Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
22. 10. 2018 11:05:03 - 11:05:54 35. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1142 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem za slovo. Chcem upozorniť ešte na jeden problém, o ktorom sa tu nehovorí. Na riaditeľa sú vyvíjané silné politické tlaky vládnucej ideológie. Je prísne sledovaná jeho politická korektnosť. Stal sa príklad napríklad v roku, konkrétny jeden príklad, poviem v roku 2016 sa stalo na jednom košickom gymnáziu, že renomovaný historik Martin Lacko mal prednášku o tzv. malej vojne na Slovensku, riaditeľ tohoto gymnázia bol za to prepustený. Ďakujem. Blížime sa, je to ako, pardon, ešte pokračujem, pripadá mi to ako päťdesiate roky. Ako keby to bol návrh päťdesiatych rokov. Ďakujem.
22. 10. 2018 10:51:22 - 10:52:03 35. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1145 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem ti, pán kolega Drobný, za tvoj príspevok do rozpravy. Ja by som ešte chcela k tomu doložiť, že nielenže je tu veľa ľudí, ktorí nie sú kresťania, ale naopak, ja si myslím, že v tomto parlamente je veľmi, je veľa ľudí a väčšina možno, ktorí sú kresťanmi. Takže spokojne by mohli zahlasovať. A okrem toho ja ešte chcem doložiť jednu vec, že dnes, v dnešnej dobe každá rodina má chladničku, čiže vlastne naozaj si môže, je možné si kúpiť tie potraviny skôr. Ďakujem.
22. 10. 2018 10:34:18 - 10:46:26 35. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1145 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
vymazať rámček celý týždeň ani nemajú čas, pretože deti chodia do školy a rodičia do zamestnania. Zlepší sa plnohodnotné fungovanie rodín jednotlivcov v našej spoločnosti. Pracujúci budú môcť využiť voľný deň a zotaviť sa pred novým pracovným týždňom, čo prispeje k lepším pracovným výsledkom a aj k zdraviu týchto ľudí. V súčasnej platnej legislatíve je v Slovenskej republike umožnený maloobchodný predaj spotrebiteľom počas nedieľ napriek širokej dostupnosti obchodov cez pracovný týždeň a v sobotu. Týmto prichádzajú mnohé matky a otcovia pracujúci v nedeľu o možnosť tráviť čas so svojimi deťmi a so svojou rodinou. Práca v nedeľu nemôže byť povýšená nad zdravé fungovanie rodiny. Život človeka nemôže byť určovaný iba trhom a obchodom. Podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Rozmáha sa v našej spoločnosti nezdravý konzumný spôsob života. Jednotlivci, dokonca i celé rodiny s deťmi trávia voľný čas v nedeľu potulovaním sa a nakupovaním v prevádzkach nákupných stredísk v tzv. shopping parkoch, čo je tiež jednou z príčin, nehovorím, že jedinou, ale jedno prispieva tiež k sociálnemu i kultúrnemu úpadku a tým aj k oslabeniu našej spoločnosti. Problém pre rodinu, ktorej člen spravidla matka pracuje vo sfére obchodu komplikuje aj skutočnosť, že v Zákonníku práce je nedeľa ako bežný pracovný deň. V Zákonníku práce sú riešené len sviatky, kde podľa § 122 zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona sú výsledky prieskumu Európskej únie v podnikoch, ktoré nútia svojich zamestnancov pracovať počas nedieľ. Bolo zistené, že u týchto zamestnancov je pravdepodobnosť ochorení o tretinu vyššia ako v podnikoch, kde zamestnanci v nedeľu nepracujú. Podľa analýz európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2019, 2014, pardon, z 27. štátov Európskej únie najviac pracujú v nedeľu Slováci a pritom patríme medzi najchudobnejších s najnižšími mzdami a s úbohými žobračenkami nazývanými dôchodky.
Predseda odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu Jozef Zadňan sa okrem iného vyjadril, že od roku 2008 sa odborový zväz aktívne zasadzuje za zatvorenie obchodov aj počas nedieľ. Najmä preto, že v obchode je zamestnaných viac ako 80 % žien, ktoré sú aj matkami a starajú sa o rodinu. Spotrebiteľ tým, že obchody budú zatvorené jeden deň v týždni a cez sviatky, vôbec neutrpí. V roku 2014 podľa výsledkov prieskumu Agentúry Polis sa 58 % respondentov vyjadrilo, že zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevnímajú ako problém. A v podstate neutrpí ani obchodník, pretože ľudia si tovar, ktorý potrebujú nakúpia v iných dňoch pracovného týždňa, dokonca obchodník ešte ušetrí na nákladoch spojených s prevádzkou, napríklad na elektrine i na platoch zamestnancov. Čo sa týka miezd a prípadných príplatkov za prácu v nedeľu, my sme skôr zástancami toho, aby mali zamestnanci a to nielen v obchodoch také mzdy, z ktorých by sa dalo dôstojne žiť a neboli by odkázaní na prácu v nedeľu na úkor svojich rodín, na úkor svojich vzťahov a na úkor svojho zdravia. Slovenská republika sa vo svojej ústave hlási k cyrilometodskej tradícii. Svätý Cyril a Metod na slovenské územie priniesli v reči ľudu vieru v Ježiša Krista ako Božieho Syna a požiadavku podľa tejto viery aj žiť. K tomu patrí aj zachovávanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone, jeden deň v týždni oddychovať. V kresťanskej kultúre je to nedeľa, v židovskej kultúre je to sobota a v moslimskej kultúre je to piatok. Tento jeden deň v týždni oddychovať sa dostal aj civilných zákonov v celej Európe. Ešte aj v predchádzajúcom režime v socializme bývali obchody počas nedieľ zatvorené. Ani pre agnostika a ateistu nebola voľná nedeľa problémom ale pomocou, aby si uvedomil potrebu oddychu od povinností všedných dní a venoval svoj čas rodine. Žiaľ po roku 1989 nastal vo východných postkomunistických štátoch boom západných investorov v obchodnej sfére. Pritom tie firmy v materských krajinách západnej Európy majú v nedeľu obmedzenú prácu. U našich najbližších západných susedov, najmä v Rakúsku a v Nemecku, ale aj v iných vyspelých štátoch je voľná nedeľa garantovaná zákonmi. Žiaľ v našej republike je skupina bezohľadných ziskuchtivých ľudí, ktorí by pracujúcich vyžmýkali do posledných síl a najradšej by z nich zodrali aj kožu. Spojenie kresťanskej nedele a dňa odpočinku má v občianskej spoločnosti dôležitosť a význam, ktorý presahuje kresťanský pohľad. Striedanie práce a odpočinku je vpísané do ľudskej prirodzenosti. Kto tvrdí opak, je novodobý otrokár. Nedeľný odpočinok musí byť právom pracujúceho, ktoré toto právo má zabezpečiť štát, najmä vtedy, keď vlády Slovenskej republiky deklaruje, že je sociálna a dokonca aj vo svojom programovom vyhlásení hovorí, vláda bude naďalej podporovať zosúladenie pracovného a rodinného života.
Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Má pozitívny sociálny vplyv a nemá dopad na rozpočet verejnej správy.
Dňa 6. 4. 2017 Ľudová strana - Naše Slovensko spolu s predsedom Aliancie za rodinu odovzdala do Národnej rady Slovenskej republiky petíciu občanov Slovenskej republiky zorganizovanú občianskym združením Aliancia za nedeľu v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky za prijatie zákona na ochranu voľnej nedele. Túto podpísalo viac ako 83, podpísalo ju 8, bolo tam 83 274 podpisov občanov Slovenskej republiky, z čoho bolo 77 412 platných podpisov. Takisto voľnú nedeľu podporil aj Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu s jeho predsedom Jozefom Zadňanom, ktorý citujem, povedal: "Už dozrel čas na to, aby aj zamestnancom v obchode bolo umožnené plnohodnotne stráviť dni oddychu s pozitívnymi účinkami na regeneráciu pracovnej sily a zabezpečenie dostatočného času stráveného so svojimi najbližšími. Je to zároveň prejav vzájomného porozumenia naprieč politickým spektrom medzi zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov, zamestnancami a širokou verejnosťou." Koniec citátu. Ďalej by som zacitovala podporu, vyjadrenie podpory za voľnú nedeľu od prezidenta Konfederácie odborových zväzov pána Jozefa Kollára. Sociálni partneri vrátane Konfederácie odborových zväzov sú spolu s členskými štátmi Európskej únie vyzývaní, aby uľahčovali zosúladenie pracovného a rodinného života. Jedným zo základných cieľov aktivít odborových zväzov je aj spolupodieľanie sa na vytváraní takého spoločenského prostredia, ktoré je ústretové k rodine a vytvára reálne možnosti pre dosiahnutie harmonickej rovnováhy pri plnení povinnosti v rodine a v práci. Preto aj touto cestou vyjadrujem v mene Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky podporu občianskej iniciatíve za prijatie zákona na ochranu nedele. Snahu občianskeho združenia Aliancia za nedeľu podporili aj mnohé kresťanské cirkvi Slovenskej republiky. Bola to Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev, ďalej Koinonia Ján Krstiteľ a iné cirkevné spoločnosti. Okrem toho Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, Odborový zväz železníc, výbor Odborového zväzu COOP Jednoty Galanta, Odborová základná organizácia pri spoločnosti Tesco Stores v Beckove, občianske združenie Slovo pre ženy, Spoločenstvo Kresťanské Slovensko, Slovenský odborový zväz pôšt a telekomunikácií, Slovenská ľudová strana, Kresťansko-sociálna únia, Slovenskí katolícki farmaceuti, Združenie pre ochranu rodiny a COOP Jednota Poprad.
Takže chcela by som nakoniec povedať, že ešte by som sa chcela obrátiť zvlášť na poslancov, kolegov poslancov zo strany OĽaNO a všetkých poslancov, ktorí tvrdia o sebe, že sú kresťania, ale najmä poslancov zo strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, pretože my sme ich návrhy o nedeli podporili. Všetky ich dobré návrhy podporujeme. Tak očakávam, že keďže predkladali podobné zákony a my sme ich podporili, takže by mali podporiť aj oni náš zákon. Žiaľ pred rokom v apríli 2017 z poslancov OĽaNO podporil náš zákon o voľnej nedeli jediný poslanec. Obraciam sa na vás všetkých, vážení poslanci a poslankyne, na základe týchto faktov vás žiadam i prosím zároveň, zvážte podľa svojho vedomia a svedomia, či chcete podporiť tento návrh zákona a úbohé diskriminované predavačky, unavené, zničené a prepracované a či im dožičíte svojím hlasovaním odpočinok v nedeľu a strávenie tohoto dňa so svojimi rodinami. Záleží to len od vášho hlasovania a nič, naozaj nič vám nebráni v tom, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem.
22. 10. 2018 10:34:18 - 10:46:26 35. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1145 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
vymazať rámček celý týždeň ani nemajú čas, pretože deti chodia do školy a rodičia do zamestnania. Zlepší sa plnohodnotné fungovanie rodín jednotlivcov v našej spoločnosti. Pracujúci budú môcť využiť voľný deň a zotaviť sa pred novým pracovným týždňom, čo prispeje k lepším pracovným výsledkom a aj k zdraviu týchto ľudí. V súčasnej platnej legislatíve je v Slovenskej republike umožnený maloobchodný predaj spotrebiteľom počas nedieľ napriek širokej dostupnosti obchodov cez pracovný týždeň a v sobotu. Týmto prichádzajú mnohé matky a otcovia pracujúci v nedeľu o možnosť tráviť čas so svojimi deťmi a so svojou rodinou. Práca v nedeľu nemôže byť povýšená nad zdravé fungovanie rodiny. Život človeka nemôže byť určovaný iba trhom a obchodom. Podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Rozmáha sa v našej spoločnosti nezdravý konzumný spôsob života. Jednotlivci, dokonca i celé rodiny s deťmi trávia voľný čas v nedeľu potulovaním sa a nakupovaním v prevádzkach nákupných stredísk v tzv. shopping parkoch, čo je tiež jednou z príčin, nehovorím, že jedinou, ale jedno prispieva tiež k sociálnemu i kultúrnemu úpadku a tým aj k oslabeniu našej spoločnosti. Problém pre rodinu, ktorej člen spravidla matka pracuje vo sfére obchodu komplikuje aj skutočnosť, že v Zákonníku práce je nedeľa ako bežný pracovný deň. V Zákonníku práce sú riešené len sviatky, kde podľa § 122 zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona sú výsledky prieskumu Európskej únie v podnikoch, ktoré nútia svojich zamestnancov pracovať počas nedieľ. Bolo zistené, že u týchto zamestnancov je pravdepodobnosť ochorení o tretinu vyššia ako v podnikoch, kde zamestnanci v nedeľu nepracujú. Podľa analýz európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2019, 2014, pardon, z 27. štátov Európskej únie najviac pracujú v nedeľu Slováci a pritom patríme medzi najchudobnejších s najnižšími mzdami a s úbohými žobračenkami nazývanými dôchodky.
Predseda odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu Jozef Zadňan sa okrem iného vyjadril, že od roku 2008 sa odborový zväz aktívne zasadzuje za zatvorenie obchodov aj počas nedieľ. Najmä preto, že v obchode je zamestnaných viac ako 80 % žien, ktoré sú aj matkami a starajú sa o rodinu. Spotrebiteľ tým, že obchody budú zatvorené jeden deň v týždni a cez sviatky, vôbec neutrpí. V roku 2014 podľa výsledkov prieskumu Agentúry Polis sa 58 % respondentov vyjadrilo, že zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevnímajú ako problém. A v podstate neutrpí ani obchodník, pretože ľudia si tovar, ktorý potrebujú nakúpia v iných dňoch pracovného týždňa, dokonca obchodník ešte ušetrí na nákladoch spojených s prevádzkou, napríklad na elektrine i na platoch zamestnancov. Čo sa týka miezd a prípadných príplatkov za prácu v nedeľu, my sme skôr zástancami toho, aby mali zamestnanci a to nielen v obchodoch také mzdy, z ktorých by sa dalo dôstojne žiť a neboli by odkázaní na prácu v nedeľu na úkor svojich rodín, na úkor svojich vzťahov a na úkor svojho zdravia. Slovenská republika sa vo svojej ústave hlási k cyrilometodskej tradícii. Svätý Cyril a Metod na slovenské územie priniesli v reči ľudu vieru v Ježiša Krista ako Božieho Syna a požiadavku podľa tejto viery aj žiť. K tomu patrí aj zachovávanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone, jeden deň v týždni oddychovať. V kresťanskej kultúre je to nedeľa, v židovskej kultúre je to sobota a v moslimskej kultúre je to piatok. Tento jeden deň v týždni oddychovať sa dostal aj civilných zákonov v celej Európe. Ešte aj v predchádzajúcom režime v socializme bývali obchody počas nedieľ zatvorené. Ani pre agnostika a ateistu nebola voľná nedeľa problémom ale pomocou, aby si uvedomil potrebu oddychu od povinností všedných dní a venoval svoj čas rodine. Žiaľ po roku 1989 nastal vo východných postkomunistických štátoch boom západných investorov v obchodnej sfére. Pritom tie firmy v materských krajinách západnej Európy majú v nedeľu obmedzenú prácu. U našich najbližších západných susedov, najmä v Rakúsku a v Nemecku, ale aj v iných vyspelých štátoch je voľná nedeľa garantovaná zákonmi. Žiaľ v našej republike je skupina bezohľadných ziskuchtivých ľudí, ktorí by pracujúcich vyžmýkali do posledných síl a najradšej by z nich zodrali aj kožu. Spojenie kresťanskej nedele a dňa odpočinku má v občianskej spoločnosti dôležitosť a význam, ktorý presahuje kresťanský pohľad. Striedanie práce a odpočinku je vpísané do ľudskej prirodzenosti. Kto tvrdí opak, je novodobý otrokár. Nedeľný odpočinok musí byť právom pracujúceho, ktoré toto právo má zabezpečiť štát, najmä vtedy, keď vlády Slovenskej republiky deklaruje, že je sociálna a dokonca aj vo svojom programovom vyhlásení hovorí, vláda bude naďalej podporovať zosúladenie pracovného a rodinného života.
Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Má pozitívny sociálny vplyv a nemá dopad na rozpočet verejnej správy.
Dňa 6. 4. 2017 Ľudová strana - Naše Slovensko spolu s predsedom Aliancie za rodinu odovzdala do Národnej rady Slovenskej republiky petíciu občanov Slovenskej republiky zorganizovanú občianskym združením Aliancia za nedeľu v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky za prijatie zákona na ochranu voľnej nedele. Túto podpísalo viac ako 83, podpísalo ju 8, bolo tam 83 274 podpisov občanov Slovenskej republiky, z čoho bolo 77 412 platných podpisov. Takisto voľnú nedeľu podporil aj Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu s jeho predsedom Jozefom Zadňanom, ktorý citujem, povedal: "Už dozrel čas na to, aby aj zamestnancom v obchode bolo umožnené plnohodnotne stráviť dni oddychu s pozitívnymi účinkami na regeneráciu pracovnej sily a zabezpečenie dostatočného času stráveného so svojimi najbližšími. Je to zároveň prejav vzájomného porozumenia naprieč politickým spektrom medzi zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov, zamestnancami a širokou verejnosťou." Koniec citátu. Ďalej by som zacitovala podporu, vyjadrenie podpory za voľnú nedeľu od prezidenta Konfederácie odborových zväzov pána Jozefa Kollára. Sociálni partneri vrátane Konfederácie odborových zväzov sú spolu s členskými štátmi Európskej únie vyzývaní, aby uľahčovali zosúladenie pracovného a rodinného života. Jedným zo základných cieľov aktivít odborových zväzov je aj spolupodieľanie sa na vytváraní takého spoločenského prostredia, ktoré je ústretové k rodine a vytvára reálne možnosti pre dosiahnutie harmonickej rovnováhy pri plnení povinnosti v rodine a v práci. Preto aj touto cestou vyjadrujem v mene Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky podporu občianskej iniciatíve za prijatie zákona na ochranu nedele. Snahu občianskeho združenia Aliancia za nedeľu podporili aj mnohé kresťanské cirkvi Slovenskej republiky. Bola to Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev, ďalej Koinonia Ján Krstiteľ a iné cirkevné spoločnosti. Okrem toho Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, Odborový zväz železníc, výbor Odborového zväzu COOP Jednoty Galanta, Odborová základná organizácia pri spoločnosti Tesco Stores v Beckove, občianske združenie Slovo pre ženy, Spoločenstvo Kresťanské Slovensko, Slovenský odborový zväz pôšt a telekomunikácií, Slovenská ľudová strana, Kresťansko-sociálna únia, Slovenskí katolícki farmaceuti, Združenie pre ochranu rodiny a COOP Jednota Poprad.
Takže chcela by som nakoniec povedať, že ešte by som sa chcela obrátiť zvlášť na poslancov, kolegov poslancov zo strany OĽaNO a všetkých poslancov, ktorí tvrdia o sebe, že sú kresťania, ale najmä poslancov zo strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, pretože my sme ich návrhy o nedeli podporili. Všetky ich dobré návrhy podporujeme. Tak očakávam, že keďže predkladali podobné zákony a my sme ich podporili, takže by mali podporiť aj oni náš zákon. Žiaľ pred rokom v apríli 2017 z poslancov OĽaNO podporil náš zákon o voľnej nedeli jediný poslanec. Obraciam sa na vás všetkých, vážení poslanci a poslankyne, na základe týchto faktov vás žiadam i prosím zároveň, zvážte podľa svojho vedomia a svedomia, či chcete podporiť tento návrh zákona a úbohé diskriminované predavačky, unavené, zničené a prepracované a či im dožičíte svojím hlasovaním odpočinok v nedeľu a strávenie tohoto dňa so svojimi rodinami. Záleží to len od vášho hlasovania a nič, naozaj nič vám nebráni v tom, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem.
22. 10. 2018 10:34:18 - 10:46:26 35. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1145 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
vymazať rámček celý týždeň ani nemajú čas, pretože deti chodia do školy a rodičia do zamestnania. Zlepší sa plnohodnotné fungovanie rodín jednotlivcov v našej spoločnosti. Pracujúci budú môcť využiť voľný deň a zotaviť sa pred novým pracovným týždňom, čo prispeje k lepším pracovným výsledkom a aj k zdraviu týchto ľudí. V súčasnej platnej legislatíve je v Slovenskej republike umožnený maloobchodný predaj spotrebiteľom počas nedieľ napriek širokej dostupnosti obchodov cez pracovný týždeň a v sobotu. Týmto prichádzajú mnohé matky a otcovia pracujúci v nedeľu o možnosť tráviť čas so svojimi deťmi a so svojou rodinou. Práca v nedeľu nemôže byť povýšená nad zdravé fungovanie rodiny. Život človeka nemôže byť určovaný iba trhom a obchodom. Podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Rozmáha sa v našej spoločnosti nezdravý konzumný spôsob života. Jednotlivci, dokonca i celé rodiny s deťmi trávia voľný čas v nedeľu potulovaním sa a nakupovaním v prevádzkach nákupných stredísk v tzv. shopping parkoch, čo je tiež jednou z príčin, nehovorím, že jedinou, ale jedno prispieva tiež k sociálnemu i kultúrnemu úpadku a tým aj k oslabeniu našej spoločnosti. Problém pre rodinu, ktorej člen spravidla matka pracuje vo sfére obchodu komplikuje aj skutočnosť, že v Zákonníku práce je nedeľa ako bežný pracovný deň. V Zákonníku práce sú riešené len sviatky, kde podľa § 122 zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona sú výsledky prieskumu Európskej únie v podnikoch, ktoré nútia svojich zamestnancov pracovať počas nedieľ. Bolo zistené, že u týchto zamestnancov je pravdepodobnosť ochorení o tretinu vyššia ako v podnikoch, kde zamestnanci v nedeľu nepracujú. Podľa analýz európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2019, 2014, pardon, z 27. štátov Európskej únie najviac pracujú v nedeľu Slováci a pritom patríme medzi najchudobnejších s najnižšími mzdami a s úbohými žobračenkami nazývanými dôchodky.
Predseda odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu Jozef Zadňan sa okrem iného vyjadril, že od roku 2008 sa odborový zväz aktívne zasadzuje za zatvorenie obchodov aj počas nedieľ. Najmä preto, že v obchode je zamestnaných viac ako 80 % žien, ktoré sú aj matkami a starajú sa o rodinu. Spotrebiteľ tým, že obchody budú zatvorené jeden deň v týždni a cez sviatky, vôbec neutrpí. V roku 2014 podľa výsledkov prieskumu Agentúry Polis sa 58 % respondentov vyjadrilo, že zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevnímajú ako problém. A v podstate neutrpí ani obchodník, pretože ľudia si tovar, ktorý potrebujú nakúpia v iných dňoch pracovného týždňa, dokonca obchodník ešte ušetrí na nákladoch spojených s prevádzkou, napríklad na elektrine i na platoch zamestnancov. Čo sa týka miezd a prípadných príplatkov za prácu v nedeľu, my sme skôr zástancami toho, aby mali zamestnanci a to nielen v obchodoch také mzdy, z ktorých by sa dalo dôstojne žiť a neboli by odkázaní na prácu v nedeľu na úkor svojich rodín, na úkor svojich vzťahov a na úkor svojho zdravia. Slovenská republika sa vo svojej ústave hlási k cyrilometodskej tradícii. Svätý Cyril a Metod na slovenské územie priniesli v reči ľudu vieru v Ježiša Krista ako Božieho Syna a požiadavku podľa tejto viery aj žiť. K tomu patrí aj zachovávanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone, jeden deň v týždni oddychovať. V kresťanskej kultúre je to nedeľa, v židovskej kultúre je to sobota a v moslimskej kultúre je to piatok. Tento jeden deň v týždni oddychovať sa dostal aj civilných zákonov v celej Európe. Ešte aj v predchádzajúcom režime v socializme bývali obchody počas nedieľ zatvorené. Ani pre agnostika a ateistu nebola voľná nedeľa problémom ale pomocou, aby si uvedomil potrebu oddychu od povinností všedných dní a venoval svoj čas rodine. Žiaľ po roku 1989 nastal vo východných postkomunistických štátoch boom západných investorov v obchodnej sfére. Pritom tie firmy v materských krajinách západnej Európy majú v nedeľu obmedzenú prácu. U našich najbližších západných susedov, najmä v Rakúsku a v Nemecku, ale aj v iných vyspelých štátoch je voľná nedeľa garantovaná zákonmi. Žiaľ v našej republike je skupina bezohľadných ziskuchtivých ľudí, ktorí by pracujúcich vyžmýkali do posledných síl a najradšej by z nich zodrali aj kožu. Spojenie kresťanskej nedele a dňa odpočinku má v občianskej spoločnosti dôležitosť a význam, ktorý presahuje kresťanský pohľad. Striedanie práce a odpočinku je vpísané do ľudskej prirodzenosti. Kto tvrdí opak, je novodobý otrokár. Nedeľný odpočinok musí byť právom pracujúceho, ktoré toto právo má zabezpečiť štát, najmä vtedy, keď vlády Slovenskej republiky deklaruje, že je sociálna a dokonca aj vo svojom programovom vyhlásení hovorí, vláda bude naďalej podporovať zosúladenie pracovného a rodinného života.
Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Má pozitívny sociálny vplyv a nemá dopad na rozpočet verejnej správy.
Dňa 6. 4. 2017 Ľudová strana - Naše Slovensko spolu s predsedom Aliancie za rodinu odovzdala do Národnej rady Slovenskej republiky petíciu občanov Slovenskej republiky zorganizovanú občianskym združením Aliancia za nedeľu v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky za prijatie zákona na ochranu voľnej nedele. Túto podpísalo viac ako 83, podpísalo ju 8, bolo tam 83 274 podpisov občanov Slovenskej republiky, z čoho bolo 77 412 platných podpisov. Takisto voľnú nedeľu podporil aj Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu s jeho predsedom Jozefom Zadňanom, ktorý citujem, povedal: "Už dozrel čas na to, aby aj zamestnancom v obchode bolo umožnené plnohodnotne stráviť dni oddychu s pozitívnymi účinkami na regeneráciu pracovnej sily a zabezpečenie dostatočného času stráveného so svojimi najbližšími. Je to zároveň prejav vzájomného porozumenia naprieč politickým spektrom medzi zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov, zamestnancami a širokou verejnosťou." Koniec citátu. Ďalej by som zacitovala podporu, vyjadrenie podpory za voľnú nedeľu od prezidenta Konfederácie odborových zväzov pána Jozefa Kollára. Sociálni partneri vrátane Konfederácie odborových zväzov sú spolu s členskými štátmi Európskej únie vyzývaní, aby uľahčovali zosúladenie pracovného a rodinného života. Jedným zo základných cieľov aktivít odborových zväzov je aj spolupodieľanie sa na vytváraní takého spoločenského prostredia, ktoré je ústretové k rodine a vytvára reálne možnosti pre dosiahnutie harmonickej rovnováhy pri plnení povinnosti v rodine a v práci. Preto aj touto cestou vyjadrujem v mene Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky podporu občianskej iniciatíve za prijatie zákona na ochranu nedele. Snahu občianskeho združenia Aliancia za nedeľu podporili aj mnohé kresťanské cirkvi Slovenskej republiky. Bola to Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev, ďalej Koinonia Ján Krstiteľ a iné cirkevné spoločnosti. Okrem toho Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, Odborový zväz železníc, výbor Odborového zväzu COOP Jednoty Galanta, Odborová základná organizácia pri spoločnosti Tesco Stores v Beckove, občianske združenie Slovo pre ženy, Spoločenstvo Kresťanské Slovensko, Slovenský odborový zväz pôšt a telekomunikácií, Slovenská ľudová strana, Kresťansko-sociálna únia, Slovenskí katolícki farmaceuti, Združenie pre ochranu rodiny a COOP Jednota Poprad.
Takže chcela by som nakoniec povedať, že ešte by som sa chcela obrátiť zvlášť na poslancov, kolegov poslancov zo strany OĽaNO a všetkých poslancov, ktorí tvrdia o sebe, že sú kresťania, ale najmä poslancov zo strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, pretože my sme ich návrhy o nedeli podporili. Všetky ich dobré návrhy podporujeme. Tak očakávam, že keďže predkladali podobné zákony a my sme ich podporili, takže by mali podporiť aj oni náš zákon. Žiaľ pred rokom v apríli 2017 z poslancov OĽaNO podporil náš zákon o voľnej nedeli jediný poslanec. Obraciam sa na vás všetkých, vážení poslanci a poslankyne, na základe týchto faktov vás žiadam i prosím zároveň, zvážte podľa svojho vedomia a svedomia, či chcete podporiť tento návrh zákona a úbohé diskriminované predavačky, unavené, zničené a prepracované a či im dožičíte svojím hlasovaním odpočinok v nedeľu a strávenie tohoto dňa so svojimi rodinami. Záleží to len od vášho hlasovania a nič, naozaj nič vám nebráni v tom, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem.
22. 10. 2018 10:34:18 - 10:46:26 35. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1145 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
vymazať rámček celý týždeň ani nemajú čas, pretože deti chodia do školy a rodičia do zamestnania. Zlepší sa plnohodnotné fungovanie rodín jednotlivcov v našej spoločnosti. Pracujúci budú môcť využiť voľný deň a zotaviť sa pred novým pracovným týždňom, čo prispeje k lepším pracovným výsledkom a aj k zdraviu týchto ľudí. V súčasnej platnej legislatíve je v Slovenskej republike umožnený maloobchodný predaj spotrebiteľom počas nedieľ napriek širokej dostupnosti obchodov cez pracovný týždeň a v sobotu. Týmto prichádzajú mnohé matky a otcovia pracujúci v nedeľu o možnosť tráviť čas so svojimi deťmi a so svojou rodinou. Práca v nedeľu nemôže byť povýšená nad zdravé fungovanie rodiny. Život človeka nemôže byť určovaný iba trhom a obchodom. Podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Rozmáha sa v našej spoločnosti nezdravý konzumný spôsob života. Jednotlivci, dokonca i celé rodiny s deťmi trávia voľný čas v nedeľu potulovaním sa a nakupovaním v prevádzkach nákupných stredísk v tzv. shopping parkoch, čo je tiež jednou z príčin, nehovorím, že jedinou, ale jedno prispieva tiež k sociálnemu i kultúrnemu úpadku a tým aj k oslabeniu našej spoločnosti. Problém pre rodinu, ktorej člen spravidla matka pracuje vo sfére obchodu komplikuje aj skutočnosť, že v Zákonníku práce je nedeľa ako bežný pracovný deň. V Zákonníku práce sú riešené len sviatky, kde podľa § 122 zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona sú výsledky prieskumu Európskej únie v podnikoch, ktoré nútia svojich zamestnancov pracovať počas nedieľ. Bolo zistené, že u týchto zamestnancov je pravdepodobnosť ochorení o tretinu vyššia ako v podnikoch, kde zamestnanci v nedeľu nepracujú. Podľa analýz európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2019, 2014, pardon, z 27. štátov Európskej únie najviac pracujú v nedeľu Slováci a pritom patríme medzi najchudobnejších s najnižšími mzdami a s úbohými žobračenkami nazývanými dôchodky.
Predseda odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu Jozef Zadňan sa okrem iného vyjadril, že od roku 2008 sa odborový zväz aktívne zasadzuje za zatvorenie obchodov aj počas nedieľ. Najmä preto, že v obchode je zamestnaných viac ako 80 % žien, ktoré sú aj matkami a starajú sa o rodinu. Spotrebiteľ tým, že obchody budú zatvorené jeden deň v týždni a cez sviatky, vôbec neutrpí. V roku 2014 podľa výsledkov prieskumu Agentúry Polis sa 58 % respondentov vyjadrilo, že zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevnímajú ako problém. A v podstate neutrpí ani obchodník, pretože ľudia si tovar, ktorý potrebujú nakúpia v iných dňoch pracovného týždňa, dokonca obchodník ešte ušetrí na nákladoch spojených s prevádzkou, napríklad na elektrine i na platoch zamestnancov. Čo sa týka miezd a prípadných príplatkov za prácu v nedeľu, my sme skôr zástancami toho, aby mali zamestnanci a to nielen v obchodoch také mzdy, z ktorých by sa dalo dôstojne žiť a neboli by odkázaní na prácu v nedeľu na úkor svojich rodín, na úkor svojich vzťahov a na úkor svojho zdravia. Slovenská republika sa vo svojej ústave hlási k cyrilometodskej tradícii. Svätý Cyril a Metod na slovenské územie priniesli v reči ľudu vieru v Ježiša Krista ako Božieho Syna a požiadavku podľa tejto viery aj žiť. K tomu patrí aj zachovávanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone, jeden deň v týždni oddychovať. V kresťanskej kultúre je to nedeľa, v židovskej kultúre je to sobota a v moslimskej kultúre je to piatok. Tento jeden deň v týždni oddychovať sa dostal aj civilných zákonov v celej Európe. Ešte aj v predchádzajúcom režime v socializme bývali obchody počas nedieľ zatvorené. Ani pre agnostika a ateistu nebola voľná nedeľa problémom ale pomocou, aby si uvedomil potrebu oddychu od povinností všedných dní a venoval svoj čas rodine. Žiaľ po roku 1989 nastal vo východných postkomunistických štátoch boom západných investorov v obchodnej sfére. Pritom tie firmy v materských krajinách západnej Európy majú v nedeľu obmedzenú prácu. U našich najbližších západných susedov, najmä v Rakúsku a v Nemecku, ale aj v iných vyspelých štátoch je voľná nedeľa garantovaná zákonmi. Žiaľ v našej republike je skupina bezohľadných ziskuchtivých ľudí, ktorí by pracujúcich vyžmýkali do posledných síl a najradšej by z nich zodrali aj kožu. Spojenie kresťanskej nedele a dňa odpočinku má v občianskej spoločnosti dôležitosť a význam, ktorý presahuje kresťanský pohľad. Striedanie práce a odpočinku je vpísané do ľudskej prirodzenosti. Kto tvrdí opak, je novodobý otrokár. Nedeľný odpočinok musí byť právom pracujúceho, ktoré toto právo má zabezpečiť štát, najmä vtedy, keď vlády Slovenskej republiky deklaruje, že je sociálna a dokonca aj vo svojom programovom vyhlásení hovorí, vláda bude naďalej podporovať zosúladenie pracovného a rodinného života.
Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Má pozitívny sociálny vplyv a nemá dopad na rozpočet verejnej správy.
Dňa 6. 4. 2017 Ľudová strana - Naše Slovensko spolu s predsedom Aliancie za rodinu odovzdala do Národnej rady Slovenskej republiky petíciu občanov Slovenskej republiky zorganizovanú občianskym združením Aliancia za nedeľu v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky za prijatie zákona na ochranu voľnej nedele. Túto podpísalo viac ako 83, podpísalo ju 8, bolo tam 83 274 podpisov občanov Slovenskej republiky, z čoho bolo 77 412 platných podpisov. Takisto voľnú nedeľu podporil aj Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu s jeho predsedom Jozefom Zadňanom, ktorý citujem, povedal: "Už dozrel čas na to, aby aj zamestnancom v obchode bolo umožnené plnohodnotne stráviť dni oddychu s pozitívnymi účinkami na regeneráciu pracovnej sily a zabezpečenie dostatočného času stráveného so svojimi najbližšími. Je to zároveň prejav vzájomného porozumenia naprieč politickým spektrom medzi zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov, zamestnancami a širokou verejnosťou." Koniec citátu. Ďalej by som zacitovala podporu, vyjadrenie podpory za voľnú nedeľu od prezidenta Konfederácie odborových zväzov pána Jozefa Kollára. Sociálni partneri vrátane Konfederácie odborových zväzov sú spolu s členskými štátmi Európskej únie vyzývaní, aby uľahčovali zosúladenie pracovného a rodinného života. Jedným zo základných cieľov aktivít odborových zväzov je aj spolupodieľanie sa na vytváraní takého spoločenského prostredia, ktoré je ústretové k rodine a vytvára reálne možnosti pre dosiahnutie harmonickej rovnováhy pri plnení povinnosti v rodine a v práci. Preto aj touto cestou vyjadrujem v mene Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky podporu občianskej iniciatíve za prijatie zákona na ochranu nedele. Snahu občianskeho združenia Aliancia za nedeľu podporili aj mnohé kresťanské cirkvi Slovenskej republiky. Bola to Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev, ďalej Koinonia Ján Krstiteľ a iné cirkevné spoločnosti. Okrem toho Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, Odborový zväz železníc, výbor Odborového zväzu COOP Jednoty Galanta, Odborová základná organizácia pri spoločnosti Tesco Stores v Beckove, občianske združenie Slovo pre ženy, Spoločenstvo Kresťanské Slovensko, Slovenský odborový zväz pôšt a telekomunikácií, Slovenská ľudová strana, Kresťansko-sociálna únia, Slovenskí katolícki farmaceuti, Združenie pre ochranu rodiny a COOP Jednota Poprad.
Takže chcela by som nakoniec povedať, že ešte by som sa chcela obrátiť zvlášť na poslancov, kolegov poslancov zo strany OĽaNO a všetkých poslancov, ktorí tvrdia o sebe, že sú kresťania, ale najmä poslancov zo strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, pretože my sme ich návrhy o nedeli podporili. Všetky ich dobré návrhy podporujeme. Tak očakávam, že keďže predkladali podobné zákony a my sme ich podporili, takže by mali podporiť aj oni náš zákon. Žiaľ pred rokom v apríli 2017 z poslancov OĽaNO podporil náš zákon o voľnej nedeli jediný poslanec. Obraciam sa na vás všetkých, vážení poslanci a poslankyne, na základe týchto faktov vás žiadam i prosím zároveň, zvážte podľa svojho vedomia a svedomia, či chcete podporiť tento návrh zákona a úbohé diskriminované predavačky, unavené, zničené a prepracované a či im dožičíte svojím hlasovaním odpočinok v nedeľu a strávenie tohoto dňa so svojimi rodinami. Záleží to len od vášho hlasovania a nič, naozaj nič vám nebráni v tom, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem.
22. 10. 2018 10:33:53 - 10:33:54 35. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1145 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Tak ešte raz. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ešte raz, cieľom návrhu zákona, nášho zákona, o voľnej nedeli je umožniť opätovné povýšenie nedele na deň pracovného voľna, v ktorý v tento deň si rodiny môžu spolu zasadnúť k spoločnému stolu, v ktorý si rodičia, mamy a otcovia, sa budú môcť venovať svojim deťom a budú mať možnosť prejaviť im a sebe navzájom svoju lásku, spolupatričnosť, svoju pozornosť. Budú sa môcť venovať spoločným aktivitám, na ktoré cez týždeň nemajú čas, pretože deti chodia do školy a rodičia do zamestnania. Zlepší sa plnohodnotné fungovanie rodín i jednotlivcov v našej spoločnosti. Pracujúci budú môcť využiť voľný deň a zotaviť sa pred novým pracovným týždňom, čo prispeje k lepším pracovným výsledkom, a aj k zdraviu týchto ľudí.
=====
22. 10. 2018 10:29:47 - 10:30:37 35. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1145 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Vážený pán podpredseda, vážení prítomní, kolegyne, kolegovia, uvádzam návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorý predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marian Kotleba, Natália Grausová, Stanislav Drobný a Ján Mora. Cieľom návrhu zákona je umožniť opätovné povýšenie nedele na deň pracovného voľna. Ostatok poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.
22. 10. 2018 10:26:40 - 10:27:15 35. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1144 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Pán poslanec Osuský, v prvom rade neviem si predstaviť, keď vaše dieťa bude očkované, ako môže byť ohrozené neočkovaným dieťaťom, pretože očkovanie je teda záchrana. Takže nie je možné, aby vaše dieťa ochorelo, podľa tohto, to vy hovoríte, vaše očkované dieťa. A čo sa týka peňazí daňových poplatníkov. Mnohé deti sú očkovaním postihnuté na celý život a aj na tieto deti, liečbu týchto detí a opatrovanie sa skladáme všetci spoločne. Ďakujem.
22. 10. 2018 10:15:48 - 10:24:15 35. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1144 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa poslankyňa, vážení kolegovia poslanci. Ja by som všetko dôležité už bolo povedané mojimi predchádzajúcimi predrečníkmi. Ja by som sa vrátila o niekoľko rokov dozadu a pripomenula jednu kurióznu situáciu, v roku 2009 bola umelo vyvolaná celosvetová panika okolo takzvaného vírusu prasacej chrípky. Vyhlásením pandémie vtedy Svetová zdravotnícka organizácia vystrašila širokú verejnosť. Štáty minulo milióny eur nielen na osvetové kampane a propagáciu, ale najmä na nákup očkovacích vakcín z ktorých a napokon použilo len nepatrné množstvo, pretože občania im nedôverovali. V konečnom dôsledku sa navyše ukázalo, že vírus H1, N1 bol nebol nebezpečnejší ako bežná sezónna chrípka, najmä z týchto dôvodov vzniklo podozrenie o účelovom vyhlásení pandémie a o možnej tichej dohode medzi Svetovou zdravotníckou organizáciou, vedcami a medzi farmaceutickými firmami. Situáciu vtedy dal preverovať preto dokonca Európsky parlament. S množstva vakcín sa v celej Európskej únii použil iba zlomok. U nás ostalo nevyužitých viac ako 900 tisíc. Štát dal za ne v roku 2009 až 7,6 miliónov eur. Postup pri riešení šírenia vírusu prasacej chrípky v rokoch 2009 až 2010 bol zrejem buď zbabraný alebo dohodnutý. Myslím si že skôr ide o tú druhú možnosť. Vyplýva to z množstva závažných zistení, ktoré sa objavujú v uznesení Európskeho parlamentu, to odhalilo značný lobing medzi vedeckými poradcami orgánov verejného zdravotníctva a farmaceutickým priemyslom. Práve oni mohli ovplyvňovať rozhodovanie pri vyhlásení aj riešení pandémie prasacej chrípky v roku 2009. Pre konflikt záujmov euro poslanci žiadali vtedy preverenie platieb pre týchto odborníkov a žiadali vypracovanie etického kódexu správania, ktorý mali podpísať. A ak budú aktívny vo farmaceutickom priemysle naďalej mali byť vylúčený z rozhodovacieho procesu. Ján Jakubec z tlačového odboru Európskeho parlamentu potvrdil, že okrem výzvy na prijatie opatrení na zabránenie prípadného konfliktu záujmov bolo súčasťou správy aj odporučenie adresovaného VHO na prepracovanie jej definície pandémie tak, aby sa viac prihliadalo na závažnosť ochorenia a nielen na rozšírenie vírusu. Rozsah šírenia vírusu. Preverovanie situácie okolo pandémie iniciovala francúzska euro poslankyňa Michel Rives, ktorá označila záverečnú správu za dôležitý pokus upozorniť na obavy, ktoré vznikli z neprimeranej reakcie na prasaciu chrípku v Európe ako aj na možný vplyv farmaceutických spoločností. Štáty by sa mali poučiť a v budúcnosti nemuseli míňať milióny eur na masívne kampane na propagandu a v podstate na zbytočné očkovacie vakcíny. Prasacia chrípka napokon nebola nebezpečnejšia než každoročná sezónna chrípka. Euro poslanec Jil Parneo pre euro parlamentnú televíziu v tejto súvislosti povedal, je to finančný škandál, pretože členské štáty minuli miliardy eur na niečo čo sa napokon nestalo. Predpovedali sme pandémiu státisíce obetí ....
===== napokon nebola nebezpečnejšia než každoročná sezónna chrípka. Europoslanec Gilles Pargneaux pre europarlamentnú televíziu v tejto súvislosti povedal: Je to finančný škandál, pretože členské štáty minuli miliardy eur na niečo, čo sa napokon nestalo. Predpovedali sme pandémiu, státisíce obetí. Aké boli konečné čísla? V Európe na vírus prasacej chrípky H1N1 od jeho vypuknutia do apríla 2010 zomrelo dvetisícdeväťsto pacientov. Na porovnanie - v bežnom roku spôsobí bežná chrípka vo svete okolo 40-tisíc úmrtí. V krajinách, ktoré neviedli nákladné kampane, napríklad v Poľsku, sa pritom úmrtnosť nezvýšila, resp. bola podobná ako v krajinách, ktoré na očkovaciu kampaň minuli milióny eur. To, že náklady na kampaň a nákup očkovacích vakcín mohli byť oveľa nižšie, konštatovali aj europoslanci.
V Česku zo sedemstotisíc nakúpených dávok využili iba desať percent. V spaľovni skončilo do pol milióna nepoužitých dávok, za ktorých nákup štát zaplatil 5,3 milióna eur. Na Slovensku, to bolo ešte horšie. Slovensko má o polovicu obyvateľov menej ako Česká republika, milióna nakúpených vakcín, opakujem, sa nevyužilo viac ako deväťstotisíc. Čiže z milióna sa nevyužilo 900 tis. Náš štát zaplatil za ne v roku 2009 až 7,6 milióna eur. Z údajov Úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že proti pandemickému vírusu sa dalo zaočkovať približne 1,4 % obyvateľstva. Podobne boli na tom aj iné štáty. Celkovo sa minuli miliardy. A zisk bol na úkor štátnych pokladníc a daňových poplatníkov a zisk z toho mali napokon farmaceutické firmy.
Tzv. prasacia chrípka v jednotlivých členských krajinách roztočila obrovský biznis. V uznesení Európskeho parlamentu sa spomínajú aj netransparentné verejné obstarávania pri nákupoch vakcín a veľkých rozdieloch v cenách. V niektorých štátoch sa dokonca viedli súdne spory pre korupciu a tajné dohody štátnych zamestnancov v súvislosti so zmluvami podpísanými v lete 2009 medzi ministerstvami zdravotníctva a výrobcami očkovacích látok proti chrípke H1N1.
Hoci výsledky správy jednoznačne hovoria, že pri riešení prasacej chrípky nebolo všetko v poriadku, zodpovednosť za minuté milióny oficiálne nikto voči nikomu nevyvodil. Toľko teda o jednej hystérii. Ukončiť by som to chcela tým, že týmto nepochybne očkovanie je významným zdrojom príjmom farmaceutických spoločností. Preto sa dá pochopiť tlak, ktorý vyvíjajú na zdravotníctvo v mnohých štátoch. Rovnako nepochybná je aj povinnosť každého štátu uprednostniť záujem občanov pred ziskom farmaceutických spoločností. Pozrime sa na podstatu problému.
Povinné očkovanie sa zdôvodňuje ako prevencia niektorých ochorení. Ale keď sa na to pozrieme bližšie mnohokrát vedľajšie účinky v mnohých prípadoch horšie ako samotné ochorenie, proti ktorému sa očkuje. Z toho dôvodu je jednoznačne nutné, aby bola zachovaná sloboda rozhodovania ako je to v mnohých vyspelých krajinách. Čiže zachovaná sloboda rozhodovania či človek toto riziko poškodenia zdravia po očkovaní podstúpi alebo nepodstúpi. Tlak príslušných zdravotníckych orgánov a neustále propagácia očkovania je veľmi mierne povedané nevhodná. Je ľudským právom každého človeka môcť sa rozhodnúť, či riziko vedľajších účinkov chce podstúpiť alebo nie, či očkovať alebo neočkovať. Ďakujem za pozornosť.
22. 10. 2018 10:15:48 - 10:24:15 35. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1144 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa poslankyňa, vážení kolegovia poslanci. Ja by som všetko dôležité už bolo povedané mojimi predchádzajúcimi predrečníkmi. Ja by som sa vrátila o niekoľko rokov dozadu a pripomenula jednu kurióznu situáciu, v roku 2009 bola umelo vyvolaná celosvetová panika okolo takzvaného vírusu prasacej chrípky. Vyhlásením pandémie vtedy Svetová zdravotnícka organizácia vystrašila širokú verejnosť. Štáty minulo milióny eur nielen na osvetové kampane a propagáciu, ale najmä na nákup očkovacích vakcín z ktorých a napokon použilo len nepatrné množstvo, pretože občania im nedôverovali. V konečnom dôsledku sa navyše ukázalo, že vírus H1, N1 bol nebol nebezpečnejší ako bežná sezónna chrípka, najmä z týchto dôvodov vzniklo podozrenie o účelovom vyhlásení pandémie a o možnej tichej dohode medzi Svetovou zdravotníckou organizáciou, vedcami a medzi farmaceutickými firmami. Situáciu vtedy dal preverovať preto dokonca Európsky parlament. S množstva vakcín sa v celej Európskej únii použil iba zlomok. U nás ostalo nevyužitých viac ako 900 tisíc. Štát dal za ne v roku 2009 až 7,6 miliónov eur. Postup pri riešení šírenia vírusu prasacej chrípky v rokoch 2009 až 2010 bol zrejem buď zbabraný alebo dohodnutý. Myslím si že skôr ide o tú druhú možnosť. Vyplýva to z množstva závažných zistení, ktoré sa objavujú v uznesení Európskeho parlamentu, to odhalilo značný lobing medzi vedeckými poradcami orgánov verejného zdravotníctva a farmaceutickým priemyslom. Práve oni mohli ovplyvňovať rozhodovanie pri vyhlásení aj riešení pandémie prasacej chrípky v roku 2009. Pre konflikt záujmov euro poslanci žiadali vtedy preverenie platieb pre týchto odborníkov a žiadali vypracovanie etického kódexu správania, ktorý mali podpísať. A ak budú aktívny vo farmaceutickom priemysle naďalej mali byť vylúčený z rozhodovacieho procesu. Ján Jakubec z tlačového odboru Európskeho parlamentu potvrdil, že okrem výzvy na prijatie opatrení na zabránenie prípadného konfliktu záujmov bolo súčasťou správy aj odporučenie adresovaného VHO na prepracovanie jej definície pandémie tak, aby sa viac prihliadalo na závažnosť ochorenia a nielen na rozšírenie vírusu. Rozsah šírenia vírusu. Preverovanie situácie okolo pandémie iniciovala francúzska euro poslankyňa Michel Rives, ktorá označila záverečnú správu za dôležitý pokus upozorniť na obavy, ktoré vznikli z neprimeranej reakcie na prasaciu chrípku v Európe ako aj na možný vplyv farmaceutických spoločností. Štáty by sa mali poučiť a v budúcnosti nemuseli míňať milióny eur na masívne kampane na propagandu a v podstate na zbytočné očkovacie vakcíny. Prasacia chrípka napokon nebola nebezpečnejšia než každoročná sezónna chrípka. Euro poslanec Jil Parneo pre euro parlamentnú televíziu v tejto súvislosti povedal, je to finančný škandál, pretože členské štáty minuli miliardy eur na niečo čo sa napokon nestalo. Predpovedali sme pandémiu státisíce obetí ....
===== napokon nebola nebezpečnejšia než každoročná sezónna chrípka. Europoslanec Gilles Pargneaux pre europarlamentnú televíziu v tejto súvislosti povedal: Je to finančný škandál, pretože členské štáty minuli miliardy eur na niečo, čo sa napokon nestalo. Predpovedali sme pandémiu, státisíce obetí. Aké boli konečné čísla? V Európe na vírus prasacej chrípky H1N1 od jeho vypuknutia do apríla 2010 zomrelo dvetisícdeväťsto pacientov. Na porovnanie - v bežnom roku spôsobí bežná chrípka vo svete okolo 40-tisíc úmrtí. V krajinách, ktoré neviedli nákladné kampane, napríklad v Poľsku, sa pritom úmrtnosť nezvýšila, resp. bola podobná ako v krajinách, ktoré na očkovaciu kampaň minuli milióny eur. To, že náklady na kampaň a nákup očkovacích vakcín mohli byť oveľa nižšie, konštatovali aj europoslanci.
V Česku zo sedemstotisíc nakúpených dávok využili iba desať percent. V spaľovni skončilo do pol milióna nepoužitých dávok, za ktorých nákup štát zaplatil 5,3 milióna eur. Na Slovensku, to bolo ešte horšie. Slovensko má o polovicu obyvateľov menej ako Česká republika, milióna nakúpených vakcín, opakujem, sa nevyužilo viac ako deväťstotisíc. Čiže z milióna sa nevyužilo 900 tis. Náš štát zaplatil za ne v roku 2009 až 7,6 milióna eur. Z údajov Úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že proti pandemickému vírusu sa dalo zaočkovať približne 1,4 % obyvateľstva. Podobne boli na tom aj iné štáty. Celkovo sa minuli miliardy. A zisk bol na úkor štátnych pokladníc a daňových poplatníkov a zisk z toho mali napokon farmaceutické firmy.
Tzv. prasacia chrípka v jednotlivých členských krajinách roztočila obrovský biznis. V uznesení Európskeho parlamentu sa spomínajú aj netransparentné verejné obstarávania pri nákupoch vakcín a veľkých rozdieloch v cenách. V niektorých štátoch sa dokonca viedli súdne spory pre korupciu a tajné dohody štátnych zamestnancov v súvislosti so zmluvami podpísanými v lete 2009 medzi ministerstvami zdravotníctva a výrobcami očkovacích látok proti chrípke H1N1.
Hoci výsledky správy jednoznačne hovoria, že pri riešení prasacej chrípky nebolo všetko v poriadku, zodpovednosť za minuté milióny oficiálne nikto voči nikomu nevyvodil. Toľko teda o jednej hystérii. Ukončiť by som to chcela tým, že týmto nepochybne očkovanie je významným zdrojom príjmom farmaceutických spoločností. Preto sa dá pochopiť tlak, ktorý vyvíjajú na zdravotníctvo v mnohých štátoch. Rovnako nepochybná je aj povinnosť každého štátu uprednostniť záujem občanov pred ziskom farmaceutických spoločností. Pozrime sa na podstatu problému.
Povinné očkovanie sa zdôvodňuje ako prevencia niektorých ochorení. Ale keď sa na to pozrieme bližšie mnohokrát vedľajšie účinky v mnohých prípadoch horšie ako samotné ochorenie, proti ktorému sa očkuje. Z toho dôvodu je jednoznačne nutné, aby bola zachovaná sloboda rozhodovania ako je to v mnohých vyspelých krajinách. Čiže zachovaná sloboda rozhodovania či človek toto riziko poškodenia zdravia po očkovaní podstúpi alebo nepodstúpi. Tlak príslušných zdravotníckych orgánov a neustále propagácia očkovania je veľmi mierne povedané nevhodná. Je ľudským právom každého človeka môcť sa rozhodnúť, či riziko vedľajších účinkov chce podstúpiť alebo nie, či očkovať alebo neočkovať. Ďakujem za pozornosť.
22. 10. 2018 10:15:48 - 10:24:15 35. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1144 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa poslankyňa, vážení kolegovia poslanci. Ja by som všetko dôležité už bolo povedané mojimi predchádzajúcimi predrečníkmi. Ja by som sa vrátila o niekoľko rokov dozadu a pripomenula jednu kurióznu situáciu, v roku 2009 bola umelo vyvolaná celosvetová panika okolo takzvaného vírusu prasacej chrípky. Vyhlásením pandémie vtedy Svetová zdravotnícka organizácia vystrašila širokú verejnosť. Štáty minulo milióny eur nielen na osvetové kampane a propagáciu, ale najmä na nákup očkovacích vakcín z ktorých a napokon použilo len nepatrné množstvo, pretože občania im nedôverovali. V konečnom dôsledku sa navyše ukázalo, že vírus H1, N1 bol nebol nebezpečnejší ako bežná sezónna chrípka, najmä z týchto dôvodov vzniklo podozrenie o účelovom vyhlásení pandémie a o možnej tichej dohode medzi Svetovou zdravotníckou organizáciou, vedcami a medzi farmaceutickými firmami. Situáciu vtedy dal preverovať preto dokonca Európsky parlament. S množstva vakcín sa v celej Európskej únii použil iba zlomok. U nás ostalo nevyužitých viac ako 900 tisíc. Štát dal za ne v roku 2009 až 7,6 miliónov eur. Postup pri riešení šírenia vírusu prasacej chrípky v rokoch 2009 až 2010 bol zrejem buď zbabraný alebo dohodnutý. Myslím si že skôr ide o tú druhú možnosť. Vyplýva to z množstva závažných zistení, ktoré sa objavujú v uznesení Európskeho parlamentu, to odhalilo značný lobing medzi vedeckými poradcami orgánov verejného zdravotníctva a farmaceutickým priemyslom. Práve oni mohli ovplyvňovať rozhodovanie pri vyhlásení aj riešení pandémie prasacej chrípky v roku 2009. Pre konflikt záujmov euro poslanci žiadali vtedy preverenie platieb pre týchto odborníkov a žiadali vypracovanie etického kódexu správania, ktorý mali podpísať. A ak budú aktívny vo farmaceutickom priemysle naďalej mali byť vylúčený z rozhodovacieho procesu. Ján Jakubec z tlačového odboru Európskeho parlamentu potvrdil, že okrem výzvy na prijatie opatrení na zabránenie prípadného konfliktu záujmov bolo súčasťou správy aj odporučenie adresovaného VHO na prepracovanie jej definície pandémie tak, aby sa viac prihliadalo na závažnosť ochorenia a nielen na rozšírenie vírusu. Rozsah šírenia vírusu. Preverovanie situácie okolo pandémie iniciovala francúzska euro poslankyňa Michel Rives, ktorá označila záverečnú správu za dôležitý pokus upozorniť na obavy, ktoré vznikli z neprimeranej reakcie na prasaciu chrípku v Európe ako aj na možný vplyv farmaceutických spoločností. Štáty by sa mali poučiť a v budúcnosti nemuseli míňať milióny eur na masívne kampane na propagandu a v podstate na zbytočné očkovacie vakcíny. Prasacia chrípka napokon nebola nebezpečnejšia než každoročná sezónna chrípka. Euro poslanec Jil Parneo pre euro parlamentnú televíziu v tejto súvislosti povedal, je to finančný škandál, pretože členské štáty minuli miliardy eur na niečo čo sa napokon nestalo. Predpovedali sme pandémiu státisíce obetí ....
===== napokon nebola nebezpečnejšia než každoročná sezónna chrípka. Europoslanec Gilles Pargneaux pre europarlamentnú televíziu v tejto súvislosti povedal: Je to finančný škandál, pretože členské štáty minuli miliardy eur na niečo, čo sa napokon nestalo. Predpovedali sme pandémiu, státisíce obetí. Aké boli konečné čísla? V Európe na vírus prasacej chrípky H1N1 od jeho vypuknutia do apríla 2010 zomrelo dvetisícdeväťsto pacientov. Na porovnanie - v bežnom roku spôsobí bežná chrípka vo svete okolo 40-tisíc úmrtí. V krajinách, ktoré neviedli nákladné kampane, napríklad v Poľsku, sa pritom úmrtnosť nezvýšila, resp. bola podobná ako v krajinách, ktoré na očkovaciu kampaň minuli milióny eur. To, že náklady na kampaň a nákup očkovacích vakcín mohli byť oveľa nižšie, konštatovali aj europoslanci.
V Česku zo sedemstotisíc nakúpených dávok využili iba desať percent. V spaľovni skončilo do pol milióna nepoužitých dávok, za ktorých nákup štát zaplatil 5,3 milióna eur. Na Slovensku, to bolo ešte horšie. Slovensko má o polovicu obyvateľov menej ako Česká republika, milióna nakúpených vakcín, opakujem, sa nevyužilo viac ako deväťstotisíc. Čiže z milióna sa nevyužilo 900 tis. Náš štát zaplatil za ne v roku 2009 až 7,6 milióna eur. Z údajov Úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že proti pandemickému vírusu sa dalo zaočkovať približne 1,4 % obyvateľstva. Podobne boli na tom aj iné štáty. Celkovo sa minuli miliardy. A zisk bol na úkor štátnych pokladníc a daňových poplatníkov a zisk z toho mali napokon farmaceutické firmy.
Tzv. prasacia chrípka v jednotlivých členských krajinách roztočila obrovský biznis. V uznesení Európskeho parlamentu sa spomínajú aj netransparentné verejné obstarávania pri nákupoch vakcín a veľkých rozdieloch v cenách. V niektorých štátoch sa dokonca viedli súdne spory pre korupciu a tajné dohody štátnych zamestnancov v súvislosti so zmluvami podpísanými v lete 2009 medzi ministerstvami zdravotníctva a výrobcami očkovacích látok proti chrípke H1N1.
Hoci výsledky správy jednoznačne hovoria, že pri riešení prasacej chrípky nebolo všetko v poriadku, zodpovednosť za minuté milióny oficiálne nikto voči nikomu nevyvodil. Toľko teda o jednej hystérii. Ukončiť by som to chcela tým, že týmto nepochybne očkovanie je významným zdrojom príjmom farmaceutických spoločností. Preto sa dá pochopiť tlak, ktorý vyvíjajú na zdravotníctvo v mnohých štátoch. Rovnako nepochybná je aj povinnosť každého štátu uprednostniť záujem občanov pred ziskom farmaceutických spoločností. Pozrime sa na podstatu problému.
Povinné očkovanie sa zdôvodňuje ako prevencia niektorých ochorení. Ale keď sa na to pozrieme bližšie mnohokrát vedľajšie účinky v mnohých prípadoch horšie ako samotné ochorenie, proti ktorému sa očkuje. Z toho dôvodu je jednoznačne nutné, aby bola zachovaná sloboda rozhodovania ako je to v mnohých vyspelých krajinách. Čiže zachovaná sloboda rozhodovania či človek toto riziko poškodenia zdravia po očkovaní podstúpi alebo nepodstúpi. Tlak príslušných zdravotníckych orgánov a neustále propagácia očkovania je veľmi mierne povedané nevhodná. Je ľudským právom každého človeka môcť sa rozhodnúť, či riziko vedľajších účinkov chce podstúpiť alebo nie, či očkovať alebo neočkovať. Ďakujem za pozornosť.
22. 10. 2018 10:15:48 - 10:24:15 35. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1144 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa poslankyňa, vážení kolegovia poslanci. Ja by som všetko dôležité už bolo povedané mojimi predchádzajúcimi predrečníkmi. Ja by som sa vrátila o niekoľko rokov dozadu a pripomenula jednu kurióznu situáciu, v roku 2009 bola umelo vyvolaná celosvetová panika okolo takzvaného vírusu prasacej chrípky. Vyhlásením pandémie vtedy Svetová zdravotnícka organizácia vystrašila širokú verejnosť. Štáty minulo milióny eur nielen na osvetové kampane a propagáciu, ale najmä na nákup očkovacích vakcín z ktorých a napokon použilo len nepatrné množstvo, pretože občania im nedôverovali. V konečnom dôsledku sa navyše ukázalo, že vírus H1, N1 bol nebol nebezpečnejší ako bežná sezónna chrípka, najmä z týchto dôvodov vzniklo podozrenie o účelovom vyhlásení pandémie a o možnej tichej dohode medzi Svetovou zdravotníckou organizáciou, vedcami a medzi farmaceutickými firmami. Situáciu vtedy dal preverovať preto dokonca Európsky parlament. S množstva vakcín sa v celej Európskej únii použil iba zlomok. U nás ostalo nevyužitých viac ako 900 tisíc. Štát dal za ne v roku 2009 až 7,6 miliónov eur. Postup pri riešení šírenia vírusu prasacej chrípky v rokoch 2009 až 2010 bol zrejem buď zbabraný alebo dohodnutý. Myslím si že skôr ide o tú druhú možnosť. Vyplýva to z množstva závažných zistení, ktoré sa objavujú v uznesení Európskeho parlamentu, to odhalilo značný lobing medzi vedeckými poradcami orgánov verejného zdravotníctva a farmaceutickým priemyslom. Práve oni mohli ovplyvňovať rozhodovanie pri vyhlásení aj riešení pandémie prasacej chrípky v roku 2009. Pre konflikt záujmov euro poslanci žiadali vtedy preverenie platieb pre týchto odborníkov a žiadali vypracovanie etického kódexu správania, ktorý mali podpísať. A ak budú aktívny vo farmaceutickom priemysle naďalej mali byť vylúčený z rozhodovacieho procesu. Ján Jakubec z tlačového odboru Európskeho parlamentu potvrdil, že okrem výzvy na prijatie opatrení na zabránenie prípadného konfliktu záujmov bolo súčasťou správy aj odporučenie adresovaného VHO na prepracovanie jej definície pandémie tak, aby sa viac prihliadalo na závažnosť ochorenia a nielen na rozšírenie vírusu. Rozsah šírenia vírusu. Preverovanie situácie okolo pandémie iniciovala francúzska euro poslankyňa Michel Rives, ktorá označila záverečnú správu za dôležitý pokus upozorniť na obavy, ktoré vznikli z neprimeranej reakcie na prasaciu chrípku v Európe ako aj na možný vplyv farmaceutických spoločností. Štáty by sa mali poučiť a v budúcnosti nemuseli míňať milióny eur na masívne kampane na propagandu a v podstate na zbytočné očkovacie vakcíny. Prasacia chrípka napokon nebola nebezpečnejšia než každoročná sezónna chrípka. Euro poslanec Jil Parneo pre euro parlamentnú televíziu v tejto súvislosti povedal, je to finančný škandál, pretože členské štáty minuli miliardy eur na niečo čo sa napokon nestalo. Predpovedali sme pandémiu státisíce obetí ....
===== napokon nebola nebezpečnejšia než každoročná sezónna chrípka. Europoslanec Gilles Pargneaux pre europarlamentnú televíziu v tejto súvislosti povedal: Je to finančný škandál, pretože členské štáty minuli miliardy eur na niečo, čo sa napokon nestalo. Predpovedali sme pandémiu, státisíce obetí. Aké boli konečné čísla? V Európe na vírus prasacej chrípky H1N1 od jeho vypuknutia do apríla 2010 zomrelo dvetisícdeväťsto pacientov. Na porovnanie - v bežnom roku spôsobí bežná chrípka vo svete okolo 40-tisíc úmrtí. V krajinách, ktoré neviedli nákladné kampane, napríklad v Poľsku, sa pritom úmrtnosť nezvýšila, resp. bola podobná ako v krajinách, ktoré na očkovaciu kampaň minuli milióny eur. To, že náklady na kampaň a nákup očkovacích vakcín mohli byť oveľa nižšie, konštatovali aj europoslanci.
V Česku zo sedemstotisíc nakúpených dávok využili iba desať percent. V spaľovni skončilo do pol milióna nepoužitých dávok, za ktorých nákup štát zaplatil 5,3 milióna eur. Na Slovensku, to bolo ešte horšie. Slovensko má o polovicu obyvateľov menej ako Česká republika, milióna nakúpených vakcín, opakujem, sa nevyužilo viac ako deväťstotisíc. Čiže z milióna sa nevyužilo 900 tis. Náš štát zaplatil za ne v roku 2009 až 7,6 milióna eur. Z údajov Úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že proti pandemickému vírusu sa dalo zaočkovať približne 1,4 % obyvateľstva. Podobne boli na tom aj iné štáty. Celkovo sa minuli miliardy. A zisk bol na úkor štátnych pokladníc a daňových poplatníkov a zisk z toho mali napokon farmaceutické firmy.
Tzv. prasacia chrípka v jednotlivých členských krajinách roztočila obrovský biznis. V uznesení Európskeho parlamentu sa spomínajú aj netransparentné verejné obstarávania pri nákupoch vakcín a veľkých rozdieloch v cenách. V niektorých štátoch sa dokonca viedli súdne spory pre korupciu a tajné dohody štátnych zamestnancov v súvislosti so zmluvami podpísanými v lete 2009 medzi ministerstvami zdravotníctva a výrobcami očkovacích látok proti chrípke H1N1.
Hoci výsledky správy jednoznačne hovoria, že pri riešení prasacej chrípky nebolo všetko v poriadku, zodpovednosť za minuté milióny oficiálne nikto voči nikomu nevyvodil. Toľko teda o jednej hystérii. Ukončiť by som to chcela tým, že týmto nepochybne očkovanie je významným zdrojom príjmom farmaceutických spoločností. Preto sa dá pochopiť tlak, ktorý vyvíjajú na zdravotníctvo v mnohých štátoch. Rovnako nepochybná je aj povinnosť každého štátu uprednostniť záujem občanov pred ziskom farmaceutických spoločností. Pozrime sa na podstatu problému.
Povinné očkovanie sa zdôvodňuje ako prevencia niektorých ochorení. Ale keď sa na to pozrieme bližšie mnohokrát vedľajšie účinky v mnohých prípadoch horšie ako samotné ochorenie, proti ktorému sa očkuje. Z toho dôvodu je jednoznačne nutné, aby bola zachovaná sloboda rozhodovania ako je to v mnohých vyspelých krajinách. Čiže zachovaná sloboda rozhodovania či človek toto riziko poškodenia zdravia po očkovaní podstúpi alebo nepodstúpi. Tlak príslušných zdravotníckych orgánov a neustále propagácia očkovania je veľmi mierne povedané nevhodná. Je ľudským právom každého človeka môcť sa rozhodnúť, či riziko vedľajších účinkov chce podstúpiť alebo nie, či očkovať alebo neočkovať. Ďakujem za pozornosť.
18. 10. 2018 11:40:18 - 11:41:11 35. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1136 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
78.
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Pčolinský, oceňujem, mali ste veľmi dobrý príspevok do rozpravy. Napriek tomu som, musím povedať to, nech to povie ktokoľvek, že hazard tu bol odjakživa a vždy. Aj vraždy tu boli odjakživa, odkedy Kain zabil Ábela, prostitúcia tu bola asi odjakživa, a to ešte neznamená, že by sme to mali legalizovať. Naozaj, ja by som, samozrejme, že asi je to naivné, ale som presvedčená, že mal by byť hazard úplne zakázaný takisto, ako aj pornografia a tak ďalej a tak ďalej. Viem, že sa to asi nedá. Ale chcela by som poprosiť, aby boli tieto veci čo najprísnejšie. A najviac tá reštrikcia, čo možno najviac, najväčšia.
Ďakujem.
20. 9. 2018 16:44:57 - 16:46:56 34. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludni Tlač 1057 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
109.
Áno, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona pod tlačou 1116. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý cieľ navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z paragrafu, podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
19. 9. 2018 16:47:31 - 16:48:13 34. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 1040 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
78.
Ďakujem za slovo. No, agent neomarxista Dostál nemá, nesiaha... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
79.
Môžte reagovať na pána poslanca.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
80.
Nie je hoden prezidentovi Tisovi, ani topánky ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
81.
Pani poslankyňa, nemôžte reagovať na pána Dostála, na predrečníka musíte!

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
82.
Áno, už idem, áno. Drahý pán kolega Mazurek, ďakujem ti za tvoj veľmi dobre, dobrú reč a chcem ešte k tomu pridať to, že Andrej Danko, podarila sa mu jedna obrovská vec a to zna..., a to sa mu podarilo to, že očistil Slovenskú národnú stranu od všetkého slovenského a od všetkého národného.
Ďakujem.
18. 9. 2018 14:28:41 - 14:28:49 34. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 1081 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
14.
Ďakujem mojim vzácnym kolegom za to, že ma doplnili vo svojich faktických poznámkach. Vďaka.
18. 9. 2018 14:07:56 - 14:26:42 34. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 1081 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
8.
Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, kolegyne, kolegovia, v tomto roku si pripomíname predovšetkým dve veľké historické jubileá. Je to 25 rokov od vzniku druhej Slovenskej republiky a onedlho bude výročie 80 rokov od ustanovenia prvej slovenskej vlády a Slovenského snemu, vznik autonómie Slovenskej republiky, slovenskej autonómie 6. októbra 1938.
Vlastný štát je v ponajprv výrazom naplnenia samourčovacieho práva národa, jeho vyspelosti, znakom jeho schopnosti samostatne si spravovať svoje záležitosti. A v dnešnej dobe je aj podmienkou prežitia národa a uchovania si vlastných hodnôt v globalizujúcom sa svete.
Štát je charakterizovaný štátnymi symbolmi. Používanie štátnych symbolov Slovenskej republiky upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky. Tými sú, ako už spomenul kolega Mora, štátny znak, štátna zástava, štátna pečať a štátna hymna.
V § 2 uvedeného zákona stojí: „Každý je povinný zachovávať úctu k štátnym symbolom Slovenskej republiky. Výchova k vlastenectvu a úcte k štátnym symbolom Slovenskej republiky musí byť zaradená do štátneho vzdelávacieho programu škôl.“ Pozrime sa však, aká je prax, aká je skutočnosť dnes. Namiesto pestovania vlastenectva nám ministri školstva a hlavne predseda tohoto parlamentu navrhujú povinné školské výpravy do Osvienčimu. Namiesto formovania národného povedomia zažívame tlak na vyformovanie európskeho občana, samozrejme, v zmysle občana Európskej únie, akéhosi nového homo europaeus, čo je asi ďalší pokus neomarxistov o nahradenie staršieho skrachovaného konceptu sovietskeho občana homo sovieticus.
Je neprípustné, aby sa štátne symboly, aby boli verejne hanobené. To je útokom nielen na štát, ale aj na národ, ktorého štát je domovom. A nepriamo je to útok aj na históriu národa a jeho veľké osobnosti, ktoré sa o prežitie národa a vytvorenie štátu zaslúžili alebo k tomu nejakým spôsobom prispeli.
Ako to však vyzerá u nás so zachovávaním úcty k štátnym symbolom? Pokrkvané, vyblednuté či roztrhané vlajky na verejných budovách sú len jednou stránkou skutočnosti. Čo je horšie, stretávame sa aj s otvorenými prejavmi nenávisti a hanobenia štátnych symbolov a nenávisti k slovenskému národu.
Už v minulosti, teda počas asi tak pred dvadsiatimi rokmi, keď bol ešte v parlamente Miklós Duray, sa vyjadril, tento sa vyjadril vo svojej knihe Psí obojok, že keď sa Maďar ožení so Slovenskou, tak przní rasu. To nebolo absolútne, to si nikto nevšimol a hoci tu bola aj Slovenská národná strana v tomto parlamente, nikto k tomu nič nepovedal.
Ďalej. Donedávna tu bol poslanec v tomto parlamente, ktorému sa dvíhal žalúdok, ktorému bolo na vracanie, keď videl slovenskú zástavu a slovenský znak. Detto, absolútne bez povšimnutia, bez slovka kritiky, bez slovka nejakého, bez akéhokoľvek, akejkoľvek zodpovednosti za toto.
Nie tak dávno, nie je tak dávno, čo priateľ prezidenta Kisku, pseudoumelec, takzvaný umelec, neviem, ako ho nazvať, lebo umenie to nie je, Ľuboš Lorenz sa vystatoval vulgárnym zobrazením štátneho znaku Slovenskej republiky, a to tak, že slovenský štátny znak, dvojkríž na trojvrší umiestnil do symbolu kosoštvorca ženského prirodzenia, na svojom tričku. A toto propagoval. Verejne, bez akéhokoľvek prísnejšieho, bez akejkoľvek zodpovednosti.
Nie je toto hanobenie štátnych symbolov podľa zákona č. 63/1993 § 2? Nie je toto prejav nenávisti k štátu a k slovenskému národu? Nie je toto práve skutočný extrémizmus? Nie je prejav satanizmu, takto zneuctiť nielen národný, ale aj kresťanský symbol Slovenska?
A čo tak poslanec Matovič, ktorý v januári 2012, už tu spomenutý, kolega to spomenul, vylepil na vchod do budovy Národnej rady Slovenskej republiky znevažujúcu karikatúru štátneho znaku Slovenskej republiky v tvare opice s banánom. Mal to snáď byť signál pre občanov, aby aj oni podobne hanobili štátne symboly Slovenskej republiky a neváhali porušovať platný zákon?
Žiaľ, nedostatkom terajšieho zákonu je, že pokuty za jeho porušovanie, § 14, sú definované príliš voľne a nejasne. I paragrafy Trestného zákona, ktoré by sa mohli využiť, sa na podobné prípady znevažovania neaplikujú.
Sme presvedčení, že je najvyšší čas pre prijatie takéhoto zákona o štátnych symboloch. Inšpirovať sa môžeme aj niektorými susednými štátmi. Prečítam, aké majú niektoré zákonodarstvo.
Bulharsko. Trestný zákon, čl. 108: „Osoba, ktorá akýmkoľvek spôsobom hanobí znak, vlajku alebo hymnu Bulharskej republiky, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.“
Česká republika. Trestný zákon, čl. 198: „Hanobenie národa, rasy a presvedčenia. (1) Osoba, ktorá verejne hanobí národ, jeho jazyk alebo rasu, skupinu obyvateľov republiky pre ich politické presvedčenie, vyznanie alebo nedostatok viery, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Páchateľ, ak spácha čin uvedený v odseku 1 spolu s najmenej dvoma ďalšími osobami, sa potrestá odňatím slobody až na dobu až troch rokov.“
Ďalej. Chorvátsko. V súčasnom Chorvátsku je diskreditovanie štátnych symbolov nelegálne. Trestný zákon z 19. októbra 1997, čl. 151 hovorí: „Poškodzovanie povesti Chorvátskej republiky. Kto verejne vystavuje výsmechu, opovrhnutiu či pohŕdaniu Chorvátskom, jeho zástavou, znakom alebo hymnou, kto urazí chorvátsky národ, potrestá sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.“
Ďalej. Estónsko. Trestný zákon, § 194: „Hanobenie štátnej zástavy alebo štátneho znaku. Osoba, ktorá strháva, rúca, poškodzuje, znesväcuje alebo inak hanobí národnú zástavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“
Fínsko. Vo Fínsku je trestným činom urážka štátnych symbolov, urážka symbolov ako takých nie je trestná. Podľa ustanovenia § 8 zákona o fínskej zástave 380/1978: „Osoba, ktorá strháva alebo neúctivo narába s fínskou zástavou, bude odsúdená na pokutu.“
Ďalej. Francúzsko. Podľa francúzskeho práva sa potupenie francúzskej národnej hymny alebo francúzskej zástavy v priebehu akcie organizovanej alebo regulovanej orgánmi verejnej správy, trestá pokutou vo výške do 7 500 eur a šiestich mesiacov väzenia, ak sa vykoná na zhromaždení. Zákon sa zameriava aj na neprístojné správanie sa na verejných ceremoniáloch a významných športových podujatiach, napríklad pískanie počas znenia hymny. Od júla... Novela spočiatku trestala prečin bez ohľadu na kontext. Parlamentná komisia ju potom zúžila iba na tieto podujatia. Od júla 2010 však zákon uznáva za prečin znesvätenie francúzskej národnej zástavy na verejnom mieste, ale tiež distribuovanie obrázkov znesvätenej vlajky, a to aj v súkromnom prostredí.
Írsko. Úrad predsedu vlády v bulletine Národná zástava obsahuje zoznam postupov, ktorým sa má zabrániť. Bod 17 hovorí: „Národná zástava nesmie byť poškodená umiestňovaním sloganov, log, nápisov alebo obrázkov akéhokoľvek druhu. Starostlivosťou sa musí vždy zabezpečiť, aby sa národná vlajka, zástava nedotýkala zeme,“ čo je častý prípad slovenskej zástavy, hoci aj vo vestibule Národnej rady Slovenskej republiky, „aby sa nevliekla vo vode alebo nezaplietla do stromov či iných prekážok.“ Toto všetko citujem.
Ďalej Litva. Nový Trestný zákon Litvy nadobudol platnosť 1. mája 2002. Článok 119 stanovuje zodpovednosť za znesvätenie štátnych symbolov. To sa potrestá odňatím slobody až na dva roky alebo nápravnou prácou, alebo pokutou.
Nemecko. Podľa nemeckého Trestného zákona, § 90a, „je nezákonné verejne urážať alebo poškodzovať nemeckú federálnu zástavu, ako aj zástavy spolkových krajín. Porušitelia môžu byť pokutovaní alebo odsúdení až na tri roky väzenia. Až na päť rokov väzenia môžu byť potrestaní vtedy, ak ide o zámerné podporovanie odstránenia Spolkovej republiky Nemecko alebo poškodenie ústavných práv.“ Nemecký Trestný zákon z roku 1998 až 2009, § 90a „Hanobenie štátu a jeho symbolov“ hovorí: „Kto verejne na zhromaždeniach alebo prostredníctvom šírenia písomných materiálov, § 11 ods. 3, uráža alebo so zlým úmyslom vyjadruje neúctu k Spolkovej republike Nemecko alebo niektorému z jej členských štátov, alebo k jej ústavnému poriadku, alebo uráža farby, zástavu, erb či hymnu Spolkovej republiky Nemecko alebo niektorého z jej štátov, podlieha trestu odňatia slobody až na tri roky. Kto odstraňuje, ničí, poškodzuje, činí nepoužiteľným či zohyzďuje alebo inak zneucťuje verejne vystavenú vlajku Spolkovej republiky Nemecko, respektíve niektoré z jej štátov alebo štátny znak, musí niesť rovnakú zodpovednosť, trestá sa aj pokus, trest odňatia slobody je do päť rokov väzenia alebo pokuta, ak páchateľ zámerne podporuje úsilie v boji proti nepretržitej existencii Spolkovej republiky Nemecko alebo voči jej ústavným princípom.“
Maďarsko. „Zneuctenie národných symbolov“, čl. 269a Trestného zákona, paragraf: „Kto používa prejavy zneucťujúce a ponižujúce národnú hymnu, zástavu alebo znak Maďarskej republiky alebo spácha iný podobný skutok pred širšou verejnosťou, pokiaľ nie je spáchaný vážnejší čin, má byť potrestaný odňatím slobody do jedného roka práce vo verejnom záujme alebo pokutou. Ak páchateľ uráža maďarský národ a podnecuje k nenávisti voči nemu, trestá sa prísnejšie na základe čl. 269 upravujúceho zločin podnecovania proti komunite.“
Portugalsko. V Portugalsku stanovuje čl. 332 Trestného zákona z roku 1999, že „každý, kto slovom, gestom, písomne alebo inými prostriedkami verejnej komunikácie znesväcuje republiku, štátnu zástavu alebo štátnu hymnu, znaky a symboly portugalskej zvrchovanosti alebo akýmkoľvek iným spôsobom im odopiera patričnú úctu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom až do 240 dní vypočítaných podľa príjmu obžalovaného.“
Rakúsko. V Rakúsku je zneuctenie zástavy a symbolov nelegálne na základe Trestného zákona. Paragraf 248 Trestného zákona Rakúska „Hanobenie štátu a jeho symbolov“ hovorí: „Kto akokoľvek, ak je skutok známy širokej verejnosti, nevraživým, nenávistným spôsobom uráža alebo znevažuje Rakúsku republiku alebo jeho(?) spolkové krajiny, potrestá sa jedným rokom odňatia slobody. Kto spôsobom uvedeným v prvom odseku nenávistne urazil či znevážil zástavu Rakúskej republiky alebo ktoréhokoľvek z jej štátov alebo rakúsky výsostný znak upevnený na rakúskych úradoch, štátnu hymnu alebo národnú hymnu, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo peňažným trestom do 360 denných sadzieb.“
Rumunsko. V Rumunsku sa podľa čl. 236 Trestného zákona „človek za každý prejav, ktorý vyjadruje pohŕdanie symbolmi Rumunska, podľa ústavy sú nimi zástava, národný deň, hymna a štátny znak, potrestá odňatím slobody od šesť mesiacov do troch rokov. Prejavy akéhokoľvek druhu vyjadrujúce pohŕdanie rumunským štátom sa trestá väzením od šiestich mesiacov do troch rokov. Prejavy vyjadrujúce pohŕdanie znakmi verejných úradov orgánmi sa trestajú odňatím slobody od troch mesiacov do jedného roka alebo peňažným trestom.“
Slovinsko. „Znevažovanie slovinského ľudu alebo národných spoločenstiev“, tento článok stanovuje, že „ten, kto sa dopustí verejne niektorého z trestných činov uvedených v čl. 169 až 173, teda urážania, nactiutŕhanie, hanobenie, ohováranie, falošné obvinenie voči ľuďom Slovinska, bude potrestaný pokutou alebo odňatím slobody na dobu až jedného roka.“
Švajčiarsko. „Zničenie, odstránenie alebo znesvätenie národných symbolov inštalovaných na verejných úradoch švajčiarske kantonálne a municipiálne symboly je podľa federálneho Trestného zákona, je to trestné formou peňažnej pokuty alebo odňatím slobody až na tri roky." Trestný zákon 1937 až 2013, čl. 270 „Útok na švajčiarske národné symboly“ hovorí: „Každý, kto v zlom úmysle odstráni, poškodí alebo sa inak urážlivo správa k švajčiarskym národným symbolom alebo k zástave konfederácie alebo kantónov, podlieha trestu odňatia slobody až na tri roky.“
Taliansko. Identifikácia zločinov proti štátu sa premieta v ustanovení „Verejná urážka alebo ponižovanie zástavy či iných štátnych symbolov“, čl. 292 Trestného zákona hovorí, že „každý, kto sa takéhoto skutku dopustí, môže byť potrestaný odňatím slobody až na štyri roky".
Ukrajina. Ukrajinský parlament zvýšil v roku 2009 tresty za kriminálne zneužívanie štátnych symbolov. Zmenil tým čl. 338 Trestného zákona „Previnenie sa proti štátnym symbolom. Verejné zneužitie štátnych symbolov Ukrajiny, štátna zástava, znak a hymna, sa tak potrestá až dvomi rokmi väzenia.“ Dovtedy bolo toto správanie iba priestupkom.
V Spojených štátoch pokus prijať dodatok ústavy, ktorý by zakazoval znesvätenie americkej vlajky, neprešiel v júni 2006 v Senáte iba o jeden, jeden hlas.
Tak nepodarilo sa mi síce zistiť, ako sa k hanobeniu svojich štátnych symbolov a k hanobeniu štátu, ako aj k hanobeniu židovského národa, ako sa vstavajú v štáte Izrael a aké tresty prijali, ale ja si naozaj neviem predstaviť, že by Izrael takéto niečo beztrestne dovolil.
Ďakujem za pozornosť.
18. 9. 2018 10:53:32 - 10:57:57 34. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 1078 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
66.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, neustále počúvame o údajnej diskriminácii menšín, národnostných menšín na Slovensku, zatiaľ čo realita je taká, že diskriminovaná mnohokrát je slovenská väčšina, teda štátotvorný národ. Názorným príkladom je situácia, ktorá sa v súčasnosti vyskytla na južnom území Slovenska, kde deti menšín, národnostných menšín majú možnosť vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku, zatiaľ čo slovenské deti na Slovensku túto možnosť nemajú a za vzdelávaním musia cestovať mnoho kilometrov. Myslím si, že toto je závažná diskriminácia. Alebo sa mýlim?
Slovenská republika sa správa k menšinám veľmi veľkoryso na rozdiel napríklad od Ukrajiny a Lotyšska, kde menšinové školstvo zakázali, dokonca aj súkromné školstvo. Týka sa to nielen ruských škôl v Lotyšsku a na Ukrajine, ale aj škôl s maďarským vyučovacím jazykom na Ukrajine, ktoré je zakázané. A samozrejme, nemôžem opomenúť Maďarsko, pretože v Maďarsku je prístup k národnostným menšinám špecifický.
Je vo svete ojedinelým zjavom, že na Slovensku nie je možné všade sa vzdelávať v štátnom slovenskom jazyku deťom štátotvorného národa. V iných štátoch Európskej únie nie je takéto niečo, takáto absurdita neexistuje. Navyše v situácii, keď sú otvorené školy s menšinovým vyučovacím jazykom, napríklad na južnom Slovensku, kde je aj dva a päť detí v celej škole, čo na druhej strane nie je umožnené takým istým občanom Slovenskej republiky, teda občanom, deťom štátotvorného národa je to znemožnené, ktorí by chceli teda vzdelávať svoje deti v rodnom jazyku, v rodnom štátnom slovenskom jazyku. Týmto dochádza k závažnej diskriminácii väčšinového slovenského národa na vlastnom slovenskom území, čo je asi v celom civilizovanom svete unikát.
Chcem povedať jednu skúsenosť. Nechcú byť menované dievčatá, čiže, žiaľ, nemôžem spomenúť mená. Ale dokonca sa stalo na južnom Slovensku, že dve dievčatá, aby nemuseli cestovať, neviem, 25 alebo 50 km do školy slovenskej, tak sa zapísali do maďarskej školy. Na chodbe sa tieto dievčatá, tieto žiačky rozprávali po maďarsky, po slovensky, pardon, a učiteľka ich upozornila, že sú v maďarskej škole a že sa musia rozprávať po maďarsky. Tieto nechcú byť, boja sa a nechcú byť menované, ináč by som tieto dievčatá menovala. Takže dokonca sa stalo niečo aj takéto absurdné.
Takže chcela by som zdôrazniť, že zmyslom nášho predkladaného návrhu zákona nie je potláčanie práv národnostných menšín, ale zmyslom tohoto zákona je odstránenie diskriminácie slovenských detí na slovenskom území v Slovenskej republike.
Otázka umožnenia vzdelávania v slovenskom štátnom jazyku na celom území Slovenska je prierezová a nemá nič spoločné s legislatívnym právom na rôzne názory v Národnej rade Slovenskej republiky. Myslím, že toto je jedna z mála vecí, ktorá by mala spájať všetky politické subjekty Národnej rady Slovenskej republiky, preto vás všetkých oslovujem, naozaj v tejto veci by sme sa mali spojiť.
Ďakujem za pozornosť.
17. 9. 2018 16:41:40 - 16:42:49 34. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 1098 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
118.
Áno, vďaka. Neomarxistka Nicholsonová alebo Ďurišová, neviem. Zoofília, to znamená súlož so zvieratami existuje a je to odborný medicínsky výraz. Tak isto aj nekrofília, súlož s mŕtvolami existuje a patrí, je to odborný medicínsky výraz. Existuje aj zneužívanie detí pedofilmi. A všetky tieto skupiny a všetko toto sú, patrí medzi sexuálne úchylky. Takže nechápem. A tieto sexuálne úchylky, všetci títo ľudia sa dožadujú svojich práv. Tak aby vám to bolo jasné.
A chcem vám povedať, klamete, klamete a ešte raz klamete a šírite demagógiu. A vy práve ste jedna z tých, ktorí vnášajú do tohoto parlamentu nenávisť a sváry.

Deň v parlamente

<- ->