Dátum zadania
9. 6. 1999
Zadávateľ
Katarína Tóthová
Otázka
Zvýšenie nájomného o 70 % čím bolo motivované a čo sa do štátneho rozpočtu od neho očakáva?
Adresát
dočasne poverená predsedníčka vlády SR, dočasne poverená vedením Ministerstva financií SR a dočasne poverená vedením Ministerstva zdravotníctva SR Brigita Schmögnerová
Dátum odpovede
10. 6. 1999
Zodpovedal
dočasne poverená predsedníčka vlády SR, dočasne poverená vedením Ministerstva financií SR a dočasne poverená vedením Ministerstva zdravotníctva SR Brigita Schmögnerová
Odpoveď
Myslím si, že táto otázka je od pani poslankyne veľmi "korektná", čo ma veľmi prekvapilo, že analogickú otázku položil v rozprave k zákonu o dani z pridanej hodnoty pán poslanec Maxon, ktorý nepochybne by mal vedieť, že zvýšenie nájomného neprinesie do štátneho rozpočtu ani halier. Ale dovoľte mi, aby som vám vysvetlila, pretože viem, že vaša odbornosť je trošku odlišná.
K úprave nájomného sa pristúpilo na základe výsledkov analýz, ktoré potvrdili dlhodobo nepriaznivé výsledky hospodárenia v bytovom hospodárstve. Doterajšie príjmy z nájomného plne pokrývajú výdavky spojené so správou a prevádzkovaním bytového fondu. V roku 1996 priemerný mesačný príjem z nájomného na jeden byt predstavoval 312 korún, skutočne vynaložené náklady 826 korún. V roku 1997 priemerné mesačné nájomné predstavovalo 320 korún, náklady na jeden byt 969 korún. V roku 1998 priemerný mesačný príjem z nájomného na jeden byt predstavoval 400 korún a skutočne vynaložené náklady 1 100 korún. Pritom treba zdôrazniť, že údržba a opravy riešia len odstraňovanie havarijných stavov, neodstraňuje sa zanedbanosť opráv a nevyhovujúceho technického stavu bytového domu a sústavne dochádza k jeho ďalšiemu znehodnocovaniu.
Analýzy ďalej preukázali nevyhnutnosť úprav nájomného jednak pre naliehavú potrebu vytvárať zdroje na primeranú údržbu, opravy a zastavenie chátrania tak, aby nevytváralo vlastníkom ekonomické straty, ale jednak i preto, aby prestalo byť rozhodujúcou bariérou pre výstavbu nových bytov. To sa, pravdaže, týka len bytov, ktoré budú stavané do budúcnosti. Úprava nájomného v prvom kroku od 1. 10. 1999 bude čiastočne riešiť nepriaznivé dosahy inflácie na hospodárenie správcov bytového fondu od poslednej úpravy nájomného, ktorá sa uskutočnila k 1. júlu 1992, ktorá za uvedené obdobie do 30. 9. 1998 predstavuje podľa údajov Štatistického úradu zhruba 73,3 %. To je teda vyčíslená inflácia od toho obdobia až po deň, keď chceme uskutočniť úpravu nájomného. Uvedené zvýšenie by predstavovalo nárast nájomného zhruba o 280 korún na priemerný byt. Znamená to mesačné nájomné 400 korún upravené o 70 %. A priemerné nájomné by sa teda zvýšilo na 680 korún.
Chcem len uviesť, že počet nájomných bytov, samozrejme, za tie ostatné roky sa veľmi výrazne zredukoval vzhľadom na to, že komunálne byty, ale i družstevné byty sa odpredávali do osobného či súkromného vlastníctva. Dnes sa odhaduje, že počet tých, ktorí bývajú v nájomných bytoch, sa pohybuje niekde medzi 10 až 15 %. Vyššie platby z úpravy nájomného, tak ako som naznačila, nie sú príjmom štátneho rozpočtu, ale vyrovnávajú aspoň čiastočne doterajšie straty vlastníkov bytového fondu.
Ďakujem.
Doplňujúca otázka
Pán predseda, po týchto odpovediach vrátane pani ministerkinej mám pocit, že hodina otázok by sa mala volať, "my o voze, vy o koze", pretože ja som sa vôbec nepýtala a otázka nesmerovala tam, kde bola odpoveď, otázka smerovala, čo očakávate - prínos nulový. A preto ja považujem tento krok za absolútne neadekvátny pre riešenie nedostatku finančných prostriedkov v rozpočte a myslím, že nie nadarmo predstavenstvo Konfederácie odborových zväzov váš "ozdravovací" program nazvalo, aby som to neskomolila, nazvalo "Programom ožobračovania slovenských občanov", pretože pri takýchto krokoch ešte o 70 % zvýšiť nájomné, nehnevajte sa, to je situácia, ktorú som označila, že súčasná vláda stratila súdnosť, ale úplne. O zodpovednosti už nevraviac.
Ďakujem.
Doplňujúca odpoveď
Chcela by som len povedať, pani poslankyňa, že ešte čítať viem, zatiaľ, a otázka znela, čo do štátneho rozpočtu od tohto kroku očakávate. A ja som vám vysvetlila, že... (Reakcia poslankyne Tóthovej z pléna.) No, ale odpovedala som presne na vašu otázku, takže prosím, keby ste reagovali primeraným, a nie neprimeraným spôsobom.
Ale skúste položiť túto otázku aj správcom bytového fondu. A skúste prejsť napríklad po Petržalke, ja neviem, kde vy bývate, ako vyzerajú, v akom stave sa nachádzajú domy. Možnože by stačilo, keby ste sa pozhovárali napríklad s petržalským pánom starostom alebo ktorejkoľvek inej časti Bratislavy, ktorý vám potvrdí, v akom nepriaznivom stave je súčasný stav bytového fondu, či už družstevné byty, alebo ešte stále komunálne byty.
Prečo sa rýchlejšie nepredávajú? Myslím si, že vy ste vládli, pripravovali ste zákon, tak viete zrejme aj veľmi dobre odpoveď dať, aké tempo bolo vlastne založené, pripravené legislatívou aj možnosťami, akými si ľudia môžu zabezpečiť tieto byty. Napríklad aj tým, že vo Fonde národného majetku nie sú prostriedky na to, aby boli preplácané dlhopisy, ktoré mestá a obce mohli zobrať za odpredaj bytov. Takže tá situácia je, samozrejme, už vyzretá na to, aby sa konečne začala riešiť. Len je otázka, kto konečne sa pozrie pravde do očí a bude mať odvahu tie veci riešiť. Vy ste nemali túto odvahu, niekto ju konečne musí mať, lebo budeme čochvíľa prekvapení, keď nám domy budú padať na hlavy.