Dátum zadania
26. 10. 2005
Zadávateľ
Jozef Banáš
Otázka
Vážený pán minister, zákon č. 553/2002 Z. z. § 26 neukladá Ústavu pamäti národa overovať pravdivosť údajov ŠtB, čím logicky pripúšťa, že údaje môžu byť aj nepravdivé. ÚPN je však archívom a riadi sa tiež zákonom č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach. Podľa tohto zákona môže byť súčasťou archívu len dokument, k ktorého pravdivosť je dokázaná. Ako je možné, že ÚPN sa riadi dvomi zákonmi, ktoré si protirečia?
Adresát
minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic
Dátum odpovede
27. 10. 2005
Zodpovedal
minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic
Odpoveď
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Banáš, zákon č. 553/2002 Z. z. ako špeciálny zákon, ako lex specialis neukladá Ústavu pamäti národa overovať údaje obsiahnuté v dokumentoch, s ktorými ústav pracuje, rovnako ako táto povinnosť nie je uložená Slovenskému národnému archívu, ktorý spravuje materiály ústredne Štátnej bezpečnosti z rokov 1939 - 1945. To však v žiadnom prípade neznamená rehabilitáciu Štátnej bezpečnosti, ani ústredne Štátnej bezpečnosti z vojnových rokov. Ústav pamäti národa nemôže zodpovedať za obsah materiálov vytvorených bývalou Štátnou bezpečnosťou, rovnako ako nezodpovedá ani archív za pravdivosť materiálov, ktoré spravuje. Podľa vyjadrenia odboru archívov a registratúr ministerstva vnútra zákon o archívoch a registratúrach, zákon č. 395/2002 Z. z. neustanovuje povinnosť archívom dokazovať pravdivosť dokumentu. Archívny dokument je dokument, ktorý vznikol činnosťou určitej inštitúcie v určitom čase, preto ja zaraďovaný do archívu bez ohľadu na dôvod jeho vzniku alebo na jeho pravdivostnú hodnotu. Zákon o Ústave pamäti národa prijala Národná rada Slovenskej republiky v roku 2002, pričom boli zohľadnené podobné zákony v Spolkovej republike Nemecko, tzv. Gaukov úrad na čele so splnomocnencom vlády, v Maďarsku Historický archív bezpečnostných služieb a v Poľsku Ústav pamäti národa.
Doplňujúca otázka
Ďakujem, pán minister. Ja tak trochu nadväzujem na tú debatu, ktorú sme my už začali. To, čo hovoríte, samozrejme, je veľmi logické, ale logické je aj to, že ak raz zákon neukladá dokázať pravdivosť istých tvrdení, tak pripúšťa, že tieto tvrdenia môžu byť aj lživé, to je predsa logické. To znamená, a zároveň ten zákon ukladá Ústavu pamäti národa, aby s týmito tvrdeniami pracoval ako s hodnovernými. Čiže my pripúšťame, že ÚPN pracuje aj so lživými materiálmi a nemá s tým nikto problém. Ja by som skoro zašiel tak ďaleko, už som tu raz povedal, že vlastne týmto § 26 sa kvázi ŠtB legitimizuje a UŠB. Ja sa chcem spýtať, či ako prvý muž rezortu spravodlivosti nemáte problém s tým, že fakticky tu legitímne je inštitúcia, ktorá pracuje s nie pravdivými informáciami, či toto nie je nejaký problém, na ktorý by sme mohli naraziť aj v rámci európskych právnych noriem. A potom aj takú osobnú otázku, či vám nevadí, keď sa tu objaví občan, v tomto prípade poslanec Banáš, ktorý má evidentnú možnosť dokázať aspoň niektoré lži, ktoré sú teda v týchto archívoch a je mu v tom bránené.
Doplňujúca odpoveď
Ja sa budem snažiť byť stručný, lebo Ústav pamäti národa je verejnoprávna inštitúcia, ktorá priamo nepodlieha ministerstvu spravodlivosti, ale, samozrejme, že zverejňuje údaje o činnosti zložiek, ktoré fungovali v totalitnom režime. A platí akási prezumpcia pravdivosti týchto dokumentov s tým, že každá osoba má možnosť potom na súde tú prezumpciu vyvrátiť. A to, samozrejme, možné je a tých prípadov aj zo Slovenska, myslím, už je niekoľko, rozhodne z Českej republiky tiež. To je asi jediná možnosť ako situáciu riešiť. Neviem si predstaviť, že by Ústav pamäti národa teraz mal akoby ex offo overovať pravdivosť všetkých dokumentov Štátnej bezpečnosti, lebo to by neurobil asi nikdy, to je taký rozsah zväzkov, že to nie je možné fyzicky reálne očakávať.
A čo sa týka sporu o pravdivosť, my sme naozaj o tejto veci komunikovali, podľa mňa tam spor o pravdivosť nie je, pretože ani Ústav pamäti národa netvrdí, že podpis je váš podpis, takže tam ani relevantný spor podľa mojej úvahy nie je. Lebo neexistuje druhá strana, ktorá by tvrdila, že podpis vo zväzku je podpisom vaším. Tam si myslím, že možno sa rozchádzame v názoroch.