Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
30. 11. 2021 15:16:30 - 15:17:53 51. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 764 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona pod tlačou 770. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
25. 11. 2021 15:53:53 - 15:54:10 51. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 690 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie  
Ďakujem pekne. Ja len chcem nadviazať na kolegov a tiež sa ti Dominik poďakovať za túto legislatívnu iniciatívu, lebo akákoľvek, akékoľvek uľahčenie pre osoby so zdravotným postihnutím na trhu práce je, je cestou k integrácii a to je spôsob ako budeme tu asi všetci a celá spoločnosť lepšie fungovať, takže vďaka.
25. 11. 2021 15:41:57 - 15:43:19 51. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 690 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie  
Ďakujem pekne pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 777. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 807 z 8. novembra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
9. 11. 2021 17:34:01 - 17:35:01 48. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 665 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne pán predsedajúci. Mne teda nevadí, že k tejto téme sa vyjadrujú aj muži. Vadí mi, že tá diskusia je extrémne nedôstojná aj zo strany mnohých žien a zo strany mnohých mužov. A nedôstojné je aj v tom Kristián, že nám unikajú bazálne vedomosti o téme. Takže ja si len dovolím pripomenúť, že ukončenie tehotenstva nie je len medicínsky zákrok. Preto informácie od lekára tobôž od ministerstva zdravotníctva pre pána Jána, nestačia, pretože ide o etický problém, ktorý hlboko zasahuje osobnosť ženy, jej integritu, jej kontext a teda je absolútne nutné, aby žena v tomto ťažkom životnom období mala celé penzum informácií, ktoré žiaľ do veľkej miery zasahujú alebo teda obsahujú a alebo prinášajú práve neziskové organizácie.
Ďakujem.
3. 11. 2021 18:22:20 - 18:24:46 50. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 756 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Krajniakovi poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (tlač 756) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 782 z 28. októbra 2021 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Krajniakovi poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (tlač 756) na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem vymedzených výborov, a to určené, to do určeného termínu konania schôdze.
Určil zároveň, aby výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Predložený návrh skupiny poslancov prerokovali, jednotlivé výbory v určenom termíne. Výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre sociálne veci o návrhu nerokovali, keďže neboli uznášaniaschopné. Ostatné určené výbory neprijali uznesenie z dôvodu, že predložený návrh uznesenia nezískal potrebný počet, potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Gestorský, gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci dňa 3. novembra 2021 nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Predseda výboru ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Krajniakovi poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a určil poslancov Katarínu Hatrákovú, Vladimíra Ledeckého a Jána Kerekrétiho, aby plnili úlohy spravodajcov. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je, je uvedený v prílohe informácií, v prílohe informácie.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
22. 10. 2021 10:40:12 - 10:41:12 48. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som len chcela oceniť, že je venovaná tak širokospektrálna pozornosť záujmom Slovákov
===== Ďakujem pán predsedajúci. Ja som len chcela oceniť, že je venovaná tak širokospektrálna pozornosť záujmom Slovákov žijúcich v zahraničí, ale som chcela v tomto zmysle aj rada, alebo chcela som v tomto zmysle zdôrazniť problematiku medzinárodných únosov, resp. sporov rodičov o deti, teda rodičov žijúcich v zmiešaných manželstvách, ktoré sa sporia o deti keď sa to manželstvo rozpadá. My sme s pánom ministrom komunikovali o problematike profesionalizovať konzulárnu pomoc, aspoň vo vybraných krajinách, ktoré vieme že sú takým neurologickými a tak som len chcela vyjadriť nádej, že možno práve aj, aj na pôde úradu by sa našiel priestor o týchto témach hovoriť, pretože myslím, že sa to veľmi úzko týka našich krajanov žijúcich v zahraničí. Ďakujem pekne.
22. 10. 2021 10:40:12 - 10:41:12 48. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som len chcela oceniť, že je venovaná tak širokospektrálna pozornosť záujmom Slovákov
===== Ďakujem pán predsedajúci. Ja som len chcela oceniť, že je venovaná tak širokospektrálna pozornosť záujmom Slovákov žijúcich v zahraničí, ale som chcela v tomto zmysle aj rada, alebo chcela som v tomto zmysle zdôrazniť problematiku medzinárodných únosov, resp. sporov rodičov o deti, teda rodičov žijúcich v zmiešaných manželstvách, ktoré sa sporia o deti keď sa to manželstvo rozpadá. My sme s pánom ministrom komunikovali o problematike profesionalizovať konzulárnu pomoc, aspoň vo vybraných krajinách, ktoré vieme že sú takým neurologickými a tak som len chcela vyjadriť nádej, že možno práve aj, aj na pôde úradu by sa našiel priestor o týchto témach hovoriť, pretože myslím, že sa to veľmi úzko týka našich krajanov žijúcich v zahraničí. Ďakujem pekne.
22. 10. 2021 10:40:12 - 10:41:12 48. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som len chcela oceniť, že je venovaná tak širokospektrálna pozornosť záujmom Slovákov
===== Ďakujem pán predsedajúci. Ja som len chcela oceniť, že je venovaná tak širokospektrálna pozornosť záujmom Slovákov žijúcich v zahraničí, ale som chcela v tomto zmysle aj rada, alebo chcela som v tomto zmysle zdôrazniť problematiku medzinárodných únosov, resp. sporov rodičov o deti, teda rodičov žijúcich v zmiešaných manželstvách, ktoré sa sporia o deti keď sa to manželstvo rozpadá. My sme s pánom ministrom komunikovali o problematike profesionalizovať konzulárnu pomoc, aspoň vo vybraných krajinách, ktoré vieme že sú takým neurologickými a tak som len chcela vyjadriť nádej, že možno práve aj, aj na pôde úradu by sa našiel priestor o týchto témach hovoriť, pretože myslím, že sa to veľmi úzko týka našich krajanov žijúcich v zahraničí. Ďakujem pekne.
22. 10. 2021 10:40:12 - 10:41:12 48. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som len chcela oceniť, že je venovaná tak širokospektrálna pozornosť záujmom Slovákov
===== Ďakujem pán predsedajúci. Ja som len chcela oceniť, že je venovaná tak širokospektrálna pozornosť záujmom Slovákov žijúcich v zahraničí, ale som chcela v tomto zmysle aj rada, alebo chcela som v tomto zmysle zdôrazniť problematiku medzinárodných únosov, resp. sporov rodičov o deti, teda rodičov žijúcich v zmiešaných manželstvách, ktoré sa sporia o deti keď sa to manželstvo rozpadá. My sme s pánom ministrom komunikovali o problematike profesionalizovať konzulárnu pomoc, aspoň vo vybraných krajinách, ktoré vieme že sú takým neurologickými a tak som len chcela vyjadriť nádej, že možno práve aj, aj na pôde úradu by sa našiel priestor o týchto témach hovoriť, pretože myslím, že sa to veľmi úzko týka našich krajanov žijúcich v zahraničí. Ďakujem pekne.
20. 10. 2021 15:13:35 - 15:15:16 48. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 659 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem. Takže navrhované ustanovenie sa dopĺňa z dôvodu dosiahnutia právnej istoty tak, aby bolo zjavné, že povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykoná s rodičmi informatívne, informatívny pohovor, sa vzťahuje len na prípady vzniknuté od 1. mája 2022. To znamená, že ak bol orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ustanovený za kolízneho opatrovníka pred účinnosťou návrhu zákona, táto nová povinnosť orgánu nevzniká. Takže teraz prečítam znenie návrhu.
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 659). Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona sa dopĺňa takto:
Čl. I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie:
3. Za § 100ab sa vkladá § 100ac, ktorý vrátane nadpisu znie:
§100ac
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2022.
Ustanovenie § 20 ods. 3 sa nevzťahuje na orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý bol ustanovený do funkcie kolízneho opatrovníka do 30. apríla 2022.
Ďakujem vám za pozornosť.
20. 10. 2021 14:57:23 - 15:10:49 48. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 655 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako hlavná predkladateľka návrhu zákona mohla odôvodniť návrh zákona v druhom čítaní na pléne Národnej rady. Ďakujem samozrejme všetkým kolegom, ktorí zákon podporili rovnako aj všetkým, ktorí zaň hlasovali a teda. Diskusia na výboroch bola veľmi rozmanitá, vystúpili aj zástupcovia mimovládneho sektora, ktorí mailom viacerým poslancom doručili svoje výhrady, na výboroch sme si vypočuli aj pripomienky pána advokáta, ktorý sa venuje zastupovaniu práv obetí domáceho násilia ako aj stanovisko výskumníčky, ktorá sa venuje otázkam domáceho násilia. Z tohto dôvodu je dôležité, aby tu dnes zaznela moja reakcia na pripomienky, keďže z pohľadu aplikácie práva je aj stenografický prepis v rozprave Národnej rady v určitej forme prameňom práva a je tak možné ozrejmiť úmysel zákonodarcu. Oboznámila som sa so stanoviskom Kancelárie Národnej rady v časti k návrhu zákona odbor upozorňuje na potreby doplnenia prechodného ustanovenia. Toto som zohľadnila v doplňujúcom návrhu, ktorý som doručila dňa 19. 10. tohto roku Národnej rade a ktorý prednesiem po uvedení tohto návrhu zákona v rámci rozpravy. Súhlasila som aj s navrhnutými úpravami, ktoré sa vykonajú v rámci vyhotovenia čistopisu a v súlade s legislatívnymi pravidlami tvormi zákonov budú vykonané niektoré legislatívno-technické úpravy, ktoré neznamenajú vecnú zmenu.
Takže k samotnému návrhu. Základným cieľom návrhu zákona je detailnejšou úpravou postupu kolízneho opatrovníka prispieť k minimalizácii negatívneho vplyvu rodičovských sporov na dieťa a taktiež prispieť k naplneniu princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh zákona má vytvoriť právny základ pre zjednotenie postupu orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v pozícii kolíznych opatrovníkov. Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa jednotlivé tézy Programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2021 – 2024 v oblasti práv detí a ochrany detí pred násilím. Predmetný návrh zákona je výsledkom kompromisného riešenia, ktorý som hľadala so stranou SaS konkrétne s pánom poslancom Dostálom. V návrhu zákona taktiež reagujem na predbežné zistenia poslaneckého prieskumu na ústredí práce a úradoch práce, ktorý realizujem na základe uznesenia výboru pre sociálne veci z júna a septembra tohto roku. Návrh zákona má dva novelizačné body. V bode 1 sa v § 20 dopĺňa odsek 3. V tomto odseku sa zavádza zákonná povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonať po ustanovení do funkcie kolízneho opatrovníka s obidvomi rodičmi spoločný informatívny spoločný pohovor. Povinnosť vychádza zo skúseností z praxe, že sa tak často nedialo a nedeje alebo pohovor neplní účel napríklad tým, že sa neprízvukuje rodičovská zodpovednosť oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu.
V tomto zmysle považujem tento návrh zákona za veľmi významný preto lebo prvýkrát je v právnej úprave sa ukotvuje povinnosť orgánu vykonať tento pohovor. Ďalší význam novely spočíva v tom, že je cielený na zachovanie záujmu dieťaťa, má presadzovať najlepší záujem dieťaťa nemá sledovať záujem rodičov. To je veľmi dôležitý moment. Kolízny opatrovník ako účastník konania má chrániť najlepší záujem dieťaťa na určovanie a posudzovanie, ktorého sa uplatňuje zásada o záujme dieťaťa podľa zákona o rodine. Kolízny opatrovník má zároveň pomáhať dieťaťu v kolíznej situácii záujmu oboch rodičov. Ide o situácie keď žiaden z rodičov nemôže zastupovať, keďže ide o právny úkon, pri ktorom by mohlo dôjsť k rozporom k záujmom medzi rodičmi a dieťaťom to je § 31 zákona o rodine. Pohovor má byť informatívny teda má poskytnúť rodičom informáciu o následných postupoch kolízneho opatrovníka, nejde teda o poradenský rozhovor nato sú iné inštitúty pomoci rodinám a rodičom. A práve tá informatívnosť pohovoru zvýrazňuje neutralitu postavenia funkcie kolízneho opatrovníka.
Pohovor má za cieľ na začiatku konania súdov vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu prispievať k objektívnej informovanosti rodičov o postavení kolízneho opatrovníka, o jeho možnostiach, o jeho činnosti ako samozrejme aj o možnostiach pomoci. Na mysli mám napríklad možnosti využiť služby úradov sociálnej, úradov sociálnych vecí, práce sociálnych vecí a rodiny, konkrétne poradensko-psychologických služieb teda odboru poradensko-psychologických služieb prípadne iných služieb poradenských pre dieťa plnoletú fyzickú osobu a rodinu. Žiaľ v praxi sa často dialo, že jednotliví zamestnanci vnášali do obsahu rozhovoru svoje osobné presvedčenia a životné skúsenosti, ktoré narúšali práve rozmer objektivity. Aj v tomto má zamedziť návrh zákona tak, že vyhláškou, ktorú vydá ministerstvo sa určí napríklad lehota na vykonanie informatívneho pohovoru, náležitosti a podrobnosti informatívneho pohovoru. z Praxe vieme, že metodické pokyny, ktorého už ukotvujú v tejto chvíli sa žiaľ často nedodržiavali. A teda odteraz budú nahradené vyhláškou, vyhláška ako právny predpis sa musí dodržiavať. Návrh zákona nezakladá nezavádza zákonnú povinnosť rodiča zúčastniť sa informatívneho pohovoru a s jeho prípadnou neúčasťou sa nespájajú právne následky ako napríklad negatívny náhľad na spôsobilosť rodiča osobne vychovávať dieťa a podobne.
Daná skutočnosť sa vyjadruje v piatej vete, ktorá explicitne vyjadruje, že rozhodnutie rodiča pre osobitný informatívny pohovor alebo rozhodnutie rodiča nezúčastniť sa informatívneho pohovoru, nemá vplyv na posudzovanie jeho spôsobilosti osobne vychovávať dieťa alebo mu nemôže byť inak na ťarchu. Táto veta bola práve výsledkom kompromisu v rámci koaličných rokovaní. Kritici tejto vety argumentujú, že je nevhodná a, že legalizuje neochotu jedného z rodičov dohodnúť sa na porozvodovej alebo porozchodovej starostlivosti. Chcem upozorniť, že táto veta nemá ambíciu legalizovať takéto správanie sa rodiča. A sú nato dva argumenty. Prvá vec je, že tá spočíva v znení dôvodovej správy. V nej som, v nej je citujem: "Veta má za cieľ zohľadniť napríklad postavenie rodiča alebo maloletého dieťaťa ako obeti trestného činu domáceho násilia. Návrh zákona v tretej vete a v piatej vete rešpektuje postavenie, postavenie práva a právom chránené záujmy obzvlášť zraniteľných obetí v zmysle zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Návrh zákona má nastaviť právnu prekážku, aby účasť obzvlášť zraniteľnej obete na spoločnom pohovore s páchateľom spôsobila druhotnú viktimizáciu. Za druhotnú viktimizáciu sa považuje podľa zákona ujma, ktorá obeti vznikla v dôsledku konania alebo nekonania orgánu verejnej moci, subjektu poskytujúceho pomoc obetiam, poskytovateľa pomoc obetiam poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, znalca, tlmočníka, obhajcu alebo oznamovacích prostriedkov. Zákon o obetiach považuje právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou za základné právo obete.". Nemohla som si teda to je koniec citátu z dôvodovej správy.
Teda nemohla som si v návrhu zákona dovoliť nútiť obete násilia k tomu, aby na pôde úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podstúpili traumatizujúce stretnutie s rodičom, ktorý sa dopúšťal na druhom rodičovi domáceho násilia. V tom by bol návrh zákona v rozpore s účelom zákona o obetiach a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa tak ako ho vymedzuje článok 5 zákona o rodine. Ďalším argumentom je tiež novela zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane kde teda nijakým spôsobom nenegujeme ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o rodine. Stále platí, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a tiež prihliada na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podčiarkujem teda, že rodinný súd stále bude aplikovať kritérium, tu môžme citovať zákon o rodine "schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa."
Je ešte tiež potrebné práve na tomto mieste uviesť pripomienku, ktorú vznieslo ministerstvo spravodlivosti kde citujem:" S úvahou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ohľadne prípadnej novelizácie § 24 a § 36 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorá je vyslovená v stanovisku v rámci predkladacej správy sa nestotožňujeme. Zastávame názor, že zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu skupiny poslancov si vo všeobecnosti nevyhnutne nevyžadujú vykonať novelizáciu predmetných ustanovení zákona o rodine." Tak toto číta ministerstvo spravodlivosti. Mojim návrhom zákona teda nie sú dotknuté pravidlá zákona o rodine. Jedine čo táto kritizovaná veta tá piata uvádza je, že občan, ktorý sa nedostaví pred orgán štátu nesmie byť postihovaný automaticky v súkromnoprávnych vzťahoch. Tie teda súkromnoprávne vzťahy sú regulované v zákone o rodine a sú to vzťahy rodič a dieťa. Vzťah štát a občan je regulovaný v oblasti verejného práva to znamená, že v zákone č. 305/2005 Z. z. je teda práve regulovaný je to platná zásada teórie práva, ktorá reflektuje delenie právneho poriadku na verejné a súkromné. Teda návrhom zákona nič iné len sa rešpektuje konzistentnosť právneho poriadku. Čiže to, že rodič sa nezúčastní spoločného pohovoru neznamená, že dieťa bude ukrátené na tom, aby, že rodičia nedostanú túto službu. Práve naopak, vo štvrtej vete sa upravuje právny následok a postup orgánu kurately ak sa rodičia nerozhodli pre spoločný pohovor. V takom prípade orgán kurately vykonáva pohovor s každým rodičom osobitne. To znamená, že plnohodnotný pohovor sa uskutoční s každým rodičom a, a tú plnohodnotnosť a neutralitu rozhovoru garantuje práve tá spomínaná vyhláška, ktorú vydá ministerstvo práce.
Ďalej tiež zaznievala kritika, že problematickí rodičia sa často vyhýbajú pojednávaniach na súdoch, znaleckým dokazovaniam rovnako účasti na výchovných opatreniach poradenstvu a podobne. Je to možné, ale toto návrh môjho zákona nerieši. Je to problém justície a autority súdnych rozhodnutí, kvality ich poskytovania výchovných opatrení a v neposlednom rade aj výkonu súdnoznalectva. Čiže, verím, že tento návrh zákona bude minimalizovať tieto situácie, fokusuje sa práve na prvopočiatok sporu na začiatok sporu presnejšie na ten moment kedy sa konflikt rodičovský s ich domáceho priestoru dostane do systému sociálnoprávnej ochrany. Deti vtedy je dôležité, aby sa vzťahy nevybičovali cez znalecké dokazovania, výchovné opatrenia a podobne. Práve o latencii domáceho násilia sú totiž viaceré štúdie, keď som sa s týmito štúdiami oboznámila tak sa, sme sa utvrdili v tom, že je dobré nenútiť latentnú obeť domáceho násilia na podrobenie sa rozhovoru. Nehovoriac o tom, žeby úradník z odboru SPO mal voči obeti, ktorá je skrytá postupovať represívne. Ani samotný úradník z kurately nemusí vedieť a spozorovať znaky obetí
====== ... štúdiami oboznámila, tak sa sme sa utvrdili v tom, že je dobré nenútiť latentnú obeť domáceho násilia na podrobenie sa rozhovoru. Nehovoriac o tom, že by úradník z odboru SPO mal voči obeti, ktorá je skrytá, postupovať represívne. Ani samotný úradník z kurately nemusí vedieť a spozorovať znaky obeti. Aby malo ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny dostatok času na vydanie, respektíve doplnenie všeobecne záväzného právneho predpisu, navrhujeme účinnosť od 1. mája 2022. Takže ďakujem za podporu tohto návrhu zákona a takže skončila som a ako prvá sa hlásim do rozpravy, kde chcem teda odôvodniť môj doplňujúci návrh.
20. 10. 2021 14:57:23 - 15:10:49 48. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 655 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako hlavná predkladateľka návrhu zákona mohla odôvodniť návrh zákona v druhom čítaní na pléne Národnej rady. Ďakujem samozrejme všetkým kolegom, ktorí zákon podporili rovnako aj všetkým, ktorí zaň hlasovali a teda. Diskusia na výboroch bola veľmi rozmanitá, vystúpili aj zástupcovia mimovládneho sektora, ktorí mailom viacerým poslancom doručili svoje výhrady, na výboroch sme si vypočuli aj pripomienky pána advokáta, ktorý sa venuje zastupovaniu práv obetí domáceho násilia ako aj stanovisko výskumníčky, ktorá sa venuje otázkam domáceho násilia. Z tohto dôvodu je dôležité, aby tu dnes zaznela moja reakcia na pripomienky, keďže z pohľadu aplikácie práva je aj stenografický prepis v rozprave Národnej rady v určitej forme prameňom práva a je tak možné ozrejmiť úmysel zákonodarcu. Oboznámila som sa so stanoviskom Kancelárie Národnej rady v časti k návrhu zákona odbor upozorňuje na potreby doplnenia prechodného ustanovenia. Toto som zohľadnila v doplňujúcom návrhu, ktorý som doručila dňa 19. 10. tohto roku Národnej rade a ktorý prednesiem po uvedení tohto návrhu zákona v rámci rozpravy. Súhlasila som aj s navrhnutými úpravami, ktoré sa vykonajú v rámci vyhotovenia čistopisu a v súlade s legislatívnymi pravidlami tvormi zákonov budú vykonané niektoré legislatívno-technické úpravy, ktoré neznamenajú vecnú zmenu.
Takže k samotnému návrhu. Základným cieľom návrhu zákona je detailnejšou úpravou postupu kolízneho opatrovníka prispieť k minimalizácii negatívneho vplyvu rodičovských sporov na dieťa a taktiež prispieť k naplneniu princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh zákona má vytvoriť právny základ pre zjednotenie postupu orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v pozícii kolíznych opatrovníkov. Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa jednotlivé tézy Programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2021 – 2024 v oblasti práv detí a ochrany detí pred násilím. Predmetný návrh zákona je výsledkom kompromisného riešenia, ktorý som hľadala so stranou SaS konkrétne s pánom poslancom Dostálom. V návrhu zákona taktiež reagujem na predbežné zistenia poslaneckého prieskumu na ústredí práce a úradoch práce, ktorý realizujem na základe uznesenia výboru pre sociálne veci z júna a septembra tohto roku. Návrh zákona má dva novelizačné body. V bode 1 sa v § 20 dopĺňa odsek 3. V tomto odseku sa zavádza zákonná povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonať po ustanovení do funkcie kolízneho opatrovníka s obidvomi rodičmi spoločný informatívny spoločný pohovor. Povinnosť vychádza zo skúseností z praxe, že sa tak často nedialo a nedeje alebo pohovor neplní účel napríklad tým, že sa neprízvukuje rodičovská zodpovednosť oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu.
V tomto zmysle považujem tento návrh zákona za veľmi významný preto lebo prvýkrát je v právnej úprave sa ukotvuje povinnosť orgánu vykonať tento pohovor. Ďalší význam novely spočíva v tom, že je cielený na zachovanie záujmu dieťaťa, má presadzovať najlepší záujem dieťaťa nemá sledovať záujem rodičov. To je veľmi dôležitý moment. Kolízny opatrovník ako účastník konania má chrániť najlepší záujem dieťaťa na určovanie a posudzovanie, ktorého sa uplatňuje zásada o záujme dieťaťa podľa zákona o rodine. Kolízny opatrovník má zároveň pomáhať dieťaťu v kolíznej situácii záujmu oboch rodičov. Ide o situácie keď žiaden z rodičov nemôže zastupovať, keďže ide o právny úkon, pri ktorom by mohlo dôjsť k rozporom k záujmom medzi rodičmi a dieťaťom to je § 31 zákona o rodine. Pohovor má byť informatívny teda má poskytnúť rodičom informáciu o následných postupoch kolízneho opatrovníka, nejde teda o poradenský rozhovor nato sú iné inštitúty pomoci rodinám a rodičom. A práve tá informatívnosť pohovoru zvýrazňuje neutralitu postavenia funkcie kolízneho opatrovníka.
Pohovor má za cieľ na začiatku konania súdov vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu prispievať k objektívnej informovanosti rodičov o postavení kolízneho opatrovníka, o jeho možnostiach, o jeho činnosti ako samozrejme aj o možnostiach pomoci. Na mysli mám napríklad možnosti využiť služby úradov sociálnej, úradov sociálnych vecí, práce sociálnych vecí a rodiny, konkrétne poradensko-psychologických služieb teda odboru poradensko-psychologických služieb prípadne iných služieb poradenských pre dieťa plnoletú fyzickú osobu a rodinu. Žiaľ v praxi sa často dialo, že jednotliví zamestnanci vnášali do obsahu rozhovoru svoje osobné presvedčenia a životné skúsenosti, ktoré narúšali práve rozmer objektivity. Aj v tomto má zamedziť návrh zákona tak, že vyhláškou, ktorú vydá ministerstvo sa určí napríklad lehota na vykonanie informatívneho pohovoru, náležitosti a podrobnosti informatívneho pohovoru. z Praxe vieme, že metodické pokyny, ktorého už ukotvujú v tejto chvíli sa žiaľ často nedodržiavali. A teda odteraz budú nahradené vyhláškou, vyhláška ako právny predpis sa musí dodržiavať. Návrh zákona nezakladá nezavádza zákonnú povinnosť rodiča zúčastniť sa informatívneho pohovoru a s jeho prípadnou neúčasťou sa nespájajú právne následky ako napríklad negatívny náhľad na spôsobilosť rodiča osobne vychovávať dieťa a podobne.
Daná skutočnosť sa vyjadruje v piatej vete, ktorá explicitne vyjadruje, že rozhodnutie rodiča pre osobitný informatívny pohovor alebo rozhodnutie rodiča nezúčastniť sa informatívneho pohovoru, nemá vplyv na posudzovanie jeho spôsobilosti osobne vychovávať dieťa alebo mu nemôže byť inak na ťarchu. Táto veta bola práve výsledkom kompromisu v rámci koaličných rokovaní. Kritici tejto vety argumentujú, že je nevhodná a, že legalizuje neochotu jedného z rodičov dohodnúť sa na porozvodovej alebo porozchodovej starostlivosti. Chcem upozorniť, že táto veta nemá ambíciu legalizovať takéto správanie sa rodiča. A sú nato dva argumenty. Prvá vec je, že tá spočíva v znení dôvodovej správy. V nej som, v nej je citujem: "Veta má za cieľ zohľadniť napríklad postavenie rodiča alebo maloletého dieťaťa ako obeti trestného činu domáceho násilia. Návrh zákona v tretej vete a v piatej vete rešpektuje postavenie, postavenie práva a právom chránené záujmy obzvlášť zraniteľných obetí v zmysle zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Návrh zákona má nastaviť právnu prekážku, aby účasť obzvlášť zraniteľnej obete na spoločnom pohovore s páchateľom spôsobila druhotnú viktimizáciu. Za druhotnú viktimizáciu sa považuje podľa zákona ujma, ktorá obeti vznikla v dôsledku konania alebo nekonania orgánu verejnej moci, subjektu poskytujúceho pomoc obetiam, poskytovateľa pomoc obetiam poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, znalca, tlmočníka, obhajcu alebo oznamovacích prostriedkov. Zákon o obetiach považuje právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou za základné právo obete.". Nemohla som si teda to je koniec citátu z dôvodovej správy.
Teda nemohla som si v návrhu zákona dovoliť nútiť obete násilia k tomu, aby na pôde úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podstúpili traumatizujúce stretnutie s rodičom, ktorý sa dopúšťal na druhom rodičovi domáceho násilia. V tom by bol návrh zákona v rozpore s účelom zákona o obetiach a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa tak ako ho vymedzuje článok 5 zákona o rodine. Ďalším argumentom je tiež novela zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane kde teda nijakým spôsobom nenegujeme ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o rodine. Stále platí, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a tiež prihliada na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podčiarkujem teda, že rodinný súd stále bude aplikovať kritérium, tu môžme citovať zákon o rodine "schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa."
Je ešte tiež potrebné práve na tomto mieste uviesť pripomienku, ktorú vznieslo ministerstvo spravodlivosti kde citujem:" S úvahou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ohľadne prípadnej novelizácie § 24 a § 36 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorá je vyslovená v stanovisku v rámci predkladacej správy sa nestotožňujeme. Zastávame názor, že zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu skupiny poslancov si vo všeobecnosti nevyhnutne nevyžadujú vykonať novelizáciu predmetných ustanovení zákona o rodine." Tak toto číta ministerstvo spravodlivosti. Mojim návrhom zákona teda nie sú dotknuté pravidlá zákona o rodine. Jedine čo táto kritizovaná veta tá piata uvádza je, že občan, ktorý sa nedostaví pred orgán štátu nesmie byť postihovaný automaticky v súkromnoprávnych vzťahoch. Tie teda súkromnoprávne vzťahy sú regulované v zákone o rodine a sú to vzťahy rodič a dieťa. Vzťah štát a občan je regulovaný v oblasti verejného práva to znamená, že v zákone č. 305/2005 Z. z. je teda práve regulovaný je to platná zásada teórie práva, ktorá reflektuje delenie právneho poriadku na verejné a súkromné. Teda návrhom zákona nič iné len sa rešpektuje konzistentnosť právneho poriadku. Čiže to, že rodič sa nezúčastní spoločného pohovoru neznamená, že dieťa bude ukrátené na tom, aby, že rodičia nedostanú túto službu. Práve naopak, vo štvrtej vete sa upravuje právny následok a postup orgánu kurately ak sa rodičia nerozhodli pre spoločný pohovor. V takom prípade orgán kurately vykonáva pohovor s každým rodičom osobitne. To znamená, že plnohodnotný pohovor sa uskutoční s každým rodičom a, a tú plnohodnotnosť a neutralitu rozhovoru garantuje práve tá spomínaná vyhláška, ktorú vydá ministerstvo práce.
Ďalej tiež zaznievala kritika, že problematickí rodičia sa často vyhýbajú pojednávaniach na súdoch, znaleckým dokazovaniam rovnako účasti na výchovných opatreniach poradenstvu a podobne. Je to možné, ale toto návrh môjho zákona nerieši. Je to problém justície a autority súdnych rozhodnutí, kvality ich poskytovania výchovných opatrení a v neposlednom rade aj výkonu súdnoznalectva. Čiže, verím, že tento návrh zákona bude minimalizovať tieto situácie, fokusuje sa práve na prvopočiatok sporu na začiatok sporu presnejšie na ten moment kedy sa konflikt rodičovský s ich domáceho priestoru dostane do systému sociálnoprávnej ochrany. Deti vtedy je dôležité, aby sa vzťahy nevybičovali cez znalecké dokazovania, výchovné opatrenia a podobne. Práve o latencii domáceho násilia sú totiž viaceré štúdie, keď som sa s týmito štúdiami oboznámila tak sa, sme sa utvrdili v tom, že je dobré nenútiť latentnú obeť domáceho násilia na podrobenie sa rozhovoru. Nehovoriac o tom, žeby úradník z odboru SPO mal voči obeti, ktorá je skrytá postupovať represívne. Ani samotný úradník z kurately nemusí vedieť a spozorovať znaky obetí
====== ... štúdiami oboznámila, tak sa sme sa utvrdili v tom, že je dobré nenútiť latentnú obeť domáceho násilia na podrobenie sa rozhovoru. Nehovoriac o tom, že by úradník z odboru SPO mal voči obeti, ktorá je skrytá, postupovať represívne. Ani samotný úradník z kurately nemusí vedieť a spozorovať znaky obeti. Aby malo ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny dostatok času na vydanie, respektíve doplnenie všeobecne záväzného právneho predpisu, navrhujeme účinnosť od 1. mája 2022. Takže ďakujem za podporu tohto návrhu zákona a takže skončila som a ako prvá sa hlásim do rozpravy, kde chcem teda odôvodniť môj doplňujúci návrh.
20. 10. 2021 14:57:23 - 15:10:49 48. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 655 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako hlavná predkladateľka návrhu zákona mohla odôvodniť návrh zákona v druhom čítaní na pléne Národnej rady. Ďakujem samozrejme všetkým kolegom, ktorí zákon podporili rovnako aj všetkým, ktorí zaň hlasovali a teda. Diskusia na výboroch bola veľmi rozmanitá, vystúpili aj zástupcovia mimovládneho sektora, ktorí mailom viacerým poslancom doručili svoje výhrady, na výboroch sme si vypočuli aj pripomienky pána advokáta, ktorý sa venuje zastupovaniu práv obetí domáceho násilia ako aj stanovisko výskumníčky, ktorá sa venuje otázkam domáceho násilia. Z tohto dôvodu je dôležité, aby tu dnes zaznela moja reakcia na pripomienky, keďže z pohľadu aplikácie práva je aj stenografický prepis v rozprave Národnej rady v určitej forme prameňom práva a je tak možné ozrejmiť úmysel zákonodarcu. Oboznámila som sa so stanoviskom Kancelárie Národnej rady v časti k návrhu zákona odbor upozorňuje na potreby doplnenia prechodného ustanovenia. Toto som zohľadnila v doplňujúcom návrhu, ktorý som doručila dňa 19. 10. tohto roku Národnej rade a ktorý prednesiem po uvedení tohto návrhu zákona v rámci rozpravy. Súhlasila som aj s navrhnutými úpravami, ktoré sa vykonajú v rámci vyhotovenia čistopisu a v súlade s legislatívnymi pravidlami tvormi zákonov budú vykonané niektoré legislatívno-technické úpravy, ktoré neznamenajú vecnú zmenu.
Takže k samotnému návrhu. Základným cieľom návrhu zákona je detailnejšou úpravou postupu kolízneho opatrovníka prispieť k minimalizácii negatívneho vplyvu rodičovských sporov na dieťa a taktiež prispieť k naplneniu princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh zákona má vytvoriť právny základ pre zjednotenie postupu orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v pozícii kolíznych opatrovníkov. Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa jednotlivé tézy Programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2021 – 2024 v oblasti práv detí a ochrany detí pred násilím. Predmetný návrh zákona je výsledkom kompromisného riešenia, ktorý som hľadala so stranou SaS konkrétne s pánom poslancom Dostálom. V návrhu zákona taktiež reagujem na predbežné zistenia poslaneckého prieskumu na ústredí práce a úradoch práce, ktorý realizujem na základe uznesenia výboru pre sociálne veci z júna a septembra tohto roku. Návrh zákona má dva novelizačné body. V bode 1 sa v § 20 dopĺňa odsek 3. V tomto odseku sa zavádza zákonná povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonať po ustanovení do funkcie kolízneho opatrovníka s obidvomi rodičmi spoločný informatívny spoločný pohovor. Povinnosť vychádza zo skúseností z praxe, že sa tak často nedialo a nedeje alebo pohovor neplní účel napríklad tým, že sa neprízvukuje rodičovská zodpovednosť oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu.
V tomto zmysle považujem tento návrh zákona za veľmi významný preto lebo prvýkrát je v právnej úprave sa ukotvuje povinnosť orgánu vykonať tento pohovor. Ďalší význam novely spočíva v tom, že je cielený na zachovanie záujmu dieťaťa, má presadzovať najlepší záujem dieťaťa nemá sledovať záujem rodičov. To je veľmi dôležitý moment. Kolízny opatrovník ako účastník konania má chrániť najlepší záujem dieťaťa na určovanie a posudzovanie, ktorého sa uplatňuje zásada o záujme dieťaťa podľa zákona o rodine. Kolízny opatrovník má zároveň pomáhať dieťaťu v kolíznej situácii záujmu oboch rodičov. Ide o situácie keď žiaden z rodičov nemôže zastupovať, keďže ide o právny úkon, pri ktorom by mohlo dôjsť k rozporom k záujmom medzi rodičmi a dieťaťom to je § 31 zákona o rodine. Pohovor má byť informatívny teda má poskytnúť rodičom informáciu o následných postupoch kolízneho opatrovníka, nejde teda o poradenský rozhovor nato sú iné inštitúty pomoci rodinám a rodičom. A práve tá informatívnosť pohovoru zvýrazňuje neutralitu postavenia funkcie kolízneho opatrovníka.
Pohovor má za cieľ na začiatku konania súdov vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu prispievať k objektívnej informovanosti rodičov o postavení kolízneho opatrovníka, o jeho možnostiach, o jeho činnosti ako samozrejme aj o možnostiach pomoci. Na mysli mám napríklad možnosti využiť služby úradov sociálnej, úradov sociálnych vecí, práce sociálnych vecí a rodiny, konkrétne poradensko-psychologických služieb teda odboru poradensko-psychologických služieb prípadne iných služieb poradenských pre dieťa plnoletú fyzickú osobu a rodinu. Žiaľ v praxi sa často dialo, že jednotliví zamestnanci vnášali do obsahu rozhovoru svoje osobné presvedčenia a životné skúsenosti, ktoré narúšali práve rozmer objektivity. Aj v tomto má zamedziť návrh zákona tak, že vyhláškou, ktorú vydá ministerstvo sa určí napríklad lehota na vykonanie informatívneho pohovoru, náležitosti a podrobnosti informatívneho pohovoru. z Praxe vieme, že metodické pokyny, ktorého už ukotvujú v tejto chvíli sa žiaľ často nedodržiavali. A teda odteraz budú nahradené vyhláškou, vyhláška ako právny predpis sa musí dodržiavať. Návrh zákona nezakladá nezavádza zákonnú povinnosť rodiča zúčastniť sa informatívneho pohovoru a s jeho prípadnou neúčasťou sa nespájajú právne následky ako napríklad negatívny náhľad na spôsobilosť rodiča osobne vychovávať dieťa a podobne.
Daná skutočnosť sa vyjadruje v piatej vete, ktorá explicitne vyjadruje, že rozhodnutie rodiča pre osobitný informatívny pohovor alebo rozhodnutie rodiča nezúčastniť sa informatívneho pohovoru, nemá vplyv na posudzovanie jeho spôsobilosti osobne vychovávať dieťa alebo mu nemôže byť inak na ťarchu. Táto veta bola práve výsledkom kompromisu v rámci koaličných rokovaní. Kritici tejto vety argumentujú, že je nevhodná a, že legalizuje neochotu jedného z rodičov dohodnúť sa na porozvodovej alebo porozchodovej starostlivosti. Chcem upozorniť, že táto veta nemá ambíciu legalizovať takéto správanie sa rodiča. A sú nato dva argumenty. Prvá vec je, že tá spočíva v znení dôvodovej správy. V nej som, v nej je citujem: "Veta má za cieľ zohľadniť napríklad postavenie rodiča alebo maloletého dieťaťa ako obeti trestného činu domáceho násilia. Návrh zákona v tretej vete a v piatej vete rešpektuje postavenie, postavenie práva a právom chránené záujmy obzvlášť zraniteľných obetí v zmysle zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Návrh zákona má nastaviť právnu prekážku, aby účasť obzvlášť zraniteľnej obete na spoločnom pohovore s páchateľom spôsobila druhotnú viktimizáciu. Za druhotnú viktimizáciu sa považuje podľa zákona ujma, ktorá obeti vznikla v dôsledku konania alebo nekonania orgánu verejnej moci, subjektu poskytujúceho pomoc obetiam, poskytovateľa pomoc obetiam poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, znalca, tlmočníka, obhajcu alebo oznamovacích prostriedkov. Zákon o obetiach považuje právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou za základné právo obete.". Nemohla som si teda to je koniec citátu z dôvodovej správy.
Teda nemohla som si v návrhu zákona dovoliť nútiť obete násilia k tomu, aby na pôde úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podstúpili traumatizujúce stretnutie s rodičom, ktorý sa dopúšťal na druhom rodičovi domáceho násilia. V tom by bol návrh zákona v rozpore s účelom zákona o obetiach a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa tak ako ho vymedzuje článok 5 zákona o rodine. Ďalším argumentom je tiež novela zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane kde teda nijakým spôsobom nenegujeme ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o rodine. Stále platí, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a tiež prihliada na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podčiarkujem teda, že rodinný súd stále bude aplikovať kritérium, tu môžme citovať zákon o rodine "schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa."
Je ešte tiež potrebné práve na tomto mieste uviesť pripomienku, ktorú vznieslo ministerstvo spravodlivosti kde citujem:" S úvahou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ohľadne prípadnej novelizácie § 24 a § 36 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorá je vyslovená v stanovisku v rámci predkladacej správy sa nestotožňujeme. Zastávame názor, že zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu skupiny poslancov si vo všeobecnosti nevyhnutne nevyžadujú vykonať novelizáciu predmetných ustanovení zákona o rodine." Tak toto číta ministerstvo spravodlivosti. Mojim návrhom zákona teda nie sú dotknuté pravidlá zákona o rodine. Jedine čo táto kritizovaná veta tá piata uvádza je, že občan, ktorý sa nedostaví pred orgán štátu nesmie byť postihovaný automaticky v súkromnoprávnych vzťahoch. Tie teda súkromnoprávne vzťahy sú regulované v zákone o rodine a sú to vzťahy rodič a dieťa. Vzťah štát a občan je regulovaný v oblasti verejného práva to znamená, že v zákone č. 305/2005 Z. z. je teda práve regulovaný je to platná zásada teórie práva, ktorá reflektuje delenie právneho poriadku na verejné a súkromné. Teda návrhom zákona nič iné len sa rešpektuje konzistentnosť právneho poriadku. Čiže to, že rodič sa nezúčastní spoločného pohovoru neznamená, že dieťa bude ukrátené na tom, aby, že rodičia nedostanú túto službu. Práve naopak, vo štvrtej vete sa upravuje právny následok a postup orgánu kurately ak sa rodičia nerozhodli pre spoločný pohovor. V takom prípade orgán kurately vykonáva pohovor s každým rodičom osobitne. To znamená, že plnohodnotný pohovor sa uskutoční s každým rodičom a, a tú plnohodnotnosť a neutralitu rozhovoru garantuje práve tá spomínaná vyhláška, ktorú vydá ministerstvo práce.
Ďalej tiež zaznievala kritika, že problematickí rodičia sa často vyhýbajú pojednávaniach na súdoch, znaleckým dokazovaniam rovnako účasti na výchovných opatreniach poradenstvu a podobne. Je to možné, ale toto návrh môjho zákona nerieši. Je to problém justície a autority súdnych rozhodnutí, kvality ich poskytovania výchovných opatrení a v neposlednom rade aj výkonu súdnoznalectva. Čiže, verím, že tento návrh zákona bude minimalizovať tieto situácie, fokusuje sa práve na prvopočiatok sporu na začiatok sporu presnejšie na ten moment kedy sa konflikt rodičovský s ich domáceho priestoru dostane do systému sociálnoprávnej ochrany. Deti vtedy je dôležité, aby sa vzťahy nevybičovali cez znalecké dokazovania, výchovné opatrenia a podobne. Práve o latencii domáceho násilia sú totiž viaceré štúdie, keď som sa s týmito štúdiami oboznámila tak sa, sme sa utvrdili v tom, že je dobré nenútiť latentnú obeť domáceho násilia na podrobenie sa rozhovoru. Nehovoriac o tom, žeby úradník z odboru SPO mal voči obeti, ktorá je skrytá postupovať represívne. Ani samotný úradník z kurately nemusí vedieť a spozorovať znaky obetí
====== ... štúdiami oboznámila, tak sa sme sa utvrdili v tom, že je dobré nenútiť latentnú obeť domáceho násilia na podrobenie sa rozhovoru. Nehovoriac o tom, že by úradník z odboru SPO mal voči obeti, ktorá je skrytá, postupovať represívne. Ani samotný úradník z kurately nemusí vedieť a spozorovať znaky obeti. Aby malo ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny dostatok času na vydanie, respektíve doplnenie všeobecne záväzného právneho predpisu, navrhujeme účinnosť od 1. mája 2022. Takže ďakujem za podporu tohto návrhu zákona a takže skončila som a ako prvá sa hlásim do rozpravy, kde chcem teda odôvodniť môj doplňujúci návrh.
20. 10. 2021 14:57:23 - 15:10:49 48. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 655 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako hlavná predkladateľka návrhu zákona mohla odôvodniť návrh zákona v druhom čítaní na pléne Národnej rady. Ďakujem samozrejme všetkým kolegom, ktorí zákon podporili rovnako aj všetkým, ktorí zaň hlasovali a teda. Diskusia na výboroch bola veľmi rozmanitá, vystúpili aj zástupcovia mimovládneho sektora, ktorí mailom viacerým poslancom doručili svoje výhrady, na výboroch sme si vypočuli aj pripomienky pána advokáta, ktorý sa venuje zastupovaniu práv obetí domáceho násilia ako aj stanovisko výskumníčky, ktorá sa venuje otázkam domáceho násilia. Z tohto dôvodu je dôležité, aby tu dnes zaznela moja reakcia na pripomienky, keďže z pohľadu aplikácie práva je aj stenografický prepis v rozprave Národnej rady v určitej forme prameňom práva a je tak možné ozrejmiť úmysel zákonodarcu. Oboznámila som sa so stanoviskom Kancelárie Národnej rady v časti k návrhu zákona odbor upozorňuje na potreby doplnenia prechodného ustanovenia. Toto som zohľadnila v doplňujúcom návrhu, ktorý som doručila dňa 19. 10. tohto roku Národnej rade a ktorý prednesiem po uvedení tohto návrhu zákona v rámci rozpravy. Súhlasila som aj s navrhnutými úpravami, ktoré sa vykonajú v rámci vyhotovenia čistopisu a v súlade s legislatívnymi pravidlami tvormi zákonov budú vykonané niektoré legislatívno-technické úpravy, ktoré neznamenajú vecnú zmenu.
Takže k samotnému návrhu. Základným cieľom návrhu zákona je detailnejšou úpravou postupu kolízneho opatrovníka prispieť k minimalizácii negatívneho vplyvu rodičovských sporov na dieťa a taktiež prispieť k naplneniu princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh zákona má vytvoriť právny základ pre zjednotenie postupu orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v pozícii kolíznych opatrovníkov. Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa jednotlivé tézy Programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2021 – 2024 v oblasti práv detí a ochrany detí pred násilím. Predmetný návrh zákona je výsledkom kompromisného riešenia, ktorý som hľadala so stranou SaS konkrétne s pánom poslancom Dostálom. V návrhu zákona taktiež reagujem na predbežné zistenia poslaneckého prieskumu na ústredí práce a úradoch práce, ktorý realizujem na základe uznesenia výboru pre sociálne veci z júna a septembra tohto roku. Návrh zákona má dva novelizačné body. V bode 1 sa v § 20 dopĺňa odsek 3. V tomto odseku sa zavádza zákonná povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonať po ustanovení do funkcie kolízneho opatrovníka s obidvomi rodičmi spoločný informatívny spoločný pohovor. Povinnosť vychádza zo skúseností z praxe, že sa tak často nedialo a nedeje alebo pohovor neplní účel napríklad tým, že sa neprízvukuje rodičovská zodpovednosť oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu.
V tomto zmysle považujem tento návrh zákona za veľmi významný preto lebo prvýkrát je v právnej úprave sa ukotvuje povinnosť orgánu vykonať tento pohovor. Ďalší význam novely spočíva v tom, že je cielený na zachovanie záujmu dieťaťa, má presadzovať najlepší záujem dieťaťa nemá sledovať záujem rodičov. To je veľmi dôležitý moment. Kolízny opatrovník ako účastník konania má chrániť najlepší záujem dieťaťa na určovanie a posudzovanie, ktorého sa uplatňuje zásada o záujme dieťaťa podľa zákona o rodine. Kolízny opatrovník má zároveň pomáhať dieťaťu v kolíznej situácii záujmu oboch rodičov. Ide o situácie keď žiaden z rodičov nemôže zastupovať, keďže ide o právny úkon, pri ktorom by mohlo dôjsť k rozporom k záujmom medzi rodičmi a dieťaťom to je § 31 zákona o rodine. Pohovor má byť informatívny teda má poskytnúť rodičom informáciu o následných postupoch kolízneho opatrovníka, nejde teda o poradenský rozhovor nato sú iné inštitúty pomoci rodinám a rodičom. A práve tá informatívnosť pohovoru zvýrazňuje neutralitu postavenia funkcie kolízneho opatrovníka.
Pohovor má za cieľ na začiatku konania súdov vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu prispievať k objektívnej informovanosti rodičov o postavení kolízneho opatrovníka, o jeho možnostiach, o jeho činnosti ako samozrejme aj o možnostiach pomoci. Na mysli mám napríklad možnosti využiť služby úradov sociálnej, úradov sociálnych vecí, práce sociálnych vecí a rodiny, konkrétne poradensko-psychologických služieb teda odboru poradensko-psychologických služieb prípadne iných služieb poradenských pre dieťa plnoletú fyzickú osobu a rodinu. Žiaľ v praxi sa často dialo, že jednotliví zamestnanci vnášali do obsahu rozhovoru svoje osobné presvedčenia a životné skúsenosti, ktoré narúšali práve rozmer objektivity. Aj v tomto má zamedziť návrh zákona tak, že vyhláškou, ktorú vydá ministerstvo sa určí napríklad lehota na vykonanie informatívneho pohovoru, náležitosti a podrobnosti informatívneho pohovoru. z Praxe vieme, že metodické pokyny, ktorého už ukotvujú v tejto chvíli sa žiaľ často nedodržiavali. A teda odteraz budú nahradené vyhláškou, vyhláška ako právny predpis sa musí dodržiavať. Návrh zákona nezakladá nezavádza zákonnú povinnosť rodiča zúčastniť sa informatívneho pohovoru a s jeho prípadnou neúčasťou sa nespájajú právne následky ako napríklad negatívny náhľad na spôsobilosť rodiča osobne vychovávať dieťa a podobne.
Daná skutočnosť sa vyjadruje v piatej vete, ktorá explicitne vyjadruje, že rozhodnutie rodiča pre osobitný informatívny pohovor alebo rozhodnutie rodiča nezúčastniť sa informatívneho pohovoru, nemá vplyv na posudzovanie jeho spôsobilosti osobne vychovávať dieťa alebo mu nemôže byť inak na ťarchu. Táto veta bola práve výsledkom kompromisu v rámci koaličných rokovaní. Kritici tejto vety argumentujú, že je nevhodná a, že legalizuje neochotu jedného z rodičov dohodnúť sa na porozvodovej alebo porozchodovej starostlivosti. Chcem upozorniť, že táto veta nemá ambíciu legalizovať takéto správanie sa rodiča. A sú nato dva argumenty. Prvá vec je, že tá spočíva v znení dôvodovej správy. V nej som, v nej je citujem: "Veta má za cieľ zohľadniť napríklad postavenie rodiča alebo maloletého dieťaťa ako obeti trestného činu domáceho násilia. Návrh zákona v tretej vete a v piatej vete rešpektuje postavenie, postavenie práva a právom chránené záujmy obzvlášť zraniteľných obetí v zmysle zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Návrh zákona má nastaviť právnu prekážku, aby účasť obzvlášť zraniteľnej obete na spoločnom pohovore s páchateľom spôsobila druhotnú viktimizáciu. Za druhotnú viktimizáciu sa považuje podľa zákona ujma, ktorá obeti vznikla v dôsledku konania alebo nekonania orgánu verejnej moci, subjektu poskytujúceho pomoc obetiam, poskytovateľa pomoc obetiam poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, znalca, tlmočníka, obhajcu alebo oznamovacích prostriedkov. Zákon o obetiach považuje právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou za základné právo obete.". Nemohla som si teda to je koniec citátu z dôvodovej správy.
Teda nemohla som si v návrhu zákona dovoliť nútiť obete násilia k tomu, aby na pôde úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podstúpili traumatizujúce stretnutie s rodičom, ktorý sa dopúšťal na druhom rodičovi domáceho násilia. V tom by bol návrh zákona v rozpore s účelom zákona o obetiach a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa tak ako ho vymedzuje článok 5 zákona o rodine. Ďalším argumentom je tiež novela zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane kde teda nijakým spôsobom nenegujeme ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o rodine. Stále platí, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a tiež prihliada na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podčiarkujem teda, že rodinný súd stále bude aplikovať kritérium, tu môžme citovať zákon o rodine "schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa."
Je ešte tiež potrebné práve na tomto mieste uviesť pripomienku, ktorú vznieslo ministerstvo spravodlivosti kde citujem:" S úvahou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ohľadne prípadnej novelizácie § 24 a § 36 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorá je vyslovená v stanovisku v rámci predkladacej správy sa nestotožňujeme. Zastávame názor, že zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu skupiny poslancov si vo všeobecnosti nevyhnutne nevyžadujú vykonať novelizáciu predmetných ustanovení zákona o rodine." Tak toto číta ministerstvo spravodlivosti. Mojim návrhom zákona teda nie sú dotknuté pravidlá zákona o rodine. Jedine čo táto kritizovaná veta tá piata uvádza je, že občan, ktorý sa nedostaví pred orgán štátu nesmie byť postihovaný automaticky v súkromnoprávnych vzťahoch. Tie teda súkromnoprávne vzťahy sú regulované v zákone o rodine a sú to vzťahy rodič a dieťa. Vzťah štát a občan je regulovaný v oblasti verejného práva to znamená, že v zákone č. 305/2005 Z. z. je teda práve regulovaný je to platná zásada teórie práva, ktorá reflektuje delenie právneho poriadku na verejné a súkromné. Teda návrhom zákona nič iné len sa rešpektuje konzistentnosť právneho poriadku. Čiže to, že rodič sa nezúčastní spoločného pohovoru neznamená, že dieťa bude ukrátené na tom, aby, že rodičia nedostanú túto službu. Práve naopak, vo štvrtej vete sa upravuje právny následok a postup orgánu kurately ak sa rodičia nerozhodli pre spoločný pohovor. V takom prípade orgán kurately vykonáva pohovor s každým rodičom osobitne. To znamená, že plnohodnotný pohovor sa uskutoční s každým rodičom a, a tú plnohodnotnosť a neutralitu rozhovoru garantuje práve tá spomínaná vyhláška, ktorú vydá ministerstvo práce.
Ďalej tiež zaznievala kritika, že problematickí rodičia sa často vyhýbajú pojednávaniach na súdoch, znaleckým dokazovaniam rovnako účasti na výchovných opatreniach poradenstvu a podobne. Je to možné, ale toto návrh môjho zákona nerieši. Je to problém justície a autority súdnych rozhodnutí, kvality ich poskytovania výchovných opatrení a v neposlednom rade aj výkonu súdnoznalectva. Čiže, verím, že tento návrh zákona bude minimalizovať tieto situácie, fokusuje sa práve na prvopočiatok sporu na začiatok sporu presnejšie na ten moment kedy sa konflikt rodičovský s ich domáceho priestoru dostane do systému sociálnoprávnej ochrany. Deti vtedy je dôležité, aby sa vzťahy nevybičovali cez znalecké dokazovania, výchovné opatrenia a podobne. Práve o latencii domáceho násilia sú totiž viaceré štúdie, keď som sa s týmito štúdiami oboznámila tak sa, sme sa utvrdili v tom, že je dobré nenútiť latentnú obeť domáceho násilia na podrobenie sa rozhovoru. Nehovoriac o tom, žeby úradník z odboru SPO mal voči obeti, ktorá je skrytá postupovať represívne. Ani samotný úradník z kurately nemusí vedieť a spozorovať znaky obetí
====== ... štúdiami oboznámila, tak sa sme sa utvrdili v tom, že je dobré nenútiť latentnú obeť domáceho násilia na podrobenie sa rozhovoru. Nehovoriac o tom, že by úradník z odboru SPO mal voči obeti, ktorá je skrytá, postupovať represívne. Ani samotný úradník z kurately nemusí vedieť a spozorovať znaky obeti. Aby malo ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny dostatok času na vydanie, respektíve doplnenie všeobecne záväzného právneho predpisu, navrhujeme účinnosť od 1. mája 2022. Takže ďakujem za podporu tohto návrhu zákona a takže skončila som a ako prvá sa hlásim do rozpravy, kde chcem teda odôvodniť môj doplňujúci návrh.
29. 9. 2021 15:44:31 - 15:54:32 40. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
12.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán generálny prokurátor, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi stručne len vystúpiť k vybratým statiam vašej správy. Zamerala som sa práve na tie, ktoré sa týkajú oblastí, ktorým sa dlhodobo venujem. Takže možno teraz na chvíľu trochu menej politiky.
V oblasti sociálnoprávnej ochrany detí ma zaujalo zistenie na strane 79 vašej správy, kde kritizujete, že sa absolútne nevyužívajú zákonné oprávnenia podľa § 12 ods. 1 zákona 305 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, a to aby úrad práce rozhodol o uložení výchovných opatrení. Je dobré, že takýto postup súčasná zákonná úprava umožňuje, ale nedosahuje sa ním v žiadnom prípade účel sledovaný výchovnými opatreniami. V praxi aj poznáme príčiny alebo teda poznám príčiny tohto stavu a je smutné, že je to stav, ktorý trvá roky. Roky sa potýkame s nedostatočnými personálnymi kapacitami, na úradoch práce preto kolegovia rezignovali a kedysi ťažké a dnes vlastne už skoro všetky prípady posúvajú na súdy, čo spôsobuje extrémne, extrémne dlhé alebo extrémne veľké prieťahy v konaní. Aj z predbežných záverov môjho poslaneckého prieskumu vyplynulo, že existuje personálna poddimenzovanosť zamestnancov kurately a je síce pravda, že odmeňovanie kolegov sa zvyšuje, osobitne pre Bratislavu sa vyčleňujú osobitné balíky, ale nie je to spôsob, ako dotiahnuť nových zamestnancov na úrady práce. Takže už len zopakujem, že kvalita zamestnancov, pracovné podmienky, prebujnelá administratíva, to sú základné faktory liknavosti až nefunkčnosti úradov, presne, presnejšie sociálnoprávnej ochrany detí. Mám nádej, že nové vedenie na ústredí práce posunie túto problematiku aspoň o pár krokov ďalej.
Ako konštatujete vo svojej správe, a dá sa s tým iba súhlasiť, že úrad by nemal odďaľovať realizáciu výchovného opatrenia tým, že žiada súd, aby výchovné opatrenie nariadil. Ale pasáž správy, kde citujem, že "vhodné by bolo, aby pri výchovných opatreniach podľa § 37 ods. 2 zákona o rodine bolo výslovne podmienené návrhové oprávnenie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo vzťahu k súdu predchádzajúcim uložením výchovného opatrenia orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, resp. preukázaním dôvodov, pre ktoré uloženie opatrenia orgánom SPO nemožno považovať za účelné", tu sa obávam, že nemožno v podmienkach právneho štátu podmieňovať zásah súdu alebo podanie návrhu účastníka súhlasom štátneho orgánu.
Rovnako ako ďalej uvádzate, že by autorita orgánov SPO-čky bola tá, ktorá by zlepšila rešpektovanie rozhodnutí rodičmi. To si asi vieme len, teda ja viem len ťažko predstaviť, keďže žijeme dobu, kedy práve v civilných veciach, v rodičovských sporoch sa nerešpektujú súdne rozhodnutia a často je to, žiaľ, aj preto, možno je dôležité to nejako jasne pomenovať, že je to preto, že sú nezmyselné a nevykonateľné. A obávam sa, že autorita úradu práce je omnoho slabšia ako autorita súdu.
Takže podporujem, že prokuratúra v netrestnom úseku často vstupuje do opatrovníckych konaní pred súdom a že sa prokurátori zúčastňujú na pojednávaniach vytýčených súdmi. Tu ale chcem dať do pozornosti, že prokuratúra by sa mala zamerať najmä na pojednávaniach na veci a spory, ktoré sú silne vyšpičkované. Ide často o spory o zmarený styk, zmarené výchovné opatrenia. Takže dovoľte mi možno odporučiť, aby prokurátori na netrestnom úseku, ktorí vstupujú do konania vo veciach maloletých, sa osobitne vzdelávali a scitlivovali pre agendu práv detí. Je potrebné, aby sa, aby aj prokurátori hájili najlepší záujem dieťaťa a pristupovali ku kauzám aspoň so základnými znalosťami vývinovej alebo detskej psychológie a z mojich skúseností môžem povedať, že aj takej obyčajnej ľudskosti. Totiž príčina sporov o dieťa je vo väčšine v osobnostnej štruktúre rodičov, v ich neschopnosti komunikovať a uvedomiť si, že rozpadom partnerského vzťahu rodičovský vzťah nezaniká.
Je povinnosťou systému SPO-čky a všetkých jeho zložiek, teda aj prokuratúry, prízvukovať rodičovskú zodpovednosť oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu. Preto je dôležité podchytiť rodičovský konflikt na začiatku konania súdu vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu spoločným pohovorom s rodičmi, individuálnymi alebo párovými stretnutiami a mapovaním situácie dieťaťa. Rovnako je dôležité komunikovať rodičom kompetencie a postavenie kolízneho opatrovníka, ako aj možnosti pomoci, ktoré úrad poskytuje.
Práve tu, v tom kompetentnom podchytení prípadu na začiatku procesu je kľúč k riešeniu rodičovského sporu. Komunikácia s odborníkmi a komunikácia tých odborníkov, nastavenie pravidiel a pravidelný kontroling je jediná prevencia vzniku protrahovaných sporov, ktoré často vedú až k fatálnemu narušeniu vzťahu dieťaťa k otcovi. Ohrdnutie jedného rodiča druhým a následná pomsta, strach, až hlboko prežívaná úzkosť zo strany, zo straty či oklieštenia rodičovských práv, obava z výhody rodiča získať náklonnosť dieťaťa, to nie sú právne, ale to sú psychologické kategórie. Tie rieši psychológ, hoci konfrontovaný s nimi je aj právnik a sociálny pracovník. Preto tak často zdôrazňovaná interdisciplinárna spolupráca. Ak odborníci nekomunikujú, tak sa generuje ešte hlbšia priepasť medzi rodičmi, než je tá, ktorú si oni sami vytvorili práve tým konfliktom v partnerskom vzťahu. Pre toto všetko tí rodičia nezvládajú dynamiku konfliktu, lebo chýba kooperácia a kroky procesu často nemajú zmysel.
Ďalej ma tiež zaujali state o ochrane starších a ochrane zraniteľných osôb. Na odkázanosť a zraniteľnosť dospelých osôb, myslím, že reagujeme len minimálne. Najvýznamnejšou doménou ochrany slabších a zraniteľných osôb, teda najvýznamnejšia doména patrí jednoznačne opatrovníckemu právu, ale ak odhliadneme od reformy slovenského procesného práva, ktoré s účinnosťou od 1. júla 2016 procesne neumožňuje súdu pozbaviť osobu spôsobilosti na právne úkony, tak možno konštatovať, že hmotnoprávnej úprave opatrovníctva dospelých sme zatiaľ nevenovali náležitú pozornosť. A to aj napriek tomu, že opatrovníctvo dospelých možno považovať pri rodinnom práve za jeden hodnotovo významný právny inštitút upravujúci práve tie najintímnejšie osobnostné vzťahy. Takže myslím, že závažný taký legislatívny dlh voči spoločnosti spočíva aj v tom, že aj dnes jadro platnej úpravy opatrovníckeho práva nadväzuje na pôvodnú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku z roku 1964. Žiaľ. No ešte horším je zistenie plynúce z podnetov aj zo skúseností vyplývajúcich z mimoriadne negatívnych skúseností s nekompetentnosťou, až niekedy priam až ponižujúcou komunikáciou niektorých sudcov a prokurátorov riešiacich túto nesmierne citlivú agendu. Toto sú momenty, ktoré nevyrieši sebalepšia legislatívna úprava. Bude teda dôležité v budúcnosti zvažovať aj formy akéhosi vzdelávania, možno supervízie.
No a ďalej len so znepokojením možno čítať vo vašej správe, že násilie v rodinách sa v roku 2020 výrazne zvýšilo, čo je zreteľné aj zo zistených štatistických údajov. Je fajn, že roky zdôrazňovaná potreba koordinácie činnosti medzi subjektami poskytujúcimi pomoc obetiam a orgánmi verejnej moci, teda najmä orgánmi činnými v trestnom konaní sa postupne dostáva do praxe. Intervenčné centrum na základe informácií poskytnutých policajným zborom proaktívne kontaktuje obeť násilia, bezprostredne po výskyte domáceho násilia ponúka odbornú pomoc, pričom obeti vysvetlí jej možnosť, ako aj rozsah pomoci, ktorú vie intervenčné centrum poskytnúť, prípadne sprostredkovať. Myslím, že táto forma spolupráce a včasného zachytenia prípadov domáceho násilia umožňuje obeti okamžité získanie odbornej pomoci a tak vytvára mechanizmus prevencie pred opakovaním domáceho násilia. A tu práve, pán generálny prokurátor, vidím veľkú príležitosť pre trestný úsek prokuratúry, aby začal intenzívnu spoluprácu s intervenčnými centrami. Za to, samozrejme, patrí poďakovanie oddeleniu násilia, násilnej a všeobecnej kriminality trestného odboru, teda už spomínanej pani Mgr. Hubertovej.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
22. 9. 2021 18:47:27 - 18:48:26 40. schôdza NR SR - 4.deň - B. popoludní Tlač 575 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
194.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja sa tiež chcem poďakovať za túto diskusiu a priznávam, že jediné, čo mi v tejto chvíli napadá, je biblické, že Hosana a Ukrižuj. Zopakujem len, čo som povedala v tej rozprave, že ten zákon mi je obsahovo a ideovo blízky, my sme s kolegom o tom včera hovorili, ale tým, že je skopírovaný z maďarskej legislatívy, žiaľ, nesedí na našu legislatívu a tak ako som hovorila, nebolo by dobré, aby z tohto parlamentu vychádzali len papiere, aby to bolo, chcela som, aby to bolo realizovateľné.
A teda priznávam, že ma mrzí záver tej diskusie, pretože to, že nám tu chýbajú hranice a počúvanie a vnímanie a bazálna slušnosť, to sme vedeli, ale teda dopracovať sa až k tomu, ako chránim pedofilov, tak to som naozaj neočakávala. Takže to mi je naozaj ľúto.
Ďakujem pekne.
22. 9. 2021 18:05:53 - 18:07:01 40. schôdza NR SR - 4.deň - B. popoludní Tlač 575 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
160.
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja, tak ako som na začiatku povedala, tá diskusia bola z môjho pohľadu veľmi zaujímavá a práve sa, myslím, točila nie okolo veľmi podstatnej témy. Ja ten zákon naozaj vnímam ako, viac ako zákon o práve rodičov, a sme tu trochu točili o LGBTI, kde nehovorím, že to o tom nie je, ale to právo rodičov na výchovu detí a ich vedenie by som zdôraznila. To je jeden moment.
A druhý moment, že keď som hovorila o potrebe ten zákon dopracovať, tak by som bola rada a sme tu za ten rok a pol naozaj svedkami toho, že mnohé právne normy, ktoré z tohto parlamentu vzišli, sú veľmi komplikovane implementované alebo teda rovno že nerealizovateľné. A bola by som rada, aby takto dôležitý zákon, keď sa dostane do reality, bol realizovaný, bol zreteľný, bol vykonateľný. Takže preto tento môj návrh. Môžme o ňom, samozrejme, ešte diskutovať. Ale inak veľmi pekne ďakujem za pripomienky.
22. 9. 2021 17:53:30 - 18:00:18 40. schôdza NR SR - 4.deň - B. popoludní Tlač 575 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu   (text neprešiel jazykovou úpravou)
150.
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega predkladateľ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v rámci prvého čítania teda stručne vystúpila k vášmu návrhu zákona. Asi ako spravodajca som mohla aj trochu skôr, ale zrejme by sme potom čiastočne prišli o túto psychologicky nesmierne zaujímavú diskusiu.
Ja sa nechcem na ten návrh zákona pozerať len politickou optikou. Vnímam ho ako hodnotový a týkajúci sa predovšetkým práv rodičov. Práv rodičov na rodičovskú výchovu, práva rodičov vychovávať svoje dieťa v súlade so svojím filozofickým presvedčením. Je to právo, ktoré garantuje tak zákon o rodine, ako aj samotná ústava. Takže by som prešla k detailom.
Ja som si ho pozrela ten zákon a teda možno pár takých momentov, ktoré vnímam ako trochu problematické. Napriek všetkým tým témam, ktoré tu zazneli, eticky, morálne, kde, samozrejme, že s tým zákonom sa môžme len stotožniť. Ale v čl. I je, kde hovoríte o novele ústavy, teda novele zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele je úplne zrozumiteľné, že sa snažíte zabezpečiť bezúhonnosť osôb, ktoré dochádzajú do kontaktu s deťmi, ale tak ako už bolo konštatované, dávame do pozornosti, aby ste sa možno inšpirovali už platnou normou v rámci samotného tohto zákona.
On ten zákon 305 už dnes v § 79 ods. 4 definuje osobu, ktorá nie je bezúhonná, ako osobu, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo bola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti proti rodine a mládeži podľa § 204 až 211 Trestného zákona a to aj vtedy, ak jej bolo odsúdenie za uvedené trestné činy zahladené alebo sa na ňu hľadí, akoby nebola za takýto čin odsúdená podľa osobitného predpisu.
V tomto vašom návrhu chýba práve právny základ, ako sa dostanú vymenované subjekty, teda espeočka, čiže orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne cédeerká alebo teda, alebo Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže, obec alebo aj vyšší územný celok, ako sa dostanú k výpisom z registra trestov. Tam by sme potrebovali nastaviť zmeny v zákone o registri trestov, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky týmto subjektom vydala výpis z registra trestov. Je to technická otázka, dá sa to, samozrejme, dopracovať.
Čo sa týka bodu 2 v čl. II, štát chráni právo detí na vlastnú identitu podľa pohlavia ich narodenia. Tu máme tiež trochu otáznik, že ak dáme povinnosť štátu v zákone, tak aký bude mať štát na to nástroje, aké nástroje? Tuto to trochu tak akoby zaváňa tým, že je to norma, ktorá je v tejto chvíli nevykonateľná. Možno by sme mohli teda ešte viac hovoriť o tom, že čo ste v tejto časti mali na mysli, lebo v dôvodovej správe sa o tom bližšie nehovorí.
V čl. II kde hovoríme o novele zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci, kde, rovnako ako som spomínala, s celým zákonom aj tu súhlasím s obsahom, ale platí to, čo som uviedla v čl. I o potrebe zmien zákona o registri trestov, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vydala výpis z registra trestov.
No a k čl. III a k čl. VI uvediem spoločnú pripomienku. Považujem za správne, že v zákone o rodine, ako aj v novele zákona o výchove a vzdelávaní sa snažíte posilniť práva rodičov na rodičovskú výchovu a právo rodičov vychovávať dieťa v súlade so svojím filozofickým a náboženským presvedčením. Je to právo, ktoré garantuje tak zákon o rodine, ako aj samotná ústava, a teda návrh vašej legislatívnej zmeny čítam ako reakciu na trendy, ktoré sa aktuálne pri sexuálnej výchove na školách presadzujú. Prípady, kedy sa rodičia dostávajú do sporov alebo rozporov s obsahom vzdelávacích aktivít týkajúcich sa sexuálnej výchovy, sa nám množia a sú reálne. To nie sú vymyslené veci. Svedčí o tom aj skutočnosť, že týmito prípadmi sa zaoberá aj Európsky súd pre ľudské práva a slobody v Štrasburgu. Už teraz sa tam eviduje mnoho podobných prípadov. Jeden za všetky sa odohral vo Švajčiarsku, kde matke dcéry, ktorá si neželala, aby sa jej dcéra zúčastňovala sexuálnej výchovy, vlastne nepomohol ani Európsky súd pre ľudské práva a slobody. Zamietol jej sťažnosť s odôvodnením, že švajčiarska právna úprava vzdelávania spadá pod národnú otázku a je nastavená tak, že škola je tá, ktorá prioritne zodpovedá za obsah vzdelávania. Švajčiarska úprava neobsahovala obdobnú normu, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona, a náš školský zákon, rovnako ako ten švajčiarsky, nedáva škole konkrétne mantinely na rozsah sexuálnej výchovy. Riaditeľ školy u nás na Slovensku aj samospráva školy má tiež voľnú úvahu, ako tomu bolo v prípade rozhodovania vo Švajčiarsku. No a, takže vo svetle aj týchto výrokov európskeho súdneho, Európskeho súdu pre ľudské práva si myslím, že by bolo potrebné aj v školskom zákone nastaviť práve na národnej úrovni limity pre riaditeľov škôl a zvýšiť tak ingerenciu rodičov.
Takže aj kvôli týmto pripomienkam a teda v tomto zmysle si teda dovoľujem podať v tejto chvíli procedurálny návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem pekne.
22. 9. 2021 15:40:58 - 15:42:11 40. schôdza NR SR - 4.deň - B. popoludní Tlač 575 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu   (text neprešiel jazykovou úpravou)
72.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 618. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 633 zo 7. júla 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
21. 9. 2021 9:23:33 - 9:24:10 40. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 575 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Hatráková, Katarína (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem, pán predsedajúci. Vďaka, Majka, ja myslím, že jednou z možných podaných rúk učiteľovi môže byť aj alebo by mohol aj sociálny pracovník v školstve ako pedagogický zamestnanec. Nie samozrejme ako povinnosť pre školu, ale ako možnosť za predpokladu, že by škola vyhodnotila, že situácia povedzme v triede alebo v skupine alebo v rodine toho dieťaťa si vyžaduje intervenciu. Takže v tomto zmysle by som v budúcnosti rada komunikovala s tímom, ktorý zákon tvorí o možnosti vloženia sociálnych pracovníkov ako pedagogických zamestnancov. Ďakujem pekne.

Deň v parlamente

<- ->