Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
26. 6. 2019 10:55:00 - 10:57:00 46. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 1525 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
64.
Miňo, ďakujem za uvedenie návrhu zákona, teda o označovaní geneticky modifikovaných potravín jasnejším varovaním. V odbornej diskusii, ktorú sme aj s importérmi osív, aj s poľnohospodármi v tejto téme viedli, tak zazneli často argumenty, že tie geneticky modifikované potraviny v niektorých prípadoch sú kontraverzné, ale takisto je samozrejme na úvahu, či je lepšie mať geneticky modifikovanú potravinu alebo, ako tvrdili tí dodávatelia osív, nejakú, v úvodzovkách, nemodifikovanú potravinu, ktorú ale treba päťkrát postriekať nejakými pesticídmi a podobnými vecami. Čiže aj z tohto dôvodu sme sa my neuchýlili k nejakému zatiaľ absolútnemu zákazu geneticky modifikovaných potravín, ale skôr k jasnému označeniu týchto potravín na pultoch predajní, aby ľudia jasne videli, čo si kupujú, čo jedia, čo dávajú jesť svojim deťom, svojim vnúčatkám, a aby sa rozhodli, či teda budú jesť geneticky modifikované potraviny, ktorých účinky ešte stále nie sú úplne preukázané, možno aj nejaké negatívne účinky v dlhodobom ponímaní a pri dlhodobej konzumácii, alebo či budú, či dajú prednosť radšej naozaj kvalitným biopotravinám, vypestovaným doma u nás u osvedčených tradičných poctivých poľnohospodárov a výrobcov.
Čiže chceme, aby tieto potraviny boli jasne označené veľkým varovaním, že sa jedná o geneticky modifikované potraviny a nielen malými písmenkami vzadu, ako je tomu v súčasnosti, niekde nenápadnými, päťpixelovými písmenami, že potravina, výrobok obsahuje geneticky modifikovanú nejakú sóju alebo kukuricu zo Spojených štátov amerických.
Ďakujem pekne.
25. 6. 2019 15:34:17 - 15:35:15 46. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 1542 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
58.
Ja len na pani poslankyňu Kaščákovú. Prosím vás, vy mi nerozprávajte o tom, čo má miesto v parlamente alebo nemá miesto. Každý z nás snáď tu má právo povedať svoje argumenty, svoj pohľad na vec. A opäť zase sa uchyľujete k takej tej rétorike, kto so mnou nesúhlasí, nemá zdravý rozum, lebo vy sama ho máte asi jediná.
Obvinili ste ma, že vo svojom vystúpení som nebol faktický a potom, alebo teda že som zavádzal a nejaké podobné obvinenia ste vytiahli, a potom hneď nato ste začali rozprávať o Banskobystrickom kraji, o nejakých eurofondoch, ktoré sme... Pani Kačšáková, vy o tom neviete nič, naozaj nič. Neviete, ako to naozaj bolo, kto komu čo stopol, že my sme žiadne eurofondy nestopli, že to urobila proste vláda nám a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže ja len na ten kontrast, že na jednej, v jednej vete poviete, že Uhrík fakticky zavádzal, a potom, potom ukážete, ako to proste robíte aj vy v oveľa horšom meradle.
Ďakujem.
25. 6. 2019 15:19:16 - 15:28:24 46. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 1542 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
50.
Vážený pán predseda, ctené kolegyne a kolegovia, z dielne strany klubu SaS sa jedná zase o typický ich ďalší návrh zákona. Strana SaS, a teda obzvlášť páni poslanci Osuský a Dostál, sú charakteristickí skutočne tým, že keď sa pozriete na štatistiku ich vystúpení a predkladaných návrhov zákonov, tak systematicky a účelovo, ale zdôrazňujem to slovo systematicky, podporujú všetko, čo oslabuje postavenie či už slovenčiny, alebo slovenského národa a, naopak, posilňuje postavenie, nepoviem, že menšín, ale všetkých ostatných, zahraničného vplyvu alebo nejakých rôznych mimovládnych, tretieho sektoru, skrátka, všetkých ostatných, len nie toho štátotvorného národa.
Táto novela zákona, ktorou chcú vypustiť ustanovenie o tom, že slovenčina ako štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi, je len ďalším dôkazom toho, akú politiku vlastne presadzujú.
Prečo? Pretože skutočne po schválení tohto zákona výsledok by bol taký, že slovenčina by mala slabšie postavenie v porovnaní s tým, aké ho mala v minulosti. Jednoducho by bola, inými slovami, oslabená. A to je dôsledok, na ktorý upozorňovali aj niektorí opoziční, aj koaliční poslanci v odbornej diskusii.
Vypustenie slovenského jazyka, prednosti slovenského jazyka v tom zmysle, že sa nebude musieť používať v úradnom styku napríklad, alebo teda najmä školskej, zdravotnej alebo dokonca aj cirkevnej dokumentácii, no mňa nikto, nehnevajte sa, ale nikto ma nepresvedčí, že zrovna pán Dostál alebo pán Osuský konzultovali túto, tento ich návrh zákona s predstaviteľmi cirkví. Naozaj to nemám, neviem tomu uveriť, nechce sa mi tomu veriť, že práve toto by bol problém, na ktorý by sa predstavitelia cirkví na Slovensku sťažovali, že si nemôžu viesť nejakú dokumentáciu v menšinovom jazyku.
Viete, ja pochádzam z južného Slovenska. Som rodák z Nových Zámkov, z národnostne zmiešaného územia, samozrejme, že mám veľa známych, veľa priateľov, kamarátov, dokonca dobrých známych, ktorí aj vedia po maďarsky, používajú maďarčinu, nikdy sme nemali nejaký konflikt kvôli tomuto. Všetci z nich ale vedia po slovensky a používajú v kontakte s nami, so Slovákmi, prirodzene, slovenský jazyk. Nikto im nebráni a nikdy sme ich, ani ja osobne som ich nikdy nekritizoval za to, že vedia tú maďarčinu, ale vedel by som ich kritizovať za to, keby nevedeli tú slovenčinu, pretože predsa žijú na území Slovenskej republiky a dnes sme na južnom Slovensku, bohužiaľ, často svedkami toho, že mnohí, najmä mladí ľudia, skutočne neovládajú slovenský jazyk a majú obrovský problém nájsť si uplatnenie, nájsť si zamestnanie. A to mám, to mám spätnú väzbu aj od niektorých podnikateľov z južného Slovenska, že keď prijmú do zamestnania takéhoto človeka, tak ten človek je pre nich nepoužiteľný, pretože zavolá nejaký Slovák, niečo potrebuje vybaviť, objedná nejakú dopravu alebo nejakú zásielku a ten mladý človek, ktorý neovláda tú slovenčinu, im jednoducho nerozumie. Nerozumie tým zákazníkom, títo ľudia sú prakticky nepoužiteľní v slovenskom hospodárstve. Bohužiaľ, bohužiaľ, je to ich chyba.
Ale musím povedať, že medzi bežnými Maďarmi žijúcimi na území Slovenska, na tom južnom Slovensku, a bežnými Slovákmi skutočne nie sú nejaké rozpory ohľadne používania jazyka. Áno, prídete na úrad do Nových Zámkov alebo do nejakých potravín a pani sa vás opýta, tešik, prosím. Dobre, pomyslíte si svoje, samozrejme, mohla by to urobiť aj naopak, ale v zásade tam nie sú nejaké vyhrotené vzťahy alebo nejaká, že by tam nebodaj nejaká nenávisť alebo niečo podobné.
Načo je dobrý teda takýto návrh zákona, takéto vyhrocovanie situácie, kedy sa konečne po rokoch podarilo akosi stabilizovať spolužitie aj medzi maďarskou menšinou, aj medzi slovenskou väčšinou práve na južnom Slovensku? Načo je dobré predkladanie takýchto návrhov zákonov, vyostrovanie tej situácie? Sú to zbytočné návrhy, ktoré nikomu nepomôžu, ktoré, naopak, podporujú práve tie, a teraz to musím povedať a možno to vyznie paradoxne, keď sa pán, tuto, Dostál bude pozerať, že podporuje to paradoxne extrémistické snahy, kedy aj nám sa už na južnom Slovensku naozaj stáva, ako to povedal aj kolega v rozprave predtým, že idete po južnom Slovensku a vidíte bilbord, ktorý je iba čisto v maďarčine. Naozaj, čisto v maďarčine, maďarská vlajka, bolo to pred európskymi voľbami, ani slovo po slovensky. Bolo to jasným porušením, samozrejme, jazykového zákona, ale taký bilbord na Slovensku bol a nebolo ich málo. Boli v okolí Nových Zámkov, v okolí Rimavskej Soboty, skrátka, po celej tej kópii, po celom území, ktoré kopíruje hranice južného Slovenska s Maďarskou republikou.
Čiže naozaj takéto niečo je už za hranicou, pretože nie je predsa možné, aby Slovák na Slovensku, nejaký či už z Oravy, alebo aj z Bratislavy, alebo zo Šariša, od hocikadiaľ, nerozumel na vlastnom území, čo je napísané na nejakom bilborde alebo v nejakom obchode, alebo v nejakej dokumentácii, alebo u lekára, alebo kdekoľvek inde. Ten štátny jazyk jednoducho musí mať prednosť, musí mať prednosť, ako to tu kolegovia zdôrazňovali, ako zjednocujúci prvok, ktorý zjednocuje všetkých vrátane menšín.
Viete, tento návrh zákona patrí medzi tie typické nezmysly, ktoré, pri predkladaní ktorých si ľudia musia ťukať na čelo, že čo tí politici naozaj robia. Veď dokonca aj zástupcovia maďarskej menšiny v tomto pléne povedali, že tento návrh zákona je zlý, že je zlý, že im reálne k ničomu nepomôže, paradoxne len ublíži, pretože zase len naštrbí a nejakým spôsobom vyhrotí tú situáciu.
Je to navyše aj zbytočný návrh zákona, ako som povedal, ktorý väčšina ľudí odsúdi ako niečo zbytočné, ako niečo účelové. Musím povedať podobnú analógiu s podobným prípadom, zrovna včera, je to hlas regiónov, zrovna včera bolo zastupiteľstvo Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde som tiež poslancom, a zrovna včera sa na zastupiteľstve schválilo 72-tisíc eur na výmenu tých tabuliek v jazyku národnostných menšín, ktorými sú označované obce, za nové tabuľky. Jednoducho modré tabuľky, ktorými boli označené obce doposiaľ, obce teda na južnom Slovensku najmä po maďarsky, sa idú vymeniť za biele tabuľky. Bude na nich napísané presne to isté, čo bolo predtým, len nebudú na modrej farbe, ale budú v bielej farbe. Na toto sa ide minúť 70-tisíc eur z rozpočtu kraja. Absolútny nezmysel, ktoré absolútne nijako, ale skutočne nijako nezlepší život obyvateľov tej maďarskej národnosti v daných obciach ani tie starenky maďarskej národnosti nebudú mať kvôli bielym tabuľkám namiesto modrých lepšiu, dôstojnejšiu starobu. Ani mladým ľuďom sa nebude v tých obciach žiť lepšie, ani nebudú mať lepší prístup k bývaniu, lepšie možnosti založiť si rodinu. Skrátka, nikomu to nepomôže, niekto sa na tom nabalí, je to absolútna hlúposť, pri ktorej si všetci inteligentní ľudia musia trkať na čelo. Ale, bohužiaľ, nebolo to síce schválené v Národnej rade, ale taká je vyhláška ministerstva vnútra, že modré tabuľky sa majú nahradiť bielymi, a teda desaťtisíce eur sa idú míňať len na to, aby sa modré nahradilo bielou.
Naozaj, ja žasnem, ako kolegovia zo SaS-ky si dokážu vymyslieť nepriateľa, problém, ktorý tu neexistuje, na všetkých, ktorí odmietajú tento problém nejakým spôsobom eskalovať, poukazujú, ako tu bolo, ako tu zaznelo v rozprave, že to sú ľudia, ktorí presadzujú ideu jeden národ, jeden jazyk, skrátka, nejakí extrémisti, nebodaj nejakí šovinisti, nacionalisti, fašisti možno dokonca, pretože každý, kto s nimi nesúhlasí, ako povedala pani Kaščáková, parafrázujem, nemá teda ten zdravý rozum podľa ich, podľa ich vnímania. Všetci máme rozum nezdravý, iba oni majú rozum zdravý, pretože nesúhlasíme s ich návrhom zákona.
Dokonca sa tu rozprávalo o nejakom nacionalistickom blúznení. To znamená, že každý zase, kto nesúhlasí s tým, že SAS-ka chce odstrániť prednosť slovenčiny pred ostatnými jazykmi, že vraj, že teda ten človek že nacionalisticky blúzni.
Tento návrh zákona je skutočne dôkazom toho, že strana SaS, a teda obzvlášť poslanci z OKS, ktorí sa tam nejakým spôsobom, spôsobom objavili v tomto poslaneckom klube, nemajú relevantný a reálny program, ako zlepšiť život obyvateľov na Slovensku, a je to dôkazom toho, že keby raz, Pane Bože, chráň, boli títo ľudia pri moci, tak by rozvrátili základné princípy fungovania štátu a neviem si predstaviť, čo by bolo s republikou. Na akých pilieroch, na akých základoch, na akom systéme by vlastne stál, keby všetci si mohli robiť všetko, nič by neplatilo, bola by tu nieže liberálna demokracia, ale vyslovene anarchia, kde by sa ľudia len bezprizorne potulovali a skúšali, že či náhodou nenatrafia na niekoho, na niekoho, kto bude rozprávať rovnakým jazykom, ako rozprávajú oni.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
19. 6. 2019 18:52:11 - 18:53:40 46. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 1486 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
241.
Ďakujem za reakcie na faktické poznámky. Teda pán poslanec Paška, ale už tretíkrát tam idú dočasne, to je tá irónia osudu, že malo to byť prvýkrát dočasne, potom druhýkrát dočasne, tretíkrát dočasne a podľa mňa to takto bude pokračovať neustále, pretože jednoducho zo strany, teda najmä Spojených štátov amerických, prípadne iných západných krajín vôbec nie je nejaká snaha o deeskaláciu napätia. Práve naopak, im vyhovuje tá konfrontačná politika s Ruskou federáciou, ten tlak neustály a vyvolávanie tej hrozby, posilňovanie vlastných pozícií. Čiže ja to vnímam ako dočasne naveky, čiže, a ešte keď hovoríte o tom, že my ich tam teda posielať, tých našich slovenských vojakov, nemusíme a že idú tam dobrovoľne, tak to je potom ešte horšie. Pretože ešte viac to zvýrazňuje ten kontrast medzi politikou, ktorú teda Slovenská národná strana verejne hlási, že je za deeskaláciu napätia, je za zlepšenie vzťahov s Ruskou federáciou, čo sú chvályhodné ciele, ale potom na druhej strane, prečo dobrovoľne posielame na ruské hranice našich vojakov a vysielame tým aj do Ruskej federácie signál, že tak až za takých veľkých priateľov ich nemáme, lebo pre istotu (povedané s pobavením) pošleme našich vojakov na tie ich hranice, aby na nich dávali pozor. To je obrovský kontrast medzi tým, čo teda robíte na jednej strane fakticky, reálne, čo robíte, a na druhej strane, čo ľuďom hlásate. A ja teda už som to hovoril, ale mám pocit, že ľudia to už jednoducho si začínajú všímať. Ďakujem.
19. 6. 2019 18:39:51 - 18:48:35 46. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 1486 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
235.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, už tretíkrát sa v tomto pléne rozhodujeme o tom, či majú byť slovenskí vojaci súčasťou misie vyslanej na ruské hranice, alebo či majú radšej zostať doma a chrániť Slovenskú republiku. Tie argumenty, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, ktorú som si tiež veľmi pozorne prečítal, sú dokola tie a tie isté. Ako spomínal aj Milan Mazurek, ale aj ostatní naši poslanci, stále sa tam spomína nejaká, nejaká hrozba. Pričom v celej dôvodovej správe a ani v tejto diskusii nebola jasná odvaha pomenovať, kto je tou hrozbou. Paradoxne to museli urobiť poslanci zo strany SaS, ktorí, a to im ide ku cti, sa aspoň hrdo prihlásia k svojmu presvedčeniu. Ale zo strany SNS, zo strany predkladateľov sme sa o tej hrozbe reálne nedopočuli nič. Kto je tá hrozba, ktorá ohrozuje pobaltské štáty, ktorá ohrozuje aj Slovenskú republiku, keďže my musíme ísť pobaltským štátom pomáhať?
V dôvodovej správe sa píše, že jeden zo základných elementov aliančnej obrannej stratégie je už dlhšiu dobu princíp odstrašenia. Schopnosť obrany a odstrašenia je podporená náležitými spôsobilosťami, nukleárnymi, konvenčnými, ako aj protiraketovými, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Znie toto ako nejaká snaha o zlepšovanie spolupráce, o zlepšovanie vzťahov s východnými partnermi, s tou Ruskou federáciou? Je vyslanie mechanizovanej roty 152 vojakov, 36 kusov kolesovej techniky, 12 kusov pásovej techniky, stovky ručných zbraní, mínometov, granátov, munície snahou o zlepšenie vzťahov s Ruskou federáciou? Načo je to dobré pre Slovensko, aby naši slovenskí vojaci išli pár kilometrov od ruských hraníc s kolesovou a pásovou technikou? Ak sa niečo zomelie na tých hraniciach, ak tam padne nejaký nešťastný výstrel, ako pred mnohými vojnami, pred I. svetovou vojnou, niečo sa zomelie, nejaký konflikt, kto bude prvou obeťou tejto vojny? Budú to Američania, budú to Francúzi? No samozrejme, že to budú zase štáty, ktoré sú na východnej hranici Severoatlantickej aliancie, to znamená medzi nimi aj Slovenská republika.
Neverím tomu, že ako prvý pôjde na východný front bojovať napríklad ten kapitán Danko, ktorý neuniesol ten princíp odstrašenia a po svojom prejave teda naozaj zbabelo z tejto sály ušiel. A pritom je to ten istý kapitán Danko, ktorý chodí do toho Ruska, klania sa tam ruským predstaviteľom, snaží sa údajne nadväzovať dobré vzťahy s Ruskou federáciou, tak to on sám nazýva, a ten istý človek potom o pár dní na to, po návrate z Ruska, predkladá, alebo teda jeho strana, jeho nominanti predkladajú vyslanie slovenských vojakov na ruské hranice. No nie je toto schizofrénia? A robí to preto, lebo Američania povedali, lebo naši spojenci zo Severoatlantickej aliancie povedali.
Bolo tu spomenuté, že sme členmi Severoatlantickej aliancie. Naozaj sme, to je nespochybniteľné. A že Severoatlantická aliancia prijíma rozhodnutia konsenzom, dobre, budiš. Kto nás teda núti poslať tých našich vojakov na tie ruské hranice? Veď predsa môžme povedať, že v rámci konsenzu, v rámci toho demokratického rozhodovania NATO my s tým nesúhlasíme. Nech tam idú Američania, nech tam idú z Orlanda, alebo neviem odkiaľ, ale Slováci môžu zostať doma. Ak je NATO taká demokratická organizácia, za akú sa vydáva, tak by to predsa mali pochopiť.
Sme členmi severoatlantického, ale nedávno, nedávno, je to len pár dní dozadu, ja som bol vtedy v Bruseli, kedy som čítal správy o tom, škandál prvého, I. stupňa medzinárodnej úrovne, kedy americké vrtuľníky vraj nemohli dotankovať palivo na letisku v Piešťanoch. Vraj sme sklamali našich spojencov, našich partnerov v NATO. Pán Klus, pani Cséfalvayová sa rozplývali v médiách, že čo to má znamenať, že akú vizitku toto robí pre Slovensko? Pritom ja nevidím nijaký problém. Keby tu nebolo amerických vrtuľníkov, tak nemusia dotankovávať a nie je tu žiadny problém. Naozaj je to tak jednoduché. Načo sú tu tie americké vrtuľníky? Načo prelietajú deväť, 8-tisíc kilometrov od amerického územia nad slovenským územím? Sú slovenské vrtuľníky nad územím Spojených štátov amerických? Tankujú tam naše helikoptéry? Je tu nejaká vojna alebo je tu nejaká hrozba? Načo sú tu? Na čo je to dobré? Najprv nenatankovali, potom Lajčák zapískal, Slovenská národná strana ustúpila a nakoniec, samozrejme, všetko je zase po starom.
Sme členmi Severoatlantickej aliancie, prekladateľom tohto návrhu je minister obrany pán Gajdoš. Ja si pamätám len mesiac dozadu, alebo pár týždňov dozadu pred európskymi voľbami to bola práve Slovenská národná strana na čele s pánom Paškom, ktorá tak urputne bojovala proti prítomnosti amerických vojsk, proti zriadeniu tej americkej základne na Slovensko. Pán minister Gajdoš starostlivo držal u seba zmluvu o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi americkými, aby to pred voľbami tesne mohli SNS-kári vytiahnuť, aby mohli proti tomu bojovať. Na výboroch boli zápasy. Blaha chránil Lajčáka, SNS-ka zasa svojho ministra. Obidvaja vedeli, ako tá zmluva vyzerá, nikto to nechcel zverejniť, pretože keby to ľudia videli, tak by neviem, čo spravili, ale určite by ich teda nepochválili. Pravdepodobne skôr by nabehli na ministerstvo, prípadne sem do Národnej rady a spravili by s tým krátky proces. Ešte pred mesiacom Slovenská národná strana bojovala proti prítomnosti americkej armády na Slovensku a týždeň alebo koľko, pár týždňov po voľbách presne naopak, presne naopak, schvaľuje tankovanie amerických vrtuľníkov na Slovensku v rámci spojeneckej spolupráce a posiela našich vojakov spolu s americkými vojakmi na ruské hranice.
Naši vojaci budú na tých ruských hraniciach skutočne spolu s Američanmi a v tejto súvislosti, keď tu bolo povedané mnoho o Rusku, aké strašná hrozba je pre svet, pre Európu, pre Slovensko, pre pobaltské štáty, Ruská federácia a prečo tam treba teda ich odstrašovať, tak mi nedá povedať, že naši vojaci budú na tej istej hranici, ale na strane Spojených štátov amerických, a len dnes sme svedkami provokačných konfliktov, ktoré Spojené štáty americké vo svete rozdúchavajú.
Len teraz, teraz vrcholia konflikty a provokácie, ktoré Spojené štáty sa snažia vyvolať v súvislosti s Iránom. Ja keď čítam tie správy z Iránu, to je ako cez kopirák, naozaj, s Líbyou, s Irakom, so Sýriou. Vymyslené kadejaké teroristické útoky na nejaké tankery, ktoré popiera Irán, ktoré popiera Japonsko, ale Američania najlepšie vedia, kto je za tým, kto to spôsobil, skrátka ako cez kopirák, americké tajné služby dodávajú informácie nespochybniteľného charakteru, v úvodzovkách, o tom, aký je Irán zlý, všetci ostatní to popierajú a Američania silou-mocou hľadajú zase zámienku, ako kvôli rope napadnúť ďalší štát. A my chceme byť súčasťou po boku týchto vojakov na ruských hraniciach. Veď to je na hlavu postavené absurdne. Kde príde, kde prídu Spojené štáty americké, paradoxne tam vládne vojna, tam vládne totalita.
Spojené štáty, armáda Spojených štátov amerických ešte neodišla zo žiadneho štátu dobrovoľne. Zo žiadneho štátu dobrovoľne. Jedine z Vietnamu odišli, aj (povedané s pobavením) to nebolo dobrovoľne. Čiže ja nemám nič proti americkému ľudu. Ja si myslím, že americký ľud ako taký, ten bežný ľud je v zahraničnej politike Spojených štátov, v tej agresívnej rozpínajúcej sa politike amerických štátov, Spojených štátov amerických rovnako nevinne, ako je napríklad aj slovenský ľud v politike súčasného vyslania slovenských vojakov na ruské hranice. Čiže nič proti americkému ľudu, ale my v našej strane, v Ľudovej strane Naše Slovensko sme naozaj striktnými odporcami tej expanzívnej, agresívnej americkej zahraničnej politiky.
Dobre, môžme byť spojencami s rôznymi krajinami, ale rovnocennými spojencami, ktorí môžu mať a musia mať právo povedať, že s týmto súhlasíme a s týmto nesúhlasíme. A nie ako nejakí mopslíci, ktorí sa budú klaňať a budú robiť všetko to, o čo ich veľký brat zo Spojených štátov amerických požiada. Čiže žiadne konflikty, žiadne provokácie. Naši vojaci majú zostať doma na slovenských hraniciach, majú chrániť Slovákov, môžu byť v slovenských uliciach, pomáhať v oblastiach, kde je naozaj tá bezpečnosť kritická, napríklad na východnom Slovensku, ale, prosím vás, neposielajme ich na ruské hranice, kde naozaj nemajú čo robiť.
Ďakujem pekne.
19. 6. 2019 18:11:18 - 18:13:09 46. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 1486 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
213.
Pán predseda Národnej rady tu dneska naozaj rozprúdil veselú zábavu svojím vystúpením. On bol prvý, ktorý Milanovi Mazurekovi, pričom Milan Mazurek sa celý čas držal témy, rozprával o obrannej stratégii, o hrozbách, o skrátka našom poslaní, o našej obrane. Andrej Danko bol prvý, ktorý mu hovoril, že vraj to je odbáčanie od témy, lebo sa mu nepáčilo počúvať kritiku a potom sa postaví tuto pred rečnícky pult a päť minút nerozpráva o ničom inom, len osobné útoky, srandičky z ľudí kvôli účesom a podobné veci. Neuveriteľné niečo.
Andrej Danko sa chváli tým, že chodí do Ruska. Pritom v tom Rusku, a hovorí teda, že v Rusku by nám nikto nepodal ruku. Pritom z veľkej časti je to, samozrejme všetci vieme, jeho dielo, pretože kade chodí, tade nás ohovára, berie nás ako najväčšiu politickú konkurenciu, ako najväčšiu hrozbu pre upadajúcu Slovenskú národnú stranu a teda usilovne pracuje na tom, aby nás očernil všade, kde môže. Nečudo, že po jeho návšteve v Rusku potom o pár dní úradníci z ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie napíšu nejakú nejasnú správu, alebo čo to bolo, že máme nejaké extrémistické tendencie, to ako keby som čítal normálne Dankove, Dankove vyjadrenia. A pritom na Andreja Danka by sa tiež dalo nájsť kopec vecí, kopec vecí. Veď nedávno behalo po internete video, kde boli porovnávané vyjadrenia Andreja Danka z minulosti so súčasnosťou, kde hovoril o tom, ako je proti islamu a teraz, len nedávno, ako islam, ako sa z islamu netreba vysmievať. Kde hovoril, ako je proti rozširovaniu NATO a teraz hlasoval za rozširovanie NATO. Čiže tiež veľmi veľký kontrast medzi tým, čo pán Danko rozpráva a medzi tým, čo naozaj robí. A naozaj, ako kolegovia povedali, ľudia to už prekukli, ľudia to už vidia a tak aj eseneska teda, také má preferencie a tak aj dopadla vo voľbách a dopadne aj v ďalších.
15. 5. 2019 14:48:05 - 14:50:30 45. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 1449 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
16.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, takže k materiálu č. 76, tlač 1466, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom finančného výboru za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Čo sa týka vystúpenia spravodajcu k druhému bodu, č. 77, čiže tlač 1469, tak rovnako som bol predsedom výboru určený za spravodajcu k danému bodu. Tento návrh zákona takisto spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a pravidiel tvorby zákonov. Je z jeho znenia zrejmý účel navrhovanej úpravy.
V súlade s oprávneniami; vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, teda odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu; uvedeným návrhom zákonov.
3. 4. 2019 10:21:44 - 10:34:02 43. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 1353 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
32.
Ďakujem. Milé dámy, vážení páni, vážení občania, ktorí to sledujú, v čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je napísané, že "právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky". Čo táto veta znamená v praxi?
V praxi táto veta znamená to, že je úplne jedno, čo schváli Národná rada Slovenskej republiky, je úplne jedno, na čom sa uznesú poslanci Národnej rady, dôležité je vždy v prvom rade to, čo chce Európska únia, Európsky parlament alebo, respektíve Európska komisia. Jednoducho orgány Európskej únie. Je absurdné, že ako poslanci Národnej rady pri predkladaní návrhov zákonov do Národnej rady musíme všetci vypĺňať takzvanú doložku vybraných vplyvov. A to len potvrdzuje to, že tá Európska únia skutočne je nadradená zákonom Slovenskej republiky, kde v tejto doložke každý z nás musí zaškrtnúť, že áno, predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie. Pretože ak nie je, tak automaticky máme ako predkladatelia problémy a takýto návrh zákona nemusí byť zapracovaný do legislatívy.
Európska únia naozaj má nadradené právo v rámci aj národnej legislatívy. Potvrdilo sa to v predchádzajúcich dňoch, kedy Európska komisia pozastavila účinnosť zákona o odvodoch pre obchodné reťazce. Nech je tento návrh zákona akýkoľvek, ja nebudem teraz hodnotiť, či dobrý, alebo zlý, ale jednoducho pravda je taká, že Národná rada Slovenskej republiky prostredníctvom vládnej koalície schválila návrh zákona, schválila návrh zákona, zákon a Európska komisia povedala, že tento zákon proste nebude platiť. A neplatí to, čo povedala Národná rada, ale platí to, čo si povedala Európska komisia. To len svedčí o tom, že Európska únia prostredníctvom Komisie rozhoduje naozaj vo všetkom.
A to sa netýka len nezmyselnej byrokracie na čele so smernicou o ochrane osobných údajov, GDPR. Ale veď si len spomeňme na časy, keď sme vstupovali do Európskej únie, Európska únia vtedy mala viacero požiadaviek ešte pred tým, ako nás prijala za členov. V prvom rade sme dostali ako Slovenská republika kvóty na jednotlivé komodity, dostali sme kvóty na cukor, to znamená, koľko ton cukru sa môže v rámci Slovenskej republiky vyrobiť, aby, božechráň, neboli náhodou diskriminovaní zahraniční potravinári, zahraniční poľnohospodári, ktorí sa sem plánovali natlačiť. V rámci dotácií na poľnohospodárstvo slovenskí poľnohospodári dostali oveľa nižšie dotácie a stále aj dostávajú v porovnaní so západnými krajinami Európskej únie.
Keď sme vstupovali do Európskej únie, Európska únia mala požiadavky, takzvanú bájnu liberalizáciu trhov. V skutočnosti to znamenalo likvidáciu strategických odvetví a privatizáciu týchto podnikov. Spomeňme si, že sme v rámci, v rámci prestupových rokovaní museli súhlasiť. že odstavíme časť jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, čím sa z energeticky sebestačnej krajiny stala razom krajina energeticky závislá. Dostali sme povinnosť zliberalizovať strategické odvetvia, v praxi to znamenalo sprivatizovať slovenské strategické podniky do zahraničia. Museli sme sprivatizovať elektrárne, plynárne, vodárne, všetky tieto podniky, ktoré kedysi plnili štátnu kasu Slovenskej republiky, z ktorej sa financovalo slovenské školstvo, slovenské zdravotníctvo, prešli do rúk západných investorov a dnes sa s viac ako miliardou eur na dividendách na ziskoch vynášajú zo Slovenska peniaze na Západ a nefinancuje sa slovenské školstvo, slovenské zdravotníctvo z týchto strategických podnikov, ale financuje sa nemecké zdravotníctvo alebo talianske školstvo, lebo napríklad elektrárne patria Talianom.
Európska únia rozhoduje tak isto aj o zahraničnej politike. Všetci dobre vieme a mnohí nesúhlasíme s tými protiruskými sankciami, nebol to výmysel Slovenskej republiky, bol to výmysel práve Európskej únie, Európskej komisie. Ale čo je najhoršie? Na jednej strane tu máme politikov, ktorí rozprávajú o tom, že ako nebudú podporovať protiruské besnenie, konkrétne Robert Fico vo videu na Slavíne, ale následne ten istý Robert Fico potom v Európskej rade hlasoval za predĺženie protiruských ekonomických sankcií. To isté aj Peter Pellegrini, ktorý tiež povedal, že on nepodporuje protiruské sankcie, ale následne, keď sa dostal do, keď teda rokovala Európska komisie, tak tiež hlasoval za predĺženie, opakované predĺženie protiruských sankcií. A keď sa ho novinári pýtali, že, pán Pellegrini, prečo ste hlasovali za predĺženie protiruských sankcií, keď s nimi na domácej slovenskej pôde oficiálne nesúhlasíte, tak povedal, že on nechcel rozbíjať jednotu Európskej únie. Čiže pod zámienkou nejakej servilnosti opäť hlasoval za niečo. Jednu vec robí v Bruseli a druhú vec rozpráva, bohužiaľ, mnohým naivným občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú čas alebo záujem sledovať politické dianie detailne a potom uveria, uveria aj sladkým rečiam.
Čo je ale horšie, Európska únia prostredníctvom svojich nariadení pretláča na Slovensko aj prvky sociálneho inžinierstva. Netýka sa to len tej gender ideológie, kde už pojem muž a žena nie sú viazané fyziologicky, ale sú to len nejaké sociálne konštrukty. Netýka sa to len pretláčania LGBT agendy do legislatívy, do médií, do zábavného priemyslu prostredníctvom dokonca už aj kvót, ale týka sa to napríklad aj imigračnej krízy, imigrantov. Veď si len spomeňme na hlasovanie o povinných kvótach pre prijímanie imigrantov, boli to imigranti z Afriky a z Ázie najmä, z Blízkeho východu, do jednotlivých členských Európskych štátov a hlasovali opäť za to aj slovenskí europoslanci. Teraz nedávno, minulý týždeň bola v Európskom parlamente bolo schválené uznesenie o Afričanoch v Európe. Európsky parlament prostredníctvom svojho uznesenia usúdil, počúvajte dobre, usúdil, že Afričania, 15 miliónov Afričanov už, černochov žijúcich v Európe, údajne nemá, nemá dostatočné práva, že sú diskriminovaní, sú zastúpení málo v médiách, sú zastúpení málo v politike, sú zastúpení, majú menší alebo zlý prístup k bývaniu, nežijú v dôstojných podmienkach, ich deti dokonca dostávajú v školách horšie známky, neviem, prečo, ale teda údajne preto, že asi sú diskriminovaní alebo čo, a teda Európsky parlament prišiel s návrhom uznesenia, že toto všetko treba zmeniť a vyzval Európsku komisiu a členské štáty, aby pracovali na vypracovaní stratégií, plánov ako ešte viac týchto Afričanov, teda černochov konkrétne, zaradiť do, do svojich národných štruktúr. To znamená, že má sa vytvoriť napríklad na školách takzvaný mesiac černošskej histórie, kde sa Slováci, slovenské deti budú učiť menej o slovenskej národnej histórii, ale viac sa budú venovať práve histórii Afričanov. Má sa vytvoriť eurofond v nejakej výške, minimálne za miliardu eur, lebo menšie eurofondy sa nevydávajú, nevytvárajú, pre podporu bývania obyvateľov Afriky, teda Afričanov žijúcich v Európe. Majú sa zaviesť mnohé opatrenia na to, aby bolo viac černochov zastúpených v médiách, v politickom živote, skratka, vo všetkých, vo všetkých významnejších funkciách, aby mali aj slovenské deti dostatok černošských vzorov. Tieto všetky nariadenia, tieto všetky nariadenia sú platné aj pre Slovensko aj práve vďaka tomuto nešťastnému čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že sú nadradené zákonom Slovenskej republiky, sú nadradené zákonom Slovenskej republiky. V praxi to platí, to znamená, že Slovensko musí nielenže prijímať opatrenia, s ktorými samé súhlasí, ale musíme prijímať, a čo je horšie, opatrenia, aj tie, s ktorými nesúhlasíme. A čo je úplne najhoršie, dokonca aj tie, ktoré nám škodia, ktoré sú v priamom rozpore so záujmami Slovenskej republiky, priamom rozpore so záujmami obyvateľov Slovenska.
Miera zvrchovanosti Slovenskej republiky v súčasnej Európskej únii, mnohí to nevedia, je ale oveľa nižšia, než aká bola napríklad v Československej socialistickej republike. V orgánoch Európskej únie má Slovenská republika zastúpenie, v orgánoch Európskej únie, tým myslím Európsku komisiu, Európsky parlament, Radu Európskej únie alebo Európsku radu, má Slovenská republika zastúpenie jedno až tri percentá. Úplne marginálne zastúpenie, z ktorého je evidentné, je evidentné, že nedokážeme nič presadiť a na základe väčšinového princípu dokážeme byť veľmi prehlasovaní prakticky v akýkoľvek otázkach. Týka sa to najmä otázok, ktoré patria do takzvanej výlučnej právomoci Európskej únie, to je napríklad colná politika alebo nastavenie pravidiel hospodárskej súťaže. Alebo sa to týka potom právomocí, ktoré patria takzvanej spoločnej právomoci Európskej únie, to je napríklad poľnohospodárstvo alebo oblasť sociálnej politiky.
Kvôli článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa zo Slovenskej republiky stala de facto kolónia západných krajín, ktorá už nemá ani len vlastnú suverenitu, zákonodarnú moc, pretože naozaj platí to, čo sa povie v Bruseli. Kvôli tomuto článku máme zničenú suverenitu, máme, potláča sa národná hrdosť, národná identita, poľnohospodárstvo je zničené. Slovenské podniky, slovenský priemysel je v troskách. Veď sa len pozrite, prosím vás, okolo seba! Už nevidíte vo svojom okolí ani jeden, ani jeden väčší významnejší podnik, ktorý by bol v slovenských rukách. Všetko je buď sprivatizované zahraničným investorom, zahraničným podnikateľom, alebo sú to už priamo zahraničné podniky, ktoré sem, ktoré sem prišli zo Západu.
Zavedenie čl. 7 ods. 2, čo je na tomto ale najviac také tragické, by som povedal, je to, že tento vlastizradný článok bol do Ústavy Slovenskej republiky zavedený nie kvôli tomu, že by to od nás chcela Európska únia, ale kvôli tomu, že naši ctení "páni poslanci" v tom čase sa jednoducho chceli zalíškať Európskej únii, zalíškať Bruselu a toto, túto vetu do Ústavy Slovenskej republiky zaviedli dobrovoľne. A to dokonca dva roky, viac ako dva roky pred tým, než Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Ja tu mám pri sebe výpis hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky, kedy sa zavádzala, zavádzala táto veta o nadradenosti európskych zákonov nad zákony Slovenskej republiky. Bolo to 23. februára v roku 2001, hlasovanie o 18.00 hodine 43 minúte a za hlasovalo 90 poslancov, proti 57. Za hlasovali napríklad, celý klub SDK, pán poslanec Budaj, ktorý tu pred chvíľou rozprával o ochrane štátnosti a demokracie, hlasoval celý klub SDĽ na čele s pánom poslancom napríklad Maňkom. Hlasoval za to klub SMK, Béla Bugár. Hlasovala za to Strana občianskeho porozumenia, SOP, Peter Kresák. Hlasoval za to klub KDH, Hrušovský, Mikloško, Palko, Záborská. Hlasoval za to pán poslanec Osuský, pán poslanec Šebej a mnohí ďalší, ktorí sedia aj v súčasnosti v Národnej rade Slovenskej republiky. Čiže z tohto pohľadu je to absolútne nepochopiteľné, prečo dva roky pred tým, než Slovensko vôbec vstúpilo do Európskej únie, chcel byť niekto pápežskejší ako pápež a dobrovoľne, dobrovoľne si do Ústavy Slovenskej republiky zaviedol vetu o vlastnej podradenosti Bruselu, bez toho aby Slovensko ešte bolo členským štátom Európskej únie.
My preto žiadame odstránenie tejto vety z Ústavy Slovenskej republiky, lebo naozaj je to hlava chobotnice, hlava ryby, z ktorej smrdí všetko ostatné. Kým je tento článok v Ústave Slovenskej republiky, tak nemôže byť ani reči o tom, že Slovenská republika je suveréna, hrdá a môže byť aj ekonomicky sebestačný prosperujúci štát. Táto veta jednoznačne svedčí o tom, a dokazuje to, že v rámci Európskej únie sme sa dostali len na úroveň a na pozíciu akejsi kolónie. A preto žiadame odstránenie tejto vety z Ústavy Slovenskej republiky. Túto vetu nemajú ani zďaleka, ani zďaleka všetky štáty Európskej únie vo vlastných ústavách, má ju len Slovenská republika a niekoľko iných štátov, ktoré sa z nejakých dôvodov chceli zalíškať alebo teda vopchať do priazne Bruselu. Keď to nemajú ostatné krajiny, tak si myslím, že to nemusí mať ani Slovenská republika.
Ďakujem pekne.
3. 4. 2019 10:19:21 - 10:20:22 43. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 1353 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
28.
Milé dámy a páni, vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som uviedol návrh novely ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Túto novelu ústavy predkladajú poslanci Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Martin Beluský, Milan Mazurek a ja, teda Milan Uhrík.
Cieľom tejto legislatívnej zmeny, tejto novely ústavy je odstránenie druhej vety z čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá znie, že: "Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky." Odstránením tejto vety chceme zvýšiť suverenitu Slovenskej republiky a vrátiť, vrátiť rozhodovanie o kľúčových kompetenciách v maximálnej možnej miere naspäť národnému parlamentu.
Toľko, toľko na úvod, ďakujem pekne a poprosím, do rozpravy by som sa prihlásil potom ako prvý.
28. 3. 2019 10:06:25 - 10:20:42 43. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1409 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
34.
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, témou dnešného rokovania je tzv. Istanbulský dohovor, ktorého hlavnými obsahom je predchádzanie násiliu a domáceho násilia na ženách a všetkých slabších jedincoch spoločnosti. Myslím si, že s týmto cieľom každý z nás súhlasí a že tieto, toto predchádzanie, táto prevencia je dostatočne už aplikovaná a zapracovaná aj v súčasnom trestnom právnom poriadku Slovenskej republiky, pretože všetky formy násilia, či už na ženách, na deťoch, ale aj dokonca na mužoch, sú trestnými činmi, za ktoré ľudia sú odsudzovaní a môžu ísť do väzenia. Samozrejme, niektoré, niektoré trestné činy sa nepodarí odhaliť a vždy je čo zlepšovať.
Ale na to, aby sme zlepšili vymožiteľnosť práva v tejto oblasti, nie je nutné prijímať a ratifikovať celý Istanbulský dohovor. Istanbulský dohovor v tomto ponímaní sa snaží ako keby vykopnúť otvorené dvere, to znamená, snaží sa zabrániť násiliu, alebo teda legalizácii násilia na ženách, na, hlavne na deťoch, pričom, ako som povedal, všetky tieto veci sú už podľa súčasnej legislatívy trestné.
Takisto čo sa týka zrovnoprávňovania žien s mužmi, ja súhlasím, zrovnoprávňujme ženy s mužmi v možnostiach príležitostí, v možnostiach pracovných podmienok a hlavne vo výške platu za rovnako odpracovanú prácu, pretože iste mnohí mi dáte za pravdu možno aj z osobných známostí, že poznáte nejaké ženy, nejaké mladé dievčatá, ktoré pracujú a zarábajú na svojich pozíciách menej ako rovnakí, rovnako pracujúci chlapi, alebo teda muži. Ja sám poznám jednu, jednu mladú ženu, ktorá zarába v maloobchode o 300 eur menej ako jej kolega, dokonca aj ten kolega je lenivší. Ale jednoducho len preto, že je chlap, tak ten majiteľ spoločnosti má nejakú nepochopiteľnú vnútornú tendenciu zaplatiť tomu, tomu mužovi viac.
V Nemecku to vyvrcholilo kvótami pre ženy najmä v oblasti manažérskych pozícií. Ak si pamätáte, pred pár rokmi to bola medializovaná téma. Jednoducho Nemci prišli na to, že ženy sú diskriminované vo vyšších pracovných pozíciách v oblasti manažmentu, a tak prijali kvóty, že koľko žien musí byť na jednotlivých manažérskych pozíciách. Tak strašne sa Nemci snažili bojovať proti diskriminácii na základe pohlavia, až nakoniec o tom, či sa niekto stane manažérom, alebo nestane manažérom v danej firme, rozhoduje práve to pohlavie, práve to sa stalo kľúčovým argumentom. Ak nemáte správne pohlavie, tak na manažérsku pozíciu v istých prípadoch jednoducho môžte zabudnúť. A pritom je úplne jedno, či ste muž, alebo žena.
Problém Istanbulského dohovoru nie je to, čomu sa snaží predchádzať, to znamená to domáce násilie, násilie na ženách, deťoch. Problém Istanbulského dohovoru je tá, to podsúvanie gender ideológie, ktorú sa nenápadne snaží popri tej dobrej veci vsunúť do spoločnosti. Je to ako s nejakou, prirovnám to k nejakej vitamínovej tabletke, ktorá síce je plná vitamínov, ale zároveň v tej tabletke je aj nejaký toxický jed a ľudia, ktorí pretláčajú tento Istanbulský dohovor, nám to podsúvajú, na, dajte tú tabletku svojim deťom, a vy keď poviete, ja tú tabletku svojim deťom nedám, pretože tam je toxický jed, tak oni v médiách, kde majú väčší priestor, vás obvinia z toho, že odmietate deťom dať vitamíny.
A tak vyzerá aj táto spoločenská diskusia, bohužiaľ, aj dnes, že zástancovia tohto, tohto Istanbulského dohovoru rozprávajú o tom, že treba predchádzať násiliu na ženách, a odporcovia ale nehovoria, že to nie je dôležitá téma, odporcovia ukazujú práve na ten toxický jed. Vitamíny v tej tabletke, keď to prirovnám, je predchádzanie násilia na ženách a deťoch, ale ten toxický jed, ktorý je v tej tabletke Istanbulského dohovoru skrytý, je práve tá gender ideológia. Gender ideológia ako taká vychádza z predpokladu, že biologické fyzické pohlavie a rod sú navzájom oddelené a nesúvisiace veci, že jednoducho spoločnosť si len vymyslela isté roly muža a ženy a tieto nijako nesúvisia s tým, či chlap, ale teda či človek je fyzicky chlap, alebo je fyzicky žena. A podľa Istanbulského dohovoru tieto rodové stereotypy, ako to nazývajú, sú zdrojom utláčania aj žien. A preto Istanbulský dohovor v čl. 12 píše, že zmluvné strany prijímajú opatrenia podporujúce zmeny v spoločenských a kultúrnych moduloch správania sa žien a mužov - a toto je dôležité - s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných roliach mužov a žien.
To znamená, že aj obraz rodiny, kde mama je starostlivá, nežná matka a muž je živiteľ, ochranca rodiny, je v podstate stereotypný obraz. Stereotypný obraz, ktorý podľa Istanbulského dohovoru treba odstrániť, všetky tradície, zvyklosti a stereotypné roly. Nakoniec to vedie presne k tomu, že už nebude muž a žena, ale bude rodič 1 a rodič 2. A začať to má aj podľa zástancov Istanbulského dohovoru práve už na školách, začať to má tou ideologickou indoktrináciou žiakov, najmenších detí. Má byť dokonca zriadený výbor, ktorý má posudzovať to, či jednotlivé štáty, ktoré súhlasili s Istanbulským dohovorom, dostatočne bojujú proti týmto rodinným stereotypom alebo rodovým stereotypom. Na školách majú dokonca pôsobiť špecializovaní učitelia z oblasti rodových štúdií, ktorí majú, ktorí majú učiť deti o tom, že ony sú vlastne rodovo neutrálne a nejaká spoločenská rola muža alebo ženy sa im dostáva až počas ich vývoja, až počas ich spoločenského nejakého života.
Títo ľudia rozprávajú o tom, že transsexualita a transgender je niečo prirodzené, že je to natoľko prirodzené, že preto treba, preto treba týmto ľuďom pichať hormóny opačného pohlavia, pichať im blokátory vlastných hormónov, pichať im blokátory puberty. Je to natoľko podľa nich prirodzené, že desaťročným deťom, dievčatám idú pichať mužské hormóny, aby z nich spravili chlapcov. Je toto, prosím vás, normálne? Je toto normálne, aby sa malým deťom pichali hormóny, deťom, ktoré rodičia neposlúchnu napríklad v tak banálnych veciach, pretože vedia, že žiadajú hlúposti, že čo si má dať na večeru alebo čo si má dať na obed, pretože vždy by chceli nejakú zmrzlinu alebo sladkosti. Rodičia vedia, že tieto deti sa nemôžu rozhodovať samostatne v tak banálnych veciach, ale vo veciach zmeny pohlavia ich rozhodnúť nechajú aj na pokyn štátu a potom kvôli hormonálnym injekciám im zničia prakticky celý budúci život.
Zašlo to tak ďaleko, že, tá gender ideológia zašla tak ďaleko, že vo svete, teda najmä v západnom svete, prirodzene, už neexistuje len pohlavie muža a ženy, ale napríklad v britskom facebooku, keď sa chcete registrovať ako, ako užívateľ tejto sociálnej siete, si môžte vybrať dokonca spomedzi 71 pohlaví. Ja prečítam niektoré z nich, pretože sú naozaj zaujímavé. Keď sa registrujete na tejto sociálnej sieti, tak si môžte vybrať, či ste napríklad asexuál, andgrogýn, či ste bez pohlavia, či ste obojpohlavný, či ste transgender muž, či ste transgender žena, či si nerozlišujete pohlavie, či ste hermafrodit, či ste intersexuálny muž, intersexuálna žena, intersexuálna osoba alebo dokonca, ak nie ste muž, žena a osoba, tak môžte byť intersexuálne pohlavie, či ste transgender žena, či transsexuálna žena, či ste dokonca obyčajný muž, či ste viacpohlavný, či ste premenlivé pohlavie, tzv. gender-fluid, to znamená plávajúce aj pohlavie, či ste transsexuálny muž, osoba, či ste transrodový človek, transrodová osoba, či ste obyčajná žena, či ste ani muž, ani žena, či ste nerozhodné pohlavie, či ste ani jedno z uvedených, alebo či ste iné.
Pokračuje to potom tým, že v spoločnosti sa stávajú napríklad také veci, že minulý rok vyhral majstrovstvá sveta v ženskej dráhovej cyklistike chlap prezlečený za ženu. Chlap prezlečený za ženu 14. októbra 2018, biologický muž, ktorý sa identifikuje ako transgender žena, vyhral cyklistické podujatie ženských majstrovstiev sveta vo veku 35 až 39 rokov v Los Angeles. Keď sa ženy, normálne ženy, naozajstné ženy začali sťažovať, že táto súťaž bola jednoducho neférová, pretože medzi nie, že tú súťaž vyhral chlap, ktorý sa jednoducho len preziel..., prezliekol do ženských tričiek, do ženského úboru, a teda prirodzene, prirodzene ako silnejší v tých cyklistických pretekoch zvíťazil, tak táto žena, alebo tento muž, táto transgender žena to prirovnala k rasovej segregácii. A citujem, doslova povedal alebo povedala, že pokiaľ ide o rozšírenie práv na menšinové obyvateľstvo, prečo by sme sa mali pýtať väčšiny. Jednoducho, že je úplne v poriadku, ak sa chlap prezlečie za ženu a potom vyhrá majstrovstvá sveta v cyklistike.
Viete, keby to nebolo, keby to nebolo smutné, tak by to bolo aj smiešne, ale, bohužiaľ, bohužiaľ, keď, v súčasnosti keď príde chlap k lekárovi a povie o sebe, že som Napoleon alebo že som mimozemšťan, tak prirodzene lekár povie, že, pane, vy nie ste v poriadku, niečo s vami nie je v poriadku. Ale paradoxne, keď príde ten istý muž k lekárovi a povie, že ja som žena, tak ten lekár, hoci vidí, že nie je žena, nemá, bohužiaľ, na výber a musí, musí mu ustúpiť a urobiť všetko pre to, čo si mladý muž alebo starší pán želá, aby sa stal ženou.
Zašlo to tak ďaleko, že v krajinách severnej Európy a západnej Európy - a Milan Mazurek to dosvedčí, keďže tam bol osobne - vznikajú toalety pre tretie pohlavie. To znamená, máte toalety pre mužov, pre ženy a pre tretie pohlavie. Na tie toalety pre mužov, samozrejme, môžu chodiť aj ženy, ktoré si o sebe myslia, že sú muži, na tie toalety pre ženy rovnako môžu chodiť aj chlapi, ktorí sami seba prezentujú ako ženy, a na tie toalety pre tretie pohlavie na tých štadiónoch môžu chodiť všetci tí, ktorí, ja neviem, sa prezentujú ako niečo iné.
Istanbulský dohovor sa práve touto salámovou metódou, to znamená metódou, kedy sa žiada vždy len toľko, nenápadne toľko, koľko je spoločnosť ochotná v danom okamihu zniesť, koľko je spoločnosť ochotná ustúpiť, Istanbulský dohovor sa snaží posúvať nenápadne hranice, až nakoniec spoločnosť akceptuje celú tú ideológiu a ani nebude vedieť ako. A práve preto je potrebné, naozaj je potrebné odmietnuť túto, tento dohovor a celú túto ideológiu už pri najmenších náznakoch posúvania hraníc, už pri zdanlivo malých požiadavkách.
To platí ale, kolegovia, nielen o gender ideológii ako takej, ale platí to napríklad aj o sexuálnej výchove. Sami ste svedkami určite, aj keď máte deti alebo vnukov, na posúvaní vekovej hranice pre sexuálnu výchovu. Najprv sa začala, najprv sa len zaviedla sexuálna výchova. V poriadku, deti treba vzdelávať aj v tejto oblasti, aby, aby jednoducho sa správali v živote zodpovedne. Potom sa začala hranica posúvať sexuálnej výchovy, začala sa posúvať smerom k pätnástim rokom, v západných krajinách dokonca k nižším a k nižším a v niektorých krajinách sa dokonca sexuálna výchova dostala už aj na škôlky, na materské školy. A potom, keď sa takto, keď sa to takto nenápadne rok po roku posúvalo, potom ak malé dieťa sa zapojí do nejakého sexuálneho aktu s dospelým, tak potom už nikto nebude môcť povedať, že to dieťa nevedelo, do čoho ide, pretože už malo sexuálnu výchovu, pretože už vie, čo to je.
Presne takto vyzerá, bohužiaľ, to posúvanie hraníc prostredníctvom tej salámovej metódy. Každá nasledujúca generácia je z nejakého dôvodu viac a viac liberálna.
Vážení kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, ak my ako súčasná generácia, ako súčasní poslanci ustúpime v oblasti LGBTI a v oblasti gender ideológie, tak verte tomu, že generácie po nás ustúpia v oblasti incestu, v oblasti zoofílie, aj v oblasti pedofílie, pretože, bohužiaľ, taký je trend.
Čiže ešte raz hovorím, jednoznačne odmietame Istanbulský dohovor. Nie kvôli tomu dobrému, čo je v ňom napísané, kvôli väčšine dobrých vecí, ktoré sú v ňom napísané, ale práve naopak, kvôli tým toxickým veciam, ktoré sa snaží do spoločnosti nenápadne posunúť, ktoré môžu rozvrátiť celé štáty a celú civilizáciu, na ktorej už tisícky rokov stojí aj Slovenská republika. Odmietame sociálne experimenty, sociálne inžinierstvo, nech už je prezentované pod akoukoľvek dobre a pekne znejúcou zámienkou. Jednoznačne nedovolíme robiť sociálne experimenty a sociálne inžinierstvo na obyvateľoch Slovenskej republiky.
A viete, aj ja by som teraz mohol kritizovať vládu, prečo predkladá tento, toto odmietnutie Istanbulského dohovoru dva dni pred prezidentskými voľbami, či sa nejedná o prezidentskú kampaň alebo o predvolebnú kampaň, alebo prečo to predkladá práve dva mesiace pred voľbami do Európskeho parlamentu, či sa nejedná o kampaň práve do týchto volieb. Mohol by som sa to spýtať, mohol by som vyčítať vláde, že tri roky nič nerobila, že prichádza s tým neskoro, už dávno s tým mohli niečo spraviť, ale tentokrát to neurobím, pretože naozaj pre dobro veci, pre dobro veci by sme sa mali všetci konzervatívni a tradične zmýšľajúci a kresťanskí a národne zmýšľajúci poslanci spojiť, zjednotiť a raz a navždy zmietnuť Istanbulský dohovor zo stola Slovenskej republiky, aby sa o ňom nediskutovalo teraz, aby sa o ňom nediskutovalo v budúcnosti, aby bola táto téma raz a navždy uzatvorená a aby sa Slovenská republika k nej už nevracala.
Čiže za Ľudovú stranu Naše Slovensko môžem prehlásiť, že Slováci môžu s hlasmi našich poslancov pri odmietnutí Istanbulského dohovoru jednoznačne počítať.
Ďakujem pekne.
28. 3. 2019 9:49:14 - 9:50:42 43. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1409 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
14.
Pani poslankyňa Verešová, vy prvá ste v pléne - a to vám gratulujem - použila nálepkovanie, keď ste hovorili, že tejto témy sa ujali extrémisti a tak ďalej a tak ďalej. A o tri minúty na to ste vyzývali, aby sme ľudí nenálepkovali, aby sme proste, aby sme proste neškatuľkovali. Kritizovali ste vo svojom príspevku vládu, že robí málo, že to robí neskoro, v poriadku, máte na to právo, veď ja mám tiež podobný názor, len potom ste hovorili, že treba mať nejakú integritu skutkov a rečí a že vy máte od roku 2013 v rukách nejakú analýzu, nakoniec ste ju čítali, pána Lipšica, ktorá teda jednoznačne hovorí, že Istanbulský dohovor je negatívna vec.
Ja by som sa chcel spýtať vás, pani Verešová, že čo ste vy ako poslankyňa Národnej rady, nie ako občianka, ale ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky urobili preto, aby Istanbulský dohovor nebol ratifikovaný, či ste urobili preto rovnako veľa ako poslankyňa Národnej rady, ako ste urobili pre obmedzenie potratov, pretože keď vyzývate na integritu činov a skutkov, tak..., a činov a rečí, a činov a skutkov, tak by ste, tak by ste mali byť aktívnejší. Ja sa vás pýtam, ja neviem, možno ste niečo urobili, možno ste tu predložili 20 uznesení, aby Slovenská republika odmietla ratifikáciu Istanbulského dohovoru, neviem o tom, preto sa vás pýtam, a rád by som počul odpoveď, čo urobila poslankyňa Verešová. Ďakujem.
18. 2. 2019 20:49:07 - 20:51:07 42. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1317 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
198.
Ďakujem za reakcie, pani Smolíková aj pán, pán Soboňa, ono, aj, aj všetci vlastne ostatní. Viete, je síce pekné, že Slovenská národná strana tú príručku neschvaľuje, ale ona je na školách. A kto je tu minister školstva, ja som minister školstva, ja tomu mám zabrániť? Skrátka, objavila na školách príručka podpredsedníčky Liberálneho Slovenska (pozn. red.: správne „Progresívneho Slovenska“) a fiktívneho ministra, človeka, čo sa hrá teda na ministra, pána, pána Nagya, kde oni opisujú nejaký extrémizmus a spôsoby, ako treba proti tomu bojovať, ako treba na tých žiakov niektorých volať políciu za ich názory, za ich politické presvedčenie a za to, že si dovolia polemizovať o či už nejakých historických teda skutočnostiach, alebo o, o nedostatkoch liberálnej demokracie, alebo o niečom podobnom. Viete, vy hovoríte, že, že na to nemáte kompetenciu, ale teda naozaj potom, kto iný na to má kompetenciu, ak nie vládna strana, vládna strana a kto, kto, kto tu definuje zákony. Zase Ľudová strana Naše Slovensko schvaľuje zákony alebo vláda, vládna koalícia schvaľuje zákony? A tie zákony navrhuje ministerka školstva. Čiže naozaj nie je nikto kompetentnejší, na koho tá kritika sa môže zniesť ako práve na ministerku školstva.
Ale keď sa teda tak dištancujete, tak naozaj je tu to školenie, ja som to už nestihol povedať, ale je tu ešte jedna vec, ktorú pani Bihariová chodí prednášať po školách. Je to školenie zase podporené ministerstvom školstva, vedy, výskumu, športu, je to školenie s názvom "Aj vy ste to zaznamenali? Zvyšujúci sa extrémizmus, xenofóbia". Irenka Bihariová, 28. novembra 2018, prihlásiť sa môžete, bla bla bla, podporilo ministerstvo školstva, Iuventa a nejaké občianske združenia, združenie Expression.
Čiže zase, kto to podporil? Chcete povedať, že pani Bihariová si vymyslela, že to podpo..., ak áno, tak nech sa páči, nech pani ministerka podá trestné oznámenie na Bihariovú za to, že porušuje školský zákon, že vnáša politiku do škôl, že porušuje, že teda nelegálne zneužíva logá a privlastňuje si nejakú dotáciu, ktorú teda podľa vás nedostala.
Ja neviem, ale niečo robte.
18. 2. 2019 20:31:11 - 20:41:16 42. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1317 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
186.
Milé kolegyne, kolegovia, na dnešnej schôdzi sa venujeme odvolávaniu pani ministerky školstva. Ako to už bolo povedané, tie dôvody, aj ktoré boli uvedené v dôvodovej správe, sú najmä toho finančného charakteru, či už sa jedná o tých 600 mil. eur, ktoré mali byť, povedzme si rovno de facto rozkradnuté v rámci, v rámci nejakých výskumných projektov, čo nie je, samozrejme, vina súčasnej pani ministerky, aby sme boli objektívni, je to vina predchádzajúceho ministra pána Plavčana, ktorý bol teda všeličo, ale rozhodne nie nejakým dominantným ministrom, ktorý by nejakým pevným spôsobom držal v rukách svoje ministerstvo.
Potom je tu druhý uvádzaný dôvod, o ktorom tu bolo diskutované, tých 100 mil. eur prepadnutých v rámci Operačného programu Výskum a inovácie. A tretí dôvod, ktorým bolo zase to podozrivé prideľovanie dotácií, najmä teda schránkovým firmám a firmám blízkym SNS-ke, opäť sa jednalo o výskumné, vývojové projekty.
Na jednej strane tu teda máme tieto finančné, finančné podozrenia, pochybenia, niekde doslova dokázané rozkrádačky, alebo teda šafárenie, na druhej strane tu máme kritiku najmä zo strany liberálnej opozície, to znamená OĽaNO a SaS, ktorí kritizujú tieto veci najmä preto, že sa im, samozrejme, neušlo a to, to ale, pani ministerka, nie sú všetky dôvody, ktoré, ktoré by mali viesť k vášmu odvolaniu.
My už dlhodobo sa venujeme, venujeme aj problematike školstva v Slovenskej republike a bolo to na jeseň minulého roku, keď sme sa venovali problémom slovenských škôl, nedostatku slovenských tried na území južného Slovenska. Vzniklo to, my sme aj predkladali návrh zákona v tejto oblasti, aby štát povinne zriaďoval základné školy pre slovenských žiakov, ktorí jednoducho, alebo pre slovenských rodičov, ktorí nemali kde na južnom Slovensku umiestňovať svojich žiakov, pretože pre Slovákov nebolo dostatok základných škôl a tá maďarská samospráva na južnom Slovensku im nechcela vytvárať priestor.
Potom tu bola kauza kapitána Danka, z ktorého, z ktorého falošného kapitánskeho titulu sa smejú všetci normálni vojaci a z ktorého falošného JUDr. titulu sa zase smejú všetci normálni právnici, to nie je môj výmysel ale reakcia verejnosti. A tieto, tieto problémy pokračujú.
Ja by som sa chcel ale venovať jednej veci, ktorej som, v ktorej som aj uvádzal interpeláciu na vás pani ministerka, stále som nedostal odpoveď, ale stále je teda v lehote, čiže čakám na to odpoveď a budem na ňu zvedavý. Jedná sa o, o vec, ktorú, z môjho pohľadu absolútne netolerovateľné, aby sa na slovenských školách diala. Jedná sa o príručku s názvom Učitelia proti dezinformáciám II, to znamená, že je to nejaké pokračovanie nejakej predchádzajúcej príručky, ktorý napísala nejaká Zuzana Vatrálová, Lukáš Zorád, ale teraz dôležitý Jaroslav Nagy, Irena Bihariová a Daniel Milo. Samozrejme, táto príručka vyšla ako inak s podporou ministerstva zahraničných vecí, to znamená s podporou Lajčákového ministerstva, ktorý tak štedro dotuje, dotuje mimovládne organizácie na Slovensku. Ja tu mám vytlačené, pár strán z tej brožúrky, musím to prečítať, lebo aby aj ľudia, ale aj vy, kolegovia poslanci, ste videli, že čo sa plížilo na slovenské školy medzi učiteľov, medzi žiakov. Tak v tej príručke Učitelia proti dezinformáciám, pani ministerka, sa napríklad (povedané so smiechom) píše o tom, ako spozná tzv. rizikového žiaka, citujem: Dnes je skutočne... „Dnes skutočne nie je možné rozpoznať rizikových mládežníkov podľa oblečenia, účesov či tetovania. Nie je žiadnym prekvapením, že sú to na výzor úplne bežní mladíci či dievčatá.“ Inými slovami, učitelia si majú dávať pozor na každého a šmírovať, šmírovať deti, šmírovať žiakov a hádzať ich do nejakého vreca, tam boli nejaké kritériá uvádzané, do nejakého, do nejakej zelenej zóny, žltej zóny a červenej zóny, na ktorú treba už volať, na ktorú už treba volať políciu na týchto žiakov.
Ďalšia časť, čo môže byť prvým varovným signálom: „Najlákavejším spojivom medzi extrémistickou scénou a mládežníkmi, ktorí ešte nie sú tak celkom jej členskou súčasťou, sú témy, ktorými extrémna pravica operuje. Ak učiteľ začne u študenta pozorovať súlad postojov s extrémnou pravicou, je to prvý zjavný indikátor, ktorý možno v rámci vyučovania odhaliť. Ide najmä o postoj k Rómom, alebo“ že - a teraz počúvajte -, „že žiak naznačuje nedostatky demokracie.“ To znamená veci, ktoré nefungujú tak, ako by mali. Tomuto naozaj nerozumiem, čo je extrémistické na tom, keď nejaký žiak poukazuje na nedostatky, na zlyhania systému v rámci nejakej konštruktívnej diskusie sa snaží hľadať vylepšenia, pretože aj demokracia, hoci sa to historicky ukázalo ako najlepší, najlepší spomedzi všetkých režimov riadenia spoločnosti, ale stále má svoje nedostatky, ktoré my ako spoločnosť a aj ako zákonodarci musíme nejakým spôsobom odstraňovať. Označovať takéhoto žiaka, ktorý aktívne pristupuje k spoločenskému dianiu, sleduje situáciu a snaží sa hľadať riešenia, ako ešte ďalej zlepšiť tú spoločnosť, za extrémistu a dávať ho zase do nejakej škatuľky a označovať to jeho správanie ako nejaký varovný signál mi príde naozaj ako, ako arbi..., morbídne vyslovene.
Ďalej extrémista, „podozrivý žiak je takisto aj ten, ktorý spochybňuje verifikované javy a vedecké postupy, napríklad sa skepticky vyjadruje o medicínskych dôkazoch a nedôveruje historickým faktom.“ To znamená, že človek, ktorý, alebo žiak v tomto prípade, ktorý povie, že má podozrenie a má pocit, že farmaceutické firmy nevyrábajú lieky len ako charitu, a aby pomohli ľuďom, ale že je to pre ne v prvom rade teda biznis a často tieto lieky vyrábajú buď menej účinné, alebo účelovo do nich možno vkladajú nejaké veci alebo nejaké vedľajšie látky, aby zase spôsobili nejaké iné choroby, skrátka má pochybnosti o tom, že či farmaceutické firmy naozaj robia svoje poslanie len ako nezištnú celospoločensky prospešnú činnosť, alebo to robia ako biznis, tak takýto žiak je označený za, opäť za extrémistu.
A takisto, samozrejme, aj ten, ktorý pochybuje o historických faktoch. Pretože, kolegovia, o historických faktoch sa čo? No predsa nepochybuje. Takisto je extrémista ten, a toto je dobré, má, „ten žiak extrémistický má dojem, že sa niekto neustále pokúša manipulovať ním alebo verejnosťou, vykazuje určitú sociálnu paranoju, formuluje presvedčenie, že niekto sa cieľavedome usiluje manipulovať spoločnosťou alebo sa snaží zamlčiavať pravdu. Tým niekým môžu byť napríklad štandardné médiá, v úvodzovkách slniečkari dotovaní Sorosom, homoloby Brusel, západní sionisti alebo len akýsi anonymný systém.“ To znamená, že človek, žiak, ktorý povie, vysloví podozrenie, vysloví obavu, naozaj úprimnú obavu z toho, že niekto sa prostredníctvom médií snaží manipulovať spoločnosť, je podľa tejto, tohto paškvilu, tejto mimovládnej príručky pani Bihariovej extrémista, ktorého treba pozorne sledovať.
Takisto, pani ministerka, na školách sa hovorí o tom, že extrémista je ten, ktorý sa, ten žiak, ktorý sa pri písomných prácach odvoláva na pochybné zdroje a konšpiračné weby. Ich zoznam je pravidelne aktualizovaný podľa brožúrky na stránke Konšpirátori.sk“, lebo, samozrejme, samozrejme, stránka Konšpirátori.sk hneď vie, čo je pravda a čo nie je pravda, a ako jediná si nárokuje. Podľa tej stránky Konšpirátori.sk sú napríklad konšpiračné vedy Zem a vek, Magnificat, Idemvolit.sk, Infovojna.sk, Slobodný výber.sk, Hlavné správy.sk a mnohé ďalšie. To znamená, že opäť príručka pani Bihariovej si nárokuje, nárokuje monopol na pravdu.
Takisto v brožúrke sa odporúča, aby učitelia vychovávali týchto žiakov, aby rozdali žiakom úlohu, v ktorej (povedané so smiechom) rizikový študent bude musieť pracovať s odporučenými zdrojmi, napríklad dostane za úlohu pripraviť politickú kampaň pre fiktívnu - ako inak - liberálnu stranu, v ktorej má za cieľ predstaviť svojim voličom výhody členstva Európskej únie. To znamená, nemá hľadať objektívne nejaké pozitíva, nejaké nedostatky, nie, len hľadať pozitíva v prospech Európskej únie. Vyslovene politická časť - učiteľ sa má s takýmto extrémistom baviť empaticky, ak sa rozvinie debata o extrémizme. Príklad nevhodne zvolenej reakcie: „Si ešte príliš mladý na to, aby si rozumel politike.“ „S Kotlebom môžu sympatizovať len hlupáci, ktorí nevidia, čo je zač.“ „Tebe sa ešte nedonieslo, že jeho strana je fašistická?“
Pani ministerka, školstvo by malo byť apolitické na všetkých úrovniach, ako je možné, že podpredsedníčka hnutia Progresívne Slovensko a tieňový minister, teda človek, ktorý sa hrá na ministra, za stranu OĽaNO pán Nagy, napísali príručku, ktorú, ktorú distribuujú v školách a kde hovoria, ktorých politikov majú žiaci rešpektovať, ktorých majú voliť a ktorých nemajú voliť.
Takisto pán Nagy sa v tej príručke rozpisuje o kauze Skripaľ, ako keby to niekoho zaujímalo, označuje to za rus..., proruskú propagandu, skrátka tieto veci.
No a na záver v príručke je uvedené, že túto príručku podporilo ministerstvo zahraničných vecí, Severoatlantická aliancia, a teda bola spracovaná v decembri 2018, to znamená, v čase, keď pani Bihariová už bola aktívnou političkou, podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska a pán Nagy sa teda hral na ministra za stranu, za stranu OĽANO.
Moja otázka je veľmi jednoduchá, pani ministerka. Čo toto má znamenať? Kto toto do slovenských škôl pustil, či aj my ako politici z Ľudovej strany Naše Slovensko si môžme založiť nejakú mimovládku, nejaké občianske združenie, napísať brožúrku, vysvetľovať tam deťom naše názory a pod bojom proti, pod hlavičkou boja proti liberálnemu extrémizmu to distribuovať medzi školy, chodiť, vysvetľovať deťom a učiť ich.
Pani ministerka, buď pošlite týchto liberálov preč, alebo odstúpte a nechajte voľnú ruku niekomu, kto to spraví za vás.
12. 2. 2019 10:49:54 - 10:51:05 40. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 1281 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
58.
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 22. marca a gestorský výbor do 25. marca 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.
7. 2. 2019 15:05:22 - 15:11:49 40. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 1281 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Prednesenie interpelácie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
49.
Ďakujem pekne. Ja mám pripravenú interpeláciu na pani ministerku školstva Slovenskej republiky, pani doktorku Martinu Lubyovú.
Vážená pani ministerka, na základe práv, ktoré mi ako poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky a zo zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Mimovládna organizácia Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku vydala v decembri roku 2018 brožúru s názvom Učitelia proti dezinformáciám II, ktorá mala byť distribuovaná na stredné školy v Slovenskej republike. Vydanie tejto publikácie bolo uskutočnené s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Podľa informácií zverejnených v tejto brožúre sa na jej tvorbe podieľali piati autori: pani Zuzana Vatralová, Jaroslav Nagy, Lukáš Zorád, Irena Bihariová a Daniel Milo. Dvaja z týchto autorov boli v čase vydania brožúry a ešte stále aj sú aktívnymi politikmi, konkrétne pán Jaroslav Nagy ako člen strany a tieňový minister obrany strany OĽANO a pani Irena Bihariová ako podpredsedníčka strany Progresívne Slovensko.
Obsahovo sa jedná o metodickú príručku určenú pre učiteľov, ktorá im má pomôcť bojovať proti dezinformáciám, identifikovať tzv. extrémistov medzi žiakmi, vysvetľovať žiakom pozitívna, pozitíva migrácie a podobne.
Podľa tejto príručky by učitelia mali vedieť rozpoznať extrémistických žiakov. To sú podľa tejto príručky najmä takí žiaci, ktorí v diskusii upozorňujú na nedostatky liberálnej demokracie, nečítajú iba médiá hlavného prúdu alebo si dovolia polemizovať o prospešnosti imigrácie pre Slovenskú republiku. Varovným signálom pre učiteľa má byť vraj aj to, ak majú žiaci o daných témach viac informácií ako samotný učiteľ.
V brožúre sa tiež odporúča učiteľom, aby so žiakmi hrali tzv. výchovné hry. V jednej takejto hre majú žiaci pripraviť politickú kampaň pre fiktívnu liberálnu stanu a jej úlohou je vysvetľovať voličom výhody členstva v Európskej únii. Žiaci si pre hre na šéfov liberálnej strany majú osvojiť argumenty v prospech Európskej únie.
Ďalšia časť tejto brožúry vysvetľuje, ako by mal učiteľ vyselektovať žiakov s odlišnými názormi a ako má voči takýmto žiakom postupovať. Ako príklad je uvádzané Nórsko, kde sú žiaci na základe ich názoru selektovaní do troch kategórií. Prvú kategóriu tvoria žiaci, ktorí nevykazujú žiadne znaky radikalizácie, tí patria do tzv. zelenej zóny. Druhú, do druhej, žltej zóny by mali učitelia zaradiť žiakov vykazujúcich len také nepatrné známky radikalizácie. Najhoršia je tretia, červená zóna, do ktorej by učitelia mali vyčleniť tých žiakov, ktorí podľa ich názoru už patria do nejakej extrémistickej skupiny. Na týchto žiakov už treba zavolať políciu, aby na nich žiakov riešila v trestnoprávnej rovine. Počujete dobre, na žiakov treba zavolať políciu kvôli ich názorom. Čiže na deti políciu. Učitelia by tak podľa tohto manuálu mimovládnych organizácií mali selektovať žiakov do vopred určených kategórií.
V inej časti brožúry, konkrétne na strane 45, sa tiež uvádzajú návody na odhováranie žiakov od sympatizovania s Kotlebom a s jeho údajne fašistickou stranou. Autori brožúry, ktorí sú sami aktívnymi politikmi, teda učiteľom radia, aké výrazové prostriedky a aké argumenty zvoliť, aby žiakov odhovorili od sympatizovania s vybraným politikom a prehovorili, presvedčili ich na sympatizovanie s iným vybraným politikom alebo názorovým prúdom.
Asi nie som jediný, komu táto brožúra svojím mimoriadnym silným politickým obsahom a kádrovaním pripomína kádrové posudky z obdobia totality či ten stredoveký hon na čarodejnice. Na základe vyššie uvedeného si teda dovoľujem položiť pani ministerke školstva nasledovné otázky:
Pani ministerka, súhlasíte s tým, aby bola takáto príručka distribuovaná medzi učiteľov stredných škôl?
Kto na ministerstve školstva povolil - a zaujíma ma konkrétne meno alebo názov daného odboru - distribúciu tejto brožúry na stredné školy?
Aký je váš osobný názor na ideologické ovplyvňovanie detí na školách, resp. aký je váš názor na ideologickú indoktrináciu žiakov, ktorá prebiehala na školách napríklad v 50. rokoch minulého storočia?
Súhlasili by ste s tým, aby boli žiaci na školách na základe ich názorov učiteľmi selektovaní do kategórií, ktoré určili mimovládne organizácie?
Stotožňujete sa tým, aby žiakov zaradených do tretej, teda najproblémovejšej skupiny kvôli ich názorom, ale aj politickým názorom preverovala polícia, tak ako to odporúča príručka?
Pani ministerka, zákon č. 245/2008 Z. z., to je školský zákon, vo svojom § 151 jednoznačne stanovuje, že v školách a školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán, politických hnutí a ich propagácia. Je podľa vás, pani ministerka, v poriadku, ak aktívni politici ako pani Irena Bihariová a Jaroslav Nagy vytvárajú ideologicky podfarbené príručky, ktoré sú pod hlavičkou mimovládnych organizácií distribuované medzi učiteľov? Nie je to podľa vás zavádzanie politiky do škôl a tým pádom aj porušenie školského zákona?
Teraz najzaujímavejšia otázka. Pani ministerka, môžu aj politickí predstavitelia Ľudovej strany Naše Slovensko pripraviť brožúrku pre žiakov a učiteľov, ktorú by pod hlavičkou nejakého občianskeho združenia bezplatne distribuovali na školách?
A ešte jedna doplňujúca otázka. Akou celkovou sumou prispelo ministerstvo školstva na projekt programu priority s názvom, teraz citujem: „Aj vy ste to zaznamenali? Zvyšujúci sa extrémizmus a xenofóbia.“
Ide totiž o sériu školení určených učiteľom, na ktorých je hlavnou lektorkou opäť podpredsedníčka politickej strany Progresívne Slovensko pani Irena Bihariová. Pozvánka na tieto ministerstvom dotovaná, dotované školenia je tiež distribuovaná, tiež medzi učiteľov na školách a mnohí sa tohto školenia aj zúčastňujú.
Ďakujem pekne za odpovede.
6. 2. 2019 11:11:08 - 11:12:31 40. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 1281 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
40.
Pán poslanec Matovič, ja teda rozhodne nesúhlasím s vašou politikou, obzvlášť nie s tou formou vašej politiky, ale rešpektujem to, máte na to právo, voliči vás sem poslali, robíte si svoju prácu tak, ako to uznávate za vhodné a to je v poriadku, dobre. Poviem rovno, že nesúhlasím, aby vám bol odobratý mandát za takúto vyslovene formálnu prkotinu, ale taktiež ma nahnevalo na tom vašom vystúpení to pokrytectvo, keď ste tu poslancom vyčítali autá s vyhrievanými sedačkami, vy ste hovorili o limuzínach, pritom vy sám, pán Matovič, máte to najdrahšie BMW-čko v garáži odparkované, takisto tam máte 100 % vyhrievané sedačky. Nehovoriac o peniazoch, ktoré máte, ktoré máte v strane a s ktorými nikto nevie, čo sa deje.
Mňa ale zase, to sú všetko vaše veci, vaša vizitka. Ale čo ma naozaj urazilo, je, keď ste hovorili o tom, že poslanci nepracujú, že tu sedia málo, okrem toho nič nerobia. Pán Matovič, to sa nedotklo len mňa, ale možnože aj vašich poctivých kolegov, ktorí naozaj reálne pracujú. Pretože, pán Matovič, vy ste člen finančného výboru. Nikdy ste tam neboli, nikdy som vás tam nevidel, odkedy som tam. V parlamente nechodíte do roboty, takže možno podľa seba posudzujete ostatných poslancov alebo ostatných politikov, ale sú medzi nami aj takí, ktorí naozaj reálne poctivo pracujú, ktorí pripravujú zákony, ktorí si tie zákony čítajú, vystupujú na výboroch, vystupujú v pléne, stretávajú sa s občanmi. Čiže toto si vyprosím.
5. 2. 2019 18:24:50 - 18:40:10 40. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 1281 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
128.
Ďakujem. Ja by som to doplnil alebo by som reagoval na dva také... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Hrnko; prepáčte, pán poslanec Uhrík; môžte byť ticho? Ďakujem.
Nech sa páči, vráťte čas pánovi poslancovi Uhríkovi.

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem. Ja by som to doplnil len o dva také postrehy, na dva také mýty, ktoré ste spomenuli, a to bol mýtus, že by o tom mali rozhodovať výlučne ženy, pretože je to ženská záležitosť, a druhý mýtus je s tým právom na súkromie. S tým argumentom výlučne ženy je to podobne ako, mne ten argument pripadá totálne absurdný, pretože, pretože napríklad tematika alebo problematika platenia alimentov je takmer výlučne mužská záležitosť. Neviem o tom, že by nejaká žena platila alimenty na dieťa. A takisto by sa dalo podľa rovnakej logiky rozhodovať, povedať, že o platení alimentov by mali rozhodovať, samozrejme, len muži, pretože ich platia muži, nie ženy. Samozrejme, že to tak nie je a v takýchto situáciách treba zohľadniť vždy požiadavky a záujmy obidvoch strán. To znamená, ak žena je v nejakej hmotnej núdzi alebo finančnej núdzi a potrebuje, je odkázaná aj na tie alimenty zo strany toho otca, tak akýkoľvek súd alebo inštancia jej tento nárok, samozrejme, uzná, tak takisto by malo platiť aj v opačnom prípade, že ak je žena tehotná a nechce si to dieťa nechať a uvažuje nad potratom, ale, naopak, otec si to dieťa nechať chce, chce ho vychovávať, tak by mal mať tú možnosť, aby to jeho právo alebo teda tá jeho požiadavka bola vypočutá, bola akceptovaná.
A druhý argument s tým právom na súkromie. Tak poviem len takú pikošku. My keď sme predkladali novelu zákona, kde sme chceli, aby 24. december, to znamená Vianoce, boli celý deň štátnym sviatkom, tak nejaký liberálny fanúšik mi to okomentoval tým, že on absolútne nerozumie, prečo existujú vôbec nejaké nedele, nejaké štátne sviatky, že preňho je to absolútne neakceptovateľné, že odkiaľ štát berie tú drzosť vyznačiť v kalendári červenou nejaké dni, kedy on môže alebo, resp. nemôže chodiť do práce, že kde štát na to berie nejakú drzosť, že by to proste mal všetko povoliť a ľudia by mohli robiť, kedy chcú, odkedy chcú, dokedy chcú a štát by sa do toho nemal starať.
Čiže, čiže tá argumentácia za uvoľňovanie tých pravidiel je tu stále a je našou povinnosťou takéto návrhy zákonov predkladať a ísť proti, proti tým liberálom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
5. 2. 2019 17:54:50 - 18:10:09 40. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 1281 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
120.
Ďakujem kolegom za reakcie. Ja som veľmi rád, že; teda aj za podporu. Som veľmi rád, že táto téma sa otvára. Dôkazom toho je aj skutočne, že už v tom nie sme, v tejto téme, sami, ale že už sa ozval aj pán Adamčík, pani Antošová; či Smolíková, pán Vašečka predložil vlastný návrh. Čiže postupne, postupne ako keby sa to prestáva tabuizovať, aj ostatní poslanci.
Viete, mne nejde o to, aby bol schválený tento náš konkrétny návrh zákona. Ak by prešiel aj návrh pána Vašečku, zasa je to obrovský posun vpred. K tejto téme, toto je zrovna téma, pri ktorej, pri ktorej si dovolím povedať, že ide skôr o gro veci samotnej ako o nejaké politikárčenie. Bola tu narážka síce na to, že je tu nejaký politický pingpong, ako som si zapísal okolo toho. Čo je, čo je ale akýsi prirodzený jav, by som povedal, bez toho to jednoducho nejde, pretože sme v politickom orgáne v Národnej rade Slovenskej republiky, sú tu politici a pokiaľ chceme tie veci pohnúť, tak ony sa samé, samozrejme, neschvália. Musíme ich schváliť tu my, to už je jedno, aký návrh, ale musíme ich schváliť my ako politici. Čiže, čiže toto je skutočne, ako povedal aj Marian Kotleba, tá najvyššia úroveň, kde by sa to malo nejakým spôsobom rozhodnúť, či tak, alebo onak.
A ja budem veľmi rád, ak sa schváli akýkoľvek návrh, ktorý túto tému, túto tému posunie ďalej a ten, tú úroveň ochrany nenarodených detí zlepší. A je mi jedno, či s tým prídeme my, či s tým príde Vašečka, či s tým príde pracovná skupina, alebo ktokoľvek iný, hlavne nech sa to skrátka rozhýbe a nech sa konečne veci v tejto, aj v tejto oblasti pohnú. Pretože tu nejde len o to, že by sa zlepšila tá ochrana detí, ale bol by to aj obrovský symbol, obrovský taký, taký odkaz ľuďom, že nie všetko už ovládajú liberáli, ale že ešte zostalo na Slovensku aj nejaké to konzervatívne, tradičné kresťanské krídlo, ktoré dokáže niečo povedať, ktoré dokáže niečo zmeniť.
5. 2. 2019 17:24:50 - 17:40:10 40. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 1281 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
108.
Milé panie kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi teda ešte raz uviesť tento návrh zákona.
Cieľom návrhu zákona je jednoznačne sprísniť extrémne liberálnu potratovú politiku v Slovenskej republike, politiku, ktorá pochádza ešte z čias komunizmu, čiže boľševický zákon. My sme tento návrh zákona, viete veľmi dobre, predkladali už na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, to bola júnová schôdza, kedy sa o ňom, kedy sa o ňom viedla celkom široká diskusia, do tej diskusie sa zapojili mnohí poslanci, síce väčšinou z našej strany, ale napriek tomu trvala takmer dva dni.
Pán Blanár; pán predseda, môžte, tu sa nedá vyprávať... (Vstup predsedajúceho.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím, vážení páni poslanci, poslankyne, o kľud v sále.
Nech sa páči, pán poslanec.

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Čiže tento návrh zákona sme už prerokovávali na júnovej schôdzi Národnej rady minulý rok. Vtedy ale neprišlo k hlasovaniu. Neprišlo k hlasovaniu práve na návrh, procedurálny návrh pána poslanca Blanára, ktorý navrhol, že táto téma je zložitá, vyžaduje si širšiu spoločenskú diskusiu, a preto navrhol, aby Národná rada nepokračovala v rozprave k tomuto návrhu zákona a vládna koalícia tento návrh schválila. Čiže sa ani nehlasovalo o tom.
Vtedy sa viacerí poslanci z viacerých strán vyjadrovali v tom zmysle, že ten návrh zákona je síce dobrý, ale buď nie je dosť dobrý a oni pripravia ešte lepší, alebo že neprebehla dostatočne široká, dlhá alebo odborná diskusia; pani kolegyňa, aj vy. Dostatočne dlhá odborná diskusia. Ja som sa vtedy sám pýtal, že čo znamená dostatočne dlhá a dostatočne široká odborná diskusia; bol to najmä argument z úst pani poslankyne Verešovej, ktorá apelovala na takúto diskusiu.
Prešlo pol roka, pani Verešová, bohužiaľ, nepredložila k tejto téme nič. Takisto tu bol pán poslanec Marosz, ktorý hovoril, že on pripraví lepší návrh zákona. Prešlo pol roka, pán poslanec Marosz nepripravil nič. Poslanci zo Slovenskej národnej strany sa tiež vyjadrili, že s touto témou súhlasia, ale že tiež pripravia niečo vlastné, nešpecifikovali vtedy čo, nepripravili doposiaľ nič. Poslanci zo SMER-u, pán Blanár, pán Podmanický, takisto hovorili, že pripravia niečo vlastné, že pokúsia sa nájsť nejakú zhodu v celom politickom spektre, nepripravili nič. Pán poslanec Vašečka hovoril, že pripraví niečo, pripravil. Za to mu aj ďakujeme.
A my sme veľmi radi, že hoci ten návrh teda nebol schválený, ale aspoň, aspoň naštartoval tú verejnú diskusiu a otvoril túto tému a povzbudil aj možnože ostatných poslancov, aby sa nebáli s touto témou vystúpiť, s témou ochrany života nenarodených detí, a je tu teda ten návrh aj pána poslanca Vašečku, ktorý o tom svedčí. Hoci ja sám, priznám sa, som prekvapený, že je liberálnejší, ako je ten náš, to je, to je holý argument, ale teda zobudili ste sa, postupne tá spoločnosť sa nejakým spôsobom začína aj v tejto téme hýbať.
V danom čase teda mnohí poslanci, ktorí k tomu návrhu zákona sa zapojili do rozpravy, tie argumenty o tom, že oni pripravia niečo lepšie, niečo po širokej diskusii, použili len ako obyčajnú, obyčajnú výhovorku na to, aby sa vyhli zodpovednosti, aby sa vyhli tomu, aby museli pred národom ukázať, ako im vlastne na tej téme záleží. A teraz to vidíme v prezidentských voľbách znova, keď jednotliví kandidáti s výnimkou asi dvoch alebo troch, ktorí povedali jasne, že sú za sprísnenie potratovej politiky, sa tejto téme len alibisticky vyhýbajú a dávajú také neurčité, vlažné odpovede.
Čiže o čom je ten náš návrh zákona? Ten náš návrh zákona je presne v takom istom znení, v akom bol minule... Pán poslanec Pčolinský, emócie!
Čiže cieľom nášho návrhu je zakázať najmä teda tie svojvoľné a ničím neodôvodnené umelé prerušenia tehotenstva. Ako povedal kolega, tento termín je síce veľmi zavádzajúci a je to ten nástroj takej, takej psychologickej manipulácie, že sa nehovorí o zabití alebo zavraždení dieťaťa, ale o akomsi umelom prerušení tehotenstva. Takisto môžme potom povedať aj o umelom, nehovoriť o vražde alebo o zabití, ale hovoriť o umelom prerušení života, život Jána Kuciaka, Ján Kuciak nebol zavraždený, nebol zabitý, bol, jeho život bol umelo prerušený, aby ste si predstavili, že čo to slovo "umelé prerušenie" vlastne, vlastne v skutočnosti, v praxi znamená, že ten človek sa jednoducho nenarodí, to znamená, zomrel.
Medzičasom, za toho pol roka, odkedy sme to predkladali naposledy, prešlo v spoločnosti mnoho tém venujúcich sa zlepšeniu ochrany živej prírody ako takej, postúpila iniciatíva My sme les, boli schválené nejaké zákony, ktoré podporujú ochranu lesov, konkrétne sa jednalo o spaľovanie biomasy. Bol schválený medzičasom návrh zákona o tom, že zviera nie je vec, pohli sa nejaké oblasti aj v zákone o veterinárnej starostlivosti a podobných veciach. Skrátka tá téma, tá téma ochrany života sa postupne dostáva do popredia a aj sa schvaľuje.
Ale na tie nenarodené deti sa stále zabúda. Tie sú stále v závese a, bohužiaľ, dostávame sa do absurdnej a morbídnej situácie, kedy skutočne tie práva, právo na život nenarodeného dieťaťa je chránené menej ako právo na život napríklad psa alebo nejakého iného zvieraťa. Momentálna legislatíva je, bohužiaľ, tak nastavená. Nehovoriac o právach rôznych menšín a aj dokonca väzňov, ktorých, ktorých práva sú tiež chránené oveľa, oveľa viac ako tých nevinných detí.
Často sa používa argument, myslím si, že aj kolegovia, vidím, že je veľa prihlásených do rozpravy, často sa používa argument o tom, že tá potratová politika by mala byť taká liberálna kvôli tomu, že aby sa deti nenarodili do nevyhovujúceho ekonomického alebo sociálneho prostredia. Pritom každý z nás, každý z nás pravdepodobne, neviem, či tu je taký človek, ktorý mal v živote na ružiach vystlané, každý z nás si aj v detstve prešiel možno nejakými ťažkými chvíľami, nedá sa povedať, že by sme mali dokonalý život, napriek tomu, napriek tomu každý to nejakým spôsobom zvládol a myslím si, že vždy je lepšie prežiť detstvo možno s nejakými problémami, ako ho neprežiť vôbec. Jednoducho povedať vetu, že radšej toho človeka zabime, ako by mal mať nedokonalé detstvo, nedokonalý život, je vyslovene morbídne.
Často sa používa takisto, takisto argument, že o tie deti by sa nemal kto postarať. Ale tá situácia v spoločnosti je stále taká, že záujem o adopcie detí je veľmi vysoký a tých detí vhodných na adopciu je veľmi málo, pretože hoci je to politicky nekorektné, povedzme si rovno, nikto si nechce adoptovať deti z vyslovene, evidentne z asociálneho prostredia, poviem to tak slušne, väčšinou, väčšinou každý hľadá slušné, také tie biele deti, väčšina z tých párov a, bohužiaľ, takých detí je málo. Takých detí je málo aj v detských domovoch a myslím si, že by sa tí ľudia a tých ľudí, ktorí si nemôžu tie adopcie, ktorí nemôžu mať vlastné deti, je čoraz viac a myslím si, že by boli veľmi radi, keby sa o nejaké deti mohli postarať. Určite to je lepší scenár, ako keď majú tie deti skončiť roztrhané niekde v smetnom koši.
Za posledných päťdesiat rokov, od ´67., bolo na Slovensku zabitých už viac ako jedna celá štvrť milióna detí, to je štvrtina, štvrtina slovenskej populácie, čiže to len na margo toho, aby sme túto situáciu nezľahčovali. Z tejto štvrtiny slovenskej populácie, z toho jedna celá štvrť milióna detí, bolo až 75 % umelých prerušení tehotenstva. My sa vôbec nedotýkame tých spontánnych potratov, prirodzených potratov, ktoré žena alebo lekár nevyvolali, ktoré jednoducho prichádzajú, bohužiaľ, prirodzene a väčšinou sú vnímané tragicky. My sa, my sa v celom návrhu zákona venujeme len umelým prerušeniam tehotenstva.
Samozrejme, v ideálnej spoločnosti by zákon mal vyzerať tak, že umelé potraty by nemali byť povolené vôbec, ale zatiaľ teda nežijeme v ideálnej spoločnosti. Aj my si uvedomujeme zložitosť, komplikácie súvisiace s touto témou, a preto sme v zákone naďalej ponechali možnosť tých troch výnimiek, kedy by vykonávanie potratov bolo na svedomí danej matky alebo prípadne daných rodičov.
Prvá výnimka je, že by bol ohrozený, priamo ohrozený život matky, to znamená, že v takom prípade je lepšie zachrániť život ženy ako život dieťaťa. Je to síce ťažká aj filozofická dilema, ale aj z radov kresťanských kňazov zaznieva názor, že matka má v takýchto prípadoch prednosť pred tým dieťatkom, hoci je to smutné, pretože možno na tú ženu, na tú matku čaká doma ďalších päť detí, o ktoré by sa mala postarať a ktoré by prišli o tú matku.
Druhá výnimka, kedy chceme nechať rozhodnutie o potrate na svedomí rodičov, je; v tomto prípade na svedomí ženy; je situácia, keď žena otehotnela v dôsledku nejakého trestného činu, sexuálneho trestného činu, konkrétne znásilnenia, incestu alebo sexuálneho zneužitia.
A tretia výnimka, ktorú navrhujeme zatiaľ ponechať, teda je situácia, v ktorom je medicínsky dokázané, že dieťatko trpí genetickou poruchou. Toto, túto genetickú poruchu, ja viem, že niektorí poslanci z KDH vystúpili hneď s tým, že sme to tam dali kvôli nejakej eugenike alebo niečomu podobnému; túto poruchu sme tam nechali nie z tohto dôvodu, ona tá výnimka existuje aj v súčasnosti. Túto výnimku sme tam nechali preto, že existujú dva typy nejakých postihnutí. Jedno je geneticky dané a druhé je nejaké ťažké zdravotné postihnutie, ktoré nie je dané geneticky, ale možno len nejakým zlým vývojom alebo zlými vonkajšími prostrediami, alebo nejakými externými vplyvmi. Tieto ťažké poškodenia a poruchy sa dajú vo veľkej časti prípadov po pôrode eliminovať, ošetriť, kdežto tie geneticky dané poškodenia sa, bohužiaľ, napraviť už nedajú. Čiže tam teda navrhujeme nechať to zase na svedomí rodičov, aby sa postavili k tej situácii zodpovedne.
Zároveň v návrhu zákona navrhujeme úplne zakázať potratovú turistiku na Slovensku. To znamená, že vykonávanie umelého prerušenia tehotenstva by bolo možné v prípade cudziniek len vtedy, ak by bol priamo ohrozený ich život. To znamená, že by nebola iná možnosť, že by sa rozhodovalo o tom, či tá žena zomrie alebo nie.
Veľmi, ja som to povedal, tú potratovú turistiku, dovolím si to ešte rozviesť. Tá potratová turistika, ja to vnímam veľmi, veľmi citlivo, lebo mne to pripadá ako ten najmorbídnejší biznis a, bohužiaľ, bohužiaľ, prekvitá aj práve v Nitrianskom kraji, kde takáto poliklinika funguje a tam sa zbiehajú autá z Poľska a z okolitých krajín. Je to vyslovene, vyslovene ten najtupší typ kšeftu, biznisu postavený na zabíjaní nenarodených detí. A som presvedčený a dúfam, že niekedy v budúcnosti sa na toto bude hľadieť s rovnakým aj opovrhnutím, ale aj s rovnakým zdesením, ako sa hľadí na akúkoľvek, akúkoľvek inú vraždu.
Toľko teda z mojej strany na úvod. Ďakujem pekne za pozornosť a poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona.
5. 2. 2019 17:24:50 - 17:40:09 40. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 1281 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Uhrík, Milan (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
100.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci... Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol, je to počuť? (Zaznievanie gongu.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím zapnúť pána poslanca, aby sa nerozčuľoval. Ale je pult okej?

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Neviem, či nepočuť, alebo či ostatní teda... Počuť?

Danko, Andrej, predseda NR SR
Áno, áno, nech sa páči, pán poslanec.

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Dobre, tak, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol novelu zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorú predkladáme spolu s kolegami Marianom Schlosárom, Rasťom; Marianom Kotlebom, Rasťom Schlosárom, Stanom Drobným.
Cieľom novely zákona je zakázať, obmedziť najmä svojvoľné prerušenia tehotenstva, ktoré sa vykonávajú bez udania dôvodu, a takisto zakázať potratovú turistiku na Slovensku, ktorá, bohužiaľ, sa veľmi rozmohla. Máme k tomuto návrhu zákona pripravenú dôvodovú správu, ale aby sa dalo reagovať, tak by som ju uviedol rád v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Deň v parlamente

<- ->