Vystúpenie v rozprave Vytlačiť stránku / Print page

Vystupujúci Marián Viskupič 
Dátum 19. 5. 2022 00:00 
Schôdza 65 
Tlač 1027 
Bod rokovania Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1027).
 
15:21:42 - 15:21:48   (text neprešiel jazykovou úpravou) Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
108.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, téma pomoci zraniteľným skupinám obyvateľstva v časoch cválajúcej inflácie, aktuálne sme medziročne na 11,9 %, je úplne legitímnou témou. V SaS hovoríme od začiatku jasne, je potrebné rýchlo a efektívne pomôcť všetkým zraniteľným skupinám obyvateľstva. Zároveň je potrebné túto pomoc napasovať aj na možnosti štátneho rozpočtu a celých verejných financií. Zvýšené dane alebo rozvrátené verejné financie by totiž občanom viac uškodili, ako pomohli.
Minister financií chce rodinám každoročne rozdať 1,3 mld. eur navyše. Chce pomôcť rodinám, okej, to je dobré, ale úplne všetkým a navyše ešte viac bohatým ako chudobným. Na druhej strane ostatným postihnutým skupinám obyvateľstva, aj takí sú, bez detí sa neušlo žiadnej pomoci. V číslach len, alebo 37 % všetkých domácností má deti a z nich 430-tisíc osôb je objektívne v pásme chudoby a potrebujú pomoc. Áno, potrebujú pomoc, tu je tá pomoc náležitá a správna. Šesťdesiat tri percent domácností, ten zvyšok, nemá deti, resp. má deti odrastené, alebo teda už nie sú v závislom postavení, alebo ich z akýchkoľvek dôvodov nemajú, a v tejto skupine domácností je 200-tisíc osôb, ktoré sú v rovnakom pásme chudoby, ako teda tej skupiny s deťmi, tiež potrebujú pomoc, ale nedostanú ju. Toto je hlavný problém.
Minister Matovič zvykne spomínať graf, podľa ktorého sú slovenské rodiny ohrozené chudobou najviac spomedzi krajín Európskej únie. Áno, vzhľadom ku slovenským špecifikám je to tak. Treba však presne povedať, ktorých rodín sa to týka. Z rodín, ktoré majú oboch rodičov a majú jedno či dve dieťa, dve deti, je pod hranicou chudoby 10 %, čo je menej ako celoslovenský priemer. Pri početnejších rodinách je, samozrejme, situácia iná, čiže pri rodinách s troma a viacerými deťmi je to až 36 %, ktoré sú teda ohrozené chudobou, a pri rodinách s jedným rodičom, pochopiteľne to je, samozrejme, zasa ďalšia zraniteľná skupina, je to 34 %. Rodiny, ktoré majú dosť peňazí na život, a teda vidíme, že je ich takých, pretože väčšina rodín má jedno alebo dve deti, nepotrebujú od štátu vyššie sociálne dávky, potrebujú však lepšie školy. Mnohé matky na materskej a rodičovskej dovolenke nepotrebujú od štátu ďalšie peniaze. Potrebujú lepšie podmienky na to, aby sa mohli vrátiť do práce, napríklad aby mali dostupné jasle alebo materskú školu.
Prečo sa ide pomáhať aj tým rodinám s deťmi, ktoré vďaka svojej životnej úrovne pomoc nepotrebujú, a možno si ju ani nevšimnú, keď ju dostanú? A na druhej strane pomoc sa nedostane ku tým núdznym, ktorí z rôznych dôvodov nemajú deti a z neznámeho dôvodu vypadli z tejto pomoci.
Zároveň aj rôzne skupiny rodín teda potrebujú od štátu odlišný prístup. Pán minister však navrhuje približne rovnakú pomoc pre všetkých. Takto sa pán minister prihlásil ku forme "sociálneho štátu", ktorý funguje na princípe balíčkov pre určité skupiny ľudí s následným kalkulom ocenenia vo voľbách. Namiesto zmysluplnej a cielenej pomoci pre všetkých tých, všetkých tých, ktorí ju reálne potrebujú. Okrem výrazu ´Slovenský štát´ si však pán minister od predchodcov zo strany SMER zobral aj zvyk urýchleného prijímania zákonov v skrátenom legislatívnom konaní a utajovania informácií o tom, čo jednotlivé zmeny prinesú, respektíve čo všetko vlastne obsahujú. Tento zlozvyk, a poviem, že sme spoločne dotiahli na neprekonateľnú úroveň, na úroveň, keď sa nebojím povedať, že aktuálne skrátené legislatívne konanie je jasným znásilnením jeho princípov. Je teda nenáležité.
Na pochopenie, o čom je reč. Minister financií navrhuje najväčšiu zmenu v sociálnej politike možno za desiatky rokov, ale prvý paragraf z navrhovaných zmien bol ukázaný len niekoľko hodín pred včerajším rokovaním vlády, v podstate v utorok o deviatej večer, základný rámec bol opisovaný na tlačovkách a bez vysvetlenia desiatok potrebných detailov. Vrchol takého, že takto by to nemalo byť, bol dosiahnutý, keď Rada pre rozpočtovú zodpovednosť počíta dopady na základe informácií z tlačovej besedy. Takto by to ale fakt nemalo byť.
Skrátené legislatívne konanie slovenské zákony povoľujú iba pod podmienkou, že nastala mimoriadna okolnosť, z ktorej vyplýva ohrozenie či už základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, v prípade by štátu mohli hroziť, byť spôsobené značné hospodárske škody.
Ja si myslím, že teraz takáto okolnosť nenastala. Veď pán minister od začiatku roka počúval, že treba pomôcť chudobným s vysokými cenami, ale neurobil to, lebo podľa neho mal peniaze niekde hľadať pán minister Sulík, najlepšie na ministerstve hospodárstva. Čiže keďže mal pán minister financií na presadenie štedrejších rodinných dávok niekoľko mesiacov, nie je pravda, že zrazu, že teraz, v tomto momente, tento týždeň nastala udalosť, s ktorou sa nedalo počítať a pre ktorú treba schvaľovať zákony za 1,3 mld. ročne rýchlo a bez znalosti základných faktov.
Ešte treba upozorniť, že my všetci hovoríme, že áno, že je to ročne, ale to sú trvalé výdavky, to je v horizonte desiatich rokov 13 mld. euro. Bavíme sa o tom zo dňa na deň bez kompletných analýz, bez, bez počúvania či už tých, ktorých sa to týka, alebo analytikov, alebo aj štátnych analytických útvarov rôznych.
Myslím si, že každý poslanec parlamentu, ktorý si ctí zákony, by sme mali odmietnuť skrátené legislatívne konanie a tento návrh odmietnuť. Predložený návrh zákona nie je určený ľuďom, ktorí pre vysoké ceny nemajú na jedlo a energie. Ide o trvalé zvýšenie dávok pre všetkých, chudobných aj bohatých, aj tých, čo to nepotrebujú. A to, presne to, čo dáme tým, ktorí to nepotrebujú, napríklad aj našim deťom, tak práve tie peniaze budú potom chýbať tým, ktorí to potrebujú, a napríklad nemali to šťastie, že vedia mať vlastné deti, alebo už tie deti vyleteli z hniezda a už sa živia samé.
Slovensku nehrozia značné hospodárske škody ani ohrozenie ľudských práv, ak tento balík neschválime v zrýchlenom režime. Naopak som presvedčený, že takéto škody hrozia, keď sa pretlačí takáto zásadná a veľká zmena za 1,3 mld. euro ročne bez debaty s ľuďmi, ktorí rozumejú makroekonómii, rozumejú sociálnym dávkam. Úplné vypojenie štátnych analytických útvarov, či už Inštitútu sociálnej politiky, Inštitútu finančnej politiky, ale aj Útvaru hodnoty za peniaze, je, myslím, veľkou chybou a analytici ani odborná verejnosť nemali žiadnu možnosť alebo sme mali minimálnu možnosť sa vyjadriť, neprebehli žiadne etapy riadneho legislatívneho procesu, žiadne vnútrorezortné pripomienkové konanie, žiadne medzirezortné pripomienkové konanie, žiadne rozporové konanie. Boli porušené všetky, všetky, kompletne všetky pravidlá legislatívneho procesu.
Pri takomto časovom zhone hrozí, že autori zmien i pri tej najlepšej vôli, tu nikto nehovorí, že je vôľa zlá proste, toto v žiadnom prípade, ale pri takomto chvate autori zmien urobia mnoho chýb, ktoré sa potom budú len veľmi ťažko naprávať. Totiž je politicky takmer nemožné znižovať dávky, ktoré už štát raz začal rozdávať. Nerozumiem, ako mohli ministri bez mihnutia oka včera na vláde prijať zmenu na mnoho rokov dopredu bez toho, aby presne vedeli, či je dobre premyslená, čo vlastne spôsobí, a napríklad aj pri voľnočasových poukazoch či je vôbec realizovateľná.
Aj vlády SMER-u zneužívali zrýchlené legislatívne konanie. Napríklad, a to si spomeňme, keď už teda kritizujem, pred voľbami v roku 2020 sa neúspešne pokúsili narýchlo zvýšiť prídavky na deti z 26 na 50 euro, presne to, čo sa chce teraz urobiť. Ročné náklady mali byť okolo 300 miliónov. Úspešnejší boli pri zavedení 13. dôchodkov, ktoré okrem SMER-u a SNS podporila aj SME RODINA a ĽSNS. Tak isto to bolo opatrenie za stovky miliónov. Ale na schvaľovanie opatrení v sume 1,3 miliardy štrukturálnych, to znamená každý rok bez základných demokratických postupov, si na Slovensku zatiaľ nikto netrúfol, až my teraz, až my teraz, fakt, myslime na to, prosím.
Pán minister financií cez skrátené legislatívne konanie pretlačil očkovací bonus, aj lotériu, aj keď tiež nešlo o mimoriadnu udalosť. V podstate aj vtedy ten nízky záujem o vakcíny bol dlhodobý problém. Myslím, že na tomto však pán minister pochopil, že mu stačí nadpolovičná väčšina ministrov a potom poslancov v parlamente, ktorí sa nebudú na nič pýtať a radi sa zvezú na jeho populizme, lebo teda rodiny sú dôležitou cieľovou skupinou.
Myslím, že teraz tiež nejde o život. Možno ide, ale nejde, a hovorím to preto, lebo nepomáhame všetkým, ktorým ide o život, hej? Pomáhame iba rodinám s deťmi, nie iným chudobným, ktorí deti nemajú, ale teda posúva, posúva sa táto hranica ešte ďalej cez facebookové statusy, cez tlačovky sa presadzuje fakt takáto veľká zásadná zmena a suma.
Ďalší zásadný problém je, že takmer polovicu balíka zaplatia samosprávy, ktorým výrazné zvýšenie daňového bonusu na dieťa výrazne zníži príjmy alebo teda v prvom rade zníži nárast ich príjmov. Ich sa tiež nikto nepýtal na názor, ale k tomuto už potom k rozprave priamo.
Záverom už len pár slov. Vnímam, že sa, že sa minister financií vybral cestou Maďarska a Poľska, ktoré sa snažia výraznou podporou rodín zvýšiť pôrodnosť, okej. V prípade oboch krajín sú to veľmi drahé riešenia, rovnako ako to bude drahé riešenie aj na Slovensku. Ale treba povedať, že nefungujú. Keď si pozrieme štatistiky, či už Poľska alebo Maďarska, tak tá reálne nízka pôrodnosť, ktorú tieto dve krajiny majú, sa nijak nezvyšuje. Ľudia sa jednoducho nenechajú uplatiť vyššími dávkami, aby mali deti. Ľudia potrebujú viac ako "úplatok", aby mali deti. Ľudia potrebujú fungujúcu spoločnosť, priestor sa sebarealizáciu, fungujúci štát, dostupné škôlky, kvalitné zdravotníctvo. Potrebujú krajinu, kde si vedia predstaviť život svojich detí.
A treba vnímať ešte jednu vec, ak aj ľudia majú deti a proste krajina nám nebude fungovať a za tú krajinu sme tak nejak všetci, ako tu sedíme, zodpovední, tak tie deti aj tak zo Slovenska odídu. Prvé deti nám odchádzajú už študovať na zahraničné stredné školy. Máme obrovský problém, ako veľa detí nám odchádza študovať na vysoké školy zahraničné a bude len malá šanca, aby sa nám vrátili. Čiže aj keby hneď sa podarilo stimulovať pôrodnosť, nestačí to. Nestačí, aby sa dieťa narodilo, ešte musí chcieť žiť v tejto krajine, a to je, to je naša úloha.
Ďakujem pekne. Len teda na záver informácia, klub SaS nebudeme hlasovať za skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
15:22:13 - 15:35:43 Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou) Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
!!! VYMAZAŤ NADBYTOČNÝ RÁMČEK !!!
15:52:31 - 15:54:32 Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou) Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
130.
Ďakujem všetkým kolegyniam aj kolegom za pripomienky, alebo skúsim trošku reagovať. Začnem od konca.
Kolega Peťo Kremský, no takto. Ja som povedal, že 10 % rodín s jedným až dvomi deťmi potrebuje pomoc, hej? Nieže nepotrebujú, že 10 % z nich je v pásme chudoby a pomoc potrebujú. Takto, hej? To som povedal. No trošku treba vnímať to, že, a to tak nejak všeobecne, my sme jednoznačne za pomoc tým, ktorí potrebujú. SaS je jednoznačne za pomoc rodinám s deťmi. To je v poriadku. To hovorím všetkým, prosím, ktorí ste reagovali. To, to nikto nespochybňuje. Ale tých peňazí je konečné množstvo a nezaznieva tu, že niekomu ich vždy musíme zobrať, aby sme ich potom niekomu mohli dať. Preto my hovoríme, že pomáhajme cielene, zmysluplne tým, ktorí to potrebujú. Pretože potom budeme musieť tým iným, tým bohatším akoby menej zobrať, hej, a nemusíme im ani dávať a o to viacej zostane pre tých, ktorí tú pomoc reálne, reálne potrebujú.
No možno k tým, k tým debatám, k pánovi ministrovi, však to si vieme povedať aj ďalej. Áno, stretávali sme sa aj ku daňovo-odvodovej reforme, no paradox je, že toto je vlastne tá prvá tlačovka z daňovo-odvodovej reformy. Zároveň je to aj úplne najsprávnejšie riešenie do inflácie, hej? To tiež je také, že tak najprv to bolo vytvorené v čase, keď ešte inflácia ani nebola, ale treba sa pýtať, že koľko sme sa na tých rokovaniach dokázali niekam posunúť, hej, že či sme na tých rokovaniach sa dokázali vlastne z tej fixnej idey vlastne niekam, ako nejaký kompromis urobiť, hej. Toto je ten problém. Nieže by sme sa nestretávali, veď to je v poriadku. My sa, v demokracii je normálne si aj povedať a hádať sa, proste, aj koaličné strany. Len ten výsledok musí byť, aby sme sa niekam dokázali posunúť. A preto pomáhajme to, čo sa dá hneď a to, čo je zložité... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
16:02:46 - 16:04:33 Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou) Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
138.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Áno, sme konzistentní, to sedí, ale potom už bolo hlavne veľa zavádzania.
Pán podpredseda, pani Zemanová to tak nepovedala, to tak nemyslela a navyše k tomu vydala aj opravné, resp. vysvetľujúce vyhlásenie. Ako to, čo ste teraz predviedli, bolo akože úplné zavádzanie. Pokračovalo to. Áno, asi 830-tisíc seniorov dostalo očkovací bonus, ale nieže sa kvôli tomu zaočkovali, tak ako si povedal, len zlomok z nich sa kvôli tomu zaočkoval. Väčšina z nich už bola zaočkovaných a tá motivácia bola vnútorná, že sa teda chceli chrániť a chceli sa dať zaočkovať. Takže zasa zavádzanie. Áno, poďakoval im štát za to, však okej, ale nebolo to, že to spôsobilo, že sa zaočkovalo 830-tisíc seniorov, to je zavádzanie.
No čo sa týka krúžkov, myslím si, že sú obce, kde sa to už obnovuje, aj školy, všetko. Ale zasa povedzme si, príliš striktné opatrenia, čo sa týkalo Covidu, ktoré sa tu presadzovali, vo veľkej väčšine spôsobili práve zánik týchto krúžkov. Aj včera som sa na jednej rade školy pýtal, či sa ich podarilo už obnoviť. No ešte stále nie. Čiže s tými krúžkami je problém aj preto, že sme nie úplne správne reagovali na, na teda na silu hrozby.
No a ešte poslednú vec by som si dovolil, prosím, držme sa nejakej tej odbornosti a slušnosti. Myslím si, že v mojom vystúpení nezaznela ani jedna invektíva, ani jedno silné slovo. Zato v tvojom, pán podpredseda, to častovanie je úplne zbytočné a nič to, nikam to tú debatu neposúva.
Ďakujem pekne.

Deň v parlamente

<- ->