Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

12
 
10. 12. 2020 10:38:31 - 10:50:26 18. schôdza NR SR - 11.deň - A. dopoludnia Tlač 357 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
20.
Ďakujem. Chcel by som reagovať na predložený poslanecký návrh a do faktickej poznámky by som sa asi nezmestil.
Pán poslanec Susko hovorí, že to ustanovenie, ktoré je navrhnuté vo vládnom návrhu ústavného zákona, nie je jasné v niektorých veciach a v iných veciach ho nepovažuje za dostatočné. V bode 1 svojho pozmeňujúceho návrhu žiada, aby bolo doplnené do tej tretej vety, že s predĺžením núdzového stavu podľa predchádzajúcej vety, a to aj v prípade každého opakovaného predĺženia, musí vysloviť súhlas Národná rada. No ja sa domnievam, že tá predchádzajúca veta je úplne jasná, že ten súhlas sa vzťahuje aj na opakované, opakované predĺženie. Nemal by žiadnu logiku, kedy Národná rada vyslovovala súhlas iba pri prvom predĺžení a nie aj pri opakovaných predĺženiach.
Na tému toho, že či to má byť súhlas predchádzajúci alebo následný, sme tu siahodlho diskutovali už aj včera. Hovorili sme o tom, hovorili sme o tom aj na výbore a môžem len zase zopakovať, čo som tu už niekoľkokrát povedal, že áno, aj mne by vyhovovalo viac, keby to bol, keby to bol predchádzajúci súhlas, ale toto je znenie, na ktorom sme sa dokázali dohodnúť v rámci vládnej, vládnej koalície, nie ten český model, že sa súhlas vyslovuje, vyslovuje vopred, ale až následne. A nemyslím si, že to bude kontrola čisto formálna. To potom celá kontrola parlamentu je čisto formálna, lebo tak vládna koalícia má v parlamente väčšinu, no tak nebude vládna koalícia vyslovovať nedôveru vláde. Tak z tohto pohľadu by ste mohli povedať, že parlamentná kontrola vlády, ako je zakotvená v ústave, je čisto formálna. Lebo tak čo už s tým, keď má, keď má koalícia v parlamente väčšinu?
Nie je to tak. Parlament je orgán, ktorý bude o veci rozhodovať a bude ju môcť, bude môcť núdzový stav, bude môcť núdzový stav neschváliť, a tým pádom núdzový stav stratí platnosť. A nemusí to robiť na posledný dvadsiaty deň. Môže to robiť na prvý deň predĺženého núdzového stavu, môže sa, môže sa tým návrhom začať zaoberať ešte aj pred tým, ako začne plynúť predĺžený, predĺžený núdzový stav. Ten zákon, ako je naformulovaný, to, samozrejme, umožňuje. A ak neschváli ešte pred tým, ako začne plynúť predĺžený núdzový stav, predĺženie toho núdzového stavu, tak uplynutím toho plynúceho núdzový stav končí.
K tej trojpätinovej väčšine, ktorú by mal parlament schvaľovať. Ja si nemyslím, že je to, že je to nevyhnutné. Trojpätinová väčšina, je niečo, čo sa, čo sa používa úplne vo výnimočných prípadoch pri schvaľovaní ústavných zákonov. Nevidím dôvod, aby bola, bola požadovaná aj v tomto prípade.
No a máme tu problém so znením ústavy, ktorá v čl. 84 ods. 2 hovorí o tom, že na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak. Zopakujem: ak táto ústava neustanovuje inak. Nie táto ústava alebo osobitné ústavné zákony, alebo, alebo iné zákony. Čiže išlo by o nepriamu novelu ústavy, resp. ak by sme chceli, aby to bolo právne čisté, tak by sme to mali preniesť potom aj, aj do ústavy.
Zaznel tu od pána Suska argument, že a čo keď parlament ten súhlas nevysloví, núdzový stav skončí a vláda ho, vláda ho vyhlási nanovo. No samozrejme to je možné, ale to je argument typu, že dnes vláda vyhlási núdzový stav, Ústavný súd konštatuje, že ten núdzový stav bol vyhlásený v rozpore s ústavným zákonom, núdzový stav skončí a vláda ho vyhlási znova. A znova skupina tridsiatich poslancov ho napadne a kým Ústavný súd rozhodne, tak bude, bude ten núdzový stav v platnosti, potom ho Ústavný súd zruší, a potom znova vláda ho vyhlási. Tak keď predpokladáme takéto správanie sa vlády, tak, samozrejme, potom si môžeme myslieť, že ak, ak Národná rada nevysloví súhlas s návrhom na predĺženie núdzového stavu, tak sa vláda bude správať svojvoľne a napriek tomu bez toho, aby sa napríklad zmenili okolnosti alebo uplynul dlhší čas, ho nanovo, nanovo ho vyhlási. Ale nemyslím si, že ústava a ústavné zákony by mali počítať s takýmto správaním vlády, ktorá by sa v tomto prípade otvorene vzoprela vôli parlamentu prejavenej hlasovaním o návrhu na predĺženie núdzového stavu.
K tým ďalším, ďalším bodom, ktoré pán poslanec Susko vyčíta návrhu a ktoré navrhuje ošetriť svojím, svojím pozmeňujúcim návrhom, tak jedno sa týka návrhu upraviť obmedzenie obsiahnuté v čl. 5 ods. 3 písm. a), ktoré hovorí dnes o tom, že možno obmedziť počas núdzového stavu nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto a navrhuje sa tam doplniť, že núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto.
Tak dnes tam máme, povedal by som, silnejší nástroj, ktorý vo vzťahu k núdzovému stavu sa prejavoval karanténou v zariadeniach a navrhuje sa tam doplniť mäkšie opatrenie, ktorým nepochybne domáca karanténa v porovnaní s karanténou v zariadení je. Čiže ak niekomu vadí, že popri tvrdšom opatrení tam bude explicitne uvedená, uvedená možnosť, možnosť aj domácej karantény, tak tomu celkom nerozumiem. Navyše samozrejme, že aj výkladom tohto ustanovenia alebo, alebo iných ustanovení môžeme dospieť k tomu, že vlastne evakuácia na určené miesto je evakuácia do obydlia. Len myslím si, že je lepšie a korektnejšie, keď sa veci pomenujú priamo a je jasné, o aké obmedzenie základných práv a slobôd v tomto prípade ide.
Ďalším bodom pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Suska je, je návrh vypustiť bod 4, ktorý sa týka písm. g) toho istého odseku, ktorý dnes znie, že je možné obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené, ohrozené územie. A miesto toho tam malo byť, má ostať podľa návrhu iba obmedziť slobodu pohybu a pobytu. To, samozrejme, otvára priestor aj pre, pre tvrdšiu interpretáciu tohto ustanovenia ďalekosiahlejšie zasahujúcu do základných práv a slobôd napríklad tým, že obmedzený, obmedzená sloboda pohybu a pobytu nebude iba zákaz vychádzania v určenom čase, ale napríklad stále aj bez tej nočnej pauzy, akú sme tu zažili pri predchádzajúcom zákaze vychádzania. Ale, a vyplýva to aj z dôvodovej správy, otvára, otvára priestor aj pre mäkšie opatrenia, menej zasahujúce do základných práv a slobôd a hovorili sme o tom na výbore a ja som sa na to pýtal, lebo mi to, mi to nebolo, nebolo úplne jasné.
Ale toto ustanovenie bude možné, možné interpretovať napríklad tak, že sa obmedzí, nestanoví sa zákaz vychádzania, umožní sa zákaz vychádzania, ale stanoví sa zákaz napríklad opustenia buď okresu alebo, alebo mesta, alebo inak definovanej lokality, čo je nástroj, ktorý sám o sebe je mäkší ako zákaz vychádzania. A dnes sa k nemu vieme dopracovať iba tak, že sa stanoví zákaz vychádzania, a k tomu sa dá desať alebo päťdesiat, päťdesiat výnimiek, ktoré umožnia, umožnia, aby ten zákaz vychádzania nebol taký tvrdý. Umožnia napríklad, že je možný zákaz vychádzania v rámci okresu.
Alebo druhý príklad, ktorý sme počuli na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru, že, neviem teraz, či to bol New York alebo, alebo ktoré mesto, že sa stanovil zákaz pešieho pohybu v určitej časti mesta, na nejakej ulici, lebo bolo, bolo zdokumentované, že sa tam, že sa tam (reakcia navrhovateľa) Times Square, že sa tam proste vyskytujú ľudia. No tak opäť je to mäkšie obmedzenie, ako povedať, že je zákaz, zákaz vychádzania. Povie sa, že v určitej lokalite, kde je zvýšené riziko, riziko nákazy, sa nebudú môcť ľudia pohybovať, pohybovať peši. Toto tá zmena umožní.
A posledný pozmeňujúci návrh pána poslanca Suska sa týka toho ustanovenia, ktoré by umožnilo predĺžiť aj existujúci núdzový stav, ten, ktorý bol už, už vyhlásený. Ja sa nedomnievam, že toto ustanovenie je retroaktívne a už vôbec nemôžme hovoriť o pravej retroaktivite, lebo sa nemenia žiadne práva a povinnosti, žiadne vzťahy smerom do minulosti. Upravuje sa iba, že nejaký stav môže pokračovať, pokračovať aj naďalej, ale nie je mi zrejmé, že aké práva alebo povinnosti ľudí, ktoré vznikli v minulosti, by týmto boli, by týmto boli dotknuté. A navyše keby, keby sme aj toto ustanovenie vypustili, no tak je možné núdzový stav vyhlásiť nanovo. Teoreticky je to možné urobiť, urobiť aj dnes, aj keď dnes by to vyzeralo, že je to, že je to obchádzanie zákazu, a aby bol núdzový stav dlhšie ako 90 dní.
Ale ak schválime, ak, ak schválime tú zmenu v časti týkajúceho sa čl. 5 ods. 2, tak bude zjavné, že je možné vyhlásiť nanovo núdzový stav, a tak len hovorím, že nanovo sa vyhlasuje núdzový stav. Možno ho vyhlásiť na 90 dní, predĺžiť ho možno, možno o 40 dní. Tak aký by mala vláda motív, ako, ako vláde by to možno aj vyhovovalo, keby, keby tento pozmeňujúci návrh okrem tých iných by sme, by sme schválili, že nemohla by, nemohla by predĺžiť existujúci núdzový stav. Musela by vyhlásiť nanovo na 90 dní ďalší núdzový stav a my by sme to, samozrejme, potom posudzovali. Bol by to mäkší zásah? Podľa mňa by to bol tvrdší zásah.
Čiže ak, ak schválime, ak schválime ten bod 4, vypustíme bod 7 z návrhu ústavného zákona, tak tým vlastne neumožníme mäkší zásah do, do základných práv a slobôd, ak bude potrebný.
Ďakujem.
9. 12. 2020 16:52:11 - 17:12:27 18. schôdza NR SR - 10.deň - B. popoludní Tlač 357 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
122.
Kolegyne, kolegovia, využijem možnosť vystúpiť v rozprave, aby som zareagoval na niektoré vystúpenia, a teda nebudem to hovoriť až v záverečnom slove. Z viacerých vystúpení som mal taký zvláštny pocit, ako keby, keby tu niekoho tešilo, že je tu núdzový stav, že ten núdzový stav sa musí predlžovať, že súčasne súčasný právny poriadok nie je pripravený na situáciu, že môžeme tu mať pandémiu a vážnu situáciu dlhšie ako 90 dní. A stalo sa. Za roky trvania tohto zákona ústavného taká situácia nenastala, a teraz nastala. Ubezpečujem vás, že to nikoho neteší. Ja teda nechodím na rokovania vlády ani ústredného krízového štábu, ani pandemickej komisie, ale nemyslím si, že by tam kohokoľvek tešilo, že musia prijímať opatrenia, ktoré sú nepríjemné pre ľudí, ktorým zasahujú do životov, ktoré ich obmedzujú. Ale považujú to za potrebné rovnako ako tento núdzový stav. Ten núdzový stav tu nie je preto, že by, že by nás to tešilo, a ani tento návrh novely ústavného zákona tu nie je preto, že by mal niekto nejakú zvláštnu pasiu v tom, že je v krajine núdzový stav a bude sa teraz predlžovať.
Časť tých vystúpení bola rýdzo politická a tie reči o totalite, nacizme, fašizme, fašistických poslancov, tie bludy o tom, že vláda chce vládnuť v núdzovom stave štyri roky, agitácia za referendum o predčasných voľbách, útoky na premiéra, na vládu, obviňovanie z chuti potláčať ľudské práva. No myslím, že na, na vystúpenia tohto typu nie je potrebné reagovať. Ale boli, boli aj vecné vystúpenia a k niektorým z nich by som sa, by som rád vyjadril.
Aj keď teda nie celkom vecné vystúpenie bolo vystúpenie pána poslanca Štefana Kuffu, ktorý tu zaplakal nad tým, že Ústavný súd, že aká tu bude totalita, keď sa Ústavný súd nebude môcť vyjadrovať k tomu, či sú zákony v súlade s ústavou, ale bude. Ústavný súd má právomoc, ktorú mu dáva ústava, že sa môže vyjadrovať k tomu, či sú zákony v súlade s ústavou. A túto právomoc naďalej má. Mal ju doteraz a bude ju mať aj, bude ju mať aj teraz, akurát sa Ústavný súd nebude môcť vyjadrovať k tomu, či je ústava v súlade s ústavou, lebo takúto právomoc mu ústava nedala.
A kým prevediem, prejdem k tým vecnejším, tak ako tiež ma zaujalo, zaujalo to vyjadrenie pána poslanca Tomáša o tom, ako sa, si tu niekto chce privinúť opozíciu na hruď, tak to som, až takto som to nezachytil. A teda volanie po akceptovaní ich pozmeňujúcich návrhoch, návrhov. No koľko rúk by sme potrebovali na, na spočítanie všetkých pozmeňujúcich návrhov, ktoré koalícia v predchádzajúcom volebnom období akceptovala od opozície. No tak buď, buď teda to berte tak, že aj vy sa tak budete správať, keď ste, keď ste pri moci, ale teraz sa, teraz sa toho dovolávať po tom, čo ste tu predvádzali, a nielen tie štyri roky posledného volebného obdobia, sa mi nezdá celkom primerané a vy viete, koľko z tých opozičných poslaneckých návrhov bolo akceptovaných. Nevravím, že žiadny, ale teda moc veľa ich nebolo.
Oceňujem, jak ma páni poslanci Podmanický a Kéry (povedané so smiechom) vnímajú ako strážcu čistoty legislatívneho procesu, a teda uznávam, že pán poslanec Podmanický mi v nejakej faktickej alebo možno v dvoch aj dal za pravdu, len teda je škoda, že koalícia v predchádzajúcom volebnom období, keď som ju upozorňoval na to, že neexistujú vôbec žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie, túto moju kritiku úplne ignorovala a správala sa úplne inak. A to bola situácia, keď sme tu nemali pandémiu, keď sme tu nemali dôvody pre skracovanie legislatívneho konania, keď sme tu nemali mimoriadnu situáciu. Aké boli dôvody na skracovanie legislatívneho konania k schváleniu 13. dôchodkov týždeň pred voľbami? Aké životy a zdravie boli ohrozené vtedy? Príde mi to značne pokrytecké, ak teraz vy sa niečoho takéhoto dovolávate.
A keď prejdem do tej vecnej roviny, tak áno, súhlasím s tým, že by sme nemali nadužívať skrátené legislatívne konania a používať to na, na úplne všetko. A ja sa tiež pripájam k tej výzve, že by sme mali brzdiť so skrátenými legislatívnymi konaniami, že by sme mali aj na úrovni vlády dať, ak bude potrebné skracovať legislatívne konanie, tak dať medzirezortné pripomienkové konanie aspoň niekoľko dní, nemusí to byť tých 15 pracovných dní, ktoré predpokladá zákon, lebo okrem úplného vynechania pripomienkového konania je možné aj skrátenie, a rovnako je, je možné dať, ak nemáme ten štandardný režim alebo nestíhame ten štandardný režim prvého, druhého a tretieho čítania, tak je aj možné dať nejaký väčší, väčší rozostup a ja som sa vždy za to prihováral, aj teraz by som bol za to, aj keď, keďže sa na konci schôdze, tak zrejme zasa to prehrmí veľmi rýchlo.
A som teda za to, aby sme brzdili, a som dokonca aj ochotný súhlasiť s tým, že áno, o tomto probléme vieme dlhšie a mohli sme, mohli sme, alebo teda mohla vláda prísť s návrhom skôr, ale sme už v tejto situácii. Sme v situácii, keď o pár dní bude, bude vypnutý núdzový stav, ak nič, ak nič iné nezmeníme, a vláda nebude mať nástroj, ako ho predĺžiť. A ak sa domnievame, že existujú dôvody na to, aby bol predĺžený, tak potrebujeme schváliť zmenu zákona, a to nevieme spraviť nijako inak ako tým, že to urobíme teraz v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže aj napriek tomu, že som kritikom skráteného legislatívneho konania, domnievam sa, že v tejto situácii potrebné je.
Pán poslanec Taraba tu hovoril o tom, ako koaliční poslanci idú ako stádo a iba hlasujú podľa toho, ako im ukáže palec. No opäť, nie je to tak! Aj tento návrh zákona je príkladom toho, že to tak nie je. My sme mali veľmi dlhé a veľmi ťažké diskusie aj v rámci vládnej koalície, kým sme dospeli k tomuto, k tomuto návrhu. To nebolo tak, že niekto zavelil a išli sme podľa toho. Snažili sme sa nájsť dohodu, lebo nám išlo o spoločnú vec.
Ďalej. Pán poslanec Taraba hovoril o tom, že sme jediný štát, ktorý novelizoval ústavu počas núdzového stavu. Tomu celkom nerozumiem, že či sme mali napríklad s reformou súdnictva počkať, kým neskončí pandémia, či sme, či sme, či sme mali počkať, kým bude všetko úplne, úplne v poriadku. A teda hlavne nerozumiem, ako boli jednotliví poslanci alebo politické strany obmedzovaní existenciou núdzového stavu. Keby sa na núdzový stav sťažovali lekári a zdravotnícki pracovníci, tak im treba dať za pravdu, lebo ich to postihuje. Ale ako nás poslancov postihuje existencia núdzového stavu? Nemáme čas si prečítať návrhy zákonov, o ktorých rokujeme a hlasujeme? Nemám čas naformulovať k nim pozmeňujúce návrhy, keď sa bavíme o tej novele ústavy, ktorú sme dnes schválili, ktorá sa týkala reformy súdnictva? Samozrejme, v skrátenom konaní to je možné veľmi ťažko, ale tá novela ústavy, o ktorej sme dnes, dnes hlasovali, prešla normálnym legislatívnym procesom.
Pán poslanec Podmanický hovoril o potrebe hľadania konsenzu pri ústavných zákonoch, konsenzu medzi koalíciou a opozíciou naprieč politickou scénou. No pri takejto veľkej koalícii je niekedy zložité nájsť konsenzus aj vnútri tej vládnej koalície, takže aby sme sa dopracovali k tej ústavnej väčšine, tak niekedy musíme absolvovať podobne náročné rokovania, ako keď kompaktnejšie vlády s menšou podporou v parlamente hľadajú podporu, podporu v opozícii.
A pokiaľ ide o ten pozmeňujúci návrh, ktorý zrejme padne v druhom čítaní a ktorý hovorí o tom, že by sme aj pani prezidentku zapojili do predlžovania núdzového stavu, no tak už teraz núdzový stav, o núdzovom stave rozhoduje vláda a kontroluje ho Ústavný súd. Tento návrh predpokladá, že do kontroly bude zapojený aj parlament, vy navrhujete ešte, aby tam bola zapojená aj pani prezidentka, tak potom vlastne na núdzovom stave by sa mali podieľať úplne všetky orgány, ešte vymyslíme nejaký spôsob, ako do toho vtiahnuť trebárs Najvyšší súd, a už tam potom budú, budú úplne všetci.
Zabudol som odpovedať pánovi poslancovi Saloňovi, teda nezabudol, ale, ale nestihol som v rámci faktickej poznámky. Jeho otázka, že prečo to nemôžme urobiť tak, že vláda môže predĺžiť núdzový stav najneskôr sedem dní pred skončením. No myslím si, že prinajmenšom, a potom to musí potvrdiť parlament, kým nenastane tá situácia, myslím si, že existujú prinajmenšom dva argumenty, prečo sa to takto celkom nedá urobiť alebo by to bolo komplikované.
Jeden je ten, že čo, ak tých sedem dní pred skončením núdzového stavu sa bude situácia zlepšovať a potom sa zhorší? Tak potom nebude môcť, nebude môcť vláda predĺžiť núdzový stav, lebo už uplynulo tých sedem dní pred koncom? A druhá vec, o ktorej som hovoril aj v predchádzajúcom vystúpení, naozaj môže nastať situácia, že väčšina parlamentu bude v karanténe, parlament nebude schopný sa uznášať a nebude môcť vysloviť súhlas. Nemáme na to pripravený zákon, nemáme na to pripravenú technickú infraštruktúru. V tom prípade by nastal, nastal praktický problém.
Pani poslankyňa Pleštinská veľmi správne hovorila o tom aspekte návrhu zákona, ktorý tu nebol veľmi spomínaný a ktorý sa týka toho, že tento zákon vo vzťahu k niektorým obmedzeniam prináša zúženie tých obmedzení, ktoré je možné vyhlásiť alebo, alebo realizovať počas, počas núdzového stavu, ak ide o núdzový stav vyhlásený z dôvodu pandémie. Nebude možné v takomto núdzovom stave, ak schválime ten zákon, obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, obmedziť doručovanie poštových zásielok, obmedziť právo slobodne rozširovať informácie, obmedziť, zakázať uplatňovanie práva na štrajk.
Vo vzťahu k ďalším dvom obmedzeniam sú tam navrhnuté iné formulácie, ktoré v jednom prípade prinášajú, prinášajú aj ďalšie obmedzenie, ktoré tu dnes, dnes nie je, teda možnosť obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí, ale už dnes tam máme možnosť obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto, čiže domáca karanténa je predsa mäkší zásah do práv a slobôd ako, ako karanténa v nejakom zariadení.
A myslím, že to podstatné povedala pani poslankyňa Hatráková, keď hovorila o tom, že áno, my sme poslanci a nás sa ľudia, ľudia na to pýtajú a my v tejto chvíli nemáme na núdzový stav absolútne žiadny dosah. Keď tento zákon prejde a núdzový stav bude potrebné, potrebné predlžovať, tak si vláda bude musieť, síce dodatočne, ale pýtať súhlas parlamentu. A parlament ak ten súhlas nedá, tak núdzový stav skončil.
To znamená, že vláda bude musieť odôvodniť svoj návrh alebo svoje rozhodnutie a aj kvalita toho odôvodnenia, som presvedčený, že bude vyššia ako teraz, keď o tom rozhoduje iba vláda, a potom prípadne to môže kontrolovať Ústavný súd, keď bude musieť vláda svoje rozhodnutia zdôvodňovať pred parlamentom. A bude to pre nás všetkých, koaličných aj opozičných poslancov, príležitosť pýtať sa, pýtať sa, ako vláda naložila s núdzovým stavom, ako vláda realizovala tie opatrenia, aký mali efekt, či boli naozaj nevyhnutné na dosiahnutie tých cieľov, ktoré si, ktoré si vláda vytýčila.
A, samozrejme, môžme sa baviť o tom, že ktorý konkrétny model je lepší. Ja som tu už hovoril, že mne sa páčil ten český model, kde vláda na to, aby mohla vysloviť, predĺžiť núdzový stav, potrebuje predchádzajúci súhlas parlamentu, ale toto je výsledok tej dohody. Mali sme rôzne predstavy v rámci vládnej koalície, rokovali sme, a toto je to, na čom sme sa dokázali dohodnúť, ale myslím si, že nám to poskytuje priestor, aby sme aj my ako poslanci dozvedeli viac, aby sme aj my ako poslanci mohli hovoriť do toho, akým spôsobom má núdzový stav pokračovať.
Pán poslanec Vážny hovoril niečo, čomu som teda celkom nerozumel. Hovoril o tom, že ja tu obhajujem nejakú protiústavnosť ako svet, a teda citoval zo zákona, že ak Národná rada nevysloví súhlas, predĺžený núdzový stav zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového stavu, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu. Tak ja neviem, či, či to nie je jasné, čo sa tým myslí, ale myslí sa tým to, že ak vláda predĺži núdzový stav a parlament bude posudzovať, či dá súhlas až v tom čase, keď bude bežať ten predĺžený núdzový stav, budeme o tom hlasovať a ten návrh neschváli Národná rada, tak tým dňom, keď ho neschválila, končí núdzový stav, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety, ktorá hovorí, že to môže byť do 20 dní, čiže keď sa Národná rada tým návrhom nebude zaoberať vôbec, tak keď uplynie tých 20 dní, tak skončí núdzový stav.
A ešte môže nastať tretia situácia, že sa tým bude zaoberať ešte predtým, ako začne plynúť ten predĺžený núdzový stav, ale myslím si, že z tej vety je jasné, čo sa stane, ak Národná rada nevysloví súhlas, predĺžený núdzový stav zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového stavu, takže sa nebude predlžovať. Dobehne ten predchádzajúci a už sa nebude predlžovať. Neviem, čo je na tom zložité.
A hneď nasledujúca veta hovorí aj o tom, že súhlas Národnej rady je potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní. To znamená, že teoreticky bez tejto vety by vláda mohla nanovo a nanovo vyhlasovať na 90 dní núdzový stav bez toho, aby to posudzoval parlament, zrejme by to posudzoval Ústavný súd a je dosť možné, že by to posúdil ako, ako obchádzanie zákona alebo ako neprimerané, ale neviem, jako by to posúdil Ústavný súd, neboli sme ešte v tej situácii.
Teraz tam tú parlamentnú kontrolu budeme mať aj v prípade, že sa bude ústav..., teda núdzový stav vyhlasovať nanovo, čiže nebude možné obchádzať, obchádzať tie obmedzenia a parlamentnú kontrolu tým spôsobom, že by vláda len nanovo vyhlásila núdzový stav.
Na záver by som chcel zacitovať nie poslanca, chcel by som zacitovať vyjadrenie pána MUDr. Petra Visolajského, ktorého oslovila televízia, a pýtala sa ho, že: „Je z vášho pohľadu predlžovanie núdzového stavu vôbec nutné pre zvládanie pandémie?“ Ja som bol veľmi zvedavý, čo povie, lebo ako aj v rozprave zaznelo, práve na lekárov, na sestričky, na zdravotnícky personál, na personál sociálnych zariadení, predstavuje núdzový stav enormnú záťaž. Nie na nás poslancov, na nich, na nich to, na ich pleciach to, to leží. No a čo povedal pán MUDr. Visolajský?
„Tak vzhľadom na to, aké zákony na Slovensku platia, v našej krajine sme v demokracii, musíme rešpektovať všetci zákony, a to, aby sa niektoré veci mohli diať tak, aby sme mohli účinne bojovať s pandémiou, je potrebné teda zaviesť núdzový stav, pretože to sa netýka len zdravotníkov, ale týka sa to aj nákupov rôznych zdravotníckych potrieb, liekov, testov a ďalších vecí, ale aj zásobovania ochrannými pomôckami nemocníc a tak ďalej. Takže je to naozaj vec síce nepríjemná pre nás, čo pracujeme v nemocniciach a v ambulanciách, ale na druhej strane si uvedomujeme jej potrebnosť.“
Čiže lekár, ten, ktorý je núdzovým stavom na rozdiel od nás, čo si tu len diskutujeme v parlamente, reálne zasiahnutý, hovorí o tom, že je to síce nepríjemné - a je to nepríjemné jemu, je to nepríjemné jeho kolegom -, ale je to potrebné. S vedomím tejto potreby verím, že dnes nájdeme 90 hlasov, aby sme tento ústavný záklon, ktorého podoba je kompromisom a možno bude ešte väčším kompromisom, keď budeme o ňom hlasovať v treťom čítaní, schválili.
A ja chcem využiť túto príležitosť na to, aby som sa poďakoval nielen pánovi MUDr. Visolajskému, ale aj všetkým lekárom a zdravotníkom, ktorí reálne znášajú najviac záťaže v rámci tohto núdzového stavu. A nepredlžujeme to preto alebo neumožňujeme predlžovať núdzový stav preto, že by sme mali nejakú zvláštnu, zvrhlú záľubu v tom, že niekomu budeme obmedzovať dovolenku, normálne podmienky Zákonníka práce, ale preto, že je to potrebné a že si to aj tí lekári uvedomujú.
Ďakujem im za to. (Potlesk.)
4. 12. 2020 9:39:46 - 9:50:54 18. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia Tlač 270 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
34.
Ďakujem. Mohol by som si to nechať na záverečné slovo spravodajcu, ale považujem za korektnejšie vystúpiť v rozprave, aby prípadne kolegovia mohli reagovať a možno aj pán poslanec Susko, na ktorého chcem reagovať, lebo, lebo myslím, že v jeho vystúpení sa odzrkadľuje mnohé z toho, akým spôsobom prebiehala rozprava k návrhu novely ústavy.
Prvá vec je, že tá rozprava bola rôznorodá, v niektorých prípadoch bola, bola úplne vecná a odzrkadľovala legitímne odlišné názory na to napríklad, akým spôsobom upraviť vzťah ústavodarcu a Ústavného súdu. Tie názory sú rôzne a je legitímne mať rôzne názory na túto, túto vec. A rozhodne, samozrejme, v tomto prípade ústavná väčšina, ku ktorému z tých názorov sa prikloní. Len v niektorých vystúpeniach tento legitímny názorový spor išiel až do absurdných rozmerov, keď sa tu z návrhu, ktorým sa má fixovať stav, ktorý platil v Slovenskej republike od schválenia ústavy do začiatku roku 2019, robí div nie nastolenie totality a ohrozovanie základných princípov demokratického právneho štátu. Tak to jednoducho nie je.
Ja som u pána poslanca Suska zvyknutý skôr na ten, na ten vecný tón, ale v tomto poslednom vystúpení zazneli, zazneli skôr tie alarmistické tóny, ktoré hovorili o ohrozovaní základných princípov právneho štátu alebo o konzekvenciách zo strany Európskej únie, nebodaj aj čo sa týka čerpania eurofondov. Ak si niečo také myslí pán Drgonec, môže si to myslieť, ale to neznamená, že to tak je. No, argument, že jeden človek niečo povie, čo ako úctyhodnú minulosť má za sebou, neznamená, že to tak je, skúsme argumentovať vecne. A teda skúsim to prehnať, aby to bolo jasné. Keby sa Slovenská republika rozhodla, že zruší Generálnu prokuratúru a nahradí ju štátnym zastupiteľstvom, tak si myslím, že žiadne konzekvencie zo strany Európskej únie by prísť nemohli, lebo existujú európske krajiny, ktoré fungujú so systémom štátneho zastupiteľstva, na tom nie je, na tom nie je nič, nič zlé, nič, nič závadné, je to vecou toho, ako je nastavené legislatívne, legislatívne prostredie, a je to vnútornou vecou tej krajiny. A aj keby to urobila Národná rada zákonom alebo zmenou ústavy a zmenou, zmenou zákona a urobila by to napriek nesúhlasu všetkých, úplne všetkých do jedného prokurátora, ich stavovských organizácií a ich orgánov, tak to môže urobiť, lebo o tej veci rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky.
Rovnako to, či bude v ústave zadefinovaný zákaz posudzovania súladu ústavných zákonov s ústavou, nemá nijaké konzekvencie na vzťah Európskej únie so Slovenskou republikou. Preboha, však to nestrašme, ako bavme sa, bavme sa vecne. Národná rada ako ústavodarca môže zveriť Ústavnému súdu právomoc posudzovať niektoré ústavné zákony, môže mu ju uprieť a zakázať alebo to môže nechať na Ústavný súd, je to vecou rozhodnutia ústavodarcu, Národnej rady, ktorá schváli príslušnú zmenu ústavy.
Druhá vec, no, niekoľkokrát sa tu opakoval ten spor o to, že kde má začať tá diskusia, kde sú limity, lebo uznávame asi obaja alebo obe strany toho názorového sporu, že poďme, poďme diskutovať o tom, či nezveríme predsa len Ústavnému súdu nejakú právomoc, právomoc posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou. A v prípade našej pozície je to, je tá debata o tom, že dobre, tak ústava niečo hovorí, ústava túto pôsobnosť alebo právomoc nezveruje, nezveruje Ústavnému súdu, ale výsledkom diskusie môže byť aj zmena ústavy, ktorá to Ústavnému súdu umožní.
Zástancovia opačného názoru tvrdia, že Ústavný súd si tú právomoc vyvodil, prisvojil, privlastnil, kto ako chce, a teda teraz mu patrí a my mu ju ideme zobrať. Ale my tvrdíme, že my mu nejdeme zobrať, my ideme iba explicitne napísať do ústavy to, čo v nej, z nej implicitne, jasne vyplýva.
A skúsil by som takú, takú nejakú analógiu. No, mne sa, mne sa pokazil, pokazil notebook a ja som teraz spravodajcom, tak potrebujem, potrebujem notebook, lebo potrebujem ho k svojej práci. Pán Susko má funkčný notebook a ja by som si ho potreboval od neho požičať, tak si ho zoberiem z jeho stola a začnem na ňom robiť. A pán Susko ho momentálne práve nepotrebuje. A uznáva, že by mi ho mohol požičať na nejakú časť dňa, lebo ja ho potrebujem a on ho nepotrebuje, a ja teda uznávam, že je to síce pôvodne notebook pána Suska, ale ja som si ho, ja som si ho privlastnil. Tak ja sa pýtam, kde má začať tá debata o tom, na akú časť dňa mi pán poslanec Susko požičia svoj notebook? Tak že budem mať ja jeho notebook na svojom stole, lebo som si ho odtiaľ zobral, alebo mu ho vrátim a on ho bude mať na stole a ja ho slušne poprosím, že či by mi, či by mi nemohol, nemohol požičať na dve hodiny, lebo ešte dve hodiny budem potrebovať a on ho nebude potrebovať. Ja neviem. Mne sa zdá logickejšia tá debata tak, že ten notebook bude na strane, na stole pána Suska a ak sa dohodneme, že mi ho požičia na dve hodiny, tak mi ho požičia na dve hodiny. Nie tak, že ja som si ho zobral z toho jeho stola, mám ho na svojom stole a teraz sa poďme baviť, že či ja mu ten notebook na chvíľu, na chvíľu vrátim a zvyšok dňa ho budem mať ja, lebo ja ho potrebujem. A mám na to, mám na to dôvod.
Posledná, tretia vec k tomu procesu. Zazneli tu, zazneli tu viaceré, viaceré výhrady a, samozrejme, je to tak nielen pri novele ústavy, je to tak aj pri novelizácii iných právnych predpisov, že niekedy sa v rámci jednej novely rieši viac vecí, niekedy v rámci medzirezortného pripomienkového konania pribudnú aj nejaké ďalšie návrhy alebo sa nejakým podstatným alebo menej podstatným spôsobom modifikujú tie návrhy, ktoré tam, ktoré tam sú. Pravidlá predpokladajú, že ak sú to zásadné zmeny, tak to má ísť znova do medzirezortného pripomienkového konania, ale je vecou posúdenia toho predkladateľa, čo sú zásadné zmeny a čo nie sú zásadné zmeny a kedy sa pripomienkové konanie opakuje a kedy nie. A nemôže sa to opakovať, opakovať donekonečna, je to skôr výnimočné. A sú situácie, keď jednoducho vás tlačí čas, lebo keď napríklad chcete robiť, robiť reformu súdnictva, no tak nemôžete trikrát opakovať medzirezortné pripomienkové konanie. A rovnako je to tak aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predkladajú poslanci.
Z hľadiska, z hľadiska legislatívneho procesu môže byť argument, že je čistejšie, ak nejaký návrh, nejaká zmena zákona prejde medzirezortným pripomienkovým konaním od začiatku do konca, alebo v prípade, v prípade poslancov, poslanec, poslancov, tak nech si dávajú poslanecké návrhy zákonov, ale tiež ani z hľadiska, z hľadiska čistoty legislatívneho procesu nie je úplne optimálny spôsob, keď sa zákony prijímajú alebo novely zákonov prijímajú takým spôsobom, že sa ten istý právny predpis otvára desaťkrát, lebo jedna zmena sa týka veci x, druhá vec sa týka veci y, tretia vec sa týka zmeny z, tak je logické, že keď sa rokuje o zmene nejakého zákona a je vôľa ten zákon zmeniť, že sa v priebehu legislatívneho procesu, druhého čítania objavia aj pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy a, samozrejme, že treba hľadať nejaký balans medzi týmito dvoma, dvoma požiadavkami, ktoré sa navzájom bijú. Lebo tak ako je dobré, keď sa zmeny nerobia až v druhom čítaní, tak nie je dobré ani to, keď sa jeden a ten istý právny predpis novelizuje opakovane a opakovane.
No a pán poslanec Susko, aby som sa k nemu vrátil, lebo on ma vlastne inšpiroval k tomuto, k tomuto vystúpeniu, na jednej strane argumentuje, argumentuje tým, že je to ústava, tak mali by sme byť zvlášť zdržanliví, že to nie je novelizácia, novelizácia zákona, obyčajného zákona. A na druhej strane tu argumentuje aj tým, čo teda platí o vzťahu zákona a nejakých vykonávacích predpisov nižšej právnej sily, že keď sa predkladá návrh zákona, ktorý predpokladá vydanie, vydanie predpisu nižšej právnej sily, vyhlášky ministerstva napríklad, tak tá vyhláška by mala byť známa, aby sme, vlastne bolo jasné, že o čom, o čom hlasujeme. Ale teda nie je mi známe, že by rovnaký vzťah platil aj v prípade, že sa mení ústava a nejak sa zakotvuje nejaká nová právomoc, nejaké nové právo alebo nejaká povinnosť, že by automaticky musel byť predložený aj návrh zákona, ktorý toto bližšie upravuje.
Takže budem rád, ak debata aj vo faktických poznámkach ostane, ostane v tej vecnej rovine, lebo mnohé z tých vecí, ktoré riešime, je legitímne mať na ne rôzny názor a rozhodne väčšina, a keď sa tá debata ani teraz, ani v budúcnosti nebude primárne odvíjať nejakým katastrofickým strašením, že tu ohrozujeme základné princípy právneho štátu, lebo to určite nie je pravda.
Ďakujem.
3. 12. 2020 11:27:55 - 11:42:26 18. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 270 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
82.
Nuž, nevyšlo, pán poslanec Podmanický, možno nabudúce skúste.
Ja by som sa vrátil k debate o novele ústavy, ktorú máme práve na programe v druhom čítaní, a chcel by som zareagovať najmä na pána podpredsedu Národnej rady Blanára, čo sa týka, čo sa týka verejnej voľby aj na niektorých iných predrečníkov, samozrejme.
Pán podpredseda Blanár nás obvinil, že sme verejnú voľbu zaviedli účelovo. Je pravda, že sa o verejnej voľbe začalo hovoriť v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora pred desiatimi rokmi, keď hrozilo, že Dobroslav Trnka bude znovuzvolený, ako sa o to usiloval SMER - sociálna demokracia. Ale to bol, to nebol, nebol dôvod, to bola, to bol vlastne motív začatia tej, začatia tej debaty a odvtedy existujú, existujú názory, ktoré verejnú voľbu démonizujú a tvrdia, že jediná legitímna a jediná demokratická, jediná ústavná voľba je tajná a verejná voľba je tu, je tu od diabla.
Ja som už poukázal na to, že nasledujúcich osem rokov vládol SMER. Najprv štyri roky sám, potom štyri roky, štyri roky ako najväčšia koaličná strana a ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré nastavuje voľbu ako verejnú s tým, že tajná je iba v prípade, keď tak stanovuje ústava alebo v prípade, že tak na návrh skupiny najmenej 15 poslancov rozhodne Národná rada, nechal v platnosti. Tak keď je tá, tá verejná voľba taká zlá, tak ja naozaj nerozumiem, prečo SMER, ktorý sa zaklína tajnou voľbou, nezmenil toto ustanovenie, ustanovenie v ústave. V zákone o rokovacom poriadku.
SMER sa, aby som mu nekrivdil, pokúsil toto ustanovenie zmeniť, a síce podaním na Ústavný súd ešte v roku 2011. Skupina poslancov za SMER, podobne aj prvý námestník generálneho prokurátora pán Tichý, namietali protiústavnosť novely zákona o rokovacom poriadku, v ktorom sa takto zadefinoval vzťah verejnej a tajnej voľby. No a čuduj sa svete, Ústavný súd povedal, že verejná voľba je v poriadku. Že verejná voľba nie je v rozpore s ústavou. Že to ustanovenie zákona o rokovacom poriadku nepovažuje za protiústavné.
A odvtedy, áno, smeráci často využívali túto možnosť, aby, aby navrhli, navrhli tajnú voľbu. Nie všetky voľby boli tajné. O niektorých sa normálne hlasuje aj v parlamente a hlasovalo sa aj za smeráckych čias stláčaním, stláčaním tlačítok. Nie, nie, nie vzadu na hlasovacích lístkoch. Ale aby sa mohlo hlasovať tajne, tak to predpokladá, že skupina 15 poslancov pred začiatkom rokovania o príslušnom bode programu navrhne, aby voľba bola tajná.
Toto z nejakého pre mňa záhadného dôvodu poslanci SMER-u, HLAS-u, ktorí tu dookola hovoria o tajnej voľbe, zabudli urobiť. Čo je také zvláštne vzhľadom na to, aká dôležitá je podľa nich, podľa nich tajná voľba a len proste zabudli, že to musia navrhnúť a že to musia navrhnúť nie pred hlasovaním, ale pred začiatkom rokovania o tom bode. No a teraz sa musí pán podpredseda Národnej rady doprosovať pani ministerku, pani ministerke, aby otvorila rozpravu a aby im umožnila napraviť, napraviť tú chybu, ktorú, ktorú urobili. Predpokladám, že to pani ministerka neurobí a nebude, nebude im vychádzať v ústrety. Keď, keď je to pre nich také dôležité, mali to, mali to navrhnúť pred tým, ako sa začalo rokovať o tom príslušnom bode.
Je to, je to, samozrejme, že legitímna debata. Ja nespochybňujem, že niekomu sa môže zdať lepšia tajná voľba, ale určite to nie je v polohe, že jedna z nich je v súlade s ústavou, druhá nie je v súlade s ústavou, jedna je demokratická, druhá nie je demokratická.
Tajná voľba je dôležitá pri voličoch, ktorí volia svojich zástupcov, ale nie pri tých zvolených zástupcoch. Tí zvolení zástupcovia sa majú zodpovedať svojim voličom a ich voliči majú právo vedieť, ako hlasujú aj v personálnych veciach.
Bola tu, bolo tu spomínané to indikatívne hlasovanie. Tak ja môžem ubezpečiť tiež všetkých, podobne ako to povedal pán poslanec Osuský, že ja budem kandidáta na generálneho prokurátora voliť na základe svojho presvedčenia v súlade so svojím najlepším vedomím a svedomím a nie na základe výsledkov indikatívneho hlasovania. Ako argument sa tu používa vydieratelnosť alebo vďačnosť zvoleného funkcionára. Ja teda neviem. Ja nepácham trestnú činnosť ani sa nechystám v blízkej budúcnosti páchať trestnú činnosť, tak ja neviem, akým spôsobom by mňa mohlo ohroziť, keby za generálneho prokurátora bol zvolený kandidát, ktorý o mne vie, že som hlasoval proti nemu, ktorý o mne vie, že som s ním mal, s ním mal problém, že som, že som povedzme mu kládol nepríjemné otázky na verejnom vypočutí. Neobávam sa toho. Netešil by som sa tomu, keby bol zvolený taký kandidát, ale nevnímal by som to ako ohrozenie, ohrozenie mňa a nerozumiem, z čoho vyplýva, že to niekto iný vníma ako svoje potenciálne ohrozenie.
Rovnako tak vďačnosť, ktorá sa tu spomína, že, že tomu poslancovi, ktorý zahlasoval za konkrétneho funkcionára, bude ten verejný funkcionár vďačný. Bude mu nejako vychádzať nadštandardne v ústrety. Samozrejme, je to, je to potom, potom aj skontrolovateľné na rozdiel od tajnej voľby, či dostáva dotyčný poslanec, alebo bývalý poslanec nejaké výhody, alebo naopak, či je nejako šikanovaný. Ale je to smiešne, ak toto tvrdia predstavitelia SMER-u, lebo oni dobre vedia, že tí zvolení funkcionári skoro vždy vedia, kto ich volil. A nie je dôležité, kto ich volil menovite, ale ktoré strany ich volili. Takže keď sa chcú nejako zavďačiť, no tak sa zavďačia. Zavďačia sa tým stranám, a to si aj tak vedia z tých počtov veľmi jednoducho odčítať.
Ale pokojne, pokojne pokračujme, tá debata o tajnej voľbe a verejnej je, je zaujímavá, a teda môžme dookola aj jedni, aj druhí opakovať svoje argumenty pri voľbe generálneho prokurátora. Ani nebudeme hlasovať o tom, či bude tajné alebo teda kolegovia zo SMER-u a HLAS-u, ktorí to tiež žiadali, to zabudli navrhnúť v termíne, v ktorom to mali navrhnúť.
Druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je tá nepreskúmateľnosť súladu ústavných zákonov s ústavou, ktorá je tiež predmetom ostrej kritiky. No a treba povedať, že nič také ako právomoc Ústavného súdu skúmať súlad ústavných zákonov s ústavou, sa v ústave nenachádza. Je to právomoc, ktorú nezverila Ústavnému súdu ústava. Je to právomoc, ktorú si Ústavný súd vyvodil alebo prisvojil. Ako tu už spomenula pani ministerka, prisvojil si to pri veľmi nešťastnej príležitosti. Pri zjavnom excese, keď materiálne jadro, ktoré nie je v našej ústave explicitne zadefinované, čo nemusí byť zásadný a neprekonateľný problém, vyvodil práve v kauze sudcovských previerok. V kauze, v ktorej časť ústavných sudcov na sklonku svojho funkčného obdobia mala aj konflikt záujmov, keďže sa vracali do sudcovského talára a vyvodil si existenciu materiálneho jadra tam, kde to materiálne jadro podľa môjho názoru vôbec neexistovalo.
Je pravda, že podobným spôsobom rozhodli, rozhodli a vyvodili si túto právomoc aj iné Ústavné súdy nielen na Slovensku. Treba ale povedať, že nie takýmto zvláštnym a spochybniteľným spôsobom. A opäť podobne ako pri verejnej a tajnej voľbe a dokonca viacej tu považujem debatu o tom, či Ústavný súd má mať právomoc preskúmavať ústavné zákony za úplne legitímnu. A nemyslím si, že sme na jej konci, sme na jej začiatku.
Ide o to, že kde má byť ten bod nula, kde sa tá debata začne. Či má byť ten bod nula to, ako je naformulovaná Ústava Slovenskej republiky, ktorá nepredpokladá, že by Ústavný súd mal takúto právomoc alebo sa má začať v momente, keď si ju Ústavný súd sám prisvojil veľmi nešťastným rozhodnutím. Ja som presvedčený, že tým bodom nula má byť aktuálne znenie ústavy. Áno, poďme sa baviť o tom, ako ho zmeníme, ale ak teraz schválime tú úpravu, že ústavný, Ústavný súd nebude môcť preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou, tak tým iba potvrdíme aktuálne znenie ústavy, ktoré Ústavný súd vo svojom už spomínanom nešťastnom rozhodnutí nerešpektoval.
A je to aj debata o tom, že či Ústavný súd je nad parlamentom alebo, alebo pod parlamentom, kto má koho rešpektovať, ale mne sa aj táto debata zdá, zdá pomerne, pomerne jasná. Lebo Ústavný súd, samozrejme, že má právo kontrolovať všetky rozhodnutia parlamentu ako zákonodarnej moci a kontrolovať ich súlad s ústavou. To je mimo akúkoľvek diskusiu. Ale v súčasnom ústavnom systéme nie je Ústavný súd nad parlamentom ako ústavnodarnou mocou, pretože aj samotná existencia Ústavného súdu aj všetky jeho právomoci vyplývajú z rozhodnutia ustanov... ústavodarcu, ktorým bola schválená Ústava Slovenskej republiky.
A, samozrejme, že ústavodarca, myslím si, že ústavodarca je ten, ktorý by mal o tom rozhodnúť, či zverí Ústavnému súdu právomoc preskúmavať aj nejaké ústavné zákony alebo ich súlad s materiálnym jadrom, či nejakým spôsobom zadefinuje materiálne jadro aj explicitne v ústave a či dokonca umožní preskúmavanie aj zmien určitých častí ústavy. Môže takúto právomoc Ústavnému súdu zveriť alebo teoreticky môže rešpektovať, pretože si Ústavný súd takúto právomoc vyvodil, ale rozhodne to nie je žiadna povinnosť ústavodarcu a ústavodarca je ten, ktorý má o tom rozhodnúť. Nie Ústavný súd.
A tie argumenty, ktoré sa proti tomu používajú, sú úplne prehnané, či už prichádzajú od čerstvo objaveného obhajcu liberálnej demokracie a obdivovateľa komunistických režimov pána poslanca Blahu, alebo teda kandidáta zvoleného, poslanca zvoleného na kandidátke fašistickej strany, alebo samotných poslancov fašistickej strany, tie argumenty sú falošné. Ak by tu raz komunisti alebo fašisti, nacisti alebo nejaká ich kombinácia mali ústavnú väčšinu, tak je úplne jedno, či v ústave bude napísané, že Ústavný súd má právomoc preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou alebo tam bude napísané, že nemá právomoc preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou, alebo by tam na túto tému nebolo napísané vôbec nič. Ak by sa raz komunisti alebo nacisti dostali k moci, obávam sa, že ani by nemuseli mať ústavnú väčšinu, aby systém liberálnej demokracie a systém právneho štátu totálne deštruovali a zničili.
Takže bavme sa o tom, diskutujme o tom, ja čakám vecnú debatu, ale za vecnú debatu nepovažujem uvádzanie prehnaných príkladov poslancami inklinujúcimi ku komunizmu alebo k fašizmu.
Ďakujem. (Potlesk.)
25. 11. 2020 9:22:20 - 9:31:16 18. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 340 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
14.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, generálny prokurátor Slovenskej republiky Dobroslav Trnka udržiaval úzke priateľské kontakty s mafiánom Marianom Kočnerom. Generálny prokurátor Slovenskej republiky Dobroslav Trnka sa s mafiánom Marianom Kočnerom stretával vo svojej pracovni generálneho prokurátora a generálny prokurátor Slovenskej republiky Dobroslav Trnka si nechal mafiánom Marianom Kočnerom nainštalovať vo svojej pracovni generálneho prokurátora skrytú kameru, na ktorú si nahrával stretnutia s rôznymi ľuďmi vrátane politikov z najvyšších poschodí vtedajšej politiky.
Najznámejší je jeho rozhovor s ministrom financií Ficovej vlády Jánom Počiatkom. Od tej doby už uplynulo desať rokov, a teda môžem povedať, že je to dávna minulosť, ale nie je to dávna minulosť. Po Dobroslavovi Trnkovi a jeho ére mala prísť očista, zásadná očista Generálnej prokuratúry, ktorá neprišla. S Jaromírom Čižnárom sa éra Dobroslava Trnku v podstate len predĺžila. Nedošlo k žiadnej zásadnej zmene, ktorú prokuratúra potrebuje, a preto tá zmena musí prísť až teraz.
Jaromír Čižnár neočistil Generálnu prokuratúru ani prokuratúru, neodstránil jej neduhy. Jeho najbližší spolupracovníci takisto udržiavali kontakt s Kočnerom alebo sa nejako inak zaplietli. A jeho námestník, špeciálny prokurátor je dnes vo väzbe, lebo bol s vedením, takmer s kompletným vedením polície súčasťou zločineckej skupiny.
My nevolíme bežného funkcionára, ktorý má potiahnuť Generálnu prokuratúru trochu ďalej a rozvinúť nejaké jej kladné stránky a napraviť nejaké drobné nedostatky, prípadne priniesť nejaké, nejaké inovatívne myšlienky. My volíme človeka, pod ktorého vedením očakávame, že sa prokuratúra očistí, že čestní prokurátori si budú robiť svoju robotu tak, ako si mnohí z nich robili tú robotu doteraz, že im do toho nebude nikto zasahovať v zmysle, že by chránil zločincov bez ohľadu na to, že či tí zločinci sedia v kreslách politikov alebo sú to, sú to mafiáni a zločinci.
Váha zodpovednosti pred týmto parlamentom je teda veľká. Pán podpredseda Národnej rady Gábor Grendel tu už hovoril o tom procese, ktorý naozaj je v histórii volieb generálneho prokurátora bezprecedentný. Ale myslím si, že to nie je dôvod na to, aby sme sa tým chválili, lebo je to naša psia povinnosť. To je hlavný dôvod, prečo sme dostali dôveru od ľudí. To, že ľudia uverili tomu, že s novou garnitúrou príde právny štát, príde obnova právneho štátu, príde vymáhanie práva a trestné stíhanie bude vedené voči všetkým, voči ktorým trestné stíhanie vedené byť má.
Ako člen ústavnoprávneho výboru som sa zúčastnil tých verejných vypočutí všetkých siedmich kandidátov. Chcem sa poďakovať všetkým siedmim kandidátom, že sa prihlásili do súťaže, ktorej výsledok nie je dopredu zrejmý, ako sa možno niektorí domnievali. Bola to otvorená súťaž a ešte stále je to, je to otvorená súťaž a kandidáti čelili často aj nepríjemným otázkam. Lebo nebolo to o tom, že by sme u niekoho z nich pochybovali o ich odbornosti alebo o ich skúsenostiach profesionálnych.
Samozrejme, pýtali sme sa, pýtali sme sa aj na ich predstavy o ďalšom fungovaní prokuratúry, ale veľká časť otázok smerovala k prevereniu kandidátov ako osobností a k prevereniu pochybností a ich slabých stránok. A ja registrujem, že aj veľkej časti verejnosti sa to zdalo možno až neprimerané, ako sme boli tvrdí na tých kandidátov, ktorí vo všeobecnosti majú zväčša dobrú povesť, pokiaľ ich, pokiaľ ich verejnosť pozná a že sme sa rýpali vo veciach, ktoré sa mohli zdať malicherné maličkosti nepodložené. Ale to opäť bola naša povinnosť preveriť akékoľvek pochybnosti a konfrontovať kandidátov s tými pochybnosťami, lebo, opakujem, nevyberáme manažéra inštitúcie, ktorá je v ako-tak dobrom stave. Vyberáme človeka, ktorý bude mať zásadný význam pre obnovu právneho štátu a pre obnovu dôvery verejnosti v to, že štát môže fungovať normálne, že jeho inštitúcie môžu fungovať normálne, že sa moc nebude, nebude zneužívať.
A ako opäť spomenul podpredseda Národnej rady Gábor Grendel vo vystúpení predo mnou, nebudeme mať druhé podanie, tretie podanie, nebudeme mať možnosť jednoducho napraviť svoj prípadný omyl, tak ako je možné vymeniť manažéra, ako je možné vymeniť politika, ktorý, ktorý sa dopustí niečoho zlého. Volíme človeka, ktorý pri súčasnej právnej úprave bude najbližších sedem rokov prakticky neodvolateľný.
Preto tie nepríjemné otázky. Ja neviem, či niekto z kolegov má záľubu v kladení nepríjemných otázok. Ja určite nie, ale bolo potrebné tie otázky položiť, aby sme odhalili silné aj slabé stránky kandidátov, aby sme overili ich dôveryhodnosť, lebo tá je podstatná.
Čiže, áno, môžem súhlasiť s tým, čo tu, čo tu zaznelo. Ten proces bol asi, nie asi, ale určite najtransparentnejší v doterajšej, v doterajšej histórii voľby generálnych prokurátorov a proces je dôležitý. Je dôležité aj to, že bude voľba verejná, že každý bude vidieť, ako každý z nás hlasoval, komu dal svoj hlas alebo prípadne, prípadne nedal hlas nikomu, pokiaľ si z takejto ponuky nedokáže vybrať.
Proces je dôležitý, ale tým podstatným bude až ten výsledok. Čiže neupadal by som do nejakého pocitu sebauspokojenia z toho, ako sme to dobre zvládli, aj keď aj ja mám dobrý pocit z toho, že sa uskutočnilo verejné vypočutie aj ako prebiehalo, ale dôležitý bude ten výsledok. Dôležité bude to, koho reálne zvolíme a najmä to, ako ten, komu dáme dôveru, bude reálne pôsobiť. Čiže ešte by som si chvíľu počkal na ten pocit spokojnosti. Rovnako ako vy verím, že sa dostaví a že sa nám podarí zvoliť dobrého generálneho prokurátora.
Ďakujem.
3. 11. 2020 17:46:23 - 17:50:52 16. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 321 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
174.
Ďakujem, pán podpredseda.
5. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. III bod 1 úvodná veta znie: "1. V § 47a odsek sa 1 dopĺňa alebo v § 47a sa odsek dopĺňa písmenom d) ktoré znie:".
6. bod doplňujúceho návrhu - V čl. III bod 1 (týkajúci sa § 47a ods. 1) sa vypúšťa písm. e).
7. bod - V čl. III bod 2 (týkajúce sa § 47a ods. 2) sa vypúšťajú slová „alebo e)"
8. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. III bod 3 (§ 47a ods. 3) sa za slová „do 1000 eur" vkladá bodka a slová „a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 2 000 eur, a to aj opakovane až do odstránenia protiprávneho stavu" sa nahrádzajú slovami „pokutu za priestupok podľa odseku 1 písm. d) možno uložiť aj opakovane, a to až do odstránenia protiprávneho stavu".
9. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. IV § 6a znie: „§ 6a Umiestňovať na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach texty, vyobrazenia a symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iný režim založený na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii, alebo ich predstaviteľov sa zakazuje. Za predstaviteľov režimu podľa predchádzajúcej vety sa považujú členovia orgánov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany na župnej a vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby podieľajúce sa na nacistických zločinoch; odkaz 5; v období od 14. marca 1939 do 9. mája 1945. Zákaz podľa prvej vety sa nevzťahuje na predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do protifašistického odboja alebo iného odporu proti režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii."
Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:
"5) § 3 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov."
10. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. IV sa za § 6a vkladá nový § 6b, ktorý znie:
„§ 6b V prípade pochybností o tom, či sa osoba považuje za predstaviteľa režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii, na ktorého sa vzťahuje zákaz podľa § 6a, sa príslušný orgán obráti na Ústav pamäti národa; odkaz 6; ktorý je povinný zaslať vyjadrenie v lehote do 90 dní, v ktorom zároveň posúdi aj možnú účasť posudzovanej osoby na protifašistickom odboji alebo inom odpore proti režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo inému režimu založenému na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii."
Poznámka pod čiarou k odkazu 6 znie: "6) § 7 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z."
Navrhovaný § 6b sa označuje ako § 6c.
V nadväznosti na vloženie nového § 6b sa legislatívno-technicky upraví aj úvodná veta v čl. IV.
Ďakujem, pán podpredseda.
3. 11. 2020 16:50:19 - 17:01:29 16. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 225 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
121.
Ďakujem, pán podpredseda. Nielen ostatný, ale aj posledný v písomne prihlásených a chcel by som využiť svoje vystúpenie teda najmä na to, aby som uviedol pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme s kolegami - pani poslankyňou Andrejuvuvou, pánom poslancom Pčolinským a s pánom poslancom Šeligom. Ten pozmeňujúci návrh, keďže sme v druhom čítaní, reaguje na tie debaty, ktoré boli v prvom čítaní, ako aj na pripomienky z odboru legislatívy a teda pripomienky právneho charakteru.
Prvá vec, na ktorú reaguje, je vymedzenie predstaviteľov či už komunistického, alebo fašistického režimu, ktorých sa bude týkať ten zákaz pomenovávania verejných priestranstiev a zákaz umiestňovania tabúľ, textov, vyobrazenia symbolov oslavujúcich a propagujúcich a obhajujúcich režim založených na komunistickej ideológii alebo jeho predstaviteľov.
Vo vzťahu k predstaviteľom komunistického režimu to budú členovia Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany, členovia orgánov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska na okresnej a vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby, ktoré sa podieľali na komunistických zločinoch.
Komunistické zločiny sú vymedzené v zákone o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z rokov 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa. Obdobne budú predstavitelia režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii vymedzení a pôjde o predstaviteľov režimu, ktorí boli členmi orgánov Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany na župnej alebo vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby podieľajúce sa na nacistických zločinoch. Nacistické zločiny sú vymedzené v tom istom zákone ako som spomínal. Ostáva tam v tom, že tá aj formulácia, že tento zákaz sa nevzťahuje na predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti danému režimu.
Ďalšiu vec, ktorú tam navrhujeme doplniť sú ustanovenia týkajúce sa pochybnosti, či sa, či sa daná osoba považuje za predstaviteľa takéhoto režimu či už režimu založeného na komunistickej ideológii, alebo, alebo predstavitela režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945, alebo iného režimu založeného na fašistickej alebo nacistickej ideológii. V tomto prípade bude možnosť obrátiť sa na Ústav pamäti národa, ktorý poskytne k tomuto návrhu alebo k tejto otázke, otázke vyjadrenie a, samozrejme, že dotyčný orgán sa môže rozhodnúť na základe, na základe vyjadrenia, ktoré Ústav pamäti národa, teda historici, poskytne.
Ďalšia vec, na ktorú sa snažíme pozmeňujúcim návrhom reagovať, je novela zákona o priestupkoch, ktorá je obsiahnutá v návrhu zákona v čl. 3, kde sme boli z odboru legislatívy upozornení, že novonavrhované, novonavrhovaná skutková podstata priestupku extrémizmu podľa písm. e) v článku 47a je, sa prekrýva alebo je duplicitná k tej, ktorú navrhujeme v písmene d). Čiže to ošetrujeme tak, že tú skutkovú podstatu podľa písmena e) vypúšťame a ponechávame tam iba tú skutkovú podstatu podľa písmena d), kde konštatujeme alebo doplníme, že pokutu možno uložiť aj opakovane až do odstránenia protiprávneho stavu.
A dovoľte teraz, aby som prečítal pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Andrejuvovej, Petra Pčolinského, Ondreja Dostála a Juraja Šeligu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 225.
1. bod - V čl. I sa za 2. bod vkladá nový 3. bod, ktorý znie: "3. V § 4 ods. 2 sa odkaz 1 označuje ako odkaz 3."
Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:
"3) § 88 Trestného zákona."
2. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. I, 3.bode § 7a znie: "§ 7a. Umiestňovať na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach texty, vyobrazenia a symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim založený na komunistickej ideológii alebo jeho predstaviteľov sa zakazuje. Za predstaviteľov režimu podľa predchádzajúcej vety sa považujú členovia orgánov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska na okresnej a vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a osoby podieľajúce sa na komunistických zločinoch; odkaz 4); v období od 25. februára 1948 do 30. novembra 1989. Zákaz podľa prvej vety sa nevzťahuje na predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti komunistickému režimu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:
odkaz "4) § 3 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov."
3. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. I, 3.bode sa za § 7a vkladá nový § 7b, ktorý znie: "§ 7b. V prípade pochybností o tom, či sa osoba považuje za predstaviteľa režimu založeného na komunistickej ideológii, na ktorého sa vzťahuje zákaz podľa § 7a, sa príslušný orgán obráti na Ústav pamäti národa; odkaz 5); ktorý je povinný zaslať vyjadrenie v lehote do 90 dní, v ktorom zároveň posúdi aj možný odpor posudzovanej osoby proti komunistickému režimu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie: odkaz "5) § 7 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z."
Navrhovaný § 7b sa označuje ako § 7c. V nadväznosti na vloženie nového § 7b sa legislatívno-technicky upraví aj úvodná veta v čl. I v 3. bode.
4. bod pozmeňujúceho návrhu - V čl. II, bod 1 znie: "1. V § 2b ods. 3 sa na konci pripájajú tieto vety: "Neprípustné je určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva po predstaviteľoch režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológií alebo nacistickej ideológií alebo režimu založeného na komunistickej ideológií; odkaz 2ab) a odkaz 2ac); to neplatí, ak ide o predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti takémuto režimu. V prípade pochybností o tom, či sa osoba považuje za predstaviteľa režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii alebo režimu založeného na komunistickej ideológií, sa príslušný orgán obráti na Ústav pamäti národa; odkaz 2ad); ktorý je povinný zaslať vyjadrenie v lehote do 90 dní, v ktorom zároveň posúdi aj možnú účasť posudzovanej osoby na protifašistickom odboji alebo inom odpore proti režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo inému režimu založenému na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii alebo možný odpor posudzovanej osoby proti komunistickému režimu."
Poznámky pod čiarou k odkazom 2ab až 2ad znejú:
"2ab) § 6a zákona č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v znení zákona č. .../2020 Z. z.
2ac) § 7a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. .../2020 Z. z.
§ 2ad) § 7 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov."
Môžem dočítať alebo?

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
122.
Koľko toho máte?

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
123.
Ešte sú tam dve strany.
3. 11. 2020 15:32:22 - 15:41:42 16. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 286 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
87.
Vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte, aby som na úvod ocenil, ako SMER - sociálna demokracia berie vážne to, čo deklaroval na začiatku schôdze, že nechce naťahovať a že by sme mali hovoriť iba o veciach, ktoré súvisia s COVID-om a že aj toto, ako pripomenul pán poslanec Fico, pojmeme iba tak veľmi stručne, a teda pán poslanec Blaha to svojimi dvoma vystúpeniami, ktoré vyvolali spŕšku faktických reakcií z koaličných, opozičných radov, to len potvrdil. Takže chcem to oceniť.
Bol som, priznám sa, že trochu zaskočený, že tento návrh zákona uvádzal pán poslanec Fico, lebo som ho vnímal ako iniciatívu pána poslanca Blahu, k nemu mi to tak sedelo, keď som si prečítal ten návrh zákona. Našťastie pán poslanec Fico vystúpil iba na úvod, a teda pán poslanec Blaha vystúpil dvakrát, takže mi potvrdil, že je to jeho srdcovka.
Návrh - vyhlásiť deň Mníchovskej zrady za pamätný deň Slovenskej republiky - považujem za takú snahu o infantilnú odpoveď pána poslanca Blahu na rozhodnutie vládnej koalície uctiť si formou pamätných dní obete komunistického režimu a vpád sovietskych vojsk do Československa v roku 1968 a jeho obete. Nie je to nič prekvapivé. Pán poslanec Blaha systematicky sa takto snaží oslovovať voličov, ktorí odmietajú liberálnu demokraciu a našu príslušnosť k západu, ktorí nostalgicky spomínajú na obdobie komunistického režimu, na Sovietsky zväz a teraz s obdivom vzhliadajú k Putinovmu Rusku.
Ja budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona, nezdržím sa, ale to nie preto, že by som obdivoval Mníchovskú zradu, ale ju relativizoval.
Mníchovská zrada bola trestuhodným zlyhaním našich západných spojencov. Je to niečo, za čo sa môžu hanbiť a za čo sa aj hanbia. Nie je však pravda, ako sa píše v dôvodovej správe, že Veľká Británia a Francúzsko obetovali Československo v mene svojich vlastných mocenských záujmov. Veľká Británia a Francúzsko v Mníchove v roku 1938 obetovali Československo svojej mylnej a naivnej predstave, že ustupovaním zlu a agresívnej nacistickej totalite, ktorá vtedy vládla v Nemecku, je možné zachrániť mier v Európe. Bolo to naivné, bolo to hlúpe, bolo to nesprávne. Ale priam sa núka to porovnanie s paktom Molotov - Ribbentrop, ktorý tu pán poslanec Blaha je ešte aj dnes schopný obhajovať. Hovoriť o tom, ako nám v roku 1938 v čase Mníchova chcel Sovietsky zväz prísť na pomoc, akurát teda nemal, nemal kadiaľ, keďže nemali sme spoločné hranice v tom čase, ale ten istý Stalinov Sovietsky zväz o rok neskôr podpísal akože pakt o neútočení s Nemeckom, s ktorým nemal tiež spoločné hranice, takže ako môžete na seba útočiť, keď nemáte spoločné hranice? Ale súčasťou toho paktu bola aj dohoda o rozdelení Poľska a rozdelení sfér vplyvu vo východnej Európe a v Európe vôbec.
A keď si porovnáme tieto dve historické udalosti, Mníchov a pakt Molotov - Ribbentrop, tak dovolím si upozorniť na to, že je medzi nimi rozdiel, lebo je rozdiel medzi chybou, čo ako vážnou a tragickou na jednej strane a účasťou na zločine a páchaním zločinov. To prvé, vážna chyba, naivná chyba, chyba, ktorá mala tragické následky, to spáchali západné mocnosti. Ale nezúčastnili sa na zločine, lebo Sovietsky zväz pod vedením Stalina sa paktom s Hitlerom na zločine zúčastnil.
Pán poslanec Blaha tu hovoril o geniálnom Stalinovi, ktorý paktom Molotov - Ribbentrop oddialil vojnu o tri roky, o dva mimochodom, ale Stalin využil tie dva roky na to, aby krágľoval vlastných generálov a do poslednej chvíle neveril, že ho ten Hitler, ten jeho spojenec napadne. Prečítajte si, pán poslanec Blaha, historické knihy o tom, aký bol Stalin zaskočený tým, že Hitler ho naozaj napadol, že je to pravda.
A touto logikou by sme mohli povedať, že Chamberlain a Daladier v Mníchove tiež geniálne strategicky oddialili vojnu, lebo v 1938 ešte neboli pripravení na to, aby s nacistickým Nemeckom bojovali. To je úplne rovnaká logika.
Je zaujímavé, že aj západné mocnosti, ktoré nás zradili v Mníchove, aj Sovietsky zväz, ktorý sa s Hitlerom v 1939 spojil a rozdelil si s ním Poľsko, sa nakoniec ocitli vo vojne s nacistickým Nemeckom. Rozdiel je však v tom, že Sovietsky zväz sa ocitol vo vojne s nacistickým Nemeckom preto, lebo ho nacistické Nemecko napriek paktu o neútočení napadlo. Francúzsko a Británia sa ocitli vo vojne s nacistickým Nemeckom preto, lebo v 1939 sa už nesprávali tak chybne a zbabelo ako v 1938 a keď Hitler napadol Nemecko, tak Veľká Británia a Francúzsko sa postavili za svojho spojenca a vyhlásili Nemecku vojnu. Neurobili, neurobili príliš veľa v tom období, samozrejme, ale Sovietsky zväz v tom období, keď Veľká Británia a Francúzsko vyhlásili Nemecku vojnu, ako spojenec nacistického Nemecka napadol Poľsko z druhej strany a v strede sa pekne stretli a sovietsky a nacistický, nacistický vojaci si podali ruku a rozdelili si Poľsko.
A je tu ešte ďalší rozdiel medzi týmito dvoma udalosťami. Chamberlaina nahradil Churchill, ktorý bol kritikom Mníchovskej zmluvy, a od Churchillových čias nikto neobhajuje Mníchovskú zmluvu ako geniálny strategický, strategický ťah. Dodnes. Je to vnímané ako chyba. Je to vnímané ako niečo, z čoho sa môžme poučiť, že zlu netreba ustupovať.
Ale Vladimír Putin dodnes označuje rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu tragédiu 20. storočia a dokonca ešte i dnes sa nájdu ľudia, ktorí obhajujú zločinný pakt Molotov - Ribbentrop, ako nejaký geniálny strategický ťah. A robia to v Národnej rade Slovenskej republiky v roku 2020.
A to, čo je dôležité, že západné demokracie sa zo svojho zlyhania v Mníchove, lebo to bolo zlyhanie, v roku 1938 poučili a nielen tým, že si to potom vybojovali v druhej svetovej vojne, ale po druhej svetovej vojne začali spolupracovať a budovať pevné spojenecké zväzky, ktorých výsledkom je dnes Severoatlantická aliancia a Európska únia. A Severoatlantická aliancia a Európska únia sú zárukou našej bezpečnosti, napriek tomu alebo možno práve preto na ne pán poslanec Blaha s takou obľubou útočí a útočí na ne aj týmto návrhom zákona.
Chcem len povedať, že ak nechcete hlasovať za tento návrh zákona, pokojne hlasujte proti. Ak budete hlasovať proti, budete hlasovať proti infantilnej snahe Ľuboša Blahu spochybňovať našu príslušnosť k západnému svetu, nebudete hlasovať ani za fašizmus, ani za zlyhanie západných demokracií v roku 1938.
Ďakujem. (Potlesk.)
21. 10. 2020 11:41:32 - 11:43:04 16. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 270 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
110.
Vážená pani ministerka, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Vládny návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
21. 10. 2020 10:41:16 - 10:51:22 16. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 274 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
83.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pozorne som si vypočul úvodné slovo pána ministra a keby som mal reagovať na úvodné slovo, tak prvá vec, ktorá mi napadla, je, že či je úlohou štátu nejako podporovať a pomáhať ľuďom, veciam a javom, ktoré nie sú problematické, ktoré, ktoré nemajú problémy, a teda či nie je úlohou štátu venovať sa práve tým veciam, ktoré sú nejako v problémoch, a ľuďom aj rodinám, ktoré sú v problémoch. Napokon, manželské poradne primárne, predpokladám, neslúžia rodinám, ktoré žiadne problémy nemajú, ale teda tiež rodinám, ktoré istý typ problémov majú, hoci možno nie taký akútny a naliehavý, ako sú povedzme prípady domáceho násilia. Ale to je len také zamyslenie, reagujúc sa na, na, reagujúc na úvodné slovo. A nemám, nemám v úmysle spochybňovať zámer zaviesť dve nové dotačné schémy a jedna, jedna z tých dotačných schém je práve tá, o ktorej hovoril pán minister v úvodnom slove, teda dotácie na podporu plnenia funkcií rodiny.
To, čo som nezaregistroval v úvodnom slove, ale čo je súčasťou návrhu zákona, z môjho pohľadu dôležitou súčasťou, je zmena jednej dotačnej schémy, a teda nahradenie dotácií na podporu rodovej rovnosti dotáciami na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti, rovnosti príležitostí.
Pri tejto príležitosti by som rád povedal, že celé to ťaženie proti konceptu rodovej rovnosti považujem za pomýlené. Mali sme to tu celé minulé volebné obdobie, keď pod vedením vtedajšieho predsedu Národnej rady a SNS Andreja Danka Národná rada alebo parlamentná väčšina v Národnej rade bojovala proti tomu, aby Slovenská republika bola súčasťou alebo členskou krajinou dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, tzv. Istanbulskému dohovoru, a to, samozrejme, argumentujúc slameným panákom, gender ideológiou, keď sa pojmu "rodovo podmienené násilie" a "rod", ktorý, ktoré tento dohovor používa, pripisovali, pripisovali veci, ktoré s ním nemajú nič spoločné. Odvodzovalo sa od toho, že sa, že sa pod pláštikom boja proti rodovo podmienenému násiliu bude zavádzať šieste a sedemdesiate ôsme pohlavie, že to povedie, povedie k manželstvám párov rovnakého pohlavia, čo sú veci, čo tento dohovor nijako nerieši ani sa ho, ani sa ho netýkajú, ale pre mnohých, a teda, žiaľ, pre parlamentnú väčšinu, pre drvivú parlamentnú väčšinu v minulom volebnom období to bol dôvod, aby bol Istanbulský dohovor opakovane a opakovane odmietaný. A nepovažujem za šťastné a zmysluplné, že, že teda to ťaženie pokračuje aj v tomto volebnom období, keď sa, keď sa termín rodovej rovnosti systematicky vymazáva z označení útvarov na ministerstve, z dokumentov a teraz, teraz už aj zo zákonov.
Pokiaľ ide o tú konkrétnu, konkrétny návrh právnej úpravy, tak mal by som dve otázky alebo dva podnety. Jeden sa týka toho, že v bode 10 (zaznievanie gongu), ktorý upravuje dotácie na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí, teda bývalé dotácie na podporu rodovej rovnosti, sa v § 9a ods. 3 definuje, ktorým žiadateľom je možné, je možné poskytnúť tieto dotácie a okrem teda neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby alebo občianskych združení registrovaných podľa osobitného predpisu, ak majú v predmete činnosti aktivity alebo činnosti zamerané na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí, sa tam ako možný žiadateľ a prijímateľ týchto dotácií definuje registrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, alebo právnická osoba, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od tejto registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ak ide o aktivity alebo činnosti podľa ods. 1 písm. f) a g), čiže sú to služby spojené s realizáciou aktivít a činností na účel tejto dotačnej schémy a nájomné za prenájom priestorov potrebné k výkonu aktivít a činností.
Zaujalo ma to teda, že prečo, prečo zrovna pri dotáciách na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí sa prvýkrát spomínajú cirkvi a náboženské spoločnosti a právnické osoby od nich odvodené. Prvýkrát v tomto zákone explicitne. Samozrejme, že viaceré tie dotačné schémy umožňujú poskytovať dotácie aj, aj cirkvám, ale teda nie sú tam cirkvi explicitne menované, sú tam v rámci nejakých balíkov, že napríklad môže byť cirkev zriaďovateľom materskej školy alebo základnej školy, takže, takže cirkev môže dostať dotáciu, ale teda prvýkrát zrovna pri dotáciách na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí sú spomínané cirkvi. Tak to by ma teda zaujímalo, lebo v dôvodovej správe som nenašiel celkom odpoveď, že, že prečo okrem občianskych združení a neziskových organizácií, čomu teda rozumiem, sú tam explicitne menované práve, práve cirkvi, prečo tam nie sú, nie sú potom menované nadácie, neinvestičné formy alebo nejaké iné formy buď neziskových organizácií, alebo tam nie sú menované, menované aj, aj povedzme obchodné spoločnosti, ktoré tiež môžu, môžu robiť aktivity na podporu, na podporu rovnosti žien a mužov... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Prosím vás, trošku sa ukľudnime, pán poslanec.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Čiže, čiže prečo explicitne cirkvi a náboženské spoločnosti práve pri, poviem to tak, bývalej rodovej rovnosti alebo dotáciách na podporu rovnosti žien a mužov, že čo, čo ich tam kvalifikuje, lebo teda som nejako, nejako nezaregistroval, že toto by bola nejaká dôležitá agenda cirkví a náboženských spoločností práve.
Druhá moja otázka sa týka toho, že v prechodných ustanoveniach sa hovorí, že pri hodnoteniach schvaľovaní žiadostí o dotáciu, ktoré boli podané do 31. decembra, sa postupuje podľa právnej úpravy do 31. decembra; tento zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára; okrem žiadostí o dotáciu na podporu rodovej rovnosti a žiadosť o dotáciu na podporu rodovej rovnosti podanú do 31. decembra ministerstvo neposudzuje. Ministerstvo oznámi písomne túto skutočnosť žiadateľovi do 10. januára 2021 spolu s poučením o možnosti podať žiadosť o dotáciu na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí do 28. februára 2021.
Toto je tiež niečo, čomu nie celkom rozumiem, pretože ak, ak teda ideme pokračovať, pokračovať alebo nejako v zásade tie aktivity z veľkej časti sa prekrývajú, dávame tomu nový názov, pridávajú sa tam nejaké, nejaké aktivity typu aj právnych služieb a, a, a psychoterapie, čo teda obsahovo, obsahovo nemám voči tomu námietky na rozdiel od tej terminologickej zmeny, ale prečo by sa nemali, nemali posudzovať žiadosti o dotácie, keď v podstate pôjde o nejakého následníka tej istej dotačnej schémy, normálne sa dotácie podávajú, myslím, od 1. novembra do konca, do konca decembra. Teraz sme ešte v legislatívnom procese... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte.
Prosím, ak chcete debatovať, tak skúste trošku tichšie alebo niekde inde, lebo vyrušujete pána poslanca v jeho prejave.
Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Sme v prvom čítaní, čiže ten legislatívny proces neskončí do 1. novembra, a teda nevieme, nevieme, ako dopadne, či to bude schválené v tejto podobe, tak myslím si, že by bolo, bolo korektnejšie, keby aj tie dotácie, ktoré boli, boli podané do tri... alebo budú podané do 31. decembra, ešte sa nemôžu podávať, boli posúdené podľa doterajšej úpravy, respektíve, ak je to potrebné zahrnúť do tej novej právnej úpravy, aby sa dotácie, ktoré boli podané na, v rámci dotačnej schémy na podporu rodovej rovnosti, považovali za dotácie v zmysle novej právnej úpravy na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí.
To sú dve také konkrétne otázky, ktoré mám k textu zákona; o tej základnej výhrade som hovoril na úvod.
Ďakujem.
14. 10. 2020 10:26:08 - 10:46:16 15. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 306 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
38.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, začnem podobne ako prvý vystupujúci pán exminister a poslanec Kamenický. Ja na rozdiel od neho si myslím, že očkovanie by povinné byť malo, a teda mrzí ma, že to z toho návrhu zákona vypadne, aj keď uznávam, že to tam nemuselo byť, že to, že to je vec, ktorú sme mohli riešiť, a teda dúfam, že budeme riešiť pri nejakej inej príležitosti, ale považujem za dôležité povedať, že si myslím, že povinné očkovanie je dobrá vec, je potrebná vec a mali by sme k nej pristúpiť, ale netýkať sa tu priamo COVID-u a ani to tak nebolo myslené v tom návrhu.
Pán poslanec Jarjabek nám tu vyčítal, že my používame od 6. marca tento zákon a nič sme na ňom nezmenili. No ja by som si dovolil pána poslanca Jarjabka upozorniť, že 6. marca sme tu mali vládu Petra Pellegriniho, vláda Igora Matoviča nastúpila až 21. marca, čiže tie prvé opatrenia boli prijaté za vlády Petra Pellegriniho, a ak boli sporné, tak boli sporné od začiatku. A je faktom, že zákon, ktorý dnes musíme meniť, bol prijatý v roku 2007 za čias prvej Ficovej vlády a bol nastavený zle. To, že to, že za tie roky sa to neukázalo, že sme tu nemali pandémiu podobnú COVID-u, je iná vec, nikto, nikto to nepredpokladal, ale je fakt, že ten zákon bol nastavený zle a ukázalo sa to práve teraz a to, čo my ideme robiť, je, to, čo aj bolo v tom zákone zle, chceme nastaviť lepším spôsobom, chceme nastaviť tak, aby tie právne pochybnosti, ktoré súčasné znenie zákona vyvoláva, neboli.
Pán poslanec Šimko tu povedal, že pán minister Sulík spochybňuje opatrenia, ktoré ideme dnes prijímať, no to je drobné nedorozumenie. Pán poslanec (minister, pozn. red.) Sulík má kritický názor na opatrenia, ktoré ide prijímať Úrad verejného zdravotníctva, ktoré sa týkajú prevádzky reštaurácií. Opatrenia, alebo teda zákon, ktorý my tu dnes ideme prijímať, sa týka nastavenia právneho prostredia pre tie opatrenia. My ideme zmeniť zákon a ideme vytvoriť právny rámec preto, aby sa tie opatrenia realizovali právne čistým spôsobom. A to evidentne je pozitívum predkladaného návrhu zákona, odhliadnime od toho skráteného legislatívneho konania, odhliadnime teraz od niektorých vecí, ktoré aj ja v tom návrhu zákona považujem za problematické. Ale je nesporné, že ten zákon a právne vyčistí spôsob prijímania opatrení v záujme ochrany zdravia. To je nesporné pozitívum a je to veľmi dôležité, lebo všetky opatrenia, ktorými sa zasahuje do základných práv a slobôd, sa majú realizovať spôsobom, ktorý je právne jednoznačný. A nemusí to byť, nemusí to byť spôsob, s ktorým sme všetci uzrozumení, s ktorým všetci súhlasíme.
Ja si napríklad myslím, že tie zásadné zásahy v základných právach a slobôd, tie celoplošné zásahy by nemal robiť Úrad verejného zdravotníctva ako rozpočtová organizácia ministerstva zdravotníctva, malo by ich robiť prinajmenšom ministerstvo zdravotníctva alebo vláda Slovenskej republiky. Lebo sú to zásadné zásahy do základných práv a slobôd a mal by ich robiť orgán tomu zodpovedajúci.
Ale napriek tomu, že v tomto zákone ostáva v kompetencii Úradu verejného zdravotníctva, sa to právne vyčisťuje a je to lepšie ako ten súčasný stav, čiže ten zákon posúva tú právnu úpravu smerom k lepšiemu. Čiže aj keď to bude upravené nie tým spôsobom, akým by som si povedzme ja predstavoval, bude to upravené právne čistým, právne čistejším spôsobom a to je dôležité.
K tej debate o tom, ktorý orgán by o tom mal rozhodovať, samozrejme, sa môžme niekedy v budúcnosti vrátiť a samozrejme, že to nie je vec, ktorá, ktorá sa dá vyriešiť v takto skrátenom legislatívnom konaní.
Ja som včera vo svojom vystúpení v prvom čítaní upozornil na problém, ktorý tam vidím a ktorý sa týka preskúmateľnosti opatrení Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva Ústavným súdom podľa čl. 125 v konaní o súlade právnych predpisov. Keďže opatrenia majú mať charakter všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa toho návrhu by mali byť, by mali byť preskúmateľné Ústavným súdom, upozornil som na to, že ústava v čl. 125 ods. 1 písm. b) umožňuje preskúmať všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pričom Úrad verejného zdravotníctva nie je ostatným ústredným orgánom štátnej správy, lebo nie je menovaný, menovaný v tom zákone. A v písmene d) zase všeobecne záväzných nariadení, teda všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy, tak som sa pýtal, či regionálne úrady verejného zdravotníctva sú miestnymi orgánmi štátnej správy, a keď aj áno, či aj Úrad verejného zdravotníctva je miestnym orgánom štátnej správy a tam som mal pochybnosť. Ale teda v zmysle diskusie, ktorú sme mali na ústavnoprávnom výbore, je to tak, že Ústavný súd vykladá toto ustanovenie tak, aby nevylúčilo možnosť preskúmania všeobecne záväzných právnych predpisov ani iných orgánov štátnej správy, ktoré nie sú definované ako ústredné, ostatné ústredné orgány štátnej správy. Čiže v zmysle prístupu Ústavného súdu je aj Úrad verejného zdravotníctva miestnym orgánom štátnej správy, a pokiaľ vydá všeobecný záväzný právny predpis, bude možné ho preskúmať pred Ústavným súdom, či je v súlade so zákonom alebo s ústavou, alebo s medzinárodnými dohovormi. Čiže myslím si, že toto by malo byť v poriadku.
A toto je opäť veľmi dôležité, lebo, lebo jeden z najväčších problémov tej právnej nejasnosti ohľadom povahy opatrení Úradu verejného zdravotníctva bolo práve to, že aká je možnosť sa proti tomu brániť, keď sme nevedeli, či sú to rozhodnutia v správnom konaní individuálne správne akty, ktoré je možné napadnúť na súde, alebo všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré je možné napadnúť na Ústavnom súde, tak nebola jasná možnosť právnej obrany, teraz tá možnosť bude vyjasnená a opäť je to, je to dôležité.
K niektorým z tých konkrétnych ustanovení, ktoré boli, ktoré boli diskutované, ktoré boli predmetom kritiky, okrem konkrétnych opatrení, ktoré sa tam dopĺňajú, sa tam dopĺňa aj jedno takpovediac všeobecne ustanovenie 40..., § 48 ods. 4 písm. z) a ďalšie, teda že úrad môže nariadiť opatrenia, teda ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorým môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Toto vyvoláva obavu, že môže Úrad verejného zdravotníctva robiť čokoľvek, ale nie je to tak. Nemôže to byť čokoľvek, musia to byť opatrenia, ktoré sú iba v nevyhnutnom rozsahu, iba na nevyhnutný čas a sú to opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na ochranu verejného zdravia. Čiže nemôže to byť čokoľvek. Ak by to bolo čokoľvek, tak už, už máme možnosť to preskúmať, máme možnosť, možnože sa skupina 30 poslancov obráti, obráti na Ústavný súd a požiada ho, aby posúdil súlad konkrétneho opatrenia so znením zákona. A ak to nebude nevyhnutné opatrenie, tak takéto opatrenie bude označené za nesúladné so zákonom.
My sme na ústavnoprávnom výbore diskutovali aj o tom, žeby sme, žeby sme zaviedli nejakú špeciálnu kontrolu vo vzťahu k tomuto ustanoveniu, ktoré na rozdiel od tých ostatných, ktoré sú jednoznačne a explicitne zadefinované, predsa len vyvoláva nejaké, nejaké pochybnosti, kolegovia aj prichádzali aj s nejakými návrhmi alebo nápadmi, ktoré sa ale teda nakoniec nepremietli do, do spoločnej správy, resp. vôbec sme o nich nehlasovali. Ale myslím si, že ani tu nič nebráni parlamentu, aby si uplatnil napríklad svoju kontrolnú právomoc a pokiaľ bude mať pochybnosti o tom, že či sa nejaké opatrenia napríklad podľa tohoto písmena z) vykonávajú spôsobom alebo schvaľujú spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom, tak si môže tie informácie vyžiadať od Úradu verejného zdravotníctva, môže ich prerokovať, posúdiť, môže sa, môže sa pýtať na konkrétne opatrenia. Ak dospeje k záveru, že je tam nejaký problém, tak môže napríklad navrhnúť zmenu právnej úpravy, čiže možnosti kontroly tam nepochybne sú.
Ďalšia vec, o ktorej hovoril pán poslanec Vetrák aj na výbore a dotkol sa jej aj vo svojom vystúpení pred chvíľou v pléne, týka sa toho, že ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov sa nebudú vzťahovať na vyhlášky, teda tie opatrenia týkajúce sa, týkajúce sa, teda týkajúce sa neurčitého počtu osôb, čo je určitý problém. Mali sme diskusiu, či to náhodou nie je nepriama novela zákona o tvorbe právnych predpisov, či by to nemalo byť upravené aj priamo v zákone o tvorbe právnych predpisov, či by sa niektoré ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov nemali vzťahovať aj na tvorbu vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva. Ja sa tiež domnievam, že áno, nie všetky, nemôže tam byť určite štandardné pripomienkové konanie, aké býva v návrhoch zákonov, ale niektoré ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov by sa mohli vzťahovať. Ale opäť nič nám nebráni, aby sme, aby sme túto právnu úpravu v budúcnosti zmenili napríklad špecifikáciou toho, ktoré ustanovenie zákona o tvorbe právnych predpisov sa majú vzťahovať aj na všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydávajú miestne orgány štátnej správy, ktorým je napríklad aj Úrad verejného zdravotníctva.
V tejto súvislosti by som si dovolil upozorniť teda na prechodné ustanovenia, o tom tu tiež kolega Vetrák, Vetrák hovoril, ktoré nejdú, nie sú retroaktívne, nejdú do minulosti, robia na 15 dní z tých doterajších opatrení úradu opatrenia typu vyhlášok, teda také, aké, akými budú, budú opatrenia v budúcnosti. Čiže nie je to, že niečo zmeníme smerom do minulosti, zmeníme to smerom do budúcnosti a dávame im obmedzenú dobu platnosti 15 dní, ak dovtedy nebudú nahradené, nahradené opatreniami v zmysle novej právnej úpravy, teda vyhláškami, tak stratia platnosť a účinnosť.
Len otázočku, teda je to vec, na ktorú som prišiel až ráno, nenapadla mi pri, pri diskusii včera na výbore, to prechodné ustanovenie hovorí o tom, že "opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydané v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú odo dňa účinnosti tohto zákona", tu už je to zmenené znenie, "za vyhlášky podľa § 59b tohto zákona" atď.
Len sa teda chcem spýtať, že či všetky opatrenia, ktoré vydal Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva majú tento charakter, teda ide o niečo na spôsob právnych predpisov. Lebo niektoré z tých opatrení, ktoré v minulosti boli prijímané, mali skôr charakter individuálneho správneho aktu, teda rozhodnutia, rozhodnutia v správnom konaní a boli adresované nejakému konkrétnemu okruhu subjektov. Čiže neviem, či také ešte nejaké sú dnes v platnosti a účinnosti, ale ak áno, tak tie nemajú, nemajú povahu, povahu vyhlášok, ale to je teda len otázka, či aj z nich ideme, ideme robiť na tých 15 dní vyhlášky.
No a otázka, nemôžem obísť otázku náhrady škody, o ktorej sme tiež diskutovali aj na ústavnoprávnom výbore. Ideme do § 58 doplniť ustanovenie, že "právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené". Čiže už dnes nie je možné považovať za škodu, ak sa schváli nejaký zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa uložia určitým subjektom určité povinnosti a vzniknú im nejaké náklady, to nie je škoda. To, ako vznikajú tým nejaké náklady, keď zakážeme fajčenie v prevádzkach, keď, keď máme nejaké požiadavky na úpravu prevádzok, hygienické, ekologické, niekde sa musia dať nejaké filtre, niekde sa, niekde sa musí dať nejaká čistička, sú s tým, sú s tým spojené náklady, ale nie je to v zmysle právneho poriadku považované za škodu.
Otázka je, samozrejme, primeranosť tých opatrení a povinností a ich rozsah. Ten rozsah je problém v súčasnej situácii, lebo ten rozsah je, nie sú to nejaké dodatočné náklady, v niektorých prípadoch sú to, sú to úplne zásadné náklady.
No, ale máme tu potom problém, možný problém z hľadiska, z hľadiska ústavy, ktorá v čl. 46 ods. 3 hovorí, že "každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom". Keďže toto hovorí, hovorí ústava, tak zrejme by bol možný aj, aj výklad navrhovaného ustanovenia, ktoré by sa tým mohlo dostať do rozporu s ústavou, ktorý hovorí, že každý má právo na náhradu, náhradu škody. Problém by mohol nastať napríklad, keby niektoré z tých opatrení bolo, bolo nezákonné. Lebo tu nehovoríme, nehovoríme o zákonnom opatrení alebo opatrení, ktoré bolo vydané na základe zákona a v súlade so zákonom, čo sa stane, keď to opatrenie bolo, bolo v nesúlade so zákonom. V takom prípade by určite mala prednosť ústava a bolo možné si podľa môjho názoru tú náhradu škody uplatňovať.
To, čo je otázne v tom, v tom navrhovanom ustanovení, že sa nehovorí o právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu opatrení, ale z dôvodu vykonávania opatrení. Kladiem dôraz na slovo vykonávania. Čiže samotné opatrenie môže byť, môže byť zákonné, ale môže byť vykonávané nezákonným spôsobom. A v takom prípade, samozrejme, že nemožno vylúčiť nárok alebo právo dožadovať sa náhrady, náhrady škody.
Ďalšia otázka, ktorá tu vzniká, je retroaktivita. Keď to my teraz schválime, platí to aj do prípadnej škody, ktorá vznikla v minulosti? No nemôže zákon, zákon byť retroaktívny, čiže môže sa to vzťahovať na opatrenia alebo ich dôsledky, ktoré vzniknú smerom do budúcnosti od účinnosti toho zákona, nie smerom do minulosti. Už dnes je, je v zákone ustanovenie, že náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Čiže o toto sa, samozrejme, možno oprieť, ak by si niekto, niekto uplatňoval náhradu škody v dôsledku tých opatrení, ktoré boli, boli prijaté v minulosti, ale nebude sa možné opierať o ustanovenie, ktoré, ktoré tam sa má doplniť v odseku 5, že právo na náhradu škody a ušlého zisku je vylúčené. To môže platiť iba smerom, iba smerom do budúcnosti. Bolo by potom, samozrejme, ak by sa to stalo predmetom nejakého súdneho sporu, predmetom, predmetom posúdenia, že či tá súčasná formulácia, že náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Že či sa tým myslí iba to, že musíte si kúpiť do prevádzky nejaký dezinfekčný gél alebo, alebo sprej, lebo je to súčasť tých opatrení, ktoré boli nariadené, alebo sa tým, tými nákladmi myslia aj náklady v podobe, v podobe toho, že zavrete prevádzku a nemáte žiadne príjmy.
Už to, už to tu zaznelo, ale je potrebné to opakovať. Toto ustanovenie neznamená, že štát nemá kompenzovať straty, ktoré jednotlivým subjektom vznikajú v dôsledku opatrení, ktoré prijíma Úrad verejného zdravotníctva. To je iná otázka. Tie náklady, ktoré máme jednotliví ľudia, jednotlivé, jednotlivé podnikateľské subjekty v súvislosti nielen s pandémiou, ale najmä s opatreniami štátu, v súvislosti s pandémiou sú asymetricky rozložené. Niekto má náklady, že si musí kupovať, kupovať rúška a stojí ho to pár eur, niekto úplne, úplne sa mu zastaví, zastaví podnikanie a tie kompenzácie by teda mali byť rýchlejšie a efektívnejšie ako doteraz, lebo aj to ten rakúsky Ústavný súd, ktorý o tom rozhodoval, prihliadal práve na to, že tam existovali schémy pomoci, balíček na záchranu podnikov a prevádzok a považovali ich za dostatočný, nediskriminačné odškodnenie a aj preto, preto odmietol ten nárok na náhradu škody v dôsledku opatrení prijatých na ochranu zdravia.
Posledných päť sekúnd. Opäť by som chcel apelovať na partnerskejší prístup, pokiaľ ide o skrátené konanie a, a prípravu zákonov a dĺžku prípravy tých zákonov a rokovania o nich.
Ďakujem. (Potlesk.)
13. 10. 2020 16:46:27 - 17:03:01 15. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 306 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
170.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si zopakovať už niekoľkýkrát dnešný deň, že tento návrh považujem za potrebný, považujme ho za krok správnym smerom. Môžme polemizovať o tom, že či nemal prísť skôr, ja si myslím, že mal, ale tak prichádza teraz, tak teraz sa ním musíme zaoberať.
Môžme sa rozprávať o tom, či nebolo, nebolo vhodné ho prerokovať ho v nejakom normálnom konaní, bolo, ale vzhľadom na situáciu, vzhľadom na druhú vlnu je úplne legitímne, že riešime tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Bolo by fajn, keby sme aj v rámci skráteného konania mali viacej času, ale teda keď nebudeme, tak budeme musieť využiť ten čas, ktorý nám je daný k dispozícii.
Najväčšie pozitívum toho návrhu zákona vidím v tom, že právne vyčistí alebo pokúša sa právne vyčistiť právnu úpravu týkajúcu sa opatrení, ktoré vydáva Úrad verejného zdravotníctva, regionálne úrady verejného zdravotníctva, vyjasní, akú právnu povahu opatrenia Úradu verejného zdravotníctva majú, že ide o všeobecne záväzné právne predpisy, a tak je potrebné na ne aj nazerať, čo zároveň znamená, že tieto opatrenia budú preskúmateľné podľa zámeru navrhovateľov v rámci konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom.
Chcel by som sa dotknúť niektorých, niektorých ustanovení, o ktorých budeme hovoriť aj v druhom čítaní a ktoré si myslím, že stoja ešte, ešte za diskusiu, a teda na rozdiel od väčšiny predrečníkov nebudem hovoriť o tom očkovaní, ktoré mne osobne tam vôbec, vôbec nevadí, aj keď uznávam, že ten proces, akým by sa povedzme takéto ustanovenie malo dostať do zákona, nie je optimálne, aby sa to dialo v skrátenom legislatívnom konaní, ale vecne, vecne s tým problém nemám.
Prvá vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, je to ustanovenie, ktoré vyjasňuje, že aj v čase mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzovej, núdzového stavu, teda krízovej situácie, v skratke nie je dotknutá právomoc Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva nariaďovať opatrenia v zmysle zákona o ochrane verejného zdravia. Toto bolo tiež doteraz sporné alebo spochybňované, čiže je dobré, ak takéto ustanovenie budeme mať explicitne v zákone, že ani mimoriadna situácia, ani núdzový stav nemenia nič na tom, že Úrad verejného zdravotníctva túto právomoc má.
Dovolím si ale malú odbočku, toto je asi nie pri tejto príležitosti, ale dôvod smerom do budúcnosti sa zamyslieť, ktoré opatrenia by v situácii, ako je táto, v mimoriadnej situácii, v núdzovom stave, mal vydávať Úrad verejného zdravotníctva a pri ktorých opatreniach by bolo primeranejšie, aby ich povedzme na základe návrhov alebo odporúčaní Úradu verejného zdravotníctva vydávalo buď teda ministerstvo zdravotníctva, alebo dokonca vláda. Lebo mnohé z tých opatrení, ktoré Úrad verejného zdravotníctva vydáva, majú charakter zásahu do základných práv a slobôd, a teda plošného zásahu do základných práv a slobôd. Nehovorím teraz o nejakých regionálnych opatreniach zameraných povedzme na jednu obec alebo nejaký jeden okres, ale hovorím o celoplošných opatreniach a tie opatrenia majú charakter zásahu do základných práv a slobôd.
Samozrejme, že zásah do základných práv a slobôd neznamená a priori niečo zlé, len je to niečo, čo musí byť urobené v primeranej miere, iba v nevyhnutnej miere, primeraným spôsobom, na základe, na základe zákona. A je úplne legitímna otázka, ktorý štátny orgán má mať túto právomoc, či to má byť vláda, či to má byť ministerstvo zdravotníctva, alebo to má byť Úrad verejného zdravotníctva, ktorý je právnou formou rozpočtová organizácia patriaca pod ministerstvo zdravotníctva.
Diskusiu si podľa môjho názoru zaslúži aj bod 12, kde sú vymenované nové opatrenia, ktoré, ktoré môže Úrad verejného zdravotníctva alebo teda regionálny úrad verejného zdravotníctva vydávať. Tie opatrenia zodpovedajú z veľkej časti tomu, čo sme, čo sme zažili v prvej vlne, tým opatreniam, ktoré boli vydávané, len sú explicitne pomenované, čo je podľa mňa na prospech, ak tá právna úprava je jednoznačná.
Dve veci tam stoja za, za úvahu podľa môjho názoru, jednak to písmeno z), ktoré hovorí, že: „ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas,“ lebo to v podstate znamená, že vymenujeme, aké opatrenia môže robiť Úrad verejného zdravotníctva, a potom povieme a ďalšie a iné. Čiže v podstate teoreticky skoro všetko. A nevravím, že sa tým neguje, neguje to, že doplníme nejaké opatrenia, ktoré, ktoré tam sú, ale v podstate je to ustanovenie, ktoré, ktoré keby tam bolo iba toto ustanovenie, tak v zásade môže úrad, úrad robiť, robiť všetko to ostatné, lebo pod to sa to všetko zmestí. Opakujem, myslím si, že je dobré, že tam budeme mať ďalšie konkrétne opatrenia, len teda dávam taký otáznik, že či, či toto, toto ustanovenie nie je také príliš voľné, aby som to povedal decentne.
Potom hneď nasledujúci bod 3, ktorý hovorí o tom, že ktoré z týchto opatrení, z tých, ktoré sa dopĺňajú, môže Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva nariaďovať iba počas krízovej, krízovej situácie. Sú to opatrenia podľa ods. 4 písm. s), t), i) a z), čiže aj, aj to posledné voľné, ale teda možno, možno by stálo za to pozrieť sa na všetky tie opatrenia, či, či povedzme prinajmenšom ich plošné využitie, teda využitie Úradom verejného zdravotníctva v niektorých prípadoch neviazať tiež na tú krízovú situáciu, teda na mimoriadnu situáciu alebo, alebo núdzový stav.
Ustanovenie, ktoré zrejme bude najproblematickejšie, teda bod 19, ktorý hovorí o tom, že právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené. Uvedomujem si, že v podstate nepriamo implicitne to vyplýva aj z doterajšieho textu zákona, uvedomujem si, teda prečítal som si, že máme tu rozhodnutie rakúskeho ústavného súdu v obdobnej veci. Ide o to, že pokiaľ, pokiaľ náhrady, ktoré štát dáva subjektom priamo postihnutým jeho, jeho opatreniami, teda nie samotnou pandémiou, lebo tá pandémia má, samozrejme, aj ekonomické dopady, ale opatreniami, ktoré štát, štát uvaľuje na niektoré, niektoré subjekty, a obmedzeniami ich hospodárskej aktivity, sú dostatočne odškodnené tými, tými nejakými kompenzačnými opatreniami. A pokiaľ tomu tak nie je, že či naozaj možno vylúčiť právo na náhradu škody a ušlého zisku. A obávam sa, že toto je ustanovenie, ktoré pravdepodobne, ak, ak ho ponecháme v tom zákone, tak sa stane predmetom prieskumu na, na ústavnom, Ústavnom súde, a teda nebol by som si veľmi, veľmi istý, že takéto, že takéto ustanovenie posúdi Ústavný súd ako súladné s ústavou, preto sa domnievam, že by sme o ňom ešte mohli v rámci toho krátkeho času, ktorý budeme mať na rozpravu v druhom čítaní, stráviť trochu času.
Pokiaľ ide o všeobecne záväzné právne predpisy, teda ten bod 21, ktorým sa teda vyjasňuje, že aj opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva majú charakter všeobecne záväzných právnych predpisov, budú vydávané vo forme vyhlášok, ktoré budú zverejňované vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, tak, tak tam, tam ide o to, že pokiaľ ide o opatrenia ministerstva zdravotníctva, tak na tie sa bude vzťahovať zákon o tvorbe právnych predpisov, a na tie opatrenia, ktoré budú vydávať Úrad verejného zdravotníctva, regionálne úrady verejného zdravotníctva, sa zákon o tvorbe právnych predpisov vzťahovať nemôže, teda nebude, a to teda pokiaľ ide o tvorbu, teda prípravu a vyhlasovanie právnych, právnych predpisov tohto druhu, ktoré sa stanú konečne právnymi predpismi a budú teda snáď preskúmateľné Ústavným súdom.
Ja si uvedomujem osobitosť opatrení Úradu verejného zdravotníctva a úradov verejného zdravotníctva; poprosil by som trošku tichšie tuto kolegov vzadu; a teda, že, že pokiaľ chceme rýchlo reagovať na meniacu sa situáciu, tak asi nie je možné robiť štandardné pripomienkové konanie a s dôvodovými správami, len úplne vysadenie z režimu zákona o tvorbe právnych predpisov, tiež si nie som istý, že, že je, že je dobré, lebo zákon o tvorbe právnych predpisov má význam, má význam pre, pre kvalitu pripravovaných právnych predpisov a to, že sa tie procedúry dodržia, nie je úplne samoúčelné. A ak aj nevieme aplikovať všetky lehoty, všetky náležitosti, ktoré, ktoré pripravované opatrenia Úradu verejného zdravotníctva majú, tak by som sa prinajmenšom zamyslel nad tým, že či aspoň v nejakej zrýchlenej forme a v nejakej zredukovanej forme nemajú byť prenesené tie pravidlá, ktoré sú použité pri príprave právnych predpisov, aj na prípravu, prípravu opatrení Úradu verejného zdravotníctva. Narážam na to, že, že mali by byť tie opatrenia odôvodnené, čo štandardne sa rieši dôvodovou správou, narážam na to, že mala by byť možnosť podľa môjho názoru, ak to je čo i len trochu možné, tieto opatrenia alebo návrhy tých opatrení pripomienkovať ešte predtým, ako sú publikované.
Lebo stáva sa, a nie je to zámer, nie je to zámer škodiť, nie je to, nie je to úmysel, nie je tam žiadny zlý úmysel, ale stáva sa, že aj v tých opatreniach, ktoré, ktoré sa zrealizovali počas prvej vlny, boli veci, ktoré boli chybne nastavené, ktoré možno neprimerane, príliš zasahovali do základných práv a slobôd, ktoré sa, napĺňajúc ten istý účel, dali, dali riešiť, dali riešiť spôsobom, ktorý šetrnejším spôsobom zasahoval do základných práv a slobôd. A mnohé z týchto vecí sa v štandardnom legislatívnom procese, ktorý má podobu pripomienkového konania, vychytávajú aj v návrhoch zákonov, ktoré prechádzajú medzirezortným pripomienkovým konaním a potom tromi, tromi čítaniami v Národnej rade, a ešte aj, ešte aj, aj v parlamente. Napriek tomu, že, že čo ako kvalitne je ten návrh zákona pripravený vládnou legislatívou, príslušným ministerstvom, prejde cez legislatívnu radu vlády, tak ešte, ešte aj parlamentná legislatíva v ňom dokáže nájsť nejaké ustanovenia, ktoré sú problematické nie z vecného hľadiska, ale, ale z hľadiska, z hľadiska legislatívno-technického, ale niekedy aj z vecného hľadiska, a tie sa potom dajú, dajú opraviť. Pokiaľ nemáme žiadne pripomienkové konanie, pokiaľ nemáme žiadnu možnosť vyjadriť sa k návrhu nejakého opatrenia, tak nutne tých chýb bude viac, ako by bolo, keby, keby aspoň nejaká krátka možnosť bola. A teda nemyslím my ako poslanci Národnej rady, ale, ale aj verejnosť vrátane, vrátane odbornej verejnosti.
Pokiaľ ide, pokiaľ ide o prechodné ustanovenia, tak týmto tu časť predrečníkov strašila, že ideme, ideme zahladiť stopy, ideme, ideme zlegálniť všetko, čo sa tu doteraz udialo. Tie prechodné ustanovenia, prečítam to: „Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydané do termínu účinnosti zákona zostávajú v platnosti a účinnosti 15 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona ako vyhlášky podľa § 59b, ak ich skôr nezruší orgán, ktorý ich vydal.“ Mnohé z tých opatrení už sú samy zrušené, lebo sú prekonané novými opatreniami. To, čo toto ustanovenie hovorí, že tie, ktoré sú teraz aktuálne platné, ostanú platné ešte, ešte 15, 15 dní.
Možno na diskusiu je, že či tam, či tam má byť to, tá formulácia ako vyhlášky podľa § 59b, keď nemajú tie charakteristiky, napríklad nie sú publikované rovnakým spôsobom, ako už budú tie opatrenia vo forme, vo forme, vo forme vyhlášok, ale nič sa nezahladzuje. Hovorí sa iba to, že Úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva majú 15 dní na to, aby všetky opatrenia, ktoré chcú realizovať a ktoré si myslia, že majú byť aj naďalej platné, dali do novej podoby stanovenej týmto, týmto zákonom, týmto zmeneným zákonom, aby ich vydali vo forme všeobecne záväzných právnych predpisov. A ak to neurobia do 15 dní, tak automaticky, automaticky stratia platnosť.
Čiže zopakujem. Myslím si, že tento zákon je potrebný, mali by sme ho schváliť, ale vidím tam ešte priestor na to, aby sme o niektorých ustanoveniach diskutovali, a verím, že na to bude priestor.
Ďakujem za pozornosť.
13. 10. 2020 13:16:22 - 13:25:37 15. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 305 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
10.
Ďakujem, pán predseda, ja som kľudný, a teda nemám v úmysle vystupovať k tomuto bodu, ktorý bude vyčlenený. Chcel by som na úvod privítať, že vláda prichádza s takouto legislatívnou iniciatívou. Myslím si, že keď ten zákon schválime, naše právne prostredie bude lepšie a bude lepšie pripravené na zvládanie, zvládanie pandémie a všetkého, čo s ňou súvisí.
Domnievam sa, že sú dané aj dôvody na skrátené legislatívne konanie, pretože bez toho, aby sa vyjasnili niektoré veci, ktoré sú problematizované napríklad podaniami Generálnej prokuratúry na Ústavný súd alebo rozhodnutiami Ústavného súdu o podnetoch, tak by sme pokračovali v systéme, ktorý je, nazvem to decentne, právne problematický a nejednoznačný. A túto právnu problematickosť a nejednoznačnosť je potrebné, potrebné vyjasniť a upraviť a je potrebné urobiť tak čo najskôr, lebo naozaj sme v situácii, keď je ohrozené zdravie, keď sú ohrozené základné práva a slobody, keď sa prostredníctvom rozhodnutí orgánov verejnej správy vstupuje do základných práv a slobôd a to sa má robiť spôsobom, ktorý je právne, právne čistý.
Ak tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie možno niečo vytýkať, tak je to skutočnosť, že prichádza až teraz a že prichádza formou skráteného legislatívneho konania. Pochybnosti o právnej povahe opatrení Úradu verejného zdravotníctva sú tu známe takmer pol roka. Ja som ich prvýkrát zaregistroval 30. apríla minulého roku, keď právnička Slávka Henčeková zverejnila článok, v ktorom sa vyjadrila o povahe, právnej povahe opatrení Úradu verejného zdravotníctva a upozornila na to, že tak ako je to zadefinované v zákone a tak ako to Úrad verejného zdravotníctva vydáva, tie opatrenia nie sú ani všeobecne záväzné právne predpisy, lebo nespĺňajú niektoré náležitosti, ktoré všeobecne záväzné právne predpisy majú. Ale nie sú ani individuálne správne akty, lebo ten postup ich prijímania nezodpovedá, teda s pár výnimkami, ani tomu, ako sa majú schvaľovať individuálne správne akty, teda rozhodnutia v správnom konaní.
Potom som sa stretol s upozornením, že je problém s právnou povahou týchto opatrení vo viacerých verejných vyjadreniach, článkoch, ktoré odvtedy, odvtedy zazneli. Ja sám som bol členom skupiny občanov aj politikov, aj právnikov, ktorí na niektoré problematické aspekty fungovania, fungovania týchto opatrení upozorňovali Úrad verejného zdravotníctva a v júni v rámci toho upozornenia sme adresovali Úradu verejného zdravotníctva aj upozornenie, že môže byť problém nielen vecne, nielen s tým, že či sú tie opatrenia vždy primerané k sledovanému cieľu, ale môže byť problém, problém aj s právnou povahou.
Čiže podľa môjho názoru takýto návrh zákona mal prísť oveľa skôr, mal prísť v máji, júni alebo teda najneskôr mal prísť na septembrovú schôdzu a teraz sme ho mohli mať na októbrovej schôdzi v druhom čítaní, len by sme, len by sme o týždeň schválili právnu úpravu, ktorá by, ktorá by riešila problémy, na ktoré upozorňujú právnici, na ktoré upozorňuje Generálna prokuratúra a na ktoré upozorňuje ombudsmanka a tak ďalej.
Ale, samozrejme, keď tu ten problém je, tak je potrebné ho riešiť a nie sme v situácii, že si môžme dovoliť normálne medzirezortné pripomienkové konanie, jeho vyhodnotenie a potom, potom štandardný legislatívny proces na pôde parlamentu, lebo to by trvalo v úplne najrýchlejšej verzii možno, možno dva a pol až tri mesiace a toľko času, toľko času nemáme. Ten problém je vážny a je potrebné, potrebné ujasniť situáciu a urobiť ju právne jednoznačnou. Preto sa domnievam, že aj v tomto prípade je dôvod na skrátené legislatívne konanie.
To, na čo podľa môjho názoru nie je dôvod, je to, aby sme návrh schvaľovali v superrýchlom skrátenom legislatívnom konaní, teda systémom, že včera sa ten návrh prvýkrát objavil, včera sme mali možnosť my aj verejnosť si ho prvýkrát pozrieť, keď bol schválený na vláde, a dnes o ňom rokujeme v prvom čítaní a zrejme aj v druhom a treťom čítaní.
Ja som už na jar, keď sme schvaľovali naozaj situáciu, na ktorú nikto nebol pripravený, mnohé zákony v skrátenom legislatívnom konaní, hovoril, že dobre, sú dôvody na to, aby sme postupovali v skrátenom konaní, ale prosil som, apeloval som, že aby to aspoň nebolo takto zo dňa na deň. Aby aj na úrovni vlády alebo ministerstva dostali tie návrhy nejaký čas, aby medzirezortné pripomienkové konanie, keď nebude štandardných 20 pracovných dní, tak aby bolo aspoň 5 pracovných dní alebo aspoň 3 dni, aby sa k tomu mohla vyjadriť aj odborná verejnosť, aby sa mohli vychytať chyby, ktoré sa v skrátenom konaní nutne vyskytnú.
Čiže aj v tomto prípade môžem povedať, že škoda, že sme tu nemali aspoň trojdňové alebo päťdňové pripomienkové konanie, a teda škoda, ak si nevieme dopriať, dopriať čas, aby sme dnes prerokovali skrátené legislatívne konanie a návrh zákona schválili v prvom čítaní a povedzme na začiatku budúcej, budúcej schôdze o ňom rokovali v druhom čítaní a mali týždeň času na to, aby sme, aby sme si vydiskutovali tie problémy, ktoré tam sú aj mimo rámca toho jedného, ktorý tu už bol, ktorý tu už bol avizovaný.
Ale chápem, že ani ten týždeň nemôžeme, nemôžeme čakať, lebo je potrebné prijímať opatrenia a je problém prijímať opatrenia v situácii, keď nie je vyjasnený zákonný stav a keď nie sú odstránené pochybnosti, ktoré sú formulované už aj názorom Generálnej prokuratúry. Ale napriek tomu by som chcel apelovať na to, aby sme si dali tak keď nie týždeň, tak aspoň, aspoň deň, aspoň, aspoň to, aby sme to neschvaľovali, neschvaľovali v rámci, v rámci jedného dňa. Myslím si, že priestor na to by bol, keby sme dnes zákon prerokovali v prvom čítaní a mohli zvyšok dňa stráviť, stráviť diskusiami, vyjasňovaním si tých, tých ustanovení, ktoré sa niektorým z nás zdajú problematické. Možno si niektoré veci dokážeme, dokážeme vydiskutovať, možno niektoré veci dospejeme k návrhu, že je možné ich, ich zmeniť, upraviť, niečo vypustiť alebo niečo, niečo inak formulovať, a zajtra by výbory mohli schváliť pripravené pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy a plénum by mohlo hlasovať. Hlasovať o návrhu nie systémom, že včera sme sa niečo dozvedeli, dnes sme o tom začali rokovať a dnes o tom aj skončíme.
Neviem, či táto moja prosba bude vypočutá vo vzťahu k tomuto návrhu zákona. Bol by som rád, keby bola, aj keď mám obavu, že skôr nebude. Ale teda prinajmenšom si dovolím apelovať na pána ministra, na celú vládu aj na parlamentnú väčšinu, aby sme aj v prípadoch, keď je potrebné pristúpiť k skrátenému konaniu nerealizovali skráteného legislatívne konanie takýmto spôsobom, ale dali si aspoň minimálny čas na to, aby sme tie veci vedeli prediskutovať, aby sme tam vedeli nájsť problémy, aby sme ich potom nemuseli dostatočne opravovať.
Ďakujem.
29. 9. 2020 19:12:22 - 19:21:36 12. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludní Tlač 154 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
209.
Vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hneď na úvod poviem, že som v prvom čítaní nehlasoval za tento návrh zákona, patrím k jeho kritikom, ale teda na rozdiel od niektorých mojich kolegov, ktorí sú tiež kritikmi toho zákona, to považujem za legitímnu tému a nestotožňujem sa celkom s argumentáciou, že teraz na to nie je čas, že sú, že sú dôležitejšie témy, o ktorých máme hovoriť, lebo takýmto argumentom môžeme odbiť 90 % vecí, o ktorých sa rokuje, rokuje v Národnej rade, lebo vždy je niečo, čo je dôležitejšie, urgentnejšie. A musím povedať, že to ani nevnímam tak, že je to vytĺkanie politických bodov, neupodozrievam pani poslankyňu Záborskú, že predkladá ten návrh z dôvodu, že chce vytĺkať politické body vo svojom veku z tejto témy. Predkladá to preto, lebo je o tom úprimne presvedčená.
To, čo mi ale prekáža na tejto debate, a teda nielen na debate, ktorá sa odohráva na pôde parlamentu, ale o debate, ktorá sa o téme ochrany života, interrupcií, potratov vedie, je ten konfrontačný tón. A nehovorím iba o tých vzájomných urážkach, ale o tom nepočúvaní sa. O tom, že nepočúvajú tie strany, ktoré sú v spore, argumenty toho, toho druhého, bagatelizujú argumenty toho, tej druhej strany a hrotia ich. A, samozrejme, že každý má tendenciu vidieť tie urážky z druhej strany, to hrotenie a nepočúvanie z druhej strany, a nevší..., nevšíma si až tak, že častokrát on alebo ľudia z jeho strany tohto názorového sporu sa správajú úplne rovnako.
Aj ja si myslím, že život vzniká počatím. Ľudský život vzniká počatím. Kedy inokedy by mal vznikať, vznikať ľudský život? Na druhej strane tehotenstvo, materstvo, rodičovstvo je veľmi výrazným zásahom, zásadným zásahom do života ženy, zásahom do života oboch rodičov, ale nie je to symetrické. Je to výrazne asymetricky viac výraznejší, neporovnateľne výraznejší väčší zásah do života ženy.
A tak tu proti sebe stoja dve hodnoty. Ochrana života, ochrana počatého života a ochrana práva ženy rozhodovať o svojom vlastnom živote, mať svoj vlastný život, byť si rovná s mužmi, rozhodovať o svojom tele, rozhodovať o svojom súkromí. A, samozrejme, môžme týmto dvom rôznym hodnotám prikladať rôznu cenu, môžme, môžme jednu považovať za zanedbateľnú a druhú za super dôležitú, ale ony sú tu obe. A právna úprava by to mala reflektovať, mala by nejakým spôsobom brať do úvahy obe tieto hodnoty, preto tu nemáme zatiaľ úplný zákaz interrupcií, a keď takéto návrhy prichádzajú, tak nezískavajú dostatočnú podporu.
Okrem zákazov, alebo teda nejakého podstatného obmedzenia je, samozrejme, možné bojovať za ochranu života alebo snažiť sa, snažiť sa znižovať počet interrupcií aj inými opatreniami a tento zákon neprichádza so zákazom, tento zákon prichádza s tými inými opatreniami.
Predkladatelia a predkladateľky prezentujú tento návrh ako návrh na podporu žien, len svet nie je čierno-biely a tie iné opatrenia okrem zákazov nie sú vždy iba podpora žien. Niektoré z tých opatrení, ktoré v záujme ochrany počatého života môžu viesť k zníženiu potratov, nemajú charakter podpory žien, ale skôr charakter reštrikcií, obmedzení, sťaženia a komplikácie situácie alebo stigmatizácie. A, žiaľ, tento návrh obsahuje obe tieto kategórie. Nepochybne obsahuje aj body, ktoré znamenajú väčšiu podporu tehotných žien, ktoré môžu pomôcť tehotným ženám v ťažkej situácii rozhodnúť sa pre to, aby nešli na potrat, ale obsahuje aj tú druhú kategóriu. A považujem za, považujem to za premárnenú šancu, lebo keby obsahoval iba tú prvú kategóriu, keby to naozaj bol iba zákon na podporu žien, tak si myslím, že by nikto v tomto parlamente nemal s ním problém, nevznikli by okolo neho vzrušené debaty a mohol by to byť jeden z tých zákonov, ktoré sú prijaté takmer všetkými prítomnými poslancami a poslankyňami, teda keď hovoríme o interrupciách.
Pán poslanec Pročko vo svojom vystúpení hovoril o tom, že tento zákon neobsahuje nič, čo by obmedzovalo ženy, že obsahuje iba tie podporné opatrenia. No ale nie je to tak. Spomeniem len tie tri najdiskutovanejšie veci: predĺženie čakacej lehoty zo 48 na 96 hodín, zákaz reklamy a potreba druhého lekárskeho posudku pri interrupciách zo zdravotných dôvodov.
Predĺženie, predĺženie tej čakacej lehoty je nepochybne zásahom do rozhodnutia ženy. A nie je to tak, že žena začne uvažovať o tom, že pôjde na interrupciu, keď o ňu požiada, alebo vtedy, keď začne plynúť tá 48-hodinová lehota. Ženy, ktoré chodia na, na interrupciu, nechodia tam z ľahkovážnych dôvodov, lebo sa tak práve rozhodli, a nezačnú o tom rozmýšľať až vtedy, keď plynie táto lehota. Čiže áno, toto opatrenie je obmedzujúce a toto opatrenie ostane v tom návrhu jedine v prípade, že by sme schválili pozmeňujúci návrh pani poslankyne Bittó Cigánikovej, tak by z neho vypadol, ale aj v prípade, že by sme schválili pozmeňujúci návrh pani poslankyne Záborskej, tak tam ostane.
Zákaz reklamy na prvý pohľad vyzerá, vyzerá úplne nevinne, ale aj zákaz reklamy môže znamenať zníženie prístupu alebo obmedzenie prístupu k informácii žien o možnosti umelého prerušenia - alebo ukončenia po novom -, ak prejde tá zmena, tehotenstva. Ja registrujem, že pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Záborská, ten zákaz reklamy zmäkčuje, ale naďalej tam existuje nejednoznačnosť, čo bude považované za takúto reklamu a čo bude považované za porušenie zákazu takejto reklamy. A existuje tam obava, že to môže viesť k obmedzeniu informovanosti.
No a potom ten druhý posudok. Myslím, že keby to bolo predložené vo forme, do akej to chcete dať svojím pozmeňujúcim návrhom, že by s tým nikto nemal problém, že by nikto nemal problém, ak by sa zaviedlo právo žien na druhý posudok, ak by sa zaviedlo, že aj druhý a ďalší posudok sú preplácané zo zdravotného poistenia, len, žiaľ, v tom prvom návrhu, alebo teda v pôvodnom návrhu to bolo dané ako povinnosť, povinnosť predložiť dva, dva posudky, ak sa má interrupcia uskutočniť zo zdravotných dôvodov, a teda z rôznych, z rôznych lekárskych, teda z rôznych zdravotných zariadení. Opäť zle zapnutý prvý gombík. Tú debatu v tomto bode sme si mohli, sme si mohli ušetriť, keby sa to od začiatku dávalo ako možnosť, lebo proti možnosti by podľa môjho názoru nikto nenamietal.
Čiže ak to zhrniem, áno, tento zákon obsahuje aj kopu vecí, s ktorými asi nemá nikto problém, ale obsahuje aj veci, ktoré ženy obmedzujú, a prinajmenšom v dvoch z tých troch podstatných bodov, o ktorých som hovoril, tam tie obmedzujúce ustanovenia ostávajú aj v prípade, že schválime pozmeňujúci návrh pani poslankyne Záborskej.
Ďakujem.
24. 9. 2020 10:32:36 - 10:42:29 12. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 212 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
43.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán minister hovoril o piatich otázkach, ktoré považuje za dôležité v súvislosti so slovenskou zahraničnou a európskou politikou, a na záver v rámci toho piateho bodu pomenoval svoje desatoro, ktorým sa chce riadiť a čo chce presadzovať v zahraničnej politike.
Ja budem skromnejší a chcel by som hovoriť o dvoch bodoch, o dvoch veciach a chcel by som hovoriť po prvé o tom, v čom si myslím, že by slovenská zahraničná politika mala zachovať kontinuitu s doterajšou zahraničnou politikou a s tými zahraničnými politikami, ktoré Slovenská politika presadzovala. A ako druhé by som chcel hovoriť o tom, v čom by sa podľa môjho názoru mohla slovenská zahraničná politika zmeniť alebo v čom by sa mala zmeniť.
Tá kontinuita v zahraničnej politike je dôležitá a na tú, na tú treba klásť dôraz a som rád, že aj súčasná vláda berie ako úplne prirodzené naše zakotvenie v západnom svete, a to zakotvenie aj hodnotové, nielen čisto mechanické alebo geografické, zakotvenie v základných integračných zoskupeniach v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, členstvo v ktorých bolo, je a bude strategickým záujmom Slovenskej republiky.
Je dôležité budovať dobré susedské, je dôležité budovať partnerstvá či už bilaterálne, alebo v rámci rôznych integračných zoskupení, je dôležitý dôraz na multilateralizmus a rešpektovanie a presadzovanie medzinárodného práva, je dôležitá vyváženosť medzi rôznymi aspektami zahraničnej politiky a diplomatického pôsobenia. A je dôležitý aj vnútropolitický konsenzus v základných otázkach zahraničnej politiky a v základných otázkach zahraničného politického, zahraničnopolitického smerovania Slovenskej republiky, mám teraz na mysli konsenzus v rámci demokratických politických síl, ktorý tu dlhodobo existoval, a napriek existencii fašistickej strany v parlamente a napriek rôznym excesom zo strany, zo strany aj predstaviteľov bývalej vládnej koalície, niektorých, to základné smerovanie bolo jasné a bola na ňom zhoda. A myslím si, že tak by to malo byť v budúcnosti, aj my by sme sa mali uchádzať o to, aby ten konsenzus existoval nielen v rámci vládnej koalície, ale aj s tými politickými silami v rámci opozície, ktoré možno považovať za demokratické, pretože konsenzus v zahraničnej politike, najmä v tom základnom smerovaní, je dôležitý.
Druhý bod, o ktorom by som chcel hovoriť, je zmena, teda to, o čom si myslím, že by sa malo v zahraničnej politike zmeniť. Zmeniť neznamená narušiť kontinuitu, zmeniť neznamená narušiť konsenzus. Zahraničná politika musí reflektovať, čo sa deje vo svete, a teraz nielen pandémiu COVID-19, ale aj iné faktory spôsobujúce nestabilitu, o ktorých hovoril pán minister Korčok.
Veľmi oceňujem jeho dôraz na hodnoty, hodnoty demokracie, hodnoty, hodnoty ľudských práv a nielen, nielen vo vzťahu k tomu, čo tu teraz pred pár minútami pán minister hovoril, ale aj k jeho jasným postojom k témam ako Bielorusko alebo, alebo Ukrajina. Sú to krajiny, ktoré sú nám blízke, my nemáme rozhodovať o tom, čo sa v tých krajinách deje a kam sa tie krajiny majú uberať, ale má nám záležať na tom, aby občania týchto krajín mohli sami rozhodovať o tom, v akých krajinách chcú žiť.
Preto teda mimoriadne, mimoriadne oceňujem postoj pána ministra, ktorým sa Slovensko zaradilo k tým krajinám, ktoré neuznávajú výsledky evidentne sfalšovaných a zmanipulovaných volieb prezidentských, ktoré viedli k znovunastoleniu alebo znovu, znovu, alebo potvrdeniu diktátora Alexandra Lukašenka v pozícii prezidenta.
Samozrejme, že rešpektovanie týchto základných hodnôt bolo deklarované aj v minulosti, v tom nie je zmena. V tom, že sa máme usilovať rozširovať priestor stabilnej demokracie, máme klásť dôraz na ľudské práva, len, žiaľ, nie vždy to tak bolo. Častokrát bolo povedzme ekonomická diplomacia alebo záujem na ekonomickú spoluprácu, ktorý sám osebe je legitímny, nadradzovaný nad tento hodnotový aspekt a nad potrebu rešpektovania ľudských práv a kritizovania, kritizovania krajín, ktoré ľudské práva porušujú, ktoré sa správajú nedemokraticky. Je dôležité v tom všetkom zachovávať pozície, ktoré máme s našimi najbližšími partnermi v rámci Európskej únie, predovšetkým Severoatlantickej aliancie, ale myslím, že by sme sa mali správať tak, aby sme ten hodnotový rozmer zahraničnej politiky posilňovali alebo zdôrazňovali viac ako v minulosti.
To, čo by sa mohlo a malo zmeniť, je aj silnejší dôraz na boj s hybridnými hrozbami a dezinformáciami. Opäť je to vec, ktorá sa diala aj v minulosti, nechcem spochybňovať, spochybňovať úsilie predchádzajúceho vedenia, vedenia ministerstva zahraničných vecí ani, ani teda pracovníkov, ktorí to mali na starosti, ale myslím si, že je tomu potrebné venovať zvýšenú pozornosť, lebo je to veľmi nebezpečná hrozba pre demokratický svet, ktorého sme, ktorého sme súčasťou, a treba, treba túto hrozbu brať vážne.
A samozrejme, že bolo veľmi ťažké povedzme v predchádzajúcom volebnom období tvrdiť, že vládna garnitúra berie boj s dezinformáciami a hybridnými hrozbami vážne, keď niektorí jej významní predstavitelia sediaci vo významných postoch, dokonca na čele, čele výboru boli sami šíriteľmi takýchto dezinformácií, hoaxov.
Partnerstvo. Partnerstvo je dôležité. Tradične sa zvykne zdôrazňovať hodnota transatlantického partnerstva. Myslím, že v tom by sme mali pokračovať, a teda vzťahy, naše vzťahy so Spojenými štátmi, aj teda mimo rámca, mimo rámca vzťahov Európskej únie a Spojených štátov, ale teraz niečo podobné budeme musieť vybudovať aj vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu, ktoré už, žiaľ, sa pobralo vlastnou cestou a nie je súčasťou Európskej únie, ale ostáva naším partnerom, ostáva naším partnerom aj ekonomickým, ostáva naším partnerom v bezpečnostnej oblasti v rámci NATO a myslím si, že je v záujme Európskej únie aj v záujme Slovenskej republiky, aby Spojené kráľovstvo ostalo naším strategickým partnerstvom a aby sme sa usilovali to strategické partnerstvo rozvíjať.
Pokiaľ ide o Európsku úniu a európsku integráciu, tam opäť je dôležitá kontinuita. To, čo by sa snáď mohlo zmeniť, je, žeby, že budeme aktívnejšie ako v minulosti presadzovať svoje názory, vystupovať so svojimi predstavami o, o tom, kam by sa Európska únia mala uberať, ako by mala pôsobiť, nie iba pasívne čakať na to, na čom sa dohodnú kľúčoví hráči, a potom to, potom to akceptovať a pripojiť sa k dohode iných. To nie je protieurópsky postoj, to je úplne legitímny proeurópsky postoj, my sme súčasťou Európskej únie, my sme Európska únia a máme sa podľa toho aj správať. Tak ako povedal pán minister, nevnímať Európsku úniu iba ako plnú špajzu, ale aj ako hodnotový priestor, ktorého sme a mali by sme ostať súčasťou.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
22. 9. 2020 14:31:35 - 14:37:08 12. schôdza NR SR - 4.deň - B. popoludní Tlač 212 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
18.
Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som ako jeden z predkladateľov vystúpil k návrhu novely zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorá obsahuje aj novely niekoľkých ďalších zákonov, a chcel by som k tomuto návrhu povedať tri veci.
Po prvé. Nejde o prijatie nového zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Aj taká úvaha tu, tu medzi predkladateľmi v diskusii bola, ale ide o novelizáciu zákona, ktorý bol schválený v roku 1996, čiže nie je to tak, že by sa parlament po tridsiatich rokoch zobudil a začal, začal niečo robiť, aby sa vysporiadal s neblahým dedičstvom komunizmu. Takýto zákon tu existuje od roku 1996. My ten zákon chceme teraz upraviť, aby obsahoval formulácie, ktoré budú jasnejšie, jednoznačnejšie, budú obsiahnuté nie v preambule, ale priam, priamo, priamo v texte, texte zákona, aby zákon bol jednoznačný, a vnímame to ako svoj príspevok k budovaniu historickej pamäte a ako súčasť splácania dlhu, ktorý máme voči obetiam komunistického režimu.
Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je, že tento zákon obsahuje ustanovenia, ktoré sa týkajú zákazu umiestňovania pamätníkov, pomníkov, pamätných tabúľ, ktoré obsahujú vyobrazenia, symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim založený na komunistickej ideológii, ale aj na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii a ich predstaviteľov. Rovnako sa zakazuje, zakazuje pomenovávať ulice a verejné priestory po takýchto, predstaviteľoch takýchto režimov.
Návrh zákona obsahuje aj novelu zákona o obecnom zriadení, novelu zákona o priestupkoch a novelu zákona o protifašistickom odboji. Zákon má platiť smerom do budúcnosti, čiže sa to nedotkne existujúcich pomenovaní, nedotkne sa to existujúcich pamätníkov, ale sme presvedčení, že 30 rokov po páde komunistického režimu je najvyšší čas, aby neboli, neboli verejné priestory teraz pomenovávané po predstaviteľoch či už komunistického, alebo fašistického režimu. Čiže bude to platiť smerom do budúcnosti a dali sme tam výnimku pre tých predstaviteľov oboch totalitných režimov, ktorí sa zapojili aktívne do odboja proti dotyčnému režimu, pretože uznávame, že sa, že sa ľudia môžu zmeniť.
Na námietku, ktorá sa v tejto súvislosti objavuje, že tým ideme kádrovať, že ako politici ideme, ideme prepisovať históriu, nejdeme prepisovať históriu. Ideme jasne povedať, čo považujeme, čo považujeme za zlo. A my nebudeme nikomu brániť, aby hovoril o predstaviteľoch týchto režimov, aby sa k nim vyjadroval, aby o nich písal vedecké články alebo články do médií, alebo, alebo knihy, aby usporiadaval vedecké konferencie alebo iné podujatia, kde sa o nich bude hovoriť a kde sa budú preberať sprava, zľava ich plusy, mínusy, ich zločiny, ich pokus o nápravu. Nič z toho nie je predmetom tohoto zákona. Predmetom tohto zákona je umiestňovanie pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ a pomenovávanie ulíc a verejných priestranstiev. A domnievame sa, že teda dozrel čas, aby sme toto upravili aj zákonom.
Posledná, tretia vec. Je dôležitý rovnaký meter, rovnaký meter na komunistický a fašistický režim, lebo, žiaľ, aj v oblasti trestného práva, ale aj v oblasti všeobecného vnímania sa tu ten dvojaký meter uplatňuje. Uplatňuje sa nerovnaký pohľad na dve totality, ktorými si Slovensko v 20. storočí prešlo. Veci, ktoré sú, ktoré sú vo vzťahu k fašistickej ideológii trestne stíhané, tak vo vzťahu ku komunistickej ideológii a komunistickému režimu sú, sú prehliadané. Odfotiť sa, odfotiť sa s hákovým krížom znamená trestné stíhanie, odfotiť sa s kosákom a kladivom znamená, že sa vlastne nič nestalo. Ja si dlhodobo myslím, že treba voči dvom zlám, ktoré poznačili život ľudí na Slovensku v 20. storočí v podobe zločineckých režimov, zachovávať alebo snažiť sa o jeden meter a o to sa, myslím, snažíme aj naším návrhom zákona.
Ďakujem za pozornosť.
22. 9. 2020 9:01:58 - 9:11:26 12. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 212 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
2.
Ďakujem, pán podpredseda. Dovoľte, aby som vystúpil v zlúčenej rozprave k trom návrhom noviel zákona o štátnych sviatkoch ako jeden zo spolupredkladateľov jedného z tých troch návrhov, konkrétne návrhu, aby sa 28. október, výročie vzniku samostatného Československého štátu, stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Ale keďže máme zlúčenú rozpravu, tak chcem sa vyjadriť ku všetkým trom návrhom.
A chcem povedať, že podporujem všetky tri návrhy zákona a budem hlasovať za všetky tri návrhy, pretože si myslím, že riešia dôležité veci, riešia veci, ktoré súvisia s historickou pamäťou, riešia veci, o ktorých budeme hovoriť aj v nasledujúcej rozprave k novele zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Plne podporujem, aby si Slovenská republika (ruch v sále a zaznievanie gongu) pamätným dňom pripomínala pamiatku obetí komunistického režimu.
V Českej republike majú takýto štátny sviatok a budeme ho, teda ak schválime ten návrh, ktorý predkladajú kolegovia z OĽANO, budeme ho mať len pár dní od toho, keď si v Českej republike... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
3.
Páni poslanci, poprosím vás, tichšie v sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
4.
... pripomínajú, pripomínajú Deň pamiatky obetí komunistického režimu. A my sme podobný návrh spolu s niektorými kolegami predložili v predchádzajúcom volebnom období. Chceli sme, aby sa dňom, dňom pamiatky obetí komunistických, komunistického režimu stalo výročie popravy Milady Horákovej, keď je Deň pamiatky obetí komunistického režimu v Českej republike, bol by to tak pamätný deň, ktorý by nás spájal s Českou republikou. Milada Horáková bola jedinou ženou medzi tými, ktorá, ktorí boli medzi obeťami komunistického režimu, ktoré boli popravené v období rokov komunistického režimu.
Ale, samozrejme, že podporujeme aj, aj návrh, s ktorým prichádzajú kolegovia z OĽANO, ktorý má pripomenúť pamiatku Silvestra Krčméryho, ako hovorím, oba dátumy sú v júni, takže budú mať k sebe blízko.
Rovnako podporujem a budem hlasovať za návrh, ktorý má pripomenúť obete komunistic..., obete okupácie a vojskami sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy z roku 1968 aj zároveň pripomenúť termín odchodu, odchodu sovietskych vojsk z územia vtedajšieho Československa. Je to návrh, s ktorým v minulom volebnom období prišiel pán poslanec Budaj. My sme zaňho hlasovali a urobíme tak aj teraz.
A, samozrejme, že podporujem a uchádzam sa o vašu, o vašu podporu aj s naším návrhom, aby sa 28. október stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Ani s týmto návrhom neprichádzame, neprichádzame prvýkrát. Spolu s kolegami sme ho predkladali niekoľkokrát, myslím, trikrát v predchádzajúcom volebnom období. Peter Osuský a Ľudovít Kaník ho predkladali aj v tom predchádzajúcom volebnom období a Peter Osuský v rámci, v rámci svojej úvodnej reči popísal ten vývoj, akým spôsobom bolo nakladané s 28. októbrom v predchádzajúcom období. A ja rovnako ako on som presvedčený, že si tento deň zaslúži byť štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Tu by som si len dovolil pripomenúť, že súčasných päť štátnych sviatkov odkazuje na rôzne obdobia našej, našej minulosti, či už Cyril a Metod na to veľmi dávne veľkomoravské, alebo Deň ústavy a Deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky na, na obdobie samostatnej Slovenskej republiky. Dva existujúce štátne sviatky exist..., odkazujú na dôležité udalosti v našej novodobej histórii, a to Slovenské národné povstanie a 17. november
89 ako Deň boja za slobodu a demokraciu.
A tieto dva štátne sviatky, teda dni, ktoré si pripomíname ako štátne sviatky, by nepochybne neboli, nebyť 28. októbra, pretože Slovenské národné povstanie bolo povstaním proti fašizmu, ale zároveň bolo aj prihlásením sa k Československej republike a k demokracii, ktorá sa niesla prvou Československou republikou. Čiže nebyť 28. októbra, nebolo by, nebol by ani 29. august v tej podobe, ako ho, ako ho poznáme. Rovnako by nebol ani 17. november, tam je tá súvislosť ešte priamejšia, keďže 17. november
89 sa odvíja od 17. novembra 1939, keď prvýkrát po okupácii Čiech a Moravy nacistickým Nemeckom si 28. októbra pripomínali, pripomínali študenti, a teda občania, občania alebo ľudia žijúci vtedy v protektoráte, v Prahe pripomínali si výročie vzniku, vzniku Československa. Reakciou, reakciou bol zákrok, zákrok bezpečnostných síl spojený, spojený s obeťami a k tomuto dátumu odkazuje 17. november 39, ktorého pripomienka v roku 1989, 17. novembra 89 sa stala spúšťačom demokratickej revolúcie a pádu komunistického režimu.
Demokratický systém je dôležitý a v našej histórii sa okrem tej najnovšej časti po roku 1989 viaže práve na obdobie prvej Československej republiky, ktorej vznik sa datuje 28. októbrom 1918. A myslím si, že je to tak dôležitý moment v našej histórii, že si zaslúži byť štátnym sviatkom Slovenskej republiky.
V minulosti sme tento návrh predkladali v takej podobe, že sme nechceli zvyšovať počet štátnych sviatkov, aby to nemalo ekonomické dopady, preto sme navrhovali vypustiť 1. september ako Deň ústavy z, z, zo zoznamu štátnych sviatkov a preradiť ho medzi pamätné dni, keďže na vznik samostatnej Slovenskej republiky odkazuje nielen Deň ústavy, ale aj 1. január. Ten návrh neprešiel a, a v takej podobe by zrejme neprešiel ani dnes, preto navrhujeme tentokrát nevyradiť žiadny z existujúcich štátnych sviatkov, zvýšiť počet štátnych sviatkov na šesť, teda priradiť k nim 28. október, ale aby to nemalo ekonomické dopady, aby sa nezvyšoval počet dní, keď štát nariaďuje, že má byť zo zákona voľno, tak prichádzame s trochu
neštandardným riešením, že by 28. október bol síce štátnym sviatkom, ale nebol by dňom pracovného pokoja. Uvedomujeme si, že to nie je optimálne riešenie, nie je to, nie je to riešenie, ktoré, ktoré by bolo dokonalé a úplne by zodpovedalo našim predstavám, ale sme realisti a myslíme si, že toto je spôsob, akým zvýšiť váhu 28. októbra v hierarchii dní, ktoré si Slovenská republika pripomína, nevraviac o tom, že počet štátnych sviatkov, teda počet pamätných dní, ak schválime tie, tie zákony, ktoré sú dnes na programe, sa zvýši, zvýši o tri tak, tak je celkom logické a legitímne, že tie najdôležitejšie dni, dáme im, dáme im vyššiu váhu. Ako hovorím, nie je to optimálne, ale myslím si, že je to kompromis, ktorý by mohol nájsť podporu aj v tomto parlamente, o čo si vás dovoľujem požiadať.
Ďakujem.
18. 9. 2020 12:42:33 - 12:51:53 12. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 212 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
96.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcel iba teda stručne podporiť návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Gyimesi, ale vystúpenie pána poslanca a primátora Blcháča bolo pre mňa inšpiratívne, tak možnože budem trochu dlhšie hovoriť, ako som mal pôvodne, pôvodne v úmysle.
Ja som poslancom Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Bol som poslancom Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Bratislavy, bol som poslancom župného zastupiteľstva, Krajského zastupiteľstva v Bratislavskom samosprávnom kraji, vo všetkých týchto troch telesách pravidelne vstupovali do diskusie na zastupiteľstvách hlavní kontrolóri a nikdy s tým nebol žiadny problém, dokonca až, až v podstate z tohto návrhu zákona som sa dozvedel, že niekde s tým, s tým reálne problém je. Lebo považujem za úplne samozrejmé, že keď hlavný kontrolór má čo povedať k bodu programu na zastupiteľstve, tak sa k tomu vyjadrí. A nemá existovať možnosť, ako mu neudeliť slovo, pretože sa primátor alebo starosta rozhodne, že mu neudelí slovo alebo že sa väčšina poslaneckého zboru rozhodne, že mu neudelí slovo. Hlavný kontrolór je orgánom obce, je, je volený zastupiteľstvom, má primárne vykonávať kontrolnú činnosť pre potreby zastupiteľstva, a teda ak má čo povedať k akémukoľvek bodu, tak má dostať automaticky slovo bez toho, aby to ktokoľvek schvaľoval.
A ak to tak nefunguje normálne, úplne prirodzene, bez toho, aby to, aby to bolo napísané v zákone, tak si myslím, že je správne, aby sme do zákona dali ustanovenie, ktoré takéto niečo zabezpečí a vylúči možnosť, že hlavný kontrolór slovo nedostane.
Pokiaľ ide o tú možnosť, že ku každému bodu bude vystupovať hlavný kontrolór 15 minút, tak to je také strašenie. Podobné strašenie sa používa vo vzťahu k možnosti občanov vystúpiť. Aj tu si myslím, že máme ešte značné rezervy, že obyvateľom obce a verejnosti na zasadnutiach niektorých zastupiteľstiev je umožnené prihlásiť sa, automaticky dostanú slovo. Niekde to schvaľujú, schvaľujú zastupiteľstvá, niekde o tom rozhoduje primátor. A vždy, keď sa objaví nejaký návrh, že by to mohlo byť voľnejšie, že by teda, keďže sú to obyvatelia obce, tak majú mať právo sa vyjadriť na zasadnutí zastupiteľstva, tak sa objaví argument, že no ale potom jak sa natiahnu, natiahne trvanie zastupiteľstva, lebo, lebo sa toľko ľudí zapojí a nebude, nebudeme schopní rokovať.
Tak ja som z mojich skúseností, a teda to nie sú nejaké maličké obce, v ktorých som bol v zastupiteľstvách, to je hlavné mesto, samosprávny kraj a centrálna mestská časť hlavného mesta, tak v Starom Meste máme úpravu, že keď sa verejnosť alebo obyvateľ obce prihlási, tak dostane slovo. Nikto to ani neschvaľuje. Napriek tomu zastupiteľstvo nie je zahltené. Keď prídu občania, chcú sa vyjadriť, dostanú možnosť sa vyjadriť. Nijako to nenaťahuje rokovanie, rokovanie zastupiteľstva.
A toto je mimochodom ďalšia vec, ktorú, aj teda kolegovia z OĽANO v predchádzajúcom volebnom období prichádzali s takýmito iniciatívami, a myslím si, že je to jedna z vecí, ktoré by sa mali upraviť v zákone o obecnom zriadení, aby verejnosť mala silnejšie, silnejšiu pozíciu, pokiaľ ide o možnosť vystúpiť na zasadnutiach zastupiteľstva, a nielen sa na nich a nielen sa na nich zúčastniť.
A samozrejme, že tých vecí, ktoré, ktoré sú, ktoré sa týkajú hlavných kontrolórov a sú v zákone o obecnom zriadení, je ďaleko viac, ktoré by sa, by sa mali upraviť a ktoré by mali posilniť nezávislosť postavenia hlavných kontrolórov aj napríklad voči, voči primátorom a starostom, lebo dnes dochádza k veciam, keď, alebo k situáciám, keď primátor alebo starosta, keď mu nevyhovuje hlavný kontrolór, tak dokáže pomerne účinne sabotovať jeho, jeho fungovanie. Nie celkom najšťastnejšie je, že, že hlavný kontrolór si v pozícii zamestnancov, a teda akoby starosta alebo primátor bol niekým, kto je nadriadeným v istom slova zmysle alebo, alebo má v rukách aj hlavného kontrolóra. Tam, kde existuje, tam, kde existuje útvar hlavného kontrolóra, tak hlavný kontrolór by mal mať rozhodujúci vplyv na obsadenie, obsadenie toho útvaru. Nie že tu budú, nie že tu budú ľudí (ľudia, pozn. red.), ktorých si tam nasadí starosta.
Súhlasím aj s tým, aby, aby napríklad vo vzťahu k uzneseniam zastupiteľstva, ktoré sa týkajú hlavného kontrolóra, neexistovalo možnosť vetovať ich zo strany, zo strany starosta, starostov alebo primátorov.
Takže uvedomujem si, že, že to sú veci, ktoré je potrebné, je potrebné ešte dodiskutovať, a teda asi, asi to nie sú všetko veci na nejakú malú poslaneckú novelu a mali by sa do toho zapojiť aj, aj teda samosprávne združenia ZMOS, Únia miest, SK8, ZOMOS, Únia hlavných kontrolórov napríklad, lebo hlavní kontrolóri majú tiež svoje združenie, ktoré, ktoré je schopné sa vyjadrovať a ktoré malo tiež pripomienky.
Lebo povedzme to otvorene, v predchádzajúcom volebnom období bol novelizovaný zákon o obecnom zriadení vo vzťahu ku kontrolórom takým spôsobom, že, že môže im zadávať úlohy aj primátor alebo starosta, čo teda považujem za trochu zvláštne až neštandardné, lebo, lebo hlavný kontrolór má plniť úlohy, ktorými ho poverí zastupiteľstvo primárne a prípadne, a to je tiež, tiež na diskusiu, ale myslím si, že by to bola úprava správnym smerom, ak by mohol aj, samozrejme, na základe vlastných zistení vykonávať kontrolu, kontrolnú činnosť. Lebo aj tá taká, nazval by som to, spontánna kontrolná činnosť je častokrát veľmi dôležitá a efektívna.
Pokiaľ ide o návrh zákona a text, text návrhu zákona, tak tam by som, tam by som si dovolil poznamenať v tejto fáze, teda v prvom čítaní snáď, snáď len to, že ten bod dva, ktorý hovorí, že odvolanie musí byť zdôvodnené, je tam, sa tam vzťahuje iba na písmeno a), pričom v zákone sa hovorí o odvolaní z troch dôvodov, sú tam tri písmená, a teda samozrejme, že, že v tých, v tých zvyšných dvoch sa možno implicitne predpokladá, že, že nejaké zdôvodnenie je. Ale možnože by sa tá, tá požiadavka zdôvodnenosti mala vzťahovať na, na všetky tri, všetky tri prípady. Čiže, čiže to je ale skôr ako legislatívna úprava, ako nejaký, nejaký zásadný, zásadný problém.
A pokiaľ ide a pokiaľ ide o ten, o ten bod jedna, tak k tomu som sa, k tomu som sa vyjadril. Tam skôr ja by som bol za to, aby sa rozšíril, rozšíril okruh osôb, ktorým sa udelí slovo, ak o to požiadajú, aj o verejnosť, než že by sme sa nejako obávali toho, že to slovo budú hlavní kontrolóri nejako zneužívať.
Takže ešte raz, tento zákon má moju podporu a verím, že asi to bude iniciatíva ministerstva vnútra, ale teda že sa dostaneme aj k tomu, aby sme, aby sme novelizovali zákon o obecnom zriadení v rozsiahlejšej a systémovejšej novele. Ale teda to, že zákon má byť novelizovaný systémovo, by nemalo byť dôvodom toho, aby sa odkladali zmeny, ktoré je jednoduché urobiť a na ktorých je zhoda.
Ďakujem.
18. 9. 2020 11:21:30 - 11:24:15 12. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 151 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
44.
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní uviedol návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona, ktorý predkladám spolu s pani poslankyňou Vladimírou Marcinkovou, je zavedenie nových dôvodov pre odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, pretože platná právna úprava neumožňuje jeho odvolávanie napríklad v prípade porušovania zákonov alebo takého konania, ktoré vyvoláva pochybnosti o jeho celkovej spôsobilosti vykonávať takúto verejnú funkciu. Ako predkladatelia považujeme takýto stav za nevyhovujúci a navrhujeme ho zmeniť.
V tejto súvislosti si dovolím upozorniť, že obdobný návrh zákona predložila vláda Slovenskej republiky na júnovú schôdzu, navrhla ho prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Národná rada tomuto návrhu vyhovela a v skrátenom legislatívnom konaní 15. júla návrh zákona bol schválený Národnou radou v treťom čítaní.
Následne pani prezidentka využila svoje právo a vrátila návrh zákona na opätovné prerokovanie s odôvodnením, že podľa jej názoru neboli dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, a odporučila Národnej rade, aby pri opätovnom prerokovaní návrh zákona neschválila.
Národná rada uznala výhradu pani prezidentky tým, že pri opätovnom prerokovaní nebol zákon schválený, a teda, a teda tá právna úprava nenadobudla platnosť ani účinnosť.
Tým, že ešte na júnovú schôdzu bol predložený náš, náš poslanecký návrh zákona, ktorý rieši obdobným spôsobom rovnaký problém a po schválení vládneho návrhu zákona sme požiadali o jeho presun na septembrovú schôdzu, je teraz možné v riadnom legislatívnom postupe bez skracovania legislatívneho konania rokovať o tomto návrhu zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci.
17. 9. 2020 16:14:08 - 16:16:42 12. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 234 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
113.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, no zhodou okolností pred chvíľou sme tu riešili prítomnosť štyroch amerických vojakov na území Slovenskej republiky a narušenie zahraničnopolitického konsenzu demokratického spektra, tvoriaci sa konsenzus zahraničnopolitických postojov medzi SMER-om a fašistami. No a teraz nám tu poslanec za stranu SMER navrhuje zvoliť Mariana Kotlebu za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, tak to je taká milá perlička. K tomuto chcem povedať iba, že samozrejme, že a myslím si, že ani Marian Kotleba, ani žiadny iný fašistický poslanec nepatrí na čelo žiadneho výboru, a teda ja ho voliť nebudem.
Ale teda k iným veciam som sa chcel spýtať, lebo mi celkom nie je jasná tá procedúra, akým spôsobom by malo, by mala to odvolanie a voľba prebehnúť, keďže podľa môjho názoru aj odvolanie by sa malo uskutočniť tajným hlasovaním. To bolo, ak si pamätáte, na júnovej schôdzi dôvodom, pre ktorý sa nakoniec nehlasovalo o tom návrhu, ktorý predložili poslanci SMER-u a ktorý sa týkal rovnako pána poslanca Rašiho. Teda či to bude tak, že najprv bude odvolávanie, a potom bude, v prípade, že bude odvolaný, voľba alebo akým spôsobom si to predstavujete.
A potom druhá vec, na ktorú sa chcem spýtať, či teda medzi SMER-om a nezaradenými poslancami, ktorí patria alebo budú patriť do strany HLAS – sociálna demokracia, teda ten, tým druhým SMER-om je nejaká dohoda o rozdelení tých výborov alebo vedenia výborov, ktoré po voľbách pripadli SMER-u, alebo teda či je predstava taká, že napriek tomu, že, že poslanecký klub SMER-u je slabší v porovnaní s tým, ako bol po voľbách, a v dôsledku toho, že mu odišli poslanci, tak že naďalej mu budú patriť všetky posty predsedov výborov, ktoré, ktoré mu pripadli po voľbách, na základe dohôd vychádzajúcich z početnej sily, ktorá dnes už nezodpovedá realite, alebo teda či ste sa nejako dohodli s HLAS-om, že, že, že si tie posty predsedov výborov rozdelíte.
Ďakujem.
12

Deň v parlamente

<- ->