Dátum zadania
27. 6. 2007
Zadávateľ
Gábor Gál
Otázka
Pán minister, uvedomujete si, že vaše ministerstvo sa usiluje zakázať používanie názvu obcí v jazykoch národnostných menšín aj mimo úradný styk?
Adresát
minister kultúry SR Marek Maďarič
Dátum odpovede
28. 6. 2007
Zodpovedal
minister kultúry SR Marek Maďarič
Odpoveď
Pán poslanec, neviem, o akom zákaze hovoríte. Viem však, že podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa názov obce a jej časti určuje a uvádza v štátnom slovenskom jazyku. Neprípustný je názov obce urážajúci národnostné cítenie, alebo, ak je nepriliehavý vzhľadom na historický vývin územia.
Názov obce určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky nariadením. Nariadením č. 258/96 v znení neskorších predpisov sa uvádzajú záväzné názvy obcí, ktoré majú spisovnú podobu. To znamená, že názvy sú utvorené v súlade s pravidlami slovenského pravopisu. Tieto oficiálne názvy obcí sú záväzné na používanie vo verejnom styku. Vo verejnom styku, to znamená aj vrátane médií, vrátane printových a elektronických médií, aj tam sa musia používať také názvy, aké sú prípustné podľa zákonov Slovenskej republiky. Rovnako je dôležitý, pán poslanec, aj rozdiel, uvedomiť si rozdiel medzi názvom obce a označením obce. Podľa zákona o obecnom zriadení označovanie obce v inom jazyku upravuje osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon č. 191/94 o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.
Názov obce si však nemožno zamieňať s označením obce. Zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín umožňuje obciam, ktorých príslušníci národnostnej menšiny tvoria 20 % obyvateľstva, označiť obec v jazyku národnostnej menšiny na samostatných dopravných značkách na začiatku a konci obce.
Tieto dopravné značky sa umiestňujú pred alebo pod dopravnými značkami s názvom obce v štátnom jazyku. Paragraf zákona, § 1. ods. 1 zákona o štátnom jazyku stanovuje, že štátnym jazykom, asi viete, na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk. Toto ustanovenie je v súlade s čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Slovenský jazyk je jediným štátnym jazykom na území Slovenskej republiky. Práva národnostných menšín a etnických skupín zaručuje Ústava Slovenskej republiky, ale výkon týchto práv nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.
Takisto v Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov sa uvádza, že ochrana a podpora menšinových jazykov nesmie byť na úkor štátneho jazyka a uskutočňuje sa v rámci zachovania národnej suverenity a územnej integrity. Pri uplatňovaní práv a slobôd vyplývajúcich zo zásad zakotvených v Rámcovom dohovore na ochranu národnostných menšín osoby patriace k národnostnej menšine musia rešpektovať práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine.
Príslušníci národnostných menšín sú občanmi Slovenskej republiky a vo verejnom styku musia rovnako ako všetci ostatní občania používať oficiálne názvy obcí schválené vládou SR nariadením, ktoré som spomínal. Verejný styk, pán poslanec, neznamená automaticky len úradný styk. Aj to som vám povedal, že sa to týka aj masovokomunikačných prostriedkov. Štát utvára v školskom, vedeckom a informačnom systéme také podmienky, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom aj písmom.
Ak sa teda v tlači píše napríklad o Bratislave, aj v národnostnej tlači by sa mal použiť názov Bratislava a nie Pozsony. Ak sa teda stane, že sa použije napríklad názov Pozsony a ministerstvo kultúry dostane podnet od občana, je jeho povinnosťou také periodikum upozorniť na protiprávny stav, upozorniť, ako sa aj stalo v prípade, z ktorého asi vychádza vaša otázka, ale nie zakázať, pretože dobre viete, že dnes je aj, povedzme, efektívna vymožiteľnosť právneho stavu prakticky nulová.
Skončil som.
Doplňujúca otázka
Pán minister, ja som veľmi smutný z vašej odpovede. A som smutný aj z toho, že vám koaliční poslanci k tomuto vášmu prejavu aj zatlieskali, lebo sa vraciame na začiatok 90. rokov. Odvtedy vývoj práv národnostných menšín troška pokročil. Aj to bolo zaručené, že bude určité status quo a boli sme svedkami toho, že sa to nedodržalo. Potom predsa len, chvalabohu, čo sa týka podpory menšiny kultúr, sa ustúpilo a to status quo z roku 2005 sa zachovalo. Ale čo sa týka používania jazyka národnostných menšín vo verejnom styku, tak tam ideme s týmto vaším výkladom absolútne späť.
Ja vám len prečítam čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí, že len štátne orgány musia konať tak, ako im to predpisuje zákon. Čiže, súkromné osoby, či sú to právnické osoby alebo fyzické osoby, môžu konať, čo nezakazuje zákon. To je obrovský rozdiel. Nikde v týchto právnych predpisoch nie je uvedené, že kedy sa používa názov nejakej obce vo verejnom styku. Hovorí sa o úradnom styku. A ešte na záver by som povedal, že vo verejnom styku názov musia používať v úradnom jazyku aj príslušníci, čiže príslušníci národnostnej menšiny.
Tak to mi chcete povedať, že ja, keď idem na nejaké stretnutie s našimi voličmi, občanmi maďarskej národnosti, tak musím povedať namiesto Pozsony Bratislava? Tak to nemyslíte ... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
Doplňujúca odpoveď
Budem krátko reagovať. Ak ste ma dobre počúvali, hovoril som o verejnom styku. A snažil som sa vám vysvetliť, že úradný styk je akousi podmnožinou toho verejného styku. Nehovoril som o používaní jazyka národnostných menšín alebo názvov v súkromnom styku. To je jedna vec.
Druhá vec. Veľa ste hovorili v tej podotázke, ale absolútne idete mimo svojej vlastnej otázky, v ktorej hovoríte o nejakom zákaze používania názvov obcí. Doložte mi, kto, kde zakázal. Ja tu hovorím - a tak ako ste aj vy povedali - štátne orgány musia konať v rámci zákona, že ak dostane ministerstvo kultúry podnet na porušovanie zákona, je povinné upozorniť na protiprávny stav, čo sa aj stalo zrejme v tom prípade, o ktorom hovoríte, ale sami tým upozorňujete na to, že sa zákon v tomto zmysle porušuje.
A ešte jednu vec vám poviem. Bratislava - Pozsony. To sa tak často píše aj v UJ SZÓ, neviem kde, ale nevšimol som si napríklad, keď hovoríte alebo sa píše o Viedni, že by sa používalo slovo Bécs, ktoré je v maďarčine Viedeň. Však? Čiže, niekedy mi to pripadá, že práve tí, ktorí píšu v menšinovej tlači, majú záujem slovenské mestá nazývať maďarskými názvami.
Ďakujem, skončil som.