194.
Poslanecký klub SaS sa pripája k tomuto návrhu. (Potlesk.)
|
162.
Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 619.
V čl. I. v bode 80 nadpis pod paragrafom znie: „Prechodné ustanovenia", slová "do 29. februára 2012" sa nahrádzajú slovami „pred dňom účinnosti tohto zákona" a slová „po 29. februári 2012" sa nahrádzajú slovami „po dni účinnosti tohto zákona".
2. V čl. V sa slová „1. marca 2012" nahrádzajú slovami „dňom vyhlásenia".
3. V článku V sa slová „31. marca 2012" nahrádzajú slovami „dňom vyhlásenia".
Odôvodnenie: Navrhujem, teda navrhuje sa úprava účinnosti návrhu zákona vzhľadom na zmeny a doplnenia vykonané v procese schvaľovania, navrhujem za zjednotenie účinnosti ku dňu vyhlásenia. Ďakujem pekne.
|
96.
Ďakujem pekne. § 10 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:
„(10) Prezident Slovenskej republiky vymenuje členov Monitorovacieho výboru do 9. marca 2012. Členstvo v Monitorovacom výbore nie je viazané na trvanie mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."
„(11) Činnosť Monitorovacieho výboru podľa § 4a sa ukončí schválením Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky Národnou radou Slovenskej republiky, ktorá bude ustanovená po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky 10. marca 2012.“
3. Doterajší článok II sa označuje ako článok III s tým, že článok II nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Odôvodnenie: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky sa v súčasnosti nachádza v stave krízy, kedy si neplní svoje zákonom stanovené úlohy, v dôsledku zlyhania vedenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky pri implementácii nového informačného systému.
Slovenskej republike hrozia vážne hospodárske škody z dôvodu ohrozenia plynulosti výberu daní a poplatkov. Vznik ďalších škôd hrozí v prípade, ak si daňové subjekty uplatnia náhradu škody voči štátu v dôsledku omeškania štátu s plnením si svojich záväzkov v zákonom stanovených lehotách. Pretrvávajúci krízový stav výrazným spôsobom poškodzuje podnikateľské prostredie Slovenskej republiky a ohrozuje jej dôveryhodnosť v zahraničí.
Navrhuje sa preto zmena zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanoví osobitný orgán kontroly plnenia zákonných úloh (spomínaný Monitorovací výbor) vykonávaných Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Úlohou Monitorovacieho výboru by malo byť vykonávanie dohľadu a kontroly nad Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky pri plnení úloh spojených s riešením krízového stavu v tejto inštitúcii na časovo obmedzené obdobie, to znamená do schválenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky ustanovenej po voľbách uskutočnených 10. marca 2012.
Ďakujem za pozornosť.
|
94.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Slovenskej republiky, Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára, Petra Kažimíra, Antona Marcinčina a Ivana Švejnu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 619.
1. Názov návrhu zákona sa mení nasledovne: „Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení zákona č. 546/2011 Z. z.“
2. Za čl. I. sa vkladá nový čl. II., ktorý znie:
„Zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení zákona č. 546/2011 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. Za § 4 sa vkladá nový § 4a, ktorý znie: „Monitorovací výbor".
(1) Zriaďuje sa Monitorovací výbor Finančnej správy Slovenskej republiky (v ďalšom texte len „Monitorovací výbor“). Činnosť sekretariátu Monitorovacieho výboru zabezpečuje Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky.
(2) Monitorovací výbor vykonáva dohľad a kontrolu nad Finančnou správou Slovenskej republiky pri plnení zákonných úloh.
(3) Monitorovací výbor má päť členov, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky z členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Z členov Monitorovacieho výboru vymenuje prezident Slovenskej republiky predsedu Monitorovacieho výboru, ktorý zvoláva a riadi schôdze Monitorovacieho výboru.
(4) Člen Monitorovacieho výboru sa môže oboznamovať so všetkými dokumentmi a činnosťami, ktoré vykonáva finančná správa, daňové úrady a colné úrady. Na získanie poznatkov si Monitorovací výbor môže pozývať na svoje schôdze k prerokovávaným otázkam vedúcich predstaviteľov alebo zamestnancov finančnej správy, daňových úradov, colných úradov ako aj tretie osoby, ktoré sa priamo alebo nepriamo podieľajú na výkone pôsobnosti finančného riaditeľstva, daňových úradov a colných úradov.
(5) Monitorovací výbor o svojich zisteniach a návrhoch informuje ministerstvo financií a prezidenta Slovenskej republiky.“
2. V paragrafe... Poprosím pána poslanca Beblavého, keby ma nerušil, lebo nepočujem ani sám seba, keď hovorím.
2. V § 10 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:
„odsek 10... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
|
67.
Zvolávam zasadnutie výboru pre financie a rozpočet ihneď.
|
90.
Vážený pán poslanec Jarjabek, vy ste dlhšie v politike ako ja, tak si určite bude pamätať na jeden konkrétny prípad, ktorý sa stal, keď bol členom vlády Ján Čarnogurský, a keď si spomínate, odmietol poskytnúť vysvetlenie v prípade Zlatých stránok. Viete veľmi dobre asi, o ktorom prípade hovorím, a vtedy musel skutočne ísť vysvetliť svoj priestupok pred, a toto je jasný dôkaz toho, že členovia vlády ani dnes nemajú imunitu.
|
86.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol legislatívno-technický pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kollára, Mikuša, Hrušovského a Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 360.
Je to krátky dvojriadkový pozmeňujúci návrh, ktorý znie:
V čl. I. v prvom bode v § 9 ods. 2 sa pred slovom "sudca" vypúšťa čiarka a dopĺňa sa spojka "a" a vypúšťajú sa slová "a člen vlády Slovenskej republiky".
Odôvodnenie: Ponecháva sa platný právny stav zodpovedajúci skutočnému stavu. Členovia vlády nemajú podľa platného právneho stavu imunitu. Navrhovaným ustanovením by mohla teoreticky nastať situácia, kedy by niektorý správny orgán mohol vyvodiť, že člen vlády imunitu má, ale nie je upravený proces, ako v jeho prípade sa má postupovať. Preto je potrebné zapracovať do predloženého návrhu aj tento pozmeňujúci, podčiarkujem, legislatívno technický návrh.
Ďakujem veľmi pekne.
|
2.
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Účelom predloženého poslaneckého návrhu zákona je doplniť platný zákon o priestupkoch a ďalšie zákony tak, aby po prijatí novely sa rozšírila jeho pôsobnosť konať, prejednávať a postihovať konanie, ktoré javí znaky priestupku podľa zákona o priestupkoch a podľa iných zákonov upravujúcich priestupky, a to aj v prípadoch, ak sa javí, že uvedeného konania sa mal alebo mohol dopustiť niektorý z ústavných činiteľov Slovenskej republiky, či už je to poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu, sudca alebo člen vlády.
Chcel by som uviesť, že novela vychádza vlastne z materiálnej podstaty našej ústavy. Odcitujem len čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že ľudia sú slobodní a sú si rovní v dôstojnosti i v právach.
V ostatných rokoch sme boli svedkami toho, že v Národnej rade Slovenskej republiky bol opakovane, avšak podčiarkujem, že vždy neúspešne predkladaný návrh na zrušenie priestupkovej imunity niektorých ústavných činiteľov, teda aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a vlastne niekoľko rokov, a snáď to už prekročilo aj jednu dekádu, ustavične prebieha spoločenská diskusia o tom, či je priestupková imunita čo do rozsahu, ale aj čo do počtu jej nositeľov, v právnom štáte ešte vôbec opodstatnená.
Osobne sa domnievam, že nie, že opodstatnenou nie je. Je síce pravdou, že aj podľa v súčasnosti platnej právnej ústavy, ústavní činitelia nie sú beztrestní. Avšak v rámci uplatňovania vzájomných kontrolných mechanizmov medzi jednotlivými zložkami moci sa v súčasnosti používa na prejednanie ich skutkov, a rovnako tak aj vyvodenie zodpovednosti voči nim iný postup, než voči ostatným občanom Slovenskej republiky.
Na prejednanie konania sú rovnako určené iné orgány než orgány polície alebo správne orgány. Takže ústavní činitelia môžu aj prijatím tejto novely, o ktorej budeme dnes, prípadne zajtra hlasovať o jej prípadnom schválení alebo neschválení, preukázať, že majú dôveru v inštitúcie nášho právneho štátu.
Dovoľte mi, aby som ešte na záver uviedol, že novou úpravou sa rieši aj ten problém, že bude možné prejednať každé konanie ústavného činiteľa okrem stanovených výnimiek, ktoré je priestupkom podľa zákona o priestupkoch, ale aj podľa osobitných predpisov, a súčasne sa určuje, že také konanie, ktoré bolo prejednané alebo je prejednávané podľa priestupkového zákona, nemôže byť predmetom disciplinárneho konania sudcov a poslancov. A tým je vlastne aj dodržaný súčasne princíp, že za jeden skutok je možné udeliť len jedno opatrenie.
Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby tento zákon nadobudol účinnosť od marca tohto roku.
Dámy a páni, dovoľte mi ešte na záver uviesť krátke štyri poznámky.
Po prvé, zrušenie priestupkovej imunity niektorých ústavných činiteľov je zapísané v programovom vyhlásení vlády. Po druhé, pod tento návrh sú podpísaní všetci štyria predsedovia ešte stále vládnych, aj už keď nie koaličných, poslaneckých klubov. Rovnako existuje dohoda, ktorú podpísali predsedovia všetkých štyroch vládnych strán. Po tretie, ako som spomínal, doposiaľ všetky pokusy zrušiť priestupkovú imunitu poslancov v Národnej rade boli neúspešné. Boli to častokrát až tragikomické pokusy, a preto, dámy a páni, verím, že aj hlasovaním o tomto návrhu zákona každý z nás bude môcť prejaviť, ako si ctí Ústavu Slovenskej republiky a najmä už spomínaný čl. 12, ja ho len opäť zopakujem, ktorý hovorí, že ľudia sú slobodní a sú si rovní v dôstojnosti a v právach.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.
|
52.
Takisto zasadnutie výboru pre financie a rozpočet zvolávam ihneď.
|
76.
Zvolávam zasadnutie finančného výboru na 11.45 hodinu.
Ďakujem pekne.
|
8.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som chcel ešte na úvod krátko uviesť, že, že téma ústavnej dlhovej brzdy nie je ničím novým. To nie je tak, že, že Slovensko sa precitlo jedného dňa v nejakom pocite zodpovednosti a poďme teraz prijať takúto ústavnú brzdu. Nie je to ani o tom, že ktorá strana s tým prišla prvá, aj keď blížia sa voľby, takže myslím, že aj zo zloženia teraz v tejto snemovni je vidieť určité také predháňanie sa, kto sa vehementnejšie hlási k tejto téme, kto vystúpi za predkladateľov ako prvý, kto ako prvý dostane slovo na tlačovej konferencii k tejto téme, ktorá bola pred nejakými troma týždňami. Ale treba sa nad to všetko povzniesť, treba to brať naozaj trošku z nadhľadu a odľahčiť túto tému. A čo je úplne kľúčové, je to, že diskusie na tému ústavnej brzdy, pokiaľ ide o verejný dlh, sa započali na Slovensku ešte kedysi v decembri roku 2009. Vtedy sa zišli vlastne zástupcovia relevantných politických strán na jednom takom neverejnom, nechcem tým povedať utajenom, ale predsa len neverejnom stretnutí a celkom úprimne, potešilo to aj mňa osobne, že sa začala vtedy niekde v tom decembri 2009 hľadať nejaká zhoda, nejaký spoločný menovateľ, spoločný prienik u všetkých politických strán, aby sa prijal takýto, takýto zákon, takáto legislatíva.
Takisto páni, ktorí vtedy predložili diskusný materiál na stôl v tom spomínanom decembri 2009, páni Odor a Horváth, tiež neprišli s niečím, čo sa dá patentovať na Nobelovú cenu. Urobili obrovský kus veľmi záslužnej práce v tom, že zmapovali vlastne, ako vyzerá podobná legislatíva v niektorých krajinách, ktoré už takýto ústavný zákon prijatý majú, a podčiarkujem nielen v členských krajinách Európskej únie, respektíve eurozóny, ale aj mimo, mimo Európy, počnúc napríklad Novým Zélandom. Takže vtedy bol nejaký kick off, vtedy bol proste ten základný úvodný hvizd, kedy sa započala diskusia na túto tému na úrovni politických strán, resp. ľudí, ktorí sa v týchto stranách zapodievajú témou, akou je rozpočet, akou je ekonomika, ako sú verejné dlhy, deficity a podobne.
A uplynul relatívne, myslím, že krátky čas, ak to zoberieme a porovnáme s nejakou históriou, novodobou históriou Slovenskej republiky od 1. januára ´93, tak relatívne krátky čas, kedy sme boli schopní za dva roky, dva a pol roka sa na tejto téme dohodnúť a toto treba uvítať. A toto treba s plnou vážnosťou veľmi pozitívne hodnotiť, že všetkých šesť poslaneckých klubov v parlamente po tej štvormesačnej práci v pracovnej skupine našli spoločný prienik názorový, aj keď je pravdou, že tu a tam jedna alebo druhá strana musela ustúpiť a musela prijať akýsi kompromis za cenu toho, aby tento zákon mohol mať charakter ústavného zákona. Ale myslím si, že táto pracovná skupina nemala ani víťazov, ani porazených, pretože všetky tie kompromisy spomínané boli takého charakteru, že v princípe neoslabili výrazne návrh zákona ako taký a môžeme konštatovať, že ak sa dnes podarí v pléne Národnej rady Slovenskej republiky tento zákon ústavnou väčšinou prijať, tak premiérka môže v piatok odísť na bruselský summit s dvoma dokumentmi v ruke, na jednej strane štátny rozpočet na rok 2012 a na strane druhej ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Ešte chcem podotknúť, že takúto legislatívu má dnes v Európskej únii, resp. v eurozóne aj Nemecko, napríklad aj mimo eurozóny Poľsko. Tieto krajiny opreli limity, z ktorých sa, teda kde sa nastavujú spomínané brzdy pre budovanie deficitov a dlhov, majú postavené na úrovni deficitov štátnych rozpočtov. Ja sa domnievam, že naša legislatíva je podstatne prísnejšia, keďže hovoríme v našom prípade o limite, ktorý sa vypočítava od verejného dlhu, nie od deficitu, pretože pri rozpočtových deficitoch sa započítava takzvaný štrukturálny deficit, to znamená očistený od jednorázové vplyvy, očistený od cyklické vplyvy a očistený od nákladov na obsluhu verejného dlhu. A tam je vždy priestor, tam sú vždy nejaké zadné vrátka, ktoré umožňujú viesť nekonečné diskusie o tom, do akej miery, ktorý jednorázový alebo cyklický vplyv sa zohľadní alebo nezohľadní. Kdežto my keď hovoríme o hrubom verejnom dlhu, tak je to úplne jasné, explicitné jedno číslo a z toho percentuálne vyjadrenie, spomínaný limit alebo teda ústavná brzda pre verejný dlh. Takže považujem našu legislatívu v tom tvare, v akom je predložená a pokiaľ bude dnes tento zákon schválený ako ústavný, považujem ju za výrazne, túto legislatívu lepšiu, kvalitnejšiu, prísnejšiu, ako je legislatíva aj v Spolkovej republike Nemecko, prípadne v spomínanom Poľsku.
Takže toto treba všetko uvítať a hodnotiť vysoko pozitívne, že napriek rôznym rozdielnym názorom tu a tam, predsa len pokiaľ ide o takúto zodpovednosť pri nebudovaní ďalších dlhov do budúcna a prenášaní tej záťaže dlhovej na budúce generácie, že sa takáto zhoda naprieč celým politickým spektrom v Národnej rade našla.
Teraz mi dovoľte na záver predniesť jeden pozmeňovací návrh, ktorý je skôr legislatívno- technického charakteru, a vyplynul z toho, že legislatíva Európskej únie ukladá povinnosť aj Národnej rade Slovenskej republiky konzultovať legislatívne akty s Európskou centrálnou bankou v prípade, že sa daný legislatívny akt priamo alebo nepriamo dotýka aj činnosti systému centrálnych bánk v Európe a Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom. V rámci plnenia tejto konzultačnej povinnosti sme sa teda obrátili ako výbor pre financie a rozpočet na guvernéra Európskej centrálnej banky a odtiaľ prišla práve spomínaná legislatívno-technická pripomienka, keďže predkladatelia tohto ústavného zákona navrhovali, aby fiškálna rada bola, boli diskusie o tom, či má byť pričlenená a či má pracovať pri Národnej rade Slovenskej republiky, alebo pri vláde, alebo pri Národnej banke Slovenska a vzhľadom k tomu, že všetci šiesti, myslím teraz za všetkých šesť parlamentných poslaneckých klubov, sme sa zhodli na tom, že je potrebné prijať také riešenie, aby bola fiškálna rada v maximálnej možnej miere nezávislá. Boli trošku obavy, že keď bude pracovať pri Národnej rade Slovenskej republiky, tak žeby sa v budúcnosti akákoľvek vláda, ak sa dostane do názorových rozdielov s fiškálnou radou, a keďže fiškálna rada má v zmysle tejto legislatívy pomerne silné kompetencie až po tú najvyššiu kompetenciu požiadať vládu, aby predstúpila pred parlament a požiadala o vyslovenie dôvery, tak boli obavy, že ak by sa takýto jav vyskytol v budúcnosti, to znamená určité tenzie, určité pnutia medzi vládou a fiškálnou radou, tak aby to nemalo podobný vývoj, ako v minulosti sme boli neraz svedkami, kedy vláda tu a tam limitovala napr. rozpočet kancelárie prezidenta, lebo boli aj osobné animozity medzi premiérom a prezidentom, aby sa nič podobné nestalo, ako v Maďarsku napr., kde jedného dňa Orbán jaksi uškrtil financie fiškálnej rade, a tým pádom dal jasne najavo, že si neželá počúvať kritiku na adresu vlády. Tak, aby sa niečo podobné v budúcnosti nestalo, tak nakoniec sme sa uzhodli na tom, že fiškálna rada by mala pracovať pri Národnej banke Slovenska, aj keď je to samostatný, nezávislá entita , nezávislý orgán, ale mala by byť financovaná zo zdrojov Národnej banky Slovenska. A to bola vlastne tá pripomienka Európskej centrálnej banky, keďže Národná banka Slovenska nemôže byť zaviazaná žiadnym legislatívnym aktom komu a v akých objemoch má poskytovať finančné prostriedky, takže preto predkladám tento pozmeňujúci návrh.
Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňovací návrh.
V návrhu zákona navrhujem vykonať nasledujúce zmeny:
1. V čl. 3 ods. 8 druhej vety sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "tieto výdavky sa Národnej banke Slovenska bezodkladne uhradia zo štátneho rozpočtu, ak o to Národná banka Slovenska požiada Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo financií).".
Čl. č. 2, teda bod č. 2. V čl. 5 ods. 4 sa slová "Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo financií) nahrádzajú slovami "ministerstvo financií".
Vzhľadom k tomu, že som v prechádzajúcom slove odôvodnil tento pozmeňujúci návrh, tak vám ďakujem všetkým za pozornosť a želám si, aby v priebehu dnešného hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky bola táto veľmi dôležitá legislatívna norma prijatá.
Ďakujem pekne.
|
Nakoniec, vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení č. 2 ako o celku.
|
Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení č. 2, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie rozpočet verejnej správy na roky 2012 až 2014.
|
|
|
Dajte, prosím, hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
|
Konštatujem, že v rozprave vystúpil pán poslanec Raši, ktorý podal návrh na doplnenie uznesenia č. 2. Teraz budeme hlasovať o tomto návrhu na doplnenie uznesenia č. 2 v časti B. 2.
|
Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať spoločne o bodoch B. 3. z časti II a z časti III o bode 1. A. s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.
|
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014, ktoré máte pod tlačou 495 v rozprave vystúpilo celkom 30 poslancov. V záverečnom slove vystúpil aj minister financií pán Ivan Mikloš. V rozprave, konštatujem, neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. K dispozícii teda máme spoločnú správu gestorského výboru pod tlačou 495a, ktorá obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rokovania výborov a požiadavku na vládu Slovenskej republiky. Súčasne konštatujem, že nebol podaný žiaden procedurálny návrh. Teraz teda pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy.
Hlasujeme o bodoch B. 1. a B. 2. z časti II a o časti IV s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
|
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som na margo rozpravy, ktorá odznela včera, dnes k štátnemu rozpočtu, uviedol štyri krátke poznámky.
Najskôr skonštatujem, že celkovo v rozprave vystúpilo pätnásť poslancov prihlásených písomne a pätnásť poslancov prihlásených ústne.
Poznámka číslo jedna. Jedno špecifikum tohtoročnej rozpravy k štátnemu rozpočtu predsa len bolo. A to je ten fakt, že neodznel ani jeden jediný pozmeňujúci návrh taký, ktorý by zvyšoval príjmy alebo znižoval výdavky štátneho rozpočtu, a teda znižoval rozpočtový deficit. To také veľké prekvapenie zas až nebolo, pretože toto bolo aj po minulé roky pri diskusiách o štátnom rozpočte v slovenskom parlamente ako jav pomerne zriedkavý, keďže doposiaľ nebolo módou politikov navrhovať v diskusiách o štátnom rozpočte riešenia, ktoré by znemožňovali život nad pomery, a teda znemožňovali život na dlh. Ale súčasne musím konštatovať, že v rozprave neodznel ani jeden jediný pozmeňujúci návrh taký, ktorý by zvyšoval výdavky a súčasne zvyšoval deficit verejných financií, čo sa tentokrát v diskusiách po minulé roky o štátnom rozpočte s pomerne vysokou frekvenciou výskytu každoročne stávalo a každoročne opakovalo. A teda diskusia tento rok o štátnom rozpočte viac-menej pripomínala ideologickú debatu, debatu na témy ako sú neoliberalizmus, úloha štátu v ekonomike, či chceme veľký, silný štát alebo malý, útly a efektívne fungujúci štát.
Diskusia o rovnej dani, diskusia o bankovej dani, o podobe reforiem, diskusia o vašej vláde, našej vláde, rozdiely v spôsobe riešenia ekonomickej recesie, ktorá Slovensko čaká a neminie. Počúvali sme dookola tú obohratú pesničku o súčasnej vláde, minulej vláde, dokonca padol taký termín v rozprave, aj o predminulej vláde, tak som čakal, kedy príde predpredminulá vláda a až kam sa dozadu dostaneme v tom ustavičnom vzájomnom obviňovaní sa, kto za čo môže.
Ja chcem na záver konštatovať, že v čase blížiacich sa parlamentných volieb je toto všetko celkom prirodzené, taká je realita, pretože v zlých časoch sa aj realisti stávajú pesimistami.
Poznámka číslo dva. Slovensko potrebuje rozpočet a potrebuje aj ústavný zákon o dlhovej brzde, o ktorom budeme rokovať zajtra dopoludnia. V budúcom roku totižto Slovensko musí umiestniť na finančnom trhu vládne dlhopisy, ako hovoril pred chvíľkou pán minister, v objeme 8 mld. až 9 mld. eur. A preto chcem podčiarknuť, že dôveryhodnosť je vlastne tým kľúčovým pojmom, ktorý nadlho zostane alfou a omegou, ktorý zásadným spôsobom rozhodne o tom, do akej miery bude, alebo nebude verejný dlh Slovenskej republiky dlhodobo udržateľný. Dôveryhodnosť politiky, ktorú bude vykonávať akákoľvek vláda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, prepáčte, pán spoločný spravodajca, prosím o kľud v rokovacej sále.
Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Teda dôveryhodnosť rozhodne aj o objeme verejných zdrojov, ktoré bude môcť Slovensko použiť na poskytovanie verejných služieb, a nie na splátku istín a úrokov verejných dlhov. A nakoniec práve dôveryhodnosť toho, čo teraz práve urobíme, ako sa rozhodneme, vo veľkej miere podmieni aj kvalitu života budúcich generácií.
Tretia poznámka. Áno, znižovanie rozpočtového deficitu mohlo byť a malo byť ešte ambicióznejšie a výraznejšie. Ja som to, myslím, včera v rozprave spomínal, že približne pred mesiacom práve SaS na tlačovej konferencii verejne vyzvala ministra financií a podpredsedu vlády, aby pripravil taký balík úsporných opatrení, ktorý vráti deficit verejných financií v budúcom roku na tú pôvodne plánovanú úroveň 3,8 % výkonu ekonomiky, a nie 4,6 %, tak ako je zakomponované v rozpočte, o ktorom o malú chvíľu budeme hlasovať. Totižto my sme sa k deficitu pod 3 % v roku 2013 ako Slovenská republika zaviazali priamo v trojročnom programe stability, ktorý sme tiež schválili v tomto parlamente. A v rámci dosiahnutia tejto cieľovej hodnoty v roku 2013 bolo práve nevyhnutné budúci rok byť na úrovni schodku niekde okolo 3,8 % HDP.
Chcem vyjadriť potešenie nad tým, že podpredseda vlády akceptoval túto výzvu a podpredseda vlády a minister financií pripravil takýto balík opatrení v celkovom objeme 573 mil. eur. O tomto balíku prebehla aj diskusia štyroch vládnych, ešte stále vládnych strán. A je mi skutočne ľúto, že to musím konštatovať, že dve vládne strane neboli ochotné o tomto úspornom balíku ani len začať diskutovať.
Posledná poznámka, štvrtá. Tu by som sa chcel obrátiť tiež rovnako ako môj predrečník s prosbou na všetkých poslancov parlamentu, aby návrh štátneho rozpočtu na rok 2012 podporili, aby sme nedopustili rozpočtové provizórium na budúci rok, pretože len tak si môže Slovenská republika udržať už spomínanú dôveryhodnosť na finančných trhoch, ktorú súčasne bude potrebovať akákoľvek vláda, ktorá vzíde z budúcoročných parlamentných volieb.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, sme rozdelení na koalíciu a opozíciu, tak to vždy bolo, je a bude, sme rozdelení aj názorovo, sme rozdelení ideologicky, sme rozdelení v chápaní spôsobov riešenia ekonomickej recesie, ale ťažké turbulentné časy čakajú celé Slovensko bez ohľadu na to, či veslujete raz vpredu, inokedy vzadu. A preto chcem ešte raz požiadať o podporu vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. Ďakujem pekne.
|
67.
Ďakujem pekne za slovo. No, musím dať za pravdu poslancovi Júliusovi Brockovi v tom, že ,skutočne, hlasovanie o pive pravdepodobne nezaregistrovali za hranicami Slovenskej republiky ani v Poľsku, ani v Maďarsku. Ale súčasne ti musím, Július, pripomenúť jednu inú vec, kedy si myslím, že dramaticky utrpel image a kredibilita Slovenska, pokiaľ ide o zodpovedné verejné financie, pokiaľ ide o rozpočtovú zodpovednosť, a to sa stalo na stretnutí pred dvoma týždňami u premiérky, kde sa zišla tá bývalá vládna koalícia, ale ešte stále štyri vládnuce strany, a kde práve na návrh Slobody a Solidarity, kde sme verejne pár dní predtým vyzvali ministra financií a podpredsedu vlády Ivana Mikloša, že situácia je skutočne vážna, a myslím, že vývoj posledných dní a hodín dáva doslova a dopísmena za pravdu Slobode a Solidarite, že vývoj začína byť v eurozóne veľmi, veľmi vážny, a ani deficit vo výške 4,6 percenta HDP nemusí stačiť na budúci rok k tomu, aby si Slovensko udržalo kredibilitu na finančných trhoch a umiestnilo svoju emisiu vládnych bondov v závratnej výške približne 8. mld eur na budúci rok. Tu chcem povedať celkom pre objektivitu, že sme uvítali iniciatívu ministra financií, a on na to spomínané rokovanie u premiérky, Július, prišiel s balíkom úsporných opatrení, prijatie ktorého by skutočne budúcoročný deficit štátneho rozpočtu znížil, tento balík úsporných opatrení, zo 4,6 percenta na pôvodnú výšku 3,8 percenta výkonu ekonomiky. Vy, Kresťanskodemokratické hnutie a naši kolegovia z MOST-u - HÍD neboli ochotní ani len otvoriť rozpravu o tomto úspornom balíku. Bol to balík v sume 573 mil. eur, jediné dve politické strany, ktoré boli ochotné túto diskusiu započať, bolo SDKÚ-DS a Sloboda a Solidarita. Tak prosím vás, a teda prosím teba, Július, o kredibilite Slovenska, kedy utrpela, či v okamihu, keď na balkóne bolo 50 televíznych staníc a keď tento parlament ako parlament zvrchovanej krajiny hlasoval o bezprecedentnom navýšení eurovalu, o bezprecedentnom zvýšení jeho kompetencií, ktoré nemajú nič spoločné s trhovou ekonomikou, ktoré nemajú nič spoločné s elementárnymi princípmi ekonómie, tak nie vtedy utrpel kredit alebo kredibilita Slovenska, ale utrpela práve za zatvorenými dverami, keď Kresťanskodemokratické hnutie nebolo ochotné ani len začať diskusiu o spomínanom úspornom balíku, ktorý by bol vrátil deficit štátneho rozpočtu na úroveň 3,8 percenta výkonu ekonomiky.
Ďakujem pekne.
|