Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
5. 12. 2019 11:40:27 - 11:47:05 53. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 1825 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
71.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prajem pekný deň. Pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, tak ako som včera v rozprave pri prvom čítaní avizoval, cieľom môjho vystúpenia je prednesenie pozmeňovacieho návrhu. Pointou tohto návrhu je vlastne to, že podmienka tzv. kvalifikovaných rokov sa pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok nebude skúmať za roky pred rokom 2020. Čiže ten môj návrh nejde proti cieľu novely, ktorou je čo najrýchlejšie a bez technických problémov priznať a vyplácať minimálne dôchodky tým, ktorí na ne majú nárok v tej zvýšenej sume. Čiže Sociálna poisťovňa bude vedieť v zmysle odôvodnenia, ktoré predložil pán generálny riaditeľ Vážny, bude vedieť minimálne dôchodky tým desiatim, státisícom možno dôchodcom vyplácať. Ale ten môj pozmeňovací návrh je vlastne o tom, aby sa tzv. kvalifikované roky skúmali do budúcnosti. Čiže od roku 2020, aby táto podmienka zostala vlastne zachovaná. Čiže aby sme vyžadovali od poistenca dosiahnutie určitého príjmu vymeriavacieho základu alebo osobného mzdového bodu.
A ten dôvod je, aby sme nepodporovali špekulatívne správanie niektorých občanov, poistencov, ktoré by inak reálne hrozilo. Ak by sa totižto podmienka kvalifikovaných rokov zrušila aj do budúcnosti, tak tým pádom by sme vlastne dali odkaz občanom Slovenskej republiky, neplaťte odvody, je to vlastne zbytočné, budete mať celkom pekný v budúcnosti, to už bude 400-eurový dôchodok o pár rokov, keďže priemerná mzda pomerne pekne stúpa, budete mať 400-eurový dôchodok či platíte odvody z 800-eurového príjmu alebo z minimálneho vymeriavacieho základu ako živnostník alebo špekulatívne z jedného eura ako konatelia, alebo možno niektorí naši veľmi vynaliezaví spoluobčania, ktorí sa špekulatívne zamestnajú na symbolické šestnástinové úväzky, povedzme, polhodinka denne, budú mať príjem dve eurá na deň, dvadsať alebo päťdesiat eur mesačne. Budú z toho platiť symbolické, skutočne symbolické odvody, ale dostanú v budúcnosti 400-eurový dôchodok.
Ja chcem tým, čo to náhodou nezaregistrovali, pripomenúť, že po Slovensku už dlhé roky koluje taký hoax, že nezamestnaní dostávajú dôchodok vypočítaný z priemernej mzdy a že sa vlastne oplatí byť nezamestnaný, pretože dostane viacej ako, povedzme, zamestnankyňa predavačka, krajčírka, kuchárka, ktorá pracuje za minimálnu mzdu. Ten hoax je hoax. Na tom nie je nič pravdy. Ale ak nebude prijatý tento môj pozmeňovací návrh, ten hoax sa stane realitou. Či niekto v podstate neplatí odvody alebo ich platí v symbolickej výške pár eur mesačne, alebo platí z minimálnej mzdy alebo platí z 800-eurovej, čo je v podstate skoro mediánová mzda na Slovensku, bude mať dôchodok rovnaký. Ja pred týmto varujem a vyzývam všetkých, ktorí cítia určitú zodpovednosť pred občanmi a nechcú počuť ten rachot, ktorý inak bude približne o štvrť na šesť poobede, ten rachot bude spôsobený tým, že sa nám zrúca dôchodkový systém a bude to počuť. Ak nechcete počuť ten rachot, tak, prosím, podporte pozmeňovací návrh, ktorý práve idem predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Miroslava Beblavého a Simony Petrík k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1825).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
V čl. I bod 10 znie: "10. V § 82b odsek 4 znie:
"(4) Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané
a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,4 , ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak,
b) pred 1. januárom 2020,
c) v cudzine alebo
d) v kalendárnom roku,
1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004."."
Ďakujem za pozornosť a teším sa na hlasovanie o sedemnástej.
4. 12. 2019 16:39:49 - 16:41:49 53. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 1825 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
72.
Ja chcem zdôrazniť aj pre pána kolegu Muňka. Pokiaľ chceme vyplácať dôchodky, tak by sme mali dbať na to, aby ten dôchodkový systém nebol deravý. Pri tom nastavení, aké tu bude, ak sa schváli predložená novela, to znamená, úplne sa zrušia kvalifikované roky aj do budúcnosti, bude rovnaký dôchodok, či niekto platí odvody zo 700-eurovej mzdy, alebo z minimálnej 580-eurovej mzdy, alebo povedzme z 300-eurovej odmeny konateľa, ako to konatelia robia dnes, alebo z jednoeurovej odmeny konateľa, ako to budú konatelia robiť, ak sa tá novela schváli, od 1. januára. To bude desiatky miliónov eur, ktoré neprídu do Sociálnej poisťovne. Tým, že si tí konatelia nastavia odmeny na jedno euro, to zároveň znamená, že dôjde aj k výpadku pre zdravotné poisťovne. Ďalšie milióny eur.
Ak sa schváli taký návrh, aký je tu predložený, tak okrem toho, že Sociálna poisťovňa bude musieť vyplácať o stovky možno miliónov viac na minimálne dôchodky, dobre, nech ich vypláca, ale zároveň bude do Sociálnej poisťovne tiecť o desiatky miliónov menej ako pri súčasnom platnom zákone. Ja vás pred tým v dobrom varujem, aby, prosím vás, ste zvážili, čo vlastne ten návrh obsahuje a akú obrovskú dieru zakladá do budúcnosti. Rušíte princíp zásluhovosti v prvom pilieri pre polovicu ľudí. Tí ľudia sú okrem toho naštvatí, pretože pochopili, čo sa deje. Takže poprosím, aby ste rozumne zvážili môj návrh.
4. 12. 2019 16:25:02 - 16:34:53 53. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 1825 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Dobrý deň prajem a ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, ja na úvod netradične, pretože nie je každý deň posledný rokovací deň, predpokladám z vášho pohľadu ako ministra v tomto volebnom období, čiže chcem vám v prvom rade poďakovať za férové rokovania, férové rozpravy, férové jednanie za tie uplynulé štyri roky a neodpustím si poznámku, som zvedavý, či dáte hetrik. (Reakcia ministra.) Dobre.
Takže teraz k návrhu. Najskôr ešte dodatočne k tomu skrátenému konaniu, ak dovolíte. Je celkom zaujímavé, a teda neviem, či sme už niekedy mali zákon, ktorý fakticky bude platiť až o vyše rok, od roku ´21 a my o ňom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, ako keby horelo. Čiže to je paradoxné, zákon bude platiť od roku ´21 a my rokujeme o ňom v skrátenom legislatívnom konaní, pričom je 13 mesiacov do nadobudnutia účinnosti. No jasné, je tam ten jeden kritický bod, ktorý tam bol vložený na rokovaní vlády a ktorý teda úplne mení filozofiu nášho dôchodkového systému, takže dobre. No na druhej strane, nech sa na to pozriem, ako pozriem, ale v skrátenom legislatívnom konaní, s tým, že ten kľúčový bod bol zaradený do zákona až na rokovaní vlády niekedy pred pár dňami, rokovať v skrátenom legislatívnom konaní o návrhu, fakticky o návrhu, ku ktorému sa nikto z odbornej verejnosti alebo z iných ministerstiev alebo legislatívna rada vlády a tak ďalej, nemohli odborári, hej, tripartita, nemohli vyjadriť. Takýto naozaj dramatický návrh, o akom sa my tu teraz bavíme, robiť v skrátenom legislatívnom konaní, tak ja neviem, toto, toto jednoducho naozaj nie je v poriadku.
Jednoducho ide totiž z tohoto, že chcete úplne; no úplne; pre polovicu ľudí v tomto štáte chcete vlastne zrušiť rozmer zásluhovosti v prvom dôchodkovom pilieri. V dôchodkovom poistení. Ide jednoducho o to, že pri tom nastavení minimálnych dôchodkov, aké sa tu presadilo niekedy pred mesiacom, to dramatické zvýšenie minimálnych dôchodkov, dobre, v poriadku, ja osobne nebudem nejako zásadne ani spätne protestovať proti tomu, že sa prakticky o 50 eur minimálne dôchodky zvýšili, nech sa teda zvýšili, ale na druhej strane úplne vypustiť podmienku tzv. kvalifikovaných rokov, to je jednoducho nezodpovedné. Tým vlastne robíte to, že približne polovica občanov bude mať rovnaký, prakticky rovnaký dôchodok, plus-mínus 10 eur, bez ohľadu na to, aké vysoké platili odvody.
Vládnete, dobre, jasné, máte ešte niekoľko mesiacov v rukách to kormidlo, ale prosím, vás, toto jednoducho je nezodpovedné. Vy po sebe necháte tak dôchodkový systém úplne, úplne, úplne otočený na hlavu!
Doteraz, od roku 2004 počnúc, tu vždy boli spory, pri každej novele, ktorá menila prvý, druhý alebo tretí pilier, vždy sme sa hádali, vždy sme mali iný názor, ľavica, pravica, zdraví, nezdraví, skákali sme si do vlasov všelijako, aj mňa to mrzí, možno som niekedy bol príliš ostrý, možno som mal viac argumentovať odborne ako zvýšeným hlasom; vidíte, teraz hlas nemám, takže toho, toho vás určite ušetrím, že by som tu po niekom kričal. Ale, prosím vás, toto je podľa môjho názoru najdramatickejšia zmena v dôchodkovom systéme, aká sa tu od roku 2004 udeje, ak sa to takto schváli, ako je to navrhnuté. Prosím vás, zastavme to, pokým je čas, zastavme to!
Nebudem dávať návrh, normálne nebudem dávať návrh, vráťme to, lebo načo, hej, skrátili ste, skrátené legislatívne konanie, bolo by to zbytočné teatrálne gesto. Ale budem dávať a poprosím, poprosím naozaj o pozornosť, pán minister (rečník podal ministrovi hárok papiera), budem dávať takýto pozmeňovací návrh, o ktorom už teda dnes hovorím, lebo času bude veľmi málo, budem dávať pozmeňovací návrh, ktorého podstatou je vlastne toto: Vy vlastne ste prišli s tým, aby sa zrušili tzv. kvalifikované roky pri tých minimálnych dôchodkoch. To teda vlastne znamená, že je úplne jedno, aké odvody ten občan platil, aký mal ten osobný mzdový bod, možno zarábal iba jedno euro mesačne, možno mal nejaké zdravotné problémy, bol dlhodobo chorý, tak preto mal nízky osobný mzdový bod, možno bol časť roka poistencom štátu, preto mal nízky osobný mzdový fond. Dobre, dobre, nebudem sa tu stavať na hlavu, ak chcete zrušiť tie kvalifikované roky dozadu, to znamená za roky, ktoré už uplynuli, nech sa páči, ale prosím vás, nerobme to plošne aj dopredu. Načo?
Ak tým dôvodom, prečo sa majú rušiť kvalifikované roky, je to, aby Sociálna poisťovňa vedela čo najrýchlejšie vypočítať tie minimálne dôchodky, čo je podľa mňa hlúposť, ale nebudem, mám málo času, naozaj sa o tomto nebudem s vami hádať. Ak si chce niekto vypočuť, čo si myslím o týchto argumentoch, nech sa páči, môžem kľudne – či medzi štyrmi, alebo viacerými očami – vysvetliť, prečo je nezmysel argument, že Sociálna poisťovňa nestihne vypočítať tzv. minimálne dôchodky. To je úplná hlúposť! Pani kolegyňa, niekto vás tu klame, hej, alebo to hráte nejakú hru, ja neviem.
Ale podstatné je to, že ak sa majú zrušiť kvalifikované roky, aby sa rýchlo vedeli vyrátať minimálne dôchodky, veď to stačí urobiť dozadu, do roku 2019. Čiže áno, dobre, nech je po vašom, nech sa tie kvalifikované roky neskúmajú, pokiaľ ide o roky, ktoré už boli. Ale nech platí princíp tých kvalifikovaných rokov do budúcnosti, lebo inak takto otvoríte dvere. (Rečník rozpažil ruky.) Urobíte takú dieru (rečník ešte raz rozpažil ruky), akú neviem ukázať rukami, do systému. Ktokoľvek, kto si vie nastaviť výšku svojich príjmov, a to sú v prvom rade konatelia spoločností v eseročkách a tých sú desaťtisíce, a verte mi, že oni sa ma na to pýtajú, oni sa ma teraz na to pýtajú: To bude fakt stačiť platiť jedno euro na odvodoch? Ja im hovorím: Čo ste sa zbláznili, prečo jedno euro? Stačí jeden cent, ušetríte 99 centov a budete mať minimálny dôchodok. Keď takto budete robiť 40 rokov pri tomto systéme, máte 380-eurový dôchodok a ani tých 380 centov nezaplatíte za vášho života na takýto dôchodok.
Čiže ten pozmeňovací návrh, ktorý drží pán minister v ruke, je o tom, keď si predstavíte ten § 82 d) ods. 4, kde sú definované tie roky a tam je také, že kvalifikované roky sa vlastne neskúmajú do roku ´92 a potom sa už skúmajú, tak ja vlastne navrhujem aj s kolegyňou, kolegom, aby sa neskúmali do roku ´19, čiže tak, aby to teda Sociálna poisťovňa šup-šup vedela vyrátať, ale od roku ´20 aby sa skúmali.
Ale pozor, niečo za niečo. Podľa môjho názoru stačí na priznanie minimálneho dôchodku, resp. treba na priznanie minimálneho dôchodku pritvrdiť. A ja teda navrhujem, aby sa ten osobný mzdový bod, ktorý je zatiaľ 0,24, zvýšil na 0,4. 0,4, to je toľko, že všetci poistenci štátu ten nárok mať budú, opatrovatelia, ženy na materskej, tí nárok mať budú. Živnostníci a podobne, ktorí platia z päťdesiatich percent z priemernej mzdy minimálny základ, tak tí ten nárok tiež mať budú a bude tam istá malá rezerva, napríklad zamestnanci s príjmom okolo 450 eur mesačne ten nárok mať budú, ale keď bude niekto špekulovať a pôjde na 300-eurový príjem alebo dokonca na eurový príjem alebo na štvrtinové úväzky, lebo to sa fakt dnes v praxi deje. Pozrite sa, koľko máte dnes tých štvrtinových úväzkov v Sociálnej poisťovni. Pán generálny riaditeľ by vedel potvrdiť, koľko má takých ľudí s tými krátkymi úväzkami. Čiže toto by sme tým eliminovali. Filozofia sa nezmení, kvalifikované roky sa budú pre budúcnosť skúmať ďalej a žiadna diera sa nenavŕta.
Čiže poprosím, zvážte, ja nechcem ísť proti filozofii toho, čo tu chcete urobiť, hej, pod tým, že rýchlo majú vyrátať dôchodky tým, ktorí na ne majú mať nárok, ale poprosím, nezlikvidujme zároveň dôchodkový systém ako taký.
Ďakujem.
3. 12. 2019 11:47:05 - 11:53:40 53. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1692 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
111.
Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa za svoj stratený hlas, to sa prejavilo aj pri hlasovaní o vládnych návrhoch, kedy som skrátka nehlasoval. Zopakujem v podstate to isté, čo povedal môj predrečník. Podporím to aj číslami, ktoré sme dostali z rozpočtu. No pozrite, tak idem po rade, tak ako to je v texte, v tej tabuľke. Kto chcete, tak sa na to pozerajte so mnou a kontrolujte si to, čo hovorím. Takže máme tu výdavky, výdavky, počkajte, kde je to.
Výdavky, základný fond nemocenského poistenia. Tak pozrite. Za rok 2017, budeme to hovoriť v miliónoch eur, 564 mil., za rok 2018 skutočnosť narastajúca, samozrejme, 661 mil., rozpočtovaná, rozpočtovaný návrh na tento rok aktuálny, 2019, bol 690 mil., to bolo ešte relatívne korektne narozpočtované, ale odhadovaná skutočnosť na rok 2019 je 764 mil. Čiže oproti rozpočtu je tá odhadovaná skutočnosť o 74 mil. vyššia. 764 mil. nemocenské dávky, skutočnosť odhadovaná, ešte nemáme koniec roka.
No a pri týchto číslach tu pán generálny riaditeľ donesie rozpočet, podľa ktorého má byť na nemocenských dávkach na budúci rok vyplatených 728 mil. Ešte raz zopakujem tie dve kľúčové čísla. Tento rok to bude 764, 764 mil., rozpočet na budúci rok hovorí 728 mil. To je úplný bluf.
Po prvé platy rastú, mzdy rastú, čiže logicky aj na tých 8 % minimálne, takto per brucho by som ako Kočner nahodil do rozpočtu 8 % plus, to je prvá vec, lebo rastú platy.
A po druhé toto všetko, ako pán generálny riaditeľ veľmi dobre vie, je spôsobené tým, že ľudia objavili čaro chodenia na materskú, a ja sa tomu úprimne teším. Úprimne sa teším tomu, že tohto roku bude zrejme na materskej 20-tisíc mužov a dostanú okolo 100 mil. eur na materskej. Tomu sa úprimne teším. Čo ma však ale úprimne štve, je to, že pán generálny riaditeľ robí všetko pre to, aby to týmto mužom na materskej dobre osladil. Sociálna poisťovňa si vymyslela, doslova vymyslela svoj výklad zákona, podľa ktorého posudzuje tzv. starostlivosť o dieťa veľmi reštriktívnym spôsobom, na čo nemá právo.
Nerozumiem na druhej strane tomu, prečo to vlastne robíte, pán generálny riaditeľ, keď tvrdíte vo svojich tlačových vyhláseniach, že týmto spôsobom ste nepriznali materskú len 2 % otcov. To kvôli každému päťdesiatemu otcovi, ktorému materskú nepriznáte, vám stojí za to tá hanba a to behanie po súdoch, na ktoré sa obracajú tí poškodení oteckovia? To vám stojí za to, aby ste tu robili takúto hanbu Slovenskej republike?
Ten rozpočet, vrátim sa k rozpočtu, je postavený v tomto čísle absolútne falošne. Ak za tento rok sa vyčerpá 764 mil. na nemocenských dávkach, tak na budúci rok to malo byť povedzme 850 mil. A vy ste dali o 120 mil. menej. To je klamstvo.
Poistenie v nezamestnanosti. V roku 2017 bolo vyplatených 167 mil. na dávke, v roku 2018 183 mil., no ale tu ste vy pekne krásne narozpočtovali už na rok 2019 len 165 mil., už pred rokom ste v tomto klamali a zavádzali, skutočnosť na rok 2019 očakávate 201 mil. Čiže pekne to narastá o zhruba 20 mil. oproti minulému roku. Očakával by som, teda že pre rok 2020 naplánujete, keď tohto roku 201 mil., aspoň 220 mil., nuž vy ste tam nastrelili 176 mil., čiže o 44 mil. menej, ako by som osobne očakával. To zase čo má znamenať? To čo tuná robíte z poslancov, bábkové divadlo, aby vám tu odhlasovali takéto nezmysly? Ja viem, že toto vám pripravili na ministerstve financií, týmto sa zrejme budete obhajovať. Ale toto, prosím vás pekne, to ste vy generálny riaditeľ čoho?
No a posledný bonbónik, to je už spomínaný správny fond. To je neuveriteľné toto. Toto je neuveriteľné, ale toto je na vaše okamžité odvolanie. Výdavky správneho fondu za rok 2017 boli 150 mil., za rok 2018 153 mil., narozpočtovali ste si na tento rok 107, ale v skutočnosti to bude 150 mil. a na budúci rok a na ďalšie dva si drzo rozpočtujete 106 mil., to je ďalší, ďalší škandál. Tak to veď na čo tie rozpočty potom robíme? Čo tuná robíte divadlo? Na čo sa tu hráme? Ak to dobre počítam, takýmto spôsobom ste oklamali alebo chcete oklamať parlament o zhruba 200 mil. na výdavkovej strane.
Choďte s tým niekde do kelu.
28. 11. 2019 11:56:06 - 11:57:19 53. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1716 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
95.
Ďakujem. Ďakujem, pán kolega Baránik. Ja ešte práve špeciálne pre pána kolegu Baránika doplním to, čo som nestihol dopovedať v príhovore, reakcia na vás. Sú súdne rozhodnutia Súdneho dvoru Európskej únie. Súdny dvor Európskej únie už v 90. rokoch rozhodol, že v prípade kolektívnych športov je potrebné vychádzať z čl. 39, momentálne 45, zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá sa týka voľného pohybu zamestnancov, a uzavrel, že vzťahy medzi športovcom a klubom v kolektívnom športe sú výlučne zamestnanecké. Sú súdne rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v tejto veci v prospech športovcov, kde Súdny dvor EÚ rozhodol, že sú to zamestnanci. Prípady Valrev, Bosman, Lehtonen, Deliesh. Čiže to sú napríklad precedensy z európskeho práva. A teda pozor na to, aby sme to my tu náhodou veľkoryso zákonom nechceli porušovať.
28. 11. 2019 11:41:13 - 11:51:29 53. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1716 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
87.
Ďakujem pekne. Pána Tittela poznáte, dlhoročný aktívny športovec, reprezentant Slovenskej republiky. Opakujem to, čo som povedal včera. Veľmi si vážim jeho športovú kariéru a ctím si aj jeho súčasné postavenie poslanca Národnej rady, ctím si jeho legislatívnu iniciatívu a budem ju rešpektovať a nebudem v tom pánovi Tittelovi samozrejme nijakým spôsobom brániť ani presúvať jeho návrhy. Ale napriek tomu využijem svoje právo podľa rokovacieho poriadku a požiadam pani spravodajkyňu, aby zapísala môj podnet a teda návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby Národná rada prestala, prestala ďalej rokovať o tomto zákone. Odôvodňujem to najmä tým, že včera tu bol predstavený pozmeňovací návrh práve váš, pani spravodajkyňa, ktorý zásadným spôsobom mení filozofiu pôvodne predloženého návrhu, a k tomu sa ešte dostaneme.
Ďalej mi dovoľte, aby som sa ešte na úvod predstavil, aby tí, čo ma nepoznáte, aby ste ma poznali. V roku 2009 som ako rodič mal dvoch najstarších synov vo futbalovom klube Inter Bratislava. Mladší, starší žiaci od siedmich rokov športovali v tomto klube na Pasienkoch. A v roku 2009 sa stalo to, že, že vtedajší vlastník rozhodol o zrušení tohto klubu, predaj licencie, práve Inter Bratislava vtedy postúpil najvyššie súťaže, o predaji licencie na najvyššiu súťaž do Senice a rozpustení klubu mládeže, koniec. S tým, že Pasienky ako štadión, ktoré boli vlastne v majetku tohto futbalového klubu, ale boli kúpené od mesta Bratislava za úver, ktorý tento klub na počudovanie nevedel splácať, majetok prepadol ako predmet záložného práva, prosím pekne, banke, ktorá tú kúpu financovala, a ani nebudem hovoriť ďalej, že kto je za tým, čo je za tým, kto chce si tieto informácie dohľadá.
Veľmi nepekné sa stalo vtedy v roku 2009, ten klub mal zmiznúť zo sveta. Tá značka mala zaniknúť. Dvojnásobný majster Slovenska v novodobej histórii Slovenskej republiky vychoval množstvo reprezentantov a je zbytočné asi komentovať značku FK Inter Bratislava. Ja som sa ako rodič dvoch chlapcov, ktorí tam športovali, spolu s ďalšími obetavcami postavil za záchranu toho klubu. Poviem tu, čo som ešte nepovedal a verejne to ani nehovorím, ale táto príležitosť si to žiada. Môj rodinný rozpočet padol na to, aby sa ten klub postavil na nohy, pretože na ten šport potrebujete jednoducho peniaze. Stálo ma to asi 100-tisíc eur vtedy v roku 2009, 2010, aby ten klub mohol žiť ďalej, z vlastných peňazí. Ja nemám žiadnu fabriku, nič som nesprivatizoval, touto, naozaj touto hlavou, prednáškami, knižkami som cez honoráre tie peniaze zarobil a šli na záchranu tejto značky. Dva roky som bol prezidentom tohto klubu spolu s ďalšími obetavcami, menujem nebohých, Petra Ivanova, Petra Bauera, menujem Jožka Barmoša, menujem napr. Doda Šajánka alebo Mira Kovaříka, sme tento klub stavali na nohy. Netvrdím, že je dnes za vodou, to ani zďaleka nie, najväčší problém sú priestory, ihriská, štadión. Ten klub sa dostal z ničoho, z bažiny, zo šiestej ligy, dnes je v tretej, v bratislavskej. Žiaľ, vypadol z druhej. Problém sú samozrejme aj financie a všetko, čo s tým súvisí. Čiže ja som do tohto klubu investoval obrovské množstvo svojich peňazí a v roku 2009 som ho s ďalšími nadšencami zachraňoval.
Čiže toľko moje pôsobenie v športe. Nehral som futbal aktívne, možno niekde na dvore s chlapcami. Ak som niečo robil závodne, tak to boli vodné športy, vodáctvo, tak ako poznáte Jara Slúčika, možno, tak to bol môj kolega v Slovane Malá Fatra.
Ale ja nechcem hovoriť o sebe, chcem hovoriť o tom, že tu skutočne zastupujem slovo hráčov, ktorí chcú, aby sa ich postavenie zamestnancov nezmenilo. Vznikol tu spor, koho vlastne tá únia zastupuje, Únia futbalových profesionálov. Dostal som esemesky od pána Muchu, dostal som esemesku od pána Petra Lukášeka, ktorý ako právnik robí právnu agendu pre Úniu futbalových profesionálov. Únia futbalových profesionálov je členom medzinárodnej organizácie FIFPro, ktorá združuje asi 60-tisíc hráčov v Európe, a chcem zdôrazniť, chcem zdôrazniť, že zastupuje vyše 300 profesionálnych futbalistov na Slovensku. Prevažne sú to hráči z najvyššej súťaže, sú to aj hráči z druhej ligy. Čiže vyše 300 hráčov. A tí chcú zostať zamestnancami napríklad preto, lebo sa môžu odborovo združovať. Keby mali byť v postavení živnostníkov, tak sa odborovo združovať nemôžu, a samozrejme tá silnejšia strana, ktorá v prípadných sporoch je vždy ten majiteľ klubu alebo ten klub je tou silnejšou stranou, to si nehovorme, že to tak nie je, tá silnejšia strana nanúti hráčovi, ak sa prijme váš návrh, aby bol tým živnostníkom, a tá silnejšia strana, to znamená ten klub, keď bude chcieť, s tým hráčom výkyve a ten hráč sa nebude mať na koho obrátiť. Keď je zamestnanec, tak to najdôležitejšie je, že tí hráči sa môžu odborovo združovať, tak ako sa tí futbaloví profesionáli združujú a má ich kto zastupovať a je relevantný v akýchkoľvek ďalších vyjednávaniach.
Slovenský futbalový zväz toto všetko chápe, rešpektuje. Áno, individuálne, pán poslanec, alebo, pán Kéry, ako ste spomenuli a ako donedávna aktívny futbalový rozhodca, môžte samozrejme máte právo hovoriť, že vy ste za postavenie napr. profesionálnych futbalistov ako živnostníkov. Ale futbalový zväz ako rešpektovaná inštitúcia, najväčší športový zväz a má najviac tých profesionálov, hovorí, že nechcú prijať váš návrh.
Chcú to hokejisti. Prečo to chcú hokejisti? Nuž napr. preto, lebo od roku 2016, odkedy platí zákon o športe a odkedy majú svojich hráčov evidovať ako zamestnancov, vedome porušujú zákon. Od roku 2016 s výnimkou Košíc, ktorí to robia poctivo, a s výnimkou Slovana Bratislava, zrejme aj kvôli KHL, všetky ostatné slovenské hokejové kluby vedome porušujú zákon. A majú s tým problém, pretože inšpektoráty práce, síce liknavo, ťažkopádne a možno aj preto, lebo donedávna bol generálny riaditeľ, predstaviteľ hokejového klubu v Bardejove, inšpektoráty práce to kontrolovali a máme tu niekoľko zistení.
Pán kolega Baránik sa pýta, čo a ako, aké je na to stanovisko tých inštitúcií. Tak ja neviem ako v Poľsku a Česku, ale u nás finančné riaditeľstvo vydalo usmernenie, podľa ktorého vzťah klubu a športovca v kolektívnom športe najviac vystihuje pracovnoprávny vzťah a príjem takéhoto športovca patrí medzi príjmy zo závislej činnosti zamestnanca.
Stanovisko Inšpektorátu práce Žilina z 26. 9. 2019 konštatuje, že v zmysle platnej legislatívy je nepochybné, že výkon v športovej činnosti kolektívnych športovcov spĺňa znaky závislej práce a tak ďalej. Profesionálny športovec podľa stanoviska inšpektorátu práce môže vykonávať športovú činnosť ako živnostník len v prípade individuálnych športov.
Ministerstvo školstva, legislatívny odbor. Čo myslíte, prečo pán Tittel tieto návrhy sem prináša ako poslanecké? Pričom ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu vedie nominantka SNS pani ministerka Lubyová. Prečo táto legislatíva neprichádza z ministerstva školstva? V čom je háčik? Nuž háčik je v tom, že legislatíva ministerstva školstva odmieta byť podpísaná pod takýmito zákonmi.
To, čo tu teraz prišlo cez ten pozmeňovací návrh, to svet nevidel. My tu ideme zaviesť akýsi hybrid, že živnostník, ale musia sa rešpektovať nejaké prvky Zákonníka práce, ktoré ste tam vymenovali, tie jednotlivé paragrafy. No, toto svet nevidel, toto svet nevidel. Toto keď sa spýtate nejakého slušného právnika, ktorý sa zaoberá či obchodným alebo pracovným právom, tak vám povie, že toto, kto toto, kto toto, prosím vás, napísal.
Kolegovia z opozície, vyprší mi čas, ja vás len chcem poprosiť, viete, čo nám táto partička vyparatila na začiatku schôdze. Ak niekto z vás, teraz ešte nebodaj pod vplyvom akejsi solidarity, lebo mne sa páči, keď je niekto živnostník, bude podporovať pána Tittela v týchto snahách, ktoré idú proti záujmom hráčov, tak si, prosím vás, spomeňte, akým spôsobom bola otvorená dnešná schôdza. Dobre? A poslancov za SMER, skúste si spomenúť, že koho vy vlastne zastupujete v parlamente, či zamestnancov alebo majiteľov klubov.
27. 11. 2019 17:01:20 - 17:03:20 53. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 1716 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
73.
Pán kolega Tittel, ja si vysoko vážim vaše účinkovanie v športe, vo futbale ako reprezentanta, vždy som vás obdivoval a do smrti si vás budem pamätovať ako..., pamätať ako férového športovca, ktorý vzorne reprezentoval Slovenskú republiku. Taká je pravda, také je moje cítenie, na tom sa nezmení to, že sme tu teraz možno súperi v politickom ringu. (Ruch v sále.)
Pokiaľ ide o to, že menšie kluby v basketbale, v hádzanej nemajú peniaze, zákon o športe otvoril práveže financovaniu dvere, pokiaľ ide o Tipos, dnes vlastne celý výnos z Tiposu ide do športu, čo predtým nebolo, čiže keby sme si pozreli, koľko jednotlivé športové zväzy dostávali financie pred rokom 2016 a koľko ich dostávajú napríklad teraz, je to minimálne dvakrát toľko, je vecou samosprávy športových zväzov, ako tieto navýšené finančné prostriedky rozdeľujú, či na mládež, či na reprezentáciu, či na kluby, alebo na svoju réžiu, to je ich sväté právo, ale tých peňazí majú omnoho viac.
A ak to nestačí, tak ja sa vás pýtam ako člena vládnej koalície, prečo ste za tie 4 roky neurobili poriadok (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu) v tom, čo sa malo urobiť ešte v roku 2016, a to je sponzoring. Malo, predpokladalo sa, že sa zavedie superodpočet a podobne daňové zvýhodnenia pre tých, ktorí sponzorujú športové kluby, najmä tie profesionálne. To sa nestalo. Koho to je vina? Mňa? Opozičného poslanca? Že to nefunguje? Že aj to, čo je v zákone, je nevykonateľné, pretože ministerstvo financií to fakticky zablokovalo? Prečo proti tomuto nebojujete a nerobíte ako člen vládnej koalície niečo?
No, nerobíte nič a hľadáte takéto skratky.
27. 11. 2019 16:40:48 - 16:56:03 53. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 1716 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
66.
Ďakujem, ďakujem za možnosť vystúpiť k novele zákona o športu. Chcem na úvod zdôrazniť, že stojím tu ako zvolený zástupca ľudu. A v tomto prípade zastupujem športovcov. A keďže sa bavíme o profesionálnych športovcoch, tak zastupujem profesionálnych športovcov. Nie majiteľov klubov, ale profesionálnych športovcov, ktorí by teda dnes v tých kluboch mali hrať, športovať na základe profesionálnych zmlúv, a tých je na Slovensku - pre vašu informáciu - približne 1 100. Čiže my sa vlastne bavíme o 1 100 ľuďoch, ktorých sa táto legislatíva dotkne, či v dobrom, alebo zlom. Sú to spolovice profesionálni futbalisti, tých je najviac. Ďalšou takou veľkou skupinou profesionálnych športovcov sú profesionálni hokejisti. No a profesionálnych športovcoch, športovcov nájdeme aj v basketbale, hádzanej, volejbale. Myslím tým kolektívne športy. Nevylučujem, že aj v nejakých ďalších menších športoch by sa niekto možno našiel. Ale zdôrazňujem ešte raz, je ich celkovo 1 100, z toho polovica sú profesionáli vo futbale.
Je to poslanecký návrh, to znamená žiadny vládny, žiadne pripomienkové konanie, žiadne diskusie oficiálne pod záštitou ministerstva školstva sa nekonali. Je to poslanecká iniciatíva. Ja teda veľmi rád zdôrazním, že nikomu nebránim, aby poslaneckú iniciatívu mal a aby zákony predkladal, sám tak predsa robím. Pokiaľ však ide o závažné zákony, ku ktorým napríklad cítite odpor tí, ktorých sa týkajú, tak veľmi by som chcel poprosiť všetkých, ktorí majú poslaneckú zákonodarnú iniciatívu, aby veľmi zodpovedne pristupovali k tomu, že majú, samozrejme, právo vyplývajúce z ústavy, ktorým im nikto nebude predsa brániť a napríklad rušiť ich zákony z parlamentnej schôdze, hej. Ja by som si to teda nedovolil niekomu stiahnuť zákon zo schôdze. Majú, samozrejme, právo tento zákon predložiť. Ale opakujem, keď už teda tak robia, tak očakával by som, že budú tak robiť so súhlasom od dotknutých osôb. No ale v tomto prípade to tak jednoducho nie je.
A nie je to preto, pretože tie dotknuté osoby, to znamená najmä profesionálni hráči vo futbale a hráči v hokeji sú proti tomuto návrhu, o čom sa môžete presvedčiť vy sami, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, keď si otvoríte vaše mailové schránky. Niekedy v poludňajších hodinách vám prišiel mail, spoločný mail, ktorý vám zaslala Asociácia profesionálnych hokejistov a asociá..., Únia futbalových profesionálov. A v tomto maili sa dočítate, že oni, resp. ich zástupcovia protestujú a nesúhlasia s touto návr..., s týmto návrhom, s touto legislatívou. Dôvod je v podstate jednoduchý. Nechcú prísť o postavenie, ktoré im dáva zákon o športe, postavenie profesionála, ktorý je zamestnancom športového klubu. Prečo chcú byť zamestnancami športových klubov? Preto, lebo zákon o športe im následne v príslušných paragrafoch poskytuje zákonnú ochranu podobne, ako keby sme sa bavili o štandardnom Zákonníku práce a bavili povedzme o operátorovi vo výrobe, ktorému Zákonník práce ako zamestnancovi poskytuje základné práva, ktoré by si pravdepodobne pri zmluvnom vzťahu ako SZČO voči majiteľovi tej fabriky nevybojoval len tak sám od seba. Podobne je to vlastne dôvod, prečo profesionálni hráči chcú zostať, to je ich vôľa, chcú zostať v postavení zamestnancov športových klubov. Nesúhlasia s touto novelou.
Túto novelu sem pretlačili majitelia športových klubov pod zámienkou, že sa im prijatím zákona o športe zvýšili náklady na odvody. Neviem, či viete, ako dnes funguje systém odvodov pri profesionálnych športovcoch v kolektívnych športoch, ktorí majú tie zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
Aby toto bolo každému jasné, zákon o športe platí od 1. 1. 2016 a odvtedy majú byť zmluvy so športovcami uzatvárané len formou zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a majú byť zamestnanci športových klubov. Od roku 2016. Tento zákon hneď na začiatku im dal odvodové prázdniny. Športovci a ich kluby ako zamestnávatelia tri roky neplatili odvody do Sociálnej - a zdravotnej - poisťovne, rok 2016, ’17, ’18, čiže napr. zamestnávatelia, majitelia športových klubov nemali ani jedno euro výdavkov na odvody, ani jedno euro. Tento stav, odvodové prázdniny 2016, ’17, ’18 sa na konci roku 2018, možno si spomeniete, lebo to bolo aj naše dielo, to sme my schvaľovali už, predĺžili sa tie odvodové prázdniny o ďalšie tri roky, rok 2019, ’20 a ’21. Čiže až do konca roku 2021, čiže ešte dva a pol roka bežia odvodové prázdniny a ani profi športovci, ani majitelia klubov, zamestnávatelia žiadne odvody neplatia, žiadne výdavky nemajú. Čiže rušenie postavenie zamestnanca dnes nesúvisí s odvodmi nijako. To je falošný argument, pretože tie odvody tí športovci ani kluby neplatia.
No platia si, samozrejme, ako dospelí ľudia zdravotné poistenie ako tzv. samoplatcovia, ak ho nemajú riešené inak, a niektorí si platia dobrovoľné sociálne poistenie v uvedomení si skutočnosti, že pokiaľ šesť rokov sú nepoistení, tak sa to zrejme prejaví v budúcnosti aj na ich dôchodku, nehovoriac o športovkyniach, ktoré keď otehotnejú, tak napríklad taká materská, o tej môžu len snívať. Aj o vyššom rodičovskom príspevku napríklad. A preto si niektorí teda uvedomelo tie dobrovoľné odvody platia, niektorí nie. Je to skrátka na ich vôli. Ak sa zavedie postavenie SZČO, ak teda niekto tvrdí, že teda teraz sú tie vyššie výdavky, tak bude to práve naopak. Pretože keď sa stanete SZČO, tak tie odvody musíte platiť povinne.
Takže keď už tu niekto argumentuje, že odvody, tak práve tým statusom SZČO si ho budú musieť tí športovci platiť. A buď im to ten majiteľ bude nejako kompenzovať, alebo sa zníži ich čistý príjem. Takáto je pointa, pokiaľ ide o odvody.
Vrátim sa k tomu Zákonníku práce. Ešte raz zopakujem pre tých, čo prišli neskôr alebo si neskôr zapli televízny priamy prenos. Prosím vás, športovci, samotní športovci, ktorých sa to týka, chcú byť zamestnancami klubov, odmietajú túto novelu. To je to isté, ako keby sem prišiel napríklad pán Fico ako šéf strany SMER - sociálna demokracia a povedal by, že v Zákonníku práce rušíme definíciu závislej činnosti, a pokiaľ budú tí operátori vo výrobe, napr. v tom Lozorne, kde aj pán Fico bol na nočnej smene, chcieť, tak úplne pokojne môžu dobrovoľne byť živnostníci, nebude sa na nich Zákonník práce vzťahovať. Uzatvoria si s majiteľom fabriky zmluvu, akú chcú, nebudú mať žiadne príplatky, o ktorých pán Fico tak hovorí, ako ich vybojoval. Nebudú mať žiadnu minimálnu mzdu. Budú mať to, čo si dohodnú v tej živnostenskej zmluve. Nebudú mať nárok na dovolenku, dostanú výpoveď, ako príde, ľavou zadnou. Jednoducho žiadny Zákonník práce ich nebude chrániť. V tomto je tá pointa. Tí majitelia klubov nechcú, aby mali mať tí športovci garantované tieto práva. V tom je tá pointa, hej, v tom.
Keď sa vrátim k tým odvodom, riešme to, prosím vás, ak ma tu počúvate, uvedomte si, prosím vás, že všetci nesieme vinu na tom, že tí profi športovci ďalšie tri roky nemajú dôchodkové nemocenské zabezpečenie. Toto treba akútne riešiť. Ak by tu bola vôľa, tak toto riešime, nie takéto pseudoproblémy majiteľov klubov. To, že tu pani kolegyňa predniesla pozmeňovací návrh, je chvályhodné. V rýchlosti, v rýchlosti som si ho teraz študoval, že zoberte si úroveň prijímania legislatívy. Naozaj dôležitý pozmeňovací návrh, ktorý aspoň čo-to zachráni z tých práv športovcov. A vy ho predložíte teraz a možno, no o piatej nie, o jedenástej zajtra hlasujeme. To znamená, super, pripomienky verejnosti môžu prísť tak na lampáreň v noci, lebo už sa nimi aj tak nikto nemá čas zaoberať, pretože tá rozprava dnes skončí. Čiže zajtra sa prekvapene zainteresovaní dozvedia, aha, veď to je predsa vcelku inak.
Áno, meníte to, meníte to. Ako hovorím, pozitívne, ale bolo by dobre to trošku predebatovať, no na to jednoducho nie je čas, keď to robíte takýmto spôsobom. Aj keď je tu snaha, áno, treba oceniť, snaha aspoň čosi vylepšiť. Ak by ste to robili poctivo, tak to stiahnete a dáte to celé ešte raz a dáte to ako vládny návrh, aby ste otvorili normálne pripomienkové konanie, aby sme sa tu, pán kolega, nedoťahovali, či ste rokovali s tými športovcami, alebo nerokovali a podobne. Nech to má oficiálnu platformu, prosím pekne. Tak ako štábna kultúra v keli? Kde sme?
Skrátka, tu keď má niekto záujem, ja som si dal tú námahu (rečník zobral do rúk hárky papiera, ukazujúc ich plénu), na šiestich stranách som spísal tie jednotlivé pripomienky. No čiže tu by sme, v tomto mojom materiáli, ten nemáte, keď chcete, príďte, dám vám ho. Čiže citujem tu úniu, Úniu profesionálnych futbalistov, citujem tu Hráčsku asociáciu profesionálnych hokejistov, ktorí sú proti tomu. Chcú byť zamestnancami klubov. Cintu..., citujem tu predsedu Ligy na ochranu slovenských športovcov. Pán Róbert Jano ml. je proti tejto novele, zastupuje športovcov, bráni ich práva. (Ruch v sále.) Na výbore vám to neprešlo, na výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Prečo vám to neprešlo?
Ďalej sa odvolám na pána Róberta Kotiana, rešpektovaného novinára, píše napríklad v denníku Šport, novinársky bard, ktorý sa ostro postavil proti vášmu návrhu. A to je človek, ktorého by sme tí, čo v športe robíme, mali trošku počúvať a rešpektovať. Stanovisko Slovenského futbalového zväzu a Únia ligových klubov vo futbale je ostro proti, pričom si uvedomujú, ak by prijali váš návrh a uplatňovali ho v praxi, budú mať problém s UEFOU, ktorá ich upozorňuje, že takéto niečo by nemalo byť.
Ďalej citujem zo stanoviska Slovenského futbalového zväzu: Navrhovaná novela je v zásadnom rozpore s uznesením Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe. Európsky parlament vo svojom uznesení zdôraznil potrebu účinného vykonávania právnych predpisov v oblasti zamestnanosti vo všetkých členských štátoch s cieľom zabezpečiť, aby profesionálni hráči mali práva, na ktoré majú nárok, a plnili si povinnosti, ktoré vyplývajú z ich postavenia zamestnancov. Kto súhlasí s novelou, pre korektnosť doplním, tak ako som si to naštudoval, zistil, súhlasí, súhlasí zväz, zväz, Basketbalová asociácia, ďalej súhlasí Volejbalová federácia, súhlasí Slovenský zväz hádzanej a súhlasí Pro hokej, alebo teda Slovenský hokejový zväz.
Čiže pre vašu informáciu, kolegyne, kolegovia, áno, sú aj športové zväzy, ktoré súhlasia, práve som ich menoval. Berte to, samozrejme, do úvahy, keď budete posudzovať, ako sa zajtra pri hlasovaní postavíte k tomuto návrhu.
A chcem upozorniť najmä poslancov strany SMER. Malo by byť proti vášmu presvedčeniu, aby ste hlasovali za faktické zrušenie alebo rušenie Zákonníka práce tam, kde si to tí zamestnanci vybojovali. Aj keď sa bavíme o profesionálnych hráčoch, to nie sú milionári. Prosím vás, nepredstavujme si Ovečkina v NHL teraz, ale predstavte si chalana, ktorý hrá v Detve za 600 eur hrubého. Tie platy slovenských profesionálov nie sú rádovo v desaťtisícoch, státisícoch eur mesačne. To je veľký omyl. V slovenskom futbale v priemernom klube mladší hráči sú radi, keď majú tisíc eur. A oni veľmi dobre vedia, ako na tom sú, a veľmi dobre vedia, prečo protestujú proti tomuto návrhu. Ak stojíte za záujmom hráčov, zamestnancov športových klubov, tak vás vyzývam a zároveň aj prosím v ich mene, nie v svojom, mne by to mohlo byť jedno. Toto nie je o politike. Toto je o tých tisíc hráčoch, ktorých sa to dotkne, ktorí budú mať následne nevýhodnejšie zmluvy, lebo ako vy sami hovoríte, živnostník pri uzatváraní živnostenskej zmluvy je vždy v nevýhodnejšom, slabšom postavení oproti svojmu tzv. zamestnávateľovi.
Je to na vás, je to na vás, čo urobíte, každý máte svoj rozum, ja vás len chcem upozorniť, aká je skutočnosť a o čo tu vlastne ide. Je tu, stojí tu záujem majiteľov niektorých klubov - basketbal, volejbal, hádzaná, hokej - proti záujmu profesionálnych športovcov ako zamestnancov a opakujem na záver, Slovenský futbalový zväz ako jeden muž, teda ale bez jedného svojho alebo dvoch svojich členov, je proti tomu, proti tomuto návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
27. 11. 2019 14:40:13 - 14:50:27 53. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 1760 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
22.
Dobrý deň prajem, osobitne vám, pán minister. Prvýkrát sa takto stretávame v takejto komunikácii s tým, že vaša rola je rola ministra, moja naďalej opozičného poslanca. Možno tento, v túto schôdzu to bude viackrát, takže využívam túto prvú príležitosť diskusie o tom, či má byť skrátené legislatívne konanie.
Na otázku, pán minister, a skrátené konanie ste už urobili vo Finančnej správe pri zistení tých najnovších škandálov, ktoré tam sme my občania, hovorím za občanov, zaregistrovali v posledných dňoch? A čo skrátené konanie na Tipose? To ste už rozbehli pri tých škandáloch, ktoré takisto sa dostali na verejnosť v posledných dňoch? Tam už prebieha nejaké skrátené konanie? Tam sú milióny, ktoré vám utekajú, napríklad tam, lebo nielen tam.
Ďalšie stovky miliónov vám utekajú tu v parlamente tým, ako sa vaši kolegovia, ako sa predbiehajú v predkladaní populistických návrhov, ktoré zväčšujú každým dňom dieru, ktorú chcete zanechať ďalšej vláde v štátnom rozpočte na rok 2020. Tu stačí pol dňa sedieť a človek nevychádza z údivu, čo ešte všetko ďalšie dokáže táto partia vymyslieť. Dávate vy vôbec trošku pozor? Chodíte na tie koaličné rady? Asi, asi nie. Vy ste len úradník, ktorý trpko, s vedomím, že aha, ďalšia diera do Titanicu navŕtaná, to konštatujete v krásnej kancelárii na ministerstve financií.
Najnovšie, čo sa tu deje, čo sa tu pošuškáva, čo som sa od médií dozvedel, tak zajtra tu príde ďalšie skrátené legislatívne konanie. Na rozdiel od tohto skráteného legislatívneho konania, ktorého cieľom je pofidérne zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu cez zvýšený a pokračujúci a zvýšený, zdôrazňujem, bankový odvod, čím sa zvýšia príjmy, zajtra tu vláda pošle, ktorá bude mimoriadne zasadať, vláda sem zajtra má poslať skrátené legislatívne konanie na minimálne dôchodky, ktoré teda vytiahnu ďalšie príjmy zo Sociálnej poisťovne a nepriamo teda aj zo soc..., aj zo štátneho rozpočtu. Áno, zo štátneho rozpočtu, pretože tá dotácia na minimálne dôchodky, tú platí štát. To nejde, keď sa to tak čiste legislatívne vezme, to neplatí Sociálna poisťovňa z vybratého poistného, ale to dotuje vlastne, ten rozdiel dotuje štát.
Čiže my tu máme dnes skrátené legislatívne konanie, lebo potrebujeme zohnať príjmy do štátneho rozpočtu, a ja teda viem z kuloárnych informácií, že zajtra sa tu bude odohrávať ďalšie skrátené legislatívne konanie, tentokrát o tom, že budete žiadať parlament, aby vám schválil v skrátenom konaní nové výdavky zo štátneho rozpočtu. No toto je neuveriteľné! My teraz máme ako podporiť skrátené legislatívne konanie, aby ste dostali peniaze, ktoré zajtra obratom vyhodíte, pretože tie minimálne dôchodky budú stáť najmenej 100 mil. eur. To, čo sa tu teraz získa cez zvýšený bankový odvod, zajtra bude preč, lebo minimálne dôchodky, lebo sa pán Danko sťažoval, že pán Vážny to nestíha vypočítať, čo je, mimochodom, pekný nezmysel.
Pán Tittel, počúvajte ma teraz pozorne, viete, ako vás pán Vážny klame? Viete, ako vás klame? On vám tvrdí, že ten nový prepočet minimálnych dôchodkov bude hrozne dlho trvať. Tak ja vám poviem, pri tých nových poberateľoch, tak ja vám poviem, o čom je výpočet dôchodku. Výpočet dôchodku je o tom, že každému občanovi potrebujete zistiť, koľko rokov bol dôchodkovo poistený, aký mal v tých jednotlivých rokoch príjem a zaplatené odvody, aby sa vyrátali tie osobné mzdové body, a na základe týchto údajov, cvak-cvak-cvak, počíta, spočíta sumu klasického starobného dôchodku. Áno, trvá to chvíľku, pokiaľ treba niekde zháňať informáciu o výške toho príjmu, lebo nie vždy je to poruke, nie vždy to tí zamestnávatelia poctivo posielali, tak sa po tom musí pátrať. Tak to niekedy trvá niekoľko mesiacov. Hovorím o priznaní riadneho starobného dôchodku.
Výpočet mimoriadneho, teda mimoriadneho, výpočet minimálneho dôchodku je iný len v tom, že ak osobný mzdový bod za nejaký rok, ktorý tak či tak potrebujeme vedieť pre výpočet riadneho dôchodku, ak nejaký osobný mzdový bod je aspoň tých 0,241, tak sa ten daný rok dá do krabičky s názvom kvalifikovaný rok, a keď v tej krabičke na konci máme 30 takých rokov, tak ešte spočítame sumu minimálneho dôchodku, čo je úkon, na ktorý potrebujete mať asi tak päť ľudových. Na to nepotrebujete ani informačný systém za 100 mil. a ani na to nepotrebujete pol roka času.
Čiže všetky tieto dáta Sociálna poisťovňa získavať musí tak či tak, a pokiaľ ide o doterajších dôchodcov, tak všetky ich aj má. Tam len treba s tým zatriasť a nechať si vyhodiť nový výsledok. Na to nepotrebujeme pol roka. To, čo vám tvrdí pán Vážny, je úplný nezmysel. To je nejaká hra. Ja neviem, aké hry hráte, ale ja to vnímam ako vonkajší pozorovateľ a ako určitú hru. Vy ste mu na to skočili a výsledkom teraz je to, že zajtra vláda v skrátenom legislatívnom konaní schváli zrušenie tých tzv. kvalifikovaných rokov, čiže pri výpočte minimálneho dôchodku bude stačiť, že človek rok, daný rok vôbec nejaké odvody platil. Či mal príjem 1 000 eur mesačne, 300 eur mesačne alebo 1 euro mesačne, to bude úplne jedno. Čiže akože uľahčíte Sociálnej poisťovni prácu v tom, že nebude musieť tie príjmy skúmať. Stačí, že bude vedieť, že nejaký príjem bol. Aký, to bude jedno. Áno, samozrejme, tým pádom sa priznávanie dôchodkov zrýchli, to je nepochybné.
Ale ak to takto chcete vážne urobiť a, pán minister Kamenický, vy ma teraz, prosím vás, počúvajte ako člen vlády a ako minister financií, čiže v podstate najdôležitejší člen vlády, ktorému by malo na tom záležať, ak to takto urobíte, tak navŕtate takú dieru do Sociálnej poisťovne a tak zrušíte filozofiu I. piliera, ako to tu nikto predtým nikdy neurobil. A to tu boli všelijakí diletanti.
Vy jednoducho spôsobíte to, že ak tú podmienku kvalifikovaných rokov pre minimálne dôchodky zrušíte, tak hneď zajtra začnú všetci tí, ktorí si vedia nastaviť výšku svojho príjmu a dnes ju majú nastavenú na 300 eur, lebo tak im vychádza minimálny dôchodok, tak platia aspoň z tých 300 eur, aspoň, aspoň že to, tak od zajtra, teda od 1. januára si začnú platiť jedno, čoby od 1. januára, od zajtra. Prečo by platili od 1. januára, keď môžu šetriť od, od 1. decembra? Od decembra si začnú platiť odvody z jedného eura. Čiže okrem toho, že tie nové minimálne dôchodky budú stáť Sociálnu poisťovňu rádovo 100 mil. a viac, tak na druhej strane Sociálna poisťovňa od týchto ľudí, ktorí budú dokázať špekulovať, a prečo by nešpekulovali, keď ste im toto ponúkli, vy ste im to ponúkli, lebo vy sa pod to podpíšete zajtra, tak to bude znamenať desiatky miliónov podľa môjho odhadu príjmov, ktoré by mohli byť v Sociálnej poisťovni, ale nebudú. Prečo by mal niekto platiť odvody z 300 eur, keď to isté zdravotné poistenie, to je druhá téma, a to isté dôchodkové zabezpečenie a dôchodok bude mať z jedného eura.
Pán Tittel, aké by ste platili odvody, keby ste vedeli, vedeli, že dostanete od štátu rovnako? Z 300 eur alebo z jedného eura? Ruku na srdce. Vy by ste asi platili z 3 000, však? Lebo vy by ste ako štedré, ako donor dotovali štátny rozpočet. No ja keby som si mohol vybrať, tak z jedného eura a tých 300 eur dám radšej na nejakú charitu, úprimne povedané, ako takémuto štátu, ktorý tak hospodári, ako to vy vediete, pán minister financií.
Čiže my tu máme teraz hlasovať za skrátené legislatívne konanie, ktoré bankám vezme peniaze a nepriamo tým pádom občanom, ale tak rafinovane, hej, tak sociálnodemokraticky, a zajtra tu budeme hlasovať za totálne nezmyselné skrátené legislatívne konanie, lebo pánovi Dankovi sa zdá, že minimálne dôchodky by sa neskoro zaviedli do praxe, tak tu budeme schvaľovať obrovskú dieru do rozpočtu Sociálnej poisťovne a zároveň neopísateľnú dieru alebo skôr zrušenie logiky celej, celej Sociálnej poisťovne a systému dôchodkového poistenia I. piliera.
Ako to, čo robíte, to už sa nedá naozaj k ničomu porovnať. Toto je Bangladéš. Toto nie je štát, ktorý patrí do Európy a do Európskej únie, nehovoriac už o tom, že čo už sem teda posiela Európska komisia, keď vidí váš štátny rozpočet.
Vy sa nehanbíte hovoriť o 0,5-percentnom deficite, keď ten deficit je v skutočnosti pomaly 2 %?! To ste čo za chlapa, preboha?! (Reakcia navrhovateľa.) No rozprávam to, čo vám hovorí napríklad pán Šramko, to vám rozprávam.
Pekný deň.
22. 10. 2019 14:06:42 - 14:08:12 51. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 1565 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
4.
Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, pán predkladateľ, s takto predloženým upraveným oproti tomu, čo ste vo štvrtok mali pripravené, s takto upraveným pozmeňovacím návrhom ja osobne súhlasím, čiže oceňujem to, že ste na základe rozpravy uznali, že je vhodné upraviť, upraviť možnosť spolurozhodovania zamestnanca o tom, či budú využívané rekreačné poukazy alebo "klasicky" preplatenie príspevku na rekreáciu vo výplate zamestnanca, takže ten bod oceňujem. Dá sa súhlasiť, keď to tak chcete, s tým, aby sa rozšíril okruh osôb aj o rodičov, prečo nie, aj keď zamestnanec sám na rekreácii nebude.
Oceňujem, že ste stiahli ten pôvodný návrh, aby nemali právo na príspevok zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke, s tým som veľmi spokojný, som rád, že tá diskusia mala svoj zmysel.
A ten posledný bod, predkladanie toho okruhu oprávnených osôb, to je len spresnenie toho, čo vlastne už dnes vyžaduje finančná správa, takže bude dobré, keď sa to dostane do zákona. Čiže ja váš pozmeňovací návrh podporím, budem hlasovať za tento návrh, len, bohužiaľ, pretože stále máte vlastne zmysel zákona v tom, že budú povinné príspevky aj pre malých zamestnávateľov, zákon ako celok podporiť nemôžem.
Ďakujem.
18. 10. 2019 13:53:38 - 14:01:01 51. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 1716 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
189.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod, aby bolo jasné, som zásadne proti tomuto návrhu. Odporúčam všetkým, ktorí majú zdravý rozum, aby ho nepodporili a aby hlasovali jednoznačne proti.
Zákon o športe bol prijatý v roku 2015 po trojročnej práci, tvrdej, poctivej práci veľkého tímu ľudí. Bol poctivo a poriadne prekonzultovaný so všetkými, ktorých sa to týka, či sú to športovci, či sú to športoví odborníci, kluby, zväzy, ministerstvo ako také. Jednoducho každý sa mohol k tomu vyjadriť a výsledkom bolo to, že konečne sa začal dodržiavať Zákonník práce.
Teraz by som poprosil o pozornosť najmä poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia. Konečne sa začal uplatňovať a dodržiavať Zákonník práce, aj pokiaľ ide o profesionálnych športovcov, a všetky tie dilemy, či sú, alebo nie sú zamestnanci, boli rozlúsknuté tým, že zákon o športe jednoznačne zadefinoval profesionálneho športovca v kolektívnych športoch ako zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje Zákonník práce. Čiže všetko bolo od 1. 1. 2016 jasné. Dokonca, aby sa nemohol naozaj nikto sťažovať v kluboch, bolo prijaté v zákone trojročné - trojročné - prechodné obdobie, rok 2016, ´17, ´18, mohli dobehnúť už uzatvorené zmluvy medzi klubmi a športovcami uzatvorené ako športovcami SZČO, čiže naozaj sa nemohol nikto sťažovať, že bol pod nejakým legislatívnym tlakom pomeniť to, čo si podohadoval. Až nové zmluvy prijaté po 1. 1. 2016 mali byť uzatvárané v zmysle nového zákona o športe.
Ja chcem zdôrazniť Zákonník práce. Keby sme pristupovali vo všetkých oblastiach k Zákonníku práce tak, ako je to v športe, bolo by v tejto krajine, v tomto štáte, na našom Slovensku lepšie. Prečo? Pretože profesionálni športovci síce spadajú v kolektívnych športoch pod Zákonník práce, ale pre tých, ktorí to neovládajú, priblížim, oni majú vlastne v zákone o športe svojich približne 16, 17 paragrafov, kľúčových paragrafov, čiže tie kľúčové otázky, ako napríklad odmeňovanie, pracovný čas, dovolenka, majú zadefinované presne tak, ako profesionálny šport potrebuje. Čiže nejdú podľa štandardných ustanovení štandardného Zákonníka práce.
Zoberte si, napríklad štandardný Zákonník práce hovorí, že zamestnanec má mať dva dni odpočinku v týždni, čo by mala byť sobota a nedeľa. No profesionálny športovec v sobotu, v nedeľu, ak náhodou niekto netuší, obvykle hrá zápasy, súťaže, takže neexistuje v reálnom živote, aby sa to tu dalo dodržať, a preto napríklad v tom špeciálnom Zákonníku práce, v tých paragrafoch, ktoré sú v zákone o športe, profesionálni športovci takéto niečo majú vypustené. Podobne je špecifickým spôsobom upravená dovolenka, mzda, odmeňovanie ako také a podobne. Príplatky za sobotu, za nedeľu, má športovec nárok na príplatok za sobotu, za nedeľu? No nemá, hej, pretože to by bolo akože fakt proti zdravému rozumu.
Čiže argumentovať, že veď profesionálni športovci sú niečo extra, áno, ten argument sedí, a pretože sú niečo extra, tak majú tých osobitných 16 paragrafov v zákonníku, v zákone o športe a nejdú úplne vo všetkom podľa Zákonníka práce.
Ale napríklad, pokiaľ ide o vymáhateľnosť práva, pokiaľ ide o garanciu toho, že ich klub nevyhodí na ulicu, lebo sa zranili, že povedzme sa niekomu znepáči to, že nedal gól ten hokejista a vyhodia ho na druhý deň, lebo mu zrušia zmluvu, to v prípade, že sa na nich vzťahuje Zákonník práce, nemôže byť, tak ako to nemôže byť pre zamestnanca, ktorý pracuje v nejakej fabrike pri páse. Čiže v tomto ich Zákonník práce naozaj chráni a je pre nich užitočný. A to, to, samozrejme, oceňujú aj hráčske odbory.
Znova sa tu pozerám na jediného, aha, pardon, aj druhého zástupcu strany, ktorá má v prívlastku sociálna demokracia a má dokonca zmluvný vzťah s odbormi Slovenskej republiky. Čiže, páni, chcem vás upozorniť, že hráčske odbory, hovorím teraz za hokejistov a futbalistov, chcú, aby to ukotvenie profesionálnych športovcov ako zamestnancov v zákone o športe zostalo a odmietajú túto novelu. Takže neviem, či vaše srdiečko, či vaše svedomie, alebo koaličné dohody prevážia.
Čiže zdôrazňujem ešte raz, áno, v športovom hnutí sú na to rozdielne názory, samozrejme, hokejisti, ktorí vlastne, ako dobre viem, iniciovali tento poslanecký návrh, sú tí prví, ktorí budú kričať, že profesionálni športovci by mali byť v SZČO a nemali by byť zamestnanci, presne tie profesionálne hokejové kluby, ktoré, až na dve výnimky, a to sú HC Košice a Slovan Bratislava, už vlastne 5 rokov nerešpektujú zákon o športe a vedome ho porušujú, čo konštatovali aj kontroly z inšpektorátov práce, presne tieto kluby sa teraz rozhodli vylobovať si, vylobovať si túto zmenu v zákone. Poslanecký návrh, klasika, čiže neprejde to pripomienkovým konaním, odborníci nemajú šancu sa vyjadriť, však pani Kuciaňová, no čo by nás zdržovali nejakí zamestnávatelia v pripomienkovom konaní, jednoducho prežeňme to cez poslanecký návrh, šup, rýchlo, dokonca je piatok poobede, takže treba končiť 14.00, čiže diskusia je, samozrejme, obmedzená.
Pán, pán predsedajúci, ktorý má určitý vzťah k istému basketbalovému klubu, ktorému to bude tiež veľmi vyhovovať, ako som počul, má na to tiež svoj názor, však, samozrejme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
190.
Mám názor, určite.

Mihál, Ján, poslanec NR SR
191.
... každý sme volený zástupca ľudu a každý zastávame záujem tých našich voličov, ktorí nás sem poslali.
No ja zastávam záujem tej časti športovej komunity, ktorá tvrdí, že v športe má byť poriadok a profesionálni športovci sú v postavení zamestnanca.
Odmietam tento poslanecký návrh a odporúčam všetkým, ktorí majú zdravý rozum a napríklad sa cítia byť sociálnymi demokratmi, aby ho odmietli.
Ďakujem.
17. 10. 2019 11:38:03 - 11:40:04 51. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1565 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
112.
Ja oceňujem v prvom rade, že ste zareagovali spôsobom, že chcete teda prerušiť rozpravu a opraviť možno ten pozmeňovací návrh, takže to oceňujem. K tej... Súhlasím presne s tým, čo ste povedali. Treba zmeniť daňový mix, nastavenie jednotlivých daní, znížiť dane zamestnancom a, samozrejme, aby nedošlo k výpadkom verejných rozpočtov, tak sa tým pádom aj pozrieť na druhú stranu a to znamená napríklad na majetkové dane. Alebo my hovoríme o tom, že treba, možno s cieľom zmeniť správanie ľudí, zaviesť tzv. ekologické dane. Čiže bavme sa na túto tému niekedy v budúcnosti.
A to, čo ste povedali, že ak by ste znižovali na priamo daň fyzických osôb, tak tu máme na druhý deň demonštráciu, ktorú zorganizuje ZMOS, no máme. Samozrejme, že máme, pretože rovnako, ako sa zhodneme v tom, že treba zmeniť celkovo daňový mix, ako je vlastne zložená, zložená tá skladba daní na Slovensku, ja si myslím, že sa asi aj zhodneme v tom, že tzv. podielové dane, ktoré dostávajú samosprávy dnes výlučne na báze dane z príjmu fyzických osôb, to je jednoducho nie je pre dnešnú dobu dobré riešenie. Čiže treba zmeniť aj daňový mix, ktorý je podkladom pre výber podielových daní, aby teda samosprávy neboli, neboli príjemcom len vlastne výnosu dane fyzických osôb, ale dajme tam aj právnické osoby, dajme tam DPH-čku. No o tom sa treba odborne baviť, samozrejme, to nemôže byť diskusia v rámci faktickej poznámky.
No a to, čo ste povedali, že nemôžete nariaďovať zákonom, ako sa majú správať súkromné spoločnosti. A, prosím pekne, Zákonník práce je čo? Tam je nariadené, že súkromná spoločnosť, vydavateľ poukazu nemôže inej súkromnej spoločnosti zamestnávateľovi účtovať viac ako 3 % províziu. Čiže to je už precedens, keď na to príde. Takže kľudne to môže byť aj v Obchodnom zákonníku takto.
17. 10. 2019 11:02:55 - 11:03:49 51. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1565 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
66.
Ďakujem veľmi pekne za obidve faktické poznámky. A áno, pani kolegyňa Shahzad, to je veľmi dobrý postreh. Akú to má logiku, že vylepšujeme podmienky zamestnancovi tým, že si môže zobrať na rekreáciu aj rodičov, a dokonca zaplatíme mu príspevok v prípade, že na rekreácii on sám nebude, ale zaplatí to ako darček svojim rodičom, čo je chvályhodné, samozrejme, čo je chvályhodné, ale v kontexte, že berieme nárok na príspevok rodinám, ktoré sú na materskej, rodičovskej dovolenke, tá logika tam fakt žiadna, preboha, nie je.
Veď trochu rozmýšľajme, prosím vás!
17. 10. 2019 10:51:29 - 10:59:44 51. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1565 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
60.
Takže ďakujem za slovo. No ja budem vlastne v mojom príspevku teraz reagovať na to, čo povie pán predkladateľ, pán poslanec Baláž svojím pozmeňovacím návrhom. Asi to nejako režijne nevyšlo, hej, život je najlepší režisér, tak sa teda prispôsobme tomu, že ja si ten návrh čítam na internete, urobte to aj vy, keď chcete byť v kontexte toho, že čo vlastne rozprávam, čo komentujem. Nájdete to v príslušnej zložke tejto tlače, čiže komentujem vlastne pozmeňovací návrh pána kolegu Baláža, ktorý za chvíľku prednesie. Ale ešte predtým sa chcem vrátiť trošku späť k tej diskusii s pánom predsedom Dankom. Ja chcem ešte raz zdôrazniť, áno, samozrejme, je tam daňová, odvodová výhoda. No ale prečo ju dávame zamestnancovi a zamestnávateľovi takto? (Rečník si pravou rukou škrabe ľavú stranu hlavy.) Prečo to takto robíme? Prečo neznížime dane a odvody? Prečo to zníženie daní a odvodov viažeme na čerpanie nejakých rekreácií na Slovensku, najmenej na dve prenocovania, takto a takto? Hej, prečo je to tak? Prečo ten zamestnanec nedostane vyššiu čistú mzdu cez nižšie daňovo-odvodové zaťaženie, a nech si s tou čistou mzdou vyššou urobí, čo chce? Nech ide do Chorvátska na dovolenku. Áno, poviete chceme podporovať slovenský turistický ruch. No tak ho podporujme, ale nie, prosím vás, takými opatreniami, ktoré potom naozaj zaťažujú podnikateľov, pretože to prináša obrovské množstvo novej byrokracie.
A ja viem, o čom hovorím. Viem, o čom hovorím, keď hovorím o vyššej byrokracii, a vy vlastne, podstata toho celého návrhu, o ktorom sa bavíme, je, že túto vyššiu byrokraciu chcete poskytnúť šľachetne aj firmám s malým počtom zamestnancov, ktorých to zabije, pretože tie firmy nemajú účtovníčky, tam sa budú robiť chyby, budú mať problémy pri kontrolách a tak ďalej. Nuž, je to vaše rozhodnutie, vládnete, tak vládnete takýmto spôsobom. Ja s tým zásadne nesúhlasím.
K pozmeňovaciemu návrhu, ktorý za chvíľku bude prezentovať pán kolega Baláž. Prvý bod, ktorý hovorí o tom, že sa bude príspevok, teda že na príspevok nebude nárok zamestnancovi počas materskej a rodičovskej dovolenky. No, tak keď už to tu máme, keď už to tu je a keď sú teda nastavené nejaké pravidlá, tak tie pravidlá dnes hovoria, že pokiaľ zamestnankyni začal pracovný pomer pred viac ako dvoma rokmi, má nárok na príspevok na rekreáciu. Ja som to doteraz vždy chápal tak, že za tú svoju dvojročnú robotu si zaslúži, keď už teda to je, zaslúži si ten príspevok aj s oslobodením od dane. A vy teraz hovoríte, že keď to bude tak, že ona je teraz ešte v zamestnaní v októbri a od 1. novembra nastupuje na materskú a má naplánovanú až vianočnú dovolenku, si to šetrila tú dovolenku až na lyžovačku, lebo rada chodí na hory lyžovať, ale tú dovolenku bude čerpať už počas materskej, že to takto skrátka takto vyjde, tak vy hovoríte, že teda ten nárok na príspevok nemá, pretože je na materskej. Ona si odrobila v tej firme svoje dva roky, a keďže je tehotná, ide na materskú, tak nemá zrazu nárok na príspevok. To nemá dobrú logiku, prosím vás. Akože vy to odôvodňujete tým, že na jednej strane zaťažíte malých zamestnávateľov, tak to chcete kompenzovať tým, že odťažíte tie povinnosti zamestnávateľovi pri zamestnancoch na materskej a rodičovskej dovolenke.
Mimochodom, máme tu ďalší návrh z vašej dielne, ktorý hovorí o tom, že zamestnanci, ktorí vychovávajú dieťa a majú menej ako 33 rokov, tak budú mať o týždeň dovolenky viac. Tak čo vlastne chcete?! Na jednej strane beriete zamestnancom, ktorí majú malé deti, nejaké výhody, na druhej strane im pridáte týždeň dovolenky. No čo vlastne vy robíte pre tie rodiny?! Chcete im dobre alebo zle? Tak sa, prosím vás, rozhodnite, že či chcete mladé rodiny zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
No ja chcem mladé rodiny zvýhodňovať, poviem za seba, aby som nebol len deštruktívny, ale aby som konštruktívne povedal, ja chcem mladé rodiny zvýhodňovať, čiže ja rozhodne nebudem súhlasiť s tým, aby sa neposkytoval príspevok na rekreáciu žene, ktorá je na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke. Je zamestnancom, má všetky práva, ktoré jej vyplývajú z pracovného pomeru aj počas materskej, rodičovskej dovolenky, tak nechápem, prečo by zrazu mala stratiť právo na príspevok na rekreáciu.
Čo tu máme ďalej? Ďalej tu máme bod, ktorý hovorí, že platnosť rekreačného poukazu zaniká dňom skončenia pracovného pomeru zamestnanca. To má logiku, to by som podporil. Zamestnanec odchádza, nie je zamestnancom, tak samozrejme mal by rekreačný poukaz, ak ho nevyužil, vrátiť. To doteraz v zákone nebolo, toto je správne.
Podpora. Ďalšia zmena, oprávnenými výdavkami budú aj výdavky zamestnanca na rodiča zamestnanca aj bez toho, že by samotný zamestnanec bol na rekreácii. Keď už to má tú filozofiu, že, samozrejme, podporíme zamestnanca, ak na rekreácii má rodinných príslušníkov, a podporujeme ho, ak tam má manželku, ak tam má deti, a to dokonca dospelé deti, 30-40-ročné deti, prečo by sme nepodporili aj prípad, kedy tam má rodičov? S týmto ja viem súhlasiť, to by malo moju podporu.
A posledná zmena je, ktorá vlastne vyplýva z vašej komunikácie s Finančnou správou, zamestnanec musí zamestnávateľovi poskytovať aj osobné údaje rodinných príslušníkov, ktorí sa s ním zúčastnili na rekreácii. No tak mimochodom to vlastne znamená ďalšie nejaké administratívne zaťaženie, lebo to, že musí niekto poskytovať nejaké, niekomu nejaké údaje, nič iné nie je ako zvyšovanie administratívy, a to je len dôkazom toho, ako je celá táto agenda náročná, pretože keď ministerstvo financií, samozrejme, v rovine strážcu kasy, strážcu peňazí, ktoré sa vyplácajú bez zaťaženia daňou, hej, a chce si to kontrolovať, tak samozrejme ministerstvo financií trvá na tom, aby zamestnanec vydokladoval, kto s ním na tej rekreácii bol. No a to znamená presne ďalšie administratívne zaťaženie, či toho zariadenia, ktoré, kde ten zamestnanec bol na rekreácii, či toho zamestnanca, či v tej mzdovej učtárne a zamestnávateľa, ktorá to celé zadministruje. Čiže toto je krásny príklad toho, ako sa znova taký malý gramík nového zaťaženie administratívneho pridáva zamestnávateľom.
Ja som bol nedávno na debatke v RÚZ-ke. A tam oni majú takú svoju jednu agendu, kde majú vypočítané, koľko rôznych administratívnych povinností má zamestnávateľ, to číslo sa pohybuje niekde okolo 1 900 rôznych povinností. Narátala RÚZ-ka, že musí plniť zamestnávateľ podľa rôznych zákonov, tak máme 1 901. povinnosť, určite si to radi zapíšu do toho svojho Excelu.
Čiže toto na jednej strane má logiku, lebo to treba, aby sa preukázalo to daňové oslobodenie, ale čo na to poviem ako človek, ktorého zaujíma, je zjednodušovať administratívu. No musím byť proti. Takže celkovo, celkovo ja mojim kolegom budem odporúčať, aby za ten váš pozmeňovací návrh jednoducho nehlasovali. A hlavný dôvod je ten, že vy vlastne uberáte právo mladým rodinám na príspevky na rekreáciu, lebo sú akurát na materskej. To je pre mňa neprípustné.
17. 10. 2019 10:43:56 - 10:45:49 51. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1565 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
52.
Pán predseda, ďakujem za vystúpenie. S časťou súhlasím, s časťou nemôžem.
Súhlasím s tým, že turistický cestovný ruch to významne povzbudilo. Počet prenocovaní, obrat v cestovnom ruchu, to sú čísla, ktoré ja síce nemám v oku, tie presné, ale viem, že výrazný nárast tam je a nepochybne je to aj vďaka príspevkom na rekreáciu, rekreačným poukazom, to určite, to nespochybňujem.
Na druhej strane, ale upozorňujem na to, že napr. ceny v ubytovaní vzrástli, jednoducho vzrástli, napriek tomu, že šla dole DPH-čka na 10 % . A chcem vás upozorniť, lebo možno neviete, čo je v zákone, pokiaľ ide o to, či môže zamestnávateľ nanútiť zamestnancovi rekreačný poukaz, lebo takáto diskusia tu je, ja vám zacitujem zo Zákonníka práce § 152a ods. 2 prvá veta: „Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu.“
Zamestnávateľ na úrade nejakom sa rozhodne, že nakúpi rekreačné poukazy od firmy, ktorá ich za nulovú províziu vysúťaží, lebo ponúkla úžasne najlepšie podmienky a všetkých ix zamestnancov si nemôže nosiť faktúry a platiť v hotovosti vo svojom obľúbenom penzióne na Orave, kam chodili, lebo dostanú rekreačné poukazy a môže ísť do 50 najdrahších hotelov na Slovensku, kde si zoberie vydavateľ 15-percentnú províziu. Jednoducho takto to funguje. Ja vám opakujem, vy ste tu neboli. Ja mám behom tohto roku za sebou 5-tisíc odškolených mzdových účtovníčok, ktoré, od ktorých som sa všeličo podozvedal, a neboli to, neboli to práve priaznivé informácie pre vašu osobu.
17. 10. 2019 10:30:44 - 10:32:44 51. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1565 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
40.
Znova, rekreačné poukazy. Provízia za rekreačné poukazy. Dobre. Zákonník práce ohraničuje výšku provízie, ktorú môže žiadať vydavateľ poukazu od zamestnávateľa, maximálne 3 %.
Mám pocit, nemám to potvrdené, že v tej kvázi súťaži, napríklad na rôznych úradoch, kde sa súťaží medzi rôznymi vydavateľmi, tak úplne pokojne ponúkajú svoje rekreačné poukazy za 0 %, aby tú súťaž vyhrali, pretože pre nich nie je dôležité mať povedzme jedno-dvoj- alebo trojpercentnú províziu od zamestnávateľa. Pre nich je dôležité, že majú províziu od hotelov. A podľa mojich informácií, ktoré mám potvrdené, sa provízia, ktorú si žiadajú od hotelov, pohybuje až do 15 %! Až do 15 %! Za to, že sa zamestnanec môže, že môže zaplatiť tým rekreačným poukazom. Tam nie je žiadna pridaná hodnota, prosím pekne, ale 15 %, pretože veľmi dobre vedia, že tie hotely na tieto nevýhodné podmienky v konečnom dôsledku pristúpia, pretože im to zväčšuje klientelu.
Ale čo je výsledok? Výsledok je ten, že ceny práve v týchto hoteloch rastú. Hej, neviem, či ste si všimli, ale tí, čo chodíte, chodíte po Slovensku, tak ste asi zaregistrovali, že ak niekde ste vedeli vybaviť zľavu, už nevybavíte, a niekde, kde bola pomerne príjemná cena za ubytovanie, je dnes vyššia. Čiže efekt príspevkov na rekreáciu a rekreačných poukazov extra je ten, že zdraželi služby pre klientov. A toto je zderstvo, 15-percentná provízia!
Prečo nedávate nejaký pozmeňovací návrh napríklad, že provízia pre vydavateľa zo strany hotela môže byť tiež napríklad len maximálne 3 %. Komu robíte biznis?
17. 10. 2019 10:10:42 - 10:24:51 51. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1565 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
36.
Ďakujem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, trošku som v takom, v takom rozpoložení, že som sa snažil rýchlo si naštudovať pozmeňovací návrh, ktorý vlastne zaznie po mojom vystúpení z úst pána poslanca Baláža, aby som teda vedel, že čo vlastne všetko ešte chcete zmeniť. No dobre, tak po poriadku.
Bavíme sa o príspevkoch na rekreáciu, ktoré boli zavedené od januára tohto roka. No pre vašu informáciu, ja celý rok obieham po Slovensku a vysvetľujem zamestnávateľom, ako tie príspevky na rekreáciu fungujú. Mojimi, pod mojimi rukami prešlo momentálne možno okolo 5 000 ľudí, mzdárok z firiem, ktorým som sa to snažil vysvetliť a ktorí mi zároveň dávajú aj silnú spätnú väzbu z praxe, ako to funguje. Ja rozumiem tomu, že pohľad hotelierov a pohľad SNS je taký, že príspevky na rekreáciu sú úžasne úspešná vec, pretože slovenské hotely sú plné, cestovnému ruchu to nepochybne pomohlo, hotelieri sú spokojní. Pretože keď na jednej strane im niekto uložil povinnosť povedzme platiť vyššie mzdy zamestnancom, platiť príplatky za soboty, za nedele, vyššie príplatky za sviatky, tak niekto ďalší im vlastne zvýšil tržby týmto spôsobom. To je úplne super. Ale ja by som bol rád, keby sme sa na veci pozerali trošku z väčšieho nadhľadu.
Vy budete obhajovať príspevky na rekreáciu napríklad aj tým, že je to pre zamestnancov daňovo zvýhodnené, pre zamestnávateľov odvodovo zvýhodnené, čiže má to svoj zmysel. Áno, určite z pohľadu toho, že sumy potenciálne 275 eur ročne, ktorá by možno inak bola vyplatená ako odmena alebo mzda, ten zamestnávateľ neplatí odvody, zamestnanec takisto neplatí odvody, neplatí daň, čiže je to výhodnejšie, ako poskytnúť nejakú mzdu alebo odmenu. Ale prečo sa, preboha, o veciach bavíme takto? Veď takto sa poškrabme, touto rukou takto rovno. (Rečník názorne gestikuluje rukami.) Čiže pokiaľ chceme zamestnancom znížiť dane, odvody, pokiaľ chceme zamestnávateľom znížiť odvody, no tak to urobme rovnou cestou, a nie cez všelijaké príspevky a podobne. Neuveriteľne sa tým komplikuje systém a... To..., jednoducho toto pre mňa, ja na to nemám slov. Pre mňa toto nie je cesta. Ja som zástanca jednoduchého daňového odvodového systému s čo najjednoduchšími pravidlami, aby som ja ako človek, ktorý si dnes zarába na tých školeniach prišiel o chleba, ja to nechcem. Ja chcem, aby v tomto štáte bol čo najjednoduchší daňový a odvodový systém, čo najjednoduchší Zákonník práce, ktorý garantuje zamestnancom ich práva, ale neriešme tu nejaké príspevku na rekreáciu. Ja toto odmietam.
Neviem, či ste si vedomí, ale asi ste, však ste autori tohto návrhu, čo vám urobilo ministerstvo financií. Ministerstvo financií koncom marca vydalo metodické usmernenie, má deväť strán. A ministerstvo financií, teda Finančná správa, Finančná správa, aby som bol presnejší na webe Finančnej správy v priebehu tohto roka uverejňuje informačný servis v podobne odpovedí na otázky z praxe, ako zamestnávatelia majú teda pristupovať k príspevkom na rekreáciu v takej, v takej, v takej situácii. Ten informačný servis dnes číta možno okolo sto otázok a odpovedí a ďalšieho výkladu pozície Finančnej správy, ako sa stavia k príspevkom na rekreáciu. Samozrejme, najmä z pohľadu oslobodenia od dane.
Toto všetko je v konečnom tak komplikovaná problematika, že by ste tomu neverili. Áno, sedíte tu v parlamente, niekto vám dá do ruky pozmeňovací návrh, povedzte to skrátka v pléne, hotovo, vybavené. Len netušíte vôbec, čo sa odohráva v tých firmách. Netušíte. Strašne ste skomplikovali či Zákonník práce, či ste skomplikovali daňovo-odvodový systém. No ja vám položím jednu odbornú otázku. Sme na pôde parlamentu, verejnoprávna, čiže povedzme si príklad zo štátnej sféry.
Predstavte si zamestnanca, štátneho radcu na ministerstve hospodárstva, ktorý je tým štátnym radcom v štátnej službe na ministerstve hospodárstva už päť rokov. Má nárok na príspevok na rekreáciu na tom služobnom úrade, na ministerstve hospodárstva? No odpoveď by mala byť automaticky, že nárok má, lebo podmienkou na priznanie príspevku na rekreáciu aj v úradoch v štátnej službe je, aby bol v tej štátnej službe najmenej dva roky. On je päť rokov. Čiže, samozrejme, má nárok na príspevok na rekreáciu. Ale teraz si predstavte, že toho štátneho radcu prevelia z ministerstva hospodárstva na ministerstvo financií, na iný služobný úrad, kde bude jeden rok. Čiže rok pôsobí na ministerstve financií, predtým bol na ministerstve hospodárstva, čo je iný služobný úrad. A teraz vám položím zákernú otázku. Má po tom prevelení na ministerstvo financií, na ktorom je rok, právo na príspevok na rekreáciu, keď je tam rok? Má toto právo? A s touto otázkou sa trápia všetky mzdové účtovníčky na všetkých služobných úradoch v tomto štáte , s touto otázkou. To by ste neverili. Ale ja to viem, pretože sa s nimi bavím. Viete, aká je odpoveď?
Odpoveď na tento príbeh je taká, že celý rok sa to riešilo, pingpongovalo sa s ministerstvom financií, s Finančnou správou, ako sa tento problém bude riešiť. No odpoveď je taká, že Finančná správa k tomu minulý mesiac, minulý mesiac v septembri k tomu zaujali stanovisko, bude sa ten nárok uznávať, pretože je to vlastne štátny zamestnanec. Pred 6 rokmi bol prijatý na ministerstvo hospodárstva do štátnej služby, čiže ten služobný vzťah voči štátu začal pred 6 rokmi. To, že pred rokom prešiel na iný služobný úrad, nie je podstatné. Je šesť rokov štátny zamestnanec, čiže podmienku dvoch rokov spĺňa, aj keď iba rok je na tom služobnom úrade na ministerstve financií. Čiže odpoveď je, nárok má.
No takýchto problémov je asi tak sto. Toľko, koľko je tých otázok na webe Finančnej správy. Otázky sú napríklad, či si môžem uplatniť príspevok, keď je so mnou taká a taká osoba, ako to mám, ako si to uplatním, keď to bolo zaplatené z účtu mojej manželky, a nie z účtu môjho, ako si to uplatním, keď nie sme zosobášení a platila to partnerka, tú rekreáciu, zo svojho účtu. To by ste neverili, čo všetko sa v praxi okolo tohto deje. A upozorňujem vás ešte raz na to, kolegyne, kolegovia z SNS, že vy si možno myslíte, že je to relatívne stručný paragraf, ale naozaj si pozrite to metodické usmernenie na webe Finančnej správy. To má deväť strán plus ďalších sto otázok. Tá mzdárka, ak má vedieť, ako má postupovať, si toto všetko musí naštudovať. A nie je to naozaj jednoduché. Sú tam také nuansy, že by ste sa čudovali. Čiže, čiže tá vaša snaha zlepšiť podmienky v cestovnom ruchu, oslobodiť niečo od dane, čiže zvýšiť čisté príjmy zamestnancov, tá snaha je možno dobrá, ale takto sa to skrátka nerobí.
No a teraz to, čo sa teda deje. Ešte akou-takou, akou-takou útechou doteraz bolo to, že sa to týkalo len firiem nad 49 zamestnancov. A vy vlastne to chcete novelizovať tak, že sa to bude týkať aj minifirmy, ktorá má možno jedného-dvoch zamestnancov. Viete, no zase. Áno, možno dobrý úmysel, však nech aj zamestnanci v menších firmách majú takýto nárok. Lenže tie menšie firmy, toto je jednoducho strašne administratívne náročná vec. To je, bohužiaľ, fakt. To znamená, že tie menšie firmy, kde to účtovníctvo častokrát majú externe vedené a podobne, kde ich to vedenie toho účtovníctva z hľadiska počtu zamestnancov už teraz neprimerane zaťažuje réžiou na túto agendu, sa ešte výrazne zvýši ešte viac. Tie malé firmy to zaťaží relatívne v omnoho väčšej miere ako firmu, ktorá má tých 49 a viac zamestnancov.
Takže toto, toto nie. Prosím vás, toto jednoducho nie. Ak už to raz máme, tak to nechajme len na tie väčšie firmy. Jednoducho toto nerobte. Menšia firma to môže poskytovať dobrovoľne, keď chce. Tak to je, keď už, tak takto to, prosím vás, nechajme. Nedávajme im to za povinnosť.
Zaviedli ste príspevky na športovú činnosť dieťaťa. Dobrovoľné. Hej, tam je to dobrovoľné, tuto to bude plne povinné aj pre malé firmy. Zase akú to má, akú má toto logiku? Dva veľmi podobné príspevky, jeden bude plne povinný aj pre malú firmu, druhý je zase plne dobrovoľný. To ako vlastne rozmýšľate potom? Na budúci rok bude aký príspevok, na čo? Aký bude? Pre veľké firmy dobrovoľný, pre malé firmy povinný? Alebo ako to vykombinujete?
Skrátka ako vaše návrhy sú neuveriteľné pestrou zmesou rôzneho. Raz je to solidárne, raz je to zásluhové, raz je to povinné, raz je dobrovoľné. Potom z dobrovoľného urobíte povinné. To sú strašne zmätky. To, keď tí podnikatelia sa sťažujú, že to podnikateľské prostredie nie je stabilné, že stále pribúdajú nejaké nové a nové povinnosti, tak hovoria o vás, o vašich návrhoch. Úplne vážne. Možno máte dobrý úmysel, ale keď chcete zamestnancom zvýšiť čistý príjem, tak im znížte dane, hej. Bavme sa o znižovaní daní. (Reakcia z pléna.) Áno, ja viem. Máte argument, znížili ste sadzbu dane na 15 % živnostníkom, hej, nie zamestnancom. Čiže tam to riešite cez príspevky na rekreáciu, cez príspevky na športovú činnosť dieťaťa, čo je síce fajn, lebo aspoň že to. Ale je to zlý spôsob, zlá cesta.
To, že budete predkladať ten pozmeňovací návrh. Neviem, bavili ste sa na ministerstve financií a Finančnej správe, aké sú tie prevádzkové problémy, praktické problémy? Bavili. Dávate tam napríklad to, že nebude nárok pri materskej a rodičovskej dovolenke. No, tak to sa vám poďakujú všetky ženy na materskej a rodičovskej dovolenke. Čiže tiež trochu nerozumiem logike, prečo to takto chcete zase v ich prípade osekať. Možno mi poviete, no tak to je pre zamestnávateľov. No, ak chcete niečo robiť pre zamestnávateľov, tak to celé zrušte, resp. ak chcete niečo urobiť na prospech veci, tak sa pozrite na rekreačné poukazy, pretože... (Reakcia z pléna.) Ja vidím, že ste sa pozreli. Prišli ste na to, že nie je vyriešený problém, čo s rekreačným poukazom, keď zamestnanec končí vo firme a rekreačný poukaz, ten kredit, ktorý tam má, neminul, že ho teda musí vrátiť, resp. sa to nejako exspiruje. To je v podstate dobré riešenie. Ale to len jedna, jedna vec, ktorá tam v praxi robí problém. Ďalšou obrovsky..., ďalším obrovským problémom je totižto to, že pokiaľ napríklad ja osobne som si ešte na začiatku roka myslel, že výhodou rekreačných poukazov je to, že sa odbúra tá administratíva spojená s nosením faktúr, preukazovania toho, že kde vlastne zamestnanec bol na rekreácii, s kým bol, do, na mzdové učtárne, lebo zaplatí to rekreačným poukazom v hoteli, a ďalej to nikto riešiť nebude. Neviem, či viete, ale to tak nefunguje. Pretože metodické usmernenie Finančnej správy hovorí, ak má zamestnanec rekreačný poukaz a zaplatí ním v hoteli za rekreáciu, je povinný vypýtať si faktúru v tom hoteli, je povinný to priniesť do učtárne a učtáreň je povinná preskúmať tú faktúru, o akú rekreáciu išlo, na koľko prenocovaní, s kým tam bol, či s rodinnými príslušníkmi, alebo s kamarátmi, za čo, za čo vlastne minul ten kredit. A keď tam mzdová učtáreň zistí, že tam boli nejaké porušenia pravidiel, tak mu to nemôže uznať ako oslobodené od dane. Keby to v tej mzdovej učtárni podcenili, tak pri daňovej kontrole majú obrovský problém. Neviem, či viete, že to funguje takto. No a tam nevidím vo vašom pozmeňovacom návrhu žiadny progres.
Takže môj názor je takýto. V žiadnom prípade nepodporím to, aby sa rekreačné poukazy zaviedli, teda príspevky na rekreáciu, aby sa zaviedli ako povinné pre menšie firmy. Neexistuje! Som zásadne proti.
Pokiaľ ide o tie kozmetické zmeny, ešte si ich preštudujem. Možno by bolo dobré dať o nich hlasovať potom osobitne. Však neviem, či na to, na to, po bodoch, takto som to myslel. Neviem, či je to technicky vôbec možné. Takže ten pozmeňovací návrh, to ešte, to ešte osobne zvážim.
Ale jednoducho v žiadnom prípade vo výsledku, ak v tom výsledku bude zavedenie povinnosti pre menšie firmy, to nemôže mať podporu.
Ďakujem.
17. 10. 2019 10:00:32 - 10:02:14 51. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1644 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
26.
Ďakujem za faktické poznámky. Pani Sárközyová vlastne potvrdila, alebo teda vyjadrila fakticky súhlasné stanovisko s tým, čo som ja povedal. Upozorňujem teda na to, že je otázka spravodlivosti a zmiery solidarity pri takomto nastavení.
Ale súhlasím aj s vami, pán Bernaťák, ja súhlasím aj s tým, že tie nízke dôchodky sú problémom najmä tej najstaršej generácie dôchodcov, ktorí máju dnes 70-80 rokov a gro tej pracovnej kariéry mali v čase, kedy skrátka tie platy boli naozaj nízke, a týmto určite chceme dopriať. Aj keď teda má to stáť tých 150 mil., nie, nie vždy treba pozerať na svet očami rozpočtu, ale očami toho, ako to vnímajú tí ľudia, ktorých sa to týka. Takže z tohto pohľadu vlastne súhlasím aj s vami, hľadajme riešenia.
Len ja sa znovu vraciam k tomu rozmeru špekulatívnosti, viete, ja robím prednášky pre ľudí a by ste neverili, koľko spoločníkov vo firmách, bohatých ľudí, sa ma pýta, ako si majú teda nastaviť ten svoj plat v tej svoje firme, aby im vychádzal ten minimálny dôchodok. Nuž a keď sa ma raz pýtajú, tak im ja aj odpovedám, 290 eur budete mať minimálny dôchodok, neverili by ste, koľko ľudí to naozaj dnes zaujíma, a stačilo by sa pozrieť do Sociálnej poisťovne, máme tu pána poslanca Vážneho, ktorý by to vedel potvrdiť, koľko ľudí je v takomto príjmovom pásme. A zistíte si, že prečo.
Čiže ja varujem pred takýmto nastavením.
17. 10. 2019 9:46:39 - 9:56:40 51. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1644 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
20.
Ďakujem, pán predsedajúci. Dobrý deň prajem. Vážená pani predkladateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, k minimálnym dôchodkom.
Pokiaľ ide o minimálne dôchodky, ktoré boli zavedené, ak sa nemyslí..., nemýlim, od roku 2015, môj názor je, že je čo opravovať z pohľadu toto dôležitého prvku zákona o sociálnom poistení. Kto si spomenie alebo kto si vyhľadá v archívoch, tak si nájde, že moja kritika v tom čase bola najmä voči nastaveniu minimálnych dôchodkov voči sporiteľom, kde to krátenie, ktoré tam jednoducho máme v zákone, ja nepovažujem za správne. Minimálny dôchodok má, samozrejme, v prvom rade funkciu sociálnu, je to fakticky, fakticky, fakticky dávka, ktorou štát dopláca k starobnému dôchodku tak, ako je vypočítaný podľa zákona o sociálnom poistení, a cieľom minimálneho dôchodku bolo, keď bol zavedený, napríklad aj to, aby poberateľ dôchodku, ktorý si skutočne odpracoval najmenej 30 tých tzv. kvalifikovaných rokov, nebol nedôstojným spôsobom nútený vybavovať si dávku v hmotnej núdzi, aby aj z hľadiska akejsi spravodlivosti vzhľadom na ten počet odpracovaných rokov nebol hádzaný v úvodzovkách do jedného vreca s tými, ktorí možno celý život nepracovali a sú na dávkach. Takže je možné mať výhrady, samozrejme, je možné mať výhrady aj k samotnému nastaveniu parametrickému sumy minimálneho dôchodku.
Vy, váš návrh vlastne veľmi výrazným spôsobom vylepšuje tú základnú štartovaciu sumu minimálneho dôchodku namiesto doterajšej logiky 1,36-násobok sumy životného minima, pri tých 30 kvalifikovaných rokoch to bude 33 % priemernej mzdy, čo, samozrejme, je jednak viac, ale jednak, jednak si treba uvedomiť aj to, že v tých ďalších rokoch postupne potom ten medziročný nárast nebude skromne na základe rastu životného minima, ktoré je naviazané vlastne na rast cien, na infláciu, ale bude na základe rastu priemernej mzdy.
Filozoficky je to trošku možno rozporné, pretože keď si napríklad vezmeme, ako je nastavená valorizácia dôchodkov, tak tá je nastavená vzhľadom na rast cien, na infláciu. Takže dôchodky ako také, medziročne priznané dôchodky nám rastú o rast cien, o infláciu, samozrejme, je tam tá klauzula, že minimálne to musia byť 2 % ročne, ale minimálne dôchodky budú rásť prudšie. Čiže ja sa nechcem tváriť, že som hrozný purista, že všetko to musí mať jednu logiku, ale čoho je veľa, toho je veľa. Keď sa pozriete na systém sociálneho poistenia, tak každý pes iná ves, doslova. Jednoducho tam sa tá koncepčnosť úplne stráca.
A druhý, druhý dôležitý moment, ktorý chcem vlastne zvýrazniť. Minimálny dôchodok, na ne je nárok vtedy, keď má niekto tých 30 kvalifikovaných rokov. Kolegyne, kolegovia, to je pomerne komplikovaná téma, ale skúsim čo najjednoduchšie trošku priblížiť. Ten kvalifikovaný rok, to je taký rok, kedy som platil ako občan odvody zo mzdy alebo vymeriavacieho základu vo výške najmenej 24,1 % vtedy zistenej priemernej mzdy. Čiže pre vašu názornosť, ak je priemerná mzda zaokrúhlene 1 000 eur, tak ja musím zarábať aspoň 241 eur na to, aby sa mi toto obdobie uznalo pre priznanie minimálneho dôchodku. Za súčasného stavu predstavte si, fakt si predstavte, zarábam 241 eur, keď takýchto rokov hypoteticky, keby všetko bolo zastabilizované, platy nerastú, všetko je stále rovnaké historicky, zarábam 241 eur mesačne, mne bude priznaný minimálny dôchodok a ten, budem to hovoriť na základe roka 2020 (zaznievanie gongu), ku ktorému sa blížime, ten potom vychádza na 285 eur mesačne. Ešte raz. Zarábam 241 eur mesačne, zarábam takto 30 rokov, čiže nie tých modelových 40, ktoré obvykle používame pri nejakom príklade, že ako ti vyjde dôchodok, ak si pracoval 40 rokov, tak ti vyjde dôchodok približne vo výške polovice tvojej mzdy. Čiže keby som niekomu vysvetľoval, že ako mu, ako mu vyjde dôchodok a snažil by som sa byť vo svojej reči čo naj..., najprimitívnejší alebo vysvetliť čo najjednoduchšie, tak by som mu povedal. Ak zarábaš 800 eur hrubého a budeš zarábať takto 40 rokov, tak ti vyjde dôchodok približne 400 eur. Hej? Čiže z 800 eur hrubého, ak zarábaš, tak môžeš očakávať, keď budeš vlastne celý život pracovať, že dostaneš dôchodok 400 eur. Z 800 eur mzdy 400-eurový dôchodok.
A teraz ešte raz sa vrátim k tomu, s čím som začal. Ak niekto zarába 241 eur, a nie celý život, ale 30 rokov takto bude zarábať, ďalších 10 rokov pracovať nebude, bude možno dobrovoľne nezamestnaný, tak pri 241 eurách hrubej mzdy bude mať dôchodok 285 eur. Ešte raz, ten, kto zarábal 800, bude mať 400 a ten, kto zarábal 241, čiže trikrát menej, nebude mať 120-eurový dôchodok, čiže polovica tej svojej mzdy, ale bude mať 285. Čiže vlastne ešte viac ako hrubú mzdu, ktorú zarábal, keď pracoval. No v tom je určitý paradox nastavenia minimálnych dôchodkov, ale dobre, vieme o tom, lebo solidarita, lebo skrátka oceňujeme, že ten občan, ktorý síce zarába len 241 eur, 30 rokov pracoval, žiadne dávky od štátu nepýtal, nejaké dane, odvody zrejme zaplatil do systému, tak dobre, zhodli sme sa na tom v roku 2015, bude mať nárok na minimálny dôchodok, ktorý bude vlastne vyšší ako jeho predchádzajúca mzda.
Ja len upozorňujem na to, že ten princíp solidarity pri minimálnych dôchodkoch už teraz vyvoláva takýto efekt. No a viete, možno sú tu medzi nami ľudia, no nie v tejto snemovni, ale niekde na Slovensku, ktorí možno na toto stavajú, úmyselne si nastavia výšku svojich príjmov na úroveň tých 241 eur s tým, že vedia, že ich dôchodok nebude nejaký zázračný, ale bude vlastne lepší ako ten odvod fakticky, ktorý tomu štátu dali. Lebo jedna vec je, či ste naozaj pod tlakom životnej situácie a zarábate málo, a druhá vec je, že je tu skupina ľudí, ktorí si to takzvane vedia nastaviť. No a to je teda súčasný stav. Vy navrhujete, aby výška minimálneho dôchodku bola 33 % priemernej mzdy, to znamená niekde na úrovni 330, 340, 350. Samozrejme, medziročne tá priemerná mzda stúpa, čiže ten, kto zarába 240 eur, bude mať 330-eurový dôchodok, čiže tie nožnice pozitívne, samozrejme, sa ešte zvýšia, ale teda výrazným spôsobom sa zvýši ten rozmer solidarity, to je na jednej strane fajn, lebo sme solidárni k tým, ktorí málo zarábajú, ale na druhej strane je to zneužiteľné. Uteká mi čas, ako vidím, to ma mrzí, takže toto, na toto som chcel upozorniť.
Ďalšia vec sú finančné dopady. Na výbore sme si to prešli, nemám čas to komentovať podrobnejšie. Na výbore sme dostali informáciu, že takto nastavený minimálny dôchodok sa bude týkať skoro 250-tisíc dôchodcov, čo je zaujímavé, zaujímavo vysoké číslo, keďže poberateľov dôchodku je niečo vyše milióna, čo je možno až šokujúce, aká je úroveň dôchodkov, keď takáto obrovská skupina dôchodcov spadne do pásma minimálneho dôchodku.
Ďalší rozmer to ale však má, koľko to bude stáť štát, lebo štát vlastne dopláca tú sumu na tie minimálne dôchodky, no štát to má stáť 150 mil. ročne. Prosím pekne, niežeby som dôchodcom nedoprial, ale boli, boli im dopriate dvojité, zdvojnásobené vianočné dôchodky, bolo im dopriate to, že sa vlastne zastabilizoval, zastropoval dôchodkový vek, bola im nedávno dopriata, im dopriata tá valorizácia najmenej na výške 2 %, tak doprajme dôchodcom všetko možné, ale, ale predsa trošku musíme skúmať, aké to má dopady aj na verejné financie.
Toto je ďalšia sekera, 150 mil. euro ročne, ktorú nechávate vlastne ďalšej vláde.
Ďakujem.
24. 9. 2019 9:46:16 - 9:47:44 49. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 1636 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Mihál, Jozef (-) - poslanec NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu   (text neprešiel jazykovou úpravou)
28.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1585. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1687 z 22. augusta 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Deň v parlamente

<- ->