125.
Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, a preto, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.
|
115.
Ďakujem. Teraz v súlade s § 74. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Kľud, páni poslanci.
Rošková, Ľubica, poslankyňa NR SR
... odstavec 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.
|
113.
Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, a preto prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.
|
56.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Tak dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila ako určená spravodajkyňa v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Bublavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 464) a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 464 zo 17. augusta 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Predložený návrh umožňuje kompenzovať zvýšené náklady aj pre takého občana, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a absolvuje liečbu chemoterapiou. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní a v prípade, že sa tak stane, aby návrh prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby sa výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore, aby bol prerokovaný do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda, otvorte rozpravu.
|
36.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila ako určená spravodajkyňa v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, Viliama Jasaňa a Branislava Ondruša na vydanie zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku niektorým príslušníkom československých, zahraničných a spojeneckých armád, ako aj domáceho protifašistického a protinacistického odboja v rokoch 1939 až '45 a vojnovým sirotám (tlač 486) a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 485 z 19. augusta 2001 (Pozn. red.: správne má byť "19. augusta 2011".) navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Dôvody predloženia návrhu zákona uviedol jeho navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní a v prípade, že sa tak stane, aby návrh prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore aby bol prerokovaný do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.
|
209.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja sa takisto chcem dotknúť toho, čo povedala pani kolegynka, pani poslankyňa Obrimčáková, lebo poukázala na vážne nedostatky, a možno také dva najdôležitejšie, ktoré ja som si tak osvojila, a myslím si, že nikto sa nebráni tomu, aby bolo domáce vzdelávanie. Sú typy detí, sú typy zdravotných, špecifických ochorení, ktoré inú možnosť deťom ani neposkytujú. Na druhej strane si však musíme uvedomiť, aby sa to posúvalo tak, aby tieto deti vzdelávali hlavne na tom druhom stupni ľudia, ktorí majú adekvátne vzdelávanie, adekvátne vedomosti z jednotlivých odborov. Domáca, domáce vzdelávanie je vhodná forma vzdelávania, tak ako som spomínala, pre určité typy. Na druhej strane si však musíme uvedomiť a nesmieme zabúdať, že bránime týmto deťom v procese socializácie. Veď oni sa vlastne počas tých deviatich rokov povinnej školskej dochádzky nemusia ani stretnúť so svojim školským kolektívom a toto, si myslím, že je vhodné dopracovať.
Ak sa tento zákon dopracuje tak, aby skutočne vyhovoval čo najširšiemu, najširšej skupine obyvateľov a rodičov, ktorí budú potrebovať takýto typ vzdelávania, myslím si, že nikto nebude mať proti tomu žiadne výhrady, ale v tejto podobe a ako to vykreslila aj pani poslankyňa, koľko je tam nedostatkov, si myslím, že to nie je práve najvhodnejšia cesta, ako by sme mali v tomto domácom vzdelávaní detí pokračovať. Ďakujem pekne.
|
12.
Áno, ďakujem veľmi pekne. Nesúhlasím so všetkým, čo tu pán predrečník pán Kužma predo mnou povedal. Ja chcem, naopak, podporiť slová pani Tomanovej, lebo vo svojom vystúpení pomenoval veci pravým menom. Tiež žijem na východe, tiež poznám osady, tiež chodím medzi nich nielen teraz, ale aj predtým tridsať rokov, takisto možno ako on, ale tento návrh nerieši daný problém. Znížením sociálnej dávky sa zvýši len chudoba týchto ľudí a trestáme tie matky, ktoré vlastne žijú v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti. Myslím si, že by sme mali hľadať riešenie, nájsť im najprv prácu v regióne v ktorom žijú.
My vieme predsa, že oni sa nemôžu sťahovať so svojimi rodinami niekde za prácou inde, nie sú schopní na základe svojej chudoby si zabezpečiť bývanie pre rodinu, dochádzku detí do školy a na druhej strane vieme, že pracujú v prevažnej miere ako zamestnanci na obciach formou buď aktivačných prác, menších obecných služieb a iných aktivitách, kde starosta pri najväčšej miere a snahe nemôže všetkých zamestnať. Nemá toľko príležitostí, ale nemá ani dostatok finančných zdrojov z ministerstva. A preto ja si myslím, že zníženie dávky má zvýšiť, ako bol predkladateľmi navrhovaný základný live motív, že má zvýšiť motiváciu ľudí pracovať. A kde budú na tom východe pracovať, keď už tak veľmi chceme aby boli sociabilní, aby sa prispôsobili, aby boli, kde budú tí Rómovia, alebo iní sociálne znevýhodnení ľudia s nízkym vzdelaním pracovať? Ja si myslím, že je to problém, ktorý treba riešiť komplexne, a vytrhnutie len jednej dávky, jedného problému nevyrieši to, čo nám na východe trápi.
Ďakujem pekne.
|
42.
Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem, naopak, zdôrazniť, že pani Tomanová, ako dlhoročná skúsená pracovníčka, ktorá prešla všetky stupne v sociálnej oblasti a myslím si, že má asi z nás všetkých najviac skúsenosti, sa k tomu, aj najväčšie odborné skúsenosti, sa k tomu vyjadriť. Vyjadrila v tomto zákone to, že vlastne nám rastie sociálne, zase najslabšia skupina našich obyvateľov, kde sa stupňuje sociálne riziko týchto našich dôchodcov, aby dôstojne dožili svoju starobu. Ak budeme vychádzať z faktu, ktorý tu ona spomenula, ktorý je nám všetkým jasný, že máme okolo 65 % dôchodcov s nízkymi príjmami okolo 350 eur, tak si neviem predstaviť z čoho majú uhradiť tých 50 % z nákladov sociálnych služieb, keď už vieme, že teraz im prispievajú, mnohým z nich, deti, ich blízki príbuzní. A vôbec nehovorím o kategórii občanov, dôchodcov so zdravotným ťažkým postihnutím.
Myslím, že by sme si všetci mali klásť otázku, čo budú robiť občania, ak na úhradu týchto služieb nebudú mať finančné prostriedky, lebo nám bude permanentne rásť stav zadlžovania týchto rodín? Skutočne nám ide o to, aby sme už dopredu stanovili, že určité sociálne skupiny nebudú mať možnosť vôbec požiadať o tieto sociálne služby?
|
Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať obom kolegom za podporu, lebo som stále presvedčená o tom, že v dobrom pracovnom procese musí byť rovnováha medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ale pokiaľ vidíme, vo všetkých predkladaných návrhoch, že je tu len jedna stránka a že to je zamestnávateľ a že zamestnanec nám niekde uniká, tak si myslím, že určite to nie je správne. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vraciam sa opäť k tomuto zákonu aj v druhom čítaní, pretože chcem zdôrazniť potrebu zachovania rekondičných pobytov pre jednotlivé profesie. Mám totiž stále pocit, že šetriť verejné financie v zdravotníctve je oveľa lacnejšie predchádzaním ich chorôb, ako následne ich liečiť. A to, si myslím, jednoznačne hovorí za všetko. Nie je možné iba jednostranne vychádzať v ústrety zamestnávateľom. A tento zákon o tom jednoznačne hovorí. Zdravie nenahradí žiadna peňažná náhrada či osobitný príplatok rizikového zamestnania.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. stanovuje minimálne zdravotné a bezpečnostné požiadavky na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku. Zamestnávateľ musí dať zamestnancom k dispozícii chrániče sluchu, ak expozícia hluku prekročí dolné akčné hodnoty expozície, t. j. 80 decibelov. Poškodenia sluchu sa dotýkam práve preto, že s ním máme v rodine osobné skúsenosti a že chrániče sluchu sú len jedným z článkov pomoci zamestnancom. Štatistika Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2009 hovorí o náraste počtu poškodených ľudí, bol zaznamenaný výraznejší trend pri poškodení sluchu hlukom, kde pri celkovom počte 36 prípadov hlásených chorôb z povolania došlo k vzostupu o 118 % v porovnaní s priemerným počtom hlásených poškodení hlukom v roku 2008, čo je, dovolím si povedať, alarmujúci nárast. Najčastejšie boli touto chorobou z povolania v roku 2009 postihnutí pracujúci medzi 50 a 59 rokom života s miernym posunom do vyšších vekových skupín. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi to predstavovalo 46,4-percentný nárast hlásení chorôb z povolania. Boli tak postihnuté najviac robotnícke profesie v ťažbe, robotníci v poľnohospodárstve, v lesníctve, stavební robotníci a robotníci pri obsluhe strojov a zariadení. Pri hodnotení zdravotníckej organizácie, ktorá hlásila chorobu z povolania v jednotlivých krajoch, bol v roku 2009 najväčší výskyt choroby z povolania v Košickom kraji. To znamená 162 hlásení. To je nárast o 17,4 % oproti roku 2008. Ďalej to bolo Banskobystrickom kraji 122 hlásení a v Žilinskom kraji 111 hlásení, teda v krajoch s vysokou mierou nezamestnaných, čo vo mne nepriamo vyvoláva otázku, či dodržujú zamestnávatelia zákon, dostávajú zamestnanci ochranné pomôcky v dostatočnom množstve a kvalite alebo ich nedostávajú, alebo si zamestnávateľ hneď dá aj odpoveď, veď ak sa ti to nepáči, môžeš odísť a príde ďalší z dlhého radu nezamestnaných. Nemá byť povinnosťou štátu starať sa o svojich občanov, dbať na prevenciu a predchádzať chorobám z povolania aj starostlivosťou o ich zdravie? Pokladám rekondičné pobyty za jednu z týchto ciest, a preto by sme ich nemali rušiť.
Musíme si uvedomiť aj skutočnosť, že strata sluchu spôsobená nadmerným zaťažením hluku pri práci je najčastejšou chorobou z povolania v Európskej únii a tvorí v nej jednu tretinu osôb, ktoré práve postihuje táto choroba.
Pokračujúce vystavenia hluku nad úrovňou 80 decibelov môžu spôsobiť trvalé poškodenia sluchu. Nechcem hovoriť o ďalších následkoch, ktoré hluk spôsobuje. Ovplyvňuje a pôsobí celkovo negatívne na organizmus človeka. Rekondičný pobyt je účinnou prevenciou možného poškodenia zdravia zamestnancov a je cielene zameraný na kompenzáciu predkladaných možných poškodení zdravia zamestnanca vykonávanou prácou. Neobstojí podľa mňa vyjadrenie, že prevencia a ochrana aj formou rekondičných pobytov je zbytočná. Z toho dôvodu by podmienky účelnosti rekondičných pobytov mali byť zachované pri expozícii hluku nad 80 decibelov.
Musím sa priznať, pán minister, že mám tu aj pozmeňujúci návrh, ktorý, žiaľbohu, nepredložím, pretože sa mi to zdá úplne zbytočné, nakoľko ste už opakovane mi na sociálnom výbore povedali, že nepodporíte tento návrh a že sa vám zdá, že ísť niekde na rekondičný pobyt raz za tri roky je úplne zbytočné. Preto si myslím, že stále pretrváva vo vašich názoroch myšlienka, že vyjsť v ústrety zamestnávateľom je oveľa lepšie, ako chrániť zdravie zamestnancov. Ďakujem pekne.
|
22.
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja sa chcem poďakovať pani poslankyni Tomanovej za jej odborný výklad k predkladanému zákonu, ktorý viac hovorí o investovaní ako o starostlivosti o budúce dôchodky. Myslím si, že veľmi dôležité je to, že by nás malo zaujímať, že zavádza povinnosť vstúpiť do druhého piliera pre mladých ľudí, a neobstojí podľa mňa argument, že sa môžu dobrovoľne rozhodnúť, či v ňom ostanú, alebo vystúpia v rozpätí jedného-dvoch rokov. Domnievam sa, že bude minimálne percento mladých ľudí, ktorí sa vo veku 20, 25 rokov, keď sa vlastne prvýkrát zamestnávajú, sa bude touto otázkou vôbec zaoberať. A tak automaticky veľká väčšina z nich ostane v druhom pilieri bez ohľadu na to, ako sa to premietne v budúcnosti do ich dôchodkov, pretože vo veku 20 rokov pokladajú dôchodok za veľmi vzdialený. A ja by som uvítala skôr opačnú reakciu, že ak chcú, nech vstúpia do veku 30, možno aj 35 rokov do toho druhého piliera. Ďakujem pekne.
|
128.
Ďakujem veľmi pekne. Ja len pár poznámok. Nechcem hodnotiť odborný výklad k superhrubej mzde, myslím si, že na to sú tu lepší odborníci ako ja. Ale prekvapuje ma jedna skutočnosť a na tom som sa už dlhšie zamýšľala, že tak ako vy, pán poslanec, aj váš kolega pred chvíľkou, keď vystupoval, často zdôrazňujete, že je to postoj OKS. A ja mám skôr taký, politickú dilemu, že prekvapuje ma, že keď ste kandidovali za stranu MOST - HÍD, či je to teda názor MOST-u - HÍD a OKS. Alebo je to váš osobný, spoločný názor. Lebo, myslím si, že reprezentujete určitú, určitý článok koalície, teda môžem predpokladať, že je to názor MOST-u - HÍD ako celku?
|
62.
Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež by som rada doplnila všetko to, čo povedal pán poslanec, ešte o ďalšiu informáciu o sociálnych a zdravotných odvodoch. A chcem zacitovať z článku redaktora Petra Schutzu z košického Korzára, ktorý, všetci vieme, nie je naklonený sociálnej demokracii, a ktorý napísal, ja si to dovolím odcitovať: Korunou nezmyslu je, že sociálne a zdravotné odvody, keďže nám ich dali do platu, superhrubá mzda zdaňuje. Rozumiete? Z tej súčasti platu, ktorú ani neuvidíte a už je v poisťovni, si štát ešte vezme 19-percentnú zrážku. Toto je naprostý unikát. Ale dobre, niečo vydržíme, keď už máme takú skvelú pravicu. A pokračuje to ďalej.
Ďakujem pekne.
|
48.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja sa chcem takisto poďakovať pani poslankyni Tomanovej a zdôrazniť skutočnosť, že všetky povinnosti sa presúvajú na zamestnanca a sme jedinou krajinou v Európe, kde zamestnávateľ bude oslobodený od všetkých, nazvem to, sociálno-dôchodkových povinností. Náklady odvodov štátu sa všade vo svete delia medzi zamestnancov a zamestnávateľov. A filozofiou je teda presunúť celú záťaž odvodov na zamestnanca a zamestnávateľa oslobodiť od ďalších povinností. A je tu ďalšia ústretovosť voči zamestnávateľovi, tak ako som to zdôraznila aj v predchádzajúcom zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia, čiže nám ako keby išlo len o jeden článok - o zamestnávateľov, a zamestnanci sú kdesi na pokraji nášho záujmu.
Ďakujem pekne.
|
28.
Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať pánovi kolegovi, pánovi poslancovi Ondrušovi za vysvetlenie a názornú ilustráciu, o čo vlastne v superhrubej mzde ide. A ako bolo z grafov vidno, ako to výrazne dopadne na peňaženky občanov, keď sme si premietli niekoľko stotín percent, že sa môžu v niektorých kategóriách zvýšiť platy.
Ale ja sa chcem venovať inej oblasti. Nie som ekonóm, preto do čísiel nebudem hovoriť. Ak si uvedomíme, že čo všetko čaká každého zamestnanca, že si musí sledovať všetky odvody, všetky zmeny, všetko to, čo s tým súvisí, neviem si to dostatočne predstaviť u zamestnancov a živnostníkov, ktorí majú jednoduché profesie, kde možno niektorí z nich nemajú ani prístup k internetu a k iným modernejším technológiám na to, aby dokázali toto všetko zvládnuť. A vôbec nerozumiem filozofii, prečo ideme cestou, ktorú práve v Česku rušia, lebo sa im zdá, že nie je správna.
Ďakujem pekne.
|
14.
Ďakujem pekne. Ja sa chcem poďakovať kolegovi. A možno do druhého čítania moja taká úvaha o tom, že treba zvažovať, akým spôsobom tieto rekondičné pobyty by sa mali uskutočňovať tak, aby aj bolo skutočne zachovanie zdravia, ale zároveň, aby sme nie vždy hľadali len ten finančný efekt toho všetkého, ale celý zdravotný proces v každom tom rizikovom zamestnaní, ktoré je. Takže máme tu priestor a myslím, že by sme ho mali dostatočne využiť. Ďakujem pekne.
|
10.
Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie kolegyne, kolegovia, dovoľte mi čiastočne zhodnotiť niektoré veci v predloženej novele zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorá zavádza zmeny, ktoré ovplyvnia tak zamestnancov, ako aj zamestnávateľov. Chcem sa dotknúť len niektorých z nich, a to hlavne rekondičných pobytov, keďže s nimi mám praktickú skúsenosť z toho, že som často vykonávala rekondičné pobyty a bola som účastníčkou pri rekondičných pobytoch.
Jednou z povinností zamestnávateľa okrem týchto je zabezpečiť aj pitný režim. Novela ruší povinnosť zamestnávateľa vydať vnútorný predpis, podľa ktorého má tento pitný režim zabezpečovať. Táto úprava odbúra administratívne povinnosti, najmä novo vznikajúcim zamestnávateľom na pracovnom trhu, keďže súčasní zamestnávatelia majú to ako vnútorný predpis už vydaný. Ja len môžem dúfať, že zamestnávatelia aj bez vnútorného predpisu budú zabezpečovať tento pitný režim pre svojich zamestnancov. A keď si premietneme tohtoročné horúce leto, myslím si, že netreba o tom zvlášť hovoriť a dodržiavanie pitného režimu bolo zvlášť dôležité.
Novela v čl. I v § 11 výrazne mení podmienky účasti na rekondičnom pobyte a rozširuje podmienky, kedy nie je splnená účelnosť rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia. Jedným z nich, kde ruší túto povinnosť, je, ak je zamestnanec pri práci exponovaný v hluku, kde sa navrhuje neposkytovať rekondičné pobyty pri expozícii zamestnanca hlukom napriek tomu, že škodlivé účinky hluku na zdravie, pri ktorých sú zamestnanci exponovaní vysokému hluku, sú vysoké, a preto by podmienka účelnosti rekondičného pobytu mala byť v tomto prípade splnená, možno viac vyšpecifikovaná pre určité povolania.
Ďalej sa zvyšujú lehoty a menia sa aj podmienky účasti na rekondičnom pobyte. Zvyšuje sa lehota výkonného vybraného povolania, ktorá je podmienkou účasti na rekondičnom pobyte, a to o jeden rok. Pre zamestnanca, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie, sa posúva z najmenej piatich rokov na najmenej šesť rokov a pre zamestnanca, ktorý nepretržite vykonáva zaradenú prácu do štvrtej kategórie, najmenej zo štyroch rokov na najmenej na päť rokov. Čiže v oboch kategóriách je zvýšenie o jeden rok.
Ďalej sa tiež menia podmienky účasti na rekondičnom pobyte. Na ďalšom rekondičnom pobyte je podľa tejto novely zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za štyri roky, pôvodne to bolo raz za tri roky, ak odpracoval v tomto období vo vybranom povolaní najmenej osemsto pracovných smien, pôvodne bolo šesťsto pracovných smien, a zamestnanec, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom, ak odpracoval najmenej šesťsto pracovných, pôvodne bolo štyristo, pracovných smien. Čiže sa predlžuje zase o jeden rok a počet smien.
V súčasnom zákone je zakotvených aj štrnásť dní rekondičného pobytu, po novom by to malo byť len sedem dní. Skracujú sa teda nielen cykly, po ktorých môžu rekondičné pobyty byť, ale skracuje sa aj ich dĺžka. Táto zmena podmienok sťaží prístup zamestnancov k rekondičným pobytom, ktoré sú nevyhnutné na zotavenie zamestnancov pracujúcich v škodlivom prostredí. Ťažko môžeme z týchto krokov uvažovať o tom, že vláde záleží na zdraví zamestnancov pracujúcich v rizikových oblastiach. Preto sa domnievam, že podmienky by mali byť zachované a malo by sa prihliadať na náročnosť pracovných kategórií a možnosti zamestnancov pracujúcich v týchto oblastiach na dostatočnú regeneráciu svojich síl.
S touto právnou úpravou budú spokojní jedine zamestnávatelia, nakoľko sa výrazne zníži ich finančné zaťaženie, ktoré vynakladajú na rekondičné pobyty. Rekondičné pobyty sa poskytujú vybranému okruhu zamestnancov v záujme regenerácie pracovných síl a predchádzania vzniku chorôb z povolania, či iných poškodení zdravia v dôsledku nepriaznivých pracovných podmienok a nevhodného pracovného prostredia.
Novela tohto zákona výrazne sprísňuje podmienky účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch, čo je v rozpore so záujmami zachovania zdravia zamestnancov. Rekondičné pobyty nie sú liečebnými pobytmi. Rekondičné pobyty sú určené zdravým zamestnancom ako kompenzácia nepriaznivých pracovných podmienok a prevencia možného poškodenia zdravia vzhľadom na vykonávanú prácu. Zabezpečuje sa nimi individuálny režim na podporu zdravia zamestnanca, ktorý je cielene zameraný na kompenzáciu predpokladaných možných poškodení zdravia vykonávanou prácou, ale aj zvyšovanie fyzickej kondície, psychickej kondície, zlepšenie celkovej odolnosti zamestnanca a celkového zdravotného stavu zamestnanca a tiež slúži aj na zvyšovanie zdravotného uvedomenia zamestnancov a osvojenia si správnych postojov k ochrane zdravia pri práci.
Rekondičný pobyt a rehabilitácia v súvislosti s prácou sú účinnou prevenciou možného poškodenia zdravia zamestnancov. Novela zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vidí v sprísňovaní podmienok účasti zamestnancov na rekondičných pobytov znižovanie nákladov zamestnávateľov. Prvoradé je však udržanie, ak nie zlepšenie zdravotného stavu zamestnancov. Každý rozumný zamestnávateľ potrebuje výkonnú pracovnú silu. Pokiaľ nebudeme toto rešpektovať a budeme ukracovať z možných rekondičných pobytov, môže sa zvýšiť chorobnosť a zvyšovanie fyzickej a psychickej záťaže bez dostatočnej regenerácie síl môže viesť aj k zvyšovaniu invalidity. V tejto súvislosti mi odpustite moju obavu z budúcnosti rekondičných pobytov, aby sa nezamenili za nejakú peňažnú náhradu, či osobný príplatok rizikového zamestnania, tak ako sa to stane pri schválení zákona o pedagogických pracovníkov. Pevne verím, že k takému hazardu so zdravím zamestnancov nedôjde, aby peniaze boli silnejšie ako zdravie človeka.
Novelou sa tiež ruší povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť vykonanie spoločnej previerky jeho pracovísk bezpečno-technickou službou a pracovnou zdravotnou službou. Tieto previerky sa v zmysle súčasného znenia museli uskutočňovať najmenej raz ročne alebo najmenej raz za päť rokov, a to v závislosti od typu zamestnávateľa. Zrušením tejto povinnosti sa odstránia nielen administratívne, ale aj finančné zaťaženie zamestnávateľa. To je na jednej strane veľmi dobré, ale opäť vychádzame v ústrety len zamestnávateľovi. Aj rozšírením niektorých úloh pracovnej zdravotnej služby, ktoré môžu podľa novely samostatne vykonávať aj lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, služby zdravia pri práci a verejné zdravotníctvo alebo verejný zdravotník so špecializáciou v špecializačnom odbore zdravie pri práci u zamestnávateľa, aj v prípade, ak tento zamestnávateľ má menej ako päťdesiat zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie alebo vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie. Podľa súčasného znenia je to najmenej ako devätnásť zamestnancov.
Touto novelou sa výrazne rozširuje okruh zamestnávateľov, u ktorých môžu vybrané odborné úlohy pracovnej zdravotnej služby samostatne plniť zdravotnícki pracovníci, s čím možno čiastočne aj súhlasiť, nakoľko sa posilní úloha zdravotníckeho pracovníka. Ale predmetnými úpravami sa opäť vytvára priestor na zníženie finančnej záťaže zamestnávateľov.
Novela v čl. II v § 30 zároveň dopĺňa zákon o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia. Podľa navrhovaného znenia by zamestnanec bol povinný uhradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré zamestnávateľ vynaložil na povinnú vstupnú preventívnu lekársku prehliadku, ak zamestnávateľ odstúpil od pracovnej zmluvy so zamestnancom z dôvodu, že zamestnanec nenastúpil do práce. S týmto návrhom možno plne súhlasiť, a ja s ním súhlasím, nakoľko zamestnanec by si už pred podpisom pracovnej zmluvy mal riadne rozmyslieť, či má záujem vykonávať pre zamestnávateľa konkrétnu prácu, alebo nie a musí počítať s tým, že ak v procese sa zmenia podmienky, že tento poplatok bude znášať.
Ale, ak si prečítame dôvodovú správu, a vrátim sa opäť k rekondičným pobytom, tak účelom návrhu zákona je upraviť legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie uspokojivej ochrany života a zdravia zamestnancov.
Takto upravený legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie ochrany života a zdravia zamestnancov, ako je v predloženej novele zákona, dáva jednoznačne výhody len zamestnávateľom, a to prostredníctvom zníženia nákladov či už finančných, alebo administratívnych.
Nemožno súhlasiť s takýmto návrhom, kde sa uprednostňuje len jeden článok v pracovnom reťazci a to zamestnávateľ, a zamestnanec sa jednoznačne posúva na vedľajšiu koľaj.
Ďakujem pekne.
|
Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem pani poslankyni poďakovať, lebo všetky argumenty, ktoré vo svojom vystúpení uviedla, sú logické, odborne zaiste akceptovateľné širokou pedagogickou verejnosťou. Myslím si, že bude len na škodu veci, ak ňou uvádzané nedostatky sa neodstránia a v druhom čítaní sa pozitívne nepremietnu vo vylepšenom zákone o pedagogických zamestnancoch. Ďakujem pekne.
|
Áno, ďakujem veľmi pekne. Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi. A chcem sa dotknúť len jednej časti, a to zvýšenia platov na úkor zrušenia rekondičných pobytov pre učiteľov. Myslím si, že o tom netreba diskutovať, že opodstatnenosť rekondičných pobytov pri ich náročnej práci je bez pochybností. A ja len dúfam, že sa nejakým spôsobom nájdu peniaze na to, aby sa vrátili späť do toho cyklu, aby mohli učitelia tie rekondičné pobyty využiť na regeneráciu svojich fyzických a psychických síl. A na margo toho môžem povedať len jednu vec, že v súčasnosti pri týchto podmienkach platových, aké ich majú, vítajú teda túto formu zvyšovania odmeňovania aj na úkor zrušenia týchto pobytov. Ale treba si jednoznačne uvedomiť, že zdravie majú len jedno. Ďakujem pekne.
|
18.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja sa chcem pánovi poslancovi poďakovať za hodnotový pohľad na Zákonník práce. A súčasne postavený Zákonník práce stavia totiž zamestnanca do nevýhodného postavenia k zamestnávateľovi. Ja z tvojho vystúpenia premietnem niektoré tie paragrafy do praxe, napríklad už len predĺženie pracovného času, práca nadčas až do 550 hodín, či využívanie stravných lístkov. A keď si pozrieme ten plagát, že "držte hubu a makajte", tak sa mi pri tom natíska jedna otázka. Neviem, či tvorcovia Zákonníka práce si dostatočne uvedomujú skutočnosť, že to môže viesť k zhoršeniu zdravotného stavu zamestnancov, ktorí keď budú takto pracovať, nebudú mať dostatok času na regeneráciu svojich síl a na oddych.
Už teraz vieme, že ľudia chodia k lekárovi často až v pokročilom štádiu choroby a k tomu, ak prirátame vysoký počet ľudí poberajúcich invalidné dôchodky, tak sa domnievam, že o pár rokov sa dočkáme výrazného zhoršenia zdravotného stavu zamestnancov. To sa, samozrejme, odrazí aj na zvýšených nákladoch na zdravotníctvo i Sociálnu poisťovňu. Nemyslím si, že k tomu má smerovať navrhovaný zákonník a k nemu pripravené všetky návrhy. Ďakujem pekne.
|