42.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel pripojiť k diskusii veľmi krátko a pragmaticky. Samozrejme, štátne sviatky Slovenskej republiky sú významným momentom či už vo vzťahu k súčasnej generácii, ale hlavne, asi tak, ako to povedal kolega Kaník, k momentu, aby aj naša mládež si uvedomovala tieto sviatky ako dôležitý medzník a míľnik v živote krajiny. Ale nedá mi, aby som sa nevrátil k tomu momentu, že máme tu v podstate dva návrhy, sporíme sa o tom, či významnejší deň je 28 alebo 30. Padajú tu mnohé emotívne reči. Skutočne, vyzerá to, nevyzerá to veľmi dobre, ak sa neviete zhodnúť na jednom návrhu a potom v tom kontexte, že či 28, 30. Je to zbytočné spochybňovanie už aj nás ako vašich kolegov, resp. verejnosti ako takej. Nikto z nás nie je historik, a preto myslím si, že toto nie je rozhodujúci moment.
Ja keď som vás dobre počúval, tak vašou snahou je vyzdvihnúť život a dielo Milana Rastislava Štefánika. A neviem že či 28. október alebo 30. október je ten moment, ktorý to presne dokáže zabezpečiť a či takto nepriamo, aj tá mládež na ktorú sa odvolávame to pochopí. Preto je tu možno otázka na mieste, či by nebolo lepšie urobiť pamätný deň 21. júl, myslím, to je dňom narodenia Milana Rastislava Štefánika. Lebo by to bolo jasný príklad pre mládež, jasné posolstvo, jasné znamenie, aby všetky generácie, nielen tieto, ale aj budúce vedeli, prečo tento deň je pamätným dňom a prečo sa spomína. A diskusia alebo takáto plamenná diskusia, pán kolega, ako ste predviedol, myslím si, že treba sa držať faktov. A fakt je ten, že 1. 9. je významný sviatok pre nás. Je to základ našej štátnosti a umocňuje to ešte ten moment, že začína školský rok. To znamená, že ak aj mládež... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
2.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, pán predseda, pani ministerka, pán minister. Nebudem už dlho rozprávať o tomto zákone, pretože včera prebehla pomerne obsiahla rozprava. Je tu už aj pán kolega Jurčík, takže môžeme kľudne začať.
Tento zákon nastavuje základné pravidlá fungovania energetiky ako takej v štáte. Aby som to mohol porovnať s niečím iným, pretože energetika je relatívne špecifický odbor, ktorému sa nie každý z nás alebo každý z občanov venuje, je tu aj pani ministerka, tak použijem prirovnanie. Je to niečo ako Obchodný zákonník pre obchodné spoločnosti, ktorý tak isto nastavuje základné kritéria a pravidlá fungovania jednotlivých spoločností. Tento zákon a úlohou tohto zákona je nastaviť princípy, ale hlavne systémové opatrenia, v ktorých sa môžu jednotlivé spoločnosti, ktoré pôsobia v energetike, pohybovať, ktoré môžu aplikovať, respektíve, ktoré môžu využívať vo svoj prospech alebo v neprospech niekoho iného. A presne o to ide. Že v prospech koho alebo v prospech niekoho sa budú tieto systémové opatrenia využívať. Vy mnohokrát rozprávate o jednej veci. Že všetky tieto veci alebo všetky tieto zákony sa prijímajú preto, aby sme zjednodušili administratívnu činnosť jednotlivých spoločností, uľahčili im prácu, aby nemali toľko veľa, keď to poviem takto zjednodušene, papierovačiek.
Dovoľte mi, aby som si, alebo nedá mi, aby som si nespomenul na jeden moment, keď sme tu rozprávali o zákone. Bol to pomerne krátky zákon, čo sa týka textu, ale pomerne obsiahly, čo sa týka, alebo respektíve pomerne významný, čo sa týka jeho obsahu. Išlo o zákon, ktorý ukladal spoločnostiam pred podaním cenových návrhov, to už jedno, či už na cenu elektriny, cenu plynu, respektíve ceny tepla, aby takýto návrh bol schválený valným zhromaždením spoločnosti. Pamätám si veľmi dobre, ako tu, myslím si, že pán kolega Chren, ešte vtedy argumentoval, bol to tak isto pán minister, že tento zákon sa prijíma preto, aby sme uľahčili prácu a život v týchto spoločnostiach. Pretože mnohokrát vraj je to administratívne veľmi náročné, aby sa valné zhromaždenie zišlo, aby valné zhromaždenie prijalo rozhodnutie. Treba povedať, že takým istým spôsobom dnes zdôvodňujete prijatie tohto zákona. Že tak isto sa prijíma preto, aby sme uľahčili život a činnosť spoločnostiam, ktoré pôsobia v energetike. Avšak, aká bola skutočnosť v tom prvom prípade? A na tom chcem poukázať asi čo môžeme očakávať aj od tohto zákona. Pretože rozprávať o tom môžeme čokoľvek, dôležité je, čo sa napíše. A najdôležitejšie je to, akým spôsobom v skutočnosti to bude fungovať v praxi. Keď sme vtedy podali pozmeňujúci návrh, na to si tiež pamätám veľmi dobre, že v poriadku, ak chceme uľahčiť administratívnu činnosť a zjednodušiť prácu v spoločnostiach, kde je veľa akcionárov, tak obmedzme tento zákon, že bude platiť len v spoločnostiach, kde je myslím si, že menej než päť akcionárov a obrat je väčší než 500 mil. slovenských korún v bývalých korunách. Samozrejme, že tento zákon neprešiel. A to je jasný dôkaz toho, že už aj vtedy, keď sme hovorili o tom, že ideme uľahčovať činnosť spoločnostiam, vôbec nešlo o to, aby sme uľahčili činnosť spoločnostiam. Išlo o to, aby sme vyšli v ústrety veľkým nadnárodným spoločnostiam a veľkým monopolom na Slovensku. Či už je to SPP, Slovenské elektrárne alebo Rozvodné závody. Keď sme to kritizovali, hovorili ste, že nemáme pravdu. Pretože tento zákon, teraz myslím zákon o povinnosti schvaľovať cenové návrhy valným zhromaždením, tento zákon, sa jednoznačne robil len a len kvôli týmto veľkým spoločnostiam. Bohužiaľ, nedá mi, aby som nepovedal, že tak isto aj tento zákon, ktorý sa pripravil pomerne narýchlo, aj napriek tomu, že sme naňho mali dostatok času, sa robil len a len preto, aby sa uľahčil život a činnosť práve len týmto veľkým spoločnostiam. Aby sa posilnila ešte viac ich dominancia na trhu a aby sa ešte viac znevýhodnil zákazník, respektíve odberateľ.
Ťažko budete presviedčať o niečom inom, ak v tom prvom prípade to prax jasne ukázala. Pretože, ak sme to mysleli skutočne vážne, že to robíme len a len preto, aby valné zhromaždenia prebiehali jednoduchšie, tak sme nevideli absolútne žiaden dôvod a žiaden problém v tom, prečo by Národná rada nemohla schváliť tento pozmeňujúci návrh. Pretože SPP má troch akcionárov, Slovenské elektrárne majú dvoch akcionárov, Rozvodné závody majú dvoch akcionárov. Takže tam nie je absolútne žiaden problém zvolať valné zhromaždenie operatívne a prijať akékoľvek rozhodnutie. Napriek tomu tento návrh neprešiel.
Z tohto si dovolím dedukovať záver, že tak isto ako v tomto prípade prvom, keď sme sa pod rúškom technicko-legislatívnych, operatívnych a efektívnych opatrení skrývali, išlo v skutočnosti o veľké monopoly. Tak isto aj v tomto prípade, v zákone o energetike, ktorý nastavuje základné kritéria činnosti spoločnosti, ide v konečnom dôsledku o veľké spoločnosti, ktorým uľahčujeme činnosť a život na Slovensku. Pán kolega Jahnátek to veľmi jasne popísal a ja spomeniem len jeden z tých jeho bodov, ktoré on konkrétne uviedol. A to bol ten prípad počas plynovej krízy. Samozrejme, starý zákon ukladá nejaké základné povinnosti SPP, respektíve iným spoločnostiam v čase hospodárskej núdze alebo v čase ohrozenia krajiny, aké opatrenia majú vykonať. Všetky tieto opatrenia pochopiteľne niečo stoja. Pretože akékoľvek budovanie záloh, budovanie rezervných kapacít, to všetko sú v konečnom dôsledku peniaze, to všetko sú v konečnom dôsledku náklady. Lenže to všetko, sú v konečnom dôsledku aj istoty nielen pre občanov Slovenskej republiky ale aj pre podnikateľov, či už veľkých alebo malých. Pretože, mali sme veľmi dobrú možnosť vidieť, čo sa udialo v prípade, keď zrazu prestal prúdiť plyn. Došlo k úplnému a totálnemu ochromeniu krajiny, relatívne ten úkon bol úplne jednoduchý. Niekto zatvoril kohútiť. Preto je nevyhnutné, aby tieto rezervné kapacity existovali, aby existovali v takom objeme, aby boli schopné zabezpečiť činnosť krajiny aj v čase takýchto kritických situácií. Bohužiaľ, tento prípad poukázal na to, že aj v dnešných časoch je takéto niečo možné. Preto navrhujem, aby tento zákon bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie a dopracovanie a potom bol znovu predložený do Národnej rady. Pravdepodobne to už bude predkladať nová vláda a ten dôvod je úplne jednoduchý. Ten čas, ktorý sme stratili... (Pre ruch v sále sa poslanec odmlčal).
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, môžete pokračovať. A nevyrušujte pána poslanca. Nech sa páči.
Lazár, Ladislav, poslanec NR SR
Ja som tu vnímal taký potencionálny koaličný rozhovor, tuná kolegov. (Úsmevná poznámka vystupujúceho.)
Čiže nová vláda, určite v novom zložení, to už je jedno v akom. A preto tento zákon, ktorý nastavuje základné kritériá fungovania energetiky na Slovensku, by mal byť dopracovaný a urobený tak, aby s ním súhlasila väčšia časť parlamentu, aby to nebola len tá minimálna koaličná väčšina, pretože dotýka sa nás všetkých, či už priamo, alebo nepriamo. Priamo ako občanov tejto republiky a nepriamo ako zamestnancov, resp. ako účastníkov trhu, ktorí pôsobia a nakupujú výrobky, ktoré v konečnom dôsledku niekto produkuje. A na to, aby to mohol produkovať, potrebuje mať vytvorené základné podmienky pre činnosť.
To, že sa premeškal čas, bolo to tu viackrát spomenuté. Áno, je to pravda, premeškal sa tento čas, ale nepremeškali sme ho my tu pléne, poslanci Národnej rady, a preto to nepovažujeme úplne za férové, ak teraz rýchlo, rýchlo musíme niečo schváliť len preto, aby sme neostali v hanbe v Európskej únii. Podľa mňa, už v tej hanbe ostaneme, bude to hanba v prvom rade ministerstva, resp. koaličných partnerov ako takých a treba veci pomenovať pravým menom. Bol dostatočný čas pripraviť kvalitný zákon. A len preto, že sme sa dostali teraz do časového stresu vinou niekoho, ktorý nekonal, si myslím, že nie je správne prijať zákon, ktorý nie je dobrý pre Slovensko, nie je dobrý pre občanov a verte, nie je dobrý ani pre väčšinu spoločnosti na Slovensku. Samozrejme nemyslím tie veľké monopoly, pretože pre tých to bol vytvorený a pre tých sa vytvára a týmto sa znovu, raz a znovu zas vychádza v ústrety. A vychádza sa im v ústrety presne tak, ako to bolo v čase privatizácie, keď na Slovensku skutočne máme jeden obrovský unikát. Keď štát, ktorý vlastní 51 %, si nevie v spoločnosti presadiť nič a spolumajiteľ, alebo spoluakcionár, ktorý má 49 %, si vie presadiť všetko. Ja som už raz použil taký príklad a použijem ho znovu, to je presne asi taký prípad, ako keď svokra má v dome 49 % a rozhoduje o celom dome, akým spôsobom bude dom fungovať, ako sa bude dom spravovať. To si asi tiež nevie nikto z nás reálne predstaviť. A to je a toto presne sme na Slovensku urobili. Nehovorím, že ste to urobili vy, pán minister, lebo vy ste tu nebol, urobili to iní a je skutočne zarážajúce, že v tomto trende máme tendenciu ísť ďalej, aby sme aj napriek tomu, že sme už týmto spoločnostiam vytvorili úplne optimálne podmienky, aby sme im zľahčili život a podnikanie na Slovensku maximálne, ako sa dá, myslím tým zľahčili, terajšiu koalíciu, tak im pripravujete znovu ďalší zákon, ktorý im umožní ešte jednoduchšie podnikať na Slovensku, ešte získať dominantnejšie postavenie, čo v konečnom dôsledku určite nepodporuje voľný trh tak, ako vaša strana hlása.
Ďakujem pekne za pozornosť.
|
42.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Celá táto diskusia je o transformácii nemocníc. Celý čas rozoberáme transformáciu, resp. prechod na akciové spoločnosti z rozličných podôb a dôvodov a prečo sa to deje alebo sa to nedeje. Ale zabúdame na podstatu veci, že prečo sa to dnes rozoberá. Veď predsa vaša premiérka, váš minister sa na tom dohodol s Lekárskym odborovým združením, nie my. Dostali to podpísané v memorande, a napriek tomu sa tento moment neobjavil v parlamente. Ja neviem, či si uvedomujeme všetci, ale ktokoľvek alebo akákoľvek vláda tu vzíde po marci, tak tá dôvera občanov v štátne inštitúcie je pomerne otrasená. Pretože už keď premiérka niečo sľúbi, minister daného rezortu niečo sľúbi a napriek tomu sa niečo, sa zastavenie transformácie neobjaví v návrhu zákona, tak asi ťažko občania môžu veriť takejto vláde, ako vy tu dnes reprezentujete.
Tá požiadavka bola úplne jasná. Chcú zastaviť, resp. zrušiť transformáciu, nie pozastaviť. Vy tu dnes hovoríte o pozastavení, vy chcete po marci znovu, znovu pokračovať v tejto transformácii.
A uvediem ešte jeden príklad, prečo s tým nesúhlasíme. Lebo od začiatku tá transformácia smeruje ku konkurzu a skrytej privatizácii. Dlhy nemocníc sú viac ako 420 miliónov eur, ktoré vaši riaditelia za posledný rok a pol navýšili ešte, návrh na oddlženie je len 350 mil. eur. Dnes ten výpadok je omnoho väčší. To znamená, že tie nemocnice od prvého dňa budú dlžné a je len otázkou času, kedy skončia v konkurze. To je to isté, ako keby sme išli operovať pacienta, operácia trvá 5 hodín, ale kyslík dostane len na tri a pol hodiny. Tak je úplne jasné, že to nemôže dopadnúť dobré a takisto dopadne zle aj toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Ďakujem pekne.
|
59.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak ako tu už bolo povedané, bola to jedna z požiadaviek Lekárskeho odborového zväzu. Na tých rokovaniach ste bol aj vy, pán kolega, a myslím si, že odborári odchádzali s tým, že im boli prisľúbené štyri základné body; jeden z nich bol transformácia nemocníc.
Aj napriek tomu, čo tu hovoríte, pretože ono to vyzerá pekne a vyzerá to tak plynulo, avšak keď to rozmeníme na drobné, rozmeníme to na fakty, tak zistíme, že nie je to pravda. Ja ešte raz opakujem, čo som hovoril. Ten dlh za posledný rok nemocníc ešte narástol. Napriek tomu, že ste tvrdili, že sa zníži. Dnes je 420, resp. bol, predpokladám, že dnes je ešte vyšší. Návrh na oddlženie bol len 350 mil. eur. Nemocnice nepôsobia na voľnom trhu, kde môžu predávať svoje výrobky a služby komukoľvek. Dostávajú peniaze zo zdravotných poisťovní, a pritom tento príjem zo zdravotných poisťovní je pomerne dosť obmedzený aj vzhľadom na to, že príspevky od štátu sú vo výške len 4 %.
Ale prečo sa všetci obávajú transformácie? Vy hovoríte, že transformáciu treba preto, že sa bude lepšie hospodáriť. Veď predsa aj príspevkovú a rozpočtovú organizáciu viem donútiť, aby viedla účtovníctvo tak, ako chcem ja, aby sa tam robil prísny audit, aby sa mi riaditeľ zodpovedal každý mesiac predkladaním výsledkov. Veď ten tlak viem vytvoriť taký istý na manažment, či je to akciová spoločnosť, alebo je to príspevková organizácia.
Ale je tam jeden rozdiel. Ak už od začiatku do vienka tejto akciovej spoločnosti dávam dlh a nie je reálny predpoklad, aby tento dlh akciová spoločnosť splatila, tak v zmysle Obchodného zákonníka táto spoločnosť a manažment a predstavenstvo tejto spoločnosti musí vyhlásiť konkurz na seba. V zákone nie je napísané, že môže. Ak sa zadlžuje, neplatí záväzky a vytvára stratu, tak manažment musí vyhlásiť na seba konkurz - a to je, samozrejme, bohužiaľ, či chceme, alebo nie, asi prvý krok k privatizácii.
Ďakujem pekne.
|
43.
Ďakujem pekne, pán predseda. Zastavenie transformácie nemocníc bola jedna z požiadaviek Lekárskeho odborového zväzu. Ja by som rád upriamil na to slovo "zastavenie", oni nežiadali pozastavenie. To znamená, že pokiaľ tento moment nebude podchytený zákonom alebo jasným nariadením, tak hovoríme o pozastavení. A pokiaľ vieme, ja síce som nebol účastník rokovania ani nikto z nás a dosť dlho nám trvalo, kým sme vôbec zistili, na čom sa vláda a odborový zväz dohodli, pretože sa robili okolo toho strašné veľké tajnosti z pozície vlády, myslím, tak tá požiadavka bola úplne jasná na zastavenie.
A túto požiadavku vnímam ako úplne legitímnu a ekonomicky opodstatnenú a poviem aj prečo. Dlh nemocníc v čase prípravy transformácie bol 420 mil. eur, ale návrh na oddlženie bol vo výške 350 mil. eur, reálne chýbalo 70 mil. eur. Následne v rozpočte na rok 2012 je schválený príspevok štátu za poistencov vo výške 4 %. Čiže povedzte mi, aký je reálny predpoklad na to, aby si tieto nemocnice ako akciové spoločnosti zarobili 70 mil. eur. No žiaden. To znamená, že my ich vlastne reálne posielame do konkurzu. Pretože tieto nemocnice majú dlh od začiatku a nemajú si odkiaľ reálne zarobiť, pretože príspevky v tomto pléne neboli schválené v takej výške, ako zdravotníctvo potrebuje. A uvediem jeden príklad. Mne to pripadá, ako keď posielame sanitku z Bratislavy do Košíc, ale naftu jej dáme len po Rimavskú Sobotu - a takto aj dopadne celé. Odborári žiadali zastaviť, nie pozastaviť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
41.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na Slovensku platí staré príslovie, že "reči sa hovoria a chlieb sa je". A pravda je taká, že aj napriek tomu, že systematicky sa tvárime, že tu parlament prijíma zákony na ochranu spotrebiteľa a že tieto zákony nie sú v prospech monopolov, pravda je taká, že nárast cien je omnoho väčší, než to bolo v minulosti.
A jeden z takých konkrétnych zákonov. Veď nie tak dávno sme tu mali, asi polroka dozadu, myslím, že pán Jurčík to dával, kde sme zrušili zákon, ktorým valné zhromaždenie schvaľovalo cenové návrhy. Prečo to tak bolo? Bolo to tak preto, pretože štát má síce 51 % v SPP, ale reálne nevie rozhodnúť o ničom. Takže bolo rozhodnuté, že valné zhromaždenie musí schváliť cenový návrh.
Ako je tomu dnes na základe vašich prijatých zákonov? Je tomu tak, že už to neschvaľuje ani Dozorná rada, ani ministerstvo hospodárstva, ani Fond národného majetku. Čiže toto je konkrétny výsledok. Konkrétny výsledok napríklad v Košiciach konkrétne je, že predstavenstvo navrhlo navýšenie cien o 30 % napríklad tepla. To sme nemali za desať rokov takéto navýšenie. Tak netvárme sa, že prijímame zákony, ktoré sú v prospech občanov, v prospech spotrebiteľa.
My jednoznačne vytvárame podmienky len a len v prospech veľkých monopolov a zjednodušujeme im situáciu. A štát umelo a systematicky oslabuje svoju pozíciu, aby sa mohol tváriť, že však predsa my za to nemôžeme na ministerstve, veď to oni. Ale vy im vytvárate tie podmienky a vy im dávate tieto nástroje do ruky.
Takisto aj dnes tieto zákony, je skutočne veľmi prekvapujúce, že to predkladá minister za stranu, ktorá povalila vládu, a podľa mňa vláda nemá kompetenciu na to, aby takéto zásadné zákony bez súhlasu prezidenta predkladala do parlamentu dnes, v tomto čase. A my požiadame prezidenta, aby zastavil tento proces, pretože sú to zákony, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú hospodársky život nielen podnikov, ale hlavne aj občanov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
208.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel uviesť alebo povedať, mne je skutočne ľúto pani premiérku v tento neskorý čas, pretože my stále odbiehame od témy a nevenujeme sa tomu, kvôli čomu sme tu. My sme tu kvôli tomu, že napríklad obviňujeme alebo padá na pani premiérku tieň podozrenia, že podporuje stranícky klientelizmus.
Tí gentlemani vaši, ktorí za vás vystupujú, môžem povedať, že rozprávajú úplne o všetkom. Strieľajú po všetkých, ktorí tu sedíme, len vás nechránia. Mne je vás normálne, úprimne ľudsky ľúto. A myslím si, že aj vy ste sama z toho nešťastná, keď vidíte, že akým spôsobom vás obhajujú. Oni nevyvracajú tie naše skutočnosti, oni rozprávajú úplne o všetkom inom možnom, len nie o tom, čo my tvrdíme.
My tvrdíme, že ten stranícky klientelizmus je preto, že vyhrala ponuka, ktorá vôbec nemala byť vyhodnotená. Pretože ten daňový úrad sa nenachádza ani v centre, ani v širšom centre, ale na periférii mesta. A to, samozrejme, nebolo predmetom súťaže. Čiže na to by sa mali vaši kolegovia sústrediť, ak vás chcú reálne ochraňovať, resp. vyviniť z tohoto nášho obvinenia.
A pánovi kolegovi by som chcel ešte uviesť, on má taký bilbord asi 15 kilometrov pred Prešovom "O chvíľu doma". To má ešte z kampane na primátora, keď kandidoval v Prešove. No taký istý bilbord my dáme asi tiež pred daňový úrad v Košiciach Košičanom, že "O chvíľu doma", lebo to je tiež asi tak ďaleko (smiech v sále a potlesk), ako tí Prešovčania majú ďaleko do Prešova, keď prichádzajú. (Potlesk.)
A nabudúce, aby ste nemuseli dvakrát súťaž, lebo jednu ste zrušili, pretože nevyhral ten, ktorý mal, a potom ste robili ďalšiu. Ja vám dám jednu takú radu, ľudskú. Dajte, že na daňový úrad sa musí ísť cez chodník, ktorý ide cez benzín pumpu. Garantujem vám, že takýto daňový úrad nie je nikde na Slovensku. Jedine v Košiciach sa ide, vážené kolegyne, kolegovia, vážne, to už nie je sranda, to je daňový úrad, kam sa chodí cez benzínpumpu. (Smiech v sále.) Cez benzínpumpu.
Tak začnite chrániť premiérku alebo sa venujme tomu, na čo sme sa sem zišli, a nestrieľajme po všetkom možnom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
154.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V prvom rade som rád, že sme sa vrátili k téme po vystúpení pána Galka. Ja si myslím, že o tom sa máme rozprávať, o čom sme teraz práve aj začali znova rozprávať, lebo to bol aj jeden z dôvodov, ktorý sme vyčítali predsedníčke vlády, a to bola kauza daňového úradu. Je, samozrejme, smutné, že pani predsedníčka počas celého vystúpenia, podotýkam, primátora mesta Košice, ktorý zastupuje obyvateľov mesta Košice, sa zabávala s kolegom poslancom a nevenovala tomu pozornosť. Ja to chápem, na to sa nedá pozerať. A to, keď sa pozriete, to sa nedá zdôvodniť.
V Košiciach, Košice je prvé mesto, ktoré získalo erbovú listinu v roku 1369, je druhé najväčšie mesto. Máme tam električky, autobusy a trolejbusy. K tomuto miestu chodí jediná jedna električka, električka číslo 9. To len na margo toho, že je to širšie centrum. Nechápem, ako takáto ponuka mohla vyhrať, ak nesplnila úplne základnú podmienku, a t. j. že sa to nachádza v širšom centre mesta.
Ale predpokladám, že už toto sa asi nezmení, ale ak by sme si tento moment pripomenuli aj do budúcna a tento dar, ktorý nám dala pani premiérka, resp. ktorý požehnala v konečnom dôsledku, s ktorou sme skutočne veľmi smutní v Košiciach, tak na najbližšom Mestskom zastupiteľstve sme sa nechali inšpirovať posledným seriálom ........................ (rýchlo vyslovené) z nedávnych seriálov, ktorý sa volal Alžbetin dvor, a budeme iniciovať, aby sa táto lokalita v meste nevolala Rozvojová ulica, ale Ivetin dvor. Myslím si, že takto si to Košičania zapamätajú navždy, kto im takéto niečo doniesol.
Ďakujeme pekne. (Potlesk.)
|
Ďakujem pekne. No ja som určite za to, aby všetci ľudia, opakujem ešte raz, aby všetci ľudia platili menej za lieky. Nielen tí, ktorí budú mať šťastie a budú mať na blízku lekáreň, ktorá poskytuje zľavy, a to sa dá dosiahnuť tak, že ak je priestor na zľavy, tak znížme cenu liekov na celom Slovensku ešte viac. Lebo keď tá cena bude najnižšia možná, ako sa dá, tak asi už nebude priestor na zľavy a budú to alebo pocítia a budú mať z toho efekt všetci obyvatelia tejto republiky a nielen tí, ktorí budú bývať v blízkosti lekárne, ktorá v tom danom čase poskytuje zľavy. Takže som za to, aby nielen vybraní ľudia, ale všetci ľudia na Slovensku mali nižšie ceny liekov. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne. Pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcel začať ináč, no ale dokončím, resp. dokončím myšlienku, ktorá tu začala. Myslím, že strana SMER - sociálna demokracia zastupuje ľudí, a myslím si, že tie preferencie v posledných mesiacoch, resp. preferencie v posledných voľbách, ak zoberieme, že sme išli do volieb po hospodárskej kríze, o tom jasne rozprávajú.
Je možno otázka, že koho zastupujú niektorí členovia dnešnej koalície z radov SDKÚ a aj napriek tomu, že celá kampaň bola postavená na tvrdeniach, ktoré dnes, samozrejme, už sú úplne ináč, a vy ste najväčší zástancovia poskytnutia napríklad peňazí Grécku, aj napriek tomu tie preferencie boli znovu menšie v tomto volebnom období ako v predchádzajúcom. Neviem, čím to je. Asi to je tým, že ľudia niečomu veria viac, niečomu menej. A tak ako som tu už dnes raz povedal, reči sa hovoria a chlieb sa je. A ľudia buď cítia tú politiku, ktorú robíte, alebo ju necítia. A keď ju cítia pozitívne, tak to ocenia, samozrejme, v konečnom dôsledku. A v prípade, že to necítia tak, samozrejme, ocenia, ale v tom negatívnom slova zmysle. Ale vráťme sa k zákonu, k tomu, kvôli čomu som sem prišiel pôvodne.
Viete, ja keď to počúvam, ja neviem, ja som ekonóm, nie som lekár, ale v konečnom dôsledku, keď sa ma pýtali, že prečo k tomu vystupujem, no preto, lebo to je asi o peniazoch. To už nie tak o tom, či je to z medicínskeho pohľadu tak alebo onak, ale v konečnom dôsledku je to o peniazoch.
Vy, pán spoločný spravodajca, pán predseda výboru, vy ste vedeli ten zákon, samozrejme, má viacero momentov. Uviedli ste, že viac-menej tá diskusia sa vedie o dvoch momentoch a prvá je účinná látka. Ten druhý moment je, samozrejme, vernostný systém. A ja zostanem pri tomto, lebo už nemá význam hovoriť o tom, čo sme tu hovorili, že tento zákon je skutočne verejnosťou, aj laickou, aj odbornou verejnosťou vnímaný veľmi zvláštne. Zvláštne kvôli tomu, že to je asi snáď jediný zákon, ja som tu pomerne krátko, ale myslím, že tento zákon mal okolo tisíc pripomienok v pripomienkovom konaní. Neviem, možnože to je bežné. Tí, ktorí ste už dlhšie poslanci, máte s tým možno lepšiu skúsenosť. Ja si myslím, že je to dosť. Následne, keď to prešlo prvým čítaním, keď sme to mali znovu na výbore, tak ma opravte, ak sa mýlim, znovu je tam nejakých, po prerokovaní vo výboroch to bolo znovu nejakých 155 pripomienok, 156. Ja znovu neviem, či je to bežné, alebo nie, ale pre mňa pre laika v oblasti zdravotníctva pomerne nového, mladého poslanca to príde, že je to pomerne veľa na to, že je to vládny zákon, na to, že ho všetci chcú, na to, že je to veľmi dobrý zákon, a na to, že ten zákon je pre nás nevyhnutný a bol dlhodobo pripravovaný, tak 156 pripomienok z výborov je pomerne veľa.
Veľa je to aj preto, lebo tie výbory v každom jednom tom výbore, a teraz sa nebudem k tomu vracať, myslím, že niektorý z mojich kolegov to napádal, či to je ústavné, alebo nie, ako to tam je urobené, ale každý z tých výborov v podstate ovláda vládna koalícia, a napriek tomu tam prišlo znovu 156 pozmeňujúcich návrhov. Každý z vás už mal do činenia s nejakým návrhom, každý z vás prerokovával v gestorskom výbore. Znovu si myslím, že to nie je bežné a nie je to štandardné. A svedčí to asi o jednom. Je ľahko, samozrejme, obviňovať už lekárnickú komoru alebo niekoho iného, ale sú určité veci, ktoré sú fakty. A fakty sú, že v prvom konaní, teda v pripomienkovom konaní bolo tisíc pripomienok, z toho, myslím, že asi polovica alebo päťsto bolo zásadných. Nie takých, že bodka, čiarka, otáznik, ale zásadných a teraz znovu nejakých 155 z výborov, ktoré v podstate, v ktorých má väčšinu, nechcem povedať, že ovládajú, v ktorých väčšinu vládna koalícia, a napriek tomu, že je to vládny zákon.
Ja by som to ešte chápal, keby to bol zákon niektorého z poslancov tak chápem, že áno, výbory k tomu dávajú pripomienky. Ale ak je to vládny návrh zákona, tak potom niekde je asi chyba. A chyba je asi v tom, že ten zákon je zlý.
Čo sa týka tej účinnej látky. Pán kolega, vy ste hovorili, že to sa vyrieši. No ak vyriešilo sa to tak, pokiaľ viem, že za účinnú látku sa teraz v zátvorke alebo čiarke píše aj konkrétny liek. A tým pádom, samozrejme, tá účinná látka nebude hrať viac-menej prakticky žiadnu rolu a predpisovať sa to bude presne tak, ako to bolo predtým, lebo jednoducho tí lekári nie sú na to pripravení a všetci si to uvedomili. Ale nie na to som sa chcel sústrediť, na tú druhú časť, na ten vernostný systém.
Ja som ekonóm, ja nad tým rozmýšľam, čo vy tu rozprávate a hovoríte o tom, že ten zákon pre koho je robený. Ten zákon by mal byť v prvom rade robený pre ľudí, preto ho robíme my. My všetci chceme, aby lieky boli lacnejšie, aby boli dostupné, aby si ich ľudia mohli kúpiť. Myslím si, že proti tomu nie je nikto z nás. Len si treba uvedomiť jeden moment. Lieky sa predávajú v režime, ktorý je regulovaný nejakým spôsobom. To znamená, že to nie je mlieko, nie sú to rožky, nie je to saláma. Samozrejme, ten obchodník si stanoví cenu podľa toho, aká je ponuka, aký je dopyt na trhu. V prípade liekov sú to regulované ceny, ktoré niekto reguluje a kde im stanovuje ceny, výšku doplatku a tak ďalej.
A tu je teraz otázka, ja mám takú normálnu otázku. Vôbec to nemyslím ani v zlom, že som z opačného politického krídla. Ja sa fakt chcem spýtať, že ako je možné, keď je regulovaná cena, niekto stanoví regulovanú cenu, ktorá by mala pokrývať minimálne náklady, že z nej dokáže dať ešte zľavu. A poviem vám, že prečo tomu nerozumiem. Ja som pôsobil v energetike, vidím tu akurát kolegu Jurčíka, tiež robí v energetike, bude vedieť, presne o čom rozprávam. V energetike sú tiež regulované teplá, vody, elektriny a tie ceny sú stanovené na základe oprávnených nákladov a je tam, samozrejme, primeraný zisk. Ten zisk je úplne primeraný v tom slova zmysle, že má pokrývať základné potreby firmy na obnovu a ten zisk je maximálne minimálny v možnej miere, keď to môžem takto povedať, čiže jeho hodnota je maximálne nízka, tak ako sa dá, samozrejme, aby to spoločnosť prežila.
A tam, pokiaľ viem, takýto problém nikto nikdy neriešil v energetike, lebo tam nikto nikde nedáva zľavy. Prečo tí ľudia nedávajú zľavy? Tak buď je to svojím spôsobom nejaký monopol, ale to nie je pravda. Pretože aj napriek tomu, že napríklad tie firmy, či už je napríklad, ktoré predávajú elektrinu, napriek tomu, že máme veľké distribučné firmy, tým, že došlo k rozdeleniu, tak máme, samozrejme, firmy ktoré distribuujú, a firmy, ktoré predávajú elektrinu, napriek tomu tie zľavy nie sú takého zásadné. Ale v tomto prípade poskytujeme zľavy, tak ak je možnosť poskytovať zľavy a my všetci chceme ušetriť, tak prečo potom ceny tých liekov nie sú také, aby sme priamo tým ľuďom dali tú možnosť a aby priamo pocítili ten efekt nižšej ceny lieku?
Ak máme jednu z najnižších cien liekov, a napriek tomu ešte hovoríme, že budeme mať ešte zľavy, no tak ju dajme ešte nižšiu. Lebo keď predsa hovoríme, že máme jednu z najnižších cien liekov a niekto tu chce poskytovať zľavy, tak to logicky znamená, že tam je ešte priestor. Alebo, a teraz k tomu sa presne chcem dostať, lebo takto horlivo ste tu o tom rozprávalia, ja si myslím, že kľudne si to teda vysvetliť, alebo je iná vec pravda, že tí obchodníci skutočne už nemajú veľkú maržu a pracujú relatívne s primeranou maržou, ale niekto robí účelne dumpingové ceny. Dumpingová cena je cena, ktorá reálne nepokrýva náklady a používa sa preto, aby sa zlikvidovala konkurencia. A následne, keď sa konkurencia zlikviduje, tak tieto ceny sa samozrejme, že zdvihnú. Treba povedať, že je to protizákonné používať dumpingové ceny.
Uvediem vám jeden konkrétne príklad, na ktorý som si spomenul, keď som sem išiel dole po schodoch. Mnohí z vás si pamätáte, a to bolo asi pätnásť rokov dozadu, keď si ja pamätám približne, keď sa sem začali voziť ruže, myslím, že z Holandska to bolo alebo odniekiaľ. Samozrejme, nosili sa sem krásne ruže, malo to veľkú hlavičku, stonka bola dlhá, rovná a na druhej strane boli naše slovenské ruže, ktoré boli menšie, krivé, nemali takú výšku a, čuduj sa svete, tie zo zahraničia, omnoho krajšie, boli lacnejšie než tie naše. No, tak čo sa stalo, samozrejme, postupom času došlo k tomu, že slovenskí výrobcovia nepestujú ruže. Ja osobne o tom neviem, aby niekto na Slovensku dnes pestoval ruže. Ale tie ruže zo zahraničia sa vozia ďalej, ale, samozrejme, nestoja toľko, koľko stáli vtedy, keď mali dumpingovú cenu, ale dnes ich kupujeme za euro, za euro päťdesiat, no viac-menej inú možnosť ani nemáme. A to je klasický príklad toho, ako silná spoločnosť dokáže presadiť svoje záujmy, ak jej na to vytvoríme podmienky. A to je to, čoho sa my presne teraz obávame.
Ja to ešte raz zopakujem, úplne jednoducho a kľudne. Ak je tam taký priestor v regulovaných, podotýkam, v regulovaných cenách, tak potom je zlý regulátor a vymeňte osoby, ktoré sú za to zodpovedné, aby stanovili takú cenu, aby predsa z nich nebolo možné poskytovať zľavu. Veď predsa keď mám stanovenú cenu, a tá cena bola stanovená preto v takejto výške, že už nemôže byť nižšia, lebo musí pokrývať nejaké distribučné náklady, a napriek tomu tá spoločnosť alebo tá lekáreň dokáže dávať zľavy, tak niekde je chyba. Alebo sa deje druhý moment, že tie ceny sú objektívne, ale niekto bude používať dumpingové ceny, pretože povedzme je veľká sieť a môže si do dovoliť a má to spočítané na najbližších povedzme tri, štyri roky, čo sa bude diať, a týmito dumpingovými cenami postupne zlikvidujeme malé lekárne. Mne to ináč nevychádza. Normálnym jednoduchým sedliackym rozumom, keď nad tým rozmýšľam, nič iné mne z toho nevychádza.
Treba si, kolegyne a kolegovia, uvedomiť jednu vec. Pri liekoch to nie je voľný trh, to nie je otázka ponuky a dopytu, nie je to otázka voľnej hospodárskej súťaže. Je to otázka regulovaných cien. Tie ceny, niekto administratívne o nich rozhoduje, stanovuje ich cenu, stanovuje tie marže v tom celom distribučnom kanáli. Preto, viete, nemôžte sa nám čudovať, že pociťujeme obavu z toho, že tento systém môže byť zneužitý a tento vernostný systém ako taký. Aj na takúto základnú otázku v podstate nám nikto nevie dať odpoveď. A netreba sa tomu čudovať, že sme alebo že máme určité podozrenie, že tieto veci sa konajú účelovo.
Ak povedzme iné aj informácie, čo sa týkajú teraz týchto konkrétne našich zdravotníckych zákonov, ktoré sa poskytujú, tiež zaváňajú určitou účelovosťou. Ak napríklad, spomeniem len jednou vetou konkurzy, ktoré tu boli spomenuté. Pán minister, vy ste lekár, nie ste ekonóm, čiže ani právnik, nemáte povinnosť to vedieť. V prípade, že firma má mínusové vlastné imanie a má záväzky po lehote splatnosti, je vedenie, resp. predstavenstvo, keď to je akciová spoločnosť, spoločnosti povinné, ešte raz zopakujem, povinné na seba vyhlásiť konkurz. V prípade, že tak neurobí a niektorý z veriteľov bude ukrátený pri vymáhaní svojich pohľadávok, môže toto predstavenstvo žalovať. A to ja nepredpokladám, že ktorýkoľvek z riaditeľov týchto transformovaných nemocníc si takéto niečo zoberie na svoju hlavu, ak možno v konečnom dôsledku ani za to nemôže.
Čiže to len na margo toho. Viete, že ak rozprávame o týchto veciach, každý presadzuje svoj pohľad na vec, ale vyznieva to minimálne trošku podozrivo, ak aj v iných veciach, ktoré tuná presadzujete alebo o ktorých hovoríte, tie jednotlivé fakty poukazujú na to, že to nie je pravda, že tá skutočnosť je trošku iná, nie preto, že si to myslím ja, vy alebo niekto iný z nás, ale preto napríklad, že v tomto prípade, napríklad v konkurznom je to priamo uvedené v zákone.
Čiže ja by som sa ešte raz chcel spýtať, samozrejme, máme k tomu výhrady, nemáme výhrady proti tomu, aby boli lacnejšie lieky, aby boli lieky verejne dostupné, aby bolo čím viac lekární, proti tomu nemá nikto z nás absolútne žiadnu námietku. Len sa obávame jednej skutočnosti, že tento vernostný systém bude slúžiť tomu, aby veľké siete lekární asi dumpingovými cenami alebo iným spôsobom postupne zlikvidovali ostatné lekárne a potom, keď tu budeme mať už len zopár sietí, tak jednoducho zistíme, že už inú možnosť nemáme, len rokovať s nimi.
Keď zoberiete, mali sme tu niekedy neviem koľko, už si nepamätám, päť, šesť zdravotných poisťovní, asi päť nejako, no a tak priamo už v tej prvej konsolidácii. Dnes v podstate máme dvoch dominantných hráčov. Ten jeden štátny, ten, samozrejme sa borí hlavne s tou skupinou, môžem to nazvať dôchodcov, teda skupinou pacientov, ktorá čerpá viac než dáva do systému. A povedzme máme tu tú súkromnú, súkromnú časť, súkromnú spoločnosť, ktorá vykonáva, dosahuje zisk, pretože ten kmeň je, samozrejme omnoho lepší.
Tiež si nikto nevedel predstaviť, keď tu bolo jedenásť zdravotných poisťovní, že takéto niečo nastane. A keď sa o tom rozprávalo, vidíte, nastalo to. Presne to sa udialo. A viete, prečo sa to udialo? Nie preto, že o tom niekto rozpráva. Preto, že to je prirodzená vlastnosť trhu. Všetci účastníci trhu, ktorí sa tam nachádzajú, majú, samozrejme, túto tendenciu mať čím väčší podiel a povedzme v tomto prípade čím lepší poistný kmeň. To isté nastane v lekárňach. Nie preto, že my tu o tom rozprávame. Preto, že sú to podnikateľské subjekty, ktorým keď umožníme zákonom takéto niečo urobiť, tak to jednoducho urobia, lebo sú podnikatelia, a ťažko im v tom môžme my zabrániť. Môžeme tomu zabrániť len tak, že nevytvoríme podmienky na to, aby došlo k postupnej likvidácii malých lekární a aby nám tu veľké distribučné siete a veľké distribučné siete lekární nediktovali podmienky.
Ďakujem pekne za pozornosť.
|
68.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani predsedníčka, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko uvediem zopár otázok a skutočností, ktoré ma zaujímajú. V podstate je to relatívne jednoduchý materiál. Keď som sa na to pozrel, rozhodujúca časť príjmov Fondu národného majetku, kvôli čomu tento materiál je predkladaný a je predkladaný aj kvôli tomu, že v roku 2012 reálne hrozí, že nebudeme mať na výdavky, keď som dobre počul a čítal. Jeden z budúcich príjmov sú dividendy. Dividendy z firiem, ktoré vlastní Fond národného majetku, či už sto percent, alebo v nejakej menšej čiastke.
A jednou z takýchto firiem, ktoré má Fond národného majetku sto percent a z ktorých získaval a získava, predpokladám, dividendy aj v tejto dobe, je Tepláreň Košice. Nie je, samozrejme, tajomstvom, že som tam pracoval, a práve preto by som chcel poukázať na jednu skutočnosť, resp. podať taký návod, ako si zabezpečiť väčší príjem.
Keď sme v júni 2010 robili aktualizovaný finančný plán pre Tepláreň Košice za rok 2010, tak sme očakávali zisk na úrovni 2,5 mil. euro. Tento plán sa aktualizuje, robí sa plán na začiatku roka, v januári 2010 konkrétne, potom v júni a, samozrejme, potom sa robí realita za december. Vzhľadom na to, že bola pomerne dobrá zima, ktorá má, samozrejme, zásadný vplyv na hospodárenie teplárne, tak ten zisk bol, kalkulujem, na úrovni 2,5 mil. eur. Potom sme tam mali štyroch riaditeľov, nebudem to už komentovať, to vieme všetci, že prečo a ako k tomu došlo, ale čo je podstatné, tí poslední, ktorí tam boli, myslím si, že v januári v roku 2011, samozrejme, nominanti vládnej koalície, myslím, že strany SaS, ak sa nemýlim, odhadovali zisk v teplárni v Košiciach za rok 2010 na úrovni 2,2, myslím, mil. eur. A čo sa stalo v priebehu dvoch mesiacov? V priebehu dvoch mesiacov tam bol vymenovaný ďalší riaditeľ, ktorý nenastúpil, a potom prišiel súčasný riaditeľ. Treba povedať, že je to odborník a hlavne ekonóm. A poviem, že prečo. Pretože za mesiac 2 mil. euro zmizlo zo zisku spoločnosti. (Potlesk.)
A treba povedať, prečo to tu spomínam. Spomínam to preto, lebo hovoríme o Fonde národného majetku, hovoríme o príjmoch a skutočne rozhodujúcou časťou, keď sa pozriete do tabuľky, sú dividendy. Samozrejme, v niektorých spoločnostiach sa možno podarilo získať vyššiu dividendu, v niektorých nižšiu, ale o ktorej mám konkrétne ja vedomosť a skúsenosť, je Tepláreň Košice, a preto na ňu by som chcel poukázať.
Súčasne v januári v roku 2011 aj Fond národného majetku oznámil, že zisk Teplárne za rok 2010 bude cez 2 mil. euro. Následne v marci, myslím, že bola uzávierka vo výške, keď sa nemýlim, oproti okolo 500-tisíc eur. Čiže rádovo z toho odhadovaného zisku zmizlo 2 až 1,8 mil. euro. Ja neviem, či zmizlo, či ich niekto ukradol, či ich niekto niekam previedol, ale chcel by som poprosiť, pani predsedníčku, keby sa na to mohla pozrieť, že čo sa stalo za tie posledné dva mesiace v roku 2011, keď nejakým zázračným spôsobom, resp. nejakými špeciálnymi účtovnými operáciami spoločnosť dosiahla nižší zisk.
Viete, ono v takomto prípade je ťažko sa vyhnúť podozreniu, ktoré či už v Teplárni vyslovili ľudia, bežní pracovníci, teraz myslím, alebo, samozrejme, sa špekuluje v médiách, že zisk sa znižuje len kvôli jednej jedinej veci, a to je kvôli tomu, aby Tepláreň, samozrejme, vyzerala čím horšie pred privatizáciou, lebo ľahšie sa privatizuje spoločnosť, ktorá má zisk 500-tisíc eur, ako spoločnosť, ktorá má povedzme 2,2 mil. eur.
Nechcem to ďalej rozvádzať. Celý môj príspevok mal byť len k tomu, aby som pani predsedníčku upozornil na to, akým spôsobom sa tam hospodári. A potom, ťažko sa môžme čudovať tomu, keď vedenie Teplárne oznámi aj napriek tomu znovu, že v júli povedalo, že zvyšovať ceny tepla nebude. Potom povie, že ich zvyšuje o 5,3 %. A keď si vydelíte jedno a druhé číslo, ktoré zverejnili, tak zistíte, že to je 14 %.
Čiže keď niekto cigáni a zavádza v tak jednoduchých veciach, ako je podeliť dve čísla, z ktorých vám vyjde, že navýšenie nie je 5,3 %, ale 14, tak bohužiaľ, ale ťažko asi môžme dôverovať, že ten zisk je len 500-tisíc eur, keď nominanti tej istej vládnej koalície, za tú istú stranu v januári, keď už v podstate mali 98 % všetkých dokladov k dispozícii, vedeli odhadnúť a stanovovali tento zisk na úrovni 2,2 mil. euro. Predídeme tak zbytočným, myslím si, že nedorozumeniam a sústredíme sa na podstatu našej aj vašej práce. Ďakujem pekne za pozornosť.
|
40.
Ďakujem pekne. Ja by som chcel ešte raz zopakovať. Ja som už uviedol, reči sa hovoria a chlieb sa je. Nech pán minister požiada, resp. nech je predložený finančno-obchodný plán týchto nemocníc na najbližších päť rokov, aby sme, pokiaľ týmto firmám alebo týmto akciovkám v budúcnosti nehrozí konkurz, tak nech to vidíme všeobecne, či manažment to takto vidí a ako to chce zabezpečiť, aby to nenastalo. My si myslíme, že tieto firmy sa dostanú reálne do problému, lebo v problémoch sú.
Druhým moment, je tam reálny výpadok 70 mil. eur. Jednoducho my tieto akciové spoločnosti už dnes posielame do problémov, aj keby hospodárili s vyrovnaným hospodárskym výsledkom, napriek tomu si z minulosti prevezmú dlh 70 mil. eur, ktorý, samozrejme, za posledný rok narástol takmer dvojnásobne a bude narastať ešte ďalej.
A chcel by som ešte poukázať aj na tie vúckarské nemocnice, resp. mestské nemocnice, ktoré budú tiež akciové spoločnosti. Ak niektorí kolegovia z vládnej koalície hovoria o otvorenom trhu, rovnosti na trhu, o tom, že všetci by mali mať rovnaké šance, tak sa potom pýtam, že ako to korešponduje s tým, že štátnym nemocniciam ideme pomôcť, ale vúckarským nie. Čiže do akej pozície staviame tieto vúckarské nemocnice? Do ešte horšej, než sú štátne a tieto budú ohrozené v prvom rade. Čiže ak máme niekde v názve strany liberálne tézy a liberálne názory, tak ich potom aplikujme aj konkrétne aj v týchto prípadoch, pretože toto je takisto deformácia trhu, ak dávam štátny príspevok len niektorým účastníkom trhu.
Ďakujem pekne.
|
28.
Ďakujem pekne. Na to sa dá uviesť asi len jedna taká známa fráza na Slovensku, že "reči sa hovoria a chlieb sa je". My si tu môžme povedať čokoľvek, fakt je ten, že zákon to, čo sme uviedli, umožňuje, vytvára takéto podmienky a vytvára takéto predpoklady. My tu môžme, nemusíme sedieť o tri, päť, štyri rokov, ale ten zákon platiť bude a tieto nemocnice sa podľa toho riadiť budú.
V tej skutočnosti, že urobíme všetko pre to, aby fungovali, no už rok sú riadené novým vedením, už rok vlastne pán minister riadi tieto nemocnice cez rezort, a napriek tomu tieto nemocnice vytvárajú ešte väčšiu stratu ako v minulosti. Čiže ešte raz opakujem, reči sa hovoria, chlieb sa je a fakty sú fakty.
Ja nie som lekár, som ekonóm, a preto na to možno pozerám mnohokrát z iného pohľadu. Z môjho pohľadu je to jasný scenár. Treba povedať, že je to chytrý scenár, ktorý je pripravovaný a ktorý je robený, je robený komplexne, treba ohodnotiť a pochváliť aj silu súpera a súper na druhej strane vie, čo robí, vie, ako to robí, vie, čo chce dosiahnuť. A ja si myslím, že hodnotiť to budeme o tri roky, keď bude končiť toto volebné obdobie, a dovtedy je ešte veľa času pred nami a skôr by som povedal takých zlých časov, nie pozitívnych.
A uvediem ešte jeden príklad. Obdobne je to aj s privatizáciou, napríklad teplární. Tam takisto prišiel nový manažment, ktorý prišiel s jasným scenárom, má na to jasný cieľ, ako má robiť, aby tieto nemocnice priviedli do privatizácie. My dnes v prípade nemocníc ich dávame do situácie, kde jednoducho vytvárame horšie podmienky a na druhej strane im nevieme pomôcť, ani oni samy si nebudú vedieť pomôcť, potom sa tu všetci budeme tváriť, že veď predsa manažment len dodržiava zákon. Vyhlásil na seba konkurz. A v konkurze je možné nemocnicu predať aj ako celok a je to omnoho rýchlejšie a efektívnejšie.
|
20.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcel by som byť tiež vecný, nechcem naťahovať čas a rád by som uviedol zopár faktov, resp. zopár otázok, ktoré mám a ktoré verím, že mi pán minister následne nejakým spôsobom zodpovie.
V prvom rade je treba uviesť, že všetci sme radi, ktorí sme tu, nielen my, ale aj občania Slovenskej republiky, ak akékoľvek finančné prostriedky budú prevedené alebo vložené, alebo dotované do nemocníc v Slovenskej republike. Avšak treba vidieť aj ten druhý krok, prečo sa to deje. Nedeje sa to preto, že to je prioritný a základný cieľ, ale deje sa to preto, lebo je to súčasť nejakého dlhšieho plánu, dlhšieho procesu, ktorého výsledok je dosť neistý.
Keď som spomínal, že uvediem zopár faktov, začnem tým prvým. Tá výška dlžôb týchto nemocníc je rádovo okolo 420 mil. eur. Pokiaľ viem, dotácia alebo ten príspevok na stratu by mal byť vo výške 350 mil. eur. Čiže môžme kľudne povedať, že ani jedna z týchto nemocníc nezačne z bodu nula, pretože ten výpadok alebo ten rozdiel v dofinancovaní je rádovo 70 mil. eur, resp. 2 mld. slovenských korún, čo nie je malá čiastka.
Tieto nemocnice v minulosti vykazovali stratu, v súčasnosti vykazujú ešte väčšie stratu. Čiže dovolím si tvrdiť, ak máme nemocnice, ktoré nie je predpoklad, že budú zrazu všetky v zisku, pretože hovoríme o tom, že ich chceme chrániť pred exekúciou, hovoríme o tom, že to financovanie je nedostatočné. A na druhej strane priznávame, že nepokryjeme všetky záväzky z minulosti, tak môžme jednoznačne povedať, že nemocnice po transformácii na akciové spoločnosti budú tvoriť stratu a nebudú schopné pokryť ani tých starých 70 mil. eur. Čiže môžme povedať, že v podstate my ich jedným šmahom posielame do ďalších problémov. Ale v čom je problém, čo je vlastne pod pláštikom toho celého?
Ja by som sa tu pokúsil uviesť trošku na takom jednoduchšom príklade. Mne to pripadá asi tak, ako keď dvanásťročnému teenagerovi povieme, že nie v pätnástich alebo v osemnástich prebieha zodpovednosť, ale v dvanástich mu dáme občiansky preukaz. Čo sa zmení, keď dáme teenagerovi občiansky preukaz v dvanástich rokoch? No nezmení sa nič. Jeho myslenie bude také isté, ako bolo, jeho závislosť, povedzme na rodičoch, je taká istá, ako bola predtým. Ak urobí niečo zlé, ten skutok je taký istý zlý, ako bol predtým, ale zmení sa jedna zásadná vec. Zatiaľ čo predtým, ak by niečo takéto urobil, by skončil v polepšovni, teraz, keď už má občiansky preukaz, neskončí v polepšovni, ale už ho musíme zavrieť a dostane prvú, druhú alebo tretiu nápravnovýchovnú skupinu, a to je zásadný rozdiel.
Teraz to poviem, ako to je v nemocniciach. V nemocniciach je to to isté. Tie nemocnice robili stratu predtým, teraz ju robia ešte väčšiu. Tým, že budú akciové spoločnosti, nezmení sa nič. Nebudú lepšie hospodáriť, nebudú mať lepšie výsledky. Hovoríme, že vychádzajú z bodu nula. Nevychádzajú, pretože ich zaťažujeme aj naďalej 70 mil. eur, ale zmení sa jedna zásadná vec. Zatiaľ čo predtým im hrozilo to, že, samozrejme, dostanú sa pod tlak ministerstva a tak ďalej, vyvinie sa na riaditeľov, samozrejme, úmerný tlak, aby zlepšili hospodárske výsledky. Teraz, keď takáto situácia nastane, ten manažment, resp. predstavenstvo či chce, či nechce, akonáhle vykazuje stratu a má záväzky po lehote splatnosti, musí sám na seba vyhlásiť konkurz. A vtedy tu už budeme hovoriť o tom, že veď to sa nedeje preto, že ten manažment to urobil, lebo chcel. Manažment povie, on to urobil, lebo to urobiť musel, pretože je to takto uvedené v zákone.
Ten druhý moment, ktorý tu spomíname, exekúcie. Ono to tak pekne znie, že chceme im pomôcť. Nebudem sa už vracať k tomu, čo tu uviedli moji kolegovia, že ak očakávame, že tie nemocnice budú hospodáriť omnoho lepšie ako akciové spoločnosti, prečo ich zrazu musíme chrániť? Ale ja to vnímam aj trošku ináč, ten moment exekúcií. My tým, že povieme alebo prijmeme zákon alebo nejaké opatrenie, že nemocnice nemôžu byť exekvované, tak veriteľ má len jednu jedinú možnosť, ako sa domôcť svojich peňazí. Dať firmu do konkurzu, a to si myslím, že je presný cieľ. Čiže my vytvárame podmienky, na základe ktorých manažment sa bude musieť sám prihlásiť do konkurzu a súčasne aj veriteľ nebude mať žiadnu inú možnosť, len dať firmu do konkurzu. A teraz: aký to má prínos? No pre štát žiaden. Pre občanov, resp. pacientov takisto absolútne žiaden, ale pre tých, ktorí budú pripravení na tento moment, resp. ktorí tento moment, samozrejme, ak sú rozumní a v tejto oblasti pôsobia, tak ho veľmi jasne predpokladajú, nebudú sa musieť trápiť nejakými dielčimi exekúciami, že zoberú jeden pavilón, druhý, tretí a potom to prácne dávať dokopy. Oni urobia jeden veľký konkurz a zoberú to celé naraz, jednoducho a efektívne. A to si myslím, že v konečnom dôsledku je cieľ.
Tento zákon, samozrejme, je o štátnej pomoci, ale všetci sa sústreďujeme na tú transformáciu nemocníc, lebo s tým práve táto štátna pomoc súvisí. Čiže na základe týchto faktov, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, ktoré tu boli povedané, si dovolím tvrdiť, že štátna pomoc je dobrá vec. Samozrejme, že všetci sa tomu tešíme, ale v konečnom dôsledku táto štátna pomoc je len prostriedkom alebo resp. bude v konečnom dôsledku zneužitá na to, že tieto nemocnice skončia v konkurze, lebo - zopakujem to ešte raz - napriek dotáciám bude chýbať 70 mil. eur, vykazujú väčšiu stratu, než vykazovali v minulosti. Čiže ak chceme, aby pokryli len tých 70 mil. v minulosti, tak by, samozrejme, mali tvoriť výrazný zisk, ale to nikto tu z nás, ktorí sedíme, myslím si, že neočakáva, ani tomu neverí. Pretože tie nemocnice na druhej strane - teraz aby som neobviňoval neprávom manažment - tie jednoducho môžu hospodáriť len s tým, koľko dostanú zo zdravotných poisťovní. A keď zdravotné poisťovne im takisto škrtajú výkony, tak je jasné, že tie nemocnice sa dostanú do konkurzu a v mnohých prípadoch možnože ten manažment za to nebude niesť ani zodpovednosť, len bude musieť v zmysle zákona, ak vykazuje stratu a má záväzky po lehote splatnosti, vyhlásiť na seba konkurz.
Druhý moment je, čo spomínal aj pán kolega župan, otázka ako sa k tomu postavia tie ostatné nemocnice, ktoré nedostanú túto dotáciu na oddlženie. Tie asi skončia v prvom kole, o tie sa už asi nikto nepostará, pretože výkony nedostávajú, znižujú sa im výkony. Nedostanú dotáciu od štátu, VÚC-ky vzhľadom na tie zákony, ktoré sa tu prijímajú, jednoznačne to môžem povedať aj ja ako poslanec VÚC-ky v Košiciach, na to peniaze mať nebudú, aby dokázali udržať chod týchto nemocníc. Čiže sú len dve možnosti. Buď ich kvázi dobrovoľne predajú za pár korún, alebo jednoducho skončia tieto nemocnice takisto v konkurze.
Na to by som chcel, aby sme sústredili našu pozornosť, aby sme pod pláštikom toho, že tam dávame 350 mil. eur, nezabúdali na to, že nám treba 420. A kde celý ten proces skončí? Proces skončí tak, že do piatich rokov väčšina nemocníc prejde konkurzom a budú mať súkromných majiteľov, súkromných vlastníkov a až potom to začne na Slovensku, až potom uvidíme, k čomu sme sa dopracovali.
A preto by som chcel v tejto súvislosti, aby som len nebol na strane kritika, poprosiť pána ministra, ak robíme takúto zásadnú zmenu, ak niekde dávame peniaze, tak je pochopiteľné, že chceme vedieť, že ako bude s tými peniazmi naložené. Ja by som chcel, aby bol predložený finančný plán aspoň na päť rokov, čo je taká primeraná doba, akým spôsobom po transformácii tieto nemocnice budú hospodáriť, aby sme povedzme o rok, o dva vedeli presne sa spýtať v jednotlivých nemocniciach. Takýto bol plán, prečo sa tento plán nedodržiava? Prečo táto nemocnica skončila v konkurze alebo prečo jej hrozí konkurz, alebo je v nejakom inom ohrození? Nedávam to ako procedurálny návrh, to by som očakával, ak je to možné, aby to bolo predložené na zdravotnícky výbor, ktorý by sa týmto zaoberal, poprípade by sme následne urobili aj poslanecký prieskum v jednotlivých nemocniciach, teda hlavne v tých väčších.
Druhú vec, ktorú by som vás chcel poprosiť, je, aby ministerstvo požiadalo jednotlivé nemocnice, ktoré nie sú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, resp. ministerstva vnútra, aby takisto predložili plán, očakávaný plán, finančný plán a obchodný plán, čo ich čaká najbližších päť rokov, aký vývoj môžme očakávať. Ja si myslím, že na základe týchto dvoch základných materiálov budeme vidieť, že tieto nemocnice po transformácii a po nedostatočnom oddlžení a po nedostatočnej zmene systému financovania nemocníc nemajú šancu na prežitie a reálne im hrozí, že prejdú konkurzom a dostanú sa do súkromných rúk, a dúfam, že toto nie je váš základný cieľ.
Ďakujem pekne za pozornosť.
|
57.
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som zareagoval na pána Glváča. Tak ako bolo uvedené, celý ten proces je netransparentný z dvoch dôvodov. Prvý je samotný moment prípravy tohto zákona. Myslím si, že tá právna analýza to jasne preukázala a potvrdila. Ak zoberieme, že v programovom vyhlásení vlády sa oháňame výrazmi transparentnosť a verejná dostupnosť a informovanosť obyvateľstva, tak určite tento proces vzniku zákona s týmto absolútne nekorešponduje.
Druhým netransparentným momentom tohto zákona je samotný spôsob a proces kategorizačného procesu. Je len otázkou, či týmto zákonom vlastne chceme legalizovať stav, ktorý funguje na ministerstve v poslednom období. Sú to povedzme prípady firmy Phizer, vieme dobre, bolo to medializované, ale možno ešte vypuklejším problémom je prípad šéfky kategorizačnej komisie, pani Gajdošovej, keď v podstate odmietla zverejniť záznamy z kategorizačnej komisie.
Čo je cieľom tohto zákona? Pravdepodobne cieľom tohto zákona je to, aby sa už nikdy nikto nedozvedel a nemohol pýtať, akým spôsobom prebieha kategorizácia liečiv, akým spôsobom prebieha proces rokovania, aby bol a akým spôsobom sa rozhoduje a aké sú dôvody týchto rozhodnutí.
Je zaujímavé, resp. to tvrdenie, ktoré tu zaznelo, v minulosti podľa mojich vedomostí minister nikdy priamo nezasahoval do kategorizačného procesu. Ešte raz opakujem, v minulosti nikdy minister priamo nezasahoval do kategorizačného procesu. V tomto prípade to minister nielenže môže urobiť, ale ešte si to nechá posvätiť zákonom. Ja si myslím, že tento zákon, keď bude prijatý v takejto podobe, poškodí pacientov a je veľká pravdepodobnosť, že skončí na Ústavnom súde, pretože tento proces kategorizácie liekov je výrazne netransparentný.
Ďakujem pekne.
|
37.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Mňa by neprekvapilo, ak tento zákon bude prijatý, a o rok, o dva, o tri budeme zase počúvať, že o koľko menej peňazí, alebo koľko peňazí sa ušetrilo na zdravotnej starostlivosti. Len treba sa pozrieť na to, že prečo sa ušetria tieto peniaze. No nie preto, že by sa ušetrili výdavky na jednotku balenia, ale preto, že jednoducho tým pacientom, ktorí to potrebujú, tie lieky nedáme. A keď im nedáme, tak je otázka, že ako sa to potom prejaví, či tí ľudia zomrú, alebo si to budú musieť kúpiť za vlastné peniaze. A ak si to budú musieť kúpiť za vlastné peniaze, budú to tak vysoké finančné položky, ktoré v konečnom dôsledku si, myslím, že väčšina z nich nebude môcť dovoliť. Takže ak hovoríme o šetrení verejných zdrojov, nerobme to tým spôsobom, že niekomu nedáme to, čo potrebuje, ale hľadajme reálne riešenia, ako ušetriť na jednotke, na jednom balení. Pretože týmto spôsobom šetríme len na občanovi, len na pacientovi, a aby to neskončilo tým najhorším možným spôsobom pre pacienta.
Ďakujem pekne.
|
19.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Novotný, viete celý čas, myslím si, že my neodpútavame pozornosť, len poukazujeme na to, že akým spôsobom vznikal tento zákon, aké sú motívy vzniku tohto zákona, kto ho predkladá, kto ho pretláča a čo ho teoreticky môže viesť k tomu, že takýmto spôsobom ho pretláča. Narážame na to, že to je asi politicky nevhodné, ak to robia konkrétne osoby, tak ako sme to uviedli. Fakta, ktoré uvádzame, sú fakta a nie sú to vymyslené údaje.
A môžete zvyšovať hlas, môžete nás obviňovať, môžete vy odpútavať pozornosť, to je samozrejme vaše právo, ale jedna vec je pravda a nezmeniteľný fakt. Tento zákon určite nepomáha malým lekárnikom. Tento zákon určite povedie k tomu, že v konečnom dôsledku dôjde buď k zániku, alebo ku skúpeniu alebo odkúpeniu väčšími skupinami, resp. väčšími reťazcami lekární týchto malých lekární.
A následne budú tieto veľké skupiny rozhodovať o tom, aký liek sa bude predávať, za koľko, akým spôsobom sa bude distribuovať v tejto distribučnej sieti. Čiže pacient sa v konečnom dôsledku stane rukojemníkom veľkých sietí lekární. A na to poukazujeme. A myslím, že v tom zákone je tam viacero faktov, ktoré potvrdzujú toto naše tvrdenie. A ja skutočne, aj vzhľadom na to, že počúvam v pléne, a nielen to, čo hovoríme teraz nahlas tu, ale aj v zákulisí, si myslím, že tento zákon ešte napriek tomu, že má tisíc pripomienok, dostane ďalšie zásadné pripomienky tak, aby nepoškodzoval občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
|
11.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja by som reagoval na pána kolegu Ondruša, on tam v podstate spomenul takisto, že celý ten legislatívny proces je pomerne zvláštny. My sme tu už spomínali, že je tam cez tisíc pripomienok, ale to nie je jediná zvláštnosť, ktorá sa v tomto procese objavuje. Treba povedať, že politicky je veľmi asi nevhodné a zvláštne, ak najväčším presadzovateľom a pretláčateľom tohto zákona je poslanec, ktorého manželka spoluvlastnila nemocnicu v Košiciach, ak je poslanec, ktorého asistent, myslím tým poslanecký asistent, vlastní lekáreň v areáli centra, ktorého bol poslanec predseda predstavenstva, a takisto samozrejme politicky veľmi, veľmi asi nevhodné, ak takýto poslanec sám sebe pridelí spravodajcovanie k tomuto zákonu, aby mohol vstupovať do rozpravy. Ja verím, že tento zákon bude prepracovaný, dopracovaný tak, aby slúžil obyvateľom tejto republik, a nie iným záujmovým skupinám.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
248.
Pán kolega, ak ste nevlastnil, tak sa ospravedlňujem. Vidíte, takto to rozprávajú v Košiciach. To je asi tak, ako vy rozprávate na lekárov, že sú skorumpovaní a že necháva... Vo vyhlásení, v zdôvodnení zákona sa píše, že tento zákon pomôže znížiť korupčné správanie lekárov.
Ja s týmto absolútne nesúhlasím, ak máte nejaký dôkaz, treba to predložiť. Tento fakt sa samozrejme v Košiciach všeobecne takto šíri, bohužiaľ, keď to nie je takto, je tam nejaké geriatrické centrum, ale to už, myslím, že toto nie je téma, ktorú tu chcem rozvádzať ďalej. Ja chcem povedať len jednu vec, ťažko uveriť tomu, ak sa predloží zákon, ktorý má tak veľa pripomienok, nelobujú a neochraňujú ho príslušníci, resp. členovia strany, odkiaľ je minister, a najväčším obhajovateľom je predseda zdravotníckeho výboru, tak potom ťažko sa môžete zbaviť takejto nálepky, že sú za tým, samozrejme, že rôzne iné dôvody, než ten, že chceme pomôcť občanovi. Ja hovorím, že občan na to v konečnom dôsledku doplatí.
|
244.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja zareagujem z týchto pripomienok snáď len na jednu, pretože na tie ostatné to v zásade nemá význam. A zhrniem to potom v takom záverečnom resumé.
Pokiaľ viem, tak veľvyslanci kritizovali netransparentnosť kategorizačného procesu. Pán kolega tu už nie je, z SDKÚ, môže si to ísť pozrieť, má to aj premiérka.
To, čo povedal môj kolega Podmanický, mňa to neprekvapuje, že tu nie je nikto z KDH, pretože u nás na výbore to funguje tak, že zakaždým sa predloží nejaký návrh zákona, potom k nemu príde pozmeňujúci návrh, ktorý je dlhší než samotný zákon, zneužijú na to pána kolegu Kvasničku a tí, ktorí ten zákon píšu, potom ešte stoja za ním a kontrolujú, či to dobre číta, to celé.
A takýmto spôsobom funguje zdravotnícky výbor. A ja ako nelekár, samozrejme tým, že nerozumiem tej odbornej stránke veci, ja vnímam skôr tú ekonomickú a finančnú, tak samozrejme, že tieto veci sledujem.
Ja tvrdím a my tvrdíme jedno, že tento zákon nebude na prospech obyvateľov tejto krajiny. Tento zákon je v prospech silných lobistických skupín. A ja vám poviem, ťažko sa berú vážne tie vaše argumenty a pripomienky, ktoré tu uvádzate, lebo tento zákon, ak zoberieme, že kto bojuje za tento zákon najviac. Viete, či už to má priamy vplyv, alebo nemá, tak nemôžeme odhliadnuť od faktu, že tak pán kolega Novotný vlastnil alebo spoluvlastnil niekedy lekáreň, tak pán kolega Kalist tiež pracuje niekde. A to všetko samozrejme sú momenty, ktoré nemusia mať zásadný vplyv, ale ťažko sa zbaviť toho pocitu, že určité silné lobistické skupiny vo farmaceutickom priemysle lobujú a presadzujú zákon, proti ktorému sú viac-menej všetci, úplne všetci vrátane malých prevádzkovateľov lekární.
Ďakujem pekne.
|