58.
Milé dámy, vážení páni, absolvovali sme pomerne dlhú diskusiu. Väčšina vystúpení bola absolútne od veci. Pre tých, ktorí sa vyjadrovali, pán Poliačik je už preč, tak pani Zimenová, pán Dostál, ja iba zopakujem, o čom bolo dnešné rokovanie. Nebolo o predvolebných aktivitách, nebolo o zavádzaní civilizačného sporu. Bolo o vyjadrení sa Národnej rady Slovenskej republiky k požiadavke najskôr Európskeho parlamentu a následne Súdneho dvora Európskej únie k téme, ktorú nastolili, a kde požiadali Slovenskú republiku o stanovisko, aby sa vyjadrila k právnemu základu možnosti pristúpenia Európskej únie k dokumentu, o ktorom sme následne rokovali.
Takže z pohľadu procedúry obsahovo nemáme čo riešiť. Mali sme zaujať stanovisko. Vyjadriť sa k dvom možnostiam, ktoré ponúkol Súdny dvor ako právny základ pre členské štáty, a chcel vyjadrenie, ktoré z tých dvoch možností má Slovenská republika voliť ako preferenciu a odporúčať Súdnemu dvoru ako primárny základ. Pričom sa má vyjadriť aj k tomu, či súhlasí s tým, aby členské štáty alebo aby Európska únia pristúpila k tomuto dohovoru bez súhlasu vyjadrenia a prijatia tohto dohovoru všetkými členskými štátmi.
Ergo naše rokovanie dnes malo byť o tom, či Slovenská republika súhlasí a aké odporúčanie dá ministerstvu spravodlivosti, ktoré bude formulovať pozíciu Slovenskej republiky. Všecky tie debaty o tom, či nám niečo vadí na Istanbulskom dohovore alebo nie, boli procedurálne od veci. A už tie konšpirácie, pani Zimenová, o tom, kam smeruje politicky Slovenská národná strana či ostatné politické subjekty, pri všetkej úcte, na toto rokovanie nepatrili.
Takže veľmi pekne ďakujem za rozpravu. Mrzí ma, že nebola vecná a že vzišiel z toho iba jeden návrh, ktorý sa prakticky merita predloženého návrhu ani netýka. Pretože, pán Dostál, pri všetkej úcte, my sme nerokovali o tom, či budeme schvaľovať alebo nebudeme schvaľovať Istanbulský dohovor, či budeme nejaké uznesenie Národnej rady odvolávať, to proste nebolo predmetom tohto rokovania. A preto nevidím ani dôvod, aby sme sa zaoberali vaším návrhom. Ale však po formálnej stránke je to povinnosťou. Takže to neviem, jak to bude, možno predmetom hlasovania. Ale skutočne ma mrzí, že sme sa nevenovali tej vecnej podstate, tej vecne stránke.
A ak ste sa pýtali na tú časť, kde je všeobecne formulovaná výhrada k Istanbulskému dohovoru, tak je formulovaná všeobecne preto, že pokiaľ, ako ste dobre porozumeli, že pokiaľ niektoré alebo väčšinu častí Istanbulského dohovoru máme obsiahnutú v našom práve, tak pokiaľ ostávajú nejaké iné, ktoré nie sú súčasťou nášho právneho systému, tak bude len na vôli Národnej rady Slovenskej republiky, či ich prijme a bude požadovať, povedal by som, aj takýto mechanizmus vo vzťahu k Európskej únii.
Ďakujem za pozornosť.
|
148.
Ďakujem za slovo. Vážený pán Poliačik, predovšetkým treba uvedomiť, že prezidentská zmluva, prezident, ktorý mal právo túto zmluvu vyrokovať a podpísať, poveril vládu Slovenskej republiky vyrokovaním tejto zmluvy, odovzdal svoju kompetenciu vláde. Vláda bola povinná zabezpečiť ratifikáciu v Národnej rade a tú nezabezpečila, pretože Národná rada odmietla ratifikáciu, ratifikačný proces je tým pádom ukončený. Niet o čom ďalej pokračovať.
Rozhodnutie Národnej rady je platné a v tomto čase, kým je platné uznesenie Národnej rady o tom, že nebudeme ratifikovať Istanbulský dohovor, prišlo, prišli otázky na ministerstvo spravodlivosti od Súdneho dvora Európskej únie na základe požiadavky Európskej únie, ktorá chce pristúpiť k tomuto dohovoru, a je potrebné informovať tak Súdny dvor Európskej únie, ako aj Európsku úniu o stanovisku Slovenskej republiky, že nebudeme pokračovať v ratifikačnom procese, a treba dať aj stanovisko, že nesúhlasíme s tým, aby pristúpila Európska únia ako celok, vcelku k tomuto dokumentu, pretože by nás mohla zaviazať niektorými, povedal by som, prenosom kompetencií. Takže celý ten proces je o tom, že predchádzajúce uznesenie sa venovalo a dávalo stanovisko k Istanbulskému dohovoru ako dokumentu Rady Európy, a v súvislosti s rozhodnutím Európskej únie, ktorá chce prevziať tento dokument, musí mať stanovisko, ktoré dá mandát vláde Slovenskej republiky aj ministerstvu spravodlivosti zaujať stanovisko podľa toho, ako Národná rada rozhodne, preto máme návrh v Národnej rade, rokujeme o ňom a dávame, povedal by som, mandát pre vládu Slovenskej republiky aj voči Súdnemu dvoru Európskej únie, aby postupovala tak, ako sa Národná rada rozhodne.
Nie prezidentka, Národná rada a ministerstvo spravodlivosti, lebo tie dostali otázku od Súdneho dvora.
|
140.
Vážený pán predsedajúci, kvôli korektnosti, možno preto, aby sa reagovalo na ten pozmeňovací návrh, ktorý som uviedol v úvode, by bolo vhodné, aby som ho prečítal a možno aj odôvodnil.
Takže skupina poslancov Jaroslav Paška, Eva Smolíková a Tibor Bernaťák predkladajú pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov, teda k svojmu návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k procesu pristúpenia Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), tlač 1814.
Návrh poslancov uvedených v úvode znie takto:
Národná rada... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
141.
Pán poslanec, v zmysle rokovacieho poriadku najprv odôvodnenie a na konci potom sa číta ten pozmeňujúci návrh, aby sme boli v súlade.
Paška, Jaroslav, poslanec NR SR
142.
Takže v náväznosti na iniciatívu Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 smerujúcemu k úplnému pristúpeniu Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu bez akýchkoľvek obmedzení predkladáme Národnej rade Slovenskej rady návrh uznesenia, ktorého účelom je formovať pozíciu Národnej rady Slovenskej republiky pre vládu Slovenskej republiky k iniciatívam a aktivitám medzirezortných inštitúcií pokúšajúcim sa preniesť záväzky a definície z vyššie uvedeného dohovoru do slovenského právneho poriadku.
Keďže Národná rada Slovenskej republiky sa dňa 29. marca 2019 uzniesla, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, je potrebné zabezpečiť, aby sa nestala viazaná týmto Dohovorom Rady Európy ani prostredníctvom rozhodnutí a opatrení Európskej únie, preto Národná rada Slovenskej republiky nemôže súhlasiť s tým, aby Európska únia pristúpila k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu ako celku bez akýchkoľvek obmedzení.
Cieľom tohto uznesenia je zároveň vytvorenie stabilného politického rámca k hlasovaniam, stanoviskám, pripomienkam či iným právnym úkonom, zástupcov inštitúcií Slovenskej republiky pri konaniach prebiehajúcich na medzinárodných inštitúciách, ktoré sa týkajú Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
Po vzájomných konzultáciách s príslušným pracoviskom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je pôvodný návrh uznesenia (tlač 1814) týmto pozmeňujúcim návrhom spresnený a upravený tak, aby jednotlivé body presnejšie vymedzovali mandát pre poverených zástupcov Slovenskej republiky v príslušných medzinárodných inštitúciách a umožnili im v prípadoch hlasovaniach vyjadrovať jednoznačné a nesúhlasné stanoviská.
To je celé odôvodnenie. A teraz by som pristúpil k prečítaniu textu uznesenia:
„Národná rada Slovenskej republiky v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1697 z 29. marca 2019, ktorým sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že Slovenská republika sa“ nebude, „nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu
A. nesúhlasí s tým, aby Slovenská republika bola prostredníctvom rozhodnutia opatrení Európskej únie viazaná Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu;
B. nesúhlasí s tým, aby Európska únia pristúpila k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu bez akýchkoľvek obmedzení;
C. žiada vládu Slovenskej republiky, aby s využitím všetkých možností postupovala voči inštitúciám Európskej únie a Rady Európy v súlade s týmto uznesením a s cieľom zabrániť prijatiu záväzkov a dopadom záväzkov, ktoré nie sú upravené v slovenskom právnom poriadku a vyplývajú z Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu na právny poriadok Slovenskej republiky;
D. žiada vládu Slovenskej republiky, aby bezodkladne podala písomné vyjadrenie Slovenskej republiky v konaní stanovisko 1/19 prebiehajúcom pred Súdnym dvorom Európskej únie v súlade s týmto uznesením a aby bezodkladne informovala príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy o tomto uznesení;
E. poveruje predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby informoval vládu Slovenskej republiky o tomto uznesení;
F. žiada predsedu vlády Slovenskej republiky, aby do 15. decembra 2019 písomne informoval Národnú radu Slovenskej republiky o všetkých úkonoch vlády Slovenskej republiky vykonaných v súvislosti s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1697 z 29. marca 2019 a aby do 15. januára 2020 písomne informoval Národnú radu Slovenskej republiky o všetkých úkonoch vlády Slovenskej republiky vykonaných v súvislosti s týmto uznesením.“
Ďakujem za pozornosť.
|
136.
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi krátko uviesť návrh uznesenia Národnej rady k prijatiu alebo rozhodnutiu Európskej únie pristúpiť k Istanbulskému dohovoru, ktorý Národná rada Slovenskej republiky ako taký dňa 29. marca 2019 odmietla, a keďže Európska únia, Európsky parlament a európsky, Európska komisia a Európska rada prejavili záujem tento dokument implementovať do práva Európskej únie, a teda aj preniesť čiastočne na Slovenskú republiku, tak považujeme za potrebné prijať opatrenia, ktoré by obmedzili účinnosť takéhoto rozhodnutia voči Slovenskej republike.
Kvôli sumarizácii faktov by som začal tým, že 13. júna 2017 bol Istanbulský dohovor podpísaný v mene Európskej únie na základe dvoch rozhodnutí Rady prijatých 11. mája 2017, z ktorých jedno sa týka azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia a druhé v súvislosti so záležitosťami týkajúcimi sa justičnej spolupráce v trestných veciach, z čoho prvé bolo na základe čl. 78 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s jeho čl. 218 ods. 5 a druhý na základe čl. 82 ods. 2 čl. 83 tejto zmluvy v spojení s čl. 218 ods. 5.
Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. septembra 2017 vyzval na úplné pristúpenie Európskej únie k Istanbulskému dohovoru bez akýchkoľvek obmedzení. Európsky parlament schválil dňa 4. apríla 2019 uznesenie o žiadosti Súdnemu dvoru o stanovisko týkajúce sa súladu návrhu na pristúpenie Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (nazývanému Istanbulský dohovor) a o postupe pristúpenia so zmluvami.
Dňa 9. júla 2019 bola predmetná vec zaregistrovaná Súdnym dvorom Európskej únie pod číslom Avis 1/19 čl. 218 ods. 11 ZFEÚ na základe ustanovenia judikatúry Súdneho dvora umožňujúcemu Súdnemu dvoru rozhodovať o zlučiteľnosti dohody so zmluvami a otázkach právomoci a postupu na uzatváranie dohody zo strany Európskej únie.
Európsky parlament zastáva názor, že existuje právna neistota, pokiaľ ide o to, či pristúpenie k Istanbulskému dohovoru, ako ho navrhuje Rada, je v súlade so zmluvami, najmä pokiaľ ide o výber vhodného právneho základu pre rozhodnutia o podpise a uzavretí dohovoru Európskou úniou a pokiaľ ide o možné rozdelenie na dve rozhodnutia, jedno o podpise a druhé o uzavretí dohovoru v dôsledku výberu právneho základu.
Európsky parlament sa domnieva, že s ohľadom na uvedené otázky výberu právneho základu a rozdelenia na dve rozhodnutia vzniká zároveň právna neistota, pokiaľ ide o zlučiteľnosť postupu Rady s praxou spoločnej dohody so zmluvami, ktoré sa uplatňuje buď popri prístupovom postupe, procese podľa zmlúv, alebo alternatívne k nemu, a v tejto súvislosti, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady lojálnej spolupráce vzhľadom na vyjadrený cieľ Únie uzavrieť Istanbulský dohovor.
Európsky parlament sa pýta Súdneho dvora, či je uzavretie Istanbulského dohovoru v súlade so zakladajúcimi zmluvami Európskej únie, ak neexistuje spoločná dohoda všetkých členských štátov o ich súhlase s tým, aby boli uvedeným dohovorom viazané, teda či má Európska únia zverenú právomoc od členských štátov vo všetkých otázkach, ktoré obsahuje Istanbulský dohovor, aby mohla uzavrieť v mene členských štátov bez ich predošlého jednomyseľného súhlasu Istanbulský dohovor.
Európsky parlament sa domnieva, že napriek tomu, že Istanbulský dohovor obsahuje niekoľko rôznych zložiek, v oblasti ktorých EÚ nemá zverené kompetencie členských štátov, nie je potrebné na tento nedostatok právomoci prihliadať a stačí prihliadať na cieľ Istanbulského dohovoru, ktorým je prevencia pred násilím a ochrana obetí trestných činov.
Európsky parlament si je vedomý, že Európska únia nemá právomoc v oblasti hmotného trestného práva, keďže túto si členské štáty ponechali, avšak ustanovenie Istanbulského dohovoru, ktoré majú podstatu trestného práva hmotného, považuje iba za čiastkové, a preto nie je potrebné brať na ne ohľad pri pristupovaní k Istanbulskému dohovoru pri, popri členských štátoch, ktoré majú následne plniť záväzky ustanovené v Istanbulskom dohovore a uplatniť aj, si aj práva, ktoré im boli udelené spoločným a koherentným postupom.
V predmetnom konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie sa môže každý členský štát vyjadriť k tomu, či má, alebo nemá EÚ kompetenciu na pristúpenie k Istanbulskému dohovoru. Je potrebné, aby kancelária zástupkyne vlády pred Súdnym dvorom Európskej únie JUDr. Ricziovej podala v predmetnej súvislosti vyjadrenie za Slovenskú republiku, rovnako ako aby oznámila Súdny dvor so skutočnosťou, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru.
Preto sme pripravili návrh uznesenia, ktorý vymedzuje postoj Slovenskej národnej rady nielen k Rade Európy, ale vymedziť tento priestor aj k Európskej únii a inštitúciám Európskej únii, ako aj k Súdnemu dvoru Európskej únie.
Hneď úvodom mi teda dovoľte, keďže ste si určite pozreli návrh uznesenia, ktorý sme predložili, vás informovať aj o tom, že sme pripravili po konzultáciách s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pozmeňujúci návrh, ktorý by som chcel predniesť ako prvý v rozprave po uvedení tohto dokumentu.
Ďakujem za pozornosť.
|
127.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, chcel by som požiadať o fixovanie termínu pre rokovanie bodu 14, ktoré sa týka uznesenia Národnej rady, pretože tento návrh zatiaľ nebol prerokovaný vo výbore Národnej rady, aby sme teda bod 14 posunuli na termín streda večer po hlasovaní o 17.00 hod. ako prvý bod.
Danko, Andrej, predseda NR SR
Táto streda, áno?
Paška, Jaroslav, poslanec NR SR
Áno, áno, táto streda.
|
48.
Potreboval by som dlhší čas na tieto reakcie.
Predovšetkým, pán Dostál, predpokladám, že ste sčítanejší a viete, kde pramení súčasná recesia hospodárska, a odkiaľ, odkiaľ pochádza.
Čo sa týka Donalda Trumpa, je, povedal by som, iniciátorom tých sporov. Vojna, colná vojna s Európou, colná vojna s Čínou, to nie je produkt Slovenskej národnej strany, je to produkt svetového globálneho hospodárstva a sporov. A odtiaľ pramení aj súčasná, súčasné zaostávanie, spomaľovanié ekonomík tak v Európe, ako v Číne, ako aj v Spojených štátoch. A preto vlastne náš rozpočet je plánovaný na začiatku roka o..., na 4 % rastu, je dnes plánovaný 2,3 %. Tento rozdiel pramení z týchto problémov.
Pán poslanec Baránik, no, pokiaľ viem, tak pán Sulík konzultoval generálneho, voľbu generálneho prokurátora s pánom Kočnerom. To nebola Slovenská národná strana. Slovenská národná strana, nikto, nikto z nás nemá s Kočnerom nič spoločné, ale vy máte. Vy máte, váš predseda má spojitosť s pánom Kočnerom. To si, prosím vás, môžte pozrieť aj vo videozáberoch, ktoré pán Kočner alebo pán Sulík videli alebo to nahrali spoločne.
No, pán kolega, F16. F16 kúpilo Slovensko kvôli tomu, že MIG-y končia. Končia MIG-y a NATO povedalo, že s MIG-ami, lietadlami, ruskými lietadlami už ďalej pokračovať nemôžme. Mali sme na výber, buď Gripeny, alebo F16, alebo ešte nejaké francúzske stroje. Z toho rozhodovala, výber robila vláda, nie Slovenská národná strana. Opakujem, Slovenská národná strana lietadlá nepotrebuje, nechýbajú jej k ničomu, bezpečnosť v rámci európskej, európskeho krídla NATO je zabezpečovaná práve touto technikou a bude zabezpečovaná touto technikou, takže nie je to iniciatíva SNS, my sme ako rezort boli povinní naplniť požiadavku NATO, aby sa MIG-y, ruské MIG-y vymenili za iné lietadlá.
Ďakujem za pozornosť.
|
40.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o návrhu na zníženie DPH pre zdravé, domáce zdravé potraviny, ktorý sme predložili do..., na rokovanie Národnej rady, rokujeme v druhom čítaní, to znamená, že už máme niečo za sebou pri hodnotení nášho poslaneckého návrhu, a preto považujem za potrebné, aby sme sa vrátili k podstate toho návrhu.
Návrh ako taký, iste viete, bol veľkorysejší. Bol založený na väčšom zozname, širšom zozname potravín, ktoré sú zdravé, domáce a ktoré by sme chceli priblížiť cenovo našim obyvateľom. Tak ako bolo povedané a zaznelo to už v tejto diskusii, museli sme redukovať tento zoznam, pretože hospodárska situácia vo svete v dôsledku opatrenia, rozhodnutí svetových politikoch pána Trumpa, a povedal by som, jeho sporov s Irakom, s Iránom vlastne a s jeho povedal by som ďalšími, zavádzaním ciel voči Číne a podobne sa zhoršuje, ergo má to dopady aj na slovenský štátny rozpočet a má to dopady aj našu, na našu ekonomiku, na jej prognózu, preto sme pochopili, že ministerstvo financií z opatrnosti nám povedalo, že dobre, ak chcete ísť touto cestou, redukujte zoznam týchto potravín, ktoré navrhujete, a snažte sa zmestiť do rozpočtu 65 mil. euro.
Vieme to prijať, takúto, takýto návrh ministerstva financií, pretože náš cieľ je dopracovať sa naozaj k tomu, aby všetky potraviny, to znamená nielen jogurt, ale aj tvaroh, nielen šalát, ale aj mrkva boli čím skôr medzi potravinami, ktoré stoja 10 %. V tejto chvíli vzhľadom na to, že máme isté výstrahy, sme opatrní a robíme taký návrh, predkladáme taký návrh, s akým sme prišli.
Napriek tomu by som sa chcel poďakovať, chcel by som sa poďakovať všetkým výborom a poslancom vo výboroch, ktoré prerokovali tento návrh, za vecné rokovanie a za podporu tohto návrhu až na zopár drobných jedincov, alebo teda pripomienok, ktoré zaznievajú v tejto sále dnes, keď rokujeme o návrhu na znížení DPH, a ktoré zachádzajú, povedal by som, veľmi ďaleko. Ten pán poslanec, čo spomínal pána Kočnera, tu už momentálne nie je, ale treba si len spomenúť, že pán Kočner predsa rokoval priamo s pánom predsedom Sulíkom o závažných veciach pri, pri spravovaní štátu. Rovnako, pokiaľ viem, rokovali spolu s predsedom ďalšej strany, ktorá tu pôsobí. A pán Poliačik, myslím, nastúpil do parlamentu za túto stranu, že? Vy ste za OĽANO nastúpil do parlamen... (Reakcia z pléna.) Alebo nie, do, SaS, prepáčte, ospravedlňujem sa. (Reakcia z pléna.) Áno, jasné... (Reakcia z pléna.) Jasné, však hovorím, vás... (Reakcia z pléna a smiech v sále.) Je to tak, ešte dedenie... Však to, prepáčte, dobre. Ten prestup som zaznamenal, len som nevedel len odkiaľ, zdole som nezaznamenal. (Povedané so smiechom.)
Takže z tohto pohľadu sa vráťme teda k podstate zákona, nesplietajme veci naozaj, ktoré nepatria do tejto diskusie, tak ako nepatria ani stíhačky. Pokiaľ viem, tak stíhačky nakupuje vláda Slovenskej republiky, nie Slovenská národná strana. Neviem o tom, že by Slovenská národná strana jednu stíhačku kúpila. Ale teda vláda, keď nakupovala stíhačky, tak ich nakupovala na základe odporúčaní alebo požiadaviek NATO, a nie na základe požiadavky Slovenskej národnej strany. Takže držme sa pri zemi.
Slovenská národná strana sa hlási k návrhu na zníženie DPH pre základné zdravé slovenské potraviny a produkty. To znamená, že hlásime sa k tomu, že chceme mliečne výrobky zlacniť, chceme zlacniť jogurty, chceme zlacniť bryndzu, chceme zlacniť zeleninu, chceme zlacniť ovocie. Ak nevieme zlacniť všetko komplet, tak zlacňujme aspoň to, čo sa nám javí v tejto chvíli ako najpotrebnejšie v prvom kole s tým, že sa hlásime aj k tomu, že po voľbách úspešných, pán Dostál, ak sa podaria, aj pre nás, nielen pre vás, tak budeme s touto, s týmto programom pokračovať ďalej. Možno potom nás podporíte. Možno teraz nie, pretože je pred voľbami. Máte pocit, že vám, že vám nejako s týmto návrhom ovplyvňujeme voličov. Ale nie, nie je to tak. Aj voliči Slovenskej národnej strany, aj voliči OĽANO, aj voliči SaS, aj voliči, voliči iných politických strán, SMER, MOST-u - HÍD a tak ďalej budú mať potraviny lacnejšie. A nebudú mať vďaka Slovenskej národnej strane tieto potraviny lacnejšie, ale vďaka parlamentu.
Takže správajme sa troška tímovo. Ak chcete aj vy pridať ruku k dielu, a priložiť tú možnosť, podporiť možnosť, aby tieto potraviny mali nižšiu DPH a mali nižšiu cenu, bude to aj pre vašich voličov a potom nemalo by byť hanbou pre vás prihlásiť sa k tomu, že to podporíte.
Ďakujem za pozornosť.
|
96.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán Dostál, no, informácia v slovenskom jazyku kvôli tomu, aby bola všeobecná zrozumiteľnosť, samozrejme, že niekto keď chce predniesť svoju informáciu a pokiaľ to je v jeho iba, povedal by som, v nejakom osobnom styku, tak je to v poriadku, môže predniesť informáciu v maďarčine, v rómčine, v poľštine, v češtine, proste v jakom jazyku chce, len pokiaľ tá komunikácia je určená verejnosti, širokej verejnosti, tak by mala zaznieť v slovenskom jazyku kvôli tomu, aby bola zrozumiteľná pre tú spoločnosť, ktorej sa odovzdá. To je celkom logické, prirodzené. Možno by to nebolo treba určovať v zákone, ale je to potrebné zrejme určiť pre tých, ktorí nie celkom dobre vnímajú realitu na Slovensku.
Ďalej. Zmienka o výnimkách alebo, povedal by som, to, čo vám vadí v tých nariadeniach a predpisoch, ktoré dopĺňajú výnimky. Viete, to je evolúcia. Evolúcia je, povedal by som, s časťou ľudského života sprevádzaná, povedal by som, od praveku do súčasnosti a je celkom normálne, že keď sa objaví nejaký ďalší problém, je treba vytvoriť ďalšiu výnimku z nejakého ustanovenia, tak to ustanovenie netreba zrušiť, ale tú výnimku treba doplniť. To je aj ten váš príklad, ktorý ste uvádzali v rozprave a vo svojom vystúpení, keď ste hovorili, že ste proste našli problém, a odpoveďou na riešenie toho vášho problému bola výnimka zaradená do, do zákona, do predpisu. Takže v prípade, keď sa objaví ďalší problém, prosím, je to riešiteľné ďalšou výnimkou a je to prirodzene evolúcia.
Pán poslanec Osuský, ak zrušíme spoločný komunikačný jazyk, spoločný komunikačný kanál, dostanem sa do situácie - a teraz sa tvárite akože iba v štátnom jazyku a teda v štátnej komunikácii. Ten spoločný komunikačný kanál je práve dôležitý vo verejnej komunikácii, ten je dôležitý, povedal by som, tak, ako sa stretávajú občania Slovenskej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
88.
Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, vážení predkladatelia, priznám sa, že predložený návrh zákona vnímam ako neobratný a priehľadný pokus vyrobiť v národnostne stabilnom politickom prostredí problém, spor, konflikt, ktorý by opozícii umožnil dopracovať sa k predčasným voľbám.
Nemyslím si, že by sa dnes v slovenskom parlamente našiel dostatok poslancov na to, aby tento perfídny pokus oslabiť prirodzenú komunikačnú a integračnú úlohu štátneho jazyka zmenil a v súčasnosti aj menil legislatívne zakotvené pravidlá používania jazykov v Slovenskej republike. Neprináša totiž žiadne zmysluplné pozitíva, na čo vo svojom vystúpení poukázala aj pani poslankyňa Irén Sárközy z MOST-u - HÍD.
Naopak, navrhovanými ustanoveniami navádza k jazykovej atomizácii spoločnosti, uzatváraniu sa a separovaniu etnických komunít, vzájomnému odsudzovaniu sa, čoho dôsledkom sú spravidla národnostné trenice, oslabovanie a dezintegrácia štátu.
Predkladatelia svoj návrh opierajú o falošné tvrdenie, že zákon o štátnom jazyku svojimi ustanoveniami neodôvodnene zasahuje do práva na slobodné šírenie informácií, keď upravuje, ktoré údaje a informácie je potrebné používať, evidovať a uvádzať v štátnom jazyku. Toto tvrdenie je však čistá lož, pretože v súčasnosti platný zákon nijako neobmedzuje slobodu šírenia informácie. Upravuje len, v akom jazyku je potrebné kvôli všeobecnej zrozumiteľnosti uvedenú informáciu vo verejnej komunikácii použiť. Teda hovorím o jazyku, nie o informáciách.
Preto si myslím, že táto iniciatíva nemôže podľa môjho názoru nijako prospieť k súčasnému zlepšeniu pomerov na Slovensku.
Argumentácia predkladateľov, ktorou sa pokúšajú odôvodniť svoj návrh, je buď absolútnym prejavom absolútnej nekompetentnosti, alebo čírej zlomyseľnosti. Poviem prečo. Veď snaha zrušiť prednosť úradného jazyka pred ostatnými jazykmi znamená zrušiť jediný komunikačný spoločný kanál v tomto štáte.
Vážení predkladatelia, na Slovensku žije rusínska, rómska, maďarská, poľská, ukrajinská, nemecká či česká menšina a jediným ich spoločným komunikačným kanálom je slovenský jazyk.
Pri všetkej úcte k vášmu politickému presvedčeniu a i preferenciám, prednosť štátneho jazyka by znamenala v tomto prostredí zavedenie absolútnej jazykovej anarchie, čo by iste bolo na škodu aj pre všetky národnostné menšiny, ktoré práve prostredníctvom slovenského jazyka a používaním svojím v každodennom živote dokážu medzi sebou plynulo komunikovať.
Preto, vážení predkladatelia, sa stotožňujem s návrhom, ktorý v rozprave už zaznel a ktorý hovorí o tom a navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky o tejto novele ďalej nerokovala.
Takže toľko v stručnosti k vášmu návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
|
142.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, vyjadriť sa, že táto prednáška bola alebo toto vaše vystúpenie bolo odbornejšie, ako býva zvykom v Národnej rade Slovenskej republiky, ale pán poslanec Osuský nás upozornil na to príslovie „Na Slovensku po slovensky“ alebo na ten výrok, ktorý ste pripísali pánovi Slotovi, a treba upozorniť na to, že naozaj tento výrok vznikol v období pomaďarčovania Slovenska, keď slovenská inteligencia sa postavila proti Apponyiho zákonom.
A Bernolák a Štúr sa pokúsili slovenský jazyk kodifikovať, takže nie pán Slota, a to by ste mali vedieť, ak sa odvolávate na vaše vzdelanie. Takže nie pán Slota, ale, ale slovenskí vlastenci, ktorí zachraňovali národ ako taký pred rozplynutím sa v Karpatskej doline, tak tí kodifikovali slovenský jazyk a tí išli s týmto heslom medzi ľudí a učili ľudí slovenskej, slovenskému jazyku a slovenskej kultúre. Takže keď hovoríme o tom, že chceme my v súčasnosti presadzovať nejakú, nejaký prístup ako Apponyi, že v Uhorsku po maďarsky všetci, nie je to pravda. Myslím, že súčasná situácia dnes je, tak ako ste popísali vo vašom vystúpení, kde hovoríte, kde sa odvolávate na, na sociologistickú charakteristiku, kde je uplatnenie väčšinového jazyka v koexistencii s jazykom národnostných menšín.
A čo je dôležité, zabúdate a všetci na to zabúdate opakovane, integračný charakter slovenského jazyka v štáte, kde máme rusínsku, rómsku, ukrajinskú, poľskú, nemecké aj českú menšinu, ergo tých menšín je tu viacej. A ich spoločným jazykom v tomto štáte je slovenská jazyk, nikto im nebráni rozprávať sa doma, v krčme, kdekoľvek aj na kultúrnom podujatí spievať si po maďarsky, po ukrajinsky, po poľsky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
132.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, no vrátim sa k takým tým argumentom, ktoré zazneli a ktoré sú naozaj falošné. A začnem tým lekárom, ako už naznačil aj pán kolega. Keď je pacient Slovák a lekár Maďar a majú sa, majú se..., medzi sebou komunikovať o zdravotnom stave, tak je potrebné komunikovať v slovenčine kvôli tomu, že dokumentácia sa píše v slovenskom jazyku. To znamená, ak je jazyk predpísaný k dokumentácii, tak je potrebné, aby pokiaľ možno komunikovali v tomto jazyku, a pokiaľ to zvládajú obidvaja.
A prečo je slovenčina ako dokumentácia písaná v slovenčine aj lekárska? Pretože keď ten pacient Slovák pôjde povedzme na neurochirurgiu alebo na ortopédiu do Bratislavy alebo do Ružomberka, tak tá dokumentácia keby prišla v maďarčine, tak by tam zrejme v tom, v tej nemocnici v Ružomberku alebo v Bratislave nevedeli, čo s tým majú robiť. Takže tým by som prešiel aj k tomu, že vlastne prečo je prednosť slovenského jazyka zakotvená v týchto zákonoch, pretože je to integračný jazyk pre všetky národnostné menšiny žijúce na Slovensku.
Tá slovenčina je potrebná aj na to, aby sa rusínsky lekár vedel dohovoriť s maďarsky hovoriacim, ale slovenským pacientom, prípadne nemeckým alebo poľským. Tá slovenčina má integračnú funkciu, preto má prednosť, aby sa všetky dokumenty aj národnostných menšín, a nielen štátom predpísané, ale aj tie ďalšie, pokiaľ možno, viedli v slovenskom jazyku.
A keď hovoríte o tom, že je treba zaviesť nejaké pravidlá iné pre tú sféru, ktorá je verejná, ale ktorá nie je štátna, aj to je, má svoju slabosť, preto hovoríme o prednosti slovenského jazyka, pretože, ako som už povedal, má integračnú funkciu. A vy túto integračnú funkciu chcete zlomiť. Vy potrebujete zo Slovenska urobiť akýsi babylon nejakých komunít, uzavretých komunít, ktorý by destabilizoval túto, tento, túto krajinu, tento štát, a to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
116.
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Osuský, ja myslím, že vám ide o to, aby ste spestrili diskusiu presne pred voľbami, a pokiaľ možno, aby ste vyšpánovali troška atmosféru, nech je bojovnejšia. Nemôžte myslieť tieto, takéto sprostosti, čo ste napísali do tejto predlohy, ako vážne s plným vedomím a, povedal by som, aj s plným záujmom zlepšiť pomery na Slovensku, pretože takéto formulácie, ktoré sú uvedené, a konštrukcie, určite nebudú prispievať k zlepšeniu pomerov na Slovensku a zlepšeniu národnostných vzťahov, ale skôr naopak. Budú smerovať k atomizácii spoločens..., spoločnosti, k uzavretiu sa spoločenstiev národnostných etník a, povedal by som, k napätiu, ktoré bude sa ďalej prehlbovať.
Takže pokiaľ sa nám podarilo počas tohto volebného obdobia utlmiť vášne a najmä vo vzťahoch medzi maďarskou menšinou a slovenskou spoločnosťou, tak týmto sa snažíte rozbiť túto, povedal by som, dobrú atmosféru, rozmlátiť ju a vyprovokovať naozaj, vyhecovať národnostné napätie na Slovensku. To je vaším normálnym a zle mysleným cieľom.
|
239.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, len malá korekcia. Viete, slovenskí vojaci idú do pobaltských krajín na pozvanie týchto krajín. Nejdú tam na základe nejaké rozhodnutia, príkazu z NATO. Oni tam idú preto, že pobaltské krajiny požiadali o takúto asistenciu, o takúto podporu členské štáty Európskej únie. A keďže Slovenská republika je jedna z tých krajín, ktoré prisľúbili pomoc pobaltským krajinám, tak tam posielame našich vojakov, vysielame ich tam v podstate dočasne. Sú to rotácie, ktoré sú po šiestich mesiacoch, a teraz ak sa vrátime k tomu, že máte pocit, že to nebude, že to bude naveky, no nie je to naveky. Akonáhle občania Litvy, Lotyšska, pobaltských krajín rozhodnú o tom, že ich tam nechcú mať, tak tí naši vojaci budú musieť odísť a odídu dobrovoľne veľmi radi. My ich stiahneme veľmi radi. Takže pokiaľ budú mať občania krajín Lotyšska, Estónska a Litvy obavy o svoju existenciu, tak budú tam mať málo početné jednotky aj z Maďarska, aj z Poľska, aj zo Slovenska, možno aj z Česka a z ďalších krajín Európskej únie, ktorí im budú garantovať istú mieru ochrany istoty. Ale určite tam nebudú ani americké vojská v nejakom veľkom počte a som presvedčený, že akonáhle si oni dobudujú armádne sily, vlastné armádne sily, tak naše sa budú môcť stiahnuť a budú slúžiť v prospech Slovenskej republiky u nás doma. Ďakujem za pozornosť.
|
94.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, zmením troška tému, budem sa venovať chlebovým otázkam, pretože súčasťou dnešného rokovania je aj výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii a možno menej politicky a viac ekonomicky má zaujímať parlament aj povedal by som našu spoločnosť, akým spôsobom máme organizovaný život v Európskej únii a aké perspektívy alebo aké možnosti máme na to, aby sme menili súčasnú situáciu, aby sme pomohli našim ľuďom. Tak predovšetkým končí pôsobnosť Európskej komisie a očakával by som, že jej ukončenie práce bude hodnotené a bude hodnotené vecne a konštruktívne v záujme toho, aby sme do budúcnosti vedeli spravovať Európsku úniu a, povedal by som, spolupracovať v rámci Európskej únie tak, aby to pomohlo rozvíjať tak ekonomický, hospodársky potenciál Slovenskej republiky, ako aj život našich občanov.
Od roku 2018 je známa správa pána Pikettyho, ktorá hovorí o tom, že východná Európa, konkrétne štáty V4 sú každoročne ochudobňované o miliardy eur, ktoré sú transfermi prenášané do štátov západnej Európy, ktoré vlastnia kapitálové investície prevažne vo východnej Európe. Ten tok financií vyhodnocoval pán Piketty z Parížskej univerzity za obdobie piatich rokov a zistil, že zo Slovenska konkrétne odchádza jedna miliarda eur ročne do západnej Európy, do krajín pôvodu vlastníkov podnikov, ktoré sú na Slovensku vybudované, v rámci čoho je, povedal by som, náš systém, hospodársky systém ochudobňovaný o tieto peniaze, ale najmä sú ochudobňovaní občania tejto republiky, pretože z ich práce sú urobené odvody z daní v krajinách západnej Európy. Každý rok jedna miliarda hodnoty daní, ktoré by mohli byť zdaňované u nás, sú vezené von a podieľajú sa na zvyšovaní životnej úrovne v Nemecku, Francúzku, v Belgicku, Holandsku, v Rakúsku, kde tieto finančné prostriedky sú použité na dôchodky, zdravotné zabezpečenie, rozvoj školstva a podobne v týchto krajinách.
Toto finančné nastavenie som kritizoval už v roku 2012 v Európskom parlamente a odpoveďou od Olliho Rehna, terajšieho komisára, bolo, že vaša vláda, pán Paška, nerobí nič, zrejme jej to nevadí. Je to záležitosť, ktorú si môžte riešiť na úrovni komunikácie s Radou a Komisiou na úrovni teda jednak vašich odborov a jednak vašich zástupcov vášho štátu.
Dnes sme už hodne ďalej časovo, ale ten problém sa nerieši. Netýka sa len Slovenskej republiky, týka sa aj Rumunska, Maďarska, Poľska, Bulharska, Litovská alebo Litvy, Estónska a podobne. Všetky krajiny, všetky štáty v rámci Európskej únie, ktoré prijali investorov, ktoré vytvorili podmienky pre to, aby títo investori doniesli prácu, postupujú takmer identicky. Vyvážajú svoj kapitál, ktorý získali, do svojich materských krajín a tam to zdaňujú. Ak to doma zdaňujú, zbavujú, by som povedal, tento štát o isté prostriedky, ktoré patria našim pracujúcim, pretože naši pracujúci si vytvorili tieto peniaze a tieto prostriedky a mali byť používané na zvýšenie životnej úrovni na Slovensku, na zlepšenie dôchodkov, na zlepšenie zdravotnej starostlivosti, na zlepšenie školstva.
Ergo musíme vstúpiť do politík transferov v rámci Európskej únie a začať rokovať o tomto probléme, pretože, a vysvetlím prečo, pretože tak Slovenská republika, ako aj štáty východnej Európy nikdy potom nebudú schopné dohnať životnú úroveň západoeurópskych štátov z toho dôvodu, že naši zamestnanci sú nútení pracovať, keď pracujú v týchto podnikoch, sú nútení pracovať po vyvezení ziskov na zlepšení životnej úrovni vo Francúzku, Nemecku a podobne. Ergo sú zákonmi a pravidlami Európskej únie nútení vykonávať prácu v prospech rozvoja štátu investorov, čo samozrejme platí tak v Európskej únii a aj vo vzťahu k investorom z iných krajín, napríklad z Kórey a podobne, a zo Spojených štátov. Všetci zamestnávatelia, ktorí vyvážajú svoje zisky, zbavujú túto krajinu, tento štát možnosti dosiahnuť lepšiu životnú úroveň, pretože systém transferov je nastavený tak, že znevýhodňuje krajiny, ktoré dodávajú svoju prácu, ale neprofitujú z tejto práce vo svojom regióne.
To je jeden problém. Druhý problém, ktorý je všeobecne známy, pán minister, mzdová diskriminácia. Hovoríme o tom tak isto od roku 2012. Poznáme to vo Volkswagene. Pracovník, zamestnanec vytvorí, vyprodukuje rovnako veľa ako pracovník vo Volkswagene v Nemecku, má dokonca vyššiu efektivitu práce, napriek tomu dostane tretinovú mzdu alebo štvrtinovú mzdu. Ak dostane štvrtinovú mzdu, pán minister, tento pracovník dostane aj tretinový dôchodok. To znamená, že to nie je len otázka, že je ukrátený na mzde. On bude ukrátený po skončení svojho pracovného cyklu aj na dôchodku. Ak chceme hovoriť o tom, že chceme dotiahnuť životnú úroveň, tak musíme tieto základné nastavenia, ktoré v Európskej únii sú založené a ktoré sú kritizované už aj francúzskymi ekonómami, pretože vytvárajú deliacu čiaru v rámci Európy, tak aby sme o týchto veciach hovorili a hovorili na fóre, kde to vieme zmeniť. Je mi jasné, že na Slovensku túto situáciu zmeniť nevieme, nemôžme, pretože nemáme na to silu.
Ale v rámci zoskupenia V4, v rámci zoskupenia štátov východnej Európy vieme tento problém nastoliť a jednoducho musíme sa usilovať o dosiahnutie zmeny, lebo ako som povedal, nikdy pri tomto nastavení ani Slováci, ani Maďari, ani Rumuni, ani Poliaci nedosiahnu životnú úroveň Nemcov, pretože zákonite tento systém hovorí o tom, že naši pracujúci svojou prácou zvyšujú životnú úroveň štátov investorov. Je to neokoloniálny model, ktorý je zabehnutý nielen v Afrike voči africkým kolóniám, ale je zabehnutý už aj v Európskej únii.
Zákaz diskriminácie, pán minister, zákaz diskriminácie platí. Aj o tom, že za tú istú prácu predsa nemôže byť človek trestaný a diskriminovaný len kvôli tomu, že tú prácu vykonáva predavačka v Lidli na Slovensku, a nie v Belgicku. Jednoducho ten systém je neprijateľný, a to je myslím ten pohľad, s ktorým by sme mali ísť do Bruselu na najbližšie rokovania a pri najbližšom zostavení Európskej komisie aj hovoriť, že je to problém, ktorý musíme veľmi rýchlo v záujme našich občanov, ktorí 15 rokov v tejto Únii žijú, a povedal by som, týmto systému sú 15 rokov už zdieraní, tak tento systém budeme musieť zmeniť.
Nechcem hovoriť o politických usporiadaniach v rámci Európskej únie. Nechcem hovoriť aj o tom, že sú tam aj iné problémy. Ale pred tým, než začne pani Merkelová alebo ktokoľvek hovoriť, že chce mať spoločnú zahraničnú politiku, tak najskôr si musíme urobiť poriadok v Európskej únii. A kvôli tomu je potrebné naozaj sa postaviť za svojich občanov. A mali by to urobiť nielen Slovenská republika, ale všetky štáty východnej Európy, pretože naozaj tento systém je neudržateľný.
Takže toľko k hodnoteniu našej zahraničnej politiky. Očakávam, že zahraničná politika do budúcnosti bude viacej sa zastávať nielen politických záujmov, ale najmä ekonomických záujmov tohto štátu a našich občanov.
Ďakujem za pozornosť.
|
90.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Martin, zaujala ma vaša poznámka, ktorú ste v závere teda svojho vystúpenia povedali, že po oslobodení a v súvislosti s oslobodením aj Slovenska, ale celej východnej Európy, že tu zostala čižma Stalinova. A tak ma napadlo, no, viete, áno, aj Spojené štáty oslobodili, oslobodili Nemecko, ale na rozdiel od Nemcov, my sme tie ruské vojská, ktoré tu zostali, vyprevadili pred 30 rokmi. Americké? Americká základňa stále v Nemecku zostáva. Zostala na Okinawe a v mnohých ďalších štátoch sveta. Ergo pokiaľ s tými Rusmi sa dalo dohodnúť a keď bolo treba, keď ich o to požiadali domáce štáty, tak oni odišli, tak tie americké sa voľáko nevedia zdvihnúť z území, ktoré obsadili. Takže treba si aj takéto veci všímať.
A keď hovoríme o paralelách, tak samozrejme, myslím, že politika Slovenskej republiky je v poriadku. Keď hovoríme o tom, že Krym je súčasťou Ukrajiny, hovoríme, že aj gruzínske časti, ktoré sú v súčasnosti spochybnené, tak že patria Gruzínsku.
Len netreba, nesmieme zabudnúť na Kosovo. Kosovo tiež nebolo zo Srbska uvoľnené na základe nejakej vzájomnej dohody. Takže jedným dychom keď hovoríme o problémoch, medzinárodných problémoch, tak máme problémy, aj Kosovo, aj Krym, aj časť Gruzínska. A v prípade Kosova je to záležitosť Európskej únie. Európska únia zodpovedá, pretože Kosovo sa dostalo do správy Európskej únie a za tie problémy, ktoré tam sú v súčasnosti a ktoré naznačil aj minister Lajčák pri obede, je zodpovedná v plnej miere predovšetkým Európska únia a Spojené štáty americké. Takže ak tam sa porušilo medzinárodne právo, tak treba mať rovnaký meter aj voči Rusku.
|
80.
Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, no máte pravdu. Naozaj Slovenská republika v rámci svojich možností by mala pomáhať, humanitárne pomáhať najmä v Sýrii a proste v tých oblastiach Blízkeho východu, kde je ten život naozaj veľmi ťažký. A povedal by som vám takú moju skúsenosť z pomoci aj Slovenskej republiky voči tomuto regiónu.
Viete, asi v januári prišiel niekto z ministerstva zahraničných vecí s takým, s takou myšlienkou, že poďme ochrániť a pomôcť sýrskym sirotám a 50 si ich zoberme na Slovensko, aby sme ich tu sa o nich postarali. Tak som sa zarazil, pretože v tom času už boli pomerne stabilné pomery v Sýrii a pán prezident, miestny, ktorý sa udržal, tak pozýval a žiadal pomoc pre svoju krajinu a domáhal sa, povedal by som to, na verejné, aby medzinárodné spoločenstvo pomohlo jeho krajine. Tak som príslušnému pracovníkovi rezortu zahraničia na Hlbokej povedal, že však nevozme tie deti na Slovensko, skúsme pomôcť Sýrii vybudovať si sirotinec alebo zariadenie pre týchto, pre tieto malé deti. No ale odpoveď bola taká, že nie, že v podstate takáto cesta nevedie, že buď si ich dovezieme sem a tu sa o nich postaráme, ale že nie je záujem Európskej únie ani Slovenskej republiky pomáhať ľuďom v Sýrii obnoviť ich normálny život.
Takže naozaj ja vám rozumiem a myslím, že je potrebné ísť touto cestou, len nie som si istý, či je to v súlade s projektom pani Mogherini a projektom politického vedenia Európskej únie, ktoré sa snažilo zvrhnúť Asadov režim, a teraz ho chce nechať vykúpať sa v biede jeho obyvateľstva a ani za žiadnu cenu nepomôcť tejto krajine. Tam je problém.
|
56.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, v úvode ste spomínali Nigela Faragea ako človeka, ktorý klamal, keď organizoval alebo keď sa domáhal vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie. Viete, Nigel Farage bol v čase, keď predseda Európskej komisie vyhlasoval, keď vyhlasoval takzvanú Lisabonskú stratégiu, poslancom Európskeho parlamentu a dobre si pamätal, čo je obsahom tejto Lisabonskej stratégie. V tejto Lisabonskej stratégii bolo zakotvené, že do roku 2010 sa stane Európska únia najvyspelejšou, najmodernejšou ekonomikou sveta. No a Nigel Farage nerobil nič iné, len poukazoval na to, že z tohto vyhlásenia Európskej únie, z tejto deklarácie sa nesplnilo nič. On preukazoval na konkrétnych faktoch, že Európska únia vlastné ciele, ktoré si vytyčuje, neplní. Aj v tomto období by mala stáť Európska komisia pred Európskym parlamentom a urobiť odpočet, bilanciu svojich úspechov a výsledkov. A určite by sme sa dočítali, že Stratégia 2020, ktorou začínala táto Európska komisia, s ktorou šla na rokovania o budúcnosti Európy do Európskeho parlamentu pri svojom nástupe, sa neplní. Nesplnia sa ciele, ktoré si samotná Európska komisia vytýčila a samotná Európska únia chcela dosahovať.
Takže keď máme takéto, takýto stav, že máme úradníkov, poslancov, inštitúcie, ktoré si vytyčujú smelé ciele a nedokážu ich plniť, tak je naozaj priestor pre to, aby to bolo kritizované, a je právo aj povinnosťou poslancov kritizovať tento stav tak, ako vy v opozícii kritizujete súčasnú vládu, tak aj poslanci Európskeho parlamentu majú právo kritizovať Európsku komisiu. Aj my občania Európskej únie máme právo kritizovať Európsku komisiu za to, čo sľúbila a čo neurobila.
Takže nehovorme o tom, že každá kritika, ktorá je smerovaná voči Európskej únii, je rozvratom Európskej únie. Naopak, mala by pomôcť tomu, aby Európska únia sa spamätala, aby tie inštitúcie začali pracovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
42.
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, nechcem polemizovať o práve na sebaurčenie Taiwanu. Len vo svojom vystúpení ste povedali, že má postavenie, v akom by sme my nechceli byť. A je pravda, že Slovensko, Slovenská republika bola dlho v postavení, keď nebola Slovenskou republikou v rámci medzinárodného práva. Ergo nebola zastúpená ani v medzinárodných inštitúciách, v medzinárodných organizáciách. Slovenskí politici museli pre to niečo urobiť. A pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa nám podarilo zavŕšiť sebaurčovací proces. Ale pokiaľ viem, vtedy, keď a o to bojovalo, tak vy ste bol na opačnej strane. Vy ste chceli, aby Slovensko nemalo právo byť subjektom medzinárodného práva.
Ďakujem za pozornosť.
|
78.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Národnej rady, no, je pravda, že v demokratickej spoločnosti je prirodzené, že názory, či už na vnútornú politiku a zahraničnú politiku, sú rôzne, preto naozaj treba zachovať zdravý rozum a realizovať politiku štátu reprezentovať politiku štátu tak, aby bola vyvážená, aby bola orientovaná tak smerom na východ, na západ, ako aj na juh a na sever. Z tohto pohľadu ak niekomu vadí, ak niekomu vadí, že takúto politiku vykonáva Slovenská republika alebo slovenský parlament, tak je to znak, povedal by som, nepochopenia demokratických princípov spoločnosti.
Je pravdou, že Ruská federácia neplatí členské do Rady Európy a že sú to, z toho vyplývajú aj isté problémy, financovanie tejto inštitúcie, ale základnou podstatou tohto konania je skutočnosť, že Ruská federácia v tejto inštitúcii nemá hlasovacie práva. Ak niekto odoberie nejakému suverénnemu štátu právo hlasovať a pýta od neho peniaze na členstvo, tak to musí byť chrapúň, vážený pán Poliačik.
|
46.
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Bola tu viackrát zopakovaná otázka, čo sa také udialo v tej zahraničnej politike. Nuž pre tých, čo sa nepamätajú alebo nevedia, čo sa na Slovensku deje, by som chcel pripomenúť, že medzitým prišlo oznámenie zo Spojených štátov amerických, kde sa na nás obrátil veľvyslanec Spojených štátov amerických s požiadavkou, aby sme uzavreli dohodu o obrannej spolupráci. Dohodu o obrannej spolupráci, o ktorej niet zmienky v programovom vyhlásení vlády, o ktorej niet zmienky v koaličnej zmluve. Dohodu o vojenskej spolupráci, ktorá vytvára priestor na vybudovanie základní na Slovensku, tej základne, ktorá je rozpočtovaná v rozpočte americkej armády už na rok 2019. To znamená, niečo sa udialo a tá reakcia by mala byť taká, že sa zverejní tento dokument, že sa o ňom dozvieme viacej a že sa dozvieme o tom, aká je predstava, reakcie Slovenskej republike na tento, na tento dokument, na túto udalosť. A nič sa nedozvedáme. To znamená, že niečo sa udialo, ale nie v Slovenskej národnej strane, ale na ministerstve zahraničných vecí. Tam sa dejú veci teraz. O tom treba hovoriť.
|