92.
Dobrý deň. Pán minister, pán predsedajúci, pani spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, dovoľte aj mne sa vyjadriť k návrhu zákona, ktorý je v druhom čítaní a na ktorý čakajú ľudia von, ktorí sa starajú o svojich príbuzných.
Musím povedať, že mojím prvým impulzom, prečo som išla do politiky, bolo tak prirodzene pomáhať ľuďom naďalej a z pozície poslankyne Národnej rady. Keďže sa tejto problematike venujem dlhodobo, bolo prirodzenou súčasťou, že sociálna oblasť sa stala mojou doménou, a teda venujem sa jej v rámci politiky.
Rada by som upozornila, že práve hnutie OĽANO od začiatku volebného obdobia kontinuálne prináša návrhy zákona, ktoré chcú zlepšiť život ľudí, ktorí opatrujú zdravotne ťažko postihnutých, ale zlepšiť konkrétne pohodlie ľudí, ktorí sú skúšaní životom trošku viac. Ako prví sme poskytli tomuto plénu schváliť návrh zákona, kde by opatrovateľský príspevok bol vo výške čistej minimálnej mzde. Dávali sme ho opakovane. Bolo to aj súčasťou nášho vstupu, teda do politiky, kde to bolo v zmluve so Slovenskom ako jeden z desiatich hlavných bodov. To sa podarilo vlastne dostať do novely zákona, ktorá sa momentálne diskutuje v pléne. Taktiež sme navrhovali zrušenie krátenia príspevku pre rodičov, ktorých deti majú vyučovací proces viac ako 20 hodín týždenne.
Tiež sme to v pléne predkladali opakovane a táto novela zákona a aj túto situáciu bude riešiť.
Tiež sme navrhovali, aby sa umožnilo opatrovateľom a osobným asistentom platiť si iba nemocenské poistenie, pretože ak sa ocitnú v situácii, kedy zomrie opatrovaný, alebo teda už neasistujú teda zdravotne ťažko postihnutej osobe, títo ľudia nemajú nárok na OČR-ku, nemajú nárok na materské, a teda sme to chceli riešiť v rámci zákona. To sa nám teda nepodarilo presadiť. Ale čo sa nám podarilo presadiť a ako prví sme podávali návrh zákona na zrušenie obmedzenej doby dôchodkového poistenia pre opatrovateľov, ktorý tiež ministerstvo prijalo za svoje, a teda ešte v minulej novele zákona o sociálnom poistení, teda to prijalo.
Ďalší zákon, ktorý sme predkladali, bol, aby sa opatrovateľom nekrátil opatrovateľský príspevok, ak je opatrovaný v nemocnici. To sa zavádza teraz. A tým pádom chcem povedať, že všetky naše doterajšie návrhy zákona strana, vládnúca strana SMER, a teda aj jej koaliční partneri prijali za svoje a stali sa súčasťou buď noviel predchádzajúcich, alebo teda konkrétne tejto novely. A preto som sa vyjadrila, že nemožno nepodporiť tento návrh zákona, pretože na jednej strane zvyšuje príspevky pre ľudí, ktorí opatrujú, a teda čím skôr ich budú mať zvýšené, tým menší bude tlak na pobytové služby, ktoré sú drahé. Na druhej strane by sme popierali vlastné princípy, s ktorými sme do politiky išli, a hlavne ja osobne.
Samozrejme, túto novelu vnímam, že nie som s ňou úplne stotožnená, a teda osobne si myslím, že obmedzenia zákona, ktoré sú v zákone o kompenzáciách, je možné nastaviť ináč, iným spôsobom a to, čo pridávame ako pozmeňujúce návrhy, alebo to, čo prijalo ministerstvo za svoje, je len vylepšovanie pohľadu, ktorý má vládna SME..., vládna strana SMER, a akceptujem to, ale bude potrebovať mnohé a mnohé zásahy do tohto zákona a stane sa z nej jedno veľké rešeto, ktoré naozaj môže vyznieť, že bude príliš drahé, a teda nebude dlhodobo udržateľné.
Na druhej strane chcem povedať k zvyšovaniu príspevkov, ktoré tento návrh zákona naozaj prináša, a myslím si, že naozaj kolega Erik Tomáš sa vložil do tejto problematiky. Bez rozdielu, že máme iný názor na politiku, je potrebné povedať, že podľa mňa sa naozaj dostal do, do, do tých problémov tých ľudí a zabojoval vo vlastnej strane za to, aby teda tieto veci presadil. Na druhej strane chcem vytknúť to, čo som vytýkala aj pri sociálnych službách, zvyšovanie príspevkov, teda za domácu opateru, sa nebude viazať taxatívne na minimálnu mzdu, čo, si myslím, že nie je správne, že necháme otvorené dvere k tomu, že koľko dá rozpočet, toľko dáme. A ak ten rozpočet nedá, tak jednoducho to nedáme, lebo povieme, že na to minister financií nemá. Ak by sme naozaj chceli zaviazať, že domáca opatera bude našou prioritou, tak sa nebojíme dať tam aj túto klauzulu, a teda naozaj sa rozhodneme ísť do toho naplno a začneme šetriť peniaze inde, aby sme teda nastavili domácu opateru tak, aby bola dlhodobo udržateľná a bola atraktívna pre opatrovanie členov domácností.
Čo mi však chýba v tejto novele zákona, je, že rodinní príslušníci, ktorí vykonávajú osobnú asistenciu, nebudú mať naďalej uhrádzané dôchodkové poistenie, čo sa mi javí ako nespravodlivé. Z rôznych dôvodov nemôžu sa 24 hodín starať o svojho opatrovaného, preto nevyužívajú nástroj príspevok za opatrovanie, ale využívajú nástroj osobnej asistencie a nemajú nárok na dôchodkové poistenie. Sú to tí istí rodinní príbuzní, ako keby opatrovali teda svojho príbuzného doma. Tiež chcem podotknúť, že osobná asistencia je teda nástrojom alebo formou, ktorá rieši domácu opateru. Lebo ten človek nevychádza z rodinného prostredia, len mu tam asistuje teda človek, ktorý nie je priamo príbuzným.
Čo mi ďalej vadí v tejto, v tomto návrhu, je, že osobná asistencia bude pre deti naďalej málo dostupná, a vieme, že sú obrovské problémy na jednej strane s vyučovacím procesom ako takým, a tam so zabezpečením osobných asistentov. Ale je to aj reálna, reálny život, ktorý prináša, keď matka dieťaťa so zdravotným postihnutím chce pracovať, a teda chce poberať osobnú asistenciu na dieťa, tam sú veľké problémy. Schvaľujú im veľmi nízke počty hodín a nikto túto asistenciu nechce robiť. Na druhej strane je to matka, ktorá po zdravotne ťažko postihnutom dieťati porodí zdravé dieťa a tam opäť ju tlačia k tomu, aby teda poberala príspevok za opatrovanie, a teda nežiadala o osobnú asistenciu. Problém v tom vidím, že ak má malé novorodeniatko, potrebuje sa celodenne starať o to dieťa a naozaj je potrebné, aby tá osobná asistencia bola teda schvaľovaná dieťaťu, ktoré sa narodilo pred, teda po zdravotne ťažko postihnutom dieťati, a to bude naďalej problém, pretože jedna vec je, že môžu schváliť, druhá možnosť je, že nechcú schvaľovať.
Ďalšia vec je, že ak sa stará o zdravotne ťažko postihnutého člena jeho príbuzný, ktorý je poberateľom dôchodku, dostane polovičnú sumu, a teda len 184 eur, čo sa mi vidí opäť úplne nedobré nastavenie k trendu, ktorý čaká Slovensko. Na jednej strane dôchodková dávka vzniká vtedy, ak si za ňu, ak si ju odpracujete. To znamená, ak ste nepracovali a neboli ste poistencom štátu, vy nárok na dôchodkovú dávku nemáte. Nevidím dôvod, prečo títo ľudia majú mať krátenú, teda krátený opatrovateľský príspevok len preto, že sa starajú o svojho príbuzného v domácom prostredí. To, to chcela naznačiť pani Nicholsonová, keď hovorila, že je to diskriminácia, a teda naozaj zvažujeme podanie na Ústavný súd, pretože naozaj dôchodková dávka je vec, ktorú si ja zarobím tým, ako žijem, ako pracujem, a mám z nej v dôchodku žiť, a nemá sa vzťahovať na to, či ja teda opatrujem alebo neopatrujem človeka s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ja osobne teda budem predkladať aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sa budú týkať práve diagnózy autizmus. Autizmus sa lepšie začal diagnostikovať posledných 7 - 10 rokov a na základe toho prichádzajú aj problémy vo vzťahu ku kompenzačným pomôckam, ako aj posudzovania nároku na rôzne, na rôzne dávky a príspevky, ktoré vychádzajú práve z diagnózy autizmus. Autizmus chcem zaradiť medzi poruchy, na ktoré sa priznáva parkovací preukaz, lebo mnohokrát musia rodičia alebo príbuzní autistu zdôvodňovať, prečo je odkázaný na individuálnu prepravu, hoci sama pervazívna porucha vychádza z toho, že tento človek má zmyslové, má narušené zmyslové vnímanie, komunikáciu a sociálne začlenenie. To znamená, že v hromadnej doprave je úplne neprijateľné, alebo teda ja nepoznám autistu, ktorý dokáže cestovať hromadnou dopravou, a keď je, tak je to jeden z tisícocov, a by som povedala, že naozaj cestuje hromadnou dopravou, a tam môže ísť o nejakú atypickú formu autizmu, ktorá nie je priradená jednoznačne v diagnostickom procese, preto ju budem navrhovať, aby patrila medzi poruchy, kde sa automaticky priznáva parkovací preukaz, aby rodina nebojovala s úradníkmi, že teda naozaj má právo pervazívna porucha získať parkovací preukaz. Taktiež u autistov je to rovnako príspevok na opotrebovania šatstva, kde viacerí rodičia teda avizujú, že im nechcú schvaľovať, pretože naozaj dieťa dobre vyzerá aj pri posudkovej činnosti sa správa normálne a nechcú im veriť, že tieto deti majú obsedantné správanie, majú rôzne formy porúch správania, kde si napríklad častokrát pri, pri záchvatoch zúrivosti trhajú šaty. A naozaj častokrát to opotrebovanie šatstva je reálne súčasťou života rodiny, kde sa nachádza autista.
Ďalej chcem zaradiť medzi poruchy psychického vývoja Aspergerov syndróm. Dnes tam je autizmus, ale ako my hovoríme v praxi, Asperger je naozaj taký čistý autista, kde má naozaj opäť prejavy, ktoré súvisia s poruchami psychického vývoja, a z toho dôvodu, ak by bol Aspergerov syndróm zaradený, jednoznačne nemusia tí rodičia obchádzať rôznymi inými argumentami, prečo im majú tú alebo henktorú kompenzačnú pomôcku priznať, lebo teda nie je napísané v posudku autista, ale je napísaný Aspergerov syndróm.
Chcem tiež, aby sa autizmus rozlišoval podobne ako schizofrénia, kde delíme na ľahkú, strednú a ťažkú poruchu. Takže naozaj navrhujem zmeniť percentil miery funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí a poruchách psychického vývoja detí, poruchy hyperkinetické, poruchy správania a tak ďalej, pervarzívnych vývinových poruchách, napr. autizmus, a to na 10 - 30 pri miernej poruche, doteraz to bolo 10 - 20, 40 - 50 pri strednej poruche, teraz to bolo 30 - 40 a 60 - 80 % pri ťažkej poruche, doteraz to bolo 50 - 80.
Ľudia, ktorí nezažili autistu, si nevedia ani predstaviť, ako sa pracuje s autistami. Keď som začala pracovať so zdravotne ťažko postihnutými deťmi, tak som mala za to, že najhoršou poruchou sú detské mozgové obrny so spastickou formou a fakt už nič horšie sa nám nemôže stať ako toto. Keď posledných päť rokov začalo pribúdať detí s autizmom alebo Aspergerovým syndrómom, my sme sa venovali skôr nízko funkčným, nie vysoko funkčným, vysoko funkční majú nadpriemerný intelekt alebo majú intelekt v norme, tak naozaj sme zistili, že potrebujeme neúmerne veľa personálu na to, aby sme ich zvládli.
Minulý týždeň sa mi to potvrdilo vlastne v jednom podnete z Košíc, kde bol autista vylúčený z domova sociálnych služieb na týždennú formu, pretože personál potreboval zabezpečiť pri iných diagnózach takú starostlivosť o toho autistu, že on ubližoval sám sebe, ale aj ostatným, pretože nemal dostatočne sanované prostredie. S jedným autistom pracujú dvaja až traja ľudia. To znamená, ak ho máte na týždennej forme alebo ho máte v domácom prostredí, je neskutočné, že títo ľudia nie sú zaradení podľa miery funkčnej poruchy automaticky do tých závažnejších psychicky vývinových porúch.
Preto teda môj návrh zákona nie je, len aby som niečo dávala, ale je to reálny a ťažký život rodičov alebo príbuzných, ktorí majú dieťa s autizmom, alebo teda porúch autistického spektra, alebo teda konkrétne Aspergerov syndróm.
Je potrebné povedať, že je pravdou, že táto diagnóza v minulosti nebola diagnóza, ktorá sa často spomínala ako pri odborníkoch, tak aj pri rodičoch, a teda u odborníkov ako takých. Ja teda som mala prvú skúsenosť s dieťaťom, ktoré prišlo do zariadenia a mala atypickú formu autizmu, prišla ako 12-ročná a nikto jej tento autizmus nechcel potvrdiť. Dnes má táto mladá dáma 26 rokov a má potvrdený autizmus. Znamená to, že aj doba sa posúva, diagnostické prostriedky sa posúvajú a my sa musíme posúvať v rámci sociálnej pomoci, štátnych dávok a kompenzácií aj k tomu, že sa nám objavujú nové poruchy, nové psychické poruchy, duševné poruchy, ktoré sa stávajú hlavnou diagnózou pre uznanie invalidity ako takej.
Ja by som určite chcela povzbudiť všetkých kolegov v rámci pléna, aby naozaj zvážili môj pozmeňujúci návrh, ktorý je, vychádza z praxe, je z reálneho života, a ja som prísna aj na zdravotne ťažko postihnutých, aj na ich rodičov, ak vidím, že uhýňajú teda z toho, čomu by sa mali venovať, alebo je tam príliš ochranárska výchova. Ale skutočne autizmus, Aspergerov syndróm je naozaj veľmi zložitá a komplexná diagnóza a je potrebné, aby sme jej venovali dostatočnú pozornosť aj v rámci legislatívnych procesov. Ja teda už prečítam návrh zákona, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gaborčákovej.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa sa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 88 vkladá nový bod 89, ktorý znie:
„89. V prílohe č. 3 časti IV Duševné poruchy a poruchy správania bod 1. znie:
1. Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus)
a) mierna porucha 10 - 30
b) stredná porucha 40 - 50
c) ťažká porucha 60 - 80
d) komplexná porucha (napr. Aspergerov syndróm) 90 -100.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za doterajší bod 88 vkladá nový bod 89, ktorý znie:
89. V prílohe č. 3 časti IV Duševné poruchy a poruchy správania sa v poznámke k bodu 1 slová „(napr. autizmus)“ nahrádzajú slovami „(napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm)“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. Čl. I sa za bod 92 vkladajú nové body 93 až 95, ktoré znejú:
93. V nadpise prílohy č. 7 sa za slová „v dôsledku ťažkých porúch mobility“ vkladajú slová „a iných porúch“.
94. V prílohe č. 7 bode I. úvodnej vete sa za slová „v dôsledku ťažkých porúch mobility“ vkladajú slová „a iných porúch“.
95. V prílohe č. 7 sa bod I. dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f) pervazívne vývojové poruchy (napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm).“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I doterajšieho bodu 95 v prílohe č. 8 sa slová „vrátane pervazívnych vývinových porúch stredne ťažkého alebo ťažkého stupňa“ nahrádzajú slovami „vrátane pervazívnych vývinových porúch stredne ťažkého alebo ťažkého stupňa (napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm)“.
Ďakujem, skončila som.