110.
Tak opäť raz pekný deň všetkým prajem a ďakujem pánovi predsedajúcemu za udelenie slova. Ja sa ako politológ venujem volebným systémom pomerne dlhé obdobie a s o to väčším znepokojením som sa dozvedel, že je tu ambícia otvoriť tento volebný zákon, navyše v takej podobe, ako tu už predrečníci pri inej príležitosti spomenuli, a to je otázka zrušenia druhého kola volieb predsedu vyšších územných celkov. Ak dovolíte, budem hovoriť v tejto súvislosti o županoch. Myslím, že je to tak lepšie.
Dámy a páni, predstavme si situáciu z roku 1999. Prenesme sa v čase. Máme tu prvé kole volieb, prezidentských volieb, v ktorých občania po prvýkrát môžu voliť priamo. V tomto prvom kole, ako je vidieť z tohto grafu (rečník zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu), Vladimír Mečiar získal 37,24 %, Rudolf Schuster 47,3 %. Bolo by v postate vyriešené všetko do dianie tak, ako sa nakoniec udialo aj v druhom kole, kedy Rudolf Schuster porazil Vladimíra Mečiara. V takomto prípade by jednokolová voľba stačila a v rámci druhého kola by sa len ušetrili verejné prostriedky.
Ale potom si predstavme iný rok, rok 2004. Pamätný rok, kedy sme vstupovali okrem iného do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. (Rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.) Vtedy to už také jednoznačné nebolo. V prvom kole totižto vyhral pomerne jednoznačne Vladimír Mečiar s 32,74 %, druhý bol Ivan Gašparovič a tesne za ním Eduard Kukan, ktorý navyše v tom čase kraľoval v prieskumoch verejnej mienky. Viete si dnes predstaviť, že v roku 2004 by na čele krajiny, ktorá práve vstúpila do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, stál prezident, ktorého zásluhou sme sa takmer do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie nedostali? Toto je situácia (rečník zobral do rúk ten istý názorný materiál, ukazujúc ho plénu), ktorá pomerne jasne hovorí o tom, prečo je druhé kolo voľby väčšinovej nevyhnutné. Toto boli voľby, ktoré si pravdepodobne všetci z nás pamätáme. Tiež som zvažoval, či prísť v pršiplášti a so štipcom na nose, ako to sa robí vo Francúzsku, pretože toto bola voľba, ktorú si niektorí z nás dosť dobre nevedeli predstaviť. Napriek tomu sa mnohí z nás na tomto druhom kole zúčastnili a viacerí pravdepodobne volili tzv. menšie zlo, kedy sa Ivan Gašparovič stal prezidentom Slovenskej republiky. To je rok 2004.
Poďme trošičku ďalej do omnoho bližšej histórie, a to sú voľby prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014. (Rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.) Takisto vám dobre známe výsledky. Súčasný premiér pán Robert Fico 28 %, súčasný pán prezident Andrej Kiska 24 %. Ak by sme nemali druhé kolo v prezidentských voľbách, tak nielenže v roku 2004 by sa prezidentom stal pán Vladimír Mečiar, ale v roku 2014 Robert Fico. A pravdepodobne aj zloženie Národnej rady Slovenskej republiky by dnes vyzeralo úplne inak. Keďže druhé kolo máme, tak na čele tohto štátu stojí dnes Andrej Kiska, pretože v druhom kole, ako ste si iste všimli, získal 59,38 %, čím práve zdôraznil, aké dôležité je mať druhé kolo, kedy z prvého kola ľudia môžu v rámci celej tejto časti koláča istým spôsobom vyjadriť svoju preferenciu voči dvom postupujúcim. Práve preto je dôležité, že druhé kolo máme, v tomto prípade prezidentských volieb, pretože mnohí z nás po týchto voľbách mohli po prvýkrát v histórii Slovenskej republiky skonštatovať, že sme hrdí na to, kto stojí na čele tohto štátu.
Povedzme si pár slov k tomu, aká je tradícia viackolových volieb. A tu by som osobitne sa chcel prihovoriť kolegom zo strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, ktorí často hovoria o kresťanských koreňoch našej krajiny a ktorí hovoria aj o tom, aký vplyv má napríklad kresťanstvo, a teda aj hlava cirkvi, katolíckej cirkvi na našu krajinu. Tá tradícia totižto vychádza práve z Vatikánu. Práve Svätý Otec, pápež, je volený vo viackolových systémoch, pričom dokonca prvých sedem kôl je to dvojtretinová väčšina, ktorú musí získať, aby sa stal pápežom. Dokonca v histórii poznáme situácie, kedy sa pôvodne hovorilo o tom, že pápež, keďže by to malo byť vnuknutie, by mal byť volený len na základe unanimity, čiže jednohlasnosti. Potom sa prišlo na to, že predsa len tá jedna tretina nemusí mať celkom vhodné vnuknutie, a preto prešli na sedemkolovú dvojtretinovú voľbu a až potom stačí na zvolenie nadpolovičná väčšina kardinálov.
Táto tradícia ak iste vo veľkej miere vyjadruje to, v čom spočíva väčšinovosť voľby a v čom táto väčšinovosť má vyselektovať toho najlepšieho kandidáta. O to zvlášť, že v prípade Vatikánu sa jedná o kandidáta, ktorý by mal fungovať na doživotie. Máme tu zatiaľ len jednu zásadnú výnimku dodnes žijúcich v podstate dvoch pápežov.
Zoberme si ďalší príklad. Opäť, prezidentské voľby vo Francúzsku, známy to rok 2002. Keď som spomínal rok 2004, a to, že by som išiel v pršiplášti a so štipcom na nose, to som bol inšpirovaný práve francúzskymi prezidentskými voľbami, pretože takto moji Francúzi, najmä ľavicovo orientovaní, v tom čase urobili, a to súviselo práve s tým, čo vám tu chcem ukázať (rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu), ešte kým mi to rokovací poriadok dovoľuje, že v týchto voľbách v prvom kole Jacques Chirac získal 19,88 % a Jean-Marie Le Pen, otec Mariny Le Penovej, za Národný front 16,86 %. Bol to obrovský šok pre Francúzsko, že sa Jean-Marie Le Pen dostal do druhého kola. A práve vďaka druhému kolu sa jasne ukazuje, ako sa zachovali Francúzi, pre ktorých v tom čase radikál, v istom slova zmysle extrémista, Jean-Marie Le Pen bol totálne neakceptovateľný. Vidíte, že Jean-Marie Le Pen získal len o necelé 1 % hlasov v druhom kole viac ako v prvom kole. Čím je úplne jasné, akých voličov mal na svojej strane. Presne tých istých, ktorých získaval aj v prvom kole. Zatiaľ čo Jacques Chirac získal celospoločenskú podporu, oslovil aj kandidátov ľavice, hoci teda s pršiplášťom a štipcom na nose, ale povedali si, toto je prezident, ktorý Francúzsku poškodí výrazne menej ako Jean-Marie Le Pen.
Povedzme si ešte pár slov, keď už hovoríme o genéze toho, prečo sme na Slovensku zaviedli dvojkolovú voľbu volieb do vyšších územných celkov aj to, aké asi mohli byť motívy otcov zakladateľov v tom roku 2001. A toto je to, na čo budú počúvať najmä kolegovia zo strany MOST - HÍD, hoci tu momentálne vidím len jedného kolegu. V tom čase sa totiž hovorilo, že práve Trnavský samosprávny kraj a Nitriansky samosprávny kraj sú riziká. Riziká v tom, že by tu, nedajbože, v jednokolovej voľbe mohol vyhrať maďarský kandidát. V tom čase Strana maďarskej koalície pravidelne zaznamenávala viac ako 10-percentné úspechy, takže táto obava, povedzme to takto, bola pomerne namieste. Preto sa údajne Vladimír Mečiar a Mikuláš Dzurinda dohodli, že zavedú dvojkolovú voľbu do vyšších územných celkov. Ja chcem veriť tomu, že v tom bol aj vyšší princíp a že títo páni napriek všetkým tým výhradám, ktoré voči nim môžme mať, pochopili, že voľba má zostať väčšinová, dvojkolová, aby vyjadrovala istú mieru legitimity, ktorú kandidát v tomto druhom kole môže získať, tak ako som vám to naznačil v prípade Jacquesa Chiraca.
Ak by tak neboli urobili, tak tu máme hneď niekoľko zaujímavých grafov, ktoré možno budú zaujímať aj kolegov z vládnej koalície, a to sú obraty (rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu), ktoré sme videli v župných voľbách od roku 2001. V roku 2001 Juraj Kopčák získal 34,4 % hlasov v prvom kole a náš kolega pán poslanec a zároveň župan Peter Chudík 27,73 % hlasov. Bolo by jasné, ak by v tom čase dvojkolová voľba nebola, že pán Peter Chudík by županom nebol. V druhom kole, ale ako vidíte, získal 50,11 % hlasov. Chcem veriť tomu, že to nebolo aj vďaka kúpeným rómskym hlasom, a pán Juraj Kopčák 49,88 % hlasov. Vďaka tomu pán Peter Chudík županuje v Prešovskej župe od roku 2001.
Košický kraj. Alojz Engliš získal 23,84 % hlasov, čím pomerne jednoznačne predstihol Rudolfa Bauera so 17,12 % hlasov. V druhom kole, ale ako vidíte, práve vďaka istej miere korekcie, ktorú Rudolf Bauer získal vďaka podpore niektorých politických strán, sa stal županom s 59,38 %. To máme rok 2001, kde sa ukázala tá dvojkolovosť voľby v istom slova zmysle pre vtedajšie vládne sily, v istom slova zmysle pre vtedajšie opozičné sily ako opodstatnená.
Zoberme si rok 2005. (Rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.) Trenčiansky kraj: Miroslav Chovanec 35,41 % v prvom kole, Pavol Sedláček takmer 50 %, aby sa stal županom, 48,16 %. Tu sa ukazuje, že Miroslav Chovanec v druhom kole paradoxne získal ešte menej hlasov ako v prvom kole a, naopak, Pavol Sedláček sa nakoniec županom v roku 2005 stal.
Trnavský kraj: Jozef Klokner 33,10, Tibor Mikuš, súčasný župan Trnavského kraja, 26,47 %. V tom čase by sa pán župan Mikuš županom nestal, ak by teda nefungovala dvojkolová voľba. Ale ako vidíte, v druhom kole dokázal presvedčiť väčší počet voličov a Jozef Klokner bol porazený oproti Tiborovi Mikušovi o takmer 10 % hlasov voličov.
No a nakoniec to čo nás tu zaujíma viacerých asi najviac (rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu), a to je istá anomália, ktorá sa stala v Banskobystrickom kraji. Anomália, ja to vysvetlím, prečo o tom hovorím ako o anomálii. Vladimír Maňka takmer vyhral prvé kolo voľby, 49,47 %, a potom prišli tie známe slová o vreci zemiakov, potom prišlo to odignorovanie kampane do druhého kola a potom prišli najmä zásadné protestné hlasy voličov, ktorí, ako to už býva na Slovensku zvykom, hasia oheň benzínom, a z 21,3 %, ktoré získal Marian Kotleba, sa stalo až 55,53 % a pán Kotleba naštartoval svoju raketovú politickú kariéru.
Keď hovorím o anomálii, všeobecne sa má za to, ako som vám naznačoval aj pri tých grafoch predtým, ako som vám naznačoval aj v prípade francúzskych a slovenských prezidentských volieb, dvojkolová voľba má práve redukovať vplyv radikálnych a extrémistických politických síl. Do istej miery aj menšinových. To je potom otázka na diskusiu a to je otázka možno, prečo práve strana MOST - HÍD ide podporiť zrušenie druhého kola.
Keď som spomínal, že to je anomália, tak tá súvisí práve s tým, čo sme tu už niekoľkokrát spomenuli aj v predchádzajúcich diskusiách, kedy volič rozhnevaný na vtedajšiu garnitúru, vládnu stranu SMER, ktorá mala pohodlnú väčšinu v parlamente a ktorá, povedzme si to celkom otvorene, dopustila to, že Banskobystrický kraj, najmä jeho sever a juh, je dnes jedno z najzanedbanejších častí nielen Slovenska, ale celej Európskej únie, vyniesli do kresla župana pána Kotlebu.
Opriem sa o citát môjho kolegu politológia Spáča z brnenskej univerzity, ktorý hovorí o tom, že "dvojkolový systém dodáva víťazovi zvyčajne silnejšiu legitimitu". To je ďalší z dôvodov, prečo nerušiť dvojkolovú voľbu županov. Ako je zrejmé aj z tých grafov, ktoré som vám tu ukazoval, práve dvojkolovosť umožňuje, aby sa župan, zvolený župan alebo prezident mohli oprieť o nadpolovičnú väčšinu hlasujúcich.
A tu vám ukážem ďalší zaujímavý graf. (Rečník zobral do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.) V mojom meste v Banskej Bystrici, ktorá má takmer 80-tisíc obyvateľov, v roku 2006 mala trošičku viacej ako 80-tisíc obyvateľov, nám stačí na zvolenie za primátora 8 133 hlasov, ako sa to podarilo Ivanovi Saktorovi v roku 2006; 8 133 hlasov. Keď som začínal študovať politológiu, jedna z prvých vecí, ktorú nám hovorili o demokracii, bola to, že je to vláda väčšiny.
Dámy a páni, ja sa pýtam, 8 133 hlasov je väčšina? Ani len náhodou nie! Takisto ako nie 44,42 %, a napriek tomu ste mali 83 mandátov v predchádzajúcom volebnom období. Môžme sa baviť o tom, či je takto správne nastavený volebný systém, ktorý máme na Slovensku, a to rovnako vo voľbách do Národnej rady, ako vo voľbách do samosprávy miest a obcí, resp. vyšších územných celkov. Ale to dnes nie je téma.
Téma je, že ak zrušíme druhé kolo volieb, tak tu budeme mať kandidátov, ktorým možno bude na zvolenie stačiť 20-, 25-tisíc hlasov v Žilinskom, Prešovskom, Košickom, možno Nitrianskom a vysoko pravdepodobne aj v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Potom je pomerne legitímne sa domnievať, prečo to vlastne vládna koalícia robí, tak ako to naznačil pán Pčolinský. Zabetónovať sa pri pomerne nízkych percentách na ďalších päť rokov. Obetovať Banskú Bystricu, obetovať možno Nitru, možno Trnavu pre maďarského kandidáta. Taká je politika.
Ale vráťme sa k tomu, čo by bolo správne. Správne je zachovať druhé kolo voľby práve kvôli zvýšeniu legitimity, práve vďaka tomu, že v takomto prípade v druhom kole sa primátor, keby sme to zaviedli aj pre primátorské, resp. starostovské voľby, prezident a, samozrejme, aj župan vyššieho územného celku môže oprieť o väčšinu zúčastnených, a to zdôrazňujem, zúčastnených voličov.
Dvojkolová voľba má ďalšiu veľmi dôležitú výhodu. Koriguje prekvapenia z prvého kola. Aj preto som spomínal anomáliu z Banskej Bystrice. Tie prekvapenia z prvého kola môžme očakávať napríklad aj vo francúzskych prezidentských voľbách alebo sme ich mohli očakávať aj v rakúskych prezidentských voľbách, ktoré nás čakajú túto nedeľu. Uvidíme, do akej miery to ešte stále platí a bude platiť v marci budúceho roka, že dvojkolová voľba dokáže korigovať prekvapenia. Ja verím tomu, že prinajmenšom vo Francúzsku to platiť bude.
Niektorí politológovia hovoria, že je to poistka proti antisystémovým a extrémnym silám. To platí nielen pri voľbách županov, prezidentov, možno starostov alebo primátorov, to môže pokojne platiť aj vo voľbách do zastupiteľstiev alebo národných rád, keď chceme, parlamentov. Sú krajiny, ktoré používajú dvojkolovú voľbu pri týchto voľbách, napríklad naše susedné Maďarsko alebo napríklad už spomínané Francúzsko, kde dokonca do druhého kola svojho času postupovali nie dvaja, ale až traja kandidáti, aby sa tým zvýšila legitimita druhého kola.
Zoberme si, ako funguje druhé kolo v Českej republike. V Českej republike totižto tiež zaviedli druhé kolo, aby istým spôsobom regulovali vplyv antisystémových, resp. radikálnych síl v podobe Komunistickej strany Čiech a Moravy. A vďaka práve tomuto dvojkolovému systému sa tejto strane napriek pomerne slušným výsledkom pri pomerných voľbách veľmi ťažko darí dostať do Senátu, resp. v rámci samosprávnych krajov.
Aké teda budú dôsledky zavedenia jednokolovej voľby? Ako som už naznačoval na tomto príklade (rečník na chvíľu zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu), môže dôjsť k tomu, že sa vo veľkej miere roztrieštia hlasy a posilní sa extrém... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
111.
Pán poslanec, nechcem vás rušiť, len práve som aj dostal správu, že toto je zákon, ktorý hovorí o volebnej kampani, že ten zákon o druhom kole bol predtým. (Reakcie z pléna.) Aby bolo jasné, že o čom hovoríme.