160.
Pán poslanec, mrzí ma, nevedel som to inak vyjadriť ako tým, že som popísal stavy cez jednotlivé kluby. Jednoducho tá účasť už nie je dosiahnuteľná, primeraná pre nás všetkých. Jednoducho to nejde. Bolo to úplne jasné, veď ten predvolebný stav sa predsa opakuje. Máme už relatívne dlhú parlamentnú slovenskú tradíciu. Takto to, pán poslanec, vás chcem upozorniť, bude vyzerať zajtra. Takto to bude vyzerať v utorok budúci týždeň, v stredu a ďalšie dni. Lebo jednoducho ten parlament, pokiaľ naozaj nepôjde o niečo zase opäť dnes viem aké špecifické, už dnes normálne nie je schopný pracovať. Takže o to mi išlo, predovšetkým. Nejde mi o to, že nejak diskreditovať jednotlivé politické strany.
Ďakujem.
|
156.
Príde doba, pán predseda, kde vám preukážem ešte aj ďalšie schopnosti. Ďakujem vám za slovo. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrušovský Pavol, predseda NR SR
Neviem síce na čo ste mysleli, ale čakám na hrdinskú výzvu.
Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Vážené kolegyne, kolegovia, nepochybne trošku tu upadlo to napätie, ktoré sprevádzalo rokovanie o imunite, ale opäť sa tu objavil jav, ktorý jednoducho do slovenského parlamentu nepatrí. Kompetencia Národnej rady, v danom prípade voliť člena Súdnej rady, jednoducho v zmysle platného práva preukázateľne, viditeľne, flagrantne, jasne nie je. Je tu pokus politicky zneužiť situáciu a nastáva presne to, proti čomu sme varovali tento parlament. Povedali sme, už nechoďme do poslaneckých návrhov, nechoďme do ďalších návrhov, ktoré sa iba otvoria, ktoré sú kontroverzné. Pretože práve v takýchto posledných obdobiach parlamentu, kde poslanci majú dramaticky nižšiu zodpovednosť vzhľadom na to, že mnohí sú, mnohí nie sú na zvoliteľných miestach a je tu tendencia potom konať lobisticky a schvaľovať veci, ktoré spravidla robia problémy. Dajú sa vymenovať desiatky prípadov z minulosti, že sa takéto niečo stalo, jednoducho sme potrebovali, ideme na voľby.
Pani kolegyne, kolegovia, včera sme o 16.58 hod., rokovali sme o dvoch nesmierne závažných zákonoch, ktoré, našťastie, dnes minister stiahol. O 16.58 hod. tu z SDKÚ, pri všetkej úcte, tu nebol absolútne nikto. Bolo tu päť alebo sedem ľudí zo SAS-u, asi desať ľudí zo SMER-u a asi päť ľudí z KDH. Boli na mítingoch, pravdepodobne, tí ľudia. Jednoducho už nevieme vytvoriť korektnú atmosféru pre také zložité veci, ako sú veci, ktoré súvisia s tvorbou zákonov, s tvorbou, s kreačnou právomocou Národnej rady v danom prípade. Jednoducho, preukázateľne je úplne jasné, že ak tá voľba prebehne, a bola by, nebodaj, úspešná, jednoznačne skončí na Ústavnom súde. Jednoznačne to Ústavný súd v danom prípade musí zrušiť a je to hanba Národnej rady a vyrábanie ďalšieho zbytočného konfliktu s predstaviteľom ústavnej moci na Slovensku.
Takže poprosím všetkých, ktorí majú trošku zmysel pre dôstojnosť Národnej rady a pre to, aby sme čo najskôr dostali základné spravovacie procesy štátu do štandardu, nech prebiehajú podľa predpísaných právnych predpisov. A nerobme už takéto nezmyselné kroky, ktoré nás všetkých diskvalifikujú.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
|
118.
Snáď by ani nebolo treba. Pán Galko, chcem vám pogratulovať, skutočne výborný postreh, naozaj to bol lapsus verbi, ospravedlňujem sa, išlo v danom prípade o pána ministra Palka. Takže iba toľko.
Vážené kolegyne, kolegovia, netreba sa, alebo teda u každého sociológa sa ľahko dozvieme, že ako náhle dáte právo veľkej skupine ľudí nejaké, tak nepochybne to právo bude aj zneužité a samozrejme bude používané aj korektne. Takže v danom prípade sa, treba počítať, bohužiaľ, aj so zneužitiami, ale to, čo je dôležité, naozaj treba posudzovať dva rozdielne záujmy. Na jednej strane naozaj funkčnosť a slobodný parlament so schopnosťou poslancov slobodne konať, na druhej strane udržať, aby aj poslanci dodržiavali zákon všade tam, kde ho musia dodržiavať všetci ostatní občania.
Ďakujem pekne.
|
100.
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, o imunite ako o zásadnom probléme slovenského parlamentu počúvam, odkedy som v slovenskom parlamente, mám tu česť byť v mene SMER-u, zastupovať teda našich voličov v parlamente od roku, tuším, 2002.
Pamätám si, že jedným z veľkých bojovníkov proti imunite bol jeden čas sudca Ústavného súdu, potom poslanec, dnes nezávislý advokát Ján Drgonec. A tento Ján Drgonec sa vyjadril v roku 2008 na konferencii, ktorú sme ako vedenie parlamentu vtedy zorganizovali, snažili sme sa v spolupráci so všetkými politickými stranami na tému imunita tak, aby bolo zrejmé, že k tejto téme zaznejú všetky relevantné okolnosti z prostredia ústavného práva, pretože to je veda, ktorá už možno druhé storočie sa zaoberá problematikou fungovania parlamentov a náležitostí spojených s fungovaním parlamentov, keď som si teraz pri príležitosti tohto nášho rokovania pozrel ten zborník, ktorý vyšiel, bolo to v roku 2008, tak Ján Drgonec uvádza nasledovné: Problematika zúženia rysov poslaneckej imunity sa v poslednom období stala na Slovensku jednou z kľúčových tém verejnej diskusie a aj pod tlakom médií a mimovládnych organizácii (zjednodušeným a nedostatočne profesionálnym) sa začala vnímať takmer ako všeliek na riešenie neduhov verejného života a postoj politických strán k nej sa stal synonymom ich dôveryhodnosti, ako charakterizoval, píše on pred rokom, ďalší odporca imunity Ladislav Orosz. Títo dvaja páni, nech s nimi súhlasíme alebo nesúhlasíme, sú, patria k významným osobnostiam súčasného ústavného práva na Slovensku a oni vnímajú veci takto. Prečo uvádzam iných? Mal som tu česť pôsobiť, dokonca, vo funkcii parlamentu v tejto súvislosti a za celý čas, zodpovedne poviem, som sa nedostal k zmysluplnej právnickej diskusii o tomto probléme.
Je symptomatické, ak si pozrieme, kto dnes hovoril o týchto veciach. Hovorili predstavitelia strán, ktoré sem prišli s inými stranami a dnes bojujú o vstup do parlamentu. To boli zásadné vystúpenia, pokiaľ som sledoval a, bohužiaľ, je známe, že nositelia tých informácií, ktoré tu odzneli, ale principiálne sa nesnažia poznať základný fundament poznania problému imunity ako veľmi dôležitej súčasti moderného parlamentu.
Je pre mňa tragické, že nepochybne inteligentný človek, pán Šebej, ktorého si vážim, ako intelektuál, ale vie, že tak zásadne, ako to on dnes povedal, nerešpektovať výsledky poznania iných vedeckých disciplín?! Ja by som si o psychológii, pán Šebej, takéto zásadné vystúpenie tu nedovolil povedať, o iných, odpustite mi, a naozaj chcem byť skromný a pokorný, sa vyjadrovať ani nebudem.
Problém totiž je, že imunita je stará, ako samotné parlamenty sú staré. A niektorí autori hovoria, že imunita vznikla ako princíp vyváženosti a vyváženej funkcie poslaneckého mandátu už v antickom Ríme. Následne, vážené kolegyne, kolegovia, ako jeden z najväčších výdobytkov vznikla imunita v Bill of rights v roku tisíc šesťsto neviem koľko (Pozn. red.: v roku 1689) vo Veľkej Británii a bola obrovskou výsadou poslancov, ktorá zaručovala, že hlas slobody v parlamente zaznie, že nebude zneužitý aktuálnym nositeľom moci, že ten, ktorý bude hovoriť čokoľvek, pokiaľ to bude v súlade aspoň s dobrými mravmi, tak v tomto parlamente to prednesie. Ako zásadný výdobytok ľudskej slobody všetky liberálne demokracie si osvojili tento výdobytok.
Vážené kolegyne, kolegovia, imunita je súčasťou všetkých moderných parlamentov sveta aj dnes, aj Európskej únie. Ako je možné, čo všetko sme tu napočúvali, že si tí nositelia nevšimli, že imunitou veľmi zásadnou disponuje aj Európsky parlament?!
Aký je skutočný vývoj imunity na Slovensku po Bill of rights, po Francúzsku a výdobytku Veľkej francúzskej revolúcie, keď poslanci dostali to právo a spoločnosť žiadala ako svoj zásadný výdobytok, že ľudia, ktorí ju budú zastávať na tom jedinom a najdôležitejšom fóre, budú slobodní vo svojich vyjadreniach, nebudú môcť byť zastrašovaní, či už zatknutím, či už inými formami, či už difamačnými žalobami rôzneho typu, kde súkromný sektor svojich kritikov má, ktorý má na to dostatok peňazí, umlčiava.
Nepatrilo by sa, aby tí, ktorí majú tak zásadné prehlásenia v tomto smere, aby si pozreli, ako vyzerá napríklad v tomto smere veľmi čulá jurisdikcia európskych súdov, konkrétne napríklad Európskeho súdu pre ľudské práva? Nechcú sa pozrieť na tú celú plejádu dnes difamačných žalôb, ktorý Európsky súd uznáva v danom prípade? Nevšímať si tých prípadov v Taliansku, kde je súdna a politická moc v zásadnom konflikte.
Vieme si predstaviť, ako to bude vyzerať v slovenskom parlamente, keď si budú navzájom predseda vlády žalovať ministra financií, bývalého, budúceho, my sa začneme navzájom obviňovať z rôznych priestupkov a budeme chodiť po polícii a budeme hľadať rôzne typy nekalých konaní, aby sme si presadili svoje záujmy v prostredí výkonnej moci?! Ide o stopäťdesiat ľudí, ktorých si zvolia slobodne ľudia, ktorým máme vytvoriť podmienky. Sú podmienky, ktoré sú v slovenskom parlamente, čo sa týka imunity, kompatibilné s inými serióznymi parlamentmi Európskej únie napríklad? Zaznelo jediné jedno porovnanie? Povedal niekto vo vzťahu k niektorej inej krajine na Slovensku, že my máme imunitu takú, ktorá sa zásadne vymyká z imunitných rámcov, ktoré fungujú v Európe? A nepatrí, aby sme tieto veci posúdili v tomto našom parlamente? Nezaslúžime si, aby ľudia, ktorí vstupujú do verejného priestoru a zásadne sa k tejto veci vyjadrujú, aby nedisponovali aspoň základnými vedomostným substrátom potrebným na posúdenie tohto problému?
Hovorím tu teraz ešte raz, zahlasujme za toto, naozaj, imunita, ktorú teraz ideme ako priestupkovú riešiť, je imunita, ktorá zásadným spôsobom našu schopnosť konať slobodne, neovplyvní. Len tu zaznievajú ďalšie nezmyslené hlasy.
Vážené kolegyne, kolegovia, ako je to s tou indemnitou, s ktorou všetci rátame, že ju máme? Indemnita, a to, že za výroky, ktoré tu poviem, nemôžem byť trestne stíhaný, je jedna vec, ale to, čo by som za to mohol dostať ako trest, ako teda tú trestnú sankciu, to je nejaká podmienka, možno v najhoršom prípade, keby som bol veľmi hrubý, jeden rok. Ale čo môžem dostať cez občiansko-právnu žalobu, pokiaľ ma bude žalovať nejaký predstaviteľ finančnej skupiny, ktorý vo forbesovskom rebríčku sa uvádza, že má 24 mld. majetku, a tento človek bude atakovaný, povedzme, že mojimi informáciami, že možno o ten majetok kompletne príde, že mu prepadne a že ho zatvoríme?! Aké prostriedky bude tento súkromný človek používať?
Pozrime sa do Európy, pokiaľ nevieme, lebo u nás naozaj máme demokraciu mladú a v týchto situáciách sme sa ešte nenachádzali. Všetci vieme, že imunita musí pôsobiť predovšetkým pre situáciu, keď sme v konfliktoch, keď spoločnosť je v kríze, keď spoločnosť je rozhádzaná, keď rôzne záujmové skupiny alebo aj triedy, alebo aj iné veľké skupiny obyvateľov sa dostávajú do konfliktov. Čakajú nás, alebo nečakajú nás napríklad nepokoje v oblasti, ako dôsledok napríklad obrovskej majetkovej nerovnosti a napríklad skutočnosti, že do slovenských dedín sa vkráda hlad?! Ako bude vyzerať tá situácia v budúcnosti? V danom prípade napríklad nie je našou úlohou, a stalo sa to v parlamente, že sme jasne vypustili, že občianskoprávna žaloba za vystúpenia v parlamente nie je možná, ale kto si pozrie odbornú literatúru, polovica autorov tvrdí opak. To znamená, ak poviem, že tá a tá skupina, finančná, kradne a urobila to a ono, ja môžem byť veľmi ako žalovateľný, aj vy, páni kolegovia, a pri nekorektnom postupe súdu ešte raz môžeme byť odsúdení na 3 - 5 mil. korún. Ako sa to prejaví v našich osudoch, našich rodín? Zamkne nám to ústa, alebo nám to nezamkne ústa takáto hrozba napríklad?
Nie je našou úlohou jasne povedať, že minimálne občianskoprávna zodpovednosť v danom prípade jednoznačne v zmysle textu ústavy jednoducho tu nie je a že jednoducho Slovensko potrebuje mať fórum, kde môže každý z tých stopäťdesiat ľudí, ktorých si ľudia zvolia, slobodne povedať všetko, o čom je presvedčený, že je dôležité pre náš spoločný osud?!
To sú zodpovedné diskusie o imunite. Nepochybne, súčasťou tej diskusie musí byť aj to, je imunita, ktorú majú poslanci k dispozícii, zneužívaná?
Poďme diskutovať, ako vyzerá slovenský parlament tu a teraz. Čítal som významného odborníka, ktorý tvrdí jednoznačne, že ničím zázračným sa na Slovensku zneužívanie imunity nestáva. To, čo verejnú mienku pobúrilo, je zrejmé, roky 2005 - 2006, keď dvakrát naše verejnoprávne televízie s veľkou chuťou ukazovali niekoľko týždňov dvoch poslancov, ktorí vyzerali, že zjavne používali alkohol a pritom cestovali. Nepochybne je to problém a v danom prípade aj parlament Slovenskej republiky zareagoval, ak si pamätáme. Ak si pamätáme. Nepochybne zneužívanie imunity je nesmierne vážne a nepochybne nielen u nás na Slovensku, ale aj v iných krajinách výrazne poburuje verejnú mienku. A podobné diskusie, ktoré sú u nás, objektívne prebehli aj v iných krajinách. Ale napriek tomu výsledkom tých diskusií boli iné postupy... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)
Hrušovský Pavol, predseda NR SR:
Pán poslanec, trošku pomalšie, keby ste mohli, lebo ja by som vás chcel...
... predovšetkým zásadné postupy smerovali k tomu, že jednoducho je nevyhnutné, a také sú aj závery európskych súdov, je nevyhnutné posudzovať takýto skutok vždy, či je, alebo nie je v súvislosti s výkonom poslaneckého mandátu. Tam sa musí smerovať pozornosť tých, ktorí teda chcú obmedzovať imunitu, pokiaľ majú pocit, že v súčasnosti sa dá nejakým spôsobom zneužívať.
Ale pokiaľ sa to robí takto, ako to je, tak sa potom musíme vrátiť k tomu, že či priestupok má alebo nemá trestnoprávny charakter. Aké sú dnes dôsledky priestupku, pokiaľ teda budete, a bude to difamačná žaloba, že si niekto vymyslí, že ste niečo urobili, čím ste mali niečo spôsobiť, a je možné nejakým spôsobom vytvoriť situáciu, že budete zodpovední za priestupok.
Pamätáte si, aké sankcie dávame do priestupkov, dnes, aké sú najväčšie sadzby za priestupky? Vážené pani kolegyne, kolegovia, ja si nepamätám úplne všetko, možno som si to, ale nemal som čas pozrieť presne, ale pamätám si stotisícové eurové pokuty, ktoré môžeme dostať dnes za priestupok ako poslanci. A stačí taká malá hrozba, že niekde na konci nejakého konania, ktoré bude mať difamačný charakter, je to, že tie tri, tých stotisíc eur zaplatíte. Ako bude vyzerať tento slovenský parlament?
To znamená, ak chceme a povedzme, že zásadný problém, ktorý irituje verejnosť, je práve to, že môžeme my ako poslanci relatívne zneužívať imunitu v dopravných priestupkoch, tak sa zamerajme na dopravné priestupky, vyriešme dopravné priestupky, mechanizmy máme k dispozícii! Pri serióznom postupe, ktorý sme chceli robiť, sadnime si, pozvime špičkových odborníkov ústavného práva, pozvime kvalifikovanú verejnosť z cudziny a nájdime riešenia. V Čechách máme mechanizmus, zastaviť ťa policajt, spáchaš priestupok, máš pocit, že ti chce dať pokutu preto, alebo že ťa obťažuje preto, lebo si poslanec, v takom prípade zaprotestuješ a bude ťa riešiť mandátový a imunitný výbor pred verejnosťou, vážené kolegyne, kolegovia. Každý z nás si ich odpustí, pozrite si mechanizmus v Čechách, ako to vyzerá. Skoro žiadne priestupky neprerokovávajú, lebo poslanci zaplatia pokuty, ako všetci ostatní. Ale jednoducho ten zásadný mechanizmus, že či teda ten priestupok je, alebo nie je a nevzniká v súlade s činnosťou poslanca, to treba posudzovať. Pokiaľ nie, poslanca vystavíme takejto hrozbe a nepriamo mu aspoň čiastočne môžeme zapchať ústa.
Takže diskusia musí vyzerať celkom inak, ako to tu, to vajatanie, tie surovo populistické veci ľudí, ktorí preukázateľne sa nezaoberali aspoň základným okolím tohto problému, ktorý máme riešiť, aby vedeli ponúknuť konzistentné riešenia, aby jednoducho ten parlament fungoval aj naďalej a aby sme aj rozbujačenú a rozbúrenú verejnosť nejakým spôsobom upokojili.
Tento stav, ktorý tu je, a hlavne tie reči, pán poslanec Gál, ste právnik a známy advokát, ako môžete hovoriť také veci, ako tu od vás počúvam, tak z toho, čo ste tu povedali, vy ste nevideli jedno rozhodnutie príslušných súdov, európskych, na túto tému, z kategórie rovnosti napríklad, čo tu všetci rozprávajú, kde všetci vedia, že to, kde sú zásadné rozhodnutia európskych súdov aj Ústavného súdu Slovenskej republiky o tom, že rovnosť v prípade imunity vzhľadom na špecifické postavenie poslanca sa nenarušuje a nikde vo svete relevantný názov v odbornej tlači ani nenájdete iný.
Indemnitu nikto nespochybňuje. Prečo hovoríme, že máme trestnoprávnu imunitu? My žiadnu trestnoprávnu imunitu nemáme. My máme jedine privilégium, že pre prípad, že spáchame trestný čin, tak sa jednoducho tým trestným činom pred očami verejnosti musí zaoberať parlament. A ten parlament povie len, že či je, alebo nie je v súlade, teda či je ten priestupok spôsobený tým, že je iba poslanec a je difamačný a nie je to korektný trestný čin, alebo trestný čin, ktorý s výkonom poslaneckej funkcie nemá nič spoločné, a parlament jednoducho vysloví súhlas s takýmto trestným stíhaním. Akú trestnú imunitu máme?! Máme len jediné privilégium, že parlament pred očami verejnosti posúdi, či sme spáchali ten trestný čin, či je v súlade so záujmami parlamentu Slovenskej republiky, aby ste boli alebo neboli vydaní na trestné stíhanie. Čo sa len stalo za dvadsať rokov slovenského parlamentarizmu také, kde parlament sa zachoval nekorektne? Ale vo vážnych veciach. Ja som si prešiel a poznám od A do Z každý jeden, každý jeden počin v parlamentu v tomto smere. Všade možno vidieť, v Českej republike napríklad sa stalo, že nevydali trestné oznámenie z toho dôvodu, že mali pocit, že tú poslankyňu stíhajú len preto, lebo je poslankyňa, lebo je to účelové tvrdenie a verejnosť bola absolútne ticho, všetci uznali, áno, je to tak.
Takže, vážené kolegyne, ak chceme a máme pocit, že teda, že sme zašli ďaleko v našej imunite, tak naozaj, ale korektne prejdime, prejdime všetky prípady, ktoré sa stali, prejdime všetky nástroje, ktoré v tomto smere k dispozícii parlament má, a hľadajme riešenia také, aby slovenský parlament bol fórom, kde naozaj každý slobodne povie to, čo považuje, že je v záujme jeho voličov. To je predsa vec, ktorú brániť musíme! Je to základný nástroj našej práce. Ak tu budem sedieť s rizikami, že kde-kto, pokiaľ do niekoho zabŕdnem, vážené kolegyne, kolegovia, veď vykrikoval som ministrovi vnútra pred nejakým časom, prečo za 250 mi. korún nakúpil hasičské striekačky bez verejného stíhania? No, nech nemám imunitu, tak tí policajti všade stoja, kde som, na každom mieste a veľmi rýchlo si rozmyslím, či budem nejakým spôsobom vŕtať do ministra vnútra. Veď rozmýšľajme nad tým, v kontextoch všetkých, ktoré sa môžu stať, ale hlavne pre prípad, keď spoločnosť je v napätí, keď je v konfliktoch, a my nemôžeme mať pocit za to, že relatívne zatiaľ tie tendencie nie sú silné.
Ja si predsa pamätám aj na slovenskom parlamente tendencie, že hodilo sa poslancom do auta pri jazde, že tam boli nejaké drogy, kde si potom našťastie autori uvedomili, že to je predsa len už príliš, príliš silná káva a nepokračovalo sa v tom konaní, ale pamätníci si to pamätajú. Pamätáme si koniec koncov v Českej republike to, že pán prezident Havel bol zvolený len preto, že úplne náhodou hliadka musela pridlho kontrolovať nejedného poslanca, ktorý sa neslušne správal, podľa ich názoru. No tak to sú predsa vážne veci. Nepochybne nie sú možno aktuálne, ale môžu sa stať. A keď zoberieme záujem, naozaj, aby päťmiliónový národ mal stopäťdesiatčlenný parlament, ktorý naozaj koná tak, aby ho čo najmenej obmedzovali vedľajšie veci, tak zvažujme hodnotu toho, čo chceme, tie kvázi hodnoty a rovnosti, alebo teda toho, aby fungoval nejakým spôsobom parlament. Ale naozaj, urobme to korektne. Naozaj to občania od nás žiadajú? Ale predovšetkým je potrebná znalosť problematiky, základný okruh problémov, ktorých sa máme dotýkať.
Chcete počuť len malý náznak, napríklad, priestupky, to nie je nič a tak ďalej. Skúsim vám povedať, ako to vyzerá napríklad v oblasti priestupkov vo väzbe na to, či majú alebo nemajú byť súčasťou priestupkovej imunity.
Európsky súd pre ľudské práva v konaní proti Slovenskej republike uviedol, že základom určenia, či sa priestupok bude kvalifikovať ako trestný v zmysle Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, je zistiť, či definujúci priestupok patrí, alebo nepatrí v zmysle legislatívnej techniky žalovaného štátu do trestného práva. Európsky súd pre ľudské práva vyslovil, že priestupky v právnom poriadku Slovenskej republiky majú trestnú povahu, a preto podliehajú ochrane zaručenej článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd. Poznáme tento rozsudok? Ak dovolíte, to bola žaloba voči Slovenskej republike, ktorý jeden z aktivistov tretieho sektoru, ktorý vy, práve pán Viskupič, odpustite mi tú osobnú poznámku, žaloval európsky, bol aktívnejší, ako vy, žaloval to na Európskom súde pre ľudské práva. Je to fakt, ktorý je relevantný a ktorý treba posúdiť?
Ústavný súd Slovenskej republiky následne k tomu zaujal stanovisko. Dovoľte mi, čo o priestupkoch uviedol: "Článok 6 ods. 1 Dohovoru možno aplikovať aj na priestupky vzhľadom na ich relatívnu podobnosť s trestným činom. Zákon o priestupkoch, ako aj Trestný zákon obsahujú niekoľko rovnakých procesných inštitútov, ako je napríklad prezumpcia neviny alebo právo nevypovedať. Pri rozhodovaní o priestupku sa rovnako ako u trestného činu skúma zavinenie, stupeň, ktorého ovplyvňuje uloženie určitého druhu sankcií. Rozhodnutia o priestupkoch i o trestných činoch majú podobné účinky i v otázke uplatňovania nárokov v občiansko-právnom konaní. Súdy sú týmito rozhodnutiami, pokiaľ ide o základ žaloby, viazané.
Istú podobnosť medzi trestnými činmi a priestupkami treba vidieť aj pri vymedzení pojmu priestupok, ktorý upravuje § 2 zákona o priestupkoch, a pojmu trestný čin podľa ustanovenia § 3 Trestného zákona. V oboch prípadoch ide o zavinené konanie, ktorý porušuje alebo ohrozuje spoločenské vzťahy alebo je pre spoločnosť trestným činom. Významná je skutočnosť, že Ústava Slovenskej republiky dáva možnosť udeliť milosť nielen u trestných činov, ale aj u priestupkov. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Ústavný súd Slovenskej republiky je toho názoru, že i priestupok má trestnú povahu, a preto možno naň aplikovať čl. 6 Dohovoru.
Ak pôjdeme ďalej, práve toto boli vedúce motívy, ktoré autorov toho, čo tu tak veľmi zaujímavým spôsobom pán Hort interpretoval, z právneho hľadiska, že sme dali teda, že otázka priestupku tu je, len aby sme to rozšírili, tak sme povedali, že pokiaľ zákonodarca určí nejaký osobitný priestupok, za ktorý sú poslanci možní postihnúť, tak v takom prípade, keď sa uvedie v príslušnom priestupkovom zákone, je možné poslancov imunity v danom prípade zbaviť. Ale priestupková imunita je súčasťou ústavy, pozrime si príslušný text ústavného zákona, kde je teda, pokiaľ tam je a pokiaľ my an gro vylúčime všetky priestupky, ktoré tam sú, kde je tu založený základ pre budúce konanie pre Ústavný súd, že v danom prípade prelamuje zásadu, ktorá je fixovaná v našej ústave? Zaoberali sa tým navrhovatelia zákona? Pýtam sa, dúfam, že v záverečných rečiach sa k tomu vyjadria. Pretože naozaj v tomto smere tu a teraz iritovať verejnosť zase tým, že áno, nie a pritom, že už nikdy viac ten číry, bohapustý populizmus spojený s politickým bojom, ktorý tu je, naozaj tú verejnosť bude dostávať do polôh, že stratíme schopnosť konať racionálne a budeme sa podriaďovať takto vyvolaným omylným tlakom.
Ešte raz, pod to, ja osobne bez problémov zahlasujem za tento zákon, pretože som presvedčený, že keď to už raz tak potrebujeme, že je to pre pokoj v krajine tu a teraz dobré. Ale jediné, čo je aj zmyslom toho, čo tu teraz rozprávam, prosím vás pekne, poďte naozaj, nežartujme o takýchto veciach, je to veľmi vážne. Poďme sa baviť o tom, do akej miery vieme zachovať funkčnosť a serióznu podobu slovenského parlamentu v kontexte aj iných parlamentov, ktoré tu fungujú! Na druhej strane naozaj, poďme sa zaoberať všetkým tým, čo máme pocit, že je nepatričné, nenáležité a podobne, ale nikdy nesmieme zabudnúť ďalšiu vec, ktorú konštatuje Ústavný súd Slovenskej republiky, že imunita nie je privilégiom poslancov. Už nech to aspoň právnici tu nerozprávajú, lebo to je jednoducho blud, právny, a v právnom prostredí sa tým diskvalifikujú. Imunity a výsady sú privilégium parlamentu, ľudí, ktorí majú to právo, že môžu v mene národa, ľudu, rozprávať v parlamente. A má ich ochrániť, slobodu ich prejavu v maximálne možnej miere, lebo všetci cítime, že tento záujem v spoločnosti je silný. To je práve záujem spoločnosti. Ak máme chrániť ľudí, ktorí sú nemajetní a ktorých je väčšina na Slovensku, tak tých, ktorí sú nositeľmi ich záujmov, veľmi ľahko sa im môže stať, že bude záujem ich umlčať v parlamente. Takže pre ľudí to hovorím teraz, že naozaj zvažujme všetky dôsledky vecí, o ktorých sa bavíme. Kontext jedného aj druhého. Naozaj, bojujme proti zneužívaniu práva, odsudzujme poslancov, ktorí, pokiaľ sa im aj niečo ľudsky stane, a že by chceli sa ale ukryť pod ochranné krídla imunity, ale na druhej strane nevytvárame prostredie vydierateľnosti v parlamente a toho, že poslanci budú mať zatvorené ústa. Je to podľa môjho názoru veľmi dôležité.
Vážené kolegyne, kolegovia, by bolo možné samozrejme v tejto súvislosti hovoriť o mnohých ďalších veciach. Odzneli tu veci v súvislosti práve s tou nemenovanou alebo menovanou Gorilou. Ide o to, že spája sa tento fenomén s otázkami imunity, inak tomu nerozumiem, súvislosť medzi Gorilou a imunitou. Pokiaľ viem, osoby, ktoré sú spomínané v Gorile, prakticky imunitou chránené nie sú, a keď by mali byť, využiť tú ochranu, tak musíme rokovať o tom tu v parlamente pred očami verejnosti, nie za zavretými dverami vyšetrovateľov. Čo ešte viacej môžeme ponúknuť verejnosti ako práve takéto konanie? Aby o tom, všetci ľudia o tom, čo sa deje, aby to tu vedeli. A keď má niekto pocit, že je nevinný, nech má pocit korektne sa ubrániť. Ale nech potom verejnosť môže sledovať práve tu, že ako sa veci majú a že a tým práve vytvoríme priestor pre transparentnosť v daných veciach. To si naozaj neuvedomujeme tento problém?
Parlament má jednu jedinú obrovskú výhodu. Je to konanie pred očami verejnosti. Naša možnosť uzatvárať parlament je prakticky mizivá a nikdy sme ju nevyužili. A ani nevyužijeme. Parlament je priestorom, kde jednoducho treba posudzovať veci, a verejnosť môže si urobiť z rokovania parlamentu záver z toho, kto má aké úmysly a aké hodnoty a záujmy v konečnom dôsledku sleduje.
Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj vás poprosím na záver, vráťme sa ku korektnému a serióznemu a nezávislému posudzovaniu týchto vecí! Ja som, ak som citoval, citoval pána Drgonca, iste nie s jeho súhlasom, len nechcem hovoriť ja, lebo ja som automaticky ako keby zaujatý už, čo povedal pán Viskupič, no všetci, čo sme tu, a pán Matovič, už ani nehovorím, všetci sme tu pomaly zlodeji a neviem čo všetko. A jednoducho my čokoľvek povieme, tak chceme sa niečoho zbaviť a tak ďalej a tak ďalej. Proste takto sa jednoducho štát spravovať nedá. Buď jednoducho naozaj pustíme do verejného priestoru a do posudzovania vážnych vecí ľudí, ktorí majú ale elementárne znalosti o posudzovanom probléme. Ak to budeme robiť takto, kde nebude súčasťou tých našich uvažovaní o veciach komparácia, ako je to v iných krajinách, posúdiť každý inštitút, zvažovať dôsledky, tie takzvané chcené a nechcené účinky zákona, ktoré môžu nastať, posúďme možnosti obchádzania a hľadajme a formulujme, ako má vyzerať želaný stav! Veď to sú predsa elementárne, základné veci pre normotvorbu! Ale toto, populistické vykrikovačky, tlaky a tak ďalej? Keby sme boli urobili to, čo sme chceli, vytvorili sme komisiu pre ústavu, pre rokovací poriadok, dávno sme mohli veci vyriešiť. Mohli sme predložiť vec v zhode s vedeckou obcou a snáď je tam nejaká miera objektivity, veď oni nemajú prečo nám vychádzať v ústrety, ale jednoducho disponujú elementárnymi poznatkami pre posúdenie tejto veci.
Na záver chcem jedno, pán Matovič, to, čo som vás počúval, urážate nás všetkých, je pre mňa obrovskou cťou, že mám tú česť zastupovať voličov SMER-u, ktorí nás volili, ale keďže som v parlamente, všetkých voličov. Je to pre mňa obrovská česť a záväzok. Snažím sa to robiť s najlepším možným svedomím tak, aby bolo ľuďom lepšie. Ale z tohto vedomia vám poviem, že váš prístup, robíte všetko pre to, aby tým ľuďom bolo horšie. Ani odborne, ani korektne, ani seriózne.
Pán Matovič, jednu poznámku pre vás, osobne. V roku, pokiaľ som učil, učil som niekoľko rokov, možno desať, tak pokiaľ som hovoril o národnoštátnych záujmoch, možno sa už trošku opakujem, tak v takom prípade som hovoril o dvoch veciach. Národný štát si chráni dve veci. Chráni si hranice, územie a chráni si národné zdroje. Národné zdroje, pán Matovič, sú predovšetkým národné monopoly. Francúzi majú v tejto súvislosti v ústave dokonca, že francúzsky ľud disponuje zdrojmi z národných monopolov, ktorých výnosy slúžia na zabezpečovanie sociálnych potrieb francúzskeho ľudu.
Pán Matovič, urobili sme osobitnú schôdzu Národnej rady, kde sme hovorili o tom, aké obludné veci sa diali pri privatizácii SPP. V tomto parlamente sme prijali uznesenie, že poslanci majú pocit, že bol porušený zákon a žiadali sme orgány činné v trestnom konaní, aby vo veci konali. Nehovorím o mediálnom výsmechu. Pamätám si do dnes na článok pána Nicholsona na túto tému, pre tých pamätníkov a novinárov, keby sa pozreli, čo nasledovalo v SME, čo napísal pán Nicholson, po tomto zasadnutí parlamentu.
Pán Matovič, ja mám pocit, že ľudia, ktorí spôsobili, že takýmto neriadeným spôsobom sprivatizovali naše národné monopoly, že urobili vlastizradu. Bolo mi zle, neviem čo, len som zistil, že v politike mi to nepomôže, nedisponujeme absolútnou pravdou, silu na presadzovanie záujmov nám dávajú voliči hlasovaním a v počte hlasov, ktoré dostaneme. Že jednoducho existuje čosi ako politická kultúra, že veci sa neriešia urážaním politických súperov, nevykrikovaním, že iba ja som jediným nositeľom pravdy, ale poctivé a seriózne hľadanie, hľadanie, po prvé, dobrých poznatkov, dobrých východísk, a potom aj spôsobov, ako tie východiská presadiť v praktickej činnosti. Výsledok, ktorý ste tu, čo robíte vy, že znechucujete ľudí, ktorí sem pomaly nemajú ani chuť chodiť. A pokiaľ je ešte čas a pokiaľ vám ľudia dajú z neznámych dôvodov, alebo zo známych dôvodov nejakú dôveru, skúste sa nad mojimi slovami zamyslieť, lebo nemyslím to ja zle. Každý má právo a rešpektujem a budem rešpektovať každého, kto dostane dôveru občanov tejto krajiny, ale nebudem rešpektovať spôsoby, ktoré jednoducho do parlamentu absolútne nepatria.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
|
101.
Možno, možno by už nebolo treba povedať, ale pán kolega bol predseda Hayekovej spoločnosti. Pokiaľ ide o reguláciu čohokoľvek, vrátane národných monopolov, bol vždy na tom najkrajnejšom antiregulačnom krídle. A teraz hovorí, že SMER sa zmocnil otázky regulácii energetiky, ako niečo hrozné. Ako vyzerali ceny energií počas tohto zmocňovania sa SMER-u, ako vyzerajú teraz, keď sa ho, vy ho chcete znezávislieť, pán poslanec. Vy ste človek, ktorý principiálne sa snaží o to, čo dokonca váš koaličný kolega povedal, chcete vytvoriť situáciu, aby mohli dodávatelia energie dvíhať cenu do absurdity. To je principiálne asociálne, a pritom nekorektne prvoplánovo ideologicky a hlúpo atakujete svojich politických súperov. (Potlesk.)
|
44.
Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, no, skutočne v 21. storočí a v takom obrovskom technickom boome, a po 30. rokoch neuveriteľného vývoja v západnej Európe od toho 50. do 80. - 85., kde spoločnosť dospela k vysokému vnímaniu empatie solidarity, že kam sa až dostávame, že začíname hovoriť úplne vážne o genocíde, keď počuť aj v tomto parlamente prejavy, ale demonštrovaného sociálneho cynizmu. Demonštrovaného sociálneho cynizmu. Vážené kolegyne, kolegovia, to čo tu predvádza pán minister, to v tomto je len malý drobný rozmer k dôchodcom, k najmenej schopným brániť sa. Máme situáciu dneska, a mám tú skúsenosť veľmi čerstvú z mojej rodnej dediny, kde sa mi ľudia sťažujú, že nastala situácia, kde tri - štyri dni pred tými sociálnymi dávkami a podobne, ľudia hladujú. Hlad sa vkráda do slovenských dedín od stredného po východné Slovensko, možno aj do západného. Pamätám si, klasik kedysi povedal, že humánne a zmysluplne spravovaná spoločnosť pozostáva z ľudí, ktorí zomreli, ktorý už prežili podstatu časť svojho života, z aktívnych ľudí, z malých detí a z detí ešte nenarodených. To sú všetko fenomény, ktoré dobrý spravovateľ štátu musí poznať. To, čo sa deje u nás, absolútny generačný egoizmus a neschopnosť toho, aby slovenská spoločnosť mohla mať názov a prívlastok humanistická, je tragédiou. Pevne verím, že po voľbách sa ten pohľad štátnej reprezentácie na tak zásadné otázky zmení. Ďakujem. (Potlesk.)
|
38.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rámci návrhu chcem protestovať voči tomu, že ste neupozornili spravodajcu, ktorý hrubo zneužil svoju pozíciu na politický prejav v súvislosti so záverečnou rečou. (Potlesk.) Spravodajca, pán predseda, má na rozdiel od nás všetkým výsadné právo, že kedykoľvek v rozprave môže vystúpiť, a v rámci záverečného slova má hovoriť za nás poslancov a má zhodnotiť a dať nám informácie, ktoré potrebujeme k hlasovaniu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrušovským Pavol, predseda NR SR
39.
Prosím procedurálny návrh, pán poslanec. (Ruch v sále.)
Číž, Miroslav, poslanec NR SR
40.
Čiže išlo o hrubé zneužitie tohto miesta, ktoré bolo hlboko nedžentlmenské pán spravodajca.
|
512.
Ďakujem. Vážená pani premiérka, pozorne sme, teda som vás teda počúval aj ja, aj mne je úprimne ľúto, že musíte stanovisko k návrhu na vaše odvolanie, resp. vyslovenie nedôvery dávať v tomto veľmi nedôstojnom prostredí tuším o pol šiestej ráno.
A zaujalo ma, ako hovoríte o tom, že si ctíte demokraciu. Problém ale, pani premiérka, je v tom, že toto je najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky, ktorému zodpovedáte. V tom návrhu, ktorý podpísalo 62 poslancov najväčšej strany v parlamente, aj vôbec sme na prieskume verejnej mienky, sú vyjadrené vážne výhrady, vážne podozrenia a skutočnosti, ktoré sú už desať až pätnásť rokov vnímané v tomto parlamente a v tomto štáte ako niečo, s čím sa veľmi podrobne zaoberať. To, čo ste nám predviedli, že akým spôsobom sa vyrovnáte s týmito skutočnosťami, ktoré sú v návrhu, sú asi také, že ak by to malo byť univerzálne, tak odteraz každý minister, ktorý bude obvinený z korupcie, akurát pozve pána Dostála, aby mu do očí mohol povedať, že nemá nič spoločné s korupciou. Nejde to tak.
Nejde to tak. Sme poslanci Národnej rady a či ste sa vyjadrili v takom alebo onakom prostredí k veciam, alebo máte pocit, že ste už unavená, nemôžte byť a musíte to vysvetliť v parlamentne, lebo toto je to fórum, kde tu čakáme my ako ľudia, ktorí vás kontrolujeme, ale aj občania tohto štátu.
Takže ak máte naozaj vzťah k demokracii, pani premiérka, tento spôsob už ďalej nie. Skúste naozaj zodpovedne sa s tým vyrovnať, veď pokiaľ ste presvedčená o svojej pravde a s korupciou nemáte nič spoločného, urobte zásadné vyhlásenie. A hlavne povedzte teda, kto s tou korupciou spoločné niečo má, lebo tie podozrenia sú veľmi zásadné.
Ďakujem.
|
447.
Ďakujem za slovo. No, pán poslanec, hovorili ste o kopu veciach. Veľmi ma pobavila otázka, že idete obnovovať dôveru spoločnosti cez ten politický front, a to samozrejme, keďže ste z SDKÚ, predovšetkým s pánom Miklošom alebo s pánom Dzurindom. Skutočne, toto bude veľmi zaujímavý proces a budeme ho všetci veľmi pozorne sledovať. Tá súčasná situácia, myslím si, že indikuje dosť zaujímavé závery a je nepochybné, že vy, ktorí sa pohybujete na pomedzí, poviem, možno trošku aj toho sveta vedeckého, že vystupujete s takýmto divným zväzáckym prejavom. Ale predsa len také malé drobné pripomenutie.
Robert Fico je politikom, ktorý je v slovenskej politike od roku ´90. Za tieto roky sa v tomto celom procese, kde zohrával viac alebo menej významnú úlohu, samozrejme, postupne starel, tak najväčší problém, čo sme počúvali predtým tri mesiace, že si kúpil pozemok 40 krát 20 metrov, pani premiérka. Aby ste nám rozumeli, našej motivácii. Tri mesiace, pol roka? Presne v tom období, keď váš predseda strany pán Dzurinda napísal list na pozemkový úrad, že teda on je vážny reštituent zo Spišskej Novej Vsi a že by veľmi potreboval v centre Bratislavy nejaký náhradný pozemok, lebo je to spravodlivé. (Smiech v sále.) Toto sa odohrávalo.
Ďalej Fico kúpil byť svojej mame aj s bratom, to bol ďalší problém, pani premiérka, ktorý mal za 16 alebo možno už 20 rokov politického života osobne. Vy ste prišla a mňa neteší vám tieto veci vyprávať, len problém je, že vo vašom okolí ešte sa nezohriala stolička a začali ľudia kradnúť - a transparentne a očividne.
Akú dôveru chce ten človek, preboha, obnovovať na Slovensku?
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
|
188.
Ďakujem pekne. No, politika je prostredie, v ktorom naozaj treba mať pevné nervy a aj istú otrlosť na to, aby sme znášali všetky úskalia s ňou spojené.
Pán kolega, postaviť sa a tvrdiť, že euroval je niečo ako kapitál, v ktorom nemožno vyvíjať nejaké politické ataky, a že je to tak vážna vec, že treba politickú zodpovednosť, pán kolega, veď na tom stála celá vaša kampaň. Všetky kroky, ktoré predchádzali eurovalu a boli s tým veľmi úzko späté akékoľvek rokovania o ňom, nastupovali bezostyšné, jednostranné a veľmi nezodpovedné vyhlásenia. Trpel som vtedy, keď ste to robili. Ale robili ste to transparentne, zásadne a masívne.
Pani premiérka, a to je jeden z ďalších momentov v tomto smere, vynikala. Veľmi dôveryhodný výraz tváre a oznamovala verejnosti, ako ona nedovolí okrádať našich občanov v nezodpovednom hospodárení, vtedy ste práve zistili, že teda socialistického spoločenstva európskeho a tak ďalej a tak ďalej.
Pán Matej, to tak nejde. A týmto spôsobom ani len náznak politickej korektnosti nenájdeme. A či to je politické majstrovstvo od vás, alebo obyčajná bezočivosť, to už je nakoniec jedno. Ani neviem, či nezneužívate trošku právomoci spravodajcu, pretože vás už je nejako veľa. A potom môžme reagovať iba dve minúty na veci.
Pani ministerka, ešte veľmi krátko, teda pani premiérka. V okolitých krajinách odstupovali, v Anglicku, vysokí vládni funkcionári, ministri a tuším aj podpredseda vlády za to, že zamestnávali ilegálnu prisťahovalkyňu v domácnosti. Premiér Fico odvolal ministra, ktorý pridelil 240-tisíc korún, ani nie on, jeho úrad, jeho nejakému bratrancovi vo väzbe na nejaký elektrický prístroj alebo niečo podobné, odvolal. Vymenoval tu trinástich ministrov. V tomto je ten problém. V tomto je ten problém a tento typ straníckeho klientelizmu, že tak transparentný prípad dať jednému okresnému... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
50.
Ďakujem. Pán predseda, bolo to také roztomilé vystúpenie vcelku, a aj ste ma pochválili.
Ten ekonomický rozmer, lebo teda myslím si, že pri vlastnom hodnotení dávate najväčší dôraz na vaše ekonomické videnie reality. No, pán predseda, nie je možné takto hodnotiť ten stav, ktorý súvisí s krízou v roku 2008. Je to svetová kríza, obrovská, hrozí ďalší stupeň v súčasnosti. Celý svet je hore nohami a hľadá riešenia a cíti obrovské riziká.
V tom období napríklad, čo hovoríte o nejakých veľkých výdajoch, ktoré tam boli, no, korektný ekonóm by prinajmenšom porovnával naše krajiny s inými krajinami, ako to fungovalo vtedy, aké boli prepady v ročnom hospodárení v krajinách Európskej únie. Dá sa to veľmi ľahko. A aj aké boli náklady na riešenie tých obrovských dopadov zvlášť v prvom období tejto reformy. Ani len náznak korektnej ekonomickej analýzy, ale čiste politické.
U vás je jediným nóvum, že síce niečo uznávate, na rozdiel od vašich kolegov bude, vlastne celý čas ekonomická kríza neexistovala, len ľavicová vláda bezbreho rozhadzovala. Čiže pravdepodobne tu ani zďaleka nemôže byť základ pre korektnú a serióznu diskusiu.
Druhá vec. Ďakujem vám aj za to, jak ste nás ohodnotili všetkých v tomto klube, len pravdepodobne musia uznať, že aj my vnímame realitu na druhej strane nejakým spôsobom a ani to neotvárame. Nemá to význam. Občania si nás volili, sme tu a hájime záujmy. Problém je, že v tejto krajine je, ja neviem, 80-tisíc invalidov, 800-tisíc dôchodcov, 60-tisíc učiteľov alebo ja neviem koľko, 20-tisíc lekárov a všetci majú svoje záujmy. A základný problém je v tom, aby sme našli v tomto parlamente taký mechanizmus, aby bolo jasné, že všetci občania našej krajiny sú klientmi. A tam, pán kolega, pán predseda, je obrovský problém, pretože v tejto krajine sa absolútne roztvárajú nožnice medzi bohatými, aktívnymi a medzi tými inými. (Potlesk.)
|
28.
Ďakujem pekne. No, vážený pán minister, ja si myslím, že ani za normálnych okolností komentovať vaše vystúpenia nejak zvlášť netreba. Ste známy vysokou mierou dôveryhodnosti u slovenskej verejnosti.
Ale čo je zaujímavé, je pre mňa osobne tá neuveriteľná miera sociálneho cynizmu. Vy ste nositeľom politiky, neoliberálnej politiky, ktorá zdevastovala celý svet a dneska už aj Európu. Vidieť to v Londýne, v iných krajinách so všetkým, čo k tomu patrí. Len vysvetľovať to, že dôchodcovia na Slovensku, ktorí dostávajú jeden z najnižších dôchodkov vôbec, kde sa stretávame s ľuďmi s 200, 250 eurami mesačne, a že im vláda povie, že títo ľudia, ktorí väčšinou a v drvivej väčšine poctivo pracovali 40 rokov, dostanú 1 000 korún na Vianoce, aby vnúčatám mohli kúpiť aspoň nejaké hračky, tá miera je nesmierne vysoká.
To, čo predvádzate vy, to je, odpustite mi to slovo, ale tupý pravicový populizmus. Je známy. Vy chcete, aby ľudia šetrili a pracovali, a my rozdávali. Nemá to oporu a toto nemá ani význam komentovať.
Viete, kde sú peniaze? V bankách, ktoré ste predali za 38 mld., ktoré mali teraz ročný zisk 38 mld., a to ste predtým do nich naliali 200 mld. korún.
Dejiny vás, pán minister, za toto všetko ocenia pravdepodobne a nezávidím vám túto pozíciu. Ale keď vystupujete tu a teraz, berte do úvahy aspoň základnú elementárnu racionalitu. Máte celkom vnímavých poslucháčov. (Potlesk.)
|
100.
Ďakujem pekne. Nepochybne chcem oceniť záver, pán kolega, vášho vystúpenia, ktorým ste navrhli stiahnuť tento materiál. A z toho vystúpenia logicky vyplýva, že minimálne časť argumentov, ktoré tu odznievajú, a ktoré, povedzme, že opozičné spektrum hodnotí veľmi kategoricky, ako negatívne akceptujete. Ale napriek tomu ten pohľad v rámci toho spôsobu myslenia, ktorý sa už na Slovensku zafixoval, pre druhé čítanie bude, ak by náhodou bolo, tak by bol v každom prípade cenný. Len niektoré otázky, ktoré ste si položili ako rečnícke. Napríklad je, že z čoho máme platiť teda tie zvýšené výdavky na sociálnu sféru v štáte v čase recesie a podobne.
No, dokonca aj teraz ten príklad s tou Zagorovou, takí ľudia ako je Warren Baffet alebo majiteľka Le Royal vo Francúzsku kričia, zdaňte nás. Neviem, či viete pán kolega, ale tá najbohatšia pani zarába mesačne viac ako zarába pätnásť tisíc sedemsto tých takzvaných pracujúcich vo Francúzsku. A logika, etika takéhoto stavu, že je normálna a samozrejmá, o nejakej progresivite zdanenia, že netreba hovoriť a podobne, ktorú trošičku cítim vo vašom prejave, ukazuje, že bude neudržateľná aj u nás, v našich podmienkach.
Pán Zajac hovoril pred časom o konkurencieschopnosti, odhliadnuc od toho, že treba vždy sa pozrieť, kto teda ten rebríček robí, ale dosť je signifikantné, ako vyzerajú, ktoré štáty sú v prvej desiatke konkurencieschopnosti, Fínsko, Dánsko, Švédsko, ako vyzerá daňová kultúra v týchto krajinách. Ako vyzerá sanovanie potrieb. Ako vyzerá daňové prostredie v prvých tridsiatich krajinách, ktoré sú napísané v tom rebríčku konkurencieschopnosti, ktorá z krajín, ktorá má také daňové portfólio ako u nás, neexistuje daň z majetku prakticky, neexistuje daň z dividend, neexistuje daň z dedičstva, ktorá je fixná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
78.
Ďakujem. Vážený pán kolega, no ja by som možno ani nemal hlásiť s faktickou poznámkou, lebo autentická kritika materiálu, ktorého ja alebo možno viacerí považujeme za zločinný, je svojím spôsobom vítaná. Keď dokonca ani pravicoví kolegovia v koalícii takéto opatrenia nevedia akceptovať. Ale napriek tomu odznelo kopu vecí, ktoré sú zásadne kontroverzné, o niektorej hovoril už pán Viskupič, takže výnimočne s ním môžem súhlasiť. Je to presne tak. Je to až nepochopiteľné, ako môžete hodnotiť tak jav, ktorý je, bohužiaľ, integrálnou súčasťou nášho pracovného prostredia, kde tých ľudí naozaj z faktického donútenia, samozrejme nepriameho viac - menej, okrem prípadov priameho donútenia, a z tohto robiť problém, že štatistický úrad registruje tento moment a uvádza ten rozmer, aby sme mali prehľad, koľko je teda štandardných pracovných pomerov a ktoré majú tento charakter, ktorý je nežiaduci.
V tejto súvislosti jak počúvam od vás či ďalších kolegov, že stotisíc ľudí, ktorí by mali mať nadštandardné mzdy, teda penzie. No pokiaľ viem, tí najväčší vlastníci, najväčší majitelia podnikov majú principiálne platy v starých peniazoch 10-, 12-, 15 tisíc korún. Tí budú mať malé penzie, lebo ich nepotrebujú. Z princípu ich nepotrebujú tí, ktorí platia riadne dane a majú teda aj veľké platy, to rozhodne nie sú veľkí vlastníci. Tí dostávajú svoje hlavné príjmy cez dividendy a tie principiálne nezdaňujeme. A vy ste jeden z koryfejov, alebo strana, ktorú teda reprezentujete najnovšie, práve tohto vulgárneho neoliberálneho pravičiarstva, ktorý zaviedol tento mechanizmus do našej spoločnosti, že práve týmto skupinám vytvárame obrovské daňové výhody, odpisovať všeličo, jazdia na autách, ktoré si vlastne odpíšu cez dane kompletne všetky, a s tým sa nedá nič robiť, pretože ten tlak záujmového globálneho kapitálu, čoho toto je súčasťou, je tak silný, že dá sa o tom iba hovoriť v našom štáte. Nedá sa s tým nič robiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
108.
Pani ministerka, ja myslím, že môžem povedať, že uznáte, že my oceníme vecnosť diskusie. Len problém je ten, z toho vášho vystúpenia zase mám dojem, no, oddelenie Súdnej rady šéfa a oddelenie Najvyššieho súdu, aké má miesto a dôsledky z tohto rozdelenia, aké to má miesto alebo aký to má význam pri riešení hlavných problémov, aktuálnych problémov súdnictva? To je parciálny problém, kde si viem predstaviť tú diskusiu, pokiaľ by to nemalo tento personálny rozmer, ktorý tak kritizujeme, a možno o tom rozprávať. Ale obávam sa, či to bude oddelené, alebo spolu, sa absolútne nič nestane alebo vôbec to zásadným spôsobom neovplyvní aktuálny stav súdnictva, pani ministerka.
A teraz skúsme sa pozrieť, asi ako my by sme mohli len tak veľmi cvične to skúsiť naformulovať, ktoré sú hlavné problémy súčasného súdnictva. Ja napríklad vidím problém naozaj vzťah štátu reprezentovaného predovšetkým teda výkonnou mocou vo vzťahu k súdnej moci. Asi ako má vyzerať? Ako vyzerá na jednej strane nezávislosť súdnictva ako chránená hodnota a na druhej strane nevyhnutná pracovnoprávna kontrola. Do akej miery vieme riešiť slobodu a nezávislosť v rozhodovaní, teda ale zároveň s tým spätá ale aj možnosť zneužitia tohto statusu tej nezávislosti, to je problém. Aké máme efektívne mechanizmy?
Tretí zásadný problém, etika v súdnictve, otázka sudcovskej samokontroly, fungovanie systému, doriešovanie ho, všetky možné ďalšie riadiace akty, ktoré môžu v tomto smere vytvárať podhubie pre riešenie hlavných problémov.
To znamená, tá hierarchia podľa môjho názoru stojí niekde inde, aká je štruktúra veci, v ktorej sa predkladajú tu, a práve to, v akej štruktúre to chodí sem, evokuje práve ten jednoznačný iba politický moment.
Takže akonáhle získame aspoň trošku pocit, že ideme hľadať naozaj hierarchiu hodnôt, ktoré môžu zlepšiť súdnictvo na Slovensku, aspoň k tomu aktivity budú aspoň trošku zodpovedať, v každom prípade je to priestor na to, aby sme začali konečne niečo zmysluplne robiť.
Ďakujem.
|
92.
Ďakujem pekne. No, pani ministerka, ja som predsa len človek, ste naozaj šarmantný démon, ja to rešpektujem a... (Ruch v sále.) Spravila síce šikovne, naozaj klobúkom dole, samozrejme, nemám šancu teraz v diskusii reagovať na to, čo ste všetko veľmi umne povedala, nepochybne, že medzi tou celou sériou opatrení sú niektoré veľmi zaujímavé, ja oceňujem. Samozrejme, problém je, že tá podstata naozaj smeruje k tomu Harabinovi a tam máme problém.
O odbornej skúsim len jednu jedinú vetu z rozhodnutia Ústavného súdu 10/2005: "Úlohou Súdnej rady je teda zabezpečiť legitimitu sudcovskej moci" a ďalší výňatok, "súčasťou legitimity sudcov je aj vznik sudcovskej funkcie a kariérny postup sudcov."
Tu je napr. moment, o ktorom teda keby ste dbali na tú legitimitu komplexne, tak by sme sa o tom vedeli porozprávať a situáciu zlepšiť.
Takže počúval som veľmi pozorne vaše odborné argumenty, pani ministerka, vy poznáte, že dnes existujú z odborného prostredia veľmi vážne materiály, témy, ktoré oponujú váš návrh. Predpokladám, že druhé čítanie bude tým priestorom na to, aby sme sa potom tým jednotlivým veciam podrobne venovali a trošku sa nám aj tie pozície vyrovnajú, lebo budem mať aj ja primeranejší časový priestor.
Ďakujem.
|
86.
Ďakujem pekne. No, nepochybne tá situácia, v ktorej sa momentálne nachádzame, je, má istý emotívny náboj a mňa sa to chytá. Situáciu, ktorá tu existuje, považujem za tragédiu, pán Pado. Ak pre vás ako človeka, ktorý ste nakoniec mali zodpovedný post, boli ste ministrom vlády Slovenskej republiky. Rok a pol vašej vlády nie je plnohodnotne obsadený post generálneho prokurátora, totálne spochybňovaný predseda Najvyššieho súdu, totálny konflikt vašej ministerky s celou súdnou obcou, ale kompletne. Dokonca v situácii, keď odmietajú rôzne okresné a krajské súdy sa zúčastňovať tých pseudovýberových konaní. Niekoľko podaní na Ústavný súd so všetkým, čo tu je, a navrhované opatrenia, v ktorých sa pokračuje presne v tom istom duchu, ktorý kritizujeme rok a pol, bez elementárnej schopnosti vnímať situáciu a začať robiť normálnu zmysluplnú politiku. To je tragédia.
Je súčasťou ďalších tragédií, ktoré tu zažívame v tomto parlamente, pán Pado. Čiže do istej okolnosti aj na tragédie sa dá zvyknúť. Ja si na to zvykám ťažšie a ma to trošku aj emotívne ešte chytá, mňa to mrzí.
A jediné, o čo mi išlo, pán Pado, aby sme si začali tieto veci uvedomovať a aby ste konečne začali pociťovať zodpovednosť za správu krajiny a aby ste naozaj niečo urobili v tak dôležitej oblasti, ako je celá sféra súdnictva. A potom aspoň elementárne odborné vedomosti, pán poslanec Pado. Tie inštitúcie, ktoré sú vo vnútri spoločnosti, sú naozaj zložité a treba ich študovať. Bez ich znalostí ani nemá význam o nich rozprávať.
Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)
|
76.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko.
Ďakujem aj pánovi predsedovi za stanovisko k faktom, ktoré uviedol pán poslanec Madej. Len pán poslanec Madej je mladý a slušný človek. Môj problém je, že to, o čom tu hovoril, to sa dotýka krokov, ktoré sú upravené buď právnymi predpismi, zákonom ako takým, minimálne uzneseniami Národnej rady, a teda inými internými smernicami.
Čiže pokiaľ niekto vedome manipuluje s takýmito náležitosťami, ako je podanie lehoty a tak ďalej, v takom prípade sa dopúšťa podvodu, vážené kolegyne, kolegovia. A to už v podmienkach Národnej rady pravdepodobne niečo znamená.
Takže v týchto súvislostiach budem očakávať, pravda, aj od pani ministerky v tomto zmysle, pokiaľ bude schopná, alebo teda bude mať pocit, že niečo vie o okolnostiach, ktoré spôsobili tento stav, že sa to dozvieme. Pretože v opačnom prípade, v opačnom prípade musíme vyvodiť konzekvencie z toho, čo sa deje. Je toto ešte orgán, ktorý je schopný postupovať podľa práva?
Vážené kolegyne, kolegovia, reagujem aj na to, pani ministerka vystúpila v záverečnej reči, kde s plamennými politickými invektívami voči strane SMER mala dokumentovať oprávnenosť jej vlastného postupu. Dovolím si vám povedať, že váženého kolegu Mamojku, profesora, si nesmierne vážim a jedným z jeho osobnostných znakov je, že je veľmi úzko viazaný na akademické prostredie, ktoré má svoje pravidlá. Jedno z nich je, že keď diskutuje s partnerom, tak predpokladá, že partner je gentleman, že pokiaľ hovorí s novinárom, predpokladá o tom, že to hľadanie pravdy je naozaj zložitý proces, ktorý vyžaduje pokoru, a rozpráva o tých veciach vždycky tak, aby kategoricky nevyvracal oponentovi jeho argumenty, pokiaľ to nie je nevyhnutné a nie sú v absolútnom rozpore, a hľadá vždy možnosti toho pozitívneho myslenia partnera.
Stáva sa v politike, pravda, pokiaľ úplne podľahne tomuto étosu, že sa stane to, čo sa tu stalo. Nasleduje hysterická reakcia a neomalené ataky, ktoré sú hlboko v rozpore s pravdou, pani ministerka. Mňa to nesmierne mrzí, že o tom hovorím, ale ukazuje sa, že pri tých procesoch, ktoré robíte a ktoré viete, že sú oprávneným terčom a sú v centre pozornosti prevažnej časti väčšiny. Pretože vy, možno proti vlastnej vôli, ste sa stali súčasťou tej najnekorektnejšej politickej súčasti teda aktivít koalície, ktorá tu existuje. To znamená, politické prevzatie moci absolútnym spôsobom, ale aj tam, kde právny poriadok, kde konštrukty, ktoré máme v tomto parlamente, predpokladajú, že ide o rozdelenie politickej moci, rozloženie politickej moci pri presahoch v jednotlivých volebných obdobiach, čo má priniesť stabilitu právneho poriadku a čo je vždycky znakom toho, že étos spravovania krajiny má nejaký aspoň základný obsah a nie je to len bezuzdné mocenské vajatanie a hľadanie momentálnych aktuálnych výhod.
Slovensko absolútne potrebuje v ďalšom vývoji demokracie práve to, aby sme sa naučili rešpektovať tieto medzivolebné presahy. Aby sme sa naučili, že odovzdávanie moci a preberanie moci a získavanie je úplne štandardným a samozrejmým rozmerom a že naozaj musíme občanov predovšetkým presvedčovať o tom, že to, čo robíme, je v celom záujme spoločnosti. (Potlesk.)
To, čoho sme svedkom, je bezuzdné preberanie moci. Pani ministerka, buďte taká teda láskavá, ak náhodou sa mýlim vo svojich tvrdeniach, povedzte nám, ktoré ešte nominácie, ktoré boli z predchádzajúceho obdobia, kde boli presahy vo volebnom období, ešte neboli atakované náhlymi zmenami právnych predpisov? Úplne náhodné menenie členov rady z osem na deväť a neviem čo, skrátenie a hocijako iným spôsobom, aby bolo možno zlikvidovať to, kde naozaj vyžadujeme spoločenskú kontrolu a kde potrebujeme naozaj korektný celospoločenský pohľad a nie iba aktuálne politické vajatanie.
Čo sa už len stalo, že sme nemohli mať napríklad v rozhlase, televízii, kde to začalo ako prvé, kde sme zistili okamžite obrovské pochybenia a tak ďalej, kde stačí dneska iba trošku seriózna analýza, čo sa v týchto orgánoch deje, a zistíme, že 90 % tých nezmyslov, čo sme tu počúvali, stoja absolútne na vode. Čo už len vidíme v tej televízii? Ako lepší program, lepšie hospodárenie alebo niečo? Veď ak budeme donekonečna púšťať staré inscenácie, naozaj materiálne náklady zlikvidujeme. Už potrebujeme iba pätnásťminútové spravodajstvo. Načo sú tam tie rady, ktoré majú garantovať verejnosti, že naozaj napríklad politický zápas bude sprostredkovaný korektne a v potrebnej štruktúre a seriózne.
Alebo pokračujeme znovu v tých deväťdesiatych rokoch? Prídeme, ovládneme všetko, čo sa dá, vyhodíme všetkých, ktorí sú z politickej opozície, a zavedieme tie nové vlastné hodnoty. Čo na tom, že ani zďaleka tomu nezodpovedajú napríklad aktuálne prieskumy verejnej mienky alebo iné momenty spoločnosti.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, to, čo sa tu deje, ten pokus o ovládnutie súdnictva, všetci vieme, že súdnictvo, súdna moc ako taká jednoducho je nositeľom viacerých, naozaj aj negatívnych tendencií. Nie sme spokojní s tým, čo sa deje pri rozhodovaní sporov, nie sme spokojní s tým, akým spôsobom vieme chrániť prostredníctvom dobre realizovaného trestného konania spoločnosť pred protiprávnymi činmi, pred trestnými činmi a podobne.
Naozaj potrebujeme hľadať symptómy, potrebujeme seriózne analýzy, čo sa vlastne v tej spoločnosti deje. Kde potrebujeme podporovať vedomostný potenciám sudcov, kde potrebujeme meniť vnútornú štruktúru, ale tam, kde aspoň trošku vieme garantovať preukázateľne aspoň nádej na to, že procesy sa nejako zmenia. Kde začneme vyhodnocovať, kde budeme vytvárať aj možno spoločenskú štátnu propagandu na to, aby sme dobre výsledky sudcovskej práce vedeli spoločnosti predstaviť a rovnako aby sme vedeli spoločnosti predstaviť aj taký stav, kde naozaj dochádza k zásadným pochybeniam a kde sú veľké podozrenia, že jednoducho do správnych procesov alebo súdnych procesov, ktoré prebiehajú, vstupujú iné momenty, ako je hľadanie spravodlivosti.
Pani ministerka, principiálna nedôvera je k tomu, čo predkladáte. To, čo vidíme, je iba manipulácia s existujúcim stavom. Robíte to v stave ako absolútnej nedôvery celého stavu, ktorý tu funguje.
Pani ministerka, skúste zverejniť jedno meno jedného renomovaného nezávislého odborníka na Slovensku, právnika, ktorý bude tvrdiť, že to, čo vy tu teraz prednášate a tlačíte, že je predmetom nejakého právneho výskumu a že jednoducho právna veda konštatuje, že je potrebné meniť tým a voľným spôsobom tieto pomery. Jedného nezávislého, pani ministerka, keby ste vymenovali.
Ale v každom prípade o nejakom väčšinovom názore nemôžme, ako iste uznáte, ani v náznaku hovoriť. To, čo sa tu deje, je nemysliteľné.
Kvalita práce legislatívneho návrhu. Pani ministerka, vy máte reprezentovať to najlepšie, čo v legislatívnom procese táto vláda vie našej spoločnosti ponúknuť. Ako asi vyzerá dôvodová správa, ktorá je častokrát interpretačným vodítkom, veľmi dôležitým, pri rozhodovaní súdov a podobne, kde naozaj treba solídnym a serióznym spôsobom vysvetliť daný inštitút, potrebu odvolať sa na potrebné kapacity vedecké, iné, spoločenské, odborné a neviem aké.
Akým spôsobom sa vyrovnáte s tým, že my potrebujeme rozdeliť šéfa Súdnej rady a potrebujeme rozdeliť funkciu predsedu Najvyššieho súdu? Pozerám vašu dôvodovú správu, pani ministerka, v tomto krátkom štvrťstranovom hlbokom rozbore nájdeme jednu jedinú vetu: "Účelom návrhu ústavného zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre naplnenie požiadavky na zamedzenie prelínania výkonnej moci a súdnej moci v podobe oddelenia funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky od funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, aby predseda Najvyššieho súdu nebol predsedom Súdnej rady."
Tým hlboký rozbor situácie, náznak všetkým, ktorí sa zaoberajú s týmto návrhom zákona, končí. Aké požiadavky, čo pani ministerka tu píše, netušíme a nevieme a ani nám to pani ministerka, hoci som ju veľmi pozorne počúval, ani v náznaku nevysvetlila.
Právnikom som tridsať rokov, z toho desať rokov som pedagogicky pôsobil. Mal som tú česť angažovať sa aj vo vedeckých aktivitách. V živote som nečítal o nejakom zásadnom požiadavku, že treba rozdeliť predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu. Nepochybne ju môžeme rozdeliť. Prečo nie? V každom prípade ale potom potrebujeme seriózne diskusie na tému, ako bude vyzerať reprezentácia justičnej moci ako tretieho stĺpa moci v našom štáte. My predsa veľmi dobre vieme, kto reprezentuje moc zákonodarnú, je to pán predseda parlamentu. Vieme veľmi dobre, kto reprezentuje moc výkonnú, je to pán predseda vlády. A potom potrebujeme vidieť, kto reprezentuje moc súdnu. Na túto tému, pani ministerka, viete rovnako ako ja, existujú veľmi seriózne a veľmi kvalifikované rozbory napríklad členov Súdnej rady a iných nezávislých právnikov. Veľmi podrobne vysvetlené, v čom všetkom zásadným spôsobom obmedzujete práva Súdnej rady, v čom zásadným spôsobom obmedzujete nezávislosť súdnej moci pri kreatívnych napríklad funkciách, ktoré v tomto smere majú, veľmi adresne a veľmi zásadným spôsobom tam máte naznačené od renomovaných právnikov, ktorí to predložili slovenskej verejnosti, kde sú zásadné pochybnosti o ústavnosti takýchto návrhov.
Pani ministerka, čakal som, že sa s tým vyrovnáte. Či už tu, či nejak prostredníctvom nejakých odborných článkov vo verejnosti, pretože vstupujete do reformy, ktorú my, veľká časť tejto poslaneckej snemovne, považujeme za zásadnú. Vyslovujeme veľmi zásadné podozrenie, pani ministerka, a to, že jednoducho vaše aktivity smerujú iba k ovládnutiu politickému súdnej moci a vôbec nie k zlepšeniu. Že ani v náznaku to, čo nazývate zlepšeniami, my nevidíme, že by mohlo zlepšiť a skvalitniť prácu v tomto smere.
Vážené kolegyne, kolegovia, toto je pravdepodobne z môjho pohľadu veľmi nevďačná úloha. Pani ministerka, ja vám ju nezávidím, ale nehnevajte sa, musím použiť aj to slovo, že to je výsmech politickej práce. Takto sa jednoducho v parlamente pracovať nemá. Ak sa vám náhodou nejakým spôsobom tieto aktivity podarí urobiť, garantujem vám, že to ďalším spôsobom zásadne destabilizuje súdne prostredie, ktoré tu je, pretože držať jeden a pol roka pomaly, alebo dva, celú realizáciu súdnej moci v pozícii, že generálny prokurátor v zásade zneistený, nezvolený a do dneska nefungujúci, na druhej strane ministerka spravodlivosti, ktorá je ale v kompletnom spore s celou sudcovskou obcou, na druhej strane ale absolútne spochybňovanie posledných orgánov sudcovskej nezávislosti v našej krajine. A to tu udržovanie tohto stavu a iba prehlbovanie, ani náznak nejakej kooperatívnosti, ani náznak toho, že ale nikoho v tomto štáte, pani ministerka, nezaujímajú osobné vzťahy nikoho ani s Harabinom, ani vás, ani neviem koho všetkého. Ale všetci chceme a očakávame od seriózneho reprezentanta výkonnej moci, že navrhne tomuto parlamentu riešenia, ktoré naozaj budú smerovať k tomu, že jednoducho pohneme aspoň trošku situáciu ďalej. A to sú opatrenia odborné, politické, spoločenské, otázka aj rôzne typy občianskej kontroly aktivít, ktoré tu prebiehajú a podobne.
Ale to, čo sa tu deje, je len jednostranná politická agitácia. Absolútne rezignovanie na skutočné menenie pomerov v súdnictve. Agónia súdnictva sa len dennodenne prehlbuje. Všetky tieto navrhované veci, ktorých realizácia pravdepodobne bude musieť trvať, ak by sa vám to náhodou podarilo, viac ako pol roka, naďalej bude destabilizovať celý čas toto prostredie. A to ešte môžme očakávať rôzne typy aktivít, možno aj občianske neposlušnosti v tomto prostredí, ktoré sa v žiadnom prípade, vážené kolegyne, kolegovia, nedajú úplne vylúčiť.
Takže pravdepodobne znovu sa treba vrátiť k tomu, čo asi môže v konečnom dôsledku slovenskému súdnictvu pomôcť.
Pani ministerka, je trošku zdiskreditovaný termín vedecké riadenie spoločnosti. Ale vedecké riadenie spoločnosti znamená okrem iného vcelku pravdepodobnejšie aj ľavicou, aj pravicou akceptovateľné veci. Skúste prizvať odborníkov z nezávislých inštitúcií, ktoré platí štát. Ústav štátu a práva Akadémie vied, odborné ústavy, ktoré máte k dispozícii jednak vy, ale nechajte ich slobodné a vecné a normálne vyjadrenie a nie účelové tlačenie ich do rôznych aktivít. A aj iný nezávislý odborný front, ktorý je veľmi široký, veď máme niekoľko veľmi renomovaných fakúlt práva, kde sú odborníci, ktorí v tomto smere minimálne môže ponúknuť verejnosti veľmi kvalifikované stanoviská. A potom nech si verejnosť aj my môžme seriózne vybrať.
Pani ministerka, nič iné vám neželám, aby ste už s takýmito vecami do parlamentu nechodili, ale aby ste prichádzali s vecami, ktoré by mohli smerovať k tomu, aby sme si vás zase mohli začať vážiť.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
|
Pani ministerka, ja si myslím, že v priebehu dvadsaťročného vývoja, od začiatku že sme zverili tvorbu práva vláde, teda návrhov, je to predovšetkým preto, že disponuje odborným potenciálom krajiny, že má ľudí na ministerstve, ktorí sledujú odbornú literatúru, ktorí sa zúčastňujú konferencií. Máte k dispozícii pripomienkové konanie. Som presvedčený, že minister spravodlivosti v oblasti trestnej musí predkladať hotové návrhy, ktoré tu sú, a musí zaujať zreteľné a jasné stanovisko vo vzťahu k poslaneckým návrhom tam, kde môže byť kolízia, kde je poslanecký návrh v rozpore s dosiahnutým stupňom poznania a s poznatkami, ktorými disponuje napr. právna veda. Je tu niekoľko zásadných kontroverzných vecí. Pán poslanec Osuský tu rozprával o zločinoch komunizmu. Nie je náhodou problém, čo to komunizmus je, aby sme to vedeli zadefinovať?
Ďalšia otázka je otázka nedbalosti v činnosti štátnych funkcionárov. Neustále sa to zneužíva na nezmyselnú propagandu, včerajšie titulky v novinách SMER je proti trestaniu nedbalosti a podobne. Je úlohou ministra, ktorý má garantovať odbornosť návrhu, aby jasne povedal, že tie pochybnosti sú zásadné, pani ministerka, ako je to s hospodárskym rizikom, pri tvorbe pri zodpovednosti z nedbalosti. Nedbalosť a rozsah, čo ten funkcionár mal urobiť, sa bude určovať dodatočne? Alebo akým spôsobom to pôjde? Veď tam vzniká obrovské množstvo zásadných pochybností. Minimálne komparácia mechanizmov pre trestanie vysokých štátnych funkcionárov v jednotlivých štátoch naznačuje, že je celkom iný prístup k tomu. Fínska ústava napr. aj keď dokonca formuluje, že za špatný výkon funkcií sú možno zodpovední, ale potom sa výrazne diferencuje politická, trestnoprávna a iná zodpovednosť.
Hlboko nepripravené návrhy, pani ministerka, ktoré môžu spôsobiť v praxi obrovské problémy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Pán Jurčík, len malý drobný omyl. To nie je môj názor. Môj názor je to tiež, ale citoval som z nemeckej ústavy, ústavy Nemecka. Predpokladám, že Nemecko nepokladáte za komunistický štát, lebo tam neprevzali DDR-ácku ústavu, ale tam ju majú svoju kontinuálne od roku 1945. Takže o tom vám môžem dať teda k dispozícii literatúru, ak vás zaujme aj napr. ústavné ustanovenie talianskej ústavy. Mám to tu aj rovno k dispozícii.
Ale takže vaše názory. Dobre, máte tieto názory, len o sociálnej funkcii vlastníctva dneska existuje veľké množstvo veľmi zaujímavej literatúry, takže možno by bolo dobré, keby ste skúsili porovnať svoje poznanie a videnie s tým, čo je k dispozícii na trhu, a možno tá diskusia potom by ešte mohla aj v budúcnosti pokračovať. Ďakujem pekne.
|