Dátum zadania
14. 12. 2005
Zadávateľ
Petra Masácová
Otázka
Pán predseda vlády, aké najvýznamnejšie body bude prerokúvať tohtotýždňová Európska rada?
Adresát
predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda
Dátum odpovede
15. 12. 2005
Zodpovedal
minister financií SR Ivan Mikloš
Odpoveď
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa Masácová, dovoľte, aby som vám tlmočil odpoveď pána premiéra.
Britské predsedníctvo špecifikovalo jedenásť oblastí, ktoré sú predmetom rokovania prebiehajúcej Európskej rady. Je to budúcnosť Európy, finančná perspektíva na roky 2007 - 2013, Afrika, globálny prístup k migrácii, boj proti terorizmu, trvalo udržateľný rozvoj, klimatické zmeny, rast a zamestnanosť, znížené sadzby dane z pridanej hodnoty, Macedónsko a vonkajšie vzťahy.
Za prioritnú tému rokovania možno považovať otázku finančnej perspektívy na roky 2007 až 2013.
Ústredným bodom v oblasti vonkajších vzťahov bude vyhlásenie k regiónu Stredozemného mora a Blízkeho východu. Jeho úlohou je zdôrazniť význam rozvoja úzkych politických vzťahov Európskej únie s krajinami príslušných regiónov, ktoré sa stali bezprostrednými susedmi EÚ. Britské predsedníctvo chce načasovaním prijatia tohto vyhlásenia vyslať jasný politický signál partnerským krajinám a potvrdiť záujem Európskej únie viesť dialóg zameraný na politickú spoluprácu s nimi. Slovenská republika súhlasí s prijatím predkladaného politického vyhlásenia EÚ.
Európska rada by tiež mala definitívne rozhodnúť o udelení štatútu kandidátskej krajiny Európskej únie pre Macedónsko. Integrácia krajín Balkánu je dlhodobou prioritou zahraničnej politiky Slovenskej republiky, preto Slovenská republika ako aj väčšina členských krajín EÚ podporuje myšlienku udelenia kandidátskeho štatútu bez rozhodnutia o začatí prístupových rokovaní. Tento krok významným spôsobom podporí ďalšiu stabilizáciu Macedónska a povzbudí pokračovanie reformného procesu v krajine.
Európska rada ďalej zoberie na vedomie predbežnú správu britského a rakúskeho predsedníctva o národných diskusiách o budúcnosti EÚ prebiehajúcich v členských štátoch na základe rozhodnutia Európskej rady prijatého v júni 2005. Výsledky národných debát v rámci obdobia reflexie Európska rada vyhodnotí v závere prvej polovice roku 2006.
Slovenská republika víta doteraz uskutočnené aktivity členských štátov v rámci obdobia reflexie a verí, že národné diskusie prinesú mnoho podnetných myšlienok. Na zasadnutí sa predpokladá schválenie viacerých strategických dokumentov. Najdôležitejšími sú Globálna stratégia vzťahov k Afrike, Nová stratégia EÚ na boj proti terorizmu a dokument zameraný na celkovú politiku EÚ v oblasti migrácie. Slovenská republika prijatie predložených dokumentov podporuje.
Európska rada taktiež privíta prezentáciu revidovanej Stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj na nasledujúcich 5 rokov, ktorého definitívne prijatie sa očakáva na júnovom zasadnutí Európskej rady v roku 2006. Rada bude rokovať o pokroku v príprave strednodobej a dlhodobej stratégie EÚ v oblasti klimatických zmien a podporí energetické politiky s ohľadom na lepšiu ochranu životného prostredia a obnoviteľných zdrojov.
Chcem ešte pripomenúť, že Európska rada privíta záväzky členských štátov vyjadrené v jednotlivých národných plánoch reforiem s cieľom dosiahnutia udržateľného rastu a zamestnanosti. Ocení pokrok dosiahnutý v reforme regulačného systému a podčiarkne nevyhnutnosť jej pokračovania s cieľom zvyšovať rast a zamestnanosť a znižovať prekážky podnikania. V tejto súvislosti bude uvítaný program Európskej komisie pre zjednodušenie legislatívy EÚ.
No a najdôležitejšou otázkou, ktorú Rada rozoberá, je celkom určite finančná perspektíva na roky 2007 až 2013. Nový revidovaný návrh Britského predsedníctva Slovenská republika víta. Podporujeme úsilie predsedníctva pri hľadaní kompromisného riešenia na dosiahnutie politickej dohody počas zasadnutia Európskej rady. Nový návrh je lepší, v čo sme aj verili. Zohľadňuje už niektoré naše požiadavky, najmä tú najdôležitejšiu, a preto osobitne oceňujeme ponechanie oprávnenosti financovania dane z pridanej hodnoty v tom istom rozsahu ako v súčasnej finančnej perspektíve. Pozitívne hodnotíme aj návrh na zvýšenie spolufinancovania pre Európsky regionálny rozvojový fond a Európsky sociálny fond z 80 na 85 %. Budeme sa v rokovaniach snažiť o zvýšenie absorbčnej kapacity rozšírením pravidla čerpania na N + 3 pre členské štáty s hrubým domácim produktom nižším ako priemer európskej 25-ky do roku 2010, pričom by sme uprednostnili, aby sa toto pravidlo mohlo používať počas celého obdobia finančnej perspektívy do roku 2013.
Navrhnuté úpravy by znamenali výrazné zlepšenie vo využívaní financií pridelených na štrukturálne fondy a Kohézny fond, zmenšenie časového tlaku pri ich využívaní a zároveň významnú úsporu pre verejné financie. Takže, ide nám o to, aby bol rozpočet flexibilnejší a zdroje dostupnejšie. Ako určité negatívum návrhu Britského predsedníctva vnímame zúženie oprávnených výdavkov Európskeho regionálneho rozvojového fondu na bývanie len na projekty týkajúce sa sociálnych bytov. Dúfame, že v priebehu ďalších negociácií bude toto zúženie odstránené.
Myslíme si, že druhý návrh Britského predsedníctva je dobrým základom na dosiahnutie dohody. Je potrebné zdôrazniť, že v dokumente je už čiastočne zohľadnená aj špecifická slovenská požiadavka na navýšenie príspevku Európskej únie na financovanie odstavenia dvoch blokov Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Veríme, že s požiadavkou na 400 mil. eur sa v záujme zvýšenia jadrovej bezpečnosti v EÚ stotožní aj Rada, keďže ju nedávno plne podporil aj Európsky parlament. Napriek navrhnutému zvýšeniu pomoci na úroveň 375 mil. eur bude naše úsilie smerovať k vyjednaniu 400 mil., tak ako to bolo odsúhlasené Európskym parlamentom.
Som presvedčený, že dosiahnutie dohody je na dosah a že dohoda je pre Európu dôležitá. Po dosiahnutí dohody o novej finančnej perspektíve sa tak budeme môcť venovať ďalším dôležitým výzvam, týkajúcich sa budúcnosti Európskej únie.
Doplňujúca otázka
Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za podrobné informácie hlavne o finančnej perspektíve a našej pozícii, pretože to je téma, ktorá hýbe dnešnými dňami v rámci Európskej únie, ale ja využijem príležitosť, že za pána premiéra odpovedáte vy a spýtala by som sa ešte na ďalšie dva body, o ktorých Európska rada bude hovoriť, a to sa týka rastu zamestnanosti a zníženie sadzieb DPH. Keby ste sa aj k tomuto mohli trošku bližšie vyjadriť. Ďakujem pekne.
Doplňujúca odpoveď
Áno, čo sa týka ekonomického rastu a zamestnanosti, je známa naša pozícia v tom zmysle, že podporujeme potrebné nevyhnutné zmeny a reformy, ktoré musia mnohé európske krajiny urobiť, bez ktorých nie je možné dosiahnuť pokrok v konkurencieschopnosti, najmä čo sa týka konkurencieschopnosti voči Spojeným štátom americkým a Ázii. V tomto zmysle reformy, ktoré Slovensko urobilo, celkom určite môžu byť istou inšpiráciou a istým príkladom, pretože ako ukazujú aj výsledky, tieto reformy viedli a vedú k rastu, k vysokému udržateľnému ekonomickému rastu a k rastu konkurencieschopnosti.
S tým súvisí aj tá druhá otázka, a to je otázka dane z pridanej hodnoty. Je zhoda medzi odborníkmi, zhoda medzi ekonómami a dokonca aj v Komisii je zhoda v tom zmysle na odbornej úrovni, v Európskej komisii, že znížené sadzby dane z pridanej hodnoty nevedú k tomu efektu, ktorý sa pôvodne očakával od znížených sadzieb. V Európskej únii platil experiment, a stále platí, ktorý je toho jasným dôkazom.
Pred niekoľkými rokmi sa zaviedol experiment znížených sadzieb dane z pridanej hodnoty na tzv. pracovne náročné tovary a služby, pričom sa očakávalo od toho experimentu, že keď sa zníži daň z pridanej hodnoty pre tieto vybrané činnosti, tak to v nich povedie k zníženiu cien a k zvýšeniu zamestnanosti. Komisia a členské krajiny v tom čase - my sme ešte neboli členskou krajinou Európskej únie - sa mohli zapojiť do toho experimentu, a teda prihlásiť tovary a služby, kde chcú nižšiu daň z pridanej hodnoty. Po niekoľkých rokoch Komisia vyhodnotila v roku 2004 tento experiment a dospela k záveru, že neviedol k očakávaným výsledkom, že neviedol ani k zníženiu cien, ani k zvýšeniu zamestnanosti a Komisia odporučila zrušiť tento experiment. Mimochodom, on bol prijatý tak, že ak by aj zrušený nebol, tak automaticky končil platnosť do konca minulého roka.
Tento príklad ukazuje, že je politicky citlivé, ak sa raz prijmú nejaké zvýhodnené sadzby napriek tomu, že deformujú trh, napriek tomu, že nevedú k očakávaným alebo deklarovaným výsledkom, napriek tomu, že vedú len k zvýšeniu administratívnej náročnosti, zvýšeniu únikov, je politicky veľmi obtiažne potom takéto veci revidovať a meniť. Aj to bolo dôvodom, prečo sa vtedy ešte európska pätnástka v roku 2004 dohodla, že experiment bude predĺžený. Tento experiment bol predĺžený o 1 rok a mal by končiť teraz do konca roku 2005. Na úrovni ministrov financií sme neboli schopní sa dohodnúť, pretože viaceré krajiny, medzi nimi aj Slovensko, je proti tomu, aby tento experiment sa, lebo taký je návrh teraz Európskej komisie, aby sa tieto znížené sadzby z tej prílohy K dostali do prílohy H, a teda mohli byť dlhodobo schválené. Viaceré krajiny, vrátane napríklad Nemecka, ale aj Slovenskej republiky, Estónska, Malty, Dánska sú proti tomu, preto sa nedospelo k dohode na ekofine, a preto je predmetom rokovania aj o tejto záležitosti, je to predmetom rokovania Európskej rady.
V zásade je to tak, že priamo sa nás dotýka otázka alebo môže sa dotýkať napríklad vtedy, ak by bol, pretože je návrh Francúzska rozšíriť tento zoznam ešte napríklad aj o reštauračné služby. Ja som povedal, že nielen ja, ale aj vláda Slovenskej republiky aj všetci odborníci považujú tento experiment a považujú vôbec inštitút znížených sadzieb za nie vhodný nástroj sociálnej politiky. Faktom je, že keby napríklad došlo k možnosti zníženia sadzieb dane z pridanej hodnoty pri reštauračných službách, tak by to mohlo negatívne ovplyvniť najmä v prihraničných regiónoch ekonomické prostredie, ekonomické podmienky, pretože potom by v krajine, ktorá by mala uplatňované, boli nižšie sadzby ako v krajine, ktorá ich neuplatňuje. A zároveň v tom prihraničnom prostredí je teda, by bol trh deformovaný.
A poslednú vec, ktorú chcem povedať, kde chcem využiť túto príležitosť na to, pretože včera sa aj v elektronických médiách o tejto téme diskutovalo a analyzovalo a viaceré médiá alebo aj niektorí dokonca odborníci vyjadrili počudovanie nad tým, že keď sme proti harmonizácii priamych daní, prečo potom chceme harmonizovať nepriame dane, pretože vlastne zrušenie výnimiek je väčšia harmonizácia. Tak chcem veľmi jasne povedať, že v tom žiaden rozpor nie je. Priame a nepriame dane sú rozdielne dane. Harmonizácia nepriamych daní je nevyhnutnou podmienkou fungovania jednotného trhu, kým harmonizácia priamych daní nie je nevyhnutnou podmienkou fungovania jednotného trhu. A naopak, daňová konkurencia v priamych daniach, ktorej my sme silnými podporovateľmi daňovej konkurencie v priamych daniach, práve takáto konkurencia je významným nástrojom zvyšovania konkurencieschopnosti európskych ekonomík a teda dosiahnutia pozitívnych výsledkov v oblasti ekonomického rastu a v oblasti zamestnanosti.
Takže, ja by som to uzavrel. Je v záujme Európy, Európskej únie a jej konkurencieschopnosti, aby v oblasti priamych daní neexistovala harmonizácia, čo sa týka sadzieb celkom určite, aby existovala konkurencia v oblasti priamych daní, ale zároveň je záujmom Európy a záujmom konkurencieschopnosti a jednotného trhu, aby existovala harmonizácia v oblasti nepriamych daní.