Dátum zadania
16. 3. 2005
Zadávateľ
Gustáv Krajči
Otázka
Ak by bola schválená reforma školstva podľa vášho návrhu, tak by absolventi VŠ odchádzali do pracovného prostredia z dvojitým zadĺžením. 1. dôchodkové a 2. pôžičkové na štúdium. Na začiatku kariéry je takáto situácia komplikovaná a posúva hranicu manželského života absolventov VŠ na 30-35 rokov. Toto je realizácia programu KDH na podporu rodiny?
Adresát
minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Martin Fronc
Dátum odpovede
17. 3. 2005
Zodpovedal
minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Martin Fronc
Odpoveď
Vážený pán poslanec, keď si pozorne prečítame návrh zákona o študentských pôžičkách a uvedomíme si výšku pôžičky v nadväznosti na výšku školného, tak sa dá celkom seriózne konštatovať, že navrhnutý pôžičkový systém má mnohé výhody a obsahuje aj viaceré sociálne prvky. Jednak je to výška splátok v závislosti od príjmu absolventa, ktorá pri nižších príjmoch umožňuje, aby tie splátky boli nižšie a dokonca aj nulové. Ďalej môže za určité skupiny dlžníkov splatiť pôžičky štát na základe predkladaného vládneho programu splácania pôžičiek. Takisto výška pôžičkového dlhu nie je na splácanie vysoko nadsadená. V prechodnom období môže byť v dvoch rokoch nula, pretože nula by mohli byť, ak takto stanoví príslušná vysoká škola, aj poplatky, alebo dolná hranica za úplné bakalárske štúdium je okolo 12 000 Sk, horná hranica okolo 75 000 Sk, a to za predpokladu, že si maximálne študent požičia na školné, teda všetko, čo platí.
Získanie vysokoškolského vzdelania je však cenou, pridanou hodnotou pre každého absolventa vysokej školy na trhu práce. Dnes absolvent vysokej školy podľa oficiálnych údajov má v priemere, opakujem, v priemere dvojnásobný plat ako absolventi stredných škôl a dá sa predpokladať, že s hospodárskou situáciou, ktorá sa zlepšuje, sa aj tieto rozdiely ešte budú zvyšovať. Nakoniec aj postupne v rezorte školstva sa presadzuje trend zvyšovania platov mladých nastupujúcich absolventov vysokých škôl a som rád a vážim si, že táto snemovňa včera odhlasovala zákon, ktorý od 1. júla zvyšuje platy učiteľom, myslím si, že po mnohých rokoch naozaj výrazne. Myslím si, že to všetko vytvára podmienky na lepšie splácanie dlhu. No a, samozrejme, že v rámci zákona sú navrhnuté aj opatrenia na posilnenie sociálnej situácie rodín.
Tieto argumenty ma vedú k záveru, že pre budúcich absolventov nie sú na mieste čierne vyhliadky, čo sa týka splácania pôžičiek a takisto ani posúvania hranice manželského života absolventov vysokých škôl. Nakoniec štatistické údaje ukazujú, že život z pôžičiek sa v súčasnosti stáva stále bežnejším spôsobom aj u mladých ľudí, a to od pôžičiek na spotrebu dokonca za podstatne nevýhodnejšie úročenie, ako tu je navrhnuté. Rád by som pripomenul, že úročenie tu predpokladá úročenie na úrovni približne toho, čo si požičiava štát. Dnes je to úročenie okolo hodnoty 3,64 %. Myslím si, že je to pôžička vzhľadom na časový vývoj hodnoty peňazí veľmi výhodná.
Doplňujúca otázka
Pán minister, ja by som povedal na úvod svoj názor, a potom aj otázočku. Myslím si, že robiť v jednom volebnom období toľko reforiem, ktoré dopadajú na občanov Slovenskej republiky, je neúnosné a myslím si, že tu sa vláda trošku prepočítala. Vy ste, samozrejme, súčasťou tej vlády a pripravujete reformu školstva. S tou teóriou tzv. odloženého bremena tiež nemôžem súhlasiť, pretože ten mladý človek, ktorý vstupuje do života a musí si platiť dnes sociálne poistenie, musí si platiť školné a ďalšie veci, hovoríte niečo o nulovej splátke, samozrejme, je to len odloženie tohto bremena. Ako dopadne mladý človek, ktorý po skončení vysokoškolského vzdelávania nenájde zamestnanie, bude mať problémy so splácaním práve týchto všetkých vecí, ktoré v dôsledku reformy na mladého človeka dopadajú. Toto sú vážene otázky, ktoré, myslím si, že nedokážete vyriešiť v týchto predkladaných reformách.
Doplňujúca odpoveď
Dovoľte, pán predseda, aby som reagoval. Ja som nehovoril o tom v tejto chvíli, že súčasťou tohto návrhu zákona je aj sociálny podporný systém. A aspoň niekoľko čísel by som rád uviedol.
Sociálne štipendium maximálne oproti súčasným 2 000 korunám je v tejto chvíli nastavené na 6 870 korún, trojnásobok. Umožní študovať tým, ktorí dnes sa nehlásia a sú z mnohopočetných a chudobných rodín, pretože sa nachádzajú vo veľmi nízkej príjmovej skupine. Predpoklad je, že podľa tohto návrhu miesto súčasných asi 10 000 poberateľov sociálnych štipendií by bolo okolo 30 000 študentov, ktorí by boli poberateľmi sociálnych štipendií od najnižšej výšky po tú najvyššiu 6 870 korún.
Ale chcem aj iné povedať. My odhadujeme, že tie poplatky, na ktoré má študent nárok urobiť si výhodnú pôžičku, tie poplatky by mohli byť v priemere okolo 8 000 korún mesačne. Ale súčasne, keďže v návrhu zákona je, že 35 % z vybraných poplatkov ide v prvom rade na motivačné štipendiá a iné sociálne, aj taká možnosť je, keď sa náhodou ocitne ešte v inej sociálnej situácii študent, to znamená, odhadujem, že by mohlo okolo 20 % študentov poberať ročne okolo 15 až 20 000 korún, keď sa budú dobre učiť, keď budú dosahovať dobré výsledky. Inými slovami, 8 000 v priemere zaplatí a dostane 15 až 20 000 za rok. Čiže tí, ktorí sa budú dobre učiť a naozaj budú špičkoví, na tom v končenom dôsledku ešte získajú oproti súčasnému stavu. Samozrejme, tí, ktorí sú vo vysokých príjmových skupinách, tí, ktorí jednoducho budú študovať tak, že budú prechádzať, ako sa hovorí, „s odretými ušami", tak tí na to istým spôsobom zaplatia. Ale chceme, aby sme motivovali študentov, aby naozaj dosahovali dobré výsledky? Ja si myslím, že toto je tiež krok, ktorý vedie k skvalitneniu vysokoškolského štúdia, pretože vysoká škola to nie je len dobré vybavenie školy technikou, to nie sú len kvalitní učitelia, to sú aj dobrí študenti. A my ich chceme motivovať.