232.
Ďakujem pekne. Pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, no je mi ľúto, že už tretíkrát v priebehu pár týždňov znova otvárame príležitosť na odvolávanie, tentokrát ministra dopravy Jána Počiatka. Tento odvolávací maratón je symptómom, že so spravovaním nášho štátu naozaj niečo nie je v poriadku. Po chybách v rezorte sociálnych vecí, práce a rodiny, predražených prístrojoch na rezorte zdravotníctva sa dnes opäť zaoberáme pre štát mimoriadne nevýhodným biznisom týkajúcim sa overovateľa platieb v rámci elektronického výberu mýta. Táto kauza je len ďalším svedectvom toho, že namiesto ľudí, ktorí by dobre spravovali náš štát a dbali o to, aby naše peniaze boli čo najefektívnejšie použité, tu máme ľudí, ktorí buď z neschopnosti alebo z nečestnosti uzatvárajú obchody, kde my občania prichádzame o milióny eur.
Táto kauza spoločne s ďalšími veľkými kauzami, ktoré vyplávali na povrch počas posledných dní, poukazujú na to, že sa nejedná o ojedinelý jav, ale o systémovú chorobu správy vecí verejných.
V tomto prípade jej počiatok siaha do roku 2008, teda pár dní pred zverejnením konečného kurzu prevodu korún na euro, keď sa vtedajší minister financií a súčasný minister dopravy Ján Počiatek vybral na výlet do Monaka. Ako viete, zastavil sa aj na jachte finančnej skupiny a o pár dní na to zarobila táto skupina veľké peniaze na obchodoch s korunou, pri ktorých by jej poznanie konečného kurzu, jej poznanie konečného kurzu zabezpečilo istý zisk. Ján Počiatek vtedy argumentoval politickou neskúsenosťou. Ja tu vidím skôr prvý príznak choroby systému - integrita predstaviteľov verejnej správy.
Môžeme mať akokoľvek dobré zákony, kontrolné inštitúcie, fungujúcu políciu, ak však na čelo štátu a do dôležitých riadiacich funkcií posadíme ľudí, ktorí nevedia, čo integrita a česť znamenajú, donekonečna budeme riešiť také kauzy a jedného po druhom odvolávať ministrov a vrcholových predstaviteľov štátu.
Minister Počiatek dostal za svoj výlet od predsedu vlády žltú kartu. Predseda vlády vyslal varovný signál, no myslím si, že minister Počiatek mal už vtedy dostať červenú kartu. A nielen minister Počiatek. Červenú kartu spolu s ním mali dostať aj všetky firmy, ktoré vykazujú známky korupčného správania alebo príživníctva na štáte. Nášmu štátu, a teda nám všetkým by sme ušetrili milióny eur.
Ako som povedala, na Slovensku sú takéto pochybenia už systémovým a systematickým zlyhaním. Jednotlivé kauzy, ktoré občas vyplávajú na povrch, v posledných týždňoch sa naozaj rozmnožili, sú len špičkou ľadovca. Tou viditeľnou špičkou ľadovca a pri troche šikovnosti aj merateľnou špičkou ľadovca.
Nepotrebujeme mať veľa škôl, aby sme pochopili, aká nevýhodná je pre nás zmluva s firmou Paywell, ktorá si účtuje od štátu, teda od nás daňových poplatníkov, za spracovávanie platieb viac ako 6 %, keď za podobné služby si banky účtujú menej ako 2 %.
Nepotrebujeme mať ani doktorát, aby sme pochopili, aké nevýhodné je pre nás elektronické mýto ako celok, keď si firma SkyToll z objemu vybraných prostriedkov ponecháva 75 %, tak ako tomu bolo minulý rok, keď v Nemecku si dodávateľ podobného systému za túto službu účtuje od štátu len okolo 11 %.
A takto by sa mohlo pokračovať ďalej. No ako som povedala, tieto kauzy sú len viditeľným symptómom. To, čo nevidíme, je zlyhanie celého systému, keď sa strácajú ako v čiernej diere ďalšie a ďalšie zdroje a v súlade so zákonom, ako to tu bolo už viackrát povedané. Ale určite nie v súlade s verejným záujmom. A tieto ostávajú stále neodhalené.
Odvolávanie ministra Počiatka, ako aj odvolávanie ďalších ministrov však riešia aspoň jednotlivé pochybenia, na ktoré sme vďaka úsiliu mnohých čestných ľudí prišli, a podotýkam, že vďaka úsiliu čestných ľudí. Žiaľ, tieto pochybenia neodhalili ani kontrolné, ani dozorné orgány, ktoré si z našich daní platíme, a nie malými sumami, a ktoré tu majú v náplni a v popise práce.
Chcela by som však hovoriť aj o protiklade korupcie, a teda o nejakej integrite. Odhaľovanie korupcie je len dobiehaním niečoho a stále sme len o krok za. Je veľmi dobré, že hovoríme o firme Paywell. No podotýkam, že zmluva je podpísaná a biznis sa s vysokou pravdepodobnosť rozbehne.
Tiež je dobré, že dnes vieme posúdiť obrovskú nevýhodnosť elektronického mýta pre štát, no o tieto prostriedky prichádzame už 5 rokov a niekto z nich už 5 rokov aj profituje.
My potrebujeme na Slovensku vytvoriť konzistentnú etickú infraštruktúru, kde by sme vedeli vopred identifikovať slabé miesta v systéme a predchádzať im. Základom tejto etickej infraštruktúry je aj to, aké hodnoty politici a predstavitelia správy veci verejných vyznávajú a ako ich napĺňajú v praxi. Teraz nehovorím o politickej rétorike. Politická rétorika a realita sú dve rozdielne veci.
Príklad týkajúci sa stanovenia etických hodnôt v správe vecí verejných by sme si mohli zobrať napríklad z Fínska. Fínsko začalo pracovať pred viac ako desiatimi rokmi na zlepšení hodnôt a etiky vo verejnej správe. Ako základ fungovania štátu si stanovili nasledujúce hodnoty: efektivitu, kvalitu a silnú expertízu, princíp služby, transparentnosť, dôveru, otvorenosť, rovnosť, nezávislosť, nestrannosť a zodpovednosť. Za každou hodnotou bol aj balíček konkrétnych opatrení, ktoré Fínsko uviedlo do praxe.
Keď hovoríme o hodnotách a ich reálnom uplatňovaní v politike a v správe vecí verených, môžeme povedať, že pri tomto tendri pán minister zlyhal v každej z nich. V efektivite, kvalite, netransparentnosti, nestrannosti a v konečnom dôsledku aj zodpovednosti.
Je nemysliteľné, aby minister Počiatek tento výrazne predražený tender obhajoval a tvrdil, že všetko je v poriadku. Ako k tomu prídu občania, keď namiesto 2 % budú platiť viac ako 6? Čiže z nášho vrecka zaplatíme o 80 mil. eur viac, ako keby bola súťaž skutočne férová.
A ešte záverečné slovo k férovej súťaži, o ktorej je toto celé odvolávanie. Firma Fleetpay, ktorá v súčasnosti platby palivovými kartami overuje, si pýta viac ako 6 % z každej platby. K zákazke sa dostala bez akejkoľvek verejnej súťaže, iba na základe rozhodnutia spoločnosti SkyToll. Európska komisia nás donútila spraviť riadne verejné obstarávanie na výber dodávateľa. A ako tento výber dopadol? Podmienkou v rámci verejného obstarávania bolo, že sa môže zúčastniť len spoločnosť, ktorá za rok spracovala transakcie palivovými kartami v objeme minimálne aspoň 100 mil. eur. Túto podmienku u nás na Slovensku spĺňala vlastne len firma Fleetpay.
Na porovnanie: ani najväčší vydavateľ palivových kariet na Slovensku CCS Slovenská spoločnosť pre platobné karty túto podmienku nespĺňal. Jeho klienti kartami zaplatili za tovar len, v úvodzovkách len, okolo 35 mil. eur.
Národná diaľničná spoločnosť v gescii ministra Počiatka tak v podstate zabezpečila monopol firme Fleetpay v tomto verejnom obstarávaní. Bez referencií a spolupráce s Fleetpay sa do verejného obstarávania nemohol zapojiť nik iný. Zahraničné firmy asi nebudem spomínať, tie sa už poučili, ako u nás férová, v úvodzovkách férová, súťaž vyzerá.
Pokiaľ ide o pozadie, toto je notárska zápisnica (rečníčka zobrala do rúk materiál, ukazujúc ho plénu), z ktorej vyplýva, že pri založení Fleetpay zastupoval jedného z dvoch akcionárov pán Andrej Farkaš. Osoba s rovnakým menom je právnikom spoločnosti Eco Invest, kde je prezidentom Milan Fiľo, a osoba s rovnakým menom zastupovala akcionárov aj jednej zo spoločností, ktorá vlastnila firmu SkyToll, teda elektronické mýto. A sme zas tam, kde sme boli. Náš skutočný majetok si delí pár oligarchov.
Pán minister, vy ste boli poverený ľuďmi, aby ste bol dobrý hospodár a spravodlivo nastavoval zverené ministerstvo. Vy sa však naozaj správate ako predĺžená ruka oligarchov a vaše úmysly sú pochybné. Pán minister, už nie je čas vyhovárať sa na politickú neskúsenosť, a preto si myslím, že veľmi opodstatnene vás tu žiadame, odstúpte.
Ďakujem pekne.
|
112.
Pán poslanec, na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.
|
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavila zákon, pri ktorom ako predkladatelia sme si istí, že si zaslúži, aby sme sa mu venovali. A zaslúži si to najmä z toho dôvodu, že prešlo 25 rokov od doby, keď sa zmenil režim, tvrdo povedané a možnože ale pravdivo povedané, a doteraz sme neboli schopní vysporiadať sa s krivdami, ktoré predchádzajúci komunistický režim u nás zanechal.
Škody, ktoré napáchal komunizmus, sa určite nedajú vyčísliť a neexistuje ani suma, ktorá by ľuďom, ktorí sa angažovali v protikomunistickom odboji, dokázala vrátiť ich sny, odškodnenie za nespravodlivosť, utrpenie, krivdu, ktorú komunisti na nich a na ich najbližších spáchali. Určite ani odškodnenie, ktoré navrhujeme, im tieto sny nevrátia. Tú hodnotu ľudského života, ktorý bol po 40 rokov utláčaný, im to nijakým spôsobom nenahradí. Takže aj tento zákon, prosím vás, berte ako len satisfakciu za roky strádania, ktoré pretrvávajú doteraz. U tých ľudí, ktorí boli takto poškodení, pretrvávajú doteraz.
Komunisti sa dopustili v našej krajine zločinov proti ľudskosti a odškodnenie obetí a potrestanie vinníkov bolo v našej krajine veľmi neuspokojujúce. Tu musím povedať, že prvoplánovým cieľom v žiadnom prípade nie je trestanie vinníkov. Zopakujem, že ide o satisfakciu pre všetkých, ktorí boli poškodení minulým režimom. Veľmi ťažko sa nám bude žiť v krajine, respektíve v priestore, kde žijú tieto obete, ktorým sa nedostalo zadosťučinenia a kde žijú komunistickí zločinci, ktorí si užívajú prostriedky získané skutočne odsúdeniahodným spôsobom. Navyše je veľmi nemorálne a vo vyspelej krajine neprijateľné, aby mali prisluhovači režimu a páchatelia týchto zločinov vyššie alebo rovnaké benefity a dôchodky ako ich obete.
Slovenská republika podpísala 23. augusta 2011 Varšavskú deklaráciu, kde ako signatár slávnostne vyhlásila, že zločiny totalitného režimu v Európe budú uznané a potrestané, že bude podporovať obete totalitných režimov a potrestá ich vinníkov. Týmto návrhom zákona sa k tejto deklarácii doslovne hlásime a žiadame, aby bolo spravodlivosti učinené zadosť. Dňa 17. januára 2012 v Prahe podpísali zástupcovia sedemnástich združení Platformy Európskej pamäte a svedomia deklaráciu, v ktorej žiadajú, aby zákonodarné orgány štátov a orgány Európskej únie prijali zákony na potrestanie komunistických zločincov a zrušili všetky benefity, ktoré títo ľudia majú. Preto si myslím, že zákon nestráca nič na aktuálnosti, aj keď je predkladaný po dvadsiatich piatich rokoch. Berieme to ako otvorenie diskusie na túto tému.
Som si istá, že zákon sa stretne s veľkým pochopením, najmä u tých, ktorí boli perzekvovaní, a stretne sa s nepochopením u tých, ktorí toto všetko vykonávali. Ide najmä o príslušníkov Štátnej bezpečnosti. Tým, že vstúpili do služieb tohto orgánu, deklarovali príslušnosť k politickej moci a súhlas s páchaním toho, čo od nich bolo požadované. Neobstojí dokonca ani vyhlásenie, že niektorí tam možno pôsobili veľmi krátko, pretože vedeli, do čoho idú, vedeli, čo to všetko obnáša a s čím všetkým budú konfrontovaní.
Som veľmi rada, že do tohto procesu sa zainteresoval aj Ústav pamäti národa, ktorý nám bol pri tvorbe zákona veľmi nápomocný. Od nich priamo sme získavali informácie, aké zložky sa podieľali na tejto činnosti, na tejto činnosti, ktorá perzekvovala mnoho ľudí, ktorí nerobili nič iné, len hájili si svoje práva a slobody.
Náš samotný zákon by som rozdelila do dvoch častí. Z nich jedna časť sa týka odstránenia krívd, druhá časť sa týka možno odstránenia nespravodlivosti, jedna sa týka obetí, druhá sa týka tých, ktorí utláčanie spôsobovali.
Navrhujeme príspevok pre obete komunistického režimu vo výške 1 000 eur. Hovorím, že žiadna suma nenahradí týmto ľuďom to, čo počas perzekúcií stratili, nikto im už nevráti ich sny, ich životy, ich rozbité vzťahy, pretože aj to bolo na dennom programe. Ľuďom, ktorí sa tak dostali do väzenia, často sa rozpadli rodiny, deti nemohli študovať to, čo si predstavovali. Takže zopakujem to, že nie skončením komunistického režimu sa končila perzekúcia, ale tie následky trvajú až dodnes. Rodiny, ktoré boli ochudobnené v tom čase, sú ochudobňované dodnes práve tým, že nemohli ísť za svojimi snami a myšlienkami tak ako ostatní.
Druhá časť návrhu sa týka krátenia výsluhových dôchodkov. Predpokladám, že toto bude veľmi kontroverzná téma pre mnohých, ale som si istá a stojím si za tým, že to riešenie, ktoré sme zvolili, je najrozumnejším kompromisom, ktorý sa dal v dnešnej dobe nájsť. Ide najmä o to, že mnohé materiály boli úmyselne skartované a veľmi ťažko sa niektoré veci dokazujú. Preto spôsob krátenia výsluhových dôchodkov pre eštebákov zrážkovou daňou je dobrý a veľmi rada sa budem baviť s vami alebo radi sa budeme my predkladatelia baviť s vami o výške tejto zrážky. My ju navrhujeme na výšku 50 %. A mechanizmus, ktorý sme pri tom nastavili, aj časový, aj systémový, je nastavený tak, aby Ústav pamäti národa mal k dispozícii od všetkých orgánov verejnej aj štátnej moci všetky údaje, ktoré sú potrebné na to, aby ľudia, ktorí sú označovaní za eštebákov, alebo ľudí prisluhujúcich bývalému režimu, boli označení správne. Myslím si, že je určená aj dostatočná lehota na splnenie tohto programu a tohto plánu.
Čo sa týka odškodňovania obetí, nechceli sme to príliš rozširovať. Vychádzame z toho, že tí, ktorí majú nárok na takéto odškodnenie, musia byť veteránmi protikomunistického odboja.
Túto vymoženosť dávame aj manželkám, ktoré práve v dobe perzekúcií boli manželkami. To znamená, nerozširujeme to už na deti alebo ďalších príbuzných.
Navrhovaný zákon sa týka zhruba tritisíc obetí a približne rovnakého počtu prisluhovačov bývalého režimu. Samozrejme, tie údaje nie sú presne kvantifikované, pretože vzhľadom na to, že tie informácie, ešte niektoré, sa budú dodávať Ústavu pamäti národa, a verím, že túto povinnosť budú ochotne ústredné orgány štátnej správy plniť, môžu ukázať, že tých obetí je o niečo viac, možno o niečo menej, ale najmä teda tých, ktorí sa podieľali na perzekúciách, môže byť aj viac.
Z tohto miesta chcem povedať, že nie je to náš osobný výmysel. Ako som prečítala, Slovensko sa zapojilo do platformy krajín, ktoré chcú byť vysporiadané s komunistickým režimom. Nie sme prví, ktorí takýto zákon majú. V okolitých krajinách sa spôsobom odškodňovania už zaoberali v Maďarsku, kde dokonca prisluhovači alebo príslušníci tajnej bezpečnosti majú úplne zobraté dôchodky, výsluhové dôchodky, takže pristúpili k maximálne radikálnemu riešeniu.
My sme sa inšpirovali poľským zákonom, ktorý nerieši tento problém síce úplne ako my, ale slúžil nám naozaj na inšpiráciu.
V tejto chvíli môžem povedať, že existuje aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Budem radšej citovať: „Otázky možného rozporu takýchto právnych úprav s ľudskými právami a základnými slobodami zamietol minulý rok Európsky súd pre ľudské práva, kde v plnom rozsahu odobril poľskú právnu úpravu znižovania výsluhových dôchodkov, pričom konštatoval,“ a táto konštatácia je veľmi dôležitá, dávam vám ju do pozornosti, „služba sťažovateľov, teda tých, ktorí sa naozaj ohradili voči kráteniu výsluhových dôchodkov príslušníkov tajnej polície, služba sťažovateľov v tajnej polícii, ktorá ostro potláčala základné ľudské práva chránené európskym dohovorom, môže byť dostatočnou okolnosťou na stratu pridaných benefitov, pričom k takémuto zásahu do ich výsluhových dôchodkov môže dôjsť aj spätnou právnou úpravou." Takže existuje už rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré dalo za pravdu tým, ktorí hovorili, že je možné aj spätne krivdy riešiť takýmto spôsobom.
Na záver by som už len možno dodala, že jednoznačne nemôžeme zostať len pri odškodnení a krátení dôchodkov. Treba ísť ďalej alebo pokračovať v hovorení o zločinoch komunizmu. Potrebujeme stále naše deti v školách učiť, že to, čo sa dialo počas 40 rokov komunistického režimu, sa nikdy viac nesmie opakovať a takéto hrôzy sa nesmú dopustiť. Mladí ľudia, ktorí sa narodili do slobodnej spoločnosti ako hrdí občania požívajúci výsadu ľudských práv, nikdy nesmú zabudnúť, že kedysi na tomto území, v krajine, ktorú máme radi a ktorá je našou domovinou, sa odohrala jedna z najväčších tragédií v našich dejinách, tá, ktorá ničila životy mladých ľudí, mnohým generáciám a v našej historickej pamäti vírila krvavú brázdu. Máme povinnosť si pamätať tieto udalosti.
V úplnom závere dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto zákona, som presvedčená o tom, že má opodstatnenie aj v dnešnej dobe, práve pri 25. výročí ukončenia bývalého režimu. Ďakujem pekne.
|
56.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte na záver podať jeden pozmeňujúci návrh.
V tom prvom svojom vystúpení som hovorila všeobecne k rozpočtu a dotkla som sa oblasti alebo rozpočtu ministerstva práce a sociálnych vecí, kde som upozornila, tak ako aj v poslednej faktickej poznámke, a teda v mojej faktickej poznámke, že mi veľmi prekáža, že rezort práce, sociálnych vecí naozaj akoby opomína rodinnú politiku.
Znova zopakujem, že je krátený rozpočet v oblasti rodinnej politiky o 29 mil., 29 mil. v tejto oblasti je mínus. A aj keď opäť pán minister zopakoval, že pre neho, že je to spôsobené práve zníženými počtami, ktoré predpokladajú, jednoducho povedané, demografickým vývojom a násobenie čísel nám je jasné, že keď sa nižší počet vynásobí nejakou sumou, tak to výsledné číslo bude nižšie ako minulý rok, keď sa násobilo vyššie číslo. Aj napriek tomu som presvedčená o tom, že terajšiemu vedeniu zrejme chýbajú spôsoby myslenia, ktoré by uvažovali o vytváraní prorodinných politík. Nemajú vytvorený systém podpory rodín, podpory mladých rodín.
Ak by sme sa pozreli na štatistiky, a myslím, že tiež to tu už bolo veľakrát, nie v tejto rozprave, ale inokedy hovorené, že najohrozenejšou skupinou v spoločnosti sú rodiny s malými deťmi alebo mnohopočetné rodiny, jednoducho nazvané mladé rodiny. A náš štát sa im odvďačuje za to tým, že im kráti rozpočet o 29 mil. euro.
Pán minister veľmi pozitívne rozprával o celej kapitole rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako chápem, že situácia je veľmi napätá, rozpočet musí byť dodržaný, snažil sa použiť čo najviac zdrojov z eurofondov alebo z fondov Európskej únie, ako to sa všetko dá pochopiť. Ale opäť, ďalšia vec, ktorú nepochopím, ak by sme si nakreslili, alebo teda keď som si dala urobiť koláčový graf, ktorý hovorí o množstve financií, ktoré idú z čoho, tak v celkovom rozpočte sa nachádza, v celom rozpočte, teraz nehovorím len o ministerstve práce, sociálnych vecí, sa nachádza 23 % výdavkov, ktoré idú z fondov Európskej únie. Minulý rok to bolo rozpočtované, myslím, že na 24 alebo 26, teraz si to nepamätám, nemám tie grafy pri sebe, 24 alebo 26 % z fondov Európskej únie. Viete, koľko je k dnešnému dňu čerpanie z tejto položky, z tých 24 % alebo 26 %? Len 6 %. Z údajov, ktoré sa, ktoré boli dohľadateľné k týmto dňom, tak 6 %, to znamená, to znamená, že nejakých 18 % ešte stále zostáva nevyčerpaných. Takže ja držím pánovi ministrovi palce, aby sa mu podarilo tieto financie vyčerpať stopercentne, tak ako si to predstavuje, ako to má v pláne, ale obávam sa, že realita môže byť veľmi podobná týmto dňom. Rovnaké ubezpečenia som počúvala aj na výbore, keď sme prejednávali rozpočet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Opäť ešte sa, keby som hovorila o tej rodinnej politike, tak znova tu vidím tú asociáciu. Dávame vlaky zadarmo, na ktoré má ísť pravdepodobne 43 miliónov. Pôjde teda v konečnom dôsledku možno aj viac, hej, to sú takisto len odhady, ale už tu vidíme, že z pôvodných 13 miliónov, ktoré boli odhadované, sa to prehuplo viac ako trojnásobne, 43 miliónov. Ktovie, kde sa to zastaví. Vratky z plynu, tiež nevieme, čo to všetko bude znamenať, keďže to pôjde zo štátneho rozpočtu priamo. Tak nevidím dôvod, prečo by som nepodala pozmeňovací, pozmeňovák k štátnemu rozpočtu, kde si dovolím ešte okrem toho, ako pán minister nás uistil, že to bude dostačujúce, navýšiť zložku financovania sociálnych služieb. (Reakcia navrhovateľa.) No, ale bude to len presunom, presunom, nebojte sa (povedané so smiechom).
Opäť, od ministra sme počuli veľmi pozitívne hodnotenie, ktoré vyplývalo z navýšenia počtu miest, z navýšenia rozpočtu, ktoré je naozaj slušné oproti iným rokom. Aj napriek tomu, keďže na tento rok sa zvýšil počet miest o 5-tisíc, ďalší rok, keďže prechádzajú veľmi silné ročníky do oblasti sociálnych služieb alebo je predpoklad, že budú žiadať ďalšie množstvá ľudí, predpoklad je, že opäť bude nutné navýšiť tieto prostriedky, tak preventívne chcem pomôcť hlavne poskytovateľom sociálnych služieb, ktorí ešte k dnešnému dňu žijú vo veľkej neistote, že či vôbec to bude vyfinancované, či to bude, či to systém utiahne.
Tento týždeň sa konala konferencia poskytovateľov sociálnych služieb a okrem toho, že mali naozaj veľké existenčné problémy, lebo prejavili náznak veľkých existenčných problémov, ktoré súvisia možno aj so zánikom niektorých zariadení sociálnych služieb, alebo tí, ktorí poskytujú sociálnu službu, tiež hovorili o niektorých vylepšeniach v zákone, ktoré by vedeli napomôcť riešeniu problémov. Musím povedať, že stále pretrváva diskriminačný stav. Viem, že tento sa v zákone o štátnom rozpočte nedá riešiť, ale tá existencia takej skrytej diskriminácie neverejných poskytovateľov u nás stále pretrváva. To, že existuje stále poradovník ľudí, ktorí sa nevedia dostať nieže fyzicky k službe, oni by sa vedeli umiestniť, lebo oni sa aj umiestnia, ale nevedia sa potom už dostať k samotnej sume, ktorú aj keď majú schválenú samosprávou alebo vyšším územným celkom, jednoducho samospráva nemá peniaze. A otázka, že prečo nepošle aj vyšší územný celok peniaze tej a tej pani, no lebo je 150. v poradí. Keď bude mať peniaze na tých 150 ľudí pred ňou, tak možno pošlem, nieže možno, ale pošleme aj jej.
Rada by som predísť takýmto stavom, a preto sme pripravili pozmeňovací návrh poslankyne Národnej rady Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 sa mení takto:
1. V prílohe č. 4 v časti 22 – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu na program 07E – Tvorba a implementácia politík "138 712 518" nahrádza sumou "128 712 518". Suma výdavkov na podprogram 07E 04 – Výkon štátnej správy na úseku sociálnych vecí, rodiny, práce a zamestnanosti "117 454 684" sa nahrádza sumou "107 454 684" a suma výdavkov na prvok 07E0401 – Špecializovaná štátna správa "106 500 182" sa nahrádza sumou "96 500 182".
2. V prílohe č. 4 v časti 22 – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu na program 07C – Sociálna inklúzia "1 874 652 318" nahrádza sumou "1 884 652 318" a suma výdavkov na podprogram 07C0A – Podpora sociálnych služieb "72 456 760" sa nahrádza sumou "82 456 760".
Odôvodnenie: Cieľom pozmeňujúceho návrhu je presunutie vyčlenených finančných prostriedkov určených pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky z programu Tvorba a implementácia politík do programu Sociálna inklúzia. V zmysle právoplatných rozhodnutí o poskytnutí sociálnych služieb by mal štát dodržať financovanie adekvátnej časti nákladov spojených s poskytnutím sociálnych služieb čo najskôr. Vzhľadom na dlhodobé poddimenzovanie sociálnych služieb, stále zvyšujúci sa počet žiadateľov o tieto služby, ako aj zhoršený demografický vývoj v súvislosti so starnutím populácie si dovoľujem podať návrh na zvýšenie výdavkov v programe sociálnych služieb v kategórii 07C0A – Podpora sociálnych služieb.
Predložený pozmeňujúci návrh dočasne zvyšuje už navýšený návrh rozpočtu 2015 v kategórii sociálnych služieb, kým ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zrealizuje prisľúbený nový model financovania sociálnych služieb na Slovensku.
Ak som hovorila alebo ak som prečítala teraz prísľub vlády – nový model financovania sociálnych služieb –, zopakujem, že tento model sa hľadá už niekoľko rokov. Bude veľmi vhodné, ak sa podarí doriešiť tento problém, lebo verím, že až naozaj spravodlivé financovanie alebo nájdenie toho najrozumnejšieho modelu financovania sociálnych služieb môže odstrániť tú diskrimináciu, ktorá stále medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi existuje. Štát sa rozhodol voviesť ako poskytovateľov sociálnych služieb aj súkromníkov alebo neziskové organizácie, jednoducho neverejných poskytovateľov. Štát sa na tom dohodol a rozhodol sa. Takže neni dôvod, prečo by mali byť naozaj obchádzanými a prečo by mali mať zhoršené financovanie oproti verejným poskytovateľom, ktorými sú vyššie územné celky alebo samosprávy. Takže sama sa veľmi teším na nový zákon o financovaní a dúfam, že bude naozaj takou vzpruhou, vzpruhou pre tých, ktorí v sociálnych službách ledva prežívajú a možno niektorí aj z finančných dôvodov musia končiť.
Ďakujem pekne za podporu pozmeňováku.
|
7.
Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Kaník, sa nenachádza v miestnosti. Nie je tu.
Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.
|
82.
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne predstaviť svoj pohľad na predložený návrh rozpočtu na rok 2015. Ako každý rok, je to jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý prichádza do Národnej rady, a rada by som sa poďakovala aj ministrovi, aj celého jeho tímu za prácu, ktorú vykonal pri zostavovaní rozpočtu.
V čase, keď má naša krajina najvyšší dlh v histórii a zároveň vysokú nezamestnanosť, je pre nás povinnosťou sa zamyslieť sa nad týmto stavom a dospieť k zodpovednému kompromisu, ako budeme hospodáriť s prostriedkami občanov Slovenskej republiky. Preto možno budem aj zbytočne, verím, že nie, úplne reálne kritická. Začínalo to nádejne, ale dnešný návrh rozpočtu nie je dobrým návrhom, aj keď som si stihla prečítať, že náš rozpočet patrí medzi štyri najlepšie v rámci Európskej únie. Z toho pre mňa vyplýva, že všetky záväzky, ktoré požaduje Európska únia, sú dodržané. Možno by sme mohli byť hrdí, ale vzhľadom na množstvo všetkých zmien, ktoré sa na našej legislatívnej scéne odohrali, je ťažko sa z toho tešiť. A celkom to nejde, ak si aj pomyslím, že ešte sme sa ledvaže vymanili z područia funkčnej dlhovej brzdy, čakali sme na zmenu metodiky počítania deficitu a hneď sme boli aj pripravení rezignovať na väčšiu ambicióznosť. Aj keď financie chýbajú vo viacerých oblastiach, otázne zostáva, či navýšenie, ktoré sa konalo cez výbory, zabezpečí skutočnú efektívnosť vynaložených prostriedkov.
Tento rok bola i rozpočtová procedúra, možno povedať, zvláštna, len v krátkosti ju zhrniem, hovorili o nej už aj predchádzajúci kolegovia. V auguste ste predložili čísla, ale v posledný možný októbrový termín predložíte do Národnej rady úplne iné čísla. Potom narýchlo predkladáte pozmeňujúce návrhy na dodatočné výdavky v niektorých rezortoch, a to myslím, že nám nebudete mať za zlé, keď budeme presvedčení o tom, nebudete nám brať naše presvedčenie, že tieto pozmeňováky boli určite vypracované práve vaším ministerstvom. Nedodržiavate ani rámcovo rozpočtové výhľady predchádzajúceho roka. Mne sa zdá, že takýto chaos odráža nie stabilitu, ktorou SMER reaguje na plagátoch, ale hasenie situácie a zašívanie dier. Tu by som debatu o zmene metodiky pri zostavovaní rozpočtu moc nevťahovala, pretože aj keď laicky by som sa pozrela na názov metodiky, je to metodika roku 2010 a dnes máme rok 2014, takže so všetkým ste museli rátať.
Návrh rozpočtu je zlý aj podľa vyjadrenia niektorých inštitúcií, ktoré si vám dovoľujú oponovať. Napríklad Konfederácia odborových zväzov neodporúča ďalšie schvaľovanie, pretože návrh rozpočtu nie je v súlade s programom stability vlády a nebol v pripomienkovom konaní predložený sociálnym partnerom podľa rokovacieho poriadku Hospodárskej a sociálnej rady, stanovisko ZMOS-u, ktorého sa prechod na metodiku ESA 2010 dotklo asi najviac, pretože dopravné podniky boli preradené do sektora verejnej správy, nesúhlasia s predloženým rozpočtom, pretože od obcí sa žiada navýšenie prebytkového hospodárenia o 120 % oproti augustovému návrhu rozpočtu. Navyše sa mi nepáči, že návrh rozpočtu hovorí o šetrení miest a obcí a sám premiér v Žiline vyhlási, parafrázovane povedané, že kto bude voliť SMER, nemusí sa báť šetrenia.
Národná banka Slovenska hovorí o rizikovom rozpočte. Hovorí o týchto rizikách: zhoršenie hospodárenia miestnej správy v roku 2014 oproti plánom v prijatom rozpočte, zlý predpoklad dividend v štátnych podnikoch, ktorý sa môže vyvíjať rôzne v závislosti od hospodárenia, zlý predpoklad o zvýšenej efektívnosti hospodárenia zdravotných poistení, zlý predpoklad čerpania prostriedkov z eurofondov. Ak sa tieto riziká naplnia, dôjde k zvýšeniu rozpočtového deficitu na úroveň 2,7 %, pričom predložený rozpočet hovoril pôvodne o 1,98, tento novší už 2,49 % deficitu.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nepovažuje jednorazové opatrenia na zlepšovanie salda rozpočtu z dlhodobého hľadiska za dobré riešenie a vyčíta vláde spôsob finančnej politiky brzda – plyn. Teda keď sú čo len trochu pozitívne vyhliadky, zvyšujete výdavky, ak negatívne, brzdíte. Pozeráte sa na problematiku príliš krátkodobo. Politika rozpočtu brzda – plyn nie je zodpovedná voči dosiahnutiu cieľa na rok 2017 o vyrovnanom rozpočte, pretože úmyselne vytvára tlak na hospodárenie v nasledujúcich rokoch. Alebo už máte pred sebou iba víziu posledného volebného roku a so skracovaním vášho funkčného obdobia skracujete aj chuť vážne sa popasovať s problémom znižovania deficitu. Veď to nech zostane na vláde, ktorá príde po. Ale pre istotu nesmiete celkom rezignovať, lebo stále je pre vás nádej, že môžete spolu zostavovať vládu. Zodpovedné by bolo postupné mierne brzdenie. Toto všetko sú argumenty fundovaných inštitúcií o tom, že predpokladaný rozpočet sa nedá čítať ružovo-oranžovanými okuliarmi SMER-u - SD.
Vážení páni ministri ministerstva financií, ministerstva práce, toto boli názory odbornej verejnosti, ktoré len podopierajú moje výhrady voči predloženému rozpočtu. Jednej veci však nerozumiem. A to, ako ste sa v rozpočtových výdavkoch pozerali na rodinu. Program podpory rodiny je krátený oproti roku 2014 o 29 mil. eur. Ide pritom o financovanie opatrení, ako sú prídavky na dieťa, rodičovský príspevok, štátom platené poistné, príspevok na starostlivosť o dieťa a ostatné príspevky. Ak sa pozeráme na rozpočtový výhľad rozpočtu 2014, tak pokles v tomto roku je dokonca 42 mil. eur. Vyzerá to tak, že ste schopní dodržať slovo maximálne na jeden rok. Vysvetlite, prosím, sami mamičkám, nech šetria plienky deťom a nech si ani náhodou neplánujú ďalšie bábätko, kým bude vládnuť SMER. Dokonca aj odborná verejnosť sa ohradzuje voči zlému demografickému vývoju, ktorý vy svojou politikou nijako nezastavujete a ani nenastavujete. Lepšie povedané, chýbajú vám politiky, ktoré by riešili prorodinné opatrenia. V tomto by vás práve demografické štatistiky mali motivovať k navýšeniu nielen výdavkov, ale najmä síl do hľadania riešení. Prečo nejdete cestou daňového zvýhodnenia rodín? Vy radšej navýšite cez poslanecký návrh aktívne politiky trhu práce a národný program trhu práce o 32 mil., ktoré sa tiež týkajú určite dôležitého neduhu v európskej spoločnosti, nezamestnanosti mladých, ale pripomínam, že chýbajú i aktívne opatrenia prorodinného typu. Koho si tým kupujete pred voľbami?
Vážený pán minister, nedá sa vám a ľuďom na ministerstve uprieť, že sa vám podarilo zlepšiť príjmovú stránku rozpočtu. Váš výber daní je na vysokej úrovni. Vaša finančná kobra dosahuje úspechy a chcete ju ešte vylepšovať i cez nedávno novelizovaný zákon o dani z príjmov, od ktorého očakávate príliv zhruba štvrť miliardy do rozpočtu. Nepochybujem o tom, že sa nachádzate v ťažkej situácii, kedy všetci chcú, aby ste míňali a zároveň aby ste šetrili. Ale celý rozpočtový proces vyzerá tak, že na jednej strane systematicky pracujete na zvyšovaní príjmov rozpočtu a na druhej strane nesystematicky vyhadzujete peniaze a plátate diery tam, kde vám to prinesie hlasy, navyše s obrovskými kauzami, ktoré sa v týchto dňoch na SMER sypú. Rozpočtová rada vám vyčíta, že konsolidujete nesystematicky, ako by ste sa riadili podľa hesla vášho slávneho rapera: "Žijeme len raz, práve tu a práve teraz". SMER rozhadzuje teraz, pred voľbami. Je vám zrejme jedno, kto bude zostavovať rozpočet na roky 2016 a 2017. Teraz míňate nesystémovo, lebo môžete.
Vážení kolegovia, musím konštatovať, že nepodporím tento návrh rozpočtu a možno aj pre konflikt, ktorý máme za rohom, za našou východnou hranicou. Je vláda ochotná a hlavne pripravená sanovať prípadné straty našim podnikateľom, ktorí prídu o svoje odbytiská? Ich vplyv bude mať dopad aj na náš rozpočet. Mrzí ma, že sa neriešia ozajstné problémy obyvateľov Slovenska, ako je zlý demografický vývoj, zlé prostredie pre podnikanie, ktoré generuje pracovné miesta. Nepáči sa mi fakt, že deficity za posledných päť rokov boli v takej výške, že by sme z nich bez problémov zafinancovali jeden celý ročný štátny rozpočet. Mojou víziou rozpočtu je šetrné zaobchádzanie s peniazmi občanov s dôrazom na rodinu a vzdelávaciu politiku v prospech vytvárania preventívnych opatrení, a nie opatrení, ktoré len reagujú na vzniknutý stav. Prevencia je starostlivosť o rodinu a vzdelanie, a nie masová podpora vybratých skupín pred voľbami. Pripomína mi to heslo starého Ríma "chlieb a hry". Výdavky na rodinnú politiku, ktorá absentuje, sa dajú zvýšiť napríklad i výnosmi lotérií. Práve tie súčasná vláda šetrí už akoby dva roky, nevedno celkom na aký účel. Podľa môjho názoru sú práve peniaze z výnosu lotérií a hazardných hier tie najvhodnejšie, ktoré by mali byť použité na ochranu rodín, keďže samotný zákon o hazardných hrách a jeho aplikácia spôsobuje problémy v rodinách. V roku 2013 predstavovali odvody z prevádzkovania Národnej lotériovej spoločnosti TIPOS, akciová spoločnosť, do štátneho rozpočtu sumu 34 529 788 eur. Mám skôr obavy, že vláda by ich rada použila v predvolebnom roku na uspokojenie záujmových skupín. Takéto sú avíza.
Dovoľte teraz, aby som spomenula vaše sociálne opatrenia, ktoré treba však aj priamo pomenovať. Sú to výhody pre určité znevýhodnené skupiny, ktoré tiež svojím spôsobom zasiahnu do verejných zdrojov. Som za to, aby sa štát postaral, lepšie povedané, aby sa motivačne postaral o svojich občanov, ktorí majú problémy, ale aby solidaritou nazýval skladanie sa strednej vrstvy na vaše sociálne zvýhodňovanie, nie je to správne. Vlaky zadarmo mali stáť 13 mil. Dnes je predpoklad 43 mil. Kto zaplatí tento účet?
Vratky za plyn je rovnako vážne, i keď uznávam, že marketingovo úžasné opatrenie. Od nás, pán minister, stále žiadate a úplne chápeme opodstatnenosť tejto požiadavky, aby, ak predkladáme návrh zákona, aby sme mali jasne zadefinované, odkiaľ získame prostriedky na financovanie zmien v zákone. Preto sa, pán minister, pýtam, skutočne ste tieto sumy za vaše sociálne opatrenia zakomponovali do rozpočtu? Obávam sa, že by sme ich tam ťažko hľadali.
Prečo je pre vás také nemožné riešiť fiškálne neutrálne alebo pozitívne návrhy zákonov, ktoré odstraňujú praktické problémy, ako sú napr. zákon, ktorý budeme teraz onedlho, dúfam, predkladať, historicky nevysporiadané obete komunistického režimu alebo tiež omyly a možno i osobné zlyhania ľudí či zamestnancov pri prevode bezcenných cenných papierov na Fond národného majetku? To sú dve témy, ktoré naozaj nežiadajú žiadne zvýšené náklady alebo zdroje z verejného rozpočtu. Som zvedavá, ako sa práve strana SMER - SD postaví k týmto návrhom. Dokonca počula som, že ak som bola príjemne prekvapená tým, že Fond národného majetku rieši bezcenné cenné papiere, ktoré omylom prišli na fond alebo boli prevedené už z akéhokoľvek dôvodu, počula som, že opatrenia, ktoré boli nasmerované na vyriešenie týchto prípadov, sú opäť pozastavené. Dúfam, že to nie je pravda a že Fond národného majetku sa postaví k týmto problém naozaj správne.
Rada by som konštatovala, že do rozpočtu veľmi ľahko zaistíme miliardu alebo aspoň 0,5 mld. z korupcie, o ktorej každý vie, že tu je, veľa o nej debatujeme, a ktorá je stále ešte v hlavnom prúde diania. Preto je možno zamerať sa aj na odstránenie tohto neduhu. Pol miliardy stojí určite za to.
Z týchto dôvodov, ktoré som spomenula, tento štátny rozpočet, opäť zopakujem, nepodporím.
Ďakujem pekne.
|
55.
Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlášok. Do rozpravy sú prihlásení traja páni, pán Beblavý, Hlina, Jurzyca a pán poslanec...? Pán poslanec Jurzyca, vy si zrušte. Pán poslanec Švejna chcel tiež vystúpiť v rozprave, ale teda ako posledný vystúpite.
Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.
|
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, máme naozaj pekný rokovací maratón. A je mi ľúto, že aj teraz pred pár sekundami sa prejavila arogancia najvyššieho zrna. Nemyslím teraz, že je to od pána predsedu, ale od celej snemovne, ktorú tvoria v tejto chvíli tí, na ktorých myslím. Sú to tí, ktorí naozaj neumožnili ani len to, aby bola obedňajšia prestávka. Je to vrcholne trápne od vás.
Hneď by som povedala na začiatku, že ma aj veľmi urážali slová, ktoré naozaj používal premiér na označenie tých, ktorí sa podpísali pod návrh zákona. Nemá právo pán premiér na mňa povedať jediné krivé slovo, to, ktoré na mňa vzniesol, nemá na to právo.
Rovnako vôbec nesúhlasím s tým, čo tu bolo hovorené ešte na začiatku, teraz už sa to neobjavuje ale, že dnešné rokovanie by sa malo týkať len a len zdravotníctva, pretože to bolo uvedené ako dôvod na odvolanie premiéra. Si myslím, že o tých prešľapoch, ktoré urobila vláda, sa tu treba rozprávať. A už sa tu aj o nich rozpráva, chvalabohu. Je ich veľa. A sú tak širokospektrálne, že keby sa naozaj išlo kauza po kauze, tak tu sedíme nie dva dni, tri dni, ale možno týždeň. A určite sme viacerí ani nečakali, že dokážeme takto príjemne stráviť sobotňajšie popoludnie, noc zo soboty na nedeľu. Všakže? Bolo počasie nie veľmi prívetivé, tak určite by sme si lepší program nenašli, ale rovnako by sme si ho nenašli aj v dnešný deň. Myslím, že je veľmi priliehavé takýto pekný slnečný jesenný deň tráviť v Národnej rade namiesto s rodinami.
O politickej kultúre tu bolo nahovoreného veľmi veľa. A prikláňam sa k tým poslancom, ktorí hovoria, že toto naozaj nemá obdobu, že je to smutné, že sa musíme podieľať na takomto riadení Národnej rady.
Moji kolegovia už spomenuli viaceré závažné veci a ja sa teda budem venovať niečomu inému, budem hovoriť najmä o sľuboch, ktoré pán premiér tomuto národu dal pred voľbami a následne v programovom vyhlásení vlády a spoločne sa pozrieme aj na to, ako sa mu tieto sľuby a mandát, čo mu dali ľudia, darí napĺňať. Preto teda verím, že prijmete aj mnoho citácií, ktoré budem používať, najmä z predvolebného programu vládnej strany SMER, ale aj programového vyhlásenia vlády.
Vo svojom volebnom programe nám pán premiér sľuboval, že v prvom rade vytvorí stabilné politické prostredie. No to sa mu vskutku podarilo. Dnes je tu neobmedzená vláda jednej strany, ktorá si stabilne presadzuje biznis pre spriaznených podnikateľov, spriaznených sponzorov, spriaznených lokálnych politikov.
Ešte mi napadla jedna vec, na ktorú som zabudla. Teraz pred chvíľkou dala pani poslankyňa Nicholsonová otázku, vlastne o čom je táto schôdza. Tak takisto chcem povedať, aby to bolo všetkým jasné, že táto schôdza je o korupcii, ktorá naozaj je prepletená celou vládou vládnej strany SMER – SD.
Takže pozrime sa na to, ako chápe stabilitu strana SMER, tu už teda začínajú citácie z jej volebného programu. „Stabilita je chápaná, ako schopnosť vytvárať u občanov pocit istoty svojou zodpovednosťou založenou na tom, že vie, ako konať a vládnuť tak, aby kvalita života občanov Slovenskej republiky bola trvalo udržateľná.“ Všimnite si, prosím, formuláciu v programovom zameraní „vytvárať u občanov pocit istoty,“ áno, vytvárať u občanov nejaký imaginárny pocit, pocit istoty, ktorý sa však vôbec nezakladá na reálnej politike.
Tento sľub pokračuje vo volebnom programe patetickým vyhlásením „vrátiť ľuďom nádej, že žijú v spravodlivej a bezpečnej spoločnosti, kde sú občania nositeľom humánnych a demokratických princípov vládnutia a kde sa rešpektuje zákonnosť a zásady právneho štátu.“
Dnes, keď na Slovensku prevláda marazmus, morálna deštrukcia, je toto vyhlásenie pána premiéra priam absurdné. Podľa prieskumu Európskej únie o kvalite života je vnímanie ekonomickej situácie domácností na Slovensku piate najhoršie v celej Európskej únii. Namiesto nádeje je tu teda skôr beznádej.
Ako sľuboval pán premiér, že dosiahne tieto ciele? Tentoraz to bude citát z programového vyhlásenia vlády. „Vláda Slovenskej republiky podporí všestranný trvalo udržateľný hospodársky rozvoj Slovenska ako predpoklad tvorby kvalitných pracovných miest a zlepšovania materiálnych podmienok každej spoločenskej činnosti. Vláda určí základné smerovanie, ako zo Slovenska urobiť konkurencieschopný hospodársky priestor založený na znalostiach spoločenskej súdržnosti a environmentálnom rozvoji. Vytvoria sa tým predpoklady na rýchlejší a udržateľný ekonomický rast a dosiahnutie vyššej úrovne zamestnanosti a sociálneho pokroku. Vláda vytvorí podmienky na priaznivú investičnú klímu pre domácich aj zahraničných investorov. Pri príleve zahraničných investícií bude hospodárska politika zameraná predovšetkým na podporu etablovaných investorov pri expandovaní ich aktivít v Slovenskej republike prostredníctvom postinvestičnej starostlivosti a ich výraznejšieho vstupu do priemyselného výskumu a vývoja u nás. Vláda bude podporovať investície využívajúce najlepšie dostupné technológie s minimálnym dopadom na životné prostredie. Kvalitné pracovné miesta sa tvoria v procese zdokonaľovania ľudskej práce. Aj preto bude cieľom vládnej politiky zamestnanosti vytvárať trhovo konformnými nástrojmi také podmienky, aby hospodárstvo nielen efektívne využívalo pracovnú silu, ale ju aj kvalitatívne rozvíjalo.“
Pozrime sa najskôr na rýchlejší ekonomický rast. Rast HDP bol za vlády Ivety Radičovej 4,4 % v roku 2010, cez 3 % v roku 2011, potom sa chytil kormidla pán premiér Fico a so Slovenskom to išlo dolu vodou, 1,8 % v roku 2012, 0,9 % v roku 2013.
Čo sa týka nezamestnanosti mladých, o tom sme tu hovorili aj minulý týždeň pri odvolávaní pána ministra Richtera, ministra sociálnych vecí. Nezamestnanosť mladých je dlhodobo v obrovských číslach. Jednoducho povedané, každý tretí mladý človek je na Slovensku nezamestnaný. Ficovi sa darí nie vytvárať, ale kupovať predražené pracovné miesta prostredníctvom eurofondov cez nesystémové a krátkodobé opatrenia, ktoré nič neriešia.
Pokiaľ ide o kvalitné pracovné miesta, vieme dobre, ktoré podniky sa Ficova vláda rozhodla podporiť z našich daní. Sú to napríklad ružomberské papierne Mondi (25 mil. eur). Tu sa o kvalitných pracovných miestach naozaj nedá hovoriť a povedzte mi, aký priemyselný výskum táto firma robí, o navrhovanej podpore pre firmu pána Babiša ani nehovorím.
Teraz vám prečítam, čo SMER a pán Fico plánoval urobiť v oblasti posilnenia postavenia Slovenska v rámci Európskej únie a vo svete. „Členstvo Slovenskej republiky v euroatlantických a európskych štruktúrach zásadným spôsobom určuje medzinárodné postavenie štátu, čo poskytuje adekvátne možnosti vplývať v súlade so štátnymi záujmami na medzinárodné rozhodnutia a procesy, ktoré majú bezprostredný dosah na kvalitu života našich občanov. Európska únia je základným prostredím ovplyvňujúcim každodenný život a dianie na Slovensku. Ukotvenie Slovenskej republiky v Európskej únii umožňuje, aby sa občania cítili bezpečne politicky, ekonomicky a sociálne. Vláda istôt pre občanov bude aktívne podporovať a presadzovať snahy o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste, cenovej a menovej stabilite, na sociálnom a ekonomickom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou. Jej cieľom je zvýšiť kvalitu života občanov dosiahnutou vysokou zamestnanosťou, ich sociálneho rozvoja, zodpovedajúcej úrovni ochrany životného prostredia pri výraznej podpore rozvoja vedeckého a technického pokroku. Základom bezpečnosti je Severoatlantická aliancia. Udržanie silnej transatlantickej väzby zostáva naším životným záujmom. Vláda bude prispievať k posilňovaniu úspešnosti a funkčnosti oboch zoskupení, od ktorých závisí istota medzinárodného postavenia Slovenskej republiky.“ Počuli ste dobre „udržanie silnej transatlantickej väzby, stabilný a spoľahlivý partner NATO, rozvoj dvojstranných vzťahov so štátmi Európskej únie a NATO, osobitne usporiadané a rovnocenné vzťahy so susedmi“.
No svojimi činmi a výrokmi pán premiér tieto záväzky neustále popiera. Pri svojich hraniciach, niekoľko sto kilometrov od Bratislavy máme konflikt. A čo k tomu tvrdí náš premiér? Nevidí dôvod na tvrdé sankcie voči Rusku, vraj nás Ukrajina oklamala v roku 2009 brutálnym spôsobom, konflikt je len geopolitickým bojom medzi Amerikou a Ruskom. „Ak Európska únia má nejaké vlastné rezervy, môže tak urobiť, ale nemôžeme si dovoliť riešiť problémy, ktoré si Ukrajina spôsobila sama.“ To bola citácia z marca 2014. „Je to propagandistická vojna.“ (September 2014.)
Takéto vyjadrenia vyjadrujú mentálne nastavenie pána premiéra a odporujú záväzkom, že udržanie silnej transatlantickej väzby zostáva naším životným záujmom aj v deklarovanej snahe o dobré susedské vzťahy.
Ešte raz sa vám ospravedlňujem, že vo svojom príspevku toľko citujem z programového vyhlásenia vlády, ale to je všetko na dokreslenie pochopenia zlyhania nášho pána premiéra, takže je potrebné uvedomiť si, s čím sa o podporu občanov uchádzal a aký priepastný rozdiel je medzi realitou a sľubmi, ktoré pripomínajú mýty a báje alebo skôr úryvky z knihy Utópia. „S cieľom podpory ekonomického rozvoja,“ to je citát z knihy Utópia, „zvyšovania konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a tvorby nových pracovných miest bude vláda klásť dôraz na prílev priamych zahraničných investícií predovšetkým do oblasti s vyššou pridanou hodnotou. Podporí koncepcie rozvoja vedecko-technickej spolupráce s priamym vplyvom na rozvoj znalostnej ekonomiky na Slovensku vo väzbe na systém vzdelávania a prípravy vysokokvalifikovaných odborníkov. Vláda istôt pre občanov zabezpečí trvalý a udržateľný hospodársky rast konkurencieschopným reálnym hospodárstvom v globálnom priestore, ktoré nie je dominantne založené na lacnej pracovnej sile, neistote v pracovnoprávnych vzťahoch, znižovaní ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, agentúrnom zamestnávaní, na špekuláciách a podvodoch. Odvíja svoju globálnu konkurencieschopnosť od zamestnancov, ktorí ovládajú moderné svetové technológie, metódy a techniky. Dokáže ich pružne využívať a zdokonaľovať. Kooperuje s efektívnou verejnou správou, ktorá vytvára základný rámec stability podnikateľského prostredia, rozvíja modernú konkurencieschopnú infraštruktúru, schopnú komunikovať so svetom. Pracuje v stabilnom právnom prostredí, ktoré je dodržiavané a vymožiteľné. Je zdokonaľované otvoreným a rovnocenným sociálnym dialógom. Vláda vychádza z presvedčenia, že hospodárska prosperita Slovenska a jej trvalo udržateľný hospodársky rast je možný prostredníctvom celkovej konvergencie ekonomiky k vyspelým krajinám v Európskej únii pri udržaní dostatočnej úrovne sociálno-ekonomickej súdržnosti. Slovenská republika však musí spĺňať tieto podmienky: stabilitu, priaznivé podnikateľské prostredie, rast konkurencieschopnosti.“
Nič z toho, k čomu sa pán premiér zaviazal v programovom vyhlásení, sa nenapĺňa.
„Vláda systematicky podporuje len nízkokvalifikované miesta lacnej pracovnej sily.“ Za všetko tu hovorí napríklad dotácia na zamestnávanie mladých ľudí v oblasti kamiónovej dopravy.
Pánovi Ficovi sa nedarí dotiahnuť na Slovensko kvalitné investície, kde by sme vytvárali nejakú vedomostnú pridanú hodnotu, dotácie rozdáva len firmám svojich priaznivcov.
Pokiaľ ide o podnikateľský sektor, tu sú vízie, ktoré sa však nedarí rovnako naplniť. „Dlhodobý sociálno-ekonomický rast bude zabezpečený cieľavedomou a systémovou daňovou politikou. Zavedie dlhodobé strategické plánovanie s cieľom zvýšiť efektívnosť a sociálnu spravodlivosť daňového systému, ktoré bude zároveň podporovať podnikanie. Vláda podporí prijatie takých opatrení, ktoré obnovia dôveru v právo, vytvoria predpoklady na kvalitný a stabilný právny systém.“
O stabilite a priaznivom podnikateľskom prostredí sa už vôbec nedá hovoriť. Zvyšovanie daní a vytváranie prekážok pre zamestnávateľov len umocňuje nestabilitu v podnikateľskej sfére. Za dva roky vlády pána Fica sa menil zákon o dani z príjmov desaťkrát, zákon o dani z pridanej hodnoty trikrát, zákon o sociálnom poistení päťkrát, zákon o zdravotnom poistení štyrikrát. Predvídavosť a snaha o stabilitu legislatívy je tu „zrejmá“.
Pokiaľ ide o korupciu, pán premiér sa v programovom vyhlásení zaviazal k nasledovnému. „Korupcia je spoločenský jav vnímaný ako jedna z najväčších hrozieb pre stabilitu demokratického a právneho štátu, trhovej ekonomiky, sociálneho a ekonomického pokroku. Boj proti nej si vyžaduje zásadné systémové riešenia, ktorými vláda vo všetkých sektoroch verejnej správy zúži priestor pre korupciu, a tak zvýši efektívnosť v oblasti nakladania s majetkom štátu, verejných inštitúcií a samospráv, štátnych dotácií, ako aj v rámci poskytovania zdrojov z fondov Európskej únie a oblasti verejného obstarávania. Vláda bude presadzovať hospodárne vynakladanie verejných prostriedkov a nastavenie účinného sankčného systému. Prijme legislatívne úpravy na zabezpečenie účinných sankčných mechanizmov hlavne v oblasti nedodržiavania postupov a podmienok verejného obstarávania a nehospodárneho vynakladania verejných prostriedkov. Spružní systém čerpania prostriedkov z fondov EÚ, a tým uľahčí a urýchli dané čerpanie s cieľom znížiť riziko zneužívania týchto zdrojov. Vytvorí podmienky na aplikáciu zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Vláda razantnejšie zakročí proti pretrvávajúcim hrozbám vyplývajúcim z veľkého rozsahu šedej a čiernej ekonomiky. Prijme legislatívne a inštitucionálne úpravy zamerané na efektívny boj proti daňovým podvodom, a to najmä prepojením obchodného, daňového a trestného práva v rovine procesnej, ako aj hmotnej. Celoplošnú diskusiu si vyžaduje aj prehodnocovanie financovania politických strán smerom k precíznejším a transparentnejším pravidlám financovania identifikácie poskytovateľov príspevkov a zverejňovania údajov o ich financovaní. Zmena právnej úpravy prinesie efektívnejšie postupy a pravidlá kontroly, ako aj zodpovednosť predstaviteľov politických strán za transparentnosť financovania, čo pre Slovenskú republiku vyplýva aj z medzinárodných záväzkov.“
Takže krásne popísaná stať, veľmi dlhá. Verím, že vás to možno aj obťažovalo, ale, bohužiaľ, toto všetko máte vy vo svojom programovom vyhlásení vlády.
A ešte raz opakujem, kvôli čomu sme sa zišli na tejto mimoriadnej schôdzi. Je to práve kvôli korupcii, ktorú tu tak máte krásne popísanú a vysvetlenú, ako budete proti nej bojovať, a dva roky ju krásne rozvíjate. Zatiaľ uvidíme, aké výsledky budú ďalej po prijatí protikorupčného zákona z dielne ministra vnútra. Uvidíme to, to si možno zhodnotíme po roku, ale doteraz opatrenia pomáhajú rovnakému masírovaniu nás tým, že robíte všetky možné protikorupčné opatrenia, ale v skutočnosti sa nič také nedeje. Korupcia je tu prelezená cez všetky rezorty od najvyšších úradníkov až po tie najnižšie postavičky.
Podľa správy Európskej komisie v boji proti korupcii z roku 2014 vieme, že Slovensko je krajinou s takmer najvyšším percentom občanov (89 % občanov), ktorí si myslia, že úplatkárstvo a využívanie konexií je tým najľahším spôsobom, ako získať určité verejné služby. Možno aj tu stojí za pripomienku, ak vieme, že v mysliach našich ľudí je toto úplne prirodzené, máte dláždenú cestu, máte vydláždenú cestu k tomu, aby ste mohli ďalej pokračovať v tom, s čím ste započali. To mi je veľmi ľúto, ani váš zákon, ktorý bol nedávno prijatý, neobsahuje žiadne state o vzdelávaní, o tom, aby sme naozaj už do mysli našich žiakov, študentov dostávali to, že kradnúť nie je normálne. A to, že rozkrádame úplne s prehľadom štátny majetok, takisto nie je morálne. A nie je to správne, aj keď stále tvrdíte, že vy zákon vôbec neporušujete. Z 28 krajín Európskej únii je tu na tom horšie už len Grécko a Cyprus.
Slovensko taktiež patrí medzi najhoršie krajiny vo vnímaní korupcií pri podnikaní. Až 66 % občanov na Slovensku uvádza ako problém pri podnikaní práve korupciu, nehovoriac o korupcii v zdravotníctve, o čom koniec koncov svedčí aj práve posledná kauza piešťanskej nemocnice. Nezabudnime, že exministerka Zvolenská a pani expodpredsedníčka Národnej rady sú, ako to pekne povedal jeden komentátor, iba jej rituálnymi obeťami.
Takže máme tu kauzu CT-čka v Piešťanoch. Už to tu bolo viackrát pomenované a povedané, že rovnaké kauzy sa nachádzajú aj v iných nemocniciach. Čakáme naozaj iba na to, či sa toho ujme pán nový minister zdravotníctva. Veľmi ťažko sa mi chce veriť, že bude pracovať iným spôsobom, ako bol zvyknutý doteraz. Bol dva roky štátnym tajomníkom, mal možnosť pomôcť pri rozkrývaní prípadov, ako bol piešťanský CT prístroj. Doteraz sa tak nekonalo. Obávam sa, že tá kontinuita bude pretrvávať, bohužiaľ, len dúfam, že zmluvy, ktoré sú už teraz k dispozícii, ktoré sa týkajú CT-čiek v Trnave, v Trenčíne a v Martine, budú rovnako dôsledne prešetrené, o to viac, ak pán štátny tajomník povedal, že vlastne toto sú veci, toto sú nemocnice, pretože ide o fakultné nemocnice a sú teda v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, na ktoré má priamy dosah. Verím, že tak zastaví, čo sa zastaviť dá. A bola by som veľmi rada, keby následné kontroly prebehli naozaj v čo najväčšom počte, ak nie vo všetkých nemocniciach.
Výsledky vlády v protikorupčných opatreniach vidíme aj pri osobnej podpore korupčného správania v priamom prenose u premiéra. K čomu inému sa dá prirovnať jeho konanie v Žiline, jeho vyjadrenia v Žiline, kde jasne naznačil cestu klientelizmu, hnusného klientelizmu, hovoril priamo občanom, že: „Vy, ktorí ste v našej strane, v našej politickej strane, sa budete mať lepšie.“ Je to smutné, že toto museli počuť občania práve pred voľbami.
Pripomeňme si teraz, k čomu sa pán premiér zaviazal v oblasti lobingu. „Treba sa vyhnúť autonómnym zmenám pre zmeny, pre lobing úzkeho okruhu podnikateľských subjektov.“
Pripomeňme si niektoré kauzy pána premiéra z prvej vlády presahujúce do súčasnosti. To je predaj emisných limitov garážovej firme Interblue Group, kde štát v obchode prerobil zhruba 47 mil. eur (O čo iné ako o lobing úzkeho okruhu podnikateľských záujmov išlo?), alebo popolčekový škandál, alebo zopár miliónov na rozvoj lyžiarskeho strediska Jakubkova lúka pre firmu spriazneného podnikateľa či nákup starých a drahých počítačov za vyše 22 mil. pre školy. Toto sú len vybrané kauzy z minulej vlády, do minulosti nemám záujem ísť ďalej.
Zastavme sa na tomto mieste a pripomeňme si kauzy, ktoré pán premiér a jeho vláda stihli napáchať za tieto dva posledné roky. Budem sa pritom snažiť ísť po rezortoch, aby sme videli, že táto vláda je vládou trapasov a prešľapov. A čo je horšie, je to vláda oligarchov.
Poďme sa pozrieť napríklad na ministerstvo zdravotníctva. Okrem poslednej kauzy v Piešťanoch, a teda už naznačených káuz v Trenčíne a Martine tu máme nekonečné príklady klientelizmu, lobingu, netransparentnosti, proti ktorým premiér tak brojil vo svojom programovom vyhlásení, chýbajúce záchranárske vrtuľníky vinou neskorého výberu na ministerstve, potrestanie lekárky, ktorá upozornila na bielenie karty v nemocnici v Nitre, o tom dlhšie rozprával aj pán poslanec Mičovský, či ozdravný plán žilinskej nemocnice vypracovaný pod vedením kotolníka, zhodou okolností suseda riaditeľa tejto nemocnice Štefana Voláka.
Ministerstvo vnútra.
Hoci má štát veľa svojich rekreačných zariadení, policajní funkcionári sa radili v hoteli bývalého príslušníka ŠtB Širokého. Funkcionári polície trávili tri dni na porade o daňových zločinoch v grandhoteli Bellevue v Hornom Smokovci.
Ministerstvo vnútra kúpilo v roku 2013 od firmy STRAŽAN štyri rebríky Metz L39 na podvozku Mercedes-Benz spolu za 2,557 497 mil. eur s DPH. Jeden rebrík tak vyšiel na takmer 640-tisíc eur vrátane voliteľnej výbavy. Ak by sme sa pozreli do susedných Čiech, oni kupovali päť rebríkov toho istého typu po 480-tisíc eur. Po prirátaní požiarneho príslušenstva za 22 640 eur je potom rozdiel v prospech českých hasičov vyše 136-tisíc eur na jedno auto.
Poradca ministra Kaliňáka a bývalý policajný viceprezident Stanislav Jankovič sa kamarátil so šéfom podsvetia. Jankovič sa rozhodol z funkcie odstúpiť po tom, ako Tom Nicholson na svojom blogu zverejnil prepis odpočutých rozhovorov medzi Jankovičom a jedným z údajných šéfov bratislavského podsvetia Liborom Jakšíkom. Škoda, že takéto kauzy musia naozaj najskôr odhaliť novinári, aby sa tým začali určité osoby zaoberať.
Minister vnútra Robert Kaliňák zveril v roku 2013 tendre svojho rezortu do rúk malej firmy z obce Horné Plachtince. To je tiež dôverne známy príbeh. Ako obstarávacia agentúra sídlila v budove obecného úradu, vyberala víťaza súťaže na reklamné a PR služby za 130 mil. eur. Poradkyňa Kaliňáka Tatiana Behrová odôvodnila zverenie tohto obstarávania uvedenej agentúre slovami: „Nemáme kapacitu, aby sme robili naraz súťaž na autá, uniformy, pištole aj PR službu." S ponukou sa podľa nej prihlásila samotná agentúra, ktorá vznikla iba pár dní predtým. Isteže, je to náhodička.
V roku 2013 šéf polície Gašpar podpísal synovi poslanca strany SMER výnimku, vďaka ktorej sa Marián Kovačócy mladší stal zástupcom okresného šéfa polície v Trnave.
Skúsme rezort dopravy.
S predražením výberu elektronického mýta o 200 mil. z čias prvej Ficovej vlády už, žiaľ, nič neurobíme, a teda neurobia všetci občania Slovenska, no mýto je naďalej sliepkou znášajúce zlaté vajce pre spriaznených podnikateľov.
Štát podpísal s firmou FLEETPAY zmluvu o výbere mýta cez platobné karty kamionistov. Pritom banky bežne požadujú za tieto platby najviac 2 % zo zaplatenej sumy. Koľko platí tejto firme naša diaľničná spoločnosť? Je to viac ako 5 %. Uvedená firma tak pri obrate 7 mil. dosahuje zisk viac ako 3 mil. eur. To, že s touto firmou je personálne prepojený podnikateľ Milan Fiľo, okrem iného je spolužiakom už spomínaných papiernikov z Ružomberka, je iste náhoda.
Nasleduje balada o nezasypaných jamách spoločnosti VÁHOSTAV Juraja Širokého. Národná diaľničná spoločnosť s ním v roku 2013 podpísala dodatok zmluvy za 6 mil. eur. Takúto sumu mal dostať za zasypanie jám, z ktorých ťažili štrk pri výstavbe diaľnice pri Považskej Bystrici. Iné firmy boli ochotné tie isté jamy zasypať za 2 mil.
Ministerstvo dopravy, ktoré riadi pán minister Ján Počiatek, zverejnilo vo februári 2013 podmienky súťaže na predmet zákazky Jednotný informačný systém v cestnej doprave – Elektronické služby v doprave. Odhadovaná cena tu bola 29 mil. eur. Túto súťaž však po námietkach zrušil Úrad pre verejné obstarávanie ako diskriminačnú. Bolo by zaujímavé vedieť, pre koho bola táto súťaž ušitá.
Drahú webstránku robil kamarát hovorkyne Železníc. Už vieme, prečo zrejme Železnice zaplatili tisíce eur za stránku, ktorú by študent urobil za pár hodín. Odpoveď na to by nám mohla dať určite hovorkyňa Železničnej spoločnosti, totiž jej kamarát dostal kšeft a nielen to. Televízia Markíza zistila, že na tomto obchode sa mala podieľať aj firma, ktorú vlastní manžel samotnej hovorkyne.
Železnice Slovenskej republiky delilo od vypísania klasickej verejnej súťaže na nákup závor na priecestia či semaforov jedno euro. Táto štátna firma totiž plánuje na tento účel minúť v najbližších dvoch rokoch 399 999 eur, magické číslo.
Úsek diaľnic Hubová – Ivachnová bude stavať opäť VÁHOSTAV pána Širokého. Troch lacnejších uchádzačov tu zo súťaže vylúčili pre neobvykle nízku cenu. Čo je na tom, že VÁHOSTAV za prácu nezaplatil a vďaka reštrukturalizácii ani nikdy nezaplatí desiatkam menších firiem a živnostníkov, takže obetovali opäť slabších, tak ako to robia naozaj veľmi často v poslednej dobe.
Zmluvu na rekonštrukciu 12 kilometrov železničnej trate pri Trenčíne uzavreli Železnice Slovenskej republiky s konzorciom firiem vedeným trnavskou spoločnosťou TSS GRADE s ponukou za 245 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. TSS Grade je blízka podnikateľovi Vladimírovi Poórovi. Tesne pred podpisom tejto zmluvy vstúpila do reštrukturalizácie pre dlhy voči partnerom. Tu bola ponuka firmy Skanska lacnejšia o 44 mil. eur, bola zo súťaže však vylúčená pre drobný rozdiel v praxi stavbyvedúceho, nehľadiac na to, že podobné chyby malo v ponuke aj víťazné konzorcium, navyše strata pre obyvateľov Slovenska nemusí byť konečná, pre zmanipulované verejné obstarávanie hrozí sankciami aj Brusel.
Ministerstvo hospodárstva.
Štátna akciovka TRANSPETROL si prenajala od hokejového klubu Slovan, podnikateľa Juraja Širokého luxusný box na štadióne za 211-tisíc. Buď je to papalašizmus štátnych manažérov, čo si doprajú hokej v luxusnom prostredí, alebo ide o skrytý sponzoring súkromného klubu.
Správa štátnych hmotných rezerv kúpila cez svoju firmu Poľnonákup TATRY v marci tohto roku asi 1 000 ton cukru od partnera finančnej skupiny J&T Igora Rattaja. Za tonu cukru Rattajovej firme MONTIR zaplatila 697 eur. Pritom spotová cena sa vtedy pohybovala okolo 520 eur, vraví šéf Slovenského cukrovarníckeho spolku Radovan Roba. Štát tak preplatil najmenej 177-tisíc eur. Na podobných obchodoch s pšenicou štát prerobil vyše 0,5 mil. eur.
Vládny materiál o kúpe akcií stratovej časti SPP bol vytvorený na počítači firmy J&T Investment Advisors, ktorá je vo vlastníctve firmy, od ktorej štát tento stratový podnik kupoval. O klientelizmus však podľa vlády rozhodne nejde. O tomto sme tu už tiež dosť dlho rokovali .
Fond národného majetku vrátil do funkcie riaditeľa Bratislavskej teplárenskej Vladimíra Račeka napriek tomu, že za prvej Ficovej vlády podozrivo hospodáril so štátnym majetkom a za rôzne informačné systémy uvedenej mestskej teplárne zaplatil 15 mil. eur. Okrem toho nominanti strany SMER Vladimír Raček a Ružena Lovasová darovali z firemných peňazí 3 300 eur brnianskemu plastickému chirurgovi aj iným podobným zariadeniam.
Jeden z dvojice manažérov garážovej spoločnosti Interblue Group, ktorá za prvej vlády Roberta Fica lacno získala emisné kvóty, ide z eurofondov čerpať peniaze na vývoj a inovácie. Z príslušnej zmluvy, ktorú zverejnilo ministerstvo hospodárstva, vyplýva, že firma MAGIC TRADING CORPORATION Norberta Havalca má dostať nenávratný príspevok 636 330 na podporu inovácií v rámci projektu Komplex mobilného rádiologického laboratória.
Tieto posledné kauzy, ktoré sme spomínali, sa týkajú ľudí, s ktorými už štát mal raz negatívne skúsenosti. Ale pre dnešnú našu vládu, pre vládu strany SMER, je to signál, že ich treba ďalej podporovať, že ich treba ďalej obsadzovať do výkonných funkcií vo verejnej správe.
To sme prešli vlastne len pár rezortov. Keby som chcela možno hovoriť o ďalších kauzách, mohli by sme tu byť do ďalšieho rána.
Ďalej mám vycitované vyjadrenia alebo state z programového vyhlásenia vlády, ktoré sa týkajú súdnictva, veľmi, veľmi pekne nechcem to už čítať, lebo naozaj je to dosť obšírna citácia.
Ja by som možnože vyňala z toho len pár vecí, ktoré mňa zaujali, a krátko by som ich okomentovala, takže budem pokračovať, proste zlepšenie súdnictva, aby bolo možné účinne a rýchlo postihovať trestné činy, aby sa zvyšovala autorita súdov a obmedzovali sa obštrukcie zo strany obvinených. Tu nevidím zatiaľ žiadnu nápravu, pretože máme samotného premiéra, ktorý nedokáže prevziať obsielku zo súdu a tvári sa, že je nezastihnuteľný. Takže zatiaľ podľa toho, ako funguje sám pán premiér, vidím, že toto opatrenie neprišlo do platnosti.
To, že má vláda prijať protikorupčné opatrenia, som už raz citovala aj pri programovom vyhlásení (ministerstvo hospodárstva). Bohužiaľ, tak ako som vravela, možno po roku budeme poznať prvé zhodnotenia len novoprijatého zákona, nič viac, pretože iné sa tu veľmi nemenilo a vidíme, ako funguje vláda do dnešných čias.
Čo ma ešte zaujalo v programovom vyhlásení ohľadom súdnictva, to je zvýšenie transparentnosti vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v Slovenskej republike verejne dostupnými službami aj v záujme ochrany vlastníkov nehnuteľností a táto časť vety, posilnenie postavenia poškodeného v trestnom konaní. Toto je téma, ktorej sa už spolu s Jankou Šípošovou venujeme vyše dvoch rokov, posilnenie postavenia poškodených v trestnom konaní. Je mi ľúto, že tu opäť môžem iba povedať, že všetky intervencie, ktoré sme týmto smerom podnikali, boli doteraz nevypočuté. Možno po 2-, po 2,5-ročnom úsilí dva, dúfam, bude to téma, ktorá bude hodna naozaj už pozornosti aj ministerstva spravodlivosti. Už máme informácie, že je zvolená komisia, ktorá sa bude naozaj týkať práv obetí, ktorá bude už len z toho, kto je v nej obsadený, verím, naozaj napĺňať aj naše vízie najmä v tom duchu, aby boli splnené naše záväzky v rámci prijatia smernice Európskej únie. Na druhej strane tento týždeň sa uskutočnila konferencia na akademickej pôde, teda konferencia o obetiach. A tam sme sa dozvedeli z úst osoby, ktorej veľmi dôverujeme a ktorá, myslím, má veľké slovo aj medzi právnikmi, pani Kurilovskej, že v trestnom kódexe opäť budú zvýšené práva páchateľov. Takže vláda robí možno presne opačne to, čo má napísané vo svojom programe vlády zatiaľ namiesto toho, ako má napísané, že posilní postavenie poškodeného v trestnom konaní, tak máme informáciu, že v Trestnom zákone sa bude posilňovať postavenie práve človeka, ktorý pácha trestnú činnosť, takže páchateľov, čo mi je ľúto.
Tých sľubov, ktoré by som mohla v oblasti súdnictva prečítať, bolo veľmi veľa, až z toho môže bolieť hlava.
Ale povedzme si, ako vníma súdnictvo obyčajný občan.
Podľa prieskumu agentúry FOCUS pre Transparency International z roku 2012 považuje úplatkárstvo na súdoch a prokuratúre za veľmi rozšírené polovica respondentov, až 52 % opýtaných. Súdy sa tak radia na druhé miesto v oblastiach, kde je podľa vnímania respondentov najviac úplatkárstva, hneď po zdravotníctve. Navyše, oproti poslednému prieskumu v roku 2009 badať mierne zvýšenie vnímania rozšírenej korupcie v tejto oblasti zo 48 % na 52 %.
Slovenská republika čelí veľkým výzvam v oblasti vymáhateľnosti práva vrátane vymáhateľnosti základných práv a slobôd. Dokazuje to veľký nárast káuz týkajúcich sa prieťahov v konaní na Ústavnom súde, ale aj stupeň celkovej nedôvery občanov v činnosť štátnych orgánov, najmä súdov a orgánov činných v trestnom konaní.
Podľa prieskumu, tiež z roku 2012, Ústavnému súdu nedôverovalo skôr alebo vôbec až 49 % opýtaných, Najvyššiemu súdu nedôverovalo 54 % opýtaných, o rok neskôr v roku 2013 sa stupeň tejto nedôvery ešte zvýšil.
Podľa výsledkov kvalitatívneho prieskumu, ktorý pre VIA IURIS uskutočnila agentúra FOCUS, vyplýva, že nedôveru k slovenským súdom prejavili viac ako dve tretiny respondentov (69 %). V očiach verejnosti teda vysoko prevažuje nedôveru k súdom na Slovensku nad dôverou voči nim.
Zo zoznamu niekoľkých možných dôvodov nedôvery voči súdom na Slovensku najviac respondentov označilo ako príčinu nedôveru osobu sudcu. Totiž až 43 % vybralo názor, podľa ktorého sudcovia sú nedôveryhodní, napríklad nie sú nestranní, nezávislí, takmer tretina opýtaných (30 %) vybrala názor, že súdne konania trvajú dlho. A náš pán premiér s týmto stavom zatiaľ nič zásadné nerobil.
Opatrenia v prospech súkromného sektora a podnikateľskej sféry, ku ktorým sa pán Fico zaviazal vo volebnom vyhlásení, vyzerajú vo svetle jeho súčasných opatrení ako pekne napísané mystifikácie. A rada by som vám opäť citovala z programového vyhlásenia vlády, ale neurobím to, nechcem vás tým už veľmi otravovať. Ale ak by ste to chceli, dám vám tie papiere k nahliadnutiu, až sa vám to nechce vyhľadať v programovom vyhlásení vlády. A je to napísané krásne, excelentne, tak ako by sme si to naozaj všetci priali, len, bohužiaľ, tá skutočnosť sa líši s tým, čo je napísané na papieri. A myslím si, že po tom, všetkom čo tu bolo hovorené aj minulý týždeň, aj tento týždeň, je asi jedno komentovať vôbec, čo všetko boli schopní napísať do programového vyhlásenia vlády. A teraz vlastne valcujú sami svoje programové vyhlásenie vlády. Stačí pritom povedať možno niečo o podpore podnikateľov napríklad vyššími daňami alebo vyššími odvodmi.
Pokračujeme ďalej v školstve.
V školstve považuje vláda za rozhodujúce zabezpečenie výraznejšej úlohy a postavenia učiteľov všetkých stupňov škôl v spoločnosti, preto okrem odborného a sociálneho aspektu sa musí zvýrazniť aj ich celospoločenská pozícia, t. j. politická, odborná a laická podpora učiteľskej profesie a, samozrejme, aj jej finančné ohodnotenie a zvýšenie spoločenského postavenia, preto bude systémovo riešiť zlepšenie odmeňovania pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov podľa ich kvality a v závislosti od možnosti štátneho rozpočtu.
Vláda si uvedomuje, že nevyhnutným predpokladom ďalšieho rozvoja školstva bude tiež obnova disciplíny na základných a stredných školách založenej na prirodzenom vzore a autorite. Ako lepšie dokumentovať stav o zvýšenie autority učiteľa, ako je príbeh Ota Žarnaya, ktorý bol z košickej školy vyhodený preto, že upozornil na podivné mrhanie financií, pričom ako mu pomohlo ministerstvo školstva? Tento príbeh vám bol opäť predstavený pri rozprave pána poslanca Jána Mičovského.
V oblasti financovania škôl a školských zariadení uskutoční vláda také opatrenia, aby vzdelávanie nebolo len výhodným biznisom z peňazí daňových poplatníkov, podmieni existenciu a financovanie škôl predovšetkým uplatnením ich absolventov na trhu práce vo vyštudovanom odbore.
Nie je lepší príklad pre uplatnenie absolventov ako tento, ktorý navrhuje minister práce a sociálnych vecí v pripravovanej stratégii rodovej rovnosti, vytvoriť na vysokých školách odbor rodová rovnosť.
Ale tak ma napadlo, že aj túto noc sme mali možnosť vidieť rodovú rovnosť v praxi. Máme vypracovanú stratégiu rodovej rovnosti, akčný plán rodovej rovnosti. Už je schválený. A tak nadviažem na faktickú poznámku, ktorú mal Lojzo (Reakcia z pléna.), pán poslanec Hlina, ďakujem, áno, ako pekne bola uplatnená rodová rovnosť priamo v ústavnej sieni Národnej rady. Tak ako povedal, ženy nechali obslúžiť, aby sa mocní chlapi dobre vyspali. Nech vám to padne na úžitok. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale, pani podpredsedníčka, no tak sme sa striedali.
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Áno, my dve sme sa, pani podpredsedníčka, striedali. Je to tak, ako vravím, uplatňovanie rodovej rovnosti v praxi. Tu za takýto dokument na Výbore rodovej rovnosti nám zahlasovali všetci, dva hlasy sa zdvihli proti takémuto dokumentu. A bolo to tu v sieni zákonnosti, bohužiaľ.
S nadpisom „Starostlivosť o zdravie, zdravý občan, vyliečený pacient a spokojní zdravotníci“ nám vláda pána Fica v programovom vyhlásení sľubuje, že zdravie občana je najlepšou investíciou pre silnú ekonomiku a spokojnú spoločnosť. Preto vláda sa zaväzuje vykonať všetky možné a dostupné opatrenia, ktoré verejné zdravotníctvo bude v Slovenskej republike stabilizovať a rozvíjať. Obnovíme otvorenú a systematickú komunikáciu s odbornou verejnosťou, stavovskými odbornými organizáciami. Všetky zásadné systémové zmeny musia byť výsledkom odbornej a spoločenskej dohody zúčastnených strán.
A skutočnosť. Napriek odporu väčšiny odbornej verejnosti vláda v júli 2012 schválila prechod na systém jednej zdravotnej poisťovne, vláda jednomyseľne odsúhlasila, že chceme prejsť zo systému viacerých zdravotných poisťovní na systém jednej. Je to politické rozhodnutie vlády, povedal vtedy pán premiér. Jedna zdravotná poisťovňa mala podľa neho začať fungovať v roku 2014. Tento rok sa nám pomaly končí a čo nám zostalo z týchto prehlásení. Sú to miliónové náklady na rôzne analýzy a zanedbávanie ozajstných problémov nášho zdravotníctva ministerstvom. Projekt jednej zdravotnej poisťovne pán Fico potichu pustil k vode.
Svoju predstavu o spoločenskej dohode nám vláda predvádza aj pri projekte novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorú má v rámci PPP projektu stavať súkromný investor. Materiály o príprave tejto nemocnice však dostupné nie sú.
A ešte chvíľku zostaňme pri sľuboch v zdravotníckom rezorte.
Vláda v medziach ekonomických možností zavedie také mechanizmy do spôsobu riadenia a financovania rezortu, aby bol primeraný dostatok prostriedkov na zvyšovanie odmeňovania zdravotníckych pracovníkov. V oblasti vzdelávania zdravotníckych pracovníkov podporí návrh na úpravu systému tak, aby nedochádzalo k nedostatku niektorých špecializácií potrebných na správne a komplexné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vláda pre ochranu zdravotníckych pracovníkov bude dôsledne dbať na dodržiavanie Zákonníka práce a normatívov v zdravotníckych zariadeniach.
A skutočnosť. Minulý rok nám štrajkovali zdravotné sestry. Stanovali pred sídlom pána premiéra. Ministerka zdravotníctva pozvanie medzi sestry neprijala a odmietla, že by nemala odvahu postaviť sa im zoči-voči.
Okrem toho môžem pridať aj osobnú skúsenosť so sestrami z môjho regiónu. V žilinskej VÚC-ke máme štyri nemocnice, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti vyššieho územného celku Žilina. Registrovala som veľkú nespokojnosť sestier v trstenskej nemocnici, ktorá naozaj dlhodobo, dlhodobo, keď sa to iným nemocniciam ani nesnívalo, mala vyrovnaný hospodársky výsledok. Bola na nule. Hospodárila, ako sa dalo. Cenou za to boli nízke mzdy. Človek by za to čakal, že nemocnica bude odmenená istým spôsobom alebo minimálne možno tým, že poisťovne budú k nej milšie, zhovievavejšie, ochotnejšie nie preto, že hospodári takto dobre, vyrovnane, ale pre odmenu za to, že v tom regióne sú nemocnice, ktoré si s tým veľkú hlavu nerobia. Ale, nie, opak je pravdou. A tak skutočný stav je taký, že v nemocniciach, ktoré sú doteraz zadlžené, majú platy, myslím si, o dosť väčšiu časť vyššiu ako zamestnanci nemocnice v Trstenej. Je mi to úprimne ľúto. A teda už dva mesiace si dopisujem s VÚC-kou a s vedením trstenskej nemocnice. Nedávno som sa posťažovala pánovi predsedovi Žilinského správneho kraja, že jej pani riaditeľka sa neunúvala ani odpovedať mi. Povedal mi na to, že: „Však stačí to, však odpísal som vám ja ako najvyšší článok, to by vám mohlo stačiť.“ Možnože by mi to bolo stačilo, keby mi sám v liste nebol povedal, že jediná právomoc riaditeľa nemocnice je toto, úprava platov, že je to v kompetencii riaditeľa nemocnice. Ale teda musím povedať, že neviem, či sa pohlo svedomie v pani riaditeľke trstenskej nemocnice, ale po necelých dvoch mesiacoch mi odpovedala, možnože jej pán Blanár povedal, tlmočil moju nespokojnosť, neviem po tom ani pátrať, nechcem to a ani netreba to robiť, odpísala. To, čo mi odpísala, ma neuspokojilo, rovnako ako ma neuspokojilo ani to, čo mi napísal pán Blanár. Ale aspoň to vnímam ako otvorenie dialógu. A verím, že budú hľadať či na VÚC-ke alebo priamo v tej nemocnici spôsoby, ako naozaj zabezpečiť to, aby sa ženy necítili nespravodlivo odmeňované, nespravodlivo odmeňované nie tým, že nedostávajú tabuľkový plat alebo plat, ktorý podľa smernice by mali mať, ale aby naozaj boli spravodlivo odmeňované za služby, ktoré robia, za nadčasy, ktoré robia, za nočné služby, ktoré majú, jednoducho aby príplatky mali také, aby sa v nich aj vyznali, nie tak, že nikto netuší, akým spôsobom dôjdu k výpočtu výplat.
A v oblasti zdravotníctva, ak sa posunieme ďalej, nám toho pán premiér tiež ešte ďalej veľa nasľuboval. „Vláda zavedie prísnu kontrolu hospodárenia nemocníc, čím sa zabráni neúčelnému nakladaniu finančných prostriedkov. Aby nedochádzalo k zadlžovaniu nemocníc, ktoré bolo historicky najväčšie v poslednom období, vláda nepripustí privatizácie ekonomicky lukratívnych častí nemocníc. Tak vytvorí podmienky pre ich finančnú stabilizáciu.“
V tejto súvislosti stačí opäť poukázať na predražený nákup CT v nemocnici v Piešťanoch a v ďalších dvoch miestach alebo na zadlženie nemocníc, ktoré vzrástlo zo 150 mil. na konci roku 2011 na viac ako 350 mil. dnes. A tu ešte nehovorím o odpredaji či pozemkov, ktoré boli vo vlastníctve nemocníc alebo vyšších územných celkov, poprípade lekární, ktoré pomáhali samotným nemocniciam.
V tejto súvislosti stačí ešte zacitovať. „Vláda považuje využívanie elektronických informačných systémov eHealth za jednu zo základných podmienok vedúcu k zlepšeniu ochrany zdravia a k zvýšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Preto rezort zdravotníctva urýchli a zintenzívni zavádzanie eHealth aplikácií do praxe s cieľom zvýšenia kvality, dostupnosti a efektívnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v prospech občanov, zdravotníkov a celého systému zdravotníctva financovaného z verejných zdrojov. Prioritne sa zameria na elektronickú zdravotnú dokumentáciu a jej využívanie ošetrujúcimi lekármi, elektronickú preskripciu a medikáciu, informovanosť občanov o zdraví, chorobách, podporu starostlivosti o chronických pacientov a verejné zdravie.“
A znova skutočnosť. Hoci sa do projektu eHealth investovalo už 40 mil. eur, v máji tohto roku ministerstvo zdravotníctva zastavilo 2. etapu projektu. A jeho spustenie sa tým odkladá až do ďalšieho volebného obdobia. Pokladám to za škodu.
Už nebudem ďalej citovať z programového vyhlásenia vlády, myslím, že toho bolo dosť, ale z toho, čo som tu povedala, jednoznačne vyplýva, že Slovensko je riadené zle. V oveľa väčšej miere ako v minulosti sa tu rozmáha klientelizmus a korupcia. Výhody a zákazky pre spriaznených podnikateľov, prípadne sponzorov strany SMER sú prideľované podivuhodným spôsobom. Väčšinu sľubov, ktoré dal premiér občanom Slovenska nesplnil, ba dokonca sa Slovensko uberá úplne opačnou cestou. Z toho dôvodu chcem vyzvať pána premiéra, aby sám odstúpil, pretože jeho vláda dlhodobo demoralizuje a poškodzuje Slovensko. Niekto múdry povedal, že moc korumpuje. A ja dodávam, že absolútna moc, ktorú má teraz v rukách strana SMER, korumpuje absolútne.
Som si viac ako istá, že to, čomu by sme boli radi, aby sa podarilo odvolávanie premiéra, a teda aj vlády, je naše zbožné prianie. A chcem veriť, že aspoň výpočty, ktoré si tu vláda vypočula a ktoré rovnako si vypočuli aj aspoň niektorí vládni poslanci, ich trošku pohnú k tomu, aby začali s tým slovo korupcia narábať zodpovednejšie, ale nie v tom duchu zodpovednejšie, aby ju vedeli viac skryť, ale preto, aby sa naozaj trochu napli a urobili zo seba hrdinov, aby tú korupciu rozkrývali, a to nie tak, ako sa bijúc do hrude pán premiér odvolá dve ženy, dve ženy, ktoré, opäť si pomôžem tým, čo hovoril Lojzo Hlina, postavil ako štít. Ja neviem, či tým chcel povedať, že ženy sú tie najjemnejšie stvorenia, a preto ich obetuje, aby to vyvolalo hádam väčšiu vášeň v obyvateľstve. Toho by mi bolo ľúto. Ale použil ich. A pritom ony naozaj nie sú tie hlavné, ktoré ťahajú nitkami.
Bolo by dobré, ak by si to aj sami medzi sebou rozkryli tí, ktorí konajú nečestne. Viem, že znova budete hovoriť, že všetko robíte v medziach zákona. Som presvedčená, že je to nečestné, nemorálne, neetické a hlavne nemáte na to právo. Pri tom všetkom, čo hovoríte ľuďom, nemáte na to právo.
Takže vás vyzývam, aby ste zabránili korupcii, aby ste v budúcnosti už nemuseli čeliť takýmto odvolávaniam. Ďakujem pekne.
|
Na vaše vystúpenie, pán poslanec, chcú reagovať dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Kéry, nech sa páči.
|
157.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, páni ministri, kolegyne, kolegovia, teda dúfam, že pánovi poslancovi Hlinovi nebude vadiť, že to čítam, a pritom určite tvrdím, že tomu verím, čo budem čítať.
Možnože niekedy budem aj osobná, ale to, čo som si vlastne už vypočula, aj keď zoberiem do úvahy to, ako sme boli nabádaní aj kolegom zo SMER-u, aby sme boli korektní a aby sme slušne rozprávali, tak vidím, že, bohužiaľ, je to aj v jeho rodnom klube hádzanie hrachu o stenu.
A ešte by som povedala, že určite tých dôvodov na odvolanie sa nájde oveľa viac. Kolegovia vypichli dva, ktoré podľa mňa naozaj morálne a eticky kolú veľmi oči. Ja sa zameriam skôr na iné témy, ktoré rovnako ako predstavil klub KDH, ktoré, si myslia, že sú takisto dôvodom na odvolanie, rovnako si myslím aj ja, že to, čo poviem, že je takisto na zamyslenie a považujem to aj za dôvody, pre ktoré si myslím, že pán minister práce, sociálnych vecí by už nemal zotrvať na svojom mieste.
Thomas Sowell, americký ekonóm, veľmi múdro povedal, že sociálny štát nie je o sociálnom blahobyte veľkých más, ale o veľkom egu elít. Ja to pre istotu zopakujem. Sociálny štát nie je o sociálnom blahobyte veľkých más, ale o veľkom egu elít, a toto sa naozaj potvrdzuje zvlášť na našej vláde. Dnes teda sme sa stretli, aby sme odvolávali ministra, bohužiaľ, výsledok je viac ako pravdepodobný. Ale potvrdzujem, že podľa slov možno ide aj jemu o sociálne blaho, ale podľa činov určite nejde o sociálne blaho a prosperitu jemu zverených občanov, ale len o blaho úzkeho okruhu ľudí a straníckych elít. Pán minister je totiž veľmi, veľmi prorodinne založený. No iba dovtedy, kým ide o príslušníkov jeho politickej rodiny.
Za všetko spomeniem prvú kauzu. Firma brata bratislavského poslanca SMER-u Martina Borguľu, tejto firme vyplatil na rok dopredu nájomné za kancelárie, ktoré väčšinou boli prázdne. Ide o sumu 900-tisíc eur. Deväťstotisíc eur za priestory, ktoré sa väčšinou nevyužívali! Pán minister Richter prehlásil, že firme Borguľovcov mohol vyhovieť, lebo pred minuloročnými Vianocami mal dosť neminutých peňazí. Dosť neminutých peňazí, prečo by sme nepomohli kamarátovi? Vianočný darček si zaslúži.
Keď na chvíľku opomeniem túto jeho slabosť na rodinu, prípadne ak by sme sa možno pozerali na podivné získavanie titulov na školách vedených jeho kamarátmi, budeme sa venovať chvíľku opäť jeho práci. Pán minister minulý rok sľuboval, že vytvorí 2-tisíc pracovných miest za 10 mil. eur, ktoré mal zaplatiť Brusel. Áno, počuli sme tu veľmi hutný príspevok pána ministra aj pána premiéra, ktorý obhajoval všetko, čo hovoril. Áno. Prečo by mal o sebe rozprávať zlé veci, keď môže hovoriť o sebe len dobre. To je úplne prirodzené. Takže vlastne my sme tu na to, aby sme nezabudli na to, čo naozaj nie je celkom správne.
Samozrejme, pánovi ministrovi, ako sme už uviedli, neleží na srdci blaho občanov alebo mladých ľudí, ale blaho záujmových skupín. Združenie autodopravcov úspešne lobovalo, aby miesta boli vytvorené v doprave. Čiže mladí ľudia mali pracovať ako vodiči autobusov či kamiónov. O tieto miesta však, ako si pamätáte, vôbec nebol záujem. Podarilo sa vytvoriť len 17 takýchto miest. A celý projekt skončil riadnym fiaskom.
A fiaskom je aj to, ako skončili ďalšie peniaze na dotované pracovné miesta, teraz spomeniem kauzu, o ktorej sa tu veľmi často rozpráva, 23-tisíc euro pre exekútorský úrad vedený Rudolfom Krutým. Človekom, ktorý pracoval v nebankovej spoločnosti Pohotovosť a neskôr túto spoločnosť ako exekútor zastupoval. A tuto sa naozaj uzatvára kolobeh, kolobeh úžery. Kolobeh, ako ožobráčiť ľudí, o ktorých sa naozaj pán minister má veľmi dobre starať podľa jeho slov. Koleso chudoby sa tu naozaj veľmi rýchlo a často uzatvára a zamotáva.
Pri tejto príležitosti by som možnože reagovala na pani poslankyňu Vaľovú, ktorá dáva do pomeru dotácie alebo peniaze, ktoré boli rozdané aj inými vládami, napríklad vládou Radičovej na absolventskú prax. Mne to príde čudné, pretože ako keby ste všetci zabudli, že pred rokom sa menil zákon o službách zamestnanosti, kde ste stanovili výbory zamestnanosti, ktoré jediné majú právo rozhodovať o tom, komu tieto prostriedky budú udelené. Takže tu úmyselne, vedome presne ten výbor aj ľudia, ktorí boli v ňom, aj keď boli súčasťou tripartity, presne vedeli, komu tieto peniaze idú, a s radosťou zasa im ich poskytli. V predchádzajúcom prípade, za iných vlád tieto peniaze po stanovení podmienok sa prideľovali automaticky tým, ktorí o ne požiadali. Takže ten rozdiel pri prideľovaní príspevkov vtedy a dnes je markantný v tom, že výbor zamestnanosti presne rozhodol, komu tieto peniaze dá, a rozhodol sa aj pre exekútora Krutého.
Keď sme už pri nebankových spoločnostiach, kolega Hlina systematicky upozorňuje na vaše konanie, pán minister, v oblasti podporovania úžery. Sociálna situácia občanov je dnes ešte žalostnejšia a viac ako inokedy sú vystavení nečinnosti exekutívy a dostávajú sa skutočne do siete úžerníckych firiem. Toto však chce viac ako len silné slová, to chce zásadné opatrenia, ktoré by ste mali práve vymyslieť, pán minister. Samozrejme, nie opatrenia v zmysle, že ešte pridáme zástupcovi nebankovej spoločnosti do vrecka spomínaných 23-tisíc z peňazí daňových poplatníkov, ale také opatrenia, aby ľudia nemuseli byť odkázaní na činnosť úžery a aby činnosť úžerníckych firiem bola na Slovensku obmedzená. Všetky opatrenia, ktoré ste doteraz prijali ohľadom úžerníckych firiem z ktorejkoľvek dielne, či z dielne ministra práce, či z dielne ministra spravodlivosti, sa stále ukazujú ako neúčinné, a nijako tomu nepomáhate. Tieto opatrenia však neboli prvé ani posledné.
Ministerstvo uskutočňuje len čiastkové kroky na zamestnávanie určitých znevýhodnených skupín. Ak, pravda, nepočítame medzi zásadné zmeny vyššie dane, vyššie odvody pre podnikateľov, zmenu Zákonníka práce, zákon o kolektívnom vyjednávaní, čiže opatrenia, ktoré však na trh práce pôsobia kontraproduktívne. Navyše len zákon o sociálnom poistení ste za svojej vlády menili 10-krát. Sami uznajte, že kto sa v tomto chaose môže vyznať. Určite občania nie, podnikateľom to ide tiež veľmi ťažko. A tieto zmeny, ktoré som teraz v rade čítala, všetky spôsobujú zhoršený trh práce. Ovplyvňujú trh práce negatívnym spôsobom.
A tu chcem pripomenúť, že ak dnes hovoríte o vytváraní pracovných miest, sú to pracovné miesta na služby a sám viete, že tieto pracovné miesta sú oveľa, oveľa lacnejšie, ako keď chcete vytvoriť pracovné miesto v priemysle. A ruku na srdce. Kto je hlavným producentom, v úvodzovkách, pracovných miest? Mal by to byť štát alebo práve trh, ktorý je tvorený podnikateľmi? Sám by ste si odpovedali, že určite alebo vlastne neviem, vaše zmýšľanie a myslenie možnože by tak podľa toho, čo usudzujem, že by ste aj povedali, že najlepšie by bolo, keby pracovné miesta vytváral štát. Ja sa s týmto vaším videním však neviem stotožniť.
Pán minister, tvrdíte, že bojujete o každé jedno pracovné miesto, čo takisto podľa mňa nie je pravda. Nechcete predsa prijať napríklad návrh kolegu Kadúca, ktorý chcel umožniť uvoľnenie pracovných miest v štátnej sfére, na ktorých pôsobia už dôchodkovo zabezpečení zamestnanci. Keď sme sa naposledy rozprávali, akože naozaj prehodili sme pár viet, povedali ste, že by sa to veľmi neoplatilo, že ide asi len, neviem presne to číslo, 10-, 11-tisíc pracovných miest. Jedenásťtisíc pracovných miest sa vám zdá málo? Čiže ak sa vrátime k zamestnaniu starších, štát týmto zamestnancom bude i naďalej platiť dvakrát. Dôchodok plus plat v štátnej sfére. Neviem, akú to má logiku.
Keď hovoríme o pracovných miestach a o systémových opatreniach pre mladých ľudí, zdá sa mi, že na ministerstve sociálnych vecí pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Alebo inak povedané, pán minister nemá celkom svojich ľudí pod kontrolou. Ako by som si ináč mohla vysvetliť, že na jednej strane nám z dielne ministerstva prichádzajú návrhy o tom, že je potrebné podporovať mladých ľudí na trhu práce, hovoríme to spoločne s Európskou komisiou, hovoríme o tom, že kvalita systémov vzdelávania a odbornej prípravy na Slovensku je nedostatočne prepojená s trhom práce, a z toho istého ministerstva vyjdú dva dokumenty, ktoré už pred chvíľočkou spomínal aj pán Brocka, akčný plán rodovej rovnosti a stratégia rodovej rovnosti, týmto dokumentom sa nebudem už tak podrobne venovať ako pán Brocka a zdieľam zhruba myšlienky, o ktorých hovoril. Tiež si to myslím, že sú v mnohých veciach tieto dokumenty veľmi škodlivé. Na druhej strane vidím aj pozitíva, ktoré môžu priniesť lepšie podmienky pre ženy. Ale takisto sa obávam, tak ako on, že môžu byť rozvracačom rodín, keby som to možnože veľmi hrubo povedala.
Takže na jednej strane hovoríme o tej zamestnanosti mladých, na druhej strane prijímame dokumenty, ktoré navrhujú, aby sa podporovala akreditácia vysokoškolských študijných odborov zameraných na rodovú rovnosť.
Pán minister, rozmýšľali ste nad tým, že kde sa takíto ľudia vôbec uplatnia? Alebo viete o tom, že aj toto obsahuje dokument, o ktorom hovoril dlhšie pán Brocka? Videli ste už na trhu práce pracovnú ponuku na obsadenie pracovného miesta expert na rodovú rovnosť? Priznám sa, ja naozaj nie. A ak, bolo to miesto jedno za štyri roky? Možnože na vašom ministerstve, keďže naozaj kladiete veľký dôraz na tento odbor na vašom ministerstve, možno tam nájdu uplatnenie mnohí. Osobne si myslím, že ani nie. Takže neviem, či plánujete takýchto absolventov umiestniť v jednom veľkom sociálnom podniku, ktorý je pod vaším vedením, teda ministerstvo práce sociálnych vecí, a pripomínam, že štúdium takýchto ľudí nezaplatí nikto iný iba znova občania Slovenskej republiky.
No a pokiaľ ide o spravovanie vášho ministerstva, pobúrenie vyjadrujeme nielen my poslanci dnes, teda nielen tak, ako si myslí pán Jarjabek, že my si tu robíme šou. Hlúpu šou ešte, ak by som teda doplnila, ale vyjadruje to aj občianska spoločnosť. Opäť v súvislosti s dokumentami, o ktorých sme tu hovorili. Dostala som na vedomie list, v ktorom sa zástupcovia občianskej spoločnosti sťažujú, že podali pripomienky k stratégii rodovej rovnosti a k akčnému plánu rodovej rovnosti, no nik z ministerstva nereagoval a neprejavil záujem o diskusiu s mimovládnymi organizáciami. Takto teda vyzerá spolupráca predstaviteľov štátnej správy s občianskou spoločnosťou vo vašom rezorte. Ľudí, ktorí majú úprimný záujem zlepšiť niektoré, skutočne niektoré z nezmyslov, ktoré sa v týchto dokumentoch nachádzajú, jednoducho ignorujete. Je to hanba.
Pán minister, neviete si urobiť na vašom ministerstve poriadok. Vyrábate návrhy, ktoré často idú v rozpore so zdravým rozumom. Ak by som v skratke, tiež sa o tom, myslím, že pani poslankyňa Nicholsonová, ktorú ste tu tiež niektorí poslanci SMER-u riadne znevážili, hovorila o týchto návrhoch. Ja teda len spomeniem zákon o sociálnych službách, ktorý naozaj vyvoláva do dnešných dôb, a ešte vlastne na tejto schôdzi sme preberali poslanecký návrh, ktorý sa snažil opäť zmierniť jednu neprávosť a jednu veľkú chybu, ktorú ste zabudli opraviť, po veľkom, veľkom tlaku organizácie, ktoré poskytujú služby v sociálnej oblasti. Takisto by som mohla spomenúť zákon o sociálnej práci, na ktorý sa sociálni pracovníci veľmi tešili, ale to, čo sme, ten dokument, ktorý sme dostali ako prvý, tak bol viac-menej na posmech. Opäť len na tlak, na veľký tlak ľudí, ktorí sa sociálnej práci venujú, ste tie najhrubšie chyby odstránili.
Ďalšou dobrou vlastnosťou, dobrou vlastnosťou pána ministra je zhovievavosť. Každý robíme chyby, samozrejme. Keď minulý rok šéf Ústredia práce Marián Valentovič podpísal zmluvu s firmou Agrasor s hodinovou mzdou vyše 11-tisíc eur, pán minister len pokrčil ramenami, že išlo o preklep. No takéto preklepy by sme chceli mať asi na zmluvách všetci.
Zdá sa, že minister Richter má slabosť aj na neschopných ľudí. Mám to asi brať tak, že manažéri obsadzujú do riadiacich funkcií vždy sebe podobných? Tu treba spomenúť podnikateľa Martina Ružičku, ktorého pán Richter urobil šéfom ministerského centra vzdelávania, hoci ministerstvo zahraničných vecí pánu Ružičkovi stoplo štátnu podporu pre obavy z plytvania. Pre obavy z plytvania stoplo ministerstvo zahraničných vecí dotáciu tomuto pánovi. Otvorenú náruč našiel na ministerstve práce.
Okrem iného pán minister veľmi obľubuje eurofondy, o ktorých sa tu tiež už dnes veľa rozprávalo. Folklórom je už opakovaná rozprávka o tom, že eurofondy sú predsa európske peniaze, akoby sme sa na ne neskladali my sami. A teda využívať sa môžu na čokoľvek, napríklad i na roztomilé samopaše. Jednou z nich bola aj reklama ministerstva práce za 120-tisíc eur na reklamný šot o aktívnom starnutí, kde, ospravedlňujem sa teda za silné slová, ktoré použijem, kde šantiaci starí ľudia premýšľajú pri čaši šampanského o tom, ako zostarnúť. Je to výsmech pre našich dôchodcov. Fakt je to výsmechom. Pokiaľ však ide o eurofondy, táto reklama je len malým výdavkom v porovnaní s ďalšími kauzami pána ministra. A tu sa dostávam aj ku kľúčovému dôvodu nášho návrhu na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi.
Najflagrantnejšou drzosťou k daňovým poplatníkom v oblasti európskych prostriedkov je kauza Star EU, akciová spoločnosť. Firma, ktorú na prípravu projektov v roku 2008 na neverejnom stretnutí so starostami a primátormi za SMER odporúčal vtedajší generálny sekretár SMER-u, práve Ján Richter.
Tu by som podotkla, že som sa nestačila čudovať na výbore, s akou ľahkosťou pani poslankyňa Tomanová aj s pani poslankyňou Vaľovou, myslím, obhajovali v duchu, však ale vtedy nebol pán Richter ministrom. Vôbec nevadí, že bol vysokým úradníkom strany SMER, a vôbec nevadí, že bol vtedy poslancom. My môžme podľa vás, podľa vašej logiky, niekoho potrestať len za to, čo sa stalo počas tejto vlády? To je choré! To je úplne choré, takže takýto argument nie je podľa mňa normálny.
Vieme teda, že firma predložila 70 ponúk vo verejných obstarávaniach a v sedemdesiatich prípadoch aj vyhrala. Zákazky v tejto firme sú v celkovej hodnote 1 440 000 aj nejaké drobné a čo je dôležité, tak v súčasnosti túto kauzu vyšetruje Národná kriminálna agentúra. To tu, mám pocit, ešte nezaznelo v súvislosti s poškodzovaním záujmov Európskej únie.
Okrem kšeftovania s verejným obstarávaním Slovenská republika prišla o sumu vyše 135 mil. eur z rozpočtu Európskej únie kvôli podvodom pri čerpaní eurofondov. Z vládneho materiálu Správy o implementácii a čerpaní štrukturálnych fondov a kohézneho fondu v rámci operačných programov národnostrategického referenčného rámca za obdobie od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014 ďalej vyplýva, že Európska komisia nám pozastavila pre zistené chyby v čerpaní vyplácanie eurofondov vo výške 400 mil. eur, ako všetci viete. Čo ma prekvapilo, je stanovisko vlády, ktoré bolo k týmto zisteniam a návrhu o odvolanie ministra Richtera, si myslím, že je výsmechom všetkých čestných a mysliacich ľudí. V stanovisku vlády sa uvádza, že prostriedky nie sú definitívne čistou stratou a údajne sa budú môcť použiť na ďalšie projekty.
Pán premiér, vy nás skutočne máte za takých hlupákov? Kto však preplatí prostriedky, ktoré už boli na neoprávnené projekty vyplatené? No jednoznačne my. A 135 mil. môžeme použiť na ďalšie podobné projekty.
Alebo iná citácia zo stanoviska vlády, "pozastavené čiastky sa týkali dopytovo orientovaných projektov". Pripomínam, že dopytovo orientované projekty sa realizujú na základe vízie na predkladanie projektov a žiadateľ vypracováva a predkladá žiadosť o nenávratný finančný príspevok. A čo tým chcela vlastne vláda povedať? Že nezodpovedné šafárenie v dopytovo orientovaných projektoch sa nikoho netýka? A kto tieto prídavky prideľuje? Kto tieto organizácie a projekty kontroluje? Predsa ministerstvo a jeho jemu podriadené organizácie. V tejto súvislosti v odpovedi na interpeláciu, ktorú sme posielali premiérovi z 10. septembra 2014, predseda vlády uviedol, že nezrovnalosti, kvôli ktorým nám tieto peniaze nebudú preplatené, sa týkajú výberu a hodnotenia projektov, ako aj nesprávnej aplikácie podmienok verejného obstarávania, teda nezrovnalostí, za ktoré plne zodpovedá riadiaci, respektíve sprostredkovateľský orgán. A či sú to dopytovo orientované projekty, alebo akékoľvek iné projekty, je absolútne irelevantné.
K firme Star EU sa v stanovisku vlády uvádza, že z vyhraných projektov sa Richterovho rezortu nedotýkal ani jeden. Ale aj tak si myslím, že o to vôbec nejde, ide o morálnu zodpovednosť pána ministra, ktorý odporúčal používať jedinú firmu, ktorá vďaka nečistým praktikám vyhrala všetky verejné obstarávania, v ktorých sa zúčastnila. Či už to boli peniaze z Európskeho sociálneho fondu, alebo iné, je úplne jedno. Pán minister Richter bol tak zjavne organizátorom systému vykrádania eurofondov. A toto je to dôležité.
No, pán minister ani pán predseda vlády zjavne nechápu zmysel slov morálna zodpovednosť, napriek tomu, že..., to radšej nechám, jednoducho nepochopili, čo je to tá morálna zodpovednosť, pretože v Nemecku sa odstupuje aj kvôli odpísanému doktorátu. Pani Nicholsonová povedala mnoho prípadov z iných krajín, za čo boli ochotní a schopní, hlavne to, že schopní ministri alebo vlády odstúpiť. No zdá sa, že na Slovensku sa neodstupuje kvôli ničomu. Ako však hovoriť o morálnej zodpovednosti v krajine, kde premiér v priamom prenose oznámi občanom, že jedine tí, ktorí sú spriaznení s politickou stranou SMER, majú šancu urobiť niečo pre svoju obec alebo mesto, dostanú dotáciu, dlhy im budú odpustené. Takéto demokraticky deštruktívne konanie už Žilina pozná z čias, keď tam bačoval pán Slota. Zdá sa, že aj po páde komunizmu a mečiarizmu a po ére slotovizmu takéto praktiky sú stále v kurze, klientelizmus, rodinkárstvo, netransparentný výber a kšeftovanie s dôverou, kšeftovanie s dôverou ľudí.
Pán minister, našu dôveru ste stratili a obávam sa, že strácate ju aj vždy podaním každého ďalšieho legislatívneho návrhu, ktorý prinášate do Národnej rady. Ak ste chlap, odstúpite a budete mať možno aj väčší priestor venovať sa svojej širokej rodine, ktorú tak veľmi obľubujete. Takže veľmi radi z nášho klubu podporíme návrh na vaše odvolanie, pán minister.
|
114.
Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tiež sa pridávam k poznámke, ktorú mal pán poslanec Brocka teraz na záver. Vlastne to zrušenie obligatórnosti pri rôznych príspevkoch sme tiež považovali za chybu, keď sa rozprávalo o novelách, ktoré sme tu mali aj pred rokom. Tiež si myslím, že práve tie výbory zamestnanosti môžu, môžu veľmi nie dobrým spôsobom ovplyvniť samotný výber. Ten klientelizmus je tam podľa mňa veľmi opodstatnený, lebo snaha o to, aby sa proces stransparentnil, by znamenalo to, že príspevok by bol obligatórny.
A dovoľte mi teda venovať sa už nie pozmeňovaciemu návrhu, s ktorým, ktorý vítam, s ktorým súhlasím, ale skôr teda k samotnej novele. Budem hovoriť aj v číslach trochu, tak dúfam, že vás to veľmi neunaví.
Na Slovensku je trh práce oblasťou, ktorá naozaj už dlhodobo vyvoláva veľké obavy. Vlastne celé poobedie sa bavíme o opatreniach, ktoré by mali znížiť nezamestnanosť. Začali sme Zákonníkom práce. Nezamestnanosť dosahuje okolo 14 %. A podľa očakávaní sa nezlepšuje asi tak, ako by si predstavovala aj samotná vláda. Zlepšuje sa, alebo znižuje sa veľmi mierne. Väčšina nezamestnaných v krajine patrí k dlhodobo nezamestnaným, čo naznačuje, že nezamestnanosť je skôr štrukturálna než cyklická.
Zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2013, ktorú sme teda mali možnosť už prerokovať aj na výbore, bolo spomenuté, že rok 2013 bol pre slovenské, bolo v Slovenskej republike priemerne evidovaných 415-tisíc uchádzačov o zamestnanie. Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili skutočne najpočetnejšiu skupinu osoby vo veku 15 až 24 rokov, 77-tisíc osôb. Ich podiel predstavoval 18,7 %. A druhou najpočetnejšou skupinou s počtom 54-tisíc osôb, tie čísla sú približné, a podielom 3,13 % zhruba, boli uchádzači o zamestnanie vo veku 25 až 29 rokov.
Pokiaľ by sme si hovorili o vzdelaní alebo z pohľadu vzdelania, najpočetnejšiu skupinu s počtom 135-tisíc osôb a s podielom 32 % tvorili uchádzači o zamestnanie so stredným odborným vzdelaním. Ako konštatuje aj pracovný dokument Európskej komisie z júna tohto roku, pokrok v oblasti riešenia vysokej nezamestnanosti mladých ľudí je obmedzený. Nezamestnanosť mladých ľudí na úrovni 34 % patrí medzi najvyššie v Európskej únii. A to aj napriek cieleným programom, na zvýšenie dopytu pri práci mladých ľudí.
V roku 2012 bolo nevyužitých 70 mil. eur zo štrukturálnych fondov prerozdelených do dvoch národných projektov, ktoré poskytli dotácie na mzdy pre nezamestnaných do veku 29 rokov. Do decembra 2013 bolo viazaných už 62,3 mil. eur a vytvorených 11 605 pracovných miest. No privítala by som pravidelný monitoring vytvorených miest a informáciu o ich udržateľnosti, keďže stále existuje reálne riziko ich zrušenia práve po vyčerpaní dotácií.
Takisto chýbajú údaje o tom, či tieto pracovné miesta boli vytvorené a cielené na najzraniteľnejšie skupiny na trhu práce. Vieme, že Slovensko má najvyššiu dlhodobú nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi v Európskej únii. No v opatreniach politík sa však prejavuje tendencie podporovať krátkodobo nezamestnaných. Toto je problém aj vládneho návrhu, ktorý podporuje vytvorenie pracovného miesta pre občanov mladších ako 25 rokov vedených v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace alebo uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú mladší ako 29 rokov, ale sú v evidencii najmenej šesť mesiacov. Vo všeobecnosti štatisticky najväčší počet uchádzačov o zamestnanie bol v evidencii nad 48 mesiacov.
Zároveň je potrebné poznamenať, že tento návrh rieši len parciálny problém. K nemu by mali nutne pribudnúť opatrenia zamerané na flexibilitu vzdelávacieho systému, ktorý je stále pomalý a nie je pripravený reagovať na potreby trhu práce. Nízka kvalita systémov vzdelávania a odbornej prípravy na Slovensku, nedostatočné prepojenie s trhom práce obmedzuje ponuku pracovných síl s vhodnými zručnosťami pre hospodárstvo, čo sa odzrkadľuje aj v tom, že zamestnávatelia systematicky konštatujú nedostatok zručností. Prechod zo školy do práce je náročný a predvídanie kvalifikačných potrieb zostáva stále na nedostatočnej úrovni.
Návrh takisto cielene nerieši integráciu rómskeho obyvateľstva na trhu práce a jeho sociálne začlenenie, ktoré ostávajú celkovo obmedzené. Z formulácie návrhu tiež nie je jasné, počas akého dlhého časového obdobia sa vytvorené pracovné miesto musí zachovať. V § 51a v bode 5 sa uvádza: "Zamestnávateľ je povinný zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa prvej vety, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého nezachoval vytvorené pracovné miesto.".
Z uvedeného ale nie je jasné, či sa pracovné miesto musí zachovať v rozsahu dohodnutého obdobia, plus jeho polovica, napríklad dohodnutých 12 mesiacov. Povinnosť zachovať miesto by teda bolo 18 mesiacov, čo by sa mi zdalo úplne logické. A z hľadiska udržateľnosti pracovných miest efektívne alebo len v rozsahu, ktorý zodpovedá polovici obdobia, v ktorom je poskytovaný príspevok. Takto je to, bohužiaľ, mám pocit, v návrhu naformulované a túto možnosť nepokladám za správnu.
Problematická je aj celoplošná pôsobnosť vládneho návrhu, ktorá je riešená odstupňovaním výšky príspevku. Príspevok je vyplácaný podľa miery nezamestnanosti v danom kraji. Mal by byť však zacielený predovšetkým na vybrané regióny, kde je nezamestnanosť mladých dlhodobá a najvyššia. To je napríklad Žilinský, Prešovský kraj, kde je nezamestnanosť 15- až 24-ročných najvyššia alebo Trnavský a Trenčiansky kraj, kde je nezamestnanosť vyššia ako 19 %. Takže tunak by som chcela uviesť, že možno, možno nepovažujem za celkom správne naozaj celoplošné umiestnenie tohto príspevku, tejto podpory. Všeobecne Bratislava má najnižšiu mieru nezamestnanosti a myslím si, že tieto prostriedky by sa naozaj viac vedeli uplatniť alebo lepšie uplatnili pri riešení dlhodobo nezamestnaných práve v regiónoch, ktoré som spomenula.
Tiež ako problém vládneho návrhu vidím vysokú mieru spoliehania sa na financovanie zo zdrojov Európskej únie, čo koniec-koncov konštatovala aj samotná Európska komisia a vládny návrh, vládny návrh túto pripomienku vôbec nereflektuje.
Podľa doložky vplyvov na rozpočet verejnej správy v roku 2015 pôjde na toto opatrenie viac ako 14,5 mil. eur z operačného programu Európskej únie Ľudské zdroje a predpokladaný príspevok zo štátneho rozpočtu, vrátane spolufinancovania pri operačnom programe je okolo 5,5 milióna. Miera spolufinancovania Európskej únie sa v nasledujúcich rokoch až do roku 2017 mierne zvyšuje a v tejto súvislosti skutočne vyvstáva otázka udržateľnosti opatrenia, že či už má ministerstvo plán, ako bude pokračovať v týchto opatreniach, alebo sa naozaj skončením tohto obdobia roku 2017 končí s takýmto opatrením.
Návrh rovnako nerieši komplexne aktívnu podporu pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave a nie sú ani evidovaní na úrade práce. Tu by pomohli opatrenia včasných intervencií, aby sa podpora dostala k najviac zraniteľným mladým ľuďom, vrátane mladých Rómov, ktorých som už spomenula, že sú tak isto vyčlenení akoby z tohto návrhu.
Pokiaľ ide o rómske obyvateľstvo, zamestnanosť Rómov je výrazne pod priemerom nerómskeho obyvateľstva v tých istých regiónoch. Z údajov vyplýva, že zlepšenie účasti na vzdelávaní a výsledkov vzdelávania mladších Rómov v porovnaní so staršími vekovými skupinami sa nepremieta do nárastu zamestnanosti, čo naznačuje existenciu významných štrukturálnych prekážok, ako napríklad aj diskriminácie. Ide vo všeobecnosti o potrebné odporúčanie, o potrebné opatrenie odporúčané Európskou komisiou, no jeho implementáciu je potrebné pravidelne monitorovať a v prípade potreby zabezpečiť úpravy tak, aby sa navrhované zdroje dostali práve k tým, ktorí to najviac potrebujú, to znamená dlhodobo nezamestnaným a zraniteľným mladým ľuďom.
Na záver by som iba podotkla, že vlastne všetky návrhy, ktoré sme dnes prerokovávali, ktoré sa týkali balíka, sociálneho balíka, mali snahu riešiť nezamestnanosť. A viackrát to tu bolo aj povedané, že tá snaha je cenená, že opatrenia sú dobré, ale tie riešenia jednotlivých opatrení nie sú veľmi systematické. To potvrdzuje aj tento posledný návrh, ktorý sa týka služieb zamestnanosti. Takže z tohto dôvodu nemôžem podporiť tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.
|
38.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení páni predkladatelia, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi opäť, myslím si, že veľmi krátko zareagujem na prebiehajúcu diskusiu, vlastne k dvom zákonom, ktoré boli predstavené včera.
Včera prvý vystúpil pán poslanec Brocka a mala som pocit, že hádam to jeho rozhorčenie je také spravodlivé a správne, ale po vypočutí debaty, ktorá teda už odvčera pretrváva, tak naozaj tá súvislosť, ktorá bola v jeho príspevku naznačená, že ju nevidí, tak mám pocit, že jednak už ju aj on našiel a rovnako aj ja musím povedať, že tá súvislosť, aj keď možno nie celkom úplne presná, alebo tým, že vlastne rozprávame o dvoch rovnakých zákonoch, ktoré sú úplne iné, pretože ide o predstavenie úplne nového Zákonníka práce a v druhom prípade novely pôvodného Zákonníka práce, tá súvislosť tu predsa len je.
Je to taká kuriózna situácia, že pôvodne sme chceli sa venovať vyslovene zmenám pri ADZ-kách, ktoré si, na rozdiel od niektorých kolegov, myslím stále, že svoje opodstatnenie v našom systéme zamestnávania majú práve pri flexibilnom, alebo pri flexibilizácii, alebo pri lepšej flexibilite pracovného trhu. No na druhej strane prišla aj naozaj dosť rozsiahla debata. Teraz je mi ľúto, že som nemohla byť prítomná pri vysvetľovaní svojho pohľadu na Zákonník práce, na nový Zákonník práce, ktorý predstavil pán poslanec Mihál aj v tomto príspevku, ktorý nedávno skončil.
Rovnako si uvedomujem, ako všetci, ktorí sme tu, že obdobie krízy ešte neskončilo. Skôr si myslím, že nastúpi možnože ešte niečo horšie, s čím sme doteraz nemali skúsenosť a práve tá skostnatenosť Zákonníka práce, ktorá bola dovŕšená poslednou novelou Zákonníka práce, spôsobuje tú nezamestnanosť a niekedy nezamestnateľnosť nových ľudí.
Pamätám si, ako pri tej veľkej novele Zákonníka práce nás aj pán minister, aj pani poslankyňa Vaľová veľmi tuho presviedčali, že Zákonník práce nemá priamu súvislosť so zamestnávaním, alebo so zamestnanosťou samotnou, že akoby explicitne nevplýva na zamestnanosť. No ale po roku sa ukazuje, že tieto názory asi nie sú celkom presné, aj keď možno priamo nevplýva na zamestnanosť, určite tým nepriamym pôsobením na zhoršenie podnikateľského prostredia tento vplyv je úplne jasný a myslím si, že nie zanedbateľný.
Takže Zákonník práce podľa môjho názoru a podľa názoru viacerých kolegov má vplyv na podnikateľské prostredie, pretože to práve dokáže podnecovať k zamestnávaniu a opačne. A práve táto vláda podnikateľské prostredie ovplyvňuje značne negatívne už dlhodobo, vlastne od začiatku svojho vládnutia všetky opatrenia, ktoré prijíma, či sa týkajú úprav daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, namiesto ohlasovaného zníženia byrokracie sa deje presný opak. Úrady čím ďalej, tým viac, by som povedala, niekedy až terorizujú podnikateľov. Tak sa ukazuje, že tie zmeny, ktoré prijíma, nie sú v prospech zamestnanosti, ale práve opačne.
V zásade pokiaľ by sme nevedeli o iných možnostiach a pohľadoch na Zákonník práce, keby sme naozaj mali pred sebou len novelu, nevedeli by sme, ako celý Zákonník práce súčasný vyzerá, povedala by som si po prvom prečítaní novely Zákonníka práce z dielne ministrov, že super parádny návrh, ktorý naozaj ide v prospech zamestnancov. Až naozaj, keď sa dostaneme možno trošku pod povrch a začneme vnímať súvislosti, tak si uvedomíme, že opatrenia, ktoré sú pripravené, sa skutočne budú míňať účinku. Opäť zopakujem, že som presvedčená o tom, že agentúry dočasného zamestnávania majú miesto v našej spoločnosti, v zákonníku, je to forma, aj je to forma, ktorá stojí za to, aby sa udržala pre zamestnávanie naozaj kvôli sezónnym prácam, kvôli veľkým firmám, ktorým sa často menia, teda ktorým sa môžu meniť často výrobné programy, alebo zväčšujú sa, zmenšujú sa množstvá výrobkov. V takýchto prípadoch určite tie agentúry dočasného zamestnávania majú svoje opodstatnenie. A rovnako som rada, že ten klondajk, ktorý tu na začiatku po zavedení týchto agentúr bol, je už istým spôsobom obmedzený. Otázka je, že či to obmedzenie, ktoré, ktoré už prichádza niektorý krát, naozaj či má zmysel a že či skutočne pomôže tým zamestnancom, o ktorých v prvom rade by malo vládnej strane SMER ísť podľa toho, ako to prezentuje.
Takže keď si rozoberieme túto novelu na drobné, tak zistíme, že to najhoršie, čo sa mohlo udiať alebo teda to najhoršie, čo sa s týmito zamestnancami môže diať, to zostáva akoby neopomenuté, že zamestnanci, ktorí pracujú cez agentúry dočasného zamestnávania, nebudú mať veľmi, oveľa väčšie istoty, ako mali doteraz. Práve preto, že tie úpravy, ktoré sa zavádzajú, sú nastavené tak, že sa budú dať rôznymi inými spôsobmi obísť.
Ak by som sa v krátkosti ešte pristavila pri bode, ktorý tu už rozvíjal kolega Miroslav Kadúc, a to je teda pri výpovednom dôvode, ktorý z návrhu zákona vypadol, ťažko povedať, či sa k bodu, ktorý bude predstavovať Miroslav Kadúc, ešte v tomto pléne dostaneme vzhľadom na naozaj presne stanovený termín, kedy bude schôdza končiť. Rada by som poznamenala, že toto je, pán minister, naozaj spôsob, ako riešiť nezamestnanosť. Máme tam tisícky pracovných miest, ktoré sú zatiaľ nepovšimnuté. Neviem, že či držíte ochrannú ruku nad ľuďmi, ktorí zároveň poberajú od štátu dôchodok a zároveň od štátu poberajú aj mzdu, že či toto naozaj stojí za to, aby sme možno aj mladým ľuďom, najmä mladým ľuďom dali pocítiť, aký záujem máte o to, aby boli zamestnaní, aby tie pracovné návyky, o ktorých veľmi rád rozprávate, boli skutočne uskutočnené.
Takže z tohto dôvodu by som vás požiadala, aby ste sa veľmi aktívne zaoberali možnosťou, ktorú ste teda na vláde vylúčili z rokovania o tejto novele Zákonníka práce, aby ste to mali naozaj ako možno taký bod do veľmi blízkej budúcnosti, pretože vnímam, že veľmi rád používate slová, ako pomoc mladým, ktorí sú naozaj veľmi ohrozenou skupinou pri nezamestnaní, pri nezamestnateľnosti.
Ak by som sa v krátkosti mohla ešte pristaviť pri Zákonníku práce, ktorý predstavujú kolegovia zo SaS, súhlasím s tým odôvodnením, ktoré používajú, aj som ho veľakrát počula, že je potrebné, aby Zákonník práce bol pružný, aby bol naozaj motorom a naštartovaním zamestnanosti, aby bol garanciou lepších záruk pre zamestnancov a zároveň aj ich vyšších platov. Kiež by sa to udialo. Som presvedčená o tom, že ich záujem je naozaj pozitívny a to, čo robia, povedie k zjednodušeniu. Len tuná by som podotkla, že je veľmi dôležité možno v ľuďoch vypestovať tú morálnu, alebo proste ten pohľad na etiku v zamestnávaní, aby tak, ako chcete Zákonník práce zjednodušiť, aby nebol rovnako veľmi ľahko zneužiteľný. Takže ak by sme mali istotu, že naše súdy rozhodujú naozaj nielen podľa, vyslovene podľa písmen, ktoré sú napísané v zákonoch, ale má to aj taký väčší etický rozmer. Vôbec by som sa nebála prijať taký zákonník, ako navrhujete vy. V dnešnej dobe by som povedala, že je potrebné ho predsa len asi trošku viac obmedziť a zošnurovať. Aj keď tú formu, ktorú zvolil vládny SMER, samozrejme, že tá forma nie je vhodná do dnešnej doby.
Takže vítam nový Zákonník práce, ktorý má možnosť naštartovať zlepšenie situácie pri zamestnateľnosti ľudí. Obávam sa, že istoty, ktoré Zákonník práce, ktorý máme v dnešnej podobe na stole, hovorí o istotách pre zamestnancov, spôsobí, aj spôsobuje, že tí zamestnávatelia nebudú mať absolútne zvýšenú chuť zamestnávať ľudí ako svojich kmeňových zamestnancov. Takže z tohto dôvodu aj keď novela zákona, vládneho zákona je na prvý pohľad veľmi ľúbivou a na prvé prečítanie pôsobí, že ide vládnej strane SMER o zamestnancov, zlepšuje im podmienky, na druhej strane nevidím tam žiadny potenciál, aby tie istoty boli naozaj zaručené. To mi je veľmi ľúto.
Ďakujem veľmi pekne.
|
63.
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, v sále sa nenachádza, stráca poradie. Nech sa páči, pán poslanec Blaha, rovnako nie je v sále. Pán poslanec Číž, nápodobne. Ani jeden z menovaných sa tu neobjavil, vyhlasujem teda rozpravu za skonče... Aha, je tu pán poslanec Viskupič, nech sa páči, (búrlivé reakcie v sále), prepáčte, nedopovedala som, nedopovedala som to slovo. Nech sa páči.
Medzitým už aj pán poslanec Číž je na mieste.
|
52.
Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, do rozpravy je prihlásený pán poslanec Zajac.
|
29.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Rada by som reagovala na tie interpelácie, ktorých odpovede mi prišli, dve teda z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, jedna od pani ministerky zdravotníctva.
Začnem asi tými odpoveďami od ministerstva práce, sociálnych vecí. Vo svojej interpelácii som sa dopytovala v jednej interpelácii na štátnozamestnanecké zmluvy alebo, lepšie povedané, pardon, na štátnozamestnanecké pomery, ktoré boli ukončené najmä z dôvodu výmeny politických garnitúr, teda niekedy v rozpätí po voľbách, a zároveň, či vôbec ministerstvo práce a sociálnych vecí eviduje všetky súdne konania, ktoré sa týkajú takéhoto zväčša náhleho ukončenia pracovného pomeru. Chcem povedať, že pán minister ma teda odkázal, je to pochopiteľné, keďže je to v gescii zatiaľ úradu vlády, na úrad vlády, aby som sa dopytovala o štátnozamestnanecké pomery tam, pretože to je, tento úrad je garant štátnozamestnaneckých pomerov. Je to pravda a na druhej strane si myslím, že keďže vieme, že kompetencie budú teraz prechádzať, čo sa týka štátnozamestnaneckých vzťahov, na ústredie práce, myslím si, že by tá evidencia mala už aj teraz existovať práve na ministerstve práce alebo na samotnom ústredí. Mala som vedomosť, že niektoré, a to bol aj dôvod, prečo som sa rozhodla tu takúto interpeláciu dať, mala som vedomosť, že existujú súdne spory, ktoré sa ťahajú dlhé roky, a ministerstvo na nich v podstate už aj investovalo dosť vysokú sumu peňazí. Preto ma zarazilo, že, že na jednej strane mi ministerstvo odpovedalo, že neeviduje takéto štátnozamestnanecké pomery, ktoré by vznikli na základe prechodu vlády, my však vieme, že v skutočnosti sa to deje úplne bežne, a dávam do, len do povedomia, že na, z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bolo doteraz vyplatených 22 406 euro, čo je podľa mňa značne vysoká suma pri takýchto, pri takýchto konaniach.
Ďalej ma upovedomili, že existujú tri súdne konania, ktoré sa končia, štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré sú teda ešte neukončené. Z toho mi vyplýva, že, že tá suma 22-tisíc je naozaj veľmi premrštená alebo teda je značne vysoká, pokiaľ sa týka uhrádzania pre dve právoplatne skončené súdne konania, a tu len možnože taký apel do budúcnosti, ak sme hovorili alebo aj v tom novom kompetenčnom zákone sa hovorí o tom odpolitizovaní samotnej štátnej správy a o tom, ako by sa mali na, do štátnozamestnaneckého pomeru vykonať aj na tie riadiace funkcie výberové konania, tak aby sa to naozaj skutočne aj dodržiavalo, aby sa odborníci, ktorí boli vybratí, aby prechádzali nielen na štyri roky, ale naozaj počas viacerých vlád. To by malo byť naším cieľom. Takže v tomto prípade nechcem hlasovať o nesúhlase. To som len chcela vyjadriť, chcela vyjadriť ako pár poznámok k interpelácii.
V druhej interpelácii, ktorú som položila rovnako pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, som sa dopytovala na, na zaujímavé zistenie, ktoré, kde som zistila, že, alebo mi bolo oznámené, že na projekt jednej firmy na, ktorý sa volal Návrh na vytvorenie mediálneho priestoru pre Publicitu a propagáciu problematiky inštitútu rodovej rovnosti, bolo vysúťažených pol milióna euro. Táto suma ma zarazila, keďže viem, aké problémy sa v sociálnej oblasti alebo aj na ministerstve, aké existujú, aké problémy existujú na ministerstve práce a sociálnych vecí, ako nepostačujú financie, ktoré sú určené na priamy zásah a priamu pomoc, zdala sa mi tato suma premrštená. A v odpovedi pána ministra som sa dočítala, že predmet zákazky spomínaného inštitútu rodovej rovnosti je zameraný na odstraňovanie diskriminácie žien na trhu práce a znižovanie rodového mzdového rozdielu. S týmto sa naozaj nedá iné, ako súhlasiť. Rozumiem, že toto je témou, ktorá si zasluhuje pozornosť, avšak na druhej strane už nebolo presne vysvetlené, že čoho sa presne táto publicita bude, bude týkať. Ak by to išlo možnože v postupnosti toho, čo som prečítala, to znamená odstránenie diskriminácie žien a mužov na trhu práce, vyjadrila by som spokojnosť, ale vzhľadom k tomu, že ďalej pokračuje odpoveď na interpeláciu, kde som sa dopytovala zároveň, že či nemohli byť tieto peniaze využité naozaj na pomoc, na priamu pomoc buď niektorým združeniam, alebo na priame výkony, ktoré by pomohli fyzicky ľuďom, tak mi pán minister odpovedal, že na iné, na dotácie pre právnické a fyzické osoby išli dotácie 20 146 194 euro a na dotácie na podporu rozvoja sociálnych služieb, na podporu vykonávania opatrení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, na podporu rekondičných aktivít, na podporu členstva medzinárodných organizácií, na podporu edičnej činnosti, na podporu rodovej činnosti bola schválená suma 2 709 094 euro.
Pokiaľ, veľmi by ma zaujímalo teda, aká časť z tejto čiastky 2 709 000 išla opäť na podporu rodovej rovnosti. V tom prvom prípade mi pán minister oznámil, že ide o národný projekt, Národný projekt Inštitútu rodovej rovnosti, kam išlo pol milióna, a tunák vzápätí sa dozvedáme, že ešte ďalšie financie na podporu rodovej rovnosti ide priamo z kapitoly ministerstva práce. Preto mi tu chýba odpoveď na otázku, akú časť z toho, z tých dvoch miliónov ide skutočne na sociálne služby a na opatrenia sociálnoprávnej ochrany a kurately a aká časť z tejto sumy pôjde na podporu členstva, na podporu rodovej rovnosti.
Obávam sa, ak by sme sa bavili o vzdelávaní v oblasti sociálnych vecí, napr. obávam sa, že značná časť projektov sa možno míňa účinkom, opakujeme to tu dosť často. Možno aj preto, že sú dotované napr. projekty, ktoré sa týkajú správneho odsávania mlieka pre matky alebo pre mužov, aby sa vedeli, keď budú ženy v práci, aby sa vedeli dobre postarať o dieťa, ako by sme mali správne používať rodovo správny jazyk, a to, si myslím, že v dnešnej situácii by sa tie financie naozaj mohli stravovať oveľa efektívnejšie, naozaj na skutočnú pomoc ľuďom. Vieme, že sú veľké deficity práve v oblasti sociálnych služieb alebo pomoci odkázaným ľuďom. Takže znova apel a opäť tentokrát vyslovený nesúhlas s odpoveďou pána ministra v tom duchu, že nepovažujem túto odpoveď za dostatočnú a najmä uspokojivú.
V poslednej interpelácii, ktorú som podala pani ministerke zdravotníctva, týkala sa opäť potratových tabletiek, na ktoré sme sa už s kolegami dopytovali aj v minulosti. Dôvod, prečo sme sa opäť vrátili k tejto téme, bol iba ten, že v médiách prebehla správa, že v Čechách už tieto lieky sú v predaji. Sú v predaji na predpis, ale to riziko, ktoré vnímame, že sa to môže udiať u nás, sa znova objavilo a si myslím, že je reálne. Pani ministerka nás uisťuje, že doteraz, teda do júla nepožiadala žiadna firma o to, aby mohli lieky predávať v našej krajine, to znamená, že lieky nemusia, neboli žiadne, nebola žiadna žiadosť o kategorizovanie, avšak nevieme, že či sa to neuskutočnilo odvtedy, ako bola interpelácia vypracovaná, nevieme, či sa to v týchto dňoch neuskutočnilo. To riziko, že sa tieto tablety dostanú na náš trh, tu vnímam stále. A odpoveď alebo teda požiadavku na odpoveď na otázky, že či predsa len by nebolo vhodné upraviť aj legislatívu tak, aby bola v súlade s našou legislatívou pri, a jednoducho by nemohlo dochádzať k registrácii takéhoto lieku, a aby sme naozaj nedochádzali k rozporu s legislatívou, tak v podstate nepriamo, ale odpoveď bola záporná. Z tohto dôvodu takisto považujem odpovede ministerstva, pretože som sa vlastne nedočítala jasne, že čo mieni ministerstvo robiť v tom, aby sa nestalo tak, ako sama pani ministerka mi aj v osobnom rozhovore hovorila, že nemá záujem na tom, aby sa tieto lieky distribuovali, aj keď na predpis, po Slovensku. Takže priama odpoveď mi na to chýba.
Ďakujem pekne, a teda opäť vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou.
|
22.
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za odpoveď, no medzitým sa stalo, že v podstate včera sme mali správu Fondu národného majetku, tak som rovno požiadala aj pána riaditeľa, aby mi podobnú otázku zodpovedal. Potešilo ma, že sa vyjadril v tom duchu, že hľadajú cestu, lebo naozaj takých prípadov, ja som mala informáciu, že 15 je takých prípadov, on sa teda vyjadril, že 90 takých prípadov evidujú. A naozaj možno ja by som v tomto duchu alebo teraz pri tejto príležitosti chcela zopakovať, že častokrát tí ľudia sú naozaj uvedení do omylu práve nekompetentnosťou ľudí, ktorí ponúkajú cez dlhopis vlastne ten prevod. Je mi jasné, že ide o náklady štátu, ktoré s tým má tým, že vlastne umožnil občanom, ale stále si myslím a som presvedčená, že štát, ktorý neumožní vlastný cenný majetok previesť naspäť, ak sa to omylom stalo, tak podľa mňa nie je demokratický štát alebo právny štát.
Ďakujem pekne.
|
8.
Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Ja len teda sľúbila som, že naozaj budem sa na túto cestu dotazovať tak veľa, ako sa len bude dať. Preto prosím zároveň aj vás o trpezlivosť.
Naozaj je to problém, ktorý trápi konkrétne ľudí na Orave už dlhý čas, takže opäť vyjadrím len, že chcem dôverovať slovám, ktoré opäť potvrdzujú tie vaše slová z predchádzajúcej odpovede na predchádzajúcu otázku, a dúfam, že naozaj v októbri bude to výberové konanie vypísané, a budem dúfam, že sa podarí aj zrealizovať.
Ďakujem.
|
22.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, určite nebudem, nedokážem tak kvetnato pokračovať, tak ako tu bolo začaté, ale dovoľte aj mne teda prispieť k debate, ktorá sa tu značne rozvinula. Začnem možno tým, čo som chcela hovoriť na konci, ale chcela by som potvrdiť slová všetkých, ktorí sa k téme vyjadrili.
Je veľmi dôležité, aby táto ustanovizeň mala, alebo nemala existenčný problém. Vieme, že jej činnosť je daná zákonom, a je až smiešne, že vláda si teraz istý čas bude pingpongovať otázku, kto a kde ubytuje Ústav pamäti národa. Môže mi to byť nielen mne ľúto, ale aj všetkým občanom. Všeobecne sa hovorí, že Slováci majú krátku pamäť, ja by som ešte doplnila, že majú krátku historickú pamäť.
Jednak už dosť nedôstojné sa mi zdalo minule, na minulej schôdzi ako sme pingpongovali so správou, stále sa odsúvala, proste všetci, ktorí správy predkladali, tu boli ako na ihlách, čakali, čo sa bude robiť, ako sa bude robiť, nakoniec došlo k preloženiu, ďalšie dva mesiace čakania, včera celý deň, naozaj je to nedôstojné. Pamätám si takúto situáciu aj s pani ombudsmankou. A dokonca podobný problém aj s jej vlastným bývaním, myslím ombudsmanským.
ÚPN, Ústav pamäti národa vznikol ako miesto, kde sa hodnotí a analyzuje obdobie neslobody. Podotýkam každej jednej neslobody. Vzdeláva, pripomína, informuje, propaguje myšlienky slobody. Takýto ústav má určite svoje miesto a svoje opodstatnenie. Doba sa vyvíja, možnože nie celkom takým smerom, ako by sme chceli, ale často mám pocit, že vývoj bez pripomínania si minulých udalostí a poučenia sa z chýb minulosti nie je dobré ani pre spoločnosť, ani pre národ. Ústav pamäti národa plní úlohu našej národnej pamäti. Podľa toho by sme sa mali k tejto inštitúcii naozaj aj chovať a vážiť si ju, ale aj strážiť si ju. Mám pocit, že nás veľmi nezaujíma rozmer, ktorý sa dá naplno rozvinúť, a to je úloha napríklad vzdelávania k slobode, k hodnotám, čo by podľa mňa malo aj na základe tých projektov, ktoré začal Ústav pamäti národa robiť, oceniť práve ministerstvo školstva. Z vlastnej vôle začali s projektmi, s ktorými chodia po školách, ale o čo väčšie alebo o čo záslužnejšie by bolo, keby ministerstvo naozaj tú spoluprácu s Ústavom pamäti národa potvrdilo aj zaradením takýchto tém priamo do vzdelávacieho procesu.
Ústav pamäti národa, podľa toho, ako som si prečítala, má veľa kvalitných projektov, množstvo podporných akcií, výstav, na druhej strane chápem aj zložitosť finančnej situácie, v ktorej sa nachádza, aj hovoril o tom sám pán predseda a páčilo sa mi, ako mali v správe naznačené to pochopenie, že nemajú ani snahu, aj keď by veľmi radi určite, žiadali o navýšenie, sú si vedomí situácie finančnej, tunák by sme zasa mohli polemizovať s tým, čo tuná bolo niekoľkokrát prednášané, že na iné veci, možno menej dôležité sa peniaze vždy nájdu, a na to, čo by mohlo národ pozdvihnúť, sa akoby pozabúda. Ale oceňujem aj to, že v čase krízy, kedy vedia, že nedostatok financií je v celej spoločnosti, aj na takéto dôležité veci sa snažia vystačiť s tým, čo majú. Zaujala ma aj vaša agenda účastníkov alebo veteránov - aj účastníkov, aj veteránov protikomunistického odboja - a priznávanie postavenia účastníkov. Pri tejto príležitosti ma napadla aj súvislosť, o ktorej sme už viackrát rozprávali aj s vami, pán predseda, o odškodňovaní takýchto osôb. Odškodňovanie by sa dalo veľmi pekne vyriešiť a pobavila ma nedávno, možnože to bolo pol roka dozadu, v novinách, myslím, že v SME-čku, alebo redaktori tohto denníka dávali otázku jednotlivým poslancom, že čo by povedali na to, keby sa práve dôchodky príslušníkov ŠtB alebo pomocníkov ŠtB presunuli práve na odškodňovanie týchto osôb. Bola som veľmi nadšená tým, keď sám pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne sa k tomu postavil veľmi pozitívne, a síce v tom duchu, že bol by rád, keby sa naozaj každá jedna a každé jedno euro pre Sociálnu poisťovňu ušetrilo, ale nemal s tým vlastne fakticky problém. Preto by možnože aj taký apel na kolegov zo SMER-u, aby začali uvažovať aj týmto smerom.
Myslím si, že ľudia, ktorí boli poznačení komunistickým obdobím, ktorí sa angažovali v tomto odboji protikomunistickom, sú doteraz perzekvovaní, doteraz sú perzekvovaní najmä tým, že sa musia prizerať aj na to, ako bývalí prisluhovači režimu dostávajú veľmi slušné dôchodky, veľmi slušné výsluhové dôchodky. Nechcem tu teraz otvárať tému dopodrobna, ale bolo by to veľká satisfakcia nielen pre samotných ľudí, ktorí priamo boli perzekvovaní, ale aj pre ich rodiny, ktorí doteraz trpia. Tak ako o tom hovoril Lojzo Hlina. Keď sa pozriete na tých ľudí, vidíte tú ich skromnosť, majú ju napísanú v tvári, pritom urobili možno desaťkrát viac ako ľudia, ktorí sú dokonca ešte dnes možno aj mnohých významných postoch. Aj toto mi je úprimne ľúto.
Viackrát som sa zúčastnila akcií, ktoré usporadúval Ústav pamäti národa, a musím povedať, že nielenže ma to naplnilo emóciami pozitívnymi, ale uvedomila som si naozaj tie hodnoty, ktoré sa snažia tlačiť a pretláčať a dostávať do povedomia ľudí. Je to naozaj veľmi dôležité. My tým, že tieto hodnoty potierame, alebo sa tvárime, že to nie je pre nás dôležité, strácame sami ako spoločnosť. Na záver už len by som rada poďakovať, že, za správu, v ktorej sa objavilo naozaj veľa zaujímavých podnetov, za to, že sa aj s málom peňazí snažíte veľmi aktívne pracovať a narábať, za to, že máte rozbehnutý projekt, ktorý mapuje aj úplné možnože drobnosti z pohľadu žiadnych veľkých činov, ale že sa snažíte mapovať všetkých ľudí, ktorí prišli v období neslobody k nejakej neprávosti, aj keď malej. Sama som mala možnosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorí natáčali, bolo to na Orave a rozprávali mi, aké zážitky vlastne aj tí samotní ľudia majú z toho, keď niekto prejaví záujem vypočuť si príbeh, ktorý ich doviedol možno aj na mizinu.
Takže prajem vám veľa zdaru, verím, že vláda nejakým spôsobom rozhodne o vašom ďalšom pôsobisku, je to jej povinnosť a dúfam, že ten stánok bude naozaj dôstojný pre takýto ústav, ktorý je pre náš národ potrebný.
Ďakujem pekne.
|
36.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, hostia, možno tak netradične opäť vystupujem. Pôvodne som chcela k bodu predchádzajúcemu, nepodarilo sa mi kvôli tomu, že som chcela byť prítomná aj na výbore pre európske záležitosti, ale myslím si, že dá sa to vsunúť aj do tejto témy uzávierky, účtovnej uzávierky tejto inštitúcie.
Jedna téma, a prepáčte, počkám, lebo by som bola rada, aby ste ma sledovali. Jedna téma, ktorá sama možno začala, alebo s ktorou som bola oboznámená zhruba tri týždne dozadu, kedy sa na mňa obrátil jeden občan s tým, že nejakým spôsobom sa mu podarilo to, čo by si asi neprial nikto z nás, a to uvedením do omylu sa stalo, že podpísal prevedenie akcií, samozrejme mal na mysli cenných papierov, ktoré nemajú žiadnu hodnotu, ale podarilo sa previesť na Fond národného majetku aj akcie, ktoré sú teda hodnotné, alebo ocenené vyššie. Takto sa mu stalo, že tam, na Fond národného majetku prešli naozaj jeho hypotekárne záložné listy a keď som pátrala po tom vo Fonde národného majetku alebo cez, teda cez ľudí, ktorí tam pracujú, tak som zistila, že vlastne neexistuje akoby možnosť spätného prevodu a tak teda dovolím si vás požiadať, že keď ste tuná prítomný a týka sa to v podstate hodnoty majetku Fondu národného majetku, že či by ste mi vedeli povedať takto na mieste, že či sa uvažuje o možnosti riešiť takéto problémy, pretože viem, že tento človek alebo tento prípad nie je ojedinelý a viem, že jedine Fond národného majetku to môže mať v kompetencii alebo poprípade, že či si viete predstaviť zmenu zákona, ktorá by takéto veci vedela dať do poriadku. Uvedomujem si takisto, že, že pôvodný zámer oslobodiť ľudí, ktorí majú bezcenné cenné papiere, stál štát určite, určite nejaké finančné prostriedky, ale stále si myslím, že tá cena za to, že niektorí skutočne prišli o svoje aj celoživotné, o svoje celoživotné úspory, že by sa štát k nim nemal alebo fond národného majetku nemal zachovať macošsky a mohlo by dôjsť k vráteniu v takýchto prípadoch.
Vopred vám ďakujem za odpoveď.
|
26.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia minule som nemala príležitosť alebo možnosť vystúpiť k tomuto zákonu a tak rovno poviem, že to bude možno zase také všeobecné pojednanie o tomto zákone. Počuli sme tu, podľa mňa, veľa dobrých návrhov, nápadov, pripomeniem aj ten, ktorý povedal, alebo naznačil Lojzo Hlina. Povedala by som, že už sme fakt klesli tak hlboko, že také samozrejmé veci budeme musieť dávať do zákona. Je mi jasné, že takýto poslanecký pozmeňovací návrh neprejde, ale naozaj stojí za zamyslenie hovoriť o tých veciach, ktoré tu boli povedané. Možnože pre niektorých, niektorí si povedia, že načo tu dupká poslanec, ale, bohužiaľ, si myslím, že je to naša bieda, že musíme takéto veci robiť.
Rovnako na úvod by som chcela veľmi podporiť aj celý návrh, ktorý, pozmeňovací návrh, ktorý bol veľmi obsiahly a vypracovával ho kolega Beblavý. To, o čo sa snaží vo svojom návrhu, je podľa mňa úplne legitímne a bolo by veľmi dobré, ak by ministerstvo prehodnotilo naozaj každú jednu požiadavku z tohto, z tohto pozmeňovacieho návrhu. Minule, myslím, že pán minister povedal, že v podstate toto je návrh, že on s týmto návrhom nič nemá, že len mu to nejako pristalo na stole, alebo omylom sa musel do tejto debaty zapojiť alebo napojiť. Škoda, že neprišiel procedurálny návrh z návrhu zo začiatku schôdze, ktorý naozaj žiadal od toho kompetentného, kto aj pripravoval zákon, aby mohol tento zákon predložiť. Bolo by možnože to vystúpenie viac interaktívne nielen zo strany nespokojných poslancov. Ide určite o dôležitý zákon z pohľadu objemu aj množstva financií, podľa ktorého sa bude upravovať čerpanie 14 mld. eur z fondov Európskej únie v novom programovacom období. Možno tak, ako tuná viacerí povedali, že my si ani nevieme predstaviť tú sumu, o akú sa pojednáva. Najlepšie by bolo, keby sme to vedeli pretaviť do rožkov, alebo bytov, aby sme naozaj tú predstavu mali živú. Častokrát máme pocit, aj to tu už bolo povedané, že peniaze, ktoré takýmto spôsobom máme šancu získať, považujeme za akýsi darček alebo zároveň aj sumu, ktorú máme tendenciu v bežnom živote prehliadať. Tvárime sa dosť nezainteresovane.
Treba povedať, že máme za sebou už používanie v dvoch programovacích obdobiach, ale obavám sa, že skúsenosť nie je veľmi slávna. Obzvlášť, ak si uvedomíme všetky problémy, ktoré sa čerpania týkajú. Samotný zákon je obsiahly. Vieme, že nahrádza pôvodný zákon, ktorý má ambíciu zlepšiť situáciu v čerpaní eurofondov, aby nevznikali pochybenia i také, ako máme na stole dnes. Pozastavenie čerpania kvôli auditu Európskej komisie, ktorý nedopadol pre Slovensko veľmi dobre, ešte stále nie je jasné, či vyše 400 miliónov uvoľnia na čerpanie alebo nie. Ale podľa rozhovoru s pánom ministrom financií to vyzerá, že celé leto využili kompetentní a na využitie všetkého, čo obháji, čo nám audit Európskej komisie vytýka a nakoniec Európska komisia uvoľní balík, ktorý bol len, "len" pozastavený. Aj keď, pristavím sa pritom, že doteraz skutočne nepoznáme nástroje, ktoré ministerstvo alebo úrad vlády použije na to, aby sa takéto veci neopakovali. Zväčša, ak som sa bavila s pánom ministrom financií nedávno, hovorí, že väčšiu časť, väčšia časť sa týka formálnych pochybení. Ale mňa teda osobne trápia aj tie pochybenia, finančné, ktoré spôsobujú naozaj možnože čierny fľak na nás všetkých, nielen teda na vláde, ale, bohužiaľ, aj na celom Slovensku, ktoré spôsobili a odhalili a tak vlastne potvrdili, že eurofondy sú u nás skutočne zbytočne predražené a používajú sa nie na celkom správne projekty.
Takže predraženosť projektov, ktorá živí a na ktorej sa obohacujú mnohé skupiny a prebytky sa delia rôznymi pomermi, je problém, ktorý nás trápi veľmi silno. Pomôcť by tomu mali kontroly. Ale v skutočnosti, ako u nás fungujú? Riadiaci orgán má byť garantom toho, že projekty sú čerpané v súlade s pravidlami. Papierovo sa akosi, bohužiaľ, riadiaci orgán si dokáže vždy pomôcť, ale skutočnosti dochádza k veľkým pochybeniam. Papiere sedia, ale pochybenia existujú. Ako pracujú naši audítori, ako sa vieme spoľahnúť na ich prácu a ako to, že všetky naše kontroly konštatovali správnosť konania pri čerpaní, keď európski audítori navrhli pozastavenie v niektorých prípadoch i krátenie financií? Takže máme živú skúsenosť so slovenskými kontrolami.
A tu vzniká otázka, keďže vidíme, že slovenská kontrola je nepostačujúca, či sú opatrenia alebo systém, ktorý je v zákone popisovaný, skutočne funkčný. Ak by som to porovnala s predchádzajúcim zákonom, ktorý teda dosluhuje, musím povedať, že práve oblasti kontroly sa venuje veľmi slabo. Či sú skutočne naši audítori nezávislí s dostatočným odstupom od výkonnej moci, denno-denne sa presviedčame, že tomu tak nie je. Podľa všetkého tak, ako je nastavený celý systém, je kontrola úplne podriadená politickej moci. Takže najväčším problémom je aj kontrola a verím, že aj v tom pozmeňováku, ktorý kolega poslanec Beblavý prečítal, je riešenie na zlepšenie tohto stavu.
Nové nastavenie v zákone znamená centralizáciu všetkých úkonov, ktoré súvisia s čerpaním a teda aj kontrolou čerpania a tá je na úrade vlády. To znamená, že opäť len potvrdenie politického napojenia na moc v štáte.
Chcem poukázať i na ďalší problém, ktorý nie je dostatočne rozpracovaný v tomto zákone, a to je transparentnosť. Vie jej pomôcť (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) otvorený systém kontroly cez zverejňovanie všetkých informácií súvisiacich so súťažou, to znamená, zverejňovanie celého procesu výboru od hodnotiacich komisií, aj to, ako sa vyberajú ľudia do komisií, kto sú títo ľudia, aké majú skúsenosti, pre ktoré je tento projekt, pre, prečo bol projekt vyradený, alebo naopak podporený. Cez informácie o kontrolách a teda i o pochybeniach. Ak chcem hovoriť o možnosti, ako odhaliť problém, je nutná verejná kontrola a z toho vyplývajúce zverejňovanie všetkých týchto informácií. Týmto zabezpečíme verejnú kontrolu a bude zároveň zodpovedaná aj otázka transparentnosti.
Čo však považujem za smrtiaci úder pre slovenských žiadateľov, je byrokracia. Človek by očakával, že vzhľadom k našej nízkej úrovni čerpania zo štrukturálnych fondov by stálo za úvahu nielen rozprávať o veľkej byrokracii, ale skutočne aj riešiť to, čo brzdí vo využívaní. Avšak zisťujeme, že pravidlá sa nieže zjednodušujú a zároveň odrádzajú od žiadania cez projekty, ale samotný zákon navyšuje požiadavky pri žiadostiach. To znamená, zhoršuje alebo zvyšuje byrokraciu v celom procese. Aj keď na druhej strane chápem, že môže, môže to vyzerať, že sa snažíme zablokovať mnohé nekalé konania. Ale vidíme, že všetko sa dá obísť.
Suma sumárum, máme podrobný zákon, ktorý však nerieši príliš to, čo by malo byť základom a teda transparentnosť, zníženie byrokracie, ale naopak, prílišne centralizuje ohľadom celého procesu a tak sa stalo, že aj keď predchádzajúci zákon nešpecifikoval konkrétny orgán štátnej správy, odteraz je priamo v zákone zadefinovaný úrad vlády. Centrálny koordinačný úrad je opäť vláda, doteraz to špecifikovala dohoda vlády s Európskou komisiou pod názvom Národný strategický rámec, obdoba súčasnej partnerskej dohody.
No a zaujímavý je orgán auditu, čo som už spomenula. Je konkretizovaný priamo v zákone na ministerstvo financií, čo doteraz rovnako nebolo . V návrhu však chýba to, čo spôsobilo terajšie pozastavenie. Myslím, že Lojzo Hlina minulý, na minulom, v minulej diskusii povedal, že to je tak, ako keď, ako keď pošleme 100 euro do Bruselu, oni nám pošlú 150 a zároveň povedia, čo si z toho môžeme kúpiť, ale my už vopred vieme, že toto si vieme kúpiť za 70 euro. Takže chýbajú práve ustanovenia, ktoré by presne špecifikovali spôsoby kontroly a zabezpečili by nezávislosť, alebo odvislosť od politickej moci v zákone. Takže vidím to tak, že zbytočne sú vycibrené, alebo vydetailované veci, ktoré nie sú až tak dôležité, ale na to dôležité sa akosi pozabúda.
V závere by som ešte sa dotkla jednej, možno nie tak dôležitej, ale, alebo teda dôležitého, ale zaujímavého postrehu, a to hranie so slovíčkami, ktoré sa týka samotného pomenovania používania pojmu investičný, investičné. Je to naozaj hojne používané v súvislosti s eurofondmi. Ale asi pozabúdame, lebo zabúdame, že ak chcem využívať a používať takýto pojem, mali by sme vyslovene hovoriť aj o princípe návratnosti takejto investície. Obavám sa, že častokrát sa na takýto rozmer zabúda. Preto by bolo možno stačilo nazvať to len ako čerpanie fondov, aby nás to v skutočnosti nemýlilo.
Na záver by ma dosť zaujímalo, že či vôbec bude niekedy vyvodená zodpovednosť za všetky tie prešľapy, ktoré, o ktorých sme aj v tejto diskusii počuli, že či naozaj sa dočkáme niekedy toho, že bude zhodnotené, vyhodnotené a ten, kto dopustil aj pozastavenie čerpania v jednotlivých programoch, či bude aj potrestaný.
Ešte by som sa možnože kratučko pozastavila, na používanie financií na projekty. Trápia ma dve veci. Jedna vec je nadhodnotené financovanie, druhá vec je využívanie na zmysluplný účel. Som úplne presvedčená o tom, že eurofondy by sa mali využívať iba na verejno-prospešné účely. Iba na verejno-prospešné účely. Rovnako som presvedčená o tom, že by sa mali používať hlavne na výkon, hlavne v sociálnej oblasti. Pokiaľ sa budú naozaj dotovať aj v tomto prípade niektoré vzdelávacie aktivity, ktoré sú bez zmyslu, tak si myslím, že na poriadok nikdy neprídeme. V našej krajine chýbajú mnohé vytvorené systémy. Opäť narážam napríklad na systém pomoci obetiam, že kde doteraz nemáme nastavené pravidlá pre pomoc takýmto ľuďom a stále sa snažím pri každej príležitosti upozorniť na to, že pokiaľ nevyužijeme aj práve v tejto oblasti čerpanie eurofondov na vytvorenie systematickej pomoci aj tejto skupiny ľudí, budem dovtedy o tejto téme rozprávať. Verím, že práve eurofondy by mohli byť súčasťou použité práve aj na túto oblasť.
Takže ďakujem pekne aj kolegovi Hlinovi, aj kolegovi Beblavému, ktorí, podľa mňa, vo veľkej miere vedia prispieť k zlepšeniu tohto zákona. Nie je dôležité hovoriť, alebo vytvoriť podrobný zákon, v ktorom ale podrobnosti nič v skutočnosti neriešia. Ďakujem pekne.
|