24.
Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som zaželať všetkým spoluobčanom, všetkým kolegom, kolegyniam v parlamente požehnané a milostiplné vianočné sviatky a do nového roku veľa šťastia, zdravia a Božieho požehnania. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
133.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, funkcia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky je druhou najvyššou funkciou v slovenskom ústavnom systéme. Dôvera nadpolovičnej väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je nevyhnutnou podmienkou pre vykonávanie postu predsedu parlamentu. Richard Sulík bol zvolený na začiatku tohto volebného obdobia na základe dôvery poslancov štyroch koaličných poslaneckých klubov. Hlasovaním zo dňa 11. októbra 2011, keď Richard Sulík nehlasoval za vyslovenie dôvery vláde Ivety Radičovej, stratil podporu poslancov troch poslaneckých klubov. Predseda parlamentu, ktorý nemá podporu väčšiny poslancov, nemôže dôveryhodne a zodpovedne vykonávať túto funkciu. Preto vám predkladám návrh na odvolanie Richarda Sulíka z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa článku 89 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 8. júla 2010 bol za predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zvolený Richard Sulík. V súlade s § 2 odsek 3 písmeno a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, poslanecké kluby SDKÚ-DS, KDH a MOST-HÍD navrhujú Národnej rade Slovenskej republiky odvolať poslanca Richarda Sulíka z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem. (Potlesk.)
|
Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá, za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a návrh zákona prerokujú výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
|
Pán predseda, dajte hlasovať o tom, aby Národná rada prerokovala predložený návrh zákona v druhom čítaní.
|
Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec Maďarič a navrhol procedurálny návrh, aby sme vrátili návrh zákona na prepracovanie. Prosím, dajte hlasovať.
|
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v prvom čítaní predkladám spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o povinných deponátoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a slovenských audiovizuálnych diel.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. augusta 2011 č. 448 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
|
220.
Pán predseda, vzhľadom k tomu, že sme pokračovali v rokovaní aj cez prestávku, predkladám procedurálny návrh, aby sme dorokovali poslanecký návrh zákona o hazardných hrách hneď teraz a hneď aj o ňom hlasovali. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem. Chcel by som poďakovať za všetky faktické poznámky, ktoré zazneli. Pokúsim sa na niektoré odpovedať.
Pán poslanec Podmanický, to zachovanie, pokiaľ ide o status quo, zaznie v tom pozmeňujúcom návrhu, o ktorom som hovoril. Čiže ak budete počúvať, ak ho prednesie pán poslanec Matovič, tak tam sa o ňom dozviete. Ja som ho len podpisoval. Čiže teraz nemohol ani zaznieť.
Dúfam, že nechcete, aby sme teraz diskutovali o tej zhode, ktorá panovala, teda počas vašej vlády, nielen v národno-štátnych záujmoch, ale aj v iných záujmoch. Môžeme sa aj k tomu vrátiť, ale nemyslím si, že to prislúcha tejto diskusii.
A, pán poslanec Švantner, veď vy ste boli vo vláde, teraz navrhujete 50-percentné kvórum, prečo ste to neurobili pred štyrmi rokmi, keď ste mali svojich koaličných partnerov, keď ste to mohli urobiť, ale robíte to teraz, keď viete, že to aj tak neprejde? Len preto, lebo viete, že si chcete prihriať svoju politickú polievočku na jazykovom zákone. A to je práve tých 20 %, na ktorých som myslel a ktorých som označil vo svojom príhovore, ktorí takéto spory potrebujú. Na jednej strane toho sporu ste aj vy, pán poslanec Švantner, aj Slovenská národná strana. Ďakujem pekne.
|
Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že sa zhodneme, že od roku 1989, keď v pléne diskutujeme na tému jazykového zákona alebo na tému zákona o používaní jazyka národnostných menšín, toto rokovanie je sprevádzané zaujímavou a miestami až vzrušujúcou diskusiou, čo znamená, že táto téma je nielen citlivá, ale aj politicky živá. Stále dokáže oslovovať množstvo voličov, a preto jej strany venujú náležitú pozornosť. Napriek tomu si myslím, že 80 % občanov takéto zákony ani nepotrebuje. Pokúsim sa vysvetliť tento svoj názor.
Každý z nás iste zažil situáciu, keď pri rodinnom obede alebo inej rodinnej udalosti ako pozvaný hosť sa ocitol človek zo zahraničia. Bolo prirodzené, že pokiaľ rodina bola sama, tak konverzácia prebiehala v slovenskom jazyku. Keď však prišiel hosť, buď začala rodina komunikovať v jazyku, ktorému hosť rozumel, ak sa s ním dorozumieť vedeli ostatní členovia rodiny, alebo sa našiel jeden člen rodiny, zväčša ten, ktorý daného hosťa pozval. A ten potom hosťovi prekladal, o čom sa diskutovalo, alebo, ak sa chcel zapojiť do diskusie, tak príp. aj odpovede ostatným členom rodiny. Podobne je to aj v každej slušnej spoločnosti. Už zo slušnosti sa volí jazyk, ktorému rozumejú všetci členovia spoločnosti. Ak to nie je možné, tak sa komunikuje v jazyku, ktorému rozumie najviac členov spoločnosti, a ostatným sa diskusia prekladá, niektorým členom spoločnosti, aby sa aj oni mohli zapojiť do diskusie, aby sa v tejto spoločnosti cítili konformne. Na uvedené skutočnosti nikto nepotrebuje zákon, stačí slušnosť. Navyše treba zdôrazniť, že príslušníci národnostných menšín nie sú v Slovenskej republike hosťami, ale riadnymi a platnými občanmi. Ak teda sa vieme slušne správať k hosťom, ktorí ku nám prídu, prečo by sme sa nevedeli správať k svojim občanom? Preto si myslím, že 80 % občanov aby sa dokázalo takto správať, ani zákon nepotrebuje. Zákon potrebujú občania, ktorí tieto zásady nerešpektujú. Tým treba stanoviť podmienky. Treba tiež otvorene povedať, že takíto občania sa nájdu aj na strane menšín, aj na strane väčšinového národa, lenže žiadny zákon nedokáže riešiť všetky životné situácie. A preto je to podľa môjho názoru tak citlivé.
Iste uznáte, že nie je normálna situácia, ak rokovanie zastupiteľstva prebieha v jazyku národnostnej menšiny, ak tam sedí poslanec, ktorý tento jazyk neovláda, rovnako ako nie je normálne, ak vedúci pracovník zakáže, aby sa jeho podriadení medzi sebou čo i len rozprávali v jazyku národnostnej menšiny. Nie je normálne, aby ovládanie jazyka národnostnej menšiny bolo podmienkou prijatia do zamestnania vo verejnej správe, takisto aby bol niekto diskriminovaný len preto, že sa hlási k niektorej národnostnej menšine.
Návrh zákona sa snaží hľadať riešenia v zdravotníckej i sociálnej oblasti, v oblasti ozbrojených zložiek i vo vytváraní možností používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku vo verejnej správe. Ako som už povedal, žiadny zákon nedokáže riešiť všetky situácie, ktoré prináša život. Na nás ľuďoch bude záležať, ako budú tieto situácie prebiehať. Ak napr. pri dopravnej nehode zasahujúci policajti budú komunikovať v jazyku národnostnej menšiny a všetci im budú rozumieť, nevidím v tom problém, ale ak čo len jediný účastník tento jazyk neovláda, tak policajti musia komunikovať v úradnom jazyku s možnosťou prekladu. To isté sa vzťahuje na komunikáciu v úradnom styku vo verejnej správe. Samozrejme, v stanovených obciach v prípade potreby je možné zabezpečiť tlmočenie do jazyka národnostnej menšiny. Z uvedeného je zrejmé, že o výklad mnohých ustanovení v tomto zákone bude prebiehať diskusia aj po prijatí tohto zákona, diskusia o správnosti jednotlivých formulácií. To však, čo by malo byť jasné, je stanovenie zoznamu obcí, v ktorých je možné uplatňovať používanie jazyka národnostných menšín.
Všetci veľmi dobre vieme a dobre si pamätáme, ako ťažko sme dospievali k dohode na 20 %. A bola to spoločná dohoda vtedajšej koalície, ktorú rešpektovali i nasledujúce vlády. Preto by bolo najlepšie túto dohodu nerušiť a ponechať túto hranicu. Na druhej strane je zrejmé, že počet obyvateľov hlásiacich sa k jednotlivým národnostným menšinám sa mení. Nemyslím si, že by bolo správne znižovať počet obcí, v ktorých je možné používať jazyk národnostných menšín. Preto sme v rokovaniach navrhli, aby sme počkali na nové výsledky sčítania ľudu a podľa toho nastavovali parametre tak, aby k zníženiu počtu obcí nedošlo. Keďže sme neuspeli s týmto návrhom, tak sme uvažovali a hľadali sme riešenie. Jeden návrh bol 15 %, ktorý je uvedený, my sme uvažovali, že možno bude stačiť 18 %. Nevedel som vydokladovať ani matematicky ani ničím, lebo to sú odhady, nevieme, ako sčítanie ľudu dopadne. Čiže všetky tieto návrhy boli len návrhmi odhadov. Najideálnejšie riešenie by bolo počkať si na to sčítanie. Napriek tomu vo výbore som predložil tento návrh na 18 %. Musím povedať, že ani jeden z poslancov strany SMER za tento návrh nezahlasoval. Pán poslanec Maďarič aj Podmanický tento návrh vtedy podrobili ostrej kritike. A pritom nešlo o nič iné, len o to, aby sme zachovali status quo, čo sa týka počtu obcí. Chcem pripomenúť, že dnes tento zoznam vychádza zo sčítania obyvateľov z roku 1991. A takisto aj počas vlády, v ktorej bol Robert Fico, v ktorej bol SMER, už bolo uskutočnené sčítanie obyvateľov roku 2001. A takisto aj počas vašej vlády, páni poslanci, sme zachovali status quo a toto kvórum sa nemenilo. Čiže ani nám o nič iné v tomto nešlo, len o to, aby status quo aj v tejto oblasti sme zachovali. Z toho dôvodu väčšina diskusií pri stanovovaní kvóra, ale i celkovo pri prijímaní tohto návrhu zákona sa však dotýkala diskutovania len o maďarskej menšine.
Ja osobne si myslím, že tento zákon ak bude problémový, tak bude problémový vo vzťahu k rómskej menšine, zvlášť na Spiši a na východnom Slovensku. A ak sa budeme ním znovu a znovu zaoberať, tak práve v tom vzťahu, že sa obávam, či bude vôbec v týchto lokalitách vykonateľný. A k týmto problémom, myslíme si, sa budeme musieť vrátiť. Aj z tohto dôvodu, s ohľadom na Spiš a východné Slovensko, podporujem konzervatívnejšiu úpravu, ako je v predloženom návrhu. Preto som podpísal návrh, ktorý predkladá pán poslanec Matovič, ktorý vlastne zachováva súčasný stav ešte na ďalších desať rokov. Verím, páni poslanci, že tento návrh podporíte. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
|
20.
Ďakujem pekne. Pán poslanec Richter, ja som nečakal viac, čakal som presne to, že poviete, čo ste povedali. Som rád, že už po tom mojom vystúpení ste neopakovali, že tá novela je nedemokratická a protiústavná a že ste zobrali moje argumenty na vedomie. A že je účelová? Každý návrh zákona je účelový, čiže v tom sa s vami dohodnem, zhodnem, lebo chce riešiť niektoré problémy. A my tu rozširujeme spôsob voľby, ktorý je zapísaný v rokovacom poriadku.
Pán poslanec Jarjabek, ja by som sa nerád vyjadroval o tom, kto, ako, koho má rád. Ja sa pamätám, že v tom minulom volebnom období, to bol váš koaličný partner, ktorý stupňoval nepriateľ, úhlavný nepriateľ, koaličný partner a takýmto spôsobom vás označoval.
Ďakujem pekne.
|
14.
Ďakujem pekne pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci. Požiadal som o vystúpenie v rámci rozpravy, aby ste mohli reagovať potom faktickými poznámkami. Chcel by som sa vyjadriť k rozprave. V prvom rade by som chcel povedať, že nami predložená novela rokovacieho poriadku podľa mňa nie je ani nedemokratická, ani protiústavná. Pán poslanec Kaliňák tvrdil opak. Tvrdil, že tento návrh zákona je v rozpore s ústavou. Vyzývam teda pána poslanca Kaliňáka, aby podal podnet na Ústavný súd, aby nazbieral dostatočný počet podpisov, je vás dosť, a aby takýmto spôsobom Ústavný súd definitívne rozhodol tento náš spor. Mnohokrát v diskusii ste diskutovali o tom, že táto predložená novela búra, brutálne porušuje kľúčový pilier demokracie, ktorou je tajná voľba. Podľa môjho názoru to tak nie je, lebo v tejto novele stále zachovávame, stále zachovávame možnosť tajnej voľby. Ako iste všetci dobre viete a ste to zbytočne prehliadali, na návrh pätnástich poslancov môže Národná rada rozhodnúť o spôsobe, o spôsobe voľby. Aj to porovnanie, že demokratická voľba je len tajná voľba a nedemokratická voľba je verejná voľba, podľa mňa kríva, o čo ste sa snažili. A to sú dôkazy toho aj inde vo svete, že bežne v demokratických parlamentoch je používaný aj spôsob verejnej voľby. Dolná snemovňa britského parlamentu hlasuje tzv. rozdelením, kde sa poslanci hlasujú prechádzaním cez chodbu. Čiže je to verejné hlasovanie. Tak isto v Kongrese v Spojených štátoch amerických, verejné hlasovanie. Teda hlasovania prebiehajú verejne. Tak isto tajné hlasovanie sa vôbec nepoužíva napr. v dánskom parlamente, ani v jednej komore írskeho parlamentu sa nevyužíva tajné hlasovanie. Čiže týmto túto argumentáciu odmietam a táto argumentácia nie je podľa môjho názoru pravdivá. Nie je opodstatnené ju používať v tejto diskusii.
Pán poslanec Maďarič spomenul jedného z tradičných teoretikov politiky pána Mila. Je zaujímavé, že nespomenul jeho známy citát, ktorý hovorí, že verejné hlasovanie smeruje k zodpovednejšiemu správaniu hlasujúceho, nakoľko tajné hlasovanie môže byť ovplyvnené vydieraním alebo korupciou. Tieto diskusie o verejnom a tajnom hlasovaní prebiehajú, sú rôzne, ale v žiadnom prípade by som ich neposúval do tej polohy, v ktorej sa snažila súčasná opozícia to posunúť.
A ešte krátke poznámky k vystúpeniu pána predsedu Fica. Neviem, ako súvisí hlasovanie o zvrchovanosti a ústave s touto novelou rokovacieho poriadku, ale keď už hovoril o ústave, tak je dôležité ústavu, ktorá je schválená, ktorá je platná, aj dodržiavať. A nie porušovať tak, ako počas vašej vlády ste ju porušovali nie jedným, napr. pri diaľniciach, rozhodnutím o možnosti výstavby diaľníc bez súhlasu vlastníka pozemkov. Chcel by som sa vyjadriť ešte k vyhláseniu, ktoré pán predseda Fico povedal. Po prvé, podľa mňa je nenáležité a nečasové. Hovoril o tom, že ak prídete do vlády, tak zmeníte nielen spôsob hlasovania, ale aj zákon o generálnej prokuratúre. Musím povedať, že tento zákon zatiaľ prešiel prvým čítaním a ešte sami neviete, v akej podobe bude schválený. Čiže z toho dôvodu sa mi zdá toto vyhlásenie vôbec predčasné a nenáležité. A v druhom, bol by som rád, aby ste si uvedomili, že to je prvé vaše vyhlásenie, ktoré hovorí o tom, čo bude po voľbách, akým spôsobom sa bude môcť vyvíjať politická situácia. A na základe vášho vlastného rozhodnutia vlastne sú možné pre SMER len tri cesty, pre ktoré ste sa sami slobodne a dobrovoľne rozhodli. A to prvá, že získate nadpolovičnú väčšinu a budete vládnuť sami. Druhá, že ste odsúdení na večnú spoluprácu s pánom Slotom. A tretia, a to je cesta HZDS, že môžete víťaziť, ale vo vláde nebudete, že nebudete mať nadpolovičnú väčšinu. Preto som bol prekvapený z takéhoto vášho vyhlásenia. Posledná poznámka, ktorá sa týka porušovania demokratických pravidiel proti nenávidenej opozícii. Verte mi, priatelia, že ja vôbec v politike takýmto spôsobom s emóciami nepracujem. Ja vás mám celkom rád, hlavne kým ste v opozícii.
Ďakujem pekne.
|
28.
... na ústavnej úrovni, bude Národná rada Slovenskej republiky hlasovať verejne, ak sa neuznesie na tajnej voľbe.
Z hľadiska rokovacieho poriadku sa to týka voľby a odvolávania predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, voľby kandidátov na vymenovanie za generálneho prokurátora a rozhodovanie o návrhu na odvolanie generálneho prokurátora.
Predložený návrh zákona obsahuje tiež návrhy na zmenu súvisiacich predpisov, v prípade zákona č. 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Ide o vypustenie tajnej voľby členov Dozornej rady Fondu národnému majetku.
Ďakujem pekne a prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem.
|
26.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je upraviť spôsob hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky v prípadoch menovania a odvolávania tých funkcionárov, pri ktorých to rokovací poriadok ustanovuje.
Navrhuje sa stanovenie zákonného pravidla, že Národná rada Slovenskej republiky hlasuje tajne v tých prípadoch, ktoré výslovne upravuje Ústava Slovenskej republiky. Okrem toho bude fakultatívna možnosť, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tajnej voľbe aj v iných prípadoch, kde by inak rozhodovala verejne. Vo všetkých ostatných personálnych rozhodnutiach, ktoré nie sú priamo upravené... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
|
Ďakujem pekne. Tri poznámky k vystúpeniu pána poslanca Maďariča. Škoda, že tu nie je, lebo ťažko sa hovorí k neprítomným.
Prvá sa týka verejnej voľby, o ktorej hovoril. Návrh výboru je opretý o § 39 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí: Verejne sa hlasuje spravidla s použitím technického zabezpečenia, prípadne zdvihnutím ruky, ak sa Národná rada neuznesie na inom spôsobe verejného hlasovania. Výbor Národnej rady predložil ako návrh iný spôsob verejného hlasovania, čiže to je úplne v súlade s rokovacím poriadkom, § 39 ods. 2.
Druhé, pán poslanec Maďarič tu spomínal, že niektorí kandidáti budú posunutí do voľby v rozpore so zákonom, lebo nedodali včas prihlášku. Ale som prekvapený, ak je o tom presvedčený, prečo týchto kandidátov nepomenoval, prečo nenavrhol v rozprave, aby boli vylúčení z kandidátky a boli by sme o nich hlasovali. Mohol to urobiť, ale neurobil to, podľa mňa z toho dôvodu, lebo nie je presvedčený o správnosti tohto návrhu.
A tretie, nuž chápem, že pán poslanec Maďarič bude a musí spochybňovať voľbu nového generálneho riaditeľa, ako ináč by mohol spomínať na časy, ktoré v Slovenskej televízii boli za pánov Hrehu a pána Nižňanského. Ďakujem pekne.
|
194.
Áno, pán predsedajúci. Predkladám procedurálny návrh, aby sme zajtra po prerokovaní tohto návrhu zákona rokovali o bode 62 - návrh na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska a následne o bode 61 - návrh na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.
|
|
|
136.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
|
134.
Pán predsedajúci, prosím, v rozprave odznel procedurálny návrh pána poslanca Čaploviča nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Prosím, aby ste dali o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.
|
7.
Ďakujem pekne. Pán predseda, ja by som sa len chcel opýtať, lebo bola rôzna diskusia o tom, či Parlamentná knižnica je verejnou knižnicou, či je prístupná, lebo to nebolo jednoznačné, či je prístupná len poslancom Národnej rady, alebo či je prístupná aj verejnosti, ak by ste mohli, lebo to je pre mňa dosť podstatná a zaujímavá informácia. Ďakujem pekne.
|
198.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vážená Národná rada, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 212/1997 o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín, audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 17. januára 2011 č. 230 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
|