Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
11. 2. 2016 14:47:30 - 14:49:30 61. schôdza NR SR - 1.deň - A. dopoludnia Tlač 1872 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, je super, že ste už aj expertom na národnostné školstvo, ale, vážne, zavrieť školu, to je jedno, či ide o maďarskú alebo slovenskú, to je problém. A je to neúspech spoločnosti a neúspech tých, ktorí riadia tento štát, hlavne ako sa to udeje nie kvôli tomu, že nie sú deti v tej škole, ale kvôli tomu, že štát na to nevie nájsť peniaze. No tak s mi zdá, že v tomto štáte aj na to školstvo by sa našli ešte nejaké peniaze, hlavne že aj v rezorte školstva sú nejaké peniaze navyše, keď sa kupujú sifóny za takú cenu, za akú sa kupujú. Čiže to prerozdelenie peňazí je najväčší problém, keď sa kradne v školstve a kvôli tomu sa majú zatvárať školy, tak to je obrovský problém.A čo sa týka tých malých škôl, tak chcem vám dať do pozornosti, pán poslanec, to, že je plno malých škôl, ktoré majú veľmi dobré úspechy, ich žiaci sú veľmi zdatní čo sa týka oboznámenia sa s učivom, majú úspechy v individuálnych súťažiach. Čiže nehádžme všetko do jedného koša. To, že jedna škola je malá, že je tam málo žiakov, ešte neznamená, že tí žiaci nebudú dobre pripravení do života, že sa nebudú socializovať. Vždy je to aj o tých učiteľoch, o tej atmosfére na tej škole, ako sa tí učitelia tým školákom venujú. A verím, tomu, kebyže sú tí učitelia lepšie ohodnotení, aj ten ich prístup k práci by bol oveľa radostnejší, ako je to teraz, keď vidia, že pomaly tento štát z nich robí žobrákov celej spoločnosti.
15. 12. 2015 15:13:56 - 15:14:18 58. schôdza NR SR - 20.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
33.
Podpredseda. (Povedané s úsmevom.) Ja vám ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v mene poslaneckého klubu strany MOST - HÍD vám chcem zaželať krásne a pokojné Vianoce a šťastlivý nový rok. Kellemes Karácsonyi ünnepek boldog, új évet kivánok mindenkinek. (Potlesk.)
8. 12. 2015 15:12:35 - 15:14:36 58. schôdza NR SR - 16.deň - B. popoludní Tlač 1806 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
29.
Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, zásadne odmietam, počkám, kým ma budete aj sledovať, v zásade odmietam kategorizáciu poslancov, a to je absolútne neprijateľné, aby si tu kategorizoval poslancov. To je jedno, kto v akom výbore je. Je poslanec ako poslanec. Neviem, či si nepamätáte časy, keď za hrubej éry HZDS každého schopnejšieho a odbornejšieho poslanca dali do výboru pre životné prostredie. To vám asi ušlo, ale bolo to tak. Čiže toto v zásade odmietam.
Ale odmietam aj kategorizáciu pána poslanca Hlinu, ktorý kategorizuje na základe národnosti, že, pán poslanec? Odtiaľto je už veľmi blízko k tým povinným židovským hviezdam. Pozor.
My sme, pán minister, nehlasovali so SMER-om, čiže nás nemusíte obhajovať. My sme hlasovali za návrh pani Žitňanskej. Vlastne ten návrh potom aj jediný ako zostal aj v treťom čítaní, že sa čudujem, že tí páni poslanci, ktorí pár minút predtým hlasovali so 40 hlasmi za návrh pani poslankyne Žitňanskej, o tom istom návrhu sme hlasovali aj v treťom čítaní. Čiže na čo sa hráte?! (Potlesk.) Minútu dozadu hlasujete so 40 hlasmi za ten istý návrh a v treťom čítaní nám niečo vyčítate. Tak si to uvedomte, čo robíte!
Ale hovorím, že my sme od začiatku povedali, že s tým súhlasíme. My nesúhlasíme s balíčkom návrhov, ktorý doniesol SMER.
A čo sa týka aj ústavy, aj s tým sme nesúhlasili. Nesúhlasíme naďalej a som zvedavý, pán minister, že kedy sa začneme baviť, fakt, o tých návrhoch, o tom balíčku, ktorý tu máme. Lebo ja som podrobne prečítal aj vládny návrh, aj ten návrh, ktorý prišiel na záver do parlamentu. Tam vypadlo kopec vecí, ktoré sa týkajú Vojenského spravodajstva. Prečo? Ale ja som si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
8. 12. 2015 9:50:12 - 9:52:06 58. schôdza NR SR - 16.deň - A. dopoludnia Tlač 1806 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
38.
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja sa čudujem, že vôbec ste vystúpili, že či má význam teraz vystúpiť v rozprave, keď nikto tu nie je.
Už pre mňa bolo zarážajúce aj to, že minister spravodlivosti v rozprave najprv nevystúpil a potom ani na záver k bodu nevystúpil, vystúpil len spravodajca Madej svojimi demagogickými rečami. A teraz pri všetkej úcte, pán minister poľnohospodárstva, rozumiete hospodárstvu, viem, že ste vášnivý poľovník a tým ste aj legálnym držiteľom zbraní, ale to je jediné, čo vás spája s týmto zákonom, že mali ste niekedy alebo máte niekedy zbraň v ruke. Ja nechápem, že vláde takto záleží na ochrane Slovenska. Tak chránite Slovensko, že ani jeden z rezortných ministrov, ktorého sa to týka, však to môže byť aj spravodlivosť, môže to byť aj obrana, môže to byť aj vnútro, ani jeden nie je schopný prísť a nie že obhajovať zákon, lebo to nerobia, nevysvetľujú, nerokujú s nami, ale to, že pošlú sem ministra pôdohospodárstva, no, prepáčte, to je už škandál.
O čom potom je tento zákon, keď tu je ako navrhovateľ minister pôdohospodárstva? Však my tu môžeme predložiť hocijaký lepší návrh zákona a pozmeňujúce návrhy, doplňujúce návrhy, s kým to máme potom prerokúvať? Kto vypočuje opozíciu v tomto? Alebo aj vládny SMER. Však načo potom sú tu poslanci, keď z navrhovateľov ani jeden príslušný minister tu nie je?
4. 12. 2015 13:31:52 - 13:33:45 58. schôdza NR SR - 15.deň - A. dopoludnia Tlač 1806 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
156.
Ďakujem za faktické poznámky. Áno, ide nám o spoločný cieľ: účinný boj proti terorizmu, aby sme vedeli odvrátiť aj hroziaci útok. Ale práve problém s týmto balíkom je to, že to nerieši. A vláda a vládni poslanci to nechcú počuť.
Čo povedal aj pán predseda Pellegrini, že rokujú. Rokujú o ústave, ale my sme mali, pani poslankyňa Šípošová, my sme mali vyčlenenú jednu hodinu ako výbor pre obranu a bezpečnosť, jednu hodinu, od ôsmej do deviatej sme mali rokovať o tomto balíku, vo štvrtok, jednu hodinu, od ôsmej do deviatej. Potom sme nejakým spôsobom predĺžili to až do desiatej a museli sme ešte rokovať aj na obed. No ale my sme povedali svoje argumenty. Druhá strana, no poslanci určite nie za vládny SMER, tí na to nereagovali. Druhá strana, to boli navrhovatelia, reagovali tým spôsobom, že absolútne zavádzali. Zavádzali, a to už pán poslanec Lipšic povedal, že aj ten jeden prípad, ktorý spomenuli, že konkrétny prípad z judikatúry zo Štrasburgu bol absolútne mylný a zlý, že absolútne nemá nič spoločné s tým, čo riešime my.
Takže, bohužiaľ, tá slepota tu je. Pritom tak sa mi zdá, že absolútne nejde o cieľ niekomu, ale o to, aby sa o tom rozprávalo. Čisto len ide o marketing, o takú pozlátku, o taký lak na to, že riešime tú hrozbu teroristického útoku, ale len to riešime, ale nič proti tomu nerobíme.
4. 12. 2015 12:49:17 - 13:28:24 58. schôdza NR SR - 15.deň - A. dopoludnia Tlač 1806 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
150.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, no, smutne som sa prizeral, kam sa strhla rozprava k ústave, k zmene ústavy. Bavili sme sa tu o všeličom, len nie o merite. Nepozdáva sa mi to, aby sme tu merali, že kto koľko má tu poslancov. Načo sú nám tu poslanci Národnej rady prítomní v sále, keď sú slepí, hluchí a téma ich nezaujíma, ani odborná kritika (reakcia z pléna), ani odborná kritika, ani dobré alebo vylepšujúce návrhy k vládnym návrhom ich nepresvedčia o tom, že ten pôvodný návrh by sa dal zmeniť, vylepšiť. A to vidieť, bohužiaľ, na tom, že koľko tu je poslancov SMER-u, chránia Slovensko, ale len gestami, sloganmi. Lebo my prízvukujeme, že tieto návrhy, ktoré dala vláda, nie sú dobré. Predovšetkým jedna časť minimálne je o terorizme.
Vláda nám ako podsúva, že starať sa o bezpečnosť Slovenskej republiky bolo niečo výnimočné. Nie. Starať sa o bezpečnosť Slovenskej republiky je samozrejmou úlohou každej vlády, nie je na tom nič mimoriadne, za čo by sa mala vláda chváliť sama alebo aby ju chválil niekto iný.
Hlavným problémom SMER-u aj tých jeho krokov a aj vlády je, že nemajú reálnym zvyšovaním bezpečnosti veľa spoločného a slúžia len ako marketingový nástroj. Na tom postavili aj svoju kampaň, však slogan sa zmenil, a ešte raz prízvukujem, potrebujú tému živiť a nie riešiť.
Vláda straší ľudí a už sama vie, že to prehnala. Však ako vás počúvam, tak by som sa ani nečudoval, ak by niektorý občan už by doma vo svojej záhrade pomaly betónoval protiteroristický bunker. Výsledným efektom neustáleho strašenia vlády je aj to, že už ani na živote ohrozené rodiny kresťanov nie je schopná naša spoločnosť sa zhodnúť a nie tobôž prijať. Súhlasím s výrokom ministra vnútra, ktorý v tejto veci hovoril, že ak to neurobíme, že neprijmeme týchto kresťanov, tak sa spreneveríme všetkým tradíciám, ktoré máme. Ale prečo tá debata aj nemôže byť, lebo to je stále rozsievanie strachu, čo nám všetko hrozí a čo nám všetko títo ľudia robia, a preto tá spoločnosť stráca elementárne hodnoty a vnem, vonkajší vnem týchto vecí.
Preto nie je treba ľudí strašiť, ale vysvetľovať a hlavne my v parlamente máme prijímať zákony, vláda svoje opatrenia a vlastne tak docieliť tomu, aby tá teroristická hrozba bola čo najnižšia.
Nemáme to podceniť, ale ani preceniť. A keď vidíme, že už v niektorom zákone je určitý nedostatok, že treba to vylepšiť, tak dobre, tak pristúpme k tomu, aby sme to zlepšili, ale aby sme nedávali do Národnej rady a hlavne v skrátenom legislatívnom konaní balík antiteroristických zákonov, lebo to nie je o tom, to je stoh bezbrehého posilnenia postavenia bezpečnostných zložiek štátu, a to takým spôsobom, že väčšina navrhnutých úprav nemá absolútne, ale absolútne nič spoločné s bojom proti terorizmu, alebo jedna časť sa ho dotýka len v minimálnej možnej miere.
Čiže výsledným efektom tejto snahy vlády nebude lepší a účinnejší boj proti terorizmu, ale neúmerné posilnenie kompetencie polície a spravodajských služieb. Čiže tých inštitúcií, ktorým ľudia na Slovensku najmenej dôverujú.
Počul som argument, že v západoeurópskych krajinách niektoré zložky, bezpečnostné zložky majú aj širšie právomoci, ako má polícia alebo spravodajské služby na Slovensku. Nie je možné to porovnávať tak, že vytiahnem konkrétnu nejakú právomoc a tú porovnávam, ale treba z globálneho hľadiska posúdiť postavenie týchto spravodajských služieb alebo aj polície v rámci daného štátu. Ale vo všeobecnosti sa dá povedať, že, áno, sú niektoré služby a polícia aj v niektorých štátoch má väčšie právomoci, ale na druhej strane tam kontrola je oveľa účinnejšia. Nemajú tam určite také formálne kontroly, čo sa týka spravodajských služieb, ako my máme v Národnej rade. Čo dostávame tie správy, však to sú smiešne, to je rozprávka na dobrú noc deťom, tam nič konkrétne nie je.
Čiže keď chceme niekedy voľaké v budúcnosti rozšíriť právomoci pre bezpečnostné zložky, tak určite by sme mali začať s tým, aby tá kontrola bola efektívna, adekvátna a hlavne nestranná. Robiť kontrolu policajtov cez inšpekciu, ktorá je podriadená ministerstvu, ktoré riadi políciu, no, to je o tom, že kontrolujeme samých seba.
Čiže pred tým, ako by sme chceli niečo doplniť do právomocí týchto bezpečnostných zložiek, tak uvažujeme nad tým, že áno, ako ich budeme kontrolovať. A teraz pod rúškom antiteroristických balíkov zákonov tam fakt zavádzame strašne a strašne neprebádané veci, ako to bude, čo bude. Ale prečo by sme to mali teraz robiť? Teraz by sme mali prijímať zákony, ktoré sa týkajú boja proti terorizmu.
Ale aby bolo jasno, ja tiež chcem, aby moje deti vyrastali v bezpečí, šťastní, zdraví, ale chcem, aby moje deti vyrastali tiež ako slobodní ľudia. A tu už hráme fakt s tým, že chceme bezpečnosť, ale nechceme slobodu? Na čo nám je potom bezpečnosť, keď nebudeme mať slobodu? Však nás potom každého môžu zavrieť do nejakej cely a budeme v bezpečí, ale nebudeme slobodní.
Čiže chcem bezpečný, ale zároveň aj právny štát.
A čo sa týka týchto návrhov, tak máme tu už ix dobrých zákonov, ale ich nevieme dobre aplikovať. Ich efektivita je veľmi nízka, zlyháva ľudský faktor. Aj v súčasnosti platná legislatíva proti extrémizmu, povedzme, lebo bavíme sa o tom, o politickom extrémizme, máme iný extrémizmus, je pomerne tvrdá. A my sa teda pýtame, koľko ľudí bolo stíhaných v súvislosti s extrémizmom? Koľko nebezpečných webov bolo vôbec posudzovaných? Koľko paramilitantných skupín bolo zrušených a ich šéfovia, ktorí sa infiltrujú aj do štátnych škôl, do armády, bolo rozložených? My nepotrebujeme tvrdšie zákony, my potrebujeme používať tie, ktoré už máme. Ani nové znenie ústavy, ani nové zákony nás pred extrémizmom ani pred teroristami neuchránia, keď ich nebudeme aplikovať. Kto ich bude robiť? Načo nám sú zákony, keď už spravodajské služby, polícia, prokuratúra, súdy nerobia svoje úlohy.
Efektívne využitie existujúcich právnych rámcov je základným kameňom právneho štátu. Bez fungujúceho právneho štátu tu nebude fungovať nikdy nič. A pre funkčnejší právny štát, bohužiaľ, táto vláda s vládnou stranou SMER za takmer osem rokov nič, ale absolútne nič nespravila.
Ako som spomenul, ak niečo na Slovensku nefunguje, tak na to prijmeme ďalší zákon. Prijmeme zákon aj vtedy, keď tu máme dobrý zákon, len politicky kvôli voľbám sa nám zdá, že viac sa nám hodí, prepáčte za výraz, ale prijmeme blbé zákony, lebo aspoň je téma, aspoň je kampaň.
Pritom náš právny poriadok si presne pamätá na také možné hrozby, ktorým chceme čeliť, a to ústavným zákonom. Keď dovolíte, ja prečítam čl. 4 ústavného zákona, ktorý sa zverejnil v Zbierke zákonov pod č. 227/2002, čiže ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Čl. 4 ods. 1: "Výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgán verejnej moci," nebudem ďalej, "ktorý svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov. Výnimočný stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo bezprostrednom ohrozenom území."
Potom je tu, že je to ohraničené aj časovo. Výnimočný stav nie je možné zneužiť na potlačenie štrajku, verejných zhromaždení, čo je potom počas výnimočného stavu možné urobiť, aké opatrenia. Čiže my to všetko máme, len to je, že proste to by sme nemuseli prijať takúto novelu.
Druhá vec je, že na Slovensku máme strašnú, vysokú mieru korupcie. Teroristi majú finančné prostriedky, aby skorumpovali aj našich úradníkov, keď už ide o to. Ako sa dostala tá bomba na ten stroj, ktorý odletel do Ruska z Egyptu a vybuchol? Za bakšiš. A keď sa my nevysporiadame s tým, aby naše zložky neboli podplatiteľné, keď nebudeme proti tomu účinne bojovať, tak zas zlyhá ten ľudský faktor. Už nie z ľahostajnosti, ale kvôli tomu, že to bude mať niekde setsakramentsky dobre zaplatené a Islamský štát, presnejšie Daiš, ako vieme, má celkom slušné príjmy z čierneho predaja ropy.
Premiér Robert Fico povedal, že pokiaľ ide o bezpečnosť slovenských občanov, nebudeme poznať hranice. No, ale mali by sme, aj vy, pán minister, aj premiér, aj poslanci, mali by sme mať hranice. A tou hranicou je osobná sloboda občanov a nedotknuteľnosť ich súkromia.
Čiže máme tu dve základné práva: právo na osobnú slobodu a právo na bezpečný život. A musíme nájsť riešenie, aby sme ani jedno z týchto práv nepovzniesli nad to druhé. Ale tento vládny návrh zákona nieže to nerobí, ale tie medze absolútne prekračuje, ale prekračuje nielen kvôli tomu, aby sme vedeli účinnejšie bojovať proti terorizmu, ale robí to kvôli tomu, lebo spravodajské služby tam prepašovali svoje zákony a návrhy.
Terorizmus tu nemáme prvý rok a brutalita tiež nie je nová. Aj čo sa týka počtu obetí, sme mali tu v Európe možno brutálnejšie útoky. Ale čo sa stalo ako, prečo teraz? Čo sa stalo okrem tých útokov v Paríži? Niečo tu je navyše? Je tu zvýšená hrozba? No okrem toho, že idú voľby, tak nič iné nie je. Áno, máme tu organizáciu Islamský štát, Daiš, aby sme boli, lebo nemá to so štátom nič spoločné, tak už sa, už sme na pôde, na tom sme sa zhodli, že budeme používať pojem Daiš, tak dúfam, že sa to ujme aj na Slovensku, že ovláda časť územia. Ale my tu zbytočne budeme na našom pieskovisku robiť tvrdé zákony, tvrdé zásahy, my ten terorizmus neodstránime. Na to potrebujeme mať aj svojich partnerov, či v rámci EÚ, v rámci NATO alebo aj v rámci V4. Ale niekedy sa správame tak, že ideme proti našim partnerom, tak potom ako chceme účinne bojovať proti terorizmu, keď v istej chvíli, keď budeme potrebovať pomoc my, tak možno tá pomoc sa nám dostane tak, ako my dávame tú pomoc iným.
Ale čo mi najviac vadí okrem toho, čo som už povedal, na tomto balíku, že nám nevadia tie nedostatky, o ktorých vieme, a neriešime ich. Deravý vzdušný priestor na schengenskej hranici s Ukrajinou, viete, ktovie koľko džíhadistov môžu prepašovať za jednu noc, koľko výbušnín donesú. No pušky nemusia, tie si kúpia legálne u nás. Bohužiaľ, vieme o tom, síce my sme obmedzili po útokoch na Carlie Hebdo predaj expanzných pušiek, ale stále vieme o tom, že tie pušky sa dajú prerobiť na funkčné automatické zbrane naspäť. Čiže stále mi tu chýba to, aby aspoň tie strelné zbrane, na ktoré máme dosah, aby boli znehodnotené tak, aby návrat funkčnosti už možný nebol. Nesledujeme vôbec a nesledovali sme predaj týchto zbraní, neviem, či sa to už deje.
Neriešime azyl. Pán spravodajca, pán poslanec Madej tu pri ústave tak demagogicky nesúvisiace s ústavou furt tu riešil migračnú krízu, ale keď SMER a vláda sa nazdáva, že, a pán podpredseda Číž to bol práve, ktorý tu spomenul to, že máme tu 400-tisíc neidentifikovaných ľudí v Európe, tak riešme azyl. Riešme aj našu azylovú politiku, ktorú síce máme tvrdú, ale dlhú. Riešme dĺžku, ako rýchlo vieme vybaviť azylové žiadosti aj s právoplatným rozhodnutím súdu.
No ako každá vec, aj táto, aj tento balík potrebuje finančné prostriedky. Prednedávnom sme hlasovali o rozpočte. Ani halier, ani cent sa nevyčlenil na tento balíček, lebo tento balíček ešte nebol ani na svete. Ešte vláda vtedy nevedela, že chce bojovať proti terorizmu, keď sme tu mali rozpočet v parlamente? No asi nevedela. No ale keďže máme na cétečko o milión eur viac, ako by bolo treba, a na ďalšie blbosti, ako na kompu, ďalších desiatok miliónov, tak určite sa nájdu aj na to peniaze. Ale čakal by som od vlády, aby s takou vehemenciou, ako predložila tento návrh zákona, predloží aj zákon, ktorý bude chrániť ľudí aj pred korupciou, pred zdravotníckou mafiou, pred nezamestnanosťou a ďalšími neduhmi našej spoločnosti.
Keď dovolíte, prečítam pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú toho balíka zákonov, o ktorých teraz tu rokujeme.
Prvý pozmeňujúci návrh je:
1. V čl. II sa vypúšťajú body 6, 14, 23 a 25.
2. V čl. XIII sa vypúšťa bod 2 a súčasne sa zrušuje označenie bodu 1.
Navrhuje sa vypustiť novelizačné body pôvodne nadväzujúce na predĺženie tzv. sudcovskej lehoty účinnej na rozhodnutie a zadržanie alebo zatknutie osoby.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. 17 sa na konci pripájajú tieto slová: "a stráca účinnosť k 1. júlu 2017 okrem čl. 2 bodov 12, 13 a 24 a čl. XIII".
Navrhuje sa, aby všetky opatrenia, s výnimkou tých, ktoré nadväzujú na novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky, stratili účinnosť do osemnástich mesiacov, a teda aby išlo o opatrenia majúce výlučne dočasný charakter.
Nie je nič výnimočné v Európe, že niektoré právne predpisy majú dočasný charakter, je to veľmi dobrý inštitút. A keď už ideme v takomto ponímaní prijať balíček antiteroristických zákonov, tak určite aby sme hlavne, keďže ide o skrátené legislatívne konanie, kde nemáme možnosť fakt vyšpecifikovať, že aký to bude dopad, konkrétne ktoré ustanovenie, tak aby sme mali tú možnosť. A keď táto ctená snemovňa povie, že to ideme predĺžiť, tak vždy bude mať tú možnosť.
Druhou várkou pozmeňujúcich návrhov z môjho pera je trošku širší. Tá sa dotýkala sudcovskej lehoty a táto sa dotýka toho, aby sme v antiteroristickom balíčku mali fakt len tie zákony, ktoré sa viažu na boj proti terorizmu.
Čiže 1. bod. V čl. II body 4 a 5 sa vypúšťajú.
Nie je dôvod na to, aby bola nariadená obligatórna väzba, lebo tieto body sa dotýkajú obligatórnej väzby, hlavne keď ani nejde o obligatórnu väzbu. To len váš premiér tak rozpráva pred voličmi, že my tu zavádzame obligatórnu väzbu, ale sú to silácke reči, pritom text, ktorý predložil pán minister spravodlivosti, hovorí úplne o niečom inom, lebo obvinený môže byť vzatý do väzby, tak to nie je obligatórna väzba a nazdávame sa, nielen ja, ale dá sa povedať až na navrhovateľov celá právnická obec, že dôvod väzby pri trestnom čine terorizmu podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) sú absolútne naplnené, vrátane hrozby najvyššieho trestu.
Atribútom právneho štátu je to, že má dokonalé normy, dokonalé zákony, ale tie zákony musia byť dostatočne všeobecné. Však čo je zákon? Všeobecne záväzná právna norma. A nie to, že na čo už máme všeobecnú právnu normu, tak ešte našijeme ešte jeden gombík, lebo politická situácia a predvolebná kampaň si to vyžaduje. Tak preto navrhujeme, aby v čl. II body 4 a 5 boli vypustené.
V tom istom článku bod 9 navrhujeme iné znenie kvôli týmto zmenám, a to, že v § 80 ods. 2 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie: "Ak je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu."
A to isté sa týka bodu 3 môjho pozmeňujúceho návrhu, a to čl. II bod č. 10 znie: V § 81 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: "Ak je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu."
Ďalším bodom je bod 4. V čl. II bod č. 17, to je stále Trestný poriadok, sa vypúšťa bod 17.
Kontradiktórnosti konania. Absolútne tým sa popiera kontradiktórnosť konania. Vláda chce využiť svedeckú výpoveď, ktorá bola podaná v prípravnom konaní, aj v súdnom konaní, čo je absolútne v rozpore s kontradiktórnosťou konania.
V čl. III bod č. 1 sa vypúšťa.
To už je zákon o SIS, uvedené ustanovenie nemá ale absolútne nič spoločného s vládnym návrhom, t. j. že aby sme bojovali proti terorizmu. Ide o návrh, ktorý vlastne bolo z toho zákona, čo sme mali dostať v lete, zákona o Slovenskej informačnej službe, ale ten sa nám nedostal z jasných dôvodov, tak teraz spravodajská služba to prepašovala do tohto návrhu.
A to isté sa týka bodu 6 môjho pozmeňujúceho návrhu, kde v čl. III bod 4 navrhujem vypustiť tiež z tohto istého dôvodu.
Bod 7. V čl. III body č. 5, 6, 7, 8 a 9 sa vypúšťajú.
Uvedené ustanovenia sa nevzťahujú výlučne len na boj proti terorizmu. Čiže raz ideme rozširovať kompetencie, a to sú tie hlavné kompetencie, právomoci Slovenskej informačnej služby, o ktoré ich ideme rozšíriť. Oni hovoria, že však to je na boj proti terorizmu. Ale to nie je koncipované tak. To je koncipované, že tieto právomoci Slovenskej informačnej službe zostanú alebo môžu ich využiť, alebo zneužiť, aj na všetky prípady iného charakteru. A tu tiež toto bolo z toho pôvodného vládneho návrhu zákona o Slovenskej informačnej službe.
Osobitne som dal do bodu 8 môjho pozmeňujúceho návrhu čl. III bod č. 11, ktorý navrhujem vypustiť.
Uvedené ustanovenie sa nevzťahuje výlučne len na boj proti terorizmu, ktorý bol dôvodom na urýchlené prijatie balíku návrhov zákonov. Zámerom vládneho návrhu zákona, ako aj odôvodnením skráteného legislatívneho konania bol boj proti terorizmu a možnosť zabráneniu teroristickému útoku. Uvedené ustanovenia ale bude môcť použiť Slovenská informačná služba nielen vo vzťahu k teroristom, resp. na boj proti terorizmu, ale vo všeobecnosti na akékoľvek možné prípady.
Najväčším nedostatkom návrhu je ale tá skutočnosť, a tu hovorím o tom, že Slovenská informačná služba, čo už kritizoval aj pán poslanec Hlina, môže vyžiadať kamerové alebo aj zvukové záznamy od každej fyzickej alebo právnickej osoby. A táto fyzická alebo právnická osoba to bude musieť dať Slovenskej informačnej službe. No ale nielen tie, ktoré súvisia s bojom proti terorizmu, ale aj s priemyselnou špionážou alebo niekedy ako máme, bohužiaľ, sme svedkami toho z Gorily, že Slovenská informačná služba je zneužitá na absolútne iné súkromné účely.
A v tomto bode pri tejto povinnosti ale nie je žiadna sankcia. Čiže Slovenská informačná služba keď niekoho požiada, že dajte mi ten kamerový záznam, lebo sme tam zachytili, že o ulicu ďalej bol teroristický útok a tadiaľto utekali. A ja im poviem, no, vážená Slovenská informačná služba, síce ja vám, ja som vám povinný ten záznam dať, ale keď vám ho nedám, tak sa nič nestane. Takže dobrý deň. Načo sú nám také? Toto je boj proti terorizmu, že nás každý, ako Slovenskú informačnú službu, hocikto môže poslať kade ľahšie? Nie je tam sankcia. Je tam povinnosť bez sankcie.
Ďalším bodom je bod 9. V čl. IV bod č. 1 znie: V § 19 ods. 1 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie: "g) pred zistením jej totožnosti podľa § 18, ak sa nachádza na mieste, na ktorom hrozí teroristický útok, alebo na mieste, kde došlo k teroristickému útoku a použitie výzvy na preukázanie totožnosti podľa § 18 môže ohroziť život alebo zdravie zakročujúceho policajta alebo osôb nachádzajúcich sa v tomto priestore,".
Ide o to, že polícia bude môcť zaistiť na 48 hodín akúkoľvek osobu, ktorá sa bude nachádzať v mieste, kde došlo k teroristického činu alebo kde hrozí teroristický čin. Čiže to môže byť celá republika hocikedy. My vieme povedať dneska, že kde u nás hrozí teroristický útok? Nevieme. Čiže môže hroziť všade alebo nikde. Čiže všade budú môcť zaistiť osobu a zadržať na 48 hodín aj pred zistením totožnosti.
Ja súhlasím s tým, aby polícia mala takú možnosť, aby keď niekde fakt hrozí niečo, aby vedela tú osobu zaistiť, a v prípade, že hrozí niečo policajtovi alebo tretím osobám, tak nech ho aj zoberú a potom 48 hodín držia. Ale nech je tá podmienka, keď nič nehrozí ani policajtovi, ani tretej osobe, tak nevidím dôvod zaistiť takúto osobu, ktorá sa nachádza na tom mieste, kde hrozí útok alebo bol útok. Keď hrozí, áno, nech ho zoberú, ale nech máme určité mantinely.
Čiže nedávame to vypustiť, ideme to, navrhujem to len vylepšiť.
10. bod. V čl. IV bod č. 8 sa vypúšťa.
To je tá zásahová výbuška, ktorá je teraz nastavená tak, že kvôli bezpečnosti tretích osôb sa zásahová výbuška používa v uzavretom priestore. Zásahová výbuška spôsobuje omráčenie ľudí jednak zvukom, svetlom, vlnou. Ide predovšetkým zo zákona, ide o vec, ktorá sa má použiť na to, aby páchateľa dočasne omráčila, ak sa páchateľ nechce vzdať, alebo ho to má priviesť k opustenie úkrytu.
Takže, a teraz sa navrhuje, aby táto zásahová výbuška mohla byť použitá aj na verejnosti. A nielen voči teroristovi alebo každému nebezpečnému páchateľovi. A hovorím, ale nebezpečný páchateľ, to môže byť ešte aj nevinný človek. Ešte nevieme, ešte je len podozrivý.
Takže preto, keďže táto vec sa netýka len terorizmu, ale sú ohrozené možno aj životy, ale zdravie minimálne, nevinných ľudí, civilov s tým, že niekde dáme na námestie, tam dáme zásahovú výbušku, lebo tam niekto je, a nie je to terorista, tak si to nemyslím, že to je adekvátne.
11. bod. V čl. IV bod č. 10 a č. 11 sa vypúšťajú.
To je použitie špeciálneho streliva radovými policajtami, ktorí nie sú pod priamym velením alebo nie sú pod jednotným velením. A zas ide o to, že táto právomoc použitia špeciálneho streliva sa dáva policajtom na akýkoľvek policajný zásah. Nie je tam zas, že v boji proti terorizmu. Čisto rozšírenie kompetencií aj o špeciálne strelivo.
A ďalší bod, bod 12 môjho pozmeňujúceho návrhu. Čl. IV body č. 12 a 13 sa vypúšťajú.
A to je zas použitie špeciálnych zbraní. Špeciálne zbrane doteraz používali len určité zložky Policajného zboru, ale teraz to budú aj radoví policajti. Hovorím, že a zas nielen vo vzťahu k teroristom, ale vo vzťahu voči akémukoľvek občanovi alebo osobe.
Bod 13 môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. IV bod č. 18 znie: V § 69d) ods. 6 sa na konci pripája táto veta: "Aj bez písomnej žiadosti možno poskytovať a sprístupňovať osobné údaje Interpolu pri predchádzaní, odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov terorizmu, zisťovaní páchateľov trestných činov terorizmu, vyšetrovaní trestných činov terorizmu."
Je samozrejmé, že pri hrozbe, veľkej hrozbe, a určite terorizmus je veľká hrozba pre spoločnosť, treba reagovať promptne. Keď nám niekto z Interpolu zavolá, že či nemáme takú alebo onakú osobu v záznamoch, áno, nech sa v momente tento osobný údaj odovzdá, hoci aj telefonicky, ale nie bezhranične na každý prípad. Za normálnych okolností sa to robí písomnou žiadosťou. Aspoň máme o tom záznam, že čo posúvame ako komu. Lebo tuto zneužitie je potom, ako možnosť zneužitia je veľmi veľká.
Ďalší bod 14. V čl. V body č. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 sa vypúšťajú.
To už je Vojenské spravodajstvo. A to je to isté, aj čo sa týka Slovenskej informačnej služby. Tieto, šesť bodov z vládneho návrhu absolútne nič v spojitosti s bojom proti terorizmu nemá. Čiže ide o návrhy, ktoré vlastne sú len tam prepašované.
Bod 7, to je 15 bod môjho pozmeňujúceho návrhu. Pod V bod 7 sa vypúšťa.
A tam to je najzaujímavejšie, že ono to je nová definícia inštitucionálneho vedenia Vojenského spravodajstva. Čiže Vojenské spravodajstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister, ktorý vymenúva a odvoláva riaditeľa Vojenského spravodajstva. Tak to je teraz. Po novom sa to vypúšťa a riaditeľ bude riadiť aj zodpovedať za to. Keď, viete, keď - a v odôvodnení je, a to je najtragikomickejšie, že takto sa má zefektívniť Vojenské spravodajstvo. No keď minister obrany je prekážkou efektívnej činnosti Vojenského spravodajstva a kvôli tomu musíme vymeniť v zákone, aby nie minister riadil Vojenské spravodajstvo, ale aby to riadil riaditeľ, tak to je, to je neviem čo, toto je, to ani Mr. Bean by to nenapísal.
Bod 16 môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. V body č. 9, 10, 11, 12, 13 a 14 sa vypúšťajú.
Ako obdobne pri SIS-ke. Tieto návrhy len námatkovo sa dotýkajú boja proti terorizmu. Ide o to, že zas absolútne veľkou mierou rozširujeme právomoci Vojenského spravodajstva s tým, že však to má napomôcť v boji proti terorizmu. Nie. Ono to je absolútne všeobecné. V minimálnej miere sa bude dotýkať boja proti terorizmu. Ide zas len o prepašovanie týchto ustanovení do právneho poriadku bez riadneho medzirezortného a proste legislatívneho konania.
Posledný bod, bod 17 môjho pozmeňujúceho návrhu. Celý čl. XI sa vypúšťa.
"Podľa platného právneho predpisu vydanie cestovného dokladu sa odoprie alebo vydaný cestovný doklad sa odníme na nevyhnutný čas." Je to v poriadku. Podľa § 23 ods. 2 najdlhšie je to na jeden rok. Tiež je to v poriadku. Ale to je všeobecné. To je terajší stav.
Ale podľa vládneho návrhu zákona sa to môže udiať aj opakovane, pritom táto podmienka tiež nie je viazaná len na boj proti terorizmu, ale všeobecne.
Čiže zas máme tu návrh, ktorý nie je špecifikovaný najprv boj proti terorizmu, ani to neviažu. Ja by som si to vedel predstaviť, kebyže tam napíšu, ale keď niekto je podozrivý zo spáchania alebo že sa zúčastní na teroristickom útoku, že je podozrivý zo spáchania trestného činu terorizmus, tak ten pas mu nevydáme opakovane neviem koľko rokov. V poriadku. Ale to tam to nie je.
Takže tento pozmeňujúci návrh odovzdávam krátkou cestou pani spravodajkyni. Toto je prvé. A hneď vám dám druhé. Toto je druhé. A hneď vám dám druhé. Toto je druhé. (Rečník odovzdal spravodajkyni svoje pozmeňujúce návrhy.)
Pôvodne som chcel, aby sme mali možnosť, lebo viem, že viacerým mojim kolegom z opozície nie každý z týchto bodov vyhovuje, že nie každý s týmto bodom súhlasí, že dáme hlasovať o každom bode jednotlivo. Áno, to zaberal by určitý čas, ale výsledný efekt by mohol byť dobrý alebo lepší. Ale načo? Dobre vieme, že nemáme partnera k tomu, aby sme návrhy, vládne návrhy zákonov vylepšili, alebo vláda, vládna strana, vládna väčšina absolútne sa k tomu stavia tak, že ani sa o tom s nami nebavia. Veď ani nemá kto.
Ďakujem pekne za pozornosť. Fú, ale som bol dlhý.
4. 12. 2015 10:24:02 - 10:25:49 58. schôdza NR SR - 15.deň - A. dopoludnia Tlač 1806 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
48.
Ďakujem za slovo. Vážená pani kolegyňa Žitňanská, chcem povedať dve veci.
Jedna vec, že konečne si sa držala striktne témy. Lebo chcem upozorniť aj kolegov poslancov, že budeme mať aj ďalšiu rozpravu a tá rozprava sa bude týkať nie ústavy, ale toho balíka zákonov, čiže aby sme nemiešali tieto dve rozpravy. Nie je zlúčená rozprava, nie je zlúčená rozprava. Čiže aby sme sa teda striktne držali ústavy.
A druhá vec, ktorú chcem povedať, je, že mne sa zdá, ako by sme začínali ten boj s terorizmom až teraz, keď nadobudne právoplatnosť zmena ústavy a zmena balíku zákonov. Čo sme potom robili doteraz? Nie. Boj s terorizmom už máme tu dlho, akurát sa vyskytlo, že niečo nie je, máme ešte dotiahnuť do víťazného konca, ale to je tiež blbosť. Nie. My tu riešime marketingové veci. Chvalabohu, pre šťastie vlády, že tam aspoň niečo z toho je možné využiť na boj proti terorizmu. Aj v tejto ústavnej zmene, že, áno, bude asi lepšie, keď polícia v prípade teroristov bude mať ešte o pár hodín viac na to, aby vedela prelustrovať podozrivých ľudí. Ale doteraz to nerobila? Alebo doteraz ten čas nebol dostatočný?
4. 12. 2015 9:08:39 - 9:15:13 58. schôdza NR SR - 15.deň - A. dopoludnia Tlač 1806 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
6.
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, idem takto neozbrojený bez písomnej prípravy, lebo na to, čo chcem povedať, netreba ani nijaké poznámky, človek, ktorý robí s ústavou, pozná do istej miery právny poriadok Slovenskej republiky, vie, čo chce povedať na začiatok.
A na začiatok treba povedať hneď to, o čom tu rokujeme. Rokujeme tu o volebnej kampani vládnej strany SMER, lebo nič výnimočné sa nestalo, nič výnimočné teraz nehrozí, lebo kebyže to hrozí, to bola by to nejaká konkrétna hrozba, tak máme tu zákon, ústavný zákon o bezpečnosti štátu, kde v čl. 4 máme zavedený inštitút výnimočného stavu. Výnimočný stav na návrh vlády vyhlasuje prezident a práve aj jednou z tých podmienok alebo z dôvodov na vyhlásenie výnimočného stavu je hrozba teroristického útoku alebo už samotné uskutočnenie teroristického útoku. Podľa mňa tá úprava je veľmi dobrá, jednak nedáva len samotnej vláde, vláde túto právomoc, je tam prezident, čiže vláda navrhuje, prezident vyhlasuje, nemôže sa to môcť diať hocikedy, sú striktne stanovené podmienky.
Druhá vec je, čo je veľmi dôležité, časový úsek. Že ten výnimočný stav sa nevyhlasuje na roky rokúce alebo donekonečna, kým sa nezmení zákon, ako by sa mohlo stať v tomto prípade, kebyže prejdú vládou navrhnuté zákony, ale je tam určitý časový úsek, za ktorý platí ten výnimočný stav, ktorý je, samozrejme, možné predĺžiť.
A tretie je veľmi dôležité, že to je možné aj územne ohraničiť, aby sme nešikanovali alebo proste nezavádzali tam niekde na východe republiky, kde nič nebude hroziť podľa analytikov, aby sme tam tiež nezavádzali policajné kontroly na každom rohu, aby sme tam nemali v pohotovosti každého colníka, hasiča aj armádu.
Čiže čo je na Slovensku zas? Máme v právnom poriadku inštitúciu, ktorá má slúžiť na to, keď hrozí teroristický útok. Neaplikujeme to, ale ideme zavádzať zmeny jednak v ústave, ako aj v ďalších nejakých 15 alebo 16 zákonoch.
Vystupujem práve kvôli tomu teraz v rozprave ústavy, lebo ide o ústavný zákon, o veľmi silný zákon, na ktorom sa zhodla ústavná väčšina, i napriek tomu mandátu, ktorú má tento zákon, my sa správame, akoby ani nebola existovala. Preto chcem, aby sme pri pozmeňujúcich návrhoch pamätali na to, že problematiku možných teroristických útokov, teroristickej hrozby treba vyriešiť, a nie riešiť. Niekomu sa asi bude páči, že táto téma tu bude do volieb, bude živená teraz týmto zákonom, potom nejakými návrhmi, potom prídu na rad policajti, že ideme navýšiť stav. Čiže stále táto téma sa bude nejako držať cez vládu pri živote.
Nie. Slovensko potrebuje kľud, Slovensko potrebuje pokoj, Slovensko potrebuje robiť. Aj vláda by mala robiť na tých veciach, kde máme fakt katastrofálny stav: zdravotníctvo, školstvo, korupcia a nechať robiť aj bezpečnostné zložky tak, ako majú.
Preto ja môžem povedať v mene klubu MOST - HÍD, že sme pripravení podporiť len a čisto len tie návrhy z dielne vlády, ktoré sa dotýkajú len a len terorizmu a budú nápomocné v tom, aby sme vylepšili právny poriadok v boji proti terorizmu.
Ja sa potom ešte prihlásim do ďalšej rozpravy s konkrétnymi pozmeňujúcimi návrhmi. K ústave prednesie pozmeňujúci návrh pani poslankyňa Žitňanská.
Ešte raz zdôrazňujem. Táto zmena ústavy a celý ten balík antiteroristických zákonov bol šitý veľmi horúcou ihlou. Vidíme na tom, že samotní predkladatelia, nie vy, pán minister, ale čo sa týka spravodajských služieb, ministerstva vnútra a ďalších zložiek, sami nevedia presne opísať ten dopad, sami nevedia presne, že aký účinok, že akú efektivitu budú mať tieto zákony v boji proti terorizmu.
Určite by sme vedeli lepšie čeliť teroristickým útokom, kebyže jednak využijeme tie inštitúcie, ktoré máme, tie inštitúty, ktoré máme a predovšetkým odstránime ten vnútorný aj vonkajší boj v rámci spravodajských služieb a Policajného zboru, prestrojíme ich, prezbrojíme, precvičíme a pošleme do ulíc.
Ďakujem pekne.
1. 12. 2015 18:36:16 - 18:52:38 58. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 1806 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne tí, ktorí vystupovali v predchádzajúcom vystúpení k skrátenému legislatívnemu návrhu vlády, všetci sa vyjadrili už k meritu veci, ja to spravím teraz, keď dovolíte.

Sme v koalícií diablov, ako to nazval Islamský štát na tom svojom videu, sme členským štátom NATO aj Európskej únie, máme vojakov v Afganistane, teraz už po novom ich budeme mať aj v Mali, preto je namieste, aby sme nepodcenili možnú hrozbu, ale zároveň ani neprecenili túto situáciu, aby sme občanov zbytočne nestrašili, nezneužili túto tému, hlavne aby sme robili to, čo robiť máme. Výsledným efektom neustáleho strašenia vlády touto hrozbou a migráciou je, že naša spoločnosť nie je schopná prijať už ani na živote ohrozených kresťanov z Iraku. Ja súhlasím s ministrom vnútra, ktorý hovoril: „Keď to neurobíme, spreneveríme sa všetkým tradíciám, ktoré máme.“ Preto ešte raz prízvukujem, že nie strašiť treba ľudí, hlavne vzhľadom na blížiace sa voľby, ale treba robiť potrebné opatrenia, ale, podčiarkujem, len potrebné opatrenia, a nie šíriť strach. Ak nie sme schopní, vláda nie je schopná spraviť tie opatrenia, ktoré potrebujeme, tak nech sa vzdá s tým, že nech to zabezpečí niekto iný. Aby bolo jasné, ja tiež chcem, aby moje deti vyrastali v bezpečnom štáte, boli zdravé, šťastné, ale zároveň chcem, aby boli aj slobodné a vyrastali v právnom štáte, kde štát garantuje tak osobnú slobodu, ako aj právo na súkromie pre každého občana. Čiže chcem bezpečný, ale právny štát.

Máme tu dve základné práva, ktoré idú do nejakej konfrontácie. A to je právo na osobnú slobodu a na ochranu súkromia a právo na bezpečný život. Musíme nájsť riešenie, aby sme ani jedno z týchto práv nepovzniesli nad to druhé, aby sme spolu s vodou nevyliali z vaničky aj dieťa.

Premiér Robert Fico povedal, že pokiaľ ide o bezpečnosť slovenských občanov, nebude poznať hranice. Ale my by sme, tak premiér, ako i pán minister, tie hranice mali mať. A práve osobná sloboda občanov a právo na ochranu súkromia, tak ako je to ustanovené v našej ústave v článku 16, ako aj v článku 19, by malo byť tou hranicou. A niektoré vaše návrhy veruže idú za túto hranicu a sú absolútne neodôvodnené.
Teraz som čítal v médiách citáciu Benjamina Franklina o tom, že národ, čo sa vzdá slobody, aby získal bezpečnosť, ten si nezaslúži ani slobodu, ani bezpečnosť. S týmto výrokom do bodky nesúhlasím, nakoľko sa nazdávam, že tu nejde o to, či si zaslúžime niečo alebo si nezaslúžime niečo, ale o to, že keď stratíme slobodu, tak nám je bezpečnosť nanič, budeme síce žiť v bezpečí, ale budeme vo vlastnom väzení, do ktorého sme sa my sami dostali, a v tomto väzení asi budeme žiť do konca života.
Tu terorizmus nemáme prvý rok ani brutalita nie je nová, bohužiaľ. Počet obetí pri niektorých takých útokoch z minulosti bol už aj vyšší, takže prečo až teraz a tak narýchlo ideme zmeniť náš právny poriadok s takou vehemenciou. Stalo sa okrem tých útokov v Paríži aj niečo iné? Je tu zvýšené riziko teroristických útokov? Keď to tak je, tak fakt treba konať. Ale vláda má vtedy vyhlásiť výnimočný stav, zakázať verejné zhromaždenia vrátane volebných mítingov. Taká zvýšená... (Reakcie z pléna.) Pán spravodajca, poprosím vás, zdržte sa svojich komentárov. Taká zvýšená hrozba tu nie je.

Sú tu iné dve veci oproti minulosti, z ktorých prvá je, že tu je migračná kríza. Ale aj predstavitelia tých štátov, čo sú najviac ohrozené, hovoria, aby sme tieto dve veci nespájali. Tu máme hromadnú migráciu len pár mesiacov, ale terorizmus už viac desaťročí. A to, že teroristi využijú tento chaos, áno, tak to je, ale uvedomme si, že veľká časť teroristov má európsky pas, mnohí z nich sú príslušníkmi európskych štátov. Preto by som chcel túto migračnú krízu takto uzavrieť. Musíme urýchliť vybavenie azylu, pán minister, podľa mňa, ako to urobili Nemci, tou zmenou zákona. A toto musíme v tomto parlamente urobiť. V tomto návrhu to nie je.

A to druhé, čo sa zmenilo oproti minulosti, to je, že Islamský štát ovláda určité územie, má dostatočné finančné aj materiálne, aj personálne zdroje, aby tie útoky v Európe opakoval. My vlastne vyriešime tento problém na Slovensku, ale na to, aby sme riešili ten Islamský štát ako to zlo, tak už potrebujeme spoluprácu v rámci Európskej únie. My takto chytíme len týmito zákonmi nejakých vojakov vykonávajúcich tieto brutálne teroristické útoky. Ale to sú len chápadlá chobotnice, hlava tak zostane nedotknutá. Preto by sme sa mali zamerať aj na užšiu spoluprácu v rámci Európskej únie, aj v rámci NATO, aby sme to zlo, pred ktorým tí niektorí migranti sem utekajú, vedeli odstrániť. A netreba hlavne teraz bojovať kvôli nezmyselným veciam a klásť opozícii alebo časti Európskej únie za vinu niečo, za čo nemôže. Sme za to, aby sme posilnili právomoci bezpečnostných zložiek, rozšírili ich možnosti tak zadržania podozrivých osôb a ich monitorovania, ale nechcem, aby sme monitorovali každého predavača kebabu, aby sme pod rúškom boja proti terorizmu zatkli svadobného podvodníka alebo ako v Maďarsku hľadačov vojenských relikvií, nesúhlasíme tiež s tým, aby polícia mala možnosť bezdôvodne šikanovať občanov, zasahovať do ich súkromia, aby pod rúškom boja proti terorizmu sme mali do istej miery náznaky policajného štátu.

Máme už teraz x dobrých zákonov, ale ich efektivita je veľmi nízka. Tu zlyhal ľudský faktor, máme vysokú mieru korupcie. A kým tento neduh neodstránime, tak každý taký nový zákon síce formálnoprávne vylepší to naše postavenie, ale tá aplikácia bude zlá. Pozrite sa na to, aj v Egypte ako prepašovali na základe toho, že niekoho podplatili, výbušninu do lietadla. Kým neodstránime korupciu aj v našich bezpečnostných zložkách, tak budeme mať stále problém, môžeme mať stále problém aj my s tým.

Ani to nám nevadí, že máme vzdušný priestor z ukrajinskej strany veľmi deravý, čo sa týka malých dopravných leteckých prostriedkov. Môžu sa k nám týmto spôsobom prepašovať stovky džihádistov aj s výbušninami. zbrane im netreba na to. Tie si kúpia legálne u nás. Nesledujeme a nesledovali sme predaj expanzných zbraní, bohužiaľ, neskoro sme na to zareagovali. A nesledujeme tu, ako rýchlo sa dajú tieto znefunkčnené zbrane znova sfunkčniť, aj v tom balíku sme to stále neriešili. Čiže tie zbrane stále, aj keď niekto ich kúpi legálne, môže niekto sfunkčniť, takže musíme dávať veľký pozor, ako to povedala pani poslankyňa Vášáryová, lebo ideme posilniť výrazne tie inštitúcie, ktorým ľudia na Slovensku najmenej dôverujú. Všetko je zneužiteľné, ale treba to riziko znížiť na maximálne možnú mieru. Chcem dať návrh, aby parlament bol informovaný o tom, ako sa využívali tieto nové opatrenia, aká je ich efektivita, aby jednak sme videli, ako sme na tom s bojom proti terorizmu a ktoré inštitúcie sa osvedčili a ktoré inštitúcie sa neosvedčili. Vieme si predstaviť aj to, že vláda vyhlási zvýšený stupeň ohrozenia, vyhlási výnimočný stav na určité obdobie, na určité územie a niektoré z týchto opatrení by platili len v tom prípade.

Vláda bude musieť nájsť aj financie, lebo pri schvaľovaní rozpočtu na to ešte nemyslela. Kvôli tomu stále hovoríme a prízvukujeme, že je to predsa len marketingový ťah. SMER išiel s tým do volieb, vymenil kvôli tomu aj volebné slogany na bilbordoch. Čiže SMER nechce túto situáciu vyriešiť, chce ju len riešiť. Preto by som privítal, keď už SMER chce chrániť Slovensko, aby s takou vehemenciou chránil Slovensko aj pred zdravotníckou mafiou, korupciou, nezamestnanosťou a ďalšími neduhmi, o ktorých my tu skoro každý deň rozprávame. Tie zákony, bohužiaľ, sem nejdú, a to vonkoncom nie v skrátenom legislatívnom konaní.
Ale by som uviedol aj to, že ten zákon, ten balíček prináša aj určité pozitíva. Som za to, aby sme tam zahrnuli ochranu svedkov úpravou skutkovej podstaty trestného činu terorizmu, príslušníkov Špecializovaného súdu, aby SIS mohla dať vypnúť web so súhlasom súdu. Ale tam je problematické, že je naširoko skoncipovaná zámena vecí, predstieraný prevod. To sú všetko pozitívne veci. Mali by sme prijať tieto veci, pri Policajnom zbore uzavrieť verejné priestranstvo, keď hrozí teroristický útok, možnosť nasadenia agenta pri trestnom čine teroristu, prestrojenie, prezbrojenie a zmenu výcviku policajtov, určite, hej.

Je tam ešte veľa pozitívnych vecí, ale problém je, že sú tak naformulované, že použitie týchto právomocí sa neviaže na trestný čin terorizmu, ale sú tieto právomoci všeobecné, čiže je tieto veci možné použiť na všetky prípady.

Nevidím tu posilnenie a sprísnenie zákona o zbraniach a strelive. Stále hovorím, že tie expanzné zbrane sa dajú sfunkčniť. My by sme mali dať úpravu, ako tieto zbrane inak znehodnocovať, aby neboli znova sfunkčniteľné.

Aj problematickým vidím právomoci pre Policajný zbor, napríklad že možno zaistiť osobu pred zistením jej totožnosti. To je možno aj na 48 hodín, keď sa nachádza na mieste, na ktorom hrozí teroristický útok, alebo na mieste, kde došlo k teroristickému útoku. Je to problematické. Nehovorím, že je to zlé, ale problematické tam to by sme mali vyjasniť.

Problematické vidím použitie zásahovej výbušky proti nebezpečnému páchateľovi, čiže nie proti teroristom, ale aj na verejnosti, doteraz to mohlo byť len v uzavretom priestore, po novom aj na verejnom priestranstve a nielen pri trestnom čine terorizmu, voľný prístup do komunikačnej siete pri pátraní po hľadanej osobe, a nie teroristoch. To tam je tiež zoširoka koncipované.

Pri SIS-ke to sú všetky videozáznamy, ktoré z verejných prístupných miest musíme odovzdať SIS-ke, a to nielen pri teroristických útokoch alebo v súvislosti s terorizmom, že takisto SIS-ka sa dostane k všetkým dokladom, tlačivám s bianko podpismi vrátane úradnej pečiatky, a to nielen v prípadoch, keď sa to bude týkať terorizmu, ale je to ja pri prehliadke auta, batožiny, nákladu, ak je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, čiže trestný čin všeobecne, nie trestný čin terorizmu. Pri prehliadke hromadnej dopravy, batožiny, nákladu, osoby pri hromadnom dopravnom prostriedku to už je viazané na terorizmus. Ale pri dopravnom priestupku to nie je viazané na nič. Čiže vráti sa tým stará komunistická éra. Zastavia vás a môžu vás kontrolovať hlava-nehlava. Je to tak.

Vydanie cestovného dokladu. Tiež možno to odmietnuť, zas to predlžovať. Je to príliš vágne. Nie je tam vôbec zmienka o terorizme.A hlavne to, čo mi tam vadí, to je veľa tých ustanovení v tom balíčku, ktoré nemajú nič spoločné s bojom proti terorizmu. Napríklad také vojenské spravodajstvo už nebude riadiť minister obrany a on nebude priamo zo zákona za to zodpovedný, ako je to teraz, ale za to už bude zodpovedný riaditeľ. Čo s tým má súvis? To vidím tak, že proste určitá loby zabojovala, zapracovala a my pod rúškom boja proti terorizmu ideme meniť aj také úpravy v zákone, ktoré nemáme vydiskutované, nesúvisia s terorizmom, ale pod rúškom boja proti terorizmu sa prepašujú do nášho právneho poriadku.
Budem mať pozmeňujúce návrhy, hlavne čo sa týka ústavy. To už ale povedala pani podpredsedníčka našej strany, a to predovšetkým pri predĺžení možnosti súdu rozhodnúť o tom zo 72 hodín na 144 hodín, číže z troch dní na šesť dní, čo je absolútne neodôvodnené, lebo súdu naše orgány buď predložia dôkazy, o ktorých vie súd rozhodnúť aj v lehote troch dní, alebo tie dôkazy nemáme a potom nemá súd o čom rozhodovať. Ďakujem pekne za pozornosť.
25. 11. 2015 11:49:19 - 11:51:06 58. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 1723 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
73.
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán poslanec Mihál, ja som bol sám sponzorom niekoľko rokov futbalového družstva a ako advokát som robil aj neskutočne veľa zmlúv. A práve rozdiel medzi sponzoringom a reklamou tkvie v tom, že reklamu podnikatelia vedia oveľa ľahšie zaradiť medzi výdavky, medzi daňové odpísateľné výdavky a sponzoring tam zvykol byť veľký problém, keď prišla daňová kontrola, čiže každý sa to snažil riešiť cez reklamu. Aj keď pri sponzoringu, máte pravdu, ten sponzor očakáva, že jeho meno sa objaví, čiže do istej miery aj to je reklama, ale keďže reklamy nebolo, že priamy sponzor, takže bolo to ako náklady na vyvesenie a proste a výrobu reklamy, tak to bolo jednoduchšie.
Bohužiaľ, tento štát stále núti podnikateľov a ľudí, ktorí by chceli pomôcť, nejako obchádzať zákon alebo proste nieže obchádzať zákon, ale proste vyjsť v ústrety niektorým úradníkom, ktorí majú takú širšiu fantáziu. Ale stačilo by, kebyže vláda nechá žiť, dýchať, rozvíjať podnikateľov, nech ich nedusí veľkými daňami, vysokými odvodmi, administratívnymi záťažami a na to sa viažucimi vysokými pokutami, a oveľa elegantnejšie by sme vedeli riešiť šport. Viete, keď podnikateľ si musí rozmyslieť, že na čo dá peniaze, aby si rozvíjal svoju firmu, lebo štát mu viac ako polovicu jeho príjmov zoberie, tak ťažko potom nachádzate sponzorov medzi podnikateľmi. A v štátnom rozpočte by sa tiež našli peniaze. Stačilo by, aby sa tie cétečká kupovali lacnejšie.
24. 11. 2015 14:21:35 - 14:30:46 58. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludní Tlač 1724 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán poslanec Hlina, idem sa zapojiť trošku aj do tejto debaty. Aj diplomatický pas je dokladom totožnosti, čiže každý občan môže sa preukázať aj cestovným pasom, ale máte pravdu tým, že absolútne, absolútne na území Slovenskej republiky diplomatický pas žiadnu imunitu alebo žiadnu úľavu nielen poslancom, ale ani nikomu inému, kto je držiteľom diplomatického pasu na území Slovenskej republiky, nedáva. To keď policajt nevie, tak by sa mal vrátiť do lavíc na policajnú akadémiu alebo školenie a si to zopakovať.

Chcem sa vrátiť ešte k tým pokutám, s ktorými máme dlhodobo v rámci klubu poslancov za MOST – HÍD problém. Je známa naša snaha o trošku zmiernenia, čo sa týka použitia alkoholických nápojov pre cyklistov, sme chceli, aby tam jedno pivo nebolo problematické, a povedať, kde všade vo svete to už je povolené. Dali sme vypracovať znalecký posudok alebo analýzu k tomu z Martina, ale nepochodili sme s tým.

Ale máme stále problém, ktorý ste vy, pán poslanec, avizovali. A to sú vysoké pokuty, nie pre nás, nemáme tak hlboko do vrecka, ale sú vysoké pokuty pre občanov, ktorých príjem je veľmi nízky. Sú životné situácie, kde okolnosti donútia človeka, aby si zvolil to menšie zlo. Nedávno sa mi hlásil občan, ktorý dostal dosť vysokú pokutu. Kvôli objektívnym príčinám nestíhali ísť na pohreb blízkeho ako blízkej osoby. Pridali na plyn, chytila ich policajná hliadka. A dostali veľmi vysokú pokutu, mimo mesta. No a majú existenčné problémy s tým. Čiže bolo by veľmi spravodlivé, ako ste naznačili, aby tá pokuta bola primeraná k príjmu alebo majetkovému statusu toho previnilca. Fakt sú tu ľudia, ktorí si robia zo zákona srandu. Pre nich tých pár stoviek eur, to je len taká malá nepríjemnosť v tom, že ich nachvíľku zastavia. Hneď ako zaplatia pokutu, dostanú bločky, tou istou rýchlosťou pokračujú ďalej v ceste. Čiže, áno, tie veľké pokuty sú určitým obmedzujúcim faktorom, hlavne tie preskúšania, ale bolo by dobré už konečne v 21. storočí pristúpiť na to, aby tá pokuta bola primeraná k jednotlivcovi, a nie plošná, pretože plošná spravodlivosť, to je taká spravodlivosť, že pre niekoho je krutá a pre niekoho je príliš mierna.

Ďalšia vec, ktorú by som chcel podotknúť pri tomto zákone, je, ako je možné, že naďalej sa vydávajú evidenčné čísla rôznym ľuďom rôznymi číslami. Nebavíme sa o evidenčných číslach, ktoré sú vydávané na základe príplatku. Bavíme sa o jedných číslach, ktoré sú číslice, ktoré sa nedajú zvýšením toho príplatku vybavovať. Čiže to je najväčší problém našej spoločnosti, že sú stále rovní a sú stále rovnejší. Kým toto neodstránime, určite nedosiahneme ten stav, ktorý dosiahnuť chceme, že ísť pod 200 obetí na cestách.

Ďalšia vec, to sú úseky, kde je rýchlosť neodôvodnene znížená. Máme dobrých pár úsekov na Slovensku, kde cesta je veľmi široká, priehľadná, je to rovina, napríklad pred Rožňavou, kde veľmi často sú naši príslušníci zákona na boku cesty. U každého to evokuje, aby tam pridal. Je tam deväťdesiatka. A to sú cesty, kde by sme fakt mohli uvažovať nad tým, že povolíme tú rýchlosť na stovku.

Na druhej strane, a tu už o tom bola reč, naši dopravní policajti sú stavaní do určitej polohy ako polohy vyberačov pokút, lebo sú na to nútení, lebo majú naplánovaný príjem do štátneho rozpočtu. Čiže niekedy nejde o dopravnú akciu zameranú na plynulosť a bezpečnosť dopravy a cestnej premávky. Ale to je výslovne zamerané na to, aby vlastne bola naplnená tá príjmová časť štátneho rozpočtu.

To sú také neduhy, ktoré potom stavajú občanov do tej pozície toho sloganu, ktoré má každé policajné auto, tak trošku takej ironickej, aby som povedal pravdu, niekedy až komickej.
V Rakúsku sú tie pokuty oveľa nižšie, ale voľáko sa nám stáva, že prekročíme hranice a potom sme nejako zdvorilejší, sme nejako disciplinovanejší, pritom tie pokuty sú oveľa, oveľa nižšie.

Treba nájsť aj tú určitú príčinu, prečo to tak je, prečo je stále na Slovensku, aj keď sú vysoké pokuty, toľko cestných pirátov, že človek fakt predtým, ako odbočuje alebo predbieha, musí sa pozrieť do zrkadla, či nejde nejaká raketa na štyroch kolesách zozadu alebo spredu alebo zboku. Čiže pokutami príčinu neodstránime, možno zamedzíme tomu, aby tí, ktorí majú snahu prekročiť rýchlosť a porušovať pravidlá cestnej premávky dostali častejšie a väčšie pokuty. Ale väčšinou to sú ľudia, ktorým táto pokuta nejako finančne neublíži. Takže ja by som veľmi rád privítal, aby tie pokuty v budúcnosti boli prispôsobené tomu, ako kto jazdí. A ešte jedna poznámka. Pán poslanec Hlina, viete percentuálne z ceny auta, no ani to sa nedá určiť, lebo poznám strašne veľa mladých ľudí, ktorí kupujú autá s drahou nadobúdacou cenou, ale s milión kilometrov zostatkovou hodnotou pár tisíc eur. A proste to auto má nejakú nadobúdaciu hodnotu. Ale ten mladý človek to kúpil už v strašnom stave, to kúpil za pár tisíc eur. A keď budeme vychádzať z tej ceny auta, tak to zase sa dostaneme tam, kde by sme nechceli dostať. Alebo ste mali na mysli hodnotu auta v tom danom momente, tak to je iné. Ale to by bolo veľmi inak ťažké, ale poisťovne na to ináč majú svoje sadzobníky. Pán spravodajca hovoril, že bolo by to komplikované. Ale určite cesta by mohla viesť aj týmto smerom. Ďakujem.
24. 11. 2015 11:51:55 - 11:53:39 58. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia Tlač 1733 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne za slovo. Ja sa vrátim k tomuto zákonu, k čomu vlastne už nemôžem sa vrátiť. Chcel som pôvodne vystúpiť v rozprave, ale určite s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou prejde návrh poslanecký, návrh pána poslanca Matejičku. Takže nebude k čomu vlastne vystupovať.
Ale, pán poslanec Zajac, ja si myslím, že kariérny postup by mal ísť ďalej, aby policajt, ktorý odborne, praxou a svojím postojom skúsenosti má na to, aby od toho najmenšieho strážmajstra aj postúpil aj na post generála, takúto možnosť mal, nebol nejaký niekde zamedzený. A najlepšie by bolo na to, aby sme na každý nielen post v Policajnom zbore, ale aj na každý post na ústredný orgán štátnej správy zaviedli verejné hearingy, proste aby aj odborná aj laická verejnosť vedela posúdiť toho kandidáta čo najobjektívnejšie. Vtedy by nemohli byť nejaké také zákulisné dohody o tom, kto ktorý post obsadí. Keďže to by bolo veľmi divoké, keď niekto pohorí na nejakom pohovore a napriek tomu je vymenovaný. Deje sa to na pôde ústavnoprávneho výboru pre kandidátov na sudcu Ústavného súdu. To ukáže sa aj teraz. Takže som zvedavý, aký bude výsledok, ale je to krok určite dopredu.
24. 11. 2015 10:15:02 - 10:16:40 58. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia Tlač 1732 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne za reakciu.

Začnem od konca. Pán kolega, ja som mal na mysli únik informácií z môjho výboru. Ja si pamätám ten prípad, ktorý ste opásali, ja som bol tiež na tom výbore a odo mňa ani mäkké ň neodišlo. Čiže lepšie by bolo menovať tých poslancov, u ktorých máte podozrenie, že od nich unikla nejaká informácia, lebo takto nás hádžete všetkých do jedného vreca.

Prvá vec. Bavíme sa o dvoch inštitúciách, z ktorých jedna by vykonávala samotné odpočúvanie, aby to nebola priamo tá zložka, ktorá dostala to povolenie, aby to nebol silový rezort, ale aby to bol nejaký technický úrad, ktorý bude vykonávať už tú samotnú obsluhu. A druhé je potom úrad. Určite tento návrh je krokom vpred. Čo je teraz, že výbor pre obranu a bezpečnosť môže kontrolovať nasadenie ITP, tak to sme len tam čisto formálnoprávne, to je nič, to je len štatistická kontrola, nejaké hlásenie. Avšak sám to poznáte.Čiže je to stále krok vpred, ale chcem upozorniť na tieto problémy, ktoré budú. A budú tieto problémy aj dovtedy, kým nevytvoríme aj nezávislý obslužný úrad alebo obslužnú správu týchto technických zariadení. Tak dovtedy táto problematika tu bude stále živá.
24. 11. 2015 9:58:40 - 10:12:56 58. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia Tlač 1732 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak sa mi zdá, že sme žiadny rozumný kompromis ani žiadne dobré riešenie zatiaľ nenašli čo sa týka kontroly nasadenia informačno-technických prostriedkov, nakoľko aj tie návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Lipšic, ktoré v niečom vylepšujú aj v jednej, aj v druhej veci, aj v druhej forme ten vládny, pôvodný návrh zákona, obsahujú tie chyby, ktoré vyčítam tomuto zákonu a tomuto návrhu od začiatku.
Predovšetkým ide o to, že komisia, ktorá bude vykonávať kontrolu používaných informačno-technických prostriedkov, bude mať mandát aj po skončení svojho volebného obdobia. Mandát poslancom zanikne. Mandát im vzniká na základe toho aj v tejto komisii, že budú poslancami Národnej rady. Mandát im zanikne a naďalej budú v tejto komisii sedieť a rozhodovať a kontrolovať.
Ďalšia vec, ktorá sa mi nepáči a na ktorú som upozornil, sa neodstránila, že síce je tam pekné, že bude tam paritné zastúpenie tak koalície, ako aj opozície, ale máme tu prípad predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, kde bolo dohodnuté, že tento post patrí opozícii. Opozícia sa dohodla na určitých menách, aj sme to menili, neviem, prečo to, keď sme sa dohodli, tak sme sa dohodli a vládna koalícia to mala akceptovať, neakceptovala. A potom prišiel návrh, ktorý bol opozíciou nieže neprerokovaný, opozícia hlasne a jasno protestovala, že to je pro forma návrh, to je návrh, ktorý skôr išiel zo strany vládnej strany SMER, a, budiž, bolo urobené zadosť tomu, že zástupca opozície je zvolený na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Takže ja sa bojím toho. A to je aj chybička krásy aj v návrhu pána poslanca Lipšica, že, áno, ale koho zvolí, povedzte teraz, kebyže má ísť zvoliť teda tá osemdesiattrojka, tak koho by ste z nás zvolili. Však vy by ste normálne lustrovali, kto z nás by tam mohol ísť. No tak ďakujem za priamu odpoveď pánovi podpredsedovi vlády. Takže, áno, môžem očakávať takéto demokratické prístupy.
A je tu aj ďalší bod, ktorý potom k tomu môže viesť, keď sa to nepodarí na prvý pokus, tak je tu možnosť odvolania tohto člena komisie odvolaním. A člena komisie odvoláva Národná rada Slovenskej republiky uznesením. Čiže zas vládna väčšina odvolá, môže odvolať aj bez udania dôvodu aj zástupcov opozície, zas musí zvoliť nejakého iného zástupcu opozície, aj môže odvolať toho, čiže kto im bude nepríjemný, tak, pán poslanec spravodajca. Ale to sa týka aj vás, lebo dúfam, že po 5. marci 2016 budete v opozícii, aby to chránilo aj vás, ako opozíciu, kebyže náhodou to je nejaká zlá väčšina.
Ďalším problémom, čo vidím, je, že na ďalších dvoch členov komisie sa majú dohodnúť predsedovia výborov, a to po predchádzajúcej dohode. No terminus technicus, no neviem to je inštitúcia. No a keď sa nedohodnú? Tak sa pobijú alebo budú sa dohadovať roky rokúce. Toto nevidím ako dobré riešenie.
Ďalším problematickým bodom môže byť a nemusí byť to, že členovia komisie budú musieť oznámiť svoje kontroly dopredu. Síce je tam výnimka, ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k mareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly. To by som považoval za štandard, keď niekoho chcem kontrolovať, tak nebudem dopredu oznamovať, že idem tam na kontrolu, lebo mali sme tu prípady, keď ešte aj tráva bola natretá na zeleno. Ale hovorím, že je tam to riešenie, je tam tá druhá časť vety, ale tá prvá časť absolútne nekorešponduje s tým, čo by sme chceli dosiahnuť.
My si stále myslíme v strane MOST – HÍD, že najlepším riešením by bol stále nezávislý úrad, ktorý by sa skladal z odborníkov, ale predovšetkým na servis informačno-technických prostriedkov, by vykonávali servis, vykonávali by obsluhu týchto zariadení. Predovšetkým o odpočúvacie zariadenie sa jedná. A tento servis by vykonal pre zložky, ktoré požiadali súd o možnosť nasadenia informačno-technických prostriedkov. Čiže každý z orgánov, ktorý má možnosť alebo má oprávnenie požiadať súd o nasadenie ITP, by so schváleným právoplatným rozhodnutím súdu išiel na tento úrad a to samotné odpočúvanie už by vykonával ten úrad a nemali by sme tú dvojkoľajnosť, ktorú máte teraz, že obsluhuje jednu časť Slovenská informačná služba a druhú časť polícia. A tu sa ešte vedú rozpory, lebo SIS-ka vidí do policajných zložiek a opačne to zas nie je. Lenže stále si myslím, a to už navrhujem niekoľko rokov, že tento návrh by bol stále najlepší.
Ale čo mi v tom zákone ako celku, nie v tom návrhu zákona, ale v zákone o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, zákone o ochrane pred odpočúvaním chýba, je, aby sme fakt ľudí chránili pred odpočúvaním. My tu máme strašne málo prípadov, kde došlo k odpočúvaniu nelegálne, čiže nezákonne, ale formálnoprávne, len formálnoprávne. Až Ústavný súd, chvalabohu, vydal nie jedno rozhodnutie a tie rozhodnutia sú veľmi identické, kde opísal podmienky, atribúty, kedy môžu byť nasadené ITP, kedy môže byť prekročená tá hranica ochrany súkromia jednotlivca, občana štátnymi orgánmi. A tento zákon stále na to nemyslí, síce v tom vládnom návrhu zákona už vidíme, že tá filozofia by mohla sa niekedy dostať a pretaviť, že informačno-technické prostriedky môžu použiť len vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a tak ďalej a tak ďalej. Čiže legalita je jasná, musia byť naplnené formálne zákony a náležitosti, a to predovšetkým žiadosť odôvodnená. A tá žiadosť musí byť schválená súdom.
Druhá vec je, čo sa dá povedať, že to je tá legitimita, to je v tom bode 3, to je v § 3 ods. 1 prvá veta, ale ktorá by mala byť troška širšie skoncipovaná, lebo legitimita zásahu znamená, že do práva na súkromie možno zasiahnuť len vtedy, keď je to v záujme štátu, z dôvodov zabezpečenia nejakých vyšších princípov, ako je ten princíp na ochranu súkromia toho jednotlivca. Ale to musí byť v každom jednotlivom prípade naplnené, napríklad žiadne ctrl + c, ctrl + v. Áno, ale práve preto by bolo veľmi žiaduce, ak by pri rozhodovaní o týchto žiadostiach bolo povinné, aby súd v každom jednotlivom prípade v odôvodnení sa s vecou vysporiadal, ale v merite rozhodnutia skôr by bolo lepšie vysporiadať sa s tým, ako si myslí on, že boli naplnené zákonné požiadavky legality, legitimity a, to je to tretie, čo je veľmi dôležité, proporcionality.
Na proporcionalitu tento zákon vôbec nemyslí, proporcionalita znamená, že k zásahu možno prikročiť len vtedy, keď je to nevyhnutné, že ostatné prostriedky, ktoré má štát k dispozícii, už boli nasadené alebo ich nemožno využiť, lebo by proste nesplnili svoj účel, že všetky možnosti už štát využil, ktoré má, a proste prichádza k nasadeniu ITP, čo je už ako posledný bod, ako posledný úkon, že, áno, už nevieme inak sa vysporiadať, tak ideme nasadiť ITP. Síce v zákone to máme naformulované tak, ale veľmi nepresne. A preto by bolo žiaduce, aby v rozhodnutí súdu toto bolo. Čiže sudca by musel v merite rozhodnutia sa vysporiadať so všetkými, s legalitou, legitimitou a s proporcionalitou.
Preto si myslím, že stále sa budeme boriť s tým problémom, ktorý tu máme, a to je, že zásah do práv a súkromia jednotlivca, to bude vždy v takej fáze, že to môže prekročiť síce legálne, ale pritom na druhej strane predsa len nie.
Čo sa týka úniku informácií, na ktoré apeluje pán poslanec Lipšic, aj pán poslanec Galko, je to legitímne, že sú tu obavy. Ja som už minule predostrel skúsenosti z môjho výboru, kde robíme so živými spismi a rozhodujeme o odvolaní rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu. Zatiaľ sme sa s takým problémom nestretli, že by došlo k úniku informácií. Dúfam, že to sa ani nestane. A fakt tam robíme so živými spismi, fakt tam robíme s veľmi závažnými informáciami, robíme tam s bielymi goliermi, s organizovaným zločinom. Robíme tam so zahraničnými agentmi, neviem, s čím všeličím a k úniku informácií nedošlo. K úniku informácií došlo predovšetkým od ľudí, ktorí pôsobili v orgánoch činných v trestnom konaní. Čiže vždy keď sa zatiaľ niečo také potvrdilo, že došlo k úniku informácií, tak došlo k tomu predovšetkým z radov polície. Policajti chodia na polygraf, policajti majú niektorí previerky, ktorí to potrebujú, a napriek tomu dochádza k úniku informácií. Čiže zas to je len taká mantra, že nech poslanci majú previerky, nech poslanci majú povinný polygraf. A tuto súhlasím s pánom poslancom Lipšicom, povahovú vlastnosť toho-ktorého človeka aj poslanca Národnej rady nezmení ani previerka, ani polygraf. Je tam skôr možnosť odhaliť tieto neduhy, správanie toho-ktorého člena tej možnej komisie. Ale zas nie je to všeliek, stále tam bude to riziko, že dôjde k úniku informácií. Ale tuto by som sa o nič viac neobával úniku informácií, ako sa obávam, že k úniku informácií dôjde z prostredia polície, prokuratúry alebo z prostredia súdu. Ale aj tak ten úrad by bol najlepší. Ďakujem pekne.
20. 11. 2015 13:50:38 - 13:59:10 58. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 1760 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
154.
Dobrý deň. Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ako už pán navrhovateľ avizoval, na základe dohody predkladáme určité legislatívne vylepšenia tohto zákona. Hlavným účelom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je to, je odstránenie týchto legislatívnych nedostatkov tým, že ich idem čítať, aby som urobil zadosť aj formálnym náležitostiam.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 1 sa slová "neštátny účelový fond určený" sa nahrádzajú slovami "verejnoprávna inštitúcia určená".
2. V § 1 ods. 3 sa vypúšťa prvá veta.
Bod 3. V § 4 ods. 2 písm. a) sa slová "ministerstvu na schválenie" nahrádzajú slovami "na schválenie Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky" (ďalej len "ministerstvo").
4. V § 8 ods. 1 prvá veta a druhá veta znejú: "Kolégiá slúžia na voľbu zástupcov národnostných organizácií v odborných radách fondu. Na účely tohto zákona sa za národnostnú organizáciu považuje odborná organizácia národnostnej menšiny so sídlom na území Slovenskej republiky, preukázateľne sa angažujúca v oblasti podpory, zachovania a rozvoja kultúry, identity a kreatívneho priemyslu príslušníkov národnostných menšín.".
5. Doterajší text § 1 až § 25 sa označuje ako čl. I a vkladajú sa nové čl. II a III, ktoré znejú:
"Čl. II. Zákon č. 575 /2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. Z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 523/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 351/2004 Z. z., zákona č. 405/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 654/2004 Z. z., zákona č. 78/2005 Z. z., zákona č. 172/2005 Z. z., zákona č. 474/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 103/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 456/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 617/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 165/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 403/2009 Z. z., zákona č. 505/2009 Z. z., zákona č. 557/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 37/2010 Z. z., zákona č. 372/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 287/2012 Z. z., zákona č. 60/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 313/2013 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 172/2015 Z. z. a zákona číslo, terajšie ako, dopĺňa takto:
Za § 40x sa vkladá § 40y, ktorý znie: "Pôsobnosť Úradu vlády Slovenskej republiky v oblasti podpory kultúry národnostných menšín podľa doterajších právnych predpisov prechádza na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem "Úrad vlády Slovenskej republiky" vo všetkých gramatických tvaroch, rozumie sa tým "Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky" v príslušnom gramatickom tvare pre oblasť podľa odseku 1.".
Čl. III
Zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 287/2012 Z. z. a zákona č. 201/2013 Z. z. sa mení takto:
Paragraf 2 vrátane nadpisu znie:
"Účel poskytovania dotácií
(1) Dotáciu z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom na podporu a) výchovy a vzdelávania k ľudským právam, b) národných kultúrnych pamiatok, c) projektov zachovania memorabilií slovenských osobností európskeho významu, d) rozvoja športu.
(2) Dotáciu podľa ods.1 písm. a) možno poskytnúť na a) podporu výchovy a vzdelávania detí a mládeže v oblasti ľudských práv, práv detí, práv osôb so zdravotným postihnutím, práv iných zraniteľných skupín, b) podporu vzdelávania a školenia v oblasti ľudských práv, práv detí, práv osôb so zdravotným postihnutím, práv iných zraniteľných skupín, vrátane profesijných cieľových skupín, c) zvyšovanie informovanosti verejnosti v oblasti poznania svojich práv a povinností, d) poradenskú činnosť, monitorovaciu činnosť a bezplatnú právnu pomoc v oblasti ľudských práv, práv detí, práv osôb so zdravotným postihnutím, práv iných zraniteľných skupín, e) analytickú, expertnú a edičnú činnosť v oblasti ľudských práv, práv detí, práv osôb so zdravotným postihnutím, práv iných zraniteľných skupín, f) podporu spolupráce a partnerstva organizácií a inštitúcií vykonávajúcich činnosť v oblasti ľudských práv, práv detí, práv osôb so zdravotným postihnutím, práv iných zraniteľných skupín, g) zaobstaranie publikácií, učebných materiálov a pomôcok.
(3) Dotáciu podľa ods. 1 písm. d) možno poskytnúť na a) podporu regionálneho športu, mládežníckeho športu alebo akademického športu, b) podporu miestnych športových podujatí alebo regionálnych športových podujatí, c) podporu športových podujatí nižších skupín, d) nákup športovej výbavy, e) projekty zamerané na výstavbu, údržbu a využitie ihrísk, štadiónov a inej športovej infraštruktúry zameraných predovšetkým na deti a mládež.".".
Doterajší čl. II sa označuje ako čl. IV.
Ďakujem. To je z mojej strany všetko.
21. 10. 2015 19:35:44 - 19:37:21 56.schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1792 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
194.
Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, ja som návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie ministra školstva Draxlera nepodpísal a som tu. Čiže žiadna súvislosť taká, akú ste vy vyslovili, tu nie je. A musím povedať, že z nášho klubu skoro polovica poslancov je riadne ospravedlnená. Väčšina klubu je na kongrese Európskej ľudovej strany v Madride. Ten kongres bol zvolaný už pred pár mesiacmi. Nikto nevedel, že bude mimoriadna schôdza. Takže tá absencia je skrz toho. (Reakcia z pléna.) Zvolali sme, ale termín dal pán predseda.
Je celkom pokročilý čas. Ja by som bol fakt rád, keby sme sa vrátili k tej téme, kvôli ktorej sme tu, a neodbáčali, lebo máme, ako keď sa bránite všeličím, tak asi máte nejaké maslo na hlave.
A vôbec neťahajte sem kauzu Hedvigy Malinovej-Žákovej do tej miery, že vy ako ten jeden z tých aktérov, ktorý stále do toho ťahá politiku, že prečo sa to vlečie. Vlečie sa ten prípad práve kvôli tomu. Ono tá pravda vyjde najavo, lebo ona neklamala. Ja hovorím, že neklamala. Takže počkajme si. Odpolitizujme to, počkajme pár vlád a potom uvidíme, pán minister, kto hovoril pravdu a kto nie.
29. 9. 2015 15:55:31 - 15:57:06 54. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludní Tlač 1733 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Pán poslanec Kadúc, musím s vami súhlasiť. A najväčší problém tohto zákona je, že začiatkom roka 2016 budú voľby, sa mi to javí, že tu skôr ide aj o určitú snahu niekoho ešte zabetónovať. A takže by som bol veľmi rád, kebyže odsunieme účinnosť zákona od 1. 1. 2017, ale na druhej strane stále sa neviem zbaviť toho pocitu, že všetko sa to bude diať za uzatvorenými dverami, kde nebude mať verejnosť odborná aj laická verejnosť žiaden prístup. Preto naša strana stále preferuje verejné hearingy, čiže verejné vypočúvania, aj pán poslanec Hlina tuto búchal topánkou do stola kvôli tomuto, aby sme na pôde Národnej rady v odbornom výbore vedeli a mohli vypočuť jednotlivých kandidátov na takéto vážne funkcie. Ale to sa netýka len Policajného zboru, ale aj ďalších významných predstaviteľov štátnej správy. Takže nám tu chýba tento princíp otvorenia sa transparentnosti a obhájiteľnosti týchto kandidátov aj pred laickou alebo odbornou verejnosťou.
29. 9. 2015 15:00:29 - 15:02:29 54. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludní Tlač 1732 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lipšic, ľudia sú rôzni, hovorím, sú slabí, sú malomyseľní. Pred niekoľkými rokmi sme tu s takým nadšením zvolili jedného generálneho prokurátora, za ktorého sme potom o pár rokov nechceli ani hlas dať, pričom sme nechceli ani počuť o ňom. Čiže ľudia sa aj menia.
A sám ste hovorili, že nie raz došlo k úniku informácií o nasadení ITP práve z prostredia polície. Čiže riziko, keď nastupuje ľudský faktor, tu stále je. Ale sami vidíme, že tento systém ako je nastavený, je zlý, kde dochádza k nekontrolovateľnosti, dochádza k únikom informácií, hlavne dochádza k nenáležitým a neoprávneným nasadeniam ITP.
Čiže určité riziko aj s tou komisiou tu je. My sme navrhli pred pár rokmi, fúha, ani neviem presne úrad, ktorý by jednak vykonával tieto odposluchy na základe žiadosti jednotlivých štátnych orgánov, kde by aj kontrola mohla byť nejaká iná. Čiže nie priamo ten orgán, ktorý chce mať tú informáciu, by tak vykonával sledovanie alebo odpočúvanie. Ale na tom sme sa nevedeli dohodnúť ani s vami, keď ste boli ministrom. Čiže povieme A, ale B už nepovieme.
Ja by som bol za to, aby sme tú komisiu zúžili čo do jej počtu a aby to riziko tam bolo najmenšie. A tiež si nemyslím, že politická kontrola tam bude najlepšia, ako povedal pán poslanec Galko, ale nevidím tu iné riešenie na stole. Nič iné, roky rokúce sa na ničom inom nevieme dohodnúť a na tomto sme sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
29. 9. 2015 14:07:20 - 14:18:05 54. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludní Tlač 1732 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister a podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil v mene strany MOST – HÍD k tomuto návrhu zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov.
Tento zákon sme prijali v roku 2003, ja som už vtedy ako 29-ročný bol poslanec Národnej rady, ale vo všeobecnosti sme tento zákon trošku vnímali aj tak, že to nie je zákon, ktorý má ochrániť ľudí pred odpočúvaním, ale skôr to je zákon, ako použiť ITP, stavia nejaké medze, že tam ochrana je taká, aká je. Vidíme výsledky, aké sú, vidíme tak, ako narába niekedy štátna moc s informačno-technickými prostriedkami, koľko vyšetrovaní je kvôli týmto technickým prostriedkom.
Ešteže tu máme Ústavný súd, ktorý dal nejaký ten rámec tomu, že kedy a za akých podmienok je možné použiť informačno-technické prostriedky, lebo, bohužiaľ, tento zákon nezabránil tomu, aby neboli neoprávnene použité informačno-technické prostriedky.
Veľmi rád som pred pár rokmi, už je to trošku dávnejšie, prečítal rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý podrobne rozpísal atribúty, za ktorých je možné nasadiť informačno-technické prostriedky. Vymedzil tam základné princípy, základné podmienky, ako je legalita legitimita, proporcionalita, čo má predchádzať predtým, ako niektorý zo štátnych orgánov pristúpi k tomu, aby obmedzil a porušil základné ľudské práva a slobody jednotlivých našich občanov s tým, že zasiahne do ich súkromia, že bude ich sledovať, odpočúvať alebo ďalej nejako inak sledovať.
Problém je v tom, že pri splnení formálnych náležitostí súdy v minulosti, dúfam, že tomu tak už teraz nie je, veľmi ľahko vydávali rozhodnutia o tom, že je možné v tej danej konkrétnej veci použiť informačno-technické prostriedky. Dokonca sme sa dostali k tomu, že niektoré štátne orgány využívali určitú schému, ktorá im prešla na súde, a tam len vymieňali lavičku, vymieňali tam príslušný súd, vymieňali tam skutkový stav, ale formálnosť tam zostala, hlavne tam dobre opísali, čo všetko hrozí. A vlastne súd obávajúc sa, aby náhodou pri zamietnutí tejto žiadosti nedošlo k ohrozeniu nejakého štátom chránenom záujmu, pristúpil na to, že povolil orgánom štátu nasadiť informačno-technické prostriedky.
Kontrola bola taká, aká je, nie nejeden rok som členom výboru pre obranu a bezpečnosť a my tam dostávame tú správu, však tá správa je potom prečítaná aj tuto v pléne. Sami tak vidíte, že kontrola je, dá sa povedať, do určitej miery len formálna. Preto som rád, že konečne aspoň sme pristúpili k nejakému kroku, však pán minister Kaliňák ešte ako predtým predseda výboru, potom ako člen výboru sám hovoril, že bolo by najlepšie, ak by bola zriadená nejaká komisia alebo nejaký výbor, ktorý by mohol ísť do živých spisov, aby sme mohli aj námatkovo kontrolovať orgány, štátne orgány, ktoré majú oprávnenie použiť informačno-technické prostriedky.
Hneď prvé, čo bolo, čo som hľadal v tomto zákone, a potom som to aj našiel, chvalabohu, je to, že kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykoná komisia raz ročne alebo z vlastného podnetu kedykoľvek, to je veľmi dôležité, kedykoľvek. Tá kontrola raz ročne, taká tá vec bude len formálna. Minimálne raz ročne, to bude málo, ale keď bude možná, kedykoľvek tu dôjde k nejakej indícii, že niečo nie je kóšer, tak vlastne príslušný výbor bude môcť okamžite reagovať a skontrolovať to. Otázne je, že bude treba k tomu uznesenie výboru, zloženie výboru ste tam, pán minister, povedali, aké bude, že predsedom komisie by mal byť nejaký opozičný poslanec, ale sú tam tí dvaja členovia, že tam bude zastúpená parita, a uvidíme, aby to fungovalo, lebo... (Reakcia navrhovateľa.) Budem veľmi rád, keď sa o tom pobavíme na tom spoločnom výbore, ako ste povedali, pán minister, lebo pred obedňajšou prestávkou sme sa bavili o zákone o konflikte záujmov a tam sme videli, že už sme sa dostali niekedy aj do politických rozhodnutí na tom výbore, ktorý predtým vôbec nerozhodoval politicky. Ale sú určité témy, určité osoby pri ktorých aj ten výbor bol schopný rokovať a rozhodovať podľa politického trička. Tak aby sa nestalo aj s týmto výborom, s touto komisiou to, že proste keď už bude háklivá téma, tak aj tento orgán nám bude, dá sa povedať, len zbytočne formálny. Takže je to krok, bavili sme sa o tom asi tri, štyri roky, päť, neviem koľko rokov dopredu.
Ja obavu nemám z toho, že verejní funkcionári budú mať možnosť pristúpiť do živých spisov. Sám som predsedom výboru, ktorý so živými spismi pracuje, až na jednu výnimku, pri jednom sudcovi ani podozrenie nebolo, že by niekto bol vyniesol nejakú informáciu z toho výboru. Robím s ťažkými spismi, živými spismi a ja si myslím, že poslanci, ktorí sú členmi toho výboru, tak sú si vedomí svojho postavenia, aj toho, čo by porušovali, kebyže niečo z toho prezradia. Ale, ako pán minister hovoril, dobre, pobavme sa o tom, tak nechcem vás chváliť, nepoviem, že je to dobré východisko, ale tak nejaký základ no aspoň bude, aby sme sa o tom pobavili.
Ale určite predložím pozmeňujúci návrh, pán minister. Ja vám to predostriem. Ja som pripravoval už vyše roka samostatný návrh zákona, ale stále sme našli niečo, čo by sme ešte mali stále riešiť, ale vidím, že už sme proste časovo skĺzli do takého obdobia, že to už nebude reálne, aby som predložil ten vlastný návrh, ktorý je, aby pri súdnych rozhodnutiach, v ktorých súd povolí nasadenie ITP, nebolo len čisto formálne, aby obsahovo sa musel každý konajúci súd vysporiadať s každým jedným z princípov, čo nám dal Ústavný súd, ktorými sú legalita, legitimita, proporcionalita, a tiež čo všetko predchádzalo tomu, ako tá-ktorá inštitúcia požiadala súd o nasadenie informačno-technických prostriedkov. Máme to v zákone, nie v jednom, ale v každom, ktorý pojednáva o ITP, že štátny orgán musí využiť všetky iné dostupné prostriedky na to, aby odhalil ten skutok, ktorý chce odhaliť, alebo ten dej, alebo ten vzťah, a až potom môže dôjsť k žiadosti o nasadenie ITP, samozrejme, len v tých prípadoch, keď účel nie je možný inak dosiahnuť, pričom tu musí byť tiež tá proporcionalita, aký cieľ sleduje. Mali sme tu kauzu papagájov, ktorú sme potom zmietli zo stola. Ja vtedy ako vládny poslanec vládnej koalície som povedal, že toto už je troška priveľa, aby sme potom nesledovali fakt cieľ, ktorý tu proporcionalitu, legitimitu vlastne ani nesleduje.
Takže budem rád, ak z tohto zákona sa nestane diktát vládnej strany, aby sme túto záležitosť vedeli vyriešiť nie tak, že je pred voľbami, aby sme sa zapáčili, ale aby sme dotiahli tento zákon do takého stavu, že bez toho, či dôjde k zmene vlády alebo nedôjde k zmene vlády, dúfam, že dôjde k zmene vlády, tento návrh zákona, keď sa stane zákonom, tak istý čas zostane nedotknuteľný, lebo už je šesť noviel od roku 2003 pri takejto háklivej záležitosti. To je pre mňa dosť veľa.
Ďakujem za pozornosť, dúfam, pán minister, že to, čo ste sľúbili, aj dodržíte a čoskoro sa tak stretneme za rokovacím stolom.
16. 9. 2015 13:11:26 - 13:12:24 54. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Gál, Gábor (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom  
14.
Ďakujem za slovo. Pán predseda, dávam návrh na vypustenie bodu programu 107, to je váš návrh na vydanie zákona; 108; o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, a to z dvoch dôvodov. Jednak 22. mája, čiže pred necelými štyrmi mesiacmi táto sála, väčšinou poslancov SMER-u, zamietla návrh zákona, ktorý bol totožný s týmto návrhom. Čiže vytvorili by ste veľmi nebezpečný precedens – prerokovať taký istý zákon v skoršej ako šesťmesačnej lehote.
A druhé odôvodnenie, takto vykuchaný zákon ničomu dobrému slúžiť nebude, akurát takým predvolebným ťahom bude, ale nič nezlepší vo veci ochrany verejného záujmu a pri konflikte záujmov.

Deň v parlamente

<- ->