transpozíciou európskych smerníc.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|