192.
Ďakujem, ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, nečakal som, že na záver volebného obdobia príde k takejto "hviezdnej" chvíli - k odvolávaniu ministra životného prostredia. Myslel som si, že v tomto volebnom období sa tomu vyhneme, aby sme riešili rezort ministra životného prostredia a ministra samotného, a nie tak, ako to bolo za tej bývalej Ficovej vlády, kde boli odvolaní dokonca traja ministri životného prostredia, ministerstvo životného prostredia bolo takmer zlikvidované. Teraz sa mi zdalo, že v tomto období sa tu niečo zlepšilo a že teda sme sa sporili o vecné otázky, či to bola otázka vody, odpadového hospodárstva alebo používania Environmentálneho fondu, to sú len také, pár bodov, na ktoré mám ja iné názory, ako má súčasné vedenie ministerstva, ale sme sa po vecnej stránke teda sporili. A toto je taká čierna šmuha, by som povedal, na záver volebného obdobia, ktorá sa odhalila alebo odkryla s touto kauzou kompy.
Ja som túto kompu sám bol pozrieť, bol som sa aj previezť, ja nepochybujem o tom, že táto kompa je potrebná, určite tí starostovia a obyvatelia tých dotknutých obcí majú radosť, že tá kompa funguje. Ale predsa len musíme hovoriť aj o okolnostiach, za ktorých bola táto kompa vybraná, a to už tu niektorí moji kolegovia povedali.
Že ide o závažnú kauzu alebo za malú kauzu svedčí aj to, že zatiaľ vystúpili len traja okrem predkladateľa a už sme tu šesť hodín v tejto sále a zrejme aj rovnaký čas ešte aj budeme, keď pozerám na počet tých, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Verte mi, že mňa táto kauza naozaj neteší, ale skutočne je potrebné podľa môjho názoru zodpovedať na konkrétne otázky, ktoré tu už aj kolega Zajac alebo predtým kolega Érsek Árpád pomenovali alebo na ktoré sa opýtali.
Je teda naozaj, by som sa opýtal, pravdou, že teda štátny podnik predtým prevádzkoval túto kompu dokonca v roku 2013 iba za 490-tisíc a potom v roku 2014 za 1,1 mil.? A dneska táto firma Ponton City to bude robiť za 1,65 mil. a je tam rátaných 19 jázd denne? Je pravdou, že za určitých okolností sa môže zdvihnúť táto cena za 15 rokov používania kompy na 42 mil.?
Je skutočne takisto pravdou, že táto spoločnosť má schránkové pozadie? Je naozaj pravdou, že táto spoločnosť Ponton City mala podľa účtovnej uzávierky v roku 2013 obrat iba 4 eurá a nemala žiadnych zamestnancov a za prvých šesť mesiacov roku 2015 podpísala s Vodohospodárskou výstavbou zmluvy za 32 mil. eur bez DPH?
Je pravdou, že bolo potrebné zložiť až 1 mil. eur zábezpeku, hoc´ výroba kompy vraj stála 1 mil. eur? Je pravda, že boli potrebné na prevádzkovanie tejto kompy spôsobilosti I. triedy kapitána? Pritom kompa chodí z miestna A do miesta B, choďte si to pozrieť, aká je to vzdialenosť.
Je naozaj pravdou, že rekonštrukciu prístaviska pre túto kompu robila istá firma Dennon, s. r. o., ktorá nemá vedený žiadny majetok, má jedného zamestnanca a odkedy uzavrela zmluvu s Vodohospodárskou výstavbou, tak sa jej zdvihli tržby z 0 na 10 mil. eur?
A podobné otázky by som mohol klásť aj ďalej, asi by som sa opakoval, pretože niektoré už povedali moji predrečníci kolegovia. Ale pokiaľ tieto otázky nebudú zodpovedné, tak je tu jeden veľký otáznik nad politickou zodpovednosťou rezortného ministra a ešte väčší, by som povedal, otáznik nad zodpovednosťou štatutára a riaditeľa teda podniku Vodohospodárska výstavba.
Ďakujem pekne.
|
90.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Myslel som, že ani nevystúpim už v rozprave, že nevydržím, ale predsa len by som pár poznámok k rozpočtu. Vyprovokovalo ma aj vystúpenie prvého rečníka dnes, pána poslanca Kollára, ktorého som si vypočul. Nezvyknem prelúskať celý rozpočet, okrem kapitol, ktoré sa ma bezprostredne týkajú, ako životného prostredia a pôdohospodárstva. Ale pozrel som si. Nechcem rozpočet ani haniť, ani nejakým spôsobom chváliť, ale je určitou pravdou, že je toto dobrý rozpočet a nemožno mu upierať snahu o vyrovnanosť, aj o nastavenie také, aby to viedlo ku konsolidácii verejných financií. To určite nie, aj keď možná, že nie je najlepším rozpočtom zo všetkých rozpočtov, ako to povedal pán poslanec Kollár a oponoval mu môj kolega pán poslanec Brocka, ale určite je najlepším rozpočtom, ktorý za vlády SMER-u je predložený do Národnej rady Slovenskej republiky. Vidno, že sa tu nejakým spôsobom v SMER-e spája nejaký ten stredopravý aj, teda stredoľavý aj stredopravý prvok. Takže je to stredová strana.
Len chcem povedať, že prečo zase kapitola rezortu ministerstva životného prostredia nie je na tom, samozrejme, tak dobre. Nehovorím, že je čierna, ale určite je bledá. Ja keď vidím tú kampaň, ktorá sa robí v rámci všetkých možných médií v reklame, že ako ministerstvo, pomocou ministerstva životného prostredia a európskych fondov všetko sa urobilo v oblasti ovzdušia, vôd a tak ďalej. Je to pekné, no nemyslím si, že čerpanie prostriedkov Európskej únie na propagáciu projektov, ktoré už boli podporené, je tým najlepším spôsobom vyčerpania, vyčerpávania prostriedkov z európskych zdrojov. A taktiež, tak ako som v minulosti viacejkrát na tejto pôde hovoril, mám obavy, že teda po ukončení a vyčerpaní programovacích období jednotlivých operačných programov zdochne takzvane pes aj s peniazmi pre rezort ministerstva životného prostredia, pretože toto zníženie napríklad oproti minulému roku, samozrejme tým, že sa končí tento finančný, tieto projekty v rámci tohto operačného programu Životného prostredia 2007 - 2013, nám klesá celková kapitola o 79,7 %, samozrejme, a tie výdavky sú dneska tých 137 mil. a príjmy 76 mil., len tá spomínaná kompa, ktorá tu bola spomenutá, tak je napríklad 25 mil. Je to veľký nepomer prostriedkov, ktoré sa vydávajú na rezort ministerstva životného prostredia.
Keď sa pozriem na kľúčové kapitoly rezortu, že ktoré sú pre roky 2016 - 2018, ako aj vyčerpanie všetkých disponibilných prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu, zabezpečenie predovšetkým ochrany pred povodňami, čo som tu vždy tak isto hovoril, že toto je veľká, veľký problém, pretože tá, práve táto časť rozpočtu životného prostredia je dlhodobo podkapitalizovaná, podfinancovaná či už z hľadiska prevádzky alebo kapitálových investícií a že sú tu potrebné ako kľúčové ciele zabezpečenia obslužných činností a tak ďalej, tak samotný návrh, ktorý tu je, rozpočtu kapitoly, tak ako je písaný, tak vlastne vyvracia, že sa tieto kľúčové ciele tejto kapitoly podaria splniť. Pretože už aj rozpočtové zdroje, ktoré sú len na samotnú kapitolu vo výške 40, necelých 45 mil. eur, hovoria v tejto predlohe, že nízky objem výdavkov spôsobuje rezortu problémy z hľadiska zabezpečenia plnenia obligatórnych úloh rezortu udržateľnosti projektov, ako aj plnenia záväzkov vyplývajúcich z uzatvorených zmlúv.
Keď ešte spomeniem niekoľko vecí, ktoré sú v tomto návrhu spomenuté, tak sa zamýšľam, že či netreba, aby takýto návrh prešiel určitou kontrolou a revíziou, aby sa to tam aspoň nepísalo, pretože je tu niekoľko takých vecí, ktoré jednoznačne hovoria, že tie kľúčové ciele kapitoly, ktoré som teraz prečítal, alebo spomenul pre roky 2016 - 2018, sú veľmi bledé, bledo splniteľné z hľadiska rozpočtovaných zdrojov, čo hovorí aj to, že napríklad len na bežné transfery samotní navrhovatelia kapitoly, ale tí, ktorí ju zostavovali a ktorí k nej aj dôvodovú správu písali, hovorí, že stanovený objem výdavkov neumožní v potrebnej miere vykonávať základnú starostlivosť o majetok štátu. V oblasti koncepčnej činnosti sú vyčlenené finančné prostriedky na prípravu statických dokumentov len vo veľmi obmedzenej výške.
Problematickým bude zabezpečenie právnych služieb. Podrobné členenie výdavkových titulov, ktoré nie sú v návrhu rozpočtu, je uvedené v závere potom materiálu a tie hovoria jednoznačne, že rozpočet je značne pre túto kapitolu opätovne poddimenzovaný. Čo je záslužné, je, že stúpajú prostriedky pre Slovenskú inšpekciu životného prostredia. A to tak isto som na to tu už viacejkrát upozorňoval, že táto naša inšpekcia nie je schopná plniť základné úlohy. Zbytočne potom ide po malých rybách a veľké ryby, na ktoré sú potrebné rozpočtové prostriedky, nám ostávajú na živote a prevádzkujú činnosť napríklad s nebezpečnými odpadmi vo veľkom.
Tu by bola potrebná aj súčinnosť rezortu ministerstva životného prostredia, napríklad s ministerstvom vnútra s oddelením takzvanej ekologickej polície, ktorú viedol a dúfam, že ešte vedie aj pán Kern.
Tak isto, keď sa pozrieme na Vodohospodársky podnik a priority, ktoré sú uvedené v tých cieľoch ako prvoradé, a to je protipovodňová ochrana, tak takisto jednoducho tá požiadavka 40 mil. neviem, či bude, eur, pre Vodohospodársky podnik teda v tejto oblasti splnená, čo sa jednoznačne aj uvádza v závere tejto kapitoly, a to takisto by som rád prečítal, že v rámci návrhu rozpočtu nie sú vôbec zabezpečené. Prosím, už slovo vôbec, vôbec zabezpečené výdavky na protipovodňové opatrenia a udržiavanie splavnosti vodných ciest, napríklad. Neplnenie povinnosti štátu a tak ďalej.
Proste je tu mnoho a na každej strane a v každom bode prakticky slová "vôbec nie je zabezpečené", je, "budú problémy" a tak ďalej a tak ďalej. Zonácia Tatranského národného parku a Národného parku Slovenský raj vôbec nepredpokladá napríklad pre roky 2016 pre rok 2017, pre rok 2018 žiadny výkup pozemkov ani v zóne A, čo je veľmi, veľmi proste zlé, pretože sme, hovoríme o tom, že jednoducho musíme ísť minimálne v svojom najväčšom a najznámejšom národnom parku smerom teda k výkupu týchto pozemkov, aby sme sa vyhli nakoniec postaveniu obyvateľstvu voči Štátnej ochrane prírody.
Takže, aby som to zhrnul. Nevidím rozpočet čierno, ale minimálne pre rezort ministerstva životného prostredia v tejto kapitole ho vidím dosť bledo.
Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja by som pokračoval v tom, s čím som začal vo faktickej poznámke ku pánovi kolegovi poslancovi Šebejovi. Opakujem, daní utečenci sú predovšetkým ekonomickí utečenci. Ja vychádzam z tých údajov jednoducho o tom, ktoré územia Sýrie a Iraku sú obsadené Islamským štátom. Je to, opakujem, asi po pol územia každého z týchto štátov, kde pôvodne bolo sunitské obyvateľstvo, ale kde zároveň sa nachádzajú predovšetkým pusté oblasti, s výnimkou teda toho Mosulu (alebo Rakka), o ktorom hovoril pán poslanec Šebej, len, viete, keď ja tu hovorím o 15 až 20 % obyvateľoch, tak v rámci Iraku, kde je cez 30 mil. obyvateľov, tak je tam už 6 mil. ľudí. Takže zase také malé číslo to nie je. Títo ľudia na rozdiel od ľudí vo vojenských konfliktoch, ktoré sme mali napríklad v Európe, nechcú sa, opakujem, vrátiť naspäť do svojich domovov, ale, ako hovoria sami na televízne obrazovky, chcú začať budovať nový život tu, v bohatej, infraštruktúrou vybavenej, sociálne zabezpečenej Európe. To znamená, aj preto sú to predovšetkým mladí muži, ktorí proste takýmto spôsobom ekonomicky chcú sa aktivizovať a priviesť si sem aj svoje rodiny, nehovoriac o tom, že, samozrejme, nebojujú za tvár svojej krajiny a vyhýbajú sa týmto spôsobom aj vojenskej povinnosti brániť svoju vlasť pred Islamským štátom.
Pôjdem teraz k otázke, či sa toho báť alebo nebáť. Už tu pán kolega Hraško, chvíľu som ho počúval, hovoril o predmestiach, kde sú no-go zóny, alebo tak nejako to nazval, jednoducho neplatí už právo daných európskych štátov. Áno, však ten nárast moslimského obyvateľstva v Európe je enormný. Zoberte si, že dneska 10 % obyvateľov Francúzska predstavuje moslimov. Dneska sú 2 mil. moslimov v Holandsku. Okolo 1,5 mil. je ich v Belgicku. V Španielsku narástlo toto číslo závratne za desať rokov z 36 mil. na 40 mil. Čo myslíte, je to čím, svojou demografiou? Nie, je to prílivom marokánskych prisťahovalcov. Bohužiaľ, takáto je pravda a dneska je toto pozývanie utečencov do Európy: „Veď my vaše problémy vyriešime, veď my vás prichýlime, nemusíte sa starať a bojovať o vlastné domovy, o vlastnú krajinu. To vlastne privádza, teda naštartúva nové a nové vlny do invázie utečencov do Európy, a to nielen tam, kde sú otvorené konflikty, ale aj tam, kde sú tzv. nepriame konflikty, teda v krajinách, ako je to Eritrea, ako je Pakistan, ako je Bangladéš a tak ďalej. Prečo aj z týchto krajín húfne sem utekajú ľudia, keď tam priamo dneska v súčasnosti vojenský konflikt nie je. Je to preto, že ide o novodobý fenomén ekonomickej migrácie, doslova národov alebo proste etník smerom do vyspelejších oblastí sveta, a to z tých krajín, v ktorých jednoducho už ani dané prírodné danosti danej krajiny nie sú schopné tieto počty obyvateľstva uživiť. Treba si to úplne otvorene povedať, či to bude niekto považovať za konmformné alebo nekonformné, či to bude politikou correct alebo politikou incorrect.
Taktiež sa tu mnohokrát spomína Asad. Ja som povedal vo svojej faktickej poznámke, áno, aj Asad aj Saddám Husajn vyšli z Panarabského hnutia, ktoré nadväzovalo na panarabské nacionalistické tendencie. Opakujem ešte, v roku 1944 jeruzalemský mufti verboval divíziu SS Pronemcov, ale táto náklonnosť arabská v prospech nacizmu nebola kvôli nacizmu, ale vieme, preč, bolo to kvôli Židom, a teda proti nevraživosti, ktorá je medzi arabským a židovským národom dlhodobá a má svoje korene, nielen od vzniku Izraelského štátu v roku 1948.
Ale pozrime sa, kto vlastne bojuje proti napríklad sýrskemu režimu, hej, alebo vláde Asada. No, bohužiaľ, je to len veľmi slabučká slobodná sýrska armáda, ktorá je akože prozápadná, akože prodemokratická v zmysle toho, čo my chápeme ako demokraciu západného typu. A všetci ostatní, keď nerátam Islamský štát, ktorý už obsadil tú polku Sýrie, to sú ďalšie konkurenčné islamistické skupiny, ako je napríklad Islamský front, potom Front al-Nusrá a samotná Al-Káida. A napríklad Islamský front v spolupráci so Slobodnou sýrskou armádou spoločne koordinuje kroky. Čo myslíte, keď dôjde k zvrhnutiu tejto civilnej vlády Asadovej, nech je akákoľvek proruská, neviem aká a tak ďalej, čo nastane? No nastane to, čo nastalo v Iraku, a nastane to, čo nastalo v Líbyi, totálny rozvrat. Keď dneska odtiaľ z 20 mil. obyvateľov ušlo už 5 mil., tak ich z 20 mil. ujde 20 mil., to vám garantujem, tam ostane pár stotisíc kadejakých stúpencov týchto extrémistických organizácií, ktorých sa budú báť. A na strane Asada, už som povedal, že kto je proti nemu, bojujú napríklad kresťania, ktorých bolo 10 % v Sýrii, ktorí sa boja postupujúcich sunitov, a, samozrejme, príslušníci sekty alavitov, ku ktorej patrí samotný Asad, plus možno drúzi a nejaké menšie šiitske skupiny, ktoré tam sú v zanedbateľnom množstve. Preto ich tam aj Hizballáh z Libanonu podporuje. Toto je proste holý fakt.
V Iraku došlo k podobnej situácii, kde jednoducho 60-percentné väčšinové obyvateľstvo, ktoré je zložené zo šiitskej vetvy islamu a podporované z Iránu, sa dostalo k moci. A, samozrejme, to vyvolalo nepokoje medzi sunitmi. A väčšina týchto sunitských kmeňov v určitom čase sa priklonila k Islamskému štátu.
Prečo Saudská Arábia bojuje proti Asadovi? Saudská Arábia za normálnych okolností keby Asad nebol alavita, teda z tej vetvy šiitskeho islamu, tak by najradšej podporoval, samozrejme, Asada, lebo sa bojí takisto monarchie, z Perzského zálivu sa boja jednoducho Islamského štátu, ale zároveň boja sa, samozrejme, aj šiitov, teda aj Asada, aj Iránu, nakoľko najbohatšie ropné a plynové ložiská, ktoré Saudská Arábia má, sú práve pri hraniciach s Irakom v provincii Al-Hasá, ktorá je načisto šiitska, teda obyvateľstvo tamojšie arabské je šiitske. To znamená, že Saudská Arábia sa tam drží len silou, jednoducho za normálnych okolností táto oblasť by sa veľmi rada pripojila k oblastiam, ktoré sú obývané irackými šiitmi. Toto je pravda.
Teraz si treba uvedomiť, z čoho je tento pôvod. Iste to pochopíte, čo som naznačil, je z nepochopenia vytvorenia hraníc v postkoloniálnom a postvojnovom období, keď do jedných umelých štátov boli podávaní ľudia, ktorí sú absolútne protichodného proste náboženského, regionálneho, kultúrneho svetonázoru. A tým myslím teda hlavne šiitov, Kurdov a sunitov, pričom, samozrejme, ten taký multikulturálnejší svet existoval iba v Latakii, teda v prímorskej časti Sýrii a možno v Libanone, samozrejme, ktorý bol vždycky zmiešanou kultúrou. No a týmto vlastne toto tlelo.
Potom sa dostali k moci určité síce stabilné, ale despotické režimy, ktoré som menoval. A nezvládali naďalej potom takisto ekonomickú, sociálnu, ale hlavne demografickú situáciu v tomto priestore. Rád by som to demonštroval na takom príklade, že keď v sedemdesiatych rokoch v Sýrii žilo okolo 6 mil. ľudí, dneska je to okolo 20,5 mil. ľudí. V Egypte, o ktorom som povedal, že, chvalabohu, tam sa teda Arabská jar nepodarila, na čele s moslimským bratstvom a s prezidentom Mursím, žilo v sedemdesiatych rokoch okolo 30 mil. ľudí, dneska ich tam žije 90 mil. Predstavte si, že by tam vznikol tento nepokoj, takýto konflikt, ktorý je dneska v Iraku a v Sýrii a keby sa táto vlna stade utečencov Iraku pohla, kade by sa pohla. Pohla by sa zase len cez grécke ostrovy smerom do Európy. Chvalabohu, že tam sa podarilo zastabilizovať tento status, ktorý tam je. a pochopili to aj Spojené štáty americké, nehovoriac o tom, že v Egypte by inak došlo určite k absolútne vyhladeniu a vyhnaniu kresťanských Koptov, ktorí tvoria 6, 8, niektorí hovoria, 12 % obyvateľstva. Týmto už za Mursího začali odsekávať ruky a ktovie, ako by to bolo pokračovalo ďalej.
Situáciu svoju ekonomickú, sociálno-demografickú tam zatiaľ zvládajú iba krajiny, ktoré majú ropu a zemný plyn, teda monarchie v Perzskom zálive. Krajiny, ktoré tam jednoducho toto v takej miere nemajú alebo nemajú vôbec, dneska vzhľadom na počty obyvateľstva prestali byť aj potravinovo, aj ekonomicky, hlavne potravinovo sebestačné. A Arabská jar, nebudeme si to vysvetľovať, prišla aj so zdražením potravín, keď tieto štáty už neboli schopné za tú cenu dotovanú nakupovať potraviny zo zahraničia, ktoré boli pre ne príliš vysoké. V týchto krajinách bolo typické, že všetko, od energií až po potraviny, bolo vysoko dotované. Zrazu to prestávalo byť dotované a Arabská jar vznikla zo sociálnych nepokojov ani nie tak s ich exploatáciou nejakými západnými mocnosťami.
Pády režimov takmer v Egypte, v Líbyi, predtým v Iraku, vojna v Sýrii a pád režimu v Jemene, kde inak sa aktivizuje extrémna vetva takisto šiitskeho islamu (zajdijovia), jednoducho vedú k enormnému popudu, k exodu tohto obyvateľstva, ale povedzme si, kto ho kedy podporoval.
Bohužiaľ, keď sa vrátim k tým utečencom, ktorých tu sú už milióny, teraz, hovorím, hlavne moslimského a hlavne arabského pôvodu v Európe, tí extrémni imámovia, tí extrémni klerici islamu, kde boli to vyštudovaní, skadiaľ prišli? Neprišli náhodou z exilu, z Londýna, Paríža? Neštudovali na excelentných školách v týchto krajinách, plus v Spojených štátoch amerických? Kde študovali ajatolláhovia, jeden, druhý aj tretí, aj tí irackí, aj ten iránsky? Kde študoval Zawahrí, ktorý je otcom Al-Káidy a tak ďalej? Takže nie je namieste hovoriť, že sa nemusíme tohto exodu a tohto prílivu utečencov báť. My sa ho, bohužiaľ, musíme civilizačne ako Európa veľmi báť.
Nakoniec takú malú poznámku mám. Aj Pol Pot vyštudoval v Paríži a bol aj v exile v Paríži voči kráľovskému režimu a potom keď sa akože demokraticky dostal k moci, tak urobil genocídu khmérskeho národa.
Vidíme, že proste, nevieme sa z tejto minulosti poučiť a dneska sú naozaj politici, ktorí v západnej Európe vítajú vlny utečencov. Nechápu, že tým ešte pozdvihnú ďalšie utečenecké vlny napríklad zo saharskej a subsaharskej Afriky, kde len na toto čakajú, aby sa mohli z týchto oblastí, ako je Mali, Niger, Burkina Faso, Čad a tak ďalej, takisto sociálne slabých, konfliktami zmietaných oblastí pohnúť smerom na sever.
Riešenie je tu jediné, dodržiavanie prísne schengenských kritérií, prísna azylová politika, pomoc krajinám tam, kde konflikty vznikli, vytvorenie utečeneckých táborov na okraji Únie, prípadne hlavne na okraji krajín, z ktorých tie skupiny prichádzajú, a jednoducho ekonomickí utečenci by mali byť vrátení späť do týchto táborov a tam by sa im malo pomôcť. Jediné ponechanie by pritom malo byť ponechanie politických utečencov z jasne vydefinovaných konfliktných území. Inak bude, prepáčte, ale v Európe jej doterajšiemu systému, ako ho poznáme, bohužiaľ, koniec.
Dneska vidím len ďalšie pozývanie nových a nových utečencov a utekajú už Pakistanci, Somálčania, Eritrejčania, subsaharskí Afričania a tak ďalej. To nie sú ľudia z priameho vojnou dotknutého konfliktu.
Samozrejme, v Sýrii, možno to bude kontroverzne pôsobiť, ja sa domnievam, jednoznačne musí byť zapojené do toho Rusko, pretože bez neho to jednoducho riešiť nie je možné.
Nie je ani namieste hovoriť o tom, ako hovoril pán kolega Šebej, že Rusi majú v Tartúse základňu. Oni ju tam majú dlhodobo. Keby ostatné mocnosti nemali na Blízkom východe svoje základne v krajinách Perzského zálivu a inde, tak by som bral tento argument. Ale pokiaľ tieto mocnosti západné a naši spojenci, samozrejme, majú tieto základne, ťažko vyčítať inému štátu, že takisto má v tomto priestore svoju základňu.
A chcem pripomenúť, že Francúzi iba v minulom roku dobudovali, prosím pekne, v Perzskom zálive novú vojenskú leteckú aj námornú základňu, do ktorej presunuli polovicu svojho kontingentu, ktorý majú v Džibuti, teda v bývalom Francúzskom Somálsku, kde takisto majú veľkú námornú, leteckú aj pozemnú vojenskú základňu. A pritom ide, samozrejme, takisto o nominálne samostatný štát, aj keď de facto francúzsky protektorát.
Takže pokiaľ tieto, tieto body, o ktorých som hovoril, nebudeme dodržiavať a nezhodneme sa na tom, že utečenecký príliv takéhoto rozsahu je nebezpečenstvom bezpečnostným, ale aj do budúcnosti aj sociálnym a iným, tak jednoducho Európa na tomto podľa môjho názoru skončí, potom mohla ostať radšej pri tom uhlí a oceli a nemusela ísť na spoločnú bezpečnostnú, ľudskoprávnu a inú politiku.
To je, prosím, môj názor na súčasnú situáciu utečeneckej krízy. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem. Pán kolega, samozrejme, hovorí z vás sčítanosť, aj tá analýza toho stavu je správna, aj čo sa týka popisu vecí, ale nemôžem tu s jednou vecou súhlasiť, a to s tou, že nás ohrozujú viac emócie ako utečenci. No, nehnevajte sa, ale skutočne aj hluchí a slepí, nie tí v Gabčíkove musia mať ohromní strach z toho, čo sa deje dneska v Európe z tejto utečeneckej krízy.
Treba si povedať, vlastne akí ľudia dnes utekajú. Sú to predovšetkým ekonomickí utečenci. Treba si to demonštrovať aj na príklade Sýrie. V Sýrii je obsadená Islamským štátom polovica územia, ale toho púštneho, na ktorom žije okolo 15 % obyvateľov Sýrie. V Iraku je takisto obsadená okolo polovica územia Islamským štátom, ale tam, kde žije iba asi 10 až 15 % populácie sunitov v rámci Iraku. Ale utekajú odtiaľ vo veľkom šiiti, kresťania, proste zo Sýrie väčšinou mladí ľudia, mladí muži, ktorí otvorene do televíznych obrazoviek hovoria, že si chcú založiť nový život, novú existenciu v Európe. Teda nechcú sa vrátiť potom budovať vojnou zničené svoje krajiny. To je problém, že po miliónoch sem chcú utekať ľudia, ktorí by, naopak, potom sa mali vrátiť a mali by budovať tú krajinu, ale oni tu chcú začať žiť. To znamená, že utekajú ľudia tam, kde ešte ani konflikt nie je, preto, aby sa vyhli aj vojenskej službe a vyhli sa, samozrejme, aj situácii, ktorá tam nastala.
A takisto tá fetišizácia Asada je nie namieste, pretože, áno, boli to nacionalistické režimy panarabského sveta, ktoré mali blízko aj k fašizmu, však ešte počas roku 1944 hlavný mufti v Jeruzaleme zostavoval pre Nemcov hlavnú divíziu z SS a z toho vznikli aj tieto dva režimy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem. Najprv by som povedal, že nevedel som, že na to, aby mal človek rád ľudí, musí byť socialista. To som ešte nepočul. Budem nad tým uvažovať. Nesúhlasím s tými vašimi, pán poslanec, stálymi antiimperialistickými výpadmi aj o tej Afrike, pretože, viete, skade odišli úplne európske mocnosti, tam je v Afrike, bohužiaľ, ekonomický, sociálny, akýkoľvek politický rozvrat. A keby nebolo napríklad francúzskych jednotiek a Francúzov, tak dneska bývalé krajiny Západoeurópskej únie typu Niger, Mali a tak ďalej sú úplne pod kontrolou islamistov a jednoducho je tam podobná a stále je tam podobná vlastne situácia ako aj na Blízkom východe, aj keď tie korene sú, samozrejme, nejaké iné.
A ešte chcem povedať, čo iné robil Sovietsky zväz v minulosti v Angole a v iných ľudovodemokratických režimoch, takisto tieto krajiny exploatoval, to si treba uvedomiť, čo dneska robí Čínska ľudová republika v rámci Afriky, robí si nové proste z toho neokolónie a takisto im ide jediné a jediné, o ťaženie z týchto krajín.
Ale s čím súhlasím a jednoznačne súhlasím, je to, že dnešná situácia na Blízkom východe, nepochopenie arabského sveta zo strany západu presne tieto civilné režimy, o ktorých ste vy hovorili či to bol Husajn, či to Asad, či to je, či je to Kaddáfí alebo to bol v Jemene Sálih, tak jednoducho držali túto moslimskú opozíciu pod pokrievkou a jednoducho a držali ju na poriadku. Pán Boh nás uchráň, keby bola úspešná Arabská jar v Egypte, keby tam nebola zasiahla armáda. A ešte aj tam Spojené štáty, bohužiaľ, teda protestovali proti zvrhnutiu vraj demokraticky zvoleného prezidenta Mursího, tak to by sme videli, aká by tu bola utečenecká kríza, keby sa pohli stade, z 90-miliónového Egypta utečenci smerom na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem pekne. Pán poslanec tu porozprával všeličo od rôznych proste tém. Z toho s niečím sa, samozrejme, stotožňujem, ani neviem, či sa s ničím dá stotožniť, ale v jednom určite sa to dá. Ja som to povedal aj pri inej príležitosti, že v krajine národ, civilizácia, ktorá vyprázdni svoj kultúrno-hodnotový priestor, tak jednoducho tú krajinu a tú zem zaujme iný kultúrno-hodnotový priestor a iné národy. A v tomto prípade sa to začína veľmi markantne diať. Proste islamská kultúra postupne a pozvoľne obsadí Európu a Európa sa stane apendixom arabského a moslimského sveta. To si treba uvedomiť. Toto sa dneska deje. Iba raz sa podarilo, jednoducho to bolo v Európe, naopak, a to bolo na sklonku zániku Západorímskej ríše, keď barbarské, germánske kmene, ktoré obsadili Západorímsku ríšu, ktoré ale nemali ucelenú náboženskú kultúrno-hodnotovú predstavu, tak jednoducho prijali kultúru, náboženstvo Západorímskej ríše a skultúrňovali sa. Ale to bol výnimočný prípad v histórii Európy, dneska sa deje pravý opak, Európa sa stane proste islamskou a nastanú tie hodnoty, ktoré prinesú, bohužiaľ, títo prisťahovalci. A tie prevládnu, to mi verte.
|
74.
Ja by som povedal takto, že politických azylantov, samozrejme, vždy áno, hlavne ktorí presadzujú naše kultúrne hodnoty a demokraciu v krajinách, ktoré sú nedemokratické. Ale emigrantov, ktorí sú tu predovšetkým ekonomicky, ako spomenul pán minister, a ich situáciu a pôvod vzniku tejto situácie je potrebné riešiť v krajinách, naozaj, v ktorých táto destabilizácia, v ktorých táto situácia vznikla.
Ja chcem povedať, že mnohé západoeurópske krajiny dokonca naučili, v úvodzovkách, vítať týchto imigrantov z týchto tretích krajín, predovšetkým zo severnej Afriky a Blízkeho východu, vyberali tých lepších, bohatších, vzdelanejších a tam ostávali tí menej vzdelaní a chudobnejší a tí dneska veľmi ľahko podľahli extrémistickým islamským skupinám. Toto je veľký problém západného sveta a predovšetkým západnej časti Európskej únie. A teraz chcú toto riešiť proste rozdelením týchto ďalších a ďalších vĺn imigrantov, proste kvótami. To je absolútne neprijateľné.
Chcem ešte toľko povedať, že Taliansko, áno, Stredozemné more je aj naše more, pretože sme v tomto priestore a patríme do schengenského priestoru, do Európskej únie. Ale Taliani a mnohé iné krajiny brali peniaze proste na to, aby si chránili svoju hranicu. A čo urobili? Proste túto situáciu zanedbávali a zanedbali. A dneska, opakujem, chcú kvótami rozdeliť svoj problém na ostatné krajiny, ktoré si to zodpovedne plnili. To je takisto absolútne neprijateľné a v tomto musím s ministrom vnútra súhlasiť.
|
Áno, chcem doplniť kolegu poslanca a potvrdiť, tento zákon je jednoznačne protiľudový a ide proti nie zahraničným záujemcom, o nákup poľnohospodárskej pôdy, ide voči vlastným občanom, ktorým bude sťažovať nadobúdanie a predávanie pozemkov nad 2-tisíc metrov štvorcových. Predsa je to absolútne nemysliteľné. Proste takisto poľnohospodárska pôda je nehnuteľnosť ako každá iná. Predsa nie je možné, aby štát takýmto spôsobom obmedzoval vlastnícke práva, a teda možnosti nadobúdať a predávať poľnohospodársku pôdu. Toto nemôže proste pred nejakým orgánom a nejakým súdom obstáť.
|
Ďakujem za slovo. Chcem iba doplniť pána poslanca naozaj tým, že tento zákon je daný štyridsiatimi poslancami, dokonca je to v dvoch návrhoch, na Ústavný súd a už je tu novelizácia tohto zákona. Takže asi od počiatku tento zákon dobrý a postavený dobre nebol. Chcem povedať, že ide naozaj o bezprecedentný zásah do súkromnovlastníckych vzťahov a do práva občanov nakladať so svojím vlastným majetkom, nadobúdať a predávať poľnohospodársku pôdu. Tento zákon je naozaj hanbou a čím skorej ho Ústavný súd zruší v plnom rozsahu, tým to bude lepšie.
|
134.
Ďakujem pekne. Ja som rád, že ako vystúpila pani poslankyňa Šípošová aj s tým, že zdôraznila, že sme konkurenčné politické subjekty, a napriek tomu, hoci pani poslankyňa nebola v minulosti poslankyňou Národnej rady, si pamätá aj na to, čo podpredseda parlamentu a predseda KDH Ján Figeľ robil aj v minulosti. A pokiaľ chceme, aby si nás ľudia, vás i nás, vážili, tak musíme si vážiť aj seba samých navzájom a musíme si aj vedieť ohodnotiť svoju prácu a svoje činy.
Preto sa ma dosť aj dotklo, že akým spôsobom zo strany SMER aj zo strany pána predsedu vlády bola hodnotená osoba na včerajšej tlačovke podpredsedu parlamentu a predsedu KDH Jána Figeľa. A tu si treba brať príklad od pani poslankyni, že ona si spomenula, že tento človek bol predsa aj hlavným vyjednávačom Slovenskej republiky pre vstup do Európskej únie, aj komisárom Európskej únie, prvým komisárom Slovenskej republiky v Európske komisii a je aj teda podpredsedom parlamentu. Vážme si seba navzájom a potom nás budú vážiť si aj ľudia.
Ďakujem pekne.
|
80.
Ďakujem. Ozaj kľud. Áno, pán kolega Fronc, presne tak, dobré ráno.
Predsa je nemysliteľné, aby pod troch rokoch vlády SMER-u dneska sa vyvodzovala zodpovednosť voči človeku, ktorý vtedy zastával funkciu ministra dopravy a dneska reprezentuje opozíciu na pozícii podpredsedu parlamentu. To je proste skutočne, opakujem to, nonsens a je to šliapnutie vedľa. Ak ste nesúhlasili s danými vecami, bolo treba, a keď ste boli v opozícii, na toto poukazovať, bolo treba iniciovať odvolávanie vtedy výkonného funkčného ministra Jána Figeľa, ale nie ho odvolávať po troch rokoch, keď zastupuje parlamentnú funkciu za opozičnú politickú stranu a za opozíciu ako celok.
Nanajvýš čo ste mohli urobiť, je, že keď sa volil za podpredsedu parlamentu a vy ste nesúhlasili s jeho osobou, vtedy ste mali povedať, že áno, podpredseda parlamentu patrí opozícii, ale my nebudeme voliť z takých a takých dôvodov tohto konkrétneho politika. Ale nič takého zo strany vládnej strany SMER vtedy nepadlo. A padá to teraz po troch rokoch. Naozaj nekopme hrob parlamentnej demokracii.
Skutočne v tomto prípade by som odporúčal plnou parou vzad.
|
88.
Ďakujem pekne. Ja chcem doplniť jednou pripomienkou alebo poznámkou kolegu Brocku, avšak s odkazom na poslanecký klub strany SMER. Ja som včera povedal, že, a za tým si stojím, že tentokrát je to vážny politický prešľap a je to šliapnutie, naozaj politické šliapnutie vedľa strany SMER.
Nemožno to porovnávať s odvolávaním napr. ministra Richtera, ako tu mnohí ste hovorili, kde jednoducho, že za to, za čo nemohol, za to bol potom ako minister odvolávaný, pretože tu je vid nedokonavý, totižto áno, opozícia odvoláva, nakoniec veľmi dobre vieme, že neodvolá. Ale v prípade podpredsedu Národnej rady, ktorý je za opozíciu a je predstaviteľom opozičnej strany, nastane vid dokonavý, bohužiaľ, teda a vy s vašou väčšinou jednoducho zástupcu opozície v orgáne parlamentu, teda vo vedení parlamentu ako podpredsedu Národnej rady pokojne odvoláte a to ja hovorím, že to je precedens, ktorý tu ešte v tomto parlamente jednoducho nebol, a preto to považujem za prešľap.
Ja by som v tomto trošku opäť položartovne, ale aj vážne chcel povedať, že treba zopakovať spôsob odvolávania pána Richtera. Odvolávajte, ale nakoniec neodvolajte, možnože by bolo dobré, keby sa zopakoval prípad prezidentom vráteného zákona o reštrukturalizácii, že vás nebolo dosť.
Ďakujem pekne.
|
252.
Ďakujem pekne za slovo. Chcem doplniť kolegu Zajaca aj v politickej, aj v politicko-vecnej stránke nezvyknem nikdy expresívne alebo emotívne vystupovať, ale tentokrát si myslím, že naozaj strana SMER šľapla politicky vedľa. Ja som tu videl všeličo, aj to HZDS, ktoré tu spomína pán kolega, poslanec Jarjabek, ale to, aby vládna strana odvolala podpredsedu opozícii a človeka, ktorý je zároveň predsedom najsilnejšej opozičnej parlamentnej strany, to som tu ešte naozaj za históriu, ktorú tu sedím, naozaj nevidel. To je naozaj šľapnutie vedľa.
A z tej otázky vecnej. Prosím vás pekne, vy ste vtedy, keď ste boli v opozícii a on bol ministrom dopravy, prečo ste nekričali, že za čo sa vysúťažujú tie verejné obstarávania, tie diaľnice, že prečo sú také lacné? Vtedy ste nikto nevystupovali, aj za to ste ho ani ako ministra nekritizovali, ani ste ho neodvolávali. A takisto už sa tu spomínalo, ste tu tri roky u moci a teraz ste si spomenuli, keď kritizujeme kauzu pána Širokého a Váhostavu, teraz ste si spomenuli na Figeľa, že on za to môže spred troch rokov, keď bol ministrom?
A tak trošku na zasmiatie kolegovi Jarjabkovi, aj keby som nemal reagovať na neho, ale spolupracovali len tí s HZDS, ktorí z HZDS vystúpili.
|
49.
Veľmi krátko, že považujem tento zákon za potrebný a som v niektorých oblastiach znepokojený tým, že aj naši ľudia protestujú často proti klasickej vodohospodárskej ochrane, ako je to teraz viditeľné napríklad v obci Ľubica, kde protestujú proti poldrom, ale keď príde storočná voda, tak je potom zle. Potom protestujú, samozrejme, proti tomu, že ten polder nemajú a že žiadna vodohospodárska ochrana nebola.
Preto si myslím, že hrádzky sú pekná vec, aj údržba vody na území takisto je dobrá vec, ale netreba ju uplatňovať tam, kde nám hrozí napríklad storočná voda. Jednoducho túto neudrží. Túto udrží klasická vodohospodárska ochrana a túto nech robia vodohospodári. Takže v tejto oblasti.
A v druhej oblasti jasné vymedzenie inundačného pásma a jasne treba povedať, že, a tam je jeden paragraf, ktorý je veľmi dôležitý a vyplýva aj z toho, že sme boli na jednom nemenovanom úseku inundačného pásma, kde sú postavené z takpovediac hausbótov alebo z takpovediac rekreačných domkov sú tam postavené dneska haláše, veľké domy, a títo obyvatelia sa dožadujú od štátu, aby im zabezpečil vodohospodársku ochranu. Tak to nie. Jednoznačne výstavba v inundačnom pásme je zakázaná. Dobre, treba vyjsť týmto občanom v ústrety, vidím, že tam je taký paragraf, ktorý hovorí o tom, že de facto je to taká nepriama legalizácia, ale nech si do roka a do dňa, bohužiaľ, títo občania musia teda tú vodohospodársku ochranu urobiť na vlastné náklady. Jednoducho, ak s rizikom staviaš, tak musíš aj s rizikom rátať. Ak ste v rizikovom území a tam postavíte dom, tak som zvedavý, ktorá poisťovňa vám ho poistí. A to musí platiť aj v oblasti vodohospodárskej ochrany.
Ďakujem pekne.
|
80.
Ja som si so záujmom vypočul príspevok pána poslanca Hubu a počul som tam klíringový účet. Ja som mal takýto klíring pripravený a mám ho aj pripravený, pokiaľ by tento zákon do budúcnosti nefungoval, ale trošku v inej podobe, a síce za každý prúd odpadov by mali podľa môjho názoru výrobcovia a dovozcovia platiť za každú komoditu určitý poplatok do tohto klíringu a tam by sa mal transparentne rozdeliť na to, čo je potrebné na zber v prípade odpadov z obalov na separáciu, čo je potrebné na prepravu, a to, čo je potrebné na spracovanie. A takýmto spôsobom, si myslím, by bola aj akumulácia zdrojov, aj by bola reálna vykonateľnosť finančná a transparentnosť pri rozdelení týchto peňazí medzi tieto systémy jednotlivé v rámci odpadového hospodárstva.
Čo sa týka zálohovania fliaš. Tu musím povedať, že už tento zákon, ktorý dneska platí, sa vydal iným smerom, áno. A pokiaľ by sme išli zálohovaním čo len PET fliaš, de facto by sme zrušili systém separovaného zberu, povedzme si to otvorene, na obciach. Pretože keby sme stadiaľ vyňali to, čo ste aj vy hovorili, kovové napríklad obaly, prípadne sklo, sklené obaly, teda fľaše a PET fľaše, tak jednoducho separovaný zber by bol zbytočný. Prípadne keby sme stade zobrali len PET fľaše, ktoré sú jednou z najhodnotnejších častí separovaného zberu, tým by sme tak jednoducho znehodnotili ten separovaný zber z hľadiska financií, že jednoducho by bol separovaný zber na tých obciach nerentabilný. Ja som bol jeden z prvých, ktorý v roku 2001 bil za zálohovanie. Ja som bol za zálohovanie, ale pokiaľ sa zákon prijal v takejto podobe, tak v tomto systéme to zálohovanie podľa môjho názoru, bohužiaľ, nie je možné.
|
52.
Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, kolegovia, to, čo hovoril pán minister z predkladacej správy, samozrejme, že je všetko pravda, lebo predmetom každého zákona o odpadoch je to, čo presne hovoril. Len ja nemám dôveru v to, že táto textácia tohto zákona to aj splní. Tým by som mohol aj skončiť, ale budem pokračovať, keďže sme v konečnom štádiu prijímania tohto zákona a zrejme aj v konečnom štádiu zvratu v oblasti smerovania odpadového hospodárstva na Slovensku. Takže ešte raz by som teda, budem sa snažiť držať vecnej stránky, nie politizovať, by som z tohto miesta podal pár vecí, prečo si to myslím.
Naozaj tento návrh zákona vychádza z určitej ideálnej predstavy o tom, že tu budú fungovať vzťahy, kde dobrovoľne výrobcovia, dovozcovia prijmú túto dikciu zákona a z vybratých prostriedkov cez svoje výrobky de facto od ľudí, ktoré zhromaždia v organizáciách zodpovednosti výrobcov, tieto v plnej miere poskytnú de facto asi trom takým hlavným subjektom, a to sú teda obce, potom samozrejme na prepravu zberným spoločnostiam a na spracovanie.
A prečo idealizovanie? Pretože ja v tom vidím, že teda to museli existovať naozaj ideálne zmluvné vzťahy a veľmi korektné finančné toky, aby sa takýmto spôsobom tento zákon naplnil a aby sa stala, teda aby sme teda viacej separovali, aby sme viacej spracúvali, aby sme teda viacej recyklovali, správne povedané, aby sme teda naplnili literu tohto zákona.
No ale rozmýšľal som aj teda, že či budem predkladať nejaké pozmeňujúce návrhy, či už na výbore alebo v pléne Národnej rady, ale zistil som, že to je zbytočné. To nie preto, že by mi to neprešlo, ale aj preto, že keby aj prešlo, tak každý môj pozmeňujúci návrh by vlastne viedol ako keby k negácii tejto filozofie takto postaveného zákona o odpadoch.
Totižto tu dochádza k úplne opačnému ponímaniu toho, aké má byť poradie subjektov pôsobiacich na poli odpadového hospodárstva. Súčasný zákon dával do popredia tých, ktorí v skutočnosti nakladajú s odpadmi, aj reálne to robia, a to sú spracovatelia, zberové spoločnosti a s nimi samozrejme súčinné obce. Tieto v tomto zákone sa dostávajú na chvost a hlavou sa stávajú povinné osoby, ktoré by vlastne mali tento systém financovať, teda výrobcovia združení v organizáciách zodpovednosti výrobcov. Teda tí, ktorí budú de facto aj zhromažďovatelia peňazí, tak tí budú aj de facto vykonávateľmi a rozhodovateľmi toho, kto bude zbierať, s kým obec čo bude mať a kto bude spracovávať a kto nebude. No a v tejto rovine teda nielenže Komisia hovorila o určitých pochybnostiach monopolizácie, ale aj mnohé iné subjekty a mnohí iní, nehovorím, že sú to nielen spracovatelia, veď posledne to bol aj kolektívny SEVAK, ktorý je najväčším kolektívnym systémom výrobcov a dovozcov pôsobiacich v oblasti napríklad elektroodpadov, ktorý mal včera jednu tlačovku k tomuto, takisto tento zákon v tejto podobe alebo v tejto filozofii zamieta.
V čom tá monopolizácia? Kolegovia, kolegyne, ak zmluvu s obcou môže uzavrieť len povinná osoba, t. j. len výrobca, len OZV, ale nemôže uzavrieť zmluvu spracovateľ, nemôže uzavrieť zberná spoločnosť, to znamená, sú vylúčené určité ďalšie subjekty, ktoré doteraz pôsobili na poli odpadového hospodárstva, a keď založiť OZV a jediným jeho akcionárom môže byť zase len výrobca a nemôže byť ani v minimálnej miere zberná spoločnosť alebo spracovateľ, tak sa domnievam, že jednoducho nemôžeme hovoriť o niečom inom ako o snahe monopolizovať tento stav.
Pritom tieto organizácie zodpovednosti výrobcov, nikde sa nepíše, že síce priamo nesmú mať prepojenie na spracovateľov a na zberné spoločnosti, ale viete, ako to dneska chodí. Veď vieme, že fungujú schránkové firmy, tak budú fungovať tzv. sesterské spoločnosti, ktoré tieto OZV-éčka, zložené väčšinou z dovozcov, prosím pekne, a nie našich výrobcov, založia, a tieto budú realizovať zber aj spracovanie možná v prihraničí, neďaleko na západ, neďaleko na juh, čím padne napríklad slovenský recyklačný priemysel a celý zberový náš systém, pretože utvoria, ja to nazývam, tak jednoducho povediac, tzv. cyklický monopol. No a toto si myslím, že v tomto systéme hrozí. A potom príde k tomu narovnaniu tých cien, lebo najprv pôjdu ceny dole a potom, keď padne tá konkurencia, tak pôjdu tie ceny naspäť hore a možná že oveľa viac hore.
Žiadny systém nemôže fungovať bez financií, to určite uznáte. A nech bol Recyklačný fond akokoľvek kritizovaný a akokoľvek je dneska už prežitý, s čím ako súhlasím, samozrejme, tak jednoducho neviem si predstaviť, aby sa nikde nikdy nezbierali žiadne prostriedky na to, že raz bude treba nazhromaždený nejaký odpad recyklovať.
Príklad poviem na automobiloch. Pamätáte si, aký bol obrovský boom výmeny vozidiel, keď všetci odovzdávali škodovky, formany, ja neviem, favority a tak ďalej, tieto autá a bolo treba ich recyklovať. No keby nebolo príspevkov, ktoré boli nazhromaždené v Recyklačnom fonde cez Zväz automobilového priemyslu, v ich sektore, neviem, kto by prispieval na recykláciu týchto vozidiel. U nás to bolo asi 3-tisíc korún, potom to bolo 2-tisíc korún slovenských, potom to bolo iba tisíc, 35 euro, v Českej republike stále, prosím pekne, 5-tisíc českých korún. Keď príde takýto nával, ja budem rád vidieť Zväz automobilového priemyslu, aj keď ich mám rád, ako zaplatia spracovateľom recykláciu veľkého návalu proste vozidiel, ako s radosťou budú tieto prostriedky v zmysle tohto zákona zo svojich vlastných zdrojov uvoľňovať.
Je tu aj jeden podľa môjho názoru nie celkom morálny princíp. Autorizovaná organizácia združenia, OZV-éčko teda, ktoré vznikne, ktoré bude autorizované, nemusia byť všetky samozrejme, autorizované, sú také, ktoré aj prirodzene samozrejme nesplnia podmienky autorizácie, získajú prostriedky na svoju činnosť, ešte raz opakujem, od občanov. Vždy všetko zaplatí občan, nikdy nezaplatí výrobca. Výrobca predá občanovi a ten v cene svojho výrobku má už zahrnutý ten environment, ten recyklačný poplatok. Tento vyberú, vložia ich do svojich OZV a potom získajú kontrolu cez zmluvy s obcami, lebo len ony budú môcť mať zmluvy s obcami, tak budú kontrolovať, kto bude jednoducho s odpadom robiť, ako keby im tá obec ten odpad odovzdala a s týmto odpadom budú narábať tieto OZV. Ja hovorím, že budú vedieť čo s nimi majú robiť a tým pádom zarobia ako keby, budú zarábať ako keby druhýkrát. Samozrejme tým sa dostávajú ony na hlavu a reálne pôsobiace subjekty v odpadovom hospodárstve, opakujem, sa dostanú na chvost. Ale všetko, je jasné, že zaplatia občania.
Ak v minulosti sme mali skúsenosti s tým, že už napríklad v odpadoch z obalov pôsobili kolektívne organizácie, čo boli vlastne združenia výrobcov a dovozcov, od roku 2005 každú fľašu, ktorú si kúpime, či je to sklenená alebo PET fľaša, všetko, čo je z obalov, ktoré, samozrejme, ktoré je v rámci komunálneho odpadu prikázané separovať a zbierať osobite, tak tieto poplatky v cene týchto obalov idú do kolektívnych systémov, ktoré založili výrobcovia, dovozcovia. Nebudem tu menovať jeden najväčší systém, už som ho tu minule menoval a povedal som, že prispieval obciam na tonu odpadu vyseparovaného napríklad skla alebo PET alebo kartónu zhruba 6 euro. Vtedajší Recyklačný fond z peňazí automobilového priemyslu 24 euro. Ja proste nechcem, nedá sa mi uveriť, že jednoducho teraz pod tlakom tohto zákona tieto združenia, ktoré sa pravdepodobne budú chcieť transformovať na tieto OZV, že zrazu budú všetko týmto obciam platiť. A to tie príspevky hovorím ešte mimo prepravy a mimo spracovania. To je len to, čo išlo za zber obci.
V tomto ja vidím ako naozaj velikánsky problém, že my robíme skutočne capa záhradníkom. Capa záhradníkom. A je to prirodzené všade na svete a niekedy tu počúvam, že zvlášť vraj na Slovensku, že jednoducho ten, kto už tie peniaze drží, tak už ich pustiť nechce, a tí, ktorí budú tieto peniaze vyberať, tak vám garantujem, výrobcovia, dovozcovia, že pustiť naspäť do systému zberu, prepravy a spracovania odpadov budú chcieť čo najmenej. A keď to nebudú vedieť robiť, tak budú tlačiť ich členovia, ktorí i budú v tých OZV-čkách, tí výrobcovia, dovozcovia, aby sa platilo do nich čo najmenej, no a oni budú potom tlačiť, aby tie obce a tie zberné firmy a tí spracovatelia dostali čo najmenej.
Čo vidím ešte prípadne ako horšie, že keď si tieto subjekty napojené na zahraničné spracovateľské a zberné subjekty spravia zmluvy, tak hodnotný odpad, ktorý je na území Slovenskej republiky, a verte, že aj hodnotný odpad existuje, čisté plasty, kovy atď., batérie, akumulátory, tie sa budú snažiť z tejto krajiny vyviezť, pretože im v tom už nebráni nič, okrem nejakých menších prípadov v oblasti nebezpečných odpadov a, takpovediac ľudovo, ten sajrajt, ten sa budú snažiť nechať tu a ponúknuť tomu našemu systému spracovania, ale ten už po istom čase nebude existovať a jednoducho zanikne. A potom vám garantujem, potom príde k tomu zvýšeniu cien, lebo teraz sa budú všetci predbiehať, ako vedia všetko robiť lacnejšie, ako sa to robilo v zmysle terajšej legislatívy.
Teraz by som povedal ešte pár takých citátov, teda by som citoval z niektorých pozmeňujúcich návrhov, ktoré padli na výbore, podľa čoho si myslím, že tie obce nebudú mať napríklad peniaze ani na tie odpady, ktoré sa týkajú odpadov z obalov, teda separovaný zber. Prosím pekne, v jednom § 27 ods. 5 sa píše jednoznačne, že za finančné náklady, ktoré podľa prvej vety, teda finančné náklady spojené so zberom, prepravou, atď., znáša výroba vyhradeného výrobku, sa nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia na zber odpadov ani na zhodnocovanie, zariadenia zneškodňovania odpadov vrátane objemového zariadenia, ako aj náklady na obstaranie techniky a technológie na vykonávanie uvedených činností. Ja sa stále pýtam, dobre, tieto OZV zaplatia nejaké obvyklé, čo ešte stále nevieme, čo to je, náklady týmto obciam za odpad, ktorý ony nejakým spôsobom zhromaždia, ale kto bude platiť toto? Kto bude platiť toto, kto bude platiť triedenie napríklad? Kto bude platiť triedičky, ktoré tu budú musieť vzniknúť, pretože Únia od nás žiada, aby bol nárast separovaného zberu na 50 percent? Dneska ho máme, neviem, 20 alebo nejaké takéto menšie číslo.
Takisto by som podotkol, že v niektorých paragrafoch, ako je § 59, sa znova jednoznačne hovorí, že organizácia zodpovednosti výrobcov má právo navrhnúť obci, že akým spôsobom má triediť, akým spôsobom má robiť, ako má kto vykonávať. Keď to nebude tak, tak samozrejme náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov, čo, prosím, stále neviem, čo to je, v príslušnom regióne je povinná tejto osobe uhradiť obec. To znamená, tu je strašne veľa paragrafov, v ktorých sa hovorí, že za určitých okolností teda sa môžu tohoto samotného OZV-čka, teda výrobcovia zbaviť a preniesť to, lebo nesplnili, neviem, aké podmienky, tak to budú platiť obce. A ja vám garantujem, že vo veľa prípadoch to aj tak skončí.
Opakujem, bez financií sa realizovať separácia ani recyklácia nedá. A ja neverím, že priebežné financovanie odpadového hospodárstva cez povinné osoby, teda výrobcov združených v týchto OZV, že bude funkčné. Totižto ,lebo ja neverím ani v to, že na určité toky alebo prúdy odpadov, ako sa hovorí v tomto zákone, netreba dopredu akumulovať nejaké zdroje. Ja som presvedčený, že je potrebné akumulovať zdroje.
Celý tento systém mi pripomína, viete, že bez OZV-éčky, teda bez tejto organizácie zodpovednosti výrobcov ani obec de facto si nehne, hoci môže každý rok vymeniť tú OZV, ale ony môžu vznikať, zanikať, alebo môžu tratiť dokonca tú autorizáciu, ale nemôže ten, kto má zbernú firmu, ani ten, kto má spracovateľskú firmu, nemôže pracovať, nemôže realizovať svoju činnosť, kým mu na to nedá súhlas príslušná skupina výrobcov, teda príslušné autorizované OZV. Nehnevajte sa, ja stále hovorím taký, možno nie celkom dobrý príklad, ale mne to pripadá, ako ja mám mliekareň, ale kým mi zväz výrobcov mlieka nedá súhlas, alebo kým mi nedá zmluvu, tak ja nemôžem aktívne chodiť vykupovať mlieko a spracovávať ho. A v tomto prípade je to tak, že nemôže robiť túto činnosť, tieto subjekty nemôžu vykonávať túto činnosť, ani keby nechceli od výrobcov nič, aj keby chceli nula. Ani tak to nemôžu robiť, pretože im to tento zákon zablokuje.
A preto sa domnievam, že ide tento zákon smerom k jasnému monopolizovaniu trhu v odpadovom hospodárstve v prospech niekoľkých autorizovaných subjektov alebo niektorých výrobcov, ktorí si tieto subjekty založia, samozrejme, musia splniť podmienky.
Nevýhodou podľa mňa je tento zákon z určitého hľadiska aj pre samotných výrobcov, a to z toho dôvodu, že ich nenúti len to, čo by mali teda oni robiť, teda financovať, ale ich núti de facto ako keby plniť povinnosti nakladania s odpadom v odpadovom hospodárstve Slovenskej republiky, čo takisto si myslím, že je veľmi sporné riešenie. Pretože ja to dávam na takom príklade: predstavte si, že ten, ktorý predáva televízory na trhu Slovenskej republiky, tak vlastne on prostredníctvom OZV sa má postarať, nie niekde uložiť nejaké peniaze, za to, čo sa s tými televízormi stane, ale on sa má postarať, čo sa stane s tými televízormi trebárs o desať rokov, keď my ich vyhodíme. No, ja si myslím, že takýto systém podľa môjho názoru nemôže fungovať, pretože ten, čo vyrába televízory, má čo robiť s tým, aby ich vyprodukoval, a ten, čo ich predáva, aby ich predal.
A autorizácia v tomto prípade je nielen na organizácii združenia, teda zodpovednosti výrobcov, ale aj na individuálnych. Pretože niekde asi v štyroch prúdoch týchto odpadov je možné plniť si svoje povinnosti aj samostatne, že sám si urobí zmluvu s tým, kto mu to bude plniť. Ale takisto aj tento individuálny sa musí nechať autorizovať. No a to ho podľa môjho názoru odradí od toho, aby sa dal autorizovať, pretože ty musíš splniť strašne veľa rôznych administratívnych záležitostí, a to ho bude tlačiť, aby sa už zaradil do existujúcej autorizovanej OZV, teda organizácie zodpovednosti výrobcov. A v tom takisto vidím určitú snahu naháňania ovečiek do určitých monopolných zoskupení.
Stále som presvedčený o tom, že úlohou výrobcov a dovozcov je predovšetkým predchádzať vzniku odpadov. Však tak je to aj tá klasifikácia v odpadovom zákone, najprv predchádzať atď., atď., predchádzať a, nehnevajte sa, nech sa nikto na mňa nenahnevá, a zaplatiť, lebo je pôvodcom. Aj v preambule zákona, v začiatku zákona o odpadoch sa hovorí, že pôvodca platí. Tak ako občan musí platiť, ako pôvodca musí platiť obci za zmesný komunálny odpad, tak musí niekde platiť, čo tento zákon nezakladá. Lebo to má byť priebežne, mal by platiť ako výrobca určitého druhu výrobku, tak by tam mal podľa môjho názoru platiť. Ale výrobca a dovozca podľa mňa by nemal riešiť materiálový a finančný tok v odpadovom hospodárstve, pretože opakujem, je klišé, že tieto peniaze patria a platia výrobcovia a dovozcovia. Všetko platia občania, nie výrobcovia a dovozcovia. Oni platia iba to, čo im zaplatia občania v cene výrobku, oni už majú ten environment a ten recyklačný poplatok zakomponovaný v cene výrobku.
Pozrite si dozadu niektoré elektronické, napríklad, zariadenia, budete vidieť, na práčke máte cenu práčky, a potom máte tam napísané, že 700 korún je recyklačný poplatok. Verte, že nie do Recyklačného fondu, lebo za chladničku sa nikdy do Recyklačného fondu neplatilo, ale hneď sa platilo jednému združeniu výrobcov a dovozcov, ktorý existuje dodnes a ktorý, keď bude OZV, tak neverím, že bude robiť inak, ako robí dnes. To znamená, že nebude mať dostatok peňazí na riešenie problematiky napríklad bielej techniky. A ja im to ani neberiem, pretože máme slabučkú kontrolu štátu. A jednoducho máme tu slabučkú kontrolu preto, lebo máme slabú inšpekciu a napríklad nevieme ani cez colné orgány a iné orgány finančnej správy zachytiť internetové obchody. Áno, pretože k nám ide strašne veľa internetového tovaru, ktorý nikto samozrejme nikde, proste nikde zaň žiaden environment neplatil. A mám obavu, že veľmi ťažko aj platiť bude, pretože to si už budú musieť potom tieto organizácie zodpovednosti výrobcov samé ich naháňať a ustrážiť, aby im platili do tých OZV. Lebo platiť im nebudú, ale keď sa ich tovar opotrebuje, tak sa na smetiskách, samozrejme na zberných dvoroch nájde, pretože tí ľudia nerozlišujú, že či ho kúpili, ja neviem, televízor cez internet, alebo si ho kúpili v konkrétnom obchode.
Povedal som viacero teda odrážok na to, že prečo si myslím, že tento systém nie je dobrý. Ja nehovorím, že za určitej ideálnej predstavy a veľmi silnej kontroly štátu to nemôže fungovať. Ale skôr som, opakujem, skôr som k tomu skeptický ako pozitívne naladený. Takže prajem odpadovému hospodárstvu veľa zdaru, prajem veľa zdaru obciam aj ministerstvu životného prostredia, aby po prijatí tohto zákona, aby po prijatí tohto zákona túto problematiku zvládlo.
Ďakujem pekne.
|
101.
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja si nejako nezakladám, aby ste ma dobre počúvali, ale ma mrzí, že ste si zapamätali iba recyklačný fond, lebo to som naozaj spomenul pomerne okrajovo a iba v súvislosti s platbami v minulosti, ale áno, máte pravdu, lebo vy ste vlastne hovorili to isté, čo som hovoril ja, vrátane tej komisie. Ibaže ja som hovoril z materiálov, ktoré išli na komisiu a vy ste už hovorili z materiálu, ktorá prišla z komisie a tú som ja použiť nechcel.
Ale chcel by som vás doplniť ešte v tom, že ako budú vlastne diskriminované obce a ako budú v područí OZV-čiek, lebo sa tu hovorí, že nič nemusia na svoje náklady robiť, všetko budú im platiť OZV-čka. V 59. paragrafe napríklad v sedmičke odseku sa hovorí, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená na základe vykonanej kontroly efektivity triedeného zberu podľa ods. 5 navrhovať obci a tomu, kto vykonáva na jej území zber, zmeny systému triedeného zberu. A hneď v osmičke sa hovorí, že de facto keď na to nepristúpi, tak jej bude platiť iba obvyklé náklady v príslušnom regióne, náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov v príslušnom regióne je povinná tejto osobe uhradiť obec a samozrejme to platí aj na ten nedotriedený odpad. Ale sa tu nepíše, nepíše sa to, v akom percente. Podobný paragraf je 81 ods. 10, ktorý hovorí tak isto a de facto hovorí to, ako OZV-čka sa bude môcť vyhnúť prebratiu a zaplateniu tohto odpadu od obci. Takže ja prajem obciam veľa šťastia.
|
18.
Ďakujem za slovo. Žiadna OZV, tak rovnako ako žiadna kolektívna organizácia dneska minimálne v odpadoch z obalov nevynahradí straty obciam, aké oni so separovaným zberom majú. Žiadna. Nárokovateľné položky z recyklačného fondu, ktoré tieto obce dostávali, sú neporovnateľné a boli neporovnateľné za celé roky vyššie, ako boli príspevky od týchto obalových kolektívnych organizácií. Ja som tu hovoril už včera, strata obcí za rok 2013 na skle je 42 euro, na papieri a kartóne 103 euro, na plastoch 201 euro strata a tam ešte nie je zahrnuté spracovanie týchto komodít. To je, prosím, len strata zo separovaného zberu a jeho odvozu. A viete, koľko dávali, aký príspevok obalové organizácie, ktoré dneska budú transformované na OZV-čka? No tak za sklo dávali 11 euro príspevok, za papier a kartón 5,90 a za plasty 33,19 euro. Pritom v Slovenskej republike máme oproti okolitým krajinám najnižšie výkupné ceny vyseparovaného odpadu pre obce. Toto si treba uvedomiť a treba si uvedomiť, že od roku 2005 sa za odpady z obalov neplatí do recyklačného fondu, ale do týchto kolektívnych organizácií, ktoré sa vyšplhali niekedy na 8 až 9 v počte založených subjektov, asi vedeli, prečo ich zakladajú a Slovensko je, prosím pekne, pri činnosti týchto obalových fondov kolektívnych organizácií na 21. mieste z 27 členských štátov a v skládkovaní je na 18. mieste. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
8.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, pán minister, vážení pán spravodajca, rozmýšľal som, či nemám začať odznova. (Smiech v sále.) Budem, ale budem pokračovať. Ja chcem znova zopakovať, že v tomto zákone naozaj nepôjde o podporu systému odpadového hospodárstva. Je to systém, ktorý vytlačí obce a spoločnosti, ktoré majú právomoci udelené nakoniec od ministerstva s nakladaním s odpadom z trhu a dá tento celý systém do područia vybraným, vybraným výrobcom a dovozcom, ktorí budú združení v tých OZV-čkach, ktoré budú ministerstvom životného prostredia autorizované a týmto bude viesť k monopolizácii trhu na území Slovenskej republiky pod oblasti odpadového hospodárstva.
Tento zákon má určitý rys predlohy toho, čo prijali v Českej republike. Tam ja som už o tom hovoril, český úrad pre ochranu hospodárskej súťaže aj vydal stanovisko k tomuto fungovaniu tam kolektívnych systémov z pohľadu hospodárskej súťaže, kde konštatuje jednoznačne znepokojenie nad spôsobom, ako sa tento systém rezortu ministerstva, tamojšieho ministerstva životného prostredia založil. Služby začali realizovať monopolní hráči na trhu, ktorí stanovujú samozrejme poplatky, stanovujú, teda stanovujú ceny, stanovujú ceny obciam, stanovujú ceny spracovateľom, stanovujú ceny zberovým spoločnostiam a vytvárajú uzavretý kruh a uzavretý systém, keď dokonca tá istá OZV tam kolektívny systém výrobcov a dovozcov má založený aj zberný systém cez svoju dcéru. Takéto niečo už má takáto česká spoločnosť založená cez svoju dcéru aj na území Slovenskej republiky a presne viem, čo bude na základe modelu Českej republiky pokračovať a dokonca táto istá skupina výrobcov a dovozcov v Českej republike už vytvára aj vlastný recyklačný systém.
To znamená, že vyberanie poplatkov cez výrobky od občanov, zároveň založenie si zberného aj spracovateľského systému tou istou skupinou, proste výrobcov a dovozcov. Čo iné ako monopol toto môžem, ako to môžem inak, ako to inak môžem nazvať? Pritom paradoxom je, opakujem, že v našom zákone o odpadoch OZV nemôže spolu vlastniť ten, kto nakladá na území Slovenskej republiky s odpadom. Nemôže to byť zberovka zakladateľom, nemôže byť spracovateľ, môže byť výhradne len výrobca a dovozca.
Chcem povedať aj na niektoré ďalšie, teda upozorniť na niektoré ďalšie stanoviská, ktoré išli aj na Európsku komisiu a neviem, či sa mýlim alebo nie, ak správne tomu rozumiem, tak Európska komisia sa ešte aj po schválení tohto zákona má zaoberať práve tou otázkou monopolov a fungovania vnútorného, vnútorného trhu, kde to nie je ešte z pozície teda komunitárneho práva doriešené, alebo teda dovyhodnotené, že či to bude mať, ale že či to je v rozpore s primárnym právom Európskej únie, alebo nie je, tie ustanovenia zákona, ktoré, o ktorých som hovoril a ktoré by som ešte rád spomenul.
Pretože tento zákon predpokladá aj zavedenie povinnosti získať autorizáciu aj pre výrobcu, ktorý by nechcel si plniť kolektívne, teda by nechcel byť členom oprávnenej organizácie, ale pokiaľ chce pôsobiť na trhu Slovenskej republiky a chce si plniť svoje povinnosti individuálne, čo, opakujem, v obaloch, odpadu z obalov neni možné, ale v iných odpadoch, ak správne chápem zákon, je to možné. Tak isto sa musí dať na ministerstve autorizovať. To znamená, nestačí mu to, čo bolo doteraz, nejaká registrácia na ministerstve životného prostredia, ale musí získať toto povolenie, t. j. autorizáciu. Inak, ak správne chápem, nemôže pôsobiť na trhu Slovenskej republiky.
Čo ešte raz chcem zopakovať, v spôsobe poskytovania služieb medzi výrobcami, dovozcami, organizáciami zodpovednosti, výrobcami, tretími osobami platí, že nové znenie zákona hovorí o tom, že neumožňuje zberovým spoločnostiam, ani recyklátorom, ani hospodárskym operátorom vstúpiť na trh nakladania s odpadom bez zmluvného obmedzenia držiteľa odpadu zo strany výrobcov. To znamená, ak výrobca a dovozca pri príslušnej OZV, ktorá je autorizovaná rezortom, nepovolí, tak darmo má niekto autorizáciu na spracovanie konkrétneho prúdu odpadov, darmo má, darmo má ďalšie povolenia v prípade, čo ja viem, zberných a iných firiem, nemôže túto činnosť vykonávať. Ja si myslím, že také obmedzenie je absolútne neprípustné a odporuje aj iným legislatívnym normám v tomto, v tomto štáte. Systém si tak isto dovozcom neumožňuje objednať službu zberu a zhodnotenia odpadu od niektorých z hospodárskych subjektov, ktoré napríklad v súčasnosti pôsobia na trhu Slovenskej republiky a opäť, pretože výrobca, respektíve dovozca je povinný pri uvádzaní výrobku na trh Slovenskej republiky buď vytvoriť systém individuálneho plnenia povinností, zase s tou autorizáciou, alebo sa začlení do OZV-čky, teda organizácie zodpovednosti výrobcov a jednoducho tak, ako to bolo doteraz, nemôže prísť priamo si plniť k nejakému spracovateľovi, ktorý má hoc aj autorizáciu, nebezpečný odpad, alebo nakladanie pri očkových odpadoch, tak nemôže napriamo si prísť tie svoje povinnosti plniť.
A preto ja vychádzam z toho, že tento systém bude de facto nielen znamenať vylúčenie toho, čo som hovoril v prvej časti, obcí z rozhodovacieho procesu, lebo stratia kontrolu nad materiálnym tokom odpadov a stratia možnosť teda nakladať s vyseparovaným odpadom, pretože tento de facto majú odovzdať OZV-čke. Ale v prípade aj iných odpadov, tak z priameho vzťahu medzi povinnou osobou a spracovateľom toto bude prerušené a de facto firmy, ktoré v súčasnosti spracúvali na priamo pre mnohých výrobcov a dovozcov odpad, tak jednoducho bez ich súhlasu, týchto OZV-čiek to naďalej robiť môcť nebudú.
A z tohto dôvodu si myslím, že tento systém, ktorý tu je nastavený, je vyslovene jednostranný a je postavený len v prospech výrobcov a dovozcov, teda vlastne tých, ktorí sú v celom tomto systéme povinnými osobami. A mám veľké obavy, že takto postavený systém jednoducho fungovať nebude a že ani nemôže. Ja si myslím, že ministerstvo malo a stále verím, že aj má dve také možnosti. Buď zoberie do ruky motyku a bude kopať za odpadové hospodárstvo a za odpadový priemysel a vzťahy, ktoré budú prospešné občanovi a obciam, alebo si zoberie do rúk lopatu a vykope mu hrob.
Ďakujem pekne. Tým som skončil.
|
100.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, pán minister, ťažko mi je k tomuto zákonu aj vystúpiť, pretože som si myslel, že v takejto podobe sa nemôže nikdy zákon o odpadoch dostať do Národnej rady Slovenskej republiky. Ja som už niekoľkokrát upozornil na to, že sa domnievam, že takto postavený obsah alebo takáto textácia zákona bude znamenať koniec separovaného odpadu a nie jeho naštartovanie, že to bude znamenať ďalšie podfinancovanie nielen teda odpadového hospodárstva a ovládnutie odpadového hospodárstva zahraničnými spoločnosťami.
Mám na to aj dôvodné podozrenie. Myslím si, že nie celkom a celý zákon sa písal na rezorte ministerstva životného prostredia, ale že za ním stoja určité záujmové skupiny.
Chcem povedať, že nie je celkom pravda ani to, že boli akceptované veci, ktoré sa poslali na notifikáciu na túto Komisiu, na Európsku komisiu, pretože viete veľmi dobre, že sú tam vážne obavy z monopolizácie trhu aj s pohybmi na vnútornom trhu, čo Komisia vyjadrila, ale táto časť do zákona, aspoň ako viem, zapracovaná nebola, aj keď toľkokrát sa ten zákon menil, že niekedy človek mal problém sa orientovať z toho, čo je stará verzia a čo už je verzia nová.
Ja sa domnievam, že predovšetkým základná filozofia, na ktorej je postavený tento zákon, a to je tá rozšírená zodpovednosť výrobcov a dovozcov, je nesprávna. Pretože ja som nie presvedčený o tom, že tí, ktorí sú pôvodcami, tak tí majú byť aj spravovateľmi financií a kontrolovateľmi materiálového toku odpadov. Pretože to je skutočne tak, ako keby ste capa urobili záhradkárom. Proste oni si budú chcieť z týchto vybraných peňazí, ktoré vyberú do tých oprávnených organizácií z týchto prostriedkov v cene svojich výrobkov, čo najviac ponechať a čo najmenej dať do systému pre obce, zber a už vôbec nie pre spracovanie odpadov. Preto tá filozofia, že de facto ako keby výrobca a dovozca sa v konečnom dôsledku stal držiteľom toho odpadu po vyhodení, keď ho občan vyhodí v obci, a dokonca v problematike odpadov z obalov môžu mať obce, ak sa nemýlim, len jednu zmluvu s oprávnenou organizáciou a kto túto zmluvu s oprávnenou organizáciou výrobcov a dovozcov mať nebude, tak ten de facto nemôže pôsobiť v odpadovom hospodárstve, ani nakladať s odpadmi. Veď je úplne postavené na hlavu, ak tí, ktorí sú spracovateľmi, a tí, ktorí sú zberové firmy, tí nemôžu byť spoluzakladateľmi oprávnených organizácií. Ale zakladateľmi oprávnených organizácií a majiteľmi týchto oprávnených organizácií či obchodu, akciové spoločnosti, sú vlastne povinné osoby, teda výrobcovia a dovozcovia. No ja si nemyslím, že títo ľudia budú mať eminentný záujem, aby všetko, čo vyzbierajú a čo získajú, aby dali naspäť do systému zberu, prepravy a spracovania odpadov.
Takisto zodpovednosť, prosím vás pekne, sa v žiadnom prípade nedá preniesť na výrobcov a dovozcov. Lebo nakoniec, keď to nebude fungovať, tak zodpovedná bude ako držiteľ obec, to vám garantujem, že to nebude žiadna OZV zodpovedná, a voči Bruselu za plnenie limitov bude vždy zodpovedný štát. Tak ako pri zmiešanom komunálnom odpade je nakoniec zodpovedný občan a obec. Žiadne prenesie tohoto na výrobcov, dovozcov nie je možný. Podľa mňa teda je naivné si myslieť, že títo to budú za štát, obec a občana plniť.
Je tu veľmi často opakované to klišé, že tu bol dvojkoľajný systém Recyklačného fondu a kolektívnych organizácií. Tak, prosím vás, treba si jednu vec uvedomiť, že od roku 2005 sa za odpady z obalov do Recyklačného fondu neplatí. Ale platí sa do ix organizácií výrobcov a dovozcov, ktoré na tento účel boli založené, a preto aj ten systém je hlboko podfinancovaný.
Pretože keď vám poviem ako taký príklad, že koľko dával Recyklačný fond z nárokovateľnej položky, ktorú zhodou okolností som zaviedol ja, tak na papier a kartón bol príspevok z Recyklačného fondu pred znížením o 75 %, pretože teraz už tam nikto neplatí, bol 24 euro, za sklo 24 euro a za plasty 48 euro. Čo myslíte, koľko boli príspevky z obalových organizácií, teda ktoré si založili výrobcovia a dovozcovia? No tak za papier a kartón 5,90, za sklo 11 a za plasty, PET-ky číre, zmesné a tak ďalej, fólie 33,19. To bolo za rok 2013.
Ak si niekto myslí, že prijatím tohoto zákona, po transformovaní sa týchto kolektívnych organizácií na tzv. teda oprávnené organizácie OZV, títo budú chcieť dávať do tohto systému iné peniaze, tak som presvedčený, že o nejaký rok zistíte, že sme na veľkom, ale veľkom omyle. Na veľkom omyle.
To isté, nie je pravdou, že sa platí napríklad za odpad z domácností, elektroodpad do Recyklačného fondu. Platilo sa len za nedomáce elektroodpady. A znova, elektroodpady z domácností boli riešené od roku 2005 založením súkromných spoločností výrobcov a dovozcov, ktorí cez vybraté prostriedky sa mali starať a majú starať o odpady z elektroodpadov, teda za elektroodpady. Okrem možná bielej techniky, ktorá funguje, tak veľmi elektro takisto nefunguje a máme veľa odpadu, ktorý je v tomto štáte nepreplatený, nemá ho kto, či zberovým spoločnostiam, alebo spracovateľom, preplatiť. Pretože je bez akejkoľvek kontroly príjem prostriedkov, ktoré sú zaplatené v cene toho výrobku, áno, ale tie spoločnosti sa správajú úplne ako súkromné spoločnosti a kontrola ich hospodárenia okrem toho, že niečo hodia na internetovú stránku, je nulová, by som povedal, a nie je jasné, kde veľká časť týchto prostriedkov takto vyzbieraných od ľudí v cenách výrobkov uteká. A preto máme podfinancovaný systém.
Prosím vás, pre obce a mestá de facto je tento, musí byť tento systém ekonomicky nevýhodný a ony na to prídu po uzatvorení zmlúv s OZV, a keď im prestanú preberať odpad a keď im ho hlavne prestanú preplácať, vtedy, vtedy to potom, až vtedy to zbadajú. Pretože je tam niekoľko takých malých ustanovení, mimo iných, keď máte vo vyseparovanom odpade 20 a viac percent prímesí, máte to znečistené, tak vám to už OZV prebrať nemusí. Alebo môže obec požiadať, aby to na vlastné náklady dotriedila. (Reakcia ministra.) Ale veď je to tam.
Takisto je tam veľmi subjektívnym spôsobom uvedené, že OZV zaplatia obciam tzv. obvyklé výšky nákladov. Ja sa pýtam, čo to je a kde je takáto definícia definovaná, aby nám bolo jasné, že koľko sa bude vlastne tým obciam uhrádzať a za čo?
Nový systém zberu, recyklácie nemá podľa môjho názoru, podľa mojich vedomostí v Európskej únii obdobu a štát bez nejakého vonkajšieho tlaku, okrem zahraničných, samozrejme, spoločností, chce podporiť vstup de facto zahraničných subjektov do odpadového hospodárstva, pretože gro v tých OZV budú tí dovozcovia a nie naši výrobcovia, pretože tých je relatívne málo.
A čo bude snahou týchto subjektov? Vyviezť zo Slovenska zisk, vyviezť lukratívny odpad, ktorý bude lukratívny, a, samozrejme, ponechať na Slovensku odpad, ktorý je nie lukratívny z hľadiska zhodnocovania a recyklácie.
Navrhovaný zákon sa stále odvoláva na rozšírenú zodpovednosť a starostlivosť výrobcov za svoj odpad. No, ja si nemyslím, že výrobcovia a dovozcovia majú nejaký svoj odpad. Akonáhle si to občania kúpili, tak majiteľmi tohoto sú občania, a keď to vyhodili, tak držiteľmi sú obce. Povinné osoby, t. j. podnikatelia, ktorí sú povinnými osobami, teraz títo výrobcovia a dovozcovia, mali sa postarať o finančný tok, o financovanie odpadov. Ale ja neviem o tom, že by sa mali postarať o nakladanie s odpadmi. A ešte sa aj pýtam, s čím by chceli ako nakladať s tými odpadmi, keď ide o de facto schránkové spoločnosti, ktoré sú len sprostredkovateľmi medzi obcou, zberovou firmou a spracovateľom? Oni predsa nie sú držiteľmi ani spracovateľských závodov a zväčša nemajú ani len autá, nemajú ani vozidlá. Česť niektorým, že majú nejaké zvozové systémy. Ale spravidla sú to kancelárske firmy, ktoré jednoducho iba sprostredkúvajú tok a financovanie týchto odpadov a plnia si za svojich členov akože zodpovednosť.
Je, opakujem, veľmi podozrivé, že prečo v tejto OZV nesmie byť spoluzakladateľom ani spolumajiteľom ten, ktorý má nakladanie s odpadom. Ale stopercentne môže byť OZV zložené iba z toho, kto je povinnou osobou, t. j. výrobca a dovozca, ktorý by si mal plniť ako povinná osoba svoje povinnosti.
Zhrnul by som ešte, že ako to bolo pre podmienky pre výrobcov v starom zákone. V starom zákone výrobcovia platili za celý objem napríklad odpadov z obalov uvádzaných na trh. Podľa nového zákona budú platiť toľko, koľko zaplatia obciam, pretože sú tam obvykle nevydefinovateľné náklady, a ja vám garantujem, že OZV sa bude snažiť zaplatiť čo najmenej, aby totižto platby výrobcov do týchto OZV boli čo najnižšie. Nijakí členovia a povinné osoby do OZV nebudú chcieť platiť čo najviac, ale, samozrejme, čo najmenej.
Po ďalšie. Výrobcovia sa predsa nebudú podieľať na podporných systémoch pre technológie zberu, napríklad aj pre obec. Veď hádam mi niekto nechce povedať, že organizácia typu ENVI-PAK kupovala obciam napríklad zberné nádoby, že im pomáhala stavať zberné dvory a tak ďalej, bude platiť len tzv. obvyklé náklady. Ale ďalšie materiálno-technické zabezpečenie zase len ostane na úrovni a na zodpovednosti predsa obcí.
Ja to hovorím pre takú jednoduchú, jednoduché pochopenie, že hádam si naivne nemyslíme, že ten, kto vyrobil tieto počítače, na ktorých tu pracujete, že potom, keď ich vy ich vyhodíte, tak tento sa dobrovoľne bez akéhokoľvek zbierania akýchkoľvek zdrojov o tieto počítače postará, aby boli spracované na základe platnej legislatívy a na základe limitov, k akým sme sa ako Slovenská republika zaviazali, a už vôbec nie, že sa to spracuje všetko. Pretože tento zákon predpokladá, že dopredu nebudú vyberané žiadne prostriedky na budúce zhodnocovanie odpadov, ale sa budú plniť jednoducho priebežne týmito povinnými osobami.
Otázka je, kto bude napríklad kontrolovať výšku platieb výrobcov za obal uvádzaný na trh a tvorbu zisku a jeho prerozdelenie výrobcom, hej? Výrobcovia najprv zarobia prvýkrát na tom, že budú sa snažiť čo najmenej platiť za vytriedený odpad obci. Druhýkrát zarobia na tom, že budú mať nejaký vygenerovaný zisk, a tretíkrát, čo predpokladá tento zákon, je, že oni budú aj s týmto odpadom obchodovať, resp. budú rozhodovať, kde tento odpad dajú, pretože vraj tento odpad je ich. To znamená, kontrola obce nad materiálovým a finančným tokom za minimálne, teda za vyseparované komodity odpadov z obalov, bude podľa môjho názoru nulová a obce sa dostanú do zajatia týchto OZV založenej výrobcami a dovozcami.
Obce majú rozpočet, ale aj výšku poplatkov občanov za odpad, tá sa stanovuje každý rok, ale napríklad v tomto prípade v tzv. obvyklých nákladoch, ktoré majú platiť OZV, tak je to za bežný rok. Bude to známe až koncom roka, čo vlastne nezodpovedá tomu systému, ako boli vyberané prostriedky za zmesný komunálny odpad obcí od občanov.
Samozrejme, že nie je vymedzené, či obce a mestá si budú môcť svoj pozbieraný, dotriedený, upravený odpad, ktorý budú mať aj upravený trebárs na komunálnych triediarňach, predávať a za akých podmienok. Podľa tohto zákona skôr sa mi zdá, že na 100 % obce nebudú môcť ďalej nakladať s týmto odpadom, ale jednoducho ho odovzdajú OZV, ktorá jednoducho s nimi uzavrie zmluvu. Tým pádom obce a mestá nebudú mať žiaden dosah na kontrolný systém a o prípadných možných rozporoch vznikajúcich z realizácie systému budú rozhodovať orgány bez zastúpenia obcí a miest. Dokonca si budú môcť OZV proste diktovať, čo zoberú, čo nezoberú, čo je čisté, čo nie je čisté, čo je obvyklý náklad, opakujem, čo obvyklý náklad už nie je.
Systém, ako je nadstavený, negarantuje, že poplatky občanov a právnických osôb za odpady v cenách týchto výrobkov alebo v prípade obalov, že budú plne využité do systému zberu a recyklácie odpadu a nestanú sa predmetom zisku týchto OZV, ktoré budú v skutočnosti na recyklačnom poplatku, ktorý bude zahrnutý v cene výrobku, de facto zarábať.
Tiež chcem upozorniť na to, že v obciach rôznym spôsobom pri nakladaní s odpadmi na Slovensku robilo okolo 10-12-tisíc ľudí, ktorí sú väčšinou, povedzme si, nízkeho vzdelania a jednoducho, ani pokiaľ to všetko preberú tieto OZV a nebudú to robiť s týmito ľuďmi a s týmito obcami a s týmito zariadeniami, tak títo ľudia jednoducho si prácu nenájdu. A opäť by som bol prekvapený, keby niektoré spoločnosti, ktoré poznám, mali nejakým spôsobom záujem na udržaní celkového efektívneho chodu v odpadovom hospodárstve.
Opakujem, Recyklačný fond sa týmto zákonom ruší, resp. prejde do likvidácie, to znamená, aj nárokovateľné poplatky z obcí po istom čase jednoducho skončia. Už aj teraz de facto, vravím, že boli o 75 % znížené, nakoľko fond už nepoberá tieto prostriedky a nakoniec tieto prostriedky na podporu separovaného odpadu dával väčšinovo Zväz automobilového priemyslu, ktorý ako jeden z mála ostal platiteľom do Recyklačného fondu, podobne aj za pneumatiky, podobne za odpadové oleje atď.
Opakujem, že toto klišé, ktoré sa tu stále opakuje, o poplatkoch do Recyklačného fondu, tak za odpady z obalov, to, čo separujeme v obciach, plasty, obalový papier, sklo, za to sa neplatí do Recyklačného fondu už od roku 2005. Takže to nie je pravda, a napriek tomu Recyklačný fond tie poplatky za tie vyseparovateľné zložky týmto obciam dával a prečítal som vám, že aké ich dával v prípade napríklad v roku 2013, že to bolo 24, 24 a 48 eur.
Teraz si predstavte, že bude deficit technologického vybavenia obcí. To som už tu takisto spomínal. Budú potrebné mechanizmy atď. Kto toto bude obciam platiť? Je to v tých obvyklých nákladoch alebo to nie je v tých obvyklých nákladoch? Ja si skôr myslím, že to v tých obvyklých nákladoch nie je a určite OZV nebudú ochotné investovať a už vôbec nie do cudzieho majetku, teda majetku obcí. Kto to bude tým obciam jednoducho platiť?
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
101.
Pán poslanec, chcem sa len spýtať, na koľko máte ešte? Ak nie na dlho, tak by sme asi nechali dôjsť ešte vás vo vystúpení.
Muránsky, Peter, poslanec NR SR
102.
Budem ešte vystupovať ďalej.
|