Hodina otázok Vytlačiť stránku / Print page

Otázka od: Eduard Kolesár

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 19. 1. 2005 
Zadávateľ Eduard Kolesár 
Otázka Ako hodnotíte skutočnosť, že 69 okresov nedosahuje úroveň priemernej mzdy? 
Adresát minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ľudovít Kaník 
Dátum odpovede 20. 1. 2005 
Zodpovedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ľudovít Kaník 
Odpoveď Vážený pán poslanec, regionálne a vnútroregionálne rozdiely v priemernej mzde sú fenoménom, ktorý nie je iba špecialitou Slovenska, ale stretávame sa s ňou bežne aj vo vyspelých trhových ekonomikách. Väčšinou, a Slovensko v tomto smere nie je výnimkou, býva ekonomicky najrozvinutejšia oblasť v okolí hlavného mesta krajiny, kde sa sústreďujú sídla firiem, z toho potom pramení aj vyššie mzdové ohodnotenie v tomto regióne v porovnaní s menej rozvinutými časťami krajiny. V Bratislave a jej okolí sú sústredené univerzity a výskum, služby, malé a stredné podniky, majú tu sídla centrály firiem operujúcich po celom území Slovenska, je tu rozvinutejšia infraštruktúra, čo predstavuje dôležitý aglomeračný faktor na rozvoj nových ekonomických aktivít domácich a zahraničných investorov. V Bratislavskom kraji, ktorého podiel na zamestnanosti Slovenska je 18 %, sa v roku 2002 vyprodukovalo až 26 % hrubého domáceho produktu. Ide o dôsledok ako vyššej produktivity práce, tak aj vyššieho podielu zamestnaných na populácii daného regiónu. V európskych krajinách je tiež podiel hlavného mesta na priemernom HDP na obyvateľa vysoký. Napríklad vo Veľkej Británii je to 2,5-násobok, v Belgicku či Českej republike je to viac ako 2-násobok. K vyššej úrovni miezd v Bratislavskom kraji prispieva aj to, že tu majú centrály celonárodné firmy, ktoré sústredia vysoký podiel riadiacich pracovníkov s vyššími platmi, ako aj vysoký podiel vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Z analýzy štruktúry mzdovej diferenciácie vyplýva, že medziregionálne rozdiely pramenia hlavne z rozdielov v odmeňovaní vyššie kvalifikovanej práce. Podľa údajov o cene práce zbieraných Treximou najmenšia mzdová diferenciácia v 3. štvrťroku roku 2004 v absolútnom vyjadrení je v kategórii pracujúcich so základným vzdelaním, stredným vzdelaním bez maturity a v kategórii vyučených. Najväčšie rozdiely sú, naopak, v kategórii pracujúcich s vedeckou kvalifikáciou, nasleduje kategória pracujúcich s vysokoškolským vzdelaním a bakalárskym vzdelaním. Podobne málo diferencovaní sú prevádzkoví zamestnanci v obchode a službách a pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci, čo sú zamestnania vykonávané prevažne ľuďmi so základným vzdelaním. Nízke mzdové rozdiely sú taktiež medzi kvalifikovanými robotníkmi v poľnohospodárstve a lesníctve. Pre absenciu údajov o cenovej hladine a jej vývoji na úrovni krajov nie je možné posudzovať disparity v životnej úrovni na základe disproporcií v priemernej mesačnej mzde. Hlavným cieľom podpory regionálneho rozvoja je zabezpečiť vyvážený hospodársky a sociálny rozvoj Slovenskej republiky, odstrániť alebo zmierniť rozdiely v úrovni hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja regiónu a zabrániť vzniku nových oblastí s nízkou ekonomickou výkonnosťou a životnou úrovňou obyvateľov a zabezpečiť trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj regiónov. Opatrenia, ktoré smerujú na zmierňovanie regionálnych rozdielov, sa objavia a sú popísané v Správe o sociálno-ekonomickej úrovni v jednotlivých regiónoch Slovenska, schválenej vládou Slovenskej republiky, ktorá v najbližšom čase bude predložená na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. 
Doplňujúca otázka Vážený pán minister, ďakujem pekne za odpoveď. Ja sa vás chcem ešte raz teda jednoduchšie spýtať na to, čo som sa pýtal, tak aby aj občan, ktorý môže sledovať túto hodinu otázok, rozumel tomu, o čom sa my rozprávame, pretože tie čísla alebo to, čo ste tu všetko povedali, to iste môže byť sčasti pravda. Ale ja sa vás chcem veľmi jasne a jednoznačne opýtať, ako hodnotíte fakt, že v kontexte toho, že tvrdíte občanom, že sa zlepšuje a v tomto roku sa opäť bude zlepšovať ich sociálna situácia, ako v tomto kontexte hodnotíte, že 69 okresov nedosahuje úroveň priemernej mzdy. Teda, že v týchto okresoch je veľmi pravdepodobné a hraničiace s istotou, že sociálna situácia občanov sa ani v tomto roku a, predpokladám, že ani v roku budúcom nezlepší. Takže, keby ste boli taký láskavý a odpovedali mi v tomto kontexte. Ďakujem. 
Doplňujúca odpoveď No môžeme to prerozprávať aj jednoduchším spôsobom. V zásade, pokiaľ Bratislava ako centrum toho všetkého, čo tu bolo popísané, má podstatne vyššiu úroveň miezd, samozrejme, dvíha to priemer na celom Slovensku. Čím bude vyššia mzdová hladina v Bratislave, tým vyšší bude celonárodný priemer, pretože v ostatných regiónoch, v ostatných okresoch neexistujú tieto faktory, ktoré som tu popísal - koncentrácia sídiel, firiem pôsobiacich na celom území, faktor hlavného mesta, faktor aglomerácie, koncentrácia pracovníkov odmeňovaných v najvyšších mzdových kategóriách, tak, samozrejme, že tam, kde takéto miesta nie sú, je úroveň miezd nižšia. A čím bude, ako bude rásť, keď bude rýchlo rásť priemerná mzda v Bratislave, tak to bude ovplyvňovať aj priemernú mzdu na celom území Slovenska, čo nijakým spôsobom neznamená, že v týchto okresoch sa mzdová hladina nevyvíja smerom pozitívnym. To, že je okres pod úrovňou priemernej mzdy na celonárodnej úrovni, ešte neznamená, že je na tom horšie, ako bol pred rokom, alebo že na tom nie je lepšie ako pred rokom. Úroveň priemernej mzdy rastie a rastie na celom území Slovenska, takže aj keby sa nezmenila tá pozícia, že sú pod úrovňou priemernej mzdy, pokiaľ priemerná mzda bude rásť, bude rásť aj mzdová hladina v každom jednom okrese, ktorého sa to dotýka. 

Deň v parlamente

<- ->
Kalendár zobrazí hodinu otázok pre daný deň.