Vyhľadávanie v prepise rozpravy

121.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia a pani podpredsedníčka, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana a Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1746. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

135.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Árpáda Érseka, Bélu Bugára, Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1663.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pričom za gestorský výbor odporúčam Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

38.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vláda predložila na rokovanie Národnej rady návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov. A ja ako človek aj politik sa cítim výrazne orientovaný na podporu regiónov, či už z hľadiska mojej činnosti v minulosti, ale aj v prezentácii v Národnej rade som to veľakrát deklaroval, a myslím si, že tak aj konám. Preto by pomoc centrálnej vlády som mal vnímať ako, ako pozitívny krok a kvázi potvrdil, že je to, je to správny smer. No hneď úvodom chcem konštatovať, že sa jedná o proklamovaný úmysel, a skutočnosť bude realita, ktorá ešte zatiaľ ani nevieme, aká bude, pretože zákon o tom nehovorí.
V prvom rade sa chcem však pristaviť pri načasovaní navrhovaného opatrenia, kde sme svedkom pomaly už predvolebného obdobia a blízkosti parlamentných volieb, a vláda ho zakomponovala, tento návrh zákona, do tzv. sociálneho balíčka, kam popri tomto návrhu zaradila také ľúbivé zámery, ako je zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na potraviny, zvýšenie materského príspevku, poskytovanie pobytu zadarmo pre sociálne slabšie rodiny v štátnych zariadeniach a tak ďalej.
A pred tým, než zdôvodním svoje, teda pred tým, než to podozrenie zdôvodním, zastavím sa pri výsledkoch najrozsiahlejšieho prieskumu mapujúceho podmienky na podnikanie v jednotlivých okresoch Slovenska. Hoci tento prieskum, ktorý robila Podnikateľská aliancia Slovenska, má už 5 rokov, myslím si, a nieže si myslím, som presvedčený, že jeho výsledky sú aktuálne aj dnes. Podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska v tom produkte s názvom Konkurencieschopné regióny 21, zaradili respondenti medzi najväčšie bariéry podnikateľského prostredia slabú kvalitu cestnej infraštruktúry, nízku vymožiteľnosť práva na okresných súdoch, nezáujem štátu a štátnych inštitúcií o okres, byrokraciu a prieťahy v konaní na úradoch, slabé prepojenie odborných škôl s trhom práce, neblahý vplyv v činnosti úradov na podnikanie, nedostatočnú ochranu súkromného majetku, dopad šedej ekonomiky na podnikanie, haprujúce hospodárenie samospráv a migráciu kvalifikovanej pracovnej sily. Vymenoval som prvých desať najzávažnejších prekážok, aby som vás nemusel zaťažovať vymenovaním ďalších.
Keď sa na ne pozrieme, 90 % z nich sú oblasti, ktoré má, v úvodzovkách, na svedomí štát, buď priamo vláda, alebo súdny systém. Ak je štát v odstraňovaní týchto bariér spomalený alebo nečinný, potom sa to priamo odráža na ekonomickej vyspelosti krajiny, ale aj jednotlivých okresov. Tam, kde sú nedostatky najväčšie, je ekonomická aktivita najslabšia a životná úroveň najnižšia. Preto nie div, že za ostatnými oblasťami Slovenska zaostávajú okresy na juhu stredného Slovenska či takmer na celom východe Slovenska, okrem okolia Košíc a Prešova. V roku 2010 dominovali v miere nezamestnanosti v poradí okresy: Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Kežmarok. Spojitosť s kvalitou regionálneho podnikateľského prostredia sa ukázala ako jednoznačná. Spomenuté štyri okresy sa umiestnili v poradí od konca na štvrtom, piatom, dvadsiatom prvom a šestnástom mieste spomedzi všetkých 79 okresov Slovenska.
Okresy s vysokou nezamestnanosťou a slabým podnikateľským prostredím opäť okupovali tie najnižšie priečky. A keď sa spätne vrátim k navrhovanému zákonu, ten sleduje cieľ pomôcť najmenej rozvinutým okresom. Mal by sa v nich, v úvodzovkách, citujem, "naštartovať hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj", aby sa zmiernili hospodárske rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. Na to, aby vláda podľa tohto návrhu stanovila, ktoré subjekty si takúto pomoc zaslúžia, definovala najmenej rozvinutý okres taký, zase citujem, "v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, bola v období za aspoň deväť štvrťrokov počas predchádzajúcich 12-ch po sebe nasledujúcich štvrťrokov vyššia ako 1,9-násobok priemernej miery evidovanosti nezamestnanosti Slovenskej republiky za rovnaké obdobie". Koniec citátu.
Definícia je teda jednoznačná. Dá sa podľa nej stanoviť, kto má možnosť získať štátnu pomoc. Nejdem teraz prepočítavať, ak si však zoberieme posledný údaj z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, vyššiu ako 1,9-násobnú priemernú celoštátnu mieru nezamestnanosti zaznamenali zhodou okolnosti štyri okresy v poradí: Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok a Rožňava. Nie je to niečo, čo som pred chvíľočkou hovoril úplne z iného uhla pohľadu? Iba Rožňava a Kežmarok si spred piatich rokov prehodili pozície na štvrtom a na treťom a štvrtom mieste. Som si istý, že keby sa aj dnes zmapovalo regionálne podnikateľské prostredie v týchto okresoch, okupovali by najspodnejšie priečky. Tieto a ďalšie postihnuté okresy si preto výrazne zaslúžia podporu štátu, ale trošku inú, ako vzdávame v návrhu zákona.
Vráťme sa teda ešte o 5 rokov naspäť a na základe podrobnej analýzy sa pozrime na to, čo v týchto okresoch najviacej chýbalo, aby sa mohli ekonomicky rozvíjať a znižovať nezamestnanosť. Všade si ťažkali na nevhodnú polohu okresu, na podnikanie a nekvalitnú infraštruktúru a za veľké prekážky považovali migráciu pracovnej sily, nízku úroveň vzdelania a všeobecne nízku úroveň konkurencie v priemysle a službách. Ak by sme sa teda mali na to pozrieť z požiadavky týchto štyroch najmenej rozvinutých slovenských okresov, potom by cielene opatrenia mali smerovať práve sem. Na to netreba žiaden osobitný zákon, stačí vziať do úvahy názory odborníkov, alebo ak chcete, kvalifikovaný prieskum. Je vysoká pravdepodobnosť, že ak by sa podarilo vykonať nápravu v najkritizovanejších oblastiach, potom by sa miera nezamestnanosti zmenšovala a postihnuté okresy by neostávali na chvoste celoštátnych štatistík.
Zároveň si dovolím povedať, že ak by vláda sa zasadila o plošné zlepšovanie podnikateľského prostredia v celom štáte, najmenej rozvinutým okresom by to prospelo určite najviac. Veď tam, kde je ekonomicky najhoršie, cítia tieto neduhy, ktoré sú aj v podnikateľskom prostredí najpálčivejšie a prípadné zlepšenia najvypuklejšie. Neverím, hovorím to dopredu, že najzaostalejším regiónom Slovenska pomôže vytváranie špeciálnych komisií, rád a akčných programov, za ktorými by mali sledovať vládne príspevky. Tento zdĺhavý a korupcii veľmi náchylný administratívny systém nemôže nahradiť zmysluplnú vládnu politiku, ktorá sleduje skvalitňovanie podnikateľského prostredia ako nevyhnutnej podmienky pre ekonomický rast. Vláda sa nesmie tváriť ako štedrý darca, ktorý jednotlivým okresom láskavo pomáha finančnými darmi.
Vláda je tu na to, aby občanom slúžila, jej povinnosťou je vytvárať vhodné podmienky v štáte, aby sa firmám a občanom darilo. Pretrvávajúca slabá funkčnosť súdnictva, nízka vymožiteľnosť práva, byrokratická verejná správa či pretrvávajúca korupčnosť sa nedá skryť za rozhadzovanie sociálnych balíčkov, mimochodom, z peňazí všetkých daňových poplatníkov. Preto predložený zákon vnímam ako ľúbivo opatrný, ktorý má medzi občanmi rimavskosobotského, revúckeho, kežmarského a rožňavského okresu vzbudiť zdanie, bratislavská vláda na nich osobitne myslí. Nie je to celkom tak, lebo ak by konala úplne úprimne, nezastavila by sa iba pri nich, šla by ďalej. Na základe čoho sme zvolili bulharskú konštantu 1,9, ktorou sa musí vynásobiť miera nezamestnanosti za štvrťroky? A tak ďalej. Ako k tomu prídu okresy ako Poltár, Vranov, Sabinov a Trebišov, ktoré sú pod čiarou? Veď keby sme koeficient trebárs znížili z 1,9 na 1,5, razom by to nebolo 4, ale 17 okresov. Samozrejme, to už by asi nebol len tak zaradený program do sociálneho balíčka, lebo to už by bolo veľa peňazí.
O účelovosti predloženého návrhu zákona svedčí aj záverečné prechodné ustanovenie prvej časti. Špeciálny režim má nastať v decembri tohto roka. Do konca mesiaca musí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v skrátenom režime informovať ministerstvo dopravy a regionálneho rozvoja o zaradení okresov do navrhnutého osobitného programu. Tomu sa však predlžuje povinná lehota na vypracovanie akčných plánov. Zmysel je pravdepodobne jednoduchý. Na začiatku roka 2016 treba ukázať, že vláda sa usiluje pomôcť najzaostalejším regiónom, a padnú prvé mená okresov, ktorým sa má osobitne pomáhať. To, že manuál bude vypracovaný v predlženom termíne, až dlho, dlho po jej odchode, a pomoc má prísť až potom, už nie je celkom dôležité. Dôležité z môjho pohľadu je, aby voliči a občania vedeli, že môžu čakať nejaké darčeky od vlády.
Ďakujem pekne za pozornosť.

142.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, aj kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 443 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máme pod tlačou 1615.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby v druhom čítaní návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v stanovených termínoch - v gestorskom do jedenásteho a v ostatných do 10. septembra roku 2015.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Otvorte rozpravu.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. No, kolega Huba a kolega Mičovský, poznám nevyužité územné celky, ale určite nepoznám územný celok nevyužitý o rozlohe nad 250 hektárov. A spomínam si, koľko bolo rečí v tomto parlamente pri zákone o pôde, ako si musíme chrániť poľnohospodársku pôdu, aj napríklad pri obnoviteľných zdrojoch. A viem si predstaviť, že tie nevyužité plochy, ktoré sú dnes nevyužité, keby sme lepšie podporili obnoviteľné zdroje, hlavne biometán, tak by využité určite boli.
Ten jednostranný postoj alebo teda ten náš jednostranný zámer na automobilky, pán kolega Kolesík, pán minister to povedal v záverečnom slove. Prečo tu ide o automobilky. Videl som v Clevelande, čo to spravilo, keď sa z jedného dňa na druhý železiari pobrali z Clevelandu pobrali preč. V roku 1971 tak mesto Cleveland skrachovalo. Dodnes tam máte nevyužité budovy, ktoré nechali tam, pretože... (Reakcia z pléna.) Bolo to z iného dôvodu, odborári žiadali vyššie mzdy. (Reakcia z pléna.) Nie, to bolo v Clevelande. Ale následne, myslím, v roku 1997 alebo v roku 1996 bol Cleveland najlepšie, najrýchlejšie sa rozvíjajúce mesto v Spojených štátoch. To je to, čo som spomínal, čo som chcel naznačiť, že tá jednostranná orientácia na jeden druh výroby, nevieme si predstaviť, čo by to malo byť, je to riziko. Ja som len povedal, že to je riziko. Ja fandím všetkým podnikateľom, som strojár, takže musím fandiť aj automobilkám, ale, pán kolega Kolesík, ty tiež vieš, že aj ten Volkswagen, ktorý je možno našou pýchou, je v podstate o výrobe karosérií, len karosérií. Tam sú špičkoví a ja fandím aj novým výrobám aj vývojovému centru, ale je to veľké riziko. Tak ako som povedal, aj tento zákon je riziko.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi niekoľko myšlienok uviesť k navrhovanému zákonu o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, napriek tomu, že už tu bolo v skrátenom konaní povedané toho veľa.

Veľmi krátko sa dotknem dôvodovej správy a zacitujem z nej dva krátke citáty.
Ten prvý citát je: „Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností, najmä v oblasti priemyslu, služieb... na urýchlenie a zefektívnenie procesov usporiadania majetkovoprávnych vzťahov.“
Ten druhý citát je: „Aktuálna situácia ohľadne majetkovoprávnych vzťahov je mimoriadne komplikovaná a proces sceľovania rozdrobených území predstavuje jednak právnu neistotu, ako aj značnú ťažkopádnosť pri realizácii...“
Tieto dva citáty sú určite pravdivé, ale, bohužiaľ, netýkajú sa len toho, čo predstavuje táto vládna novela, ale aj celého Slovenska. A všetci ostatní, ktorí žijú v tejto krajine, či už v obciach, mestách, župách, sa s týmto problémom musia boriť a možno by stálo za úvahu zjednodušiť práve ten proces možno nie takým spôsobom, lebo verím tomu, že vláda by nedovolila vyvlastňovať to ďalej ako za svoje hranice.
A dovolím si uviesť ešte jeden citát z dôvodovej správy: „V prípade, ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície...“

Ja som to kritizoval aj v zákone o významných investíciách, že obce a mestá sa dostávajú na druhú koľaj pri absolútnom alebo jedinečnom rozhodovaní vlády Slovenskej republiky.

Túto poznámku hovorím preto, lebo tu v pripomienkovom konaní ZMOS, Únia miest ani žiadne iné samosprávy neboli zúčastnené a pripomienkového konania sa zúčastňovali iba štátne inštitúcie, zamestnávatelia a odbory. Pritom podľa predkladateľa tento návrh zákona sa predovšetkým dotýka rozvoja regiónov.

Také základné myšlienky dve mi napadli, keď som sa dozvedel, že príde tento návrh zákona do parlamentu.

Tá prvá myšlienka je, či má vláda podnikať. Z môjho pohľadu a môjho pôsobenia v politike si myslím, že vláda nemá podnikať. Samozrejme, musí vykonávať určité činnosti, ktoré vedú k podnikaniu. A tu je len otázne, či to bude brať tak, ako je to teda v návrhu zákona, alebo to, povedzme, bude robiť tak ako NDS-ka, ktorá vykupuje pozemky nejakým podobným spôsobom cez súkromné firmy. Ale to nie je taká dôležitá otázka.

Tá druhá dôležitejšia myšlienka je priama podpora štátu, investičné stimuly alebo dotácie. Opäť, viackrát za týmto pultom som hovoril, že každá dotácia, každý investičný stimul kriví podnikateľské prostredie. Tu som ale relatívne zhovievavý, lebo žijeme v určitom čase, v určitom priestore a medzi sebou súperia o investície nielen jednotlivé regióny, ale aj o jednotlivé krajiny, a preto sa musíme určitým spôsobom tomu prispôsobovať, chvalabohu, Európska únia určuje určité mantinely, v ktorých sa jednotlivé členské krajiny môžu pohybovať.

Ale chcem povedať, že napriek tomu, že som kritický k investičným stimulom alebo k dotáciám štátu, myslím si, že je veľmi žiaduce, dokonca veľmi žiaduce, aby štát pripravoval podmienky na podnikateľské prostredie, a to nielen tými konkrétnymi zákonnými normami, ktoré tu viac-menej stále preberáme, či už od Zákonníka práce až cez ekonomické zákony, ale napríklad aj vytváraním tej infraštruktúry. A do tej infraštruktúry ja zaraďujem aj budovanie, respektíve vytváranie podmienok pre budovanie priemyselných parkov, a preto si myslím, že je veľmi žiaduce budovať priemyselné parky aj zo strany štátu. Pritom otázka znie, či to má robiť priamo vláda, štát, alebo vláda má vytipovať určité priestory a dať to developerom, možno VÚC-kam, možno miestnym samosprávam. Ale to je na diskusiu, ku ktorej sme sa prakticky vôbec nedostali.
Dnes argumentujeme tým, že takýto priemyselný park je jeden z dôvodov, prečo máme túto novelu zákona, a to, samozrejme, pán minister, nie je váš problém, lebo ste tam nový a myslím, že ste to veľmi dobre povedali aj v predošlom záverečnom slove, že takáto investícia nám chýba. No ale myslím si, že nie celkom správne je, že je to takýmto spôsobom, napriek tomu, že chápem situáciu, poviem okolo toho viac, je to len reakciou na daný stav, teda na žiadosť investora.

V samosprávach sme svedkami toho, že takisto vytvárajú priemyselné parky, takisto sa bijú o investorov, kde čo je najhoršie a čo je najviac kritizované, to je, keď samospráva ad hoc prijíma nejakú zmenu územného plánu pre žiadosť jednotlivého investora.
Kolega Bobík tu popísal prípad Michaloviec, ako sa tvoril priemyselný park, alebo dva priemyselné parky. Takýmto istým spôsobom, si myslím, by mal pristupovať k tomu štát. Ja len verím, že, pán minister, ak nevyjde táto investícia, o ktorej ste hovorili, ak sa využije niekedy v budúcnosti tento zákon, tak sa využije koncepčne, lebo ak sa hovorí o tom mediálne, že automobilka by mala byť pri Nitre, ak tá investícia nevyjde, štát príde alebo vláda príde s tým, že tento priemyselný park, prvý, spravíme v Nitre? To je tá kardinálna otázka. Keď tu konáme v pokoji, konštruktívne, projekčne, konáme možno inak, ako keď konáme pod tlakom a pod žiadosťou konkrétneho investora. A mne to pripadá tak, že dnes horí dom, nerobili sme protipožiarnu ochranu a keď horí, tak všetci hasia. A ja verím tomu, že aj mnoho poslancov opozície zahlasuje za tento zákon, pretože strecha horí a jednoducho ju treba hasiť, ale som presvedčený o tom, že napríklad aj koncepciu tvorby priemyselných parkov jednoducho treba pripraviť a podľa toho sa aj správať.

Pán minister v záverečnom slove pekne povedal, že budovali sa priemyselné parky, nevieme, ako to bolo. Áno, každá obec, možno každé mesto chce mať svoj priemyselný park, ale všade to nejde, takisto ako chce mať možno nejaký športový areál. Ale to jednoducho nejde. A preto je veľmi dôležité mať štátnu koncepciu, župnú koncepciu, mestskú, obecnú koncepciu aj na budovanie priemyselných parkov. A verím tomu, že sa tak stane a ministerstvo možno aj pod novým vedením na to viacej dohliadne.
Pán minister povedal, aj na výbore sme o tom rozprávali, že skúsenosti nám ukázali, že jednoducho sme neboli pripravení na takúto investíciu a stratili sme pritom minimálne dvoch investorov. Neviem, v ktorom období to bolo, ale keď sa stala taká prvá vec, že sme prišli o prvého investora, na druhý deň mal prísť nejaký príkaz, rozkaz: „Robme s tým niečo a príďme s nejakým návrhom riešenia, aby sa to už druhýkrát nestalo.“ A tak na 99, 9 % by sme to neriešili v skrátenom legislatívnom konaní, ale v normálnom legislatívnom procese a možno by sme boli pripravení oveľa lepšie aj na možnú takúto investíciu, o ktorú ideme súťažiť. Toto považujem za nekoncepčný postup a chcem len veriť, že keď sa skončí táto jedna akcia, že v budúcnosti budeme v tomto ohľade pristupovať koncepčnejšie.

Keď vláda použije priamy nástroj, to znamená priamy nástroj dotačnej politiky, bude to investičný stimul, alebo priama dotácia, čo, samozrejme, súvisí aj s budovaním priemyselného parku, potom si myslím, že jedna z najdôležitejších podmienok pri takomto posudzovaní alebo pri takej realizácii, je, že by sa mali zohľadňovať aj iné národnoštátne záujmy ako len peniaze a zamestnanosť, ale aj taký faktor, ako sú regionálne rozdiely. Bohužiaľ, za ostatné obdobie sa nám nožnice regionálnych rozdielov veľmi rozširujú a, pri všetkej úcte, nevidím žiaden konkrétny krok k tomu, aby sa tento stav zmenil.
Dotknem sa ešte vyvlastňovania.

Kolegovia hovorili aj pri bode v skrátenom legislatívnom konaní o tom vyvlastňovaní, z môjho pohľadu bez ohľadu na to, o čo ide na počiatku, v prvom rade ide o to, aby bol chránený súkromný majetok, súkromný majetok majiteľa pozemku, majiteľa budovy, samozrejme, aj súkromný majetok investora.

Vyvlastňovanie je svojím spôsobom výnimočný krok, výnimočný krok vo výnimočnej situácii. Ozaj je fakt, že za ostatné roky ten výnimočný krok alebo ten výnimočný stav posudzujeme stále benevolentnejšie a benevolentnejšie a rozširujeme možnosť toho vyvlastňovania. A nemôže tu byť hranica, pokiaľ môžeme ísť, rozhodnutie akejkoľvek „múdrej“ vlády. Musí to byť i jasne napísané v zákonoch. A aj múdra, nemúdra vláda, pretože môže prísť aj nemúdra vláda, sa daných mantinelov musí držať. A preto nemôžem súhlasiť s názormi, ktoré aj tu padali a s ktorými sme sa stretli aj na rokovaní hospodárskeho výboru, že: „Máte niečo proti vytvoreniu nových pracovných miest, máte niečo proti novej investícii?“ Určite proti tomu nič nie je. Ale nemôže byť porušené právo niekoho iného.
Bohužiaľ, takéto ad hoc kroky za vlád strany SMER nie sú ojedinelé, ja teraz nechcem robiť nejakú politiku z toho, ale dôvody skrátených konaní alebo zmeny zákonov, ktoré sa týkali jednotlivých subjektov, sú vlastne toho dôvodom alebo dôsledkom a zároveň nemusím chodiť ďaleko, stačí spomenúť energetické zákony.
A ešte mi dovoľte sa dotknúť, aj keď to už teda bolo spomenuté, že pôjde o automobilku, aby som sa vyjadril k tomu, čo to môže v budúcnosti spôsobiť pre slovenskú ekonomiku. Bohužiaľ, Slovensko nemá národohospodársku politiku, ktorej by sa mohlo držať, tak ako hlavne tie niektoré krajiny, na ktoré sa občas pozeráme. Dnes sme najväčší výrobca automobilov na hlavu, takmer 30 % nášho exportu tvorí produkcia automobilového priemyslu. Vytvorenie tej novej automobilky, ktorá možno bude najväčšia z tých všetkých, ktoré máme, spôsobí ešte väčšiu závislosť od danej výroby, výroby automobilov. Tým nechcem povedať nič, ale len toľko, že nemyslím si, že môže dôjsť naraz alebo vo veľmi krátkej dobe k nejakej kríze automobilového priemyslu, ktorá by mohla znížiť tú výrobu hlavne na Slovensku, pretože všetky tie výroby na Slovensku sú relatívne nové. Čiže sú nové aj technológie a ak sa koncerny, ktoré majú svoje závody na Slovensku, povedzme, aj nejakým spôsobom rozhodnú, že znížia tú kapacitu, tak tie slovenské závody asi budú relatívne posledné, alebo na chvoste toho rušenia. Ale to je dnes. Tie závody majú svoju životnosť. A tá životnosť sa odhaduje pri strojárine 8 – 12 rokov? A potom to príde, potom príde k tomu, či tie koncerny obnovia tie výroby tam, kde ich majú, teda aj u nás na Slovensku, alebo úplne normálnym prirodzeným spôsobom budú hľadať pre ne najvýhodnejšie podmienky. (Všetci chceme, aby ekonomika na Slovensku rástla, všetci chceme, aby platy na Slovensku rástli.) Ak sa tak stane, tak je vysoká pravdepodobnosť, že tie koncerny pre tie svoje závody, ktoré môžu byť kdekoľvek na svete, si nájdu aj lepšie podmienky. To nehovorím preto, aby som nejaké čierne vízie hovoril, hovorím to preto, lebo takáto jednostranná odkázanosť na jeden rezort alebo jeden odbor v ekonomike je vysoko riziková, tak ako je rizikový aj, bohužiaľ, tento zákon.

A preto by som rád záverom povedať, že som presvedčený, že takéto zákony sa majú robiť komplexnejšie a hlavne koncepčnejšie, pretože v konečnom dôsledku napriek tomu, že s vysokou pravdepodobnosťou to podporia mnohí poslanci aj opozície, nie je to optimálna cesta. Ďakujem za pozornosť.