118.
Ďakujem za túto faktickú poznámku. Ja len k tej diskusii. Spomenul si, že si bol na tej konferencii, ktorú organizoval pán poslanec Zelník. V minulom, teda v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona zaznel taký argument od pána Zelníka, že prečo sme sa teda my, keď takto kritizujeme to očkovanie, tie sankcie za povinné očkovanie, prečo sme sa nezúčastnili. No a ja tu musím na tomto mieste povedať, že pokiaľ by sa tej konferencie zúčastnili nielen, nazvime to tak, odborníci, vedci, lekári, ktorí, ktorí obhajujú povinné očkovanie, ale aj ľudia z opačnej strany spektra, ktorí toto povinné očkovanie odmietajú, pokiaľ by dali priestor aj tejto druhej skupine ľudí, tak pokiaľ by tam aj títo mohli ako pozvaní hostia s tým, že by tam mohli prednášať, vystúpiť, potom by tá debata mohla byť naozaj objektívna a potom by bolo opodstatnené, aby sme sa tam zúčastnili aj my ostatní poslanci parlamentu, ktorí napríklad so sankciami za povinné očkovanie nesúhlasíme. Ale pokiaľ viem, na tej konferencii druhá strana nemala taký priestor ako tí ostatní. Neboli tam pozvaní odporcovia očkovania, boli tam pozvaní v podstate len stúpenci očkovania. Takže preto sme sa nezúčastnili.
|
114.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pani ministerka, ja tu nechcem teraz v rámci druhého čítania opakovať to, čo som už hovoril v prvom čítaní aj v minulosti na tému sankcií za odmietnutie povinného očkovania. Naposledy, keď sme prerokovali tento vládny návrh zákona, tak som dosť podrobne vysvetlil, prečo je diskriminačný voči neočkovaným deťom, prečo trestá v podstate jedného z rodičov fakticky stratou zamestnania, no najmä prečo je toto diskriminačné opatrenie, ktoré navrhuje pani ministerka zdravotníctva, zbytočné, nelogické a neefektívne.
Preto by som chcel ešte pred tým, než tu prečítam môj pozmeňujúci návrh, zdôrazniť len jednu skutočnosť, ktorá jasne dokazuje, že celá tá argumentácia v prospech tohto diskriminačného návrhu zákona stojí len na tvrdeniach, ktoré nie sú podložené žiadnymi reálnymi číslami, teda žiadnymi reálnymi faktami. A ja tu teraz nechcem hovoriť o tom, že či očkovanie je efektívne alebo nie je efektívne, či je škodlivé alebo nie je škodlivé. Na tieto veci máme evidentne odlišné názory. Ja sa chcem zamerať na jednu konkrétnu vec, na jeden konkrétny argument, ktorý je v dôvodovej správe k tomuto vládnemu návrhu zákona a ktorý je v podstate jediným argumentom, ktorým pani ministerka argumentuje.
Pani ministerka, vy ste v tej vašej dôvodovej správe, kde navrhujete, aby neočkované deti nemohli byť prijímané do školských zariadení, uviedli, citujem: "Neočkované deti v kolektíve môžu byť prameňom pôvodcu nákazy pre iné deti, ktoré nemôžu byť očkované pre kontraindikáciu alebo sú neimúnne pre neschopnosť organizmu vytvoriť si ochranu." To sú teda vaše slová z dôvodovej správy. Čiže vy ste tú vašu argumentáciu postavili na ochrane, nazvime to, takzvaných rizikových detí, ktoré buď nemohli byť zaočkované alebo u nich očkovanie nefunguje.
Ja na jednej strane chápem túto vašu argumentáciu, pretože podľa oficiálnej lekárskej teórie je očkovanie účinné, chráni zaočkovaných ľudí, a preto sa v podstate iné ako rizikové deti ani nemôžu od neočkovaných detí nakaziť. Čiže chápem, že nemôžete argumentovať ochranou očkovaných detí, ktoré tvoria drvivú väčšinu detí v škôlkach, že musíte tvrdiť, že chcete chrániť aspoň tú menšiu skupinu rizikových detí. To chápem, keďže... Čo však nechápem, sú však vaše východiská, teda reálne východiská podopreté konkrétnymi číslami. Pretože ani vy v rámci prvého čítania, ani váš štátny tajomník, ktorý tento návrh obhajoval na ústavnoprávnom výbore, ktorého som členom, ste mi neboli schopní uviesť hoci len jednu štatistiku, jednu analýzu alebo jednu štúdiu, z ktorej by vyplývalo, koľko týchto rizikových detí bolo za posledný rok, za posledných päť rokov alebo desať rokov nakazených chorobami, proti ktorým sa očkuje, v škôlkach a to od detí, ktorých rodičia povinné očkovanie odmietajú. Pán štátny tajomník mi na výbore povedal, že takáto štatistika nie je a ani nemôže byť. S tým ale je rozhodne nemôžem súhlasiť. Áno, je na jednej strane pravda, že nemôžeme presne zistiť, v koľkých prípadoch skutočne došlo k takémuto prenosu nákaz, keďže rizikové deti sa mohli nakaziť aj mimo škôlok od iných ako neočkovaných detí. Čo však môžeme zistiť, je aspoň počet prípadov, kedy vôbec k takémuto prenosu nákaz, pred ktorým chcete tie rizikové deti chrániť, mohlo dôjsť. Zdôrazňujem, mohlo dôjsť. Čiže môžeme zistiť aspoň, aká je šanca, aké je reálne riziko, že k takémuto niečomu príde.
A poviem, akým spôsobom by sa to dalo zistiť. Stačí, že by sa spočítal počet prípadov, kedy došlo k ochoreniu na choroby, proti ktorým sa povinne očkuje. Následne by sa zistilo, v koľkých z týchto prípadoch ochoreli práve rizikové deti chodiace do škôlok. A na záver, či do týchto škôlok v tom čase chodili aj nezaočkované deti, ktorých rodičia odmietajú povinné očkovanie. Ja si myslím, že týmito informáciami Úrad pre verejné zdravotníctvo v prípade zistenia týchto ochorení určite disponuje, keďže sú veľmi prísne sledované. Alebo ich potom môže, keď tieto choroby vypuknú, ľahko dohľadať. No vy aj napriek tomu žiadnu takúto štatistiku nemáte. Vy ste nám, poslancom Národnej rady jednoducho, vy ste nám nedali žiadne konkrétne čísla, ktoré by nie na základe nejakých teórií, na základe nejakých poučiek, ale na základe skutočného života, na základe praxe dokazovali, že hrozba šírenia ochorení, o ktorej hovoríte vy v dôvodovej správe, je naozaj na Slovensku reálna a vážna natoľko, že musíte kvôli tomu diskriminovať dobrovoľne neočkované deti. A ja som presvedčený, že keby ste nám túto štatistiku predložili, tak by sme zistili, že táto vaša hrozba, tento váš strašiak, ktorý tam uvádzate a ktorým argumentujete, jednoducho neexistuje. Alebo ak existuje, tak existuje len výnimočne, natoľko výnimočne, že vás rozhodne neoprávňuje na takýto mimoriadne reštriktívny, diskriminačný a, povedzme to otvorene, totalitný prístup.
A vy to, ja som presvedčený o tom, že vy to dobre viete, preto ste nám radšej žiadnu štatistiku ani neposkytli. Ja to poviem inak. Vy idete diskriminovať deti, ktoré neboli dobrovoľne zaočkované, teda deti, ktorých rodičia odmetajú povinné očkovanie, idete fakticky vyhadzovať ich rodičov z práce, aby ste údajne ochránili podstatne menšiu, len jednopercentnú skupinu týchto rizikových detí. No potrebu tejto ochrany, respektíve reálnu hrozbu pre tieto rizikové deti nemáte podloženú absolútne žiadnymi konkrétnymi číslami, žiadnymi konkrétnymi prípadmi zo Slovenska, ale v podstate ani zo zahraničia. Jednoducho celý váš návrh, ktorým chcete zakázať prijímať dobrovoľne neočkované deti do škôlok je postavený na vode, pretože absolútne nevychádza z reálnej praxe a z reálneho života.
Teraz by som chcel prejsť teda k samotnému pozmeňujúcemu návrhu, v ktorom navrhujeme vypustiť z vášho návrhu ustanovenie, ktoré podmieňuje prijatie detí do škôlok absolvovaním povinného očkovania. Ja si ho dovolím teda prečítať. Poprosím zastaviť čas.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto: "V čl. I v bode 37 sa v § 24 ods. 6 vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).".
To je všetko. Ďakujem.
|
68.
Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Tento návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Zo znenia návrhu tohto ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Zároveň odporúčam návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
6.
Panie poslankyne, páni poslanci, položme si spoločne hneď na úvod tejto rozpravy otázku. Čo je jeden z najväčších problémov, ktorý trápi občanov Slovenskej republiky? To, že to je nízka životná úroveň, nezamestnanosť, sociálna nespravodlivosť, nefunkčné školstvo či zdravotníctvo, tak to o tom asi nikto z nás nepochybuje. No k týmto problémom môžme bezpochyby zaradiť aj problém kriminality. Jednoducho to, že občania Slovenskej republiky sa nemôžu cítiť ani vo svojej vlasti, ani vo svojich vlastných domovoch bezpečne, že sa môžu stať ľahko a aj sa stávajú obeťami trestných činov. A predovšetkým ak sa stanú obeťami trestného činu, že sa častokrát nemôžu dovolať spravodlivosti, teda spravodlivého trestu pre zločincov, ktorí im ublížili, a to veľakrát tak, že im doslova zničili celý život. Mnohí ľudia majú jednoducho pocit, že vláda viac ochraňuje zločincov ako samotné obete trestných činov. A nejde tu pritom len o smiešne nízke tresty za mnohé závažné trestné činy, ani o väzenský systém, ktorý u nás absolútne nemá odstrašujúci účinok. Napokon stačí sa pozrieť na počet recidivistov, ktorí sa opakovane dopúšťajú trestných činov aj napriek tomu, že už boli v minulosti trestaní. To ale nie je predmetom tejto rozpravy ani nášho návrhu zákona.
Náš návrh zákona je o tom, aby kriminálnici nemali v trestnom konaní väčšie práva ako obete trestných činov. Aby sa obete trestných činov mohli v trestnom konaní efektívne brániť. Pretože dnes je Trestný poriadok postavený tak, že poškodení, teda obete trestných činov, môžu v trestnom konaní podávať len riadne opravné prostriedky, a to sťažnosť proti uzneseniu, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a odpor proti trestnému rozkazu. Posledné dve menované riadne opravné prostriedky, teda odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a odpor proti trestnému rozkazu, však môžu poškodení podávať len vo veci náhrady škody. To znamená, že nemôžu napadnúť rozsudok, ktorým súd buď oslobodí zločinca, takisto nemôžu napadnúť smiešne nízky trest pre človeka, ktorý im ublížil, a nemôžu napadnúť ani to, keď odsúdený zločinec dostane len podmienku, namiesto toho, aby šiel spravodlivo a naozaj zaslúžene rovno sedieť.
Čo sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov, teda dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu a návrh na obnovu konania, tak tieto poškodený nie je oprávnený podávať absolútne vôbec. Slabšie postavenie oproti páchateľovi trestného činu má poškodený aj v konaní o dohode o vine a treste, ktoré je u nás čoraz rozšírenejším spôsobom ako veľmi rýchlo vybaviť trestné konanie proti zločincom. Zatiaľ čo bez súhlasu obvineného nie je možné uzavrieť túto dohodu, súhlas poškodeného sa vyžaduje len vo veci náhrady škody. A dokonca ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor ho môže jednoducho navrhnúť, aby súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody alebo jej časti na občiansky proces alebo iné konanie. A práve tento fakt, že poškodený má len veľmi obmedzené možnosti podávania opravných prostriedkov a z konania o dohode o vine a treste je takmer celkom vylúčený, je jednou z príčin korupcie v našom štáte. Obvinenému, ktorému hrozí, že pôjde do väzenia, stačí ak podplatí príslušného prokurátora, aby s ním uzavrel dohodu o vine a treste, a následne aj sudcu, ktorý túto dohodu potom schváli. Keďže poškodený nemá žiadne právo dohodu o vine a treste zablokovať, celá vec sa môže vybaviť k spokojnosti zločincov prakticky už na prvostupňovom súde. To isté platí aj v konaní pred súdom v prípade, že chce obžalovaný zabrániť podaniu odvolania v jeho neprospech. Opäť stačí, že sa mu podarí skorumpovať príslušného prokurátora, pretože samotný poškodený sa odvolať vo veci viny a trestu, ako som už hovoril, nemôže.
Realita na Slovensku je, žiaľ, taká, že pri tom, ako je nastavený súčasný systém, sa naozaj nemožno spoliehať na, len na prokurátora a na to, že bude vždy a za každých okolností hájiť práva poškodených. Keby sme sa naňho spoliehali, boli by sme asi rovnako naivní, ako keby sme verili tomu, že vláda a jej úradníci nikdy neklamú, nepodvádzajú a nikdy sa nedajú nikým podplatiť.
Dať väčšie práva poškodeným v trestnom konaní, naopak, znamená nielen istý druh poistenia pred skorumpovanými štátnymi orgánmi, ale predovšetkým možnosť ako dosiahnuť spravodlivosť aj vtedy, keby ju zločinci chceli zastaviť už na samom začiatku trestného konania na súde.
Kolegyne, kolegovia, všetci dobre vieme, že poškodený má zo všetkých strán trestného konania jednoznačne najhoršie právne postavenie, pritom je to práve jeho život, jeho zdravie, jeho majetok a česť, ktoré má ochraňovať zákon. A práve to je jeden z dôvodov, prečo sa, prečo to v našom štáte nefunguje, prečo musia mnohí slušní ľudia trpieť výčiny najrôznejších zločincov, asociálov, prečo nemôžu spokojne a bezpečne žiť aspoň vo svojich vlastných domovoch a vo svojom vlastnom štáte. Súčasne je to hlavným dôvodom, prečo občania nedôverujú vláde, štátnym orgánom. Prečo neveria v to, že Slovenská republika je demokratický a právny štát. Ak totiž nemajú poškodení dostatočné práva v trestnom konaní, zvyšuje sa aj počet neobjektívnych a nespravodlivých súdnych rozhodnutí. Zločinci dostávajú neprimerane nízke tresty, ktoré ich neodradia od pokračovania v trestnej činnosti, a to veľakrát aj voči ich pôvodným obetiam. Nič z tohto by ale nemuselo byť, ak by vláda namiesto prenasledovania, naháňania, jednoducho kriminalizovania ľudí len za ich politické názory, čoho sme svedkami čoraz častejšie, ak by namiesto toho naháňala skutočných zločincov. Keby najrôznejšie mimovládky, platené zo zahraničia, sa starali viac o pomoc obetiam trestných činov ako o to, ako polícia zachádza s asociálmi.
Naozaj je načase, aby sme s nimi už konečne urobili poriadok. Nastavme teda trestný systém tak, aby bol každý jeden kriminálnik, každý jeden zločinec spravodlivo potrestaný a aby sa žiaden slušný človek nemusel báť ani o svoj život, ani o svoje zdravie, ani o svoj majetok. Náš návrh novely Trestného poriadku je prvým krokom k takejto zmene, pretože dáva obetiam trestných činov možnosť podávať v plnej miere všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, ako aj možnosť zablokovať dohodu o vine a treste. Dáva teda obetiam trestných činov silné nástroje na presadenie spravodlivosti.
Ďakujem.
|
2.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, teda Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Peter Krupa predkladajú v tomto volebnom období už po tretíkrát návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z., teda Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto nášho legislatívneho návrhu je posilnenie postavenia poškodeného v trestnom konaní tak, aby bol zabezpečený objektívny a spravodlivejší proces. Sme presvedčení, že to v konečnom dôsledku povedie k nižšej miere kriminality, väčšej vymožiteľnosti práva a predovšetkým vyššej bezpečnosti obyvateľov Slovenskej republiky. Viac už poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
|
131.
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Tento návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj zároveň ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
117.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Zo znenia ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
32.
Pán Poliačik, ja keď som vás tak počúval, tak vy ste v podstate ešte horší ako tí klasickí liberáli, tí klasickí stúpenci legálnosti interrupcií, lebo tí aspoň veria, že, že ten ľudský život vzniká až niekedy po tom 12. týždni, a teda sú presvedčení, že keď žena ide na potrat do toho 12. týždňa, tak že v podstate neurobila nič zlé, lebo aj tak sa zbavila len niečoho, čo nie je človek. Ale vy ste začali svoje vystúpenie tým, že veríte, že ľudský život vzniká od počatia. Čiže vy ste si vedomý dobre toho, že človek je tu aj pred tým 12. týždňom, ale na druhej strane ste potom dodali, že súčasne rešpektujete právo ženy rozhodnúť sa o tom, či si tento ľudský život, alebo teda tohto človeka nechá, alebo si ho nechá, alebo ho nechá zavraždiť.
Čiže vlastne vy čo ste tu predviedli dneska, to bolo vedomé, vedomé schvaľovanie vraždy, preto moja otázka k vám. To je, od toho máme považovať nejakú oficiálnu politiku Progresívneho Slovenska, ktorého ste členom? To naozaj vy a vaša strana vedome schvaľuje vraždy?
|
160.
Pán kolega Žarnay, vy ste tak trochu v tom svojom, v tej svojej faktickej poznámke na moje vystúpenie uleteli. Ak ste sledovali, ako my postupujeme ako politická strana pri predkladaní návrhov zákonov, tak my sme predložili tri, toto už je náš tretí návrh zákona na sprísnenie interrupčnej politiky, ale ani jeden neriešil nejaké tresty pre ženy. Čiže zamýšľať sa nad tým, že kam by, kam my smerujeme a čo chceme dosiahnuť a neviem, čo všetko chceme, ako chceme ubližovať ženám, je absolútny nezmysel.
A pokiaľ ste hovorili o tom, že by sme mali zaviesť alebo teda že by sme mali iniciovať referendum o tom, aby sa ľudia k tejto otázke vyjadrili, tak ja som to hovoril v rozprave. Áno, máme referendum, ale, bohužiaľ, to referendum je v podstate nefunkčné, to je jedna vec, to znamená iba my ako poslanci Národnej rady máme možnosť niečo zmeniť, a preto nepresúvajme alibisticky zodpovednosť na ľudí v referende, ktorí aj tak podľa toho, ako sú nastavené súčasné zákony, nie je dostatočne funkčné a navyše, ako iste viete, o základných ľudských právach a slobodách, tieto nemôžu byť predmetom referenda. A pre mňa aj pre mojich kolegov je jednoducho otázka interrupcií otázkou základných ľudských práv a slobôd. Čiže táto otázka by tak či tak nemohla byť predmetom referenda.
|
150.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, no povedzme si hneď na úvod celkom otvorene, o čom tu dnes rokujeme. Dnes tu neriešime nejaké ekonomické alebo hospodárske otázky, dnes tu neriešime nejaké prerozdeľovanie verejných financií, neriešime tu nezmysly typu, či majú alebo nemajú chodiť do reštaurácií spoločenské zvieratá a podobne.
Dnes tu riešime to najdôležitejšie, čo môžeme ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvať. Dnes tu riešime, a bolo to tu povedané veľakrát, ale ja to zopakujem, to najzákladnejšie ľudské právo, právo na život. Na tejto schôdzi doslova rozhodujeme o živote a smrti tisícov nenarodených detí. Preto by som vás prosil, aby ste si to všetci uvedomili. Uvedomte si tú obrovskú zodpovednosť, akú tu dnes máme. Pokiaľ toto právo, pokiaľ právo na život nebudú mať v našej republike, na Slovensku všetci ľudia bez rozdielu, tak tu nemá absolútne žiadny zmysel hovoriť o tom, že tu máme nejaký demokratický a právny štát, lebo taký tu jednoducho nemáme. Veď napokon ako sa môže nazývať demokratickým a právnym štátom štát, ktorému je dovolené celkom legálne a masovo zabíjať tých najmenších z nás, tých, ktorí sa nemôžu brániť, tých, ktorí nikomu neublížili. Pokiaľ už konečne nezastavíme toto barbarské a bezbrehé zabíjanie, tak je úplne zbytočné, aby sme tu riešili čokoľvek iné.
Načo tu hovoriť o ľudských právach? Načo tu hovoriť o nejakej humanite, o nejakej ľudskosti, keď sa tu v mene falošnej slobody a v mene liberalizmu vraždia nenarodené deti? Načo tu hovoríme o ochrane národných záujmov, keď tu každoročne prebieha doslova genocída nášho národa? A niektorí z tých, čo sú tu dnes prítomní, sa tvária, ako keby sa nič nedialo, ako keby o nič nešlo, ako keby sme mali nechať veciam voľný priebeh, lebo počet interrupcií klesá, lebo ľudia si už na súčasnú potratovú legislatívu zvykli.
Ale ja hovorím, ak by sme mohli zachrániť hoci čo i len jeden ľudský život nevinných detí, tak je našou povinnosťou to jednoducho urobiť. Bez ohľadu na to, že to niektorým ľuďom, že niektorým ľuďom na Slovensku súčasná legislatíva vyhovuje, pretože je v súlade s ich sebeckým a egoistickým prístupom k rodine a vôbec k osobnému životu. Bez ohľadu na to, že vyhovuje ľuďom, ktorí túto legislatívu schvaľujú len preto, že buď sami podstúpili potrat, alebo naviedli svoju ženu, aby ho podstúpila, a teraz chcú jednoducho umlčať svoje vlastné svedomie. Pre týchto ľudí by zmena tohto zákona znamenala, že by museli uznať svoje vlastné chyby a práve to pre svoju slabosť nechcú dopustiť.
Dnes tu v rozprave zaznel aj argument od pani poslankyne Petrík, že ak začne, teda hovorilo sa tu o tom, že počet interrupcií klesá, a teda ja som to už hovoril aj v tej faktickej poznámke a teda že je zbytočné prijímať nejakú legislatívu. No zamyslime sa teraz, ak začne klesať počet vrážd, ak začne klesať počet znásilnení, krádeží, nejakých násilných trestných činov, má to znamenať to, že teraz budeme legalizovať tieto vraždy, tieto znásilnenia, tieto násilné trestné činy len preto, že počet interrupcií klesá?
Každopádne ja sa pýtam tých, čo sa nazývajú a hrdia tým, že sú liberáli. Existuje snáď väčšia a významnejšia sloboda ako sloboda žiť? Môžeme hovoriť o slobode a práve tam, kde vládne tá najväčšia nespravodlivosť, ten najkrutejší útlak tých najmenších z nás? Sloboda vraždiť nie je slobodou. Sloboda vraždiť je a zostane vždy zločinom, ktorý musíme odsúdiť bez ohľadu na to, akej sme politickej orientácie.
Panie poslankyne, páni poslanci, tí z vás, ktorí ešte váhajú, je čas, aby ste sa rozhodli. Prestaňte byť už konečne pokrytci. Prestaňte sa báť a otvorene povedzte, na ktorej strane stojíte. Je jedno, či ste kresťania alebo ateisti, je jedno, či ste pravičiari alebo ľavičiari. Buď ste za ochranu života od samého počatia, buď stojíte na strane života, buď chcete skutočne ochraňovať to najdôležitejšie ľudské právo, teda právo na život, alebo podporujete kultúru smrti, zabíjanie nenarodených detí a genocídu národa. Nič medzitým jednoducho neexistuje.
Uvedomte si, prosím, že keby sme aj nejakým zázrakom znížili napríklad násilnú kriminalitu na Slovensku na nulu, aj keby u nás nedošlo k žiadnej vražde, dokonca keby sa nám podarilo odstrániť aj všetky smrteľné dopravné nehody, v zásade sme nedosiahli žiadnu spravodlivosť, v zásade sme nijakým podstatným spôsobom neprispeli k ochrane ľudských životov na Slovensku. Pretože kým počet vrážd na Slovensku bol v minulom roku 67 a počet obetí dopravných nehôd 229, počet detí zavraždených pri interrupciách bol 7 350. Sedemtisíc tristo päťdesiat zmarených ľudských životov, 7 350 legálne zavraždených detí, nie v nejakej vojne, ale v mierových časoch. Sedemtisíc tristo päťdesiat legálne zavraždených detí v štáte, ktorý si hovorí, že je demokratický a právny. Celkovo odkedy sú interrupcie na našom území legálne, to je 1,4 milióna detí. To je ako keby ste vyzabíjali takmer dva najľudnatejšie slovenské kraje, Prešovský a Košický kraj. To je ako keby ste vyzabíjali takmer celé východné Slovensko.
Povedzte mi, načo tu máme verejnú ochrankyňu práv, keď namiesto práv nenarodených detí bojuje za práva sexuálnych deviantov z LGBTI komunít? Načo máme v Ústave Slovenskej republiky zakotvené, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením, keď ešte aj Ústavný súd si tento článok vykladá tak, že do dvanástich týždňov tento život môžeme bez všetkého len tak na požiadanie zmárniť? Načo máme Európsky súd pre ľudské práva? Načo máme Radu Európy a iné medzinárodné organizácie, ktoré hovoria o tom, že ich cieľom je ochraňovať ľudské práva, keď ani jedna z týchto inštitúcií nedokáže zabrániť tomu, aby ročne zomieralo pri potratoch desiatky miliónov ľudí? Dokonca ešte viac, ako zomrelo vojakov počas celej druhej svetovej vojny. Ako môže niekto hovoriť o sebe, že je humanista, že ochraňuje ľudské práva, ako môže na jednej strane plakať nad obeťami holokaustu, keď potom vzápätí obhajuje legálnosť vraždenia nenarodených detí v rozsahu, ktorý každoročne niekoľkonásobne prevyšuje holokaust? Nemôžme si totiž zatvárať oči pred faktom, že dnes sa každoročne vykoná počtom obetí nie jeden holokaust, ale hneď sedem holokaustov, a to všetko s mlčaním alebo podporou tých, čo si hovoria liberáli a ochrancovia ľudských práv.
Ak je teda niečo na Slovensku problém, ktorý by sme ako prvý mali riešiť, problém, pri ktorom ide doslova o život, a to nie jedného človeka, ale tisícov ľudí, tak je to práve problém umelých potratov. A tento problém môžeme vyriešiť len my politici, pretože nikto druhý, len my poslanci Národnej rady máme právomoc schvaľovať a meniť zákony, ak teda nepočítame referendum, ktoré je u nás, žiaľ, nefunkčné. Toto si musíme uvedomiť každý, kto bojuje za ochranu života, no súčasne hovorí o tom, že tento boj musí byť apolitický. Práve naopak, tento boj je politickým bojom a, bohužiaľ, ani 50-tisíc ľudí v uliciach Bratislavy nič nezmení a nezachráni žiadne nenarodené deti, ak táto masa ľudí a aktivistov nezvolí do tohto parlamentu také strany, ktoré sú za ochranu života. A nielen také, ktoré o tom hovoria, ale ktoré aj reálne prichádzajú s návrhmi a potom za nich aj zahlasujú.
Nehovorme teda o apolitickosti. Hovorme o tom, ako dať moc v našej republike do rúk tým politikom, ktorí sú za ochranu života. Bez toho nikdy nič nezmeníme.
Ja tu dnes nechcem dlho vystupovať. Napokon na túto tému tu už bolo povedané hádam všetko podstatné, ale omnoho dôležitejšie, ako všetko to, čo tu dnes povieme, je to, čo reálne urobíme. Dôležité je to, ako zahlasujeme, dôležité je jednoducho rozhodnúť sa. A toto naše rozhodnutie už nemôžme viacej odkladať, pretože kým my tu rečníme, tak každým dňom, ktorým odkladáme naše rozhodnutie v prospech života, zomiera viac ako 20 nenarodených detí.
Pani poslankyne, páni poslanci, my máme to šťastie, že nám naše matky dali život. Nedovoľme preto brať životy iným ľuďom. Nedovoľme brať životy deťom, ktoré mali len tú smolu, že nemohli rozprávať, že nemohli kričať o svojom utrpení a o tom, že chcú žiť tak, ako žijeme aj my ostatní. Myslime na tých najmenších z nás. Prestaňme rečniť a začnime konať, pretože civilizácia, ktorá zabíja vlastné deti, je odsúdená na zánik.
Ďakujem.
|
134.
Pani poslankyňa Petrík, vy ste vo svojom vystúpení povedali takú myšlienku alebo teda prezentovali ste to ako nejaké tvrdenie, ako nejaký fakt, že zákaz interrupcií počet interrupcií nijako nezníži, že je tu teda to obmedzovanie zbytočné, ako keby tá legislatívna úprava nemala nijaký vplyv na to, koľko žien chodí na interrupcie. Vám musím povedať, že je to, neviem, či ste to vedome klamali alebo si to neuvedomujete, lebo keď si pozriete oficiálnu štatistiku, tak potom, čo bol prijatý súčasný interrupčný zákon, ten z roku 1986, tak odvtedy sa zvýšil alebo hneď potom, čo bol prijatý, narástol počet interrupcií podľa oficiálnych štatistík o nejakých 20 percent. Čiže čím liberálnejší zákon prijmeme, tým je väčší počet interrupcií. Čím prísnejší zákon prijmeme, tým je ten počet interrupcií menší. To sú jednoducho fakty. Takže nabudúce by som bol rád, keby ste si tieto veci buď naštudovali, alebo neklamali ostatných poslancov.
Ďakujem.
|
42.
Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, na úvod len toľko, že naozaj ma veľmi mrzí, že jeden z pôvodných predkladateľov tohto nášho návrhu zákona tu už dnes nie je s nami, dnes už bývalý poslanec Milan Mazurek, lebo určite by mal čo k tejto téme povedať. Bohužiaľ, máme nastavené zákony tak, že za verejné vyjadrenie názoru môže poslanec prísť o mandát a tým pádom mu je zabránené tomu, aby vystupoval k návrhom zákona, ktorý sám podpísal a ktorý predkladám.
Začnem tým, že bolo by naozaj veľmi naivné, boli by sme veľmi naivní, keby sme si mysleli, že dianie na Slovensku ovplyvňujeme a riadime len my poslanci Národnej rady ako zákonodarcovia alebo že ho riadia predstavitelia vlády či súdnej moci. Existujú tu ešte dve veľké sily, dve veľké mocnosti, ktoré hoci neboli nikým zvolené, napriek tomu zásadným spôsobom zasahujú do nášho politického a spoločenského života a to predovšetkým tým, že formujú verejnú mienku a predstavujú nátlakový nástroj na politikov. Ich činnosť by sme mohli zdokumentovať na príklade mnohých štátov, kde prebehli rôzne tzv. farebné revolúcie a kde, ktoré dokazujú, že môžu padnúť mocní a vplyvní politici takpovediac zo dňa na deň a na druhej strane ich takisto zo dňa na deň môžu nahradiť iné osoby, o ktorých ste dovtedy nikdy nepočuli, ktorí dovtedy nič neznamenali. Hovorím tu o moci a vplyve médií, no predovšetkým o moci a vplyve najrôznejších mimovládnych organizácií. Keby sa tieto organizácie venovali výlučne charite, kultúre, športu, ekológii alebo iným vskutku verejnoprospešným aktivitám, tak asi nikto z nás by nemal voči nim žiadne výhrady.
Výhrady ale musíme mať vtedy, keď tieto mimovládky častokrát práve pod rúškom rôznych verejnoprospešných aktivít zasahujú priamo do politického života, keď sa pod rúškom demokracie a ochrany ľudských práv snažia v našom štáte presadzovať politiku, ktorá rozvracia tradičné národné a kresťanské hodnoty, ktorá útočí na naše rodiny, či dokonca priamo ohrozuje bezpečnosť našich obyvateľov. Áno, hovorím tu konkrétne o zvrátenej LGBTI agende, o gender ideológii, hovorím o podpore príchodu nebezpečných imigrantov na Slovensko, hovorím presne o tej agende, ktorú mnohé mimovládky u nás presadzujú.
Túto svoju rozvratnú agendu by ale nemohli nikdy presadzovať bez peňazí od svojich bohatých sponzorov. A keď sa pozrieme na štruktúru týchto sponzorov, tak zistíme, že ju z veľkej časti tvoria práve sponzori zo zahraničia, inými slovami, tieto mimovládky len presadzujú cudzie zahraničné záujmy na Slovensku, záujmy ľudí, ktorí so Slovenskom nemajú vôbec nič spoločné, ktorí k nemu nemajú žiaden vzťah. Ak možno predsa len nejaký vzťah k nemu majú, tak len taký, aký je vzťah medzi pánom a otrokom. Sú to, jednoducho povedané, len zahraniční agenti na Slovensku. Túto skutočnosť, ale, žiaľ, mnohí ľudia nevedia a to veľakrát ani tí, čo im v dobrej viere pomáhajú.
A práve preto navrhujeme, aby každá nezisková organizácia, ktorá je organizačne podriadená zahraničnému subjektu – či už fyzickej, alebo právnickej osobe, alebo ktorej aktivity sú riadené alebo financované zahraničným subjektom, alebo ktorá koná na základe rozkazu, požiadavky pod vplyvom alebo pod kontrolou zahraničného subjektu, aby bola považovaná za zahraničného agenta. A rovnako tak každá nezisková organizácia, ktorá je organizačne alebo finančne naviazaná na iného zahraničného agenta.
Každý zahraničný agent by sa musel povinne registrovať v osobitnom ústrednom registri zahraničných agentov vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo by túto registráciu odmietlo tým zahraničným agentom, ktorí preukázateľne konajú proti záujmom Slovenskej republiky alebo ktorých ciele nie sú v súlade s právnym poriadkom nášho štátu. V takom prípade by boli títo nebezpeční zahraniční agenti jednoducho zrušení.
Na tomto mieste treba povedať, že vytvorenie ústredného registra zahraničných agentov jednoznačne pomôže sprehľadniť financovanie a činnosť neziskových organizácií presadzujúcich záujmy zahraničných subjektov a zároveň sprísniť dohľad nad ich pôsobením, keďže neumožní fungovať tým neziskovkám, ktoré sledujú protiprávne ciele alebo ohrozujú záujmy nášho štátu. Kedykoľvek v budúcnosti bude môcť byť ktorýkoľvek zahraničný agent súdom vyhlásený za nežiaduceho a zrušený, ak súd dospeje k záveru, že predstavuje buď hrozbu pre ústavný poriadok Slovenskej republiky, alebo pre jeho obranu, alebo bezpečnosť.
Všetci zahraniční agenti budú zároveň musieť v každej propagačnej aktivite pri názve svojej organizácie uviesť aj zreteľný dodatok "Pozor! Zahraničný agent." Táto povinnosť sa týka tak tlačených propagačných materiálov, ako aj internetových stránok, videí, reklám, verejných vystúpení a akýchkoľvek iných aktivít.
Cieľom tohto konkrétneho opatrenia je ochrániť verejnosť pred systematickým posilňovaním vplyvu cudzích záujmov a ideológií v našom štáte. Toto opatrenie pomôže tiež názornejšie odčleniť a identifikovať tie myšlienkové a ideologické prúdy, ktoré na Slovensku presadzujú zástupcovia zahraničných subjektov, teda cudzinci.
Náš návrh zákona je každopádne len prvým krokom k tomu, aby sme demaskovali nebezpečnú činnosť mimovládiek financovaných zo zahraničia a rozvracajúcich za peniaze od cudzincov našu spoločnosť a štát. V tomto návrhu sme sa zamerali konkrétne na neziskové organizácie. Pôsobenie zahraničných agentov, ktorí na území Slovenskej republiky majú iné formy, napríklad občianske združenia či nadácie, bude predmetom ďalšej právnej úpravy.
Pre toho, kto by v našom zákone videl niečo neštandardné, niečo neobvyklé, tak len pripomínam, že naša novela vychádza z legislatívy, ktorá tu už takmer, ktorá už takmer 80 rokov ochraňuje nezávislosť a demokraciu Spojených štátov amerických, ide o tzv. zákon FARA, a kde je v súčasnosti evidovaných až 380 zahraničných agentov. No a podobný zákon je v súčasnosti platný aj v Ruskej federácii, kde je tzv. federálny zákon o neziskových organizáciách, a dokonca aj v štáte Izrael.
Čo teda dodať k téme zahraničných agentov na záver. Viete, čo ma najviac udivuje a zaráža? Nie to, že títo zahraniční agenti majú svojich priaznivcov, bohužiaľ, aj v tomto parlamente. Mňa najviac zaráža pokrytectvo a pretvárka zo strany poslancov vládnej koalície alebo politikov vládnej koalície, ktorej predstavitelia na jednej strane kritizujú činnosť takýchto mimovládiek, dokonca spomínajú Sorosa, na druhej strane tie isté mimovládky finančne podporujú. Uvediem len jeden jediný, ale aj veľmi výstižný príklad. Viete, kto je druhým najväčším donorom, druhým najväčším financovateľom Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti na Slovensku? Podľa výročnej správy tejto nadácie z roku 2018 to nie je nikto iný ako samotné Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré na jej činnosť prispelo sumou 70-tisíc eur. A ďalších 13 200 eur na jej činnosť prispela IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže, teda organizácia, ktorá je priamo podriadená ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré je pod vedením nominantky SNS Martiny Lubyovej.
Poviem to inak. Štátne orgány pod vedením nominantov SMER-u a SNS, teda strán, ktoré sa tvária, že im prekáža činnosť niektorých mimovládiek, ktoré sa tvária, že im vadí Soros, tak tieto orgány, tieto strany prostredníctvom svojich ministrov z našich daní finančne podporili zahraničného agenta, ktorý sa nijako netají tým, že financuje LGBTI agendu, tzv. dúhové pochody exhibicionistov a iné podobné zvrátenosti na Slovensku.
Takže, páni z vládnej koalície, ktorých tu, bohužiaľ, dneska je veľmi málo, ak vám skutočne vadí činnosť zahraničných agentov na Slovensku, ak vám skutočne vadí Sorosova či iné jej podobné mimovládky, dokážte to nie slovami, ale činmi. Zastavte ich financovanie a podporte náš návrh zákona, ktorý je prvým krokom na to, aby sme zlomili moc organizácií, ktoré, ktorým nikto v žiadnych demokratických voľbách nedal mandát na to, aby u nás robili politiku.
Ďakujem.
|
38.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je to už po tretíkrát, čo predkladáme tu v Národnej rade návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.
Cieľ nášho legislatívneho návrhu je jednoduchý, sprehľadniť štruktúru a činnosť mimovládnych neziskových organizácií, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom napojené na financie zo zahraničia a ktoré vykonávajú propagačnú a agitačnú činnosť na území Slovenskej republiky.
Viac už poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
|
106.
Pán poslanec Zelník, vy ste teraz povedali, že epidémie vznikajú tam, kde klesne tá zaočkovanosť pod 95 percent. To ste teraz povedali. Tak mi, prosím, vysvetlite, ako je možné, že tá epidémia osýpok, ktorú sme mali napríklad v okrese Trebišov, bola pri 99-percentnej zaočkovanosti. Vysvetlite mi to, prosím.
Ďakujem.
|
102.
Pán poslanec Zelník, vy nazývate táranie nie to, čo hovorím ja, ale keby ste ma počúvali, ja som hovoril o názoroch mnohých odborníkov, lekárov. Hovoril som tam o tých 120 talianskych lekároch, hovoril som tam o tom bývalom hlavnom hygienikovi Českej republiky. Ja neviem, či aj títo ľudia tárajú, keď tvrdia to, čo tvrdím ja vo svojom vystúpení.
Chcel by som ale zareagovať skôr na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej, ktorú tu nevidím, možno niekde na chodbe počúva. Pani poslankyňa Vaľová, ja som, keby ste ma počúvali, ja som nehovoril o tom, že deti, ktoré sú choré na osýpky, by mali chodiť medzi zdravé deti, to určite nie. Ja som ale hovoril o tom, že to, že je nejaké dieťa dobrovoľne neočkované, ešte automaticky neznamená, že je nosičom nejakých chorôb. A hovoril som o tom, že keď aj niekto je očkovaný, či už dieťa, alebo dospelý, stále určité percento týchto dospelých ľudí a aj týchto detí – a to percento je ešte omnoho väčšie ako tých 2,5 % detí, ktoré sa dobrovoľne neočkujú – môžu byť takisto nosičmi chorôb a jednoducho to tento zákon nijakým spôsobom nerieši.
Ale už boli tu viackrát spomínané tie osýpky, tak ja neviem, či máte túto problematiku nejakým spôsobom naštudovanú, ja som sa tomu venoval, aj keď nie som lekár, venoval som sa tomu, lebo ma to osobne zaujíma. Neviem, či viete, že tá posledná epidémia osýpok, ktorá bola v roku 2018, tak z tých 438 zaznamenaných ochorení na osýpky nebol ani jeden, jedno dieťa, ktoré by nebolo očkované, pretože jeho rodičia by odmietli očkovanie. Dokonca podľa štatistík Úradu verejného zdravotníctva 81 % chorých na tieto osýpky bolo očkovaných minimálne jednou dávkou vakcíny a 42 % dokonca dvoma dávkami a napriek tomu na tie osýpky ochoreli. A ja naozaj nepoznám lepší príklad ako tento, ktorý dokazuje, že jednoducho to očkovanie nie je také účinné, ako tvrdia niektoré oficiálne autority, nazvime to tak, alebo ako tvrdia niektorí lekári. Práve na tomto prípade, na tomto príklade tých osýpok to vidieť. Nie, nie neočkované deti na to ochoreli, ale práve tí očkovaní na to ochoreli. Takže poďme sa baviť o faktoch a na základe týchto faktov prímajme nejaké... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
75.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pani ministerka zdravotníctva nám tu predložila zákon, ktorý je na prvý pohľad tak v podstate veľmi komplexný a rozsiahly, že by možno bežného človeka pri jeho nejakom povrchnom preštudovaní ani nenapadlo, čo všetko môže skrývať. A skutočne tento návrh zákona pod dobre znejúcim heslom prevencia a kontrola prenosných ochorení na Slovensku a pod takým možno múdro znejúcim heslom tzv. epidemiologickej bdelosti skrýva doposiaľ najväčší zásah do ľudských práv v oblasti zdravotníctva, aký sme tu kedy v histórii Slovenskej republike mali.
Pán predseda...
Danko, Andrej, predseda NR SR
Ospravedlňujem sa, pán poslanec.
Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR
Všetci veľmi dobre vieme, že od čias, keď skončili šialené pokusy nacistického lekára Dr. Mengeleho, tak panuje všeobecná zhoda medzi tými, čo si skutočne ctia ľudské práva, v tom, že každý človek má plné právo rozhodovať o tom, aké lekárske zákroky podstúpi buď on sám, alebo jeho deti, za ktoré je právne a morálne zodpovedný. Nikto – ani lekári, ani vláda – nemôže žiadneho svojprávneho človeka nútiť, aby bez bezprostredného ohrozenia života a zdravia podstupoval akýkoľvek zásah do svojho tela. A už vôbec nemôže nútiť len v mene prevencie celkom zdravého človeka do takého zákroku, ktorý môže spôsobiť jeho smrť či vážne poškodenie zdravia s trvalými následkami. Toľko teória, ktorá by mala byť samozrejmá v každom demokratickom a právnom štáte.
Bohužiaľ, prax je celkom iná. Prax je taká, že máme tu zákon, ktorý je tu aj dnes, keď pani ministerka navrhuje alebo teda našla nový spôsob, ako prinútiť rodičov, aby dali zaočkovať svoje deti proti svojej vôli. Nechcem tu teraz obšírne hovoriť o rizikách očkovania, o reálnych rizikách očkovania, o ktorých sa už povedalo a napísalo mnoho, a to nielen od politikov, ale aj od mnohých lekárov, vedcov či iných odborníkov. Snáď len ako príklad, ako nejaký úvod do tejto problematiky, ja som tie príklady už spomínal aj v minulosti, ale musím ich zopakovať aj tu, je príklad už bývalého hlavného hygienika Českej republiky Michala Víta, ktorý v roku 2010 prelomil mýtus o tom, že očkovanie je neškodné, keď na margo tzv. BCG vakcíny proti tuberkulóze povedal, citujem: "U novorodencov môže očkovanie závažne poškodiť zdravie. V minulých rokoch dokonca došlo k niekoľkým úmrtiam." Koniec citátu.
A takisto môžem spomenúť otvorený list 120 talianskych lekárov z októbra 2015 adresovaný štátnemu zdravotnému ústavu v Ríme, z ktorého si tiež dovolím citovať: "Neočkované deti sa javia byť nepochybne a všeobecne zdravšie, menej náchylné na prenosné choroby dýchacích ciest, menej náchylné na žaludočno-črevné ochorenia, na chronické choroby, menej náchylné na neurologické a behaveriálne poruchy, rovnako tak tieto deti len zriedkavo užívajú lieky a zriedka podstupujú chirurgické zákroky."
No a napokon o rizikách očkovania by nepochybne mohli hovoriť aj mnohí rodičia, ktorí na vlastných, dovtedy celkom zdravých deťoch zažili, čo môže spôsobiť. A že ich nie je málo, dokazuje aj fakt, že v zahraničí, napr. v Spojených štátoch, kde je možno trocha väčšia uvedomelosť pri nahlasovaní poškodenia zdravia spôsobeného očkovaním a kde aj súdy podliehajú možno menšiemu tlaku médií alebo farmaceutickej loby, dostáva tzv. systém hlásenia nežiaducich účinkov očkovania, VAERS, ročne 11-tisíc hlásení o takýchto účinkoch, čo okolo jedného percenta sú úmrtia spôsobené očkovaním, a to sa pritom ešte predpokladá, že hlásených je len 10 % takýchto prípadov.
Ako som už ale povedal, dnes tu nemusíme riešiť riziká očkovania. Na túto tému sme povedali mnoho aj tu v parlamente, keď sme ako poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko predkladali hneď dvakrát novelu, ktorá by zrušila sankcie za odmietnutie očkovania. Dnes tu ale musíme hovoriť o opatrení, aké skutočne nemá obdobu, opatrení, ktoré je ďalším príspevkom k systematickému budovaniu novodobej totality na Slovensku. O opatrení, ku ktorému si nedovolili pristúpiť dokonca ani komunisti v minulom režime. Dokonca aj tí boli v tejto veci demokratickejší ako vy, pani ministerka.
Stručne povedané, váš návrh zákona je o tom, že ak nedáte zaočkovať svoje dieťa, nie pre nejakú ľahostajnosť alebo, ale len preto, že vám záleží na jeho zdraví, oprávnene sa obávate rizík očkovania a chcete pre svoje dieťa len to najlepšie, nedostanete už pokutu, ale po novom, ak tento návrh prejde, vám vaše dieťa neprijmú do škôlky. Jeden z vás rodičov tak potom bude musieť zostať s dieťaťom doma, príde o prácu, rodina stratí príjem a môže sa dostať do vážnych finančných ťažkostí. A vášmu dieťaťu, vyčlenenému z kolektívu ostatných detí, budú chýbať pre neskorší život potrebné návyky a vedomosti, ktoré získava práve v škôlke. Toľko v skratke.
A teraz mi povedzte, páni sociálni demokrati zo SMER-u, ktorí sa tu už postupne schádzajú na hlasovanie, to máme tento váš návrh považovať za ďalšiu súčasť vášho sociálneho balíčka pre ľudí? Skutočne chcete, aby dnes už viac ako tisíc slovenských rodičov ročne, ktorí odmietajú očkovanie svojich detí, začalo plniť štatistiky nezamestnanosti? Skutočne chcete tieto rodiny zruinovať len preto, že ich neviete presvedčiť o svojej pravde? Pretože presne o to tu ide.
Najskôr ste dávali ľuďom za odmietnutie očkovania nemalé pokuty, ale keď ste zistili, že to nestačí, že drvivá väčšina rodičov odmietajúcich očkovanie radšej zaplatí pokutu, ako by malo dať svoje deti zaočkovať a vystavovať tak nejakým vážnym rizikám, tak ste si jednoducho na rodičov vymysleli nový bič. Neprijatie dieťaťa do škôlky, ktoré rodičov v podstate finančne postihne niekoľkonásobne viac ako doterajšie pokuty. Inými slovami, namiesto pokút potrestáte jedného zo zamestnaných rodičov stratou zamestnania, čiže dlhodobou stratou príjmu. Vy vlastne fakticky navrhujete hneď dva tresty pre neposlušných rodičov. Najskôr im neprijmete deti do školy; do škôlky a následne ich vyhodíte z práce. Teda tomu naozaj hovorím sociálny balíček roka.
Pani ministerka, viete, ako sa hovorí tomu, keď niektoré zdravé deti do škôlky budú môcť chodiť, ale iné – tiež zdravé, hoci neočkované deti – nie? To je v podstate diskriminácia. Naozaj to nie je nič iné ako obyčajná diskriminácia. Diskriminácia ale na základe toho, že rodičia týchto detí majú iné názory na zdravotnú starostlivosť o svoje deti ako vy. Vy jednoducho neviete alebo nedokážete presvedčiť rodičov o bezpečnosti očkovania, tak sa uchyľujete k represii, a to doslova k sociálne likvidačnej represii, ku akej sa neuchyľovali ani v otvorene totalitných režimoch.
A čo je najlepšie, ak si prečítame vašu dôvodovú správu, tak sa z nej vlastne vôbec nedozvieme, z akých analýz či podkladov ste vychádzali. Napríklad z nej nie je zrejmé, koľko detí sa za posledné obdobie nakazilo v škôlkach chorobami, proti ktorým sa očkuje, a to od detí, ktoré boli dobrovoľne neočkované. A takisto sa nedozvieme ani, do akej miery je opodstatnené v podstate vylučovať dobrovoľne neočkované deti z kolektívu.
Ale je tu ešte jeden rozmer tohto vášho návrhu zákona. Ak je očkovanie také bezpečné a účinné, ako tvrdíte, tak potom neočkované deti nemôžu nijakým spôsobom ohroziť tie očkované, ktorých je v škôlkach podľa štatistík viac ako 96 percent. Samozrejme, môžte mi oponovať a ja poznám ten váš argument, že do škôlok chodia aj deti, ktoré sú neočkované pre kontraindikáciu alebo deti, ktoré sú síce očkované, ale sú neimúnne pre neschopnosť organizmu vytvoriť si ochranu. Ja by som ich nazval tak možno rizikové deti. Otázka ale je, koľko je týchto rizikových detí. To už v dôvodovej správe k vášmu návrhu zákona nepíšete.
Všetci veľmi dobre vieme, že zákony, ktoré prijímame aj tu v Národnej rade, nie sú vždy výhodné pre všetkých. No našou povinnosťou je robiť také zákony, ktoré sú výhodné aspoň pre čo najväčší počet ľudí na Slovensku. V tomto prípade ale navrhujete zaviesť taký zákon, ktorý diskriminuje neočkované deti a ich rodičov fakticky vyhadzuje z práce, a to pod zámienkou, že chcete preventívne ochrániť, zdôrazňujem, preventívne ochrániť v podstate 1,4 % rizikových detí, ktoré by mohli byť teoreticky nakazené, pretože presne toľko podľa štatistík tvoria deti, ktoré nemôžu byť očkované alebo u ktorých očkovanie nefunguje.
Hovorím preventívne, pretože všetci dobre vieme, že neočkované dieťa ešte neznamená, že toto dieťa je choré alebo že je nosičom choroby, proti ktorej nebolo zaočkované. Zakázať chorým deťom styk so zdravými by bolo v podstate celkom v poriadku, no rozhodne nie je v poriadku zakázať styk zdravých, hoci neočkovaných detí s ostatnými zdravými deťmi len preto, že by náhodou mohli byť prenášačmi niektorých ochorení a nakaziť práve to jedno percento rizikových detí v škôlke. Obzvlášť, ak sa pravdepodobnosť takéhoto prenosu pri niektorých chorobách, proti ktorým sa očkuje, rovná takmer nule, keďže sa tieto choroby u nás nevyskytujú už viac ako 50 rokov. Veď napokon aká je asi pravdepodobnosť nákazy napr. takou detskou obrnou, ktorá sa u nás vyskytla naposledy v roku 1960 a v minulom roku, teda v roku 2018, na ňu celosvetovo ochorelo len 33 ľudí z niekoľko miliárd ľudí. Tridsaťtri ľudí na ňu ochorelo a aj to nie v Európe, ale v Afganistane alebo Pakistane.
Tvrdíte, že chcete ochrániť jedno percento rizikových detí. No kvôli ich preventívnej ochrane idete diskriminovať omnoho väčšiu skupinu detí, a to až 2,5 % detí, ktoré neboli dobrovoľne očkované a ktorým chcete zakázať chodiť do škôlok. Čo bude potom nasledovať v budúcnosti podľa tejto vašej zvrátenej logiky? To zakážete potom neočkovaným deťom aj vstup do školy, do MHD, do nákupných stredísk, do kín, na koncerty či nejaké iné kultúrne alebo športové podujatia? Jednoducho všade tam, kde sa zdržuje veľa ľudí? Vylúčite ich z každého väčšieho kolektívu? Veď predsa aj tam hrozí riziko prenosu chorôb a o nič menšie ako v škôlkach, aj tam môžu byť zdrojom nákazy.
Okrem toho zabúdate na fakt, že prenášačom ochorení nemusia byť nutne len neočkované deti. Prenášačom týchto chorôb môžu byť aj očkované deti, ktoré z rôznych dôvodov majú v krvi aj napriek očkovaniu nedostatočnú hladinu protilátok. A to je podľa zdravotníckych štatistík približne 4 až 5 % detí. Čiže raz toľko ako detí, ktoré sa dobrovoľne nedali zaočkovať. Ak by ste teda boli dôslední a išlo by vám naozaj o zdravé deti a nešírenie epidémií, museli by ste v prvom rade vylúčiť zo škôlok tieto deti. A rovnako tak by ste zo škôlok museli vylúčiť aj všetkých dospelých zamestnancov – učiteľky, upratovačky, kuchárky a vlastne aj rodičov detí, ktoré tam vodia tieto deti do škôlky. Pretože aj medzi nimi sú takí, čo sa nedali dobrovoľne zaočkovať. A to nehovorím o tom, že mnohí očkovaní dospelí dnes už nemajú dostatok protilátok, nakoľko boli očkovaní už pred mnohými rokmi, a teda aj oni môžu byť prenášačmi chorôb. A takisto nehovorím o tom, že proti niektorým chorobám títo dospelí ani neboli zaočkovaní, keďže v čase ich detstva ešte neboli povinné. Mám na mysli očkovania proti hemofilovým a pneumokokovým nákazám.
Vy ste sa ale, pani ministerka, zamerali len na jednu jedinú skupinu, a to tú najmenšiu skupinu možných prenášačov chorôb, skupinu dobrovoľne neočkovaných detí. A už len preto je tento váš návrh zákona, už len preto nerieši ciele, ktoré deklarujete a v podstate nedáva žiaden reálny zmysel. Vám ale, a takto tomu všetko nasvedčuje, vám ale vôbec nejde o ochranu a zdravie detí. Vy ste celý tento zákon vymysleli len preto, aby ste potrestali rodiny, ktoré odmietajú očkovanie. Rodiny, ktoré sa aj takýmto spôsobom vzopreli tomuto vášmu skorumpovanému a prehnitému systému. Vy ste si ho vymysleli preto, aby stúpal, stúpol predaj vakcín, aby sa tak mohli vďaka vašej vakcinačnej politike nabaliť vplyvné farmaceutické firmy. To je pravý zmysel vášho návrhu zákona. A to je aj pravý zmysel tejto vašej diskriminácie neočkovaných detí, ktorú presadzujete. Teda nie zdravie, ale obyčajný biznis.
Každopádne, pani ministerka, bez ohľadu na to, či očkovaniu veríte alebo nie, a bez ohľadu na to, či tento váš zákon niekomu reálne pomôže, fakt je taký, že dnes nenájdete ani jedného lekára, ani jedného vedca, ani jedného politika, hoci aj z tábora tých najväčších stúpencov očkovania, ktorí by vám garantoval, že očkovanie nezabije vaše dieťa alebo z neho nespraví celoživotného invalida.
Pani ministerka, ja sa vás preto pýtam aj tu v tomto pléne, vy to viete zaručiť? A ak áno, dajte túto záruku na papier, podpíšte ju alebo dajte aspoň nejaký verejný prísľub, že vy osobne alebo vaše ministerstvo odškodní prípadné obete očkovania. Ak ale nie ste schopná či ochotná nič garantovať ani prevziať zodpovednosť za vaše vynucovanie očkovania detí proti vôli ich rodičov, potom ani nemáte právo nútiť týchto rodičov, aby si dali zaočkovať svoje deti, a to dokonca pod hrozbou diskriminácie v škôlkach.
Ďakujem.
|
52.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 9. septembra 2019. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
26.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 9. septembra 2019.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
154.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
120.
Pán poslanec Heger, je nepochybne dobré alebo teda ja chápem ten váš úmysel, že chcete pomôcť podnikateľskému prostrediu. Lebo ak teda vychádzame z toho, že sa neustále menia zákony, to určite nie je dobré, a takisto aj to, že chcete zaviesť do týchto vecí poriadok, treba oceniť. Ale zase na druhej strane, ako by ste sa vysporiadali s takou situáciou, keď dajme tomu v januári kalendárneho roka Národná rada schváli zákon, ktorý je jednoznačne v prospech, je veľmi pozitívny pre podnikateľské prostredie a je nielen teda pozitívny, ale prijatie takéhoto zákona je vyslovene naliehavou potrebou v prospech podnikateľov. A ak by teda tento váš návrh zákona bol schválený, tak by sme v podstate museli čakať prakticky celý rok, kým nadobudne účinnosť. Ako by ste sa vysporiadali s takouto situáciou?
Ďakujem.
|